Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2040(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0266/2010

Predkladané texty :

A7-0266/2010

Rozpravy :

PV 21/10/2010 - 5
CRE 21/10/2010 - 5

Hlasovanie :

PV 21/10/2010 - 7.10
CRE 21/10/2010 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0386

Doslovný zápis z rozpráv
Štvrtok, 21. októbra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

5. Integrovaná námorná politika (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je správa (A7-0266/2010) pani Meissnerovej v mene Výboru pre dopravu a cestovný ruch o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy (KOM(2009)05402010/2020(INI)).

 
  
MPphoto
 

  Gesine Meissner, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, pani Geogheganová-Quinnová, dámy a páni, želala by som si, aby bola rokovacia sála zaplnená do posledného miesta, nie kvôli mne, ani preto, že ide o moju prvú správu, ale pre tému, ktorá je mnohým ľuďom neznáma, no napriek tomu veľmi dôležitá.

Takmer nikto ešte nepočul o integrovanej námornej politike, ale táto téma je rozhodujúca pre nás všetkých, lebo je naozaj pravda, že naša budúcnosť je v mori. Až 70 % celého zemského povrchu tvorí voda. Počet obyvateľstva rastie, síce nie v Európe, ale vo zvyšku sveta áno, a do roku 2050 bude na svete 9 miliárd ľudí. Zem bude onedlho pre všetkých primalá a veľa odborníkov už zistilo, aký významný potenciál majú oceány. Teraz sa musíme usilovať o to, aby sme morské zdroje zachovali pre budúce generácie, a to pomocou integrovanej námornej politiky.

Doteraz sme preskúmali len 10 % oceánov a ich zdrojov, ale máme už 50 000 výrobkov pochádzajúcich z mora. Teraz sa usilujeme vyrábať energiu z mora a ťažiť suroviny potrebné na výrobu liekov a kozmetiky a pre priemysel. Zakiaľ pripravujeme našu celkovú námornú politiku, treba zabezpečiť, aby sa nám more nepomstilo ako v napínavom románe od jedného z najpredávanejších autorov Franka Schätzinga. Máme príležitosť premeniť námorné hospodárstvo na najväčšiu oblasť rastu v našom hospodárstve ako celku. Z toho dôvodu dnes ľudia hovoria nielen o zelených, čiže ekologických pracovných miestach, ale aj o modrých pracovných miestach a modrom raste. Pobrežie EÚ má 23 000 kilometrov a jedna tretina jej obyvateľstva žije pri mori. Ekologická lodná doprava a výroba energie na mori sú oblasťami, v ktorých má Európa rozsiahle odborné skúsenosti a ktoré možno ďalej rozvíjať. Z toho dôvodu potrebujeme jednotný prístup, aby sme mohli dosiahnuť všetky tieto ciele s obrovskou starostlivosťou.

Na ktoré jednotlivé oblasti sa vzťahuje integrovaná námorná politika? Prvou z týchto oblastí je doprava. Lodnú dopravu môžeme opísať ako základ európskej dopravy, lebo 95 % celosvetového obchodovania a 40 % vnútroeurópskeho obchodovania sa uskutočňuje po mori cez prístavy, ktoré sú logisticky prepojené so svojím okolím. Predpokladá sa ďalší rast, takže musíme zabezpečiť najmä to, aby sme mohli znižovať emisie, a to tak, že budeme stavať ekologickejšie lode. Ďalšou oblasťou je lodiarstvo. V tejto oblasti máme veľa odborných skúseností, ako som už spomenula. Tieto odborné skúsenosti musíme využiť produktívne s cieľom zabezpečiť už existujúce pracovné miesta a vytvoriť nové.

Je samozrejmé, že námorná politika sa vzťahuje aj na rybné hospodárstvo a akvakultúru. Ryby nie sú len zdrojom potravy. Okrem toho je akvakultúra oblasťou poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ktoré vykazuje najväčšiu mieru rastu. Musíme si to uvedomiť.

V oblasti energie sa na mori a okolo neho deje veľmi veľa. Máme ropovody a plynovody, ropné plošiny a veterné elektrárne v mori a už aj plány na vybavenie tankerov plachtami, aby spotrebovali o 20 % energie menej vďaka využitiu veternej energie. Energia z morských vĺn je oblasťou s potenciálom do budúcnosti a mikroriasy, ktoré sa môžu využívať ako biomasa, predstavujú takmer neobmedzený zdroj energie.

V oblasti výskumu sa zameriavame na používanie morských biotechnológií na vývoj liekov. Už máme lieky proti bolesti a malárii a v súčasnosti sa pracuje aj na liekoch proti rakovine.

Ochrana našich pobreží je dôležitá a integrovaná námorná politika sa vzťahuje aj na ňu. Naše pobrežia ohrozujú búrkové prílivy a musíme ich chrániť nielen pred prílivmi, ale aj pred ropou, pirátstvom a pašeráctvom. Okrem toho musíme vyriešiť problém žiadateľov o azyl v Taliansku.

Napokon, naše pobrežia sú, samozrejme, veľmi obľúbené turistické destinácie a pracujeme na rozvoji koncepcie udržateľného cestovného ruchu na pobrežiach.

Vidíte, že tu ide o mnoho jednotlivých oblastí, pričom všetky sa týkajú vody. Cieľom integrovanej námornej politiky je rozvíjať tieto oblasti opatrne a v harmónii prostredníctvom spolupráce. Veľa ľudí si to neuvedomuje, ale je to nesmierne dôležité.

Európska únia už v tomto ohľade dosiahla veľmi veľa, ale musí urobiť ešte viac. Z toho dôvodu som sa vo svojej správe nesústredila ani tak na jednotlivé oblasti, ale v prvom rade na to, čo sa stalo v posledných rokoch od zverejnenia modrej knihy v roku 2007, čiže na to, čo ešte treba urobiť a v čom treba pokračovať. O týchto oblastiach sa znova v krátkosti zmienim aj na záver.

 
  
MPphoto
 

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie.(GA) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, na úvod by som rada povedala, že kolegyňa komisárka Damanakiová je dnes v mene pána predsedu Barrosa v Portugalsku na dôležitej konferencii o námorných veciach a námornej politike a ľutuje, že tu nemôže byť.

V prvom rade mi dovoľte povedať, že táto rozprava je dôkazom toho, že na námornej politike záleží. Chcela by som zablahoželať spravodajkyni pani Meissnerovej k tejto vynikajúcej správe.

Komisiu táto výborná správa a jej kladné hodnotenie našej integrovanej námornej politiky veľmi teší. Táto správa je viac než len obyčajná inventúra. Uvádza sa v nej aj ambiciózna, všestranná a podrobná vízia našej námornej politiky v budúcnosti. V diskusii o integrovaných námorných politikách je Parlament znova príkladom. Táto správa je výsledkom obdivuhodnej spolupráce výborov, ktorá dodáva našej politike demokratickú legitimitu. Okrem toho otvára nové obzory, najmä s vítanou účasťou národných a regionálnych parlamentov a úradov, a tak pomáha našej integrovanej námornej politike, aby sa stala skutočne funkčnou a významnou politikou, ktorá vytvorí viac pracovných miest a kvalitnejšie pracovné miesta.

Komisia je presvedčená, že politické požiadavky uvedené v tejto správe budú mať kladný vplyv na budúcu námornú politiku z troch hlavných dôvodov.

Po prvé, pri prijatí perspektívneho prístupu k námornému rozmeru stratégie Európa 2020 a zabezpečení trvalo udržateľného rastu v námorných odvetviach a pobrežných regiónoch.

Po druhé, budú ukazovať smerom k vznikajúcim cieľom politiky, pri čom by mali Komisia a Parlament spolupracovať. Medzi ne patria prístup Európy k zmierňovaniu zmeny klímy a trvalo udržateľnému cestovnému ruchu v pobrežných regiónoch, podpora ekologickejšej, bezpečnejšej a konkurencieschopnejšej lodnej dopravy cez morský priestor bez hraníc a ďalšie kroky smerom k námornej bezpečnosti a prevencii nehôd.

Po tretie, táto správa prináša súvislý a konštruktívny súbor návrhov týkajúcich sa budúcich opatrení.

Veľmi sa teším na názory, ktoré vyjadríte v tejto rozprave.

 
  
MPphoto
 

  Werner Kuhn, spravodajca Výboru pre rybné hospodárstvo požiadaného o stanovisko. – (DE) Vážený pán predsedajúci, pani Geogheganová-Quinnová, v prvom rade by som chcel poďakovať pani Meissnerovej za vykonanú prácu, ktorá je v pravom slova zmysle integrovaná, lebo sa netýka len integrovanej námornej politiky, ale zahŕňa aj všetky odborné oblasti. Pokiaľ ide o rybné hospodárstvo, chcel by som zopakovať, že rybné hospodárstvo a akvakultúra tvoria, samozrejme, podstatnú časť integrovanej námornej politiky. Podľa mňa treba zopakovať aj to, že v Európskej únii vyrábame asi 2 milióny ton produktov rybolovu a akvakultúry a rýb, ale skonzumujeme 8 miliónov ton.

Náš región je jedným z najväčších vývozcov produktov rybolovu na svete. Preto nás čakajú mimoriadne úlohy, pokiaľ ide o ochranu našich zdrojov. Rozhodujúce v tomto ohľade je námorné priestorové plánovanie, ako už bolo spomenuté. Musíme si určiť priority. Loviská rýb a chránené oblasti sú spolu s lodnými cestami nepochybne veľkou prioritou a v tejto súvislosti, samozrejme, aj námorná bezpečnosť. Osobitnú starostlivosť treba vynaložiť pri veľmi vyťažených námorných trasách.

Veľa hovoríme o obnoviteľných zdrojoch energie. Z hľadiska rybného hospodárstva aj námornej bezpečnosti sem treba zahrnúť aj veterné elektrárne v mori, ktoré sa stavajú vo veľkom množstve, aby vyrábali energiu. Toto je naša najväčšia úloha. V tejto súvislosti by som sa rád zmienil ešte o jednej veci. Musíme podporovať výskum a vývoj, pokiaľ ide o rybolovné metódy. Finančné prostriedky vo výške 50 miliónov EUR, ktoré vyčlenila Komisia, nebudú stačiť. Pani Geogheganová-Quinnová, chcel by som vás požiadať, aby ste toto posolstvo odovzdali Komisii.

Integrovaná námorná politika sa, samozrejme, neskončí na európskych hraniciach. Musíme spolupracovať s našimi susedmi. Stačí si spomenúť na Island, Faerské ostrovy a to, čo sa tam v posledných rokoch deje, oblasť Stredozemia, Líbyu a Egypt; tieto oblasti predstavujú ťažkú úlohu.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Stavrakakis, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. (EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, udržateľné využívanie morského prostredia je nevyhnutné pre udržateľnosť a rast celej Európy, najmä krajín, ktorých hospodárstvo sa priamo spája s morom.

