Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Predkaukazsku, najmä o prípade Olega Orlova⁽¹⁾.

  Heidi Hautala, autorka. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som povedať, že toto uznesenie o situácii v Predkaukazsku a najmä o prípade Olega Orlova je jedným z najzaslúženejších uznesení, ktoré tento Parlament prijal za dlhú dobu.

Tragédia, ktorá sa odohráva v Predkaukazsku, sa v posledných rokoch len zhoršila a všadeprítomné porušovanie ľudských práv stále zasahuje do každodenného života komunít v Čečensku, Osetsku, Dagestane, Severnom Osetsku a Kabardino-Balkárii.

Násilie sa ani zďaleka neskončilo. Len minulý utorok bolo minimálne šesť ľudí zabitých pri útoku na budovu čečenského parlamentu v meste Groznyj. Aspoň 17 ľudí bolo zranených, väčšinou civilisti. Dňa 9. septembra bolo 17 ľudí zabitých a mnoho ďalších zranených pri bombardovaní Vladikaukazu, hlavného mesta Severného Osetska.

Nie sú doriešené ani tragédie z minulosti. Rodiny obetí z Beslanu stále nevedia, čo presne sa stalo ich deťom a milovaným, ako zomreli alebo kde sú ich telá.

Bludný kruh násilia a beztrestnosti nielenže desí a paralyzuje tieto komunity, ale neschopnosť riešiť túto situáciu viedla k rozšíreniu násilia aj za hranice predkaukazských republík.

Kým Moskovčania pocítili traumu terorizmu, čečenskí utečenci v Európe majú strach z prenasledovania či dokonca z vraždy. Ľudia miznú dokonca aj v hlavnom meste Moskve či v Petrohrade, ako sa to stalo v minulom roku.

Takže prichádza moment, kedy sa to musí skončiť. Skutočnosť, že víťaz Sacharovovej ceny za rok 2009 pán Orlov bol obvinený z trestných činov, by mohla predstavovať bod, keď Európa konečne povie, že čo je veľa, to je veľa.

EÚ by sa teraz mala snažiť spolupracovať s Radou Európy na vynikajúcej správe, ktorú pripravil Dick Marty, o opravných prostriedkoch v súvislosti s porušovaním ľudských práv v Predkaukazsku.

  Marietje Schaake, autorka. – Vážený pán predsedajúci, dnes pán predseda Buzek oznámil víťaza tohtoročnej Sacharovovej ceny. Táto cena stelesňuje slobodu myslenia, základnú európsku slobodu a právo, ktoré bránime v mene našich spoluobčanov i na celom svete.

V reakcii na udelenie Nobelovej ceny za mier pán predseda Buzek dôrazne vyzval Čínu, aby prepustila Liou Siao-paa, a povedal, že sloboda nie je hrozbou, ale hrozieb slobody môže byť veľa. Platí to aj pre ľudí, ktorí bránia ľudské práva v Predkaukazsku.

Držitelia Sacharovovej ceny za minulý rok Oleg Orlov, Sergej Kovaľov a Ľudmila Alexejevová z organizácie Memorial si nemohli osobne vyzdvihnúť cenu, pretože ich sloboda je ohrozená. EÚ výrazne investuje do vzťahov medzi EÚ a Ruskom a sme spojení prostredníctvom Rady Európy a OBSE.

Rusko sa tým zaviazalo k ochrane a presadzovaniu ľudských práv a princípov právneho štátu, od takéhoto stavu však máme veľmi ďaleko. Pretrváva zastrašovanie novinárov a aktivistov občianskej spoločnosti, systematicky dochádza k zmiznutiam ochrancov ľudských práv a neexistuje sloboda prejavu vrátane slobody na internete. Neexistencia princípov právneho štátu viedla k tomu, že Európsky súd pre ľudské práva momentálne rieši 20 000 prípadov z Ruskej federácie.

Rusko má právo bojovať proti terorizmu v Predkaukazsku, ale ak sa nedodržiavajú princípy právneho štátu, má to kontraproduktívny účinok na stabilitu. Naozaj sa nedá nijako ospravedlniť nedodržiavanie vlastných záväzkov v oblasti ľudských práv zo strany Ruska.

Tešíme sa a dozrieme na to, aby predstavitelia organizácie Memorial mali slobodu prísť do tohto Parlamentu, čo by bolo symbolom slobôd a práv, ktoré môžu využívať všetci občania Predkaukazska.

