Anneli Jäätteenmäki, autorka. – Vážený pán predsedajúci, opäť diskutujeme o zložitej situácii v Zimbabwe.

Táto krajina dnes čelí vysokej inflácii, ktorá dosahuje stovky miliónov percent, a miere nezamestnanosti, ktorá pripravila o živobytie 90 miliónov ľudí v krajine. Sme tiež svedkami mnohých prípadov porušovania ľudských práv.

Parlament sa pýta, čo treba urobiť. Už mnohokrát sme zdôraznili, že porušovanie ľudských práv nebudeme tolerovať. Africkým krajinám to neustále prízvukujeme, ale nič sa neudialo.

Podľa môjho názoru musíme poskytovanie humanitárnej pomoci africkým krajinám v budúcnosti podmieniť dodržiavaním ľudských práv. V niektorých prípadoch sme neboli dostatočne prísni a v iných sme len diktovali, čo treba robiť.

Možno by sme mali užšie spolupracovať so všetkými africkými krajinami a s Africkou úniou a snažiť sa im vysvetliť, že Európska únia im nebude dávať peniaze, ak budú naďalej porušovať ľudské práva.

  Judith Sargentini, autorka. – Vážený pán predsedajúci, prvý riadok nášho uznesenia hovorí za všetko: „so zreteľom na svoje početné predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe, z ktorých posledné bolo prijaté 8. júla tohto roku“. V tom čase sme diskutovali o porušovaní ľudských práv na diamantových poliach v Zimbabwe, teraz hovoríme o vysťahovaní v okolí Harare.

V súčasnosti dochádza k vysťahovaniu ľudí, ktorí už boli vysťahovaní v roku 2005 počas operácie Murambatsvina, čo, mimochodom, znamená „vyhodenie odpadkov“. Teraz sťahujú tých istých ľudí, ktorých vtedy vyhodili ako odpadky. Mugabeho vláda nedávno bojovala proti MDC (Hnutie za demokratickú zmenu). Teraz majú v Zimbabwe vládu jednoty ZANU-PF (Zimbabwianskej africkej národnej únie – patriotického frontu) a MDC. Musím povedať, že som veľmi sklamaná, že pod vedením tejto vlády jednoty naďalej dochádza k porušovaniu ľudských práv.

Myslím si, že toto nie je posledné uznesenie o Zimbabwe. Touto problematikou sa ešte budeme zaoberať.

  Véronique De Keyser, autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, toto naliehavé humanitárne uznesenie musíme vnímať na pozadí politickej nezhody medzi Robertom Mugabem a Morganom Tsvangiraiom a táto nezhoda je hlavný dôvod požiadavky na Európsku úniu neakceptovať nových veľvyslancov, ktorých jednostranne vymenoval pán Mugabe. Toto naliehavé humanitárne uznesenie však môže súvisieť s voľbami a politickými ziskami, ktoré mohli viesť k odchodu obyvateľstva z okrajových štvrtí, v ktorých žijú.

Vráťme sa do júna 2005 a pripomeňme si operáciu Murambatsvina, o ktorej sa tu práve hovorilo: štvrť bola vystavená násilnému a čisto politicky motivovanému zásahu buldozérov Roberta Mugabeho, počas ktorého prišlo o strechu nad hlavou 700 000 ľudí. To isté sa deje dnes: 20 000 najchudobnejších občanov Zimbabwe, ktorí žijú v mestských štvrtiach Hatcliffe Extension neďaleko Harare, je ohrozených vysťahovaním, pretože nie sú schopní zaplatiť neúmerne vysoké poplatky za nájom, čo je pomerne rozsiahla operácia.

Nezabúdajme ani na to, že humanitárna a hospodárska situácia miliónov občanov Zimbabwe sa stále zhoršuje, že táto krajina má štvrtú najvyššiu mieru výskytu AIDS na svete a že tam neustále umierajú deti.

Práve teraz existuje veľa dôvodov prijať toto naliehavé uznesenie a dôrazne vyzvať celé medzinárodné spoločenstvo v úsilí zabezpečiť, aby sa toto zmierenie – v každom prípade to nazývam zmierením, nie pseudozmierením zimbabwianskej koaličnej vlády – dnes nezmarilo v dôsledku agresívnej predvolebnej kampane.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, domnievam sa, že situáciu v oblasti ľudských práv v Zimbabwe, žiaľ, v tomto Parlamente spravidla nepovažujeme za nič mimoriadne.