Vyvážený rast v základných odvetviach, ako sú rybné hospodárstvo a akvakultúra, energetika, doprava a cestovný ruch, môže zaručiť profesionálnu budúcnosť a príjem občanov. Z hľadiska regionálneho rozvoja má využívanie územnej súdržnosti ako nového základu pre ďalšie zjednocovanie vnútorného trhu veľký význam. Pre námorné odvetvie to znamená ďalšie podporovanie príbrežnej námornej dopravy a zabezpečenie lepších spojení medzi okrajovými prímorskými regiónmi a ostrovmi a medzi nimi, pevninou a hospodárskymi strediskami. Je to nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť.

Inovačný prístup prijatý v rámci integrovanej námornej politiky je tiež dôležitý a nahradil izolované vnímanie námorných politík. Využívanie synergií prináša občanom Európskej únie dvojakú výhodu: zlepšuje dosiahnuté výsledky a šetrí peniaze.

 
  
MPphoto
 

  Georgios Koumoutsakos, v mene poslaneckého klubu PPE.(EL) Vážený pán predsedajúci, integrovaná námorná politika je pre Európsku úniu veľmi dôležitá. Potrebujeme ju, aby sme plne využili jednu z hlavných výhod Európy: jej silnú námornú tradíciu. Strategickým cieľom integrovanej námornej politiky je posilniť vedúcu pozíciu Európy vo výskume v námornej oblasti a technickom rozvoji v sektoroch ako lodiarstvo, využívanie morských zdrojov a vývoj zdrojov energie na mori, a to prostredníctvom lepšej koordinácie politík vzťahujúcich sa na more.

Integrovaná námorná politika musí podporovať európsku lodnú dopravu, ktorá je bezkonkurenčná na celom svete, aby mohla zohrávať vedúcu úlohu na medzinárodnej úrovni. Preto musíme chrániť konkurencieschopnosť našej lodnej dopravy ako hodnotnú devízu; pre Európu je veľmi dôležitá. Z toho dôvodu treba celosvetovo uplatniť medzinárodné riešenia, ktoré prijala Medzinárodná námorná organizácia a ktoré musia mať suverénnu úlohu.

Správa pani Meissnerovej celkom správne zdôrazňuje a analyzuje význam námornej správy, námorného dozoru a námorného priestorového plánovania. Toto všetko však podmieňuje jedna vec: dodržiavanie Dohovoru OSN o morskom práve. Odsek 25 tejto správy, v ktorom Európsky parlament žiada pobrežné štáty všetkých námorných oblastí, najmä oblasti Stredozemia, aby otázky delimitácie vyriešili na základe Dohovoru OSN o morskom práve, je ako taký mimoriadne dôležitý. Táto správa zdôrazňuje obrovský význam, ktorý majú výlučné hospodárske zóny pre Európu. Rád by som zablahoželal pani Meissnerovej k znamenitému úsiliu a spolupráci medzi nami a poďakoval všetkým tieňovým spravodajcom za ich úsilie. Zároveň mám však ja osobne ako horlivý zástanca konkurencieschopnosti európskej lodnej dopravy vážne výhrady voči pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý pani Meissnerová predložila pred niekoľkými dňami a ktorý ma vážne znepokojuje.

 
  
MPphoto
 

  Knut Fleckenstein, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade by som chcel zablahoželať pani Meissnerovej k jej správe a poďakovať sa jej za ťažkú prácu. Máme rovnaký prístup ako táto správa, ktorá sa nesústreďuje na štruktúru oblastí námornej politiky v jednotlivých členských štátoch, ale namiesto toho zdôrazňuje význam koordinácie námornej politiky v členských štátoch.

Ak sa pozrieme do budúcnosti, uvidíme, že priestor v našich moriach a oceánoch sa zmenšuje. Oceány sú dopravnými trasami, zdrojmi surovín a energie, dodávateľmi potravín a zásobníkmi vody. Hospodárske využívanie oceánov je čoraz intenzívnejšie a má na ne čoraz väčší vplyv z hľadiska životného prostredia. Dôjde ku konfliktom záujmov a my ich budeme musieť vyriešiť prostredníctvom účinnej koordinácie v rámci krajín a medzi nimi.

Nemôžem sa vyjadriť ku každej otázke, ale chcel by som sa v krátkosti zmieniť o oblastiach kontroly emisií síry. Nechcel som, aby boli hraničné hodnoty menej prísne. Keď Komisia predloží svoju štúdiu, budeme vedieť povedať, do akého rozsahu tieto hraničné hodnoty zapríčinia presun prepravy z námornej dopravy na pozemnú, a to najmä v oblasti Severného mora a Baltského mora. Potom môžeme o tejto otázke ďalej diskutovať. Základné podmienky pre hospodársku súťaž medzi severom a juhom v rámci Európskej únie musia preto zostať na rovnakej úrovni. Aj to musí byť jedným z cieľov Komisie.

Je tu jedna vec, s ktorou nie sme celkom spokojní. Už dlho hovoríme o strategickom význame lodiarenského priemyslu v Európe. Povedali sme už aj to, že inovácia je v tomto priemysle veľmi dôležitá, lebo je to jediný spôsob, ako môže prežiť. Pre našu politiku v lodiarenskom priemysle potrebujeme koordinovanú stratégiu. Domnievam sa, že žiadosť členských štátov vyčleniť finančné zdroje na lodiarstvo bola tiež veľmi dôležitá, ale nepodporili ju liberáli ani konzervatívci. Dámy a páni, ako by sme podľa vás mali podporovať lodiarenský priemysel v Európe? Ošúchané frázy a želanie všetkého dobrého pracujúcim v európskych lodeniciach, ktorí sa obávajú o svoju prácu, jednoducho nestačí. My sociálni demokrati očakávame lepšie opatrenia a lepšie návrhy v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Izaskun Bilbao Barandica, v mene skupiny ALDE.(ES) Vážený pán predsedajúci, tretina európskych občanov žije v pobrežných regiónoch. EÚ je najväčšou námornou mocnosťou na svete. Integrovaná politika, ktorá bude v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, nám pomôže posilniť našu vedúcu pozíciu.

Toto si však vyžaduje všeobecnú, medzisektorovú politiku zohľadňujúcu všetkých aktérov občianskej spoločnosti, ako aj stratégie a povinnosti miestnych a regionálnych úradov v pobrežných oblastiach. Naďalej musíme vnímať naše pobrežia a moria ako príležitosť.

Z toho dôvodu musíme posilniť našu politiku udržateľného rybolovu a porozumieť ťažkostiam ľudí, ktorých živobytie je more a ktorí, mimochodom, tvoria veľmi zodpovedné odvetvie. Musíme posilniť bezpečnostnú politiku, aby sme mohli chrániť rybárske plavidlá, ktoré sú v prevádzke na základe európskych dohôd. To znamená bojovať proti pirátstvu, a tak posilniť operáciu Atalanta.

Musíme ukázať, že sme odhodlaní plne podporovať strategicky významný lodiarenský priemysel, ktorý prechádza ťažkými časmi pre konkurenciu z juhovýchodnej Ázie a potrebuje a očakáva značnú podporu od Európy, no tá je v súčasnosti zlá.

Musíme vybudovať námorné diaľnice, aby sme znížili emisie CO2 a podporili rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

Inovácia, koordinácia medzi inštitúciami, primerané finančné nástroje a jednoznačná definícia stratégie Európy v každom príslušnom odvetví nám umožnia dosiahnuť hospodársky, technický a trvalo udržateľný rozvoj, ako aj výskum do takej miery, aby sme mohli vytvoriť pracovné miesta na vysokej úrovni a chrániť to, na čom nám všetkým záleží a čo chceme udržať pri živote: more.

 
  
MPphoto
 

  Keith Taylor, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, v mene skupiny Verts/ALE by som chcel poďakovať spravodajkyni pani Meissnerovej za to, že pripravila túto správu a vypracovala ju spoločne s ostatnými politickými skupinami.

Keďže 71 % povrchu Zeme pokrýva voda, naozaj má zmysel snažiť sa vytvoriť integrovanú námornú politiku. Pobrežie Európy má, samozrejme, 305 000 kilometrov.

Taký bol zámer Komisie v roku 2009, keď ohlásila horizontálnejší politický prístup k oblastiam ako námorná doprava, morské prostredie, regionálna politika a politika rybného hospodárstva.

Dnes už poznáme odpoveď Výboru pre dopravu a cestovný ruch na toto nové smerovanie, a to v podobe správy pani Meissnerovej. Túto správu budeme podporovať. Je to užitočný krok správnym smerom, smerom k starostlivosti o naše morské zdroje a ich udržateľné využívanie.

Nazdávame sa však, že ešte treba urobiť veľa práce. Vítame návrhy o námornej správe, iniciatívach a stratégiách pre morské oblasti, námornom priestorovom plánovaní a dozore, námornom výskumnom rámci a pozorovaní a dátovej sieti a financovaní námornej infraštruktúry, ktoré sa v tejto správe uvádzajú.

Teší ma najmä to, že správa zahŕňa aj integráciu cieľov v oblasti znižovania emisií uhlíka a podporu obnoviteľných zdrojov slnečnej a veternej energie na plavidlách.

Pokiaľ ide o hlasovanie, ktoré sa dnes uskutoční, chcel by som najmä požiadať poslancov, aby podporili pozmeňujúci a doplňujúci návrh spravodajkyne, ktorého cieľom je priniesť možnosť zahrnutia systémov obchodovania s emisiami do predpisov EÚ a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).

Táto otázka rozdelila Výbor pre dopravu napoly, každá strana získala 20 hlasov, takže pani Meissnerová konala úplne správne, keď ju tu na plenárnom zasadnutí dnes predložila na hlasovanie.

Chcel by som požiadať poslancov, aby prejavili „víziu 20 – 20“ a hlasovali za pozmeňujúci a doplňujúci návrh spravodajkyne, ktorý uznáva, že tieto opatrenia idú ruka v ruke s našimi širšími strategickými cieľmi týkajúcimi sa zníženia emisií CO2 a projektu Európa 2020.

 
  
MPphoto
 

  Struan Stevenson, v mene skupiny ECR. – Vážený pán predsedajúci, vítam vytvorenie integrovanej námornej politiky, ktorá bude zastrešovať a zdokonaľovať zásady subsidiarity, konkurencieschopnosť a udržateľné využívanie morských zdrojov. Nepodporujem však obnovenie koncepcie európskej pobrežnej stráže. Už sme ju raz odmietli. Nemyslím si, že je potrebná. Myslím si, že v čase nedostatku financií je príliš drahá.