  Mitro Repo, autor. − (FI) Vážený pán predsedajúci, veľmi ma znepokojuje silnejúca atmosféra strachu, ktorá obklopuje ochrancov ľudských práv v Rusku. Olegovi Orlovovi, ktorému sme minulý rok udelili Sacharovovu cenu, dlhujeme našu podporu. Jeho jediným zločinom bolo, že prehovoril o ľudských právach v Rusku.

Základné práva sa porušujú aj v EÚ, ale to, čo sa stalo v Rusku, je niečo úplne iné. Všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami musíme bojovať proti všetkým druhom terorizmu a radikálneho extrémizmu, musíme však využívať aj nápravné opatrenia, ktoré ponúka občianska spoločnosť. Neexistuje už žiadna potreba útlaku v Predkaukazsku: naopak, musí tam byť dialóg. Nesmie tam už byť zločin, ale viac rešpektu k zákonu a ľudským právam.

Spravodlivosť sa vždy vykonáva objektívne a subjektívne. V Predkaukazsku to znamená, že zločinci by mali byť odsúdení a mal by sa brať ohľad na potreby obetí zločinov. Prijatie tohto vyhlásenia je jednoznačnou a jednotnou známkou podpory pána Orlova, ako aj ostatných, ktorí bojujú za ľudské práva. Tento prípad musíme mať na pamäti, keď budeme hovoriť o nových vzťahoch medzi EÚ a Ruskom. Ak chce Rusko v Európe zohrávať skutočnú úlohu, musí dodržiavať ľudské práva a prijať európsky étos: Európa je na strane ľudí, nie proti nim.

  Ryszard Czarnecki, autor. – (PL) V období komunizmu, keď hnutie Solidarita bojovalo v Poľsku za ľudské práva a demokraciu, sa často používal slogan, ktorý hovoril: „neexistuje sloboda bez Solidarity“. Dnes možno v kontexte toho, čo sa deje v Predkaukazsku, hoci nielen tam, ale aj v mnohých ďalších častiach Ruska, povedať, že neexistuje stabilizácia bez princípov právneho štátu.

Je veľmi dôležité, aby sme o týchto dvoch fenoménoch hovorili dohromady. Nemôžeme hovoriť o hospodárskych a politických vzťahoch s Ruskom a zároveň ignorovať ľudské práva v tejto krajine. Je to v skutočnosti systém spojených nádob, nie sú to dve samostatné témy. Elementárna čestnosť vyžaduje, aby sme nehovorili len o zlepšovaní vzťahov s Ruskom – s tou skvelou krajinou –, ale aby sme aj požadovali od Moskvy rešpektovanie ľudských práv vrátane prípadu človeka, ktorý dostal Sacharovovu cenu. Toto je ťažký úder do tváre Európskeho parlamentu a Európskej únie.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. − (FR) Vážený pán predsedajúci, chcela by som využiť tento prejav a požiadať vás, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, aký je účel Sacharovovej ceny.

Na úvod by som chcela poďakovať svojim kolegom a najmä pani Hautalovej za to, že zareagovali na moju požiadavku týkajúcu sa situácie pána Orlova. Veď pán Orlov je jedným z troch ľudí, ktorí vedú organizáciu Memorial, teda združenie, ktorému sme minulý rok udelili Sacharovovu cenu.

Udelením tejto ceny sme odmenili angažovanosť tých, ktorí majú stále odvahu odsudzovať situáciu v Čečensku. Bolo to symbolické, pretože to prišlo len niekoľko mesiacov po vražde Natalie Estemirovovej, vražde, ktorú pán Orlov dôrazne odsúdil. Vedeli sme, že čečenský prezident z nenávisti zažaloval pána Orlova, že proti nemu vzniesol obvinenia. V januári 2010 boli pán Orlov a združenie Memorial uznaní za vinných a my sme nič nepovedali. Dňa 6. júla bol pán Orlov znova obvinený a teraz mu hrozí trojročné väzenie.

Udeľovaním Sacharovovej ceny chceme zvyšovať povedomie o práci mužov a žien, ktorí bojujú za demokraciu a ľudské práva, a udelením tejto ceny ich berieme pod svoju ochranu.

