Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2201(INI)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0317/2010

Rozpravy :

PV 24/11/2010 - 20
CRE 24/11/2010 - 20

Hlasovanie :

PV 25/11/2010 - 8.14
CRE 25/11/2010 - 8.14
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0446

Rozpravy
Štvrtok, 25. novembra 2010 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

9. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0683/2010)

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). (LT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie o prebiehajúcich rokovaniach o rozpočte na rok 2011. Neúspech minulotýždňového stretnutia zmierovacieho výboru Parlamentu a Rady vyvolal značné znepokojenie v celej Európskej únii. Je poľutovaniahodné, že niektorí členovia stále nepociťujú potrebu dodržiavať Lisabonskú zmluvu. Ak nebudeme schopní dohodnúť sa na rozpočte a ostatných súvisiacich záležitostiach do konca roka, bude to mať veľmi závažné dôsledky. Ak nebude dostatok prostriedkov, bude vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a troch nových inštitúcií určených na monitorovanie finančných inštitúcií Európskej únie veľmi ťažké. Nedostatok peňazí by tiež znamenal, že by sa politika súdržnosti, ktorá je jednou z najdôležitejších politík v Európskej únii, riadne nerealizovala, nehovoriac o tom, čo by sa stalo so stratégiou Európa 2020 a s programom GALILEO. Preto si myslím, že konštruktívny a pružný postoj Európskeho parlamentu opäť dokazuje, že za daných okolností, keď čelíme finančnej kríze, Európsky parlament koná skutočne zodpovedne.

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o katastrofu, ktorou sa skončili rokovania o rozpočte na rok 2011, chcel by som povedať: po prvé, právo navrhovať rozpočet je základným právom každého demokratického parlamentu. Po druhé, parlament, ktorý sám seba berie vážne, musí toto právo vykonávať. Po tretie, chcel by som Európsku radu vyzvať, aby rešpektovala a akceptovala toto samozrejmé právo Európskeho parlamentu. Po štvrté, musí sa nájsť spôsob, ako zabezpečiť, aby bol hlas Európskeho parlamentu vypočutý, keď ide o rozhodnutia o rozpočte.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za tento rozpočet a je, prirodzene, jasné, že ak my v Parlamente máme rozpočtovú právomoc, mali by sme ju uplatňovať.

Teraz však musíme porozmýšľať o tom, ako môžeme konať zodpovedne. Môžem povedať, že obsah rozpočtu v mnohých ohľadoch neodráža ideály, ktoré máme v Európskej únii spoločné. Želám si, aby sme si mohli podrobne prejsť mnohé veci tak, že by sa ukázali staré zvyšky, ktoré už nie sú podstatné, čo by nám dodalo odvahu, aby sme tento rozpočet využili na opätovné preskúmanie týchto starých vecí. Samozrejme, dôležité je tiež zaistiť, aby Európska únia dostala svoje vlastné prostriedky, čo jej umožní aj vykonávanie funkcií, na ktorých sme sa spoločne dohodli a ktoré priniesla Lisabonská zmluva.

Hovorím, že existuje niekoľko otázok, ku ktorým by sme mali zaujať nové stanovisko, máme tam staré zvyšky, ako napríklad podporu pestovania tabaku a tak ďalej, o ktorých si myslím, že už nepatria medzi funkcie dnešnej Európskej únie. Musíme žiť v súčasnosti, musíme zostaviť rozpočet, ktorý európske hospodárstvo naozaj oživí.

 
  
  

Správa: Tokia Saïfi (A7-0312/2010)

 
  
MPphoto
 

  Antonello Antinoro (PPE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasoval som za správu pani Saïfiovej, pretože dosiahla cieľ, ktorý si stanovila, a to špecifikovať, ako by sa mali posilniť ľudské práva a sociálne a environmentálne normy v dohodách o medzinárodnom obchode.

Veľkým medzinárodným organizáciám to umožní užšie spolupracovať na tom, aby sa v multilaterálnych dohodách našiel priestor na sociálne otázky. Bolo by dobré, keby sa Svetová obchodná organizácia reformovala a vytvoril sa tak priestor na takúto spoluprácu, aj keď by bojkotovanie určitých krajín uskutočnenie takejto reformy sťažilo.

Ustanovenie o ľudských právach sa v najnovších medzinárodných dohodách v skutočnosti už vyskytuje a v budúcich obchodných dohodách už bude bežné. Potrebné je teda zaistiť účinné vykonávanie 27 dohovorov, aby krajiny mohli profitovať zo všeobecného systému preferencií (VSP), a súvisiacich opatrení určených na zlepšenie schopnosti vykonávania.

Na záver dodám, že keď sa bude reformovať systém VSP, mal by sa zamerať na krajiny, ktoré to najviac potrebujú.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie. Ako spravodajkyňa Parlamentu o výročnej správe o ľudských právach vo svete za tento rok môžem len zopakovať význam ustanovení o ľudských právach a normách v dohodách o medzinárodnom obchode.

Obchod môže hrať dôležitú úlohu nielen v zaisťovaní občianskych a politických, ale aj hospodárskych a sociálnych práv. Len pomyslite na úlohu, ktorú môžu zohrávať programy obchodnej pomoci pri zabezpečovaní rozvoja v mnohých chudobných krajinách na celom svete. Nesmieme zabudnúť na to, že ustanovenia o ľudských právach sú obsiahnuté vo všetkých dvojstranných obchodných dohodách, ktoré EÚ uzatvára, a tiež v jej režimoch VSP a VSP+ s rozvojovými krajinami.

Tieto ustanovenia a podmienenosť by sme mali posilniť a mali by sme pozorne sledovať ich vykonávanie. Mali by sme pouvažovať nad hodnotením situácie ľudských práv v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré majú s EÚ obchodné vzťahy, a nad udelením obchodných preferencií krajinám, ktoré ratifikovali a účinne vykonávajú najdôležitejšie medzinárodné dohovory o trvalo udržateľnom rozvoji, sociálnych právach a dobrej správe vecí verejných.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Vážený pán predsedajúci, cieľom obchodu je čo najviac zvýšiť prosperitu a výhody pre obidve strany. Krajiny medzi sebou neobchodujú, ale podniky a jednotlivci áno. Ale v tejto správe a všeobecnejšie v obchodnej politike EÚ vidíme odhodlanie Komisie zaviesť do svojich obchodných dohôd rôzne druhy nekomerčných kritérií: nielen také, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami, environmentálnymi normami a podobne, ale čo je horšie, aj také, ktoré trvajú na tom, aby sa ďalšie časti sveta sformovali do regionálnych komerčných blokov podobných EÚ.

Hlavným zmyslom obchodu je vymieňať si tovary a peniaze využitím vzájomných rozdielov. Nemá žiadny zmysel nútiť napríklad krajiny Strednej Ameriky, aby si vytvorili obchodnú úniu, v rámci ktorej si budú vzájomne predávať banány, kávu a rezané kvety. Rovnako neprináša veľký prínos ani to, že v Európe máme zoskupenie podobných industrializovaných hospodárstiev, kde sme sa odrezali od rastúcich trhov vo zvyšku sveta. Škodí to rozvojovým štátom a anglosaskému svetu a osobitne nešťastné následky to má na našu krajinu, ktorá sa uväznila v prepchatej regionálnej colnej únii v úpadku.

 
  
  

Správa: Ivo Belet (A7-0286/2010)

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr (PPE).(DE) Vážený pán predsedajúci, médiá zohrávajú v našej demokratickej spoločnosti veľmi výnimočnú a dôležitú úlohu. Zaručujú veľmi kvalitné informácie a významne tak prispievajú k fungovaniu našej demokracie. Som presvedčený, že kvalitné a dobre vyvážené prostredie verejnoprávnych médií má pozitívny vplyv aj na úroveň súkromných médií. Verejnoprávne a súkromné média sa navzájom potrebujú a majú na seba pozitívny vplyv. Ak chceme dobre vyvážené prostredie informačných médií, musíme podporovať nezávislých verejnoprávnych vysielateľov ako náprotivok súkromných vysielateľov. To je jeden z kľúčov k slobode tlače a bez toho nemôže v našom spoločenstve existovať zmysluplná sloboda prejavu.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, v rozpore s odporúčaním našej skupiny som hlasoval za túto správu pána Beleta, pretože si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme uznali potrebu chrániť služby verejnoprávneho vysielania vrátane tých, ktoré poskytujú vnútroštátne vysielacie spoločnosti. Je to veľmi dôležitá záležitosť a dá sa povedať, že sme s tým v demokraciách mali prevažne len dobré skúsenosti.

Je úplná pravda, že potrebujeme aj komerčné kanály. Tieto dva rozdielne druhy služieb, komerčné a verejnoprávne kanály, sa môžu vzájomne dopĺňať. Podľa mňa je existencia verejnoprávneho kanálu financovaného zo štátneho rozpočtu, ktorý sa zameriava na výrobu tematických a aktuálnych informácií pre občanov v jednotlivých štátoch a v celej Európe, absolútne základným právom a je nevyhnutná pre slobodu prejavu.

Myslím si, že táto správa je vynikajúca a zaslúži si podporu, a dúfam, že ochrana verejnoprávneho vysielania sa stane budúcim trendom vo všetkých členských štátoch EÚ.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, hlasovala som za správu pána Beleta, pretože uznáva a špecifikuje podstatnú úlohu, ktorú zohráva odvetvie verejnoprávneho vysielania v Európe. Vnímam to ako dôležitý krok pre Parlament, ktorý jasne vyhlasuje, že verejnoprávne vysielanie musí zostať nezávislé od politického vplyvu.

Zdá sa, že táto správa bola napísaná osobitne pre Taliansko, kde je teraz vysielateľ RAI v pokročilom štádiu rozkladu, pretože ho celkom ovládla stranícka politika, čo je na ujmu verejnoprávneho vysielania, a teda celej krajiny. Len sa pozrite, čo sa stalo minulý týždeň v programe s názvom Vieni via con me (Odíď so mnou).

Minzoliniovia a Masiovia vysielania, odborníci v dezinformovaní verejnosti a ich mecenáši, sú v rozpore so správou, ktorú Parlament dnes prijal. Európska únia by to mala zohľadniť a mala by podniknúť príslušné kroky. Už nechceme žiadnu stranícku politiku v RAI.

 
  
  

Návrh uznesenia (RC-B7-0624/2010)

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto uznesenie. Európsky parlament by mal velebiť uznesenie Bezpečnostnej rady OSN týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti.

Celkovo tvoria 90 % obetí vojen civilisti, väčšina z nich sú ženy a deti. Znásilňovanie a sexuálne otroctvo patria k otrasnej každodennej realite vojny. Ženevský dohovor považuje znásilňovanie a sexuálne otroctvo za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Potrebné je zdôrazniť, že znásilňovanie je určitým druhom genocídy, a tak ho vníma aj medzinárodné spoločenstvo. Je mimoriadne dôležité, aby tí, ktorí tieto zločiny páchajú, boli vzatí na zodpovednosť za svoje činy.

Ženy sa musia zapojiť do opatrení, ktoré sa prijímajú na predchádzanie konfliktom a na podporu riadenia kríz a mierových rokovaní. Dôležité je tiež umožniť ženám, aby sa zúčastnili na povojnovej obnove svojich krajín.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE).(LT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za toto veľmi dôležité uznesenie, pretože nemôžeme ignorovať skutočnosť, že úroveň násilia proti ženám sa zvyšuje. Vidieť to môžeme predovšetkým vo vojnových oblastiach a v oblastiach konfliktov. Súhlasím s tým, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať vykonávaniu rezolúcie č. 1325 Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, čo je prvá rezolúcia, ktorá sa na najvyššej úrovni v Európskej únii venovala neprimeranému a jedinečnému vplyvu ozbrojených konfliktov na ženy. Toto by mala byť osobitne dôležitá otázka v rámci prebiehajúceho preskúmania politiky EÚ v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o vypracovanie komplexnej stratégie krajín v oblasti ľudských práv a o hodnotenie usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám, usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a boji proti všetkým formám ich diskriminácie. Podporujem žiadosť o vyčlenenie potrebných prostriedkov na boj proti násiliu voči ženám a na podporu účasti žien v procesoch súvisiacich s mierom, bezpečnosťou a zmierením.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0622/2010)

 
  
MPphoto
 

  Dimitar Stoyanov (NI).(BG) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za uznesenie o včelárstve a za podporu odvetvia včelárstva, pretože tento druh poľnohospodárskej výroby je najšpecializovanejšou poľnohospodárskou činnosťou, ktorá sa vykonáva. Keď myslíme na hmyz, asociácie, ktoré vyvoláva, väčšinou nie sú mimoriadne príjemné. Hmyz nie sú milé zvieratká, ale musíme s ním spolunažívať. Táto skutočnosť však len zdôrazňuje to, že včely sú jediný hmyz, ktorý bol skrotený na účely potravinárskej a poľnohospodárskej výroby. Dokazuje to ich mimoriadnu dôležitosť.

Nezabúdajme ani na to, že bez včiel by neexistovala obrovská časť našej ostatnej jestvujúcej poľnohospodárskej produkcie, keďže sa starajú o opeľovanie. Je mimoriadne dôležité, aby Európsky parlament neprestajne zabezpečoval zosúladenie noriem najmä v poľnohospodárstve a osobitne v prípade včelárstva medzi EÚ a krajinami mimo EÚ. Komisia to musí zobrať do úvahy.

 
  
  

Správa: Lena Kolarska-Bobińska (A7-0313/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi poďakovať pani Kolarskej-Bobińskej za výbornú spoluprácu a vynikajúcu správu – správu, ktorá sa tu v Parlamente ešte zlepšila, keď väčšina Parlamentu rozhodla, že by sme my v Európe mali ešte viac zvýšiť naše cieľové hodnoty znižovania CO2 z 20 % na 30 %. Predstavuje to základnú podmienku, aby sme sa stali priekopníkmi a nielen dosiahli rozvoj v oblasti životného prostredia, ale aj zaistili, že sa v oblasti ekologických technológií staneme konkurencieschopnými. Takýmto spôsobom ochránime súčasne pracovné miesta, hospodárstvo a životné prostredie a zároveň nájdeme odpovede na hlavné problémy, ktoré v Európe máme. Dnes to bol vďaka tomuto hlasovaniu pre Európu dobrý deň.

 
  
MPphoto
 

  Jan Březina (PPE).(CS) Vážený pán predsedajúci, hlasoval som za správu o energetickej stratégii, ktorá načrtla smery, ktorými by sa budúca energetická politika Európskej únie mala uberať. Chcel by som zdôrazniť úlohu jadrovej energie v súčasnej a budúcej kombinácii energetických zdrojov EÚ vrátane nepriameho uznania potreby predĺžiť životnosť existujúcich zariadení. Stratégiu možno z pohľadu na jednotlivé zdroje hodnotiť ako vyváženú, hoci sa vôbec nezmieňuje o úlohe uhlia pri spaľovaní v modernizovaných elektrárňach, ktorá je podľa mňa dôležitá. Bez uhlia ako stabilného primárneho zdroja schopného pružne reagovať na náhle nárasty dopytu po energii si len ťažko môžeme predstaviť zvyšovanie energetickej bezpečnosti a nezávislosti EÚ. Slabou stránkou je príliš všeobecný charakter správy a absencia sprievodných právnych predpisov. Konkrétna a praktická podoba stratégie bude tiež výrazne ovplyvnená pripravovaným akčným plánom na dosiahnutie hospodárstva s nízkou produkciou oxidu uhličitého do roku 2050, ktorý má byť zverejnený začiatkom budúceho roka.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za tento dôležitý dokument. Konštruktívnym spôsobom prispieva k diskusii, ktorú v Európe vedieme o vierohodnej spoločnej energetickej stratégii.

Energetická bezpečnosť je určite jedným z kľúčových aspektov tejto stratégie. EÚ musí podporovať spoločnú – ak nie jednotnú – energetickú politiku. Celoeurópske regulačné orgány a inštitúcie by mali mať významnejšiu úlohu. Európska komisia musí hrať silnejšiu úlohu v snahách vybudovať alternatívne energetické trasy predovšetkým z Azerbajdžanu a Strednej Ázie, ale aj zo severnej Afriky a ďalších krajín. Európa musí ďalej investovať do terminálov LNG a pomáhať svojim najnovším členom robiť to isté.

Potrebné sú tiež ďalšie opatrenia, ako napríklad zlepšovanie energetickej efektívnosti, investovanie do jadrovej energie a vytváranie stimulov pre technológie obnoviteľných zdrojov. Neodmysliteľným kúskom skladačky je liberalizácia vnútorného trhu EÚ s energiou. Preto by sme mali maximálne podporovať iniciatívu pána predsedu Buzeka a bývalého predsedu Komisie Jacqua Delorsa zriadiť Európske energetické spoločenstvo.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, aj ja si myslím, že táto správa pani Kolarskej-Bobińskej je vynikajúca. Dôležité je, že by mala usmerniť európsku energetickú stratégiu na obdobie nasledujúcich 10 rokov. Výborné je tiež, že venuje značnú pozornosť pojmu bezpečnosti dodávok energie, ale tiež energetickej efektívnosti, a nezabúda ani na úspory energie. Sú to dôležité body.

Navyše je veľmi dôležité, aby sme investovali do výskumu a nového využitia rôznych ekologických technológií. Ak chceme vybudovať Európu, ktorá bude čistejšia a menej závislá od ostatných, pokiaľ ide o energiu, budú inovácie v tejto oblasti veľmi potrebné. Preto sa musíme venovať predovšetkým alternatívnym formám energie. Je pravda, že potrebujeme jadrovú energiu ako základnú formu energie, ale potrebujeme nové investície do alternatívnych energií. Dúfam, že budeme môcť postupne prestať používať uhlie. Nechcem vidieť budúcnosť energetiky v Európe čiernu ako uhlie.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE).(LT) Vážený pán predsedajúci, hlasovala som za túto správu o energetickej stratégii Európskej únie, ktorá pokrýva mnoho dôležitých otázok a tém a v ktorej sa hovorí o obnoviteľnej energii, výskume, inováciách, znížení znečistenia a, samozrejme, o zvýšení energetickej bezpečnosti. Podporujem najmä ustanovenie Európskeho parlamentu, že energetické siete, dokonca aj siete komerčného charakteru, by mali podliehať transparentným medzivládnym dohodám, ktoré nebudú zasahovať do záujmov členských štátov. Dvojstranné dohody a projekty niektorých členských štátov, ako napríklad plynovod Nord Stream, vyvolávajú nedôveru nielen z pohľadu životného prostredia, ale tiež pre všeobecnú zásadu solidarity. Dve krajiny, z ktorých jedna je členským štátom EÚ, uzatvoria dohodu, ale zásada solidarity členských štátov, ako je stanovená v zmluvách EÚ, ide v podstate bokom. Z tohto dôvodu súhlasím s tým, že externé ropovody, plynovody a ďalšie energetické siete vstupujúce na územie Európskej únie by mali podliehať transparentným medzivládnym dohodám, ktoré budú vypracované striktne v súlade s právnymi predpismi EÚ. Na takéto ropovody a plynovody by sa mali vzťahovať pravidlá pre vnútorný trh vrátane pravidiel pre prístup tretích strán.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Vážený pán predsedajúci, s radosťou som hlasoval za túto správu a chcel by som pochváliť našu kolegyňu a priateľku pani Kolarskú-Bobińskú za to, čo dosiahla.

Zúčastnil som sa rozpravy v Parlamente, ale v rámci postupu „catch the eye“ sa mi neušla pozornosť predsedajúceho. Preto by som chcel povedať dve pripomienky: Európska únia by sa mala sústrediť na výskum, vývoj a inovácie a mala by sa zriadiť európska sieť pre uskladňovanie a prenos elektrickej energie v celej Únii. Ak sa toho budeme držať, dosiahneme obrovský pokrok.

Na záver by som chcel povedať, že ma potešilo, že väčšina poslancov EP hlasovala za túto správu.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0616/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jens Rohde (ALDE).(DA) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, potešilo ma, že Parlament prijal uznesenie obsahujúce návrh na rokovanie, ktorý podporí našu komisárku pre opatrenia na ochranu klímy, ktorá pôjde rokovať do Cancúnu. Myslím si však, že vzhľadom na to, že sme mali veľké problémy s tým, aby EÚ na konferencii COP 15 minulý rok v Kodani vystupovala jednotne, podporuje to myšlienku, že sme v Parlamente názorovo veľmi nejednotní, čo sa prejavilo aj na hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a o celom uznesení. V tejto súvislosti si myslím, že by sme sa možno mali trochu poučiť zo skutočnosti, že by bolo možno lepšie, keby sme trochu zmiernili požiadavky na Tobinovu daň a iné dane, pretože to je časť príčiny rozdielov v Parlamente. Za predpokladu, že všetko ostatné by zostalo rovnaké, bolo by bývalo lepšie, ak by sme naše požiadavky zmiernili a našich účastníkov rokovaní vyslali s jednoznačnejším a rozsiahlejším mandátom, ako bol ten dnešný.

 
  
  

Návrh uznesenia (RC-B7-0675/2010)

 
  
MPphoto
 

  Antonio Masip Hidalgo (S&D).(ES) Vážený pán predsedajúci, niektorí povedali, že odsúdenie Maroka bolo príliš mierne vzhľadom na rozsah potláčania ľudských práv v Sahare, kde je Maroko len okupujúcou krajinou bez akejkoľvek suverenity a zákonného oprávnenia. Dôležitý je však odkaz, že Európa ako celok a Parlament už nebudú viac tolerovať jeho násilie.

Včera som tu v Parlamente hovoril o súde v Haagu. Dúfam, že medzinárodné spoločenstvo, ktoré smutne zlyhalo vo svojich pokusoch zabrániť genocíde v Rwande, Juhoslávii a Dárfúre, tomu v tomto prípade v Západnej Sahare zabráni a nebudeme musieť tento prípad vidieť pred ďalším súdom tiež v Haagu, ale tentokrát pred tribunálom pre vojnové zločiny.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Vážený pán predsedajúci, je poľutovaniahodné, že zahraničná politika niektorých krajín EÚ má aj naďalej veľmi koloniálny charakter. V prípade Západnej Sahary to je veľmi očividné. Španielsko a Francúzsko, ktoré podporujú Maroko, sú osobitne zodpovedné za predlžovanie konfliktu. Západná Sahara je posledná kolónia Afriky a rezolúcia Organizácie Spojených národov v roku 1966 prvýkrát navrhla, že územie by malo byť spod koloniálnej nadvlády oslobodené.

Situácia v Západnej Sahare sa v poslednom čase zhoršila. Marocké orgány využívajú neprimerané násilie. Existujú správy o početných prípadoch úmrtí, zranení a zmiznutí. Krízová oblasť je ešte aj uzavretá blokádou, takže ani nemôže prijať medzinárodnú pomoc. Súčasná kríza v Západnej Sahare a celý konflikt by sa mali čím skôr vyriešiť. To je úloha pre ministerku zahraničia EÚ pani Ashtonovú a tiež pre všetky členské štáty EÚ.

 
  
  

Návrh uznesenia (RC-B7-0650/2010)

 
  
MPphoto
 

  Dimitar Stoyanov (NI).(BG) Vážený pán predsedajúci, samozrejme, hlasoval som za uznesenie o Ukrajine. Počas včerajšej rozpravy som z veľkej časti predstavil svoje argumenty.

Chcel by som však využiť tento postup, aby som vysvetlil jednu veľmi dôležitú vec, ktorá bola povedaná vo včerajšej rozprave a ktorá je nesprávna. Pán Brok bol včera veľmi pravdepodobne pomýlený použitím nesprávnych výrazov. V každom prípade však povedal, že šéf bezpečnostnej služby vymenováva a zúčastňuje sa menovania ústavných sudcov na Ukrajine.

V ten večer som si túto informáciu preveril a zistil som, že to tak nie je. Ústavný súd menujú prezident, ukrajinský parlament a súdnictvo. Šéf bezpečnostnej služby sa v skutočnosti vôbec nezúčastňuje menovania sudcov ústavného súdu. Toľko na objasnenie.

 
  
MPphoto
 

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Vážený pán predsedajúci, konečne máme uznesenie o Ukrajine schválené naším Parlamentom. Posledný vývoj v tejto krajine nás, samozrejme, znepokojil. Ak je Ukrajina naším strategickým partnerom, potom to chápem tak, že je našou povinnosťou vyjadriť znepokojenie nad chybami, ktoré vidíme – napríklad poskytnutie neprimeraných právomocí ukrajinskej bezpečnostnej službe a opatrenia, ktoré prijali na zastrašenie mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto krajine a na ovládnutie ukrajinských médií.

Znepokojuje nás tiež celkový politický vývoj vrátane neschopnosti opozičných strán zúčastňovať sa volieb bez obmedzení a diskriminácie. Na druhej strane by sme mali aj naďalej povzbudzovať vyhliadky Ukrajiny na európsku integráciu a v jej snahe priblížiť sa k Európe – a nie vzdialiť sa od nej – používať viac cukor ako bič a robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli tento náš strategický cieľ.

 
  
  

Správa: Yannick Jadot (A7-0310/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, Európska únia uskutočňuje veľmi rozsiahlu politiku v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá pokrýva aj poľnohospodárstvo a priemysel. Za súčasných podmienok výroby a hospodárskej súťaže však nie je možné prestať používať chemikálie v poľnohospodárstve ani zmeniť metódy používané na výrobu tovaru tak, aby nevyžadovali vynaloženie obrovského množstva energie. Obviňovanie Únie, že v oblasti ekologickej politiky nemá vodcovské postavenie, a uvádzanie Spojených štátov a Číny ako vzorov je mimoriadne nemiestne. Tieto krajiny predsa vedú v objeme emisií CO2. Prvoradý význam ochrany životného prostredia je nevyvrátiteľnou skutočnosťou, preto by sme však mali vynaložiť všetku našu snahu, aby sa európske hospodárstvo stalo udržateľným – priemysel, poľnohospodárstvo a doprava. Produkty prírody sú našou najcennejšou komoditou, a ak ju raz stratíme, je veľmi ťažké opäť ju získať. Preto by sa malo urobiť všetko možné pre nájdenie povestnej zlatej strednej cesty.

 
  
  

Správa: Harlem Désir (A7-0317/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, hľadanie rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi záujmami je veľmi dôležité, ale tiež veľmi ťažké. Hospodárska spolupráca, ktorá ide ruka v ruke s dodržiavaním základných pravidiel demokracie a blahobytom občanov, je základom Európskej únie. Preto je také dôležité zaviesť jednotné normy pre ľudské práva a tiež začleniť sociálne a environmentálne normy do medzinárodných obchodných dohôd. Prijatie takýchto noriem v rámci obchodnej politiky Európskej únie povedie k tomu, že občania budú túto obchodnú politiku vnímať pozitívne, a aj k zlepšeniu vzťahov EÚ s jej partnermi. Medzinárodná spolupráca v tejto oblasti je nezvyčajne dôležitá a Európsky parlament by ju mal v najvyššej možnej miere podporovať.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0623/2010)

 
  
MPphoto
 

  Jarosław Kalinowski (PPE).(PL) Vážený pán predsedajúci, horizontálne dohody sa týkajú veľmi širokého okruhu právnych predpisov a nedopatrenia v legislatívnych ustanoveniach, či už úmyselné, alebo nie, môžu viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Preto je táto oblasť kritická a zároveň veľmi citlivá na chyby. Rovnováhu musia zaistiť vhodné nariadenia, ktoré budú štandardizovať postupy a podporovať dohody medzi zúčastnenými stranami. Práva duševného vlastníctva sa nesmú prehliadať a ich nedodržiavanie musí prinášať vážne dôsledky. Podporujem tiež požiadavky autorky týkajúce sa skvalitnenia tvorených legislatívnych textov. Jazyk, ktorý sa v súčasnosti používa v mnohých dokumentoch, je pre priemerného občana často ťažko zrozumiteľný a nepochopiteľný.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0683/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Charalampos Angourakis (GUE/NGL), písomne.(EL) Opäť sa tu odohráva fraška medzi politickými predstaviteľmi kapitálu a buržoáznymi vládami s cieľom manipulovať ľudí. Hlavná otázka nie je, či sa má alebo nemá rozpočet navýšiť, ale kam tie peniaze pôjdu. Aj o tom sa rozhodlo. Poľnohospodárske dotácie pre chudobné, stredné hospodárstva sa v rámci SPP znížili, zatiaľ čo peniaze idú na „vhodné“ projekty, t. j. projekty pridelené veľkým obchodným skupinám priamo alebo prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Rozpočet EÚ sa tak využíva aj na vkladanie peňazí do monopolných skupín. Na druhej strane každé zvýšenie rozpočtu Spoločenstva bude smerovať na financovanie protiľudovej politiky a konania EÚ, ako napríklad na novoprijatý mechanizmus Európskej služby pre vonkajšiu činnosť určený na umožnenie politicko-vojenskej imperialistickej intervenčnej politiky EÚ.

Rozpočet EÚ je ďalším nástrojom určeným na zníženie príjmov bežných ľudí a ich prerozdelenie monopolnému kapitálu. Imperialistická rivalita v rámci EÚ sa netýka ľudí; týka sa boja medzi buržoáznymi triedami a časťami kapitálu o to, kto dostane leví podiel na koristi ukradnutej z príjmov obyčajných ľudí.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Som si istá, že viete o problémoch, ktoré opäť otriasli Európskou úniou pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011. Európska komisia a Parlament chceli približne 5 % zvýšenie, aby bolo možné uskutočniť nové európske politiky (regulácia finančných trhov, spoločná zahraničná politika atď.), ktoré sa vytvorili v reakcii na problémy, ktorým čelíme. Vzhľadom na súčasné rozpočtové obmedzenia sa Parlament nakoniec rozhodol pristúpiť na obmedzenie tohto zvýšenia na 2,91 % v prípade, že sa splnia určité politické podmienky (diskusia o tom, že sa Európskej únii priznajú vlastné zdroje, aby sa ukončilo dohadovanie medzi členskými štátmi, pružnosť rozpočtu a financovanie kľúčových strategických priorít). Keďže Európska rada tieto požiadavky odmietla, hlasovala som za toto nové uznesenie, ktoré jasne uvádza veľmi racionálny, konštruktívny, a pritom ambiciózny postoj Parlamentu. Spolu s našimi kolegami poslancami sme síce ochotní utiahnuť si opasky spoločne so všetkými ostatnými v Európe, chceme však pritom aj zdôrazniť, aké dôležité sú európske príspevky pre koordináciu a podporu politík Únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporil som toto uznesenie. Lisabonská zmluva priniesla mnoho dôležitých zmien v rôznych oblastiach a Európskemu parlamentu dala nové právomoci. Neúspešný pokus dohodnúť sa s Európskou radou na rozpočte na rok 2011 bol prvou vážnou snahou Európskeho parlamentu využiť jemu pridelené právomoci. Európsky parlament je pripravený dohodnúť sa čo najskôr, aby EÚ mohla rok 2011 začať so schváleným rozpočtom a neoneskorilo sa tak financovanie dôležitých oblastí a projektov. V dohode s Radou však musia byť uvedené požiadavky Európskeho parlamentu a musí existovať dohoda o určitých mechanizmoch pružnosti umožňujúca náležité financovanie v roku 2011 a následne politík vyplývajúcich z nových právomocí udelených EÚ Lisabonskou zmluvou a z projektu stratégia EÚ do roku 2020. Komisia sa musí zaviazať predložiť návrhy na nové vlastné zdroje EÚ a musí existovať dohoda s Radou o preskúmaní finančnej štruktúry. Ďalej musia tieto tri inštitúcie uzavrieť dohodu o spôsobe spolupráce, ktorej súčasťou bude účasť Parlamentu v procese rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci. Európsky parlament musí konať podľa požiadaviek, ktoré predložil. Nebude od nich závisieť len vypracovávanie rozpočtu EÚ v budúcnosti, ale okrem toho pomôžu vytvoriť precedens na rozšírenie vplyvu jedinej priamo volenej inštitúcie na riadenie Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne.(RO) Európsky parlament nesmie podľahnúť tlaku Európskej komisie odsúhlasiť rozpočet na rok 2011. Rovnalo by sa to zmene zmluvy, ktorá tvorí základ fungovania Únie; porušilo by ju najdemokratickejšie a jediné priamo volené fórum v Európskom spoločenstve. Reakcie predstaviteľov Európskej komisie navodzujú myšlienku, že výkonná moc Únie má dojem, že Parlament nesúhlasí s rozpočtom, ktorý bol vypracovaný, presne preto, aby ukázal, kto má skutočnú moc. Avšak Parlament, ktorý jednotne hlasoval proti rozpočtu na rok 2011 navrhnutému Komisiou, jasne ukázal, že má dôležitejšie veci na práci, ako venovať sa neplodným bojom o moc. Rozpočet v skutočnosti nezohľadňuje nové právomoci Únie a nezabezpečuje financovanie stratégie EÚ do roku 2020, na ktorej sa všetci jednomyseľne dohodli.

V prijímaní našich rozhodnutí nemôžeme byť nekonzistentní. Nemôžeme navrhovať a schvaľovať dobre mienené stratégie bez toho, aby sme zabezpečili finančné prostriedky na ich uskutočnenie. Parlament má právo určiť cestu, po ktorej sa bude Únia budúci rok uberať, toto právo mu priznáva Lisabonská zmluva. Spoločný čin všetkých parlamentných skupín v európskom zákonodarstve len dokazuje, že rozpočet sa musí preskúmať omnoho pružnejším spôsobom.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Castex (S&D), písomne. (FR) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože nám v odborných výrazoch pripomína tri požiadavky, od ktorých závisí hlasovanie Parlamentu o rozpočte na rok 2011: a to ponechanie možnosti mobilizovať nástroj flexibility, čo je rozpočtový nástroj potrebný na zabezpečenie minimálneho financovania kompetencií a priorít Spoločenstva; záväzok Európskej komisie predložiť do júla 2011 konkrétne návrhy na nové vlastné zdroje a intenzívna účasť Parlamentu na budúcich diskusiách o systéme financovania Európskej únie, konkrétne o otázke vlastných zdrojov a o vypracovaní ďalšieho finančného rámca. Toto uznesenie opäť potvrdzuje zmeny, ktoré Rade priniesla Lisabonská zmluva, aby Rada konečne uznala novú legitimitu Parlamentu v otázkach rozpočtu. Okrem problému boja medzi inštitúciami si musíme uvedomiť, že v tejto rozprave o rozpočte, kde Parlament opäť stelesňuje ducha Spoločenstva a rešpekt voči občanom Únie, je v stávke európska integrácia a samotná budúcnosť projektu Spoločenstva. Na záver dodám, že členské štáty, ktoré túto zmluvu individuálne ratifikovali, si musia byť plne vedomé jej požiadaviek a musia sa chopiť výziev, ktoré obsahuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Predtým ako Komisia predloží nový návrh rozpočtu, chcel Európsky parlament potvrdiť úlohu, ktorú chce zohrávať v rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Stanovili sme tri podmienky: po prvé, zachovanie mechanizmu pružnosti v neposlednom rade preto, aby sme boli schopní mobilizovať milióny eur na núdzovú pomoc pre rozvojové krajiny; po druhé, aby Komisia predložila zmysluplné návrhy na nové vlastné zdroje, a po tretie, aby sa Rada zaviazala spoločne s Parlamentom preskúmať tieto návrhy počas rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci. Uznesenie bolo schválené veľmi veľkou väčšinou, čo svedčí o odhodlaní Parlamentu podporiť schválenie rozpočtu na rok 2011, len ak budú splnené tieto tri podmienky.

 
  
MPphoto
 
 

  Göran Färm, Olle Ludvigsson a Marita Ulvskog (S&D), písomne. (SV) Vyjadrujeme poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovaniam sa doteraz nepodarilo dospieť k výsledku. Napriek skutočnosti, že Európsky parlament zašiel v rokovaniach ďaleko, keď akceptoval návrh rozpočtu Rady na rok 2011 a ponúkol riešenie pre veľké a zložité projekty financovania, ako napríklad pre program výskumu jadrovej syntézy ITER, a prisľúbil rýchle schválenie opravného rozpočtu č. 10, podľa ktorého členské štáty dostanú späť len niečo viac ako 600 miliónov EUR, menšina členských štátov vrátane Švédska zablokovala pokračovanie rokovaní.

Uznesenie Parlamentu prízvukuje, že rokovania by mali pokračovať, ale ukladá tiež požiadavky pre budúcnosť.

Aby sa EÚ vyhla ďalším rozpočtovým krízam a mohla financovať hlavné priority, ako napríklad politiku v oblasti klímy a stratégiu EÚ 2020, bude v nadchádzajúcich rokoch potrebná väčšia pružnosť rozpočtu EÚ. Nemyslíme si však, že je potrebné zvýšiť celkový rozpočet EÚ. Aby sme zamedzili riziku veta zo strany Parlamentu, ktorý môže k balíku medzi členskými štátmi zaujať stanovisko len vtedy, keď sú rokovania už uzavreté, myslíme si tiež, že Európskemu parlamentu by malo byť dovolené zúčastniť sa na prípravných rokovaniach o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2013 a na diskusiách o budúcom financovaní tohto dlhodobého rozpočtu bez toho, aby prijal stanovisko k otázke vlastných zdrojov. Na záver by sme chceli zdôrazniť, že tieto požiadavky neprekračujú právomoc, ktorú Parlamentu priznáva Lisabonská zmluva.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) V súčasnosti sme sa v súvislosti s rozpočtom na rok 2011 ocitli v inštitucionálnej slepej uličke, keďže niektoré členské štáty v Rade blokujú návrh Komisie. Dúfam, že sa z tejto slepej uličky čo najskôr dostaneme, pretože rozpočet musí dodržiavať záväzky a povinnosti Európskej únie v súlade s Lisabonskou zmluvou.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Parlament chce, aby sa dodržiavala Lisabonská zmluva a v EÚ vládol mier medzi inštitúciami. Podľa Lisabonskej zmluvy sa Parlament v skutočnosti musí zúčastňovať – prostredníctvom hlasovania alebo vyjadrovania názorov – na novej medziinštitucionálnej dohode, ďalšom viacročnom finančnom rámci a určovaní nových vlastných zdrojov. Pokiaľ ide o medziinštitucionálnu dohodu, je očividné, že dodržiavanie záväzkov európskych inštitúcií, konkrétne Rady, je podmienené existenciou pružnosti súčasného viacročného finančného rámca.

Stratégia EÚ do roku 2020, program medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER), Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a orgány pre finančný dohľad – to je len zopár príkladov, ktoré si vyžadujú financovanie. Rada si musí vziať k srdcu Lisabonskú zmluvu z hľadiska nových oblastí, ktoré prechádzajú do pôsobnosti Európskej únie, ako to zohľadňuje rozpočet, a aj z hľadiska posilnených právomocí Európskeho parlamentu najmä v otázke rozpočtu. Tieto zmeny v skutočnosti posilňujú demokratickú legitimitu inštitúcií Únie. Používaním metódy Spoločenstva namiesto medzivládnej cesty sa naše riadenie stáva demokratickejším. Keďže Parlament berie do úvahy rozpočtové obmedzenia členských štátov, požaduje len úplné minimum toho, čo je žiaduce.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Nesúhlasíme s navrhnutým rozpočtom na rok 2011. Nesúhlasíme však ani s väčšinou odôvodnení, ktoré väčšina v Parlamente predkladá, aby zabránila schváleniu rozpočtu na rok 2011.

Diskusiu, ktorá začala o finančných výhľadoch po roku 2013, už narúša mnoho dôvodov, okrem iného neschopnosť európskych inštitúcií – Parlamentu a Rady – dosiahnuť dohodu v rokovaniach o rozpočte na rok 2011; pokusy viacerých členských štátov presadiť zníženie prostriedkov pre budúce rozpočty; naliehanie ďalších na nové vlastné zdroje pre EÚ, pričom navrhujú zavedenie európskych daní popri vnútroštátnych, ktoré bude platiť verejnosť namiesto finančného sektora; vyžadovanie úplného uplatňovania Lisabonskej zmluvy a opozícia bohatých krajín proti značnému zvýšeniu ich príspevkov do rozpočtu EÚ.

V každom prípade, hoci súhlasíme, že nové zodpovednosti by mali znamenať nové zdroje, nemôžeme podporiť uznesenie, ktoré sa nezasadzuje o rozdelenie prostriedkov EÚ s cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti, boja proti kríze a podpore zamestnanosti s právami bez posilnenia militarizmu či útlaku.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Hlasovala som za uznesenie o prebiehajúcich rokovaniach o rozpočte na rok 2011, pretože je nevyhnutné, aby Parlament teraz, keď Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, prevzal svoju novú a legitímnu úlohu v procese tvorby rozpočtu Európskej únie. Keďže sa zmierovaciemu výboru napriek snahám Parlamentu nepodarilo dosiahnuť dohodu, sformulovali sme niekoľko bodov, v ktorých musí byť Rada pružná. Po prvé ide o potrebu väčšej flexibility do konca viacročného finančného rámca 2007 – 2013, aby sa zohľadnili nové kompetencie Európskej únie, a po druhé o to, aby bol Parlament plne zapojený do rokovaní o finančnom rámci po roku 2013. Na záver, keď Komisia odsúhlasí, že predloží podrobné návrhy na vytvorenie vlastných zdrojov EÚ, chceme, aby Rada zaručila plnú účasť Parlamentu na diskusiách o týchto návrhoch. Toto uznesenie vyšle silný odkaz zasadnutiu Európskej rady, ktoré sa bude konať 16. a 17. decembra 2010.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Hedh (S&D), písomne. (SV) Vyjadrujem poľutovanie nad skutočnosťou, že rokovaniam sa doteraz nepodarilo dospieť k výsledku. Napriek skutočnosti, že Európsky parlament zašiel v rokovaniach ďaleko, keď akceptoval návrh rozpočtu Rady na rok 2011 a ponúkol riešenie pre veľké a zložité projekty financovania, ako napríklad pre program výskumu jadrovej syntézy ITER, a prisľúbil rýchle schválenie opravného rozpočtu č. 10, podľa ktorého členské štáty dostanú späť len niečo viac ako 600 miliónov EUR, menšina členských štátov vrátane Švédska zablokovala pokračovanie rokovaní.

Uznesenie Parlamentu prízvukuje, že rokovania by mali pokračovať, ale ukladá tiež požiadavky pre budúcnosť.

