Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o šiestich návrhoch uznesení o Malajzii⁽¹⁾.

  Barbara Weiler, autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, členovia Komisie, dámy a páni, Malajzia je nádherná krajina so starobylými tradíciami a s kultúrnym bohatstvom. Ako členovia delegácie pre štáty Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sme sami často videli, ako rýchlo a pozoruhodne táto krajina rastie. Dosiahnutý rast hospodárskej sily Malajzie viedol k tomu, že krajina sa z hľadiska miery rastu dostala do prvej svetovej desiatky. Táto skutočnosť na nás urobila veľký dojem. Z tohto dôvodu chcem vyhlásiť v mene našej Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ako aj v mene všetkých prítomných, ktorí sa podpísali pod uznesenie, že nedokážeme pochopiť, prečo Malajzia ešte stále používa tento prežitý spôsob trestu, ktorý pochádza z koloniálnej minulosti krajiny a nám v Európe pripadá takmer stredoveký.

Nie sme jediní, kto vyjadruje takúto kritiku: aj právnici v samotnej Malajzii sú proti tomuto postupu. Palicovanie porušuje všetky dohovory Organizácie Spojených národov o ľudských právach a my sa domnievame, že táto situácia sa musí rýchlo zmeniť.

Vítame chartu členských štátov združenia ASEAN, ktorá vo viacerých článkoch a v preambule zdôrazňuje, že medzi základné požiadavky tejto charty, ktorú ratifikovala aj Malajzia, patrí, citujem: „podpora a ochrana ľudských práv“.

Malajzia sa dlhodobo hlási k zásadám demokracie. To však zahŕňa aj právny štát so všeobecnými normami. Túto skutočnosť budeme pri návštevách Malajzie a ďalších členských štátov združenia ASEAN neustále opakovať a Európsky parlament ju zdôrazní týmto uznesením.

  Marietje Schaake, autorka. – Vážený pán predsedajúci, palicovanie, teda bitie človeka palicou, je forma telesného trestu, ktorá sa v Malajzii často používa, a to je dôvod na znepokojenie, pretože tomuto druhu trestu sú vystavené desaťtisíce ľudí, prevažne prisťahovalcov, a zoznam priestupkov, ktoré môžu viesť k palicovaniu, sa rozširuje. Malajzia tým porušuje svoj záväzok vyplývajúci z rezolúcie č. 8/8 Rady OSN pre ľudské práva, v ktorej sa uvádza, že telesné tresty sa v podstate rovnajú mučeniu.

Právny proces vedúci k tejto forme trestu je často nedostatočný a prisťahovalci ani nevedia, aké obvinenia boli proti nim vznesené, alebo sa im upiera nárok na právneho zástupcu.

Vítame výzvu na zrušenie palicovania, ktorú vydala malajzijská advokátska komora zastupujúca 8 000 právnikov. Európsky parlament vyzýva malajzijské orgány, aby prijali moratórium na palicovanie a všetky ostatné formy telesných trestov a aby zároveň pripravovali ich zrušenie v zákonoch i praxi.

Komisia pre ľudské práva v Malajzii a Výbor pre právnu reformu v Malajzii by mali vláde predložiť vhodné odporúčania týkajúce sa zrušenia zákonov o telesných trestoch.

  Barbara Lochbihler, autorka. – (DE) Vážený pán predsedajúci, toto uznesenie odsudzuje používanie palicovania v Malajzii. Pojem palicovanie sa nemôže chápať ako zastaraný, neškodný nástroj vzdelávania, ale je to skôr hrozný, nedôstojný a ponižujúci trest, ktorý je podľa Dohovoru OSN proti mučeniu zakázaný. Každý, kto o tom pochybuje, by si mal pozrieť video, ktoré zobrazuje, ako sa tento trest v Malajzii vykonáva. Svojou brutalitou a hrôzou tieto zábery dokazujú, že nie sú ničím iným ako dokumentom o mučení. Malajzia používa tento strašný a ponižujúci postup na trestanie najmenej 66 priestupkov a každoročne je v malajzijských väzniciach palicovaných približne 1 000 ľudí. Toto brutálne zaobchádzanie sa navyše v uplynulých rokoch rozšírilo aj na prisťahovalcov vstupujúcich do krajiny bez dokladov a na užívateľov drog. Odhaduje sa, že postihnutá je skupina 350 000 až 900 000 ľudí. Preto naliehavo vyzývame malajzijskú vládu, aby okamžite upustila od tohto hrozného, nedôstojného a ponižujúceho postupu a v strednodobom výhľade zrušila príslušné zákony.