Čo sme však urobili pre pána Orlova a pre všetkých tých, ktorí bránia ľudské práva v Rusku a v Čečensku? Akým spôsobom sme rozvinuli dialóg v EÚ, aby sme konečne zaistili dodržiavanie ľudských práv v Predkaukazsku? Môžeme bez slova tolerovať skutočnosť, že viac ako rok po vražde pani Estemirovovej neboli vykonané žiadne právne kroky? Môžeme tolerovať únosy ochrancov ľudských práv, zlé zaobchádzanie s nimi a zmiznutia bez akejkoľvek reakcie súdov?

Skoro mám chuť spýtať sa, na čo vlastne sme, keď schôdzu za schôdzou odsudzujeme množstvá prípadov porušovania ľudských práv bez toho, aby to zastavilo Komisiu v pokračovaní údajne konštruktívnych dialógov, v ktorých, ako vraví, dosahuje pokroky, ibaže nie v oblastiach ľudských práv a spravodlivosti. Kedy sa prestaneme zriekať týchto údajne základných hodnôt v prospech hospodárskych a politických záujmov niektorých členských štátov? Mohli by sme byť dôveryhodnejší, dámy a páni, keby naše rokovania neboli odsunuté na posledné miesto programu vo štvrtok poobede a keby sa na týchto rozpravách zúčastnilo o niečo viac z nás.

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, Predkaukazsko bolo obeťou cárskej koloniálnej politiky a pokusov o genocídu zo strany stalinistického režimu. Bolo však , bohužiaľ, aj súčasťou dvoch brutálnych vojen po páde Sovietskeho zväzu, ktoré zašli až tak ďaleko, že sa stali genocídou proti menším etnickým skupinám, napríklad Čečencom. Dnes je to ešte stále región, v ktorom malé, zločinné satelitné režimy, ako je režim pána Kadyrova, strašným spôsobom porušujú ľudské práva. Odsudzujeme všetky formy terorizmu na všetkých stranách, ale tento režim nemá nič spoločné s demokraciou a právnym štátom.

Ak chceme vyriešiť túto situáciu, potrebujeme trojstupňový prístup, ktorý bude zahŕňať úzku spoluprácu medzi Radou Európy spolu s Európskym súdom pre ľudské práva, Európskym parlamentom ako hybnou silou Európskej únie a organizáciami na ochranu ľudských práv v tomto regióne, ktoré sa ho snažia chrániť pred mocou Ruska. Organizácia na ochranu ľudských práv Memorial zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu. Preto žiadame nielen to, aby bol pán Oleg Orlov okamžite nechaný na pokoji, ale tiež aby dostal podporu v jeho chvályhodnej práci v prospech ľudských práv. Dlhujeme to jemu i jeho spolubojovníkom, ľudu Predkaukazska a tiež našej zavraždenej priateľke a kolegyni Natalii Estemirovovej, ktorú mnohí z nás poznali osobne a ktorej vražda sa konečne musí vyriešiť. Máme voči nej povinnosť zaistiť, aby sa v Predkaukazsku začali dodržiavať ľudské práva a princípy právneho štátu.

  Jarosław Leszek Wałęsa, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Pred časom Oleg Orlov povedal, že najväčším problémom Predkaukazska je to, že tí, ktorí sú pri moci, odmietajú riešiť najdôležitejší problém – otázku ľudských práv. Porušovanie ľudských práv destabilizuje situáciu v Predkaukazsku, predlžuje konflikt, znižuje šance na jeho riešenie a v podstate vytvára zázemie pre nelegálne teroristické aktivity.

Organizácie na ochranu ľudských práv, ako je Memorial, treba podporovať, pretože sú základom pre budovanie stabilnej a slobodnej spoločnosti a sú potrebné aj na vytvorenie skutočnej a trvalej stability. Tieto organizácie treba podporovať a rovnako treba odsúdiť nehanebné činy, ktorých sme svedkami v Predkaukazsku. Je potrebné otvorene upozorniť na rastúci počet nezvestných a nezabúdať na utrpenie vysídlených.

