Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Franziska Katharina Brantner (A7-0066/2009)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. V tom prípade začnem znova. V posledných rokoch hospodárstvo Európskej únie často trpelo v dôsledku kríz a finančnej nestability na miestnej i globálnej úrovni. Ak chceme predísť podobným nebezpečným situáciám v budúcnosti, musíme mať vopred pripravené plány podpory. Rovnako je potrebná primeraná reakcia pred problémom i po ňom. Nástroj stability veľmi dobre plní túto úlohu.

Finančná a technická podpora by mala zahŕňať aj presadzovanie ľudského a hospodárskeho rozvoja, ako aj konzultácie v prípade porušovania ľudských práv, demokracie a základných slobôd. Podporujem aj stanovisko pani spravodajkyne týkajúce sa zlepšenia oblasti strategického plánovania. Je to mimoriadne dôležité pri predchádzaní sociálnym konfliktom a vytváraní Služby pre vonkajšiu činnosť.

PREDSEDÁ: László TŐKÉS
podpredseda

  Tunne Kelam (PPE). – Vážený pán predsedajúci, po hlasovaní za správu pani Brantnerovej by som rád využil túto príležitosť a upozornil Komisiu a Radu na potrebu dosiahnuť trojstrannú dohodu o úprave nástroja stability v čo najkratšom čase.

Sporná otázka sa týka delegovaných aktov a možností Parlamentu vykonávať oprávnenú kontrolu využívania finančných nástrojov EÚ. Potrebujeme rýchle politické riešenie založené na rovnováhe medzi troma inštitúciami EÚ.

Chcel by som tiež vyzvať Komisiu, aby zlepšila informovanie Európskeho parlamentu o otázkach, ako sú príprava, uskutočňovanie a hodnotenie projektov.

Zatiaľ čo Parlament dostáva od Komisie informácie o mimoriadnych pomocných opatreniach, správy Komisie o širších strategických a analytických súvislostiach stále nespĺňajú očakávania Parlamentu.

Správa: Gay Mitchell (A7-0078/2009)

  Jarosław Kalinowski (PPE). – (PL) Nástroj rozvojovej spolupráce priamo prispieva k šíreniu demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v partnerských krajinách a regiónoch. Nepodporuje len trvalý sociálny, hospodársky a politický rozvoj, ale aj postupné začleňovanie týchto krajín do svetového hospodárstva. Ako člen Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín by som chcel poukázať na ďalší prínos vyplývajúci z tejto spolupráce, konkrétne na medzinárodnú spoluprácu pri riadení prírodných zdrojov, ochranu životného prostredia a záujem o biodiverzitu. Osobitne podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5, ktorý upozorňuje na význam odvetvia výroby cukru pre hospodárstvo. Nemali by sme zabúdať, že potravinová bezpečnosť je pre rozvojové krajiny nesmierne dôležitá.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, s radosťou som hlasoval za túto správu. Chcel by som uviesť, že kolega spravodajca pán Gay Mitchell tu dnes nemohol byť, pretože včera večer uvádzal v Írsku na trh knihu, ktorú napísal. Samozrejme, bol uznaný za poslanca EP tohto roka za svoju prácu v celej oblasti rozvoja.

Myslím si, že by sme mali viac zdôrazňovať oblasť vzdelávania. Istý írsky odborník na vzdelávanie raz povedal: „Učte, že je možné byť slobodný.“ Myslím si, že by sme si to mali viac osvojiť v celej oblasti rozvoja a tretích krajín.

Na záver by som ešte chcel žartovne dodať, že mi včera ukradli z kancelárie oblek. Mám v dôsledku toho právo na rozvojovú pomoc?

Správa: Edvard Kožušník (A7-0276/2010)

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Vítam návrh Komisie na preskúmanie európskeho systému normalizácie s cieľom napraviť jeho nedostatky a dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi európskym, vnútroštátnym a medzinárodným rozmerom. Potrebujeme systém, ktorý prispeje k európskym inováciám a udržateľnému rozvoju, zvýši konkurencieschopnosť Európskej únie a posilní jej postavenie v medzinárodnom obchode. Rád by som tiež dodal, že hoci malé a stredné podniky sú základnými súčasťami európskeho trhu, som presvedčený, že sa dostatočne nezúčastňujú na systéme normalizácie, a preto nedokážu úplne využiť prínosy normalizácie. Zlepšenie ich zastúpenia a účasti na systéme môže mať v budúcnosti zásadný význam. Zjednocujúca povaha európskej normalizácie zlepšuje účinnosť vnútorného trhu a zároveň zdôrazňuje úlohu Európskej únie ako hospodárskeho a politického partnera na svetovom trhu.

Správa: Cristiana Muscardini (A7-0273/2010)

  Siiri Oviir (ALDE). – (ET) Rada by som hovorila o správe pani Muscardiniovej. Po starostlivom zvážení všetkých záležitostí obsiahnutých v správe som ju nepodporila. Prečo? Pretože zvyšok sveta by si vyložil zavedenie takéhoto opatrenia Európskou úniou v tomto období ako protekcionistické opatrenie. Monitorovanie tohto opatrenia by si vyžadovalo omnoho viac času a možno aj viac personálu, rozbaľovanie tovaru a ďalšie postupy.

Požiadavka povinného označovania bude stimulom na začatie falšovania súčastí anonymných tovarov. Namiesto skutočného označenia konkrétnej krajiny teda možno nájdeme falošné označenie „vyrobené v Taliansku“ alebo „vyrobené vo Francúzsku“ a to nechceme.

Návrh uznesenia: Realizované reformy a vývoj v Moldavskej republike (B7-0572/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LV) Hlasovala som za návrh uznesenia o Moldavsku. Moldavsko prešlo dlhú cestu, odkedy pakt Ribbentrop-Molotov rozdelil Európu na zóny vplyvu a Moldavsko zostalo vo sfére sovietskeho vplyvu. Dnes je Moldavsko nezávislý štát, ktorý má nepochybne veľa problémov, ale ide po ceste európskej integrácie. Dnes by som opäť rada vyzvala celú politickú triedu Moldavska, politickú elitu krajiny, všetky jej demokratické politické sily a národnostné menšiny, aby odmietli kontraproduktívnu konfrontáciu a rozvíjali kultúru konsenzu a politického kompromisu. Myslím si, že by mali spoločnosti ponúknuť začleňujúci pohľad na Moldavskú republiku, ktorej cieľom je členstvo Moldavskej republiky v Európskej únii. V uznesení hovoríme aj o Podnestersku, o zmrazenom konflikte. Podnestersko musí mať popredné miesto medzi prioritami EÚ a všetky krajiny vrátane Ruska musia rešpektovať územnú celistvosť Moldavska. Podnestersko musí byť súčasťou Moldavskej republiky.

Správa: Gesine Meissner (A7-0266/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – (LT) Hlasovala som za uznesenie o integrovanej námornej politike, lebo námorný sektor je mimoriadne dôležitý a budúcim generáciám chcem zanechať čisté a bezpečné moria. Geostrategický význam morí sa výrazne zvýšil. Musíme prispôsobiť moria a ich zdroje a koordinovať opatrenia. Integrovaná námorná politika je preto dôležitá, lebo všetky oblasti námornej politiky budú prepojené: námorná doprava, rybolov, akvakultúra, energetika, námorná bezpečnosť, ochrana morského prostredia a morský výskum, ako aj cestovný ruch. Chcela by som upozorniť najmä na hospodársky a sociálny význam, ktorého dôvod je jednoduchý: Európska únia má 320 000 km morského pobrežia a tretina našich občanov – a tento trend stúpa – žije na pobreží. Som presvedčená, že moria by mali byť naďalej hnacou silou hospodárskeho rastu.

Správa: Helmut Scholz (A7-0277/2010)

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Európska únia predstavuje najväčší zdroj priamych zahraničných investícií v Latinskej Amerike, hoci obchodná výmena medzi týmito dvomi regiónmi sa zintenzívnila, vzájomný obchod medzi EÚ a Latinskou Amerikou je menej dynamický v porovnaní s obchodnými vzťahmi s inými oblasťami sveta.

Príkladom dobrej vôle je nedávno uzavretá dohoda o zóne voľného obchodu s Kóreou, pričom v prípade latinsko-amerického hospodárskeho zoskupenia MERCOSUR, rokovania pretrvávajú ešte od roku 1999 dokonca aj s päťročným prerušením. Osobne podporujem proces upevňovania aj diverzifikáciu obchodných vzťahov s Latinskou Amerikou vrátane vytvárania pevnejšieho právneho rámca, pretože sa tak európskym podnikateľom otvára trh s takmer 600 miliónmi spotrebiteľov. Pre obchodníkov z Európskej únie nie je zanedbateľný ani fakt, že s Latinskou Amerikou zdieľa Európa spoločné hodnoty, jazyk, históriu a kultúru.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). - Vážený pán predsedajúci, chcela by som zablahoželať pánovi spravodajcovi k nakoniec vyváženej a dobre načasovanej správe o obchode s Latinskou Amerikou.

Prehlbovanie obchodných vzťahov s krajinami Latinskej Ameriky už prebieha. Európska únia totiž prednedávnom uzavrela dohodu o voľnom obchode s dvoma andskými krajinami, Kolumbiou a Peru.

Nedávno sme ukončili najdlhšie trvajúci spor s latinskoamerickými krajinami o obchode s banánmi v rámci WTO. Čoskoro začneme rokovať o prelomovej dohode o voľnom obchode so všetkými krajinami zoskupenia Mercosur, s ktorými náš obchod s tovarmi presahuje hodnotu 62 miliárd EUR. Celkové investície EÚ v regióne Mercosur dosahujú 167 miliárd EUR ročne.

Tieto čísla môžu v najbližších rokoch len rásť. Uzavretie takejto dohody bude spolu s nadchádzajúcimi rokovaniami o voľnom obchode s Japonskom a Indiou bezpochyby jedným z najvýznamnejších krokov v uskutočňovaní stratégie EÚ, podľa ktorej sa má Únia stať najdôležitejším obchodným hráčom na svete.

Včera sme vyčerpali čas. Teraz nasleduje niekoľko vysvetlení hlasovania týkajúcich sa včerajšieho hlasovania.

Správy: László Surján (A7-0281/2010), Sidonia Elżbieta Jędrzejewska, Helga Trüpel (A7-0284/2010)

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, ak niekto z našich voličov zacítil včera popoludní „šklbnutie moci“, bolo to spôsobené mimoriadnou zhodou okolností. Presne v tom istom čase, keď britský minister financií stál v Dolnej snemovni a oznamoval najradikálnejšie zníženie výdavkov, aké naša krajina zažila od 20. rokov 20. storočia, sme totiž v tomto Parlamente odhlasovali zvýšenie európskeho rozpočtu, ktoré bude daňovníkov v Spojenom kráľovstve stáť 880 miliónov GBP. Nie je to náš podiel na rozpočte. Je to náš podiel na zvýšení. Keďže sme včera oznámili prepustenie 490 000 osôb z verejného sektora, možno by stálo za to kvantifikovať túto sumu z hľadiska pracovných miest vo verejnom sektore. Mohlo by sa ňou zaplatiť 15 000 lekárov národnej zdravotníckej služby, 30 000 zdravotných sestier, 35 000 policajtov alebo 50 000 vojakov armády.

Nejde len o Veľkú Britániu. Všetky naše členské štáty sa usilujú znižovať vnútroštátne rozpočty, no rozpočet Európskej únie naďalej rastie a pohlcuje ich úspory. Keby len hlad tohto Parlamentu po nových právomociach zodpovedal jeho záujmu o riadne vykonávanie právomocí, ktoré už má. Ide predovšetkým o zabezpečenie, aby bola výkonná moc zodpovedná a udržiavala výdavky pod kontrolou. Naši voliči si od nás zaslúžia viac.

  Martin Kastler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som stručne reagovať na to, čo práve povedal pán Hannan. Samozrejme, je dôležité, aby tento Parlament mal sídlo, no toto sídlo stanovujú naše zmluvy a je tu v Štrasburgu. Máte pravdu, keď hovoríte, že musíme šetriť peniaze daňovníkov a smerovať k tomu, že budeme sídliť na jednom mieste. Útočisko parlamentarizmu je však tu v Štrasburgu, pán Hannan. Tu môžeme spolupracovať ako poslanci a zástupcovia ľudu.

  Predsedajúci. − Prepáčte, ale takto to nemôže pokračovať. Toto nie je vysvetlenie hlasovania. Teraz sú vítané príspevky týkajúce sa ďalšej správy, správy pani Estrelovej.

Správa: Edite Estrela (A7-0032/2010)

  Joanna Katarzyna Skrzydlewska (PPE). – (PL) Počas včerajšieho hlasovania o správe pani Estrelovej som podporila plne platenú 20-týždňovú materskú dovolenku, pretože potrebujeme spravodlivú a primeranú minimálnu normu týkajúcu sa dĺžky a platenia materskej dovolenky v celej Európe. Zdržala som sa hlasovania o otázke otcovskej dovolenky a dovolenky z dôvodu osvojenia, lebo Európska komisia ohlásila, že v tomto smere bude prijatá samostatná smernica, a z obavy o transparentnosť práva Únie nechcem, aby smernica o ochrane tehotných pracovníčok obsahovala problematiku otcovskej dovolenky.

Dúfam, že Európska komisia čoskoro ukončí sociálne konzultácie a predloží uspokojivý návrh týkajúci sa otcovskej dovolenky a dovolenky z dôvodu osvojenia aj v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, aby mali všetky mladé matky v Európe rovnaké práva.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). – (LT) Pochybujem, že by niekto namietal voči tomu, že puto medzi dieťaťom a jeho rodičmi v prvých mesiacoch života je mimoriadne dôležité. Nová smernica Európskej únie teda zabezpečí matkám právo a možnosť starať sa o deti dlhšie bez strachu o stratu príjmu alebo zamestnania. Situácia je v jednotlivých členských štátoch rozličná. V našej krajine Litve napríklad materská dovolenka a rodičovská dovolenka trvajú spolu až dva roky, no ďalšie členské štáty majú minimálnu dĺžku materskej dovolenky. Som preto presvedčená, že prah, ktorý sme včera stanovili, je veľmi dôležitým úspechom. Vítam tiež začlenenie otcovskej dovolenky i dovolenky súvisiacej s osvojením. Ako bolo uvedené, členské štáty majú právomoc v oblasti rodinnej politiky. Tu však hovoríme skôr o ochrane pracovníkov a istých stimuloch, ktoré rodičom umožnia zosúladiť prácu a rodinný život.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, včera sme napokon hlasovali o dôležitej správe pani Estrelovej o materskej dovolenke, o jej trvaní a peniazoch vyplácaných počas jej trvania. Po tomto hlasovaní mi zavolali ľudia z médií a niekoľkokrát sa ma spýtali, či som hlasoval za alebo proti. Povedal som, že som hlasoval za ženy. Hlasoval som za to, aby materská dovolenka trvala 18 týždňov a aby ženy dostávali 75 % svojho platu.

Myslím si, že v našej krajine Fínsku máme dobrý systém. Keby bol systém, na ktorom sme sa tu včera dohodli, prijatý tam, postavenie žien na trhu práce by sa výrazne oslabilo. Zamestnávatelia by si totiž naďalej lámali hlavu, či môžu prijať mladé ženy, pretože náklady na materskú dovolenku by sa významne zvýšili. Pracovné príležitosti pre ženy by tak mohli poklesnúť. Preto som chcel urobiť toto vyhlásenie.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Vážený pán predsedajúci, aj ja som z Fínska a viem, že máme vynikajúci systém materskej dovolenky. Napriek tomu som hlasoval za materskú dovolenku trvajúcu 20 týždňov. Pozrel som sa na problematiku z pohľadu ostatných členských štátov Európskej únie. Som presvedčený, že pre vývoj detí je dôležité dlhšie trvanie materskej dovolenky.

Novonarodené deti sú skutočným kapitálom Európy. Matky, deti a rodiny sú trojica, na ktorej bude postavená budúcnosť. Je tiež zrejmé, že matky by nemali trpieť, ak chcú mať deti, a rovnako by nemali trpieť ani odvetvia s prevahou žien. Ženy musia mať práva, aj čo sa týka platu. Mali by sme však byť idealisti. Mali by sme veriť. Bolo to morálne rozhodnutie v prospech žien, v prospech nového života a v prospech novej Európy.

  Martin Kastler (PPE). – (DE) Vážený pán predsedajúci, správa pani Estrelovej včera obsahovala veľmi dôležitú problematiku. V tejto chvíli by som rád uviedol, že pre mňa bolo dosť ťažké hlasovať za ňu. Ako mladý otec som bol pri narodení oboch svojich detí a musím povedať, že neviem, prečo by som vtedy mal potrebovať dovolenku. Nerodil som totiž ja, ale moja manželka. Je to celé o materskej dovolenke a my sme zahrnuli aj otcov. Je to zložitý bod. Je však dôležité, aby mali mladé ženy možnosť mať dieťa a potom sa vrátiť do pracovného života. Verím, že v novom systéme to bude možné. Hoci osobne by som uprednostnil 18 týždňov, v konečnom hlasovaní som napokon hlasoval za 20 týždňov.

Teraz si musíme položiť otázku, či to Európe prinesie viac spravodlivosti a viac detí. Rodinná politika v Európe je otázkou budúcnosti. Dúfam, že vysielame signál, že v tejto oblasti sme podnikli nejaké kroky. Teraz musíme len dúfať, že členské štáty urobia zodpovedajúce opatrenia.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Franziska Katharina Brantner (A7-0066/2009)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie zavádzajúce nástroj stability. Širšiu revíziu vonkajšej finančnej pomoci EÚ totiž považujem za podstatnú. Vykonávanie nástroja stability posilnilo potenciál EÚ reagovať na krízy alebo na začínajúce krízové situácie. Vzhľadom na to verím, že Komisia – pri dodržaní prijatých záväzkov, najmä pokiaľ ide o podporu stabilných podmienok ľudského a hospodárskeho rozvoja a presadzovanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd ako hlavných cieľov vonkajšej činnosti Európskej únie – by na jednej strane mala zlepšiť svoje strategické plánovanie a zvýšiť vyplácanie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na partnerstvo na budovanie mieru, a na druhej strane predložiť plán mobilizácie finančných prostriedkov na nástroje alebo mechanizmy núdzovej vonkajšej pomoci vytvorené mimo nástroja stability s cieľom vyhnúť sa čerpaniu finančných prostriedkov vyčlenených pre tento nástroj. Som presvedčený, že na tento účel by Komisia mala v budúcnosti zvýšiť nízke úrovne vyplácania rozpočtových prostriedkov na základe strategickej vízie lepšieho využívania svojich nástrojov.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. − (IT) Hlasovala som za správu pani Brantnerovej, pretože ide o text, ktorý v prvom rade navrhuje zosúladenie európskych právnych predpisov s významným rozsudkom Súdneho dvora o ručných zbraniach. Text, ktorý vyzýva EÚ, aby venovala väčšiu pozornosť občianskej spoločnosti v súvislosti s financovaním stability v prípade krízových situácií mimo EÚ, hoci som presvedčená, že európske inštitúcie, najmä Komisia, by mali dbať na zabezpečenie niečoho, k čomu nie vždy dochádza. Konkrétne ide o to, že príjemcovia by sa mali zaviazať, že sú politicky „dôveryhodní“. Parlament navyše touto správou žiada Komisiu, aby ho viac než v minulosti zapájala do záležitostí týkajúcich sa využívania nástrojov finančnej stability. Náš Parlament, ktorý zastupuje európske národy a občanov, musí v týchto otázkach hrať aktívnejšiu úlohu a ďalšie európskej inštitúcie si musia zvyknúť na myšlienku, že parlament je potrebné informovať o rozhodnutiach o výdavkoch prijatých výkonným orgánom. Nejde totiž len o účinnosť jednotlivých opatrení, ale aj o demokratickú povahu európskeho politického systému ako celku.

