Predsedajúci. – Prvým bodom programu je vyhlásenie Komisie o realizovaných reformách a vývoji v Moldavskej republike.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, keď sa pozrieme na vzťahy medzi EÚ a Moldavskou republikou, myslím si, že je nesporné, že sme dosiahli veľký pokrok v rekordnom čase, no na domácej pôde krajina stále čelí mnohým problémom.

Referendum, ktoré sa konalo 5. septembra, malo vyriešiť bezvýchodiskovú politickú situáciu zmenou pravidiel voľby prezidenta. Nepodarilo sa mu to. Je to poľutovaniahodné. Dôležitou otázkou však bolo aj to, či bude referendum spĺňať demokratické štandardy. Je kľúčové, že medzinárodní pozorovatelia potvrdili ich účinné dodržiavanie. To je povzbudzujúci signál.

Voľby, ktoré sa uskutočnia 28. novembra, sú pre konsolidáciu demokracie v krajine rovnako dôležité. Aj naďalej budeme v súvislosti s tým vysielať všetkým zainteresovaným stranám jasné posolstvá. Všetky politické sily budú teda musieť pracovať spoločne s cieľom zvoliť prezidenta a vybrať si vládu, ktorá bude schopná viesť krajinu kľúčovou cestou reformy.

Zároveň budeme naďalej pevne podporovať štrukturálne reformy moldavskej vlády. Dovoľte mi zdôrazniť niekoľko dôležitých aspektov.

Európska únia nie je iba doposiaľ najväčším darcom Moldavska, ale v marci sa jej okrem toho podarilo zmobilizovať viac ako štyridsať darcov na podporu reforiem v tejto krajine, ktorí prisľúbili úctyhodných 1,9 miliardy EUR na roky 2010 až 2013 vrátane nášho vlastného záväzku v hodnote 550 miliónov EUR.

Za posledné mesiace sme v pravý čas reagovali na množstvo osobitných požiadaviek vlády: ministrom sme poskytli politické poradenstvo na vysokej úrovni; podporili sme demokratizačné úsilie v oblastiach, ktoré súvisia s právnym štátom; pomáhali sme organizovať volebné diskusie; riešili sme núdzové potreby po záplavách z minulého leta a zvyšovali sme možnosti vývozu moldavských vín.

Spolu s moldavskou vládou sme sa aktívne zaujímali o obyvateľstvo žijúce v regióne Podnestersko prostredníctvom malých projektov prevažne v sociálnej oblasti. Na budúci rok začneme s realizáciou komplexného programu budovania inštitúcií v rámci Východného partnerstva.

Tento program pomôže Moldavsku pripraviť sa na dohodu o pridružení, o ktorej momentálne rokujeme, a uplatňovať ju. Posledné kolo rokovaní, ktoré prebehlo 13. a 14. októbra v Kišiňove, opäť ukázalo, že v týchto rokovaniach postupujeme veľmi dobrým tempom.

Naša pomoc nadobudla aj formu priamych prevodov do rozpočtu Moldavskej republiky. Od posledného štvrťroka 2009 bolo uhradených 37 miliónov EUR v rámci sektorovej rozpočtovej podpory a ďalších 15 miliónov EUR je na ceste. Z toho 8,5 milióna EUR bolo priamo pridelených na pomoc najchudobnejším vrstvám obyvateľstva. Teraz, keď pán predseda Buzek podpísal príslušné legislatívne rozhodnutie, očakávame skoré vyplatenie 40 miliónov EUR prvej tranže makrofinančnej pomoci.

V rovnakom duchu budeme pokračovať v rušnom programe politických kontaktov a technických výmen. O niekoľko dní sa stretnem s premiérom Filatom v Luxemburgu. V novembri Podvýbor pre obchod EÚ – Moldavsko preskúma reakciu Moldavska na hlavné odporúčania Komisie v súvislosti s prípravou rokovaní o rozsiahlej a komplexnej oblasti voľného obchodu.

Okrem toho sme s Moldavskom začali oduševnený dialóg o ľudských právach a dialóg o energetike a rokujeme o dohode v oblasti leteckých služieb. Aktívne rozvíjame dialóg o vízach, ktorý sa začal v júni. Na budúci pondelok má Rada pre zahraničné veci na základe výsledkov vyšetrovacích misií, ktoré viedli v septembri nezávislí experti, vydať závery, ktoré by sa mali zaoberať touto otázkou.

  Monica Luisa Macovei, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Zámerom tejto rozpravy je, aby sme prediskutovali reformy, ktoré sa uskutočnili v Moldavskej republike za posledný rok, a jej pokrok na ceste k európskej integrácii.

Táto krajina je na programe Európskej únie už rok, pretože splnila svoje záväzky. Chcela by som vymenovať niektoré z nich. Vytvoril sa plán s prioritnými opatreniami, ktoré sa majú vykonať v zásadných oblastiach reformy, spolu s ďalším plánom reformy súdnictva. Začala sa realizácia oboch týchto plánov. Začal sa dialóg o ľudských právach. Okrem toho parlament Moldavskej republiky v septembri ratifikoval štatút Medzinárodného trestného súdu. Prebiehajú intenzívne rokovania o dohode o pridružení s vynikajúcimi výsledkami. Prešiel iba rok, no tí, ktorí sú zapojení do naštartovania procesu, zaručujú, že bude pokračovať.