  Alexander Mirsky, v mene skupiny S&D. – (LV) Ďakujem, pán predsedajúci. Plne podporujem tú časť uznesenia, ktorá sa týka potreby dodržiavania ľudských práv v Predkaukazsku. Situáciu na Kaukaze veľmi dobre poznám, pretože som tam bol viac než raz. Zároveň však chcem povedať, že titul „ochranca ľudských práv“ nedáva pánovi Orlovovi právo obviniť prezidenta Čečenskej republiky z vraždy. Ak si pán Orlov myslí, že Sacharovova cena je mandátom na neuvážené tvrdenia, mýli sa. Európsky parlament nemusí pôsobiť ako Orlovov advokát. Nech sa Orlov obháji pred súdom. Ak nie pred ruským súdom, tak pred európskym súdom. Nemáme právo postaviť sa v tomto spore na nejakú stranu. Musíme dať súdom šancu, aby robili svoju prácu. Chcel by som však pánovi Orlovovi poradiť – najskôr myslite, potom hovorte. Hanobenie je trestný čin. Ďakujem vám.

  Adam Bielan, v mene skupiny ECR. – (PL) Je paradox, že v deň ohlásenia nášho rozhodnutia o udelení Sacharovovej ceny za rok 2010 hovoríme o prenasledovaní jedného z držiteľov ceny za minulý rok. Ako viete, Oleg Orlov dostal minulý rok spolu s ďalšími členmi organizácie Memorial cenu za nekompromisný a odvážny boj za pravdu o ruských zločinoch spáchaných v Čečenskej republike.

Dnes hovoríme o pokračujúcom prenasledovaní, ktorému Oleg Orlov čelí, pretože odvážne žiada vysvetlenie všetkých okolností smrti Natalie Estemirovovej, ktorá bola riaditeľkou organizácie Memorial v Čečensku. Mali by sme pamätať na to, že kroky, ktoré podniká „prezident“ Ramzan Kadyrov proti pánovi Orlovovi, by neboli možné bez podpory Kremľa. Preto vyzývam všetky orgány Európskej únie vrátane Komisie a Rady, aby vyvinuli tlak na prezidenta Medvedeva, aby zastavil takýto typ prenasledovania v Čečensku.

  Elena Băsescu (PPE). – (RO) Násilné alebo teroristické činy sú v republikách Predkaukazska takmer na každodennom poriadku. Útok uskutočnený minulý týždeň v čečenskom parlamente ukazuje, že islamský odboj ohrozuje stabilitu celého regiónu. Pätnásť rokov po vypuknutí vojen v Čečensku je v tomto regióne stále 80 000 vysídlených ľudí. Situácia aktivistov za ľudské práva je takisto alarmujúca, objavujú sa správy o množstve rôznych únosov a rozsudkov. Prípad Olega Orlova je jedným zo série procesov začatých bez akéhokoľvek pevného právneho základu. Hrozia mu tri roky väzenia za to, že obvinil prezidenta Čečenska za podiel na vražde Natalie Estemirovovej v roku 2009.

Chcem pripomenúť, že vyšetrovanie začaté po smrti tejto ženy dosiaľ neprinieslo žiaden pokrok. Z týchto dôvodov som presvedčená, že federálne orgány musia prijať ďalšie opatrenia na zaistenie riadneho vykonávania vyšetrovania, a to aj pokiaľ ide o členov organizácie Memorial.

  Eija-Riitta Korhola (PPE). – (FI) Vážený pán predsedajúci, najznámejší a najnásilnejší konflikt v regióne Predkaukazska bol ten, ktorý sa začal prvou čečenskou vojnou. Ešte stále pokračuje, hoci sa rozšíril, a to najmä do Dagestanu a Ingušska. Bez toho, aby sme museli prijímať stanovisko k tomu, či ide o vojnu za oslobodenie, vojnu proti terorizmu alebo niečo iné, nemôžeme poprieť skutočnosť, že v tomto regióne je približne 100 000 vnútorne vysídlených osôb a veľmi zlá situácia, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv.

Aktivisti za ľudské práva z organizácie Memorial, ktorým sme minulý rok udelili Sacharovovu cenu, sú silným hráčom, s ktorým treba počítať a ktorý zohráva v Predkaukazsku významnú úlohu. Keď Oleg Orlov v decembri minulého roka preberal cenu, v odpovedi na otázku o rizikách svojej práce povedal, že najväčším problémom je to, že hrozba prichádza od predstaviteľov štátu. Málokto by o jeho slovách pochyboval.