  Lara Comi (PPE), písomne. − (IT) Európsky kontinent sformovali dlhotrvajúce krvavé konflikty, ktoré napokon zastavili okrem iného inštitúcie, v ktorých pracujeme. Preto by sme mali v prvom rade my preukázať najväčší zmysel pre zodpovednosť, pokiaľ ide o používanie sily v medzinárodných konfliktoch. Okrem toho aj keď sa použitie sily ukáže ako nevyhnutné, súčasný stav našej civilizácie si vyžaduje skôr chirurgické než veľkoobchodné metódy. Keďže veríme v tento kultúrny model, musíme byť príkladom pre všetkých ostatných a ukázať, že rozdielom pri riešení konfliktov nesmie byť väčšia hospodárska sila, ale séria nástrojov, ktoré vždy stavajú na prvé miesto ľudský život a ktoré umožňujú použiť násilie len v krajných prípadoch najmä s cieľom chrániť životy a strategické záujmy európskej verejnosti. Nejde o zaujatie postoja a priori, ale o prijatie jednotného a nekompromisného prístupu, v rámci ktorého slúži vojenská sila len na zastrašenie a nikdy sa nestane prostriedkom na radikálnu zmenu povahy Európskej únie ani na presadzovanie iného systému hodnôt než ten, ktorý vyznávame.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) EÚ je najväčším poskytovateľom zahraničnej pomoci na svete. Poskytuje viac než polovicu rozvojovej pomoci určenej pre verejný sektor. Na pomoc najchudobnejším krajinám na svete poskytli členské štáty spolu 49 miliárd EUR, čo zodpovedá takmer 0,4 % ich hrubého príjmu. Tieto čísla sú dobrým dôkazom významu európskej rozvojovej pomoci a, prirodzene, dôležitosti nástroja stability.

Preto považujem posilnenie tohto nástroja a zvýšenie angažovanosti Únie v rozvojovej spolupráci za dôležité. Musím ale zdôrazniť, že síce považujem za úplne kľúčové, aby si EÚ zachovala záväzky v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce a misií humanitárnej pomoci, nedokážem však pochopiť, ako je možné, že pomoc tretím krajinám sa uvoľňuje rýchlejšie než pomoc členským štátom, ktoré sú obeťami nešťastí, ako sa, žiaľ, stalo na Madeire, ktorá niekoľko mesiacov po tragédii ešte stále nedostala žiadnu pomoc z Fondu solidarity.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nástroj stability je veľmi dôležitý na posilnenie schopnosti EÚ reagovať na krízové situácie alebo na začínajúce krízy. Keďže EÚ je hlavným poskytovateľom zahraničnej pomoci na svete a keďže sa zasluhuje o vyše polovicu rozvojovej pomoci určenej pre verejný sektor, potrebuje nástroje, ktoré jej umožnia zvládnuť krízové situácie pri zohľadnení horizontálnych a geografických cieľov a priorít EÚ, pričom budú súčasne dopĺňať geografickú politiku Únie, jej ciele a nástroje. Keď ide o rozvoj, cieľom EÚ musí byť boj proti chudobe a jej príčinám.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Hlasoval som proti tomuto legislatívnemu uzneseniu, pretože jednoznačne odmietam nástroj stability, ktorý bol zavedený pred niekoľkými rokmi bez podpory našej skupiny v Parlamente. Z môjho pohľadu ide o ďalší z mechanizmov Komisie určených na slobodné zasahovanie do vnútorných vecí tretích krajín pod zámienkou úsilia o politickú stabilitu týchto krajín, ktoré Komisia na základe vlastného uváženia pokladá za nestabilné. Chce, aby európske inštitúcie rozhodovali o tom, ako, kedy a prečo sa má tento nástroj použiť, slobodne a bez potreby koordinácie s orgánmi krajiny, ktorá sa má stabilizovať. Ide teda de facto o mechanizmus určený na zakrývanie ochrany európskych záujmov. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. − Konflikty na Haiti, v Kosove, v Iraku a prednedávnom v Afganistane ukázali, že ručné zbrane a ľahké zbrane hrajú mimoriadne dôležitú úlohu v terorizme a organizovanej trestnej činnosti, ako aj pri rozpútavaní nových kôl krviprelievania po oficiálnom zastavení paľby. Je dôležité, aby Spoločenstvo prijalo skutočne komplexný prístup k problému šírenia ručných a ľahkých zbraní tým, že sa zameria na všetky úrovne reťazca nezákonného obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami. Keďže 70 % celosvetovej zásoby ručných a ľahkých zbraní je v rukách civilistov, EÚ by mala uznať a podporiť nevyhnutné úsilie občianskej spoločnosti pri sledovaní obchodu s ručnými a ľahkými zbraňami a ich výroby na miestnej úrovni a pri zvyšovaní informovanosti verejnosti. Problematika ručných a ľahkých zbraní navyše ukazuje viacrozmerný charakter konfliktov 21. storočia vo všeobecnosti, a teda potrebu silnejšieho zamerania na budovanie kapacít pred krízou a po jej skončení. Hlasoval som za túto správu, pretože som presvedčený, že EÚ by sa mala usilovať zlepšiť svoju schopnosť krízového riadenia čo najinovatívnejším, najúčinnejším a najúspornejším spôsobom. Len tak dokáže EÚ viesť svet ako najvýznamnejšia globálna civilná mocnosť.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto hlasovaním sa Parlament pripojil k stanovisku Výboru pre zahraničné veci, ktorý uvítal návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1717/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (KOM(2009)0195), ako súčasť širšej revízie zahraničnej finančnej pomoci EÚ. Výbor pre zahraničné veci a teraz aj celý Parlament okrem iného súhlasia s tým, že je nevyhnutná revízia článku 3 ods. 2 písm. i) a článku 4 ods. 1 písm. a) pôvodného nariadenia, ak ho chceme zosúladiť s rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 20. mája 2008, podľa ktorého Spoločenstvo môže prijať opatrenia proti šíreniu ručných a ľahkých zbraní v rámci svojej rozvojovej politiky.

V mene Rady a spolu s Komisiou a Parlamentom sa predsedníctvo vyzýva, aby vypracovalo vyhlásenie o európskom konsenze v oblasti podpory opatrení EÚ týkajúcich sa ručných a ľahkých zbraní, ktoré zohľadní jednotlivé právomoci všetkých inštitúcií.

Správa: Gay Mitchell (A7-0078/2009)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu o nástroji financovania rozvojovej spolupráce (DCI), pretože som presvedčený, že Parlament podrobne sleduje spôsob vykonávania ustanovení o nástroji rozvojovej spolupráce od ich nadobudnutia účinnosti v roku 2007. Vo svojom legislatívnom návrhu na strednodobé preskúmanie nástroja rozvojovej spolupráce navrhla Komisia len technickú úpravu, ktorá umožní financovanie nákladov súvisiacich s daňami, clami a ďalšími poplatkami spojenými s financovaním opatrení patriacich pod nástroj rozvojovej spolupráce v prijímajúcich krajinách z rozpočtu tohto nástroja. Verím, že tento návrh umožní financovanie týchto nákladov za mimoriadnych okolností, čím sa dosiahne väčšia pružnosť pri uskutočňovaní programov a projektov.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Zdržal som sa hlasovania o tejto konkrétnej správe napriek tomu, že súhlasím s predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a podporujem ich – najmä tie, ktoré obnovujú kontrolnú úlohu Európskeho parlamentu. Zdržal som sa konečného hlasovania o nástroji rozvojovej pomoci, lebo peniaze sa priamo či nepriamo používajú na zbrojenie a výcvik policajtov a vojakov v rôznych oblastiach Afriky. Finančné prostriedky určené na rozvoj by sa podľa môjho názoru za žiadnych okolností nemali použiť na politicko-vojenské účely.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Všetci si uvedomujeme, že nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) neustanovuje nijakú výnimku zo zásady neoprávnenosti financovania z prostriedkov Spoločenstva. Výsledkom je istý stupeň pružnosti od prípadu k prípadu. Povoľujúci úradník môže v prípade potreby rozhodnúť o financovaní týchto nákladov, aby sa zabezpečil hladký chod programov a projektov. Táto pružnosť je však nevyhnutná v niektorých opakujúcich sa situáciách, ktoré sú patové, pretože mechanizmy daňových výnimiek neexistujú alebo nie sú prakticky použiteľné. V takýchto situáciách môže prísna formulácia nástrojov rozvojovej spolupráce mimoriadne skomplikovať opatrenia financované zo zahraničnej pomoci. Preto podporujem návrh na predloženie žiadosti, aby Komisia predložila legislatívne návrhy na zosúladenie s regulačným postupom s kontrolou a zabezpečila, že tento nástroj bude spĺňať nové komitologické požiadavky.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Vo všetkých ohľadoch hlasujem za návrh predložený v tejto správe. Nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI) zlepšuje predchádzajúci rámec rozvojovej spolupráce Európskej únie tým, že spája rozličné geografické a tematické nástroje do jedného. Spolu s technickými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi v súvislosti s financovaním opatrení patriacich pod nástroj rozvojovej spolupráce, ktorých cieľom je zvýšenie pružnosti pri uskutočňovaní jeho projektov a programov, predstavuje strednodobé preskúmanie tohto nástroja ideálnu príležitosť na prispôsobenie komitologického postupu nástroja rozvojovej spolupráce novým komitologickým požiadavkám.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Predmetný pozmeňujúci a doplňujúci návrh je čisto technický a jeho cieľom je umožniť za mimoriadnych okolností financovanie nákladov súvisiacich s daňami, clami a ďalšími poplatkami z pomoci Únie. Tieto mimoriadne okolnosti môžu byť v jednotlivých prípadoch opodstatnené, čo umožní väčšiu pružnosť v súvislosti so spôsobom uskutočňovania projektov a programov. Jednomyseľná podpora, ktorú návrh získal v príslušnom výbore, je dôkazom toho, že je za ním konsenzus.

  Sabine Lösing (GUE/NGL), písomne. – Úplne súhlasím s predloženými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a podporujem ich – najmä tie, ktoré sa týkajú delegovaných aktov a obnovy práva Európskeho parlamentu na kontrolu. Zdržala som sa však konečného hlasovania o samotnom nástroji rozvojovej pomoci, lebo Fond pre mier v Afrike bol priamo alebo nepriamo financovaný pomocou tohto nástroja a jeho finančné prostriedky sa okrem iného použili na výcvikové misie polície a armády. Zastávam názor, že finančné prostriedky určené na rozvoj sa za žiadnych okolností nesmú použiť na vojenské ani civilno-vojenské účely.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nástroj financovania rozvojovej spolupráce je ďalší veľmi dôležitý argument na posilnenie schopnosti EÚ reagovať na krízové situácie alebo na začínajúce krízy. Keďže EÚ je hlavným poskytovateľom zahraničnej pomoci na svete a keďže sa zasluhuje o vyše polovicu rozvojovej pomoci určenej pre verejný sektor, potrebuje nástroje, ktoré jej umožnia zvládnuť krízové situácie pri zohľadnení horizontálnych a geografických cieľov a priorít EÚ, pričom budú súčasne dopĺňať geografickú politiku Únie, jej ciele a nástroje. Keď ide o rozvoj, cieľom EÚ musí byť boj proti chudobe a jej príčinám.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Bolo potrebné zabezpečiť možnosť financovania nákladov spojených s daňami, clami a ďalšími poplatkami v súvislosti s financovaním opatrení v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) z rozpočtu tohto nástroja za mimoriadnych okolností.

Celkovým cieľom nástroja rozvojovej spolupráce je odstránenie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja s úsilím o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, ktoré zahŕňa. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prinesie väčšiu pružnosť pri uskutočňovaní geografických a tematických programov. Partnerským krajinám pomôže dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia a lepšie sa začleniť do svetového hospodárstva.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Všetkých päť správ Európskeho parlamentu o nástrojoch financovania sa celkovo venuje potrebe zabezpečiť väčšiu kontrolu nástroja financovania rozvojovej spolupráce, nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv a nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami. Vzhľadom na prílišnú byrokraciu a nie vždy rozumné využívanie príležitostí, ktoré sa EÚ otvárajú, môže takéto uznesenie slúžiť ako katalyzátor a urýchliť procesy opísané v správach. V danej situácii sa poslanci Európskeho parlamentu stávajú účastníkmi procesu stabilizácie a zlepšovania tým, že majú príležitosť pozorovať a kontrolovať procesy prideľovania finančných prostriedkov.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Parlament od nadobudnutia platnosti ustanovení o nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) v roku 2007 stále podrobne kontroluje spôsob ich vykonávania. Pri výkone svojho práva na kontrolu v rámci komitologického postupu Parlament predniesol množstvo problémov a námietok v súvislosti so spôsobom vykonávania nástroja zo strany Komisie a jej výkladom niektorých jeho hlavných ustanovení. Parlament však nenašiel žiadne vážne nedostatky v ustanoveniach týkajúcich sa nástroja ako takého.

Jednu z hlavných obáv Parlamentu, sklon Komisie financovať v rámci geografických programov opatrenia, ktoré nespĺňajú medzinárodne uznávané kritériá Výboru pre rozvojovú pomoc OECD na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA), Komisia prednedávnom vyriešila, keď na žiadosť Parlamentu navrhla vytvorenie nového právneho základu pre takéto opatrenia v rámci nástroja spolupráce s industrializovanými krajinami.

  Iva Zanicchi (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za správu pána Mitchella o zavedení nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Prijatie správy pána Mitchella totiž mimovládnym organizáciám pôsobiacim v rozvojových krajinách umožní využívať daňové úľavy.

Prijatím týchto postupov získa Európsky parlament dôležitejšiu úlohu z pohľadu rozhodnutí o strategickom financovaní, ktoré bude musieť prijať Európska komisia. Zároveň budú jasnejšie definované pravidlá uskutočňovania rozvojovej politiky EÚ.

Správa: Kinga Gál, Barbara Lochbihler (A7-0188/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za správu o nástroji financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (nariadenie o ICI), ktorej cieľom je podpora hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, ako aj výskumných a študijných výmenných pobytov, ktoré patria do sféry právomocí Spoločenstva. Som presvedčený, že zmeny navrhnuté Komisiou sú veľmi dôležité, keďže všetky súčasné vzťahy s partnerskými krajinami (doteraz to boli len industrializované krajiny a územia a iné krajiny a územia s vysokými príjmami) vrátane ich kvalitatívneho hodnotenia budú musieť zahŕňať aj rozvojové krajiny zaradené do zoznamu. Toto širšie geografické pokrytie predstavuje príležitosť, keďže programy, ktoré v súčasnosti finančne zastrešuje nariadenie o ICI, môžu byť teraz rozšírené do ďalších krajín. Znamená to však aj väčšiu výzvu. Preto je dôležité jasne určiť, komu tieto finančné prostriedky môžu byť poskytnuté, na čo a za akých podmienok.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za sériu návrhov predložených v tejto správe. Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) ako finančný nástroj zameraný na podporu rozvoja a konsolidácie demokracie a právneho štátu, ktorý zároveň prispieva k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd v tretích krajinách, je dôležitým kanálom pomoci Únie z hľadiska práv, slobôd a záruk. Legislatívny návrh Komisie na strednodobé preskúmanie ENDĽP je vhodnou príležitosťou na preskúmanie právneho základu tohto nástroja a na zabezpečenie, že bude v súlade s novými požiadavkami ustanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Patrí medzi ne najmä postup delegovaných aktov (článok 290 ZFEÚ), ktorý výrazne posilňuje právomoci Parlamentu a udeľuje mu právo veta, pričom Komisia musí predložiť pozmenený a doplnený návrh aktov prijatých v rámci spolurozhodovania.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Podobne ako uznesenie vyplývajúce zo správy vypracovanej pánom kolegom Mitchellom o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, a nariadenia (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete, aj v tomto uznesení je uznaná potreba výsostne technickej zmeny a doplnenia právnych predpisov v rovnakom duchu.

Som presvedčený, že Európska únia by mala naďalej zohrávať ústrednú úlohu pri ochrane a presadzovaní demokracie a ľudských práv nielen slovne, ale predovšetkým v politickej praxi. Je úplne nevyhnutné a dokonca naliehavé zabezpečiť to spôsobom koordinovaným so Spojenými štátmi.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. − (IT) Dnešným hlasovaním sme podnikli kroky na zosúladenie dvoch významných legislatívnych nástrojov s Lisabonskou zmluvou. Mám na mysli predovšetkým návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI), a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (ENDĽP). Boli predložené technické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré umožnia financovanie nákladov súvisiacich s daňami a poplatkami spojenými s financovaním spoločných opatrení v týchto oblastiach z rozpočtu týchto dvoch nástrojov. Doposiaľ totiž neexistovali výnimky zo zásady neoprávnenosti takýchto výdavkov. Na záver by som chcel zdôrazniť, že tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy majú veľký praktický vplyv, pretože umožnia uskutočňovanie projektov ENDĽP a nástroja rozvojovej spolupráce s väčšou pružnosťou než v súčasnosti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete je ďalší veľmi dôležitý argument na posilnenie schopnosti EÚ reagovať na krízové situácie alebo na začínajúce krízy. Keďže EÚ je hlavným poskytovateľom zahraničnej pomoci na svete a keďže sa zasluhuje o vyše polovicu rozvojovej pomoci určenej pre verejný sektor, potrebuje nástroje, ktoré jej umožnia zvládnuť krízové situácie pri zohľadnení horizontálnych a geografických cieľov a priorít EÚ, pričom budú súčasne dopĺňať geografickú politiku Únie, jej ciele a nástroje. Keď ide o rozvoj, cieľom EÚ musí byť boj proti chudobe a jej príčinám. V konkrétnom prípade tohto nástroja je tento legislatívny návrh zameraný len na technickú úpravu, vďaka ktorej bude tento nástroj pružnejší pri uskutočňovaní programov a projektov.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Hlasoval som proti tejto správe, pretože hoci sa usiluje umožniť Parlamentu väčšiu demokratickú kontrolu nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete, samotný nástroj je bez ohľadu na to, či ho Parlament kontroluje alebo nie, prostriedkom zasahovania EÚ do vnútorných vecí tretích krajín. Pomocou tohto nástroja má Komisia možnosť podľa vlastného uváženia financovať a podporovať združenia, politické strany, nadácie a dokonca aj konkrétnych jednotlivcov z tretích krajín bez komunikácie a koordinácie s vládou dotknutej krajiny. Na základe vlastných kritérií pritom rozhoduje, čo znamená podpora demokracie a ľudských práv a čo predstavuje ohrozenie, zneužitie alebo potlačenie týchto práv. Hlasoval som proti na základe toho, že jednoznačne odmietam tento nástroj, ktorý sa štyri roky po prijatí, ako sme v tom čase uviedli, stal nástrojom na zakrytie ochrany záujmov EÚ v tretích krajinách, pričom túto ochranu ukrýva pod voľne použiteľný obal ľudských práv a demokracie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Vo svojom legislatívnom návrhu na strednodobé preskúmanie nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) Komisia navrhuje len jednu technickú úpravu, ktorá umožní financovanie nákladov súvisiacich s daňami, clami a ďalšími poplatkami spojenými s financovaním opatrení v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a ENDĽP v prijímajúcich krajinách z rozpočtu nástrojov.

