Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2108(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0313/2010

Predkladané texty :

A7-0313/2010

Rozpravy :

PV 24/11/2010 - 13
CRE 24/11/2010 - 13

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 8.9
CRE 25/11/2010 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0441

Rozpravy
Streda, 24. novembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

13. Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je správa pani Kolarskej-Bobińskej v mene Výboru pre priemysel, výskum a energetiku s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (2006/2212(INI)) (A7-0313/2010).

 
  
MPphoto
 

  Lena Kolarska-Bobińska, spravodajkyňa.(PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, prednedávnom sme veľa hovorili o inštitucionálnych zmenách, ktoré vyplynuli z Lisabonskej zmluvy. Ide okrem iného o Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a postupy pri práci na rozpočte, no Lisabonská zmluva sa týka aj politík Únie. Dnes máme rozpravu o prvej energetickej stratégii po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorú Komisia pripravila na roky 2011 – 2020.

Je potrebné zdôrazniť, že stratégia Komisie i správa Parlamentu odrážajú ducha Lisabonskej zmluvy – ustanovenia týkajúce sa energetickej solidarity a záujmu o energetickú bezpečnosť a dodávky energie. Stratégia Komisie a správa Parlamentu zdôrazňujú aj posilnenie politiky v oblasti energie a zintenzívnenie jej európskej povahy. Prijatím istých opatrení to môžeme dosiahnuť.

Po prvé musíme urýchlene vykonávať v členských štátoch súčasné európske právne predpisy v oblasti energetiky. Preto plne podporujeme Komisiu v prijímaní prísnych opatrení voči vládam a podnikom, ktoré v tejto oblasti nepodnikajú žiadne kroky. Po druhé je potrebné dobré fungovanie spoločného trhu s energiou, ak máme dosiahnuť spoločné ciele. Týka sa to aj potreby vybudovať v Európe trh s obnoviteľnou energiou. Aby sme dosiahli naše ciele, je nevyhnutné rozšíriť a modernizovať európsku a cezhraničnú energetickú infraštruktúru. Často sa proti tomu stavajú monopoly a vlády, ktoré ich chránia. Bez celoeurópskej siete však nedosiahneme kľúčové ciele Európskej únie.

V tejto súvislosti treba prekonať dve hlavné prekážky: správu a financie. Pokiaľ ide o problematiku správy, musíme predovšetkým stanoviť jasné priority a pravidlá výberu kľúčových projektov. Bez týchto kritérií a bez jasných pravidiel spôsobí výber projektov veľa konfliktov a nezhôd a namiesto nádeje vyvolá podozrenie. Na vnútroštátnej úrovni sú však podstatné regulačné opatrenia, najmä v súvislosti s cezhraničnými projektmi.

Teraz prejdime na najdôležitejší problém – financovanie infraštruktúry. Vieme, aké napätie momentálne sprevádza schvaľovanie rozpočtu na budúci rok, no s finančným rámcom po roku 2013 bude spojené ešte väčšie napätie. Výdavky, ktoré plánujeme, však musia odrážať politické ciele Európskej únie. Mám tým na mysli energetickú bezpečnosť občanov. Budeme musieť nájsť aj nové spôsoby na pritiahnutie investícií podnikov a bánk. V správe sa o tom hovorí.

Energetická politika dnes stále viac súvisí so zahraničnou politikou Európskej únie. Naše vzťahy s vonkajšími energetickými partnermi by mali formovať zásady európskeho vnútorného trhu. Zahraničné podniky vstupujúce na európsky trh musia fungovať transparentne a v súlade so zákonom a musia byť riadené podľa transparentných dohôd. Vzťahuje sa to na ropovody a plynovody, ktoré sa postavia v budúcnosti, ako aj na tie, ktoré sa v súčasnosti budujú.

Vážený pán komisár, cením si pomoc, ktorú ste poskytli Poľsku pri našich rokovaniach s Ruskom o plynovode Jamal. Rada by som však videla rovnaké kroky aj v prípade ďalších plynovodov vrátane plynovodu Nord Stream. Chcela by som zdôrazniť, že transparentnosť sa musí vzťahovať na všetky súčasné i budúce projekty, nielen na niektoré z nich.

Ak to mám zhrnúť, vážený pán predsedajúci, Únia potrebuje dlhodobú víziu v oblasti energetickej politiky. Potrebujeme európske energetické spoločenstvo. Ak chce Komisia urýchliť opatrenia na strane podnikov a členských štátov, musí byť aj ona dôveryhodná a skutočne uplatňovať túto veľmi dobrú stratégiu a tiež infraštruktúrny balík. V budúcnosti bude chcieť Európsky parlament monitorovať vykonávanie tejto stratégie, pretože má skutočne ovplyvniť situáciu a nemá byť len vyjadrením našich zbožných prianí.

Napokon je veľmi dôležitý aj postoj členských štátov k cieľom obsiahnutým v stratégii Európskej komisie a v mojej správe. Budú pripravené zľaviť z vnútroštátnych záujmov v prospech spoločného európskeho dobra? Budú proti činnosti veľkých záujmových skupín a zohľadnia bezpečnosť a dobro spotrebiteľov? Ako poslanci Európskeho parlamentu na tom trváme. Blahoželám vám, pán komisár, k energetickej stratégii na nasledujúcich 10 rokov.

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie. (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na úvod by som rád povedal, že na mňa urobilo dojem množstvo a kvalita vašich myšlienok, kritických pripomienok a konštruktívnych príspevkov v súvislosti s dokumentom, ktorý Komisia predstavila ako návrh energetickej stratégie na roky 2011 až 2020. Chcel by som poďakovať pani Kolarskej-Bobińskej za prezentáciu, za inteligentné zozbieranie príspevkov kolegov poslancov a za stanovenie priorít, ktoré ja osobne považujem za dôležité. S potešením zahrnieme v najbližších týždňoch vašu správu do našej práce. Nasledujúcich niekoľko týždňov totiž bude veľmi hektických z hľadiska energetickej politiky. Rada pre energetiku 3. decembra a následne jedinečná príležitosť hláv štátov a predsedov vlád venovať sa problematike energetiky 4. februára poskytnú impulz pre naše spoločné ciele a pre europeizáciu energetickej politiky. Pokiaľ ide o mňa, Parlament je v tomto ohľade veľmi dôležitým partnerom.

Naša východisková pozícia sa dá opísať ako mimoriadne zložitá. Máme jednotný trh, ktorý ešte nie je úplný. Už 12 rokov predstavuje jednotný trh pre oblasť elektrickej energie a plynu zákon, ale nestal sa ešte skutočnosťou. Máme viac odvetvových trhov a regionálnych hraníc a musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že v najbližších piatich rokoch sa jednotný trh zrealizuje aj pre priemysel a spotrebiteľov s cieľom zintenzívniť hospodársku súťaž a zvýšiť transparentnosť.

Po druhé trpíme očividným nedostatkom infraštruktúry. Ak sa pozriete na podklad, ktorý na jednotnom trhu existuje pre iné výrobky, tovary a služby – cesty, železnice, letové dráhy, letiská, digitálny svet, vodné cesty –, uvidíte, že sme ešte ďaleko od toho, čo potrebujeme z hľadiska infraštruktúry na dopravu energie, najmä plynu a elektriny, ak chceme dosiahnuť ciele európskej energetickej politiky, konkrétne podporiť bezpečnosť dodávok, solidaritu, hospodársku súťaž a záujmy spotrebiteľov. V najbližších dvoch desaťročiach musíme do istej miery dobehnúť rozvoj, ktorý nastal za posledných dvesto rokov v prípade ciest a železníc a za posledných desať rokov v prípade digitálneho sveta. Súvisí to s prijatím u ľudí a s transparentnosťou. Potrebujeme transparentnosť, aby sme dosiahli lepšie prijatie rozvoja infraštruktúry pre elektrickú energiu a plyn, a potrebujeme primerané finančné prostriedky, ktoré musia poskytnúť v prvom rade spotrebitelia prostredníctvom cien energií, no ktoré sú aj politickou zodpovednosťou európskeho rozpočtu, keď ide o európske záujmy.

Po tretie máme do veľkej miery nevyužitý potenciál v oblasti energetickej účinnosti. Každý, kto je ako my závislý od dovozu a zároveň chce dosiahnuť pokrok z hľadiska udržateľnosti, ochrany klímy a ochrany životného prostredia, sa musí postaviť proti plytvaniu energiami a udávať tón v oblasti cielených energetických iniciatív, úspor energie a nárastu energetickej účinnosti vo verejnom, priemyselnom a súkromnom sektore. Energetická účinnosť bude preto ďalším bodom nášho aj vášho programu. S veľkým záujmom očakávam iniciatívnu správu Parlamentu, ktorá je už takmer dokončená a na základe ktorej na jar budúceho roka predstavíme našu stratégiu energetickej účinnosti širokej verejnosti, vám a Rade.

Ďalším prvkom našej stratégie je problematika dostupnej energie. Belgické predsedníctvo správne zdôrazňuje, že predovšetkým elektrická energia môže tiež spôsobiť rozdelenie spoločnosti v dôsledku toho, že energia je stále drahšia, a preto už nie je dostupná pre každého. Znamená to, že musíme v našej stratégii rozšíriť bezpečnosť dodávok, aby zahŕňala oblasť dostupnej energie pre priemysel a pracovné miesta a pre súkromné domácnosti. Ďalším dôležitým hľadiskom je výskum. Európa sa nemôže starať o všetko, no energetický výskum môže byť počas niekoľkých najbližších rokov oblasťou, na ktorú sa zameria európsky rozpočet a partnerstvo medzi verejnými orgánmi a odvetviami, ktoré výskum uskutočňujú.

Potom tu máme otázku úlohy vonkajších vzťahov, vonkajší rozmer. Pani Kolarska-Bobińska nás už na to upozornila. Potrebujeme spoločnú a koordinovanú európsku stratégiu v oblasti vonkajšej energetickej politiky, ak ide o hlavné záujmy Európy. Sme stále najväčším energetickým trhom z hľadiska spotreby pred Čínou a Spojenými štátmi. Ak sústredíme svoju kúpnu silu a infraštruktúrne stratégie, budeme mať vplyv. Ak vstúpi do hry stará zásada „rozdeľuj a panuj“, pre ostatných bude ľahšie odporovať nám. Nechceme, aby k tomu došlo. So zreteľom na to by som vám chcel poďakovať za rozmanité a inteligentné príspevky a za správu. Bude ma viesť v mojej pokračujúcej práci na stratégii, ktorá bude potom predložená Európskej rade.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Pilar del Castillo Vera, v mene poslaneckého klubu PPE.(ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, na úvod by som chcela zablahoželať pani spravodajkyni, ktorá vykonala vynikajúcu prácu. Jej správa je, samozrejme, rovnako ambiciózna ako rozsiahla a musím povedať, že je to výsledok ťažkých a úspešných rokovaní, na záver ktorých ju Výbor pre priemysel, výskum a energetiku prakticky jednomyseľne prijal.