Aby sa EÚ vyhla ďalším rozpočtovým krízam a mohla financovať hlavné priority, ako napríklad politiku v oblasti klímy a stratégiu EÚ 2020, bude v nadchádzajúcich rokoch potrebná väčšia pružnosť rozpočtu EÚ. Nemyslím si však, že je potrebné zvýšiť celkový rozpočet EÚ. Aby sme zamedzili riziku veta zo strany Parlamentu, ktorý môže k balíku medzi členskými štátmi zaujať stanovisko len vtedy, keď sú rokovania už uzavreté, myslím si tiež, že Európskemu parlamentu by malo byť dovolené zúčastniť sa na prípravných rokovaniach o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2013 a na diskusiách o budúcom financovaní tohto dlhodobého rozpočtu bez toho, aby prijal stanovisko k otázke vlastných zdrojov. Na záver by som chcela zdôrazniť, že tieto požiadavky neprekračujú právomoc, ktorú Parlamentu priznáva Lisabonská zmluva, a hoci som bola proti zavedeniu tejto zmluvy, domnievam sa, že v súčasnosti nemáme inú možnosť, než prijať následky jej ratifikácie a pracovať v súlade s jej ustanoveniami.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Rozpočet Európskej únie tvorí rámec, v ktorom môžu jej členské štáty konať. Predovšetkým v hospodársky neistých časoch je dôležité, aby sme sa mohli spoľahnúť na záväzky prijaté v tejto súvislosti. Ľudia sa musia môcť spoľahnúť, že dostanú prostriedky k dispozícii. Oslovujem tu predovšetkým poľnohospodárov. Nevyužité prostriedky v oblasti poľnohospodárstva neznamenajú, že neboli potrebné. Znamená to len, že sa s nimi hospodárilo veľmi opatrne. Poľnohospodári nesmú byť za to potrestaní tým, že sa prostriedky presunú do iných oblastí. V záujme občanov EÚ sa poľnohospodárstvo musí finančne zabezpečiť. Musí sa čo najrýchlejšie nájsť kompromis, aby sme mohli schváliť rozpočet na rok 2011. Len keď to urobíme, bude možné zaručiť financovanie poľnohospodárstva a vyhnúť sa kritickým miestam.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za uznesenie o rozpočte, ale zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 1b, ktorý sa venuje novým vlastným zdrojom. Rozhodne si myslím, že EÚ by mala hľadať nové zdroje financií, ale nemyslím si, že by sa to malo robiť požadovaním predbežných záväzkov od Rady. Mali by sme mať otvorenú diskusiu o všetkých možnostiach.

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Matera (PPE), písomne. (IT) Ak sa Parlamentu a Rade nepodarí dohodnúť sa na rozpočte na rok 2011 do konca tohto roku, môže to mať vážne následky na financovanie programov Únie, môže to spôsobiť vážne zdržania pri zriaďovaní orgánov dohľadu a môže to spôsobiť nefunkčnosť núdzových nástrojov, ako napríklad Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a Fondu solidarity.

V každom prípade však Parlament v budúcich rokovaniach musí konať rázne. V skutočnosti od Rady požaduje len rešpektovanie právomocí, ktoré mu udeľuje Lisabonská zmluva. Parlament len obraňoval rozpočet EÚ pred neuváženými škrtmi, ktoré by postihli zamestnanosť a spôsobili, že obyvatelia Európy by zaplatili cenu za neústupnosť niekoľkých členských štátov. Očakávam, že v najbližších rokovaniach uvidím veľký zmysel pre zodpovednosť, aby sme zabránili tomu, že k súčasnej hospodárskej kríze pridáme ešte inštitucionálnu krízu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva dala Parlamentu nové zodpovednosti a tie znamenajú zvýšené náklady. Tieto potreby si vyžadujú, aby bol rozpočet na rok 2011 trochu vyšší ako ten na rok 2010, aby Parlament mohol riadne vykonávať svoju úlohu. Zo slepej uličky, do ktorej sa dostali rokovania s Radou, nemá úžitok nikto a napriek kríze, ktorú Európa zažíva, je potrebné, aby sme dosiahli dohodu a EÚ mohla splniť ciele stanovené v stratégii EÚ 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Najmä v období finančnej krízy, keď sa od občanov žiada, aby si utiahli opasky a akceptovali veľké škrty v sférach týkajúcich sa sociálnej oblasti a rodiny, musí byť neúprosné šetrenie možné aj v rozpočte EÚ. Namiesto toho je naplánované zvýšenie o dobré 3 %. Niektoré projekty sa jednoducho odsunuli, aby sme v dohľadnej budúcnosti mali naplánované len najnevyhnutnejšie dôležité náklady. Dá sa nájsť mnoho možností, ako ušetriť, napríklad v súvislosti s dvoma miestami konania plenárnych zasadnutí alebo tak, že by konečne pokročil boj EÚ proti podvodu a získali by sa späť prostriedky, ktoré boli nesprávne vyplatené. Mali by sme tiež zvážiť, či by sa naozaj malo pokračovať vo všetkých tých prestížnych projektoch. Niektoré z nich sú určite orientované aj na budúcnosť, ale realizácia iných projektov vzbudzuje pochybnosti o ich zmysluplnosti a spôsobe vykonávania. Za žiadnych okolností nemôžem podporiť tento rozpočet EÚ na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Rokovania o rozpočte boli neúspešné pre konflikt medzi stabilitou a prispôsobivosťou rozpočtu. Zástupcovia Európskej únie žiadajú veľkú pružnosť rozpočtu bez toho, žeby zohľadnili záujmy krajín, ktoré sú čistými prispievateľmi. Čistí prispievatelia, ktorí financujú EÚ, sú zodpovední za nové naštartovanie motora hospodárstva po kríze a zachraňujú krajiny s veľkými rozpočtovými deficitmi a aj samotné euro. Preto je opodstatnené, že sa chcú držať záväzných rozpočtových prostriedkov, aby sa nemohol retrospektívne len tak zmeniť čistý zostatok a nemohlo sa tak plytvať peniazmi. Tí, ktorí investujú a platia peniaze, si musia byť istí najvyššou možnou mierou stability. Rovnako nemá kritický postoj k daniam EÚ nič spoločné so zdanlivým nedostatkom solidarity. Zapríčinené je to jednoducho skutočnosťou, že väčšina členských štátov je jednoznačne proti tomu a kvôli subsidiarite si chcú zachovať ratifikáciu národnými parlamentmi. Tzv. emancipácia Európskeho parlamentu, ktorá sa v tejto súvislosti tak často spomína, mi pripadá skôr ako veľmi znepokojivá emancipácia od občanov EÚ. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Ako drvivá väčšina poslancov aj ja som hlasoval za návrh rozpočtu, pretože si myslím, že Parlament sa musí brať do úvahy. A to nielen zo symbolického hľadiska pre skutočnosť, že Parlament zastupuje 500 miliónov Európanov, ale predovšetkým z „konštitučného“ hľadiska, pretože v zmluve sa vyžaduje, aby Parlament odsúhlasil prijatie budúceho viacročného finančného rámca (VFR).

Zvýšenie, ktoré Parlament požaduje, nie je nijaký rozmar, majú z neho ťažiť občania Európskej únie. Svedčia o tom významné užitočné prínosy, ktoré priniesli prostriedky a iniciatívy v celej Únii. Určite však súhlasím s tými, ktorí si myslia, že by sme možno mali zvážiť ich iné prerozdelenie, aby sa zabránilo tomu, že niektoré krajiny budú len čistými prispievateľmi a pritom získajú omnoho menej výhod. Dúfam, že sa vo fáze konzultácie a zmierovania bude môcť prihliadnuť na tieto požiadavky.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Keďže pozícia Rady k návrhu rozpočtu obmedzila rozpočtové prostriedky na sumu, ktorá predstavuje zvýšenie o 2,91 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2010, a keďže sa zmierovaciemu výboru Parlamentu a Rady 15. novembra 2010 nepodarilo dohodnúť sa na spoločnom znení rozpočtu na rok 2011, hlasujem za uznesenie, pretože súhlasím s podmienkami, ktoré Parlament ukladá Rade a Komisii kvôli umožneniu dohody o rozpočte na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Miguel Portas (GUE/NGL), písomne.(PT) Zdržal som sa hlasovania o uznesení o rozpočte na rok 2011 a o budúcom financovaní európskych politík, hoci som podporil všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zamerané na zlepšenie pozície Parlamentu v diskusii a na zlepšenie kontroly nad rozhodnutiami o rozpočte. V skutočnosti predstavuje kompromisný text návrat k predchádzajúcim pozíciám Parlamentu, a to tých, ktoré stáli za zlyhaním prvého zmierovacieho konania s Radou.

Vo svojom novoprepracovanom znení nezaručuje pozícia poslancov to, čo je v tomto rokovaní podstatné: aby sa tam neopakoval reštriktívny rámec, ktorý teraz vnucujú bohaté krajiny EÚ na roky 2012 a 2013. Pozícia Parlamentu nezabezpečuje ani uskutočnenie demokratickej konferencie vo forme diskusie, ktorej by sa mali zúčastniť národné parlamenty, o nových zdrojoch, ktoré majú financovať nové finančné výhľady. Moje zdržanie sa hlasovania podporuje stanovisko Parlamentu, ktoré je kritické voči postoju vlád, ktoré sa snažia o väčšie európske právomoci za menej peňazí, ale neschvaľuje chabé dohody ani tuctový rozpočet.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Toto uznesenie predstavuje jasný signál o odhodlaní Parlamentu prekonať tento mŕtvy bod, v ktorom sa ocitol rozpočet na rok 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Pokiaľ ide o rozpočet na rok 2011 v užšom zmysle slova, Rada sa vyjadrila, že úroveň rozpočtových prostriedkov by nemala presiahnuť zvýšenie o 2,91 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2010. Najmä pre členské štáty, ktoré v auguste hlasovali proti rozpočtu väčšiny Rady, to bola absolútna hranica. Parlament v trialógoch o rozpočte na rok 2011 urobil ústretový krok a bol ochotný akceptovať túto pozíciu o platobných prostriedkoch, keď dostal uistenia týkajúce sa ďalších záväzkov nad rámec najvyššej hranice prostredníctvom nástroja flexibility v okruhu 1A (konkurencieschopnosť) a v okruhu 4 (vonkajšia činnosť), aby bolo možné vykryť posilnené politické priority v okruhu 1A (najmä celoživotné vzdelávanie) a dodatočné potreby v okruhu 4 (najmä Palestína). Aj v súvislosti s projektom ITER (potrebná jednohlasnosť v Rade) to vyzeralo, že kompromis by zabezpečil ďalšie prostriedky vo výške 1,4 miliardy na roky 2012 a 2013 použitím nevyužitých rezerv z rôznych okruhov z roku 2010 a – ale o tejto časti sa stále diskutuje, keďže je naviazaná na zaručenie lepších mechanizmov pružnosti v rámci nariadenia o viacročnom finančnom rámci – presunom prostriedkov zo siedmeho rámcového programu pre výskum a rozvoj.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Zdržal som sa hlasovania o pôvodnom texte odseku 1 bod 6., pretože žiadosti o nové návrhy na vlastné zdroje prostredníctvom daňových iniciatív a iných prípadných programov ako ETS predstavujú potenciál pre dane v štýle EÚ. Toto hlasovanie zodpovedá môjmu názoru a skoršiemu postoju k návrhom na daňový systém v štýle EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Toto uznesenie vysiela ostatným inštitúciám jasný signál, že Európsky parlament je ochotný začať seriózne rokovať, aby sme čo najskôr vyšli zo slepej uličky a rozhodli o rozpočte na rok 2011. Dosiahnutie dohody bude znamenať, že sa neoneskoria jednotné platby na poľnohospodárske podniky a nebude narušené financovanie štrukturálnych fondov. Myslím si, že poslanci EP ako jediní priamo volení zástupcovia v EÚ by mali byť zapojení do tvorby ďalšieho finančného výhľadu, aby sa pre občanov Spojeného kráľovstva dosiahlo to najlepšie. Musia sa prijať kroky, aby bol rozpočet EÚ pružnejší. EÚ to umožní rýchlo reagovať na krízy a umožní to financovanie neočakávaných potrieb. Uznesenie požaduje tiež veľmi potrebnú diskusiu o nových spôsoboch financovania EÚ, čo by pre britských daňovníkov mohlo znížiť náklady na EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Hlasovala som za uznesenie o prebiehajúcich rokovaniach o rozpočte na rok 2011, pretože rokovania o rozpočte doteraz, bohužiaľ, ukázali, že Rada si za posledných 12 mesiacov zrejme nenašla čas prečítať a pochopiť Lisabonskú zmluvu. Dožadujeme sa tu len práv a postupov, ktoré sú založené výhradne na tom, čo sa dohodlo v Lisabone – nič viac, nič menej. Práve Rada trvala na tom, že je potrebná nová zmluva. Rada sa musí držať tejto zmluvy a nesmie pripustiť, aby očividné nezhody vo vlastných radoch mali negatívny dosah na občanov Európy.

V tejto súvislosti vítam obrovskú vôľu Parlamentu dohodnúť sa čím skôr pred koncom roka na rozpočte na rok 2011. Potrebujeme pružnosť. A čo viac, ako každým dňom dokazuje dramatická situácia v Írsku, súrne potrebujeme tiež nové orgány finančného dohľadu.

 
  
  

Správa: Tokia Saïfi (A7-0312/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Začlenenie ustanovenia o ľudských právach a uplatňovanie sociálnych a environmentálnych noriem v obchodných dohodách je zásada, ktorú by sa EÚ mala snažiť zabezpečiť. Preto súhlasím so zámerom EÚ vyvíjať tlak v medzinárodných organizáciách, najmä vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) a v Medzinárodnej organizácii práce (MOP), a presadiť zriadenie novej organizácie pre životné prostredie, ktorá bude podporovať spravodlivý obchod.

Na jednej strane musí Európa dodržiavať prísne sociálne a environmentálne normy, ale rovnakú úroveň usilovnosti musí vyžadovať aj od svojich partnerov. Chcel by som zdôrazniť, že pokrok dosiahnutý v dohodách o voľnom obchode dokázal, že to je možné. Avšak v rámci medzinárodných organizácií musí existovať jasný rámec noriem. Dosiahnuť sa to dá prostredníctvom intenzívnejšieho dialógu v rámci týchto organizácií, najmä pokiaľ ide o povinné uplatňovanie týchto noriem v obchodných dohodách a potrebné mechanizmy monitorovania a stimuly, ako aj posilnené arbitrážne skupiny. Nástroje všeobecného systému preferencií (VSP), ktoré EÚ umožňujú jednostranne poskytnúť obchodné preferencie, môžu predstavovať možnosť, ako lepšie určiť partnerov, ktorí by z toho mali ťažiť, pričom sa zoberú do úvahy ich príslušné úrovne rozvoja a budú sa monitorovať ich záväzky.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Európska únia každý rok v súlade s právomocami, ktoré jej v oblasti zahraničných vecí určujú zmluvy, podpisuje mnoho obchodných dohôd. Teraz, keď sa rozšírili právomoci Európskej únie v oblasti ľudských práv (Charta základných práv je teraz primárnym legislatívnym aktom) a trvalo udržateľného rozvoja (jeden z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020), považovala som za dôležité podporiť správu, ktorú vypracovala naša kolegyňa Tokia Saïfiová, ktorá sa snaží zabezpečiť lepšie zohľadnenie týchto záležitostí v obchodných dohodách Únie. Táto správa, prirodzene, navrhuje zlepšenie spolupráce v rámci existujúcich medzinárodných organizácií a automatické začlenenie ustanovení o týchto otázkach, ale predkladá tiež nové myšlienky, požaduje zriadenie medzinárodnej organizácie pre životné prostredie, ktorá by sa zaoberala prípadmi environmentálneho dampingu. Tento návrh súvisí aj s myšlienkou zavedenia mechanizmu zahrnutia uhlíka, ktorý by mal doplniť systém EÚ obchodovania s emisiami. Tento dvojitý prístup by nám umožnil zabrániť transferu emisií do tretích krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Podporujem túto správu. V medzinárodnom obchode sa čoraz častejšie vyskytujú narušenia hospodárskej súťaže a riziká environmentálneho a sociálneho dampingu. Poškodzuje to podniky a pracovníkov v Európskej únii, ktorí na rozdiel od svojich obchodných partnerov v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, musia dodržiavať prísnejšie sociálne, environmentálne a daňové normy. Preto by bilaterálne a multilaterálne dohody EÚ mali obsahovať povinnosť, že všetky spoločnosti, nielen spoločnosti so sídlom v EÚ, musia dodržiavať spomenuté požiadavky. Obchodné dohody EÚ musia zabezpečiť transparentnosť a prísne normy verejného obstarávania s cieľom zamedziť nezákonným únikom kapitálu. Na dosiahnutie týchto cieľov by EÚ mala aktívne spolupracovať s medzinárodnými partnermi v oblasti obchodu – so Svetovou obchodnou organizáciou, s Medzinárodnou organizáciou práce a s Organizáciou Spojených národov.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za túto správu, pretože je nevyhnutné zabezpečiť rovnováhu medzi obchodným právom a základnými ľudskými právami a posilniť dialóg medzi hlavnými medzinárodnými organizáciami, najmä medzi Medzinárodnou organizáciou práce a Svetovou obchodnou organizáciou. Navyše môže začlenenie ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem do dohôd o obchode zvýšiť pridanú hodnotu týchto dohôd, čo umožní vyššiu podporu politickej a sociálnej stability, čím sa vytvorí vhodnejšie prostredie na obchodovanie. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že európske priemyselné a obchodné spoločnosti sú v Európe viazané prísnejšími sociálnymi a environmentálnymi pravidlami.

Súhlasím s pozíciou Európskeho parlamentu, že ak Európska únia dodržiava záväzné normy, musí mať aj možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod. Chcela by som zdôrazniť, že na posilnenie ľudských práv a sociálnej politiky v medzinárodnom obchode, musíme požadovať, aby všetky budúce dohody o obchode obsahovali ustanovenia o zákaze využívania detskej práce, a to najmä pokiaľ ide o ťažbu a spracovanie prírodného kameňa.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Myslím si, že sociálne a environmentálne normy nie sú nezlučiteľné s obchodnými záujmami Európskej únie a ani s obchodnými záujmami jej partnerov. Mala by sa zintenzívniť spolupráca medzi medzinárodnými organizáciami v rámci globálnej dohody o klíme, najmä pokiaľ ide o mechanizmus zahrnutia uhlíka, ktorý dopĺňa systém EÚ na obchodovanie s emisiami, únik uhlíka však musí prestať. Myslím si tiež, že EÚ by sa mala snažiť využívať bilaterálny voľný obchod, aby tento zahŕňal nielen ustanovenia o ľudských právach, ale aj ustanovenia týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Uvedomujem si, že diskusia o začlenení ustanovení o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych noriem do medzinárodných dohôd je zložitá a že v súčasnosti existuje nerovnováha medzi medzinárodnými obchodnými pravidlami a zvyškom medzinárodného práva. Som presvedčený, že Európska únia má v tomto úsilí o novú svetovú správu rozhodujúcu úlohu, a preto musí presadzovať koherenciu politík, ktoré uskutočňujú medzinárodné inštitúcie.

Myslím si, že Európska únia musí nájsť rovnováhu medzi reštriktívnym a liberálnym obchodným prístupom, ako aj kompromis medzi obranou svojich obchodných záujmov a vyžadovaním dodržiavania všeobecných hodnôt, ktoré sú jej základom. Preto je dôležité podporovať dialóg a partnerstvá pre spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, najmä so Svetovou obchodnou organizáciou a Medzinárodnou organizáciou práce. Pripomínam tiež, že Lisabonská zmluva zaviedla zmeny v obchodnej politike, ktoré sa týkajú niektorých návrhov predložených v tejto správe. Preto hlasujem za väčšinu opatrení obsiahnutých v tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Proinsias De Rossa (S&D), písomne. – Podporujem túto správu, ktorá požaduje, aby obchod nebol vnímaný len ako obmedzená samoúčelná činnosť. Naša budúca obchodná stratégia by ho mala vnímať skôr ako ďalší prostriedok na podporu európskych hodnôt a záujmov. Ustanovenia o trvalo udržateľnom rozvoji prinášajú osoh všetkým stranám. Začlenenie sociálnych a environmentálnych noriem do dohôd o obchode navyše prispieva k regulovaniu globalizácie. Rozhodnutie ignorovať ich je krátkozrakým a kontraproduktívnym prístupom, ktorý nie je len proti zásadám, ktorými sa riadi naša vonkajšia činnosť, ale ktorý aj poškodzuje európsky sociálny model. Bilaterálne obchodné vzťahy EÚ s tretími stranami sú pre ľudské práva a sociálne a environmentálne normy o to dôležitejšie, že v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je len skromná vyhliadka na pokrok. V každom prípade sa musíme naďalej usilovať o to, aby Medzinárodná organizácia práce získala postavenie pozorovateľa WTO a, správne povedané, pri WTO, a v rámci WTO by sa mal zriadiť výbor pre obchod a dôstojnú prácu. Hoci je začlenenie záväzných ustanovení o ľudských právach do medzinárodných dohôd EÚ skvelým postupom, zdá sa, že slabé monitorovanie a uplatňovanie ich robia prakticky zbytočnými, a tomuto problému je potrebné sa vážne venovať vo všetkých budúcich dohodách.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Dohody o medzinárodnom obchode by pre EÚ mali predstavovať príležitosť, ako presvedčiť svojich partnerov, aby prijali sociálne a environmentálne normy. Správa bola schválená veľkou väčšinou a obsahuje návrhy, ktoré vyžadujú, aby dovážaný tovar spĺňal rovnaké sociálne a environmentálne normy ako európske výrobky. Navrhuje tiež, že by malo byť možné ohlasovať prípady sociálneho a environmentálneho dampingu buď Medzinárodnej organizácii práce, alebo svetovej organizácii pre životné prostredie, ktorú je potrebné zriadiť čo najskôr. Súčasné rokovania o dohodách o voľnom obchode by mali zahŕňať ustanovenia o ľudských právach, ale tiež o hospodárskych, sociálnych a environmentálnych normách. Ak sa to neurobí, nespravodlivé konkurenčné zvýhodnenie bude znamenať, že EÚ už nebude schopná súťažiť s lacnými nekvalitnými dovozmi. Tu je v hre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva a priemyslu.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože obchodná politika by mala zodpovedať úlohe EÚ a mala by prispievať k ochrane jej modelov sociálnej a environmentálnej politiky. Preto je mimoriadne dôležité, aby EÚ zabezpečila uplatňovanie stanovených sociálnych a environmentálnych noriem v dohodách o medzinárodnom obchode.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Otázka, či máme obchodovať s krajinami, ktoré ľudské práva nerešpektujú na rovnakej úrovni, nie je v medzinárodných vzťahoch nová a hrozí, že sa bude ťahať večne. Budem čo najrealistickejší, keď poviem, že si myslím, že EÚ by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila lepšie prijatie noriem pokladaných za dostačujúce, a mala by sa snažiť zapojiť krajiny, s ktorými obchoduje, do globálneho úsilia dodržiavať tieto práva. Pokiaľ ide o hospodársku a diplomatickú úroveň, uvedomujem si, že EÚ nesmie v čase budovania trvalých obchodných kanálov zanedbávať vyzdvihovanie dôležitosti a kľúčovej úlohy tejto otázky. Zároveň, ako je však všeobecne známe, nie sme v pozícii vnucovať tieto normy alebo klásť takéto požiadavky. Hoci sa tieto normy oficiálne dodržiavajú, EÚ vie o tom, že má partnerov, ktorí ich nedodržiavajú pravidelne. Do tejto kategórie patria hlavní dodávatelia energie do Európy. V tejto súvislosti by som chcel zopakovať, aké je dôležité, aby sme pokračovali v boji za ľudské práva a za to, aby sa stali podmienkou na vybudovanie korektných obchodných vzťahov.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Začleňovanie ustanovenia o ľudských právach a zavádzanie sociálnych a environmentálnych noriem predstavujú v obchodných rokovaniach zložitý problém, ktorý rozdeľuje medzinárodné spoločenstvo. Na jednej strane krajiny severu odsudzujú sociálny a environmentálny damping, ktorý uplatňujú rozvíjajúce sa krajiny a ktorý spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže v rámci obchodných výmen, a na druhej strane krajiny juhu upodozrievajú krajiny severu z úmyslu brániť im v hospodárskom rozvoji a uchýliť sa prostredníctvom uplatňovania týchto noriem k istej forme skrytého protekcionizmu.

Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že obchodná politika by mala byť nástrojom v službách globálnych cieľov Európskej únie, a preto je dôležité, aby obchod nebol vnímaný len ako samoúčelná činnosť, ale skôr ako nástroj na podporu európskych obchodných záujmov a ako nástroj spravodlivého obchodu, ktorý umožňuje všeobecne zaviesť účinné začlenenie a uplatňovanie sociálnych a environmentálnych noriem u všetkých obchodných partnerov EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Hlasovala som za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože je veľmi dôležité, aby obchodná politika Európskej únie zodpovedala jej politickým cieľom. Text, ktorý Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente značne zlepšila, jasne vyjadruje, že obchod už nemôže byť len samoúčelnou činnosťou, ale že všetky dohody by teraz mali obsahovať určité sociálne a environmentálne ustanovenia. Tieto ustanovenia musia byť záväzné a musia obsahovať možnosť oznámiť prípady nedodržiavania najmä Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Odsúhlasil som túto správu, pretože by sme nemali zabudnúť, že európske odvetvia a podniky sú v Európe viazané prísnymi sociálnymi a environmentálnymi pravidlami. Ak Európska únia dodržiava záväzné normy, musí mať aj možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod. Na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je dôležité zlepšiť prístup k ekologickým tovarom a technológiám a musíme dosiahnuť rýchle uzavretie rokovaní o znížení alebo odstránení tarifných a netarifných prekážok pre environmentálne tovary a služby, aby sa podporili nové formy politík zamestnanosti a vytvorili pracovné miesta, ktoré budú spĺňať normy dôstojnej práce, ako ich stanovila Medzinárodná organizácia práce, a vytvorili sa možnosti rastu pre európsky priemysel a malé a stredné podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Hľadanie rovnováhy medzi hospodárskymi a sociálnymi záujmami je nielen veľmi dôležité, ale aj veľmi ťažké. Základom Európskej únie je hospodárska spolupráca, ktorá ide ruka v ruke s dodržiavaním základných pravidiel demokracie a blahobytom svojich občanov, preto je také dôležité do dohôd o medzinárodnom obchode začleniť jednotné normy pre ľudské práva a sociálne a environmentálne normy.

Prijatie takýchto noriem v rámci obchodnej politiky Európskej únie povedie k tomu, že občania budú túto obchodnú politiku vnímať pozitívne, a aj k zlepšeniu vzťahov EÚ s jej partnermi. Medzinárodná spolupráca v tejto oblasti je nezvyčajne dôležitá a Európsky parlament by ju mal v najvyššej možnej miere podporovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože ľudské práva, sociálne a environmentálne normy by sa mali uplatňovať vo všetkých krajinách, nielen v Európe. V rámci našej sféry vplyvu sú to všetky tie štáty, s ktorými obchodujeme. S tým súvisí zodpovednosť, v súlade s ktorou by sme mali konať, a táto správa nám ukazuje správny smer. Je to smer k spravodlivému obchodu a najmä k spravodlivosti voči ľuďom a životnému prostrediu. Ak sme schopní niečo v týchto oblastiach zlepšiť, mali by sme tak urobiť v maximálnej možnej miere.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Srdečne vítam túto správu, ktorá jasne hovorí, že obchodná politika EÚ musí zahŕňať viac, ako len snahu o dosiahnutie maximálneho hospodárskeho osohu. Obchodné dohody EÚ musia obsahovať silné ľudské práva a sociálne a environmentálne normy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Táto správa poukazuje na mnoho užitočných bodov, ako napríklad pravidelné preskúmanie Rady pre ľudské práva Organizácie Spojených národov týkajúce sa uplatňovania ustanovenia o ľudských právach v obchodných dohodách, možnosť Medzinárodnej organizácie práce oznamovať prípady Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre ľudské práva, účasť národných parlamentov a občanov tretích krajín v rokovaniach a boj proti modernému otroctvu.

Tento vítaný záujem o ľudské práva prichádza od Parlamentu, ktorý podporil coup d’état v Hondurase a podpísanie obchodnej dohody s vodcami puču. Avšak okrem mojich pochybností o skutočnom dosahu ustanovení týkajúcich sa ľudských práv, želanie, ktoré bolo v správe vyjadrené, aby sa všade zaviedli dohody o voľnom obchode, a podporovanie burzy s právami na znečisťovanie, ktorú nazývame trh s emisiami, znamená, že za to nemôžem hlasovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Krajiny EÚ a všetky ich hospodárske subjekty svedomito rešpektujú ľudské práva a dodržiavajú sociálne a environmentálne normy a je úplne prirodzené požadovať to isté od ich obchodných partnerov vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), aby sa svetový obchod stal spravodlivejší. Sme si vedomí toho, že niekedy je ťažké plniť tieto povinnosti, najmä pre rozvíjajúce sa krajiny. Avšak EÚ sa musí aj naďalej snažiť dosiahnuť to, a je preto na EÚ a Parlamente, aby vynaložili všetko možné úsilie, aby sa presadilo rešpektovanie ľudského života a potvrdilo, že dôstojná práca platí všade a pre každého rovnako a že environmentálne a sociálne práva vrátane odborových práv a boja proti detskej práci majú všeobecný charakter.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože explicitne obsahuje potrebu, aby EÚ účinne prispela k trvalo udržateľnému rozvoju sveta, solidarite medzi ľuďmi, spravodlivému obchodu a odstráneniu chudoby. Uznesenie podporujem aj pre dôležitosť a potrebu, ktorá je v uznesení vyjadrená, aby sa uložila zákonná povinnosť, že dohody o medzinárodnom obchode musia rešpektovať ľudské práva, ktoré sa musia prísne a neustále sledovať. V tejto súvislosti si myslím, že návrh udeliť Medzinárodnej organizácii práce (MOP) postavenie oficiálneho pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii je hodnotný, najmä zriadenie výboru pre obchod a dôstojnú prácu v MOP, ktorý by mal spoločne s MOP a vysokým komisárom Organizácie Spojených národov pre ľudské práva dohliadať na obchodné dohody. Ďalším dôvodom, prečo som hlasoval za toto uznesenie, je rozhodný spôsob, akým vyjadruje potrebu zriadiť svetovú organizáciu pre životné prostredie, a jeho jednoznačná obrana ľudských práv, trvalo udržateľného rozvoja a rešpektovania životného prostredia, pričom ich uprednostňuje pred súčasnými modelmi medzinárodného obchodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Určite by malo byť v záujme EÚ uzatvárať obchodné dohody predovšetkým s rovnocennými partnermi. To znamená, že ľudským právam a environmentálnym a sociálnym normám by sa mala venovať väčšia pozornosť, pretože len keď EÚ bude dodržiavať tieto normy, môže požadovať ich dodržiavanie aj od svojich obchodných partnerov. Avšak najmä v oblasti ľudských práv a tiež sociálnych a environmentálnych noriem EÚ opakovane naráža na prekážky, lebo ostatné krajiny, s ktorými má uzatvorené bilaterálne obchodné dohody, majú na tieto otázky rozdielny názor. Zdržal som sa hlasovania, pretože pochybujem, či je v skutočnosti možné uskutočniť to, čo spravodajkyňa navrhla.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Ľudské práva a zavádzanie sociálnych a environmentálnych noriem sú v obchodných rokovaniach pomerne zložité a veľmi problematické otázky. Preto je nevyhnutné, aby sa v bilaterálnych dohodách čoraz častejšie vyskytovalo sociálne ustanovenie. Napriek terajšej očividnej nerovnováhe medzi medzinárodnými obchodnými pravidlami a ostatnými normami medzinárodného práva si myslím, že je veľmi dôležité hlasovať za správu pani Saïfiovej, aby sa tak mohli vytvoriť nové spôsoby myslenia, ktoré povedú k skutočnej koordinácii medzinárodných organizácií. Európska únia hrá v tomto úsilí o novú svetovú správu rozhodujúcu úlohu a myslím si, že na dosiahnutie tohto cieľa musí presadzovať koherenciu politík, ktoré uskutočňujú medzinárodné inštitúcie. Hlasoval som za túto správu, aby sa mohla spustiť a uskutočňovať nová obchodná politika, ktorá bude založená na zásadovosti a dialógu a ktorá bude brať do úvahy environmentálne normy s cieľom dosiahnuť „legitímne“ ciele.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože súhlasím so začleňovaním ustanovení týkajúcich sa ľudských práv a zavádzania sociálnych a environmentálnych noriem do obchodných rokovaní.

Skutočné napätie vládne medzi krajinami severu, ktoré odsudzujú sociálny a environmentálny damping, ktorý uplatňujú rozvíjajúce sa krajiny, a krajinami juhu, ktoré upodozrievajú krajiny severu z toho, že chcú brániť ich hospodárskemu rozvoju a prostredníctvom uplatňovania týchto noriem uskutočňovať istú formu skrytého protekcionizmu. Avšak tento konflikt záujmov nesmie EÚ brániť v tom, aby vo svojich rokovaniach zaujala pozitívny, ale zákonne záväzný prístup, v rámci ktorého sa ustanovenia o trvalo udržateľnom rozvoji budú začleňovať najmä do bilaterálnych dohôd.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Európska únia musí prostredníctvom svojich politík a najmä svojej obchodnej politiky obhajovať svoje obchodné záujmy a zároveň zabezpečiť, aby aj ostatní dodržiavali jej normy a hodnoty. Práve táto úvaha by mala rôznym inštitúciám EÚ pomôcť spustiť a uskutočniť novú ambicióznu obchodnú politiku založenú na zásadovosti a dialógu. Nesmieme zabúdať na to, že európske priemyselné a obchodné spoločnosti sú v Európe povinné dodržiavať prísne sociálne a environmentálne pravidlá. Ak Európska únia dodržiava záväzné normy, musí mať aj možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod.

V tomto zmysle sú prísne pravidlá európskeho jednotného trhu týkajúce sa zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a ochrany pracujúcich a spotrebiteľov špecifickým európskym modelom, ktorý musí slúžiť ako inšpirácia na medzinárodnej úrovni a v multilaterálnych fórach a ktorý sa musí zohľadniť v súčasných rokovaniach o bilaterálnych obchodných dohodách.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že vzhľadom na to, že Európska únia hrá kľúčovú úlohu v úsilí o novú svetovú hospodársku správu, musí presadzovať spojitosť politík, ktoré uskutočňujú rôzne medzinárodné inštitúcie. Nerovnováha medzi špecifickými medzinárodnými obchodnými normami a ostatnými pravidlami medzinárodného práva sa v súčasnosti zvyšuje. Ako poprední aktéri máme povinnosť nájsť nové spôsoby myslenia s konkrétnym cieľom dosiahnuť účinnú koordináciu medzinárodných orgánov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Začleňovanie ustanovenia o ľudských právach spolu so zavádzaním sociálnych a environmentálnych noriem predstavuje v obchodných rokovaniach zložitý problém, ktorý rozdeľuje medzinárodné spoločenstvo. Na jednej strane krajiny severu poukazujú na sociálny a environmentálny damping, ktorý uplatňujú rozvíjajúce sa krajiny v sociálnych a environmentálnych oblastiach a ktorý spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže v rámci obchodných výmen. Na druhej strane krajiny juhu upodozrievajú krajiny severu z úmyslu brániť im v hospodárskom rozvoji a uchýliť sa prostredníctvom uplatňovania týchto noriem k istej forme skrytého protekcionizmu. Je preto pochopiteľné, že je nesmierne ťažké pokojne diskutovať o otázke týchto noriem v rámci multilaterálnych inštitúcií, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie, keďže to koreluje s čoraz častejším výskytom sociálnych ustanovení v bilaterálnych obchodných dohodách.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Sme za správu o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode, pretože tretie krajiny, ktoré nedodržiavajú práva pracujúcich a odmietajú zohrávať aktívnu úlohu v boji proti zmene klímy, príliš často nespravodlivo súťažia so spoločnosťami EÚ.

Naše podniky musia dodržiavať mimoriadne náročné normy ochrany pracujúcich, majú vysoké mzdové a daňové náklady, musia dodržiavať právne predpisy o prísnych kontrolách emisií do životného prostredia a musia spĺňať podmienky, ktoré im ukladajú nariadenia týkajúce sa miestneho územného plánovania. Konkurenčné podniky v tretích krajinách, ako napríklad v Číne a Indii, očividne nepodliehajú takýmto kontrolám a pravidlám a ich konečné výrobky jasne konkurujú tým európskym.

Vo svojom vystúpení vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na medziparlamentnom stretnutí o energii som vyzýval, aby EÚ využila svoj vplyv vo Svetovej obchodnej organizácii a dosiahla, aby bolo Európe umožnené uvaliť uhlíkovú daň na krajiny, ktoré nepodpíšu dohody o zmene klímy. To isté by malo platiť pre krajiny, ktoré vyrábajú pomocou metód, ktoré sú veľmi odlišné od metód používaných v Európe, napríklad využívaním detskej práce, alebo pre krajiny, ktoré pracujúcim nepriznávajú ich práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) Hlasovala som za prijatie uznesenia o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode. Európska únia je založená na zásadách, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv. Preto je pre ňu dodržiavanie ľudských práv na celom svete také dôležité.

Lisabonská zmluva potvrdzuje, že vonkajšia činnosť Európskej únie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je zahraničný obchod, by sa mala vykonávať podľa rovnakých zásad, ako sú tie, ktoré predstavujú základ vzniku EÚ. Preto plne podporujem, aby sa do medzinárodných dohôd Európskej únie začleňovali právne záväzné ustanovenia o ľudských právach. Chcela by som však poukázať na potrebu ich uplatňovania a na skutočnosť, že krajiny, ktoré nedodržiavajú stanovené pravidlá, by mali čeliť prípadným hospodárskym následkom.

V súlade s bodom 15 uznesenia si myslím, že je veľmi dôležité, aby všetky dohody o voľnom obchode obsahovali dohodnuté sociálne a environmentálne normy, ktoré by mali zahrňovať: zoznam minimálnych noriem, ktoré musia dodržiavať všetci obchodní partneri EÚ, a zoznam ďalších dohovorov, ktoré sa majú uplatňovať postupným a pružným spôsobom, pričom sa zohľadní vývoj hospodárskej, sociálnej a environmentálnej situácie príslušného partnera.

Osobitne podporujem zavedenie zákazu detskej práce vo všetkých budúcich obchodných dohodách. Podporujem tiež posilnenie spolupráce v oblasti ľudských práv medzi Svetovou obchodnou organizáciou a hlavnými inštitúciami Organizácie Spojených národov.

 
  
  

Správa: Mariya Nedelcheva (A7-0275/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) V roku 2009 dostal Európsky ombudsman 3 098 sťažností, z ktorých 727 patrilo do jeho pôsobnosti. Úrad Európskeho ombudsmana bol zriadený Maastrichtskou zmluvou v roku 1992, čím sa vytvoril medzičlánok medzi európskymi občanmi a orgánmi Európskej únie. Európski občania a podniky, ale tiež inštitúcie a všetci jednotlivci, ktorí žijú alebo majú legálne povolenie na pobyt v niektorom členskom štáte, sú oprávnení podať sťažnosť ombudsmanovi. Ombudsman je volený Európskym parlamentom na začiatku jeho funkčného obdobia na toto obdobie a vyšetruje administratívne chyby, na ktoré je upozornený. Ombudsman predkladá výročnú správu o činnosti. Hlasovaním za toto uznesenie sa pripájam k všeobecnému súhlasu, ktorý Európsky parlament vyjadril tomuto dôležitému článku v reťazi demokracie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Inštitúcia Európskeho ombudsmana chráni právo zakotvené v Charte základných práv, že každý občan „má právo, aby inštitúcie a orgány Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy upevnilo demokratickú legitimitu ombudsmana na základe jeho zvolenia Európskym parlamentom a rozširuje jeho mandát na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj na činnosti Európskej rady. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože vítam výsledky činnosti v roku 2009. Priemerný čas spracovania sťažnosti sa v roku 2009 skrátil o štyri mesiace a viac ako polovica začatých postupov bola uzavretá formou priateľského riešenia. Svedčí to o účinnej spolupráci, ktorá existuje medzi ombudsmanom a inštitúciami a orgánmi Únie. Považujem za potrebné zvýšiť dôveru európskych občanov v EÚ a v jej inštitúcie a predovšetkým zabezpečiť, aby mali občania všetky možnosti na získanie požadovaných informácií a aby dôverovali schopnostiam inštitúcií EÚ obhajovať ich práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za túto správu, pretože ombudsman svojou prácou pomáha európskym inštitúciám prijímať transparentné rozhodnutia, ku ktorým majú prístup všetci občania a právnické osoby. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy upevnilo demokratickú legitimitu ombudsmana na základe jeho zvolenia Európskym parlamentom a rozširuje jeho mandát na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ako aj na činnosti Európskej rady. Transparentnosť, prístup k informáciám a dodržiavanie práva na dobrú správu sú nevyhnutné predpoklady dôvery, ktorú občania vkladajú do inštitúcií pri uplatňovaní svojich práv. Najčastejším typom údajného nesprávneho úradného postupu bola nedostatočná transparentnosť. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby občania dostali pohotové a vecné odpovede na svoje žiadosti, sťažnosti a petície. Európske inštitúcie a orgány musia občanom poskytnúť informácie, ktoré požadujú. Vítam spoluprácu medzi Európskym ombudsmanom a ombudsmanmi a podobnými orgánmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Úloha európskej správy je obrovská a zložitá. Hlasovala som za túto správu, pretože považujem za veľmi podstatné zabezpečiť dôveru verejnosti v európske inštitúcie prostredníctvom účinnej správy s transparentnými postupmi a jednoduchým prístupom k infraštruktúre. Vítam pozitívne výsledky, pokiaľ ide o zníženie počtu sťažností a zlepšenie ich spracovania na európskej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Práca ombudsmana je dôležitá a prispieva k väčšej transparentnosti, zbližuje EÚ s verejnosťou a zároveň upevňuje dôveru verejnosti v schopnosť inštitúcií presadzovať ich práva. Hoci sa v roku 2009 mierne znížil počet sťažností (9 %) v porovnaní s rokom 2008, z 335 otvorených prípadov sa približne 318 skončilo a uzavrelo. Skutočnosť, že 56 % prípadov sa uzavrelo dosiahnutím priateľskej dohody alebo sa vyriešilo, je veľmi pozitívna. Tieto výsledky dokazujú, že existuje konštruktívna spolupráca medzi ombudsmanom a inštitúciami a orgánmi EÚ, ktoré tieto sťažnosti väčšinou pokladajú za výbornú príležitosť na nápravu spáchaných chýb a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech občanov.

Chcel by som vyzdvihnúť dôležitosť nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej bolo právo na dobrú správu zaradené medzi základné práva občanov EÚ. Zaviedli sa tiež dve podstatné zmeny: že ombudsman bude volený, čo upevní jeho demokratickú legitimitu, a že jeho mandát bude rozšírený na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 je veľmi zaujímavá, pretože nám umožňuje zhodnotiť, či a do akej miery je vzťah medzi inštitúciami EÚ a občanmi transparentný, pohotový a efektívny. V skutočnosti je mnoho tém, ku ktorým Parlament a Komisia vyjadrujú svoje názory bez toho, že by dostali akúkoľvek spätnú reakciu verejnosti okrem sťažností doručených ombudsmanovi.

Súhlasím síce so správou, myslím si však, že Európsky ombudsman a jeho práca by sa mali viac propagovať najmä v členských štátoch, kde nie je veľmi známy. Naozaj netreba zabúdať, že nízky počet sťažností môže znamenať, že ľudia nevidia mnoho nezrovnalostí alebo že málo veria v možné právne riešenie svojich problémov. Väčšia propagácia je možný spôsob, ako rozšíriť prieskum, aby bolo možné s väčšou istotou určiť, ktorá z uvedených dvoch možností platí v tomto prípade.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Ombudsman v roku 2009 zaznamenal celkovo 3 098 sťažností oproti 3 406 sťažnostiam v roku 2008, čo predstavuje pokles o 9 %. Sťažnosti sa týkali: Komisie (56 %), správy Parlamentu (11 %), Európskeho úradu pre výber pracovníkov (9 %), Rady (4 %) a Európskeho súdneho dvora (3 %). Sťažnosti sa najčastejšie týkali zlej správy a nedostatočnej transparentnosti vrátane odmietnutia poskytnúť informácie, čo je kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní bezpečnosti verejnosti a dôvery v EÚ. Dokazuje to, že je potrebné naďalej pracovať na lepšej správe a väčšej transparentnosti v inštitúciách, čo je možné dosiahnuť spoločným úsilím ombudsmana a inštitúcií najmä prostredníctvom neustálej výmeny osvedčených postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá skúma a podporuje činnosť ombudsmana za rok 2009. Ombudsman predstavuje dôležité spojenie s občanmi a jeho práca pomáha budovať dôveru v inštitúcie EÚ a uľahčuje k nim prístup.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne. (IT) Cieľom Európskeho ombudsmana je zabezpečiť dodržiavanie práv občanov vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ na všetkých úrovniach v Únii a tiež to, aby inštitúcie a orgány EÚ spĺňali najvyššie administratívne normy.

