Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2219(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0312/2010

Rozpravy :

PV 24/11/2010 - 20
CRE 24/11/2010 - 20

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 8.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0434

Rozpravy
Streda, 24. novembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

20. Ľudské práva, sociálne a environmentálne normy v dohodách o medzinárodnom obchode – Medzinárodná obchodná politika v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy – Sociálna zodpovednosť podnikov v medzinárodných obchodných dohodách (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava o nasledujúcich správach na tému medzinárodný obchod:

A7-0312/2010, ktorú v mene Výboru pre medzinárodný obchod predložila pani Saïfiová, k ľudským právam, sociálnym a environmentálnym normám v dohodách o medzinárodnom obchode (2009/2219(INI)),

A7-0310/2010, ktorú v mene Výboru pre medzinárodný obchod predložil pán Jadot, o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy (2010/2103(INI)),

A7-0317/2010, ktorú v mene Výboru pre medzinárodný obchod predložil pán Désir, o sociálnej zodpovednosti podnikov v dohodách o medzinárodnom obchode (2009/2201(INI)).

 
  
MPphoto
 

  Tokia Saïfi, spravodajkyňa.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, téma tejto správy vyvolala v medzinárodnom spoločenstve diskusiu. Rozvojové krajiny si myslia, že rozvinuté krajiny sa odvolávajú na ustanovenia o ľudských právach, aby stanovili určitú formu maskovaného protekcionizmu, zatiaľ čo rozvinuté krajiny odsudzujú sociálny a environmentálny damping rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Chcela som zaujať pozitívny prístup tým, že preukážem, ako sa môžu sociálne a environmentálne normy a obchodné záujmy navzájom podporovať, ak majú všetky krajiny rovnaké podmienky.

EÚ musí uplatniť svoj vplyv v oblasti medzinárodného obchodu, aby smeroval k zmene. Konala by v súlade so svojimi zakladajúcimi textami, v ktorých sa uvádza, že EÚ by mala prispievať najmä k udržateľnému rozvoju, voľnému a spravodlivému trhu a ochrane ľudských práv. Podľa môjho názoru musí konať zároveň na multilaterálnej, bilaterálnej a unilaterálnej úrovni.

Na multilaterálnej úrovni musí EÚ podporovať medzinárodné organizácie, najmä Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), aby vo väčšej miere zohľadnila sociálne a environmentálne normy. Tieto medzinárodné organizácie by zároveň mali užšie spolupracovať. Najmä preto navrhujem, aby bol Medzinárodnej organizácii práce udelený štatút oficiálneho pozorovateľa vo WTO.

Pokiaľ ide o životné prostredie, domnievam sa, že prednosť by malo dostať zlepšenie prístupu k ekologickým tovarom a technológiám, lebo nielenže podporujú nové formy politiky zamestnanosti, ale tiež poskytujú nové možnosti rastu pre vysoko výkonné európske podniky pôsobiace v tejto oblasti. Je potrebné zvážiť zriadenie skutočnej svetovej organizácie pre životné prostredie, ktorej by sa postupovali prípady environmentálneho dampingu.

Bilaterálna úroveň je úrovňou, na ktorej môže byť EÚ naozaj príkladom. Aj keď ma teší, že „nová generácia“ dohôd o voľnom obchode obsahuje záväzné ustanovenie o ľudských právach, bola by som rada, keby sa rozšírilo aj o kapitolu o udržateľnom rozvoji.

Okrem toho Európska komisia rokuje o týchto dohodách. Mala by zabezpečiť, aby zahŕňali sériu sociálnych a environmentálnych noriem, ktoré by rešpektovali všetci obchodní partneri EÚ. Podľa úrovne hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja v príslušnej krajine by tieto základné normy mohli byť v jednotlivých prípadoch doplnené dodatočnými dohovormi. Tento postupný a flexibilný prístup by umožnil spravodlivejšie dohody s našimi rozličnými obchodnými partnermi a bol by spravodlivý pre všetkých. Predovšetkým je potrebné dôslednejšie sledovanie plnenia bilaterálnych dohôd. Preto navrhujem, aby sa posúdenia vplyvu vykonávali pred rokovaniami, počas rokovaní a po nich a aby sa nevzťahovali len na udržateľný rozvoj, ale aby sa zaoberali aj otázkou ľudských práv.

Napokon pevne verím, že rokovania na unilaterálnej úrovni prebehnú rýchlo, pretože všeobecný systém preferencií (VSP) by sa mal reformovať za krátky čas. Ako viete, VSP si vyžaduje ratifikáciu asi 30 medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrom riadení. Zatiaľ čo sa tieto dohovory vo veľkej miere ratifikovali, v praxi sa len veľmi málo realizovali. Úsilie by sme mali zamerať na túto záležitosť. Komisia musí začať s vyšetrovaniami alebo dokonca odstrániť preferencie v prípade mnohých náznakov, ktoré vedú k presvedčeniu, že dohovory sa nevykonávajú.

Na záver by som chcela povedať, že niektoré z týchto činností je možné vykonať teraz, ale prístupy sa nezmenia zo dňa na deň. EÚ musí konať postupne na všetkých úrovniach, aby dosiahla spravodlivejšie a objektívnejšie obchodné vzťahy.

 
  
MPphoto
 

  Yannick Jadot, spravodajca.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, domnievam sa, že práve tak, ako sa Európska únia pokúša predefinovať svoju obchodnú politiku po zavedení Lisabonskej zmluvy, pričom sa zároveň snaží zosúladiť ju so svojou priemyselnou politikou, mali by sme uvítať skutočnosť, že tento Parlament súčasne diskutuje o troch správach zaoberajúcich sa otázkami, ktoré napokon patria k tej istej politickej a verejnej diskusii o tom, čo je obchod a ako sa dá zosúladiť s otázkami sociálnych, environmentálnych a ľudských práv.

V skutočnosti sme nakoniec v stave trvalej schizofrénie: všade sa spoločnosti presídľujú, sociálne práva sa spochybňujú, zhoršovanie životného prostredia sa zintenzívňuje a popritom rokujeme o dohodách o voľnom obchode, rokujeme v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o celom rade opatrení, ktoré, žiaľ, vôbec nie sú v súlade s verejnou diskusiou, do ktorej sa naši občania snažia zapájať.

Ako dnes našej verejnosti vysvetlíme, že zmätok, ktorý sa dostáva na európsky trh a ktorý vznikol za dôstojných pracovných podmienok, pri ktorých sa zohľadňovalo životné prostredie, a zmätok, ktorý je výsledkom detskej práce, alebo zmätok v krajine, kde sú odborové zväzy zakázané, je ten istý zmätok? To našej verejnosti nevysvetlíme. Preto je dnes našou zodpovednosťou to, aby sme začlenili tieto environmentálne a sociálne otázky do obchodu.

Čo sa týka konkrétne mojej správy, v súvislosti s obchodom je v súčasnosti mnoho európskych krajín, ktorých dovoz výrobkov vo veľkej miere vyvažuje znižovanie objemu ich vlastných emisií. Tretina emisií Európy nevzniká v Európe, ale prináleží k dovážaným tovarom. Preto je nevyhnutné začleniť otázku klímy do našich obchodných politík.

Ako našej verejnosti vysvetlíme, že popri uzatváraní dohôd o voľnom obchode, ktoré môžu viesť k odlesňovaniu, budeme v Kankúne rokovať o dohode o znižovaní emisií z odlesňovania a poškodzovania lesa (REDD), ktorej cieľom má byť poskytovanie finančných náhrad za neodlesňovanie v južných krajinách? Preto je nevyhnutné zosúladiť tieto rôznorodé otázky.

Keď sme vypracovávali túto správu – chcel by som poďakovať tieňovým spravodajcom z rôznych skupín – snažili sme sa byť čo najkonštruktívnejší. Verím, že sa to prejaví v zajtrajšom hlasovaní. Takisto sme sa snažili ukončiť jednostranne zamerané diskusie. Už nehovoríme, že liberalizácia trhu a boj proti zmene klímy zničia 100 % nášho priemyslu v Európe, pričom nám na tom určitým spôsobom nezáleží, keďže otázka klímy musí mať prednosť.

Keď sme pracovali napríklad na otázke úniku uhlíka, vždy sme sa snažili konkretizovať, ktorá oblasť činnosti môže byť ohrozená a ktoré nástroje by sa mohli vyvinúť na ochranu danej oblasti. To isté platí pre zákony, ktorými sa riadi rámec diskusie o antidampingu vo WTO. To isté platí aj pre výrobné procesy a techniky. Pri všetkých týchto otázkach sme sa spolu s ďalšími skupinami snažili vypracovať návrhy, ktoré by znamenali posun vpred, a som presvedčený, že sme vypracovali konkrétne návrhy, ktoré zodpovedajú našim ambíciám, s mandátom Európskej komisie a všetkých európskych inštitúcií.

Rád by som ešte raz povedal, že dúfam, že myšlienka spolupráce a konštruktívneho prístupu, s ktorou sme vypracovávali túto správu, sa prejaví v zajtrajšom hlasovaní, a ešte raz by som chcel poďakovať všetkým mojim kolegom za prácu, ktorú vykonali.

 
  
MPphoto
 

  Harlem Désir, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, aj ja by som chcel na úvod poďakovať mojim kolegom vo Výbore pre medzinárodný obchod, a najmä tieňovým spravodajcom z rôznych skupín za spoluprácu pri vypracovávaní tejto tretej správy na súvisiacu tému. Vďaka tejto spolupráci vám dnes môžeme predstaviť sériu inovačných konkrétnych návrhov, ktoré majú za cieľ posunúť sociálnu zodpovednosť podnikov vpred v rámci obchodnej politiky EÚ.