Doposiaľ boli nástroj rozvojovej spolupráce a ENDĽP jedinými finančnými nástrojmi, ktoré neustanovovali výnimku zo zásady neoprávnenosti financovania takýchto nákladov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožní financovanie týchto nákladov za mimoriadnych okolností, čím sa dosiahne väčšia pružnosť pri uskutočňovaní programov a projektov. Je to zvlášť dôležité pre projekty v rámci ENDĽP vzhľadom na osobitné okolnosti, za ktorých sa uskutočňujú. Vlády totiž nemusia byť ochotné udeliť výnimky projektom, ktoré nepodporujú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh predložený Komisiou je teda potrebné uvítať.

Správa: Helmut Scholz (A7-0052/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu o nástroji financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (nariadenie o ICI), ktorého cieľom je podporiť hospodársku, finančnú a technickú spoluprácu, ako aj výskumné a študijné pobyty, ktoré patria do sfér kompetencií Spoločenstva, lebo si myslím, že Komisiou navrhované zmeny sú veľmi dôležité, keďže všetky súčasné vzťahy s partnerskými krajinami (ktoré doteraz zahŕňali len industrializované krajiny a územia a iné krajiny a územia s vysokými príjmami) vrátane ich kvalitatívneho hodnotenia musia začať zahŕňať rozvojové krajiny zaradené do zoznamu. Toto širšie geografické pokrytie predstavuje príležitosť, keďže programy, ktoré v súčasnosti finančne zastrešuje nariadenie o ICI, môžu byť teraz rozšírené do ďalších krajín. Znamená to však aj väčšiu výzvu. Preto je dôležité jasne určiť, komu tieto finančné prostriedky môžu byť poskytnuté, na čo a za akých podmienok.

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasovala som za správu pána Scholza, lebo si myslím, že obchodná politika zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe bohatstva a upevňovaní politických väzieb. Nástroj spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami upevňuje dlhodobé politické a hospodárske väzby s cieľom posilniť profil a vplyv EÚ na medzinárodnej scéne.

Chcem zablahoželať pánovi Scholzovi za jeho výbornú spoluprácu s ostatnými politickými skupinami počas rokovania o obsahu tejto správy. V tomto smere podporujem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, lebo objasňujú účely, na ktoré tento nástroj financovania môže byť použitý. V tomto bode bol text zjednodušený a boli stanovené určité obmedzenia na rámec činností, ktoré môžu byť financované. Existuje aj niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorých cieľom je vytvorenie užšieho prepojenia otázok obsiahnutých vo fáze tvorby programov a ich vykonávania.

Napokon by som chcela zdôrazniť, aké je dôležité posilniť úlohu Parlamentu v zmysle jeho zapojenia do tvorby programov, ich hodnotenia a vypracúvania správ. Parlament sa musí viac zapojiť do tvorby a kontroly viacročných programov spolupráce a tiež musí byť schopný vzniesť námietky proti návrhom tohto druhu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu, lebo si myslím, že je v záujme Únie ďalej prehlbovať vzťahy s rozvojovými krajinami, a to najmä v oblasti hospodárskej, obchodnej, akademickej a vedeckej výmeny. Únia preto potrebuje finančný nástroj, ktorý umožní financovanie týchto opatrení. Na druhej strane geografickým rozšírením pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1934/2006 sa príslušné rozvojové krajiny stávajú predmetom dvoch odlišných zahraničnopolitických finančných nástrojov. Malo by sa zabezpečiť, aby oba finančné nástroje zostali od seba prísne oddelené.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Parlament podporil geografické rozšírenie pôsobnosti tohto nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami. Tento nástroj nám umožňuje vytvárať hospodárske, obchodné, univerzitné, vedecké a diplomatické vzťahy s dôležitými partnermi svetového hospodárstva ako India, Čína a Brazília. Rozhodli sme sa dať tomuto nástroju širšiu geografickú pôsobnosť, aby z neho mohli mať prospech aj nové krajiny, krajiny, ktoré sa rozvíjajú čoraz rýchlejšie a ktoré sa už onedlho stanú významnými obchodnými partnermi európskeho hospodárstva. Ide o krajiny v Ázii, Strednej Ázii, Latinskej Amerike a Južnej Afrike.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Myslím si, že pre Európu je veľmi dôležité vytvárať silné vzťahy s istými regionálnymi a globálnymi aktérmi tým, že ich podporí a ustanoví silné politické a hospodárske väzby. Osobitne by som chcel spomenúť dve krajiny, s ktorými má Portugalsko silné historické a citové väzby. Sú to Brazília v Južnej Amerike a Angola v Afrike, dvaja dôležití globálni aktéri, ktorých by EÚ mala čoraz viac vnímať ako partnerov.

Vzhľadom na to, že hlavným všeobecným cieľom nariadenia (ES) č. 1905/2006 je odstránenie chudoby dosiahnutím rozvojových cieľov tisícročia, spolupráca je podstatne obmedzená finančnými opatreniami, ktoré boli navrhnuté na to, aby plnili kritériá na poskytnutie pomoci na rozvoj verejného sektora. To často vylučuje iné druhy činností, ktoré nie sú zastrešené rozvojovou pomocou pre verejný sektor, ale ktoré sú rovnako dôležité pre zahraničnú politiku Únie.

Je úplne v poriadku upraviť takéto postupy – ktoré zahŕňajú dohody a výmeny s rozvojovými krajinami v hospodárskej, obchodnej, akademickej a vedeckej oblasti, aby sa navrhlo prijatie tohto nariadenia.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami je nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami. Jeho cieľom je podpora hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, ako aj výmen v akademickej a výskumnej oblasti. Cieľom tohto nariadenia je podstatne rozšíriť pôsobnosť tohto nástroja a zahrnúť doň spoluprácu s rozvojovými krajinami, na čo by sa mal zvýšiť celkový finančný rámec. Geografické rozšírenie pôsobnosti, ktoré sa tu navrhuje, je príležitosťou priviesť naše programy do nových krajín a to je tiež hlavnou úlohou. Znamená to, že je dôležité jasne určiť, komu sa financovanie môže poskytnúť, na čo a za akých podmienok.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V uplynulých rokoch EÚ rozvíjala dvojstranné partnerstvá s industrializovanými štátmi a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami, predovšetkým v Severnej Amerike, východnej Ázii, juhovýchodnej Ázii a v oblasti Perzského zálivu. Hlavným cieľom je podpora a posilnenie postavenia EÚ vo svete ako celku. Teraz dôjde k významnému rozšíreniu zoznamu krajín, ktoré patria do sféry pôsobnosti nariadenia o ICI, ktorým sa zavádza nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami. Výsledkom toho bude značné zvýšenie nákladov členských štátov EÚ. Hlasoval som proti tejto správe, lebo s veľkou pravdepodobnosťou spôsobí prudký rast nákladov.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu, lebo si myslím, že je v záujme Únie ďalej prehlbovať vzťahy s rozvojovými krajinami, a to najmä v oblasti hospodárskej, obchodnej, akademickej a vedeckej výmeny. Únia preto potrebuje finančný nástroj, ktorý umožní financovanie týchto opatrení. Na druhej strane geografickým rozšírením pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1934/2006 sa príslušné rozvojové krajiny stávajú predmetom dvoch odlišných zahraničnopolitických finančných nástrojov. Malo by sa zabezpečiť, aby oba finančné nástroje zostali od seba prísne oddelené.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Cieľom financovania Spoločenstva na základe nariadenia Rady (ES) č. 1934/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami (ďalej len nariadenie o ICI), je podpora hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce, ako aj výskumných a študijných výmenných pobytov, ktoré patria do sféry kompetencií Spoločenstva. Ako výbor zodpovedný za vonkajšie hospodárske vzťahy Únie vrátane „finančných, hospodárskych a obchodných vzťahov s tretími krajinami“ (t. j. s rozvojovými i nerozvojovými krajinami) bol Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) hlavným výborom v čase prijímania pôvodného nariadenia o ICI, ktorý umožnil nielen podrobnú analýzu tohto návrhu Komisie, ale aj nahliadnutie do širších historických a inštitucionálnych súvislostí.

Komisia predkladá návrh (KOM(2009)0197/2), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie o ICI, s cieľom významne rozšíriť geografickú pôsobnosť nariadenia o ICI o spoluprácu s rozvojovými krajinami (uvedenými v zozname prílohy k návrhu), v súvislosti s čím by sa mal podstatne rozšíriť celkový finančný rámec. I keď sa z formálneho hľadiska môže zdať, že Komisia navrhuje len niekoľko zmien, sú to podstatné zmeny, pretože všetky súčasné zmienky o partnerských krajinách (ktoré dosiaľ zahŕňajú len industrializované krajiny a niektoré krajiny a územia s vysokými príjmami) vrátane ich kvalitatívneho hodnotenia by potom zahŕňali aj rozvojové krajiny uvedené v zozname.

Správa: Charles Goerens (A7-0285/2010)

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie Európskeho parlamentu. Myslím si však, že návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady drastickým znížením rezervy okruhu 4 viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 nenecháva dostatočný priestor na možnosť čeliť prípadnej novej kríze a primerane na ňu reagovať.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Uplatnením svojho práva na kontrolu ako súčasti komitologického postupu Parlament zdôraznil viaceré problémy a predniesol viaceré námietky. Vo všeobecnosti sa týkajú spôsobu, ktorým Komisia tento nástroj zaviedla a ktorým vysvetlila niektoré základné ustanovenia tohto nástroja. Tieto námietky tvoria základ pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložili špecializované výbory Európskeho parlamentu a ktoré Európska komisia zobrala na vedomie. Riešia problém, ktorý predniesla Komisia vo svojom návrhu na zavedenie rovnakého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pri nariadení (ES) č. 1905/2006 o nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) a nariadení (ES) č. 1889/2006 o Európskom nástroji pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP), ktoré patria do pôsobnosti dvoch rôznych výborov Európskeho parlamentu – Výboru pre rozvoj v prípade DCI a Výboru pre zahraničné veci v prípade ENDĽP –, rozdelením tohto návrhu na dva rôzne legislatívne návrhy, ktoré by sme dnes mali schváliť.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Súhlasím s navrhovanými opatreniami, ktoré môžu byť začlenené do viacročného finančného rámca už v skoršom štádiu, keďže problém, ktorý sa týka obchodovania s banánmi, ešte nebol vyriešený.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Hlasujem za návrhy, ktoré vo všeobecnosti obsahuje táto správa. Myslím si, že úloha Európskeho parlamentu je vysoko politická, pokiaľ ide o návrh Komisie vytvoriť program sprievodných opatrení pre africké, karibské a tichomorské krajiny (AKT), ktoré produkujú banány. Tiež si myslím, že tento program môže byť legalizovaný len posunom v paradigme z čisto komerčného do širšieho a ucelenejšieho uhla, ktorého cieľom bude rozvoj a boj proti chudobe (cieľ číslo jeden v rámci rozvojových cieľov tisícročia). Keďže preferenčné dohody medzi EÚ a krajinami AKT sú nezlučiteľné s dohodami podpísanými medzi EÚ a Svetovou obchodnou organizáciou a keďže sa v krajinách AKT produkujúcich banány dosiahli pozitívne výsledky na základe predchádzajúcich preferenčných dohôd, mali by sme v týchto krajinách podporiť úpravu, reorganizáciu a konkurencieschopnosť odvetvia zaoberajúceho sa vývozom banánov. V širšom zmysle by tieto sprievodné opatrenia mali mať pozitívny vplyv na odvetvie produkcie banánov, a to nielen pre pestovateľov ako prvý článok vo výrobnom reťazci, ale aj vzhľadom na kritériá boja proti chudobe. Týmto spôsobom môže z dôstojných, prijateľných podmienok na život a ľahšieho prístupu k trhom profitovať celý reťazec.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Hospodárska, finančná a technická spolupráca, ako aj výmeny na akademickej a výskumnej úrovni medzi Úniou a tretími krajinami tvoria jednu z priorít európskej zahraničnej politiky, preto musíme podporiť snahy v tejto oblasti.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh nariadenia, ktorý predkladá Komisia, rozširuje sféru jeho uplatnenia vo veľkom počte rozvojových krajín. Ako spravodajca jasne uvádza vo svojom vysvetľujúcom stanovisku, táto zmena predstavuje príležitosť, ale je aj veľkou výzvou na správne využitie tohto nástroja, ktorý by mohol stratiť na konzistencii to, čo získa na rozsahu pôsobnosti. Toto rozšírenie vyžaduje ďalšie finančné prostriedky a zároveň zdroje, ktoré by mali byť sprístupnené spôsobom, ktorý je ešte viac diskriminačný a prísny, s rizikom rozptylu finančných prostriedkov, ktoré by sa mohli mobilizovať na projekty spolupráce, ktoré by boli účinné a plodné.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Dôvody, ktoré ospravedlňujú našu neúčasť na tomto hlasovaní sú rovnaké ako tie, ktoré ju ospravedlňujú v hlasovaní o správe o revízii rozpočtu na zavedenie finančnej pomoci krajinám patriacich do skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (štáty AKT), na ktoré bude mať dosah liberalizácia obchodu s banánmi medzi EÚ a 11 latinskoamerickými krajinami. Táto liberalizácia prospeje hlavne americkým nadnárodným spoločnostiam, ktoré dominujú svetovému trhu v tomto odvetví. Čo sa týka krajín AKT, ako už vyhlásili viacerí ich predstavitelia vrátane niektorých miestnych producentov, je bez šance, aby im suma 200 miliónov EUR, ktoré pre nich EÚ navrhuje vyčleniť, vykompenzovala dôsledky vyplývajúce z týchto opatrení.

Musíme sa preto pýtať: čo bolo základom posudzovania dosahov, ktoré uskutočnila Komisia po podpise ženevskej dohody? Opakujem, Európskou úniou proklamované ciele v oblasti rozvoja, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby, sú predmetom obchodných záujmov jej hospodárskych skupín. Preto tvrdenie, že cieľom je zlepšenie životnej úrovne a životných podmienok ľudí v oblastiach pestovania banánov a v hodnotových reťazcoch odvetvia produkcie banánov, najmä drobných pestovateľov a malých podnikateľských subjektov, má, žiaľ, len malý význam.

  Elie Hoarau (GUE/NGL), písomne. – (FR) Zdržal som sa hlasovania o správe, ktorá ustanovuje nástroj financovania reštrukturalizácie odvetvia produkcie banánov v afrických, karibských a tichomorských štátoch (štátoch AKT). Po prvé, je mi ľúto, že tento finančný nástroj má rozpočet 190 miliónov EUR, keď krajiny AKT odhadli, že potrebujú minimálne 500 miliónov EUR na to, aby mohli toto odvetvie reštrukturalizovať a aby sa stali konkurencieschopnými. Po druhé, mrzí ma, že sa táto správa pod zámienkou diverzifikácie poľnohospodárstva (cieľ, ktorému sa od EÚ dostáva aj tak málo podpory v dohodách o hospodárskom partnerstve, o ktorých sa s krajinami AKT rokuje) snaží využiť nástroj financovania na riadenie rýchleho zániku (v období troch rokov) odvetvia produkcie banánov v krajinách AKT v prospech latinskoamerických producentov, ktorí už majú vedúce postavenie na svetovom trhu s podielom viac ako 70 % na vývoznom trhu.

Nechcel som hlasovať ani proti tejto správe, lebo krajiny AKT a európske oblasti produkujúce banány nutne potrebujú pomoc, aby sa mohli vyrovnať s následkami, ktoré sa nechali pocítiť už po podpísaní ženevských dohôd a iných dvojstranných dohôd, ktoré znížili clo na latinskoamerické banány zo 185 EUR na 74 EUR za tonu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Nástroj financovania rozvojovej spolupráce je len ďalší prvok, ktorý je nesmierne dôležitý na posilnenie schopnosti EÚ reagovať na krízové situácie alebo na začínajúce krízy. Keďže EÚ je najväčším poskytovateľom zahraničnej pomoci na svete a keďže jej zásluhou je viac než polovica rozvojovej pomoci určená pre verejný sektor, potrebuje nástroje, ktoré umožnia zvládnuť krízové situácie berúc do úvahy horizontálne a geografické ciele a priority EÚ, pričom tieto opatrenia budú súčasne dopĺňať geografickú politiku Únie a jej ciele a nástroje. Keď ide o rozvoj, cieľom EÚ musí byť boj proti chudobe a jej príčinám.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Je dôležité a správne podporovať najchudobnejšie krajiny poskytovaním cielenej a trvalo udržateľnej rozvojovej pomoci. Musíme pomáhať miestnym obyvateľom, aby si vedeli pomôcť, aby sa oslabil tok migrantov z rozvojových krajín do EÚ. Hlasoval som preto za túto správu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. − (PT) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu napriek skutočnosti, že návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady drastickým znížením rezervy okruhu 4 viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 neponecháva dostatočný priestor na možnosť čeliť prípadnej budúcej kríze a primerane na ňu reagovať.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Cieľom návrhu Komisie je podporiť hlavné africké, karibské a tichomorské krajiny (krajiny AKT) vyvážajúce banány prostredníctvom sprievodných opatrení pre banány, ktoré by mali trvať štyri roky (2010 – 2013). Hoci opatrenia, na ktoré už v minulosti boli vynaložené finančné prostriedky (osobitný rámec pomoci), boli vytvorené na pomoc krajinám AKT na prispôsobenie sa meniacim trendom v oblasti medzinárodnej hospodárskej súťaže, ešte stále čelíme podobným problémom a udržateľnosť vývozu banánov z krajín AKT zostáva krehká.

Preto sa týmto problémom musíme zaoberať z hľadiska rozvojovej pomoci a boja proti chudobe. Našou úlohou v EP je dohliadať na to, aby navrhované opatrenia dosahovali hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ, ktorým je zníženie a napokon úplné odstránenie chudoby.

Správa: Cristiana Muscardini (A7-0273/2010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo európski spotrebitelia majú právo poznať pôvod výrobkov, ktoré kupujú. Inými slovami, majú rovnaké práva ako občania a spotrebitelia v iných veľkých krajinách. Toto nariadenie zabezpečuje, aby spotrebitelia v Európskej únii nakoniec mali rovnaké práva ako milióny iných spotrebiteľov na celom svete, aj keď len pri obmedzenom počte kategórií výrobkov. V prípadoch, keď dochádza ku konfliktu rôznych záujmov, máme povinnosť chrániť našich spotrebiteľov bez ohľadu na záujmy veľkých distribútorov alebo jednotlivých lobistických skupín.