Ombudsman v poslednej dobe pokračuje vo svojej snahe zlepšiť kvalitu informácií poskytovaných občanom a prípadným sťažovateľom týkajúcich sa ich práv, a to najmä prostredníctvom európskej siete ombudsmanov. Ombudsman sa musí naďalej snažiť o to, aby inštitúcie a orgány EÚ zaujali v rámci všetkých svojich činností prístup orientovaný na občanov, a preto sa v každom prípade musí usilovať nájsť príležitosť na dosiahnutie priateľského riešenia sťažností a otvárať viac vyšetrovaní z vlastného podnetu s cieľom identifikovať problémy a presadzovať osvedčené postupy.

Podporil som túto správu, pretože sa usiluje povzbudiť ombudsmana, aby pokračoval v spolupráci s inštitúciami zameranej na presadzovanie dobrej správy a kultúry služby a posilnenie komunikačného úsilia, aby boli občania, ktorí by mohli potrebovať jeho služby, dostatočne informovaní o spôsobe, akým majú postupovať, čo upevní ich dôveru v Európsku úniu a jej inštitúcie a zvýši našu vlastnú dôveryhodnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Úloha ombudsmana je veľmi dôležitá, pretože pomáha zblížiť verejnosť s európskymi inštitúciami. Ombudsman prijal v roku 2009 spolu 3 098 sťažností oproti 3 406 sťažnostiam v roku 2008, čo predstavuje zníženie o 9 %, 335 vyšetrovaní začal na základe sťažností a 230 sťažností bolo označených za neprípustné.

Väčšina vyšetrovaní, ktoré ombudsman v roku 2009 začal, sa týkala Komisie (56 %). Sťažnosti sa týkali aj správy Parlamentu (11 %), Európskeho úradu pre výber pracovníkov (9 %), Rady (4 %) a Európskeho súdneho dvora (3 %). Predmetom ďalších 59 vyšetrovaní (17 %) bolo dvadsaťtri ostatných inštitúcií a orgánov EÚ. Údaje uvedené v správe bohato dokazujú účinnosť tohto orgánu a jeho význam pre transparentnosť vzťahov medzi európskymi inštitúciami a verejnosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože súhlasím s potrebou dosiahnuť väčšiu transparentnosť činností Komisie a vykonať prácu potrebnú na zblíženie inštitúcií EÚ s európskymi občanmi. Podporil som správu predloženú ombudsmanom, pretože odráža prácu, ktorú vykonáva tým, že odsudzuje nesprávne úradné postupy, a pozitívnu prácu, ktorú vykonáva pre väčšiu transparentnosť prostredníctvom svojich odpovedí na sťažnosti občanov EÚ týkajúcich sa nesprávneho úradného postupu zo strany inštitúcií a európskych orgánov. Moje hlasovanie podporuje prácu vykonávanú ombudsmanom, ktorý v spolupráci s Parlamentom mnohé sťažnosti rieši prostredníctvom vzájomnej dohody. Považujem tiež za veľmi pozitívne, že toto uznesenie podporuje ombudsmana, aby začal svoje vlastné vyšetrovania s cieľom vyriešiť systémové problémy v inštitúciách.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Európska únia pracuje desiatky rokov na znížení byrokracie a zvýšení transparentnosti. V samotnom Európskom parlamente to často nie je veľmi vidieť. Naopak, mám pocit, že byrokratické papierovanie sa každým rokom zvyšuje. Pred vypočutiami pred poslednými voľbami hovorili všetci o transparentnosti. Vďaka svojej funkcii a právam, ktoré s ňou súvisia, majú poslanci Parlamentu možnosť, aby boli ich hlasy vypočuté. O občanoch Európy sa to povedať nedá. Z tohto dôvodu majú Európskeho ombudsmana. Skutočnosť, že viac ako tretina vyšetrovaní vykonaných ombudsmanom sa týkala prípadov nedostatku transparentnosti a že 56 % všetkých prípadov bolo vyriešených priateľským spôsobom, svedčí o význame úradu ombudsmana. Nemôžem však úplne podporiť vyhlásenia spravodajkyne, a preto sa zdržím hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Ochrana a dodržiavanie ľudských práv je kľúčovým prvkom Európskej únie, a preto sa v tejto súvislosti nemôže prehliadať dôležitá úloha Európskeho ombudsmana. Preto som hlasoval za správu pani Nedelčevovej, pretože sa nemôže ignorovať úloha Európskeho ombudsmana ako orgánu, ktorý presadzuje dodržiavanie ľudských práv. Tento dôležitý subjekt na európskej úrovni sa usiluje zaistiť, aby inštitúcie a orgány EÚ zaujali v rámci všetkých svojich činností prístup orientovaný na občanov, a to tak, že sa v každom prípade snaží nájsť príležitosť na dosiahnutie priateľského riešenia sťažnosti a otvára nové vyšetrovania s cieľom identifikovať problémy a presadzovať osvedčené postupy. Existencia ombudsmana, ktorý je pripravený a ochotný riešiť spory a nezhody medzi občanmi, pomáha ľuďom s rozdielnymi myšlienkami, skúsenosťami a plánmi navzájom komunikovať a spolunažívať. Predstavuje to východiskový bod na upevnenie a podporu tejto úlohy v Európe a na zaistenie riadnej propagácie a korektnej správy tejto služby.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Výročná správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 ukazuje, že bol mimoriadne aktívny. Nový právny rámec, ktorý odráža zmeny postavenia ombudsmana, a nadobudnutie platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorá k mandátu ombudsmana pridáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) a činnosť Európskej rady, neuškodili tempu práce. Priemerný čas spracovania sťažností sa z 13 mesiacov skrátil na deväť. Je vhodné poukázať na očividnú vôľu inštitúcií a orgánov EÚ vnímať sťažnosti predkladané ombudsmanovi ako príležitosť na nápravu chýb a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech občanov.

Preto som hlasovala za toto uznesenie, ktoré schvaľuje výročnú správu za rok 2009 a predkladá usmernenia do budúcnosti. Z týchto usmernení by som chcela vyzdvihnúť tieto: výzva ombudsmanovi, aby presadzoval Chartu základných práv, ktorá nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy získala právne záväzný charakter; výzva Komisii, aby vypracovala európske správne právo, ktoré bude spoločné pre všetky orgány, inštitúcie a agentúry Únie; a výzva ombudsmanovi monitorovať nový postup Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) týkajúci sa výberu pracovníkov pre európske inštitúcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za túto správu, pretože poukazuje na kľúčovú úlohu ombudsmana pri zabezpečovaní dodržiavania práv občanov EÚ a pri podpore kultúry verejnej služby v inštitúciách na základe osvedčených postupov v dobrej správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Výročná správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2009 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu pánovi Buzekovi 19. apríla 2010 a pán ombudsman Diamandouros predložil svoju správu Výboru pre petície 4. mája 2010. Táto správa poskytuje prehľad činnosti ombudsmana počas uplynulého roka. Výsledky rozličných vyšetrovaní sú rozdelené do kategórií podľa povahy prípadov nesprávneho úradného postupu alebo podľa príslušnej inštitúcie. Zverejnené bolo tiež šesťstranové zhrnutie. Nová publikácia obsahuje najdôležitejšie výsledky, ktoré sťažovatelia dosiahli, a zdôrazňuje hlavné politické otázky, ktoré boli v uplynulom roku preskúmané.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Samozrejme som hlasovala za prijatie výročnej správy o činnosti Európskeho ombudsmana, keďže som ako členka Výboru pre petície mala mnoho príležitostí vidieť horlivý a objektívny prístup pána Diamandourosa k jeho práci. Jeho výsledky sú vynikajúce: v roku 2009 sa 70 % jeho vyšetrovaní uzavrelo do jedného roka, z tohto počtu sa 55 % uzavrelo v pôsobivo krátkej dobe troch mesiacov.

 
  
  

Správa: Chrysoula Paliadeli (A7-0293/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o osobitnej správe Európskeho ombudsmana, pretože konštatuje, že ombudsman ukončil vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy vo veci pravidiel, ktoré Komisia uplatňuje pri žiadostiach občanov o prístup k dokumentom týkajúcich sa konaní o porušení práva. Sťažnosti predkladané občanmi EÚ sú dôležitým zdrojom informácií o možných porušovaniach právnych predpisov EÚ. Komisia dostáva osobitne vysoký počet sťažností od občanov týkajúcich sa nesprávnych úradných postupov. Preto je veľmi dôležité, aby Komisia podnikla kroky na zabezpečenie rýchlych odpovedí na žiadosti o prístup k informáciám. Treba vynaložiť úsilie na zintenzívnenie spolupráce s Výborom Európskeho parlamentu pre petície a na pravidelnú výmenu informácií s ombudsmanom. Ombudsman by mal Európsky parlament informovať o vyšetrovaniach, ktoré uskutočňuje, a o ich výsledkoch. Komisia by mala zaujať otvorenejší a aktívnejší prístup k informáciám, ktoré sa týkajú konaní o porušení práva.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Myslím si, že Parlament si mal kvôli korektnosti vypočuť aj argumenty pána komisára Verheugena v tejto veci. Preto sa nemôžem v súvislosti s ním vyjadriť.

V každom prípade však podporujem pozíciu ombudsmana, pretože si myslím, že spolupráca medzi inštitúciami je a mala by aj naďalej byť jednou z najsilnejších stránok ich úloh. V tomto zmysle si neskoré odpovede a vyhýbanie sa nie zákonným, ale morálnym záväzkom zaslúžia pokarhanie. Budovanie sociálneho kapitálu v zmysle podľa profesora Putnama znamená v skutočnosti viac ako len správanie nezakázané zákonom, ide o dobrú vieru, dôslednosť a morálku.

Preto stojím rozhodne za ombudsmanom bez ohľadu na dôvody pána komisára.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Vítam vynikajúce inštitucionálne vzťahy medzi ombudsmanom a Výborom pre petície z hľadiska vzájomného rešpektovania kompetencií a právomocí. Myslím si, že pravidlo, ktoré zaviedol ombudsman, že na všetkých stretnutiach Výboru pre petície je prítomný zástupca, je dobrým znamením.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Osobitná správa Európskeho ombudsmana nadväzuje na odmietnutie Komisie sprístupniť mimovládnej organizácii zaoberajúcej sa ochranou životného prostredia tri listy z celkového počtu 18, ktoré poslala spoločnosť Porsche AG pánovi komisárovi Verheugenovi a ktoré sa týkali výmeny informácií medzi Komisiou a automobilovými výrobcami o možnom prístupe k emisiám oxidu uhličitého z automobilov. Po žiadosti ombudsmana o odôvodnené stanovisko k nezverejneniu týchto troch listov Komisia počas obdobia 15 mesiacov šesťkrát odložila podanie svojej odpovede, čím porušila zásady dobrej viery a spolupráce a poškodila medziinštitucionálny dialóg a obraz EÚ v očiach verejnosti. Parlament ako jediný volený orgán EÚ má povinnosť zaistiť a chrániť nezávislosť ombudsmana pri plnení jeho úloh pre európsku verejnosť a monitorovať uplatňovanie odporúčania, ktoré pre Komisiu vypracoval.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie oprávňuje Európskeho ombudsmana prijímať sťažnosti od každého občana Únie, ktoré sa týkajú prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Únie. Tieto sťažnosti predkladané občanmi EÚ predstavujú dôležitý zdroj informácií o možných porušeniach právnych predpisov EÚ.

Podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie má každý „právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“. V súvislosti s konzultáciami uvedenými v článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 (ES) musí Komisia určiť termín na odpoveď autorovi dokumentu tretej strany a Komisia by túto právomoc mala uplatňovať spôsobom, ktorý jej umožní dodržiavať vlastné termíny. Navyše Komisia nesmie odkladať a zdržovať vyšetrovania ombudsmana v prípadoch týkajúcich sa prístupu k dokumentom a ombudsmanovi by mala odpovedať čo najskôr, aby splnila svoju povinnosť lojálnej spolupráce, ktorá je ustanovená v zmluve.

 
  
MPphoto
 
 

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Ombudsman poskytuje írskym občanom dôležitú službu. Ak majú pocit, že EÚ alebo vláda možno nepracujú pre nich, môžu sa kedykoľvek obrátiť na úrad ombudsmana a požadovať nápravu. Na základe svojich skúseností s úradom som zistil, že írskym občanom pomáhajú dôkladne a profesionálne, a hlasovaním za schválenie tejto správy preukazujem svoju dôveru tomuto úradu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Zastávam názor, že nekooperatívny postoj Komisie v tomto a ďalších prípadoch môže narušiť dôveru občanov v Komisiu a mariť možnosť Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu primerane a účinne dohliadať na činnosť Komisie, a že takýto postoj je v rozpore so základnou zásadou právneho štátu, na ktorej je Európska únia založená. Podporujem požiadavky, aby Komisia Európskemu parlamentu zaručila, že si v budúcnosti bude plniť svoj záväzok lojálne spolupracovať s Európskym ombudsmanom.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Úloha Európskeho ombudsmana je jasne definovaná: má prešetrovať sťažnosti proti inštitúciám a orgánom EÚ. Takéto právomoci znamenajú väčšiu transparentnosť vo vzťahoch medzi európskymi inštitúciami a občanmi, spoločnosťami, združeniami a ostatnými subjektmi so sídlom v EÚ.

Sťažnosť, ktorú predložila mimovládna organizácia, o ktorej sa zmieňuje správa, sa týka prístupu k dokumentom Komisie. Ombudsman stanovil Komisii termín v trvaní troch mesiacov na vyjadrenie podrobného stanoviska, ale k tomu prišlo až po 15 mesiacoch. Takéto správanie znamená, že Komisia porušila svoju povinnosť lojálne a v dobrej viere spolupracovať s ombudsmanom počas jeho vyšetrovania. Poškodilo to nielen medziinštitucionálny dialóg, ale aj obraz EÚ v očiach verejnosti. Myslím si, že Parlament ako jediný volený orgán EÚ má povinnosť zabezpečiť a chrániť nezávislosť ombudsmana pri plnení si jeho úloh pre európsku verejnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo súhlasím s tým, že kritizuje Komisiu za uprednostnenie záujmov nadnárodnej spoločnosti Porsche pred právom verejnosti na prístup k dokumentom Parlamentu, Rady a Komisie. Toto uznesenie kritizuje nekooperatívny prístup Komisie, ktorý oslabuje medziinštitucionálny dialóg, ako aj obraz EÚ v očiach verejnosti. Podporujem toto uznesenie, lebo súhlasím s kritikou neustálej netransparentnosti Komisie, ktorá sústavne porušuje zásadu lojálnej spolupráce medzi európskymi inštitúciami tým, že je „bežnou praxou Komisie, keď odkladá a zdržiava vyšetrovanie ombudsmana v prípadoch spojených s prístupom k dokumentom“.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Inštitúcie EÚ obyčajne veľmi dobre spolupracujú s Európskym ombudsmanom. Keď sa všetko v EÚ reguluje, napríklad prípustné platobné termíny pre spoločnosti, je zvláštne, že pri konzultáciách s treťou osobou jej Komisia nemôže stanoviť termín, čo by Komisii umožnilo dodržiavať vlastné termíny. Keď vezmeme do úvahy, že Komisia nedodržala vnútorné termíny EÚ ani v pätine prípadov, odzrkadľuje to ľahostajnosť k dobrým mravom. Je úplne poľutovaniahodné, že treba osobitnú správu od ombudsmana, aby sa mohlo verejnosti poskytnúť niečo také jednoduché ako prístup k dokumentom, na ktorý majú občania EÚ právo. Ako povedal ombudsman, občania majú právo vedieť, čo robí EÚ a jej správa. Možno by som to mohol rozšíriť slovami, že naši občania majú právo vedieť aj to, ako Európska únia míňa dane a kde plytvá zdrojmi. Preto nemôžem urobiť nič iné, než hlasovať za túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za osobitnú správu Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008/RT, ktorú predložil Parlamentu a ktorá sa týka neprimeraného odkladu odpovede Komisie úradu ombudsmana. Súhlasím s ombudsmanovým znepokojením a kritikou, lebo neprimerané odklady odpovedí ombudsmanovi predstavujú v každom prípade porušenie povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá je ustanovená v Lisabonskej zmluve.

Táto neschopnosť odpovedať v skutočnosti bráni ombudsmanovi v jeho práci, a preto súhlasím s tým, aby musela Komisia odpovedať v stanovených termínoch. Tie musí svedomito dodržiavať, aby neohrozovala dôveru verejnosti v európske inštitúcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Táto osobitná správa ombudsmana nadväzuje na sťažnosť na to, že Komisia odmietla zverejniť tri listy, ktoré poslala spoločnosť Porsche AG pánovi komisárovi Verheugenovi, a následne šesťkrát predĺžila termín na predloženie svojho podrobného stanoviska k návrhu odporúčania ombudsmana. Takáto situácia sa už nesmie zopakovať. Inštitúcie EÚ sú povinné spolupracovať v dobrej viere vo vzájomné vzťahy a je nevyhnutné, aby túto povinnosť dodržiavali s cieľom chrániť dôveru verejnosti v európske inštitúcie.

 
  
MPphoto
 
 

  Crescenzio Rivellini (PPE), písomne. (IT) Dnes sme v pléne hlasovali o osobitnej správe Európskeho ombudsmana v nadväznosti na návrh odporúčania Európskej komisii vo veci sťažnosti 676/2008/RT.

V marci 2007 požiadala mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti ochrany životného prostredia o prístup k niektorým dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Európsky parlament podporuje v mene Výboru pre petície kritické poznámky Európskeho ombudsmana a jeho odporúčanie Komisii vo vzťahu k sťažnosti 676/2008/RT a uznáva, že neprimerané odklady odpovede ombudsmanovi v tomto prípade znamenajú porušenie povinnosti Komisie lojálne spolupracovať, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

Ďalej, Výbor pre petície sa domnieva, že nekooperatívny postoj Komisie v tomto a ďalších prípadoch prístupu k dokumentom môže narušiť dôveru občanov v Komisiu a mariť možnosť Európskeho ombudsmana a Európskeho parlamentu primerane a účinne dohliadať na činnosť Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Európsky ombudsman sa k osobitným správam uchyľuje len v najnutnejších prípadoch. Rozhodnutia Európskeho ombudsmana nie sú právne záväzné, preto sa zakladajú na presvedčovaní, váhe logickej argumentácie a niekedy i na publicite a sile verejnej mienky. Malé množstvo osobitných správ, ktoré Európsky ombudsman musel predložiť Parlamentu (17 od roku 1995), je dôkazom spolupráce medzi inštitúciami EÚ v prevažnej väčšine prípadov. Súčasťou tejto spolupráce je však aj právomoc predložiť Parlamentu osobitnú správu. Najmä skutočnosť, že po vypracovaní návrhu odporúčania by ďalším krokom mohla byť osobitná správa, často pomôže presvedčiť príslušnú inštitúciu alebo príslušný orgán, aby zmenili stanovisko. Osobitné správy by sa preto mali predkladať len v súvislosti s dôležitými záležitosťami, v ktorých by Parlament mohol pomôcť presvedčiť príslušnú inštitúciu alebo príslušný orgán, aby zmenili stanovisko. Parlament má ako politický orgán právomoc zaoberať sa osobitnými správami Európskeho ombudsmana, pokiaľ ide o postup a aj zameranie a činnosti.

 
  
  

Správa: Eva Lichtenberger (A7-0291/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Zmluva o Európskej únii stanovuje povinnosti členských štátov v súvislosti s uplatňovaním práva EÚ, kým Komisia má ako strážkyňa zmlúv právomoc a povinnosť zabezpečiť, aby sa toto právo uplatňovalo správne. Vzhľadom na rozsah acquis EÚ a veľkosť EÚ majú občania, záujmové skupiny občianskej spoločnosti a obchodné spoločnosti veľa otázok a pochybností. V roku 2008 bol spustený projekt EU Pilot, aby sa právne predpisy správne vykladali aj uplatňovali. V súlade s tým bola vytvorená dôverná online databáza na komunikáciu medzi útvarmi Komisie a orgánmi členských štátov s cieľom kontrolovať, ako sa právo EÚ uplatňuje, a začínať konania. Súhlasím s názorom uvedeným v tomto uznesení, že táto iniciatíva je primeranou reakciou na potrebu spolupráce medzi všetkými inštitúciami Európskej únie v záujme fungujúceho systému zameraného na občanov. Nazdávam sa, že Európsky parlament musí mať ako inštitúcia zastupujúca občanov EÚ prístup k tejto databáze, aby mohol dohliadať na to, ako Komisia vykonáva úlohu strážkyne zmlúv.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Hlasovala som za toto uznesenie, lebo výročné správy Komisie „o kontrole uplatňovania práva Európskej únie“ neposkytujú vo svojej súčasnej podobe občanom ani ostatným inštitúciám dostatočné informácie o skutočnom stave uplatňovania práva EÚ. V súhrnnej informácii Komisie o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva sa kladie väčší dôraz na transpozíciu ako na skutočné uplatňovanie. Komisia odkazuje iba na formálne konania proti členským štátom, ktoré ešte netransponovali právo EÚ do svojich vnútroštátnych právnych systémov. Občanom aj Parlamentu by preto mali byť poskytnuté informácie v prípade, keď Komisia začne konanie vo veci porušenia predpisov z dôvodu nepresnej alebo chybnej transpozície práva EÚ, spolu s podrobnosťami o týchto porušeniach. Okrem toho Lisabonská zmluva umožňuje občanom stanovovať legislatívny program a pomáhať zabezpečiť správne uplatňovanie a dodržiavanie práva Európskej únie, ako aj transparentnosť a spoľahlivosť príslušných postupov.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Je poľutovaniahodné, že niekoľko členských štátov podceňuje význam riadneho a včasného uplatňovania právnych predpisov EÚ. Nedostatočná a oneskorená transpozícia a nevhodné uplatňovanie a presadzovanie predpisov vedú k právnej neistote a bránia občanom a podnikom plne využívať výhody vnútorného trhu. V roku 2008 sa oneskorilo 55 % požadovaných transpozícií, pričom v mnohých prípadoch sa predĺžili o dva roky a viac. Hoci fakty nasvedčujú zlepšeniu o 15 % v tomto roku, nesmieme zabúdať, že počet transpozícií, ktoré sa majú vykonať, sa znížil o 40 %.

Je neprijateľné, že v máji 2009 bolo 22 smerníc viac ako dva roky po termíne transpozície, pričom ich transpozíciu ešte nedokončilo jeden až päť členských štátov. Je nevyhnutné posilniť spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi administratívnymi orgánmi členských štátov, s cieľom zabezpečiť lepšie, účinnejšie a včasnejšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ a už v začiatkoch odhaliť problémy spojené s ich uplatňovaním.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Keďže Európska únia je právnym subjektom založeným na zmluvách a legislatívnych normách, treba ich riadne a jednotne uplatňovať vo všetkých 27 členských štátoch. Vieme však, že členské štáty často nedokážu rýchlo uplatniť alebo transponovať normy z práva EÚ, respektíve že ich uplatňujú alebo transponujú chybne alebo neúplne. Ako zdôrazňuje Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, „nedostatočná a oneskorená transpozícia a nevhodné uplatňovanie a presadzovanie predpisov vedú k právnej neistote a bránia občanom a podnikom plne využívať výhody vnútorného trhu“. Preto je nevyhnutné, aby členské štáty nepodceňovali význam riadneho a včasného uplatňovania práva EÚ a aby Komisia riadne informovala Parlament o stave uplatňovania práva EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Nedostatočná a oneskorená transpozícia a nevhodné uplatňovanie a presadzovanie predpisov vedú k právnej neistote a bránia občanom a podnikom plne využívať výhody vnútorného trhu. Preto treba užšiu a trvalú spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi orgánmi, ako aj medzi administratívnymi orgánmi členských štátov, s cieľom zabezpečiť správne, účinné a včasné uplatňovanie právnych predpisov EÚ. Preto je nevyhnutné, aby Parlament a národné parlamenty využívali nový rámec spolupráce vytvorený Lisabonskou zmluvou a každý rok vykonali hodnotenie procesu uplatňovania právnych predpisov v niektorej vybranej oblasti jednotného trhu.

Chcel by som zdôrazniť odsek v tejto správe, v ktorom sa uvádza výzva Komisii, aby naďalej zhromažďovala podrobné údaje o všetkých druhoch porušenia predpisov a aby boli všetky tieto údaje voľne sprístupnené Parlamentu s cieľom umožniť mu plniť svoju úlohu spočívajúcu v dohľade. Zhromažďovanie a kategorizácia takýchto údajov by mali byť v súlade s predchádzajúcimi výročnými správami, aby Parlament mohol zmysluplne vyhodnotiť pokrok, ktorý Komisia dosiahla.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Hodnotí, ako Komisia kontrolovala uplatňovanie práva Európskej únie v roku 2008. Analýza sa zameriava na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu EU Pilot, v ktorej Komisia predkladá hodnotenie projektu EU Pilot 22 mesiacov po jeho zavedení. Výbor predkladá niekoľko kľúčových otázok spojených s fungovaním projektu EU Pilot a úlohou občanov pri zabezpečovaní dodržiavania práva EÚ v praxi a žiada Komisiu, aby poskytla príslušné údaje s cieľom umožniť analýzu pridanej hodnoty, ktorú tento projekt prináša oproti existujúcemu konaniu vo veci porušenia predpisov. Výbor tiež navrhuje vyzvať Komisiu, aby v záujme posilnenia práv občanov a transparentnosti vypracovala „procesný poriadok“ konania vo veci porušenia predpisov podľa nového právneho základu, ktorým je článok 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Výročné správy o kontrole uplatňovania práva Európskej únie sú nevyhnutné pre hodnotenie toho, ako členské štáty uplatňujú právo EÚ. V roku 2008 sa oneskorilo 55 % požadovaných transpozícií, pričom v mnohých prípadoch sa predĺžili o dva roky a viac. Hoci fakty nasvedčujú zlepšeniu o 15 % v tomto roku, nesmieme zabúdať, že počet transpozícií, ktoré sa majú vykonať, sa znížil o 40 %. Preto môžeme usúdiť, že kým členské štáty riadne a včas transponujú normy právnych predpisov EÚ, bude to ešte trvať dlho. Občania a podniky budú môcť plne využívať výhody vnútorného trhu až po dosiahnutí tohto cieľa.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Hodnotenia sú v prípade potreby prostriedkom na vykonanie úprav. Hodnotiaca správa projektu EU Pilot vyvolala niekoľko otázok v gestorskom výbore, a preto bola Európska komisia vyzvaná, aby sprístupnila príslušné údaje. Musíme zvážiť, čo je rozumnejšie v konkrétnych prípadoch: projekt EU Pilot alebo predchádzajúce konania vo veci porušenia právnych predpisov. V tejto súvislosti by sa nemala ignorovať ani možnosť revízie konaní vo veci porušenia právnych predpisov. Nech už pre budúcnosť zvolíme akúkoľvek formu, revíziu alebo ich kombináciu, nesmie mať za následok viac byrokracie a najmä musí splniť cieľ EÚ, ktorým je väčšia transparentnosť. Hoci táto správa obsahuje niekoľko dobrých návrhov, nemôže splniť stanovené ciele. Z toho dôvodu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne.(EL) Dnes som hlasoval za správu o kontrole uplatňovania práva Európskej únie. Táto správa sa zameriava na účinnosť projektu EU Pilot pri napomáhaní spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie zmlúv.

V správe sa zdôrazňuje nutnosť prijať v záujme ochrany práv občanov a zlepšenia transparentnosti procesný poriadok vo forme nariadenia, ktorým by sa upravili hlavné body konania vo veci porušenia predpisov, napríklad oznámenia, lehoty, právo na vypočutie a povinnosť uviesť dôvody. Komisia bude ako strážkyňa zmlúv odteraz povinná poskytovať všetky informácie nasvedčujúce pridanej hodnote, ktorú ponúka projekt EU Pilot v postupe konania vo veci porušenia predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Účelom 26. výročnej správy o kontrole uplatňovania práva Európskej únie (2008) je objasniť problémy v uplatňovaní a transponovaní práva EÚ. Ide o dokument, ktorý môže fungovať ako mechanizmus kontroly a zefektívnenia vývoja práva EÚ, pokiaľ bude riadne pripravený na základe komplexného a systematického prístupu.

Keďže vo výročnej správe chýbajú nové metódy a sú v nej neúplné informácie, od Parlamentu si vyslúžila kritiku, ku ktorej sa pripájam aj ja, a to tým, že hlasujem za správu pani Lichtenbergerovej.

Musím však zdôrazniť, že oneskorenia v správnom uplatňovaní a transpozícii právnych predpisov Európskej únie nielen vyvolávajú nedôveru v európske inštitúcie, ale aj ovplyvňujú všetkých nás Európanov a majú reťazový účinok v tom, že nám neumožňujú využívať práva, ktoré nám zaručujú právne predpisy, vytvárajú právnu neistotu a verejnosti bránia plne využívať výhody vnútorného trhu. Preto podporujem úmysel zabezpečiť, aby Komisia aj naďalej zhromažďovala podrobné údaje o všetkých druhoch porušenia predpisov a aby boli všetky tieto údaje voľne sprístupnené Parlamentu s cieľom umožniť mu plniť svoju úlohu spočívajúcu v dohľade nad tým, ako Komisia vykonáva úlohu strážkyne zmlúv.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Domnievam sa, že by sa mala posúdiť pridaná hodnota, ktorú projekt EU Pilot prináša oproti existujúcemu postupu riešenia prípadov porušenia predpisov. Poskytovanie príslušných údajov od toho, samozrejme, závisí. Ďalej by som chcel zdôrazniť, že vnútroštátne súdy zohrávajú zásadnú úlohu v uplatňovaní práva Európskej únie, ako sa uvádza v správe. Preto treba podporiť úsilie EÚ o posilnenie a koordináciu školení v oblasti súdnictva pre vnútroštátnych sudcov a právnych odborníkov vo všeobecnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Táto správa hodnotí, ako Komisia kontrolovala uplatňovanie práva Európskej únie v roku 2008. Analýza sa zameriava na Hodnotiacu správu projektu EU Pilot, v ktorej Komisia predkladá hodnotenie úspechov projektu EU Pilot 22 mesiacov po jeho zavedení. Výbor predkladá rad dôležitých otázok týkajúcich sa fungovania projektu EU Pilot a úlohy občanov pri zabezpečovaní dodržiavania práva EÚ v praxi a žiada Komisiu, aby poskytla príslušné informácie, nech sa môže vykonať analýza pridanej hodnoty projektu EU Pilot vo vzťahu k existujúcim postupom riešenia prípadov porušenia predpisov. Výbor tiež navrhuje vyzvať Komisiu, aby v záujme posilnenia práv občanov a transparentnosti vypracovala „procesný poriadok“ konania vo veci porušenia predpisov podľa nového právneho základu, ktorým je článok 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

 
  
  

Správa: Ivo Belet (A7-0286/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Európska prax v oblasti audiovizuálnych médií vyústila do modelu plurality médií, vytvoreného okolo duálneho systému. Tento jedinečný systém umožňuje verejnoprávnym vysielateľom a komerčným prevádzkovateľom pôsobiť vo vyváženom vzťahu, v ktorom sa vzájomne dopĺňajú. Digitálna revolúcia priniesla v rámci tohto duálneho systému nové problémy. Vznik nových komunikačných kanálov a alternatívnych sietí ohrozuje starý systém. Ak máme zachovať komplementárnosť starého systému a uvoľniť cestu novým komunikačným spôsobom, musíme zreformovať európske vysielanie. Uznesenie, za ktoré som hlasovala, má za cieľ vyriešiť trojaký problém modernizácie, konvergencie a rešpektovania plurality.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Vysielacie médiá patria k najdôležitejším zdrojom informácií, ktoré majú k dispozícii občania v členských štátoch EÚ, a sú teda dôležitým činiteľom pri vytváraní hodnôt a názorov ľudí. Audiovizuálny priestor v EÚ je jedinečný. Na základe skutočnej rovnováhy medzi verejnoprávnymi a komerčnými vysielateľmi zaisťuje rôznorodú škálu voľne dostupných programov a prispieva k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii a slobode prejavu. Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Európsky parlament podporuje cieľ zachovania silného a aktívneho nezávislého verejnoprávneho vysielania a súčasné prispôsobenie požiadavkám digitálneho veku a uľahčenie prechodu spotrebiteľov od systému analógového televízneho vysielania na digitálny systém. Domnievam sa, že členské štáty by sa mali viac usilovať o odstránenie digitálnej priepasti a mali by zaistiť, že vďaka digitalizácii získa každý človek v každom regióne rovnaký prístup k verejnoprávnemu vysielaniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Vysielacie médiá patria k najdôležitejším zdrojom informácií, ktoré majú k dispozícii občania v členských štátoch EÚ. Sú teda dôležitým činiteľom pri vytváraní hodnôt a názorov ľudí. Vyvážený európsky systém zohráva základnú úlohu pri presadzovaní demokracie, sociálnej súdržnosti a integrácie a slobody prejavu s dôrazom na zachovanie a podporovanie plurality médií, mediálnej gramotnosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a dodržiavanie európskych noriem týkajúcich sa slobody tlače.

Komisia by mala prispôsobiť autorské práva novému digitálnemu veku, čo by umožňovalo vysielateľom zachovať širokú ponuku kvalitného európskeho obsahu, a preskúmať konkrétne spôsoby, ako uľahčiť opätovné využívanie archívneho obsahu a ako vytvoriť rozšírené kolektívne systémy poplatkov a jednoduché systémy platenia poplatkov za práva na jednom mieste.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne. (PT) V demokratickej európskej spoločnosti je nevyhnutné, aby mali občania prístup k informáciám a aby sa mohli zúčastňovať na verejnej diskusii. Existencia nezávislých a konkurencieschopných audiovizuálnych a tlačových médií je zásadná. V súčasnej situácii, v ktorej sa odvetvie audiovizuálnych médií nachádza, je vo verejnom záujme chrániť to, čo bolo označené ako „duálny systém“, a zabezpečiť skutočnú rovnováhu medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť dostatočne rôznorodú škálu programov, a tým prispievať k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii v rámci médií a slobode prejavu.

Je nevyhnutné mať silný, životaschopný systém verejnoprávneho vysielania, ktorý nebude podliehať politickému tlaku, ktorý si udrží redakčnú slobodu a ktorý bude dostatočne financovaný. Vždy však treba dbať na to, aby nebola ohrozená spravodlivá hospodárska súťaž s ostatnými komerčnými aktérmi. Úlohou EÚ je usilovať sa o prepojenie rôznych zúčastnených strán v mediálnom sektore s cieľom zachovať zdravý a životaschopný priemysel. Domnievam sa, že zavedenie mechanizmu na kontrolu plurality médií môže pri tom zohrávať základnú úlohu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Som príliš mladá na to, aby som si pamätala časy, v ktorých bolo vysielanie štátnym monopolom, a ak mám byť úprimná, vôbec sa mi za nimi necnie.

Napriek tomu, že prístup nových hráčov na trh obmedzujú obrovské prekážky, a hoci je zo štrukturálnych dôvodov hospodárska súťaž preto v tomto odvetví stále obmedzená, osobne som bola svedkom značnej zmeny konkurencieschopnosti v oblasti televízneho vysielania.

Vzhľadom na to si myslím, že úplne verejnoprávny systém je nepredstaviteľný, keďže by v konečnom dôsledku ešte viac brzdil úsilie o účinnosť, ktorú zabezpečuje prítomnosť konkurencie na trhu, čo by bolo na škodu spotrebiteľov. Na druhej strane, zrejme by nebolo v záujme čisto komerčného televízneho systému zameriavať sa na dosahovanie cieľov, ktoré sú vo všeobecnom záujme, alebo vysielať vzdelávacie programy, ktoré nie sú vždy ziskové z hľadiska sledovanosti, ale ktoré sú vo svojej podstate potrebné. Duálny systém preto treba zachovať, pričom musia existovať pravidlá, ktoré zabezpečia slobodnú a zdravú hospodársku súťaž, ďalej treba kontrolovať, či medzi verejnoprávnymi a súkromnými vysielateľmi nedochádza k tajným dohodám, a rešpektovať redakčné rozhodnutia, no nezabúdať na sociálnu funkciu, ktorú musí vysielanie plniť.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Verejnoprávne vysielanie musí zostať nezávislé od politiky a byť dostatočne financované, aby mohlo poskytovať kvalitné informatívne programy a aby mali k nemu lepší prístup všetci občania v každej oblasti príslušnej krajiny. Zároveň sa nazdávam, že zavedenie nových technológií napomôže tvorbu kvalitných programov pre všetky divácke skupiny. Vysielanie by sa malo viac zameriavať na mladých ľudí, ktorí sú vždy na čele nových technológií, a preto treba programy, ktoré budú určené vyslovene im, a to aj prostredníctvom internetu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Európska únia pravidelne žiada, aby sa sloboda prejavu rešpektovala v rôznych tretích krajinách, ale aj ona sama by mala robiť to, čo káže. Uznesenie, ktoré 25. novembra prijala prevažná väčšina, vyzýva členské štáty, aby skoncovali s politickým zasahovaním do obsahu verejnoprávneho vysielania, a pripomína, že dodržiavanie európskych noriem so zreteľom na slobodu prejavu, pluralitu a nezávislosť médií a financovanie verejnoprávnych médií by malo byť prioritou vo všetkých členských štátoch. Parlament navrhuje, aby Európske monitorovacie centrum pre audiovizuálne médiá skúmalo, ako členské štáty uplatňujú tieto normy, a vyžaduje, aby členské štáty niesli zodpovednosť za nedodržanie svojich záväzkov. Parlament taktiež využil toto hlasovanie ako príležitosť na zdôraznenie nutnosti dostatočného a stabilného financovania, aby mohli verejnoprávne médiá zostať nezávislé a aby bola vlastnícka štruktúra verejnoprávnych vysielateľov transparentná. Na záver, členské štáty boli vyzvané, aby prijali právne predpisy o verejnoprávnom vysielaní na internete, a to novelizáciou zákona o autorských právach, ktorá bude odrážať realitu nového digitálneho veku.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu, lebo obhajuje potrebu toho, aby verejnoprávne aj súkromné médiá vykonávali svoju funkciu bez politického a hospodárskeho nátlaku. Duálny európsky systém by mohol zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní demokracie a slobody prejavu a zachovávať a podporovať pluralitu médií, ako aj kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Zabezpečenie plurality vysielacích médií má veľký význam, lebo tieto médiá zohrávajú kľúčovú úlohu v našej spoločnosti z hľadiska informácií a plurality, ako aj podpory práv, slobôd a záruk, ktoré nepochybne prispievajú k informovanejšej a zúčastnenejšej spoločnosti. Z toho dôvodu je najdôležitejšie zabezpečiť, aby boli tieto služby finančne aj redakčne nezávislé a aby neboli spolitizované a neustupovali hospodárskym záujmom. V Portugalsku sa objavili správy o tom, že vláda možno zasahovala do správ vrátane toho, že vymenila redaktora jedného denníka a vedúceho spravodajstva jednej rozhlasovej stanice a tiež náhle zrušila správy jednej komerčnej stanice a vymenila jej riaditeľa. Okrem toho došlo k prepusteniu niekoľkých komentátorov, ktorí sa vyjadrovali kriticky, a spoločnosť, v ktorej je štát držiteľom majoritným akcionárom, sa údajne chystá nadobudnúť podiel v mediálnej spoločnosti, ktorá vlastní súkromnú stanicu. Vzhľadom na to je nevyhnutné dať v EÚ prednosť duálnemu systému, ktorý zabezpečí nezávislosť na všetkých úrovniach a bude chrániť slobodu prejavu ako vo verejnoprávnych, tak aj v súkromných médiách, keďže ani súkromné médiá nie sú odolné voči politickým zásahom.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Audiovizuálny priestor EÚ je charakteristický tým, čo sa označuje ako duálny systém. Koexistencia verejnoprávnych a komerčných vysielateľov zaisťuje rôznorodú škálu programov. To prispieva k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii (čo sa týka kvality i rozmanitosti obsahu) v rámci médií a slobode prejavu. Chcel by som zdôrazniť, že je nutné, aby sa členské štáty usilovali o odstraňovanie digitálnej priepasti medzi mestom a vidiekom a aby zaistili, že vďaka digitalizácii získa každý človek v každom regióne rovnaký prístup k verejnoprávnemu vysielaniu, a aby vysielatelia ponúkali pútavý a kvalitný obsah s cieľom osloviť mladých ľudí, ktorí využívajú médiá.

 
  
MPphoto
 
 

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. (RO) Hlavným signálom, ktorý sme chceli touto správou vyslať, je, že verejnoprávne vysielanie musí zostať nezávislé. Trvali sme na tom, aby bol návrh správy doplnený o nutnosť vymenúvať správnu radu len na základe kompetencií a nie pod politickým vplyvom.

Okrem toho sme sa usilovali čo najlepšie objasniť našu túžbu nielen po vysoko kvalitných verejnoprávnych staniciach s pútavým obsahom, ale aj po integrácii nových platforiem s využitím najnovších technológií. Domáhali sme sa investícií do verejnoprávneho vysielania, bez ktorých sa nedá zabezpečiť jeho prevádzka na vysokej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Timothy Kirkhope (ECR), v mene delegácie britských konzervatívcov, písomne. – Delegácia britských konzervatívcov podporila túto správu, lebo táto správa uznáva, že podľa „amsterdamského protokolu“ patrí vymedzenie poslania verejnej služby a zabezpečenie financovania verejnoprávnych vysielateľov do výlučnej právomoci členských štátov. Je to dôležité pre Spojené kráľovstvo, a to pre jedinečný spôsob financovania stanice BBC, a my vítame toto potvrdenie, že Európsky parlament sa nebude pokúšať zasahovať do spôsobov financovania, ktoré sa uplatňujú v Spojenom kráľovstve, a to aj na financovanie stanice BBC.