Po medzinárodnej kríze a hospodárskej a sociálnej škode, ktorú spôsobila, po diskusiách, ktoré vyvolala, očakávaniach vyjadrených verejnosťou a politických očakávaniach lekcií, z ktorých je potrebné sa poučiť, sme spoločne presvedčení, že obchodná politika Európy musí viac ako doteraz prispieť k cieľom regulovania globalizácie a najmä k jej sociálnym a environmentálnym cieľom.

Táto regulácia sa týka jednotlivých štátov a ich hospodárstiev, ale je zrejmé, že hlavnými hospodárskymi aktérmi sú podniky a najmä nadnárodné spoločnosti: to sú hlavní aktéri v rámci svetového obchodu. Tieto spoločnosti čerpajú výhody hlavne z liberalizácie trhu, nielen pokiaľ ide o prístup k zákazníkom, ale aj na účely presunutia časti výroby do zahraničia a diverzifikácie spôsobov zásobovania, často tým, že využívajú krajiny, v ktorých sú výrobné náklady nízke, predovšetkým tam, kde sa sociálne a environmentálne pravidlá uplatňujú menej prísne.

Liberalizáciu obchodu sprevádzala neľútostná súťaž medzi krajinami, ktoré sa snažili prilákať zahraničných investorov, a rezervovanejšia súťaž medzi podnikmi. Až príliš často to však viedlo k neprijateľným zneužívaniam vo vzťahu k pracovným podmienkam a k porušovaniu ľudských práv a ekologickým škodám.

Poznáme nespočetné množstvo príkladov, od bhopálskej katastrofy v pobočke nadnárodnej chemickej spoločnosti v Indii, ktorá si vyžiadala tisíce obetí a za ktorú materská spoločnosť dodnes nebola potrestaná, po správanie ropných a ťažobných spoločností v Afrike, Mjanmarsku a v mnohých ďalších krajinách, ktoré ničí ich životné prostredie a ponižuje ich pracovníkov na úroveň otrokov; a od detskej práce v ázijských textilných závodoch až po vraždu odborárov poľnohospodárskych podnikov v Strednej Amerike. Sú o to neprijateľnejšie, že sa často týkajú podnikov z priemyselných krajín, ich pobočiek a ich dodávateľských reťazcov, a to vrátane európskych podnikov.

Pred mnohými rokmi to rozpútalo diskusiu a kampaň, ktorá, môžem podotknúť, pri niekoľkých príležitostiach získala podporu aj v tomto Parlamente prijatím uznesení o sociálnej a environmentálnej zodpovednosti podnikov. Pokrok dosiahnutý v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) ešte nedosiahol úroveň diskusie o sociálnych normách v obchodných dohodách, ktoré sú témou správy pani Saïfiovej. Je to pochopiteľné, pretože obchodné dohody sa týkajú právnych pravidiel, ktoré sú záväzné v členských štátoch, zatiaľ čo sociálna zodpovednosť podnikov sa týka dobrovoľných záväzkov podnikov. Zároveň je to však paradox, pretože SZP a sociálne a environmentálne doložky určujú ten istý smer, konkrétne smerujú ku globalizácii, ktorá znamená väčšie rešpektovanie ľudských práv a životného prostredia a ktorá vedie k udržateľnému rozvoju.

Preto navrhujeme začleniť SZP do obchodných dohôd a najmä začleniť ustanovenie o sociálnej zodpovednosti do kapitol o udržateľnom rozvoji, najmä v dohodách o voľnom obchode (DVO) s množstvom zrejmých a overiteľných záväzkov podnikov. V prvom rade je potrebný recipročný záväzok medzi Európskou úniou a jej partnermi, ktorý by podporil podniky, aby prijali záväzky SZP a overili ich: zriadenie kontaktných miest, ktoré by slúžili nielen na poskytovanie informácií, ale aj na prijímanie sťažností od odborárov a občianskej spoločnosti; žiadosť spoločnostiam, aby pravidelne zverejňovali svoje súvahy, čím by sa posilnila transparentnosť; žiadosť o finančné vykazovanie; a žiadosť podnikom, aby preukazovali náležitú starostlivosť a prijímali preventívne opatrenia.

Na záver, navrhujeme, že v prípade vážnych porušení zásad, ktoré sú základom SZP, a tiež porušenia sociálnych práv a sociálnych a environmentálnych zákonov, by mal existovať mechanizmus...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. - Chcel by som vás požiadať o zhovievavosť, ale sú určité veci, ktoré by sme jednoducho nemali dopustiť. Máte štvorminútový rečnícky čas. Napriek môjmu prerušeniu ste hovorili viac ako štyri a pol minúty. Kreslím hrubú čiaru pre každého poslanca tohto Parlamentu. Snažím sa byť čo najspravodlivejší, ale uprostred vystúpenia ste povedali: „Pozerám sa na hodiny.“ Ak chceme mať živšie rozpravy, neznamená to, že musíme za každú cenu čítať príhovory rýchlejšie. Nemali by ste myslieť len na svojich francúzskych voličov – a to platí pre všetkých poslancov, ktorí by nemali myslieť iba na svojich vlastných voličov –, pretože všetci občania Európskej únie majú prístup k tlmočeniu vystúpení na webovej stránke. Ak tlmočníci nestihnú pretlmočiť to, čo hovoríte, ľudia vo zvyšku Európy nebudú rozumieť vášmu prejavu, pretože ste ho prečítali príliš rýchlo. Takže každý by sa mal pridŕžať svojho rečníckeho času a neprerušovať rečnícky čas iných poslancov, pretože to napokon vyplýva z postupu „catch-the-eye“.

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD). Vážený pán predsedajúci, toto je druhýkrát, čo sedím tu v Parlamente a vidím, že predsedajúci prerušil rečníka na základe toho, že hovorí príliš rýchlo.

Neviem, ako často sám hovoríte, ale mali by ste pochopiť, že takéto prerušenie má za následok úplné zmarenie vystúpenia.

Nie celkom súhlasím s tým, čo povedal pán Désir, ale naozaj si myslím, že tlmočníci sú platení zamestnanci, a ak nedokážu udržať tempo, je to ich problém. Predsedajúci by nemal prerušiť rečníka tak, ako ste to práve urobili.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. - Prerušiť vystúpenie je určite moja práca. Môžete zaplatiť bežcovi na sto metrov 1 milión EUR, ak zabehne stometrovú trať za 10 sekúnd. Aj keď mu však zaplatíte 100 miliónov EUR, nedokáže to za päť sekúnd. Mojou povinnosťou je prerušiť poslancov, ak hovoria príliš rýchlo. Som poslancom tohto Parlamentu už 13 rokov a veľmi dobre viem, že keď tlmočníci nestíhajú tlmočiť, stlačia tlačidlo a na mojom stole sa rozsvieti kontrolka. Nech sa páči, môžete sa na to pozrieť. Je označená slovom „spomaliť“. Vo výboroch som sa s tým už stretol. V určitej chvíli tlmočníci povedia, že prestanú pracovať. Ak sa potom poslanec sťažuje, celé vystúpenie sa zastaví a rečník v ňom nemôže pokračovať.

(protestné pokrikovanie)

Vážená pani Berèsová, robím to isté, čo vy vo vašom výbore a čo slúži na vysvetlenie situácie v prípade procedurálnej námietky.

(protestné pokrikovanie)

To je presne to isté.

 
  
MPphoto
 

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, ubezpečujem vás, že aj keby som mal bežať 100 metrov, trvalo by mi to minimálne 15 sekúnd, takže so mnou nebude žiadny veľký problém – aspoň nie z toho hľadiska.

Najprv by som chcel poďakovať spravodajcom a výboru INTA za tieto správy, ktoré upozorňujú na dôležité otázky týkajúce sa prínosu obchodnej politiky Európskej únie k dosiahnutiu niektorých základných cieľov verejnej politiky: dodržiavania ľudských práv, úsilia o hospodárske blaho a sociálnu spravodlivosť, dosiahnutia udržateľného rastu a dodržiavania environmentálneho a čiastočne aj klimatického systému.

Chápete, že za taký krátky čas, ktorý mám dnes k dispozícii, nie je možné podrobne sa zaoberať každým. Dovoľte mi však niekoľko všeobecných myšlienok.

Tieto tri správy majú mnoho spoločného. Všetky sa venujú súdržnosti politík a najmä potrebe zavedenia obchodnej politiky v rámci celkových cieľov EÚ, konkrétne jej hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov. Môžem iba súhlasiť s cieľom úplného využívania všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii, na dosiahnutie týchto cieľov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že účinné konanie sa musí počítať s nástrojmi, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie každej otázky.

Obchodnú politiku vnímam ako kľúčový faktor podpory a ochrany sociálneho modelu Európskej únie, jej hodnôt a princípov a viem, že v tejto súvislosti prevládajú vysoké očakávania. Musíme však pamätať na to, že nie všetky problémy sa môžu riešiť jedine prostredníctvom obchodnej politiky. Aj ďalšie politiky môžu ponúknuť kľúčové prvky alebo ešte lepšie možnosti účinných riešení. Musíme si tiež uvedomiť, že vyváženie rôznych záujmov je stredobodom politickej činnosti. Vždy si bude z čoho vyberať.

Aj úlohy budú rôzne, podľa toho, či uvažujeme o samostatných nástrojoch, ako napríklad GSP, bilaterálnych dohodách alebo multilaterálnych dohodách. Správa pani Saïfiovej o ľudských právach, sociálnych a environmentálnych normách v obchodných dohodách pripúšťa, že každý z týchto rozmerov ponúka rôzne možnosti.

Všeobecne povedané, medzinárodná spolupráca má potenciál spustiť účinnejšie opatrenia. Na druhej strane, na to musia byť vždy dvaja. Musíme si uvedomiť, čo je prijateľné pre našich obchodných partnerov – a za akú cenu.