  Malika Benarab-Attou (Verts/ALE), písomne. – (FR) Naši spoluobčania musia byť lepšie informovaní o označovaní krajiny pôvodu a musia mať možnosť nakupovať s tým, že budú mať k dispozícii všetky informácie. Európania vlastne nevedia, či kupujú tovar, ktorý bol vyrobený naozaj v Izraeli alebo ktorý pochádza z izraelských kolónií na palestínskych územiach. Normalizácia postupov označovania pôvodu v Únii, predovšetkým pri poľnohospodárskych výrobkoch, ktoré pochádzajú z Izraela a palestínskych území, je nasmerovaná týmto smerom.

  Lara Comi (PPE), písomne. − (IT) Podporujem túto správu, pretože som pevne presvedčená, že označovanie pôvodu založené na jasnej a účinnej metóde je potrebnou informáciou pre európskych spotrebiteľov, ktorí musia mať možnosť rozhodnúť sa pre kúpu nejakého výrobku na základe poznania krajiny pôvodu. Označovanie pôvodu vlastne informuje o mnohých ďalších rovnako dôležitých činiteľoch vo vzťahu ku krajine alebo krajinám pôvodu, v ktorých sa vykonávajú jednotlivé výrobné štádiá. Myslím si, že Európska únia by mala pokročiť dopredu v zabezpečení lepšej ochrany európskych spotrebiteľov.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Hlasovaním za túto správu o označovaní krajiny pôvodu na niektorých výrobkoch pochádzajúcich z krajín mimo EÚ reaguje Parlament na očakávania spotrebiteľov o lepšej transparentnosti výrobkov. Európsky spotrebiteľ bude mať odteraz, rovnako ako čínski a americkí spotrebitelia, právo poznať pôvod výrobkov. Tento návrh nariadenia umožní európskym podnikom propagovať svoje know-how, tradičné spôsoby výroby a vysokú kvalitu svojej práce. Vytvára to napokon spravodlivé konkurenčné podmienky pre európske podniky a obchodných partnerov Európskej únie, ktoré už v jednotlivých prípadoch majú tento druh právnych predpisov. Európske podniky vyrábajúce kvalitné prvotriedne výrobky budú potom profitovať z nástroja na ich ochranu a propagáciu, ktorého cieľom je ich podpora v prostredí silnej konkurencie z krajín mimo Európskej únie v určitých odvetviach.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o uvádzaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín, pretože považujem za dôležité, aby boli spotrebiteľom poskytnuté správne informácie tak, aby mali možnosť slobodného výberu. Európski spotrebitelia majú právo vedieť, odkiaľ výrobky, ktoré kupujú, pochádzajú, aby sa mohli rozhodovať o výbere na základe informácií.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Ak existuje oblasť, v ktorej je účasť EÚ osožná, je to oblasť ochrany práv spotrebiteľov zavedením pravidiel, ktoré bránia ich práva a ktoré spotrebiteľom zabezpečujú dostatok informácií, aby mali možnosť si vedome uplatniť slobodu výberu. Je to jedna z noriem, na ktoré si európski spotrebitelia zvykli a ktorým sa európski výrobcovia prispôsobili.

Preto je v záujme transparentnosti a ochrany spotrebiteľov, ale aj v záujme ochrany európskych výrobcov veľmi dôležité, aby bol tovar dovážaný z tretích krajín ako taký aj správne označený, s uvedením jeho pôvodu.

Zašiel by som ešte ďalej: ak je Európa taká reštriktívna pri určovaní pravidiel pre svojich výrobcov, mala by dovoliť dovážať len výrobky, ktoré sa riadia tými istými pravidlami. Pravidlá pre chov dobytka sú toho dobrým príkladom. Alternatívou je dovoliť nízkonákladovým výrobkom, ktoré sa vyrábajú bez dodržiavania právnych predpisov Únie, vstúpiť na trh, a preto vstúpiť do nespravodlivej hospodárskej súťaže s európskymi výrobkami, ktorých výroba je oveľa drahšia.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Naše hlasovanie za označovanie krajiny pôvodu istých výrobkov dovážaných z tretích krajín je spojené s potrebou objasniť cestu, ktorou výrobky prešli pred príchodom do krajín EÚ. Musíme zájsť ešte ďalej, lebo toto samotné označovanie bude mať minimálny účinok, ak ho nebudú sprevádzať ďalšie opatrenia. Je potrebné súrne zrušiť súčasné smernice Svetovej obchodnej organizácie, aby si krajiny mohli určovať priority v rozvoji svojich výrobných odvetví a trhov prostredníctvom monitorovania dovozu tovaru, stanovenia rovnakých minimálnych kvalitatívnych a technických kritérií, ktoré sa požadujú od spoločností v EÚ, boja proti dampingu, účinnej regulácie kapitálových trhov, pokút za zmenu sídla spoločnosti, zdaňovania finančných transakcií a zákazu daňových rajov.

Je potrebné vybudovať spravodlivejšie hospodárske vzťahy. Tieto vzťahy by mali slúžiť ľuďom a krajinám, mali by podporovať rozvoj a spoluprácu založenú na rovnosti medzi štátmi, ako aj tvorbu zväzkov a dohôd s krajinami na všetkých kontinentoch a mali by bojovať s vážnymi sociálnymi neprávosťami a nerovnosťami, akými sú hlad, choroby a chudoba.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Vítam, že Parlament prevažnou väčšinou hlasov schválil zavedenie európskeho systému označovania tovaru dovezeného z tretích krajín. Doteraz to bolo dobrovoľné a odteraz sa to stane v Únii povinným. Nezabúdajme, že po tejto stránke Únia nerobí v tejto oblasti nič nové. Spojené štáty napríklad zaviedli túto povinnosť už v roku 1930. V súčasnosti je pre európskych spotrebiteľov skutočne veľmi dôležité, aby boli lepšie informovaní o pôvode tovaru, ktorý chcú kúpiť. Iba systém s jasnými pravidlami im môže napovedať o sociálnych a environmentálnych podmienkach výroby, chrániť ich pred zdravotnými rizikami a napokon im pomôcť prijať informované rozhodnutia. Je to víťazstvo nielen spotrebiteľov, ale aj európskych vývozných spoločností, ktoré už musia spĺňať prísne požiadavky. V tomto hlasovaní Európsky parlament podpísal porážku systému nespravodlivej hospodárskej súťaže, a tým zaručil, že tie európske podniky, ktoré sa rozhodli pre vysokú kvalitu a zamestnanosť, nebudú nespravodlivo trestané menej prísnymi predpismi, ktorými sa riadia ich konkurenti vo svete.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Európski spotrebitelia majú bezpochyby právo byť informovaní o výrobkoch dovážaných do EÚ z tretích krajín. Najvyššia možná úroveň transparentnosti a maximálne práva sú potrebné na to, aby sa mohli prijímať objektívne rozhodnutia pri kúpe. Vo všeobecnosti podporujem projekt, ktorý má za cieľ informovať občanov EÚ o pôvode použitých surovín, štádiách výroby, ale aj o sociálnych a pracovných podmienkach prevládajúcich v príslušnej krajine. Žiaľ, návrh Komisie nič také nerobí. Nariadenie o povinnom označovaní krajiny pôvodu obsiahnuté v najnovšej verzii nehovorí nič o samotnom pôvode výrobku, ani o podmienkach, za akých bol daný výrobok vyrobený a spracovaný. Aj popredné európske textilné firmy napriek dobrovoľnej samoregulácii nie sú schopné zaručiť, že pri získavaní surovín, ktoré nakupujú od spoločností z tretích krajín a ktoré používajú pri svojej výrobe, nebola použitá detská práca. Pod transparentnosťou výrobkov pre spotrebiteľov chápem niečo iné. Tento návrh nezachádza dostatočne ďaleko a nespĺňa informačné požiadavky konečných spotrebiteľov, ktorých sa týka. Preto som nemohla podporiť návrh Komisie.

  Toine Manders a Jan Mulder (ALDE), písomne. − (NL) Holandská ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) dnes v Európskom parlamente podporila Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu vo veci označovania pôvodu s výnimkou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 37 o farmaceutických výrobkoch. Hlasovali sme za povinné označovanie farmaceutických výrobkov, lebo si myslíme, že spotrebitelia majú právo vedieť, odkiaľ pochádzajú ich lieky a pod. Okrem toho je označovanie dôležité, lebo umožňuje účinnejšie odhaľovanie falšovaných liekov. Falšované lieky sa v EÚ vyskytujú najčastejšie zo všetkých falšovaných výrobkov.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. − (IT) Európsky parlament, ktorý vždy podporoval diverzitu na obranu kultúr a tradícií jednotlivých krajín, považuje nariadenie o povinnom označovaní pôvodu za nevyhnutný nástroj na zvýšenie prehľadnosti tým, že európski spotrebitelia budú postavení na rovnakú úroveň ako spotrebitelia u našich obchodných partnerov. Je to tiež spôsob uspokojujúcejšieho rozvíjania obchodných vzťahov a tradičných hospodárstiev.

Som presvedčený, že tento návrh plní cieľ poskytovať spotrebiteľom presné informácie tak, aby si pri nákupoch, ktoré robia, mohli uplatniť slobodu výberu. Dlhé roky sme prejavovali túžbu priviesť problematiku spotrebiteľov a práv spotrebiteľov do centra politického a obchodného rozhodovania vo viere, že na to, aby globálny trh účinnejšie plnil svoju funkciu, ktorou je podporiť rozvoj sveta a urobiť ho homogénnejším, je potrebné vytvoriť pravidlá.

Mrzí nás, že Rada ešte nedosiahla spoločnú pozíciu. Na druhej strane sme poukázali na potrebu mať jasné právne predpisy s jasne určenými pravidlami, ktoré napokon môžu ochrániť našich výrobcov a našich spotrebiteľov rovnako, ako sa to deje vo zvyšku sveta.

  Mario Mauro (PPE), písomne. − (IT) Vďaka tlaku, ktorý už roky právom vyvíja talianska vláda, sa do Parlamentu konečne dostal nesmierne dôležitý návrh, z ktorého budú mať veľký osoh najmä spotrebitelia: budú lepšie informovaní o geografickom pôvode určitých skupín výrobkov. Európa zároveň zosúlaďuje svoje právne predpisy s predpismi svojich najvplyvnejších obchodných partnerov. Cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky pre európskych výrobcov a výrobcov z tretích krajín (zo Spojených štátov, z Japonska a Kanady), ktoré napokon, ako som už pred chvíľou povedal, sú v popredí záujmu týchto opatrení. Pri dovážaných tovaroch bude odteraz oveľa ťažšie uviesť zavádzajúce a úplne nesprávne označenie pôvodu. Hlasoval som za túto správu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Z hlasovania vyplýva, že označenie „made in“ je dôležité pre transparentnosť trhu a pre riadne informovanie spotrebiteľov o pôvode výrobkov, ktoré spotrebúvajú. Je potrebné posilniť hospodárstvo Únie prostredníctvom zlepšenia konkurencieschopnosti priemyslu EÚ v svetovom hospodárstve. Spravodlivú hospodársku súťaž dosiahneme len vtedy, keď budú jasné pravidlá pre výrobcov, vývozcov a dovozcov, pričom by sa mali zohľadniť spoločné sociálne a environmentálne parametre. Toto nariadenie je preto dôležitým opatrením na to, aby spotrebitelia v EÚ nakoniec požívali rovnaké práva ako milióny iných spotrebiteľov na celom svete. Hoci tento právny predpis sa ešte nevzťahuje na každý výrobok dovážaný do EÚ, musíme pokračovať vo vývoji tak, aby mal každý dovezený výrobok označenie svojho pôvodu.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Zavedenie európskeho systému označovania vyrobeného tovaru, ktorý sa dováža z tretích krajín, musí dať spotrebiteľom možnosť presne vedieť, z ktorej krajiny pochádza tovar, ktorý kupujú. Tento tovar tak budú môcť identifikovať podľa sociálnych, environmentálnych a bezpečnostných noriem, ktoré sa bežne spájajú s danou krajinou. Európski spotrebitelia majú skutočne právo poznať pôvod tovaru, ktorý kupujú, a tak požívať rovnaké práva ako občania iných krajín. Toto nariadenie tiež pomôže vytvoriť rovnaké podmienky pre nás a mnohých našich obchodných partnerov, ktorí už zaviedli povinné označovanie pôvodu dovezeného tovaru. Je to vskutku veľmi dôležité na zabezpečenie spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže s výrobcami u hlavných partnerov EÚ. Myslím si, že tieto pravidlá by tiež mohli pomôcť zvýšiť objem vývozu z rozvojových krajín, keďže viacerí európski spotrebitelia sa v týchto krajinách snažia chrániť remeselníkov a malé podniky pred nadnárodnými spoločnosťami. Na záver dodám, že pre špecifický charakter farmaceutických výrobkov si aj ja myslím, že by nemali byť zaradené do zoznamu.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Zámerom označovania pôvodu je poskytnúť spotrebiteľom informácie, ktoré im pri nakupovaní umožnia prijímať informované rozhodnutia. Viaceré krajiny označujú svoje výrobky správne. V minulosti však položky, ktorých pôvod sa uvádzal v jednej krajine, často pochádzali úplne odinakiaľ. Označovanie je oblasť, v ktorej je ľahké podviesť spotrebiteľa. Presnejšie označovanie je v zásade dobrá vec, ale táto správa zjavne nie je schopná zabezpečiť, aby sa dalo úplne zabrániť podvodom v označovaní. Postupy nie sú dostatočne presné a ponechávajú priestor pre rôzne interpretácie. To je dôvod, prečo nemôžem hlasovať za túto správu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. − (LT) Súhlasila som s týmto dokumentom, lebo si myslím, že spotrebitelia musia poznať výrobcu tovaru, pre ktorý sa rozhodli. Ako sa uvádza v prijatom dokumente, informácie zaručujú bezpečnosť, preto bezpečnosť a informovanie spotrebiteľov musia byť základnými zásadami. Veľmi často sú členské štáty Európskej únie len jedným článkom reťazca – výrobok sa môže vyrábať tu zo surovín zakúpených v nejakej tretej krajine, a tak je ťažké povedať, kto je ozajstným výrobcom. Označenie krajiny pôvodu je dôležité aj z hľadiska umožnenia ochrany malých výrobcov, ktorých často ničia veľké spoločnosti imitujúce originály výrobkov. Je tiež potrebné zabezpečiť, aby nadobudli platnosť spoločné pravidlá označovania pre normy ochrany životného prostredia, podľa ktorých sa tovar vyrába.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) S presvedčením a nadšením som hlasoval za. Správa pani Muscardiniovej je veľmi dôležitá pre európske hospodárstvo a európskych spotrebiteľov a je krokom, na ktorý už dlho, vlastne už príliš dlho, čaká celé výrobné odvetvie. Nie sú to protekcionistické opatrenia, no namiesto toho predpisy na ochranu zdravia a slobody našich spotrebiteľov, ako aj ochranu strategických výrobných odvetví EÚ. Toto nariadenie zosúlaďuje naše právne predpisy s právnymi predpismi našich dôležitých obchodných partnerov, ako sú Spojené štáty, Kanada, Čína a Austrália. Európski spotrebitelia majú právo poznať pôvod tovaru, ktorý kupujú, rovnako ako iní spotrebitelia na celom svete. Vďaka tomuto nariadeniu máme príležitosť udeliť spotrebiteľom toto právo, hoci rozsah pôsobnosti tohto nariadenia je obmedzený len na určité kategórie tovaru.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o označovaní krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín, lebo si myslím, že spotrebitelia majú právo vedieť, odkiaľ pochádzajú nimi kupované výrobky, aby mali informácie, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť. Toto opatrenie je v dnešnom globalizovanom svete o to potrebnejšie, keďže zahraničný obchod rúca hranice čoraz viac. Preto je dôležité zabezpečiť, aby bol jasne určený pôvod výrobkov, a to nielen výrobkov, ktoré sú v obehu vo vnútri EÚ. Aj toto môže byť dôležitým krokom pre dosiahnutie pokroku v podrobnejšom označovaní rôznych výrobkov, ktorého cieľom nebude len dôkladnejšie zabezpečenie práv spotrebiteľov, ale aj zabezpečenie reciprocity požiadaviek na výrobu, ktoré budú musieť spĺňať výrobcovia v EÚ aj mimo nej.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Toto legislatívne uznesenie bolo prijaté prekvapujúco veľkou väčšinou 525 poslancov, ktorí hlasovali za, 49 bolo proti a 44 poslancov sa hlasovania zdržalo. Stalo sa tak hlavne pre skutočnosť, že v poslednej chvíli spravodajca predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý obmedzuje platnosť tohto nariadenia na päť rokov, čo je predmetom ďalšieho schvaľovania. Stalo sa to hlavne v rámci reakcie na tlak Rady proti tomuto celému hlasovaniu. Vzhľadom na to, že za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je 393 poslancov a 216 je proti, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia sa zdržala hlasovania o konečnom pozmenenom a doplnenom uznesení.

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia však hlasovala za legislatívne uznesenie. Veľkým prekvapením bolo, že za pozmeňujúci a doplňujúci návrh o Európskom rozvojovom fonde (ERF), ktorý žiadal zahrnúť polotovary do povinného označovania pôvodu, hlasovalo 328 poslancov a 219 hlasovalo proti. Naopak, nie je pozitívne, že niektoré skupiny výrobkov boli vylúčené z označovacej povinnosti, a to najmä farmaceutické výrobky, okuliare a šošovky.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Sme za túto správu, lebo si nevieme predstaviť, že by sme neochránili európskych podnikateľov, ktorí sa rozhodnú naďalej vyrábať v EÚ, čím zabezpečujú pracovné miesta a dobré životné podmienky. Pravidlá, ktoré ukladajú povinnosť uvedenia pôvodu výrobku, sú úplne v súlade s tým, čo už robia Spojené štáty, Kanada, Japonsko a India, ako aj s úplnou realizáciou pravidiel v oblasti transparentnosti a ochrany spotrebiteľa, ktoré sú citované v mnohých smerniciach, ktoré už boli schválené.

Napríklad na účely rozhodnutia, ktoré práve ideme prijať, by som chcel citovať iný, ale zaujímavý prípad nespravodlivej hospodárskej súťaže pri výrobkoch zo zlata, ktoré prichádzajú z Japonska: vzťahuje sa na ne 3,5-percentná colná sadzba a len čo prídu do Európy, kde sa jednoducho len dokončia, predávajú sa pod európskou obchodnou značkou.

Na zlaté výrobky vyvážané z EÚ do Číny sa už však vzťahuje 30-percentná daň. Problém s týmto textom spočíva v tom, že v súčasnom návrhu nariadenia sa ráta iba s niekoľkými kategóriami tovaru. Naša skupina predložila rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s cieľom okamžitého zahrnutia ďalších skupín. My talianski poslanci pracujeme na texte, ktorého výsledkom by mohlo byť presadenie povinného označovania pôvodu.

  Debora Serracchiani (S&D), písomne. − (IT) Hlasovala som za označovanie krajiny pôvodu určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín. Týmto hlasovaním som chcela zdôrazniť záväzok Európskeho parlamentu pomáhať európskemu priemyslu, ktorého konkurencieschopnosť dnes treba chrániť a podporovať.