Anna Politkovská bola zvlášť známa ako človek, ktorý sa zastával ľudských práv Čečencov. Ruský agent Alexander Litvinenko, ktorý bol otrávený v Londýne, kritizoval ruské aktivity v Čečensku. Natalia Estemirovová, ktorá bola zavraždená minulý rok, odhalila skutočnosť, že bezpečnostné služby sa podieľali na násilných činoch a popravách, a to aj v Čečensku. Zoznam podobných nevyriešených vrážd by mohol pokračovať. Preto je dôležité, aby Európska únia aj naďalej otvárala tieto otázky.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Na úvod by som chcel poopraviť niečo, čo povedala jedna kolegyňa poslankyňa. Boli sme informovaní, že predstavitelia organizácie Memorial minulý rok nemohli prísť do Parlamentu prevziať si Sacharovovu cenu. V skutočnosti tu boli. Cenu si nemôžu prevziať Ženy v bielom, pretože im nebolo dovolené opustiť Havanu.

V správe, ktorú v júni 2010 pripravilo parlamentné zhromaždenie Rady Európy, sa objavili informácie o ďalších prípadoch porušovania ľudských práv v Predkaukazsku. Ruské orgány tvrdia, že sa snažia o stabilizáciu, ale beztrestnosť spojená s porušovaním ľudských práv a chýbajúce princípy právneho štátu zostávajú hlavnými prekážkami skutočnej a trvalej stability v regióne. Civilné obyvateľstvo stále žije pod hrozbou násilia. Mučenie a zlé zaobchádzanie sú bežné, ako aj násilné zmiznutia, svojvoľné vraždy a zatknutia. Vyšetrovania prípadov porušovania ľudských práv sú neefektívne a nedostatočné. Ich jediným výsledkom je často neschopnosť potrestať vinníkov, čo zvyšuje nedôveru voči vládnym inštitúciám a celému súdnemu systému.

Je našou povinnosťou podniknúť všetky možné kroky nielen s cieľom umožniť nepretržité monitorovanie situácie v Predkaukazsku, ale aj zaručiť dodržiavanie princípov právneho štátu a podporu občianskych a demokratických iniciatív a ukončiť bezprávie v regióne.

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Za najväčší problém v severnom Kaukaze považujem nevšímavosť k najdôležitejšiemu aspektu, dodržiavaniu ľudských práv jednotlivcov. Takéto porušenia ľudských práv destabilizujú situáciu v regióne, predlžujú a vyhrocujú konflikt, znižujú šance na jeho vyriešenie a podporujú základy pre teroristické reakčné skupiny.

Ramzan Kadyrov, ktorý sa v Čečensku dostal k moci, neprispieva k stabilite. Stal sa absolútnym vládcom tejto republiky, ktorý pohŕda zákonmi alebo ich zneužíva za účelom jednania v rozpore so základnými ľudskými právami. Navyše sa o určitých porušeniach vybratých osôb nesmie informovať verejnosť a ani diskutovať. Žalostným príkladom prenasledovania obrancov ľudských práv je napríklad Oleg Orlov, člen skupiny Memorial. Situácia sa zdá byť smutne bezvýchodisková, a práve preto má Európsky parlament morálnu povinnosť starostlivo sledovať dianie v regióne a pravidelne nástojiť na dodržiavaní práv, ktoré občania a ľudsko-právne organizácie v Ruskej federácii stále nemôžu napriek oficiálnej rétorike využívať v každodennom živote.

  Corina Creţu (S&D). – (RO) Aj ja cítim povinnosť prehovoriť a vyjadriť tak solidaritu s Olegom Orlovom a centrom pre ľudské práva Memorial, ktoré vedie. Minulý rok im Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

Usvedčenie z urážania čečenského prezidenta a proces začatý proti Olegovi Orlovovi, ktorý teraz môže stráviť roky vo väzení, predstavujú strašné vyvrcholenie depresívnej série aktov prenasledovania aktivistov za ľudské práva vrátane toho najhroznejšieho: únosu a vraždy Natalie Estemirovovej, koordinátorky organizácie Memorial v Čečensku. Cítim povinnosť protestovať proti tomuto brutálnemu opakovanému porušovaniu ľudských práv, ktoré sa ospravedlňuje potrebou boja proti terorizmu, proti beztrestnosti vinníkov závažných zločinov a zneužívania, ako aj proti ruským orgánom tolerujúcim túto situáciu, ktorá narúša dôveryhodnosť ich oddanosti demokracii.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL). – (CS) Chcel by som sa tu zamyslieť nad tým, ako je možné, že neustále len hovoríme o ľudských právach pomerne malej skupiny ľudí, pričom nám úplne uniká hlavný problém. Hlavným problémom Predkaukazska je silné zasahovanie wahabistov zvonka, ktorí sú vycvičení, ozbrojení a robia to s jasnými cieľmi.