Najmä pokiaľ ide o multilaterálne stretnutia, dosahovanie konsenzu môže byť veľmi ťažké. EÚ má všeobecný záujem o zlepšovanie medzinárodného riadenia vrátane riadenia prostredníctvom vyššej súdržnosti medzi činnosťami na rôznych fórach: WTO, Medzinárodná organizácia práce, medzinárodné rokovania o klíme a tak ďalej.

Tieto tri správy naznačujú v tejto súvislosti niekoľko možných smerov práce. Musíme byť pragmatickí a vedieť rozlíšiť praktické kroky, ktoré sa pravdepodobne v krátkej dobe ukážu ako úspešné, a kroky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou prinesú účinok z hľadiska dlhodobých cieľov. Musíme si nechať priestor na to, aby sme rozmýšľali predvídavo a vo veľkom. Na druhej strane, Komisia chce, aby obchodná politika a naše činnosti v obchodných orgánoch boli účinné a viedli k výsledkom.

Platí to aj pre naše bilaterálne dohody. Ustanovenia v našich dohodách o voľnom obchode tam nie sú preto, aby sa stali obyčajnými vyhláseniami dobrých zámerov. Musia byť „realizovateľné“.

Keď prejdem k správe pána Jadota o zmene klímy, chcel by som zdôrazniť, že je potrebné zabezpečiť, aby všetky možnosti boli naozaj schopné účinne znížiť riziko úniku uhlíka a používali sa za primeranú cenu. Všetci napríklad vieme, že možnosti, ako napríklad cezhraničné opatrenia, zvyšujú množstvo problémov: ako merať, ako sledovať a podobne. Je pravda, že musíme byť opatrní a zhodnotiť všetky dôležité otázky skôr, ako dospejeme k unáhleným záverom. To znamená, že EÚ by mala určite naďalej zvažovať všetky schodné možnosti.

Pokiaľ ide o správu pána Désira o sociálnej zodpovednosti podnikov, všimol som si vyhlásenie, že „iniciatívy Komisie by sa mali zamerať skôr na podporovanie ako regulovanie činností v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov“. Medzi podporovaním, regulovaním a presadzovaním je však potrebné nakresliť tenkú čiaru – čiaru, ktorú pán spravodajca šikovne preskúmal, ale ktorá predstavuje veľké množstvo politických a praktických rozhodnutí. Sociálna zodpovednosť podnikov naozaj nemôže nahradiť štáty alebo ich zbaviť zodpovednosti pri presadzovaní ich zákonov – rovnako ako úlohou štátnych orgánov nie je presadzovanie podnikových politík ako takých. Je vhodné poznamenať, že mnohé z týchto otázok sa skúmajú v najnovšej verzii usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti, ktoré sa majú prijať v roku 2011. To je jeden príklad prospešnej práce, ktorá sa vykonáva a do ktorej sa aktívne zapájame.

Správy, ktoré dnes skúmame, obsahujú veľmi špecifické smerovania možnými spôsobmi zvyšovania rozsahu, účinnosti, dôslednosti a transparentnosti našich činností, čo sa týka sociálnych a environmentálnych ustanovení v dohodách o voľnom obchode vrátane ustanovení o SZP alebo otázok zmeny klímy. Samozrejme, Komisia bude naďalej skúmať tieto smerovania. V súlade s námietkami, ktoré som už vyjadril, by ste mali očakávať dôležité výhrady k niekoľkým bodom – rovnako ako jednoznačný súhlas s ostatnými.

Budeme mať množstvo príležitostí, napríklad v rámci budúcoročného preskúmania SZP, aby sme ďalej diskutovali o týchto otázkach v nasledujúcich mesiacoch alebo rokoch, ako aj v súvislosti s nadchádzajúcimi právnymi predpismi alebo schvaľovacími postupmi. Európska komisia je ochotná preskúmať – spolu s Európskym parlamentom – vhodné, účinné a funkčné prostriedky na zabezpečenie toho, že obchodná politika náležite zohľadní otázky spoločnosti. Smerodajným princípom by mala byť opatrná, analytická tvorba politiky založená na priamočiarych cieľoch, ale aj na reálnych očakávaniach.

 
  
MPphoto
 

  David Martin, spravodajca Výboru pre zahraničné veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, má byť obchodná politika Európy iba o získaní maximálnej hospodárskej výhody alebo sa má používať na posilnenie a podporovanie našich širších cieľov: politiky udržateľného rozvoja, boja proti zmene klímy, nášho sociálneho modelu, podpory ľudských práv a demokratických hodnôt? Traja rečníci predo mnou – traja spravodajcovia – všetci potvrdili, že odpoveď na to by mala byť pozitívna, a s potešením môžem povedať, že to potvrdil aj pán komisár. Naozaj, už v našej činnosti zavádzame normy v oblasti ľudských práv, ochrany životného prostredia a práce do našich bilaterálnych obchodných dohôd. Otázkou však je, či tak robíme spôsobom, ktorý nám umožňuje zabezpečiť riadne uplatňovanie týchto noriem a súlad s nimi?

Podvýbor pre ľudské práva tohto Parlamentu má vážne pochybnosti o našej doterajšej účinnosti. V prípade budúcich obchodných dohôd by sme chceli zabezpečiť, aby sa pred iniciovaním akejkoľvek dohody, podrobila dohoda o voľnom obchode posúdeniu vplyvu na ľudské práva, aby sme si boli istí, že z dohody nevplývajú iba hospodárske výhody, ale že každá takáto dohoda prináša výhody aj v oblasti ľudských práv.

Domnievame sa, že systém pozastavenia dohôd o voľnom obchode z dôvodu porušovania ľudských práv musí byť transparentnejší a prístupnejší, a oceňujem skutočnosť, že sa pán De Gucht v dohode o voľnom obchode s Kóreou vydal touto cestou.

Sme presvedčení, že vo vzťahu k systému GSP+ sa príjemcovia musia podrobiť dôslednému a spravodlivejšiemu porovnaniu, aby sa zabezpečilo, že ich uplatňovanie environmentálnych, sociálnych a humanitárnych noriem zostane na vysokej a jednotnej úrovni.

Pani Saïfiová, pán Désir a pán Jadot veľmi jasne vysvetlili, že na obchod sa nesmieme pozerať ako na niečo samoúčelné, ale že musí byť súčasťou širšej globálnej stratégie s cieľom podporiť spravodlivejšiu, bezpečnejšiu a zdravšiu planétu.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek, spravodajca Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko.(PL) Vážený pán predsedajúci, teší ma, že pán De Gucht, pán Désir a pani Saïfiová správne pochopili, že ak máme mať rovnaké obchodné podmienky, potom normy – mám na mysli normy v širšom zmysle slova vrátane noriem v oblasti ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem – musia prejsť rozsiahlou harmonizáciou. Tieto normy sú mimoriadne dôležitou záležitosťou, nielen pre svetový obchod, ale aj pre spoluprácu v oblasti rozvoja, a čo je ešte dôležitejšie, v úsilí o dosiahnutie hodnôt, ktoré nazývame základné hodnoty.

Výbor pre rozvoj predložil niekoľko pripomienok k správe pani Saïfiovej. Je nám ľúto, že napríklad Európska únia nemá celkový prístup k tomu, ako si podniky plnia povinnosti v oblasti ľudských práv. Niektorým spoločnostiam a členským štátom to umožňuje ignorovať tieto normy. Trváme na dodržiavaní základných noriem Medzinárodnej organizácie práce ako predbežnej požiadavky na uzatvorenie týchto obchodných dohôd.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Grèze, spravodajkyňa Výboru pre rozvoj požiadaného o stanovisko.(FR) Vážený pán predsedajúci, ak smiem, na úvod by som v mene Výboru pre rozvoj rada zopakovala niekoľko kľúčových myšlienok.

Chcela by som zopakovať, že zmena klímy postihuje najzraniteľnejšie národy vrátane domorodého obyvateľstva, a preto je ich účasť na tvorbe politík, najmä obchodnej politiky, nevyhnutná.

Ďalej by som chcela zdôrazniť, že obchodné politiky EÚ musia byť v súlade s bojom proti zmene klímy a chudobe. Žiadame o začlenenie environmentálnych doložiek do všetkých obchodných dohôd EÚ a Svetovej obchodnej organizácie (WTO), preskúmanie mechanizmov ekologického rozvoja, skutočný prenos technológie a boj proti biopirátstvu.

V neposlednom rade, keďže 20 % emisií pochádza z dopravy, musíme prejsť ku krátkym distribučným kanálom, predovšetkým v poľnohospodárstve, čo bude viesť k tvorbe pracovných miest v našich štátoch, ako aj v rozvojových krajinách a k zníženiu objemu našich emisií.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, sa stotožňujeme s logikou správy, ktorú vypracoval pán Désir v rámci Výboru pre medzinárodný obchod. V našom výbore, tak ako inde, je jednou z najdiskutovanejších otázok otázka účelu sociálnej zodpovednosti podnikov. Je samoúčelná alebo má viesť k zákonom, keď ju budú uplatňovať viaceré podniky? Táto rozprava nie je jasná; podporuje nás, aby sme rozvíjali myšlienky v súvislosti s riadením podnikov a zosúladili dve rozpravy.

Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci si myslíme, že sociálna zodpovednosť je nevyhnutná, ak chceme bojovať proti daňovým únikom a neohlásenej práci prostredníctvom obchodných dohôd. Takisto si myslíme, že medzi zainteresované strany, ktoré sú kľúčové v záujme zviditeľňovania sociálnej zodpovednosti podniku, sa musia v plnej miere začleniť aj odborové zväzy, sociálny dialóg a európske zamestnanecké rady, pretože pre ňu predstavujú podstatný prínos. Myslíme si tiež, že v záujme zabezpečenia úplného využívania týchto nástrojov zohráva nesmierne dôležitú úlohu Rada OSN pre ľudské práva vo svojej iniciatíve „chrániť, rešpektovať a naprávať“, a to musíme využiť.