Ľudské práva sa v tejto krajine v podstate porušujú opakovane, o čom svedčí množstvo uznesení, o ktorých v tomto Parlamente hlasujeme. V poslednom uznesení z 22. júla sme, ako tu už zaznelo, odsúdili zatknutie pána Faraia Maguwua, zakladateľa a riaditeľa Centra pre výskum a rozvoj, ktorý sa dopustil zločinu tým, že informoval o ohavnostiach páchaných na diamantových poliach okrem iných aj vojenskými orgánmi.

Dnes riešime problém núteného vysťahovania. Tento problém nie je nový. Ako už povedala pani De Keyserová, operáciu tohto druhu uskutočnili zimbabwianske orgány v roku 2005 pod názvom operácia Murambatsvina, čo znamená upratovanie. Tento program, a som si istá, že so mnou súhlasíte, jasne ukazuje, čo zimbabwianske orgány myslia pod pojmom poriadok. Táto operácia vtedy zasiahla sedemstotisíc ľudí.

Medzinárodné spoločenstvo tieto metódy jednomyseľne odsúdilo. Aká je situácia dnes? Väčšina týchto ľudí stále žije v stanoch. Čo je ešte horšie, v auguste ozbrojení policajti – zdôrazňujem ozbrojení policajti – podpálili prístrešky 250 vysídlených osôb, ktorí sa usadili na periférii Harare. Dvadsaťtisíc ľuďom – ako tu už zaznelo – dnes hrozí rovnaký osud, pretože nezaplatili poplatky za nájomné, ktoré si skutočne nemôžu dovoliť.

Títo muži, ženy a deti patria v podstate k najchudobnejším ľuďom v krajine. Budeme túto situáciu bez slova tolerovať? Pripomenieme znovu zimbabwianskym orgánom ich medzinárodné záväzky, ako to urobila barónka Ashtonová počas posledného samitu EÚ – Zimbabwe v júli?

Veľmi dobre si uvedomujeme existenciu sporu medzi prezidentom Mugabem a premiérom v súvislosti s globálnou politickou dohodou podpísanou 15. septembra 2008 a vymenovaním vlády národnej jednoty 13. februára.

Nedávno sa prezident Mugabe vyhrážal rozpustením vlády, pretože si dovolila pripomenúť mu jeho ústavné povinnosti.

Je načase reagovať na situáciu v Zimbabwe a v mnohých ďalších krajinách vo svete v snahe zastaviť dialóg s diktátormi, ktorí sa držia pri moci násilím a podvodmi, a ktorých jediným cieľom je drancovať zdroje krajiny v úsilí dosiahnuť osobný zisk.

  Alain Cadec, autor. – (FR) Vážený pán predsedajúci, budem sa snažiť neprekročiť jednu minútu, ktorú mám k dispozícii.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Zimbabwe prežíva zlé časy. Opäť musíme prijať naliehavé uznesenie týkajúce sa tejto africkej krajiny. Toto uznesenie odsudzuje prípady porušovania ľudských práv v priebehu operácie Murambatsvina, o ktorých sme práve hovorili. V dôsledku operácie, ktorá sa začala v roku 2005, bolo nielen vysídlených 700 000 ľudí, ale zároveň boli zničené ich domovy a títo ľudia prišli o živobytie. Dvadsaťtisíc týchto vysídlených osôb je nútených žiť v provizórnych prístreškoch v extrémnych podmienkach chudoby, neistoty a promiskuity.

Sme znepokojení touto neprijateľnou situáciou. Musíme vyzvať zimbabwiansku vládu národnej jednoty – ako už bolo spomenuté, v skutočnosti to nie je vláda národnej jednoty –, aby im zabezpečila minimálne podmienky, ktoré potrebujú na to, aby prežili, a aby zrušila poplatky za bývanie, ktoré sa požadujú napríklad v štvrti Hatcliffe na okraji Harare a ktoré možno označiť takmer za vydieranie. Túto situáciu musíme týmto hlasovaním verejne odsúdiť.

Vyzývam Juhoafrickú republiku, ktorá musí v južnej Afrike zohrávať zásadnú úlohu, a Európsku úniu, aby spoločne nadviazali dialóg so zimbabwianskymi orgánmi o sociálno-ekonomických podmienkach, v ktorých sa krajina v súčasnosti nachádza. Dúfam, že naše stretnutie s juhoafrickými kolegami na budúci týždeň bude tiež príležitosťou na diskusiu o tejto tragédii.