Okrem toho budú mať európski občania zabezpečené právo poznať pôvod výrobkov, ktoré kupujú. Nemyslím si však, že vyňatie špecializovaných a uznávaných výrobných odvetví s dlhou históriou a tradíciou, ako napríklad optický priemysel, je v súlade s politikou EÚ.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Máme podrobné právne predpisy na označovanie tovaru vyrobeného v Európskej únii. Poskytujeme našim spotrebiteľom, v EÚ i mimo nej, informácie o mieste pôvodu týchto výrobkov. Myslím si, že musíme čo najskôr zaviesť právne predpisy, ktorých súčasťou bude bezpodmienečná povinnosť tretích krajín, ktoré svoje tovary predávajú na trhu EÚ, poskytovať rovnaké informácie. Takáto je už prax v mnohých veľkých tretích krajinách, ktoré sú našimi najväčšími obchodnými partnermi. V mnohých veľkých krajinách ako Spojené štáty, Kanada, Japonsko a Saudská Arábia majú spotrebitelia zabezpečenú ochranu prostredníctvom zákonnej povinnosti označovať tovar, ktorý sa dováža na ich územie. Je dôležité, aby sa na spotrebiteľov a výrobcov u našich najväčších obchodných partnerov vzťahovali rovnaké právne predpisy ako na našich spotrebiteľov a výrobcov. Potom sa bude dať hovoriť o spravodlivých pravidlách hry.

Obchodná politika môže byť navzájom úzko zladená s rozvojovou politikou. Označovanie výrobkov môže prispieť k rastu vývozu z rozvojových krajín. Európski spotrebitelia citlivo vnímajú nutnosť pomoci menej rozvinutým krajinám a ich poznanie pôvodu niektorého konkrétneho výrobku im môže umožniť prispieť k rozvoju chudobnejších krajín. Označovanie uľahčuje rozhodovanie spotrebiteľov, ktorí si často spájajú geografický pôvod niektorého konkrétneho výrobku s jeho trhovou hodnotou. Európske normy sú zárukou zohľadnenia životného prostredia a zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, čo má vplyv na konkurencieschopnosť našich výrobkov.

Správa: Edvard Kožušník (A7-0276/2010)

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo hoci normy jednotlivých štátov predstavujú pilier európskeho systému normalizácie, existujú medzi nimi značné rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a účasť zainteresovaných strán. Tieto rozdiely spôsobujú veľkú nevyváženosť pri svojom zapájaní sa do európskeho systému normalizácie. Táto správa predkladá viaceré návrhy na zlepšenie systému v jeho súčasnom rámci a buduje na jeho silných stránkach.

  Lara Comi (PPE), písomne. − (IT) Správa z vlastnej iniciatívy, o ktorej sme dnes hlasovali, je výborným zhrnutím rôznych politických hľadísk a obsahuje viaceré návrhy na zlepšenie systému normalizácie. Ide o veľmi odbornú a zložitú vec, no normy sú súčasťou nášho každodenného života. Väčšina predmetov, ktoré každý deň používame, zodpovedá veľmi presným normám. Z hospodárskeho a politického hľadiska sa spojenie európskych právnych predpisov a normalizácie potvrdilo ako rozhodujúce pre voľný pohyb tovaru a pomohlo odstrániť bariéry pre voľný obchod na jednotnom európskom trhu, a to vďaka harmonizácii technických noriem. Súčasný systém funguje celkom dobre, no potrebuje nejaké vylepšenia, hlavne pokiaľ ide o jeho riadenie. Mám na mysli najmä malé a stredné podniky, ktoré musia mať možnosť aktívnej účasti na tvorbe noriem bez toho, aby im to spôsobovalo nadmerné náklady alebo aby nemali dostatočné zastúpenie. V prvej polovici budúceho roka Európska komisia predloží návrh na preskúmanie systému. Budeme aj naďalej pracovať na vylepšovaní procesu európskej technickej normalizácie pre naše trhy, naše podniky a európskych spotrebiteľov.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že strategický prístup sa musí rozvinúť do európskej normalizácie a že sa musí vykonať preskúmanie systému tak, aby bol naďalej úspešný a aby plnil potreby ďalšieho desaťročia, čím umožní Európe zachovať si vedúce postavenie v rámci medzinárodného systému normalizácie.

  Mário David (PPE), písomne. − (PT) Potenciál jednotného trhu nemôže byť plne využitý bez podpory moderného systému normalizácie. Preto je dokončenie európskeho systému normalizácie, ktorý treba zaviesť, veľmi dôležité na vytvorenie jednotného trhu, a to vďaka jeho schopnosti reagovať na rastúcu potrebu noriem, ktoré sú schopné zabezpečiť bezpečnosť výrobkov pre spotrebiteľa, jednoduchý prístup, ochranu životného prostredia či zavádzanie inovácií. Myslím si, že európska normalizácia je dôležitým prostriedkom na podporu inovácií, výskumu a vývoja, a tým prispieva ku konkurencieschopnosti Únie. Európske rámcové programy, ktoré podporujú inovácie a výskum a vývoj, môžu byť v procese normalizácie účinným nástrojom. Myslím si tiež, že európska normalizácia prispieva k tvorbe rovnakých podmienok pre všetkých aktérov na trhu, hlavne pre malé a stredné podniky a mikropodniky, ktoré sú také dôležité pre zachovanie dynamiky európskeho hospodárstva. Ďalej si myslím, že Únia a členské štáty by pri príprave noriem mali viac zohľadňovať záujmy malých a stredných podnikov, keďže ich účasť v procese normalizácie často nezodpovedá ich váhe a významu v európskom hospodárstve. Celkovo preto hlasujem za návrhy v tejto správe.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Keď Komisia prejaví záujem vykonať preskúmanie európskeho systému normalizácie, je dôležité uznať prínos, ktorý predstavuje v oblasti ochrany európskych spotrebiteľov a vnútorného trhu.

Rovnako ako spravodajca aj ja si myslím, že pri preskúmaní európskeho systému normalizácie by sa malo vychádzať zo silných stránok existujúceho systému, ktorý predstavuje stabilnú základňu, na ktorej je možné stavať, a nemalo by dochádzať k žiadnym radikálnym zmenám, ktoré by narušili základné hodnoty systému. V tomto zmysle predkladá niekoľko návrhov, ktorých cieľom je zlepšiť systém v rámci existujúcich obmedzení, a očakáva ďalšie návrhy.

Túto diskusiu bude treba so záujmom sledovať.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. − (IT) Dal som plnú podporu správe o budúcnosti európskej normalizácie, lebo som si vedomý jej dôležitosti pri pomoci vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu. Cieľom správy pána Kožušníka je v skutočnosti smerodajne prispieť do prebiehajúcej diskusie o chystanom prieskume európskeho systému normalizácie. Dnes si uvedomujeme, že potenciál jednotného trhu nemôže byť plne uvoľnený bez podpory moderného procesu normalizácie. Je to presne z toho dôvodu, že dnes posielame Komisii odkaz, ktorého cieľom nie je úplná reorganizácia systému – systém nevyžaduje radikálne zmeny –, ale ktorý dokazuje náš zámer dohliadnuť na to, aby sa v ňom zachovali početné pozitívne prvky, ku ktorým sa pridajú nové, s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi európskym, vnútroštátnym a medzinárodným rozmerom. Správa tiež podporuje všetky zainteresované strany, predovšetkým predstaviteľov malých a veľkých podnikov a všetkých tých, ktorí zastupujú verejný záujem vrátane spotrebiteľov, ktorých vyzýva, aby sa skutočne zapojili do procesu normalizácie. Na záver chcem povedať, že si myslím, že dnes sa urobil prvý dôležitý krok na zdôraznenie potreby prijatia konkrétnych opatrení, vďaka ktorým by európska normalizácia plnila hospodárske potreby občanov EÚ.

  Mairead McGuinness (PPE), písomne. – Vítam túto správu a zámer Komisie preskúmať európsky systém normalizácie. Dúfam, že dláždia cestu modernej, jednotnej politike normalizácie. Súčasný systém má úspešné prvky, ale obsahuje aj nedostatky: určite nemôže byť v poriadku, že sa zastaraná 13-ročná európska norma EN1384 (jazdecké prilby) ešte stále používa napriek obavám pred jej vydaním a dvom následným aktualizovaným mandátom od Komisie. Možno napokon prijatím tejto správy môžeme priniesť výsledok pre dvojnásobného žalobcu, voliča z môjho volebného obvodu Petra Downesa, ktorého syn utrpel smrteľné poranenie hlavy pri jazdeckej nehode a ktorý odvtedy neúnavne bojuje za vylepšenie bezpečnostných noriem.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Európsky systém normalizácie je dôležitý na dosiahnutie jednotného trhu. Zohráva kľúčovú úlohu v rámci reakcie na rastúcu potrebu takých noriem európskych právnych predpisov a politiky, ktoré sú schopné zabezpečiť bezpečnosť výrobkov, jednoduchý prístup, zavádzanie inovácií, funkčnú spoluprácu a ochranu životného prostredia. Na riešenie budúcich potrieb firiem a spotrebiteľov a na využitie všetkých potenciálnych prínosov v prospech verejných a sociálnych cieľov sa európska normalizácia musí prispôsobiť výzvam, ktoré jej predkladajú globalizácia, zmena klímy, nástup nových hospodárskych mocností a technologický vývoj. Preto je potrebné k európskej normalizácii vyvinúť strategický prístup a preskúmať súčasný systém tak, aby mohol byť aj naďalej úspešný a reagovať na potreby nasledujúceho desaťročia, čím umožní Európe zachovať si vedúce postavenie v medzinárodnom systéme normalizácie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Je pravda, že vnútroštátne organizácie pre normalizáciu tvoria základ európskeho systému noriem, no existujú medzi nimi značné rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a angažovanosť zainteresovaných strán, čo odráža rozdiely medzi štátmi. Cieľom je preto harmonizácia a zjednodušenie systému. Hoci sa o malých a stredných podnikoch často píše ako o pilieri hospodárstva EÚ, sú byrokraticky preťažované. Procesy, ktoré sa tu opisujú, nezohľadňujú rozdiely. Znova zvýhodňujú veľké podniky a nadnárodné spoločnosti, ktoré si môžu dovoliť drahé a časovo náročné byrokratické schvaľovacie postupy. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Cieľom tejto správy je úplná harmonizácia vnútorného trhu. Hoci sa uznáva, že malé a stredné podniky sú pilierom európskeho hospodárstva, opatrenia uvedené v správe vytvoria ťažké podmienky práve pre tieto malé a stredné podniky. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Kožušníka. Správa obsahuje mnohé rozumné návrhy a pokyny pre Európsku komisiu a podáva výborné zhrnutie rôznych hľadísk. Nie je potrebné radikálne meniť súčasný systém, ktorý funguje dobre, ale mohli by sa uskutočniť niektoré vylepšenia, hlavne čo sa týka jeho riadenia. Myslím si, že systém normalizácie musí zostať súkromný a dobrovoľný a musí byť založený na zásade riadenia na vnútroštátnej úrovni, ale tiež si myslím, že verejný záujem musí v procese zohrávať aktívnejšiu úlohu prostredníctvom skutočnej, účinnej účasti. Navyše je nutné zabezpečiť primerané zastúpenie malých a stredných podnikov, najmä vo vnútroštátnych odborných komisiách, kde nemusia čeliť jazykovým alebo výdavkovým prekážkam.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za túto správu o európskej normalizácii, pretože zvyšuje environmentálnu bezpečnosť súčasného systému. Aj ja sa však obávam, že v tomto texte Komisia pripisuje malý význam zavádzaniu inovácií ako katalyzátora vo vylepšovaní európskych normalizačných noriem. Je paradoxné, že výskum a vývoj, o ktorom tak často hovoríme ako o hnacej sile nášho hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, dostal iba vedľajšiu úlohu v odvetví, ktoré je veľmi dôležité na podporu európskeho obchodu.

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. − (PT) Proces normalizácie zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní kvality verejných a súkromných výrobkov a služieb, ako aj v záujme bezpečnosti, environmentálnych a sociálne zodpovedných noriem. Táto správa sa snaží do procesu normalizácie pojať malé a stredné podniky a rôznych aktérov v spoločnosti.

Správa pomáha presadiť spoločné využívanie informácií o nových právnych normách a tiež podporuje šírenie informácií o týchto procesoch na internetových stránkach, ktoré majú byť prehľadné, jednoduché, ľahko použiteľné a vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie. Napriek tomu mám ešte nejaké výhrady k tomu, do akej miery budú v procese normalizácie zastúpení všetci aktéri v spoločnosti, a k procesu financovania európskeho systému normalizácie.

Hlasujem za túto správu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Účelom tejto správy je prispieť do prebiehajúcej diskusie o preskúmaní európskeho systému normalizácie. Európska komisia v súčasnosti pracuje na „normalizačnom balíku“, ktorý bude obsahovať legislatívny návrh zameraný na preskúmanie existujúceho právneho rámca o európskej normalizácii a súhrnné oznámenie, ktoré sformuluje politiku normalizácie pre nasledujúce desaťročie. Pri príprave tohto normalizačného balíka Komisia požiadala kľúčových odborníkov, aby vydali strategické odporúčania.

Títo odborníci vytvorili expertnú skupinu na prieskum systému normalizácie (EXPRESS), ktorá vydala svoje odporúčania vo februári 2010 v podobe správy s názvom Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovatívnu Európu: vízia na rok 2020. Komisia tiež zorganizovala verejnú diskusiu o prieskume európskeho systému normalizácie (v období od 23. marca do 21. mája 2010) a nariadila štúdiu na posúdenie vplyvov (9. marca 2010). Chystaný normalizačný balík bude stavať na bielej knihe z 3. júla 2009 s názvom Modernizácia normalizácie v oblasti informačných a komunikačných technológií v EÚ – cesta vpred.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Som za túto správu, lebo jej zámerom je preskúmanie európskeho systému normalizácie s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi európskym a vnútroštátnym rozmerom. Správa stanovuje dôležité pravidlá na prispôsobenie sa systému normalizácie, ktorý podporuje zavádzanie inovácií, stimuluje konkurencieschopnosť podnikania a funkčnosť spolupráce, zaručuje bezpečnosť výrobkov a ochranu životného prostredia a odstraňuje obchodné bariéry.

Okrem toho je dôležité uznať úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne organizácie pre normalizáciu v rámci celého systému normalizácie s cieľom zaručiť lepšiu harmonizáciu regulačných záležitostí s obchodnými partnermi EÚ.

Návrh uznesenia B7-0571/2010

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Európska únia musí pokračovať v aktívnom dialógu s Ukrajinou na tému jej vstupu do našej Únie, hoci uznávame, že sa nestane členským štátom v niekoľkých nasledujúcich rokoch. Je v našom najväčšom záujme vidieť Ukrajinu ako hospodársky rozvinutý a politicky stabilný štát, ktorého najbližší partneri sa budú nachádzať na Západe. Chápeme, že to nebude ľahké dosiahnuť, keďže táto krajina musí stabilizovať svoju finančnú situáciu a uskutočniť početné reformy. Musí to však urobiť a EÚ by mala poskytnúť tejto práci svoju podporu. Musí sa pokračovať v konštruktívnej práci na dohode o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a musí sa začať pracovať na rozšírenej dohode o voľnom obchode. Veľmi dôležitý význam má geografická poloha Ukrajiny, ktorá je tiež dôležitá z hľadiska dodávky plynu do EÚ. Preto je potrebné podporiť modernizáciu ukrajinského systému na prepravu plynu, a tým znížiť riziko prerušenia dodávok plynu do krajín EÚ, ako sa stalo nedávno. Zároveň nesmieme ignorovať porušovanie demokracie, ktoré sa stalo ešte vážnejším, odkedy Viktor Janukovyč vykonáva funkciu prezidenta. Našou povinnosťou je poukázať na toto porušovanie a zaujať pevný postoj vo vyžadovaní dodržiavania západných hodnôt na Ukrajine, lebo naša Únia je založená práve na týchto hodnotách.

Návrh uznesenia B7-0572/2010

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože vítam pokrok, ktorý Európska únia minulý rok urobila v súvislosti s Moldavskou republikou. Rumunsko sa od svojho prijatia zasadzovalo o podporu Moldavskej republiky v rámci EÚ. Som presvedčený, že konkrétnym dôkazom tohto počiatočného záväzku je počet rumunských poslancov Európskeho parlamentu z rozličných politických skupín, ktorí podpísali toto uznesenie. Suma vo výške 90 miliónov EUR, ktorú táto krajina dostala vo forme makrofinančnej pomoci, bola a stále je záchranným lanom, ktoré Moldavsko a jeho občania potrebujú, aby dosahovali pokrok a najmä plnili záväzky, ktoré prijali v oblasti reforiem, právneho štátu a boja proti korupcii.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Návrh uznesenia o reformách a pokroku v Moldavskej republike predstavuje podnet na povzbudenie politického zriadenia a obyvateľov na druhej strane rieky Prut v tom správnom čase, keďže sa blíži deň volieb 28. november. Európsky parlament povzbudzuje demokratické sily a etnické a kultúrne spoločenstvá krajiny, aby predchádzali zbytočnej konfrontácii a spolupracovali na vytváraní európskej budúcnosti pre tento štát, ktorého hospodárstvo ťažko zasiahla recesia a ktorý čelí značným rizikám politicky aj pokiaľ ide o demokratické reformy. Povinnosťou EÚ je pomôcť zabezpečiť riadny priebeh parlamentných volieb a prijatie dôraznejších opatrení, aby sa znemožnilo separatistickým orgánom v Tiraspole brániť moldavským občanom žijúcim v regióne Podnestersko vo vykonávaní volebných práv. Problém v Podnestersku má naozaj prvoradý význam pre stabilitu Moldavskej republiky a celého regiónu, pričom EÚ zohráva hlavnú úlohu pri vykonávaní dohodnutého trvalého riešenia. Zvyšovanie makrofinančnej pomoci Moldavskej republike, podpora štrukturálnych reforiem a boj proti korupcii, oživenie prostredia pre investície, ako aj čo najrýchlejší presun do operatívnej fázy dialógu o liberalizácii vízovej povinnosti pre občanov Moldavska sú kľúčové prvky podpory, ktorú poskytuje Európa štátu, ktorého miesto je v Európskej únii.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Minulý rok Moldavská republika preukázala skutočnú politickú vôľu ako súčasť procesu zbližovania s Európskou úniou. Snahy modernizovať túto krajinu však musia pokračovať. Európska únia musí naozaj zohrávať aktívnu úlohu pri podpore tohto dynamického vývoja. V tomto kontexte som hlasoval za tento návrh uznesenia, keďže som presvedčený, že je dôležité pre Európsky parlament a Európsku úniu vo všeobecnosti, aby pred parlamentnými voľbami vyslali Moldavskej republike odkaz dôvery.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) Moldavsko podniká pozitívne zbližovanie s európskymi normami slobody, demokracie a správneho riadenia štátu a preukazuje želanie v tejto snahe pokračovať a to musím uvítať.

Nadchádzajúce voľby budú predstavovať dôležitý test odolnosti inštitúcií a demokratickej kultúry krajiny. Napriek pozitívnym náznakom sa musí pripomenúť, že stále zostávajú nezodpovedané mnohé otázky, ktoré ohrozujú jej stabilitu a pokrok, z ktorých najdôležitejšia je otázka Podnesterska.