Malajzia je členom Rady OSN pre ľudské práva. Ako zdôraznila predchádzajúca rečníčka, tento orgán tiež stavia používanie telesných trestov na rovnakú úroveň s mučením. Z toho dôvodu by Malajzia mala zostať členom tohto orgánu, ale zároveň presadzovať zásady, ktoré rada zastáva.

  Charles Tannock, autor. – Vážený pán predsedajúci, Malajzia sa v uplynulých rokoch posunula bližšie k islamskej forme vládnutia. To vyvoláva určité znepokojenie, pretože Malajzia by ako demokratická ázijská krajina so strategickou polohou a rozvinutým hospodárstvom mohla byť pre EÚ významným spojencom.

Žiaľ, západná koncepcia ľudských práv je v Malajzii menej rozvinutá. Nie som si však istý, prečo sme sa tu zamerali na Malajziu. Malajzia je krajina s moslimskou väčšinou a takéto tresty sú bežné v mnohých krajinách, kde platí zákon šaría, a sú stanovené Koránom, ktorý predstavuje pre všetkých moslimov najvyššiu právnu autoritu.

Palicovanie je naozaj relatívne mierny trest v porovnaní s niektorými inými mimoriadne brutálnymi formami trestu, ktoré sa používajú v niektorých moslimských krajinách, vrátane amputácie, ukameňovania a sťatia. Na palicovanie sa môžeme pozerať aj v ázijskom kultúrnom kontexte: napríklad aj susedný sekulárny Singapur ukladá zločincom trest palicovania a indonézska provincia Aceh, ktorá dostáva od EÚ veľké množstvo pomoci, nedávno zaviedla palicovanie v rámci svojej politiky práva šaría.

V členských štátoch EÚ je tradičné vykonávanie telesných trestov právom zakázané a dúfajme, že Malajzia bude jedného dňa nasledovať náš osvietený príklad. Ale vôbec mi nie je jasné, či je palicovanie nezákonné podľa medzinárodného práva, ako sa to uvádza v uznesení.

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, keď niekoho milujete, niečo od neho očakávate. Rovnaké je to aj vo vzťahoch medzi štátmi. Štáty, s ktorými máme zvlášť blízke vzťahy, nepatria do rovnakej kategórie ako niektoré hrozné diktatúry na iných kontinentoch.

Malajzia je cenný blízky partner Európskej únie. Jej ústava je v niektorých ohľadoch príkladom pre európsku ústavu. Preto s takou vážnosťou sledujeme, čo sa v Malajzii deje.

Pán Tannock, palicovanie v Malajzii nezaviedol zákon šaría, ale je to pozostatok z britských koloniálnych čias. Rovnako ako už neexistuje britská koloniálna moc a Veľká Británia sa medzičasom zmenila, aj Malajzia sa musí zmeniť a pokúsiť sa zrušiť tento zastaraný a barbarský trest, ktorý porušuje medzinárodné právo a ľudské práva.

Toto chcem povedať veľmi jasne. Po desaťročia bola Malajzia krajinou, ktorú charakterizovala tolerancia medzi rozličnými etnickými skupinami a náboženskými spoločenstvami. Krajina by sa mala držať tejto cesty ako zvlášť blízky partner Európskej únie, čo, ako dúfame, povedie k zrušeniu tejto barbarskej formy trestu.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Charles Tannock (ECR). – Vážený pán predsedajúci, chcel by som položiť jednu otázku pánovi Posseltovi, ktorého si mimoriadne vážim.

Nie som odborník na medzinárodné právo, ale nevidím vôbec žiadny dôkaz toho, že medzinárodné právo zakazuje palicovanie. Je úplne jasné, že zakazuje vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a tak ďalej, ale palicovanie nie je podľa mňa medzinárodným právom zakázané. Dohovor proti mučeniu, ktorý Malajzia vlastne neratifikovala, konštatuje, že palicovanie by sa mohlo rovnať mučeniu, ale nie je to vždy nevyhnutne mučenie. Takže Bernd by mi azda mohol vysvetliť, prečo je palicovanie nezákonné – ako to opäť vyhlásil a ako sa to uvádza v uznesení – a v rozpore s medzinárodným právom. Myslím si, že ak sa nebudeme držať faktov, vrhneme na tento Parlament zlé svetlo.