Ak neviete, odkiaľ wahabisti prichádzajú a kto ich financuje – nuž, sú to tie isté zdroje, o ktorých sa hovorí v súvislosti s inými teroristickými organizáciami. Bohužiaľ, hlavný problém v tomto uznesení – teda prečo v rôznych častiach Predkaukazska dochádza k takému očividnému porušovaniu ľudských práv – úplne chýba. Samozrejme, je nevyhnutné dodržiavať ľudské práva, ale je nevyhnutné aj vytvárať podmienky na ich dodržiavanie. Ak sa teroristické organizácie financujú zo zahraničia – a toto je jednoznačne ten prípad –, potom je pre nás náročné zabezpečiť tieto podmienky. Toto uznesenie to, bohužiaľ, neberie do úvahy.

  Ana Gomes (S&D). – Vážený pán predsedajúci, plne sa stotožňujem s týmto uznesením, ktoré podporila naša politická skupina a ktoré vyzýva na opatrenia na podporu držiteľa Sacharovovej ceny Olega Orlova a toho, za čo bojuje – konkrétne proti porušovaniu ľudských práv v Predkaukazsku.

Dovoľte mi povedať, že ja ani naša skupina sa nestotožňujeme so slovami pána Mirskeho, ktorý vystúpil pred chvíľou a kritizoval Olega Orlova s tým, že by nemal využívať svoje postavenie ochrancu ľudských práv na kritiku pána Kadyrova. Každý demokrat, ktorý má trochu sebaúcty, vie, že nepotrebujete titul, nepotrebujete byť ochrancom ľudských práv a nepotrebujete byť členom organizácie Memorial či držiteľom Sacharovovej ceny na to, aby ste mali demokratické právo kritizovať akéhokoľvek predstaviteľa štátu alebo vlády.

Chcela by som tiež využiť túto príležitosť a podporiť to, čo pred chvíľou povedal náš kolega Raül Romeva i Rueda. Upriamil pozornosť tohto Parlamentu – a tiež Komisie a Rady a najmä pani Ashtonovej – na nebezpečnú situáciu, ktorá sa teraz vyvíja v Západnej Sahare. Chcela by som ju požiadať, aby zasiahla, aby marocké úrady nezatýkali ľudí zo Západnej Sahary, ktorí bojujú proti nezákonnej okupácii.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Máire Geoghegan-Quinn, členka Komisie. – Vážený pán predsedajúci, chcela by som vám poďakovať za to, že ste otvorili otázku situácie ľudských práv v Predkaukazsku.

Hoci protiteroristické operácie v Čečensku boli minulý rok oficiálne vyhlásené za skončené, násilie a atmosféra beztrestnosti tu stále pretrvávajú. Ešte viac to platí pre susedný Dagestan a tiež pre Ingušsko.

Ozbrojený útok na parlament v Groznom, ktorý sa odohral tento týždeň v utorok, je poslednou pripomienkou toho, že situácia je aj naďalej nestabilná a nebezpečná.

Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka pani Ashtonová odsúdila tento útok a vyhlásila, že žiadne okolnosti nemôžu ospravedlniť použitie teroristického násilia a samovražedných útokov.

Chcela by som využiť túto príležitosť a vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám obetí. Obete boli v tomto prípade civilisti a dvaja policajti, ktorí vykonávali svoje povinnosti. V Predkaukazsku aj naďalej pokračujú teroristické útoky, ako aj pravidelné útoky proti ochrancom ľudských práv a novinárom, pričom páchatelia týchto útokov sú len zriedka postavení pred súd.

Vzdávame hold všetkým tým, ktorí stratili životy, i tým, ktorí pokračujú vo svojej práci v takomto prostredí. Mnohí aktivisti, právnici a nezávislí novinári v celej Ruskej federácii čelia násiliu, obťažovaniu a zastrašovaniu.

Na prípady urážky na cti, z ktorej sú obvinení Oleg Orlov, riaditeľ centra pre ľudské práva Memorial, a predsedníčka Moskovskej helsinskej skupiny Ľudmila Alexejevová, by sme sa mali pozerať práve ako na zastrašovanie. Vyhlásenia pána Orlova, proti ktorým sa ohradil prezident Kadyrov, sa týkali skutočnosti, že vrah aktivistky z organizácie Memorial Natalie Estimirovovej, hoci bol identifikovaný, nebol postavený pred súd.