Dúfam, že Únia dokáže odhodlane prispieť k dlhotrvajúcemu riešeniu tohto problému.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) V súvislosti s výsledkami európskej susedskej politiky a Východného partnerstva, ktoré sa začalo realizovať v máji roku 2009, ktoré uznávajú európske snahy Moldavskej republiky a dôležitosť Moldavska ako krajiny s hlbokými historickými, kultúrnymi a hospodárskymi väzbami na členské štáty Európskej únie, ma teší dosiahnutý pokrok Moldavskej republiky v minulom roku a verím, že volebný proces dokáže ďalej konsolidovať demokratické inštitúcie a zabezpečiť dodržiavanie zásad právneho štátu a ľudských práv v Moldavsku. Dúfam, že moldavské orgány uskutočnia potrebné reformy a splnia svoje záväzky, aby Moldavskú republiku udržali na ceste trvalej európskej integrácie. Takisto musím zdôrazniť začatie rokovaní o podpísaní dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Moldavskou republikou 12. januára 2010. Vyzdvihujem dobré výsledky, ktoré Komisia v tomto procese s Moldavskou republikou dosahuje.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Väčšina v Parlamente sa opäť raz snaží zasahovať do vnútorných záležitostí krajiny, pričom je otvorene na strane tých síl v Moldavsku, ktoré presadzujú záujmy hospodárskych skupín EÚ a útočia na nezávislosť a zvrchovanosť krajiny, ako aj na vôľu vyjadrenú jej ľudom. Urážky začínajú hneď, ako sa v texte uvádza, že „víta dosiahnutý pokrok Moldavskej republiky v minulom roku“, pričom žiada, aby orgány krajiny „pokračovali v potrebných reformách a plnili svoje záväzky, aby udržali Moldavskú republiku na ceste k pevnej európskej integrácii“.

Vôbec sa nespomína, že vláda v Moldavsku je výsledkom koalície vytvorenej po jasnom prevrate, ktorý využil rad provokatívnych a destabilizujúcich operácií, aby zvrhol vládu komunistickej strany, ktorá voľby vyhrala. Nespomína sa ani to, že táto istá koalícia potom, ako sa ujala moci, spustila znepokojivú protikomunistickú a protidemokratickú ofenzívu s jasným cieľom zdiskreditovať komunistickú stranu.

Stanovisko väčšiny v tomto Parlamente odhaľuje nesmierne protikomunistickú povahu a pokrytectvo, keď hovorí o obrane demokracie, zásad právneho štátu a ľudských práv.

  Marisa Matias a Miguel Portas (GUE/NGL), písomne. − (PT) Hlasovali sme za toto spoločné uznesenie, pretože vzhľadom na voľby plánované na 28. novembra 2010 a na sektárske pokusy pravicových strán presadzovať zakázanie mien a symbolov svojich hlavných ľavicových rivalov je dôležité zdôrazniť potrebu toho, aby sa voľby uskutočnili a boli v súlade s medzinárodnými normami, aby všetky politické strany dostali rovnaké príležitosti. Takisto si myslíme, že je dôležité znovu zdôrazniť podporu územnej celistvosti Moldavskej republiky, ako aj podčiarknuť úlohu, ktorú by EÚ mohla a mala zohrávať pri hľadaní riešenia problému v Podnestersku.

  Mario Mauro (PPE), písomne. – (IT) Hlasujem za návrh uznesenia vypracovaného kolegami z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) predovšetkým pre rýchlu žiadosť o vyriešenie problému v Podnestersku, keďže je to kľúčový faktor podpory politickej stability a hospodárskej prosperity v Moldavskej republike a v regióne. Európsky parlament silne podporuje, tak ako by mal, územnú celistvosť Moldavskej republiky a zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej úlohy EÚ pri hľadaní riešenia problému v Podnestersku. Vo všeobecnosti toto uznesenie správne analyzuje kroky, ktoré Moldavská republika musí prijať, aby sa priblížila k rozhodnejšiemu a spoľahlivejšiemu dosiahnutiu cieľov, ktoré Európska únia stanovila pre všetky potenciálne členské štáty.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) V posledných rokoch sa Moldavsko čoraz viac snaží zladiť s európskymi normami slobody, demokracie a správneho riadenia štátu. Tieto snahy boli dôsledné a dokázali, že Moldavsko má v úmysle zostať na ceste k možnému rozširovaniu EÚ. V Moldavsku sa čoskoro budú konať voľby, ktoré budú dobrým testom na zmeranie stupňa konsolidácie jeho demokratickej kultúry, ako aj jeho inštitúcií. Napriek všetkým spomenutým pozitívam pretrváva pár otázok, v rámci ktorých je potrebné dosiahnuť pozitívny vývoj, najmä v otázke Podnesterska, ktorá môže spôsobiť určitý druh nestability. EÚ sa musí naďalej snažiť urobiť všetko pre to, aby reformy uplatňované v Moldavsku pokračovali.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Plne súhlasím s týmto návrhom uznesenia o Moldavsku. Jediná vec, ktorá však podľa mňa v tomto uznesení chýba, je jasné stanovisko k problému Podnesterska. Moldavsko sa nebude môcť stať plným členom EÚ, ak nedokáže vyriešiť konflikt v Podnestersku mierovou cestou. Rozdelenie krajiny na dve časti je neprijateľné. Ak chce moldavská vláda integráciu s Európskou úniou, musí začať dialóg s vládou v Podnestersku, aby medzinárodnému spoločenstvu dokázala, že má legitimitu nad celým územím Moldavska.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Návrh uznesenia o reformách a vývoji v Moldavskej republike sa odvoláva na dohodu o pridružení, o ktorej sa v súčasnosti medzi EÚ a Moldavskom rokuje. Má priniesť značné zlepšenia spoločného inštitucionálneho rámca EÚ a Moldavskej republiky, umožniť rozvinutie užších vzťahov vo všetkých oblastiach a posilniť politické pridruženie a hospodársku integráciu pri zavádzaní vzájomných práv a povinností. Popri niektorých ďalších reformách uvedených v texte sa veľká pozornosť upriamuje na liberalizáciu vízovej povinnosti. Čo najskôr musíme zaviesť nejaký systém. Ak sa pozrieme na problémy, ktoré sa krajina stále snaží prekonať, je možné predpokladať, že budú viesť k masovému prisťahovalectvu do EÚ, a práve preto som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Cieľom návrhu uznesenia je liberalizácia vízovej povinnosti Moldavskej republiky. Jej dôsledkom by bol pre Európsku úniu nárast prisťahovalectva a cezhraničného zločinu. Takéto zjednodušenia umožňujú zneužívanie, pričom za krátkodobými vízami príliš často nasleduje trvalý pobyt. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. − (LT) Moldavsko je jednou z tých susedných krajín, ktoré sa úspešne približujú k Európskej únii. Reformujú sa oblasti spravodlivosti a verejnej správy a posilňuje sa boj proti korupcii. Napreduje aj problematika liberalizácie vízovej povinnosti s EÚ. Zostáva však veľa nevyriešených problémov, medzi ktorými je aj otázka Podnesterska. Krajina uviazla v hospodárskej kríze. Občania Moldavska dúfajú v konkrétne reformy, ktorými by sa zlepšili ich životy.

Hlasoval som za tento návrh uznesenia, pretože vyzýva Európsku komisiu na to, aby pokračovala v snahe o úplnú liberalizáciu vízovej povinnosti s touto krajinou. Tak sa podnietia medziľudské kontakty, bude sa pokračovať v podpore Moldavsku a pomôže sa tejto krajine v jej snahe o dosiahnutie cieľov európskej integrácie. Parlamentné voľby 28. novembra budú pre Moldavsko veľkou skúškou. Je to príležitosť dokázať, že jeho občania majú tie isté hodnoty ako občania EÚ. Vyzývam politické sily v krajine, aby po voľbách zaručili politický poriadok a stabilitu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Týmto uznesením EP víta dosiahnutý pokrok Moldavskej republiky v minulom roku a dúfa, že volebný proces bude môcť ďalej konsolidovať demokratické inštitúcie a zabezpečiť rešpektovanie právneho štátu a ľudských práv v Moldavsku; očakáva, že moldavské orgány budú uskutočňovať potrebné reformy a plniť si svoje záväzky tak, aby Moldavskú republiku udržali na ceste trvalej európskej integrácie; víta začatie rokovaní o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Moldavskou republikou 12. januára 2010 a s uspokojením berie na vedomie veľmi dobré výsledky, ktoré podľa Komisie dosiahla Moldavská republika v tomto procese; vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotenie o dohode o zjednodušení vízovej povinnosti, aby prešla k rýchlej dohode o formálnom pláne liberalizácie vízovej povinnosti a ponúkla cielenú podporu a pomoc moldavským orgánom, aby splnili nevyhnutné kritériá pre úplný bezvízový styk; žiada Radu, aby vyzvala Komisiu na vypracovanie plánu liberalizácie vízovej povinnosti a aby tak začala operatívne rokovania o vízovom dialógu na základe pokroku Moldavskej republiky po prípravných rozhovoroch o štyroch blokoch vízového dialógu.

Správa: Gesine Meissner (A7-0266/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. − (PT) Hlasoval som za správu o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy, pretože som presvedčený, že EÚ potrebuje konkrétne opatrenia na mobilizáciu námorného hospodárstva, a to poskytovaním stimulov a podporovaním hospodárskeho potenciálu námorných zoskupení najmä v členských štátoch a regiónoch s veľkými výhradnými hospodárskymi zónami, ako je to v prípade Portugalska a Azorských ostrovov. Som presvedčený, že inteligentný rast, ako sa odporúča v stratégii Európa 2020, sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa inteligentne zmobilizujú rozličné schopnosti týkajúce sa európskej rozmanitosti. Som preto presvedčený, že posilnenie integrovanej námornej politiky je veľmi dôležité pre podporu hospodárskeho rastu a vytváranie nových udržateľných pracovných miest v prímorských regiónoch, pre ochranu morských ekosystémov a najmä pre podporu výmeny osvedčených postupov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. − (PT) Pre EÚ je dôležité zabezpečiť ochranu svojich pobreží. Je takisto potrebné, aby platné právne predpisy posilňovali bezpečnosť prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy. Európska námorná bezpečnostná agentúra so sídlom v Lisabone poskytuje podporu a technickú pomoc pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov Únie v záležitostiach námornej bezpečnosti a ochrany, ako aj v oblasti znečistenia zapríčineného loďami. V júni tohto roku som pánom komisárom Oettingerovi a Kallasovi a pani komisárke Georgievovej predložila písomný návrh na rozšírenie právomocí Európskej námornej agentúry na zriadenie mechanizmov na kontrolu bezpečnosti na európskych vrtných plošinách v Severnom mori, Čiernom mori a v Stredomorí a na to, aby bola agentúra zodpovedná za predchádzanie ekologickým katastrofám súvisiacim s ťažbou ropy. Tento návrh umožňuje úsporu z rozsahu v oblasti finančných, ľudských a technických zdrojov. Vítam odpoveď komisárov, v ktorej dokázali, že sú otvorení preskúmaniu nariadenia o Európskej námornej agentúre, a to rozšírením jej právomocí v oblasti zasahovania v prípadoch znečistenia morí. Znovu vyzývam Európsku komisiu, aby rozšírila právomoci Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, aby sa zabezpečila ochrana nášho pobrežia.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) V dobe, keď jedna tretina občanov EÚ žije v pobrežných regiónoch, čo predstavuje narastajúci trend, som presvedčená, že problémy spôsobené zmenou klímy musia stáť v centre záujmu námornej politiky Európy. Okrem toho musí ochranu a boj proti následkom prírodných katastrof podporovať záujem chrániť more a priľahlé oblasti pred možnými priemyselnými nehodami, ako bola nedávna ropná katastrofa v Mexickom zálive. Preto som presvedčená, že riadenie potenciálu morí musíme riešiť ekologickým a hospodársky udržateľným prístupom.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Ak zarátame sedem najvzdialenejších regiónov v Indickom a Atlantickom oceáne a zámorské územia, Európska únia má najväčšiu námornú oblasť na svete. Okrem toho má EÚ aj ďalšiu devízu – osvedčenú námornú tradíciu –, ktorá si vyžaduje navrhnutie stratégie „modrého rastu“. Táto stratégia by sa mala zavádzať v úzkej spolupráci so stratégiou EÚ 2020. Takáto hospodárska stratégia môže naďalej rozvíjať potenciál rozličných námorných odvetví. Miestne a regionálne orgány, pobrežné komunity a podobne môžu a musia v rámci tejto stratégie zohrávať dôležitú úlohu.

Podobne ako iné európske politiky môže aj integrovaná námorná politika pomôcť dosiahnuť dôležitý cieľ – vytvoriť konkurencieschopnú, sociálnu a udržateľnú Európsku úniu s vysokou úrovňou zamestnanosti, ktorá môže zvýšiť príťažlivosť námorného odvetvia v očiach mladých ľudí alebo iných uchádzačov o zamestnanie. Európa musí zároveň navrhnúť opatrenia na podporu intervencie v prípade katastrof, akou bola napríklad katastrofa v Mexickom zálive. Musí predložiť koordinovaný európsky akčný plán v oblasti predchádzania núdzovým situáciám a boja proti katastrofám spôsobeným ťažobnými plošinami, a to na medzinárodnej úrovni najmä v prípadoch cezhraničného znečistenia.

  Edite Estrela (S&D), písomne. − (PT) Hlasovala som za správu o integrovanej námornej politike, pretože som presvedčená, že by sa mala presadzovať väčšia konzistentnosť medzi politikami z rozličných oblastí, vďaka čomu sa umožní udržateľne a efektívne využívať potenciál morí a námorného odvetvia z ekologického a hospodárskeho hľadiska.

  Diogo Feio (PPE), písomne. − (PT) „Pobrežie EÚ má 320 000 kilometrov a jedna tretina jej obyvateľstva žije pri mori, pričom tento trend narastá. Naše hospodárske činnosti na mori a na pobreží produkujú 40 % HNP EÚ a podľa všetkých prognóz má táto oblasť ešte veľký potenciál rastu. Na námorných cestách sa uskutočňuje 40 % vnútroeurópskeho obchodovania a 95 % vývozu do krajín mimo Európy.“

Pani spravodajkyňa zhrnula dôležitosť mora pre Európu do jednej vety. Ako Portugalec o tom dobre viem. A takisto ako Portugalec – príslušník národa, ktorý sa odjakživa obracal k moru a vďaka nemu získaval prosperitu a bohatstvo – považujem za rozhodujúce, aby Európa mala takú námornú politiku, ktorá jej umožní využiť všetok potenciál, ktorý more má ako hospodársky a energetický zdroj, ako tvorca zamestnanosti a bohatstva, ako motor konkurencieschopnosti a inovácií.

Teší ma najmä to, že sa poukázalo na problém ekologických katastrof na mori – spomínam si na prípad havárie tankera Prestige, ktorá sa odohrala v tesnej blízkosti severného pobrežia Portugalska – a na potrebu prísnejších pravidiel, aby sa im v európskych moriach predchádzalo.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) More ponúka dôležité obchodné trasy, pôsobí ako regulátor podnebia a predstavuje zásoby potravy, energie a zdrojov. V 21. storočí more preberá aj novú identitu, ako aj geostrategický a geopolitický význam, ktorý v histórii ľudstva nemá obdoby; dnes viac ako kedykoľvek predtým kladie Európu do centra diania. Európa musí z tejto polohy profitovať. Členské štáty, ako je Portugalsko, musia využiť svoj vzťah s morom a rozsah svojej výhradnej hospodárskej zóny; v prípade Portugalska ide o najväčšiu na svete.

Takmer 40 % hrubého domáceho produktu Európskej únie a 40 % jej obyvateľstva sa sústreďuje v pobrežných regiónoch. Odhaduje sa, že celkový obrat pochádzajúci priamo z námorného cestovného ruchu v Európe bol 72 miliárd EUR v roku 2004. Takmer 90 % zahraničného obchodu Európy a takmer 40 % vnútorného obchodu prechádza jej prístavmi.

Preto presadzujem ambicióznu stratégiu „modrého rastu“. V tomto smere by Komisia mala predložiť všeobecnú medzisektorovú stratégiu udržateľného rastu v pobrežných regiónoch a námorných odvetviach do roku 2012, ktorá by vychádzala z rozsiahleho preskúmania potenciálu a politických možností a zo širokých konzultácií so zainteresovanými stranami.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. − (PT) Správa predstavuje všeobecnú víziu integrovanej námornej politiky spojenej s „cieľmi vonkajšej politiky EÚ“. Nesúhlasíme s týmto prístupom ani s niektorými ďalšími hľadiskami tejto správy, ako je napríklad naliehanie na vytvorenie európskej pobrežnej stráže, vzhľadom na federalistický postoj, ktorý nerešpektuje zvrchovanosť a právomoci členských štátov, pokiaľ ide o riadenie ich výsostných vôd a výlučných hospodárskych zón.

Zamietame návrh, aby sa do námorného odvetvia zaviedli „nástroje založené na trhu“, ako je napríklad systém obchodovania s emisiami: tieto mechanizmy už dokázali svoju neúčinnosť pri dosahovaní environmentálnych cieľov, ktoré majú plniť, aj bez toho, aby sa v námornom odvetví uplatňovali.

Oceňujeme však pozitívne hľadiská, ktoré táto správa zahŕňa, ako je napríklad: návrh, „že zlepšenia pracovných podmienok na mori, bezpečnosti a environmentálnej výkonnosti plavidiel“ by mali byť zaradené do programu medzinárodných fór a ako súčasť medzinárodných dohôd; návrh vykonávať Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave, uznanie nákladnej námornej doprave; ochrana malých a sekundárnych prístavov; rozšírenie siete kabotáže; a dôležitosť zlepšovania spojenia s najvzdialenejšími regiónmi.

Správa navrhuje aj urobiť z vied týkajúcich sa morí prioritu ôsmeho rámcového programu pre výskum.

  Estelle Grelier (S&D), písomne. – (FR) Ako poslankyňa prístavného mesta v Normandii a členka Medziskupiny pre moria a pobrežné oblasti som pozorne sledovala správu o integrovanej námornej politike. Pri viacerých príležitostiach som zdôrazňovala potrebu zabezpečiť harmonickú koexistenciu rozličných spôsobov využívania morí: tých, čo podporujú tradičné aktivity (akou je napríklad rybolov, ktorý som žiadala umiestniť na vrchol zoznamu námorných činností zahrnutých v správe ako symbolické gesto), a tých, ktoré umožňujú aj rozvoj nových činností. Preto som si všimla, že odvetvie obnoviteľných zdrojov energie vrátane veternej energie na mori by sa malo osobitne podporovať, pretože je v súlade s európskymi cieľmi týkajúcimi sa diverzifikácie zdrojov dodávok energie a podľa štúdie Komisie môže odteraz do roku 2020 predstavovať nárast o 410 000 pracovných miest v Európe. S pani spravodajkyňou som zmenila a doplnila správu, aby sme oboznámili Komisiu s potrebou financovania integrovanej námornej politiky. Počiatočné diskusie v rámci Výboru pre politické výzvy a rozpočtové zdroje po roku 2013, ktorého som členkou, skutočne vyvolali pochybnosti o dlhodobom financovaní regionálnej politiky súdržnosti, v rámci ktorej sa niektoré programy týkajú integrovanej námornej politiky.