  Predsedajúci. – Vážený pán Posselt, toto v skutočnosti nebola zo strany pána Tannocka otázka.

  Bernd Posselt, autor. – (DE) Vážený pán predsedajúci, ja si tento posledný príspevok vysvetľujem ako otázku a v odpovedi by som chcel uviesť, že palicovanie určite predstavuje mučenie a že zákaz mučenia je súčasťou ľudských práv a medzinárodného práva bez ohľadu na to, či konkrétna krajina tieto zásady ratifikovala alebo neratifikovala.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Vážený pán predsedajúci, Malajzia je jedným zo štátov, pre ktoré sa spolupráca s Európskou úniou, hoci zatiaľ krátka a pomerne skromná, javí vcelku pozitívne. Samozrejme, platí to najmä z hospodárskeho hľadiska, ale aj spoločensky, vo vzťahu k vzdelávaniu, právam žien a najzraniteľnejším skupinám občanov.

Čo sa však týka demokracie a ľudských práv, situácia zďaleka nie je ideálna. Znepokojujúce náznaky pretrvávajú. Situácia, o ktorej dnes diskutujeme, je toho nešťastným príkladom.

Hoci Malajzia podpísala viacero medzinárodných dohovorov vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a Dohovoru OSN o právach dieťaťa (CRC), stále odmieta podpísať ďalšie dokumenty, a najmä Medzinárodný dohovor proti mučeniu. Malajzia je jednou z krajín, ktoré uplatňujú trest smrti. Dokonca je to povinný rozsudok v prípadoch obchodovania s drogami. Telesný trest je v Malajzii bežný a môžu ho udeliť komukoľvek: mužom, ženám – najmä tým, ktoré sú obvinené z nedovolených sexuálnych vzťahov –, a dokonca aj deťom, školákom, ktorí sa previnia závažnou neposlušnosťou. Pre ľudí odsúdených na takýto trest je horšie to, že pri jeho výkone pomáhajú lekári, ktorí, porušujúc lekársku etiku, zodpovedajú za oživovanie páchateľov, kým si tí nevytrpia zvyšok trestu. Ešte horšia je skutočnosť, že v uplynulých rokoch malajzijský parlament rozšíril zoznam trestných činov, ktoré sa môžu potrestať palicovaním. Dnes ich je vyše 60 vrátane nezákonného vstupu do krajiny. Navyše od roku 2002, keď tento trestný čin zaviedli, boli tomuto trestu, tomuto mučeniu vystavené tisíce utečencov.

Malajzijská vláda musí zastaviť tieto praktiky. Nemala by Európska únia v čase, keď sa zdá, že jej dialóg s Malajziou prináša ovocie, urobiť všetko pre to, aby presvedčila Malajziu, nech dosiahne v tejto oblasti pokrok?

  Cristian Dan Preda, v mene poslaneckého klubu PPE. – (RO) Vážený pán predsedajúci, na úvod by som chcel odcitovať niektoré údaje zo štúdie, ktorú tento mesiac, v decembri 2010, vypracovala organizácia Amnesty International. Každý rok v Malajzii palicujú najmenej 10 000 odsúdených a najmenej 6 000 utečencov. Početné tresty palicovania sa vykonávajú vo väzenských zariadeniach a pán Tannock uviedol, že Malajzia, žiaľ, nie je jedinou krajinou, kde sa používajú anachronické tresty tohto typu: hovorí sa aj o Singapure.

V prípade Malajzie je však problematická skutočnosť, že trestu palicovania podlieha vyšší počet zločinov a priestupkov, presnejšie 66 v porovnaní s 30 v Singapure. Nehovoríme len o násilných alebo sexuálnych trestných činoch, ale aj o konzumácii drog, a najmä o porušovaní predpisov o prisťahovalectve. Na druhej strane súhlasím s postojom, ktorý zaujal môj kolega pán Posselt, že hovoríme o mučení, ktoré je podľa medzinárodného práva absolútne zakázané.

  Anneli Jäätteenmäki, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, uznesenie Parlamentu je aktuálne a dôležité. Každý rok sú v Malajzii vystavené palicovaniu tisíce ľudí. Palicovanie je nehumánna a ponižujúca forma trestu, ktorá by sa mala zrušiť na celom svete. Palicovanie je formou mučenia.