Tiež si myslíme, že sociálna zodpovednosť podnikov je konkurenčným nástrojom, ktorý je potrebné preskúmať. Ešte raz však opakujem, že keď sa dosiahne konsenzus, keď sa sociálna zodpovednosť podnikov definuje prostredníctvom noriem, ktoré sa nakoniec všeobecne prijmú, mala by byť úspešná bez toho, aby sa stala náhradou za pracovné predpisy alebo kolektívne zmluvy.

Na záver si myslíme, že sociálna zodpovednosť podnikov vrátane obchodných dohôd musí byť dynamická a musí byť schopná prispôsobiť sa novým oblastiam, na ktoré sa má vzťahovať.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt, spravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci požiadaného o stanovisko. – Vážený pán predsedajúci, ako spravodajca tohto Parlamentu pre sociálnu zodpovednosť podnikov už dlhšie ako tri parlamentné obdobia úprimne vítam iniciatívu nášho kolegu pána Harlema Désira o obchode a SZP.

Spoločnosti často tvrdia, že by mali modernizovať SZP, a táto iniciatíva preukazuje, že by sa to malo urobiť aj s verejnou politikou. Pevne verím, že pán komisár De Gucht prenesie svoje odporúčania do oznámenia novej obchodnej politiky.

Za posledné roky bolo čoraz častejšou súčasťou mojej práce zastupovanie európskych záujmov pri rozširovaní globálnych mechanizmov SZP. Ako zástanca usmernení OECD – podľa môjho názoru v súčasnosti najdôležitejšej normy SZP a tiež normy, ktorú podpísali vlády – preto výrazne podporujem odsek 25, že budúce obchodné dohody EÚ by mali obsahovať konkrétne usmernenia.

Komisia podľa týchto usmernení oficiálne prevádzkuje vnútroštátne kontaktné miesta a dúfam, že aj tento záväzok sa preskúma.

Ako poradca pána profesora Johna Ruggieho v oblasti obchodu a ľudských práv podporujem požiadavku v odôvodnení Q správy, aby spoločnosti náležite starali. Blahoželám predchádzajúcemu švédskemu predsedníctvu za vyjadrenie plnej podpory v súvislosti s odporúčaniami osobitných vyslancov OSN v záveroch Rady.

Pán komisár by si mal predovšetkým prečítať ostrú kritiku pána Ruggieho týkajúcu sa zlyhania vlád vzhľadom na úvahy o dodržiavaní ľudských práv, keďže Komisia rozvíja svoju novú právomoc v oblasti investícií.

Ako člen poradného výboru pre globálnu iniciatívu pre podávanie správ podporujem cieľ zvýšenia transparentnosti v odseku 15, ale tiež žiadam, aby sa nastávajúca verejná konzultácia Komisie o sprístupnení nefinančných informácií rázne posunula k zásade integrovaného podávania správ o finančných, sociálnych, ekologických a ľudskoprávnych vplyvoch spoločností.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. - Chcel by som vás na to znova upozorniť. Tentokrát som neprerušil pána poslanca tesne pred skončením jeho rečníckeho času. Hneď ako prestal hovoriť, však tlmočníci povedali: „Naozaj hovorí príliš rýchlo. Je nám to ľúto.“ Chcel by som poprosiť poslancov, aby rozprávali bežnou rýchlosťou.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Caspary, v mene poslaneckého klubu PPE.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán Wieland, dámy a páni, chcel by som zablahoželať všetkým trom spravodajcom k ich správam. Myslím si, že diskusie a rokovania o týchto troch správach boli veľmi dobrým príkladom toho, ako môžeme v Parlamente dosiahnuť spoločný prístup na takéto dôležité témy.

Chcel by som sa zamerať predovšetkým na jeden bod. Mám dojem, že v týchto troch správach sme veľmi podrobne hovorili o prínose obchodnej politiky k trom oblastiam politiky, ktorou sa zaoberajú tieto správy. V prípade správy pána Désira, ktorá je o spoločnostiach, správy pani Saïfiovej, ktorá je o ľudských právach a environmentálnych normách, a správy pána Jadota, ktorá je o zmene klímy, sme veľmi podrobne preskúmali, ako môže obchodná politika prispieť k ďalším oblastiam politiky. Často sa však čudujem, o čo sa tieto jednotlivé oblasti politiky usilujú. Ukladáme dostatočne pevnú povinnosť tvorcom environmentálnej a sociálnej politiky a tvorcom politík v ďalších oblastiach, aby si urobili domácu úlohu na svoju vlastnú tému?

Aby sme si boli istí, že si navzájom rozumieme, mal by som povedať, že si myslím, že všetci súhlasíme so stanovenými cieľmi. Niekedy si však kladiem otázku, či nepreťažujeme obchodnú politiku, keď si ďalšie politiky čoraz častejšie nerobia domácu úlohu. Dobrým príkladom uvedeného sú tvorcovia environmentálnych politík v Kodani, ktorým sa nepodarilo nájsť riešenie týkajúce sa politiky v oblasti zmeny klímy. Výsledkom toho bolo preťaženie obchodnej politiky zodpovednosťou za rozhodovanie o všetkých týchto nedostatkoch.

Bol by som veľmi vďačný, keby sme tu v Parlamente mohli vážne pouvažovať nad prínosom k obchodnej politike, ktorým by v tejto súvislosti mohli v nasledujúcich niekoľkých týždňoch a mesiacoch byť iné politiky. Preto by som bol rád, keby som v budúcnosti počul, ako hovoríme o „obchode a…“ a nediskutovali stále o všetkom inom a potom aj o obchode.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis, v mene skupiny S&D.(EL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, som si istý, že vaše útvary vám často vysvetľujú, že nie je možné prijať a uplatňovať určité potrebné opatrenia v oblasti zmeny klímy.

Hrozba zmeny klímy je však taká obrovská, že otázkou nie je, čo sa bude uplatňovať, ale ako môžeme nájsť spôsoby riešenia tohto problému a ako môžeme nájsť spôsoby uplatňovania potrebných opatrení.

Jedným riešením, o ktorom sa diskutuje, pokiaľ ide o prínos obchodu k zmene klímy, je úprava cezhraničných daní, daň z dovozu z krajín, ktoré neprijali rovnaké opatrenia ako my, pokiaľ ide o zmenu klímy.

Pri takomto tovare tiež musíme preskúmať prekážky z hľadiska obchodu. Voda je miestny zdroj, a predsa štáty ako Francúzsko a Belgicko zároveň patria k najväčším dovozcom vody.

 
  
MPphoto
 

  Metin Kazak, v mene skupiny ALDE.(BG) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, predovšetkým by som sa chcel poďakovať všetkým trom spravodajcom, pani Saïfiovej, pánovi Désirovi a pánovi Jadotovi, za dobrú prácu, ktorú vykonali na svojich správach. Vítam výzvu na vytvorenie právne záväzných doložiek o ľudskoprávnych normách v medzinárodných obchodných dohodách a podporujem myšlienku venovania väčšej pozornosti ich realizácii.

Osobitnú pozornosť by som chcel venovať súladu s pracovným právom najmä u žien a detí v krajinách, s ktorými Európska únia obchoduje. Všeobecný systém preferencií aj systém GSP+ sú účinné nástroje na podporu demokratických hodnôt v partnerských krajinách. Je však potrebné užšie prepojiť doložky o ľudských právach so systémom GSP+. Mala by sa zintenzívniť koordinácia medzi Svetovou obchodnou organizáciou na jednej strane a vysokým komisárom OSN pre ľudské práva a Medzinárodnou organizáciou práce na druhej strane. Z tohto dôvodu sa domnievam, že Medzinárodnej organizácii práce je potrebné udeliť štatút oficiálneho pozorovateľa v Svetovej obchodnej organizácii.

V neposlednom rade by sme ako zástupcovia občanov Európy mali byť podrobne informovaní o rokovaniach o medzinárodných obchodných dohodách v súlade s novými právomocami Európskeho parlamentu vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy.

V súvislosti so správou Yannicka Jadota musíme, samozrejme, podporovať ekologický obchod. Opäť by sme však mali byť mimoriadne opatrní pri identifikácii tovaru, ktorý sa definuje ako ekologický. Takisto musíme klásť väčší dôraz na podporu ekologicky významných obnoviteľných zdrojov energie, na rozdiel od dotovania fosílnych palív.

Stanovenie spravodlivej ceny spojenej so životným prostredím a vychádzajúcej zo svetových noriem na ochranu klímy je ďalším dôležitým bodom v tejto správe, ktorý vítam. Keďže v blízkej budúcnosti nemáme žiadnu vyhliadku na dosiahnutie multilaterálnej dohody o klíme, je dôležité pracovať na európskej úrovni na vypracovaní mechanizmu obmedzenia emisií oxidu uhličitého. Myslím si, že biopalivá aj biomasa sa musia zaradiť medzi povinné kritériá udržateľnosti vzhľadom na protichodný vplyv, ktorý majú na životné prostredie.

Chcel by som sa ešte raz poďakovať všetkým mojim kolegom poslancom a dúfam, že tieto správy budú mať naozaj dôležitý vplyv na rokovania o medzinárodných dohodách.

 
  
MPphoto
 

  Keith Taylor, v mene skupiny Verts/ALE. Vážený pán predsedajúci, bol som tieňovým spravodajcom za Skupinu zelených/Európsku slobodnú alianciu pre správy pani Saïfiovej aj pána Désira. Vítame tieto správy ako dôležité kroky vpred na zabezpečenie lepších ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem v krajinách, ktoré sú našimi obchodnými partnermi.

Ak tieto krajiny chcú predávať na lukratívnych trhoch EÚ, mali by sme ich podporiť, aby doma prijali dôstojné a udržateľné normy. Jedným spôsobom, ako to môžeme dosiahnuť, je zabezpečiť zlepšenie prostredníctvom povinných doložiek a požiadaviek v obchodných dohodách.