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne. – (FR) Integrovaná námorná politika je pre Európsku úniu obrovskou výzvou. Dokončenie tejto politiky musí umožniť posilnenie hospodárskych činností na mori a na pobreží, pričom väčšia pozornosť by sa mala upriamovať na zamestnanosť aj väčšiu ochranu životného prostredia, ako aj na vývoj výskumu a inovácií v námornom odvetví. V tejto súvislosti som hlasovala za túto správu, ktorá predstavuje značný pokrok do tej miery, že zdôrazňuje všetky tieto prvky prostredníctvom prijatia medzisektorového prístupu a nie izolovaného prístupu, ako to mohlo byť v predchádzajúcom prípade.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Integrovaná námorná politika je pre hospodárstvo Európskej únie mimoriadne dôležitá, pretože môže značne zlepšiť jej konkurencieschopnosť. Pri vytváraní rámca je nevyhnutné zahrnúť do neho posilňovanie hospodárskeho vývoja, zvyšovanie úrovne zamestnanosti v odvetví a ochranu životného prostredia. Dôležitým prvkom v stratégii by mal byť aj konsolidovaný prístup k otázke posilňovania úlohy európskych štátov v oblasti výskumu námorného hospodárstva a vývoja technológií a námorného inžinierstva, ako aj rozvoj námorných zdrojov.

Takisto by sme sa nemali zabúdať usilovať o odstraňovanie takých nebezpečenstiev, ako sú pirátstvo, nezákonný rybolov a znečisťovanie životného prostredia. Integrovaná námorná politika by preto nemala zahŕňať len konsolidáciu niekoľkých oblastí námornej činnosti a strategického námorného hospodárstva, ako aj maximálne využívanie námorného potenciálu, ale mala by upriamiť pozornosť aj na zlepšovanie pracovných podmienok na mori.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) Európska únia podporovala a prijala námorný balík v predchádzajúcom volebnom období. Bol to balík, ktorý pokrýva všetky základné oblasti námorného hospodárstva. Výbor pre dopravu a cestovný ruch si uvedomuje, že približne 90 % vývozu a dovozu Únie sa realizuje po mori. Je dôležité, aby sme mali integrovanú námornú politiku, ktorá zahŕňa dopravu, správu, ochranu životného prostredia, riadenie morských zdrojov a takisto námorný cestovný ruch. Tieto dôležité dôvody zdôvodňujú moju podporu tejto správe.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. − (IT) Touto správou vyjadrujeme našu podporu balíku o integrovanej námornej politike, ktorý v roku 2009 navrhla Európska komisia, pretože sme presvedčení, že predstavuje ambicióznu medzisektorovú stratégiu hospodárskeho rozvoja, vysokú úroveň zamestnanosti a ochranu životného prostredia v pobrežných regiónoch a námorných odvetviach. Preto vyzývame členské štáty na rozšírenie mandátu Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) v oblasti bezpečnostných inšpekcií a na regulovanie ťažby ropy na mori v Európe po nedávnej prírodnej katastrofe vo vodách Mexického zálivu. Podporujeme prístup, ktorý pozostáva z koordinácie a spolupráce s tretími krajinami v oblasti námorného dozoru s cieľom vytvoriť spoločné prostredie na výmenu informácií a integrovať rozličné vnútroštátne pobrežné stráže.

Európsky parlament má okrem toho v úmysle zintenzívniť úsilie v oblasti výskumu a vývoja týkajúce sa využívania a aplikovania zdrojov obnoviteľnej energie; zlepšiť pracovné podmienky námorníkov (program Morský Erazmus); a nakoniec, zabezpečiť lepšie spojenia medzi okrajovými prímorskými regiónmi. Preto vítame vytvorenie európskeho atlasu morí a námorného fóra a navrhujeme vytvorenie európskeho inštitútu pre morský výskum, aby sa uviedla do činnosti európska námorná monitorovacia a dátová sieť (EMODNET).

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Integrovaná námorná politika je nevyhnutná, ak chceme čo najlepšie využiť obrovské bohatstvo, ktoré nám more poskytuje, ako aj všetok hospodársky potenciál, ktorý more má. Nemôžeme zabúdať na to, že naše hospodárske činnosti týkajúce sa mora a pobrežia vytvárajú 40 % hrubého domáceho produktu EÚ a podľa viacerých štúdií existuje v tejto oblasti stále obrovský potenciál rozvoja. V skutočnosti sa 40 % obchodovania v Európe a 95 % vývozu do krajín mimo Európy uskutočňuje po mori. Napriek týmto údajom a obrovskému potenciálu, ktorý ešte nie je preskúmaný, neexistuje žiadna európska integrovaná námorná politika, ktorá by nám umožnila skoncovať s osobitným zaobchádzaním s našimi politikami v oblastiach námornej dopravy, námorného hospodárstva, nových technológií, pobrežných oblastí, výroby energie na mori, rybného hospodárstva, dozoru a udržiavania práva a poriadku na mori, cestovného ruchu, ochrany morského prostredia a výskumu mora. Tento návrh uznesenia pomôže zmeniť súčasnú situáciu.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Námorná politika musí zahŕňať nielen povinné nariadenia o ťažbe a preprave ropy, ale musí aj poskytovať dvojakú náhradu strát vyplývajúcich z nehôd. Musíme takisto vypracovať dodatočné bezpečnostné nariadenia, účinné reakčné nariadenia a opatrenia na predchádzanie katastrofám. Aby sa tento cieľ dosiahol, musí sa vytvoriť fond, do ktorého by mali prispievať všetky subjekty aktívne v morskom prostredí. Ak sa zohľadnia všetky rozdiely, budeme schopní zakázať nebezpečné technológie používané v oblasti prieskumu ložísk ropy a ťažby ropy. To bude predstavovať aj stimul pre rozvoj nových bezpečných a účinných technológií.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Ak sa majú zaviesť rozdielne emisné limity v rámci vôd EÚ, bude to odporovať integrovanej námornej politike, ktorá, ako sa oznámilo, má za cieľ zohľadniť všetky faktory. V tejto súvislosti nesmieme zabúdať na podmorské testovanie jadrových zbraní. Najmä v regiónoch s citlivým životným prostredím bude okrem kvót výlovu, oblastí, v ktorých je rybolov zakázaný, a nariadení pre akvakultúru dôležité zvážiť riešenia pre citlivý pobrežný cestovný ruch, vojenské cvičenia, námornú dopravu, ťažbu ropy a zemného plynu, ťažbu piesku a štrku a takisto opatrenia na predchádzanie environmentálnym katastrofám, ako bol nedávny príval toxického kalu. Ak by mal európsky orgán pre bezpečnosť na pobrežiach prednosť pred vnútroštátnymi orgánmi pre bezpečnosť na pobrežiach alebo námornými silami, nebolo by to v súlade s vnútroštátnymi právami zvrchovanosti a zvýšil by sa tým existujúci trend centralizácie. Celkovo sa nezdá, že by táto stratégia bola dobre premyslená, a preto som hlasoval proti.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. − (LT) Hlasovala som za tento dokument, pretože som presvedčená, že integrovaná námorná politika je nevyhnutná pri zabezpečovaní príslušnej úrovne ochrany životného prostredia. Jednou z najdôležitejších zásad je koordinácia rozličných politík a potreba zabezpečiť vykonávanie ekosystémového prístupu, ktorý je stanovený v rámcovej smernici o morskej stratégii EÚ. Súhlasím najmä s nástrojmi koordinácie dozoru a udržiavania práva a poriadku na mori, ochrany morského prostredia a vedeckého výskumu, ktoré sa uvádzajú v tomto dokumente. Ako predstaviteľka Litvy, krajiny v regióne Baltského mora, vítam skutočnosť, že tento dokument upriamuje pozornosť na širší výskum zameraný na určenie a vyhodnotenie súčasného stavu morí. Baltské more je jedno z morí, ktoré utrpeli najväčšie škody hospodárskou činnosťou, a je jedným z najviac znečistených morí na svete. Ako sa ukázalo pri katastrofe spojenej s únikom ropy v Mexickom zálive, citlivé morské ekosystémy sa môžu poškodiť veľmi rýchlo. Preto osobitne podporujem výzvu členským štátom, ktorá sa nachádza v tejto správe, aby viac konali pri plánovaní širokospektrálnej stratégie na ochranu morského prostredia.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Správa pani Meissnerovej je vyváženým textom, ktorý zahŕňa rad dôležitých faktorov a požiadaviek. Námorné činnosti sú jedným z najdôležitejších zdrojov európskych príjmov. Aby som uviedol aspoň pár údajov, vytvárajú 40 % HDP EÚ a zároveň predstavujú 40 % obchodovania s tovarom v rámci Európy a 95 % vývozu do krajín mimo Európy. Táto správa sa zameriava na pár kľúčových bodov: zriadenie príslušných štruktúr riadenia námorných záležitostí na národnej a regionálnej úrovni; koordinované a cezhraničné námorné priestorové plánovanie; námorný dozor na ochranu členských štátov a EÚ; ochranu morského prostredia; vytvorenie stratégie udržateľného pobrežného a ostrovného cestovného ruchu; podporu európskeho lodiarstva, ktoré je už teraz dôležitým odvetvím, a podporu námornej dopravy s cieľom splniť ambiciózne ciele ekologickej lodnej dopravy. Z uvedených dôvodov som bol nútený hlasovať za. Musíme bezpodmienečne zabezpečiť, aby komunikácia a integrácia medzi rozličnými odvetviami, ktoré patria do námornej politiky, boli úspešné pre celý rad dôvodov spojených s účinnosťou, konkurencieschopnosťou a rešpektovaním a ochranou morského prostredia.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − EP súhlasí s Komisiou, že naša „pevná námorná tradícia“ je jednou zo silných stránok Európy. Vyzýva preto Európsku komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali potenciál rôznych námorných odvetví vypracovaním ambicióznej stratégie tzv. modrého rastu. Domnieva sa, že integrovaná námorná politika by mala prispievať k vytvoreniu konkurencieschopnej, sociálnej a udržateľnej Únie. V tejto súvislosti sa domnieva, že rozvoj integrovanej námornej politiky musí harmonickým spôsobom zahrňovať ciele stanovené v oblasti hospodárskeho rozvoja, vysokej úrovne zamestnanosti – najmä zvýšením ich príťažlivosti v očiach mladých ľudí vďaka vzdelávacej činnosti a začatím programu Morský Erazmus – a ochrany životného prostredia. Tvrdí preto, že integrovaná námorná politika by mala byť lepšie prepojená s cieľmi a iniciatívami stratégie EÚ 2020. Okrem toho EP preto žiada Komisiu, aby predložila všeobecnú medzisektorovú stratégiu udržateľného rastu v pobrežných regiónoch a námorných odvetviach do roku 2013, ktorá by vychádzala z rozsiahleho preskúmania potenciálu a politických možností a z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Kým na jednej strane existuje jasná potreba integrovanej námornej politiky v Európskej únii, vzhľadom na to, že jej súvisiace činnosti vytvárajú 40 % HDP EÚ, na druhej strane je správne tieto činnosti regulovať pri zohľadnení konkurentov mimo EÚ. Príliš často sa zásady rybolovu, cestovného ruchu, dopravy a ochrany životného prostredia v odvetví vyvíjali oddelene a bez ohľadu na riziká spojené s nespravodlivou hospodárskou súťažou z tretích krajín. Napríklad rozširovanie neprimerane prísnych emisných cieľov na všetky pobrežné regióny v Európe môže vyvolať deformácie hospodárskej súťaže.

Diskutovalo sa o ďalších textoch týkajúcich sa vzniknutých problémov a v Parlamente sa schválili, ale nepochybne sa budú musieť skoordinovať uceleným spôsobom. Jednou takou problematikou je námorný dozor, ktorý je nevyhnutný na kontrolu nelegálnych činností, ktoré sa často odohrávajú blízko pobreží Európy a ktoré začínajú pašovaním falšovaných tovarov a končia prepravou zakázaných látok a nezákonným rybolovom.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Námorná a pobrežná hospodárska činnosť Európskej únie v súčasnosti vytvára 40 % HDP Únie a prognózy poukazujú na vysokú pravdepodobnosť budúceho rastu. Z tohto dôvodu je námorná činnosť bezpochyby veľmi dôležitým faktorom a je jednou zo silných stránok Európy. Myslím si, že ďalší rozvoj námorného hospodárstva je nevyhnutný.

Existujúca námorná politika Únie sa vytvárala oddelene v takých oblastiach ako: námorná doprava, námorné hospodárstvo, nové technológie, pobrežné oblasti, morská energia, rybné hospodárstvo, dozor a udržiavanie práva a poriadku na mori, cestovný ruch, ochrana morského prostredia a morský výskum. Tieto oddelené činnosti sa často vykonávajú takým spôsobom, ktorý odporuje námornej politike ako celku a má na ňu škodlivý vplyv. Je zrejmé, že integrovaná námorná politika prispeje k ďalšiemu udržateľnému hospodárskemu rozvoju Európskej únie. To okrem iného umožní zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi rozličnými oblasťami politiky, vytvoriť lepšie právne predpisy a medzisektorové nástroje a využiť morský potenciál a potenciál námorného odvetvia šetrným a ekologickým spôsobom.

Navyše je podľa môjho názoru nevyhnutné zvýšiť príťažlivosť tohto odvetvia v očiach mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a činností zameraných na povzbudenie mladých ľudí k práci v tomto odvetví.

  Salvatore Tatarella (PPE), písomne. – (IT) Správa o integrovanej námornej politike sa týka dôležitého odvetvia európskeho hospodárstva. Námorné činnosti skutočne predstavujú dôležitý zdroj príjmu pre EÚ, pokiaľ ide o HDP aj pokiaľ ide o obchodovanie s tovarom v rámci Európy aj mimo nej. Som presvedčený, že by sa mali zdôrazniť niektoré problematiky. Po prvé, v správe sa uvádza, že budúce stratégie v tomto odvetví budú prispôsobené špecifikám jednotlivých morských oblastí, ale som presvedčený, že je veľmi dôležité zohľadniť aj osobitné okolnosti v regiónoch. Nová námorná politika bude takisto zameraná na rozvoj bezpečných plavidiel a ponúkne väčšie možnosti pre budúcnosť európskeho lodiarstva. Naše moria by mali byť naďalej hybnou silou rastu. Práve preto som presvedčený, že pre rozvoj integrovanej námornej politiky je nevyhnutné zabezpečiť väčší súlad medzi pravidlami, ktorými sa riadia rozličné námorné odvetvia, a zároveň chrániť morské prostredie.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. − (PT) Až doteraz sa politiky v oblastiach námornej dopravy, námorného hospodárstva, nových technológií, pobrežných oblastí, výroby energie na mori, rybného hospodárstva, dozoru a udržiavania práva a poriadku na mori, cestovného ruchu, ochrany morského prostredia a výskumu mora rozvíjali oddelene. Takéto izolované vnímanie opakovane vedie k prijímaniu vzájomne si odporujúcich opatrení a ku konfliktnému a chaotickému a využívaniu. Vhodný je preto integrovaný prístup, ktorý zahŕňa, po prvé, rámec pre rozhodovací proces so všetkými úrovňami rozhodovania, a na druhej strane všetky odvetvia a medzisektorové nástroje.

V kontexte koordinovaného plánovania činností podporujem výzvu, aby Komisia vypracovala stratégie pre morské oblasti, ktoré dokážu zohľadniť osobitné vlastnosti regiónov a ich silné stránky.

Bol by to dobrý návrh pre najvzdialenejšie regióny, akým je napríklad Madeira, keďže by umožnil regiónu využiť činnosti spojené s morom a začať spoluprácu pri činnostiach iných regiónov v morskej oblasti, ktorej je súčasťou. Vďaka svojim výsostným vodám najvzdialenejšie regióny poskytujú EÚ najväčšiu výlučnú hospodársku zónu na svete a vďaka tomu sú v týchto regiónoch námorné činnosti a činnosti spojené s morom veľmi dôležité.

  Artur Zasada (PPE), písomne. – (PL) Výsledky dnešného hlasovania som si vypočul s radosťou. Snaha o udržateľné využívanie zdrojov a integrovaný prístup k riadeniu oceánov, morí a pobrežných oblastí by mali byť pre Európsku úniu prioritou. Som presvedčený, že integrovaná námorná politika prinesie priaznivé účinky z krátkodobého aj z dlhodobého hľadiska. Odstránenie politických bariér a vytváranie synergie medzi rozličnými činnosťami, ktoré majú priamy vplyv na európsky námorný priestor, sú ciele, na ktoré nesmieme zabúdať.

Myslím si, že Európsky parlament by mal požadovať zavedenie radu odvetvových opatrení, najmä v kontexte škodlivých sociálnych a hospodárskych následkov, ktoré často zasahujú rybárov, keď sa prijímajú kroky na obnovu populácií rýb či ochranu ekosystémov.

Správa: Helmut Scholz (A7-0277/2010)

  Liam Aylward, Brian Crowley a Pat the Cope Gallagher (ALDE), písomne. – (GA) Podporujem žiadosť uvedenú v tejto správe, aby Komisia odložila rokovania so združením Mercosur dovtedy, kým sa nedohodne nový mandát, ktorý zohľadní záujmy všetkých členských štátov. Poľnohospodárstvo je najväčšie pôvodné výrobné odvetvie v Írsku a má zásadný význam pre hospodársku obnovu krajiny. Táto obnova sa nesmie podkopávať. Keďže je odvetvie poľnohospodárstva pre európske hospodárstvo veľmi dôležité, musí Európsky parlament byť úzko zapojený do príslušných rokovaní v každom kroku tohto procesu. Okrem toho podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh k správe o vykonávaní opatrení s cieľom zaručiť, aby všetky poľnohospodárske výrobky vstupujúce do EÚ spĺňali tie isté výrobné normy ako európske tovary, pokiaľ ide o ochranu európskych spotrebiteľov, dobré životné podmienky zvierat, ochranu životného prostredia a sociálne normy. Írski poľnohospodári vykonávajú vynikajúcu prácu pri zabezpečovaní toho, aby boli ich tovary a výrobné procesy čo najkvalitnejšie. Na zabezpečenie rovnakých podmienok, riadnej hospodárskej súťaže a udržateľnosti európskeho odvetvia poľnohospodárstva sú potrebné rovnaké normy.

  George Becali (NI) , písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, keďže Európska únia posilnila svoje hospodárske a obchodné vzťahy s Latinskou Amerikou a stala sa jej druhým najdôležitejším obchodným partnerom a hlavným obchodným partnerom združenia Mercosur a Čile. Cieľom užšej integrácie európskych a latinskoamerických hospodárskych oblastí je vytvoriť situáciu prospešnú pre obdive strany. Vyžaduje sa užšia spolupráca medzi krajinami EÚ a Latinskej Ameriky s cieľom spoločne sa snažiť čo najrýchlejšie uzavrieť spravodlivú, ambicióznu a komplexnú dohodu WTO z Dauhy v súlade so záväzkami prijatými v Madridskej deklarácii.