Budem pokračovať v tejto téme a zdôrazním niečo, čo si všetci uvedomujeme, ale nezaškodí, ak to poviem: energetická situácia v Európe nie je práve optimálna. Nielenže sme stále viac závislí od dovozu energie z krajín mimo Európy, ale musíme sa vyrovnať aj s potrebou obrovských investícií do energetických infraštruktúr v čase, keď Európa ešte znáša následky krízy. A to všetko v situácii, keď sa nám ešte nepodarilo uplatniť vlastné právne predpisy v oblasti energetiky.

Teraz máme v tomto volebnom období nástroj, ktorý v predchádzajúcom volebnom období nebol k dispozícii. Lisabonská zmluva nielenže stanovuje sériu jasných cieľov, akými sú vnútorný energetický trh, bezpečnosť dodávok, energetická účinnosť a podpora energetických sietí, ale poskytuje Európskej únii aj právny rámec a pevný právny základ – článok 194 – na podnikanie krokov v oblasti energetickej politiky.

V tejto novej situácii, v ktorej sa uskutočňuje táto rozprava, žiadam všetkých kolegov poslancov, aby podporili túto správu, ktorá navrhuje sériu opatrení zameraných na zabezpečenie dodávok energie a plného vykonávania existujúcich právnych predpisov a programov. Zdôrazňuje tiež potrebu investovať do výskumu, podporuje rozvoj paneurópskych energetických sietí a vytvoreniu vnútorného energetického trhu pripisuje prioritu, ktorú si zaslúži.

Ďakujem vám veľmi pekne a žiadam vás všetkých, aby ste túto správu zajtra podporili.

 
  
MPphoto
 

  Marita Ulvskog, v mene skupiny S&D.(SV) Vážený pán predsedajúci, chcela by som poďakovať pani spravodajkyni Kolarskej-Bobińskej za vynikajúcu a otvorenú spoluprácu. Pre mňa ako sociálnu demokratku bolo dôležité pracovať na dosiahnutí stratégie energetickej politiky a dodávok energie s jednoznačným spotrebiteľským hľadiskom, ktorá tiež prinesie transparentnosť trhu obchodovania s energiou a zabezpečí, že klimatická kríza bude mať vplyv na naše rozhodnutia o prechode na obnoviteľné, udržateľné a bezpečné zdroje energie a energetické systémy. V tomto ohľade sme dosiahli aj určitý úspech, ktorý ma teší. Znenie týkajúce sa práv spotrebiteľov bolo vylepšené a vyjasnené, a presne ako hovorí pán komisár, to isté sa stalo v súvislosti s právom na nákup energií za rozumné ceny, aby si ich domácnosti mohli dovoliť. Ak chceme vyriešiť energetickú chudobu, musíme niečo robiť. Aj znenie týkajúce sa problematiky klímy bolo vyjasnené, hoci v tomto smere ešte musíme veľa urobiť.

Podľa mňa je tiež dôležité, aby bola v stratégii jasne uvedená zodpovednosť členských štátov napríklad za energetický mix. Najväčším sklamaním je to, že správa neobsahuje nijaké záväzné ciele v oblasti úspory energie a zvýšenia účinnosti – to je hanba. Členské štáty pravdepodobne nedosiahnu cieľ 20 %, čo je podľa našich noriem veľké zlyhanie, pretože úspora energie je jedným z najlepších spôsobov na zníženie našej závislosti od dovozu, posilnenie konkurencieschopnosti a vytvorenie pracovných miest. V Parlamente sa k tejto otázke vrátime v inej súvislosti a dúfame, že vtedy získame silnú podporu celého Parlamentu, ako aj Komisie.

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som chcel poďakovať pani spravodajkyni a zablahoželať jej k vynikajúcej správe. Dovoľte, aby som následne začal malým príbehom zo skutočného sveta. Pred desiatimi rokmi sa v Číne nevyrábal jediný veterný mlyn a dnes v Číne pôsobí jedna z desiatich najväčších svetových spoločností v oblasti veternej energie. Očakáva sa, že o dva roky bude mať Čína dve spoločnosti v prvej päťke. Pred desiatimi rokmi tam nemali nič. Dnes Čína predstavuje 50 % svetovej výroby veterných mlynov. Čína napreduje a napreduje rýchlo.

Je mi ľúto, ale z tohto hľadiska je nová energetická stratégia Komisie odrádzajúca z dôvodu nedostatočných ambícií dosiahnuť ekologickejšiu budúcnosť. Pre Európu potrebujeme ambicióznu stratégiu v oblasti energie, nielen uznesenie konferencie COP 16, ktoré si aj tak nikto neprečíta. Musíme v Európe uplatňovať ambiciózne a konkrétne politické ciele. Zdá sa, že stratégia Rady a Komisie je „keď príde správny čas, budeme môcť byť ambiciózni“. Správny čas však nastal a nemôžeme si sadnúť, oddychovať, čakať nejakú veľkú medzinárodnú záväznú dohodu a až potom konať.

Ak má energetická stratégia prinášať výsledky v oblasti klímy, rastu a pracovných miest, potrebujeme omnoho ambicióznejší a trhovo založený prístup, aby sme mohli využiť mechanizmus trhu vo svoj prospech. Je na nás, aby sme rozhýbali trh a ukázali priekopníkom, kam chceme ísť, aby nás tam mohli dostať. Preto skupina ALDE žiada, aby EÚ prešla na 30 % cieľ zníženia emisií CO2. Trh s emisiami, hlavný mechanizmus na zníženie našich emisií CO2 a ekologické investovanie, nefunguje. Je zaplavený kvótami a cena je príliš nízka, a teda neexistujú stimuly na investície do ekologickejších technológií. Veríme, že EÚ musí urobiť tento krok v prospech nášho hospodárskeho rastu, klímy a energetickej bezpečnosti. Poďme, Európa, poďme, Komisia, prejdime od slov k činom.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Claude Turmes, v mene skupiny Verts/ALE. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by som rád poďakoval vo svojom mene a v mene našej skupiny za prácu Leny Kolarskej-Bobińskej, ako aj tieňových spravodajcov. Asi nebolo jednoduché dostať nás všetkých dohromady – ako stádo oviec –, ale vám sa to podarilo.

Moje prvé posolstvo znie „vykonávať, vykonávať, vykonávať“. Nepotrebujeme novú energetickú politiku. Musíme vykonávať klimatický balík, tretí balík o vnútornom trhu a bezpečnosť dodávok zemného plynu. Potom k tomu musíme pridať cielené politiky. Spomenuli ste energetickú účinnosť. Tá je mimoriadne dôležitá a očakávame správu pána Bendtsena, ktorá sa bude tejto problematike venovať podrobnejšie.

Druhá poznámka sa týka vnútorného trhu. Pán komisár, myslím si, že ste vykonali vynikajúcu prácu na infraštruktúrnom balíku. Dúfam však, že v istom zmysle nepoľavíte v oblasti politiky hospodárskej súťaže. Za posledných päť rokov sme dosiahli dobré výsledky v oblasti boja proti dominantnému postaveniu na trhu a to musí byť kľúčové ťažisko našej európskej energetickej politiky.

Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, naša správa je omnoho konkrétnejšia a vaša stratégia EÚ a energetická stratégia do roku 2020 sú veľmi vágne. Jens Rohde má pravdu. Obnoviteľné energie budú v Európe v najbližších desiatich rokoch tvoriť až 70 % všetkých investícií v oblasti energetiky. Obnoviteľná technológia predstavuje náš najväčší vývozný trh zo všetkých energetických technológií. Nemyslím si, že oslabenie obnoviteľných zdrojov energie v stratégii EÚ 2020 vysiela správny signál. Potrebovali by sme osobitnú kapitolu pre investície, ktoré budú v priebehu najbližších desiatich rokov najväčšie.

V našej správe sme tiež omnoho opatrnejší, pokiaľ ide o opätovné otvorenie diskusie o rámcových vnútroštátnych systémoch a ďalších systémoch. Vlády chcú vnútroštátne podporné systémy a my by sme nemali do tejto rozpravy vnášať zmätok tým, že znova otvoríme rozpravu o predmetnej problematike.

Zemný plyn bude v budúcnosti dôležitý, rovnako ako ropa. Mám pre vás dve konkrétne otázky. Po prvé sa chcem spýtať, ako vidíte trh s plynom v odvetví energetiky v najbližšom desaťročí. Druhá otázka znie: na tlačovej konferencii ste sa veľmi jasne vyjadrili k ropnému vrcholu a tiež k riziku dosiahnutia ceny 200 USD za barel. Ako to súvisí s dopravnou politikou na úrovni Komisie?

 
  
MPphoto
 

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR.(PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa, samozrejme, pridal k poďakovaniu vyjadrenému pani spravodajkyni za veľmi dobrú spoluprácu počas prípravy tejto veľmi zložitej správy. Správa zdôrazňuje všetky najvýznamnejšie úlohy európskej energetickej politiky. Myslím si, že Únia musí predovšetkým vyriešiť protitrhové ustanovenia v dohodách s tretími krajinami. Je to jedna z najväčších prekážok.

Predovšetkým Rusko ukladá obmedzenia prístupu k plynovodom a zakazuje aj reexport, čím obmedzuje majetkové práva európskych podnikov vo vzťahu k plynu, ktorý už kúpili. To sa stalo v prípade poľskej zmluvy, ktorý pán komisár pozná. Účel ruskej politiky je udržať si monopol na trhu s plynom čo najdlhšie. Monopol Gazpromu v strednej Európe sa udržiava na úkor spoločného trhu, na úkor hospodárskej súťaže a napokon na úkor práv spotrebiteľov. V takých prípadoch musí Únia reagovať veľmi rozhodne a nesmie vylúčiť diplomatický faktor a úlohu vysokej predstaviteľky pre zahraničnú politiku. V opačnom prípade bude naša reakcia jednoducho nevyvážená.

Diplomacia Únie by mala vo všeobecnosti venovať viac pozornosti otázkam spojeným so surovinami. Táto téma je stále dôležitejšia a predstavuje významnú úlohu pre naše služby vzhľadom na právomoci v oblasti obchodnej politiky EÚ. V energetickej politike by sme mali určite plne podporovať moderné technológie, zariadenia na výrobu skvapalneného plynu, geotermálnu energiu a bridlicový plyn. Kým nezabezpečíme bezpečnosť a diverzitu dodávok plynu, nemôžeme si dovoliť príliš náhle sa vzdať uhlia. V opačnom prípade len zvýšime svoju závislosť od plynu najmä v strednej Európe, kde uhlie stále zohráva mimoriadne dôležitú úlohu.