Tiež sa domnievam, že smernica o námornom priestorovom plánovaní by bola zbytočným luxusom, ktorý by podľa mňa nepridal hodnotu aktuálnemu procesu spolupráce medzi členskými štátmi.

Mohol by som sa v tomto kontexte zmieniť aj o vplyve projektov získavania energie z vetra, vĺn a prílivov v pobrežných oblastiach spolu s určením chránených morských oblastí na pobrežný a drobný rybolov? Nemôžeme jednoducho na mapách nakresliť čiary, ktoré budú vymedzovať rozľahlé oblasti pobrežných vôd ako chránené morské oblasti alebo oblasti na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov. Drobných rybárov nemôžeme svojvoľne presídliť bez dôkladnej odbornej diskusie. Vymedzenie takýchto oblastí sa musí riadiť procesom zdola nahor, nie zhora nadol, a musí mu predchádzať diskusia so všetkými zúčastnenými stranami.

 
  
MPphoto
 

  Jaromír Kohlíček, v mene skupiny GUE/NGL. (CS) O integrovanej námornej politike nevedieme diskusiu v kontexte Európskej únie po prvýkrát, ale aj tak je stále veľmi ťažké skĺbiť ochranu životného prostredia, rybné hospodárstvo, dopravu, energetiku, priemysel, vedu a výskum a zapracovať rôzne aspekty rozvoja do jediného plánu. Správa Komisie odpovedá na otázku, ako zaviesť akčný plán uvedený v modrej knihe z roku 2007. Zo správy vyplýva, že 56 zo 65 navrhovaných opatrení sa už začalo realizovať alebo už bolo realizovaných, a to spravidla ako právne akty Komisie alebo Rady.

Vo vnútrozemských regiónoch je však prioritou spojiť námornú politiku s politikou lepšieho, racionálnejšieho využívania hlavných európskych vodných ciest, ako sa uvádza v odseku 40 správy. V tomto prípade sa pozornosť už tradične sústreďuje na rieky Rýn a Maas a súvisiacu sústavu vodných ciest vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Nemecku vrátane prepojenia Rýn – Mohan – Dunaj. Žiaľ, toto úsilie zatieňuje strednú časť Dunaja po prúde od Viedne a prítoky Labe od Magdeburgu proti prúdu. O dopravnom využití týchto vodných ciest sa hovorí omnoho zriedkavejšie a investície do zlepšenia splavnosti sú na okraji záujmu Európskej komisie a Rady. Určite je to škoda, lebo veľký energetický potenciál týchto vodných ciest zostáva nevyužitý a zároveň zbytočne vytvára tlak na rozširovanie prekladísk v prístavných mestách, kde sa náklad prekladá z lodí na vlaky a motorové vozidlá, pričom kapacita riečnych prístavov zostáva nevyužitá.

Je samozrejmé, že okrem nadväzujúcej lodnej, železničnej a cestnej dopravy treba zásadne riešiť otázky ochrany prírody a využitia energie v pobrežných regiónoch. Tu by bolo rozumné položiť okrem otázok, ktoré vo svojej správe uvádza pani Meissnerová, aj ďalšie dve týkajúce sa vzťahu medzi námornou a riečnou dopravou a ich prepojenia.

Vítam desiatky opatrení uvedených v správe. Chcel by som zdôrazniť nutnosť dôsledného uplatnenia tretieho námorného balíka. Pri odseku 21 považujem prácu na ekologických riešeniach čistenia ropných tankerov a likvidácie starých lodí za kľúčovú iniciatívu zamedzenia znečisťovania. Súčasný stav tejto problematiky je strašný. Súhlasím so správou v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice.

 
  
MPphoto
 

  Anna Rosbach, v mene skupiny EFD. – (DA) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pani Meissnerovej za premyslenú a komplexnú správu, ku ktorej niet veľmi čo dodať. Ako pani Meissnerová, aj ja som presvedčenou zástankyňou súdržnosti medzi oblasťami politiky, programov interdisciplinárneho výskumu a nových výziev, ale najviac ma znepokojujú všetky tie problémy týkajúce sa znečistenia našich morí.

V tomto Parlamente prijímame tak veľa správ, že krátko na to, žiaľ, upadnú do zabudnutia. Preto by som chcela Komisii pripomenúť dodatočný protokol, ktorý Parlament prijal 26. januára tohto roka, čiže takmer pred deviatimi mesiacmi. Týkal sa nadviazania spolupráce medzi členskými štátmi EÚ v oblasti boja proti katastrofám v severovýchodnom Atlantiku. Aj o tejto téme sa pani Meissnerová zmieňuje, konkrétne v odseku 4 svojej správy. Dodnes som v tejto veci nedostala žiadnu spätnú väzbu od Komisie, pokiaľ ide o to, či boli podniknuté nejaké kroky smerom k začatiu takej spolupráce alebo pripravenosti členských štátov na katastrofy, alebo či samotná Komisia zamýšľa zabezpečiť stav pripravenosti pre EÚ. Toto všetko sa deje aj napriek katastrofe spôsobenej únikom ropy v Mexickom zálive, ktorú sme len teraz dostali pod kontrolu, a hrozbe, ktorú predstavujú príliš staré a zhrdzavené ropné veže v Severnom mori. Takže, ja by som teraz znova chcela položiť Komisii otázku: čo sa stalo, pokiaľ ide o pripravenosť na katastrofy v našich moriach? Budeme musieť čakať, kým sa stane niečo vážne, aby sa Európa prebudila?

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o naše oceány, zostáva málo času. Ak ich budeme naďalej ničiť takýmto tempom, nakoniec zničíme seba samých, lebo 70 % svetového kyslíka produkuje morské rastlinstvo. Nestačí len podporovať ochranu životného prostredia v rámci EÚ, čo vždy veľmi nadšene robíme, lebo je dobre známe, že vietor a vlny nerešpektujú hranice.

Preto naozaj nerozumiem, prečo nezavedieme jednoznačné nariadenia, keď sú bohaté priemyselné krajiny schopné presunúť svoje problémy v oblasti životného prostredia na rozvojové krajiny. Myslím si, že potrebujeme konkrétne právne predpisy o demontáži lodí. Vraky lodí zamorené tonami azbestu sa posielajú z Európy do Indie, Bangladéša a Pakistanu, aby sa tam demontovali, pričom tam zároveň zamoria celé úseky pobrežia. Toto všetko sa nám však vracia vo forme kontaminovaných plodov mora, ktoré končia na našich stoloch v rámci potravinového reťazca. Ani sme sa nezmienili o pracujúcich v týchto krajinách, ktorí v dôsledku nedostatočných bezpečnostných opatrení riskujú život. Jeden deň, jedna loď, jedno úmrtie. Takto opisujú pracovníci demontujúci lode v indickom meste Alang svoju nebezpečnú prácu.

Okrem toho nemáme žiadne jednoznačné nariadenia o ťažbe ropy na otvorenom mori. V tomto kontexte by som chcel zdôrazniť veľmi pozitívny krok pána Öttingera, ktorý sa pokúša zaviesť nariadenia upravujúce bezpečnosť vrtných plošín.

Neexistujú žiadne nariadenia pre vyťažené námorné trasy, ako je napríklad Bospor, kde ešte nebola zavedená povinnosť poskytovať služby lodivoda. Veľké tankery prechádzajú týmito úžinami každý deň.

Ďalšou pozitívnou vecou, ktorú by som chcel spomenúť, je to, že lodné prepravné spoločnosti hrajú aktívnu rolu pri ochrane životného prostredia a morských živočíchov. Napríklad, jedna talianska lodná prepravná spoločnosť zaviedla systém, ktorý zabráni zrážke jej lodí s veľrybami. Bolo by veľmi dobrým nápadom, ak by EÚ podporovala súkromné spoločnosti v uplatňovaní pozitívnych opatrení takéhoto typu.

 
  
MPphoto
 

  Ville Itälä (PPE).(FI) Vážený pán predsedajúci, chcel by som poďakovať spravodajkyni za výbornú prácu a najmä za dobrý postoj k rozhodnutiam Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o emisiách síry. Dúfam, že Komisia naozaj zohľadní toto rozhodnutie, ktoré má dnes Parlament jednomyseľne schváliť.

Rozhodnutie organizácie IMO bolo unáhlené; neuskutočnilo sa posúdenie vplyvu na životné prostredie ani odhad nákladov. EÚ by nemala urobiť rovnakú chybu ako IMO. Ak sa pre sever stanovia iné emisné hraničné hodnoty ako pre juh, naruší to hospodársku súťaž, ako aj predpisy v rámci EÚ. Hraničné hodnoty emisií musia byť rovnaké. Som si úplne istý, že ak toto bude pokračovať, bude to v rozpore s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži.

Čo to bude znamenať napríklad pre našu krajinu? Bude to znamenať, že priemysel bude musieť zaplatiť ďalší účet vo výške približne 1 miliardy EUR ročne. Fínske pracovné miesta sú v ohrození, hoci robíme, čo môžeme, aby sme zvýšili počet pracovných miest v EÚ. Hovoríme o stratégii Európa 2020, ale prijímame iné typy rozhodnutí, ktoré tieto pracovné miesta rušia.

Náklad pre Fínsko sa bude prekladať na ruské lode a do Fínska privážať na kamiónoch, lebo Rusko neratifikuje toto rozhodnutie organizácie IMO. Toto Európa určite nechce. Švédi povedali, že všetko, čo sa teraz preváža loďami, začnú prevážať kamiónmi. Preto by sme sa rozhodli zle z hľadiska životného prostredia, ako aj z hľadiska budúcich európskych pracovných miest. Dúfam, že Komisia naozaj rozumie tomuto rozhodnutiu, ktoré Parlament dnes jednomyseľne prijíma.

 
  
MPphoto
 

  Guido Milana (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som poďakovať pani spravodajkyni. Pokiaľ ide o integrovanú námornú politiku, nesmieme skončiť len pri dobrých úmysloch, ale musíme naštartovať stratégiu, ktorá bude predstavovať cestu k rastu a rozvoju v Európskej únii, a zároveň dohnať veľa strateného času, pokiaľ ide o predchádzanie ekologickým katastrofám a boj proti zmene klímy a znečisteniu.

Len dnes ráno pán Pirillo pripomenul Parlamentu ďalšiu katastrofu, ku ktorej nedávno došlo v meste Paola v Kalábrii. Komisia musí dokázať, že sa naozaj snaží, že nielen používa svoje riadiace nástroje, ale skutočne realizuje cielené legislatívne opatrenia a učí sa na svojich chybách z minulosti, ktoré urobila v dôsledku svojho prístupu, lebo ten bol vo svojej podstate často príliš orientovaný na sektory.