Moldavská republika je štát, ktorý dosiahol najväčší pokrok v rámci Východného partnerstva EÚ. Preto vyzývam Radu, aby hodnotila tento štát osobitne podľa jeho skutočných zásluh. Pokrok značí politickú vôľu, usilovnú prácu a zanietenie, ktoré treba oceniť. Ocenili sme krajiny západného Balkánu za opatrenia, ktoré prijali. Neváhajme teda a oceňme aj Moldavskú republiku.

V dialógu o vízach Moldavsko dosiahlo obrovský pokrok vo všetkých štyroch oblastiach. Preto žiadam Radu, aby na ďalšom zasadnutí 25. októbra vyzvala Komisiu na vypracovanie akčného plánu, aby občania Moldavskej republiky mohli cestovať bez víz. Priamy kontakt medzi ľuďmi je cennejší ako akékoľvek vyhlásenie.

V prípade regiónu Podnestersko je nevyhnutne potrebné riešenie politickej a hospodárskej stability Moldavskej republiky a tohto regiónu. EÚ musí zohrávať výraznejšiu úlohu na politickej úrovni a musíme sa angažovať prostredníctvom spoločných projektov a robiť zmeny, ktoré ľudia pocítia.

Na záver chcem povedať, že európsky integračný proces pomáha budovať demokraciu a slobodu v rozsahu, aký v dejinách Európy nemá obdobu. Pozrime sa na to, ako sa zmenila situácia v strednej a východnej Európe za posledných 20 rokov. Mier teraz vládne aj v krajinách západného Balkánu a prebiehajú reformy. Urobme, čo je potrebné, aby sme dosiahli rovnaký stav aj v Moldavskej republike.

  Adrian Severin, v mene skupiny S&D. – Vážený pán predsedajúci, Moldavská republika má jedinú voľbu – výber medzi „podnesterskoizáciou“ alebo „europeizáciou“, teda medzi oligarchickou minulosťou sovietskeho typu a budúcnosťou bezpečnosti, prosperity a sociálnej spravodlivosti.

Rozvoj Moldavskej republiky bol doposiaľ negatívne ovplyvnený jej vnútornou politickou nestabilitou. Zásadný problém Moldavskej republiky sa nespája s vonkajšími problémami, ktorým čelí, ale s vnútorným rozdelením jej politických síl. Táto vnútorná politická nestabilita odoprela vládnucej koalícii čas na realizáciu európskych alternatív. Moldavsko sa teraz nachádza v bode zlomu. Výsledkom tejto skorej voľby by mal byť zámer viesť krajinu v ústrety budúcnosti európskej modernizácie.

Preto vyzývame všetky politické sily v Moldavsku, ktoré krajine ponúkajú budúcnosť európskej modernizácie, aby sa vyhli zbytočnému súpereniu a konfrontácii a aby sa sústreďovali na vytváranie jasnej vízie s cieľom nasmerovať krajinu na dosiahnutie jej európskych cieľov.

  Graham Watson, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, pred osemnástimi mesiacmi tento Parlament šokovala krutosť udalostí, ktoré sa odohrali v Kišiňove. O niekoľko týždňov neskôr nám bolo veľkým potešením privítať u nás na našej galérii vedúcich predstaviteľov demokratických politických strán z tejto krajiny, ktorá sa vydala na novú cestu. S moldavským ľudom sme prežívali jeho nadšenie z novej budúcnosti.

Odvtedy sme s potešením sledovali pokrok, ktorý táto krajina dosiahla. Stále ešte treba veľa dosiahnuť – predovšetkým v tom, aby boli pred súd predvedení páchatelia týchto surových udalostí –, ale ak Moldavsko vo voľbách, ktoré sa uskutočnia na budúci mesiac, vráti do úradu súčasnú koalíciu, bude mať krajina napriek problémom spojeným s hospodárskou recesiou dobré vyhliadky na dokončenie svojej transformácie.

Britský spisovateľ Francis Bacon poznamenal, že nádej je dobrými raňajkami, ale zlou večerou. Vládnuce strany Moldavska by nemali pochybovať o tom, že realizácia reforiem musí prebiehať v súlade s právnymi aktmi, ktoré takéto reformy umožňujú. Čas nie je na našej strane. Treba toho urobiť veľa za krátky čas.

Naša skupina oceňuje pána komisára Füleho a jeho útvary za prácu, ktorú vykonali s cieľom pomôcť Moldavsku. Vítame vytvorenie iniciatívy Priatelia Moldavska a mimoriadne stretnutie európskych krajín, ktoré sa konalo s cieľom pomôcť Moldavsku v napredovaní. Na strane Európskej únie vyvíjame všetko úsilie o pomoc tejto zúfalo chudobnej krajine, aby sa priblížila európskym štandardom. Dúfam, že keď sa Rada na budúci týždeň bude zaoberať vízovým režimom, pomôže nám nájsť ďalší postup v otázke víz.