Ešte jedna posledná vec: myslím si, že je potrebné všimnúť si určitý inštitucionálny problém. Všetkým otázkam, o ktorých pani Kolarska-Bobińska hovorí vo svojej správe, bola venovaná veľmi neprimeraná pozornosť v oznámení Európskej komisie, ktoré bolo zjavne vypracované bez zohľadnenia stanoviska Parlamentu. Je to veľmi zlá zhoda okolností – tento postup je veľmi zlý. Nemyslím si, že by sme mali postupovať takto.

 
  
MPphoto
 

  Niki Tzavela, v mene skupiny EFD.(EL) Vážený pán predsedajúci, rada by som zablahoželala pani Kolarskej-Bobińskej k vynikajúcej a veľmi ťažkej práci. Keďže sme si tu vypočuli veľa ambicióznych cieľov – a môj ctený priateľ pán Turmes opakovane hovoril o uplatňovaní –, myslím si, že by sme mali všetci zablahoželať Komisii k nedávnemu oznámeniu o otázkach energetickej stratégie, ktoré vydala v novembri. Je to prvá realistická stratégia, ktorej sme svedkami. Komisia konkrétne a jasne uvádza ťažkosti: definuje ich a naznačuje, aké ťažkosti existujú a kde máme priestor na uskutočnenie stanovených cieľov.

Vážený pán komisár, keďže ste nám predložili realistickú strategickú politiku v oblasti energetiky a ja to skutočne vítam, rada by som navrhla praktické a realistické riešenie projektu South Stream. Máme dva malé plynovody: ITGI a TAP. Sú hotové a dostatočne rýchle. Môžete sa posunúť ďalej. Plynovod Nabucco je veľký, a teda komplikovaný a môže dôjsť k sklzom. Posuňme sa preto dopredu v prípade dvoch malých plynovodov.

 
  
MPphoto
 

  Dimitar Stoyanov (NI).(BG) Vážený pán predsedajúci, chcem vyjadriť podporu vypracovanej správe, najmä jej poslednej časti, ktorá vyzýva na uprednostnenie záujmov občanov pred politickými argumentmi.

Dôvodom je to, že je na to veľmi jednoduchý príklad. V súčasnosti sa rozvíjajú dva hlavné projekty: South Stream a Nabucco. V Bulharsku niektoré radikálne frakcie tvrdia, že tieto projekty sú navzájom nezlučiteľné. Vyzerá to takmer tak, že buď budeme mať South Stream, alebo Nabucco. Verím, že hospodárska súťaž medzi týmito dvoma projektmi je jediným možným spôsobom, ako zaistiť bezpečnú a lacnú energiu pre občanov Európy.

Ďalšou mimoriadne dôležitou otázkou, ktorú v žiadnom prípade nesmieme prehliadať, je jadrová energetika a jej rozvoj vo vzťahu k politizácii tejto problematiky. Hovorím o tom z toho dôvodu, že rozhodnutie o odstavení reaktorov elektrárne Kozloduj v Bulharsku bolo politické. Namiesto toho, aby pomocou nich generovali miliardy eur, z ktorých časť sa mohla dokonca dostať aj do rozpočtu EÚ, musia teraz členské štáty platiť kompenzácie v dôsledku politického rozhodnutia o odstavení týchto reaktorov.

Okrem toho sme nedávno zaznamenali hysterické nálady v súvislosti s otázkou jadrových elektrární. Chcel by som vás požiadať, aby ste sa za nás postavili proti týmto organizáciám aktivistov pomocou prijatia nestranného opatrenia zameraného proti tejto problematike – predovšetkým preto, že neponúkajú žiadnu alternatívu. Jadrová energetika je v skutočnosti možnosť, ktorá tiež môže zaistiť bezpečnú a lacnú energiu.

 
  
MPphoto
 

  Herbert Reul (PPE). (DE) Vážený pán predsedajúci, vážený pán Oettinger, dámy a páni, aj ja by som chcel poďakovať pani Kolarskej-Bobińskej za veľmi konštruktívnu a intenzívnu prácu. Keďže vyjadrujem svoje poďakovanie, podporujem aj správu na rozdiel od niektorých kolegov poslancov, ktorí síce správu oceňujú, no prostredníctvom určitých kľúčových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa zajtra pokúsia niektoré pasáže radikálne zmeniť. Preto by som sa chcel zaoberať požiadavkou, aby sme boli ambicióznejší, ktorá už bola vyjadrená veľakrát. Nie som si istý, či sú vyjadrenia v tomto smere ambiciózne alebo prehnané.

Som pani Kolarskej-Bobińskej veľmi vďačný za to, že predstavila realistickú politiku, lebo práve to je potrebné v čase hospodárskej a finančnej krízy. Nepotrebujeme rozvíjať nové sny, ale predložiť niečo, čoho dosiahnutie budeme môcť o rok, dva, tri alebo štyri preukázať.

Som jej veľmi vďačný za to, že sa zmieňuje o význame energetického mixu a o zodpovednosti členských štátov, ktoré sa potom samy rozhodnú, čo chcú. Nebudeme trvať na tom, že existuje len jedna perspektíva, a tou sú obnoviteľné energie. Perspektíva zahŕňa obnoviteľné energie, uhlie, ropu, zemný plyn a jadrovú energiu, ako aj jadrovú syntézu. Bol by som veľmi rád, keby sme si skutočne zachovali všetko, čo pani Kolarska-Bobińska napísala a čo získalo podporu širokej väčšiny.

Zaoberala sa otázkou finančnej zodpovednosti, potrebou rozvíjať a zaviesť infraštruktúru, nielen o ňu žiadať a hovoriť, že peniaze musia odniekiaľ prísť. Poukázala tiež na zodpovednosť podnikov.

To nás vedie k jednotnému trhu. V tomto ohľade nemusíme žiadať o nový balík a nové právne predpisy. Namiesto toho musíme žiadať o vykonávanie a revíziu, ako aj o realistický prístup, aby sa stanovené normy aj uplatnili v praxi. V neposlednom rade nesmieme len hádzať nové veci navrch a potom byť nakoniec prekvapení, keď sú ceny energií také vysoké, že občania ich už nedokážu platiť. Je ambiciózne alebo nezodpovedné len jednoducho pridávať nové veci na kopu, zvyšovať náklady a potom sa sťažovať na energetickú chudobu občanov?

Niekedy sa rozprava sústredí len na priemysel, no v niekoľkých najbližších mesiacoch a rokoch to plne zasiahne aj občanov. Bol by som rád, keby sme na začiatku niektorých rozpráv zohľadnili konečný výsledok.

 
  
MPphoto
 

  Teresa Riera Madurell (S&D).(ES) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v prvom rade by som chcela poďakovať pani Kolarskej-Bobińskej a tiež tieňovej spravodajkyni z našej skupiny pani Ulvskogovej a ďalším spravodajcom za vynikajúcu prácu.

Vzhľadom na svoju strategickú povahu je to rozsiahla správa, ktorá sa podrobne zaoberá rôznymi hľadiskami energetickej politiky EÚ, pričom stratégiu buduje na základe významného počtu právnych predpisov, ktoré sme prijali v posledných rokoch. Počas krátkeho času, ktorý mám k dispozícii, by som rada zdôraznila dva významné aspekty tejto správy: prepojenia a zdaňovanie.

V tomto štádiu teraz veľmi súrne potrebujeme rozhodné vykonávanie legislatívnych a finančných mechanizmov, ktoré máme k dispozícii, aby sme posilnili slabé spojenia v transeurópskych energetických sieťach v správnom časovom rámci, čo je veľmi dôležité.

Čo sa týka zdaňovania, som presvedčená, že ak sa majú účinnosť, úspory energie a obnoviteľné zdroje energie rozvinúť na trhovú úroveň, sú potrebné nielen osobitné daňové opatrenia, ale aj daňové stimuly v podobe primeraných odpočtov a výnimiek.

 
  
MPphoto
 

  Lena Ek (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, v Európe máme obrovské problémy s energetickým trhom a rozvodnou sieťou, a to ani nehovorím o tom, že výroba energie je založená predovšetkým na fosílnych zdrojoch. Ak niekto hovorí vykonávať, vykonávať, vykonávať, ja by som povedala sústrediť sa, sústrediť sa, sústrediť sa. Uvediem niekoľko príkladov.

Stále nám chýba 50 % financií na plán SET. Máme rokovania o rozpočte, ktoré sa uberajú úplne iným smerom než táto energetická stratégia. Museli sme bojovať – prepáčte mi, nechcem, aby ma vyviedli z Parlamentu – ako fras za plán hospodárskej obnovy Európy, energetickú účinnosť a alternatívne palivá. V oblasti výskumu máme rovnaký problém.

Pán komisár, ten istý týždeň, ako diskutujeme o dokumente, ktorý je, pripúšťam, čiastočne dobrou stratégiou, hlasujeme o správe o dotáciách na uhlie, ktorá tvrdí, že Španielsko dotuje uhlie na trhu s uhlím neschopnom konkurencie až vo výške 50 000 EUR na pracovné miesto, zatiaľ čo priemer je 17 000 EUR na pracovné miesto. Ako môžeme byť konkurencieschopní a moderní, ak prijímame takéto rozhodnutia? Škodí to celej stratégii.

 
  
MPphoto
 

  Jaroslav Paška (EFD).(SK) Skúsenosti z uplynulých rokov, keď prerušenie dodávok plynu z Ukrajiny či rozsiahle výpadky elektrickej energie vo viacerých krajinách Európskej únie nám ukázali, že náš energetický systém nemá dostatočné rezervy na prekonávanie krízových situácií, sa ukázalo, že dobudovanie si vyžiada rozsiahle investície, a preto bude potrebné pri rozhodovaní o jeho zmenách postupovať koordinovane a premyslene, aby sme vložené prostriedky využili čo najefektívnejšie.

Predložená správa reaguje na túto skutočnosť veľmi komplexne, keď sa zaoberá prakticky všetkými aspektmi, ktoré bude pri riešení energetických problémov treba zohľadniť. A to od legislatívnych a kompetenčných východísk cez obchodné pravidlá, modernizáciu sietí a spôsob ich financovania.

Popri zaistení bezpečnosti dodávok energií, podpore vývoja a výskumu sa nezabúda ani na potrebu väčšej energetickej efektívnosti a využitie energií z obnoviteľných zdrojov. Svojou komplexnosťou a vyváženosťou je táto správa, myslím si, dobrým východiskom pre ďalšiu prácu na zlepšení európskeho energetického systému.