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. – (EL) Hlasoval som proti správe nášho kolegu napriek tomu, že sme z rovnakej skupiny, a napriek tomu, že sa mu podarilo do správy zahrnúť niekoľko pozitívnych bodov. Nanešťastie sa však európskej pravici prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložila, podarilo pozmeniť obsah a princíp toho, čo sa snažil prezentovať vo svojej správe. Nemohol som hlasovať za túto správu, keďže okrem iného vyjadruje hlboký nesúhlas s „ochrannými“ opatreniami, ktoré prijala Argentína pri riešení finančnej krízy, a na základe toho nepriamo žiada Komisiu, aby uvalila sankcie, pričom ju vyzýva, aby „s krajinami Latinskej Ameriky pravidelne riešila otázku prístupu na trh“. Nemohol som prehliadnuť nadradenosť „pravidiel trhu“ a európskeho intervencionizmu vo vnútorných záležitostiach iných krajín, najmä proti opatreniam, ktoré podporujú súdržnosť a ochraňujú občanov týchto krajín. Obchod a vzťahy medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky musia byť založené na rovnosti, solidarite a dodržiavaní práv pracujúcich a ochrane životného prostredia a nesmú dovoliť, aby rozhodovali záujmy najsilnejších štátov a spoločností.

  Lara Comi (PPE), písomne. − (IT) Európska únia je založená na systéme hodnôt, v súvislosti s ktorými urobili krajiny Latinskej Ameriky v posledných rokoch značný pokrok. Takýto pokrok by sa mal určite odmeniť ďalšími stimulmi zo strany obchodnej politiky EÚ. Ak k tomu pridáme jazykové a kultúrne prepojenia vytvárané históriou, máme príležitosť maximálne prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju týchto krajín, bez ohľadu na stav, v akom sa nachádzajú. Pre obe strany je takisto prospešné pochopiť, aké kľúčové body sú príčinou politického vývoja v týchto krajinách, a zasiahnuť, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu, ktoré môže poškodiť nás aj tieto krajiny. Môžeme len uvítať posilnenie obchodných vzťahov, za predpokladu, že sa rozvojové politiky monitorujú, aby mohli naďalej predstavovať stimul na zlepšenia.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Napriek hospodárskemu a sociálnemu pokroku dosiahnutému v posledných rokoch, pričom najpôsobivejším príkladom je Brazília, je každý tretí obyvateľ Latinskej Ameriky vystavený chudobe. Touto pliagou sú do veľkej miery postihnuté deti a mladí ľudia v Latinskej Amerike, pričom viac ako polovica z nich nemá dostatočné materiálne zdroje. Je pravdepodobné, že táto situácia ovplyvňuje ich vzdelávaciu a kariérnu dráhu, čo môže mať dlhodobý vplyv na spoločnosť, v ktorej žijú. V čase, keď obchodné politiky EÚ musia zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia, som presvedčená, že sa musíme zamerať viac na podporu krajín Strednej a Južnej Ameriky v ich boji proti chudobe, a to zvyšovaním kúpnej sily a zavedením udržateľného rozvoja.

  Michel Dantin (PPE), písomne. – (FR) V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý som predložil spolu s pánom Dessom a 77 ďalšími poslancami EP, sa žiada úplný súlad poľnohospodárskeho dovozu s európskymi normami zdravia, sociálnymi a spotrebiteľskými normami, environmentálnymi normami a normami na ochranu zvierat. Koniec koncov, je pozoruhodné žiadať, aby európski poľnohospodári spĺňali najvyššie výrobné normy vo svete, a zároveň zvyšovať množstvo poľnohospodárskych výrobkov, ktoré môžu vstúpiť do Európy bez toho, aby spĺňali tie isté normy.

Spotrebitelia musia mať možnosť využívať jednotnú úroveň ochrany, bez ohľadu na to, čo kupujú, a poľnohospodári musia byť odmenení za ich obrovskú snahu bez toho, aby boli de facto vystavení nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany tretích krajín. Taká je moja predstava vyváženej potravinovej a poľnohospodárskej politiky. Toto uznesenie vysiela Komisii a tretím krajinám jasnú správu, a práve preto ho podporujem.

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. – (FR) Správa o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou prijatá Parlamentom by mohla byť aj judikatúrou. Obchodné dohody s Latinskou Amerikou obsahujú mimoriadne citlivú časť o poľnohospodárstve. Práve preto Parlament žiadal, aby sa „dovoz poľnohospodárskych výrobkov do EÚ povolil len vtedy, keď spĺňa európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia, ako aj minimálne sociálne normy“. Odteraz je na Komisii, aby v budúcnosti pri rokovaniach zohľadnila tieto požiadavky Parlamentu, pokiaľ ide o túto politiku. V rámci týchto rokovaní sa Parlament snažil o to, aby sa najodľahlejším regiónom venovala osobitná pozornosť z dôvodu hospodárskej súťaže z kontinentu Latinskej Ameriky, pokiaľ ide o určité výrobky, najmä banány. Práve preto Parlament žiadal, aby sa zachovali strategické a tradičné odvetvia najodľahlejších regiónov a aby dostávali primeranú náhradu v súlade so záväzkami, ktoré EÚ prijala voči týmto regiónom v roku 2009.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou, pretože by mali byť pre EÚ prioritou. EÚ je v súčasnosti druhým najdôležitejším obchodným partnerom Latinskej Ameriky a hlavným obchodným partnerom združenia Mercosur a Čile. Európska obchodná politika by mala zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a plnení medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv, potravinovej bezpečnosti a životného prostredia.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. − (PT) Lisabonská zmluva vymedzuje obchodnú politiku EÚ ako integrálnu súčasť celkovej vonkajšej činnosti Únie. Nedávno došlo k poklesu obchodovania medzi Európskou úniou a regiónom Latinskej Ameriky a Karibiku (LAK) z dôvodu rastúcej účasti ázijských krajín na vonkajšom obchode LAK, napriek skutočnosti, že EÚ zostáva druhým najväčším obchodným partnerom Latinskej Ameriky. Aj keď dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Mexikom a Čile vyústili do podstatného nárastu objemu obchodu, obchod Mexika s Európou je v porovnaní s jeho objemom obchodu so Spojenými štátmi málo významný. Preto zdôrazňujem, že obidve strany potrebujú do výmen zahrnúť širší okruh hospodárskych činností spojených s obchodom. V súčasnosti podstatnú časť dovozu LAK z EÚ (viac ako 85 %) predstavujú priemyselné výrobky. Zároveň viac ako 40 % vývozu z tohto regiónu smerujúceho do EÚ tvoria základné výrobky. Je preto nevyhnutné mobilizovať zdroje a technickú pomoc s cieľom určiť a financovať programy, ktoré poskytujú výrobné možnosti na miestnej a regionálnej úrovni, a trvalo udržateľný prístup na trhy pre vylúčené spoločenstvá a pre malé a stredné podniky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. − (PT) Nehlasovali sme za túto správu z dôvodu nezrovnalostí. Hoci je pravda, že má niekoľko pozitívnych aspektov, pokiaľ ide o nové skutočnosti v Latinskej Amerike, niektoré odseky sú neprijateľné.

Pozitívne aspekty, ktoré by sme zdôraznili, zahŕňajú napríklad tvrdenie, že všetky krajiny majú právo zriadiť mechanizmy potrebné na ochranu potravinovej bezpečnosti a na zabezpečenie prežitia a rozvoja malých a stredných výrobcov.

Pri ostatných bodoch sa však tvrdí presný opak, keď „vyjadruje hlboký nesúhlas s ochrannými opatreniami, ktoré počas finančnej krízy prijali niektoré krajiny Latinskej Ameriky, najmä Argentína; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s krajinami Latinskej Ameriky pravidelne riešila otázku prístupu na trh“; alebo keď tvrdí, že „(Parlament) je vážne znepokojený nedávnymi reštriktívnymi opatreniami, ktoré prijali argentínske orgány v súvislosti s potravinami dovážanými z tretích krajín vrátane Európskej únie”.

Podpora liberalizácie medzinárodného obchodu, ktorá je v kontraste s niektorými návrhmi, je takisto neprijateľná, hoci sa tam nachádzajú ďalšie rozličné stanoviská v iných bodoch.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. − (DE) Európska únia udržiava dobré hospodárske vzťahy s krajinami v Latinskej Amerike na úrovni WTO, ale aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni. Tieto hospodárske a obchodné vzťahy sa musia naďalej rozvíjať, pokiaľ ide o citlivé hospodárske odvetvia EÚ. Preto jednoznačne podporujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh k 30. odseku, ktorý bol predložený, v ktorom žiada, aby sa „dovoz poľnohospodárskych výrobkov do EÚ povolil len vtedy, keď spĺňa európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia, ako aj minimálne sociálne normy“. Naši európski občania musia dodržiavať prísne výrobné normy a nemali by byť znevýhodnení v dôsledku nespravodlivej hospodárskej súťaže. Aby sme boli schopní zabezpečiť pokrytie nákladov, je potrebné plánovať a mať istotu príjmov. Tieto veci treba takisto zohľadniť v súvislosti s dohodami o voľnom obchode.

  Mario Mauro (PPE), písomne. − (IT) S výnimkou pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 32, pre ktorý Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) požadoval osobitné hlasovanie a proti ktorému budeme hlasovať, by sa správa ako celok mala schváliť, pretože predstavuje užitočný prehľad situácie, pokiaľ ide o náš vzťah s Latinskou Amerikou. Samit Európska únia – Latinská Amerika, ktorý sa konal 18. mája v Madride, vyjadril silnú podporu rozvoju vzťahov medzi týmito dvoma stranami, vzťahov, ktoré sa z roka na rok upevňujú. Ani jedna zo strán nemôže vylúčiť obchodný vzťah s druhou, aj keď, samozrejme, tento vzťah musí prinášať konkrétne výsledky a viesť k zlepšeniu životných podmienok našich obyvateľov.

  Mairead McGuinness (PPE), písomne. − Napriek tomu, že súhlasím s viacerými prvkami tejto správy, v konečnom hlasovaní som hlasovala proti. Správa výslovne podporuje opätovné otvorenie obchodných rozhovorov s krajinami združenia Mercosur. Hoci podporujem výzvu zabezpečiť to, aby sa výrobky dovážané z tretích krajín vyrábali v súlade s normami EÚ, dohoda o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur bude mať negatívne následky pre poľnohospodárstvo v Európe, najmä pre odvetvie chovu dobytka. Komisii sa nepodarilo uskutočniť posúdenie vplyvu dohody o poľnohospodárstve v EÚ, keďže začiatkom roka začala opäť rozhovory s týmto obchodným blokom.

  Nuno Melo (PPE), písomne. − (PT) Keďže EÚ je hlavný investor a druhý najväčší obchodný partner Latinskej Ameriky a keďže poskytuje aj najväčšiu rozvojovú pomoc, sme presvedčení, že táto informácia je dostatočná na vypracovanie jasnej a presne vymedzenej stratégie, pokiaľ ide o obchodný vzťah medzi EÚ a Latinskou Amerikou. Podporujeme vymedzenie jasných usmernení o najlepšom spôsobe spolupráce s cieľom presadiť politickú stabilitu, bojovať proti zmene klímy, riadiť migračné toky a predchádzať prírodným katastrofám. Dobrý spôsob poskytovania pomoci, ktorú Latinská Amerika potrebuje, je posilňovať obchodné vzťahy medzi týmito dvoma blokmi, ktoré budú po dokončení patriť k najväčším na svete. Je však nevyhnutné nezabúdať na najodľahlejšie regióny Európy, ktoré môžu byť postihnuté dovozom niektorých poľnohospodárskych výrobkov, najmä portugalský región Madeira, pokiaľ ide o dovoz banánov. Budeme musieť nájsť vyváženú dohodu, ktorá umožní krajinám Latinskej Ameriky rozvíjať sa a zároveň nepoškodzovať rozličné hospodárske odvetvia niektorých členských štátov, najmä v odvetví poľnohospodárstva.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) V posledných rokoch sa Latinská Amerika stala rozvíjajúcim sa hospodárskym regiónom. Obchodné dohody so štátmi Južnej Ameriky predstavujú veľmi pozitívny rozvoj. Keďže Európska únia už odviedla veľmi dôležitú prácu, pokiaľ ide o rozvoj, mala by teraz ďalej posilňovať svoju pozíciu ako druhý najväčší obchodný partner regiónu, presne tak, ako to robí Rusko. EÚ by však mala takisto starostlivo zvážiť, s ktorými štátmi obchodovať, keďže vykorisťovanie pracovníkov je stále bežné v mnohých juhoamerických krajinách. Hlasoval som proti tejto správe, pretože venuje príliš málo pozornosti niekedy veľmi zlým pracovným podmienkam v Latinskej Amerike a poskytuje príliš málo návrhov na ich zlepšenie.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Pán spravodajca obhajuje úplné otvorenie obchodných trhov medzi EÚ a Latinskou Amerikou. Okrem toho, problémy týkajúce sa dohody o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur nie sú v správe primerane doriešené. Preto som hlasoval proti tejto správe.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože verím, že je dôležité vyslať odkaz Komisii o tom, že tento Parlament je odhodlaný vytvárať ešte užšie spojenia s Latinskou Amerikou. Južná Amerika má s Európou veľa vecí spoločných pre celý rad historických, spoločenských a hospodárskych dôvodov. Naše obchodné vzťahy boli vždy skvelé, ale musia sa posilňovať a podporovať, aj pokiaľ ide o nové požiadavky oboch kontinentov. Nesmieme však zabúdať na dôležitosť niektorých krajín, ktoré sa možno v minulosti považovali za rozvojové krajiny, ale ktoré sú teraz skutočnými svetovými hospodárskymi veľmocami. Vzhľadom na všetky tieto body som presvedčený, že Európa musí naďalej zohrávať svoju úlohu ako prednostný obchodný partner, sprievodca a osobitný referenčný bod pre všetky krajiny tohto regiónu.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za správu pána Scholza, pretože rastúca podpora obchodným vzťahom medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky je výsledkom významných demokratických reforiem v tomto osobitnom regióne a zlepšení rámca na ochranu ľudských práv. Musíme však zabezpečiť, aby budúce obchodné vzťahy medzi týmito dvoma regiónmi nebránili tomuto pokroku a aby výrobky dovážané do EÚ spĺňali európske normy, pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť spotrebiteľov a ochranu životného prostredia. Stotožňujem sa takisto s názorom, že Komisia by mala preukazovať väčšie obavy pri vykonávaní alebo rozširovaní obchodných dohôd s krajinami, ktoré neustále porušujú základné ľudské práva.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o obchodných vzťahoch Európskej únie s Latinskou Amerikou, keďže som presvedčená, že voľný trh stimuluje svetové hospodárstvo a môže byť dôležitým faktorom rozvoja krajín Latinskej Ameriky. Myslím si však, že by sa mal preskúmať mandát, ktorý Európska komisia dostala, aby viedla rokovací proces, keďže je príliš zastaraný a už nie je primeraný súčasným okolnostiam, v ktorých budú prebiehať rokovania. Pri tomto prehodnotení by celkom iste existovala možnosť naliehať na potrebu vykonávať pred uzatvorením dohôd štúdie o ich vplyve na štruktúru európskej výroby a osobitne na poľnohospodárstvo. Malo by sa zaujať aj silné stanovisko proti tomu, aby mohli poľnohospodárske výrobky naďalej slúžiť ako „transakčná mena“ pre obchodné výhody na iných úrovniach.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. − Dôvod, pre ktorý sme nakoniec hlasovali proti tomuto textu, bol, že konkrétnejšie návrhy chrániť Latinskú Ameriku pred špekulatívnymi útokmi a fenoménom zmeny klímy, odrádzať od agresívnej orientácie vývozu, zabraňovať environmentálnemu dumpingu a obmedziť liberalizáciu finančných služieb sa zmiernili v procese budovania kompromisov, ako protiváha na zastavenie ešte grotesknejšieho španielskeho znenia. Snaha zabudnúť na nešťastný rozvojový program z Dauhy (DDA) vo WTO a zamerať sa na budúcu prácu na obchodnom nariadení o nových výzvach sa zmenila a pretransformovala do tisíckrát opakovanej výzvy rýchlo uzatvoriť spravodlivý, ambiciózny a komplexný rozvojový program DDA.

Stratil sa aj koncept potravinovej zvrchovanosti. Namiesto nazvania veci pravým menom, táto správa len „zdôrazňuje dôležitosť...“, po tom, ako zamieta akékoľvek konkrétne údaje, kritériá a termíny. V porovnaní s existujúcimi dokumentmi je správa bez pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o konkrétne potreby, zaostáva za nimi.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. − (IT) Táto správa má našu podporu, pretože zdôrazňuje posilňovanie vzťahov medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku. Osobitnou úlohou Európskej únie je pôsobiť ako hospodársky a obchodný hráč na medzinárodnom poli, prekonávať hospodársku súťaž zo strany jej partnerov Spojených štátov a Číny, ktorí majú na latinskoamerickom trhu pevné miesto.

Z týchto obchodných vzťahov profituje zopár odvetví. 85 % dovozu do krajín Latinskej Ameriky a Karibiku tvoria priemyselné výrobky, zatiaľ čo 40 % vývozu do EÚ predstavujú komodity. Zo strednodobého až dlhodobého hľadiska by sa mali obchodné vzťahy prehĺbiť v súlade s jasnými a transparentnými pravidlami.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – (RO) Európska únia je predovšetkým zástancom dodržiavania ľudských práv. Práve preto som presvedčená, že sa musíme veľmi úzko zamerať na dodržiavanie ľudských práv v Kolumbii skôr, ako začneme s liberalizáciou obchodu s touto krajinou. Na druhej strane, pokiaľ ide o dovoz potravín z Latinskej Ameriky, musíme zabezpečiť, aby tieto krajiny dodržiavali rovnaké normy týkajúce sa kvality a ochrany zvierat, aké musia dodržiavať aj naši výrobcovia.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. − (PT) Európska spoločná obchodná politika je integrálnou a dôležitou súčasťou celkovej vonkajšej činnosti Únie. Mohla by zohrávať veľmi pozitívnu úlohu pri cieľoch vytvárania bohatstva a v hospodárskych a politických vzťahoch medzi národmi a krajinami Európy a Latinskej Ameriky. Vôbec nepochybujem o tom, že užšia integrácia hospodárskych oblastí môže predstavovať vytvorenie situácie prospešnej pre obidve strany, najmä pokiaľ ide o vytváranie väčšieho množstva a kvalitnejších pracovných miest. Viem však, aké účinky by bilaterálne obchodné dohody medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky mohli mať na hospodárstva najodľahlejších regiónov.

Na Madeire – v regióne, z ktorého pochádzam, sú následky mimoriadne viditeľné, pokiaľ ide o pestovanie banánov. Preto tvrdím, že by sa toto produktívne odvetvie a ďalšie strategické a tradičné odvetvia najodľahlejších regiónov mali zachovať.

S týmto cieľom a v súlade so záväzkami, ktoré Európska únia prijala voči nim, musia najodľahlejšie regióny dostať primeranú kompenzáciu, pričom osobitná pozornosť sa musí venovať ich zraniteľným hospodárstvam. V tejto správe je ustanovenie zaručujúce takúto ochranu týmto regiónom, preto som za ňu hlasoval.

  Predsedajúci. − Boh žehnaj vaše deti. S týmto požehnaním prerušujem rokovanie.