Ako povedal jeden z našich zakladateľov, európske smerovanie krajiny nie je určené Európskou úniou, ale európskym myslením jej ľudí. Vyzývame moldavský ľud, aby preukázal toto európske myslenie vo voľbách na budúci mesiac.

  Tatjana Ždanoka, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, vítame pokrok Moldavskej republiky a dúfame, že blížiaci sa volebný proces bude môcť ďalej konsolidovať demokratické inštitúcie a zabezpečiť rešpektovanie právneho štátu a ľudských práv v Moldavsku.

Vieme, že v moldavskej spoločnosti prevláda široká podpora budúceho členstva Moldavskej republiky v EÚ – nie v NATO. Napriek rozdielnym politickým platformám všetky strany zastúpené v moldavskom parlamente vyhlasujú, že sú za európsku spoluprácu aj integráciu. S prihliadnutím na skúsenosti mojej vlastnej krajiny Lotyšska s členstvom v EÚ som sa pokúšala počas rozhovorov s moldavskými politikmi vysvetliť im, že členstvo v EÚ ako také nemôže znamenať cieľ. Je veľmi dôležité vystupňovať úsilie a realizovať rozsiahle a dôsledné hospodárske reformy a reformy súdnictva, predovšetkým prostredníctvom boja proti korupcii.

Moldavská spoločnosť je mnohonárodnostná a mnohojazyčná. Okrem toho v nej existujú zásadné rozdiely v súvislosti s hodnotením dejinných udalostí. Preto je dosť nebezpečné vytvárať v nej ďalšie deliace čiary. Podľa mňa nedávny dekrét ustanovujúci 28. jún za Deň sovietskej okupácie, ktorý vyvolal negatívne ohlasy zo strany veľkého počtu moldavských občanov, spoločnosť nezjednotil, ale mal presne opačný účinok.

Moldavská spoločnosť sa rôzni aj v závislosti od národnosti svojich občanov. Obrovský podiel obyvateľov s dvojitým občianstvom spôsobuje ďalšie rozdiely aj v súvislosti s právami, a preto sa musíme zo všetkých síl snažiť o to, aby sme tieto rozdiely odstránili a všetkým Moldavcom zaistili bezvízový režim.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, nikto nespochybňuje, že Moldavsko má pred sebou ešte dlhú cestu, kým dosiahne svoj hlavný cieľ pristúpenia k Európskej únii, cieľ, ktorý naša skupina Európskych konzervatívcov a reformistov podporuje. Napriek tomu, že je členom Svetovej obchodnej organizácie, je Moldavsko jednou z najchudobnejších európskych krajín a ako také ľahko podlieha organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi a korupcii. Moldavsko je naďalej ochromené pretrvávajúcim zmrazeným konfliktom s rusky hovoriacim a politicky Ruskom ovládaným odštiepeným regiónom Podnestersko.

Odkedy však komunisti pred pätnástimi mesiacmi boli zbavení moci, Moldavsko začalo výrazne napredovať. Politické strany Aliancie za európsku integráciu – súčasnej vládnucej koalície – preukázali pozoruhodnú schopnosť spolupracovať na urýchlení integrácie Moldavska do Európskej únie. Únia by zase mala naďalej vyvíjať tlak na moldavskú vládu vo veci ďalšieho pokroku v hospodárskych reformách a predovšetkým v princípoch právneho štátu a dobrej správy vecí verejných.

No mali by sme Kišiňov aj odmeniť a viac sa ním zaoberať. Otázku víz sme už spomenuli, no ja by som chcel pripomenúť aj otázku parlamentného zhromaždenia Euronest, ktoré ponúka možnosti pre politikov EÚ a rovnako aj politikov Moldavskej republiky diskutovať o ich spoločných záujmoch. Bohužiaľ, zhromaždenie Euronest, ktoré sa objavilo v mojej správe v predchádzajúcom Parlamente, je naďalej paralyzované pre spory o zastúpení Bieloruska, keďže náš Parlament neuznáva bieloruský parlament, ktorý nebol zvolený demokraticky.

Dúfam, že jedného dňa sa všetky jednoznačne európske krajiny Východného partnerstva, konkrétne Moldavsko, Ukrajina a budúce demokratické Bielorusko, stanú kandidátskymi krajinami EÚ.

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. – (NL) Vážený pán predsedajúci, táto rozprava demonštruje záväzok Európy voči rozdelenej Moldavskej republike a to ma mimoriadne teší. V našej krajine v Holandsku občania po mnohé roky vyvíjajú podnetné sociálne iniciatívy, ktoré mladým ľuďom z Moldavska ponúkajú skutočné možnosti. V súvislosti s tým by som chcel s hrdosťou spomenúť aj nadáciu Orhei Foundation v obci Bunschoten-Spakenburg, v obci, ktorá bojuje s takýmito problémami s obrovským nasadením. Ľuďom z tejto nadácie sa môžem pozrieť do očí, pretože aj my tu hovoríme o tomto probléme a dávame najavo svoj záväzok. Mimochodom, Moldavsko sa usiluje o obsiahlu a komplexnú obchodnú dohodu s Európskou úniou. Pán komisár Füle to tiež spomenul. Pán komisár, aká je situácia v tomto ohľade a dosiahol sa už nejaký skutočný pokrok?