  Nirj Deva, autor. – Vážený pán predsedajúci, tento Parlament neustále prijíma uznesenia odsudzujúce tragédiu Zimbabwe. Pán Mugabe nás neustále ignoruje, správa sa, akoby sme neexistovali a naše názory neberie do úvahy.

Existuje možnosť, ako dať pánovi Mugabemu okamžite najavo, že naše názory treba brať do úvahy. Mali by sme odmietnuť poverovacie listiny pani Margaret Muchadovej na post zimbabwianskej veľvyslankyne v EÚ, ktorá bola jednostranne vymenovaná pánom Mugabem, čo je jasným porušením zimbabwianskej ústavy.

Náš kolega Geoffrey Van Orden o tejto záležitosti písomne informoval pána Barrosa a pána Van Rompuya. Ak máme nejakú moc, mali by sme pánovi Mugabemu, ktorý nás bezohľadne ignoruje, dokázať, že náš názor je dôležitý, a mali by sme žiadať, aby táto dáma, jeho veľvyslankyňa, odišla zo svojho postu.

  Filip Kaczmarek, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Prípady vysťahovania v Zimbabwe sú šokujúcim ignorovaním medzinárodne uznávaných ľudských práv. Nútené vysťahovanie bez poskytnutia odškodnenia alebo náhradného ubytovania je v úplnom rozpore s medzinárodným právom. Vláda Zimbabwe hrubo porušuje občianske, politické, hospodárske a sociálne práva zaručené Africkou chartou ľudských práv a práv národov. Ak bude vysťahovanie pokračovať, počet ľudí vystavených nedôstojnému zaobchádzaniu a bezdomovstvu sa bude zvyšovať.

Žiadame vládu Zimbabwe, aby prestala používať takéto praktiky a aby zastavila nútené vysťahovanie. Na ľudí, ktorí už boli vysťahovaní, a rovnako na ich majetok by sa mala vzťahovať právna ochrana. Obete by mali dostať náhradu a odškodnenie, no v prvom rade by vláda mala každému občanovi poskytnúť prístrešie a prístup k potravinám a vode.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, v mene skupiny S&D. – (PL) Stačí si len urobiť zoznam novinových titulkov o Zimbabwe za posledných päť rokov a získame jasný obraz o podmienkach v tejto krajine, v ktorej už tri desaťročia vládne prezident Robert Mugabe. Titulky ako napríklad: „Zimbabwe – polícia napadla opozíciu“ alebo „Mugabe zničil Afriku“ patria k tým miernejším a orgány afrického režimu sú pod neustálym tlakom medzinárodnej verejnej mienky. Extrémna chudoba a chýbajúci prístup k základným zdravotníckym službám, obrovská miera nezamestnanosti, ktorá dosahuje 90 % a krátka priemerná dĺžka života, ktorá je dnes len 44 rokov, sú pravou tvárou Zimbabwe.

Za týchto okolností je ťažké pochopiť, prečo vláda považuje za prioritu vysťahovať 20 000 občanov z predmestia hlavného mesta Harare a núti ich opustiť skromné príbytky. Pripájam sa k výzve medzinárodných organizácií, ako je Amnesty International, ktoré žiadajú, aby vláda Zimbabwe zastavila utláčanie vlastných občanov a zamerala sa na poskytnutie reálnej pomoci svojim ľuďom v školách, nemocniciach a na pracovnom trhu. Zimbabwe si ako chudobná krajina nemôže dovoliť strácať čas a peniaze investíciami do iných oblastí.

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, počas nadchádzajúceho novembrového samitu EÚ – Afrika v Líbyi by sa malo diskutovať o tom, ako Mugabe a jeho blízki stúpenci neustále maria proces politickej a hospodárskej obnovy a zmierenia v Zimbabwe. Títo ľudia rabujú hospodárske zdroje krajiny vo svoj vlastný prospech a upierajú svojim občanom základné práva.

Približne 20 000 ľudí žijúcich na okraji Harare je ohrozených núteným vysťahovaním. Vláda požaduje, aby občania za obnovu nájomnej zmluvy zaplatili poplatok vo výške až 140 USD, ale v krajine, kde príjem na obyvateľa predstavuje menej ako 100 USD, to v podstate neprichádza do úvahy a táto požiadavka je v skutočnosti licenciou na zneužívanie. V roku 2005 bolo vysťahovaných 70 000 ľudí a títo ľudia stále žijú v katastrofálnych podmienkach.