Delegácia Spojeného kráľovstva nemohla podporiť dve veci uvedené v tejto správe: výzvu, aby sa prevádzkovatelia internetových služieb a vyhľadávacích nástrojov podieľali na financovaní tvorby obsahu na internete, a výzvu, aby Európske monitorovacie centrum pre audiovizuálne médiá zhromažďovalo údaje o verejnoprávnych vysielateľoch. Delegácia Spojeného kráľovstva preto požiadala o oddelené hlasovanie o týchto odsekoch a hlasovala proti nim. Vo všeobecnosti však táto správa predstavuje vyvážený prístup k danej téme, a preto ju delegácia britských konzervatívcov podporila.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, ktoré znovu potvrdzuje, že Parlament je zástancom duálneho systému vysielania, v ktorom majú svoju úlohu súkromné i verejnoprávne médiá nezávislé od politických a ekonomických tlakov, a žiada, aby bol zabezpečený prístup k vysielaniu na najvyššej úrovni bez ohľadu na to, či sú spotrebitelia a užívatelia schopní zaň platiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Tento Parlament zriedka obhajuje verejné služby. Mám síce výhrady k myšlienke, že duálny systém automaticky zabezpečuje pluralitu médií, a takisto sa nazdávam, že nie je možné oddeliť súkromné médiá od finančných záujmov, ale aj tak by som chcel pochváliť túto správu, ktorá háji zachovanie verejnoprávneho vysielania. Jedine verejnoprávne vysielanie môže byť pod kontrolou zvrchovaného štátu a všetkým sprístupniť kvalitné pluralistické informácie, čo však dnes neplatí vo Francúzsku a ani v niektorých ďalších krajinách, v ktorých vládne oligarchia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Všetci sme zažili istú mieru politického zasahovania do služieb verejnoprávnych aj súkromných vysielateľov v EÚ. Len nedávno došlo v Portugalsku k rôznym zaujímavým situáciám, keď sa prestali vysielať správy a moderátori správ a riaditelia televíznych staníc boli vymenení bez nejakého zjavného prijateľného dôvodu, čo nasvedčuje tomu, že sa tak deje na politické objednávky.

Hoci sa oplatí vedieť, že verejnoprávne vysielanie je náchylnejšie podľahnúť tomuto druhu tlaku, súkromný sektor tiež nie je voči nemu odolný, keďže jeho príjmy často závisia od predaja reklamného priestoru štátnemu sektoru. Verejnosť má právo na nezávislé verejnoprávne alebo súkromné vysielanie, ktoré pristupuje ku všetkému obsahu objektívne. Vzhľadom na to som presvedčený, že duálny európsky systém bude zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní demokracie a slobody prejavu a zachovávať a podporovať pluralitu médií, ako aj kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Informácie sú zlato. V oblasti televízie a médií máme verejnoprávnych vysielateľov, aby poskytovali občanom objektívne informácie a plnili vzdelávaciu úlohu. Títo vysielatelia majú za vysielanie kvalitných programov právo na financovanie z poplatkov. Vysielanie predstavuje hlavný zdroj informácií pre občanov. Niektorí verejnoprávni vysielatelia celkom úspešne zmenili v dôsledku konkurencie, ktorú predstavujú súkromní vysielatelia, svoju programovú štruktúru. Najlepším príkladom je britský vysielateľ BBC. Iní, napríklad rakúsky vysielateľ ORF, sú nielen škodoví v dôsledku čoraz nižšej sledovanosti, ale tiež nemôžu skutočne splniť požiadavku nestrannosti a objektívnosti, keďže sú pod vplyvom politických strán. Verejnoprávni vysielatelia navyše otvorili diskusiu o tom, či sú poplatky za vysielanie v skutočnosti vôbec legitímne, keďže aj verejnoprávni vysielatelia majú, samozrejme, zisk z reklamy. Keďže organizácia a rámcové podmienky sú v každom členskom štáte iné, na úrovni EÚ nemožno prijať žiadne štandardizačné rozhodnutie. Preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne.(LT) Slobodné a nezávislé médiá sú jedným z hlavných pilierov demokracie. Hlasoval som za túto správu, lebo súhlasím s názorom, že verejnoprávni vysielatelia, ktorí nepodliehajú politickému tlaku a komerčným záujmom, sú mimoriadne dôležitou súčasťou tohto systému. Súčasné tendencie nie sú však povzbudivé. V niektorých krajinách čelia verejnoprávni vysielatelia čoraz silnejšiemu politickému tlaku a financovanie vysielania sa stáva závislým od dobrej vôle politickej strany, ktorá je pri moci. Inde majú na vysielateľov čoraz väčší vplyv podnikateľské štruktúry. Prikláňam sa k názoru, že kultúra a médiá budú vždy v kompetencii členských štátov. Domnievam sa však, že inštitúcie EÚ by taktiež mohli zohrávať významnú úlohu. Mohli by napomôcť výmenu osvedčených postupov a v niektorých prípadoch by taktiež mohli verejnosť upozorniť na zneužívanie moci a verejne ho odsúdiť. V priebehu hospodárskej krízy by mali verejnoprávni vysielatelia radšej využiť príležitosť získať zvýhodnený úver od Európskej investičnej banky, vďaka ktorému by mohli zmodernizovať infraštruktúru a zvýšiť svoju úroveň, čo by im pomohlo lepšie zvládať problémy 21. storočia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pána Beleta o verejnoprávnom vysielaní. V Európe sa už začal digitálny vek a inštitúcie musia zabezpečiť vyváženosť duálneho systému, ktorý vznikol medzi súkromnými a verejnoprávnymi vysielateľmi. Celý systém by sa mal zakladať na počúvanosti rozhlasového a sledovanosti televízneho vysielania, ktoré dokáže ovplyvňovať verejnú mienku ako takú. Financovanie systému verejnoprávneho vysielania členských štátov z EÚ treba upraviť, lebo je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovania plurality médií a zabezpečenia rozmanitosti informácií a slobody prejavu. Keďže táto téma patrí do zodpovednosti vnútroštátnych orgánov jednotlivých členských štátov, EÚ dúfa, že budú verejnoprávnych vysielateľov viac podporovať s cieľom obnoviť službu, ktorá je v mnohých krajinách pod politickým tlakom a informačnou kontrolou, a zabrániť nerovnováhe so súkromným sektorom v rámci hospodárskej súťaže, ktorá býva niekedy nespravodlivá.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne.(EL) Pluralita médií sa dá zabezpečiť len vtedy, keď budú súkromné a verejnoprávne médiá existovať súčasne bez prekážok a diskriminácie. Ak však máme dosiahnuť tento cieľ, treba splniť dva nevyhnutné predpoklady. Po prvé, musíme zabezpečiť, aby prevádzkovatelia súkromných aj verejnoprávnych médií udržiavali krok s digitálnym vekom, a to pomocou modernizácie svojich služieb bez toho – a toto je dôležité –, aby sa tým zvýšili náklady spotrebiteľov, a po druhé, aby sa životaschopný priestor v novom digitálnom prostredí zaistil koexistenciou rozhlasu a televízie s ďalšími zdrojmi informácií, napríklad časopismi a novinami, a to najmä teraz, keď sú tlačové médiá v celej Európe na úplnom úpadku. Inými slovami, potrebujeme dostatočné financovanie a národné plánovanie v členských štátoch.

EÚ môže a musí ukázať, že podporuje tieto parametre, a to jednak financovaním, napríklad z investičného fondu pre digitalizáciu médií, a jednak koordináciou výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi pri digitalizácii rozhlasu a televízie. Myslím si, že tieto body dostatočne zdôrazňuje aj samotná správa, a preto som za ňu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie o verejnoprávnom vysielaní v digitálnom veku: budúcnosť duálneho systému, lebo sa domnievam, že úloha verejnoprávnej televízie v multimediálnej spoločnosti musí zohľadňovať koncentráciu a pluralitu médií v Európskej únii, mediálnu gramotnosť v digitálnom svete, rozmanitosť mediálneho obsahu a zachovanie nezávislosti verejnoprávneho vysielania v informačnej spoločnosti.

Duálny systém vysielania, v ktorom majú svoju úlohu súkromné i verejnoprávne médiá nezávislé od politických a ekonomických tlakov, je v skutočnosti nevyhnutný na zabezpečenie prístupu k najkvalitnejším informáciám a na podporu samotnej demokracie. Verejnoprávni, ako i súkromní vysielatelia majú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o európsku audiovizuálnu produkciu, kultúrnu rozmanitosť a identitu, informácie, pluralizmus, sociálnu súdržnosť, podporu základných slobôd a fungovanie demokracie.

Podporujem uvedené odporúčania s dôrazom na podporu výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a väčšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi mediálnymi regulačnými orgánmi v rámci Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA).

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Domnievam sa, že EÚ musí prepojiť rôznych mediálnych hráčov a zúčastnené strany s cieľom smerovať k vytvoreniu zdravého a ekonomicky životaschopného priemyslu. Rýchle zmeny v médiách, najmä digitálnych, si budú vyžadovať nové riešenia a nevyhnutne povedú k formulácii „novej mediálnej ekológie“.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Vysielanie je jedinečným odvetvím. Ovplyvňuje hodnoty a názory ľudí a pre väčšinu občanov EÚ je stále hlavným zdrojom informácií. Má preto osobitný význam pre ochranu a presadzovanie základných hodnôt a demokracie vrátane sociálnej súdržnosti. Ako sa uvádza v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, audiovizuálny priestor EÚ je charakteristický tým, čo sa označuje ako duálny systém. Koexistencia verejnoprávnych a komerčných vysielateľov zaisťuje, že máme rôznorodú škálu programov. Okrem toho prispieva k pluralite médií, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, redakčnej konkurencii (čo sa týka kvality i rozmanitosti obsahu) a slobode prejavu, čo sa sčasti dosahuje pomocou silného, životaschopného verejnoprávneho vysielania s dostatočným financovaním. V dobre fungujúcom duálnom systéme môžu verejnoprávni vysielatelia zvyšovať úroveň služieb na trhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne.(FR) Vysielanie je uprostred technologického prevratu: digitalizácia mediálneho obsahu a prístup k nemu vďaka internetu spôsobili revolúciu vo vzore vysielania. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa komerční a súkromní hráči usilovali získať vysielacie frekvencie aj napriek štátnym monopolom. Vzhľadom na veľké množstvo príležitostí, ktoré dnes spotrebitelia majú, čo sa týka prístupu k multimediálnemu obsahu, musíme nájsť potrebnú rovnováhu medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami. Prečo hájime túto správu? Verejnoprávne vysielanie si vzhľadom na koncentráciu vlastníctva médií a komerčnú konkurenciu zaslúži osobitnú pozornosť, ak má prispievať k zachovaniu verejnoprávneho priestoru poskytujúceho kvalitné programy a objektívne informácie bez politického zasahovania. Žiadame členské štáty, aby poskytovali dostatočné zdroje na podporu digitalizácie verejnoprávneho vysielania a aby predovšetkým bojovali proti nebezpečnej digitálnej priepasti.

Všetci musia mať rovnaký a kvalitný prístup k verejnoprávnemu vysielaniu, či už sa nachádzajú vo vidieckych, alebo mestských oblastiach a či už sú chudobní, alebo bohatí. Na záver, vzhľadom na nerovnosti v príjmoch medzi gigantmi ako Google a prevádzkovateľmi stránok, ktoré takíto giganti indexujú, sa musíme zamyslieť nad tým, či by sa prevádzkovatelia vyhľadávacích nástrojov nemali viac podieľať na financovaní tvorby obsahu.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0624/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nie je prvou rezolúciou o týchto otázkach, ktoré rada svojho času prijala. Napriek tomu ju treba považovať za dôležitý moment pre zohľadňovanie rodových otázok, keďže ženy sa teraz zúčastňujú aj na bezpečnostných a mierových operáciách. Pri príležitosti 10. výročia prijatia tohto textu, ktoré pripadá na Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, chceme ja a moji kolegovia vysloviť záväzok Európskeho parlamentu podporovať ciele uvedené v tejto rezolúcii, a to najmä prostredníctvom činnosti Európskej únie. Chceme zlepšiť situáciu žien v oblastiach, kde dochádza k vážnym konfliktom, a to prostredníctvom spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a partnerstva s ostatnými orgánmi pre medzinárodnú strategickú spoluprácu.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za toto uznesenie, lebo bezpečnosti žien treba pri vykonávaní mierových misií a počas ozbrojených konfliktov venovať veľkú pozornosť. Chcela by som zdôrazniť, že by malo prebiehať preskúmanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o vypracovanie komplexnej stratégie krajín v oblasti ľudských práv a o hodnotenie usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám, usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a boji proti všetkým formám ich diskriminácie. Treba poznamenať, že Ženevský dohovor považuje rozšírené a systematické využívanie znásilňovania a sexuálneho otroctva za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.

Okrem toho sa znásilňovanie v súčasnosti považuje aj za jeden z prvkov zločinu genocídy v prípade, ak je spáchané s cieľom čiastočne alebo úplne zničiť určitú skupinu. EÚ by preto mala podniknúť konkrétne kroky s cieľom skoncovať s beztrestnosťou páchateľov sexuálneho násilia voči ženám a deťom. Ďalej, pre personál pôsobiaci vo vojenských a civilných misiách je potrebné vypracovať kódex správania, ktorý bude uvádzať sexuálne vykorisťovanie ako neospravedlniteľné správanie a ako trestný čin.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Ženám, mieru a bezpečnosti treba venovať maximálnu pozornosť. Desiate výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 je príležitosťou urobiť pokrok v týchto oblastiach, akým sú všetky prebiehajúce preskúmania politík EÚ, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, boj proti násiliu páchaného na ženách, proti využívaniu detí v ozbrojených konfliktoch a proti všetkým formám diskriminácie. Okrem toho je ďalším – podľa mňa závažným – aspektom tejto správy to, že správa vyzýva na podporu účasti žien v procesoch súvisiacich so zmierením, na tvorbe mieru a pri predchádzaní konfliktom, čo je ďalším dôvodom, pre ktorý hlasujem za jej prijatie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Casa (PPE), písomne. – Otázka zaobchádzania so ženami a deťmi a otázka ich bezpečnosti v oblastiach, v ktorých dochádza k ozbrojeným konfliktom a ktoré sa nachádzajú v blízkosti EÚ, sú čoraz znepokojujúcejšie. Treba urobiť všetko možné s cieľom obmedziť následky takéhoto stavu v týchto regiónoch. Z toho dôvodu som sa rozhodol podporiť tento návrh uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som proti spoločnému návrhu uznesenia o 10. výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, lebo má skreslený pohľad na rodovú rovnosť. Rovnosť sa podľa mňa nedá dosiahnuť pôsobením žien vo vojenských organizáciách alebo medzinárodných policajných jednotkách. Rovnako bezpečnosť žien je v zmysle rezolúcie OSN č. 1325 zabezpečená prostredníctvom stálych pracovných miest na predchádzanie konfliktom pomocou civilných a mierových prostriedkov, nie vojenskou intervenciou. Naopak, toto konkrétne uznesenie požaduje, aby sa na policajných a vojenských misiách zúčastňovalo viac žien a aby EÚ posielala do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky viac dôstojníčok a vojačiek. Ďalším dôvodom, prečo som hlasoval proti tomuto uzneseniu, je, že predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorými Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice odstránila tieto výzvy a žiadala o to, aby sa na misiách EUPOL a EUSEC zúčastňovalo viac žien a aby bolo v Demokratickej republike Kongo viac žien, boli zamietnuté.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Teraz si pripomíname 10. výročie prvej rezolúcie OSN o jedinečnom a disproporčnom vplyve ozbrojených konfliktov na ženy. Dúfam, že EÚ maximálne využije túto príležitosť a vyšle silný politický signál a zintenzívni úsilie s cieľom presadiť túto rezolúciu, či už pomocou politických usmernení, alebo poskytnutím väčších finančných zdrojov. Taktiež dúfam, že prebiehajúce preskúmanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv povedie k vypracovaniu komplexnej stratégie v oblasti ľudských práv a hodnoteniu usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám a situácii detí v ozbrojených konfliktoch s cieľom bojovať proti všetkým formám násilia a diskriminácie.

Domnievam sa, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pomôže lepšie presadzovať túto rezolúciu a toto uznesenie, pričom by sa taktiež mala zdôrazniť úloha EÚ v tejto oblasti. Chcel by som zablahoželať 10 členským štátom vrátane Portugalska, ktoré už prijali národný akčný plán uplatňovania tejto rezolúcie, a dúfam, že ostatné členské štáty budú tento príklad čo najskôr nasledovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Prekvapuje ma, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov sa po prvýkrát začala zaujímať o mimoriadnu situáciu žien vo vojnových zónach len pred 10 rokmi. Teraz však musíme preskúmať dosiahnuté výsledky a pokračovať tým istým smerom. Európska únia je dosť citlivá na to, aby vzala také témy do úvahy. Predovšetkým prišiel čas urobiť ďalší krok a uznať, že ženy trpia rôznymi traumami a prežívajú isté situácie a trpia pod rôznymi nátlakmi v priemere o niečo intenzívnejšie ako muži. Z toho dôvodu toto uznesenie plne podporím, lebo každý, kto chce priniesť do oblastí konfliktov mier, musí najprv nájsť pokoj na osobnej úrovni. Na ten účel je diferenciácia cieľa najlepším spôsobom, ako účinnejšie využívať zdroje, čo je cieľ, ktorý sa musíme usilovať dosiahnuť, najmä ak má byť výsledkom úprimný a láskavý ženský úsmev.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Žiaľ, napriek všetkým snahám, ako napríklad prijatie rezolúcií a národných a medzinárodných plánov na zlepšenie úrovne ochrany žien v oblastiach konfliktov, sa nepodarilo odstrániť barbarskú zbraň, ktorá sa často využíva v modernej vojne: sexuálne násilie. Práve naopak, beztrestnosť vytvára podmienky vedúce k rozmáhaniu tejto praktiky, ktorá je diametrálne odlišná od našich hodnôt.

Opakovane som spolu s ostatnými vystupovala proti činom masového znásilňovania páchaným v Kongu, Libérii a v ďalších oblastiach konfliktov, najmä v Afrike. Najvážnejším problémom je, že boli nahlásené také prípady, v ktorých došlo k hrozným činom v tesnej blízkosti základní jednotiek OSN. Tisíce žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a násilia, sú navyše odsúdené ďalej žiť s týmto sociálnym poznačením a bremenom hrozných chorôb, ako napríklad HIV. Európska únia musí zintenzívniť činnosti na boj proti takémuto vážnemu porušovaniu ľudských práv, aby rezolúcie OSN znamenali viac než len zdrap papiera.

Medzinárodný deň proti násiliu páchanom na ženách, ktorý si pripomíname 25. novembra, nám musí pripomínať aj to, že ženy sú obeťami domáceho násilia, ku ktorému dochádza v povážlivom počte, manželského znásilňovania, sexuálneho obťažovania a obchodovania s ľuďmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Keď premýšľame nad ozbrojeným konfliktom a najbežnejšími vojnovými scenármi, predstavujeme si mužov ako hlavné obete. Faktom však je, že všade na svete, kde dôjde k ozbrojenému konfliktu a ohrozeniu mieru, ženy a deti sú často prvými a najpočetnejšími, hoci mlčiacimi obeťami. Ženy čelia nespočetným hrozbám pochádzajúcim z barbarských zvykov, ktoré porušujú ich práva, a to či už v kontexte vojny a konfliktu, alebo v kontexte chudoby a sociálneho vylúčenia. Preto je nevyhnutné, aby Európa nezabúdala na ženy, ktorých najzákladnejšie práva, ako je právo na život a právo na telesné blaho, sú každodenne porušované, ženy, ktoré sú odsúdené na smrť ukameňovaním, ženy, ktoré nemajú prístup k vzdelávaniu, ženy, ktoré sú nútené utiecť a žiť ako utečenky, aby mohli byť slobodné, čo nám všetkým zaručuje Charta základných práv, a ženy, ktoré sú diskriminované len na základe rodovej príslušnosti. Európa zásadne nesmie zabúdať na ženy, ktorým ešte nebola zabezpečená slobodná a nádejná budúcnosť, ani sa im obracať chrbtom.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Násilie páchané na ženách v oblastiach konfliktu často sprevádza diskrimináciu na základe rodovej príslušnosti, ktorá, žiaľ, existuje aj v čase mieru. Hlasoval som za túto správu, lebo súhlasím s tým, že treba vyčleniť finančné a ľudské zdroje na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Chcel by som zdôrazniť nutnosť zavedenia primeraných postupov na predkladanie sťažností verejnosťou v kontexte misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a to najmä s cieľom uľahčiť odsúdenie sexuálneho a rodovo podmieneného násilia, a výzvu, aby vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie zahrnula podrobné správy o ženách, mieri a bezpečnosti do polročných hodnotení misií SBOP.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Hlasovali sme proti tomuto uzneseniu, keďže sa domnievame, že mať rodové hľadisko v civilných a vojenských misiách nestačí. Problém diskriminácie žien sa nevyrieši, ani vojny nebudú spravodlivejšie iba tým, že sa viac žien zapojí do vojenských misií, ktoré zasahujú vo vojnách a na okupovaných miestach ako Irak a Afganistan. Realita nám ukazuje, že to nie je tak.

Domnievame sa, že vojenské zásahy nepomáhajú chrániť práva žien, ale skôr spôsobujú nárast porušovania týchto práv. Iba predchádzaním konfliktom a zavedením civilných opatrení v konfliktných situáciách môžeme naplniť prísľub rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325.

Z tohto dôvodu sme sklamaní, že navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili, neboli prijaté.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Dnes je 25. november, Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Dnešným hlasovaním o spoločnom návrhu uznesenia k 10. výročiu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti si želáme jasne vyjadriť naše odhodlanie ako poslancov EP, ale predovšetkým ako európskych občanov. Je veľmi správne, že si pripomíname toto 10. výročie, aby sme nezabudli na to, že 80 % obetí vojny sú civilisti, predovšetkým ženy a deti. Otázka základných ľudských práv a rozšírenia ich ochrany musí byť vždy v centre záujmu európskej diskusie s cieľom umožniť nám rozvoj spoločných a účinných stratégií na ochranu žien, ako aj detí. Čoraz viac vidíme prejavy násilia páchané na týchto skupinách ľudí, ale okrem snahy o zabezpečenie toho, aby sa páchatelia týchto zločinov osobne zodpovedali po zasiahnutí súdnych orgánov, musíme uplatniť určité základné podmienky a zabezpečiť, aby sa tento jav čo najviac minimalizoval s cieľom zabrániť konfliktom a prispieť k obnove oblastí, ktoré nimi boli zasiahnuté.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré žiada, aby sa vyčlenili osobitné a významné finančné, ľudské a organizačné zdroje na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky; žiada, aby sa na policajných, vojenských a justičných misiách a misiách na podporu právneho štátu a mierových operáciách, ako aj v diplomatických misiách a v úsilí o budovanie demokracie zúčastňovalo viac žien; vyzýva členské štáty, aby vo svojich dvojstranných a mnohostranných vzťahoch so štátmi a organizáciami mimo EÚ aktívne podporovali zastúpenie žien.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Hoci si pripomíname 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v tejto oblasti je ešte stále čo robiť, najmä vzhľadom na násilie páchané na ženách, usmernenia EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a v boji proti všetkým formám ich diskriminácie. Prišiel čas, aby sme všetci spojili sily v snahe dosiahnuť tento cieľ.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hoci súhlasím s mnohými bodmi, ktoré obsahuje toto uznesenie, najmä s potrebou dosiahnuť pokrok v sústredení sa na rodovú problematiku pri rozvojovej spolupráci, hlasoval som proti nemu, keďže som proti zvyšovaniu počtu policajtov alebo vojakov, či už ide o mužov, alebo o ženy, pre stupňovanie, ktoré to predstavuje pre vlnu militarizácie EÚ. Uznesenie „zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ vymenovala viac žien z radov policajtov a vojakov do misií EBOP”, čo je v rozpore so snahou našej skupiny o demilitarizáciu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Navyše sústavne odkazuje na Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, proti ktorej som opakovane protestoval, keďže je ďalším krokom v stupňovaní militarizácie európskej zahraničnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Hoci rezolúcia č. 1325 z 31. októbra 2000 dokazuje, že členské štáty OSN si uvedomili vplyv ozbrojených konfliktov na ženy, násilie, ktoré znášajú počas vojen, a dôležitú úlohu, ktorú by mohli zohrať pri predchádzaní konfliktom a ich riešení, pričom 10. výročie rezolúcie, ktoré dnes oslavujeme, je tiež príležitosťou na zamyslenie sa. V tejto súvislosti môžeme citovať rezolúcie č. 1820 (2008) a č. 1888 (2009), ktoré po prvýkrát výslovne uznali používanie sexuálneho násilia ako vojenskej taktiky, čo si vyžaduje konkrétne politické a bezpečnostné reakcie.

Môžeme citovať aj nomináciu pani Wallströmovej na pozíciu osobitnej predstaviteľky v otázkach „sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách v ozbrojených konfliktoch“. Tento vážny problém si vyžaduje celú našu pozornosť. Z tohto dôvodu som ako spolupredseda Spoločného parlamentného zhromaždenia osobne chcel, aby bola stredobodom našich rozpráv počas plenárneho zasadnutia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, ktoré sa uskutoční 2. decembra v Kinshase.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Ženy sú stále diskriminované v mnohých krajinách sveta. Otázka násilia páchaného na ženách je na programe a je to mimoriadne dramatické v konfliktných situáciách. Štúdie odhaľujú, že ženy v krízových regiónoch, kde sú vojenské konflikty, sú často znásilňované a vystavované sexuálnemu otroctvu. Malo by byť prvotným cieľom potrestať sexuálne násilie páchané na ženách ako zločiny proti ľudskosti, a to aj v regiónoch sveta ničených vojnou. Napokon – a západné štáty tu tiež majú zodpovednosť –, sexuálne vykorisťovanie je vždy neospravedlniteľné a trestné správanie. Správa sa zaoberá dôležitými otázkami, a preto som za ňu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Násilie páchané na ženách v oblastiach konfliktov často nadväzuje na rodovú diskrimináciu. Vzhľadom na to, že tento rok Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách pripadol na 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, mohlo alebo malo by to byť začiatkom posilnenia agendy na vykonávanie rezolúcie, ktorá nemôže pokročiť bez politického vedenia na najvyššej úrovni a bez zvýšenia zdrojov. Domnievam sa, že táto záležitosť by sa mala riešiť v pokračujúcom hodnotení politiky EÚ v oblasti ľudských práv vyčlenením osobitných finančných, ľudských a organizačných zdrojov na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok. Považujem túto príležitosť za počiatočný bod cieleného konania na presadzovanie, posilňovanie a rozvoj začleňovania žien. Otázka žien, mieru a bezpečnosti by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou plánovania a programovania vonkajších finančných nástrojov pre demokraciu a ľudské práva, spoluprácu a rozvoj medzi národmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Prešlo 10 rokov od prijatia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti a rezolúcie BR OSN č. 1888 (2009) o sexuálnom násilí páchanom na ženách a deťoch v ozbrojených konfliktoch. Tieto rezolúcie zdôrazňujú zodpovednosť všetkých štátov skoncovať s beztrestnosťou a potrestať tých, ktorí sú zodpovední za tieto zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane zločinov sexuálneho násilia a ostatných zločinov páchaných na ženách a dievčatách.

Prešlo desať rokov od prijatia spomenutých rezolúcií a ako načrtáva uznesenie, za ktoré som dnes hlasovala, ešte máme pred sebou dlhú cestu. Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách, ktorý bol 25. novembra, v rovnaký deň ako hlasovanie o tomto uznesení, nie je iba ďalším dňom, ale mementom, že situácia sa nemení. Tieto záležitosti sa musia riešiť na najvyššej úrovni a ostať v politickom programe, kým sa neodstráni toto zlo, ktoré nehľadí na rasu, vieru ani vek.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 prijatá 31. októbra 2000 konštatuje, že historickým vývojom ženy neboli zapojené do procesu vytvárania mieru a stability v žiadnom národe, a vyzýva na rovnaké zastúpenie žien na všetkých úrovniach, od predchádzania konfliktom až po obnovu po konfliktoch a udržiavanie mieru a bezpečnosti. Desiate výročie prijatia rezolúcie by malo znamenať začiatok nového programu, ktorý sa zavedie a ktorý nemožno vykonávať bez politickej podpory na najvyššej úrovni a bez potrebných zdrojov. EÚ musí aktívne podporovať menovanie čo najväčšieho počtu žien do manažérskych funkcií s cieľom koordinácie a zabezpečenia dôslednosti v politikách a krokoch EÚ a monitorovania plnenia jej záväzkov.

EÚ musí vymenovať minimálne päť žien do manažérskych funkcií v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a dodržať vyvážené zastúpenie žien a mužov z hľadiska zamestnaných špecialistov. ESVČ zároveň požaduje organizačný útvar, ktorý bude zodpovedný za rodové záležitosti, s minimálne jedným miestom na plný úväzok na oddelení v každej krajine, a delegáciu EÚ venovanú rodovým aspektom so zodpovednosťou za ženy, mier a bezpečnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Dúfam, že 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 bude predstavovať začiatok obnoveného programu na vykonávanie záväzkov týkajúcich sa žien, mieru a bezpečnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Teší ma, že toto uznesenie bolo prijaté. Poukazuje na to, že 10. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) by malo predstavovať začiatok vylepšeného programu na uplatňovanie rezolúcie, ktorá nemôže pokročiť bez politického vedenia na najvyššej úrovni a bez zvýšenia dostupných zdrojov. Dôrazne odporúča, aby sa tejto otázke venovala náležitá pozornosť v rámci prebiehajúceho preskúmania politiky EÚ v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o vypracovanie komplexnej stratégie krajín v oblasti ľudských práv a o hodnotenie usmernení EÚ o násilí voči ženám a dievčatám, usmernení EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch a boji proti všetkým formám ich diskriminácie, a žiada, aby sa vyčlenili osobitné a významné finančné, ľudské a organizačné zdroje na účasť žien a zohľadňovanie rodových otázok v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Charles Tannock (ECR), písomne. – Európski konzervatívci a reformisti (ECR) jednoznačne podporujú rovnaké práva a príležitosti a rodovú nediskrimináciu pre všetky ženy, ako uvádza rezolúcia OSN č. 1325, a dôrazne obhajujú úlohu žien v oblasti mieru a bezpečnosti a odsudzujú barbarské a otrasné zaobchádzanie so ženami a deťmi v oblastiach konfliktov.

Skupina ECR však bola dôsledne proti stanovovaniu kvót pre ženy v rámci vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných inštitúcií, ako aj proti zriadeniu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne.(FR) Veľmi ma teší prijatie tohto uznesenia pri príležitosti 10. výročia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, a to navyše v symbolický deň, 25. novembra, čo je Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Chcel by som zdôrazniť potrebu podporiť účasť žien vo všetkých oblastiach činnosti, najmä pri zmierovaní, vyjednávaní, budovaní, presadzovaní a udržovaní mieru, ako aj pri predchádzaní konfliktom. Je nevyhnutné pre všetky zúčastnené strany, aby zohľadnili špecifické potreby žien, a jedine väčšou prítomnosťou žien v praxi sa nám podarí zlepšiť situáciu.

Okrem toho nám zviditeľnenie žien v praxi umožní zvýšiť informovanosť obyvateľstva o neľudskom zneužívaní znásilnenia ako vojnovej zbrane a možno skoncovať s beztrestnosťou páchateľov týchto násilných činov.

Nakoniec nám táto prítomnosť umožní vybudovať vzájomnú dôveru medzi civilnými obeťami konfliktov, ktorými sú najčastejšie ženy a deti, a aktérmi v praxi.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0622/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože úmrtnosť včiel sa zvyšuje a počet včelárov sa znižuje. Toto je problém pre poľnohospodárstvo a biodiverzitu, keďže 76 % potravinových výrobkov a 84 % rastlinných druhov je závislých od opeľovania včelami. Chcel by som podporiť väčší výskum, ktorý by pomohol zabezpečiť zavedenie lepších riešení a podporil opatrenia na zlepšenie biodiverzity a zmiernenie účinkov nestálosti klímy. Život včely-robotnice je veľmi krátky a veľmi citlivý na zmeny životného prostredia. To znamená, že produkcia medu je tiež ovplyvnená nielen čoraz neistejšou dĺžkou a stabilitou ročných období, ale aj narastajúcim poškodením z vonkajších zdrojov, ako sú napríklad okrem iného používanie pesticídov a klieštiky. Existujúce programy preto treba posilniť v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sme mohli nájsť účinnejšie riešenia aj na tejto úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Rok 2010 bol vyhlásený za európsky rok biodiverzity s cieľom upriamiť pozornosť na ohrozenie biodiverzity na celom svete. Odvetvie včelárstva, ktoré je dôležitým zdrojom zamestnanosti a príjmov vo vidieckych oblastiach, je tiež ohrozené v dôsledku nedávneho nárastu úmrtnosti a chorobnosti včiel. Hlasoval som za toto uznesenie, v ktorom Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby financovala konkrétne štúdie na zlepšenie vedomostí a porozumenia faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie včiel. Uznesenie konštatuje, že geneticky modifikované plodiny alebo rozširovanie toxínov peľom môžu ovplyvniť chorobnosť a úhyn včiel. Ak zvážime, že obilie, ovocie a zelenina v Európe sú závislé od opeľovania včelami, tieto plodiny a poľnohospodárstvo vo všeobecnosti čelia obrovskému riziku rôznych chorôb. Domnievam sa, že čeliac takejto neistote Európska komisia musí naliehavo vykonať nezávislý výskum, ktorý by posúdil účinky geneticky modifikovaných plodín a rozširovanie toxínov prostredníctvom peľu na životné prostredie a konkrétne druhy a zaručil zverejnenie týchto údajov.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Včely zohrávajú dôležitú úlohu v ekologickej rovnováhe a ich úhyn má závažný vplyv na potravinový reťazec. Táto správa obhajuje podporu a zlepšenie odvetvia včelárstva predovšetkým na úrovni štatistických údajov pre predpovede produkcie medu, zlepšenie a zosúladenie monitorovacích a výskumných programov, jasnejšie pravidlá označovania pôvodu medu, rozvoj programov pre včelárstvo a súvisiacich právnych predpisov a rozvoj inovačných a účinných stratégií proti klieštikom včelím.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Rozmnožovací účinok opeľovania, teda výsledný pomer medzi hospodárskou hodnotou samotného opeľovania a hodnotou vyrobeného medu znamená výnimočné výsledky z hospodárskeho hľadiska.

Z tohto dôvodu sa v čase, keď sa hľadajú všemožné druhy účinnosti, nezdá zmysluplné vzdať sa činnosti, ktorej pomer nákladov a prínosov dokazuje, aké nerozumné je takéto rozhodnutie. Keďže dôvody sa nenachádzajú medzi hospodárskymi faktormi, ale skôr vo vonkajších podmienkach, domnievam sa, že správa Komisie trafila do čierneho, keď sa podujala porovnať všetky faktory, ktoré v súčasnosti obmedzujú včelárstvo.

Tiež sa domnievam, že stojí za to podporovať túto činnosť prostredníctvom paralelných opatrení a že akýkoľvek vedecký prínos v tejto súvislosti by sa mal uvítať.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Domnievam sa, že Európska komisia musí prispôsobiť rozsah a financovanie európskej politiky v oblasti veterinárstva, aby zohľadňovali špecifickú povahu včiel a včelárstva, s cieľom zabezpečiť účinnejšie kontrolu chorobnosti a dostupnosť účinnej a štandardizovanej veterinárnej medicíny v celej Európskej únii v spolupráci so včelárskymi organizáciami.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Na európskom trhu s medom je veľká nestabilita cien, pretože 40 % z neho v súčasnosti závisí od dovozu, v dôsledku čoho sa včelári v celej EÚ vrátane portugalských včelárov dostávajú do konkurenčnej nevýhody v porovnaní s medom z tretích krajín. Podľa oficiálnych štatistík je v Portugalsku 17 291 včelárov s 38 203 včelínmi a 562 557 kolóniami. Produkcia v roku 2009 dosiahla 6 654 ton medu a 235 ton vosku, čo predstavuje 1,9 % medu vyrobeného v EÚ v objeme 351 000 ton. Činnosť včiel a včelárov je kľúčová pre zachovanie ekosystémov, ekologickej rovnováhy flóry a zachovania biodiverzity a z hospodárskeho hľadiska je činnosťou, ktorú by Európa mala ochraňovať a podporovať, aby sa stala menej závislou od dovozu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Včely sú nevyhnutné pre opeľovanie rastlín, pre zachovanie ekologickej rovnováhy a ako spôsob zachovania biodiverzity. Z tohto dôvodu je znižovanie počtu kolónií poľutovaniahodné a potrebujeme vedecké údaje, ktoré by nám umožnili pochopiť mechanizmy, ktoré pomáhajú rozširovať tento druh a rozvíjať nové spôsoby zabezpečenia jeho ochrany. Domnievam sa, že je životne dôležité zamerať sa na európsky med, ktorý postupne nahrádzajú ostatné druhy s horšou kvalitou, ktoré nespĺňajú kritériá pre výrobu v EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Včelárstvo je jedným z poľnohospodárskych modelov s najmenším vplyvom na životné prostredie a táto činnosť je preto mimoriadne vhodná pre chránené oblasti. Včelárstvo je veľmi rozšírené v našom regióne a predstavuje vynikajúci príklad obhospodarovania pôdy, ako aj symbol histórie, tradície a miestnej identity. Včelári v regióne Benátska dlhé roky vyrábali výrobky s vynikajúcou kvalitou a pomáhali udržať najchudobnejšie oblasti. Toto odvetvie však nemôže prinášať takéto výsledky, ak Európska únia nepomôže pri jeho financovaní v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi. Ako sa uvádza v návrhu uznesenia, je dôležité poskytnúť stimuly na výskum proti chorobám včiel a na podporu európskych výrobcov v konkurencii s tretími krajinami, ktorej musia čeliť po otvorení trhu EÚ pre med z dovozu. Z tohto dôvodu budem hlasovať za toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za túto správu, pretože odvetvie včelárstva hrá strategickú úlohu v spoločnosti a poskytuje verejnú službu s environmentálnou hodnotou. V dnešnej dobe dochádza k alarmujúcemu zníženiu počtov opeľujúceho hmyzu vrátane medonosných včiel, a predsa je 84 % rastlinných druhov a 76 % potravinových výrobkov v Európe závislých od opeľovania včelami, ktorých hospodárska dôležitosť je oveľa väčšia ako hodnota vyrobeného medu. Štyridsať percent európskeho trhu s medom závisí od dovozu a predchádzajúce otvorenie trhu EÚ pre med z tretích krajín postavilo včelárov z celej EÚ do konkurenčnej nevýhody. Z tohto dôvodu musíme podporiť budúci rozvoj európskeho včelárstva, čím prispejeme k zachovaniu biodiverzity. Je dôležité zaujať komplexný a trvalo udržateľný prístup vrátane aspektov, ako je rozvoj vidieka, zmena klímy a biodiverzita, najmä podporou opatrení na zachovanie a rozšírenie kvitnúcich pastvinných porastov. Takisto je dôležité čoraz komplexnejším a logickejším spôsobom podporovať Európske odvetvie včelárstva pomocou dodatočných nástrojov budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane opatrení na zlepšenie biodiverzity, zmiernenie účinkov zmeny klímy, zachovanie dedičstva národných tradícií a kultúr, ktoré poskytujú zamestnanie mnohým európskym rodinám a zaručujú a zlepšujú kvalitu a účinné fungovanie trhu so včelími produktmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Jahr (PPE), písomne.(DE) Včely sú veľmi dôležité tvory, keďže bez nich by nebolo možné opeľovanie. Z tohto dôvodu je narastajúci počet správ o znižujúcom sa počte včelích kolónií veľmi poľutovaniahodný a vyžaduje si naliehavé preskúmanie. Toto platí najmä pre odvetvie poľnohospodárstva, pretože je mimoriadne závislé od užitočnej práce včiel. Nanešťastie, je očividné, že industrializácia a moderný život skomplikovali prežitie týmto užitočným včelám. Scenáre ako masové vyhynutie včiel v dôsledku klieštikov včelích, nevysvetliteľný odchod včelích kolónií z USA a ohrozenie včiel elektrosmogom a nesprávne ošetrovanými semenami, žiaľ, nie sú iba ojedinelými prípadmi. Z tohto dôvodu vítam skutočnosť, že Parlament dnes súhlasil s podporou včelárskeho odvetvia v budúcnosti. Domnievam sa, že je dôležité, aby sme sa sústredili na výskum populácie včiel.

Bez presných vedeckých údajov nebudeme schopní identifikovať problémy a účinne sa nimi zaoberať. Dúfam, že sa nám podarí vysvetliť znižovanie počtu včelích kolónií a zabrániť mu, aby sme mohli naďalej mať úžitok z dôležitej, všestrannej úlohy včiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Včelárstvo je mimoriadne dôležité pre poľnohospodárstvo, a to najmä pre opeľovanie, pretože príjmy z poľnohospodárskych plodín a ovocia závisia od opeľovania včelami. Pretrvávajúci úhyn včiel v mnohých regiónoch je čoraz závažnejší a je potrebné prijať opatrenia na riešenie tohto problému. Z tohto dôvodu podporujem uznesenie, ktoré vyzýva Komisiu, aby začlenila choroby včiel do oblasti pôsobnosti európskej veterinárnej politiky a aby vypracovala akčný plán na riešenie úhynu včiel. Takisto vyzýva Komisiu, aby zaručila zachovanie a posilnenie podpory pre včelárstvo v spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2013, čím sa zaručí kontinuita tohto odvetvia. Štyridsať percent európskeho trhu s medom závisí od dovozu, čiastočne v dôsledku otvorenia sa trhu EÚ pre med z tretích krajín, a ceny sa blížia k hranici ziskovosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o včelárstve, pretože je dôležité zaručiť pozornosť pre odvetvie, ktoré chráni biodiverzitu a vyrába komplexnú potravinu, akou je med. Vzhľadom na túto úlohu sa zvýšila ročná pomoc pre toto odvetvie v Európe z 26 miliónov EUR na roky 2008 – 2010 na 32 miliónov EUR na roky 2011 – 2013. Cieľom tohto financovania je konkrétne podpora včelárstva, čiastočne prostredníctvom vnútroštátnych výskumných projektov týkajúcich sa nových metód boja proti vysokej úmrtnosti včiel, ktorá nedávno dosiahla znepokojivú úroveň. Na druhej strane je však dôležité zaručiť spravodlivú transparentnosť pri rozdeľovaní pomoci a zaručiť viac zdrojov štátom, ktoré ich skutočne potrebujú. Hlasoval som za zavedenie systému dohľadu nad údajmi do roku 2012. Toto je krok smerom k transparentnosti na zabezpečenie toho, aby sa pomoc rozdeľovala na základe výsledkov zmapovania počtu včelích úľov v jednotlivých členských štátoch a nie na základe odhadovaných údajov. Považoval som to za mimoriadne dôležité, ak chceme zaručiť spravodlivosť vo vzťahu k verejným výdavkom a ochrane tých, ktorí skutočne vykonávajú včelársku činnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – V roku 2010, európskom roku biodiverzity, bolo vážne ohrozené odvetvie včelárstva na celom svete so stratami, ktoré boli 100 až 1 000-násobne väčšie ako zvyčajne. Toto odvetvie zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, keďže predstavuje verejnú službu, ktorá má environmentálnu hodnotu, a keďže včelárstvo je vhodným príkladom ekologickej práce (zlepšenie a zachovanie biodiverzity, ekologickej rovnováhy a ochrany rastlín) a modelom udržateľnej výroby na vidieku. Z tohto dôvodu vítam toto uznesenie, ktoré navrhuje zlepšenie situácie v odvetví včelárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE) , písomne. (IT) Znepokojivý nárast úhynu včiel a klesajúce počty včelárov by mohli mať veľmi vážne následky na potravinovú výrobu v Európe, pretože ako všetci vieme, väčšina plodín a rastlín závisí od opeľovania.

Parlament by preto mal vyzvať Európsku úniu, aby posilnila podporu pre odvetvie včelárstva vzhľadom na to, že spoločnú poľnohospodársku politiku čaká obnova. Dôrazné, konkrétne kroky sú potrebné na riešenie tohto problému a na odvrátenie nepriaznivých účinkov na poľnohospodárske a obchodné odvetvia nášho hospodárstva.