Podľa organizácie Amnesty International bola vlani v Malajzii, kde sa uplatňuje právo šaría, palicovaná moslimská žena. Príčinou tohto trestu bolo pitie piva. Organizácia Amnesty International informovala aj o palicovaní utečencov a prisťahovalcov pracujúcich v Malajzii.

Naliehavo žiadame vládu Malajzie, aby zrušila palicovanie ako formu trestu. Zároveň vyzývame malajzijskú vládu, aby ratifikovala protokol Dohovoru OSN proti mučeniu, ako aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

  Zbigniew Ziobro, v mene skupiny ECR. – (PL) Vážený pán predsedajúci, teší nás hospodársky rozvoj Malajzie a zlepšené životné podmienky malajzijského ľudu. Zároveň však s nedôverou prijímame správu organizácie Amnesty International, ktorá opisuje rozšírené používanie trestu palicovania v Malajzii. Je to skutočne krutý trest, ktorého použitie je často prehnané, pretože sa niekedy udeľuje za menej závažné a veľmi pochybné trestné činy. Podľa môjho názoru je zvlášť kruté vynášať tento trest pre nelegálnych prisťahovalcov alebo ľudí, ktorí sa na malajzijskom území ocitli bez platných dokladov vrátane politických utečencov z Mjanmarska.

Za bezohľadnou povahou tohto trestu sa však skrýva nevyslovená pravda o tradičných podmienkach a povahe trestu palicovania, ako sa vykonáva v Malajzii. Mnohé z priestupkov, ktoré vedú k trestu palicovania, sa týkajú porušovania islamského náboženského práva a zvykov vychádzajúcich z tohto práva. Príkladom toho je prípad Kartiky Sari Dewi Šukarnovej, ktorá bola v roku 2009 odsúdená na palicovanie za pitie piva v bare. Táto situácia si vyžaduje našu reakciu.

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Islamské tradičné právo šaría uplatňované aj v mnohých umiernených moslimských krajinách pripúšťa telesné tresty za porušenie zákonov.

Známym prípadom z Malajzie bolo udelenie trestu šiestich úderov palicou modelke Kartike Sari Dewi Šukarnovej za to, že ju pristihli pri pití piva. Po zverejnení trestu, ktorý mal byť vykonaný ratanovou palicou v jednom ženskom väzení, však na základe rozhodnutia malajského sultána Ahmada Šáha, ktorý je dozorcom nad dodržiavaním pravidiel islamu v Malajzii, bol tento trest šiestich úderov palicou, udelený tridsaťdvaročnej matke dvoch detí, zmenený na trest odpracovania troch mesiacov vo verejnoprospešných prácach.

O niečo horšie však obišiel štyridsaťšesťročný Indonézan Nazarudín Kamaruddín, ktorý za rovnaký priestupok dostal trest šiestich rán palicou a jeden rok väzenia. „Cieľom verdiktu nie je potrestanie, ale ponaučenie“, vyjadril sa o rozsudku sudca Abdúl Rahmán Mohamed Yunos, ktorý odsúdil aj Kartiku Shukarnovú.

Rovnakú argumentáciu na obhajobu svojho rozhodnutia použil aj Wee Ka Siong, námestník ministra školstva, keď odôvodňoval telesné tresty detí v školách a doplnil, že vykonať trest umožní len riaditeľovi školy alebo niekomu, kto bude poverený, a že rodičia budú o treste informovaní a pri vykonaní trestu bude prítomný svedok.

No vážení, kolegyne, kolegovia, to, o čom hovoríme, to nie je exotika. To je reálny život v tzv. umiernenej moslimskej krajine. Preto ak môžme prostredníctvom diplomacie alebo iných ciest pomáhať ľuďom v takýchto krajinách zbaviť sa stredovekých trestov a manierov, neváhajme a pomáhajme!

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Vážený pán predsedajúci, mali by sme absolútne odsúdiť používanie palicovania a všetkých foriem telesných trestov a neľudského zaobchádzania. Malajzia sa nemôže odvolávať na svoje vnútroštátne právne predpisy, podľa ktorých najmenej 66 zločinov vedie k trestu palicovania, aby odôvodnila svoje bezohľadné metódy, ktoré sa rovnajú mučeniu a ktoré sa podľa medzinárodného práva a dohovorov považujú za nezákonné. Aj správy organizácie Amnesty International o rastúcom počte utečencov a emigrantov, ktorí sú v Malajzii vystavení palicovaniu, sú alarmujúce.