 
  
MPphoto
 

  Bendt Bendtsen (PPE).(DA) Vážený pán predsedajúci, predovšetkým by som chcel poďakovať pani spravodajkyni za úžasnú prácu a vyváženú správu. Niet pochýb, že potreba novej energetickej stratégie pre Európu rýchlo narastá. Nepochybujú o tom ani európske podniky. Sme stále viac závislí od plynu z Ruska a ropy z Blízkeho východu. Energetická stratégia sa stala súčasťou európskej zahraničnej i bezpečnostnej politiky a otázkou bezpečnosti dodávok. Naše rozhodnutia v Európe sú mimoriadne dôležité pre našu konkurencieschopnosť. V budúcnosti budú potrebné obrovské investície, ktoré nám umožnia dosiahnuť úplný a súdržný vnútorný trh. Potrebné sú aj masívne investície do energetickej účinnosti. Ušetrená penca je zarobenou pencou. Energetická účinnosť je zároveň najlacnejší spôsob zníženia emisií CO2.

Chcel by som poďakovať pánovi komisárovi Öettingerovi za dnešné pripomienky v súvislosti s energetickou účinnosťou. Pokiaľ ide o energetickú účinnosť – bez ohľadu na to, či sú ciele záväzné alebo nie –, teší ma oznámenie Komisie, v ktorom je uvedený veľký počet oblastí, v ktorých môžeme urobiť viac. Som otvorený aj poskytnutiu väčších právomocí Komisii, aby mohla zamietnuť národné akčné plány, ak nie sú primerané na dosiahnutie nášho 20 % cieľa do roku 2020.

Spojené štáty a Čína okrem toho vo veľkom investujú do oblastí, ktoré zvýšia energetickú účinnosť. Všetci si plne uvedomujú, že cena energie sa v budúcnosti zvýši, a Európa momentálne trpí nedostatočnou konkurencieschopnosťou v globálnom svete. Pomocou rozumných investícií do energetickej účinnosti, infraštruktúry, inteligentných sietí atď. musíme preto poskytnúť podnikom príležitosť na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti. Ďalším prínosom budú nové pracovné miesta a inovatívne podniky v Európe, ktorá v súčasnosti stráca tisíce pracovných miest.

 
  
MPphoto
 

  Ivari Padar (S&D).(ET) Vážený pán predsedajúci, blahoželám pani spravodajkyni a kolegom k tejto úspešnej správe. Vytvorenie paneurópskeho trhu s energiou je v záujme všetkých Európanov. Pri otvorení energetických trhov sme však ignorovali otázky transparentnosti a komplexnosti trhov.

Znepokojuje ma, že zatiaľ čo na trhoch mení majiteľa elektrina, plyn a emisné kvóty CO2 v hodnote stoviek miliárd eur, existuje tu jednoznačná medzera v oblasti dohľadu a právnych predpisov. Vítam preto iniciatívu Komisie zameranú na vyplnenie tejto medzery. Dúfam, že oznámenie Komisie, ktoré bude onedlho prijaté, sa zameria na ochranu spotrebiteľa a definuje jasný celoeurópsky regulačný rámec, ktorý stanoví jednoznačné pravidlá a definície zamerané na zabránenie obchodovaniu s využitím dôverných informácií a manipulácii trhu a na zvýšenie trhovej likvidity.

Verím, že Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, regulátor energetického trhu Európskej únie zriadený tretím balíkom o vnútornom trhu, napokon bude musieť vykonávať dohľad obchodovania s elektrinou, plynom a emisiami. Navrhujem, aby bol dohľad týchto troch trhov prenesený pod záštitu jediného regulátora v členských štátoch.

 
  
MPphoto
 

  Fiona Hall (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, som rada, že energetická stratégia Komisie do roku 2020 hovorí o prebiehajúcej revízii v oblasti vplyvu zmien nepriameho využívania pôdy. Je veľmi dôležité, aby Komisia splnila svoju povinnosť predložiť návrh v tomto smere do konca tohto roka. Zmiernia sa tým rozšírené obavy verejnosti, že niektoré biopalivá, ktoré momentálne existujú na trhu, možno neprinášajú čisté zníženie emisií skleníkových plynov, a bude to aj v prospech priemyslu, ktorý vyvíja inovatívne procesy, ktorých pridaná hodnota si zaslúži uznanie.

Čo sa týka otázky energetickej bezpečnosti, chcel by som požiadať Komisiu, aby prehodnotila svoje pripomienky k harmonizácii vnútroštátnych podporných systémov pre obnoviteľné zdroje energie. Som absolútne za opatrenia na európskej úrovni, ak majú pridanú hodnotu. Členské štáty však len nedávno prišli s národnými akčnými plánmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a pracujú na ich vykonávaní. Išlo by o prílišnú harmonizáciu.

 
  
MPphoto
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE). – (PT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v prvom rade by som chcela poďakovať pani spravodajkyni za vynikajúcu prácu na tejto správe. Odvetvie energetiky je hybnou silou hospodárskeho rastu. Európa má stratégiu pre energetiku a boj proti zmene klímy od roku 2008. Vykonávanie tejto stratégie je veľmi dôležité, no Lisabonská zmluva nám umožňuje ísť ďalej a otvára cestu vytvoreniu skutočného energetického spoločenstva v rámci Európy.

Potrebujeme prehĺbiť vnútorný trh s energiou, vybudovať a prepojiť siete a zaistiť energetickú solidaritu a umiestniť spotrebiteľa do stredu svojich záujmov. Je potrebné zvýšiť verejné financovanie a rozvoj nástrojov a programov na podporu energetickej účinnosti. Vedecký výskum a technológie zohrávajú pri dosahovaní týchto cieľov kľúčovú úlohu.

Vzhľadom na to vítam spustenie rozličných európskych priemyselných iniciatív v rámci európskeho strategického plánu pre energetické technológie a vyzývam Komisiu na praktické uskutočnenie zvyšných opatrení v tomto pláne. Ôsmy rámcový program by tiež mal stanoviť za svoju prioritu v oblasti energetiky výskum a vývoj inovatívnych technológií. Je preto veľmi dôležité, aby sme mali primerané financovanie na podporu čistých a udržateľných technológií. To je jediný spôsob, ako budeme môcť udržať konkurencieschopnosť svojho priemyslu, podporovať hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 

  Kathleen Van Brempt (S&D).(NL) Vážený pán predsedajúci, slovo, ktoré tu dnes najčastejšie počúvame, je „stratégia“, a je to správne. Vítame preto stratégiu Komisie. Je však pre nás trochu sklamaním, pán komisár, lebo s dobrou stratégiou je spojené vykonanie riadneho posúdenia – posúdenia problémov s dodávkami a najmä ekologických problémov a tiež sociálnych problémov – a priority sa stanovujú na základe tejto stratégie. Veľmi veľký význam prikladám slovu „priorita“, pretože to znamená usporiadanie vecí v poradí dôležitosti. Energetická účinnosť je na prvom mieste tohto poradia. Spomenuli ste to, ale prečo, ak považujeme energetickú účinnosť za takú dôležitú, je také ťažké stanoviť ciele, ktoré chceme vykonávať v členských štátoch? Je to veľmi dôležité. Vieme, že to funguje, a je to spôsob, ako sa dostať tam, kam sa potrebujeme dostať. Preto by som rada požiadala pána komisára, aby skutočne prijal túto prioritu a aby ju naozaj predstavil počas vašich príprav na veľký samit vo februári.

 
  
MPphoto
 

  Romana Jordan Cizelj (PPE).(SL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dnes rozhodujeme o smerovaní vývoja v oblasti energetiky do roku 2020. Toto obdobie je však prikrátke. Trvá veľa rokov, kým energetické zariadenia začnú fungovať a začnú sa používať. Budovanie sietí a elektrární tiež trvá nejaký čas. Životnosť takýchto stavieb je niekoľko desaťročí. Preto investori potrebujú skutočne stabilné politické usmernenia na omnoho dlhšie obdobie. Ak chceme splniť ciele v oblasti zmeny klímy a udržateľnej energie, musíme vypracovať politický rámec, ktorý pôjde omnoho ďalej do budúcnosti. Potrebujeme strategický dokument pre energetický rozvoj minimálne do roku 2050.

Jadrová energia sa stále viac stáva jedným zo zdrojov energie budúcnosti a ja by som preto zdôraznila tri úlohy, ktoré podľa mňa pred nami na európskej úrovni v tomto smere stoja. Predovšetkým musíme prijať legislatívne opatrenia, aby sme zaistili bezpečné vyradenie jadrových elektrární z prevádzky a bezpečnú likvidáciu a rádioaktívneho odpadu v súlade so zásadou, podľa ktorej znečisťovateľ platí.

Po druhé musíme účinnými a transparentnými postupmi zabezpečiť, že nové elektrárne sa budú stavať v súlade s najprísnejšími možnými bezpečnostnými normami. Môžeme to dosiahnuť zavedením minimálnych noriem na schvaľovanie a potvrdzovanie projektov nových jadrových elektrární. Okrem toho musíme zvážiť vydávanie licencií na nové typy jadrových elektrární na európskej úrovni. Pomohlo by nám to využiť kombinované vedomosti a pomôcť krajinám, ktoré len teraz zavádzajú jadrovú energiu, a tým, ktoré majú v skutočnosti pomerne obmedzené správne orgány.

Po tretie potrebujeme demokratickejší rozhodovací proces v oblasti jadrových otázok. Jadrová energetika je len jedným z mnohých potenciálnych zdrojov energie, a preto musia byť rozhodovacie postupy rovnaké ako v prípade uhlia, obnoviteľných zdrojov energie, plynu a ropy. Európsky parlament musí získať spolurozhodovacie právomoci. Nepotrebujeme revidovať zmluvu o Euratome, lebo to by sa dalo uskutočniť pomocou medziinštitucionálnej dohody.

 
  
MPphoto
 

  Adam Gierek (S&D).(PL) Vážený pán predsedajúci, energia predstavuje až okolo 40 % výrobných nákladov, pričom mzdové náklady dosahujú len 15 %. Získanie surovín na výrobu energie si však tiež vyžaduje energiu. Konkurencieschopnosť hospodárstva bude preto závisieť od energetiky. Dogma týkajúca sa účinku na svetovú klímu a podpory takzvaného bezuhlíkového hospodárstva je nezmyslená. Znechutenie záväznými cieľmi v oblasti uhlíka je príkladom návrhov, ktoré sú sociálne a hospodársky nezodpovedné, podobne ako technológia CCS, ktorá bola nanútená uhoľným elektrárňam – prečo nie v prípade ostatných palív? Prečo nie je hybnou silou pokroku účinnosť?

Musím vysloviť varovanie týkajúce sa sociálnej nespokojnosti v súvislosti s vytváraním energetickej chudoby. V nových členských štátoch predstavujú energie približne 40 % výdavkov domácností. Musím tiež vysloviť varovanie týkajúce sa straty energetickej bezpečnosti v dôsledku právnych predpisov, ktoré boli prijaté, najmä balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky. Ešte jedna vec: prečo členské štáty nemôžu rozhodovať za seba o tom, ako znížia svoje emisie CO2, tak ako môžu rozhodovať o energetickom mixe?