Sme si plne vedomí toho, že ide o veľmi zložitý proces, ale ocitli sme sa v ťažkej a náročnej situácii, v ktorej nemožno tolerovať výpadok pozornosti a v ktorej sú potrebné primerané investície a mechanizmus spoločného riadenia ako na medziinštitucionálnej úrovni, tak aj v medzinárodnej spolupráci v pobrežných regiónoch, medzi ktorými pre svoju zložitú jurisdikciu vyčnieva oblasť Stredozemia.

Preto bude rozhodujúce pristupovať k riadeniu oblasti Stredozemia ako k devíze, ktorú majú všetky pobrežné štáty na základe zásady res communis omnium, čiže spoločného dedičstva. Inak čoraz rozšírenejšia prax jednostranného vyhlásenia výlučných hospodárskych zón alebo podobných zón v Stredozemnom mori, ako aj porušovania Dohovoru OSN o morskom práve zničí myšlienku účinného spoločného riadenia.

V tomto ohľade by som chcel zdôrazniť, že len pred mesiacom vyústil takýto výklad na strane Líbye do ozajstného ozbrojeného útoku na európsku rybársku loď, a nebolo by správne tvrdiť, že je to len vec Talianska a Líbye.

 
  
MPphoto
 

  Corinne Lepage (ALDE).(FR) Vážený pán predsedajúci, najprv sa chcem veľmi pekne poďakovať pani Meissnerovej, našej spravodajkyni, za vynikajúcu správu a predovšetkým za výbornú spoluprácu s Medziskupinou pre moria a pobrežné oblasti, ktorej predsedám a ktorá dokázala s pomocou pani Meissnerovej zabezpečiť, aby boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o otázkach, ktoré majú pre jej členov veľký význam, prijaté. Táto správa nám dáva príležitosť preniesť sa do budúcnosti a vzhľadom na dnešnú situáciu je to veľmi dôležité.

Pokiaľ ide o integrovanú námornú politiku, neoblomne vyžadujeme dve veci. Po prvé, aby bolo zachovanie morského a pobrežného životného prostredia prioritou. Už existuje rámcová smernica, ale treba zlepšiť iné nástroje, a to najmä čo sa týka integrovaného riadenia pobrežných zón a námorného priestorového plánovania.

Ďalšie tri roky musíme využiť na to, aby sme vytvorili skutočnú politiku Spoločenstva v tejto oblasti, ktorá nám umožní preklenúť túto umelú priepasť medzi nástrojmi pre pevninu a nástrojmi pre moria, inak to naši spoluobčania nepochopia. Preto v tejto veci očakávame od pani Damanakiovej veľa.

Druhou vecou je modrý rast. Veľmi nám na ňom záleží a očakávame, že štúdia, ktorú uskutočňuje Generálne riaditeľstvo pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo, objasní, aké zdroje činnosti a zamestnanosti môžeme očakávať.

Dovoľujem si vás upozorniť na projekt s názvom Vasco de Gama, ktorý spustili prímorské regióny, a ďakujem pani Meissnerovej za to, že ho zohľadnila.

 
  
MPphoto
 

  Isabella Lövin (Verts/ALE).(SV) Integrovaná námorná politika je veľmi vítaná stratégia, lebo naše moria sú vzájomne prepojené a všetky odvetvia, ktoré ich využívajú, spoločne vplývajú na morské prostredie. To znamená, že by bolo zničujúce a nezodpovedné pokračovať v rozhodnutiach vzťahujúcich sa na morské prostredie a nezohľadniť pritom zväčšujúci sa vplyv rybolovu, bagrovania, lodnej dopravy, veternej energie a energie z vĺn, cestovného ruchu a iných činností na morské prostredie.

Rámcová smernica o morskej stratégii je environmentálnym pilierom integrovanej námornej politiky a uvádza sa v nej, že všetky členské štáty musia dosiahnuť dobrý environmentálny stav našich morí do roku 2020. Ak má k tomu dôjsť, členské štáty musia čo najskôr zrealizovať formu námornej správy zavedenej do praxe, v rámci ktorej sa budú všetky rozhodnutia prijímať na jednom mieste.

Uvediem príklad toho, ako zle môže dopadnúť, keď rôzne využívanie mora upravujú rôzne právne predpisy a rôzne úrady. Švédsko a Dánsko sa dohodli, že na juhu prielivu Kattegatt vo Švédsku budú chrániť neresiská tresky, čo je zúfalý pokus uchrániť posledné populácie tresky. Iný švédsky úrad nedávno rozhodol, že mestu Falkenberg by malo byť povolené vyhadzovať obrovské množstvá odpadu z bagrovania v prístavoch do mora, a to práve do neresiska tresky.

Členské štáty sú teraz povinné dosiahnuť dobrý environmentálny stav morí do roku 2020. To bude možné len zladením rozhodnutí týkajúcich sa morí a realizáciou námorného priestorového plánovania.

Námorné priestorové plánovanie nám tiež umožní jasnejšie vidieť tých, ktorých moria zaujímajú, ktorí ich chcú využívať, a jasne dať najavo, že pre všetkých musia platiť rovnaké pravidlá. Rybolovné prevádzky musia tiež vykonať posúdenie vplyvu na životné prostredie a dodržiavať osvedčené postupy. Okrem toho musia dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti, ktorá rovnako platí napríklad pre plynovody na morskom dne alebo veterné elektrárne.

Bol by to veľmi významný krok správnym smerom.

 
  
MPphoto
 

  Marek Józef Gróbarczyk (ECR).(PL) Správa o integrovanej námornej politike nás núti dôkladnejšie premýšľať a vyžaduje si, aby sme tejto otázke venovali viac pozornosti. Krátke prednesenie správy podľa článku 48 rokovacieho poriadku, menšia možnosť predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, čo je proti pravidlám, a odmietnutie väčšiny pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila Európska komisia, nás nenapĺňajú optimizmom ani nádejou, že Výbor pre dopravu a cestovný ruch bude k téme integrovanej námornej politiky pristupovať celkom zodpovedne.

Nezabúdajme, že námorné odvetvie v Európskej únii je v obrovskej kríze. Ničí ho tvorba odpadových skládok, konkurencia z Ďalekého východu a to, že lodné prepravné spoločnosti preberajú lacní prevádzkovatelia. Dochádza k tomu preto, lebo nám chýba európska integrovaná námorná politika. V lodiarenskom priemysle čelíme kríze. Chcem dodať, že dve najväčšie lodenice v našej krajine nedávno zatvorili a že sa to stalo v dôsledku tlaku, ktorý vyvíjala Európska komisia, a neúčinného konania poľskej vlády. Spôsobilo to nesmiernu hospodársku migráciu a nárast nezamestnanosti. Preto žiadam, aby sa integrovanej námornej politike venovala dostatočná pozornosť a aby sa k nej pristupovalo celkom zodpovedne.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Veľa činností a politík sektorov, ktoré sa týkajú morského prostredia – od rybolovu po námornú dopravu a vrátane cestovného ruchu, energetiky, vedy a technológie okrem iného –, si vyžadujú integrovanú politiku, ktorá bude podporovať výhodné prepojenie všetkých týchto oblastí v rámci trvalej udržateľnosti morského prostredia a zachovania súvisiacich ekosystémov, lebo osobité miestne a regionálne vlastnosti majú rozhodujúci význam v tomto vzťahu a účinky integrovanej politiky budú badateľné aj na tejto úrovni. Netreba ju len zaviesť, ale aj definovať na tejto úrovni a zapojiť pobrežné komunity, ktoré pracujú s morským prostredím, privádzajú ho k životu a závisia od neho. Tiež nesmieme zabúdať na potrebnú spoločnú víziu alebo spoluprácu a súčinnosť, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska toho, že oceány a moria sú vzájomne prepojené a od seba závislé.

Akákoľvek iniciatíva Únie v tejto oblasti musí chrániť zvrchovanosť a právomoci každého členského štátu, pokiaľ ide o riadenie jeho výsostných vôd a výlučných hospodárskych zón, a zároveň prispieť k podpore zdrojov, ktoré sa v nich nachádzajú ako súčasť ich endogénneho potenciálu a pomerných výhod.

Ucelená predstava integrovanej námornej politiky musí okrem iných vecí, ako je napríklad podpora morského výskumu a vývoja rôznych aspektov námorných technológií a inžinierstva, napríklad lodiarstva, obsahovať aj podporu námornej dopravy udržateľnejšej z hľadiska životného prostredia a prístavnej infraštruktúry ako súčasti ich verejného riadenia, podporu rybolovu, ktorá zabezpečí modernizáciu tohto odvetvia a jeho udržateľnosť z hľadiska životného prostredia a sociálno-ekonomickú životaschopnosť, primerané a nezávislé financovanie, ktoré nebude odčerpávať zdroje z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, a nakoniec aj úlohu a osobité vlastnosti najvzdialenejších regiónov.

 
  
MPphoto
 

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predsedajúci, než si necháme poradiť od nejakého odborníka, bolo by múdre najprv si ho preveriť, aby sme vedeli, či je kompetentný. Integrovaná námorná politika je sčasti prácou Výboru pre rybné hospodárstvo, takže než sa podujmeme na tieto veľké plány, mali by sme kriticky zhodnotiť, čo dosiahla Európska únia, pokiaľ ide o správu morí. To, samozrejme, znamená posúdenie situácie v bývalých výsostných vodách Spojeného kráľovstva, ktoré boli v roku 1973 spreneverené európskej byrokracii, keďže takmer 70 % takzvaných „populácií rýb EÚ“ je v skutočnosti britskými populáciami rýb.

Ako sa našim rybám a rybárom darí v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP)? Údaje nám povedia viac ako všetky vyberané slová v tejto správe: 88 % populácií rýb v EÚ je vylovených v porovnaní s celosvetovým priemerom vo výške okolo 27 % a 30 % našich druhov rýb je už oficiálne mimo bezpečných biologických hraníc, lebo na normálne rozmnožovanie zostalo príliš málo dospelých rýb. Podľa odporného systému kvót v rámci SRP sa len do Severného mora každoročne vyhodí takmer milión ton mŕtvych rýb. Priemyselné vysávanie druhov, ako sú piesočnicovité, vedie k znižovaniu stavu populácií vtáčích druhov, ako sú alky.

Na juh od Európy je situácia rovnako zlá. Západoafrickí rybári, ktorí si svoj životný štýl udržiavajú už celé generácie, sú nútení začať obchodovať s ľuďmi, lebo plavidlá registrované v EÚ prispeli k tomu, že ryby v tejto oblasti v dôsledku intenzívneho rybolovu vyhynuli.

Je čas, aby EÚ priznala, že jej história správy morí je najhoršia na celom svete, čo je typický príklad tragédie spoločných zdrojov – javu, pri ktorom sa spoločné zdroje vždy bezohľadne plienia, lebo tí bezohľadní znevýhodnia každého, kto chce také plienenie obmedziť.