Vo všeobecnosti sa humanitárna, politická a hospodárska situácia v Zimbabwe naďalej zhoršuje a miliónom ľudí neustále hrozí, že umrú od hladu. Krajina má štvrtú najvyššiu mieru výskytu HIV na svete a vysokú úmrtnosť detí. Ľudia nemajú veľké šance vyrastať v zdraví a prosperite, a ak áno, potom im chýbajú základné slobody, ako je sloboda prejavu.

V oblasti slobody tlače patrí Zimbabwe 123. priečka. Návrat nezávislých denníkov prestavuje vo vzťahu prístupu verejnosti k informáciám krok vpred, ale situácia je stále veľmi nestabilná. Chcela by som zvlášť upozorniť na situáciu ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou v Zimbabwe. Ľudia potrebujú neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci, aby Zimbabwe mohlo vyvinúť úsilie a splniť rozvojové ciele tisícročia. To je veľmi potrebné.

  Timo Soini, v mene skupiny EFD. – (FI) Vážený pán predsedajúci, žalostná situácia v Zimbabwe a diktatúra, ktorá tam vládne už vyše 30 rokov, sú hanbou pre medzinárodné spoločenstvo i pre samotné Zimbabwe.

Diktatúra, ktorá utláča vlastných ľudí, je absolútne neprijateľná. Mugabeho banda sa napcháva, žije v luxuse a váľa sa v peniazoch, kým ostatní žijú na uliciach alebo v chatrčiach, z ktorých im teraz dokonca hrozí vysťahovanie.

Treba povedať, že existujú hranice, ktorých prekročenie medzinárodné spoločenstvo a Európska únia nemôžu tolerovať. Táto situácia je absolútne neprijateľná a medzinárodné spoločenstvo by malo podporiť úplný bojkot tejto krajiny. Nemali by sme im dávať žiadne peniaze. Je načase raz a navždy zvrhnúť tohto diktátora, ktorý utláča vlastných ľudí, pretože každý ďalší deň vládnutia tohto gangu svedčí o našej bezmocnosti a o tom, že medzinárodné spoločenstvo nevie tohto utláčateľa udržať pod kontrolou.

Mugabe okrem iného tiež systematicky prenasleduje rôzne menšiny: rasové, sexuálne a všetky ostatné menšiny v ich vlastnej krajine. To je jednoducho neúnosné a plne podporujem názor, že tohto diktátora treba zbaviť moci. Preto náš súčasný zámer zaujať veľmi nekompromisný postoj na úrovni EÚ považujem za veľmi správny.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Zopakujem to, čo už povedali kolegovia poslanci. Čelíme veľmi nepríjemnej situácii, pretože 20 000 obyvateľov štvrte Hatcliffe Extension je ohrozených vysťahovaním. Ako viete, títo občania patria k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva Zimbabwe, krajiny, ktorá sa nielenže nachádza v mimoriadne nepriaznivej hospodárskej situácii, ale prekonáva aj vážne politické problémy.

Zimbabwianska vláda jednoty, ktorá vznikla vo februári 2009, urobila na zlepšenie situácie ľudí, najmä tých, ktorí boli vysťahovaní v roku 2005, veľmi málo. Myslím si, že naša odpoveď alebo reakcia na túto situáciu je veľmi jasná. Vláda Zimbabwe musí konať v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami. To znamená, že musí zastaviť nútené vysťahovanie alebo mu zabrániť. Na druhej strane všetci nepochybne chceme, aby sa v Zimbabwe nastolila demokracia. Situácia, aká tam vládne teraz, už ani nemôže byť od demokracie vzdialenejšia.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Ako už v Parlamente zaznelo, Zimbabwe je podľa správy Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky zverejnenej minulý týždeň jednou z krajín, v ktorých hladomor narastá do katastrofálnych rozmerov. Miera podvýživy obyvateľstva, zvyšujúci sa výskyt podvyživených detí a miera úmrtnosti novorodencov sú tri ukazovatele, ktoré dramaticky poukazujú na vážnosť situácie v súvislosti s nedostatkom potravín, ktorému čelia milióny ľudí.

Zároveň stovky tisícov najchudobnejších ľudí v Zimbabwe sťahujú z domovov v rámci barbarskej operácie, ktorej neprístojný názov možno preložiť ako „vyhadzovanie odpadkov“. Títo ľudia prišli nielen o svoje domovy, ale aj o prácu, v dôsledku čoho sa miera nezamestnanosti obyvateľstva v tejto krajine zvýšila na 90 %. To sa deje v časoch, keď diktátor Mugabe vyhlásil, že ľudia sú veľmi šťastní. Takto cynicky sa vyjadril človek, ktorý sa zapíše do histórie ako zakladateľ najkrutejšej dlhodobej diktatúry na svete.