 
  
MPphoto
 

  Lambert van Nistelrooij (PPE).(NL) Vážený pán predsedajúci, na základe novej Lisabonskej zmluvy je energetika spoločnou zodpovednosťou EÚ a členských štátov. Druhý energetický balík, ktorý je v podstate základom tejto stratégie, si jednoznačne zaslúži doplnenie a správa v tomto smere prináša dobrú analýzu. Na palubu však musia nastúpiť členské štáty a ich súkromné a verejné subjekty. Operačné programy medzi členskými štátmi a v rámci nich sú stále dôležitejšie. Boli stanovené dostatočné percentuálne ciele v oblasti klímy i energetiky. Nové dodatočné záväzné ciele nie sú potrebné. Ako už bolo uvedené, dôležité je vykonávanie, pričom so sebou berieme občanov – spotrebiteľov. Mohlo by sa stať aj to, že Komisia bude musieť zlepšiť svoje hodnotenie týchto národných programov a že naše zdroje, možno eurodlhopisy, budú od toho musieť závisieť. Stále existuje priepasť medzi slovami a činmi. Prvý z dvoch základných bodov je energetická účinnosť: je to veľká príležitosť. Prispieva ku konkurencieschopnosti našich spoločností a tiež k zamestnanosti – napríklad v odvetví zariadení a stavebníctva. Pozrite sa aj na svoju krajinu: výsledkom bolo vytvorenie desaťtisícov pracovných miest v Nemecku. Druhým hlavným bodom je – áno, povedali ste to – infraštruktúra spájajúca krajiny a oblasti v rámci krajín a inteligentné siete. Preto sú potrebné eurodlhopisy. Mám otázku pre pána komisára: nastane v oblasti týchto eurodlhopisov v decembri pokrok? Hovoríme o nových zdrojoch – potrebujeme peniaze – a ja by som chcel, aby ste nám povedali, či budete takýmto spôsobom naozaj získavať peniaze. Potrebujeme akciu.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Vážený pán predsedajúci, energetická stratégia Európskej únie sa musí zamerať na energetickú účinnosť, znižovanie spotreby primárnej energie a energetickej chudoby, ako aj na podporu obnoviteľných zdrojov energie a energetickú bezpečnosť Únie. Je však absolútne nevyhnutné, aby bola energetická stratégia Únie spojená aj s priemyselnou politikou, dopravnou politikou, politikou v oblasti výskumu a inovácií, ako aj s politikou boja proti zmene klímy.

Vyzývame Komisiu a členské štáty, aby vypracovali finančné a daňové nástroje potrebné na energetickú účinnosť najmä v odvetví stavebníctva a aby si energetickú účinnosť a inteligentnú energetickú infraštruktúru stanovili za prioritu budúceho viacročného finančného rámca.

Únia musí prikladať väčší význam Východnému partnerstvu, najmä oblasti Čierneho mora, ktorá je z geopolitického hľadiska mimoriadne dôležitá pre energetickú bezpečnosť a diverzifikáciu trás dodávok energie do Únie.

Komisiu a členské štáty tiež žiadame, aby pokračovali v projekte južného európskeho plynového koridoru, najmä v projekte Nabucco, ktorý by mohol významne zvýšiť bezpečnosť dodávok energie.

 
  
MPphoto
 

  Alajos Mészáros (PPE).(HU) Vážený pán predsedajúci, pani Kolarska-Bobińska i pán komisár Oettinger si zasluhujú ocenenie za svoju prácu, ktorá naozaj predstavovala významné úsilie. V dôsledku Lisabonskej zmluvy bude energetická stratégia Európskej únie postavená na štyroch nových pilieroch: jednotný energetický trh, bezpečnosť dodávok, energetická účinnosť a prepojenie európskych energetických sietí.

Pri mapovaní novej energetickej stratégie musíme pamätať na niekoľko problémov. Zatiaľ čo zásoby fosílnych palív postupne ubúdajú, môžeme zvýšiť dostupné zásoby tým, že nájdeme nové miesta na ťažbu surovín a budeme vyvíjať úsilie v oblasti výskumu a vývoja. Závislosť Európy od energií narastá postupne s nárastom počtu obyvateľov. Do roku 2030 bude Európa nútená zabezpečiť 65 % dovozu energie zo zdrojov mimo EÚ. V prípade dodávok zemného plynu by toto číslo mohlo dosiahnuť 80 %. Musíme sa usilovať ďalej diverzifikovať dopravné cesty a nákupné zdroje. Kľúčový význam môže mať aj renovácia momentálne fungujúcich elektrární.

Nestačí vyčleniť značné sumy na vyradenie zastaraných elektrární – musíme sa starať aj o ich údržbu. Členské štáty musia komplexne prehodnotiť svoj postoj k jadrovej energii. Ak chceme splniť ciele v oblasti zmeny klímy, musíme pokračovať v úsilí v oblasti rozvoja jadrovej energetiky. V opačnom prípade to nebude možné. Odporúčam, aby sme boli v tejto oblasti opatrní, aby sme zabezpečili, že naše ambiciózne plány neohrozia našu priemyselnú a obchodnú konkurencieschopnosť. V tomto zmysle máme pred sebou vyváženú správu, ktorá obsahuje reálne splniteľné záväzky. Preto ju jednoznačne podporujem.

 
  
MPphoto
 

  Mario Pirillo (S&D). (IT) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, zaručenie udržateľnej, bezpečnej a dostupnej energie určite pre Európu predstavuje jeden z najväčších problémov nadchádzajúcich rokov.

Politické ciele Európskej únie si vyžadujú sériu opatrení, ktoré nemožno ignorovať. Úplné uskutočnenie vnútorného trhu s energiou je cieľom, ktorý môžeme dosiahnuť, len ak súčasné právne prepisy týkajúce sa energetického balíka vykonajú všetky členské štáty.

Som presvedčený, že ak chceme úplne splniť ciele stratégie, nemôžeme cúvnuť pred investíciami do modernej a inteligentnej infraštruktúry najmä v oblasti výskumu a využívania obnoviteľných energií. Práve tieto investície nielenže predstavujú z hospodárskeho hľadiska najprospešnejšie riešenie na zníženie energetickej závislosti EÚ, ale prispejú aj k boju proti zmene klímy.

 
  
  

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Hannes Swoboda (S&D).(DE) Vážený pán predsedajúci, chcel by som úprimne poďakovať pani spravodajkyni a tieňovým spravodajcom a vám, pán Oettinger, pretože to, čo ste predstavili v posledných dňoch a týždňoch, je mimoriadne dôležité pre rozvoj Európskej únie. Podobne ako pani Van Bremptová, pán Turmes a ďalší však zastávam názor, že musíme ísť ďalej, pretože – ak to môžem povedať – inteligentná a z hľadiska životného prostredia rozumná energetická politika je takmer ako spúšťač ekologického rastu a ekologických pracovných miest.

Včera sme o tom opäť diskutovali s predsedom Komisie. Žiaľ, dnes sa o tom hovorí veľmi málo. Tieto dodatočné kroky však musíme podniknúť. Samozrejme, veľa vecí, ktoré sú súčasťou ekologicky zameranej energetickej politiky, je stále drahších. Ak však vezmeme do úvahy prínos pre životné prostredie a význam vedúcej úlohy pre európsky priemysel, pochopíme, že je to veľmi dôležité aj pre zamestnanosť.

Pán Reul má pravdu: potrebujeme veľa zdrojov energie. Možno nie všetky – v tomto ohľade sú naše názory v mnohých ohľadoch odlišné. Musíme však vedieť, akým smerom sa uberajú energetická účinnosť, úspory energie a obnoviteľné zdroje energie. Sú motorom na budúcnosť zameraného európskeho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Petru Constantin Luhan (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, energetické otázky sú hlavnou prioritou, ktorej odkladanie si nemôžeme dovoliť. Je dôležité, aby budúci akčný plán na roky 2011 až 2020 významne prispel k posilneniu spoločnej politiky Európskej únie.

Požadujeme úzku spoluprácu najmä v oblasti energetickej infraštruktúry, ako aj primerané finančné prostriedky EÚ. Myslím si, že ak chceme rozvíjať strategickú infraštruktúru EÚ, ktorá prinesie rozšírenie a integráciu všetkých miestnych, regionálnych a európskych energetických trhov, musíme sa okrem získavania verejných finančných prostriedkov a finančných prostriedkov EÚ viac zamerať na súkromný sektor a z neho pochádzajúce investície.

Myslím si, že ak to chceme dosiahnuť, dobrým spôsobom je presadzovanie verejno-súkromných partnerstiev prostredníctvom ponúkania nevyhnutnej politickej a administratívnej podpory, istej úrovne financovania a určitých verejných záruk. Pomôže nám to úspešne získať finančné prostriedky, ktoré sú také potrebné pre budúcnosť každej energetickej politiky.

 
  
MPphoto
 

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE).(LV) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dnes by som rád stručne hovoril o prosperite našich občanov a o ostrovoch. O ostrovoch máme zvyčajne príjemné predstavy, radi tam chodíme – slnko, teplo. Izolácia južných ostrovov je dokonca prospešná pre prosperitu ostrovanov, pretože priťahuje turistov. Keď však ide o energetiku, izolácia alebo ostrovné postavenie je pre obyvateľov zvlášť škodlivá. Práve to nepotrebujeme. Prečo? Izolácia v oblasti energetiky znamená bežnú prevahu určitého monopolu na tomto trhu a pre dotknutých ľudí to zas znamená neisté dodávky a vysoké ceny. Táto správa obsahuje riešenie. Infraštruktúra, infraštruktúra, infraštruktúra. Vybudujme prepojenia v Európskej únii, aby sme sa všetci spojili a aby mohli naši občania využívať rozumné ceny a bezpečné dodávky. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Francesco De Angelis (S&D).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcel by som vyjadriť uznanie tomuto uzneseniu, ktoré je vynikajúcou prácou v štyroch ohľadoch.

Po prvé opätovne tvrdí, že energetická účinnosť a úspora energie predstavujú z hospodárskeho hľadiska výhodné priority na zníženie energetickej závislosti Európy a na boj proti zmene klímy. Po druhé zdôrazňuje inteligentnú infraštruktúru. Po tretie nás vyzýva na úplné vykonávanie súčasných európskych právnych predpisov. Po štvrté sa usiluje zaviesť energetickú politiku s výrazným a jednotným medzinárodným rozmerom.