Rozšírenie príležitostí na predaj moldavských výrobkov, najmä poľnohospodárskych výrobkov a vín z Kišiňova, je nevyhnutné, keďže hlavný tradičný trh predaja Rusko pravidelne zatvára a obmedzuje svoje hranice z politických dôvodov. Pán komisár, už ste to spomenuli, ale existuje nejaký spôsob, akým Európska únia môže poskytnúť pomoc ako reakciu na túto potrebu Moldavska?

A napokon mám otázku v súvislosti s iniciatívou z Mesebergu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Je momentálne Rusko skutočne odhodlané nájsť riešenie problému Podnesterska výmenou za rozšírený politický dialóg medzi EÚ a Ruskom? Počúvam názory, že Kremeľ nateraz nepodniká žiadne opatrenia. Pán komisár, chcel by som vám popriať najmä mnoho úspechov a vytrvalosti v úsilí priviesť Moldavsko bližšie k Európe.

  Traian Ungureanu (PPE). – Vážený pán predsedajúci, existuje viac než dostatočný dôkaz, že záväzok Moldavska voči európskym hodnotám a normám je skutočný a úprimný.

Moldavsko je vlastne najlepším príkladom uplatňovania proeurópskych politík spomedzi našich východných susedov. V skutočnosti si je Moldavsko vďaka európskemu oprávneniu veľmi blízke s krajinami západného Balkánu.

Pozitívny precedens Moldavska by mal byť uznaný a podporovaný. Úpadok demokratických inštitúcií v susednej Ukrajine posilňuje význam Moldavska v rámci politík EÚ po jej východnej strane. V súvislosti s tým je zásadné, aby všeobecné voľby, ktoré sa budú konať 28. novembra, potvrdili pokračujúce smerovanie Moldavska k európskej integrácii.

Skutočne je najvyšší čas, aby EÚ Moldavsku a Moldavcom vyslala pozitívny signál. Tisíce moldavských rodín rozdeľuje vízová bariéra. Vízový dialóg medzi EÚ a Moldavskom je pre nás obrovskou príležitosťou. Tento dialóg by mal vstúpiť do operačnej fázy. Dúfajme, že Rada pre zahraničné veci 25. októbra vyzve Komisiu, aby navrhla akčný plán liberalizácie vízového režimu. Proeurópske integrované Moldavsko by malo priaznivý vplyv na východné pohraničie EÚ, kde nedostatočné riadenie a nevyriešené konflikty predstavujú neustálu hrozbu európskej stability.

  Iliana Malinova Iotova (S&D). – (BG) Úlohy, pred ktorými momentálne Moldavsko stojí a ktoré sú aj súčasťou nášho celkového cieľa, zahŕňajú posilnenie mnohonárodnostného štátu, jeho identity, politické riešenie problému Podnesterska a členstvo Moldavska ako autonómneho a nezávislého štátu v Európskej únii.

Proces liberalizácie vízového režimu je mimoriadne dôležitý. Ako sme videli v podobných prípadoch krajín bývalej Juhoslávie, prináša pozitívne výsledky. Sklon k uplatňovaniu zrýchleného postupu pri vydávaní bulharských a zároveň rumunských pasov moldavským občanom nie je riešením tohto problému a prináša so sebou isté riziká. Zároveň musia orgány v Kišiňove zabezpečiť, aby dávku makrofinančnej pomoci vo výške 90 miliónov EUR, ktorú poskytuje Európska únia, pocítili všetci moldavskí občania bez ohľadu na svoj etnický pôvod. Je to zvlášť dôležité aj pre bulharskú menšinu v Moldavsku, ktorá žije v jednom z hospodársky najchudobnejších regiónov v krajine.

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE). – (RO) Ako členovi delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Moldavsko je pre mňa potešením sledovať pozitívne napredovanie Moldavska a môžem potvrdiť, že záväzok európskeho smerovania Moldavskej republiky bol počas uplynulého roka veľmi jasne demonštrovaný. V tejto chvíli by som vám chcel pripomenúť reformy hospodárstva, súdneho systému a verejnej správy. Zároveň však musíme byť realistickí a musíme uznať, že proces transformácie v Moldavsku nie je bezproblémový a treba realizovať ešte mnohé reformy.

Teší ma, že sa dosahuje pokrok v diskusiách o liberalizácii vízového režimu. Myslím si však, že potrebujeme, aby Komisia stanovila jasný plán na dosiahnutie tohto cieľa a – prečo nie – na celkové odstránenie víz v budúcnosti. Moldavská republika bude musieť v parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnia 28. novembra, prejsť zásadnou skúškou, a ja dúfam, že obyvateľstvo schváli európsku cestu, na ktorú sa krajina vydala, a bude v nej pokračovať.