Pani Saïfiová, ktorá ako spravodajkyňa vykonala vynikajúcu prácu, sa konštruktívne zaoberá rôznymi úrovňami a hľadiskami ľudských práv a environmentálnych a sociálnych noriem na rozličných úrovniach. Súhlasíme s názorom pani Saïfiovej, aby sa zriadila svetová organizácia pre životné prostredie, a že by sa mal posilniť štatút Medzinárodnej organizácie práce. Páčila sa nám kapitola o udržateľnom rozvoji v dohodách o voľnom obchode, ale chceli by sme, aby tieto normy boli záväzné, nie dobrovoľné. Podobne by aj systémy GSP mali byť dôraznejšie a aby ich bolo možné presadzovať.

Nemohli sme však súhlasiť so spravodajkyňou, že doložka o ľudských právach v dohode o voľnom obchode s Kolumbiou je uspokojivá. V skutočnosti sme si mysleli, že to bola bezvýznamná, konvenčná doložka o ľudských právach, ktorá sa v tejto súvislosti vysmieva z ambícií tohto Parlamentu.

Keď prejdem k správe pána Désira, nemohli sme s ním súhlasiť, keď pomenoval nadnárodné spoločnosti zdrojom negatívnych účinkov na životné prostredie a na naše sociálne normy. Tieto spoločnosti čerpali výhody z liberalizácie trhu a využívali lacnú pracovnú silu – a veľmi často aj lacné materiály –, ale nepodarilo sa im primerane prerozdeliť blahobyt, ktorý vytvorili na úkor ostatných.

Úspešne sme pozmenili a doplnili obidve správy a budeme ich podporovať, keď sa o nich bude hlasovať. Na záver by som veľmi rýchlo zdôraznil, že je potrebné urobiť viac, pokiaľ ide o špecifikovanie ľudských práv a sociálnych zodpovedností, ktoré chceme uprednostniť. Mali by sme tak urobiť v rámci povinných požiadaviek a nespoliehať sa na dobrovoľné pravidlá.

 
  
MPphoto
 

  Peter van Dalen, v mene skupiny ECR.(NL) Vážený pán predsedajúci, pani Saïfiová vypracovala vynikajúcu správu. Čisto obchodné záujmy nikdy nesmú vyvolávať obavy u spoluobyvateľov našej planéty v iných krajinách, najmä v rozvojových krajinách. Medzi ne počítam aj krajiny, kde sú kresťania a ďalšie náboženské skupiny prenasledované za svoje vierovyznanie. EÚ má obchodné vzťahy napríklad s Pakistanom. V súčasnosti sa snažíme tejto krajine poskytnúť dodatočné obchodné výhody, aby sme jej pomohli postaviť sa na nohy po záplavách. Dovoľte, aby sme využili naše obchodné vzťahy na odsúdenie náboženského prenasledovania a znesväcujúcich právnych predpisov v Pakistane. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť aj rokovania medzi Európskou úniou a Indiou. Európa sa nesmie dostať pod tlak Indie, aby z novej obchodnej dohody vypustila otázky, ktoré sa netýkajú obchodu. Ľudské práva a detská práca sa nemôžu posudzovať oddelene od obchodu a investovania. Vyzývam Komisiu a mojich kolegov poslancov, aby v tomto smere zaujali pevný postoj v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z marca 2009.

 
  
MPphoto
 

  Helmut Scholz, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Vážený pán predsedajúci, pán De Gucht, dámy a páni, máme dobrý dôvod, prečo diskutujeme o týchto troch správach v rámci spoločnej rozpravy. Všetkým trom spravodajcom by som rád poďakoval za vynikajúcu prácu. Zo všetkých správ jasne vyplýva, že všetky skupiny v Európskom parlamente chcú vidieť obchodnú politiku EÚ v širších súvislostiach.

Časy ťažkej, jednostrannej vonkajšej hospodárskej pomoci by už dnes mali byť prekonané. Z tohto dôvodu dnešná diskusia prebieha vo veľmi vhodnom čase, pretože vedieme rozpravu na základe obchodnej stratégie, ktorú predstavil pán De Gucht a ktorá by mala zahŕňať množstvo návrhov a úvah, ako aj konkrétnych projektov.

Ochrana klímy, životného prostredia a ľudskej dôstojnosti spolu so znižovaním chudoby vo svete sa uznávajú a oceňujú ako spoločné úlohy pre celé ľudstvo. Tieto úlohy sú omnoho dôležitejšie ako bežné obchodné záujmy. Je však nevyhnutné, aby sa tieto ciele začlenili do modernej obchodnej politiky.

Zvyšovanie sociálnej prosperity, ktorú určuje index ľudského rozvoja, a princíp právneho štátu patria k najvyšším záujmom európskeho hospodárstva. Umožnia úspešné prepojenie s ostatnými hospodárstvami. Tieto otázky do určitej miery pokrýva sociálna zodpovednosť podnikov, ale nie je ich možné uskutočniť bez vnútroštátneho rámca.

Chcel by som zdôrazniť, že naša skupina by bola rada, keby sa niektoré body, ktorými sa zaoberajú tieto tri správy, dostali ďalej. Aj keď vítame skutočnosť, že spoločnosti uplatňujú svoje sociálne zodpovednosti z vlastnej iniciatívy, naozaj platí, že tisíce ľudí vo svete každý deň zisťujú, že ich práva existujú prinajlepšom len na papieri a jednoducho sa ignorujú v ich každodennom pracovnom živote. Podmienky v subdodávateľských spoločnostiach a u dodávateľov vrátane produkcie surovín sú často šokujúce. Preukazujú to filmy o detskej práci v odvetví výroby čokolády.

Na to, aby sme mali udržateľnú, neprerušovanú dodávku surovín a energie, ako sa opisuje vo vašej stratégii, pán De Gucht, musíme vziať do úvahy tieto aspekty všetkých troch správ.

 
  
MPphoto
 

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. Vážený pán predsedajúci, obchod prináša vzájomnú prosperitu a zdôrazňujem slovo „vzájomnú“. To teda znamená, že obchodná politika by takmer nikdy nemala byť zaťažená politickou agendou.

Na osobnej úrovni si veľmi vážim spravodajcov týchto troch správ, ale filozofia, ktorá je základom týchto správ, bola predložená v mnohých voľbách a väčšinou aj odhlasovaná.

Sme svedkami pokusu o manipuláciu obchodnej politiky Európskej únie – s ktorou je, žiaľ, Spojené kráľovstvo momentálne zviazané –, aby sa realizovala prostredníctvom nenápadnej, zväčša socialistickej agendy, ktorú vytrvalo odmietame.

Na politickej úrovni sú machinácie spravodajcov pomerne pôsobivé. Ako demokrat však musím povedať „nie“, a preto zajtra nebudeme za tieto správy hlasovať.

 
  
MPphoto
 

  Laurence J.A.J. Stassen (NI) . – (NL) Vážený pán predsedajúci, príčiny a dôsledky zmeny klímy sú založené na teórii, ale zdá sa, že má skôr povahu náboženského presvedčenia. Predsa len je všetko podriadené tomuto náboženstvu, ako vidíme pri čítaní tejto správy o medzinárodnom obchode. Naozaj sa navrhuje vytvorenie klimatickej diplomacie; to znamená, že Európska únia je spokojná, že môže obchodovať, ale iba za prísnych podmienok neutrálnych ku klíme – presne tak, ako sa to Európskej únii páči –, ako keby títo obchodní partneri nechceli nič viac, ako sa bezodkladne venovať rozvoju jednotného trhu. Napokon vývoz znamená dopravu a intenzívnejšia doprava je veľmi zlá z hľadiska globálnych emisií CO2. Európa týmto naozaj pomôže rozvojovým krajinám – najmä krajinám, ktoré sú závislé od dovozu, napríklad konkurencieschopných poľnohospodárskych výrobkov. Čo to má spoločné s Európskou úniou? Vážený pán predsedajúci, tento dokument vykazuje nedostatok ekonomických poznatkov. Chcel by som citovať z odseku 57 správy pána Jadota: „vyjadruje poľutovanie nad tým, že podstatná časť medzinárodného obchodu pozostáva z homogénnych výrobkov, ktoré by sa rovnako ľahko dali vyrábať lokálne“. Koniec citátu. Aký ekonomický génius to vymyslel? Ktokoľvek s nepatrným ekonomickým vzdelaním pozná princíp ekonómie, že špecializácia a obchod sú tou najzákladnejšou hnacou silou hospodárskeho rastu. Naivná úvaha v tejto správe by bola katastrofou pre svetové hospodárstvo. Nie div, že väčšina občanov a podnikov sa zaobíde bez európskych cieľov v oblasti klímy. A predsa Európa nepoľavuje a navrhuje ktoviekoľkú sériu absurdných cieľov v oblasti klímy. Rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, ako napríklad Čínu a Indiu, tieto ciele nezaujímajú a budú ťažiť z obmedzení, ktoré si Európa na seba sama uvalila. Kto nakoniec zaplatí za dosiahnutie utópie Európy? Budú to občania a podniky.

 
  
MPphoto
 

  Małgorzata Handzlik (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, predovšetkým by som chcela poďakovať pánovi Désirovi za veľmi dobrú spoluprácu na tejto správe o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách. Bola som tieňovou spravodajkyňou z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov pre túto správu. Sociálna zodpovednosť podnikov sa pred istým časom spomínala v rozprave o medzinárodnom obchode a vidíme to v odvolávke na zásady sociálnej zodpovednosti v obchodných zmluvách, o ktorých nedávno Únia rokovala s krajinami ako Južná Kórea, Kolumbia a Peru.