Napokon by som rád zdôraznil dôležitosť energetickej bezpečnosti a investícií do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom čo najlepšie chrániť záujmy spotrebiteľov, podnikov a občanov.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D).(LT) Vážený pán predsedajúci, som naozaj presvedčený, že všetky členské štáty Európskej únie teraz prežívajú najväčší hlavybôľ v oblasti energetiky. V prvom rade by som chcel skutočne poďakovať pani spravodajkyni a tieňovým spravodajcom za to, že prakticky každý z nás, zástupcov členských štátov, mal príležitosť ponúknuť vlastné návrhy a vďaka niekoľkým inteligentným kompromisom sa zrodil veľmi dobrý dokument. Myslím si tiež, že nie je také dôležité mať ambiciózne plány ako mať reálne plány, čiže skutočné infraštruktúry, prepojenia, skutočnú možnosť, aby si ľudia vybrali dodávateľa, od ktorého budú kupovať energiu, a, samozrejme, skutočnú trhovú cenu. Som presvedčený, že ak to dosiahneme, bude to veľký úspech. Myslím si, že v budúcnosti by sme mali mať aj lepšiu kontrolu nad želaniami a záujmami členských štátov, pretože ak vytvárame spoločný energetický trh, tieto záujmy je potrebné zosúladiť. Vážený pán komisár, chcel by som vám tiež poďakovať za veľmi promptnú reakciu na podpísanie určitých dohôd. Som vďačný, že zásada solidarity je na úrovni EÚ hlboko zakorenená.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, správu som si pozorne prečítala a vo všeobecnosti ju podporujem. Bola som však dosť zarazená rôznymi odkazmi na budúcnosť uhlia v európskej stratégii predovšetkým v odseku 52, ktorý žiada Komisiu o navrhnutie legislatívnych ustanovení na uľahčenie výstavby uhoľných elektrární.

Pred niekoľkými rokmi v Spojených štátoch odštartovalo politické a občianske hnutie, ktoré de facto viedlo k zavedeniu moratória na výstavbu uhoľných elektrární. Podobne ako v prípade emisií CO2 je aj toto rozhodnutie založené na probléme spracovania popola, ktorý obsahuje mnoho toxických látok. Preto vôbec nepodporujem obhajobu uhoľných elektrární a poznamenala by som, že takzvané čisté uhlie je v mnohých prípadoch skôr sloganom než skutočnosťou.

Vypočula som si aj dôraznú obranu jadrovej energetiky z hľadiska nákladov i bezpečnosti zo strany viacerých kolegov poslancov. Žiaľ, ak to niekto hovorí, je jasné, že nevie, o čom hovorí. Alternatívy existujú, sú obnoviteľné, sú skutočné a Európska únia si musí na najbližšie desaťročie vytýčiť cestu v tomto smere.

 
  
MPphoto
 

  Oreste Rossi (EFD).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, táto správa obsahuje niekoľko veľmi zaujímavých bodov v tom zmysle, že vychádzajúc zo základnej myšlienky, že Európa si musí zabezpečiť spoločnú energetickú politiku, pozorne rozoberá metódy a časové rámce.

Vo svojom prejave na európskom energetickom fóre, ktoré zorganizoval pán predseda Buzek, som medzi zástupcami 27 členských štátov EÚ vyjadril priaznivé stanovisko k spoločnému energetickému plánu, ktorý by umožnil rovnaké podmienky prístupu k energii pre súkromné osoby a podniky, čím by sa obmedzili dnešné rozdiely v cenách, ktoré sú niekedy výrazné.

Je mi ľúto, že do takej dobrej správy boli začlenené teraz nevyhnutné odkazy na zodpovednosť Európskej únie v boji proti zmene klímy. Existujú osobitné dokumenty na túto tému a ja považujem za zbytočné, aby sme naďalej pridávali odkazy v tomto smere s cieľom uspokojiť niektorých extrémistov v oblasti životného prostredia.

Pokiaľ ide o nás, druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu môže prísť len v globálnom kontexte s účasťou všetkých hlavných hospodárstiev a s právne záväznou dohodou.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Vážený pán predsedajúci, rada by som zablahoželala pani spravodajkyni a poďakovala pánovi komisárovi, ktorý sa s takou dobrou vôľou venuje energetickej stratégii a politike. Máme ambiciózne ciele v súvislosti so spomalením procesu zmeny klímy. Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, energia môže byť partnerom, ale aj nepriateľom. V Európskej únii sme závislí od fosílnych palív používaných na výrobu energie. Vplyvom vyčerpávania zdrojov EÚ sme stále viac závislí od tretích krajín. Nie je teda dôležité len rozvíjať obnoviteľné zdroje energie, ale aj investovať do výskumu zameraného na zvýšenie energetickej účinnosti. Počas predchádzajúcej schôdze sme mali rozpravu o pridelení ďalších peňazí na energetiku v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy. Možno by bolo vhodné, keby sme mohli prideliť prostriedky aj z ďalších finančných mechanizmov Európskej únie vyčlenených na celkovú energetickú účinnosť. Obnoviteľné energie sú pre nás dôležité nielen z dôvodu zmeny klímy, ale aj energetickej bezpečnosti. Dvojstranné dohody niektorých členských štátov vykonávajúcich projekty, ako napríklad Nord Stream, vyvolávajú nedôveru nielen z pohľadu problematiky životného prostredia, ale tiež z hľadiska zásad solidarity. Preto v tejto oblasti potrebujeme transparentnosť.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Vážený pán predsedajúci, podľa môjho názoru je podpora potenciálu EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie jedným z kľúčových prvkov správy. Preto chcem pripomenúť, že oblasť Dobrogea v juhovýchodnom Rumunsku sa o niekoľko rokov stane najväčším veterným parkom v Európe. Výstavba 522 turbín bude dokončená v roku 2011. Oblasť Dobrogea tak bude môcť dodávať 50 % spotrebovanej energie v Rumunsku.

Infraštruktúra je ďalším kľúčovým prvkom pre účinný energetický trh. EÚ si musí vybrať medzi týmito projektmi, ktoré preukazujú svoju účinnosť a hospodársku ziskovosť. Prepojenie AGRI, ktoré je jedným z hlavných príspevkov Rumunska k rozvoju energetickej infraštruktúry, prináša nízke náklady a ponúka alternatívu.

Diverzifikácia zdrojov dodávok energie je nevyhnutná aj v ropnom odvetví. Ropovod P8 je toho dobrým príkladom. Rumunsko a Srbsko sa nedávno vrátili k štúdiám uskutočniteľnosti výstavby prvého úseku ropovodu medzi mestami Konstanca a Pancevo.

 
  
MPphoto
 

  Ioan Enciu (S&D).(RO) Vážený pán predsedajúci, diverzifikácia zdrojov, nová energetická infraštruktúra a vyšší podiel obnoviteľných zdrojov energie sú dôležité pre energetickú budúcnosť Európskej únie. Zároveň však nesmieme prestať využívať ani staré zdroje energie, ktoré sa určite dajú vylepšiť pomocou inovatívnych technológií v súlade s možnosťami a potrebami jednotlivých členských štátov.

Najdôležitejším faktorom je však pre mňa a občanov, ktorých zastupujem, v tomto smere skutočnosť, že musíme udržať dostupnú cenu pre všetkých spotrebiteľov, ako aj zachovať a dokonca aj vytvoriť nové pracovné miesta v tejto oblasti.

Nesmieme sa ocitnúť v situácii, v ktorej bude na európskom energetickom trhu prebytok energie, pretože ju nikto v dôsledku vysokých cien nekúpi.

 
  
MPphoto
 

  Kyriakos Mavronikolas (S&D).(EL) Vážený pán predsedajúci, myslel by som si, že v súlade s Lisabonskou zmluvou je samozrejmé, že Európsky parlament bude schopný omnoho viac prispievať k energetickej politike.

Súhlasím so všetkým, čo povedala pani spravodajkyňa. Rád by som zdôraznil, že v súčasnosti energetická politika omnoho viac priamo i nepriamo súvisí so zahraničnou politikou členských štátov a samotnej Únie vo všeobecnosti. Súhlasil by som s tým, že dnes sú potrebné isté nevyhnutné práce, práce na infraštruktúre, a že potrebujeme aj nariadenia upravujúce vykonávanie dohôd.

Dnes žiadame čisté zmluvy, transparentnosť a osobitný odkaz na obnoviteľné zdroje energie. Vidím však pred sebou, vážený pán komisár, potrebu spoločného energetického trhu. Pomohol by predovšetkým malým ostrovným štátom Únie, lebo na jednom veľkom trhu by sme mohli transparentne riešiť významný energetický problém.

 
  
MPphoto
 

  Nick Griffin (NI). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som pánovi komisárovi povedať, že správa o novej energetickej stratégii sa vyhýba podstate problému: ropnému vrcholu. Prinajmenšom Komisia sa však napokon vplyvom tejto obrovskej a bezprostrednej hrozby prebudila. Vo chvíli, keď priznáme ropný vrchol, sa väčšina tejto vo všeobecnosti zmysluplnej správy, žiaľ, stane zdrapom papiera.

Obrovská energetická priepasť, ktorá sa otvára, sa zrejme nebude dať vyplniť primitívnymi obnoviteľnými zdrojmi ani bridlicovým uhlíkom. Uhlie, jadrová syntéza – a z dlhodobého hľadiska jadrová syntéza spolu so štiepením jadra – sú jedinými dostatočne hutnými zdrojmi energie, ktoré nás môžu zachrániť, keď sa éra ropy chýli ku koncu.

Pán komisár, keď sme to už uznali, môžeme sa tešiť na nový seriózny prístup k energetike? Musíme sa vzdať všetkých nezmyslov o sieťach pre veternú energiu a globálnom otepľovaní a sústrediť sa na skutočné vedecké riešenia krízy ropného vrcholu.

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie.(DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, začíname tu rozpravu, a ak si zoberiem body, na ktoré sa zamerali vaše vystúpenia, máme široký energetický mix v Európskej únii, v členských štátoch a tiež v Parlamente. Vypočul som si slová o všetkom od 100 % obnoviteľných energií až po jadrovú syntézu, jadrovú energiu a uhlie. Znamená to, že horúca otázka bude znieť takto: zhodneme sa na dlhodobej stratégii? Dosiahneme v Európe konsenzus? Ak áno, aký to bude konsenzus?

Momentálne pracujeme na stratégii, ktorá zahŕňa tri ciele: 20 % obnoviteľných energií, zníženie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie účinnosti o 20 %. To je stratégia na nové desaťročie. Je pravda, že potrebujeme dlhodobú stratégiu. Strategický plán, ktorého hrubý návrh vám predložíme budúcu jar, ju zabezpečí. V tomto strategickom pláne chceme s vami a s členským štátmi budúci rok vziať do úvahy nasledujúcich 40 rokov a predstaviť predpovede v oblasti energetických požiadaviek, energetického mixu, cieľov v oblasti životného prostredia a bezpečnosti dodávok na štyri desaťročia. Nie je to jednoduchý projekt. Predstavte si na chvíľu, že by sme žili v roku 1970 pred ropnou krízou, pred pádom Berlínskeho múru a len s malým počtom členských štátov a mali by sme pomocou poznatkov, ktoré boli k dispozícii v roku 1970, objasniť rok 2010 a momentálnu situáciu v energetike. Naše odhady by boli úplne nesprávne. Vieme, aké technické možnosti sa objavia v najbližších 40 rokoch? Aké nové politické záujmy budú mať členské štáty? Napriek tomu som za pokus vypracovať strategický plán do roku 2050.