Akčný plán, ktorý žiada uznesenie na riešenie úhynu včiel, je iba prvým zo série opatrení, ktoré treba prijať. Hlasoval som za uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) EÚ je veľmi závislá od dovozu v odvetví včelárstva, pričom 40 % medu, ktorý konzumujeme, sa dováža. Na základe dôležitosti odvetvia včelárstva, ktoré zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, pretože predstavuje verejnú službu, ktorá má environmentálnu hodnotu, a keďže táto činnosť je vhodným príkladom ekologickej práce (zlepšenie a zachovanie biodiverzity, ekologickej rovnováhy a ochrany rastlín) a modelom udržateľnej výroby na vidieku, je v záujme všetkých, aby sa podporoval jeho trvalo udržateľný rast a aby sa znížila naša závislosť od tretích krajín. V našej krajine sa toto odvetvie tiež musí rozvíjať, aby jeho prínosy bolo možné vidieť z hospodárskeho a ekologického hľadiska a aby sa zvýšila produkcia medu, ktorá v súčasnosti predstavuje iba 1,9 % produkcie EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Moja podpora pre uznesenie o situácii v odvetví včelárstva je v dôsledku mojich obáv zo závažného poklesu počtu včiel, ktoré sú nevyhnutné a nenahraditeľné pre ich dôležitú úlohu pri opeľovaní a ktoré spoločne s ostatným opeľovacím hmyzom ovplyvňujú 84 % rastlinných druhov. Z tohto dôvodu sa domnievam, že pomôcť pri zlepšení situácie v odvetví je povinnosťou na základe toho, ako uvádza uznesenie, že „zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, pretože predstavuje verejnú službu, ktorá má environmentálnu hodnotu“. Teší ma tiež, že uznesenie žiada Komisiu, aby bolo pre európske a vnútroštátne orgány povinné diskutovať so včelármi počas rozvoja programov súvisiacich so včelárstvom a príslušných právnych predpisov, keďže sa domnievam, že je to krok vpred pri zlepšovaní verejnej účasti a demokratický krok vpred. Hlasoval som za aj preto, že súhlasím s tým, aby Komisia zaručila zvýšenie pomoci v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky pre odvetvie včelárstva po roku 2013.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Strata kolónií včiel je celoeurópskym problémom, ktorého príčiny nemožno ešte v plnej miere vysvetliť. Faktory ako používanie prípravkov na ochranu rastlín, trvalo neudržateľné poľnohospodárske techniky, zmena klímy, patogény a parazity a nedostatok potravín a krmiva v dôsledku zvyšovania monokultúr spoločne spôsobili výrazný pokles počtu včiel medonosných. Okrem ekologických dôsledkov to má aj hospodársky vplyv, keďže sa musia dovážať čoraz väčšie množstvá medu. Na riešenie tohto problému by včelári v budúcnosti mali dostať väčšiu podporu. Správa uplatňuje dôsledne vyvážený prístup a z tohto dôvodu som za ňu hlasoval.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) V roku 2010 utrpelo odvetvie včelárstva obrovské straty a počty včiel výrazne poklesli. To má negatívny vplyv na celé životné prostredie a na poľnohospodárstvo, keďže včely sú dôležitými opeľovačmi. Situácia je mimoriadne vážna, pokiaľ ide o včely medonosné. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu, ktorá zavádza opatrenia na riešenie masívneho úhynu včiel.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Vítam uznesenie prijaté veľkou väčšinou plenárneho zasadnutia v Štrasburgu dňa 25. novembra vrátane dôležitých príspevkov od azorských včelárov, ktoré boli oznámené priamo v konzultácii, ktorú som viedla.

Napriek tomu konečný text uznesenia nespĺňa moje pôvodné požiadavky, keďže niektoré z kľúčových aspektov pre výrobcov, ako napríklad otázka noriem kvality a označovania dovezeného medu, mali byť dôkladnejšie. Pravdepodobne sa tak nestalo pre nedostatočnú informovanosť o niektorých z kľúčových problémov, ktorým čelí toto odvetvie. Viedlo to napríklad k tomu, že označovanie na miestnej úrovni nie je zahrnuté v konečnom znení uznesenia.

Toto uznesenie tak či tak rieši otázky, ktoré sú dôležité pre azorské včelárstvo a pre včelárstvo jednotlivých štátov vo všeobecnosti, v nadväznosti na prácu vykonávanú v spolupráci s týmto odvetvím, v otázkach ako napríklad med dovážaný z tretích krajín, ktorý má závažné problémy s kvalitou a momentálne má neprimerané označovanie, potreba pokračovať v zabezpečovaní diverzifikovaného poľnohospodárstva s cieľom zaručiť opeľovanie a napokon dôležitosť spoločných noriem kvality a výskumu v rámci EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Odvetvie včelárstva zohráva strategickú úlohu v spoločnosti, keďže je vhodným príkladom ekologickej práce, zlepšenia a zachovania biodiverzity, ekologickej rovnováhy a ochrany rastlín a je modelom udržateľnej výroby na vidieku. Na európskej úrovni toto odvetvie čelí nespočetným úlohám a problémom, najmä pokiaľ ide o marketingové záležitosti, nestabilitu cien, ťažkosti pri získavaní nových včelárov pre odvetvie, klesajúce počty včelích kolónií a nárast úhynu. Preto má absolútny zmysel posilniť podporu pre toto odvetvie.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Teší ma, že toto uznesenie, v ktorom EP víta správu Komisie z 28. mája 2010, bolo prijaté. Konštatuje však, že existujúce programy končia v roku 2013, a vyjadruje znepokojenie nad mnohými úlohami a problémami, ktorým stále čelí európske odvetvie včelárstva, okrem iného vrátane marketingových záležitostí, nestability cien, získavania nových včelárov pre toto odvetvie, zvyšujúceho sa priemerného veku včelárov v Európskej únii, klesajúceho počtu kolónií a všeobecných ťažkostí, ktoré vyplývajú z úhynu včiel v dôsledku mnohých faktorov. Navyše vyzýva Komisiu, aby pozitívne reagovala na žiadosti od členských štátov a prevádzkovateľov, napríklad zlepšením štatistických údajov v súvislosti s odhadmi produkcie vrátane uplatňovania rovnakých kvalitatívnych požiadaviek na med a zlepšením a zosúladením monitorovania a výskumných programov pre včelárstvo.

 
  
MPphoto
 
 

  Marc Tarabella (S&D), písomne. (FR) Veľmi ma teší prijatie návrhu nášho vynikajúceho kolegu a predsedu výboru pána de Castra. Dôsledky súvisiace so znížením celosvetového počtu včiel sú širokej verejnosti relatívne neznáme napriek tomu, že včely zohrávajú kľúčovú úlohu v trvalej udržateľnosti nášho potravinového reťazca. Potrebujeme ambicióznu výskumnú politiku, aby sme mohli detailnejšie pochopiť mechanizmy, ktoré prispievajú k rozširovaniu druhov, a aby sme tak mohli získať prostriedky potrebné na ich zachovanie. Nesmieme akceptovať čínsky med, ktorého kvalita je nižšia a ktorý nespĺňa naše prísne výrobné kritériá, ako nevyhnutnosť a jedinú alternatívu k nedostatku medu, ktorý sa pomaly rozširuje v Európe. Ľutujem skutočnosť, že naši kolegovia v Európskom parlamente nehlasovali za všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil. Odsudzujem skutočnosť, že hanebné a neobmedzené používanie neurotoxínov bolo pokrytecky podporené na základe dohody s veľkými priemyselnými chemickými podnikmi. Einstein povedal: „Keby včela zmizla z povrchu zemského, človek by neprežil viac ako štyri roky.“ Zabezpečme, aby sme nikdy nemuseli zisťovať, či je pravda to, čo povedal.

 
  
MPphoto
 
 

  Artur Zasada (PPE), písomne.(PL) Prijatím uznesenia o situácii v odvetví včelárstva robíme ďalší krok smerom k posilneniu a zlepšeniu situácie v tomto odvetví. Problémy tohto dôležitého odvetvia, ktoré sa naďalej podceňujú, majú celosvetový rozmer. Včely majú kľúčový hospodársky a environmentálny význam. Vysoká miera úhynu, ktorá sa v súčasnosti pozoruje medzi včelími rodinami, má negatívny vplyv na poľnohospodársku výrobu. Z tohto dôvodu teraz potrebujeme nové mechanizmy pre dotácie v ďalšom finančnom výhľade po roku 2013, ktoré umožnia vykonávanie väčšieho množstva vedeckých výskumov o dôvodoch poklesu počtu včiel a ktoré umožnia, aby sa uskutočnili príslušné kroky na zvrátenie tohto negatívneho trendu. Mali by sme podporiť informačné kampane a odbornú prípravu na povzbudenie mladých včelárov, aby sa angažovali v tomto odvetví.

 
  
  

Správa: Lena Kolarska-Bobińska (A7-0313/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za správu o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020, keďže sa domnievam, že táto nová stratégia je nevyhnutná s cieľom zaviesť do praxe konkurencieschopnú, trvalo udržateľnú a bezpečnú stratégiu. V čase, keď je Európa čoraz viac závislá od dovozu energie, je podľa mňa nevyhnutné, aby i naďalej zohrávala prevládajúcu vedúcu úlohu v oblasti energetiky zameraním sa na inovácie a technológie.

Ak chceme dosiahnuť väčšiu udržateľnosť našej energetickej stratégie, musíme sa neustále zameriavať na obnoviteľné zdroje energie posilnením konkurenčnej súťaže v rámci odvetvia, aby sme účinne zrealizovali vnútorný trh s energiou. Povedie to k zníženiu nákladov, k zvýšeniu konkurencieschopnosti hospodárstva a zároveň k tvorbe bohatstva a pracovných miest, ktoré sú dôležité z pohľadu zdravej obchodnej bilancie.

Pochádzam z najvzdialenejšieho regiónu, ktorého miera energetickej sebestačnosti je približne 27 % a ktorý plánuje dosiahnuť mieru 75 % do roku 2012. Azorské ostrovy si stanovili omnoho ambicióznejšie špecifické ciele ako EÚ s výsledkami, ktoré sú už uznané na európskej úrovni, najmä čo sa týka geotermálnej energie, prostredníctvom ambicióznej energetickej politiky partnerstiev medzi regiónom a najlepšími vnútroštátnymi a medzinárodnými výskumnými centrami.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Cieľom novej energetickej stratégie pre Európu je uplatňovať Lisabonskú zmluvu v súvislosti s jednotným trhom s energiou, bezpečnosťou dodávok, energetickou účinnosťou, znižovaním závislosti od dovozu a zvyšovaním domácej výroby energie. Podporujem toto uznesenie, keďže Európska únia musí rýchlo zaviesť právne predpisy v tejto oblasti a celosvetové energetické stratégie. Požadujeme dlhodobú víziu pre našu energetickú politiku, ktorá zabezpečí, že tento trh bude riadne fungovať, poskytne podporu najmodernejším integrovaným sieťam, lepšie zužitkuje potenciál energetickej účinnosti Únie, podporí výskum a vývoj, ako aj inovácie v tejto oblasti, a postaví úžitok pre spotrebiteľov do centra záujmu európskej energetickej politiky. Z tohto dôvodu som hlasovala za správu, ktorá predstavuje prvý krok k dôslednej energetickej politike EÚ ako súčasť stratégie EÚ 2020.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Hoci Európa vedie v oblasti výroby alternatívnej energie, stále sme príliš závislí od fosílnych palív, najmä od ropy. Táto závislosť má medzinárodné dôsledky, keďže väčšina zdrojov fosílneho paliva sa nachádza mimo EÚ. Lisabonská zmluva zaviedla pre Európsku úniu nové energetické kompetencie, čo je mimoriadne dôležitá oblasť kompetencií. Ako odpoveď na to Parlament prijal energetickú stratégiu na roky 2011 – 2020, ktorú som podporila. Táto stratégia zahŕňa podporu investícií v tejto oblasti a podporu iniciatív zameraných na obnoviteľné zdroje energie. Cieľom je, samozrejme, zaručiť bezpečnosť dodávok v EÚ, čo je dôvodom, prečo sa správa plynovodov a ropovodov, ktoré v súčasnosti zabezpečujú dodávky Únie, považuje za najvyššiu prioritu. Stratégia preto spája krátkodobé potreby energetickej bezpečnosti a plány na zabezpečenie budúcich európskych energetických požiadaviek.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Podporil som tento dôležitý dokument. Zaradenie osobitnej kapitoly o energii do Lisabonskej zmluvy teraz znamená, že existuje pevný právny základ na rozvoj energetických iniciatív na základe trvalej udržateľnosti, bezpečnosti dodávok, vzájomnej prepojenosti sietí a solidarity. Únia čelí značným problémom oneskoreného alebo neúplného zavedenia právnych predpisov v oblasti energetiky, ktoré si žiadajú, aby silné vedúce postavenie Komisie preklenulo túto medzeru. V rámci nasledujúceho desaťročia budú potrebné zásadné investície v odvetví s vnútornou energiou, a to najmä do nových elektrární, prepojení a prenosových sústav pod podmienkou, že tieto investície budú dlhšie obdobie formovať kombináciu energetických zdrojov, čím prispejú k vytvoreniu trhu s trvalo udržateľnou a čistou energiou. Je veľmi dôležité zabezpečiť prehľadné viacročné financovanie projektov v oblasti energetiky so zaručením toho, aby sa región Baltského mora tiež začlenil do jednotného trhu EÚ s energiou a aby sme platili za energetické zdroje rovnako ako ostatné členské štáty EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Hlasoval som za návrh uznesenia, ktorý vypracovala pani Kolarska-Bobińska, pretože vo všeobecnosti sa stotožňujem s jej názormi na to, ako by sa mala orientovať budúca energetická stratégia Európskej únie: smerom k väčšej autonómnosti vo vzťahu k tretím krajinám poskytujúcim fosílne palivá, smerom k otvoreniu sa členských štátov, ktoré sú stále „izolované“ z hľadiska energie a ktoré ešte nie sú riadne prepojené s európskym energetickým systémom, smerom k podpore rozvoja obnoviteľných energií a smerom k poskytovaniu vonkajšej energie v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Potrebujeme koherentnú európsku energetickú stratégiu, ktorá hľadí do budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne.(RO) Politika Európskej únie v oblasti energetickej bezpečnosti by jej mala umožniť predchádzať krízovým situáciám podobným plynovej kríze v roku 2009 a nielen na tieto situácie reagovať. Musí to ísť ruka v ruke so splnením cieľov, ktoré sa predpokladajú na zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % a zníženie spotreby energie o 20 % do roku 2020. Táto úloha nebude ani zďaleka jednoduchá najmä preto, že finančné príspevky, čo sa týka samotných environmentálnych cieľov, dosiahnu 58 miliárd EUR. Okrem toho bude finančný príspevok na zníženie narastajúcej závislosti EÚ od vonkajších energetických zdrojov. Vnútorné a vonkajšie aspekty sa musia spojiť tak, aby EÚ už viac nebola zraniteľná, pokiaľ ide o jej dodávky energie, a tomu treba prispôsobiť jej politiky. Všetky opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vnútorný trh s energiami riadne fungoval, by mali byť sprevádzané aktívnou diplomaciou s cieľom posilniť spoluprácu s hlavnými vyrábajúcimi, tranzitnými a spotrebiteľskými krajinami. Je absolútne nevyhnutné vytvoriť vnútroštátne plány, ktoré budú obsahovať preventívne a núdzové opatrenia. Koordinácia týchto plánov na úrovni EÚ by zabezpečila, aby boli efektívne.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne.(CS) Hlasoval som za správu o energetickej stratégii, ktorá načrtla smery, ktorými by sa budúca energetická politika EÚ mala uberať. Chcel by som zdôrazniť úlohu jadrovej energie v súčasnej a budúcej kombinácii energetických zdrojov EÚ vrátane nepriameho uznania potreby predĺžiť životnosť existujúcich zariadení. Stratégiu možno z pohľadu na jednotlivé zdroje hodnotiť ako vyváženú, hoci sa vôbec nezmieňuje o úlohe uhlia pri spaľovaní v modernizovaných elektrárňach, ktorá je podľa mňa dôležitá. Bez uhlia ako stabilného primárneho zdroja schopného pružne reagovať na náhle nárasty dopytu po energii si len ťažko môžeme predstaviť zvyšovanie energetickej bezpečnosti a nezávislosti EÚ. Slabou stránkou je príliš všeobecný charakter správy a absencia sprievodných právnych predpisov. Konkrétna a praktická podoba stratégie bude tiež výrazne ovplyvnená pripravovaným akčným plánom na dosiahnutie hospodárstva s nízkou produkciou oxidu uhličitého do roku 2050, ktorý má byť zverejnený začiatkom budúceho roka. Vzhľadom na pretrvávajúcu absenciu regionálnych trhov a spájania trhov považujem cieľ vytvoriť jednotný vnútorný trh do roku 2015 za veľmi ambiciózny, najmä ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že Európska komisia podľa môjho názoru nedostatočne monitoruje riadne uplatňovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti energetiky vo všetkých členských štátoch. Európska komisia tiež vhodne začlenila do energetickej stratégie takzvaný infraštruktúrny balík, ktorý by mal umožniť výstavbu energetických sietí v celej EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne.(FR) Rozvoj skutočnej európskej energetickej stratégie sa teraz stal životne dôležitým. Ako vysvetľuje správa pani Kolarskej-Bobińskej, Európska únia pracuje pod tlakom obrovskej závislosti od dodávok energie a závažných nedostatkov v právnych predpisoch. Podobne ako pani spravodajkyňa, chcel by som zdôrazniť, že Európska únia si potrebuje zabezpečiť praktické a finančné zdroje potrebné na realizáciu svojich cieľov, a to nielen poskytnutím primeraného financovania pre výskum a vývoj v odvetví energetiky. Som presvedčený o tom, že bezpečnosť dodávok musí ísť ruka v ruke so silným partnerstvom s Ruskom. Je čoraz zrejmejšie, že musíme výrazne rozšíriť výstavbu plynovodov, ktorými sa dostáva plyn z celého sveta do Európy. Musíme tiež zlepšiť prepojenia medzi sieťami v členských štátoch s cieľom zlepšiť energetickú solidaritu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Odvetvie energetiky je hybnou silou hospodárskeho rastu. Európa má od roku 2008 stratégiu pre energetiku a boj proti zmene klímy. Je nevyhnutné, aby sa táto stratégia uplatňovala.

Lisabonská zmluva nám umožňuje ísť ďalej a otvára cestu vytvoreniu skutočného energetického spoločenstva v rámci Európy. Musíme vytvoriť vnútorný trh s energiou, vybudovať a prepojiť energetické siete a zaistiť energetickú bezpečnosť a solidaritu a klásť spotrebiteľa do stredu svojich záujmov. Je potrebné zvýšiť verejné financovanie a rozvoj nástrojov a programov na podporu energetickej účinnosti. Vedecký výskum a technológie zohrávajú pri dosahovaní týchto cieľov kľúčovú úlohu. Vzhľadom na to vítam spustenie rozličných európskych priemyselných iniciatív v rámci európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) a vyzývam Komisiu na praktické uskutočnenie zvyšných opatrení v tomto pláne. Ôsmy rámcový program by tiež mal stanoviť za svoju prioritu v oblasti energetiky výskum a vývoj inovačných technológií. Je preto veľmi dôležité, aby sme mali primerané financovanie na podporu čistých a udržateľných technológií. Jedine takto budeme môcť udržať konkurencieschopnosť nášho priemyslu a podporovať hospodársky rast a vznik pracovných miest.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Hlasoval som proti tejto správe o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020. Táto správa je v úplnom súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020, ktorá odstraňuje posledné pozostatky sociálnej Európy. Posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, ktorá sa tak dôrazne propaguje v tejto správe, dokázateľne vedie k znižovaniu platov a práv pracovníkov v tomto konkrétnom odvetví. Zároveň táto správa uprostred hospodárskej krízy s tendenciou k privatizácii takmer celej európskej energetickej infraštruktúry (elektrárne, prenosové sústavy) ustanovuje viac peňazí pre energetické infraštruktúry, t. j. nepriame dotácie pre veľké podniky. Na záver chcem povedať, že sa domnievam, že pokus správy spojiť energetickú politiku EÚ s jej cieľmi na zmiernenie zmeny klímy je čisto vykonštruované spojenie, keďže akékoľvek zmienky sú nejasné a neopisujú silnú politickú vôľu.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za uznesenie o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020. Hlavné ciele, ktoré obsahuje toto uznesenie, sú posunúť sa smerom k energetickému systému s nízkou produkciou oxidu uhličitého a zaručiť bezpečnosť dodávok energie pre všetky členské štáty. Obidva tieto ciele musia zaručiť, aby bola EÚ konkurencieschopná a aby sa energia distribuovala za dostupné ceny na základe bezpečných dodávok. Domnievam sa, že predpokladom zaručenia energetickej bezpečnosti je rozšírenie nariadení, ktoré sa uplatňujú na vnútornom trhu EÚ s energiou, do susedných krajín a snaha o diverzifikáciu zdrojov energie a prepravných trás pre dovoz energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Samotná Európska únia si stanovila viacero veľmi ambicióznych cieľov na ďalšie desaťročie, pričom jedným z nich je zvýšiť energetickú účinnosť do roku 2020. Tento cieľ pomôže zvýšiť objem investícií do tohto odvetvia a následne vytvoriť nové pracovné miesta vo vidieckych a mestských oblastiach. Domnievam sa, že v tejto súvislosti je prínosné nielen poskytnúť finančné stimuly pre projekty tohto druhu, ale aj začať kampane na zvýšenie informovanosti verejnosti o energetickej účinnosti a o úrovni zdrojov, ktoré môžu využiť či už spotrebiteľ, ako aj výrobky súvisiace s energiou.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za správu s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020, keďže sa domnievam, že existuje potreba nového strategického usmernenia v tomto odvetví na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 194 Lisabonskej zmluvy, cieľov 20-20-20 stanovených v energetickom a klimatickom balíku EÚ a dlhodobých cieľov na zníženie emisií oxidu uhličitého o 80 % až 95 % do roku 2050.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Komisia stanovila tri ciele európskej energetickej politiky: 1. prechod na nízkouhlíkový energetický systém, 2. zaručenie bezpečnosti dodávok energie, 3. zaručenie toho, aby sa posilnila konkurencieschopnosť EÚ a dodávky energie pre všetkých spotrebiteľov za dostupné ceny. Vo všeobecnosti súhlasím s týmito tromi cieľmi, ale domnievam sa, že štvrtá, možno dôležitejšia úloha tu chýba: znižovanie energetickej závislosti, najmä pokiaľ ide o fosílne palivá. Cieľ znižovania emisií oxidu uhličitého treba zvažovať s veľkou obozretnosťou, aby sa minimalizovali riziká úniku oxidu uhličitého a straty konkurencieschopnosti pre európsky priemysel.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Dokument Komisie s názvom Na ceste k energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 je vynikajúcim príspevkom ku komplexnej politike EÚ pre odvetvie energetiky v súvislosti so stratégiou EÚ 2020. Lisabonská zmluva poskytuje pevný právny základ na rozvoj energetických iniciatív na základe trvalej udržateľnosti, bezpečnosti dodávok, prepojenia sietí a solidarity. Môžeme mať novú stratégiu pre odvetvie energetiky, aby sme splnili ciele článku 194 Lisabonskej zmluvy a ciele klimatického balíka 20-20-20.

Nové iniciatívy v odvetví energetiky by mali mať za cieľ posunúť sa smerom k energetickému systému s nízkou produkciou oxidu uhličitého, kde sú bezpečné dodávky energie zaručené pre všetkých, pričom je zároveň zaručená konkurencieschopnosť EÚ a dodávky energie pre všetkých spotrebiteľov za dostupné ceny. Ciele Lisabonskej zmluvy, ku ktorým patrí jednotný trh s energiou, bezpečnosť dodávok, energetická účinnosť a úspory, vývoj nových a obnoviteľných foriem energie a podpora energetických sietí, sa musia plniť. Táto stratégia sa musí vykonávať v duchu solidarity a zodpovednosti, aby žiadny členský štát neostal pozadu alebo izolovaný.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Energetická stratégia EÚ, ktorú obhajuje táto správa a ktorú obhajuje Komisia v rôznych oznámeniach na túto tému, úzko súvisí s definíciou politiky Únie opísanej v Lisabonskej zmluve: „kompletizácia vnútorného trhu EÚ s energiou“.

Pani spravodajkyňa žiada, „aby boli vypracované plány na vytvorenie európskeho spoločenstva energetiky“, trvajúc na vykonávaní a transponovaní existujúcich smerníc o vnútornom trhu členskými štátmi, a aby sa „ako finálne opatrenie zvážilo opätovné predloženie zásadných ustanovení platných smerníc týkajúcich sa vnútorného trhu formou nariadení, čím by sa zabezpečilo ich plné a priame uplatňovanie na celom jednotnom trhu“. Ako sme zopakovali, absolútne nesúhlasíme s týmto návrhom ako s energetickým riešením pre Európu, a preto sme hlasovali proti tejto správe.

Toto odvetvie je strategické pre hospodárstvo a fungovanie štátu a malo by si samostatne definovať energetické politiky.

Okrem toho zvýšenie závislosti od dovozu primárnych zdrojov a spotrebiteľských cien energie spolu s chýbajúcimi investíciami do energetickej infraštruktúry už odhalili zlyhanie tejto stratégie súkromného trhu. Iba verejný sektor môže zaručiť univerzálny prístup k energii, jej účinné riadenie a hospodárnosť a zníženie závislosti od fosílnych palív.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. (IT) Súhlasím so zámermi tohto návrhu uznesenia, ktorými sú vytvorenie jednotného európskeho energetického trhu, bezpečnosť dodávok, energetická efektívnosť, vývoj nových obnoviteľných zdrojov energie a podpora energetických sietí.

V plnej miere podporujem žiadosť, aby Komisia prijala ambiciózny akčný plán energetickej efektívnosti s cieľom znížiť závislosť EÚ, bojovať proti zmene klímy, rozšíriť vytváranie pracovných miest a pôsobiť proti zvyšovaniu energetických taríf.

Takisto je potrebné zaistiť správne fungovanie integrovaného trhu, a to vytvorením primeraného systému infraštruktúry pre plyn a elektrinu. Treba však zdôrazniť, že osobitný dôraz sa kladie na určité projekty bez toho, aby sa jasne spomínali aj iné, ktoré sú tiež v európskom záujme a prispievajú k cieľu dosahovania energetickej bezpečnosti. Domnievam sa, že ak chceme tento cieľ dosiahnuť, musíme nielen podporovať určité infraštruktúrne práce, ale tiež si udržiavať neutrálny postoj k rôznym projektom.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne.(FR) Európska únia je momentálne hlavným aktérom na medzinárodnom energetickom trhu. EÚ má však veľmi málo surovín, a preto je nútená hromadne dovážať. Tento jednoduchý fakt otvára otázky o bezpečnosti dodávok a závislosti nášho kontinentu od širšieho sveta. Pre Európsku úniu sú tieto témy už mnoho rokov veľkým zdrojom obáv. Z tohto dôvodu sme ja aj kolegovia poslanci Parlamentu hlasovali o prijatí uznesenia, ktoré vyzýva Európsku úniu na diverzifikáciu svojich poskytovateľov, aby sa zabránilo budúcim problémom s dodávkami a aby sa vytvoril prísnejší strategický prístup v rámci tohto odvetvia. Hlasovaním za toto uznesenie som tiež chcela zdôrazniť, že energetická efektívnosť by mala byť pre Európsku úniu prioritou. Naozaj mi to pripadá ako najlepší spôsob znižovania energetickej závislosti EÚ, ale aj boja proti zmene klímy, čo považujem za ešte dôležitejšie a čo sa teraz stáva naliehavou nutnosťou.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasím s touto správou a chcem v prvom rade poďakovať pani spravodajkyni aj tieňovým spravodajcom za prvú energetickú stratégiu od čias, keď Lisabonská zmluva nadobudla platnosť. Táto stratégia vyjadruje hlavné úlohy: solidaritu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok energie. Po prvé musia členské štáty vykonávať právne predpisy, ktoré už v oblasti energetiky boli prijaté. Po druhé treba vytvoriť jednotný vnútorný energetický trh, ako aj trh s obnoviteľnými zdrojmi energie. Po tretie treba inovovať a modernizovať celoeurópsku energetickú infraštruktúru. EÚ teda musí prekonať všetky administratívne a finančné prekážky a členské štáty EÚ musia zosúladiť svoje záujmy a prejaviť solidaritu. Rovnaké pravidlá musia platiť pre každý projekt, či už to je plynovod Jamal, alebo plynovod Nord Stream. Ako vieme, závislosť EÚ od krajín dodávajúcich ropu a plyn sa zvyšuje. Východoeurópske členské štáty platia veľkú cenu za tento monopol. Nie je tu žiadna konkurencia, práva spotrebiteľov nie sú chránené a je nemožné vytvoriť jednotný trh. Sme závislí od fosílnych palív, ktorých zdroje sa vyčerpávajú, a preto je mimoriadne naliehavé, aby sme rozšírili nielen používanie obnoviteľných zdrojov energie, ale aby sme tiež investovali do rozširovania energetickej efektívnosti, čím by sme zároveň obmedzili účinky zmeny klímy. Hlavnou vecou, na ktorú súčasná energetická politika EÚ zabúda, je nasmerovanie fondov EÚ do oblasti, ktorá aj napriek recesii patrí medzi hlavné priority pre európske vlády aj občanov. Oblasť energetiky by sa mala sústreďovať na spotrebiteľov a ochranu ich práv a EÚ sa musí snažiť o zaistenie priaznivých cien energie pre spotrebiteľov a podniky.

 
  
MPphoto
 
 

  Karin Kadenbach (S&D), písomne. (DE) Vítam, že podľa tejto správy budú musieť Komisia a členské štáty zaistiť, aby sa v nových aj starých jadrových elektrárňach uplatňovali najvyššie medzinárodné normy v oblasti bezpečnosti. Hlasovala som aj za tento článok. Chcem však jasne uviesť, že mojím základným cieľom je zastavenie využívania jadrovej energie. Aj keď sa teraz musíme presunúť od výroby energie z fosílnych palív k iným zdrojom, jadrová energia nie je alternatívou. Potenciálne riziko je stále príliš veľké a problém konečného uskladňovania jadrového odpadu stále nie je vyriešený. Propagácia nízkouhlíkových zdrojov energie je známym argumentom jadrovej loby, aby zľahčila možnosť jadrového nebezpečenstva. Zmena klímy by sa však nemala používať na ospravedlnenie rozširovania jadrovej energie.

 
  
MPphoto
 
 

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne.(PL) Energetická politika je v súčasnosti mimoriadne dôležitou oblasťou činnosti Európskej únie. Predchádzanie energetickým krízam v susedných krajinách a zaistenie energetickej bezpečnosti v členských štátoch by malo byť prioritou pre inštitúcie Európskej únie. Dôležité je najmä zaistiť rovnováhu medzi energetickou politikou a ochranou životného prostredia. Z tohto dôvodu musíme presadzovať zvýšené používanie obnoviteľných zdrojov energie v najvyššom možnom rozsahu. Zabezpečilo by sa tým nielen zníženie emisií škodlivých látok, ale účinne by sa obmedzila aj závislosť trhu EÚ od zahraničných dodávok energie.

Ak sa má zaistiť energetická bezpečnosť, ktorá má pre všetkých občanov členských štátov obrovský význam, podstatné je podporovať dobré vzťahy medzi Európskou úniou a tretími krajinami, najmä tými, ktoré poskytujú dodávky do Európy. Rovnako veľmi dôležité je diverzifikovať dodávateľov ropy a plynu, aby bola Európska únia menej vystavená energetickým krízam v susedných krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Udržateľná európska energetická stratégia je zásadným predpokladom zaručenia dodávok energie, a preto sa musí vzťahovať na všetky aspekty poskytovania energie. Optimálne dodávky energie sú dôležité aj pre prosperovanie hospodárstva, pretože poskytujú a vytvárajú pracovné miesta. Vítam, že správa zdôrazňuje potenciál zdrojov biomasy v členských štátoch EÚ na vyrobenie významných objemov biopalív druhej generácie. Používanie fosílnej energie sa v ďalších rokoch musí výrazne obmedziť. A pri náhrade ropy a plynu môže zohrávať biomasa významnú úlohu. V záujme nezávislosti a bezpečnosti dodávok musia byť v oblasti energetiky tiež dostupné potrebné zdroje. Poľnohospodárstvo nám môže výrazne pomôcť dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020. Musíme rozpoznať znamenia budúcnosti a investovať do zdrojov obnoviteľnej energie a do ekologických technológií. Podporujem tie časti správy, ktoré požadujú opatrenia na rozvoj udržateľnej energetickej politiky v Európe s medzinárodným významom.

 
  
MPphoto
 
 

  Giovanni La Via (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu o energetickej stratégii, pretože je konštruktívnym prínosom do európskej rozpravy o tejto téme a stanovuje usmernenia pre budúcnosť európskej energetickej politiky. Všetci vieme, že Európska únia dnes čelí množstvu problémov, a rovnako vieme, že je čoraz závislejšia od dovozu energie zo zahraničia. Lisabonská zmluva bola prvým krokom smerom k obráteniu smerovania, pretože poskytuje silný právny rámec a právny základ (článok 194) krokov v energetickej politike. Stanovuje skupinu jasných cieľov vrátane zaistenia fungovania jednotného energetického trhu, bezpečnosti dodávok a energetickej efektívnosti a podpory energetických sietí a obnoviteľných foriem energie. Tento dokument preto považujem za mimoriadne užitočný prínos k úsiliu o vytvorenie a realizáciu spoločnej energetickej stratégie, ktorá môže v nadchádzajúcich desaťročiach posilniť Európu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu o novej energetickej stratégii pre Európu, ktorá sa zaoberá tým, že budúca stratégia by sa mala usilovať o naplnenie základných cieľov Lisabonskej stratégie, ktorými sú jednotný energetický trh, bezpečnosť dodávok, energetická efektívnosť a úspory, rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie a podpora energetických sietí. Okrem toho by takáto stratégia mala prispievať k dostupným cenám za energiu v prospech všetkých spotrebiteľov, k posilneniu obnoviteľných zdrojov v rámci udržateľnej výroby energie a k rozvoju vzájomne prepojených, integrovaných, interoperabilných a inteligentných energetických sietí. Mala by tiež viesť k zníženej závislosti od dovozu energie a zvýšiť vlastnú výrobu energie a zároveň zachovať konkurencieschopnosť a priemyselný rast a obmedziť emisie skleníkových plynov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne.(PT) Energetická stratégia pre Európu na roky 2011 až 2020 stanovuje všeobecné usmernenia, ktorých cieľom je posilniť nedávno definovaný vnútorný trh s energiou. Táto správa posilňuje konkurencieschopnosť a trhové nástroje, pritom však nie je ambiciózna vo vzťahu k obnoviteľným formám energie alebo k obmedzeniu spotreby energie. Nevenuje tiež náležitú pozornosť mikrovýrobe ani rovnosti v oblasti dodávok energie. A napokon, podmieňuje európsku energetickú bezpečnosť úzkou spoluprácou s NATO. Z týchto, ako aj z iných dôvodov som hlasovala proti nej.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Táto správa je ódou na jadrovú energiu, uhlíkový trh a projekt Desertec. A navyše okrem toho obhajuje úzku spoluprácu s NATO. V súlade so zásadami ekológie a mieru, ktoré zastávam, som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Tri ciele stanovené Komisiou v oblasti európskej energetickej politiky sú jasné a ambiciózne. Ide o prechod na nízkouhlíkový energetický systém, zaistenie bezpečnosti dodávok energie a zaručenie toho, že sa posilnia konkurencieschopnosť EÚ a dodávky energie pre všetkých spotrebiteľov za dostupné ceny. Na dosiahnutie týchto cieľov bude potrebné veľmi veľké finančné a ľudské úsilie.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Lisabonská zmluva poskytuje Európskej únii silný právny rámec a silný právny základ, a to v článku 194, v záujme podniknutia krokov v energetickej politike. Na dosiahnutie cieľov 20 – 20 – 20 stanovených v klimaticko-energetickom balíku v horizonte do roku 2020 sú potrebné dlhodobá vízia a nová energetická stratégia. Európska únia musí ukázať svoju vôľu a ambicióznosť. Dnes je Únia čoraz viac závislá od dovozu energie. Práve preto je dôležité, aby Európska únia začlenila úvahy o energetike do svojich politík a vonkajších krokov. Okrem toho musíme podporiť dlhodobé investície na území Spoločenstva. Energetická efektívnosť a energetické úspory sa musia stať úplnými prioritami najmä prostredníctvom prijatia akčného plánu pre energetickú efektívnosť a programu stimulov podporujúcich obnoviteľné zdroje energie na európskej úrovni.

Únia tiež musí v maximálnej možnej miere rozširovať činnosti v oblasti výskumu a vývoja. A napokon musíme venovať veľmi veľkú pozornosť konkurencieschopnosti Európskej únie a hospodárskej dostupnosti energie pre európsky priemysel a súkromných spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Spravodajkyňa sa vo svojej správe zaoberá zlepšením dodávok energie v Európe, teda niečím, čo treba oceniť. Zdalo by sa však, že tento cieľ sa má dosiahnuť zvýšením vplyvu EÚ v odvetví energetiky. Energetická politika je pritom oblasťou, ktorá je veľmi špecifická pre každú krajinu. V Európe panuje len malá zhoda, najmä pokiaľ ide o používanie jadrovej energie a obnoviteľných foriem energie.

Z tohto dôvodu a tiež preto, že som presvedčený, že by sme naďalej sami mali rozhodovať o tom, ako získame našu energiu, sa domnievam, že energetická politika by mala zostať v kompetencii jednotlivých členských štátov. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za správu pani Kolarskej-Bobińskej, pretože si uvedomujem, že na ceste k energetickej budúcnosti Európy je momentálne veľa prekážok a ťažkostí, ktoré treba prekonať. Úloh, ktoré Európa plánuje rozhodne a rázne riešiť, je veľa. Európsky energetický systém potrebuje významné investície vo veľmi citlivom období, keď stále rieši hospodársku krízu, ktorá postihla mnohé odvetvia. Vzhľadom na súčasnú situáciu EÚ si myslím, že je načase zaviesť novú energetickú stratégiu s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v klimatickom balíku (20 – 20 – 20). Užitočné by bolo, keby sme lepšie využívali rozpočtové zdroje EÚ na energetické a klimatické politiky EÚ. Zaujímavou stratégiou, ktorú by som podporil, by bolo aj vytvorenie nástrojov na poskytovanie stimulov na rozvoj a modernizáciu energetických sietí.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu o novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (2010/2108(INI)). Ako spravodajkyňa sa totiž domnievam, že tým, že Lisabonská zmluva obsahuje konkrétnu kapitolu o energetike, sa teraz vytvára pevný právny rámec pre rozvoj energetických iniciatív na základe udržateľnosti, bezpečnosti dodávok, prepojenia sietí a solidarity.

Je preto rozhodujúce riešiť problém omeškaného alebo neúplného vykonávania právnych predpisov o energetike a neexistenciu komplexných energetických stratégií so silným vedením Komisie, pričom členské štáty tiež musia presvedčivo preukázať svoje odhodlanie a podporu. Vzhľadom na to je dokument s názvom Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 prvým krokom ku komplexnej energetickej politike EÚ v kontexte stratégie EÚ 2020.

Chcela by som zdôrazniť tieto body, ktoré sú zahrnuté v navrhovanej stratégii EÚ: zaistenie podpory pre moderné integrované siete, zaistenie bezpečnosti dodávok energie, podpora výskumu, vývoja a inovácií v oblasti energetiky a zaradenie prínosov pre spotrebiteľov a občanov na ústredné miesto energetickej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Lisabonská zmluva definuje skupinu jasných cieľov v oblasti energetickej politiky, a to zaistenie fungovania jednotného vnútorného trhu s energiou, bezpečnosti dodávok, energetickej efektívnosti a podpory energetických sietí a obnoviteľných zdrojov energie. EÚ preto musí prijať novú stratégiu pre sektor energetiky, ktorá umožní splnenie týchto cieľov spoločne s cieľmi klimatického balíka 20 – 20 – 20.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne.(ES) Naša skupina sa napokon zdržala hlasovania o tomto uznesení v dôsledku nadmerného dôrazu kladeného na pálené uhlie. Napriek tomu, že dva kľúčové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy (týkajúce sa odsekov 32 a 52) neprešli, obsah tejto správy môže naša skupina len ťažko prijať.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne.(PL) Správa pani Kolarskej-Bobińskej upozorňuje na mnoho významných problémov, ako je napríklad neexistencia harmonizovanej energetickej politiky, ktorá zohľadňuje osobitné znaky jednotlivých členských štátov, ako aj potreba dovážať zdroje energie z tretích krajín. Podľa predpovedí sa závislosť od ropy bude v budúcnosti ešte zväčšovať, a práve preto musí energetická stratégia zohľadňovať veľa aspektov, ako aj medzinárodný rozmer, a musí isť nad rámec Európskej únie. Vzhľadom na geografickú blízkosť členských štátov s Ruskom by sa Európska únia mala snažiť o nastolenie užšej spolupráce s našimi východnými susedmi za správnych podmienok. Naše snahy by sa mali sústrediť aj na dosiahnutie cieľov Lisabonskej zmluvy a v dôsledku toho na vytvorenie jednotného trhu s energiou, pričom sa zároveň zaručí bezpečnosť dodávok energie. Ak chceme splniť tieto zámery, je potrebné investovať do infraštruktúry sietí, pretože sa tým rozšíri integrácia regionálnych trhov s energiou, a tiež modernizovať celoeurópske energetické siete. Ako sa správne navrhuje v správe pani Kolarskej-Bobińskej, výstavba nových terminálov schopných dopraviť plyn z celého sveta by umožnila nájsť nové zdroje dovozu plynu najmä z regiónov, ktoré sú bohaté na tento zdroj, ako napríklad stredná Ázia. Predseda Európskej únie pán Jerzy Buzek a bývalý predseda Európskej komisie pán Jacques Delors navrhli aj to, aby sa sprístupnili finančné prostriedky na rozvoj infraštruktúry, pretože modernizovaná a rozšírená energetická sieť je základnou požiadavkou na budovanie jednotnej energetickej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Zachovanie strategického prístupu k energetike v rámci EÚ je čoraz podstatnejšie, pretože so zdrojmi sa začína obchodovať ako s futuritami a režimy v ostatných častiach sveta naďalej odkláňajú tieto vzácne zdroje výlučne svojím smerom. Súhlasím síce, že úspory energie môžu byť efektívnym riešením, je to však len časť potrebného širšieho prístupu. Základom je rozvoj energetických technológií, ako sú fúzia a zmesi udržateľných energetických zdrojov. To sa však dosiahne len podporou energetickej bezpečnosti ako politiky s ostatnými západnými agentúrami, ako napríklad NATO.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. (PT) Energetická stratégia pre Európu je dôležitá v záujme vykonávania nových politík v rámci Lisabonskej zmluvy. Teraz existujú pevné právne základy na vypracovanie energetických iniciatív na základe udržateľnosti, bezpečnosti dodávok energie, prepojenia sietí a solidarity. Ciele štruktúrovaného plánu, ako bol predložený Parlamentu, by mali zahŕňať vytvorenie jednotného energetického trhu a zaistenie bezpečnosti a efektívnosti dodávok energie. Skutočnosť je taká, že sektor energetiky v Európe musí riešiť mnoho problémov, a to teraz aj v budúcnosti. EÚ je čoraz závislejšia od dovozu energie a výroba energie v EÚ si žiada zvýšené investície v čase, keď stále cítime následky hospodárskej krízy. Chcel by som zdôrazniť dôležitosť lepšieho využívania potenciálu obnoviteľných foriem energie v EÚ a význam toho, aby spotrebitelia a verejnosť EÚ boli stredobodom európskej energetickej politiky. Z týchto dôvodov som hlasoval za tento dokument.