Makrofinančná a politická pomoc európskych inštitúcií a niektorých členských štátov má obrovský význam. Vzhľadom na pozitívne výsledky našej politiky žiadam európske inštitúcie – Parlament, Radu a Európsku komisiu –, aby pokračovali v opatreniach na podporu Moldavska a dodali mu tak odvahu a podporu, aby šlo ďalej cestou reformy a zblíženia sa s Európskou úniou a mohlo sa do nej napokon integrovať ako jej plnohodnotný člen.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Pred desiatimi dňami som mal možnosť navštíviť Moldavsko s osobitnou delegáciou z Výboru pre zahraničné veci, okrem iných s pani Macoveiovou a pánom Watsonom. Boli sme v Moldavsku v okamihu mimoriadne dôležitom pre túto krajinu, niekoľko týždňov po neúspešnom ústavnom referende z 5. septembra a tiež niekoľko týždňov pred veľmi dôležitými parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať, ako viete, 28. novembra. Predovšetkým sme boli svedkami obrovskej podpory národa a moldavskej spoločnosti procesu európskej integrácie. Takmer tri štvrtiny Moldavcov podporujú tento proces.

Takisto sme boli svedkami obrovského postupu vlády premiéra Filata na ceste k európskej integrácii a mnohých reforiem vrátane významného pokroku v boji proti korupcii, ktorá predtým rozožierala krajinu. Samozrejme, že problémy existujú, sú to problémy spôsobené hospodárskou krízou a problémy, ktoré vyplývajú z nevyriešenej situácie v Podnestersku. Potrebný je však jasný signál Európskej únie, aby proces reforiem po 28. novembri pokračoval. Dúfam teda, že na nadchádzajúcom zasadaní Rady sa podarí presadiť proces liberalizácie vízového režimu.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Aj ja by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí umožnili túto rozpravu. Je našou povinnosťou pozerať sa na Moldavskú republiku s veľkým zmyslom pre zodpovednosť, najmä teraz, keď sa blížia voľby. Vláda Aliancie za európsku integráciu svojím osobitným úsilím preukázala, že je pripravená spustiť rozsiahly proces politických, hospodárskych a inštitucionálnych reforiem a stáť tak na čele Východného partnerstva v tejto oblasti. Deje sa tak po ôsmich rokoch komunistickej vlády, kedy boli vážne porušované základné práva ako sloboda prejavu a právo na spravodlivosť.

Reformný proces v Moldavskej republike musí pokračovať hlavne v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Musí sa viesť účinný boj proti korupcii a zaručiť sloboda súdnictva. Zároveň treba zaistiť bezpečné a humánne zadržiavanie, aby sa dodržiavali základné ľudské práva. Moldavská republika sa už viac ako osemnásť mesiacov nachádza v stave politickej krízy, keďže prezidentské voľby boli neúspešné a referendum bolo neplatné.

Domnievam sa, že nadchádzajúce voľby, ktoré sa budú konať 28. novembra, predstavujú obrovský hazard so smerovaním Moldavskej republiky do Európy. Demokracia opäť raz prechádza náročnou skúškou. Rada by som s plnou zodpovednosťou vyhlásila, že neúspech demokracie v Moldavskej republike v nadchádzajúcich voľbách v malom rozsahu poznačí aj neúspech politiky EÚ v tejto krajine. V bezprostrednom okolí EÚ potrebujeme mať partnera, ktorý sa stotožní s našimi hodnotami.

Svoje vystúpenie by som rada ukončila zdôraznením, že jazyk, ktorým hovoria občania Moldavskej republiky, je teraz oficiálnym jazykom Európskej únie. To je ďalší dôvod, prečo by Moldavsko malo mať našu podporu.

  Kristian Vigenin (S&D). – (BG) Teší ma, že Európsky parlament venuje svoj čas diskusii o situácii v Moldavsku, v krajine, ktorá je vo svojej podstate európska. V súvislosti s tým musíme povedať, že vládnuca koalícia za európsku integráciu skutočne vo veľkej miere prispela k procesu, ktorým sa Moldavsko priblížilo k Európskej únii, a treba jej za to vyjadriť veľké uznanie.

Na druhej strane však jeho občania očakávajú viac výsledkov v oblastiach hospodárstva a sociálneho rozvoja. Nie je náhoda, že aj to sa stáva kľúčovou otázkou v prebiehajúcej kampani. Vytvorenie vzťahov s Európskou úniou nie je jednorazová záležitosť. Je to dlhodobý proces a smerovanie Moldavska k zblíženiu sa musí stať nezvratnou politikou.

Neschopnosť zmeniť ústavu viedla k tomuto stavu politickej nestability, pričom existuje riziko, že táto situácia sa po súčasných voľbách zopakuje. Preto vyzývam vedúce politické sily – bez ohľadu na rozdiely a výsledok volieb –, aby urobili, čo je potrebné na zabezpečenie politickej stability v Moldavsku. Umožní im to konať v záujme občanov a európskej budúcnosti ich krajiny.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Moldavskí komunisti označujú prejavovaný záujem a prejavy poslancov v Rumunsku v súvislosti so situáciou v Kišiňove – bez ohľadu na to, či už ide o prezidenta Băsesca, alebo poslancov Európskeho parlamentu – ako rumunský imperializmus. Inak povedané, komunisti v Kišiňove by boli radi, keby Bukurešť zmĺkla. Zo svojho pohľadu musím povedať, že si nemyslím, že majú právo očakávať to. Práve naopak, je našou povinnosťou otvorene hovoriť.