Teší ma, že prostredníctvom tejto správy Parlament upozornil na potrebu naďalej šíriť používanie týchto odvolávok, ktoré v tejto správe nazýva doložkami o sociálnej zodpovednosti podnikov. Som presvedčená, že začlenenie takýchto doložiek do medzinárodných dohôd prispeje k výraznejšiemu uznaniu nástrojov sociálnej zodpovednosti podnikov a k propagácii a podpore samotných podnikov, aby ich uplatňovali vo väčšej miere. Preto by sme nemali zabúdať na to, že riadne fungovanie týchto nástrojov vo veľkej miere závisí od vôle samotných podnikov, pretože práve podniky rozhodujú o tom, či prekročia limity právne záväzných noriem.

Vážené dámy a páni, počas mojej nedávnej návštevy Indie som sa spýtala ľudí z oblasti obchodu, s ktorými som mala možnosť sa stretnúť, čo robia v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Všetci uviedli veľmi konkrétne príklady opatrení, ktoré v tejto oblasti prijímajú. Osobne ma to napĺňa veľmi veľkou dávkou optimizmu. Dúfam, že správa pána Désira bude novým posolstvom o opatreniach prijatých Úniou a že prispeje k intenzívnejšiemu uplatňovaniu noriem v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov.

 
  
MPphoto
 

  George Sabin Cutaş (S&D).(RO) Vážený pán predsedajúci, chcel by som zablahoželať Yannickovi Jadotovi k ambicióznym návrhom, ktoré predstavil v tejto správe, a najmä k pripravenosti dosiahnuť kompromis so všetkými poslaneckými skupinami, ktoré predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Musíme priznať, že sme už zažili kľúčové okamihy, keď Európska únia mala možnosť hovoriť jednohlasne. Samit v Kodani bol jednou z takýchto príležitostí, keď celá planéta očakávala, že Európska únia prevezme vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy a že rovnakým smerom bude tlačiť aj opatrné štáty. Očakávania sa, žiaľ, nenaplnili, čomu bolo priamo úmerné aj sklamanie.

Možno z toho vyvodiť záver, že v rámci Únie neexistoval dostatočný konsenzus. Poznáme vnútroštátne vlády, ktoré naozaj nie sú pripravené prevziať udržateľné záväzky, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov. Jednoznačným vysvetlením tejto situácie by mohla byť hospodárska a finančná kríza, ktorá oslabila ich nadšenie týkajúce sa záväzkov navrhnúť ambicióznu politiku v oblasti klímy.

Boj proti zmene klímy na miestnej aj globálnej úrovni musí byť záležitosťou trvalého záujmu všetkých krajín vo svete. Nejde len o ohrozenie budúcnosti nasledujúcich generácií, ale aj o svetovú spravodlivosť.

Nie je spravodlivé, že rozvojové krajiny nemusia platiť za globálne otepľovanie, zatiaľ čo priemyselné krajiny sa pokúšajú pragmaticky rozmýšľať o svojich vlastných potrebách. Je potrebná skutočná solidarita medzi severom a juhom.

Z tohto dôvodu považujem samit v Kankúne za príležitosť dosiahnuť viac ako pracovnú dohodu. Dohoda z Kankúnu musí znamenať globálnu, právne záväznú dohodu, ktorá pomôže udržať globálne otepľovanie pod hranicou dvoch stupňov Celzia.

Potrebný je aj postup overovania, ktorý bude jasnejšie definovaný ako postup stanovený v Kodani. Okrem toho úsilie samotnej Európskej únie bojovať proti zmene klímy nemôže zaručiť úspech dohody v období po roku 2012. Musíme úspešne presvedčiť ďalšie strany a tiež prijať ambicióznejšie záväzky týkajúce sa zníženia emisií plynov vrátane skleníkových plynov.

V neposlednom rade by som rád spomenul súvislosť medzi medzinárodným obchodom a zmenou klímy. Obchod je dôležitý nástroj na prenos technológie do rozvojových krajín. Preto je potrebné odstrániť prekážky brániace ekologickému obchodu. Mohlo by sa to udiať formou odstránenia sadzieb za ekologické produkty aspoň v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Zároveň si musíme uvedomiť rozštiepenosť, ktorú globálne spôsobil súčasný systém obchodovania v súvislosti s prácou a výrobou založenou na doprave. Z tohto dôvodu na záver prosím o podporu miestnej výroby v Európskej únii.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Bearder (ALDE). - Vážený pán predsedajúci, chcela by som pána komisára upozorniť na to, že myšlienka a uplatňovanie sociálnej zodpovednosti podnikov v praxi sa v oblasti obchodu za posledné desaťročie rýchlo rozšírili. Kto môže namietať voči takým základným hodnotám, ako je dobré zaobchádzanie spoločností so zamestnancami a dodržiavanie ľudských práv a ochrana životného prostredia?

A predsa až doteraz bolo prepojenie medzi obchodom a sociálnou zodpovednosťou podnikov prinajlepšom slabé a prebiehalo mnoho sporov. Medzinárodný obchod sa riadi dohodami medzi štátmi, ale mala by byť SZP záväzným prostriedkom, ku ktorému sa musia hlásiť tieto podniky? Alebo ju môžu dodržiavať dobrovoľne?

Európski občania sú čoraz uvedomelejší. Toľko katastrof v poslednom čase – nielen ropná škvrna spôsobená spoločnosťou BP – preukázalo, že normy a etika, v rámci ktorej naše európske spoločnosti pôsobia v zahraničí, sa musia sledovať.

Obyčajní Európania už nie sú ochotní vítať a podporovať expanziu v medzinárodnom obchode z čisto hospodárskych dôvodov. Keď obchod ničí prirodzené životné prostredie a znižuje životnú úroveň miestnych obyvateľov, hovoríme, že už stačilo. Iba vlády môžu stanoviť normy, ktoré zabezpečia, že tí, ktorí sa správajú eticky a transparentne, nebudú menejcenní ako tí, ktorí sa tak nesprávajú.

Európska únia musí podporovať podniky, aby si osvojili a vykazovali povinnosti vyplývajúce zo SZP vo všetkých obchodných činnostiach doma aj v zahraničí. V opačnom prípade SZP hrozí, že zostane pre niekoľko nadnárodných spoločností niečím len o trochu významnejším ako skúška vo vzťahoch s verejnosťou.

Vítam túto iniciatívnu správu, ktorá vyzýva Komisiu, aby vniesla SZP do medzinárodných obchodných dohôd EÚ. Musíme zaručiť, aby dodržiavanie udržateľného rozvoja a pracovných práv zostalo rovnako dôležité v úsilí o dosahovanie obchodných záujmov Európskej únie v zahraničí.

 
  
MPphoto
 

  Jacky Hénin (GUE/NGL). – (FR) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážená Komisia pri obrane bujnejúceho prostredia voľného trhu, pri príprave obchodného odzbrojenia Únie plní v celom rozsahu svoju servilnú úlohu ako nástroj, ktorý slúži veľmi konkrétnym záujmom, škodlivým pre európskych zamestnancov. Voľná a neporušená hospodárska súťaž je mýtus, ktorý ničí pracovné miesta a životy.

Keby bola hospodárska súťaž voľná, boli by možné všetky formy dampingu, od daňového cez sociálny, menový až po environmentálny damping. Hospodárska súťaž je bezpodmienečne narušená. Ak chceme nájsť východisko z tejto situácie, ktorá zabíja zamestnanosť v priemysle a zbedačuje zamestnancov a ich rodiny, musíme zaviesť prísnu kontrolu pohybov kapitálu zo strany členských štátov, musíme zničiť daňové raje a oblasti nevyhnutné pre život – energiu, vodu, lieky, poľnohospodárstvo a odborné vzdelávanie – musíme vymaniť z oblasti obchodu a predovšetkým musíme definovať a presadzovať environmentálne a sociálne kritériá, ktoré by zaručovali rovnosť v obchodnej činnosti, a práva zamestnancov.

 
  
MPphoto
 

  Elisabeth Köstinger (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, Európska únia má veľkú zodpovednosť týkajúcu sa ľudských práv, sociálnych noriem a ochrany životného prostredia v súčasných a budúcich obchodných vzťahoch. Tieto normy tvoria dôležitý základ diskusií o dohodách o voľnom obchode. EÚ by mala byť príkladom vo všetkých svojich rokovaniach a vyzývať na spravodlivé podmienky v zamestnaní a na udržateľné využívanie zdrojov. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť najmä súčasné rokovania so zoskupením Mercosur a rokovania s Indiou. Naozaj chce Európska únia dovážať lacné výrobky, ktoré sú vyrobené prostredníctvom detskej práce a ktoré sa podieľajú na ničení prírodných zdrojov? Naším cieľom musí byť zabezpečiť dobré pracovné podmienky a dobré odmeňovanie v týchto krajinách namiesto rýchlych ziskov. Európska komisia musí naďalej začleňovať jasné normy do budúcich obchodných dohôd a zaraďovať ich do programu medzinárodných rokovaní.

Tieto normy však neprinášajú len etické kritériá a hodnoty, ktoré symbolizuje EÚ, ale aj rovnaké zaobchádzanie týkajúce sa výrobcov v Európe aj mimo nej. Ďalšími dôležitými faktormi sú rastúci dopyt európskych spotrebiteľov po výrobkoch a sledovateľnosť výrobných postupov. Vzhľadom na to by som sa nakoniec rada venovala správe pána Jadota. Odsek 48 ostro kritizuje súčasný poľnohospodársky model. Tento model však zaručuje bezpečné dodávky vysokokvalitných potravín. Správa odkazuje na jeho zjavné negatívne účinky na zmenu klímy. Rada by som objasnila, že prvoradá je potravinová bezpečnosť pre našich 500 miliónov občanov. EÚ musí zostať sebestačná, čo sa týka dodávok potravín, a nemala by sa stať závislou od dovozu. To by bola katastrofa. Som veľmi zaviazaná občanom EÚ, a preto nemôžem podporiť túto časť správy.