 
  
MPphoto
 
 

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Pri pláne dovážať 70 % energie EÚ do roku 2030, často z nestabilných regiónov, musí byť prioritou EÚ bezpečnosť dodávok a toto uznesenie stanovuje stratégiu EÚ, ktorá má riešiť túto závislosť. Hlavne energetická efektívnosť by mala byť pre EÚ prioritou, keďže ide o najúčinnejší spôsob zníženia nákladov pre spotrebiteľov v celej EÚ. Toto uznesenie tiež vyzýva Komisiu, aby zaistila správne presadzovanie všetkých súčasných právnych predpisov vrátane jednotného energetického trhu, a opakuje tiež výzvu Parlamentu na zavedenie inteligentných meračov. To všetko by malo zlepšiť služby, ktoré spotrebitelia dostávajú, a umožniť im lepšie kontrolovať objem energie, ktorý spotrebujú.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0616/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo sa domnievam, že Európska únia by mala aktívne prispievať k tomu, aby bola konferencia o zmene klímy v Cancúne nádejná a transparentná, najmä pokiaľ ide o financovanie určené na prispôsobenie, lesné hospodárstvo, účinné využívanie zdrojov, prevod technológií, monitorovanie, podávanie správ a kontrolu. Preto by sa EÚ mala rovnako silno politicky angažovať v tretích krajinách prostredníctvom tvorby politík na vytvorenie efektívnych mechanizmov medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy, a to v rámci aj nad rámec Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Za zmienku stojí aj historická zodpovednosť, ktorú nesú vyspelé krajiny za nezvratnú zmenu klímy, a ich povinnosť pomáhať rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám pri prispôsobení sa týmto zmenám, a to vrátane poskytovania finančnej pomoci na národné akčné programy na adaptáciu, ktoré sú dôležitými nástrojmi na prispôsobenie sa zmene klímy a podporujú prevzatie zodpovednosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Týždeň pred samitom o zmene klímy v Cancúne Európsky parlament prijal uznesenie o cieľoch samitu. Neúspech samitu v Kodani, od ktorého sme mali také veľké očakávania, stále zostáva v mysliach ľudí a všetci dúfame, že ďalšia príležitosť na dosiahnutie pokroku v medzinárodnej spolupráci v oblasti zmeny klímy sa znovu neukáže ako premárnená šanca. Bohužiaľ si však nemyslím, že uznesenie prijaté na poslednom plenárnom zasadnutí vo štvrtok je mimoriadne užitočné. Moji kolegovia z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a ja sme chceli zachovať cieľ zníženia skleníkových plynov o 20 % do roku 2020, ktorý by nám poskytol dobrý základ na rokovania s USA a Čínou. Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii a Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente sa však podarilo prijať nereálny cieľ 30 % zníženia. Nemyslím si, že tento druh jednostranného prístupu je dobrá správa pre nastávajúce rokovania v Cancúne, a podľa môjho názoru je škoda, že uznesenie, proti ktorému som hlasovala, bolo prijaté.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Podporil som toto uznesenie. Na konferencii v Kodani o zmene klímy sa nepodarilo dosiahnuť konkrétne záväzky. Ani ďalšie rozhovory v Nemecku a v Číne nepriniesli požadovaný výsledok, a preto sa do konferencie v Cancúne vkladajú veľké nádeje. Treba sa na nej dohodnúť na významných krokoch – záveroch komplexnej medzinárodnej dohody po roku 2012 –, ktoré by mali byť v súlade s najnovším vedeckým vývojom a s našimi zámermi na zastavenie otepľovania atmosféry do roku 2020 a obmedzenia globálneho otepľovania o dva stupne do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Súhlasím s pozíciou prijatou v uznesení, že Európska únia by mala prevziať počas rokovaní o klíme vedúcu úlohu a mala by aktívne prispievať ku konštruktívnejšej konferencii o klíme v Cancúne. Len Európska únia prijala záväzné ciele v oblasti obmedzovania zmeny klímy a plánuje prijať ešte ambicióznejšie zámery. V záujme EÚ teda musí byť aj to, aby takéto záväzky prijali aj ostatné krajiny, keďže od toho závisí hospodársky rast EÚ a jej konkurencieschopnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Niekoľko dní pred otvorením konferencie o zmene klímy v Cancúne Parlament prijal spoločné uznesenie, ktoré vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád na celom svete, aby počas rokovaní prejavili skutočné politické vodcovstvo a vôľu. Potrebujeme konkrétne a rýchle opatrenia, pretože hodnotenie je kruté. Podľa vývoja vecí naše záväzky pravdepodobne nebudú stačiť na minimalizovanie škôd v dôsledku zmeny klímy. Stručne povedané, naše vlády musia robiť viac a musia to robiť rýchlejšie. Európska únia musí počas rokovaní zohrávať vedúcu úlohu, musí vystupovať jednotne, aby v rozhovoroch s Čínou a USA mala nejaký vplyv. Čo sa týka cieľov, vyžadujeme väčšiu ambicióznosť. Musíme prijať cieľ 30 % zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 (odsek 16). Je síce pravda, že boj proti zmene klímy patrí medzi hlavné politické úlohy už niekoľko rokov, no zatiaľ sme nedosiahli očakávané výsledky. Čo sa týka napríklad cieľov do roku 2020 v oblasti energetickej účinnosti a 20 % miery využívania obnoviteľných zdrojov energie, čísla nenarastajú. Cancún je príležitosťou robiť veci lepšie, tak ju znovu nepremeškajme.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože Európska únia počas rokovaní o zmene klímy musí zohrávať vedúcu úlohu. Po neuspokojivom výsledku konferencie o klíme v Kodani treba totiž obnoviť dôveru v medzinárodné rokovania o zmene klímy. Podporujem výzvu Európskeho parlamentu, že treba prijať konkrétne opatrenia na zastavenie odlesňovania, a jeho návrh na vytvorenie efektívneho globálneho trhu na obchodovanie s emisiami. Chcela by som zdôrazniť, že musíme posilniť prirodzené odstraňovanie emisií skleníkových plynov, ktoré bude podporovať zachovanie biodiverzity. Dúfame, že v Cancúne sa dohodnú zásadné kroky v súlade s najnovším vedeckým vývojom v záujme zaručenia prežitia všetkých národov, ľudí a ekosystémov.

Okrem toho je veľmi dôležité, aby sa v Cancúne prijali zásadné rozhodnutia vo vzťahu k financovaniu a najmä stupňu doplnkového financovania určeného na adaptáciu, lesné hospodárstvo, efektívne využívanie zdrojov, prevod technológie, monitorovanie, podávanie správ a overovanie. Veľmi dôležité je tiež zaručiť úplnú transparentnosť a pevný politický záväzok v súvislosti so zabezpečením financovania urýchleného začatia činnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Úspech konferencie o zmene klímy v Cancúne je veľmi dôležitý pre dôveryhodnosť rokovacieho procesu pod záštitou Organizácie Spojených národov. Je preto veľmi dôležité prijať konkrétne záväzky a stanoviť reálne ciele. Je nevyhnutné dosiahnuť dohodu o aspektoch, ako sú politiky v oblasti ochrany lesov, transfer technológií do rozvojových krajín a financovanie.

Ak sa nepodarí dosiahnuť globálnu dohodu, Európa by predsa len mala ostať otvorená a zvážiť druhé obdobie plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Mala by však stanoviť podmienky, najmä pokiaľ ide o environmentálnu integritu protokolu, prepracovanie mechanizmu čistého rozvoja a prevzatie záväzkov zo strany najväčších celosvetových znečisťovateľov, ako sú Čína a Spojené štáty.

 
  
MPphoto
 
 

  Nikolaos Chountis (GUE/NGL), písomne. (EL) Pôvodná podoba uznesenia o konferencii v Cancúne o zmene klímy sa výrazne zmenila a začlenením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) sa jeho obsah značne zmiernil. No napriek tomu som zaň hlasoval. Domnievam sa totiž, že je naliehavo potrebné rýchlo a koordinovane konať na medzinárodnej úrovni s cieľom bojovať proti zmene klímy a že uznesenie ako celok stále obsahuje veľa pozitívnych bodov a EÚ ním významne prispeje počas konferencie v Cancúne. Správa kritizuje nedostatočné prípravy na konferenciu, zdôrazňuje potrebu znižovať emisie o minimálne 40 % a vyzýva EÚ a členské štáty, aby uplatňovali zásadu tzv. klimatickej spravodlivosti. Poukazuje tiež na historickú zodpovednosť vyspelých krajín a pripomína ich finančný prísľub a cieľ oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorého základom je 0,7 % HND. Ústredným bodom je zachovanie biodiverzity a ekosystému a uznáva sa aj právo na prístup k pitnej vode a potreba zachovať lesy a vypracovať politiku lesného hospodárstva. Správa napokon aj správne poukazuje na to, že sa nevyužíva potenciál úspor energie, a zdôrazňuje potrebu zvýšiť energetickú účinnosť budov a dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Zmena klímy je problémom globálneho významu, a preto si vyžaduje spoločnú odpoveď. Jednostranný záväzok je síce pozitívnym, a teda želateľným znamením, nestačí však.

Údaje potvrdzujú, že zvyšovanie CO2 nebude mať najhoršie následky pre EÚ, to však neznamená, že by sme nemali mať zmysel pre zodpovednosť aj vzhľadom na to, čo sa robilo v minulosti. Nemôžeme preto vycúvať z nášho záväzku jasne prispievať k obmedzovaniu emisií, aj keď treba zdôrazniť, že naše snahy majú v podstate diplomatický charakter.

Konkrétne treba dosiahnuť konsenzus o určitých základných problémoch a potom ich spoločne riešiť s ostatnými aktérmi. Možno naozaj existujú veľmi silné pohnútky konať samostatne, ale tým treba všemožne zabrániť. Inak náklady, ktoré náš výrobný systém už začína platiť – a platí ich ochotne, keď dosahuje výsledky –, vyjdú navnivoč.

 
  
MPphoto
 
 

  Corina Creţu (S&D), písomne. (RO) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2010 o konferencii OSN o zmene klímy v Cancúne v záujme dosiahnutia celkového cieľa, ktorým je obmedzenie nárastu priemernej globálnej ročnej teploty zemského povrchu na 2 ºC (tzv. cieľ 2 ºC). Následky nesplnenia cieľa 2 °C by mohli byť mimoriadne vážne. Vyhynutie bude hroziť až 40 % druhov, milióny ľudí sa budú musieť presťahovať v dôsledku zvyšovania úrovne mora a častejšiemu extrémnemu počasiu, zníži sa úroda plodín, porastú ceny potravín a globálny hospodársky výstup poklesne o minimálne 3 %. Vedecké argumenty týkajúce sa zmeny klímy a jej vplyvu sú úplne jasné. Práve preto má vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý bude monitorovať správne vykonávanie týchto opatrení, prvoradý význam.

 
  
MPphoto
 
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. (RO) Myslím si, že Európska únia a jej členské štáty musia definovať a uplatňovať zásadu tzv. klimatickej spravodlivosti, a preto musia do budúcich medzinárodných rokovaní o klíme zaviesť doložku o rovnosti. Domnievam sa, že ak by sa svetu nepodarilo zabrzdiť zmenu klímy, bola by to maximálna nespravodlivosť, lebo jej následky najviac znášajú chudobní ľudia v chudobných krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Hlasujem za väčšinu opatrení a návrhov predložených v tejto správe. Po neuspokojivom výsledku konferencie o klíme v Kodani je potrebné obnoviť dôveru v medzinárodné rokovania o zmene klímy. Je znova na Európskej únii, aby počas rokovaní o zmene klímy prevzala vedúcu úlohu a aby aktívne prispievala v záujme toho, aby konferencia v Cancúne viedla ku konštruktívnejším, transparentnejším a pevnejším záväzkom.

Som tiež presvedčený, že Európska únia by sa mala usilovať o zintenzívnenie svojich diplomatických činností, aby sa výrazne politicky angažovala v tretích krajinách prostredníctvom tvorby politík na vytvorenie efektívnych nástrojov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy. Domnievam sa tiež, že v rámci tejto snahy o dosiahnutie zásadnejších a ambicióznejších výsledkov by mala Európska únia počas záverečnej fázy rokovaní konferencie COP 16 ponechať svojmu hlavnému vyjednávačovi určitú mieru flexibility, aby mohol reagovať na vývoj, ktorý rokovania prinesú.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne. (FR) Počas konferencie o zmene klímy v Cancúne musí Európska únia vystupovať jednotne a musí ukázať, že je ambiciózna a presvedčivá. Neúspech z Kodane sa nesmie zopakovať. Potrebujeme konkrétne a rýchle opatrenia, pretože hodnotenie je kruté. Podľa vývoja vecí naše záväzky pravdepodobne nebudú stačiť na minimalizovanie škôd v dôsledku zmeny klímy. Európska únia musí počas rokovaní zohrávať kľúčovú úlohu, musí vystupovať jednotne, aby pri rozhovoroch s Čínou a USA bolo jasne cítiť jej vplyv. Treba splniť hlavný cieľ, ktorým je 30 % zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Musíme tiež zaistiť, aby priemyselné krajiny, ako sú napríklad Spojené štáty, dali rozvojovým krajinám záväzok, že im pomôžu bojovať so zmenou klímy a prispôsobiť sa jej napríklad prostredníctvom boja proti odlesňovaniu, dezertifikácii a podobne. Je načase, aby naše vlády venovali pozornosť problémom v dôsledku zmeny klímy, ktoré sú pred nami, a aby dosiahli politický konsenzus, ktorý umožní vykonávanie skutočne globálnej politiky v oblasti boja proti zmene klímy.

 
  
MPphoto
 
 

  Christine De Veyrac (PPE), písomne.(FR) Európska únia už počas francúzskeho predsedníctva v roku 2008 prijala ambiciózny cieľ 20 % zníženia emisií CO2 do roku 2020. A už teraz je ťažké dosiahnuť prijatie tohto cieľa v iných krajinách zapojených do medzinárodných rokovaní o zmene klímy. Bez medzinárodnej dohody pritom tento európsky cieľ môže znamenať aj stratu medzinárodnej konkurencieschopnosti európskych podnikov v niektorých hospodárskych odvetviach.

Navrhovanie nového cieľa 30 % zníženia emisií CO2 v Európskej únii je preto absolútne neprimerané, a preto som hlasovala proti tomuto návrhu uznesenia. Stanovisko, ktoré dnes prijal Parlament, neposúva Európsku úniu do dôveryhodnej pozície, pokiaľ ide o rokovanie s partnermi s cieľom dosiahnuť dohodu počas konferencie v Cancúne budúci týždeň.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za uznesenie o konferencii v Cancúne o zmene klímy, pretože sa domnievam, že Parlament by mal vyslať jasný odkaz, že svetoví vedúci predstavitelia majú ukázať svoje politické vodcovstvo počas rokovaní, aby sa dosiahol pokrok smerom k úrovni Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Kjótskeho protokolu.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Bez ohľadu na rozpravu o príčinách zmeny klímy a o zistení, či ju ľudská činnosť spôsobila a či ju môže zvrátiť, je teraz jasné, že tento problém má veľmi vážne následky v mimoriadne odlišných častiach ľudského života a že v dôsledku neho hrozí nerovnováha na globálnej úrovni. Musíme ju preto pozorne a so záujmom sledovať. Zmena klímy spôsobila hlavne znepokojivý vzostup úrovne mora, nútené migrácie a boj o prístup k vodným cestám a úrodnejšej zemi, ako napríklad v Sudáne, kde sa postavili proti sebe kočovní pastieri a usadení poľnohospodári. EÚ musí aktívne prispievať k tomuto globálnemu úsiliu a musí urobiť maximum pre monitorovanie tohto problému a hľadanie trvalých riešení, ktoré v ideálnom prípade dokážu zosúladiť vedecký a technologický pokrok a rozvoj obyvateľstva s environmentálnou kvalitou a rešpektovaním prírody. Konferencia v Cancúne o zmene klímy je vynikajúcou príležitosťou na uskutočnenie tohto zámeru, na stanovenie ambicióznejších cieľov a dosiahnutie pevnejšieho a komplexnejšieho spoločného záväzku bojovať proti tomuto problému.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Podporujem myšlienku, aby sa na klimatickom samite v Cancúne dosiahla záväzná dohoda, v ktorej bude figurovať medzinárodný systém sankcií. Je jasné, že takáto dohoda bude mať význam len vtedy, ak bude záväzná pre hlavných globálnych znečisťovateľov, teda pre USA, Čínu a Indiu. EÚ je vedúcim predstaviteľom v boji proti zmene klímy a mali by sme ju povzbudiť, aby na tejto vedúcej pozícii stavala. Nesmie však zabúdať na to, aké obrovské úsilie už naše priemyselné odvetvia vyvinuli, aby reagovali na povinné zníženie emisií v Európe. Treba poznamenať, že EÚ zodpovedá za približne 15 % svetových emisií, pričom sa odhaduje, že do roku 2030 toto percento klesne na 10 %, zatiaľ čo USA, Čína a India zodpovedajú za polovicu svetových emisií a toto číslo sa bude naďalej zvyšovať.

Preto nemôžem súhlasiť s tým, aby EÚ jednostranne obmedzila svoje emisie CO2 o 30 % namiesto cieľa 20 %, ak sa k nej náležite nepridajú aj ostatné krajiny, a to najmä USA. Neznamená to, že ambície EÚ by sa mali znížiť. Práve naopak, som presvedčený, že aj keď ostatní sa s nami nestotožňujú, mali by sme svoje úsilie naďalej zameriavať na vedecký výskum, technologické inovácie v oblasti bezuhlíkových zdrojov energie, energetickú účinnosť a vytváranie ekologických pracovných miest s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Toto uznesenie opakuje niektoré z trhlín, slabín a chýb pozície Parlamentu prijatej na konferencii o zmene klímy v Kodani a nezisťuje pritom príčiny jej veľkého zlyhania. Diskusia sa stále nadmieru zameriava na ciele zníženia, a to na úkor spôsobov, ako toto zníženie dosiahnuť, čo spochybňuje celú rozpravu. Správa trvá na trhovom prístupe, a pritom trhové nástroje už ukázali svoju neefektívnosť a zvrátenosť. Nezaoberá sa dostatočné tým, čo je potrebné v diskusii o deformáciách spôsobených tzv. mechanizmami flexibility, a potrebou ich zrušenia alebo prepracovania. Zjavne tu panuje nepochopenie významu a skutočnej dôležitosti zásady spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti, keď najväčších znečisťovateľov na svete, ako sú USA, ktoré spôsobujú najväčšie emisie v prepočte na obyvateľa a ktoré sa bránia prijatiu vážnych záväzkov voči zníženiu svojich emisií, dáva na rovnakú úroveň s rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami, ako sú Čína a India, kde emisie na obyvateľa sú v prípade Číny 10-násobne a v prípade Indie 4-násobne menšie ako v USA.

Čo sa týka financovania adaptácie a zmierňovania následkov v rozvojových krajinách, ďalej sa ignorujú vážne prekážky, ktoré ťažia tieto krajiny, ako napríklad obrovský, nespravodlivý zahraničný dlh, ktorý najmenej rozvinuté krajiny majú. Bez ohľadu na niektoré pozitívne body si celkový obsah tohto uznesenia nezaslúži našu podporu.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. (IT) Po neúspechu kodanskej konferencie sme dúfali, že sa konečne pohneme ďalej. Vítam uznesenie o konferencii o zmene klímy v Cancúne, najmä pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené Poslaneckým klubom Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), ktoré presadzujú rozumný a pragmatický prístup, že žiadne zvýšenie v rámci kvóty znižovania emisií nemôže EÚ prijať jednostranne bez toho, aby aj ostatní hlavní svetoví aktéri prijali svoj diel záväzkov.

Európa musí určite aj ďalej viesť boj proti emisiám skleníkových plynov, ale nedá sa to robiť v mene environmentálnej ideológie, ktorá nevyžaduje žiadne spoločné prijatie zodpovednosti a končí trestaním tisícov malých a stredných podnikov v Európe, najmä počas obdobia krízy.

 
  
MPphoto
 
 

  Karl-Heinz Florenz (PPE), písomne.(DE) Hlasoval som proti dnešnému návrhu uznesenia o klimatickej konferencii v Cancúne (COP 16), pretože sa cítim byť zaviazaný ochrane klímy, čím myslím reálnu ochranu klímy, ktorá kombinuje udržateľnosť a hospodársky rozvoj. Je pre mňa veľkým krokom hlasovať proti správe, na ktorej vypracovaní som sa významne podieľal. No návrh uznesenia je len „ekologickou vidinou“, ktorá sleduje neprimerané a nereálne ciele. Podarilo sa nám presadiť zmiernenie niektorých požiadaviek, ako napríklad obmedzenie zvyšovania priemernej teploty o 1,5 °C. Ak by sme chceli splniť túto požiadavku, museli by sme znížiť naše emisie v najbližších desiatich rokoch na nulu a v krátkom alebo dlhom časovom horizonte usilovať o záporné emisie. Nepodarilo sa nám presadiť naše stanovisko vo vzťahu k jednostrannému zvýšeniu záväzkov EÚ voči znižovaniu napriek tomu, že to rokovaniam v súčasnosti nijako nepomôže a že nevieme, ako konkrétne zníženia dosiahnuť. Musíme sa vyhnúť takýmto požiadavkám, pretože riskujeme stratu dôveryhodnosti medzi našimi svetovými partnermi, najmä tými, ktorí si stále nie sú istí, či sa s nami majú spojiť. Dôveryhodnosť je momentálne naším hlavným kapitálom. Som presvedčený, že v snahe o zabezpečenie dôveryhodnosti musí Európa vystupovať jednotne. Z tohto dôvodu podporujem Radu a Komisiu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nathalie Griesbeck (ALDE), písomne.(FR) Keď sa na kodanskom samite nepodarilo stanoviť ambiciózne ciele na boj proti globálnemu otepľovaniu, naše nádeje boli zmarené. Európska únia teraz musí byť neochvejná vo svojom záväzku dosiahnuť na samite v Cancúne presvedčivý výsledok. Parlament preto prijal uznesenie, ktoré sa usiluje o zvýšenie cieľov Európskej únie týkajúcich sa obmedzenia emisií skleníkových plynov z 20 % na 30 % do roku 2020. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že už nemôžeme strácať viac času, a že ak budeme ďalej váhať a vykrúcať sa, premeškáme šancu. Ak chceme dosiahnuť reálne výsledky, Európska únia musí byť v rámci medzinárodného spoločenstva vedúcou silou.

 
  
MPphoto
 
 

  Françoise Grossetête (PPE), písomne.(FR) Hlasovala som proti konečnému prijatiu tohto uznesenia.

Nereálny charakter cieľov, ktoré boli odsúhlasené, bije do očí.

Jednostranné prijatie cieľa zníženia emisií o 30 % do roku 2020 zo strany EÚ by malo vážne následky vo Francúzsku z pohľadu konkurencieschopnosti a pracovných miest.

Je až príliš veľa neistých faktorov, ktoré ovplyvňujú rokovania, aby si EÚ mohla stanoviť takéto obmedzujúce ciele. Minulý rok Európa urobila chybu, keď verila, že dokáže presadiť svoju predstavu u partnerov počas kodanskej konferencie. Ak EÚ urobí tieto chyby znova, nebude vôbec prichádzať do úvahy, aby sedela za rokovacím stolom.

O 30 % môžeme hovoriť len vtedy, keď sa o tomto čísle dosiahne medzinárodná dohoda.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Hlasovala som za toto uznesenie o konferencii v Cancúne o zmene klímy, pretože Európska únia musí byť teraz, po neúspechu kodanského samitu, viac než kedykoľvek predtým jednotná v presadzovaní tvrdých cieľov. Text konkrétne stanovuje cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v členských štátoch EÚ celkovo o 30 % do roku 2020 s cieľom obmedziť vzostup celosvetovej teploty na 2 °C. Toto uznesenie ako realistický dokument zohľadňuje, že členské štáty majú spoločnú, ale rozdielnu zodpovednosť, ktorá odráža ich vývoj a rast. Navrhuje tiež vytvorenie tzv. zeleného klimatického fondu, ktorý by sa mohol použiť na poskytnutie potrebných financií, pričom prioritu budú mať zraniteľné krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Romana Jordan Cizelj (PPE), písomne.(SL) Hlasovala som proti uzneseniu. Moje vysvetlenie znie: bolo niekedy vôbec možné spočítať všetky hlasy v Európskom parlamente, ktoré žiadali, aby EÚ vystupovala v Cancúne jednotne? Dnešné hlasovanie ukázalo, že Parlament to stále nie je schopný urobiť. Medzi kľúčové rokovacie pozície EÚ patrí, že by sme jednostranne nemali prijímať žiadne nové záväzky. Parlament to zamietol tesnou väčšinou. Z tohto dôvodu som hlasovala proti uzneseniu. Dúfam, že pani komisárka Hedegaardová sa bude držať pozícií, na ktorých sme sa predtým dohodli.

 
  
MPphoto
 
 

  Dan Jørgensen (S&D), písomne. (DA) Dánski sociálni demokrati sa zdržali hlasovania o záväzku 40 % zníženia. Sociálni demokrati v zásade podporujú 40 %, ale v tomto konkrétnom hlasovaní sa rozhodli podporiť 30 % ako výsledok, ktorý je prakticky dosiahnuteľný. To je vyjadrené aj v konečnom výsledku.

 
  
MPphoto
 
 

  Karin Kadenbach (S&D), písomne. (DE) Ľutujem, že v kontexte uznesenia o klimatickej konferencii nezískala podporu väčšiny v Európskom parlamente výzva na globálnu daň z finančných transakcií, príjem z ktorej sa mohol okrem iného použiť aj na boj proti odlesňovaniu a dezertifikácii. Konzervatívna väčšina, bohužiaľ, nepostupovala podľa odporúčaní sociálnych demokratov k tejto téme. Teší ma, že sme prijali cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C bez vylúčenia rokovaní o možnosti obmedzenia nárastu teploty o 1,5 °C, aby sme dokázali zachrániť všetky krajiny, národy a ekosystémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Alan Kelly (S&D), písomne. – Zmena klímy je skutočným a bezprostredným problémom, ktorému čelia krajiny Európy. Je rozhodujúce, aby sa čím skôr prijalo celosvetové rozhodnutie, ktoré by pomohlo zastaviť najhoršie následky zmeny klímy. Preto by som bol rád, keby sa na konferencii v Cancúne dosiahol pokrok.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za uznesenie, ktoré stanovuje pozíciu Parlamentu pred konferenciou o zmene klímy v Cancúne. Zdôrazňuje, že v Cancúne sa treba dohodnúť na zásadných krokoch, ktoré pripravia pôdu na uzatvorenie komplexnej medzinárodnej dohody po roku 2012 v Južnej Afrike v roku 2011, ktorá by mala byť v súlade s najnovším vedeckým vývojom a s dosahovaním minimálne cieľa 2 ºC s možnosťou prijať limit 1,5 ºC zvýšenia teploty s cieľom zaručiť prežitie všetkých národov, ľudí a ekosystémov. Vyzýva Európsku úniu, aby počas rokovaní o klíme znovu prevzala vedúcu úlohu a aby aktívne prispievala ku konštruktívnejšej a transparentnejšej konferencii o klíme v Cancúne.

 
  
MPphoto
 
 

  Mario Mauro (PPE) , písomne. (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o príprave na konferenciu o klíme, ktorá sa má konať v Cancúne od 29. novembra do 11. novembra, v podstate preto, že do Mexika musíme prísť s jasnou a dobre definovanou spoločnou pozíciou. Vítam konštruktívny postoj Európskej únie, keď súhlasí so zvážením druhého obdobia plnenia záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu. Nemala by však ani o kúsok ustúpiť od predložených podmienok týkajúcich sa emisií. Žiaden z aktérov medzinárodného spoločenstva by nemal ani pomyslieť na to, že ponechá Európu svojmu osudu v nádeji, že sama vyrieši svetové problémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Toto uznesenie prijíma niektoré z argumentov prednesených na samite v Cochabambe. Veľmi ma to teší a zároveň ma veľmi udivuje, že v uznesení sa tento samit absolútne nespomína. Navrhuje, aby sa definovala a uplatňovala zásada klimatickej spravodlivosti, a priznáva, bez citovania, klimatický dlh severných krajín voči južným krajinám. Ciele, ktoré navrhuje v súvislosti s obmedzovaním emisií skleníkových plynov, sú v súlade s cieľmi stanovenými Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC).

Umiernenosť vo vzťahu k energii, nech už použijeme akékoľvek slová, je napokon v programe. Ak by výmena práv na znečistenie známa ako uhlíkový trh a vytvorenie globálneho trhu s uhlíkom nepatrili medzi hlavné piliere tohto uznesenia, bol by som ho hlasovaním podporil.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Okolo konferencie o zmene klímy v Cancúne sa znovu vytvárajú veľké nádeje. Krajiny s najväčšou zodpovednosťou musia naďalej pracovať na znižovaní emisií skleníkových plynov. Tento problém, ktorý vyvoláva obavy na celom svete, sa musí rýchlo vyriešiť.

EÚ musí byť schopná prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy. Každá krajina od USA po takzvané rozvíjajúce sa krajiny vrátane Číny, ktoré sú veľkými znečisťovateľmi, musí prijať svoju zodpovednosť v boji, v ktorom je čoraz menej priestoru na nové príležitosti. V stávke je tu trvalo udržateľná budúcnosť ľudstva. Ak neurobíme niečo načas, môžeme sa dostať do bodu, z ktorého niet návratu.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Počas nadchádzajúcej konferencie o klíme v Cancúne by sa malo dohodnúť na globálne záväzných limitoch emisií skleníkových plynov CO2, pretože platnosť doterajšieho Kjótskeho protokolu uplynie v roku 2012. Európska únia pracuje na znížení emisií CO2 o 20 % do konca tohto desaťročia, zatiaľ čo Parlament smeruje k 30 % zníženiu. Do dnešného dňa sa nám nepodarilo dosiahnuť naše klimatické ciele a táto situácia sa nezlepší stanovením vyššieho percentuálneho zníženia. Toto je presne prípad, keď obchodovanie s emisiami jednoducho umožnilo, aby sa niektoré emisie presunuli inam.

Tu v Európe máme vysokú úroveň environmentálneho povedomia, čo v niektorých tzv. rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach neplatí. Stačí si len pomyslieť napríklad na Čínu alebo Indiu. Voči systému, ktorý sa používa doteraz, som dosť skeptický. Môj skepticizmus pritom vyplýva najmä zo skutočnosti, že na účely obmedzenia emisií CO2 sa má postaviť viac jadrových elektrární. To by jednoducho znamenalo skočiť z kaluže do blata. Takýto návrh jednoducho nemôžem podporiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. (LT) Zmena klímy patrí medzi najväčšie problémy životného prostredia súčasnosti a spôsobuje aj mnohé prírodné katastrofy. Pred nejakým časom sme sa zaviazali, že budeme znižovať emisie skleníkových plynov do atmosféry. Zdá sa však, že stanovené ciele možno nedosiahneme. No na druhej strane nie je možné dosiahnuť žiadne ciele, pokiaľ sa k EÚ nepridajú najväčší znečisťovatelia sveta. Preto je nezodpovedné stanovovať si ešte väčšie ciele, kým sa nedosiahnu tie menej ambiciózne. Ak začneme dosahovať vyššie ciele, sami seba navyše zaženieme do kúta. Veď priemysel EÚ, ktorý bude musieť dodržiavať prísnejšie požiadavky, nebude schopný rovnocenne konkurovať priemyslu v krajinách, ktoré takéto prísne požiadavky nestanovujú. Aj keď z nás teda stanovenie ambicióznych cieľov robí vodcov v boji proti zmene klímy, nijako neprispieva k plneniu cieľa EÚ, ktorým je stať sa najkonkurenčnejším regiónom sveta. Hlasovala som proti záverečnému dokumentu. Nepochybujem síce, že EÚ môže viesť na ceste k obmedzovaniu zmeny klímy, a všetci poznáme naše záväzky voči prírode, no musíme si stanovovať ciele, ktoré sú maximálne reálne, a jednotne smerovať k ich naplneniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Franz Obermayr (NI), písomne. (DE) Skutočnosť, že európske hospodárstvo muselo pre krízu obmedziť svoju výrobu, čo sa prejavilo v znížení úrovne emisií, nie je argumentom na zníženie emisií CO2 o 30 %, ktoré teraz, keď sa dá zníženie o 20 % ľahko dosiahnuť v dôsledku hospodárskej krízy, žiada komisárka EÚ pre opatrenia na ochranu klímy pani Hedegaardová. Ochrana klímy však môže byť úspešná len vtedy, ak sa vykonáva na globálnej úrovni. Znižovanie emisií CO2 v rámci celej EÚ nemá veľký zmysel, keď zároveň premiestňujeme odvetvia, ktoré majú škodlivé účinky na klímu, a nebezpečný odpad z priemyselných krajín do rozvojových. Na druhej strane, reštriktívne opatrenia EÚ brzdia naše hospodárstvo a sú prekážkou pre naše podniky v medzinárodnej hospodárskej súťaži. Preto by sme mali ochrane klímy povedať áno, ale nie na úkor našich podnikov a nie, ak sme jediní, kto vykonáva opatrenia. Preto som hlasoval proti tomuto návrhu uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Hlasoval som za návrh uznesenia o konferencii o zmene klímy v Cancúne, aby mohla Európa vyjadriť svoju podporu dohodám o zmene klímy na konferencii medzinárodného významu. Európsky parlament dúfa, že hlavy štátov alebo predsedovia vlád pridelia tejto otázke najvyššiu prioritu a budú súhlasiť s konkrétnymi opatreniami, v rámci ktorých môže samotná EÚ zohrávať vedúcu úlohu tým, že zdôrazní náš záväzok voči Kjótskemu protokolu. Globálne otepľovanie je teraz vedecky dokázané, a preto musí byť cieľom stabilizácia globálnych emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2015 s cieľom znížiť emisie o polovicu do roku 2050. To udrží rast teploty pod úrovňou 2 °C a zachráni tak krajiny, obyvateľstvá a ekosystémy.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Konferencia o zmene klímy v Cancúne (COP16) má zásadný význam pre všetkých Európanov a ľudí na celom svete. Na tejto úrovni potrebujeme zodpovednú a ambicióznu politiku zo strany všetkých politických subjektov. Európska únia má kľúčovú úlohu a musí prevziať vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o ambície v oblasti zmeny klímy.

Vzhľadom na to som hlasovala proti uzneseniu Parlamentu, pretože som presvedčená, že stanovené ciele nie sú dosť ambiciózne. Po zohľadnení najnovšieho vývoja vo vede skutočne nemôžem prijať cieľ nad hranicou 1,5 °C v budúcej komplexnej medzinárodnej dohode na obdobie po roku 2012 v Juhoafrickej republike. Pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa znižovania emisií, zvýšenie musí tiež ostať pod úrovňou 1,5 °C, čo vyžaduje, aby celosvetové emisie skleníkových plynov dosiahli najneskôr do roku 2015 najvyššiu úroveň a do roku 2050 sa znížili aspoň o 50 % v porovnaní s rokom 1990 a potom ďalej klesali.

Nie sú to len obyčajné percentá, ale vedecky podložené ciele, ktoré je možné dosiahnuť, a sú nevyhnutné na vytvorenie zásadného zlomu na ceste, ktorá vedie k zničeniu významných súčastí biodiverzity našej planéty.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože pevne verím, že tento rok v Cancúne dosiahneme iný výsledok. Myslím si, že EÚ bude na základe pozitívneho výsledku z konferencie v Nagoji v októbri a negatívnej skúsenosti z konferencie v Kodani z roku 2009 vystupovať jednotne. EÚ a členské štáty musia na základe svojho mandátu naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu na globálnej úrovni s cieľom dosiahnuť právne záväznú dohodu, ktorá by nahradila Kjótsky protokol. Do tejto dohody sa musia v plnej miere zapojiť mimovládne organizácie a občianska spoločnosť, aby mohla byť náležite vykonávaná a aby sa dosiahla vyššia transparentnosť. Preto vítam skutočnosť, že 5000 predstaviteľov občianskej spoločnosti sa prihlásilo na rokovania konferencie COP16.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože verím, že Európska únia by mala prejaviť svoj pevný záväzok a odhodlanie v kontexte celosvetového úsilia zameraného na hľadanie riešení, ktoré môžu zmierniť zmenu klímy a jej účinky.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédérique Ries (ALDE), písomne.(FR) Povedzme si priamo, že konferencia o zmene klímy v Cancúne nebude úspešná. Na tento pesimizmus máme dobrý dôvod vzhľadom na absolútny nedostatok vôle, ktorý za niekoľko posledných mesiacov prejavili hlavní protagonisti, predovšetkým Spojené štáty a Čína, bez ktorých sa nedá ani uvažovať o kvantifikovanej a záväznej dohode. Napriek tomu nemusí konferencia v Cancúne nevyhnutne dopadnúť rovnako ako konferencia v Kodani a spôsobiť medzi ľuďmi rovnaké rozčarovanie. V uznesení, ktoré bolo prijaté dnes napoludnie, nám Európsky parlament pripomenul, že by sme sa mali zamerať na cieľ hraničnej hodnoty nárastu teploty o 1,5 °C s cieľom zaručiť prežitie všetkých národov, ľudí a ekosystémov. Toto je otázka zodpovednosti voči budúcim generáciám. Uznesenie nám pripomína, že na dosiahnutie dôveryhodnosti musí Európska únia nielen plniť svoje záväzky na poskytnutie pomoci vo výške 30 miliárd amerických dolárov najchudobnejším krajinám na obdobie rokov 2010 – 2012, ale aj preukázať predstavivosť, aby zachránila planétu. Musí tiež poskytnúť nové zdroje financovania: daň z finančných transakcií, medzinárodné dane z obchodu, vnútroštátne dane z emisií a poplatky za letenky, návrhy, ktoré som podporila spolu s ďalšími 292 poslancami EP.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Uznesenie Výboru pre životné prostredie bolo prijaté tesnou väčšinou (konečné hlasovanie 292/274/38) s týmito zmenami/pripomienkami: odkaz na „bez toho, aby bol dotknutý presun smerom k hraničnej hodnote nárastu teploty o 1,5 °C“ bol odstránený tesnou väčšinou (hlasovanie podľa mien: pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 14 a 18: 307/304/xx); výslovná zmienka o tom, že medzery v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a nadbytočných emisných práv môžu úplne anulovať všetky ciele prílohy I, bola odstránená (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16: 316/301/xx), ale ostatné odseky v prílohe I, ktoré požadujú pevné pravidlá zamerané na zabezpečenie zníženia emisií, ostali zachované. Bez elektronickej kontroly bol odsek o vedeckých výskumoch a znížení emisií o 40 % podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC a Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy údajne zamietnutý (aj keď v oddelenom hlasovaní o tom istom odseku bola zachovaná časť o tom, že podľa vedeckých údajov je na dosiahnutie cieľa 2 °C potrebné znížiť emisie o 40 %). Odsek, v ktorom sa opakuje, že „v záujme budúceho hospodárskeho rastu Európskej únie je potrebné prijať cieľ, ktorým je zníženie vnútroštátnych emisií skleníkových plynov v Európskej únii o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990“, bol zachovaný (pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 poslaneckého klubu PPE zamietnutý v hlasovaní podľa mena: 298/316/xx). Celkovo ide o dobré uznesenie, ktoré obsahuje mnoho dobrých správ týkajúcich sa Kjótskeho protokolu, obmedzení odchýlok a kritiku rozdielov v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a nadbytočných emisných práv, ako aj ostré vyjadrovanie v súvislosti s historickou zodpovednosťou priemyselných krajín a potrebu financovania úsilia v boji proti zmene klímy v rozvojových krajinách.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Zatiaľ čo sa konferencia rýchlo blíži, je jasné, že existuje šanca, aby EÚ v Cancúne prispela niečím pozitívnym. Po tom, ako som počul predsedu výboru Joa Leinena, som presvedčený, že viacstranná dohoda sa v podstate dá dosiahnuť, ak by sa odstránilo podozrenie zo strany krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína). Na konferencii je tiež potrebné presadiť záväzky mnohých krajín týkajúce sa prispievania k pomoci rozvojovým krajinám.

 
  
MPphoto
 
 

  Alf Svensson (PPE) , písomne. (SV) Počas včerajšieho hlasovania v Európskom parlamente som hlasoval za uznesenie o konferencii o zmene klímy v Cancúne (COP16). Urobil som to preto, lebo uznesenie sa zaoberá mimoriadne dôležitou témou – skutočnosťou, že EÚ musí počas rokovaní o zmene klímy preukázať obozretné politické vodcovstvo. Predovšetkým rozvojové krajiny sú ťažko postihnuté, a preto musia svetoví vedúci predstavitelia urobiť všetko, čo bude v ich silách, na zabezpečenie toho, aby rokovania o zmene klímy neohrozili rozvojové ciele tisícročia. Chcel by som však zdôrazniť najmä to, že som hlasoval proti zneniu uznesenia, ktoré nalieha na EÚ, aby pri rokovaniach navrhla sadzbu dane z finančných transakcií vo výške 0,01 %. Tento druh dane nie je správnou cestou a nepomôže rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy a prispôsobovaní sa tejto zmene.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0675/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) V Západnej Sahare sa nedávno vyskytli ďalšie závažné prípady. Toto územie, ktoré bolo do roku 1976 pod španielskou správou, je stále predmetom značného napätia medzi marockými orgánmi a hnutím za nezávislosť. Západná Sahara, ktorá sa nachádza medzi Atlantikom, Mauritániou a južným Marokom, bola od odchodu Španielska rozdelená medzi spomínané dve krajiny. Uznesenie týkajúce sa tragických udalostí z 24. októbra 2010, ktoré navrhlo niekoľko mojich kolegov poslancov, bolo vypracované ako bezodkladná záležitosť, aj keď v takýchto prípadoch je nevyhnutný určitý odstup. Z tohto dôvodu som sa rozhodla zdržať sa hlasovania a budem podrobne sledovať prebiehajúce vyšetrovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Podporujem toto uznesenie. Po viac ako 30 rokoch je proces dekolonializácie Západnej Sahary stále nedokončený. Situácia v oblasti ľudských práv, násilné činy v táboroch s civilistami a pretrvávajúci konflikt a následky tohto konfliktu pre celý región sú zdrojom obáv. Stotožňujem sa s obavami vyjadrenými v uznesení, týkajúcimi sa útokov na slobodu tlače a informácií, ktoré postihli aj mnohých európskych novinárov. Preto sa musí vykonať nezávislé medzinárodné vyšetrovanie pod vedením OSN s cieľom objasniť smrteľné obete a nezvestné osoby z radov civilistov. Takisto je potrebné zriadiť mechanizmus monitorovania ľudských práv a prepustiť aktivistov za ľudské práva. Tlač, nezávislí pozorovatelia a humanitárne organizácie musia mať zaručený slobodný prístup do Západnej Sahary.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Podporujem vyšetrovanie Organizácie Spojených národov v otázke Západnej Sahary a jej stanovisko k tomu, že Maroko by malo dovoliť novinárom, nezávislým pozorovateľom a humanitárnym organizáciám slobodný prístup do tohto konkrétneho regiónu. Uvedomujem si, že Maroko je strategickým partnerom a spojencom Európskej únie v boji proti radikálnemu islamskému fundamentalizmu.