Podľa môjho názoru musíme režim v Zimbabwe bezpodmienečne žiadať, aby okamžite zastavil nútené vysťahovanie, aby skoncoval s vážnym porušovaním ľudských práv a prenasledovaním aktivistov občianskej spoločnosti a aby sa zdržal akýchkoľvek násilností, ktoré sa stupňujú alarmujúcim tempom.

  Jaroslav Paška (EFD). – (SK) Zimbabwe je krajina, v ktorej si mocní vládcovia už dlhodobo nevážia obyvateľstvo svojej krajiny a dávajú to aj náležite najavo.

My, samozrejme, môžme protestovať, namietať, že s bezbrannými ľuďmi sa nemôže nakladať ako s dobytkom, vyháňať ich len tak, pre nič za nič na ulicu a nechávať ich bez akejkoľvek pomoci. Deložovanie chudobných ľudí v Harare je iba drobnou ukážkou spôsobu vládnutia Roberta Mugabeho a jeho komplicov, ktorí sedia ako žaby na prameni na nerastnom bohatstve krajiny, ťažia a bohatnú z tohto bohatstva a ľud svojej krajiny nechávajú umierať hladom. Očakávať, že dohováraním a kritikou dokážeme niečo zmeniť je, myslím si, naivné. Naše kroky by mali byť dôraznejšie, ľudia ako Mugabe vedia počúvať len finančné konzekvencie alebo hrubú silu. Myslím si, že my máme v rukách tie finančné možnosti. Treba zvážiť poskytovanie finančnej a materiálnej pomoci režimom, ktoré sa správajú podobne ako Mugabeho režim a jednoducho hľadať cesty aj sankcií, ktoré by mohli dotlačiť takýchto diktátorov k tomu, aby rešpektovali základné, podotýkam, základné ľudské práva.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, niet divu, že kolegovia poslanci sú na Mugabeho takí nahnevaní. Mugabe spôsobil, že o jeho krajine, úrodnej sýpke Afriky, dnes počúvame samé zlé správy.

Náhradné ubytovanie poskytnuté vládou sa ukázalo ako absolútne nevyhovujúce a viedlo k zhoršeniu už aj tak biednych životných podmienok. Jedným z oficiálnych dôvodov celej operácie bolo to, že vláda sa snažila zabrániť šíreniu chorôb, ale fakt, že ľudia nemali po vysťahovaní k dispozícii žiadnu liečbu, vyvoláva o pohnútkach vlády pochybnosti.

Všetci vieme, aká je situácia v Zimbabwe. Korupčný charakter vlády a úplný chaos v hospodárstve i v spoločnosti vo všeobecnosti vytvárajú situáciu, ktorá nezaručuje existenčný základ. Z toho dôvodu musíme od Zimbabwe žiadať, aby nám poskytlo jasný dôkaz svojej schopnosti a vôle zabezpečiť svojim občanom primeranú životnú úroveň.

Aj keby existovali dobré dôvody, prečo by veľký počet ľudí musel uvoľniť miesto významným projektom, zásadným východiskovým bodom musí byť vždy blaho vysídlených občanov. Práve túto skutočnosť Zimbabwe nesporne zanedbávalo bez ohľadu na to, či dôvody, ktoré uviedlo, považujeme za prijateľné alebo nie.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážený pán predsedajúci, súčasná situácia v Zimbabwe je desivá a neprijateľná. Takmer 700 000 ľudí bolo obeťami núteného vysťahovania počas operácie Murambatsvina v roku 2005. Teraz čelí nútenému vysťahovaniu 20 000 občanov štvrte Hatcliffe Extension v blízkosti Harare.

Vláda uložila ľuďom, ktorí boli vysťahovaní, povinnosť platiť neprimerane vysoké poplatky za obnovenie nájomných zmlúv bez toho, aby ich s občanmi konzultovala alebo ich informovala o pripravovaných predpisoch. Operácia Garikai, ktorá sa zameriava na pomoc obetiam vysťahovania v roku 2005, je len pokračovaním takého istého porušovania ľudských práv.