 
  
MPphoto
 

  Zuzana Roithová (PPE). – (CS) Vážený pán predsedajúci, veľmi intenzívne sa podieľam na novej stratégii o medzinárodnom obchode. Ako členka Výboru pre medzinárodný obchod v predchádzajúcom období trpezlivo vyzývam, aby bola naša obchodná politika nástrojom podporujúcim spravodlivú hospodársku súťaž a kľúčom k udržaniu európskych hodnôt a obchodných záujmov na svetovom trhu. Tlak na sprísnenie sociálnych a environmentálnych noriem je spôsob, ako znížiť nespravodlivosť a nerovnaké podmienky v medzinárodnej obchodnej súťaži. Už šesť rokov vyzývam na to, aby všetky obchodné dohody mali ustanovenia o ľudských právach, ktorých dodržiavanie by bolo podmienkou preferenčnej politiky.

Na záver, Európsky parlament dnes prostredníctvom tejto správy žiada Komisiu, aby predložila návrh nariadenia, ktoré by zakazovalo do EÚ dovoz tovaru vyrobeného prostredníctvom foriem novodobého otrokárstva a nútenej práce a v krajinách, kde sa porušujú normy v oblasti základných ľudských práv. Musí to platiť pre krajiny AKT aj pre Čínu. Chcela by som vysloviť poďakovanie a úprimne zablahoželať mojej kolegyni pani Saïfiovej za tento dokument, ktorý slúži ako príklad toho, že Parlament kráča vpred.

 
  
MPphoto
 

  Miroslav Mikolášik (PPE).(SK) Možnosti, ktoré prinieslo prijatie Lisabonskej zmluvy, dovoľujú dlho očakávané nastolenie rovnováhy medzi obchodným právom a ľudskými právami. Som hlboko presvedčený, že za účelom upevňovania svojej kredibility, ale aj integrity musí Európska únia tieto možnosti aktívne využívať a začať vystupovať v oblasti ľudských práv vo svojej vnútornej aj vonkajšej politike konzistentne.

Zdôrazňujem požiadavku, aby Komisia uzatvárala dohody obsahujúce doložky týkajúce sa demokracie, ľudských práv, ako aj dodržiavania sociálnych, zdravotných a environmentálnych noriem, aby zároveň zaistila účinné monitorovanie dodržiavania a uplatňovanie uvedených noriem v praxi. Zvláštnu pozornosť si v dohodách o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva vyžaduje zaručenie ochrany práv na zdravie, ktoré je úzko spojené so samotným právom na život, a blahoželám kolegyni Saïfi za veľmi odvážny a konzistentný text.

 
  
MPphoto
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE).(SV) Vážený pán predsedajúci, myslím si, že môžeme tieto tri správy zhrnúť slovami, že sa už nepozeráme na ľudí ako na stroje, ktoré sa používajú na účely obchodu, ale pozeráme sa na obchod ako na nástroj, ktorý sa používa pre ľudí. Chceme upustiť od logiky, v ktorej sa jedno euro zisku z obchodu rovná dvom eurám strateným na životnom prostredí alebo sociálnych nákladoch. Správy tiež obsahujú mnoho konkrétnych návrhov, napríklad vynikajúci návrh pani Saïfiovej zriadiť svetovú organizáciu pre životné prostredie alebo návrh na zvýšenie právomoci Medzinárodnej organizácie práce, či cezhraničné sadzby ako prostriedok znižovania nespravodlivej hospodárskej súťaže a emisií, ktoré škodia životnému prostrediu, ako aj návrh konzultovať s miestnym spoločenstvom investície ešte pred ich uskutočnením.

Tieto návrhy, pán komisár, nie sú len dobrými zámermi, čo by ste si mali všimnúť. Radšej by sme videli konkrétne výsledky v súvislosti s našimi požiadavkami. Chceme vidieť právne predpisy, keď sú potrebné. Chceme vidieť zmeny v ich vykonávaní, keď je to potrebné, a chceme vidieť, ako sa Komisia ujme iniciatívy v medzinárodných rokovaniach s cieľom zlepšiť pravidlá.

 
  
MPphoto
 

  Csanád Szegedi (NI).(HU) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, naša strana Jobbik – Hnutie za lepšie Maďarsko pripisuje veľký význam ochrane životného prostredia a obnove ekologickej rovnováhy. Sme presvedčení, že Európska únia čelí nielen hospodárskej kríze a recesii, ale aj environmentálnej kríze. V tejto súvislosti považujeme za mimoriadne dôležité vytvoriť v Európskej únii samosprávu v oblastiach potravín a ľahkého priemyslu. Nikto nerozumie, prečo musí EÚ dovážať obrovské množstvá cesnaku a korenín z Číny a kurčiat z Brazílie, keď tieto produkty môžeme produkovať lokálne. Preto hovoríme, že potrebujeme miestnu samosprávu v oblasti potravín a ľahkého priemyslu. Je našou zodpovednosťou tu v Európskom parlamente, aby sme chránili európskych poľnohospodárov, stredné a malé podniky a našich vlastných občanov tým, že im ponúkneme možnosť získať čisté, vysokokvalitné potraviny od miestnych poľnohospodárov. Domnievame sa tiež, že je nevyhnutné, aby sme v čo najväčšom rozsahu zaviedli povinné prijatie technológií šetrných k životnému prostrediu.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hospodárska súťaž je neodmysliteľnou súčasťou obchodu. Samozrejme, na to, aby ste mali hospodársku súťaž, musíte vedieť konkurovať. Niektoré dohody, ktoré máme s tretími krajinami, však znevýhodňujú našich vlastných výrobcov.

Pani Elisabeth Köstingerová spomenula Mercosur a určite je pravda, že mnohé poľnohospodárske výrobky a produkty rybolovu prichádzajúce do EÚ sa vyrábajú v rámci noriem, ktoré sú na oveľa nižšej úrovni ako tie, ktoré požadujeme v rámci EÚ. Je nevyhnutné, aby sa to riešilo.

Treba však povedať pozitívnu vec, že niektoré dohody, ktoré sme nedávno prijali, sú veľmi dobré, napríklad dohoda o voľnom obchode s Kóreou. Takýchto dohôd potrebujeme viac. Myslím si, že väčšina ľudí by súhlasila, že by to bolo prínosom pre nás aj pre nich.

Chcel by som sa spýtať pána komisára, či sú nejaké plány na uzatvorenie dohody o hospodárskom partnerstve s Japonskom. Ekonomická štúdia z Kodane preukázala, že by sme uzatvorením takejto dohody získali 33 miliárd EUR a Japonsko by získalo 18 miliárd EUR.

 
  
MPphoto
 

  Karel De Gucht, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, myslím si, že táto rozprava bola veľmi podnetná. Zatiaľ čo filozofia týchto troch správ je podobná, na podrobnosti, myšlienky a odpovede, ktoré sme si dnes vymenili, nemožno primerane reagovať za krátky čas, ktorý mám k dispozícii. Niektoré myšlienky sú uskutočniteľné, iné už menej, pretože pracujeme v právnom, inštitučnom a politickom rámci ako 27 členských štátov Únie a ako člen Svetovej obchodnej organizácie. Pokúsim sa vyzdvihnúť tie myšlienky, o ktorých si myslím, že sú pre každú správu najdôležitejšie. Žiaľ, nemôžem zájsť do podrobností.

Čo sa týka správy pani Saïfiovej, mnohí z vás upozornili na možnosť štatútu pozorovateľa pre Medzinárodnú organizáciu práce v Svetovej obchodnej organizácii. Vychádzam z toho, že máme určite veľký priestor na lepšie medzinárodné riadenie a lepšiu koordináciu medzi medzinárodnými organizáciami. Ďalej uvažujem o tom, že na to, aby sme využili obchodnú politiku na dosiahnutie lepšieho sociálneho a environmentálneho výsledku, musíme si stanoviť uskutočniteľné ciele. Realizácia štrukturálnych zmien trvá dlho, a ak si naozaj myslíme, že členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii môže prejsť na systém „obchod a...“, pôjde o dlhodobé úsilie.

V súvislosti s návrhom v správe pani Saïfiovej, že by súčasťou dohôd o voľnom obchode malo byť posúdenie ľudských práv, by som chcel dodať, že si myslím, že by sme to mali dosiahnuť pri rokovaniach. Som pomerne skeptický, pokiaľ ide o mimoriadne obdobie medzi ukončením rokovaní a podpísaním dohody. O tom sa dnes ráno diskutovalo aj v inej súvislosti, ale myslím si, že by sme sa mali pridŕžať postupu v Lisabonskej zmluve, v ktorej sa veľmi jasne uvádza, že podpísanie takýchto dohôd je úlohou Komisie; potom sa začne ratifikačný proces a dohodu podpíše Rada, čo je jej spôsob ratifikácie; a potom má Európsky parlament právo a povinnosť ratifikácie hlasovaním. Pokiaľ ide o myšlienku začlenenia posúdenia ľudských práv pred podpísaním dohody – povedzme ako určitého predpokladu – nie som si istý, či sa to podarí. Na druhej strane si myslím, že samotná myšlienka posúdenia vplyvu dohody na ľudské práva má zmysel, o tom som presvedčený.

Odzneli aj konkrétne otázky, napríklad o detskej práci. Viete, že v súčasnosti rokujeme o dohode o voľnom obchode s Indiou, pri ktorej sme sa zaoberali celou problematikou udržateľnosti. India je veľmi skeptická, čo sa týka takejto kapitoly o udržateľnosti v tejto dohode, ale my trváme – a naďalej budeme trvať – na tom, aby sa tam takáto kapitola nachádzala. Myslím si, že nakoniec tam bude zaradená.

Len by som vás chcel požiadať, aby ste neskôr, keď budete o tejto téme diskutovať, zohľadnili skutočnosť, že myšlienky jednotlivých tretích krajín o takejto kapitole o udržateľnosti sa nemusia týkať len jej obsahu, ale aj postoja určitých tretích krajín k tejto otázke.