Európska komisia veľmi pozorne sleduje prebiehajúci druhý proces s pánom Orlovom. EÚ vyzýva Rusko, aby plnilo záväzky, ktoré na seba prevzalo ako člen Organizácie Spojených národov, OBSE a Rady Európy. Prezident Medvedev vystúpil proti tomu, čo nazval právnym nihilizmom vládnucim v Rusku. EÚ je pripravená podporiť ruské reformy súdneho systému.

Boli pripravené konkrétne aktivity v úzkej spolupráci s prezidentovou vládou a s Radou Európy.

EÚ si veľmi cení možnosť diskutovať o otázkach ľudských práv s ruskými orgánmi. Vítame otvorený postoj, ktorý prezident Medvedev zaujal pri diskusiách o týchto otázkach s EÚ. Pravidelné konzultácie na expertnej úrovni o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom ponúkajú príležitosť rozšíriť rozsah týchto diskusií.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledkoch a ostatných podrobnostiach hlasovania: pozri zápisnicu.)

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Monica Luisa Macovei (PPE), písomne. – Chcem vyjadriť hlboký súcit a znepokojenie v súvislosti s rastúcim počtom zavraždených či zmiznutých občanov v kaukazskom regióne, najmä s prípadom Natalie Estemirovovej. Nárast násilia a počtu zmiznutí aktivistov v oblasti ľudských práv a politických oponentov v regióne Predkaukazska od roku 2009 je znepokojujúci. Tieto konflikty a porušovanie ľudských práv destabilizujú región a bránia mieru a prosperite. Naliehavo vyzývam ruské orgány, aby zvýšili ochranu ochrancov ľudských práv vrátane tých, ktorí pracujú v organizácii Memorial. Vláda by sa mala snažiť usvedčiť tých, ktorí uskutočňujú únosy a vraždy, a nie umlčiavať tých, ktorí ako Oleg Orlov o týchto problémoch hovoria nahlas. Odsudzujem kroky orgánov v súvislosti s vyšetrovaním organizácií na ochranu ľudských práv, ako aj obvinenia z trestných činov, ktorým momentálne čelí Oleg Orlov za to, že nahlas prehovoril. Vyzývam Komisiu, aby vo svojom dialógu s Ruskom zdôraznila tieto otázky.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) V médiách sa nedávno veľa hovorilo o novom začiatku vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Ovocím týchto aktivít je spoločný nemecko-ruský projekt plynovodu Nord Stream a ponuka zahrnúť Rusko do európskeho bezpečnostného systému zo strany Nicolasa Sarkozyho.

Zdá sa, že v eufórii z nových hospodárskych dohôd tí, ktorí v EÚ rozhodujú, rýchlo zabudli na prípady Anny Politkovskej a Natalie Estemirovovej. Už roky je Únia založená na presvedčení, že ak môžeme povedať, že ľudia sú si rovní, potom táto rovnosť platí pre všetkých ľudí vo všetkých ohľadoch. Preto musí byť našou prioritou neustále bojovať za dodržiavanie zásad práva a poriadku, občianskych slobôd a ľudskej dôstojnosti. Je dôležité, aby Európska únia dôrazne reagovala na opakované prípady porušovania ľudských práv v Rusku a na tragédiu demokratickej opozície.

Médiá prinášajú správy, že každý 31. deň v mesiaci sa v ruských mestách uskutočňujú demonštrácie organizované hnutím Stratégia-31. Jeho členovia protestujú na obranu slobody zhromažďovania, združovania a organizovania pochodov a štrajkov, ktorú zaručuje článok 31 ústavy Ruskej federácie. Od začiatku svojej činnosti sa hnutie stretáva s opozíciou zo strany úradov. Demonštrácie vždy potlačia policajné jednotky osobitného určenia OMON, ktoré účastníkov napadnú a zbijú, potom ich odvezú na vidiek a nechajú hlboko v lesoch, prípadne ich zatknú a dokonca držia vo väzení bez oficiálneho dôvodu. Je povinnosťou Únie podrobne vyšetriť tieto aktivity a dôrazne sa voči nim ohradiť. Očakávajú to od nás nielen občania Ruska, ale aj celá európska spoločnosť.