Európska únia, ktorá má po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy k dispozícii účinnejšie metódy na zabezpečenie ochrany ľudských práv, by mala prejaviť väčšiu iniciatívu v boji proti brutálnemu zaobchádzaniu s ľuďmi na celom svete. Dodržiavanie ľudských práv by navyše malo byť základnou podmienkou, ktorú Európska únia stanoví na rozvoj ďalšej politickej spolupráce s Malajziou.

  Ryszard Czarnecki (ECR). - (PL) Vážený pán predsedajúci, Malajzia je hospodárskym tigrom. Je to vysoko rozvinutá krajina, ktorá slúži ako model pre celý región juhovýchodnej Ázie. Tento tiger však čelí vážnemu problému, ktorým je používanie palicovania ako trestu. Iste, môžeme hovoriť o rešpektovaní kultúrnej identity a o skutočnosti, že Európania by mali byť mimoriadne citliví v súvislosti so zavádzaním svojich modelov na iných kontinentoch. V tomto prípade však skutočne hovoríme o ľudských právach, ktoré sú nedeliteľné a prekračujú hranice kontinentov, rás a náboženstiev. Podľa môjho názoru Európsky parlament nielen má, ale musí rozhodne brániť základné právo ľudskej dôstojnosti, a palicovanie určite túto dôstojnosť porušuje.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – Vážený pán predsedajúci, spôsobovanie fyzickej bolesti je proti ľudskej dôstojnosti. Palicovanie je vážnym porušovaním ľudských práv. Odporuje právu nebyť vystavený mučeniu, ale aj právu nebyť vystavený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

V Malajzii je každý rok touto formou telesného trestu postihnutých vyše 10 000 ľudí. Podľa záznamov je bolesť taká veľká, že obete často strácajú vedomie. Správy ukazujú, že mnohí vykonávatelia tohto trestu sú ochotní prijímať úplatky, aby obete od tohto utrpenia ušetrili. Preto tu máme okrem veľkého porušovania ľudských práv aj vládnych úradníkov, ktorí páchajú zločin zneužívania ľudského utrpenia.

Vyzývam Komisiu a Radu, ako aj malajzijskú vládu, aby okamžite pripravili moratórium na vykonávanie palicovania a jeho následné vypustenie z právnych predpisov. Bitie a bičovanie ľudí v mene vlády sa musí skončiť.

  Elena Băsescu (PPE). - (RO) Vážený pán predsedajúci, považujem za poľutovaniahodné, že používanie palicovania v Malajzii dosiahlo také obrovské rozmery a naďalej sa rozširuje. Malajzijská vláda tento postup namiesto obmedzovania podporuje.

Orgány sa odvolávajú na nepodložený argument, podľa ktorého je palicovanie zákonné a má výrazný účinok v tom, že znižuje trestnú činnosť. Väzenskí dozorcovia navyše dostávajú za palicovanie väzňov finančné odmeny. Odhady potvrdzujú, že situácia je znepokojujúca: obeťami tohto postupu sa každoročne stáva vyše 6 000 utečencov a 10 000 odsúdených. Považujem za veľmi dôležité, aby obete spoza hraníc Malajzie mali právo na spravodlivý súdny proces. V súčasnosti sú im odopierané základné služby, ako napríklad tlmočenie alebo právne zastupovanie.

  Mitro Repo (S&D). - (FI) Vážený pán predsedajúci, palicovanie na základe nariadenia súdu, pri ktorom je trestaná osoba priviazaná ku kovovej konštrukcii a na chrbát a zadok dostáva údery palicou, je neetické a porušuje ľudskú dôstojnosť. V Malajzii tieto praktiky nadobudli rozmery epidémie.

Štát, ktorý považuje telesné tresty za účinný spôsob prevencie kriminality, sa neriadi zásadami právneho štátu. EÚ by takejto krajine nemala poskytovať ďalšie obchodné výhody. Takéto kruté a neľudské formy trestov by sa mali zrušiť, nech sa vyskytujú v ktorejkoľvek krajine.