Hlavný dôvod je ten, že v Moldavskej republike žije obrovský počet v prvom rade európskych – rumunských a bulharských, ale aj iných – občanov. Domnievam sa, že rovnako ako každý iný európsky občan by aj ľudia žijúci v Moldavsku mali mať rovnaké práva, ktoré vyplývajú z ich politického štatútu.

Po druhé musíme veľmi pozorne sledovať Kišiňov, pretože koaličná vláda tam viac ako rok konala pre dobro a v mene európskej integrácie. Nejde len o názov tejto koalície. Samozrejme, keby sa volala Aliancia za Rusko, neprejavili by sme o ňu taký záujem. Nazvala sa Alianciou za európsku integráciu, no nezáleží iba na názve, ale aj na veľmi odvážnych krokoch tejto vlády. Pani Macoveiová a komisár Füle už vysvetlili, čo tieto odvážne kroky so sebou priniesli.

Minulý týždeň som bol v Kišiňove a v Tiraspole a všimol som si, že téma stávania sa Európanmi je takisto v stávke vo volebnej kampani, ktorá sa má začať pred novembrovými voľbami. Občania Moldavska sa v skutočnosti nebudú rozhodovať len medzi rôznymi politickými silami, ale aj medzi pokračovaním či ukončením svojho smerovania do Európy.

Neklamme samých seba. Bol som svedkom toho, ako dokonca vedúci predstaviteľ delegácie EÚ v Kišiňove začal klamať samého seba. Komunisti nechcú integráciu. Komunisti dali najavo, čo chcú, pred rokom a niekoľkými mesiacmi. Aprílové demonštrácie sú veľmi jasným dôkazom toho, aké sú záujmy komunistov v Kišiňove. Preto dúfam, že občania porozumejú posolstvám a postojom politických strán a že samotní politici takisto pochopia želania, ktoré ľudia vyjadria vo voľbách.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Opýtajme sa samých seba, prečo venujeme toľko pozornosti takej malej krajine, ktorá sa nachádza v susedstve Čierneho mora, ale nemá k nemu prístup. Možno je príčinou, prečo hovoríme o Moldavsku, to, že je to malá krajina, v ktorej sa stretávajú svety. Jeden z týchto svetov, ktorý kedysi symbolizoval Sovietsky zväz, sa len s veľkou ťažkosťou stáva záležitosťou minulosti. Moldavsko je rozdelená krajina. Jej časť je okupovaná a podporovaná vonkajšími silami. Myslím si, že táto krajina si zaslúži našu podporu. Je to malá krajina, ktorá je domovom veľmi odvážnych ľudí. Títo ľudia sa chcú priblížiť k Európskej únii a chcú budovať demokraciu.

Pán komisár, situácia v Moldavsku pripomína fyzikálny pojem, podľa ktorého nie je dôležitá samotná sila, ale miesto, na ktoré táto sila pôsobí. Tieto milióny eur, o ktorých ste hovorili, nie sú príliš pôsobivé. Ide len o malú sumu peňazí, no ak sa použijú na správnom mieste a v správnom čase, môžu priniesť pozitívne výsledky, ktoré si želáme. Prajem úspech všetkým, ktorí chcú budovať demokraciu v Moldavsku. Nezaujíma ma stranícka príslušnosť, ale chcel by som, aby sa Moldavsko zjednotilo, aby si vytvorilo lepšiu budúcnosť a aby sa v blízkej budúcnosti stalo naším partnerom.

  Eduard Kukan (PPE). – (SK) Doterajší vývoj Moldavska dáva prísľub, že z tejto krajiny by sa mohol stať príklad úspešného príbehu účastníka východného partnerstva Európskej únie.

Súčasná proeurópska vláda vedená alianciou za európsku integráciu predstavila občanom Moldavska jasnú politickú perspektívu, významnú pre budúci demokratický vývoj krajiny. Je však rovnako pravdou, že vnútropolitická situácia bola negatívne poznamenaná dlhotrvajúcimi nezhodami o ústavnej reforme. Po neúspešnom referende by mali nadchádzajúce voľby prekonať mŕtvy bod, na ktorom uviazli politické rokovania medzi stranami. Myslím si, že Európska únia by mala výraznejšie oceniť dôležitý pokrok, ktorý dosiahla súčasná vláda v rozvoji vzťahov s Úniou.

V pondelok 25. 10. prijme Rada pre zahraničné veci návrh záverov v Moldavsku. Mali by podporiť doterajšie proeurópske kroky súčasnej vlády, a čo je dôležité, mohli by požiadať Komisiu, aby vypracovala akčný plán k vízovej liberalizácii. To je veľká vec pre občanov Moldavska. Samozrejme, ako to všetko nakoniec dopadne, bude záležať predovšetkým od výsledkov volieb. Pokiaľ ide o Európsky parlament, myslím si, že by sme mali byť pozitívnejší vo svojom prístupe k Moldavsku. Mali by sme dôraznejšie prejaviť našu podporu proeurópskym silám v tejto krajine, ukázať im, že nám záleží na tom, aby sa v budúcnosti aj Moldavsko stalo členom jednotnej európskej rodiny. Presvedčiť ich, že aj pre nich je takáto budúcnosť najlepšia.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, Moldavsko prešlo dlhú cestu, odkedy pakt Ribbentrop-Molotov rozdelil Európu na sféry vplyvu a Moldavsko sa stalo súčasťou ZSSR.