Je čas, aby kontrolu nad morom a loviskami rýb znovu prebrali zvrchované štáty, lebo história ukázala, že sú schopné ju vykonávať. V prípade dvoch tretín vôd EÚ, ktoré EÚ úplne vylovila, to znamená britský národ a britských rybárov.

 
  
MPphoto
 

  Luis de Grandes Pascual (PPE).(ES) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, myslím si, že pani spravodajkyni Meissnerovej treba zablahoželať. Mali sme rozdielne, dokonca konfliktné stanoviská, ale ona našla kompromisné riešenia, ktoré nám umožňujú dnes držať spolu, pokiaľ ide o túto dôležitú otázku.

Dámy a páni, Výbor pre dopravu a cestovný ruch rozhodol, že všetky moria treba chrániť podobným spôsobom, pričom argumentuje tým, že akékoľvek iné riešenie by zapríčinilo nespravodlivú hospodársku súťaž.

Akceptujeme stanovisko väčšiny, ktorá je za právnu situáciu s jednotnými pravidlami pre celú Úniu, hoci musím poslancov upozorniť na to, že také riešenie tiež nepochybne prináša určitú mieru nespravodlivosti.

Je jasné, že Baltské more, Severné more a Lamanšský prieliv sú viac znečistené, a podľa mňa bude musieť byť monitorovanie prítomnosti síry prísnejšie.

Opatrenia na skrátenie trvania prepravy a zníženie manipulačných nákladov v prístavoch sú určite pozitívnymi iniciatívami. Napriek tomu budem stále opakovať, že v tejto oblasti musíme urobiť ešte veľa práce. Ak naše prístavy rázne nezliberalizujeme, nebudú môcť rozširovať kľúčovú úlohu, ktorú budú musieť zohrávať v kontexte spoločnej modality.

Treba privítať aj podporu stratégie znižovania emisií CO2, ktorej cieľom je zmeniť konkrétne následky zmeny klímy.

Myslím si, že táto správa je dobrá a treba ju prijať. Nesmieme však zabúdať, že vznikla v kontexte vážnej katastrofy, konkrétne tej, ktorá zasiahla Mexický záliv.

V tomto ohľade Komisiu naliehavo vyzývame, aby posúdila, či je v rámci revízie nariadenia Európskej námornej bezpečnostnej agentúry potrebné posilniť úlohu tejto agentúry pri vykonávaní preventívnych kontrol a plnení úloh súvisiacich s odstraňovaním uhľovodíkových škvŕn. Pani komisárka, domnievam sa, že ide o potrebnú reformu a na podporu týchto úloh treba uplatniť potrebný mandát.

 
  
MPphoto
 

  Saïd El Khadraoui (S&D).(NL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, na úvod by som rád poďakoval pani Meissnerovej za vynikajúcu prácu a spôsob, akým dokázala vyvolať široký konsenzus, pokiaľ ide o jej správu. Ako koordinátor našej skupiny by som chcel tiež využiť túto príležitosť a vzdať hold nášmu bývalému kolegovi pánovi Piecykovi, ktorý, žiaľ, zomrel pred dvomi rokmi a ktorý urobil v tomto Parlamente prevratnú prácu na dotváraní integrovanej európskej námornej politiky – práve na nej môžeme dnes stavať.

Ide, samozrejme, o zložitý sektor s mnohými aspektmi, a preto musíme urobiť veľa práce, ak chceme dosiahnuť náš cieľ. Na začiatok musíme do tohto sektora vniesť novú dynamickosť, a to zavedením účinných štruktúr a primeraných opatrení; veď tento sektor poskytuje veľa pracovných miest v celej Európe, a to priamo aj nepriamo, a je najmä základom pre rozvoj našich pobrežných a prístavných oblastí.

O štruktúre sa už hovorilo a tá zahŕňa aj európske štruktúry. Európsku námornú bezpečnostnú agentúru (EMSA) treba skutočne posilniť a dať jej významnejšiu úlohu, ako aj primerané právomoci a zdroje. Vznesená bola aj otázka katastrofy spôsobenej únikom ropy a otázka ťažby ropy. Pokiaľ ide o to, nazdávam sa, že by malo byť jasné, že každá ďalšia zmena právomocí by mala posilniť pozíciu EMSA. EMSA by tiež mala mať významnú úlohu pri podporovaní spolupráce medzi vnútroštátnymi inšpekčnými službami, pobrežnými monitorovacími službami a ďalšími službami v členských štátoch.

Okrem toho máme, samozrejme, aj niekoľko veľkých problémov, pokiaľ ide o životné prostredie. Lodná preprava ho znečisťuje viac, než je nevyhnutné. Preto je stále čo zlepšovať. Hovoríme o normách vzťahujúcich sa na síru, ktoré by mali byť všade rovnaké, a o systéme obchodovania s emisiami – a vyzývam Komisiu, aby v tomto ohľade naozaj vytrvalo vyvíjala tlak v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Okrem toho musíme, samozrejme, mať aj účinné priestorové plánovanie.

Moja posledná poznámka: domnievam sa, že je tiež dôležité podniknúť kroky na sociálnej úrovni, aby sme zlepšili vnímanie tohto povolania mladými ľuďmi.

 
  
MPphoto
 

  Britta Reimers (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, integrovaná námorná politika je pokrokovou oblasťou. Oceány sa čoraz intenzívnejšie využívajú na dopravu, námorné hospodárske činnosti, výrobu energie na mori a rybolov a rozvoj týchto oblastí treba koordinovať. Priestor, ktorý máme k dispozícii, je obmedzený, a preto musia rôzne námorné odvetvia prijať zodpovedný a ohľaduplný prístup k vzájomnej spolupráci. Využívanie morí nesmie byť v rozpore s ich ochranou. Tieto dve oblasti sú od seba závislé, lebo oceány nás môžu podporovať len vtedy, ak sú zdravé. Chcela by som zdôrazniť pozitívnu spoluprácu medzi štátmi ležiacimi na brehoch Baltského mora, ktoré pracujú spoločne, aby podporili dynamický rozvoj rybného hospodárstva, životného prostredia, infraštruktúry a cestovného ruchu v pobrežných regiónoch. Naďalej sa musíme sústrediť na rybné hospodárstvo, ktoré je v oslabenej pozícii a často sa mu pripisuje nízka priorita, ale ktoré zároveň predstavuje nevyhnutný článok v pobrežnom hospodárstve, keďže nás zásobuje potravinami.

Chcela by som zablahoželať pani Meissnerovej k tejto pozitívnej správe.

 
  
MPphoto
 

  Elie Hoarau (GUE/NGL).(FR)Vážený pán predsedajúci, táto správa je podľa mňa jasným dôkazom ťažkých úloh, ktoré predstavuje morské prostredie z hľadiska rybolovu, akvakultúry, dopravy, cestovného ruchu, energetiky, ťažby, biologických zdrojov a výskumu zmeny klímy. Potenciál rozvoja je značný a treba ho trvale chrániť a zlepšovať, lebo od neho závisí budúcnosť ľudstva. V správe sa okrem toho oprávnene uvádza, že Európska únia má medzi námornými mocnosťami vo svete vedúce postavenie a jej najvzdialenejšie regióny zabezpečujú, že má najrozsiahlejšiu výlučnú hospodársku zónu na svete.

Preto je na základe takéhoto zistenia Európska únia povinná zaviesť ambicióznu politiku, významnú námornú politiku. Ak to neurobí Európska únia, ktorá má medzi námornými mocnosťami vo svete vedúce postavenie, tak kto? Treba však povedať, že uznesenie nejde veľmi týmto smerom. Nemôžete sa považovať za zákonodarcu s vedúcim postavením vo svete len s 50 miliónmi EUR.

Na záver, hoci sa uznáva, že najvzdialenejšie regióny majú vďaka svojej prítomnosti v každom oceáne strategickú pozíciu, bolo by rozumné zariadiť, aby mali vedúcu úlohu, pokiaľ ide o veľkú stratégiu pre oceány. Tomuto sa, žiaľ, spravodajkyňa nevenovala, čo mi je ľúto.

 
  
MPphoto
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE).(PT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, oceány a moria predstavujú 70 % povrchu planéty, boli kolískou života a počas celej existencie ľudstva sú zdrojom potravy získavanej rybolovom, ako aj komunikačným prostriedkom medzi národmi a kultúrami prostredníctvom námorného obchodu. V nich nájdeme pôvod koncepcie tradičných námorných činností: rybolovu a dopravy.

Moria v súčasnosti dostávajú v celosvetovom meradle novú úlohu geostrategickej a geopolitickej scény, vďaka ktorej má Európa ústrednú úlohu. Navyše, v súčasnosti žijeme v takzvanom období nových využití oceánov, ako je napríklad využívanie ich energie, nerastných a genetických zdrojov, ktoré si spolu s rybolovom a námornou dopravou vyžadujú holistickú perspektívu a sústredené konanie; pani Meissnerová sa vlastne snažila urobiť tento dojem, k čomu jej úprimne blahoželám.

Európska únia musí nevyhnutne plánovať európsky námorný priestor a jeho využitie, a to najmä v pobrežných a ešte viac v najvzdialenejších regiónoch. Ak má byť integrovaná námorná politika viac ako len súhrn jej súčastí – a ak sa máme sústrediť na rybolov –, táto činnosť musí byť zastúpená v centrách námorných činností, aby sme mohli začleniť želania prostredníctvom spolupráce a prekonať ťažkosti vyplývajúce z prekrývajúcich sa záujmov, pokiaľ ide o využitie námorného priestoru.

Ak máme dodržať rozhodnutia prijaté na samite v Johannesburgu v roku 2002, v tejto oblasti je nevyhnutné chrániť morské biogeografické regióny, ktoré sú najcitlivejšie z biologického hľadiska, a podporovať udržateľný rybolov, pri ktorom treba uplatňovať čoraz selektívnejšie metódy. Preto treba zaručiť vytvorenie medzisektorových politických nástrojov, ktoré spoja odlišné sektory rôznych námorných činností, a hájiť ich požiadavky a charakteristické vlastnosti z hľadiska využitia námornej sféry.

Ochrana oceánov je morálnou povinnosťou, ktorú máme voči sebe aj voči budúcim generáciám.

 
  
MPphoto
 

  Spyros Danellis (S&D) . – (EL) Pani komisárka, takmer každá civilizácia v histórii Európy bola založená na mori. Lisabonská zmluva zavádza nové politiky a nástroje na minimalizáciu konfliktov, podporu dynamických synergií a odstránenie nespravodlivej hospodárskej súťaže s cieľom chrániť životné prostredie a vytvárať pracovné miesta. Integrovaná námorná politika si vyžaduje medzisektorovú, čiže všeobecnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja pobrežných a ostrovných oblastí a morí.