Objavila sa aj otázka, prečo potrebujeme záväzné ciele v oblasti zníženia emisií CO2 a prečo to nemôžu urobiť členské štáty. Je to dosť jednoduché, pretože také bolo rozhodnutie. Akceptujem 20 % CO2 a 30 %, ak na celom svete nájdeme aj ďalších partnerov. Je to rozhodnutie Parlamentu, ktorého ste členmi, a Rady a ja ho vykonávam. Ak chcete niečo iné, dajte mi vedieť. Som presvedčený, že keby ciele neboli záväzné, členské štáty by ich jednoducho neplnili. Ak sa vzdáme záväzných cieľov, členské štáty budú robiť menej alebo vôbec nič predovšetkým v zložitých hospodárskych časoch.

Spomenuli ste otázku energetickej účinnosti. V našej stratégii pre ňu zatiaľ vytvárame kapitoly. Podrobnosti o praktickom uskutočňovaní a o nástrojoch, opatreniach a finančnom koridore prídu na jar, keď budeme musieť predstaviť stratégiu energetickej účinnosti, o ktorej teraz vediete rozpravu.

Objavili sa otázky týkajúce sa vnútorného trhu. Prosím, dôverujte mne a pánovi Almuniovi. Zabezpečíme úplný súlad s druhým a tretím balíkom o vnútornom trhu, budeme sa zaoberať konaniami vo veci porušenia Zmluvy a urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že v najbližších piatich rokoch dosiahneme vnútorný trh pre plyn a elektrinu, na ktorom bude existovať konkurencia a transparentnosť. V niekoľkých posledných týždňoch sme poskytovali poradenstvo členským štátom – poľskej vláde v prípade plynovodu Jamal, bulharskej vláde v prípade plynovodu South Stream a v súvislosti s dodávkami plynu do krajiny. Členské štáty sú totiž nie vždy ochotné alebo nedokážu samy zabezpečiť dodržiavanie pravidiel vnútorného trhu vo svojich dvojstranných dohodách. Ak nás požiadajú o radu, poskytneme im ju, no potrebná je aj angažovanosť členských štátov. Existujú tiež veľké členské štáty, v ktorých vnútorný trh nefunguje. Jedna krajina nie je ďaleko odtiaľto a možno je to dokonca práve krajina, v ktorej sa práve nachádzame. Chcel by som sa teda opýtať poslancov z Francúzska: ste pripravení spolupracovať so mnou na vytvorení vnútorného trhu vo Francúzsku a v ďalších krajinách? Potrebujem v tomto smere vašu podporu – nie na vnútroštátnej, ale na európskej úrovni.

Pokiaľ ide o južný koridor, verím, že rozhodnutie týkajúce sa projektov Nabucco, TAP alebo ITGI bude prijaté v prvom štvrťroku budúceho roka. V súvislosti s plynárenskou infraštruktúrou však musíme diskutovať o otázke, koľko plynu budeme v nadchádzajúcich desaťročiach potrebovať na vykurovanie a premenu elektrickej energie. Momentálne je to 500 miliárd metrov kubických ročne. Bude to menej alebo viac? Aj tejto otázke sa bude venovať strategický plán do roku 2050.

Pán Rohde spomenul príklad Číny. Podľa môjho názoru sa Čína vždy dá dobre použiť ako príklad, no radšej nie ako nasledovaniahodný príklad. Máte pravdu, že v Číne sa veľa investovalo do veternej energie. Je to tak, no nespomenuli ste, že Čína momentálne skupuje svetové uhlie a omnoho viac investuje do uhlia. Minulý rok Čína investovala do obnoviteľných zdrojov energie viac ako Nemecko, to je pravda. Podiel obnoviteľných zdrojov energie vyrábaných v Číne však klesá, lebo omnoho viac sa investuje do jadrovej energie a do uhlia. Čína navyše uvádza jadrovú energiu ako istú formu obnoviteľnej energie. S tým nesúhlasím. Porovnanie s Čínou je teda dôležité, ale bol by som naozaj proti tomu, aby sme Čínu považovali za príklad, ktorý máme pri práci v Európe nasledovať.

Ešte raz ďakujem. Potrebujem vás, aj pokiaľ ide o európsky rozpočet. Objavili sa požiadavky, aby sa urobilo viac a aby sa poskytlo viac prostriedkov na výskum a na infraštruktúru. S tým súhlasím. Beriem každé euro, ktoré mi dáte, no o rozpočte rozhodujú Rada a Parlament. Na základe dobrých skúseností s plánom SET, s financovaním výskumu v energetike a s plánom hospodárskej obnovy verím, že vytvoríme dobrý návrh v oblasti infraštruktúry a že ho podporíte, aby bol v najbližšom desaťročí poskytnutý dostatok európskych finančných prostriedkov s pridanou hodnotou na primerané európske opatrenia v oblasti infraštruktúry a výskumu. Vzhľadom na to máme určite dostatočnú príležitosť na konštruktívnu spoluprácu.

 
  
MPphoto
 

  Lena Kolarska-Bobińska, spravodajkyňa.(PL) Vážený pán predsedajúci, ako môžeme vidieť, témy na diskusiu a názory vyjadrené v Európskom parlamente sú veľmi rôznorodé a odlišné. Táto správa je preto výsledkom kompromisu, o ktorý sme sa usilovali. Myslím si, že je to veľmi dobrá správa, pretože sme dosiahli konsenzus.

Rada by som vyjadrila poďakovanie tieňovým spravodajcom – pani Ulvskogovej, pánovi Rohdemu, pánovi Turmesovi, pánovi Szymańskému a ďalším – za to, že sme tento konsenzus vytvorili tak pekne. Chcela by som tiež poďakovať pani Castillovej Verovej za spoluprácu, pomoc a podporu, pani Tothovej z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) za pomoc, pánovi Hillmanovi a tiež pánovi komisárovi a pracovníkom Komisie, ktorí odpovedali na moje početné otázky a reagovali na rozličné moje návrhy.

V Bruseli dnes prebieha bitka medzi zástancami myšlienky medzivládneho prístupu a tými, ktorí chcú konať na základe myšlienky solidarity. Európsky parlament i Komisia čelia potrebe zaručiť, že solidarita napriek tomu zvíťazí nad záujmami jednotlivých štátov počas budúcich zasadaní Európskej rady. Vypracovali sme istý konsenzus. Máme stratégiu, a ako povedal pán Turmes, vzhľadom na to ju musíme vykonávať, vykonávať a ešte raz vykonávať, pričom sa budeme obraňovať voči rozličným osobitným záujmom.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra vo štvrtok 25. novembra o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Som presvedčený, že táto nová energetická stratégia je nevyhnutná, ak chceme zaviesť konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú stratégiu. V čase, keď je Európa ešte viac závislá od dovozu energie, je podľa mňa nevyhnutné, aby i naďalej zohrávala prevládajúcu vedúcu úlohu v oblasti energetiky, pričom sa zameria sa inovácie a technológie. Ak chceme dosiahnuť väčšiu udržateľnosť svojej energetickej stratégie, musíme sa neustále zameriavať na obnoviteľné zdroje energie prostredníctvom zavedenia zvýšenej konkurencie v rámci odvetvia, aby sme účinne zrealizovali vnútorný energetický trh. Povedie to k zníženiu nákladov, k zvýšeniu konkurencieschopnosti hospodárstva a zároveň k tvorbe bohatstva a pracovných miest, ktoré sú dôležité pre zdravú obchodnú bilanciu. Pochádzam z odľahlého regiónu, ktorého miera energetickej sebestačnosti je momentálne okolo 27 % a do roku 2012 chce dosiahnuť úroveň 75 %. Azorské ostrovy si stanovili omnoho ambicióznejšie špecifické ciele než EÚ s výsledkami, ktoré sú už uznané na európskej úrovni, najmä čo sa týka geotermálnej energie, prostredníctvom ambicióznej energetickej politiky partnerstva medzi regiónom a najlepšími vnútroštátnymi a medzinárodnými výskumnými centrami. Únia by sa mala pozrieť na tieto príklady a zvýšiť podporu v oblasti výskumu, inovácií a prípravy projektov.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Je čas, aby sme hovorili o skutočnej európskej energetickej stratégii. Vo vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky sú momentálne medzery. Ustanovenia Lisabonskej zmluvy poskytujú Európskej únii pevný právny rámec na rozvoj účinného jednotného vnútorného trhu, ktorý bude zárukou bezpečnosti dodávok, udržateľnosti, prepojenia sietí a solidarity. V tejto súvislosti potrebujú nové členské štáty, ktoré sú omnoho citlivejšie na vonkajšie prerušenie dodávok energie, podporu Európskej únie pri riešení týchto problémov.

Chcel by som vás tiež naliehavo požiadať o zachovanie možnosti dotovania uhoľných baní členskými štátmi najmenej do roku 2018. V kapitalistickom svete je pojem „konkurencie neschopný“ synonymom sociálnej pohromy. Musíme vziať do úvahy ľudský faktor a predstaviť si negatívne sociálno-hospodárske následky zatvorenia uhoľných baní, ktoré sú hlavným zdrojom pracovných miest, a až potom označiť baňu za neschopnú konkurencie.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. (PT) Táto správa sa usiluje prispieť k novému akčnému plánu v oblasti energetiky v rámci stratégie Európa 2020. V zásade sa môže ukázať, že nový plán je dôležitá iniciatíva, ak si vezmeme k srdcu chyby a nedostatky predchádzajúcich plánov. Nemá zmysel trvať práve na prístupe a návrhoch, v dôsledku ktorých sme zaostali za úrovňou, na ktorú by sme sa mali dostať.

Medzi strategické nedostatky európskej energetickej politiky, ktoré by mali byť zohľadnené, patria tieto body.

Energetická politika získala postavenie prívesku „environmentálnej“ politiky, ktorej najvyšším cieľom je otvoriť nové oblasti finančným špekuláciám tým, že povolenia na emisie skleníkových plynov budú ziskové. Problematika energetiky si však zasluhuje na mieru šitý prístup založený na zlepšení konkrétnych ukazovateľov, ako sú energetická náročnosť alebo energetický deficit.

V oblasti energetiky sa tiež predpokladá, že ak zabezpečíme fungovanie trhov, na ktorých pôsobia súkromní investori, všetko sa ako zázrakom vyrieši. Boli už vydané tri po sebe nasledujúce balíky právnych predpisov, minuli sa verejné prostriedky a my stále nemáme konkurencieschopné trhy, investície do infraštruktúry ani dostupnejšiu energiu pre spotrebiteľov. V súvislosti so stanovenými cieľmi to predstavuje zlyhanie v každom ohľade.