Parlament týmto uznesením celkom správne naliehavo žiada malajzijské orgány, aby okamžite zrušili telesné tresty a mučenie, a to v právnom systéme, ako aj v praxi.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D). - (PL) Vážený pán predsedajúci, palicovanie sa v Malajzii vykonáva od 19. storočia, keď túto oblasť kolonizovala Veľká Británia. Malajzijská vláda nedávno ešte rozšírila zoznam trestných činov, ktoré sa môžu trestať palicovaním, a tento trest sa ukladá až za 66 rozličných priestupkov. Väzňov odsúdených na palicovanie držia vo väzení bez toho, aby väzni vedeli, kedy bude ich trest vykonaný. Organizácia Amnesty International odhaduje, že každoročne vynesú okolo 10 000 rozsudkov palicovania a že 60 % odsúdených ľudí sú nelegálni prisťahovalci, ktorí svojmu trestu v dôsledku jazykovej bariéry ani nerozumejú. Orgány tejto krajiny však nevidia žiadnu potrebu meniť právne predpisy, keďže palicovanie považujú za účinný spôsob boja proti kriminalite.

Európska únia osem rokov úzko spolupracuje s Malajziou. Vo finančnom výhľade na roky 2007 až 2013 bolo na rozvoj malajzijského hospodárstva vyčlenených 17 miliónov EUR. Je preto opodstatnené vyzývať nášho partnera, aby ratifikoval Dohovor OSN proti mučeniu, a jednoznačným spôsobom odsúdiť používanie palicovania, ktoré je nezlučiteľné s pozíciou Rady OSN pre ľudské práva.

  Corina Creţu (S&D). - (RO) Vážený pán predsedajúci, vyše 10 000 občanov každoročne bičujú alebo palicujú v Malajzii, kde právne predpisy oficiálne stanovujú tento trest za 66 rôznych porušení zákona. Zoznam týchto trestných činov sa v uplynulých rokoch rozšíril, čo naznačuje znepokojivú tendenciu. Obeťami sú miestni aj zahraniční občania, pričom cudzinci sú vystavení mnohým vážnym prípadom zneužívania, od nedostatku potrebných informácií alebo neprítomnosti tlmočníka až po porušovanie profesionálnej etiky zo strany lekárov a odopieranie právnej pomoci.

Aj ja naliehavo žiadam európske inštitúcie, aby zintenzívnili svoje úsilie o zrušenie tohto trestu, ktorý sa podľa medzinárodného práva rovná mučeniu, a aby vyvinuli tlak na dodržiavanie práva na objektívny a nestranný súdny proces v Malajzii a na ukončenie zlého zaobchádzania s migrantmi a uchádzačmi o azyl.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Vážený pán predsedajúci, Komisia odsudzuje používanie telesných trestov. Sú v rozpore s medzinárodnými zásadami ľudských práv a normami stanovenými Organizáciou Spojených národov. Tieto zásady sa odrážajú aj v usmerneniach Európskej únie pre politiku EÚ voči tretím krajinám v súvislosti s mučením a ďalšími formami krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

Nedávna správa organizácie Amnesty International o používaní palicovania v Malajzii je znepokojujúca. Komisia by však chcela navrhnúť rozšírenie uznesenia tak, aby sa týkalo všetkých krajín, v ktorých sa súdom nariadené palicovanie, žiaľ, stále vyskytuje.

Európska únia spoločne s Organizáciou Spojených národov pri rokovaniach s Malajziou celkom pravidelne nastoľuje otázku palicovania. Robili to aj niektoré členské štáty v súvislosti s ratifikáciou Dohovoru OSN proti mučeniu a počas všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa uskutočnilo vo februári 2009.

Iba minulý týždeň na seminári Organizácie Spojených národov pri príležitosti Dňa ľudských práv sa na Malajziu naliehalo, aby ratifikovala viaceré dohovory OSN, najmä Dohovor OSN proti mučeniu. Začiatkom roka 2010 otvoril rovnakú otázku vedúci predstaviteľ misie EÚ priamo s ministrom zahraničných vecí.

Je to problém, ktorému venujeme veľkú pozornosť. Európska únia a Malajzia čoskoro začnú rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá bude obsahovať ustanovenia o ľudských právach. Keď táto dohoda nadobudne platnosť, bude poskytovať dobrú formálnu základňu na intenzívnejší a pravidelný dialóg s Malajziou o ľudských právach. Medzitým budeme naďalej upozorňovať na tento problém na rokovaniach s malajzijskými orgánmi.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Po skončení rozpráv pristúpime k hlasovaniu.