Neschvaľujem však prístup marockých orgánov k závažným, násilným udalostiam, ktoré sa odohrali 8. novembra v tábore Gdaim Izyk v Západnej Sahare a zapríčinili smrť zatiaľ neznámeho počtu ľudí. Som rada, že som členkou inštitúcie, akou je Parlament, pre ktorú ochrana a podpora ľudských práv predstavuje jednu zo základných zásad. V tejto súvislosti uznávam potrebu žiadať agentúry OSN, aby podporili zriadenie mechanizmu monitorovania ľudských práv v Západnej Sahare. Gratulujem generálnemu tajomníkovi OSN a jeho osobnému veľvyslancovi k ich úsiliu o nájdenie spravodlivého, trvalého a vzájomne prijateľného politického riešenia, ktoré umožní sebaurčenie ľudí Západnej Sahary.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Situácia v Západnej Sahare sa ťahá už viac ako 30 rokov bez akéhokoľvek zjavného riešenia. Spolu s izraelsko-palestínskym konfliktom a konfliktom na Cypre patrí do skupiny prípadov, ktoré sa ťažko riešia a dlho pretrvávajú. Napriek niekoľkým jednotlivým iniciatívam za otvorenie kanálov na dialóg, ktoré treba uvítať, sa dnes zdá očividné, že opozičné strany ešte neboli schopné vykonať konkrétne kroky smerom k dohodnutému riešeniu konfliktu. Najnovšie správy o udalostiach, ktoré sa odohrali v tábore Gdaim Izyk, vyvolávajú vážne obavy v súvislosti s rešpektovaním ľudských práv obyvateľov Západnej Sahary zo strany marockých orgánov a poukazujú na znepokojivé vystupňovanie tohto konfliktu. Dúfam, že tento problém sa definitívne skončí a že sa nájde politické a administratívne riešenie konfliktu s cieľom zosúladiť záujmy zúčastnených strán.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Sme radi, že Parlament dôrazne odsúdil násilné udalosti, ktoré sa odohrali 8. novembra v tábore Gdaim Izyk v Západnej Sahare a zapríčinili smrť zatiaľ neznámeho počtu ľudí.

Dúfame, že Komisia a Rada budú žiadať vykonanie opatrení, ktoré tu boli navrhnuté, pričom zdôraznia, že je potrebné, aby orgány OSN podporili zriadenie mechanizmu monitorovania ľudských práv v Západnej Sahare a žiadali dodržiavanie uznesení, ktoré už boli prijaté, vrátane sebaurčenia ľudí v Západnej Sahare.

Ako je uvedené v uznesení, „Organizácia Spojených národov by bola najvhodnejším orgánom na vykonanie nezávislého medzinárodného vyšetrovania s cieľom objasniť jednotlivé udalosti, smrť a zmiznutie osôb“.

Útoky na slobodu tlače a informácií, ktoré postihli mnohých európskych novinárov, sú tiež poľutovaniahodné a mali by sme trvať na tom, aby Marocké kráľovstvo zástupcom tlače, nezávislým pozorovateľom a humanitárnym organizáciám povolilo slobodný prístup do Západnej Sahary a voľný pohyb v nej.

Nakoniec by som chcela zdôrazniť význam zvýšenia financovania a poskytovania humanitárnej pomoci pre západosaharských utečencov žijúcich v regióne Tindúf, ktorých odhadovaný počet sa pohybuje medzi 90 000 a 165 000, s cieľom zabezpečiť ich základné potreby ako jedlo, vodu, prístrešie a zdravotnú starostlivosť, ako aj zlepšenie ich životných podmienok.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. (IT) Sebaurčenie ľudí bolo vždy prioritou Ligy severu. Dnes hlasujeme o návrhu uznesenia, ktorého cieľom je zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv a prijateľných sociálno-hospodárskych podmienok pre ľudí v Západnej Sahare. Odsudzujeme násilnú a neoprávnenú reakciu marockej vlády, ktorá krvavým spôsobom potlačila pokojnú a demokratickú protestnú demonštráciu. Preto vyzývame Komisiu a Radu, aby prerušili rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Marokom. Na základe týchto predpokladov plne podporujem toto uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Richard Howitt (S&D), písomne. – Som rád, že som v mene skupiny S&D mohol byť spoluautorom uznesenia Parlamentu o Západnej Sahare. Som zhrozený z toho, že protesty v Západnej Sahare sa stretli s násilným zásahom zo strany orgánov, a stotožňujem sa s obavami vyjadrenými v tomto uznesení, ktoré sa týkajú bezpečnosti západosaharských obhajcov ľudských práv. Situácia v Západnej Sahare je stále jedným z posledných pozostatkov dekolonializácie a po 30 rokoch je potrebné ju vyriešiť. Vítam žiadosť uvedenú v tomto uznesení o spravodlivé, trvalé a vzájomne prijateľné politické riešenie v úplnom súlade s uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN a opäť by som chcel podľa vzoru OSN naliehať, aby sa uskutočnilo referendum pre ľudí v tomto regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie o poľutovaniahodnej situácii v Západnej Sahare. Šokovali ma násilné udalosti, ktoré sa odohrali v tábore Gdaim Izyk a v meste El Aiun, ako aj použitie sily v ten istý deň, keď sa v New Yorku začal tretí cyklus neformálnych rozhovorov o štatúte Západnej Sahary. Vyjadrujem hlboké poľutovanie nad stratami na ľudských životoch a solidaritu s rodinami mŕtvych, ranených a nezvestných osôb a nalieham na zriadenie nezávislého a transparentného vyšetrovacieho výboru pod vedením Organizácie Spojených národov s mandátom stanoviť povinnosť jednotlivých strán za spustenie hore uvedených udalostí a určiť, k akým obetiam došlo. Tiež ma prekvapuje, že poslanci Európskeho parlamentu a novinári nemali povolený prístup do Západnej Sahary a žiadam, aby marocké orgány povolili zástupcom tlače a mimovládnym organizáciám prístup do tohto regiónu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Situácia v Západnej Sahare je veľmi znepokojujúca a Parlament by mal vyslať jasný signál, že odsudzuje to, čo sa tam deje. Násilné činy musia prestať na oboch stranách, aby bol možný transparentný dialóg v dobrej viere, ktorý ukončí konflikt, ktorý už spôsobil príliš veľa úmrtí a stále má za následok vysoký počet vysídlených osôb a utečencov. EÚ musí naďalej vynakladať úsilie na poskytovanie humanitárnej pomoci týmto utečencom, aby mali základné podmienky na prežitie.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. (ES) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože vysiela hlasnú, jasnú správu posilňujúcu právo Západosaharčanov na sebaurčenie a odsudzuje brutálne činy, ktoré spáchala marocká vláda. Je to pozitívne, pretože odsudzuje marocké násilie počas odstraňovania západosaharského protestného tábora, smrť mladého Na´íma al-Garhího a informačnú blokádu, do ktorej Západnú Saharu núti okupačné vojsko, pričom bráni novinárom, mimovládnym organizáciám a voleným zástupcom v získaní prístupu do tejto oblasti. Napriek tomu, že naša skupina žiadala, aby bola dohoda o pridružení medzi EÚ a Marokom pozastavená z dôvodu porušenia druhej doložky, podporil som toto uznesenie, pretože žiada, aby Organizácia Spojených národov vykonala medzinárodné vyšetrovanie, žiada Maroko, aby pri využívaní prírodných zdrojov Západnej Sahary dodržiavalo medzinárodné právo, a trvá na nevyhnutnosti vyzvať orgány OSN, aby navrhli vytvorenie mechanizmu na monitorovanie ľudských práv v Západnej Sahare. Na základe všetkých týchto dôvodov som hlasoval za, hoci by som bol rád, keby bolo odsúdenie prísnejšie a jasnejšie.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Dôvod, prečo som hlasoval za toto uznesenie o súčasnej situácii v Západnej Sahare, spočíva najmä v záväzku, ktorý sa vždy prejavil s osobitným dôrazom na spôsob, akým sa vyvinul konflikt medzi Marokom a hnutím Polisario v Západnej Sahare, z dôvodu očividných dôsledkov tohto problému pre stabilitu v regióne.

Maroko bolo, samozrejme, niekoľkokrát pozvané, aby viedlo otvorený, pružný dialóg bez akýchkoľvek podmienok s cieľom dosiahnuť malý, ale významný krok smerom k mierovým rokovaniam dohodnutým Organizáciou Spojených národov. Ja osobne som vždy podporoval úsilie OSN a jej vyslanca pána Rossa zamerané na vedenie dvojstranných politických, dohodnutých a udržateľných rokovaní medzi týmito dvoma stranami.

V mnohých krajinách EÚ vrátane Talianska ľudia veľmi citlivo vnímajú podmienky, v akých žijú západosaharskí obyvatelia, pričom osobitne chápu stanovisko Maroka a jeho názory. Únia, predovšetkým stredozemské krajiny, bola vždy v popredí, pokiaľ ide o poskytovanie humanitárnej pomoci Západosaharčanom, pretože zásada solidarity s ľuďmi žijúcimi v takýchto problematických podmienkach je veľmi dôležitá.

Hlasoval som tak, ako som hlasoval, s cieľom dosiahnuť postupné zlepšenie súčasnej situácie prostredníctvom vzájomného záväzku k spolupráci a dialógu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Podporila som toto uznesenie, pretože som presvedčená, že boj za ľudské práva je veľmi dôležitý. Objavili sa správy zo Západnej Sahary o prípadoch policajného násilia voči občanom, ktorí na predmestí El Aiunu usporiadali nenásilný protestný tábor proti spoločenskej, politickej a hospodárskej situácii a proti podmienkam, v ktorých žijú. Policajné sily použili proti demonštrantom slzný plyn a obušky s cieľom evakuovať tábor.

Ide o viac než o politický problém so susediacim štátom. Sme svedkami porušenia ľudských práv, ktoré musíme všetci bez výnimky odsúdiť, a preto hlasujem za toto uznesenie a pridávam svoj hlas k hlasom kolegov poslancov, ktorí naliehavo žiadajú všetky strany, aby zachovali pokoj a zdržali sa násilných činov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Po viacnásobných pokusoch zo strany marockého režimu zabrániť Parlamentu vo vyjadrení názoru na situáciu v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare musíme uvítať skutočnosť, že v tomto prípade marocká loby zlyhala. Považujem neustále zasahovanie Maroka za neprijateľné. Rovnako je text uznesenia len kompromisom medzi pozíciami, ktoré vychádzajú z veľmi odlišných analýz. Preto by som chcel sformulovať stanovisko našej skupiny v prospech západosaharských ľudí a konkrétne naše odsúdenie provokatívneho a nezodpovedného spôsobu, akým bol odstránený tábor Gdaim Izyk. Nemôžeme stavať tých, ktorí útočia, mučia a vraždia, na rovnakú úroveň ako tých, ktorí sa snažia brániť. Je potrebné vykonať nezávislé vyšetrovanie a poskytnúť tým, ktorí sú zodpovední za médiá a informácie, slobodu prístupu a pohybu. EÚ a predovšetkým Španielsko a Francúzsko musia prevziať svoju historickú zodpovednosť a žiadať, aby Maroko prestalo so svojím brzdiacim a neoblomným prístupom, aj za cenu zmrazenia mnohých obchodných dohôd a osobitných vzťahov, ktoré existujú medzi EÚ a Marockým kráľovstvom, a urobiť všetko, čo je v ich silách, aby zabezpečili uskutočnenie referenda o sebaurčení zahrnutom v početných rezolúciách Organizácie Spojených národov.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Thérèse Sanchez-Schmid (PPE), písomne.(FR) Násilné udalosti, ktoré sa odohrali v Západnej Sahare pri odstraňovaní tábora Gdaim Izyk a v meste El Aiun, sú veľmi vážne a musíme ich otvorene odsúdiť. Európsky parlament celkom správne vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou v tomto regióne. Ako zdôraznila Organizácia Spojených národov, strany, ktoré sa zúčastnili na konflikte, sa musia dohodnúť na hľadaní realistického politického riešenia, ktoré bude spravodlivé, udržateľné, prijateľné pre obe strany a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN. Text bol však, nanešťastie, vypracovaný predtým, ako mal Parlament prístup ku všetkým skutočnostiam a podrobným informáciám o okolnostiach, ktoré spustili túto tragédiu, vrátane presného počtu obetí. Novinári, nezávislí vyšetrovatelia, pozorovatelia a politické subjekty s rozhodovacou právomocou potrebujú čas a prístup do mesta El Aiun a utečeneckých táborov, aby mohli objasniť tieto udalosti. Utrpenie Západosaharčanov by sa nemalo v žiadnom prípade využívať na vyvolanie ďalších násilných činov.

 
  
MPphoto
 
 

  Søren Bo Søndergaard (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som za spoločné uznesenie o Západnej Sahare (B7-0675/2010). Veľmi však ľutujem, že v uznesení sa nespomína a nekritizuje nezákonná dohoda o rybolove medzi EÚ a Marokom, ktorá povoľuje európskym rybárskym flotilám pôsobiť vo vodách v rámci obsadeného územia Západnej Sahary.

 
  
MPphoto
 
 

  Bart Staes (Verts/ALE), písomne.(NL) Hlasoval som za uznesenie o situácii v Západnej Sahare. Spoločné uznesenie vysiela silný signál z Európskeho parlamentu, ktorý odsudzuje nedávne oživenie násilia v Západnej Sahare. Západosaharské protestné tábory boli 8. novembra násilne zrušené, v dôsledku čoho zomrelo veľa ľudí na oboch stranách a mnoho obyvateľov bolo zranených. Tábory predstavovali mierový protest západosaharských ľudí proti útlaku, marginalizácii a drancovaniu ich prírodných zdrojov (vrátane rýb), ktoré zažili, a úbohým podmienkam, v ktorých žili počas marockej okupácie. Uznesenie požaduje, aby sa násilie okamžite ukončilo a zriadilo sa nezávislé vyšetrovanie udalostí v tábore Gdaim Izyk a El Aiune. Od marockých orgánov sa žiada, aby novinárom, humanitárnym organizáciám, poslancom EP a nezávislým pozorovateľom povolili slobodný prístup do Západnej Sahary.

Zhoršujúce sa prenasledovanie aktivistov v oblasti ľudských práv a západosaharských aktivistov zo strany marockých orgánov (svojvoľné zadržiavania, žaloby a zatýkanie) je veľmi znepokojujúce. Tieto udalosti brzdia neformálne rozhovory medzi Marokom a hnutím Polisario, ktorých pokračovanie pod vedením OSN je naplánované na začiatok novembra. Je však potrebné nájsť spravodlivé a trvalé riešenie s cieľom zlepšiť situáciu Západosaharčanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Eva-Britt Svensson (GUE/NGL), písomne. – Hlasovala som za spoločné uznesenie o Západnej Sahare B7-0675/2010. Mimoriadne však ľutujem, že v uznesení sa nespomína a nekritizuje nezákonná dohoda o rybolove medzi EÚ a Marokom, ktorá povoľuje európskym rybárskym flotilám pôsobiť vo vodách v rámci obsadeného územia Západnej Sahary.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Vlasto (PPE), písomne.(FR) Rovnako ako moji kolegovia poslanci, aj ja musím odsúdiť nedávne udalosti v Západnej Sahare a chcela by som vyjadriť svoju podporu a sústrasť všetkým rodinám obetí. V tejto súvislosti som sa rozhodla nehlasovať za uznesenie, pretože má veľa konkrétnych chýb, neobsahuje kľúčové informácie a nepodáva objektívnu predstavu o násilí, ku ktorému došlo 8. novembra 2010. Znenie uznesenia malo byť poznačené diplomaciou v kombinácii s praktickými a nepopierateľnými faktami. Namiesto toho tento nevyvážený text obsahuje urýchlené a zle informované hodnotenie situácie a bez udania akéhokoľvek dôvodu automaticky vypúšťa vyšetrovanie vedené marockými orgánmi. Som sklamaná z tohto zaujatého vyhlásenia, ktoré bolo vypracované narýchlo – bude brániť neformálnym rokovaniam, ktoré povedie OSN medzi Marockým kráľovstvom a hnutím Polisario, a v krajine vyvolalo napätie. Stratili sme prehľad o tom, kde sú naše priority, najmä pokiaľ ide o hľadanie vyváženej a vzájomne prijateľnej dohody medzi týmito dvoma stranami, ktorá umožní civilnému obyvateľstvu zažiť obnovu stability a bezpečnosti. Musíme sa za každú cenu vyhnúť vytvoreniu nového frontu v regióne Sahel, o ktorý sa vedú veľké spory, a snažiť sa udržiavať naše strategické partnerstvo s Marokom.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0650/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Po rozpade ZSSR sa Ukrajina stala predmetom veľkých geopolitických sporov v Európe. Po znovunadobudnutí nezávislosti ju Rusko stále považuje za súčasť regiónu blízkeho zahraničia. V snahe o plné využitie svojej autonómie a orientácie na svoje pevné historické väzby s Európskou úniou Ukrajina určité obdobie vyjadrovala svoj zámer vstúpiť do Európskej únie. Keďže ide o krajinu s obrovskými prírodnými zdrojmi umiestnenú v kľúčovom strategickom regióne, mali by sme Ukrajinu vnímať ako potenciálny pilier Európskej únie. Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré víta európsku perspektívu Ukrajiny. Toto uznesenie sa odvoláva na pokrok, ktorý táto krehká demokracia stále potrebuje. Tiež zdôrazňuje vynaložené úsilie a výrazné zlepšenie, ktoré bolo nedávno dosiahnuté. Uznesenie znie odmerane, ale potvrdzuje, že Ukrajina má európsku budúcnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Podporujem toto uznesenie. Existujú obavy, že počas posledných mesiacov došlo na Ukrajine k ohrozeniu demokratických slobôd, akými sú sloboda zhromažďovania, sloboda prejavu a sloboda médií. Orgány by mali vyšetriť správy o porušovaní práv a slobôd a vykonať opatrenia na ich nápravu. Okrem toho je dôležité, aby sa orgány zdržali akýchkoľvek pokusov o kontrolu obsahu spravodajstva – či už priamu, alebo nepriamu – vo vnútroštátnych médiách. Volebný poriadok je naďalej predmetom diskusie. Preto je nevyhnutné vykonať aktívne kroky na zlepšenie volebného systému a právnych predpisov v tejto oblasti predtým, než sa uskutočnia najbližšie parlamentné voľby. Okrem toho je potrebné posilniť dôveryhodnosť, stabilitu a nezávislosť inštitúcií a zabezpečiť, aby bolo riadenie štátu založené na zásadách demokracie a právneho štátu. Ukrajinské orgány musia tiež vynaložiť viac úsilia v boji proti korupcii.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. (LT) Súhlasím s uznesením Parlamentu o ďalšej akcii zo strany Ukrajiny s cieľom dosiahnuť politickú stabilitu nielen v krajine, ale aj za jej hranicami. Ukrajina je dôležitým partnerom Európskej únie v súvislosti s vykonávaním európskej susedskej politiky vo východnej Európe. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sme pokračovali v snahe o úzku spoluprácu najmä v oblasti vízovej povinnosti. Parlament žiada Komisiu a Radu, aby vypracovali akčný plán na zavedenie bezvízového režimu pre Ukrajinu. S cieľom zaručiť dlhodobú politickú stabilitu v rámci krajiny aj so susediacimi krajinami je veľmi dôležité uskutočniť ústavné reformy, ktoré by pomohli vytvoriť primeranú rovnováhu medzi výkonným a súdnym systémom. Ďalšie reformy sú tiež potrebné na posilnenie slobody a plurality médií. Od štátnych inštitúcií sa vyžaduje vykonanie opatrení na zabezpečenie slobody tlače. Európska únia je pevne odhodlaná pomôcť Ukrajine uskutočniť svoje reformy. Z tohto dôvodu sa Európska únia naďalej snaží úzko spolupracovať s Ukrajinou, posilňovať demokraciu v tejto krajine a urýchľovať jej integráciu do Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) Mám kritický postoj voči komunálnym voľbám, ktoré sa uskutočnili 31. októbra na Ukrajine, a bola by som rada, keby sa rešpektovala sloboda tlače. Nesúhlasím so zmenou volebného poriadku na poslednú chvíľu pred 31. októbrom a so skutočnosťou, že opozičné strany nemohli menovať kandidátov do volebných obvodov. Súhlasím s Parlamentom v tom, že obmedzovanie demokratických noriem by sa nemalo tolerovať a že sloboda prejavu by sa mala dodržiavať. Chcela by som spoločne s Parlamentom odsúdiť vládu v Kyjeve za jej zlyhanie v tejto citlivej záležitosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) V slovanských jazykoch názov Ukrajina znamená pohraničie. Pre Rusov to bola vždy odľahlá provincia a teraz Ukrajina v dôsledku predposledného rozširovania hraničí aj s Európskou úniou.

Tentoraz však nechceme, aby sa pomenovanie miesta stalo osudným pre jeho obyvateľov. S opatrnosťou, ktorú vyžaduje rešpektovanie demokratickej vôle ľudí, je Európska únia dôsledná vo svojej úlohe globálneho aktéra, pričom vystupuje ako ručiteľ slobody, demokracie a plurality v situácii, v ktorej rešpektovanie takýchto hodnôt možno umožní, aby táto krajina dosiahla stabilitu, ktorú veľmi potrebuje.

Proces rozširovania nezahŕňa len hodnotenia strategickej a obchodnej povahy – aj keď tieto aspekty musia byť tiež považované sa podstatné –, ale predovšetkým neustále mierové úsilie o rozšírenie kultúrnej sféry s odkazom na univerzálne hodnoty, ktorých je EÚ symbolom.

Za posledných šesť rokov – od Oranžovej revolúcie, ktorá bude mať o niekoľko týždňov výročie – prešla krajina obdobím demokratickej stabilizácie. Dúfame, že naša fyzická prítomnosť v úlohe suseda podporí vytvorenie jedinečného demokratického povedomia a jeho rešpektovanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Mário David (PPE), písomne. (PT) Hlasujem za tento návrh uznesenia. Vzťahy medzi Európskou úniou a Ukrajinou, jedným z hlavných partnerov Únie spomedzi susedov na východe, sú veľmi dôležité pre stabilitu, bezpečnosť a blahobyt celej Európy. S vedomím toho, že majú spoločnú zodpovednosť v podporovaní stability, EÚ a Ukrajina zintenzívňovali rokovania a zameriavali sa na vytvorenie nových partnerstiev v rámci spolupráce. Tieto majú väčší dosah než obyčajná hospodárska spolupráca, keďže zahŕňajú aj oblasť právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, v ktorej musí Ukrajina veľa doháňať, čo potvrdil nedávny neúspech vo volebnom procese.

Chcel by som tiež zdôrazniť obrovský význam európskeho integračného procesu pre Ukrajinu, pretože musí uskutočniť potrebné hospodárske, sociálne a politické reformy. Vzhľadom na túto skutočnosť som presvedčený, že uzavretie dohody o pridružení je mimoriadne dôležité v súvislosti s účinnou realizáciou programu pridruženia EÚ – Ukrajina.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Napriek počiatočným krokom prezidenta Janukoviča a následným vyhláseniam zo strany ukrajinských orgánov o vôli Ukrajiny vstúpiť do EÚ, prijať európske modely dobrého riadenia a rešpektovať ľudské práva a civilné slobody svojich obyvateľov je nevyhnutné, aby sme ostali obozretní. V skutočnosti sa zvyšuje počet správ o prekážkach v oblasti slobody prejavu a zhromažďovania, politickom vplyve v médiách a v justičných orgánoch, ako aj v činnosti bezpečnostných služieb. Myslím si, že ak by Ukrajina dodržiavala sľuby svojich vedúcich politických predstaviteľov, bola by schopná vydať sa na cestu k členstvu, ktorej prvý krok by mal spočívať v inštitucionalizácii slobody a právneho štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Myslím si, že Ukrajina je jedným z najvýznamnejších strategických partnerov EÚ, preto musím vyjadriť svoje znepokojenie nad poskytnutím neprimeraných právomocí bezpečnostnej službe s cieľom zastrašovať mimovládne organizácie pôsobiace v tejto krajine a ovládnuť ukrajinské médiá. Je tiež dôležité zdôrazniť význam toho, že ukrajinské opozičné strany sa budú môcť zúčastniť volieb bez obmedzení alebo diskriminácie. Podľa mňa môžeme len naďalej podporovať vyhliadku Ukrajiny na európsku integráciu s cieľom zabezpečiť strategické partnerstvo do takej miery, do akej krajina pristúpi na odporúčania tohto uznesenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som za uznesenie o Ukrajine. Vyjadrujem však poľutovanie nad skutočnosťou, že tento Parlament už dvakrát odložil hlasovanie, v dôsledku čoho sa samit EÚ – Ukrajina, pre ktorý bolo uznesenie navrhnuté, uskutočnil pred naším hlasovaním. Európsky parlament považoval za svoju povinnosť a výsadu, že môže zaujať vlastné stanovisko pred pravidelným samitom s tretími krajinami, aby mohol svoje stanovisko včas oznámiť obom stranám. Účinok uznesenia, ktoré bolo prijaté neskôr, bude oveľa slabší. Ak toto oneskorenie spôsobili niektorí kolegovia s úmyslom, aby sme príliš neznepokojili novú ukrajinskú správu, potom ide nepochybne o krátkozrakú politiku.

EÚ je a bude otvorená vo všetkých oblastiach spolupráce, ale cenou tejto spolupráce nikdy nesmie byť prehliadanie alarmujúcich pokusov o zničenie významných úspechov Oranžovej revolúcie – slobodných volieb a slobody médií. Podporujem včerajšie vyhlásenie pána komisára De Guchta o tom, že existujú spoločné európske zásady, v ktorých nemôžeme robiť ústupky.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie o Ukrajine. Vítam úsilie, ktoré vynaložila súčasná vládnuca koalícia s cieľom obnoviť politickú stabilitu na Ukrajine, čo je základná podmienka upevnenia demokracie v krajine. Trvalá politická stabilita sa dá zabezpečiť jedine prostredníctvom ústavných zmien, ktoré ustanovujú jasné oddelenie právomocí, ako aj náležitý systém kontrol a rovnováhy medzi výkonnými, zákonodarnými a súdnymi zložkami moci a v rámci nich.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Vzhľadom na vyhlásenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (OBSE/ÚDIĽP), podľa ktorých bola splnená väčšina medzinárodných noriem, sú nedávne voľby, ktoré sa konali na Ukrajine, signálom, že táto krajina sa ďalej pozitívne rozvíja a posúva k budúcej integrácii do EÚ. Je však dôležité, aby boli politici a orgány na Ukrajine odhodlané čoskoro dosiahnuť politickú a hospodársku stabilizáciu. Na jej dosiahnutie je potrebné zaviesť nevyhnutné ústavné reformy, ktoré upevnia zásady právneho štátu, zavedú sociálne trhové hospodárstvo, obnovia úsilie v oblasti boja proti korupcii a zlepšia podmienky na podnikanie a investície.

 
  
MPphoto
 
 

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne.(LT) Nedávne komunálne voľby na Ukrajine rozšírili vplyv strany prezidenta Janukoviča na regióny. Zmeny vo volebnom poriadku uskutočnené niekoľko mesiacov pred voľbami, ktoré opäť zaviedli väčšinový systém, vrazili, žiaľ, ešte väčší klin medzi vládu a opozíciu a vytvorili základ pre obvinenia vlády z nedemokratických úmyslov. Uznesenie tiež vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedávnym zvýšeným porušovaním slobody prejavu a slobody zhromažďovania a obmedzovaním slobody médií. Hlasoval som za prijatie uznesenia, pretože žiada, aby Ukrajina, ktorej dlhodobým cieľom je členstvo v EÚ, prijala právne predpisy, ktoré upravujú činnosť médií v súlade s medzinárodnými normami, a zdôrazňuje potrebu posilniť nezávislosť a efektívnosť štátnych inštitúcií. To je jediný spôsob, ako zaručiť fungovanie demokracie a právneho štátu v krajine. Podporujem žiadosti, ktoré vyjadrili autori uznesenia, aby Kyjev spoločne s členskými štátmi EÚ pokračoval v modernizácii infraštruktúry dodávok energie a uskutočnil projekty zamerané na diverzifikáciu zdrojov energie. Vítam akčný plán liberalizácie vízového režimu, ktorý stanovuje praktické usmernenia na jeho rýchle zavedenie: posilnenie právneho štátu na Ukrajine a uplatňovanie základných práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Som presvedčený, že zlepšovanie vzťahov so susediacim štátom – v tomto prípade štátom Východného partnerstva –, uzatváranie obchodných dohôd, posilnenie výmeny informácií a pomoc občanom v rámci cestovania medzi rôznymi krajinami predstavuje základnú oblasť, ktorej by sa EÚ nikdy nemala vzdať. Z tohto dôvodu som hlasoval za návrh uznesenia o Ukrajine. Úplne súhlasím s obsahom uznesenia, ktoré spolu s uplatnením akčného plánu vytvorí podmienky na liberalizáciu krátkodobých víz v EÚ a posilní pozíciu Únie v súvislosti s demokratickým vývojom krajiny po nedávnych komunálnych voľbách. Uznesenie tiež umožní Ukrajine, aby sa zúčastnila na programoch Únie a teraz, keď Kyjev vstúpil do energetického spoločenstva, stanoví uplatňovanie nových právnych predpisov o zemnom plyne.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Nový politický kontext a inštitucionálny rámec na Ukrajine, ako aj pripravenosť novozvoleného prezidenta Viktora Janukoviča a ukrajinského parlamentu (Verchovna rada) potvrdiť odhodlanie Ukrajiny na vstup do Európskej únie, sú ďalšími krokmi smerom k začiatku prístupového procesu.

Podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii sa môže Ukrajina uchádzať o členstvo v EÚ rovnako ako akýkoľvek iný európsky štát, ktorý dodržiava zásady slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu.

Hlasovala som za toto uznesenie, ktoré určuje návrhy, ktoré majú byť oznámené ukrajinským orgánom. Ešte máme pred sebou dlhú cestu, pokiaľ ide o dosiahnutie inštitucionálnej stability, ktorá uznáva plnú účasť všetkých politických aktérov a povedie k zdravým prenosom právomoci. Dúfam, že silné historické, kultúrne a hospodárske väzby, ktoré spájajú EÚ s Ukrajinou, budú upevnené a časom umožnia Ukrajincom vstúpiť do Únie. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť význam posilnenia spolupráce týkajúcej sa výmen mladých ľudí a študentov a rozvoja štipendijných programov, ktoré Ukrajincom umožnia oboznámiť sa s EÚ a jej členskými štátmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Toto uznesenie predstavuje relatívny konsenzus, keď tvrdí, že Ukrajina sa podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii môže uchádzať o pristúpenie do EÚ rovnako ako akákoľvek iná európska krajina, ktorá podporuje zásady slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu. Tiež zdôrazňuje, že Ukrajina, ktorá má v úmysle vstúpiť do Európskej únie, má silné historické, kultúrne a hospodárske väzby s Európskou úniou a je jedným z kľúčových partnerov spomedzi krajín susediacich na východe, keďže má významný vplyv na bezpečnosť, stabilitu a blahobyt celého kontinentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne.(LT) Po komunálnych voľbách v Kyjeve na začiatku roka si väčšina ľudí myslela, že nadišiel koniec Ukrajiny. Ide o to, že nová ukrajinská vláda je pragmatickejšia a otvorenejšia voči reformám, než sa očakávalo. Úzka spolupráca s Ukrajinou je dôležitá, ak existuje aspoň minimálna šanca na zabezpečenie stability v regióne. Za posledné roky sa z Ukrajiny stalo politické futbalové ihrisko, na ktorom Rusko a krajiny Západu zápasili o vplyv počas Oranžovej revolúcie a posledných volieb. Nie je dôležité, či sa Ukrajina rozhodne pre Rusko alebo Západ. Teraz má EÚ príležitosť na uplatnenie novej politiky voči Ukrajine, ktorá by zahŕňala Rusko. Naša krajina, Litva, tu tiež zohráva svoju úlohu.

Bezpečnosť a energetika sú dve oblasti, kde bude potrebná dlhodobá spolupráca s cieľom riešiť niektoré z problémov Kyjeva. Zatiaľ čo Ukrajina vynakladá úsilie na modernizáciu svojho hospodárstva a lepšiu integráciu do Európy, je dôležité, aby sa rešpektovali demokratické zásady a ľudské práva. Preto úprimne dúfam, že na samite EÚ – Ukrajina 22. novembra dosiahneme udržateľný pokrok.

 
  
MPphoto
 
 

  Joachim Zeller (PPE), písomne.(DE) Pád Sovietskeho zväzu poskytol ľuďom na Ukrajine prvú príležitosť v histórii, aby rozhodli o svojej budúcnosti ako slobodný a samostatný národ. Štáty a občania Európy dlhujú veľkému ukrajinskému národu solidaritu a podporu, pretože počas stalinského režimu a druhej svetovej vojny zaplatil obrovskú cenu prostredníctvom niekoľkomiliónových strát na životoch. Oranžová revolúcia dokázala, že ľudia na Ukrajine chcú vybudovať svoju budúcnosť v demokratických podmienkach a za podpory právneho štátu. Na to by nikdy nemali zabudnúť tí, ktorí majú na Ukrajine politické, hospodárske a sociálne zodpovednosti. Riadenie nedávnych regionálnych volieb a udalosti pred a po voľbách na Ukrajine vyvolávajú pochybnosti, či akcie tých, ktorí majú politickú zodpovednosť na Ukrajine, sú skutočne vyjadrením zásad slobody, demokracie a právneho štátu. Súčasné uznesenie posilňuje pozíciu Európskeho parlamentu, na základe ktorej sa Ukrajinci môžu spoľahnúť na solidaritu európskych občanov, zatiaľ čo zároveň žiada ukrajinských politikov, aby rešpektovali vôľu svojich občanov žiť podľa zásad demokracie, slobody a právneho štátu. Ako signatár som hlasoval za tento spoločný návrh uznesenia.

 
  
  

Správa: Yannick Jadot (A7-0310/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože si myslím, že Európska únia musí prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy a posilniť týmto spôsobom svoju hospodársku konkurencieschopnosť prostredníctvom úspory energie a obnoviteľných zdrojov energie, dvoch oblastí, ktoré môžu pomôcť v zlepšovaní jej energetickej bezpečnosti a ktoré majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest.

Aby však mohla vykonávať túto úlohu a využívať výhody konkurencieschopnosti, bude musieť EÚ upraviť svoje obchodné politiky, či už sú dvojstranné, regionálne, alebo viacstranné, keďže obchod s tovarom a službami je zodpovedný za približne 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov. Mala by podporovať zmeny paradigmy, ktoré je potrebné zaviesť do výrobných a spotrebných metód a investičných stratégií. Tiež by mala aktívne pristupovať k emisiám v oblasti medzinárodnej dopravy a zabezpečiť, aby rozvojové krajiny mali prístup k technológiám, ktoré chránia klímu. Napriek tomu, že EÚ má v tejto otázke pred sebou ešte dlhú cestu, už došlo k významným príspevkom predovšetkým v súvislosti s nezákonným dovozom dreva, biopalív a emisií v odvetví leteckej dopravy.

 
  
MPphoto
 
 

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. (RO) Obchod s tovarom a službami je zodpovedný za približne 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov. Som za vykonávanie obchodných politík zameraných na rozlišovanie medzi výrobkami a službami, ktoré je založené na ich vplyve na klímu. Hlasovala som za toto uznesenie, pretože stanovuje ďalšie kroky, ktoré umožnia Európskej únii pokračovať v tejto ceste, posilňuje pozitívnu interakciu medzi obchodom a ochranou klímy a podporuje spravodlivé ceny v medzinárodnom obchode, pričom zamedzuje úniku uhlíka.

Chcem zdôrazniť, že Európska únia nie je schopná prevziať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, ak nedokáže posilniť konkurencieschopnosť svojho hospodárstva prostredníctvom úspory energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Toto sú dve oblasti, ktoré majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a vytvárania pracovných miest a ktoré môžu zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Na samite OSN o zmene klímy v decembri 2009 nebola Európska únia, žiaľ, schopná zohrávať úlohu, ktorú chcela. Podľa mňa je dôležité, aby EÚ ako priekopník v otázkach udržateľného rozvoja rozšírila svoje záväzky o politiku medzinárodného obchodu. Z tohto dôvodu som v predvečer samitu v Cancúne spolu so svojimi kolegami poslancami chcela dať aktívny mandát delegácii, ktorá bude obhajovať európske stanovisko. Žiadame Európsku komisiu, aby rozlišovala dovážané tovary na základe ich ekologickej stopy a vytvorila program na monitorovanie uhlíka pre všetky obchodné politiky. Vzhľadom na skutočnosť, že boj proti zmene klímy ovplyvňuje konkurencieschopnosť, žiada naše uznesenie, aby boli všetky priemyselné odvetvia oboznámené s nebezpečenstvom úniku uhlíka a aby sa zrušilo dotovanie fosílnych palív, predovšetkým daňové úľavy pre letecký priemysel.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. (LT) Hlasoval som za toto uznesenie. V boji proti zmene klímy sú prioritami Európy úspora energie a obnoviteľné zdroje energie. Pomáhajú v zlepšovaní energetickej bezpečnosti EÚ a majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a s rozvojom ekologickej energie aj v oblasti tvorby pracovných miest. Tento boj má však aj negatívny vplyv na konkurencieschopnosť celého trhu EÚ. Pravidlá medzinárodného obchodu sú kľúčové pre boj proti zmene klímy, ale v dohode Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa priamo nespomína zmena klímy, potravinová bezpečnosť alebo rozvojové ciele tisícročia. Podľa mňa je potrebné zmeniť pravidlá WTO, aby sa zabezpečila súdržnosť a súlad so záväzkami prijatými v rámci Kjótskeho protokolu a s viacstrannými dohodami v oblasti životného prostredia. To by zaručilo dodržiavanie rovnakých noriem vo všetkých krajinách, pretože momentálne majú niektoré krajiny v dôsledku dotovania cien energií a neuplatňovania obmedzení alebo kvót na emisie CO2 väčšiu konkurenčnú výhodu a nie sú stimulované k tomu, aby pristúpili k mnohostranným dohodám týkajúcim sa zmeny klímy.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za túto správu, pretože identifikuje strategické ciele a fázy, ktorými by sa Európska únia mohla naďalej riadiť vo svojom úsilí o dosiahnutie lepšej dohody o zmene klímy. Chcela by som zdôrazniť, že Európska únia už vykonala prvé kroky správnym smerom: v oblasti dovozu nezákonne získaného dreva, biopalív a emisií v leteckom priemysle. Rada by som upozornila na to, že boj proti zmene klímy predstavuje faktor v rámci konkurencieschopnosti, pričom prioritami Európy sú úspora energie a obnoviteľné zdroje energie, ktoré pomáhajú v zlepšovaní energetickej bezpečnosti EÚ a majú obrovský potenciál v oblasti priemyselného rozvoja, inovácií, regionálneho rozvoja a tvorby pracovných miest.

Keďže výsledkom kodanského samitu OSN o klíme bola dohoda, ktorá je sklamaním, Európska únia musí teraz vystupovať zrozumiteľnejšie, jednotne a účinne. Mala by venovať viac pozornosti cieľom v oblasti znižovania emisií a podpory rozvojových krajín, ktoré sú v súlade s odporúčaniami vedcov a žiadosťami Parlamentu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alain Cadec (PPE), písomne.(FR) Správa pána Jadota nám pripomína, že obchod s tovarom a službami je zodpovedný za približne 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je skutočnosť, ktorá by sa mala zohľadniť v úsilí riešiť zmenu klímy. Napriek tomu, že Európska únia zaviedla ambiciózne politiky ochrany klímy, je potrebné zohľadniť túto politickú prioritu aj v obchodných politikách. Rovnako ako spravodajca musím vyjadriť poľutovanie nad tým, že krajiny, ktoré dotujú ceny energií a nedokážu obmedziť alebo zaviesť kvóty na emisie CO2, môžu využívať konkurenčnú výhodu. Je škoda, že tieto krajiny nemajú záujem o podpísanie viacstranných dohôd o zmene klímy a podporujú tým nespravodlivú hospodársku súťaž. Obchodná politika Európskej únie nie je samoúčelná – musí ostať politickým regulačným nástrojom. Musíme zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a nesmieme dovoliť, aby sa naše snahy o riešenie zmeny klímy stali nevýhodou z hľadiska svetového obchodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Záväzok Európskej únie obmedziť emisie CO2 sa nedá splniť zásadami správania a ideologickými argumentmi. Bez ohľadu na dôsledky tohto problému a bez ohľadu na častokrát radikálne riešenia vychádzajúce z viac či menej opodstatnených štúdií sme zodpovední za to, aby sme nespôsobovali zmeny v životnom prostredí, pretože si nie sme celkom istí, akým problémom budeme čeliť.

V tomto kontexte musia svoju úlohu zohrávať obchodné politiky. Je jednoduché žiadať členské štáty, aby znížili emisie, ak sa však väčšina výrobných závodov znečisťujúcich ovzdušie premiestni do krajín za našimi hranicami, toto opatrenie je zbytočné. Podporovať kampane s cieľom zvýšiť spotrebu miestnych výrobkov je politicky výhodné, ak však na ich výrobu využívame suroviny a polotovary pochádzajúce z druhého konca sveta, nemá to význam. Správať sa zodpovedne znamená tiež uplatňovať dôslednú obchodnú politiku založenú na starostlivom zvážení všetkých faktorov, ktoré s touto problematikou súvisia. Ak budeme pred týmto problémom zatvárať oči, oklameme predovšetkým samých seba.

 
  
MPphoto
 
 

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. (RO) Hlasoval som za uznesenie, pretože sa domnievam, že text spravodajcu smeruje k tomu, aby Európska únia prijala ambiciózne záväzky v boji proti zmene klímy. Toto uznesenie navrhuje zníženie emisií skleníkových plynov na úrovni EÚ až o 30 %. Podporujem tento ambiciózny návrh a zároveň si myslím, že úsilie EÚ sa musí podporiť globálne úsilím veľkých priemyselných krajín. Musíme v podstate nájsť spôsob, ako do tohto úsilia zapojiť aj medzinárodných aktérov, ktorí nie sú veľmi ochotní nás nasledovať. Navyše som ako tieňový spravodajca za Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente predložením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k pôvodnému textu zdôraznil potrebu vytvoriť medzinárodnú environmentálnu organizáciu a v reforme všeobecného systému preferencií (VSP) zaviesť ekologické kritériá.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Obchodné politiky EÚ majú dosah na klímu a zodpovednosť EÚ sa nemôže obmedziť na zníženie emisií skleníkových plynov v Únii. Veľká väčšina poslancov Európskeho parlamentu hlasovala za túto správu, ktorá sa usiluje zlepšiť prepojenie medzi obchodom a opatreniami v oblasti klímy prostredníctvom návrhov na znevýhodnenie výrobkov na základe ich vplyvu na životné prostredie a vytvoriť program na monitorovanie uhlíka pre všetky obchodné politiky. Mrzí ma, že konzervatívci neboli ochotní podporiť niektoré ambicióznejšie návrhy. Schválenie tejto správy je však napriek tomu jasnou výzvou, aby sa ekologické hľadiská stali neoddeliteľnou súčasťou nášho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za správu o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, pretože vzhľadom na to, že obchod s tovarom a službami zodpovedá približne za 20 % celosvetových emisií skleníkových plynov, je potrebné prijať opatrenia na zníženie globálneho otepľovania na úrovni spoločnej obchodnej politiky.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Po pate na kodanskej konferencii o zmene klímy je dôležité, aby Európska únia pokračovala v ceste, ktorou išla doteraz, pokiaľ ide o vážny záväzok trvalo udržateľného rozvoja a snahu o zníženie emisií CO2, bez toho, aby to ohrozilo európsky priemysel. Žiadny európsky záväzok znížiť emisie však nesmie zabúdať na hospodársku účinnosť alebo znižovať hospodársku udržateľnosť členských štátov, ktoré v súčasnosti zažívajú nebývalú hospodársku krízu. Nesmieme dopustiť, aby zvýšený technologický transfer do rozvojových krajín predstavoval spôsob riešenia úniku uhlíka a nesmieme dovoliť, aby politiky vytvorené s cieľom znížiť emisie CO2 odsudzovali európsky priemysel.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Výsledkom kodanského samitu OSN o klíme bola dohoda, ktorá je sklamaním, pretože nie je schopná obmedziť globálne otepľovanie pod 2°C. Táto dohoda navyše nie je ani globálna, ani záväzná. EÚ zďaleka nie je hlavným vinníkom tohto neúspechu. Naopak, EÚ stojí na čele boja proti zmene klímy a bolo by potrebné ju povzbudiť, aby na tejto vedúcej pozícii stavala, ale nezabúdajme na obrovskú snahu našich priemyselných odvetví prihliadať na povinné zníženie emisií v Európe.