Dnes je Moldavsko nezávislým štátom. Je pravda, že má mnohé problémy. Zároveň je však demokratickou krajinou na ceste k európskej integrácii, preto by som dnes chcela podporiť všetky politické triedy v tejto krajine, všetky demokratické politické sily a všetky etnické spoločenstvá v tom, aby sa vyhli zbytočným konfrontáciám a aby sa sústredili na vytváranie jasnej vízie pre Moldavskú republiku s cieľom nasmerovať krajinu na dosiahnutie jej európskych cieľov.

V neposlednom rade je tu Podnestersko. Podnestersko by malo byť na poprednom mieste v našom programe a vítam iniciatívu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a vedúcich politických predstaviteľov niektorých ďalších krajín zameranú na riešenie tohto zmrazeného konfliktu.

  Ioan Mircea Paşcu (S&D). – Vážený pán predsedajúci, Moldavsko je posledným kúskom „latinizmu“ mimo EÚ. História v tom zohrala dôležitú úlohu. Prostredníctvom susedskej politiky a Východného partnerstva sa však zlepšujú vyhliadky Moldavska na priblíženie sa a následné pristúpenie k EÚ po splnení požadovaných podmienok.

Súčasná koalícia napriek blížiacim sa voľbám zvýšila tempo reforiem, na čo EÚ náležite reagovala. Mali by sme zablahoželať zodpovedným na oboch stranách. Tempo vnútorných reforiem aj reakcia EÚ by mali pokračovať až do bodu, keď niet cesty späť, a to radšej skôr ako neskôr.

Príležitosti Moldavska závisia, samozrejme, od riešenia podnesterského konfliktu. V tejto súvislosti sme povzbudení súčasnými diskusiami na túto tému ohlásenými v Potsdame na nemecko-ruskom samite, ktoré údajne majú pôvod v nedávnom trojstrannom samite v Deauville, vytĺkajúcom politický kapitál zo zjavnej ochoty Ruska nájsť riešenie. Nestrácajme vieru a spolupracujme na tom, aby sme tento posledný kúsok latinizmu začlenili do EÚ.

  Andreas Mölzer (NI). – (DE) Vážený pán predsedajúci, keď sme v minulosti uvažovali nad Balkánom, napríklad keď sme sa sústreďovali na problémy Kosova alebo Bosny, zväčša sme prehliadali Moldavsko. EÚ mala už dávno na seba prevziať úlohu sprostredkovateľa v konfliktoch týkajúcich sa Moldavska a jeho susedov. Je poľutovaniahodné, že Moldavsko teraz odmietlo ponuku EÚ na sprostredkovanie v podnesterskom konflikte.

Nie je náhoda, že Moldavsko je chudobným členom európskej rodiny. Príčinou je chaotické postsocialistické hospodárstvo krajiny. Ako vieme, primárna priemyselná oblasť na východe Moldavska vyhlásila nezávislosť s podporou Ruska, čím spečatila hospodársky úpadok krajiny, pretože hospodárstvo je založené iba na poľnohospodárstve.

Keď si občania Moldavska na konci novembra pôjdu zvoliť novú vládu, bude dôležité zabezpečiť hladký priebeh volieb, aby sa zabránilo ďalším nepokojom a napríklad zintenzívneniu konfliktu s Rumunskom.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Vážený pán komisár, mal som možnosť sledovať znovuzvolenie v Moldavsku. Keď sme vtedy hovorili s predstaviteľmi vtedajších opozičných strán, cítili sme ich obrovskú túžbu po zmene. Táto zmena sa uskutočnila. Súčasný premiér pán Filat, ktorý v tom čase hovoril ako predstaviteľ opozície, jasne deklaroval európske ambície. Keď tu v Európskom parlamente bol hosťom, s nadšeným súhlasom sme hovorili o výsledkoch jeho práce. Potvrdila ich aj delegácia Výboru pre zahraničné veci, ktorá Moldavsko nedávno navštívila.

Vnútorné problémy, predovšetkým s Podnesterskom, a rozvrat a rozdelenie krajiny, ktoré sú symbolom minulosti a rozdelenia, sú veľmi zložitým problémom. Musíme podporovať proces, ktorý umožní začlenenie Podnesterska do Moldavska. Existuje tu mnoho problémov vrátane problému migrácie. Pán komisár, každé vyjadrenie podpory Moldavsku – a v tom súhlasím s pánom poslancom...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Mario Pirillo (S&D). – (IT) Vážený pán predsedajúci, minulý víkend som vycestoval do Kišiňova v Moldavsku. Zúčastnil som sa na dohovore o integrácii Moldavska do Európy s osobitným odkazom na kultúru, ktorý zorganizoval minister kultúry. Veľmi som ocenil obrovskú túžbu po raste, najmä prostredníctvom niekoľkých iniciatív, ktoré siahali od budovania infraštruktúry a ciest, siete elektrickej energie a všetkých druhov sietí až po odbornú prípravu pre všetky oblasti obchodu a rekvalifikačné kurzy pre ďalšie povolania.