Argument, že biopalivá budú pre životné prostredie len prínosom a prinesú európskym krajinám významný rozvoj v oblasti poľnohospodárstva a priemyslu, zlyhal.

 
  
MPphoto
 
 

  András Gyürk (PPE), písomne. (HU) Teší ma, že Európe čoraz viac záleží na realizácii jednotného energetického trhu. Výstižne to dokazuje skutočnosť, že správa pani Kolarskej-Bobińskej i najnovšia energetická stratégia a priority Európskej komisie v oblasti infraštruktúry naliehavo žiadajú štrukturálne zmeny. Všetci napokon začíname vidieť, že pozoruhodný úspech si vyžaduje značné investície, konkrétne akčné plány a odstránenie administratívneho zaťaženia. Je to pre členské štáty jediná možnosť, ako dosiahnuť hlavné ciele Lisabonskej zmluvy: jednotný trh, bezpečnosť dodávok, energetickú účinnosť a rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie.

Som presvedčený, že je veľmi dôležitým krokom vpred, že spomínané dokumenty považujú úsilie o rozvoj spracovania energie v strednej a východnej Európe za naliehavú prioritu. Minuloročná plynová kríza tiež západným štátom jasne ukázala, že členské štáty v našom regióne sú veľmi závislé od jediného zdroja plynu a že jednotný trh tu nefunguje. Európa si uvedomila, že prístupom k alternatívnym zdrojom plynu, vytvorením severojužného plynového koridoru a odstránením izolovaných trhov sa zvýši regionálna bezpečnosť dodávok a zároveň to bude aj významný krok smerom k dosiahnutiu jednotného trhu.

Posilnenie elektrických sietí a regionálne prepojenie ropovodov zároveň tiež zvýši pružnosť nášho regiónu. Stupeň angažovanosti sa však nemôže zastaviť pri samotnom vytvorení stratégie. Verím, že čoskoro sa uskutočnia štrukturálne zmeny podporujúce účinnú realizáciu jednotného trhu a že dosiahneme rýchly a transparentný proces udeľovania licencií, vytvoríme regionálne iniciatívy a poskytneme prístup k novým nástrojom financovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Po viacerých dramatických skúsenostiach s dodávkami energie je jasné, že energia je kľúčovým faktorom bezpečnosti EÚ. Potreba dlhodobej strategickej vízie v oblasti energetiky je jednoznačná. Novonavrhnutá energetická stratégia je zameraná na uspokojenie tejto potreby. Európa potrebuje v prvom rade súdržný a harmonizovaný vnútorný energetický trh, ktorý musí vzájomným prepojením integrovať rozličné energetické siete. Je to absolútna priorita pre stabilitu a bezpečnosť EÚ. Dnes stále existujú izolované regióny EÚ, ktoré sú takmer na sto percent závislé od vonkajších dodávok energie. Čo sa týka dovážaného plynu, je to prípad troch pobaltských členských štátov. Sú závislé od vývozu plynu z Ruska, ktorý Moskva využíva ako nástroj zahraničnej politiky. Výsledkom je, že pobaltské krajiny, ktoré priamo susedia s Ruskom, platia za ten istý ruský plyn o 30 % viac než Nemecko. Nová stratégia pre oblasť Baltského mora by sa mala zamerať na rozvoj integrovaných sietí okolo Baltského mora. Podporujem vyčlenenie väčšej časti rozpočtu na spoločnú energetickú politiku. Rozvoj moderných a účinných energetických infraštruktúr si bude vyžadovať prioritné investície. Posilnenie energetickej účinnosti znamená vyššie investície do výskumu a vývoja a do nových energetických technológií.

 
  
MPphoto
 
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. (RO) Navrhovaná energetická stratégia musí z dlhodobého hľadiska podporiť diverzifikovanú kombináciu zdrojov energie vrátane nielen obnoviteľných energií, ale aj jadrovej energie. Táto stratégia však nebude môcť byť životaschopná, kým neposilníme prenosovú sústavu, aby mohla podporiť integráciu trhu a rozvoj rozsiahlej výroby udržateľnej energie.

Konsolidácia prepojení a spojení s tretími krajinami má okrem toho prvoradý význam. Distribučné siete je naliehavo potrebné rozšíriť a modernizovať, aby dokázali zvládať stále častejšie prípady distribúcie výroby. Je samozrejmé, že integrácia trhu si vyžaduje aj lepšie využívanie existujúcich prevádzkovaných sietí na základe cezhraničnej harmonizácie trhovej štruktúry a pomocou rozvoja spoločných európskych modelov riadenia prepojení. V neposlednom rade je ďalším mimoriadne dôležitým činiteľom vytvorenie „inteligentnej“ európskej siete, ktorá bude schopná riadiť, distribuovať a v reálnom čase merať všetky rozličné výrobné a spotrebné modely s cieľom zaručiť bezpečnú a účinnú prevádzku budúcej elektrickej sústavy.

 
  
MPphoto
 
 

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. (RO) Chcel by som uvítať túto správu, najmä odkazy na rozvoj potenciálu odvetvia bioenergetiky. Potenciál tohto odvetvia nie je v Európe využitý. Jedným z dôležitých faktorov v tejto súvislosti je, že niektoré členské štáty čelia situácii, v ktorej zostávajú veľké plochy poľnohospodárskej pôdy každoročne neobrobené. Táto ladom ležiaca pôda by sa tiež dala využiť z hľadiska obnoviteľnej energie. Situácia v Rumunsku, ktorú poznám najlepšie, je toho jasným príkladom: približne 3 milióny hektárov pôdy zostávajú nevyužité, zatiaľ čo stratená energia v tejto oblasti predstavuje okolo 187 terawattov za hodinu. Som presvedčený, že túto otázku musíme zohľadniť počas rozpráv o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky. Požiadavka, aby Komisia navrhla politický rámec a podporila ďalšie presadzovanie rozšírenia udržateľných biopalív druhej generácie v Európe, je správne načasovaná a ja dúfam, že EÚ ho prijme.

 
  
MPphoto
 
 

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne.(PL) Získavanie energie je jednou z najdôležitejších úloh dnešného sveta. Európska únia už veľmi dávno podporila politiku získavania energie pomocou technológií zabezpečujúcich nízke emisie CO2. Skutočnosť, že pani spravodajkyňa uznala túto myšlienku za strategický cieľ, nie je prekvapením a má moju plnú podporu. Druhý strategický cieľ – zaručenie energetickej bezpečnosti pre všetky členské štáty – má tiež moju plnú podporu. Pani spravodajkyňa spája tento cieľ so zavedením hospodárstva s nízkymi emisiami. Táto otázka je pre Poľsko mimoriadne dôležitá. Nie je tajomstvom, že energetická bezpečnosť Poľska je založená na uhlí. Ak teda chceme účinne dosiahnuť tento cieľ, potrebujeme silnú finančnú podporu EÚ. Poľsko – a mnohé ďalšie členské štáty – uznáva potrebu vybudovať hospodárstvo s nízkymi emisiami, nie je však schopné dosiahnuť tento cieľ bez európskej pomoci. Na záver by som chcel vyjadriť spokojnosť s tým, že pani spravodajkyňa uznala potrebu zabezpečiť pre občanov energiu za dostupné ceny ako jeden zo strategických cieľov novej energetickej stratégie pre Európu. Akceptujem tri hlavné strategické ciele novej energetickej stratégie pre Európu, čím by som rád vyjadril srdečnú podporu návrhu uznesenia s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Indrek Tarand (Verts/ALE), písomne. (SV) Som veľmi rád, že máme dnes v Európskom parlamente opäť príležitosť viesť aktívnu rozpravu o otázkach energetickej bezpečnosti. Aby nedošlo k nedorozumeniu – táto téma je rovnako citlivá ako plynová otázka. V posledných rokoch EÚ ako celok zvýšila svoju závislosť od dodávok energie z určitých tretích krajín. S trhom je spojené podstatné riziko nielen v súvislosti s hospodárskym aspektom, ale aj v dôsledku nedostatku demokratických práv a ľudských práv a účasti spoločností, ktoré nemajú dostatok dobrých obchodných koncepcií. Žiaľ, musíme priznať, že o správe pani Kolarskej-Bobińskej, ktorá je vynikajúcou prácou, prebieha rozprava a hlasovanie trochu prineskoro. Európska komisia už 10. novembra zverejnila svoju energetickú stratégiu pre Európu na roky 2011 – 2020, takže je pravdepodobne príliš neskoro, aby sme ju mohli ovplyvniť. Lepšie však neskoro ako nikdy. Pridám preto k dnešným názorom skutočnosť, že Francúzsko sa rozhodlo predať vojnovú loď triedy Mistral Rusku. Predpokladáme, že toto konanie úprimne oľutuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne.(PL) Predložený návrh uznesenia stále výslovne neodkazuje na dve dôležité veci. Prvou z nich je finančná podpora z rozpočtu Európskej únie pri hľadaní alternatívnych zdrojov palív, akým je napríklad bridlicový plyn. Používanie bridlicového plynu teraz Spojeným štátom umožnilo zabezpečiť si nezávislosť z hľadiska dodávok energie. Vedci a geológovia uvádzajú, že aj pre Európu začína byť zjavná podobná možnosť energetickej sebestačnosti. Myslím si, že je dôležité zmeniť v tomto smere politiku Únie, aby podporovala prieskum a využívanie bridlicového plynu. Dôležité je aj zabezpečiť finančnú podporu pre inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na vývoji technológií na ťažbu a prepravu bridlicového plynu – vrátane využívania CO2 v procese lámania bridlice. Druhou otázkou je nedostatok výslovných odkazov na špecifické investície do projektov zameraných na prepravu palív. Je to ďalší dokument, ktorý so stratégiou nesúvisí. Európsky parlament musí nakoniec určiť energetické projekty, ktoré sú dôležité pre jeho bezpečnosť, ako aj spôsoby ich financovania. Napriek vyhláseniam v rámci Východného partnerstva, ako aj programov Čiernomorskej synergie je výstavba plynovodu Nabucco, ktorý má prepojiť ložiská v Ázii s používateľmi v Európe, naďalej odkladaná. V stratégii nie sú ani odkazy na možnosť využívania ložísk v Afrike a Arktickom mori. Posledná vec, na ktorú sa zabudlo, je nedostatok jasných vysvetlení pojmu energetická bezpečnosť Európskej únie. Čo to vlastne znamená? Má sa vzťahovať na Úniu ako celok alebo na situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok v jednotlivých členských štátoch, ktoré dnes tvoria Európsku úniu?

 
Posledná úprava: 14. apríla 2011Právne oznámenie