Pokiaľ ide o správu pána Jadota, počul som výzvy na začlenenie kapitoly o klíme do každej bilaterálnej dohody. Som celkom za environmentálnu udržateľnosť, pretože budúcnosť nám nepatrí. Myslím si však, že si musíme s opatrnosťou uvedomovať, že mnohé prvky, ktoré musia vstúpiť do hry, aby sme uspokojivo reagovali na problematiku zmeny klímy – od emisných kvót po financovanie –, nemôžeme preniesť do ustanovení v našich obchodných dohodách. Myslím si, že je za to širšie fórum, a za predpokladu, že sa na tom zhodne širšie fórum, takýto súhlas sa, samozrejme, musí prejaviť v bilaterálnych dohodách o voľnom obchode. Či je to možné aj v kole rokovaní o rozvoji, kole rokovaní v Dauhe, o ktorom sme práve diskutovali, je však otázne, pretože určite neexistuje zhoda medzi všetkými účastníkmi v tomto multilaterálnom procese o tom, aby sme mali v konečnom znení kapitolu o klíme. Naša pozícia však bude taká, že sme za.

Nakoniec, pokiaľ ide o správu pána Désira, myslím si, že prichádza vo veľmi vhodnej chvíli vzhľadom na to, že sa pripravuje nové oznámenie Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP).

Komisia a členovia OECD sa aktívne podieľajú na včasnej aktualizácii súčasných kritérií OECD na schôdzu ministrov krajín OECD v máji 2011.

Pri všetkých našich činnostiach súvisiacich so sociálnou zodpovednosťou podnikov pozorne zvážime rôzne možnosti podpory zodpovedného správania zo strany európskych spoločností bez ohľadu na ich miesto pôsobenia a s osobitným zreteľom na jej uskutočniteľnosť a následky.

Chcel by som poznamenať, že to nie je len vec obchodu alebo bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohôd. V USA boli nedávno prijaté právne predpisy, podľa ktorých nadnárodné spoločnosti – a nielen spoločnosti pôsobiace v USA, ale aj spoločnosti so sídlami zaregistrovanými v USA – sú povinné niesť zodpovednosť a preukazovať finančné operácie a transakcie súvisiace so surovinami.

Myslím si, že je to naozaj obdivuhodná iniciatíva, ktorá sa vôbec netýka bilaterálnych dohôd. Na väčšinu týchto operácií týkajúcich sa surovín sa nevzťahujú bilaterálne dohody, ide iba o finančné a priemyselné operácie nadnárodných spoločností. Ak však majú zaregistrované sídla v USA, potom USA môžu prijať opatrenia priamo voči takýmto spoločnostiam. Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby sme zvážili prijatie rovnakých právnych predpisov v súvislosti s európskymi spoločnosťami, ktoré aktívne pôsobia najmä v krajinách tretieho sveta, a potom rozšírili ten istý prístup na krajiny ako Kanada a Austrália, aby sme nakoniec pokryli väčšinu takýchto priemyselných činností a ťažobných odvetví vo svete. Myslím si, že by to bol významný prínos k rozvoju udržateľných podmienok.

Stručne povedané, blahoželám k týmto trom správam. Určite som ochotný v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch naďalej s vami diskutovať o týchto témach.

 
  
MPphoto
 

  Tokia Saïfi, spravodajkyňa.(FR) Vážený pán predsedajúci, máme príliš málo času, pán komisár, aby sme obnovili diskusiu k odpovedi, ktorú ste nám práve poskytli. Preto, ako ste povedali, budeme pokračovať v diskusii.

Na úvod by som rada poďakovala všetkým rečníkom, najmä tieňovým spravodajcom, ako aj mojim kolegom pánovi Jadotovi a pánovi Désirovi za našu spoluprácu. Témy boli veľmi podobné a dopĺňali sa, čo nám umožnilo výmenu myšlienok. Umožnilo nám to tiež, aby sme preukázali jednotnosť prístupu v našej práci: aby sme viac priblížili trh a obchod chápaniu ľudských práv, pracovného práva a práva v oblasti životného prostredia.

Ako som už predtým uviedla, bude dlho trvať, podľa vašich slov, pán komisár, kým sa jednotlivé postoje zmenia, ale nemôžeme čakať, že sa zmenia samy. Preto, ak vykonáme niektoré opatrenia navrhnuté v rôznych správach, ktoré sme vám dnes večer predstavili, postupne prejdeme k spravodlivejšiemu a ekologickejšiemu hospodárstvu. Európska únia musí začať túto zmenu a byť príkladom pre svojich obchodných partnerov.

 
  
MPphoto
 

  Yannick Jadot, spravodajca.(FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chcel by som poďakovať pánovi komisárovi De Guchtovi za jeho odpovede a za návrh ďalšej práce. Zaregistroval som jeho odpoveď o kapitole o zmene klímy a dúfam, že sa nám tiež podarí pracovať na zvyšných aspektoch a vypracovať návrhy, ktoré vyústia do prijatia konkrétnych opatrení, a že sa niektoré prvky začlenia do obchodných dohôd. Napokon, skutočnosť, že stroskotali obchodné rokovania v Svetovej obchodnej organizácii, ktoré sú nepochybne veľmi zložité, tiež poskytuje Európskej únii rôzne príležitosti zaradiť do bilaterálnych dohôd inovatívnejšie prvky a pokúsiť sa vypracovať nové typy obchodných dohôd, ktoré budú ďalej začleňovať ciele EÚ so zreteľom na životné prostredie, klímu, ľudské práva alebo sociálne práva.

Preto je to v istom zmysle príležitosť. Domnievam sa, že ide o veľmi významnú požiadavku, a ak tieto správy zajtra dostanú širokú podporu, naozaj to bude – a som o tom presvedčený, že bude – mimoriadne dôležitý signál Európskeho parlamentu Komisii a Rade.

Chcel by som odpovedať pani Stassenovej, ktorá už odišla, v súvislosti s ekonómiou. Knihy o ekonómii sa nepretržite píšu od 19. storočia. Preto vidíme, že úlohy týkajúce sa spôsobov začleňovania sociálnych a environmentálnych otázok do výrobných nákladov sú dôležitým faktorom, pokiaľ ide o definovanie reality porovnateľných výhod.

Takisto, pani Muscardiniová, vždy budete mať moju podporu, pokiaľ ide o ochranu potravinovej sebestačnosti Európskej únie. Okrem toho ak ste pripravená spolu so mnou a ďalšími bojovať proti dohode z Blair House, ktorá je napokon hlavnou prekážkou skutočnej potravinovej sebestačnosti, skutočnej potravinovej bezpečnosti v dnešnej Európe, budete mať moju podporu.

Takže ďakujem všetkým mojim kolegom a vám, pán komisár, za otvorenosť smerom ku konkrétnej práci a konkrétnym opatreniam s vyhliadkou na dohody, ktoré sa budú čoskoro prerokovávať a uzatvárať.

 
  
MPphoto
 

  Harlem Désir, spravodajca. – (FR) Vážený pán predsedajúci, ako vidíte, zostali mi ešte dve minúty. Vedeli ste to, takže ak ste už mali problém s časom, mohli ste odpočítať čas od tejto časti môjho vystúpenia, ktorá mohla byť kratšia. Chcel by som sa poďakovať najmä mojim kolegom a pánovi komisárovi za jeho odpoveď.

V tejto rozprave bol úžasný široký konsenzus presahujúci rozdiely medzi skupinami. To však vysvetľuje, že je potrebné naozaj vo väčšej miere zohľadniť sociálne a environmentálne rozdiely v obchodnej politike, v dohodách, o ktorých rokujeme.

Keď ste ma prerušili, aby mohlo odznieť vaše veľmi zaujímavé vystúpenie, o ktorom som presvedčený, že fascinovalo našich spoluobčanov v celej Únii, len som chcel upozorniť na vec, na ktorú upozornil sám pán komisár, teda na to, že sociálna zodpovednosť podnikov nemôže – a má úplnú pravdu – nahradiť dodržiavanie zákona a zodpovedností členských štátov.

Navyše, pán De Gucht má tiež pravdu, keď hovorí, že v tejto chvíli v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a tiež v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sú v dôsledku správy pána profesora Ruggieho, ktorú spomenul pán Howitt, navrhnuté nové kroky v súvislosti so zodpovednosťou nadnárodných spoločností, nielen vo vzťahu k zodpovednosti v oblasti ťažby, ale aj v mnohých iných oblastiach zodpovednosti – najmä čo sa týka ich zahraničných pobočiek – s ich oblasťami vplyvu alebo v ich dodávateľských reťazcoch. Súdna spolupráca tiež zabezpečí, že materská spoločnosť sa nemôže vyhnúť zodpovednosti v súvislosti s činnosťou jednej zo svojich pobočiek alebo subdodávateľskej spoločnosti, keď táto spoločnosť porušila environmentálne alebo sociálne pravidlá. To všetko je absolútne dôležité.

Domnievam sa, aj keď pripúšťam, že to bude náročné, že musíme vytvoriť prepojenie s obchodnými dohodami. Existuje už malý počet odvolávok na začlenenie sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) v dohode s Kóreou a v dohodách s latinskoamerickými krajinami. Domnievam sa, že prostredníctvom dialógu, ktorý sme dnes začali s Komisiou, musíme pokračovať v úsilí, aby naše ciele v oblasti SZP a naše ciele týkajúce sa udržateľného rozvoja boli v dohodách o medzinárodnom obchode navzájom jednotné.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúci. – Veľmi pekne vám ďakujem, pán Désir.

 
  
MPphoto
 

  Presedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra vo štvrtok 25. novembra 2010 o 12.00 hod.

 
Posledná úprava: 14. apríla 2011Právne oznámenie