Ľudia v Moldavsku majú veľký záujem začleniť sa do Európy. Cieľom vlády v blízkej budúcnosti je skutočná integrácia do Európskej únie a pracuje v súlade s touto myšlienkou. Je dobré, že Európa sa momentálne sústreďuje na...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Andrew Henry William Brons (NI). – Vážený pán predsedajúci, počet bezprostredných príjemcov finančných prostriedkov EÚ je v súčasnosti len o niečo nižší ako polovica celkového počtu jej členov. Keďže rozširujeme členstvo o stále viac východných štátov, ktoré sú stále chudobnejšie, pomer čistých prijímateľov sa zvýši asi na dve tretiny. Bude to zjavne na úkor súčasných čistých prispievateľov, ale aj na úkor súčasných členov, ktorí sú čistými prijímateľmi.

Často počúvame, že zmiernenie vízových obmedzení nemá nič spoločné s migráciou, čím, samozrejme, dotyční myslia zákonnú migráciu. Bude to však mať vplyv na nezákonnú migráciu: obchodovanie s ľuďmi, ktorí budú pracovať za menej ako za minimálnu mzdu a v podmienkach, ktoré nedosahujú minimálnu úroveň pracovných podmienok. Okrem toho to v krajine spôsobí úbytok ľudí v produktívnom veku, ktorí by ju mohli vyviesť z chudoby.

Na záver chcem povedať, že Moldavsko v roku 1991 vyhlásilo nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Naozaj sa chce svojej nezávislosti vzdať v prospech EÚ, nech už by sa mu malo dostať akejkoľvek odmeny v striebre?

  Štefan Füle, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, veľmi oceňujem túto rozpravu. Oceňujem jej načasovanie a predovšetkým celkovú jasnú jednotnosť posolstva a podpory tohto váženého Parlamentu.

Toto je zlomový bod v dejinách Moldavskej republiky. Komisia posledný rok aktívne pomáha moldavskej vláde dosiahnuť čo najviac z ambiciózneho programu reforiem.

Reformy, ktoré podporujeme, bez akejkoľvek výnimky odrážajú široký záber cieľov akčného plánu EÚ – Moldavsko. Úspech týchto reforiem je pre budúcnosť Moldavskej republiky kľúčový.

Vyjadrili sme našu podporu vízie moderného a prosperujúceho Moldavska so zmierenou spoločnosťou a znovuobnovenou územnou celistvosťou pri mnohých príležitostiach a nie iba 30. septembra, kedy navštívila http://sk.wikipedia.org/wiki/Ki%C5%A1i%C5%88ov" takzvaná Skupina priateľov, ktorú spomenul pán Watson. Niet pochýb o tom, že Európa tu ponúka ponaučenie zo svojich dejín.

Moldavská republika sa pohybuje po pozitívnej trajektórii. Som presvedčený o tom, že krajina bude schopná dosiahnuť politický kompromis potrebný na dodržanie záväzku reforiem. Pokiaľ ide o nás a pokiaľ možno, všetci budeme naďalej stáť pri občanoch Moldavska a budeme im poskytovať potrebnú vonkajšiu podporu reforiem. Naďalej ich budeme podporovať, aby úspešne prešli skúškami udržateľnosti v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Aj ja úprimne dúfam, že po týchto voľbách budeme svedkami inkluzívneho politického procesu v Moldavsku zameraného na proeurópsky program, ktorý bude pokračovať procesom transformácie v prospech moldavských občanov aj Európy.

  Predsedajúci. – Na záver tejto rozpravy mi dovoľte uviesť, že som dostal šesť návrhov uznesení⁽¹⁾ v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes vo štvrtok 21. októbra 2010 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Aj ja vítam pokrok, ktorý Európska únia minulý rok dosiahla v súvislosti s Moldavskou republikou. Dovoľte mi zablahoželať našim kolegom poslancom, ktorí predložili tento návrh uznesenia.

Rumunsko bolo od svojho prijatia odhodlané zasadzovať sa v EÚ za Moldavskú republiku. Som presvedčený, že konkrétnym dôkazom tohto počiatočného záväzku je počet rumunských poslancov Európskeho parlamentu z rôznych politických skupín, ktorí podpísali toto uznesenie.

Finančná suma vo výške 90 miliónov EUR pre túto krajinu vo forme makrofinančnej pomoci bola a stále je záchranným lanom, ktoré Moldavsko a jeho občania potrebujú, aby dosahovali pokrok a najmä plnili záväzky, ktoré prijali v oblasti reforiem, právneho štátu a boja proti korupcii.

Moldavská republika má dva hlavné problémy, ktoré treba riešiť. Prvým je Podnestersko, kde európske vlády musia prispieť konkrétnejším a dôraznejším spôsobom a kde sa musí pokračovať v rokovaniach. Druhým problémom, ktorý zjavne závisí od demokratických politických síl v Moldavskej republike, ktoré musíme podporovať, je spôsob, akým budú prebiehať voľby 28. novembra. Musíme zaručiť občanom v krajine aj mimo nej de facto prístup k právu hlasovať za svoju ústrednú vládu. Ďakujem.