Základným nástrojom racionálneho určenia využívania mora je cezhraničné námorné priestorové plánovanie. Musíme podporovať prijatie štruktúr jednotnej, integrovanej námornej správy na regionálnej úrovni a rozvoj stratégií pre prímorské makroregióny Únie. Musíme sa zaoberať možnosťou zriadenia európskej pobrežnej stráže, aby bol integrovaný námorný dozor účinný.

Napokon, nikto nemôže poprieť, že lodná doprava musí prispieť k zníženiu emisií oxidu uhličitého. Musíme vyvíjať koordinovaný tlak, pokiaľ ide o globálne nariadenia IMO, keďže sa obávam, že jednostranné rozhodnutie Európy vytvoriť systém obchodovania s emisiami pre lodnú dopravu by malo katastrofálne následky pre európsku lodnú dopravu, lebo by oddialilo správne riešenie, konkrétne medzinárodné nariadenia, lebo nesmieme zabúdať, že lodná doprava je medzinárodnou činnosťou par excellence.

 
  
MPphoto
 

  Debora Serracchiani (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ďakujem pani Meissnerovej za správu o integrovanej námornej politike a súhlasím s ňou, pokiaľ ide o nutnosť posilniť námornú dopravu a lodiarenský priemysel s cieľom chrániť pobrežné regióny a podporovať inovačné a výskumné činnosti.

Námorná doprava má v dnešnom obchode zásadnú úlohu. Preto musíme podporovať spoluprácu medzi malými a veľkými prístavmi v tej istej morskej oblasti, keďže to môže napomôcť plynulejšie obchodovanie. Ďalej, ak máme zabezpečiť intermodalitu, musíme investovať do infraštruktúry prístavov a vnútrozemských prístavov, najmä prístavov, ktoré sa dajú spojiť európskymi koridormi.

Na záver, domnievam sa, že by sme nemali prehliadať ešte jednu otázku, konkrétne bezpečnosť prístavov. Všetky opatrenia vzťahujúce sa na bezpečnosť v rámci všetkých európskych prístavov sa musia zosúladiť s cieľom lepšie chrániť námornú dopravu a zabrániť tomu, aby nespravodlivá hospodárska súťaž škodila tým prístavom, ktoré musia v skutočnosti vynaložiť väčšie výdavky na zaručenie vyššej úrovne bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE).(RO) Rozvoj integrovanej námornej politiky je absolútne nevyhnutný vzhľadom na izolovaný prístup, ktorý bol prijatý v minulosti a ktorý viedol k neúčinnosti a konfliktom v tejto oblasti. V správe pani Meissnerovej sa viackrát opakuje, aký je postoj Európskeho parlamentu k vytvoreniu integrovaného, súvislého a spoločného rozhodovacieho procesu, pokiaľ ide o oceány, moria, pobrežné regióny a námorné odvetvia. Integrovaná námorná politika napomáha medzisektorový prístup k námornej správe, a to tak, že prispieva k určeniu a využitiu oblastí synergie medzi politikami Európskej únie, ktoré patria do tejto oblasti.

Tento návrh nariadenia počíta s programom, ktorý zabezpečí stabilný rámec zachovania pomoci poskytovanej na iniciatívy v tejto oblasti a vďaka ktorému sa budú finančné prostriedky určené na rozvoj morí a pobrežných regiónov používať premyslenejšie. Žiaľ, jediným schodným a realizovateľným riešením, pokiaľ ide o financovanie, bol v aktuálnej hospodárskej situácii skromný finančný príspevok od EÚ. Aj napriek tomu dúfam, že tento spôsob financovania umožní, aby sme dosiahli ciele integrovanej námornej politiky v krátkodobom aj strednodobom horizonte.

 
  
MPphoto
 

  Luís Paulo Alves (S&D).(PT) Vážený pán predsedajúci, inteligentný rast, ktorý podporujeme v rámci stratégie Európa 2020, môžeme dosiahnuť len vtedy, keď inteligentne zmobilizujeme rôzne typy potenciálu, ktorým sa vyznačuje európska rozmanitosť.

Európska únia má najrozsiahlejšiu výlučnú hospodársku zónu na svete, jej rozloha je 25 miliónov štvorcových kilometrov. Naše pobrežie, na ktorom žije jedna tretina nášho obyvateľstva, má 32 000 kilometrov a tvorí 40 % nášho hrubého domáceho produktu a 95 % nášho zahraničného obchodu. Tieto najnovšie údaje by mali vyviesť Komisiu a Radu z pasivity, lebo bez integrovanej európskej námornej politiky nedosiahnu inteligentný rast, ktorý je základom úspechu stratégie Európa 2020.

Chcel by som upozorniť najmä na možné biogenetické a nerastné bohatstvo, ktoré sa nachádza v hĺbke a na dne našich morí a o ktorom v súčasnosti vieme len málo; chcel by som upozorniť na nutnosť zintenzívniť naše úsilie v tejto oblasti, pokiaľ ide o výskum a vývoj.

 
  
MPphoto
 

  Michael Theurer (ALDE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pani Geogheganová-Quinnová, dámy a páni, svetové oceány musíme zachovať ako ekosystém. Oceány a koncepcia globalizácie sa však navzájom nevylučujú. Lodné cesty sú základom nášho blahobytu, lebo sú tepnami svetového obchodu. V tejto súvislosti treba toho ešte veľa urobiť, ak chceme zaistiť ochranu životného prostredia a bezpečnosť našich dopravných trás.

V budúcnosti budeme musieť zabezpečiť aj naše zásoby surovín. Vedci predpovedajú, že na morskom dne a v samotnom mori možno nájsť hodnotné suroviny. Dôležité bude získať ich spôsobom šetrným k životnému prostrediu.

Tretím aspektom, ktorý chcem spomenúť, je spojenie medzi oceánmi a vnútrozemskými vodnými cestami. Nazdávam sa, že treba vytvoriť spojenie s vnútrozemskou vodnou dopravou. V tomto ohľade má veľkú úlohu rozvoj Dunaja. Ako najdlhšia rieka v EÚ v podobe kanála Rýn – Mohan – Dunaj môže spojiť Čierne more so Severným morom. Mali by sme spájať integrovanú námornú politiku a vnútrozemské vodné cesty.

 
  
MPphoto
 

  Gerard Batten (EFD). – Vážený pán predsedajúci, nikoho by nemalo prekvapiť, že EÚ chce integrovať námornú politiku, rovnako ako zamýšľa integrovať všetko ostatné v Európe v každom ohľade života a verejnej politiky.

V roku 2007 som sa Námornej a rybolovnej agentúry Spojeného kráľovstva pýtal, koľko rýb bolo ulovených v britských vodách. Odpovedali mi, že nedokážu určiť vody Spojeného kráľovstva, lebo teraz sú súčasťou vôd Európskeho spoločenstva. Takže Spojené kráľovstvo už nemá vlastné výsostné vody.

Hovoriť o tom práve dnes je asi výstižné, lebo ako iste všetci viete, dnes je 205. výročie bitky pri Trafalgare, ktorá sa odohrala 21. októbra 1805, keď admirál lord Nelson a veľa ďalších odvážnych mužov položilo svoje životy za to, aby mohla Británia zostať slobodnou a nezávislou krajinou. Jeho posledné slová pred smrťou boli „ďakujem, Bože, splnil som si povinnosť“. Poslanci Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva v Európskom parlamente si splnia povinnosť dnes poobede a budú hlasovať proti.

 
  
MPphoto
 

  Andreas Mölzer (NI).(DE) Vážený pán predsedajúci, o morských ekosystémoch vieme stále príliš málo a mnohé, predovšetkým hlbokomorské oblasti sú len bielymi miestami na našich mapách. Moria a oceány však predstavujú jednu z najťažších úloh tohto storočia, no nielen preto, že nás zásobujú potravou a bielkovinami. Nemali by sme podceňovať ich úlohu v našom klimatickom systéme, a teda ani ich podiel na blahobyte ľudstva.

Príklad Veľkej koralovej bariéry dokazuje, že morské ekosystémy sa dokážu obnovovať, ak sa uplatňujú potrebné opatrenia na ochranu životného prostredia. V chránených oblastiach tejto bariéry vzrástla populácia rýb len za dva roky o 30 až 75 %. Vzhľadom na to, že viac ako 40 % svetového obyvateľstva žije vo vzdialenosti menej ako 100 kilometrov od mora, a preto by ho mohlo zasiahnuť cunami, ma veľmi teší plán na zavedenie spoločnej európskej stratégie predchádzania katastrofám pre naše pobrežné oblasti. Stanovenie odlišných emisných limitov v rámci vôd EÚ je však v rozpore s integrovanou námornou politikou, ktorej cieľom je zohľadniť všetky faktory. V tejto oblasti musíme byť dôslední.

 
  
MPphoto
 

  Petru Constantin Luhan (PPE).(RO) Význam integrovanej námornej politiky je nesporný vtedy, keď je Európska únia najväčšou námornou mocnosťou na svete a 40 % HDP EÚ sa vytvára v moriach a pobrežných oblastiach. Pri plnení úloh stanovených v týchto politikách treba zvážiť najmä osobité regionálne charakteristické vlastnosti morí obklopujúcich Európu. Každá morská oblasť je jedinečná a vyžaduje si individuálny prístup, aby sme mohli dosiahnuť udržateľnú rovnováhu vo vzťahu k jej používateľom.

Zároveň musíme zabezpečiť primerané financovanie tejto politiky v nadchádzajúcom programovom období, a tak vytvoriť nový prístup, ktorého cieľom bude podporovať optimálny a udržateľný rozvoj všetkých námorných činností a ktorý sa bude týkať všetkých morských oblastí. To nám umožní využívať omnoho väčšie výhody a zároveň to zmierni environmentálny vplyv.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis (S&D).(EL) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, spravodajcovia a poslanci sa podrobne venovali obsahu integrovanej námornej politiky. Ja by som sa chcel sústrediť na otázku emisií z lodnej dopravy. Určite to nebude ľahká úloha, ale emisie z lodnej dopravy musíme zahrnúť do plánov na zníženie celkových emisií. Aby to bolo účinné, musí sa to urobiť ako priorita v rámci medzinárodnej dohody s IMO. Ak k takej dohode nedôjde, potom zrejme budeme musieť seriózne zvážiť prijatie regionálnych opatrení na úrovni EÚ. Ako povedal pán Danellis, nebude to ľahká úloha, a ak chceme mať šancu na úspech, musíme nasledovať príklad z leteckého priemyslu.

Tieto opatrenia treba uplatniť na základe obvyklých prístavných zastávok obchodných lodí a musíme sa rozhodnúť, ako zdaniť emisie. Ukázalo sa, že systém obchodovania s emisiami je dosť zložitý a neúčinný; musíme nájsť jednoduché, ale účinné riešenie, možno daň z oxidu uhličitého alebo iné kombinované metódy, ktoré sú jednoduché a účinné.