Pripájam sa k požiadavke, aby Zimbabwe zastavilo vysťahovanie občanov v regióne Harare. Vyzývam vládu Zimbabwe k okamžitej zmene operácie Garikai s cieľom zosúladiť ju so všetkými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva a právnych predpisov v oblasti ľudských práv.

Žiadam Komisiu, aby tento problém bezodkladne riešila s vládou Zimbabwe.

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, nemal som v úmysle zapojiť sa do diskusie, ale môj kolega Goffrey Van Orden, žiaľ, tento týždeň nemohol prísť. Pán Van Orden má s kritikou ohavného a brutálneho režimu prezidenta Roberta Mugabeho dlhodobé skúsenosti. Podľa môjho názoru, žiaľ, diktatúru Mugabeho a jeho strany Zanu-PF pochovajú až spolu s ním.

Po tom, čo sa pred niekoľkými rokmi stal na základe koaličnej dohody premiérom Morgan Tsvangirai, som dúfal, že Zimbabwe má šancu na zmierenie, nastolenie mieru a prechod k skutočnej demokracii, ale zdá sa, že Mugabe si znovu presadil absolútnu moc a začal využívať spôsoby, ktoré sú pre neho typické – násilie, vysťahovanie a represiu. Takmer skrachované hospodárstvo však teraz spôsobuje utrpenie predovšetkým chudobným Zimbabwčanom. Ak by tejto krajine nepodali záchranné lano iné vlády, napríklad vláda Čínskej ľudovej republiky, a ak by jej Líbya a ďalšie krajiny neposkytli financie, Zimbabwe by neprežilo.

Musím povedať, že nedávna návšteva prezidenta Zumu v tomto Parlamente bola pre mňa sklamaním. Pán Zuma žiadal Európsku úniu o zrušenie sankcií voči Zimbabwe z dôvodu prílevu utečencov do Juhoafrickej republiky. Obávam sa, že túto požiadavku pána Zumu musíme odmietnuť. Musíme vyslať jasný signál o tom, že nesúhlasíme so spôsobom, akým Mugabe zaobchádza s vlastnými ľuďmi. Chcel by som vyjadriť súhlas s predchádzajúcim názorom kolegu Nirja Devu, že jednou z možností by bolo odmietnuť uznanie novovymenovanej veľvyslankyne Zimbabwe v Európskej únii.

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – (GA) Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, som nesmierne vďačná poslancom, ktorí sa zúčastnili tejto rozpravy.

Európska únia túto záležitosť veľmi pozorne sleduje, najmä vzhľadom na „operáciu Vyhodenie odpadkov“ z roku 2005, ktorá mala katastrofálny vplyv na životné podmienky 700 000 Zimbabwčanov.

V roku 2005 poskytol Úrad humanitárnej pomoci EÚ (ECHO) sumu 3,25 milióna EUR na podporu potravinovej bezpečnosti, poľnohospodárskych činností a distribúciu potravinových dávok zraniteľným osobám.

Súčasná situácia nie je reprízou udalostí, ktoré sa konali v Zimbabwe v roku 2005. Komisia berie do úvahy uznesenie Parlamentu a jeho odporúčania. Doposiaľ sme od našich partnerov nedostali jasný signál, ktorý by potvrdzoval, že by sa udalosti z roku 2005 mali zopakovať.

Situáciu pozorne sledujeme prostredníctvom úradu splnomocnenca EÚ a prostredníctvom miestnej pobočky úradu ECHO. Sme v neustálom kontakte s Medzinárodným úradom pre migráciu a s miestnymi organizáciami na ochranu ľudských práv, ktoré sa touto problematikou zaoberajú.

Tentoraz bolo občanom zaslané oznámenie o obnovení nájomnej zmluvy na obdobie piatich rokov. Nájomníci, ktorí nemajú dosť peňazí, sa môžu obrátiť na orgány miestnej samosprávy a získať podporu od miestnych MVO, ktoré spolupracujú s ľuďmi bez domova.

Vďaka podpore miestnych MVO pre ľudské práva, najmä organizácie Zimbabwe Lawyers for Human Rights, sa ich prípadmi bude súd zaoberať tento týždeň.

EÚ už podporuje činnosť tejto MVO pre ľudské práva, ktorá obhajuje záujmy najchudobnejších, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť požadované poplatky, v dôsledku čoho by mohli prísť o pôdu.

Môžem vás však ubezpečiť, že EÚ bude situáciu naďalej pozorne sledovať a v prípade potreby poskytne pomoc.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpravy pristúpime k hlasovaniu.