Treba poznamenať, že EÚ zodpovedá približne za 15 % svetových emisií, pričom sa odhaduje, že do roku 2030 toto percento klesne na 10 %, zatiaľ čo USA, Čína a India zodpovedajú za polovicu svetových emisií a toto číslo sa bude naďalej zvyšovať. Pokiaľ ide o medzinárodnú obchodnú politiku EÚ v kontexte zmeny klímy, napriek tomu, že ostatní s nami nesúhlasia, mali by sme zamerať úsilie na vedecký výskum, technologické inovácie v oblasti bezuhlíkových energetických zdrojov, energetickú účinnosť a vytváranie ekologických pracovných miest s cieľom zvýšiť našu konkurencieschopnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Zavedenie väčšiny opatrení navrhovaných v tejto správe ešte neznamená, že urobíme pozitívny krok v boji proti zmene klímy. Naopak, podpora Lisabonskej zmluvy a „voľného obchodu“, vykonávanie nič neriešiacich kontrol v oblasti znečisťovania životného prostredia spôsobeného liberalizáciou obchodu situáciu v oblasti životného prostredia ešte zhoršia, čo stále viac ohrozuje našu planétu a jej obyvateľov. Ide o to, či budeme tolerovať pretrvávajúce bezuzdné využívanie prírodných zdrojov, ľudí a krajín v úsilí slúžiť dominantnému kapitalistickému systému, ktorý je v trvalej kríze. Pokiaľ ide o nás, my ho nepodporujeme, preto nesúhlasíme s tým, aby sa pokračovalo vo vykonávaní kontroly emisií prostredníctvom systému obchodovania s emisiami, ktorého výsledkom nie je znižovanie emisií, ale, naopak, ich zvyšovanie: nesúhlasíme s intenzívnejším otváraním trhov a deľbou práce na svetovej úrovni, v dôsledku čoho by sa kapitál EÚ mohol dostať pod kontrolu zdrojov rozvojových krajín, ktorým sa znížia náklady a zvýšia zisky, a nesúhlasíme s ekologickým kapitalizmom, ktorý sa spája s „ochranou klímy a liberalizáciou obchodu“ a s „obchodom s environmentálnym tovarom a službami“.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) EÚ je zodpovedná za začlenenie aspektov environmentálnej politiky v oblasti obchodu do svojej medzinárodnej obchodnej politiky. Podporujem prvé kroky, ktoré EÚ v tomto smere urobila vo svojich obchodných dohodách. Ešte stále je však čo zlepšovať. Nemohla som však podporiť článok 48. Poľnohospodárske dotácie sú nevyhnutné pre bezpečnosť potravín a nezávislosť 500 miliónov Európanov a podľa mňa majú kľúčový význam. Dotácie taktiež umožňujú podporovať rozmanitosť v poľnohospodárstve a prispievajú k ochrane krajiny.

 
  
MPphoto
 
 

  Astrid Lulling (PPE), písomne.(FR) Hlasovala som proti správe o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, pretože absolútne nesúhlasím s názorom a argumentáciou pána spravodajcu. Požiadavka správy posilniť ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov by bez ohľadu na záverečné výsledky medzinárodných rokovaní v konečnom dôsledku oslabila konkurencieschopnosť európskych podnikov. Návrh pána spravodajcu kompenzovať toto znevýhodnenie protekcionistickými opatreniami, ako sú daň z uhlíka na hraniciach Únie a regulované minimálne ceny CO2, by v porovnaní s ostatnými odvetviami priemyselného reťazca prehĺbil konkurenčný deficit. Tieto opatrenia by navyše poškodili zahraničnú obchodnú politiku Únie, pretože by sa skomplikovalo začlenenie budúcich dohôd o voľnom obchode, či už bilaterálnych, alebo multilaterálnych, do tejto politiky.

Vlaňajšia konferencia v Kodani potvrdila, že ak bude Európska únia postupovať jednostranne, jej klimatická politika je odsúdená na neúspech. Hospodárski partneri EÚ totiž nedovolia, aby sme im diktovali európske ciele alebo metódy. Únia musí podporovať podniky v úsilí znížiť spotrebu energie a zároveň si udržať medzinárodnú konkurencieschopnosť. Pragmatickejší prístup v medzinárodných rokovaniach by bol začiatkom.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, v ktorej sa uvádza, ako môže obchodná politika EÚ prispieť k boju proti zmene klímy. Pán Jadot chce, aby EÚ prevzala v tejto oblasti medzinárodnú vedúcu úlohu a aby preskúmala možnosť, ako môže daň z finančných transakcií, reforma WTO (najmä jej antidampingových pravidiel), zabrániť Európskej investičnej banke v poskytovaní pôžičiek na projekty, ktoré majú negatívny vplyv na klímu, a ako zrušiť dotácie na vývoz poľnohospodárskych produktov – pokiaľ ide o mňa, všetky tieto opatrenia vítam.

 
  
MPphoto
 
 

  Marisa Matias (GUE/NGL), písomne.(PT) Obchod s tovarom a službami je zodpovedný približne za 20 % objemu celosvetových emisií skleníkových plynov. Emisie spojené so spotrebou v mnohých členských štátoch prevyšujú emisie spojené s výrobou. Európska únia musí proti týmto „vymeneným“ emisiám bojovať. Len tak môžeme začať účinne riešiť problematiku zmeny klímy. EÚ nemôže napríklad na jednej strane financovať boj proti odlesňovaniu a na druhej strane podporovať dovoz výrobkov z dreva a biopalív. EÚ musí zmeniť svoje výrobné a spotrebné modely a neobmedzovať sa na outsourcing svojich emisií. EÚ musí rozvinúť svoje obchodné politiky smerom k rozlišovaniu výrobkov v závislosti od ich vplyvu na klímu a podporiť tak nevyhnutné zmeny spôsobu výroby a spotreby a investičných stratégií.

Nesmieme spochybňovať klimatické politiky našich obchodných partnerov s cieľom zvyšovať podiel európskeho trhu. EÚ musí aktívne pristupovať k emisiám v oblasti medzinárodnej dopravy a zabezpečiť, aby rozvojové krajiny mali prístup k technológiám, ktoré chránia klímu. Keďže správa obsahuje takéto opatrenia, hlasovala som za jej schválenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Vytvoriť rovnováhu medzi medzinárodnou obchodnou politikou a naliehavými požiadavkami súvisiacimi so zmenou klímy nie je jednoduché, ale musíme vyvinúť úsilie a výrazne znížiť úroveň emisií skleníkových plynov, za ktoré je zodpovedný medzinárodný obchod. Toto znižovanie však nesmie byť na úkor straty konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, predovšetkým v čase vážnej hospodárskej krízy a rastúcej nezamestnanosti. Musíme vytvoriť ekologicky prijateľné politiky, ktoré budú zároveň stimulovať hospodárstvo a znižovať alarmujúcu mieru nezamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Táto správa je snahou vyriešiť problém globalizácie, problém, ktorý si EÚ vytvorila sama. V krajinách mimo Európskej únie sa vyrábajú lacné výrobky v úplne odlišných podmienkach a potom sa tieto výrobky lacno dovážajú do Európy, čo vytvára tlak na úroveň európskych miezd a oslabuje naše hospodárstvo.

Táto správa sa zaoberá oveľa vyššou úrovňou emisií CO2, ktoré sa v dôsledku toho produkujú. Správa však nežiada primerané komerčné znevýhodnenie týchto výrobkov, práve naopak, podporuje rozdávanie európskych technológií a skúseností po celom svete. To nijako nepomôže zmierniť problém globalizácie, naopak, situácia sa ešte zhorší. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie Parlamentu o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy, pretože vítam ambiciózny cieľ Európskej rady znížiť objem emisií skleníkových plynov v Európe do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňou roku 1990, keďže tento cieľ je nevyhnutný pre návrat EÚ na poprednú pozíciu v rámci medzinárodných iniciatív v oblasti klímy, čo by malo podnietiť aj iné krajiny k prijatiu ambicióznejších záväzkov.

Chcela by som zdôrazniť význam dosiahnutia medzinárodne záväznej dohody o ochrane klímy a jednoznačne podporujem otvorenie verejnej diskusie o vytvorení medzinárodnej environmentálnej organizácie. Domnievam sa tiež, že je nevyhnutné posilniť pozitívnu interakciu medzi obchodom a ochranou klímy, presadiť spravodlivejšie ceny v medzinárodnom obchode a zamedziť úniku uhlíka, podporiť diferenciáciu výrobkov v závislosti od ich vplyvu na klímu, zabezpečiť, aby liberalizácia obchodu neohrozovala ambiciózne politiky v oblasti klímy, aby sa doprava v plnej miere začlenila do problematiky vzťahu obchodu a zmeny klímy, aby sa posilnili nástroje na zabezpečenie previazanosti obchodu a klímy a aby sa zlepšila previazanosť obchodnej a klimatickej politiky EÚ z hľadiska rozvojových krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne.(RO) Ak chce Európska únia zohrávať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, musí zvýšiť konkurencieschopnosť svojho hospodárstva prostredníctvom úspory energie a využívaním obnoviteľných zdrojov energie. Tieto dve oblasti môžu zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ a ponúknuť vyšší potenciál priemyselného rozvoja, inovácií, územného rozvoja a vytvárania pracovných miest.

EÚ musí zároveň zmeniť všetky svoje obchodné politiky, či už bilaterálne, regionálne alebo multilaterálne. Toto opatrenie je nevyhnutné, pretože obchod s tovarom a službami zodpovedá približne za 20 % objemu emisií skleníkových plynov. Tento projekt je náročný. EÚ však už urobila prvé kroky správnym smerom v oblasti nelegálneho dovozu dreva, biopalív a emisií z leteckej dopravy. Cieľom tejto správy, ktorá vznikla po mnohých diskusiách s podnikmi, združeniami, zástupcami odborových zväzov a Komisie, je definovať ďalšie kroky, ktoré by umožnili EÚ pokračovať týmto smerom.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) Na samite OSN o klíme v Kodani sa dospelo k dohode, ktorá je sklamaním, pretože nie je schopná obmedziť globálne otepľovanie pod 2 °C. Kodanská dohoda zároveň nie je ani globálna, ani záväzná. Za tento neúspech ani zďaleka v prvom rade nezodpovedá EÚ. Jej nedostatočná jednota a neschopnosť hovoriť jednohlasne, neschopnosť zosúladiť ciele na zníženie objemu emisií a podporu rozvojových krajín s odporúčaniami vedcov a žiadosťami Európskeho parlamentu často viedli k tomu, že jej hlas nebolo počuť a že konala neúčinne. Prečo existuje toľko problémov? Na to, samozrejme, neexistuje jediná odpoveď. Podstatná časť problému však vyplýva zo skutočnosti, že mnohé krajiny ešte naplno nezažili ekologickú transformáciu svojich hospodárstiev a naďalej pochybujú o jej hospodárskych, sociálnych a demokratických výhodách. Tieto pochybnosti pretrvávajú napriek tomu, že existuje veľa štúdií a pozitívnych skúseností v oblasti prechodu k udržateľnej energetike, poľnohospodárstvu či doprave.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne. (IT) Sme zásadne proti tejto práve, pretože nemôžeme akceptovať jej neobjektívny postoj, ktorý je v úplnom rozpore s hospodárskymi záujmami našej spoločnosti a podnikov. Myslieť si, že Európa vyrieši problém úniku emisií CO2 do ovzdušia celkom sama, je čistá ilúzia. Vlani sme na kodanskej konferencii žiadali priveľa, napriek tomu sme sa nepoučili a na nadchádzajúcu konferenciu o zmene klímy v Kankúne znovu pripravujeme dokument, ktorý žiada priveľa. Pokiaľ ide o výsledok hlasovania o tomto texte v Parlamente, nemáme žiadne pochybnosti: skončí v koši presne tak ako predchádzajúci text. Táto správa sa zrejme pokúša načrtnúť hlavné body nadchádzajúceho dokumentu, ktorý sa pripravuje v súvislosti so samitom o zmene klímy (COP 16).

 
  
  

Správa: Yannick Jadot (A7-0310/2010) a návrh uznesenia (RC-B7-0616/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Robert Goebbels (S&D), písomne.(FR) Pokiaľ ide o prácu Európskeho parlamentu v oblasti zmeny klímy, nevidím v nej logiku. Podľa mnohých poslancov Európskeho parlamentu by Únia mala čoraz viac znižovať emisie – o 30 %, 40 %, 50 % –, no zatiaľ neplníme ciele slávnej stratégie Európa 2020. Platí to o to viac, že zvyšok sveta si snahu Európy vôbec nevšíma. V Kodani „sa dosiahla dohoda medzi Američanmi, Číňanmi, Indmi, Brazílčanmi a Afričanmi“. Európska únia nedostala ani pozvánku.

Dohoda v Kankúne o slávnych certifikátoch CO2 nebude „záväzná“, pretože zákonodarcovia Spojených štátov, Kanady a Austrálie majú dobrý dôvod, prečo to nechcú, a Čína, India, Brazília a ďalšie krajiny sa nenechajú obmedzovať týmto spôsobom. Európska únia by mala viac investovať do nových technológií a nie do činností, ktoré slúžia len na finančné špekulácie.

 
  
  

Správa: Harlem Désir (A7-0317/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. (FR) Sociálna zodpovednosť podnikov v medzinárodných dohodách vedie k lepšiemu riadeniu globálneho hospodárstva, podporuje spravodlivejšiu, sociálnejšiu a humánnejšiu globalizáciu a napomáha trvalo udržateľný rozvoj. V čase globalizácie podporujem tento návrh, ktorý sa zameriava na presadzovanie morálnejších obchodných praktík v medzinárodnom obchode.

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. (PT) Globalizácia a finančná a sociálna kríza zvýšili potrebu prísnejších pravidiel v oblasti svetového hospodárstva, pretože medzinárodná obchodná politika v súčasnosti slúži iba záujmom niekoľkých hospodárskych subjektov, ktoré využili otvorenie trhov na externalizáciu časti svojej produkcie a diverzifikáciu svojich zásobovacích reťazcov v krajinách s nízkymi výrobnými nákladmi a s minimálnym regulačným rámcom.

Preto súhlasím so zásadami navrhovanými v tejto správe, ktoré sú zamerané na uskutočňovanie obchodu takým spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi EÚ, najmä jej zahraničnou politikou. To je možné dosiahnuť zavedením sociálnej a environmentálnej zodpovednosti v obchode, aby sa prestali porušovať zásady sociálnej zodpovednosti. Tento sociálny damping sa musí regulovať schválením návrhov v tejto správe, najmä tých, ktoré sa týkajú mechanizmov súdnej spolupráce medzi EÚ a partnerskými krajinami a ktoré umožňujú trestné stíhanie nadnárodných spoločností za závažné priestupky v oblasti životného prostredia alebo ľudských práv, a prostredníctvom prijatia novej iniciatívy Komisie.

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Od skončenia druhej svetovej vojny Európska únia masívne profitovala z otvárania medzinárodných trhov. Európsky sociálny model, ktorý sa zároveň spájal s globalizáciou v Európe, žiaľ, nemal veľký vplyv na medzinárodné obchodné rokovania. Toto je cieľom uznesenia, za ktoré som tento týždeň hlasovala. Týmto textom uznesenia som chcela vyzvať Európsku úniu, aby urobila hrubú čiaru za sociálnym dampingom. Uznesenie žiada, aby sa pojem sociálna zodpovednosť podnikov, ktorý je uznávaný aj OECD, Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a OSN, začlenil do všeobecného systému preferencií. Uznesenie taktiež vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové štúdie vplyvu s cieľom posúdiť účinky obchodných dohôd na európske malé a stredné podniky (MSP). A napokon, uznesenie stanovuje, aby všetky nové dohody automaticky obsahovali doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov. Európska únia musí rovnako ako v oblasti trvalo udržateľného rozvoja nielen rozprávať, ale aj konať, podporovať svoj sociálny model a spolu s globalizáciou ho využívať na dosiahnutie pokroku.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za túto správu, pretože stanovuje návrhy Európskeho parlamentu, ktoré prinášajú konkrétne opatrenia na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov v kontexte obchodnej politiky Európskej únie. Chcela by som zdôrazniť, že medzinárodná hospodárska a finančná kríza vyvolala celosvetovú sociálnu krízu, a táto skutočnosť len zvýšila potrebu zaviesť prísne pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby sa svetová ekonomika kontrolovala účinnejšie a aby sa nerozvíjala na úkor našich spoločností. V prípade Európy musí byť obchodná politika v súlade so všetkými cieľmi Únie a najmä s cieľmi jej vonkajšej politiky. Okrem toho je veľmi dôležité, aby obchodná politika Európy nepoškodzovala jej sociálny model a jej environmentálnu politiku, ale naopak, aby prispievala k ich ochrane.

Súhlasím s výzvou Európskeho parlamentu, v ktorej žiada Európsku komisiu, aby zdokonalila svoj vzor štúdií vplyvu na trvalú udržateľnosť, aby náležite odrážal hospodárske, sociálne, ľudskoprávne a environmentálne dôsledky obchodných rokovaní vrátane cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy. Komisia by navyše mala nadviazať na dohody o obchode s partnerskými krajinami EÚ vypracovávaním – pred podpisom obchodnej zmluvy a po jej podpise – štúdií hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť s prihliadnutím najmä na zraniteľné odvetvia.

 
  
MPphoto
 
 

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne.(RO) EÚ zohráva kľúčovú úlohu v úsilí vytvoriť nový systém riadenia. Vzhľadom na tento cieľ je nevyhnutné podporiť súlad medzi politikami medzinárodných inštitúcií. Je čoraz jasnejšie, že EÚ musí prihliadať na obchodné politiky, ktoré chce schváliť pri revidovaní svojej obchodnej stratégie. Ak chce EÚ vyslať jasný antiprotekcionistický signál, musí zabezpečiť spravodlivý medzinárodný obchod.

Európska únia musí obhajovať svoje obchodné záujmy a zároveň zabezpečiť, aby aj ostatní dodržiavali jej normy a hodnoty. Nesmieme zabúdať, že podniky v Európe sú povinné dodržiavať prísne sociálne a environmentálne pravidlá. EÚ musí mať možnosť vyžadovať reciprocitu od svojich obchodných partnerov a najmä od rozvíjajúcich sa krajín, ako aj podporovať požiadavky na kvalitu a trvácnosť najmä potravinárskych produktov, ktoré vstupujú na jej územie, s cieľom chrániť spravodlivý obchod. Únia musí vytvoriť dialóg so svojimi partnermi a nájsť spoločný základ pre vyjadrenie svojich hodnôt. Na základe snahy o transparentnosť a vytvorenie dialógu a vzhľadom na nové právomoci musí Európsky parlament zohrávať kľúčovú úlohu, keďže má povinnosť dať rokovaniam politický a morálny mandát.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. (PT) V súvislosti s hospodárskou globalizáciou a medzinárodným obchodom sledujeme zvýšený konkurenčný tlak medzi krajinami, ktorý niekedy vedie k vážnemu porušovaniu ľudských práv a poškodzovaniu životného prostredia. Hlasovala som za túto správu, pretože podľa môjho názoru je mimoriadne výstižná v tom, že zabezpečuje vytvorenie trvalo udržateľnejších politík, ktoré prihliadajú na sociálne a environmentálne otázky, najmä podporou sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP).

Je nevyhnutné, aby konanie európskych spoločností všade, kde investujú alebo pôsobia, bolo v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami. Táto správa predovšetkým navrhuje, aby budúce obchodné dohody, o ktorých bude rokovať Európska únia, obsahovali kapitolu o udržateľnom rozvoji, zahrňujúcu doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov, čo považujem za mimoriadne dôležité.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Zo správy, ktorou sa zaoberáme, vyplýva, že naším cieľom je vniesť do podnikateľského myslenia také hodnoty, ktoré Európska únia a jej predchodcovia vždy presadzovali.

Tento cieľ je veľmi chvályhodný, pokiaľ sa bude uplatňovať korektne a nebude podnikom vytvárať prekážky znižujúce ich konkurencieschopnosť, ktorú už obmedzujú príliš nepružné pravidlá v oblastiach, ako sú pracovné práva a environmentálne normy (hoci nikto v členských štátoch nespochybňuje sociálne výhody spojené so zvyšovaním štruktúry nákladov).

Preto si myslím, že musíme konať obozretne, keďže teraz nie je správny čas na zvyšovanie záťaže, pokiaľ jej potrebu všetci neuznajú za vhodnú a nebudú ochotní ju akceptovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Zahraničné investície sú pre rozvíjajúce sa krajiny významnou hospodárskou oblasťou. Slabé sociálne a environmentálne právne predpisy v týchto krajinách však so sebou prinášajú nebezpečenstvo nevýhodných pracovných podmienok, porušovania ľudských práv a poškodzovania životného prostredia. Z toho dôvodu Európsky parlament žiadal, aby obchodné dohody podpísané Európskou úniou obsahovali doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov vzťahujúcu sa na podniky, ktoré investujú v rozvojových krajinách. Táto doložka by žiadala jasné a preukázateľné záväzky v oblasti sociálneho a environmentálneho vplyvu činnosti podnikov, ich pobočiek a zásobovacích reťazcov. Taktiež by umožnila obetiam konania spoločností podniknúť právne kroky. Toto je najlepší spôsob, ako zabezpečiť kvalitnejšie normy v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia všade na svete.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za túto správu, pretože podporuje potrebu nového regulačného prístupu k medzinárodnému obchodu. Tieto účinnejšie a dôslednejšie uplatňované normy by mali prispieť k rozvoju trvalo udržateľnejších politík, ktoré budú skutočne prihliadať na sociálne a ekologické záujmy, nielen na bezpodmienečné dosiahnutie ziskov firiem.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Zásady sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) sa v plnej miere uznávajú na medzinárodnej úrovni a ich cieľom je dosiahnuť zodpovednejšie správanie firiem, v dôsledku čoho sa predpokladá dodržiavanie platných právnych predpisov najmä v daňovej oblasti, v oblasti zamestnanosti, pracovných vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, práv spotrebiteľov a tiež ich zapojenia do boja proti korupcii. Preto považujem za veľmi pozitívne, že Európska únia zahŕňa do budúcich obchodných dohôd kapitolu o udržateľnom rozvoji obsahujúcu doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) Európska únia podporuje cieľ zaviesť sociálnu zodpovednosť podnikov (SZP). Únia musí zabezpečiť, aby vonkajšie politiky, ktoré uplatňuje, účinne prispievali k trvalo udržateľnému a sociálnemu rozvoju dotknutých krajín. Taktiež musí zabezpečiť, aby konanie európskych spoločností všade, kde investujú alebo pôsobia, bolo v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodne uznávanými normami.

V súlade s článkom 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika EÚ musí uskutočňovať „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“ a v súlade s článkom 3 musí prispievať okrem iného „k trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva vrátane dodržiavania zásad Charty Organizácie Spojených národov“.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Hlasovala som za správu o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách. Globalizácia so sebou priniesla neľútostnú hospodársku súťaž medzi krajinami, ktorá následne viedla v mnohých nadnárodných spoločnostiach v rozvojových krajinách k neprijateľným praktikám: k nerešpektovaniu základných pracovných noriem, porušovaniu ľudských práv a poškodzovaniu životného prostredia. Parlament žiada, aby všetky medzinárodné obchodné dohody, ktoré podpíše Európska únia, obsahovali doložku o sociálnej zodpovednosti podnikov. Táto doložka by žiadala, aby podniky pravidelne zverejňovali správy o sociálnom a environmentálnom vplyve svojich činností a činností svojich pobočiek a zásobovacích reťazcov. Správa vyzýva na vytvorenie mechanizmov v oblasti súdnej spolupráce medzi EÚ a signatárskymi štátmi a na základe obchodných dohôd, aby sa zaručilo sprístupnenie súdneho systému obetiam konania spoločností a ich pobočiek v súvislosti s porušovaním sociálnych a environmentálnych právnych predpisov.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Túto správu som podporil, pretože ako viete, rozvoj medzinárodného obchodu má svoje opodstatnenie iba vtedy, keď prispieva k hospodárskemu rozvoju a rozvoju zamestnanosti a k zlepšeniu životnej úrovne. Len pod touto podmienkou je voľný obchod vnímaný pozitívne a je akceptovaný. Naopak, ak ho sprevádza rušenie pracovných miest a ak znižuje životnú úroveň, ohrozuje sociálne práva a životné prostredie, vyvoláva veľmi silný odpor. Spoločná obchodná politika sa teda nemôže zúžiť iba na vytvorenie súboru opatrení, ktoré budú slúžiť bezprostredným záujmom niekoľkých hospodárskych subjektov. Hospodársky a sociálny vplyv liberalizácie obchodu má veľmi rozdielne hospodárske a sociálne následky, ktoré sa musia regulovať a niekedy kompenzovať, pretože sú tu vždy tí, ktorí získavajú, a tí, ktorí strácajú. Vzájomné výhody z medzinárodného obchodu sa dajú získať iba vtedy, ak sa splnia niektoré podmienky. Z toho vyplýva potreba vytvoriť rámec pre voľný obchod, jeho spôsoby a jeho rytmus, ktorý sa veľmi zrýchlil v spojitosti so zrýchlením globalizácie. Je nevyhnutné, aby sa Európa a medzinárodné spoločenstvo zosúladili pri začleňovaní skutočných záruk v oblasti udržateľného rozvoja a sociálnych práv do obchodných pravidiel. Je to nevyhnutnosť, ktorá zodpovedá cieľom OSN i Európskej únie a ktorej splnenie očakávajú občania Európy. Až doteraz bolo prepojenie medzi obchodom a sociálnou zodpovednosťou podnikov (SZP) prinajlepšom slabé. Spájanie obchodných pravidiel a záväzkov prijatých podnikmi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov by mohlo byť významným prostriedkom na zlepšenie postoja podnikov a zároveň dodržiavania pracovných a environmentálnych noriem štátmi, ktoré podpísali obchodné dohody s EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. (DE) Hlasovala som za túto správu, pretože som presvedčená, že spoločnosti, ktoré sa zaoberajú obchodom, majú voči svojim pracovníkom určitú zodpovednosť. Predovšetkým začlenenie doložky o sociálnej zodpovednosti do obchodných dohôd s tretími krajinami vytvára spoločnostiam v EÚ a v tretích krajinách rovnaké podmienky a poskytuje pracovníkom ochranu. Ak sa však stanoví táto doložka, musí sa brať do úvahy zásada proporcionality. Doložka musí vytvárať rovnováhu a nesmie byť stanovená spôsobom obmedzujúcim obchod do takej miery, ktorá by mala negatívny vplyv v prvom rade na pracovníkov a následne aj na spotrebiteľov.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne.(RO) Hospodársky a sociálny vplyv liberalizácie obchodu sa v jednotlivých krajinách líši a vo väčšine prípadov sa musí sledovať. Spoločná obchodná politika musí byť v súlade s celkovými cieľmi Európskej únie a nielen slúžiť krátkodobým záujmom veľkých hospodárskych subjektov.

Hlasoval som za túto správu, pretože podľa môjho názoru začlenenie zásad sociálnej zodpovednosti podnikov do nariadení o medzinárodnom obchode poskytne Únii možnosť vyvíjať určitý tlak na podniky a štáty, ktoré podpisujú obchodné dohody s Európskou úniou, aby zabezpečili dodržiavanie pracovných noriem. To nám umožní zabezpečiť, aby nami uplatňované vonkajšie politiky skutočne prispievali k udržateľnému sociálnemu a hospodárskemu rozvoju a aby konanie európskych spoločností bolo v súlade s medzinárodne uznávanými normami a hodnotami.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam správu kolegu Harlema Désira o sociálnej zodpovednosti podnikov. Pán Désir považuje SZP za účinný nástroj na zlepšenie konkurencieschopnosti, zručností a možností odbornej prípravy, bezpečnosti pri práci a pracovného prostredia, na ochranu práv pracovníkov a práv miestnych a domorodých komunít, ako aj na podporu trvalo udržateľnej politiky v oblasti životného prostredia a výmeny najlepších postupov na miestnej, vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni. Jasne však uvádza, že SZP nemôže nahradiť pracovné právo či všeobecné a odvetvové kolektívne zmluvy.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Sociálna zodpovednosť podnikov môže byť klamlivá, a keďže sa obmedzuje len na určité prípady zneužívania, môže vzbudiť dojem, že ostatné prípady sú prípustné. Napriek tomu SZP poskytuje koncepčný a právny rámec pre zasahovanie štátu do výroby a stanovuje sociálne a ekologické podmienky, ktoré sa pri tom musia splniť. Z tohto dôvodu podporujem túto správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Všetky spoločnosti pôsobiace v medzinárodnom obchode musia prijať zásady v súlade s platnými právnymi predpismi predovšetkým v oblasti daní, zamestnanosti, pracovných vzťahov, ľudských práv, životného prostredia, záujmov spotrebiteľov a taktiež ich zapojenia do boja proti korupcii. Začlenenie takýchto doložiek do budúcich obchodných zmlúv, o ktorých sa bude rokovať, je preto prvoradé.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Táto správa sa usiluje aj o väčšiu reguláciu obchodu zo strany Európskej únie. Európska únia však v mnohých prípadoch ukázala, že jej obmedzenia neprispievajú k posilneniu podnikov či zvýšeniu životnej úrovne, ale sú skôr kontraproduktívne. Pán spravodajca si našťastie uvedomuje, aké dôležité je zastaviť najhoršie dôsledky neprimeranej globalizácie. Správa obsahuje veľmi konkrétnu požiadavku, aby sa medzinárodný obchod liberalizoval iba do takej miery, ktorá bude prospešná pre všetky zložky spoločnosti, a za predpokladu, že zlepší životnú úroveň. Práve z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. (IT) Po klimatickej, energetickej a potravinovej kríze si medzinárodná finančná kríza, ktorá vyústila do celosvetovej sociálnej krízy, jednoducho vyžaduje prísnejšie pravidlá s cieľom zabezpečiť lepšiu integráciu svetovej ekonomiky, aby jej vývoj nebol na úkor spoločnosti.

Medzinárodný obchod, ktorý je podstatnou súčasťou globalizácie, sa tejto požiadavke nevyhne. Ľudia kdekoľvek na svete považujú rozvoj medzinárodného obchodu za opodstatnený iba vtedy, keď prispieva k hospodárskemu rozvoju, zvyšovaniu zamestnanosti a k zlepšeniu životnej úrovne. Iba za týchto podmienok sa otváranie obchodu považuje za pozitívne a prijateľné. Naopak, ak ho sprevádza rušenie pracovných miest a zníženie životnej úrovne, ak ohrozuje sociálne práva a životné prostredie, vyvoláva veľmi silný odpor.

Obchodná politika sa teda nemôže zúžiť iba na bezprostredné záujmy niekoľkých hospodárskych subjektov. Pokiaľ ide o Európu, obchodná politika musí byť v súlade so všetkými cieľmi Únie a najmä s cieľmi jej zahraničnej politiky. Je to v podstate jeden z nástrojov zahraničnej politiky vytvorený s cieľom pomôcť regulovať globalizáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Uznesenie Európskeho parlamentu o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách je upozornením a krokom vpred na ceste k novému sociálnemu modelu, založenom na etike a sociálnej zodpovednosti v podnikateľskom prostredí. Zlyhanie sociálneho štátu si, ako vieme, vyžaduje vytvorenie nových podmienok a sociálna zodpovednosť podnikov (SZP) môže byť hnacím motorom novej zmeny paradigmy.

Globálne problémy ešte zhoršila finančná kríza a jej sociálne dôsledky. Zásady riadenia SZP sú v plnej miere uznávané na medzinárodnej úrovni, či už Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), alebo Organizáciou Spojených národov (OSN).

Cieľ presadzovať SZP, s ktorým súhlasím, podporuje aj Európska únia. V tejto súvislosti by som chcela tiež vyjadriť podporu Výboru pre obchod a dôstojnú prácu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorý by predstavoval fórum pre diskusiu o otázkach pracovných noriem, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie detí, a SZP, keďže sa týka medzinárodného obchodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) V tomto uznesení Európsky parlament konštatuje, že globálne problémy, ktoré zhoršila nedávna finančná kríza a jej sociálne dôsledky, viedli k celosvetovým diskusiám o potrebe nového regulačného prístupu a o otázkach riadenia svetového hospodárstva vrátane medzinárodného obchodu. EP sa domnieva, že nové, účinnejšie a lepšie uplatňované pravidlá by mali prispieť k rozvoju trvalejších politík, ktoré účinne zohľadnia sociálne a environmentálne hľadiská. Konštatuje tiež, že globalizácia zvýšila konkurenčný tlak medzi krajinami pri získavaní zahraničných investorov a hospodársku súťaž medzi podnikmi. To niekedy viedlo vlády k tolerovaniu hrubého porušovania ľudských a spoločenských práv a poškodzovania životného prostredia s cieľom prilákať obchod a investície.

 
  
  

Návrh uznesenia (B7-0623/2010)

 
  
MPphoto
 
 

  Sophie Auconie (PPE), písomne.(FR) Už od svojho vzniku sa Európska únia usiluje splniť svoj cieľ, ktorým je vytvorenie jednotného trhu. Zákon o hospodárskej súťaži pomohol podporiť jej úsilie. Politika hospodárskej súťaže sa ani zďaleka nesnaží uprednostňovať veľké nadnárodné skupiny, je v skutočnosti zameraná na ochranu menších prevádzkovateľov pred praktikami, ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Dohody medzi podnikmi – napríklad o podpore výskumných programov – môžu skrývať nedovolené obchodné praktiky s cieľom zlikvidovať konkurenciu. Dynamika európskeho hospodárstva sa však čiastočne spája s istou schopnosťou spolupracovať. Preto Európska komisia prijala pragmatický politický prístup. Komisia pravidelne stanovuje kategórie dohôd, ktoré môžu obísť prísne pravidlá hospodárskej súťaže, pokiaľ sa to ukáže ako prospešné. Teraz, keď sa tieto nariadenia preskúmavajú, sa Európska komisia zapája do rozsiahlych konzultácií. Vo všeobecnosti navrhovaný právny predpis zohľadňuje názory Európskeho parlamentu a je v súlade s našimi postojmi k danej problematike. Preto som hlasovala za tento text.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Platnosť dvoch nariadení o skupinových výnimkách, nariadení o skupinovom vyňatí dohôd o špecializácii (nariadenie Komisie (ES) č. 2658/2000) a nariadení o skupinovom vyňatí dohôd o výskume a vývoji (nariadenie Komisie (ES) č. 2659/2000) uplynie 31. decembra 2010. Komisia plánuje prijať dve nové nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré zmenia a doplnia predchádzajúce nariadenia, a určité usmernenia, aby zainteresované strany pomohli analyzovať svoje dohody o spolupráci a vysvetliť, že tieto dohody sú v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. V súčasnosti platí nový súbor pravidiel odvodených od judikatúry Komisie a Súdneho dvora, ktorú treba kodifikovať. Podporil som toto uznesenie, najmä cieľ Európskeho parlamentu zabezpečiť zainteresovaným stranám právnu istotu. Domnievam sa, že pri tvorbe usmernení by EÚ mala čerpať zo skúseností vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž z EÚ a orgánov pre hospodársku súťaž z celého sveta. Myslím si, že by bolo prospešné iniciovať medzinárodné rokovania o približujúcich sa pravidlách hospodárskej súťaže na celosvetovej úrovni, keďže mnohé dohody a postupy spadajú pod viaceré právne režimy pre hospodársku súťaž, čo zainteresovaným stranám bráni súťažiť na trhu za rovnakých podmienok.

 
  
MPphoto
 
 

  Lara Comi (PPE), písomne. (IT) Zdravé trhové hospodárstvo nemôže fungovať bez neustáleho, nepretržitého monitorovania stavu hospodárskej súťaže, ktorá je jeho súčasťou. Takéto monitorovanie sa však nemôže uskutočňovať ideologickou formou stanovenia parametrov, ktoré sa vzťahujú na všetkých. Každý nedostatok na trhu by sa mal posudzovať od prípadu k prípadu s cieľom uskutočniť spravodlivé hodnotenie týchto prípadov vzhľadom na dodržiavanie tých zásad, ktoré by v prípade mechanického uplatňovania vytvárali paradoxnú a hospodársky nevýhodnú situáciu. Komisia si preto zaslúži pochvalu za snahu udržať pod kontrolou horizontálnu spoluprácu v oblasti dohôd o špecializácii, ako aj dohôd o výskume a vývoji, dvoch pomerne citlivých oblastí, ktorých špecifické prvky odôvodňujú osobitný prístup.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Horizontálne dohody medzi spoločnosťami schválené v súlade s právnymi predpismi predstavujú formu obchodnej spolupráce, ktorá je často nevyhnutná pre dosiahnutie významných hospodárskych výhod, z ktorých napokon profitujú trh a spotrebitelia. Ide o bežné kooperačné činnosti, ktoré nijako nezasahujú do koordinácie konkurenčného správania sa účastníkov trhu, preto nemajú žiadny vplyv na konkurencieschopnosť, ale podporujú zisk, čo by inak nebolo možné. Z toho dôvodu sú vyňaté z uplatňovania článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Táto výnimka je zvlášť dôležitá pre dohody o špecializácii a dohody o výskume a vývoji stanovené v nariadeniach (ES) č. 2659/2000 a č. 2658/2000, ktoré Komisia v súčasnosti navrhuje revidovať. V čase, keď Európa potrebuje investovať do výskumu a vývoja a mala by investovať do inovácií, je mimoriadne dôležité vytvoriť právny predpoklad pre zavedenie nevyhnutnej synergie medzi spoločnosťami pôsobiacimi na trhu v súlade so zákonom o hospodárskej súťaži.

 
  
MPphoto
 
 

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. (PT) V zmysle článku 101 ods. 1 a ods. 3, článku 103 ods. 1 a článku 105 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je možné využívať formy horizontálnej spolupráce medzi spoločnosťami za predpokladu, že tieto dohody prispievajú k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku a prinášajú výhody spotrebiteľom. Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že vzhľadom na významné legislatívne zmeny od prijatia nariadení a pravidiel o horizontálnej spolupráci a následné skúsenosti, ktoré Komisia nadobudla pri uplatňovaní týchto pravidiel, je potrebné v tejto oblasti kodifikovať nový súbor pravidiel Komisie odvodený od judikatúry Súdneho dvora.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Súhlasím s týmto návrhom, pretože horizontálne dohody zvyčajne vzbudzujú z hľadiska hospodárskej súťaže viac obáv ako vertikálne dohody. Preto som rád, že Komisia zachováva reštriktívnejší prístup, pokiaľ ide o stanovenie prahovej hodnoty trhového podielu pre horizontálne dohody. Taktiež sa domnievam, že takýto prístup by nemal viesť ku komplikovanejšiemu regulačnému rámcu.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Vítam skutočnosť, že Komisia začala dve rôzne verejné konzultácie týkajúce sa preskúmania pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na dohody o horizontálnej spolupráci. Uznesenie zdôrazňuje význam načúvania názorom zainteresovaných strán a ich čo najväčšieho zohľadnenia v rozhodovacom procese, aby sa dosiahol realistický a vyvážený regulačný rámec.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne. (PT) Preskúmanie pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti dohôd o horizontálnej spolupráci je dôležité z hľadiska zlepšenia spolupráce medzi spoločnosťami, najmä pokiaľ ide o výskum a vývoj, čo pomôže vytvoriť synergiu pre intenzívnejší rozvoj vo všetkých oblastiach spolupráce. Nesmieme však zabúdať, že účelom tejto spolupráce nie je porušovať pravidlá hospodárskej súťaže.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Dohody o horizontálnej spolupráci môžu priniesť významné hospodárske výhody. Konkurenti sa môžu spoločne podieľať na rizikách, je možné dosiahnuť zníženie nákladov, zvýšenie investícií, know-how a kvality výrobkov, rozšírenie škály produktov a rýchlejšie zavedenie inovácií. Na druhej strane v prípade, že konkurenti určia ceny, stanovia objem výroby alebo presadia rozdelenie trhov, môžu dohody o horizontálnej spolupráci obmedziť hospodársku súťaž. Preto by sme veľmi uvítali jasné dohody, ktoré zabezpečia stabilitu. Zdržal som sa hlasovania, pretože niektoré body nie sú dostatočne jasne formulované.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. (PT) Hlasovala som za uznesenie o preskúmaní pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na dohody o horizontálnej spolupráci, pretože prihliada na činnosť Komisie, najmä na transparentnosť jej konania vo vzťahu k Parlamentu a ducha otvorenosti, s akou začala proces preskúmania, pričom načúvala názorom všetkých zainteresovaných strán.

Pri preskúmaní akéhokoľvek právneho predpisu by sa mala brať do úvahy právna istota. V súlade s uznesením je podľa môjho názoru nevyhnutné, aby sa po konečnom prijatí nového regulačného rámca vypracovalo zhrnutie informácií a nové odpovede na často kladené otázky s cieľom podrobne vysvetliť konečný rámec všetkým účastníkom trhu. Stotožňujem sa s obavami Parlamentu v súvislosti s tým, že tento návrh by sa mal vnímať ako súčasť integrovaného regulačného rámca o ochrane práv duševného vlastníctva. Práva duševného vlastníctva významne podporujú inovácie, preto je dôležité ich rešpektovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. (ES) V tomto uznesení EP víta skutočnosť, že Komisia začala dve rôzne verejné konzultácie týkajúce sa preskúmania pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na dohody o horizontálnej spolupráci. Uznesenie zdôrazňuje význam načúvania názorom zainteresovaných strán a ich čo najväčšieho zohľadnenia v rozhodovacom procese, aby sa dosiahol realistický a vyvážený regulačný rámec. Taktiež vyzýva Komisiu, aby na konci procesu revízie jasne uviedla, ako zohľadnila príspevky zainteresovaných strán.

 
  
 

(Rokovanie bolo prerušené o 13.20 hod. a pokračovalo o 15.00 hod.)

 
Posledná úprava: 3. mája 2011Právne oznámenie