 
  
MPphoto
 

  Werner Kuhn (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som znova zdôrazniť, aká je dopravná stratégia Európskej únie. Naším cieľom je presunúť tovar z ciest na more a prevádzkovať výkonné dopravné prostriedky, ktoré budú šetrné k životnému prostrediu. V niektorých oblastiach lodnej dopravy však nemôžeme nastaviť naše ciele v oblasti životného prostredia tak vysoko ako v oblasti kontroly emisií síry v Baltskom a Severnom mori, inak sa náklady na dopravu prudko zvýšia. Pán Itälä a pán Fleckenstein sa už o tom zmienili. Chcel by som vyzvať pani Geogheganovú-Quinnovú, aby zhodnotila štúdiu, ktorá sa veľmi starostlivo pripravuje. Nechceme presunúť dopravu z mora naspäť na cesty a chceme spravodlivú hospodársku súťaž v severnej Európe, Európskej únii aj oblasti Stredozemia. To je jedna z našich najzákladnejších požiadaviek.

Pokiaľ ide o námornú bezpečnosť, chcel by som tiež povedať, že by mala mať väčšiu úlohu v integrovanej námornej politike vo vzťahu k veľmi vyťaženým lodným cestám a úžinám. Napríklad v kanáli Kadetrinne a v Bospore by mala v budúcnosti platiť povinnosť poskytovať služby lodivoda, ako už uviedol jeden z kolegov poslancov. Povinnosť poskytovať služby lodivoda by zvýšila úroveň námornej bezpečnosti tam, kade prechádzajú veľké tankery a preváža sa veľký náklad.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Loďstvo a lodiarenský priemysel výrazne prispievajú k hospodárskemu blahobytu krajín EÚ a poskytujú cenné služby európskemu a svetovému priemyslu a spotrebiteľom.

Blahoželám pani Meissnerovej k jej správe. Chcela by som zdôrazniť význam námorného priestoru bez prekážok. Zároveň vyzývame Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili a zachovali malé prístavy, rozšírili sieť kabotáže s cieľom znížiť vzdialenosti v pozemnej doprave, podporovali výskum a inováciu v oblasti spôsobov nakladania, manipulácie s nákladom a logistických riešení s cieľom nájsť spôsoby, ktoré skrátia trvanie prepravy a znížia manipulačné náklady, a podporovali rozvoj prístavných infraštruktúr a zabezpečili intermodalitu.

S dôrazom na geostrategický význam Čierneho mora by mala Európska rada požiadať Európsku komisiu, aby pripravila stratégiu Európskej únie pre oblasť Čierneho mora. Čiernemu moru sa, žiaľ, doteraz venovalo primálo pozornosti, hoci má pre Európsku úniu geostrategický význam.

 
  
MPphoto
 

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, rozvoj integrovanej námornej politiky má rozhodujúci význam pre írske, európske a určite aj svetové hospodárstvo. Keďže Írsko je ostrovným hospodárstvom, námorná doprava je základom jeho priemyslu.

Viac ako 99 %, opakujem, 99 % objemu všetkého írskeho obchodovania sa uskutočňuje po mori. Odhaduje sa, že írska námorná priemyselná základňa zamestnáva približne 8 000 ľudí, ktorí v rámci hospodárstva vytvárajú viac ako 1,5 miliardy EUR ročne.

Tento sektor spája írske hospodárstvo so zvyškom Európy a sveta. Má strategický význam pre našu krajinu a oživenie írskeho hospodárstva. Rýchlo sa rozvíjajúce námorné odvetvie si vyžaduje jednotný prístup na európskej úrovni a rast námorných činností, ako sú námorná doprava, rozvoj, akvakultúra a cestovný ruch – v kombinácii s novými spôsobmi využitia mora, ako sú napríklad podmorské technológie, energia z morských obnoviteľných zdrojov a morské biotechnológie –, vyvíja čoraz väčší tlak na už aj tak obmedzený morský priestor.

 
  
MPphoto
 

  Josefa Andrés Barea (S&D).(ES) Vážený pán predsedajúci, integrovaná námorná politika je prierezovou, regionálnou a odvetvovou politikou a rybné hospodárstvo a akvakultúra musia byť jej súčasťou, a to tak, aby nebola podriadená iným politikám. Všetci musíme riešiť problémy týkajúce sa životného prostredia a hospodárske problémy, ktoré ovplyvňujú spoločnosť ako celok a najmä odvetvie rybného hospodárstva: nové technológie, rybársky výstroj, vývin druhov, program námorného hospodárstva s cieľom vytvárať viac lepších pracovných miest, kvalitné zásoby, medzinárodné vzťahy zamerané na predchádzanie pirátstvu a podporovanie správy mora bez prekážok a vyriešenie problémov s udržateľnosťou, aké má napríklad Island.

To všetko nás čaká, ak chceme pracovať na integrovanej námornej politike a v záujme trvalej udržateľnosti a životného prostredia.

 
  
MPphoto
 

  Mario Pirillo (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, pani komisárka, dámy a páni, integrovaná námorná politika má horizontálnu úlohu: začleňuje rôzne aspekty od životného prostredia po morský a námorný výskum.

Integrovaná námorná politika nezabezpečuje monitorovanie nezákonného rybolovu na hraniciach medzinárodných výsostných vôd, ani ich prekračovania. Dúfam, že tento aspekt sa v kontexte finančných prostriedkov vyčlenených na zavedenie tejto politiky seriózne zváži a že tieto finančné prostriedky pomôžu posilniť kontrolu vďaka moderným dozorným systémom, ako sú napríklad služby Globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť.

Horizontálny aspekt, ktorý charakterizuje integrovanú námornú dopravu, zaručí – dúfam, že pomocou nadchádzajúceho finančného balíka – rozpočet EÚ a nie zdroje rybného hospodárstva, ktoré sa používajú na konkrétne opatrenia. Spravodajkyni sa chcem veľmi pekne poďakovať za tento dôležitý text a dúfam, že Komisia a Rada splnia naše žiadosti v plnom rozsahu.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďakujem veľmi pekne, pán Pirillo. Vaše úvodné poznámky som nezahrnul do vášho rečníckeho času, lebo to, čo ste povedali, je dôležité. Môžem vás však uistiť, že všetci podpredsedovia vyvíjajú v tomto smere obrovské úsilie. Chcel by som vás vyzvať, aby ste si so mnou zasúťažili. Z klobúka budeme ťahať mená poslancov tohto Parlamentu a súťažiť v tom, kto ich lepšie vysloví. Chyby sa však v rozrušení niekedy stávajú a chcel by som vás požiadať o prepáčenie.

 
  
MPphoto
 

  Inés Ayala Sender (S&D).(ES) Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za veľkorysosť. Chcela by som skutočne úprimne zablahoželať pani Meissnerovej k vynikajúcej práci a aj k schopnosti integrovať žiadosti a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy kolegov.

Ďakujem najmä za dva konkrétne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Prvým je ten, v ktorom Parlament Komisiu naliehavo vyzýva, aby zlepšila pracovné podmienky námorných robotníkov a konečne transponovala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave do právnych predpisov EÚ. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zahŕňa aj návrh na zavedenie kvalifikačného a vzdelávacieho programu pre námorníkov, ktorý bude špeciálne zameraný na nábor mladých ľudí a začlenenie tretích krajín.

Tiež ďakujem za pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v ktorom vyzývame Komisiu, aby pomohla členským štátom pri zavedení programu lokalizácie a mapovania stroskotaných lodí a pozostatkov, ktoré sú súčasťou európskeho historického a kultúrneho dedičstva – pochádzam zo Španielska, krajiny s obrovským množstvom pozostatkov pri pobreží. Tento program nám umožní pochopiť a študovať toto podmorské dedičstvo a pomôže zabrániť jeho plieneniu, a tak ho riadne zachovať.

Myslím si, že okrem vynikajúcich návrhov pani Meissnerovej budú mať aj tieto dva aspekty významnú úlohu pri vytváraní nového vnímania morskej problematiky, ktoré Európa potrebuje.

 
  
MPphoto
 

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. − Vážený pán predsedajúci, viem, že na začiatku rozpravy vyjadrila pani Meissnerová sklamanie nad tým, že dnes je tu tak málo poslancov. Podľa mňa by ju malo veľmi tešiť, že v tejto rozprave vystúpilo 37 rečníkov.

Áno, bola to čulá rozprava, ktorá priniesla nové nápady, aby sme mierili ešte vyššie, pokiaľ ide o námorné politiky, ktoré vykonávame. Musíme riadiť finančné prostriedky EÚ týkajúce sa námorných otázok v kontexte návrhu nariadenia Európskej komisie financovať integrovanú námornú politiku v rokoch 2011, 2012 a 2013. Účelom navrhovaného financovania, konkrétne 50 miliónov EUR, je pokračovať v práci, ktorá sa začala v roku 2007, na odstraňovaní prekážok a uvoľnení synergií premostením všetkých politík, ktoré sa týkajú mora, napríklad dopravy, rybného hospodárstva, colníc a ochrany morského prostredia.

Komisia sa teší na spoluprácu s Parlamentom na včasnom nadobudnutí platnosti tohto nariadenia, aby sme v budúcnosti mohli zrealizovať opatrenia v rámci integrovanej námornej politiky. Ďalej, námorný dozor je dôležitou novou iniciatívou, ktorá má spôsobiť obrovskú zmenu vo všetkých budúcich úkonoch námorných úradov na mori a ktorej cieľom je zaviesť spoločné prostredie pre morskú oblasť EÚ na výmenu informácií.

Oznámenie Komisie o tejto iniciatíve vyšlo len včera. Je to vyvrcholenie intenzívnej práce, ktorej výsledkom je šesťkrokový plán integrácie do námorného dozoru v krátkom čase, čo sa len pred niekoľkými mesiacmi zdalo mimoriadne ťažké.

Teraz sa vyjadrím k niektorým konkrétnym položeným otázkam. Pokiaľ ide o emisie síry, Komisia si je plne vedomá obáv priemyselných skupín vo vzťahu k účinkom, ktoré môžu mať nové normy kvality námorného paliva prijaté organizáciou IMO v roku 2008. Z toho dôvodu Komisia požiadala o dohodu s IMO, ktorú následne uvítala a v dôsledku ktorej sa podľa odhadov znížia emisie oxidu siričitého až o 90 % a, čo je najdôležitejšie, emisie druhotných pevných častíc až o 80 %.

V nadchádzajúcich mesiacoch predloží Komisia návrh na zosúladenie právnych predpisov EÚ s rozhodnutím IMO. K návrhu bude pripojená aj podrobná správa, ktorá bude obsahovať aj výsledok nášho dodatočného posúdenia vplyvu vo vzťahu k rozhodnutiu IMO, ako aj prípadné opatrenia, ktoré by mohla Komisia prijať na zmiernenie neželaných vplyvov na toto odvetvie.

Pán de Grandes Pascual hovoril o morských oblastiach. EÚ si je vedomá rôznych situácií v morských oblastiach a pripravuje primerané stratégie pre každú morskú oblasť, ktoré budú prispôsobené konkrétnym potrebám.

Napokon, pani Rosbachová a ďalší hovorili o systéme predchádzania katastrofám. Európska námorná bezpečnostná agentúra je zodpovedná za monitorovanie bezpečnosti lodnej dopravy. V súčasnosti nemá právomoc rozhodovať v oblasti ekologických katastrof, ale prebiehajú diskusie – v súvislosti s tým, že Komisia v súčasnosti rozširuje alebo obnovuje mandát Európskej námornej bezpečnostnej agentúry – o tom, či udeliť tejto agentúre v nasledujúcich rokoch viac právomocí. Parlament bude, samozrejme, do tejto otázky ústredne zapojený.

Napokon, ako európsku komisárku zodpovednú za výskum, inováciu a vedu ma veľmi potešilo, že niekoľkí poslanci v tomto Parlamente predložili otázku vzťahu medzi námornou politikou vo všeobecnosti a hlavne výskumom morskej a námornej politiky. Belgické predsedníctvo minulý týždeň zorganizovalo veľmi dôležitú konferenciu v Ostende, ktorá sa zaoberala konkrétne touto otázkou a na ktorej sa zišli vedci zaoberajúci sa touto problematikou. Ide o veľmi dôležitý pilier našich integrovaných námorných politík.

Chcela by som znovu poďakovať pani Meissnerovej za komplexnú a ďalekosiahlu správu. Domnievam sa, že teraz sa môžeme s novou energiou a dôverou venovať zavedeniu všetkých budúcich námorných iniciatív.

Ďakujem vám a ospravedlňujem sa tlmočníkom, ak som rozprávala príliš rýchlo.

 
  
MPphoto
 

  Gesine Meissner, spravodajkyňa.(DE) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že je dobré, že ste to počítali, pani Geogheganová-Quinnová. Neviem, koľko rečníkov vystúpilo, ale 37 je naozaj veľa. Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí sa dnešnej rozpravy zúčastnili. Hneď na začiatku som zabudla poďakovať aj všetkým tieňovým spravodajcom za ich prácu. Naozaj sme spolupracovali veľmi konštruktívne a veľmi sa mi to páčilo. V správe som sa venovala mnohým témam, lebo pre mňa je veľmi dôležité mať v tejto kľúčovej oblasti presvedčivú väčšinu.

V mnohých vystúpeniach o rôznych témach ste zdôraznili, že pokiaľ ide o výskum, plánovanie, zavedenie a kontrolu námorných činností, musíme konať spoločne prostredníctvom spoločnej správy, priestorového plánovania a monitorovania. Táto správa je presne o tom. Ide však o veľmi rôznorodú tému.

Teraz by som chcela hovoriť o niektorých vystúpeniach. Pán Fleckenstein hovoril o probléme emisií síry. Zahrnuli sme ho do správy, lebo nám záležalo na tom, aby sa nenarušila hospodárska súťaž, ale tiež musíme zabezpečiť, aby bola lodná doprava šetrnejšia k životnému prostrediu. To, čo ste povedali o lodiarenskom priemysle, pán Fleckenstein, však nie je celkom pravda. Nie je pravda, že liberáli a konzervatívci to nechceli zahrnúť. Bola to jednoducho otázka toho, ako to urobiť, či by sme mali založiť nový fond na európskej úrovni na opravu starých lodí, alebo zaviesť stratégiu. Také je aktuálne znenie.

Hovorilo sa aj o predmete môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý som predložila s cieľom zahrnúť obchodovanie s emisiami do správy. Vo výbore ho len s veľmi malým rozdielom hlasov odmietli, ale podľa mňa sme všetci presvedčení, že naďalej musíme ísť týmto smerom. Z toho dôvodu dúfam, že týmto oblastiam sa dostane podpory.

Pán Kohlíček, povedali ste, že je ťažké spojiť všetky oblasti, ale ja viem, že sa to dá. Skupina zainteresovaných ľudí a obchodníci zo všetkých možných námorných oblastí sa dvakrát ročne stretávajú, aby si vymenili nápady. Ide o prominentných aktérov na európskej úrovni a všetci si veľmi cenia príležitosť stretnúť sa.

Moja posledná poznámka sa týka narážky na to, že je tak veľa rôznych regiónov. Stanovisko ostrovov som zahrnula do správy a nie je pravda, že sa naň zabudlo. Jedinou oblasťou, na ktorú sa stratégie nevzťahujú, je Severné more. Bývam v bezprostrednej blízkosti Severného mora, a preto som chcela povedať, že keď hovoríme o Čiernom mori, Stredozemí a Dunaji, nemali by sme zabúdať na Severné more.

Nakoniec by som sa chcela poďakovať, a to najmä za poznámku, že všetci by sme mali prevziať morálnu zodpovednosť za moria a budúce generácie. Preto som zvolila názov „Potrebujeme nové uvedomenie si problematiky morského prostredia“. Ak budeme na tom naďalej pracovať, dokážeme dosiahnuť veľa.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vzniesť procedurálnu námietku. Chcel by som poďakovať pánovi predsedajúcemu za to, že túto rozpravu ukončil štvrť hodiny pred hlasovaním, lebo je to dôstojný spôsob ukončenia rozpravy, ktorý nám umožňuje pokojne dohovoriť a dáva poslancom čas prísť. Včera to vôbec nevyšlo a plánovanie nebolo také, aké by sme chceli. Dnes je všetko tak, ako má byť, a dúfam, že to pán predsedajúci v budúcnosti zohľadní a naplánuje dostatočný čas medzi koncom rozpravy a začiatkom hlasovania.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční dnes o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Pre EÚ je dôležité zabezpečiť ochranu jej pobreží. Okrem toho je potrebné, aby platné právne predpisy zabezpečovali bezpečnejší prieskum ložísk ropy a bezpečnejšiu ťažbu ropy.

Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) so sídlom v Lisabone poskytuje podporu a technickú pomoc pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov Únie o námornej bezpečnosti a ochrane, ako aj o znečistení spôsobovanom loďami.

V júni tohto roku som pánom komisárom Oettingerovi a Kallasovi a pani komisárke Georgievovej predložila písomný návrh na rozšírenie právomocí EMSA na zriadenie mechanizmov na kontrolu bezpečnosti na európskych vrtných plošinách v Severnom mori, Čiernom mori a Stredozemnom mori, aby bola táto agentúra zodpovedná za predchádzanie ekologickým katastrofám súvisiacim s ťažbou ropy. Tento návrh umožňuje úsporu z rozsahu na úrovni finančných, ľudských a technických zdrojov.

Vítam odpoveď komisárov, v ktorej dokázali, že sú otvorení preskúmaniu nariadení o EMSA, konkrétne rozšíreniu jej právomocí v oblasti zasahovania v prípadoch znečistenia morí. Znovu vyzývam Európsku komisiu, aby rozšírila právomoci EMSA s cieľom zabezpečiť ochranu našich pobreží.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilja Savisaar-Toomast (ALDE), písomne. – (ET) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ako je dobre známe, Medzinárodná námorná organizácia zaviedla rôzne požiadavky, pokiaľ ide o množstvo síry v rôznych regiónoch, a to v rámci prílohy VI Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovania mora z lodí (MARPOL). Baltské more, Severné more a Lamanšský prieliv boli vyhlásené za oblasti kontroly emisií síry a pre tieto regióny boli zavedené prísnejšie požiadavky s cieľom výrazne znížiť znečistenie. V týchto regiónoch sa budú môcť od roku 2015 používať námorné palivá len vtedy, ak ich obsah síry nepresiahne 0,1 %, kým v iných regiónoch nebude môcť obsah síry od roku 2020 presiahnuť 0,5 %. Touto otázkou sa zaoberala aj medzinárodná námorná konferencia, ktorá sa uskutočnila 24. septembra v Tallinne v mojej rodnej krajine. Domnievam sa, že nebude riešením, ak bude mať Európska únia vlastné požiadavky, ktoré sa však nebudú vzťahovať na tretie krajiny; to znamená, že sa vystavíme nespravodlivej hospodárskej súťaži v námornom odvetví. Situácia sa musí vyriešiť na medzinárodnej úrovni, aby boli zavedené požiadavky reálne a aby sa vzťahovali na všetky plavidlá plaviace sa v Baltskom mori, nie len na plavidlá z členských štátov EÚ. Zavedenie iracionálnych noriem okrem toho predstavuje aj presun prepravy tovaru z mora späť na cesty, čo je vo vzťahu k životnému prostrediu omnoho nebezpečnejšie a nešetrnejšie. Z toho dôvodu v tejto veci podporujem stanovisko estónskej a fínskej vlády, ako aj Združenia majiteľov lodí Európskeho spoločenstva – rozhodnutie Medzinárodnej námornej organizácie by malo byť preskúmané a malo by stanovovať rovnaké pravidlá pre všetky regióny EÚ a plavidlá, ktoré sa v nich plavia.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Ako spravodajca o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora som si s poľutovaním všimol, že integrovaná námorná politika Únie takmer úplne ignoruje veci týkajúce sa Čierneho mora. Hoci bolo Čierne more zahrnuté do koncepcie integrovanej námornej politiky v roku 2007, zdá sa, že konkrétne opatrenia EÚ pre túto oblasť zaostávajú. Naliehavo vyzývam Európsku komisiu, aby zdvojnásobila úsilie s cieľom rozvinúť prístup k Čiernemu moru v tejto politike. Integrovaná námorná politika je dôležitým nástrojom na súvislé využívanie príležitostí a riešenie problémov v morských oblastiach EÚ, ktorého cieľom bude komplexný rozvoj pobrežných zón. Som hlboko presvedčený, že Čierne more, ktoré je sčasti v EÚ, a štáty, ktoré ho obklopujú, nevyhnutne potrebujú, aby sa tento nástroj riadne uplatňoval. Medzinárodný rozmer integrovanej námornej politiky je rozhodujúcim aspektom pre jej úspešné zavedenie v regióne Čierneho mora, ktorý zahŕňa aj sedem krajín mimo EÚ. Európsky parlament v súčasnosti pripravuje správu o zriadení stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora. Dúfam, že Komisia nadviaže na túto iniciatívu a budúcu stratégiu bude považovať za dôležitý základ zavedenia silnejšej integrovanej námornej politiky v oblasti Čierneho mora.

 
  
 

(Rokovanie bolo prerušené o 11.40 hod. a pokračovalo o 12.05 hod.)

 
  
  

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

 
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia