Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie Komisie o dôsledkoch výskytu dioxínu v krmive pre zvieratá v Európskej únii.

  John Dalli, člen Komisie. – Ako určite viete, nový rok sa začal závažným prípadom kontaminácie krmiva pre zvieratá dioxínom v Nemecku. Útvary Komisie pozorne monitorujú vývoj situácie v plnej spolupráci s príslušnými orgánmi v Nemecku.

Už som začal uvažovať nad možnými opatreniami, ktoré zabezpečia, aby sa náš vysokokvalitný systém v oblasti bezpečnosti potravín a krmív stal ešte účinnejším. Najskôr však začnime s faktmi prípadu: výskyt dioxínu v krmive pre zvieratá vyšiel najavo 22. decembra 2010, keď výrobca kŕmnych zmesí oznámil príslušným nemeckým orgánom, že analytický výsledok z laboratória po vykonaní vlastnej kontroly ukázal, že vzorka nie je v súlade s právnymi predpismi EÚ.

V období medzi polovicou novembra a polovicou decembra minulého roka dodal výrobca bionafty výrobcovi kŕmnych tukov, ktorý je zároveň výrobcom tukov na technické účely, sedem zásielok s mastnými kyselinami určenými na technické použitie. Táto spoločnosť je zároveň registrovaným výrobcom kŕmnych tukov a zjavne tu došlo k zmiešaniu kŕmnych tukov a technických tukov. Neskôr sa zistilo, že štyri z týchto zásielok dodaných v druhej polovici novembra boli kontaminované dioxínmi. Ďalšie tri, ktoré boli dodané továrňam na výrobu krmiva v prvej polovici decembra 2010, neboli kontaminované.

Kým sa to však neoverilo, a z čisto preventívnych dôvodov, sa všetky zásielky považovali za potenciálne kontaminované a tak sa s nimi aj zachádzalo. Celkovo sa 25 výrobcom krmív v Nemecku dodalo takmer 2 300 ton potenciálne kontaminovaného kŕmneho tuku. Žiadna z dodávok kŕmneho tuku sa nedostala za hranice Nemecka.

Približne 4 800 poľnohospodárskym podnikom v Nemecku bolo dodaných 100 000 až 200 000 ton krmiva obsahujúceho 2 % až 10 % potenciálne kontaminovaného tuku. Z čisto preventívnych dôvodov sa zatvorili všetky poľnohospodárske podniky, ako sú podniky zamerané na chov nosníc, výkrm hydiny, chov husí, ošípaných, dojníc, hovädzieho dobytka a králikov, a ich obchodná činnosť bola pozastavená. Niekoľko dodávok potenciálne kontaminovaného krmiva na chov sliepok sa dostalo aj do Francúzska a Dánska.

Žiadne potraviny živočíšneho pôvodu zo zatvorených poľnohospodárskych podnikov sa nesmú uviesť na trh, kým sa tieto podniky znovu neotvoria. K tomu môže dôjsť až potom, ako analytické výsledky a výsledky preskúmaní zaručia, že poľnohospodárske podniky nie sú kontaminované nad hodnoty stanovené právnymi predpismi EÚ. Zo 4 800 poľnohospodárskych podnikov, ktoré boli pôvodne zatvorené, je momentálne naďalej uzavretých 939 podnikov. Ide prevažne o prevádzky zamerané na chov hydiny a ošípaných. Zdá sa, že žiadne kontaminované potraviny sa nepredali ani nevyviezli z Nemecka, keďže incident bol ohlásený, až na niekoľko výnimiek.

Analytické výsledky nakoniec ukázali, že výrobky sú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Je to príklad účinnosti systému sledovateľnosti EÚ a v tejto súvislosti budeme aj naďalej obozretní.

Našťastie, zaznamenané množstvá dioxínu v potravinách, ktoré prekročili limitné hodnoty EÚ, neboli v tomto prípade veľmi vysoké. To znamená, že ak vôbec existuje nejaké riziko pre spotrebiteľa, nepredpokladá sa, že by konzumácia kontaminovaných výrobkov počas krátkeho obdobia predstavovala bezprostredné zdravotné riziko.

Ako Komisia pomohla pri riadení tohto prípadu? Naše útvary sú v neustálom kontakte s nemeckými orgánmi a okamžite poskytli členským štátom všetky informácie prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá. Sú tiež v kontakte s príslušnými orgánmi v tretích krajinách a našim obchodným partnerom poskytujú jasné informácie o tomto prípade. Okrem toho sa úradníci Komisie stretli so zainteresovanými stranami v odvetviach tukov a olejov, aby preskúmali spôsoby, ako ďalej posilniť monitorovanie dioxínu v krmivách.

Ja osobne som 6. januára oslovil nemeckú spolkovú ministerku pre výživu, poľnohospodárstvo a ochranu spotrebiteľa Ilse Aignerovú a vymenili sme si názory na to, čo treba urobiť, aby sme sa v budúcnosti vyhli podobným prípadom kontaminácie. Dnes som znova kontaktoval nemeckú ministerku, keďže ma znepokojili nedávne správy z minulého víkendu, že výrobca krmív neposkytol úplný zoznam poľnohospodárskych podnikov, ktorým dodal potenciálne kontaminované krmivá, a poskytol nesprávne informácie v súvislosti s použitím kontaminovaného kŕmneho tuku v kŕmnej zmesi, čo malo za následok ďalšie zatvorenie niekoľkých stoviek poľnohospodárskych podnikov.

Ide o veľmi závažné porušenie ustanovení EÚ v oblasti bezpečnosti potravín. Poviem to jasne: nemecké orgány sa v plnej miere zaoberajú touto kontamináciou a robia, čo je v ich silách, aby urýchlene prijali rozhodné opatrenia na riešenie tohto problému.

Mám informácie, že vytvárajú ďalšie kapacity na testovanie, aby sa mohlo vykonať a ukončiť v čo najkratšom čase. Zároveň však treba naliehavo riešiť aj širšie aspekty prístupu zameraného na bezpečnosť krmív pre zvieratá na úrovni EÚ. Preto tím pracovníkov z Potravinového a veterinárneho úradu na budúci týždeň navštívi Nemecko, aby pomohol nemeckým orgánom a rozšíril naše celkové poznatky, aby sme pochopili, ako došlo k tejto kontaminácii a ako sa jej v budúcnosti vyhnúť. Nemecké orgány o tejto návšteve vedia a súhlasili s ňou. Viem, že sa môžeme spoľahnúť na plnú spoluprácu zo strany našich nemeckých kolegov.

O tomto prípade sa bude diskutovať aj na stretnutí Rady pre poľnohospodárstvo, ktoré sa uskutoční v Bruseli budúci pondelok 24. januára. Ako som už poznamenal, zvažujeme vhodné opatrenia vrátane legislatívnych opatrení.

Tento prípad zdôraznil potrebu zabezpečiť účinnosť vnútroštátnych kontrolných systémov, ktoré upevnia dôveru všetkých členských štátov EÚ a tretích krajín, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti bezpečnosti potravín a krmív. S cieľom riešiť tento problém uvažujem nad možnosťou prísne oddeliť výrobu tukov a olejov určených na kŕmne a potravinové účely od výroby tukov a olejov na technické účely a zvažujem možnosť zaviesť právne požiadavky na posilnenie kontrol výskytu dioxínov na rôznych úrovniach krmivového reťazca.

Som presvedčený, že schválenie a prijatie týchto opatrení prinesie potrebné zlepšenia už teraz stabilných systémov v oblasti bezpečnosti potravín a krmív.

  Albert Deß, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán komisár, ďakujem vám za faktickú prezentáciu škandálu s dioxínom v Nemecku. Mimoriadne ma hnevá, a to aj z pozície poľnohospodára, že sa opakovane musíme zaoberať škandálmi tohto druhu, príčinou ktorých môže byť jednoducho nedbalosť, ale aj trestná činnosť. Môžeme uplatňovať toľko zákonov a nariadení, koľko len chceme, ale aj keď sa v Európe uplatňujú jedny z najprísnejších zákonov na výrobu potravín a najnižšie limitné hodnoty pre prísady, ktoré môžu škodiť zdraviu spotrebiteľov, napriek tomu nie sme imúnni voči takémuto nebezpečenstvu.

Preto treba požadovať, aby sa podstatne zvýšili postihy v prípadoch, keď prokurátor určí, že ide o trestnú činnosť, a za to sú zodpovedné aj členské štáty. Takíto ľudia nesmú dostať iba pokutu, tu treba požadovať tresty odňatia slobody. Treba ich poslať do väzenia, aby už viac nemohli spôsobiť takúto katastrofu.

Pán komisár, som veľmi rád, že ste uznali, že nemecké orgány prijali primerané opatrenia, a taký dojem som mal aj ja v Nemecku. Došlo k určitému zmätku na politickej úrovni v súvislosti s tým, že táto záležitosť sa nerieši správnym spôsobom. Všetci sa musíme spojiť a v prípade potreby doplniť prísne ustanovenia, ktoré máme v platnosti.

Spomenuli ste jednu konkrétnu záležitosť, v súvislosti s ktorou máte našu plnú podporu. Aj ja som za zavedenie prísneho oddelenia výroby potravín od výroby iných výrobkov s cieľom zabrániť takýmto zámenám, a hovorím to aj v mene našej skupiny. Pán komisár, pokiaľ ide o ďalšie zlepšenie ustanovení a nariadení, ktoré by nám umožnilo lepšie predchádzať podobným škandálom v budúcnosti, môžete sa spoľahnúť na našu podporu.

  Ulrike Rodust, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážený pán komisár, dosť ma prekvapujú vaše poznámky. Moje vnímanie tlače je trochu odlišné, aspoň pokiaľ ide o Nemecko. Aj mňa mimoriadne hnevá, že znova a znova čelíme škandálom v oblasti bezpečnosti potravín. Nesmieme to dovoliť. Viem, že nariadenia a zákony samy osebe nedokážu zabrániť trestnej činnosti v tejto oblasti. Musíme však urobiť všetko pre to, aby sme to osobám zodpovedným za tieto škandály čo najviac sťažili. Komisia musí členské štáty vyzvať, aby urýchlene zrevidovali výšku postihov v tejto oblasti. Úmyselné a nedbanlivé zaobchádzanie s potravinami a krmivami sa nesmie trestať bezvýznamnými pokutami. Pokuta je v porovnaní so ziskami často iba drobným výdavkom.

Je tiež nesmierne dôležité zvýšiť počet štátnych inšpektorov. Súčasný príklad Nemecka veľmi jasne poukazuje na to, že zásada vlastných kontrol má veľké nedostatky. Chcela by som zdôrazniť, že zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí, sa musí uplatňovať dôsledne v celom reťazci – od válova až po stôl. Bezpečnosť našich potravín predsa začína tým, čím kŕmime svoje zvieratá.

Nevinní ľudia by nemali trpieť následkami trestných činov, ktoré spáchali iní. Ešte stále nie je jasné, kto zaplatí straty, ktoré poľnohospodári utrpeli v dôsledku škandálu s dioxínom. Jedno je isté: nebudú to znečisťovatelia, ktorí zbankrotovali, tým neostali absolútne žiadne peniaze. To je neprijateľné. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť zriadenie európskeho fondu, do ktorého by mali prispievať všetci výrobcovia krmív. Problémy, ktoré sa v súvislosti s bezpečnosťou potravín stále opakujú, naďalej jasne hovoria o jednej veci, a to, že v rámci celého spracovateľského reťazca treba zabezpečiť úplnú sledovateľnosť, či už ide o potraviny alebo krmivá. Nariadenia EÚ a vnútroštátne právne predpisy treba v tomto smere vylepšiť.

  Corinne Lepage, v mene skupiny ALDE. – (FR) Za posledných desať rokov došlo v Európe k štyrom podobným prípadom.

Aj keď nás musí tešiť, že systém rýchleho varovania riadne fungoval, je úplne neprijateľné, aby k takýmto prípadom dochádzalo. Zdravie európskych spotrebiteľov nesmie byť premennou v systéme, ktorý uprednostňuje znižovanie nákladov a tým nepriamo povzbudzuje takéto incidenty, keďže pokuty sú také nízke, aké sú.

Pán komisár, viete však lepšie ako ktokoľvek iný, že je potrebné, aby nám naši spoluobčania dôverovali. Aké kroky teda plánujete podniknúť? Pred chvíľou ste hovorili o požiadavke oddeliť výrobu priemyselných olejov a olejov určených na výrobu potravín, čo ma veľmi teší. Pán komisár, táto požiadavka však musí byť povinnou a nielen voliteľnou súčasťou výrobného procesu. Takto dosiahneme oveľa väčšiu istotu.

Po druhé, je úplne nespravodlivé, že výrobcovia môžu takýmto spôsobom vyhlásiť platobnú neschopnosť. Pán komisár, aké opatrenia môžeme prijať, aby sme zabezpečili, že podobné skutky nezostanú nepotrestané? Zodpovednosť je stále najlepšou ochrankyňou bezpečnosti.

Na záver sa opýtam, aké opatrenia plánujete prijať s cieľom zlepšiť dohľad zavedený členskými štátmi. Varovanie bolo vydané takmer tri týždne po dodávke týchto olejov. Sotva ide o chybu Komisie, no čas, kým varovanie príde, predstavuje, skrátka, problém pre spotrebiteľov. Pán komisár, myslíte si, že je možné zlepšiť situáciu v tomto smere?

  Martin Häusling, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Je jasné, že dôvera spotrebiteľov bola opäť silno otrasená a spotrebitelia sa celkom prirodzene pýtajú samých seba, čo robia vnútroštátne orgány a EÚ pre to, aby zastavili činnosť týchto osôb, ktoré sú zodpovedné za kontamináciu. Na rozdiel od pána komisára si nemyslím, že išlo o nehodu alebo o obyčajnú náhodu. Som presvedčený, že je za tým systém, v ktorom konkrétne spoločnosti zarábajú milióny na výrobe kŕmnych zmesí z látok, ktoré v skutočnosti do krmív nepatria. Tieto spoločnosti sa potom vyhýbajú zodpovednosti, na čo doplatia poľnohospodári a spotrebitelia.

Myslím si, že to by malo byť naším východiskovým bodom a, samozrejme, musíme sa tiež samých seba opýtať, či sa kontroly nevykonávajú na nesprávnom mieste. V Nemecku pôsobí v odvetví krmív niekoľko spoločností, ktoré spracúvajú tuky. Prečo neuplatníme cielené kontroly v tejto oblasti? Prečo sa spoliehame na vlastné kontroly výrobcov a na informácie o hodnotách, ktoré dostávame dosť nepravidelne, čo si následne vyžaduje vykonanie štátnych kontrol ex post? Inými slovami, v Európe je potrebná forma monitorovania založeného na riziku. Pán komisár, moja otázka pre vás preto znie: čo v tejto súvislosti robí Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)? Ide len o nemecký prípad alebo v Európe existujú aj iné prípady, ktoré možno ešte neboli zistené?

Myslím si, že sa zhodneme na tom, že potrebujeme zoznam povolených prísad v krmivách. Treba zaviesť prísne pravidlá schvaľovania v spoločnostiach, povinnú zodpovednosť a oddelenie tokov komodít. Myslím si však, a to treba zopakovať, že je tiež potrebná zásadná zmena smerovania v mnohých oblastiach politiky, pretože, napokon, krmivá pre zvieratá by mali pochádzať z našich polí a nie z priemyselných podnikov. Poľnohospodári musia vedieť, čím kŕmia zvieratá, a spotrebitelia musia vedieť, odkiaľ krmivá pochádzajú. Musíme zabezpečiť, aby to bolo naozaj tak. Môžeme a musíme začať reformu poľnohospodárstva tým, že budeme opätovne riešiť túto situáciu, pretože v konečnom dôsledku celé poľnohospodárstvo znáša škody spôsobené niekoľkými zločincami, ktorí kontaminovali krmivá, a tomu treba v zásade zabrániť.

  James Nicholson, v mene skupiny ECR. – Plne súcitím s mnohými nemeckými poľnohospodármi a rozumiem situácii, v ktorej sa v súčasnosti nachádzajú.

Takúto skúsenosť som mal asi pred dvoma rokmi v Severnom Írsku, keď sme čelili veľmi podobnému prípadu. Najviac v ňom utrpeli poľnohospodári, aj keď vlastne vôbec neboli do tej záležitosti zapojení. Myslím, že sa tu spomínalo slovo „zločinec“ v súvislosti s osobami, ktoré mali zločinné úmysly a boli do tejto záležitosti zapojené. Musíme sa opýtať, prečo to robia a či to robia s cieľom zarobiť veľké množstvo peňazí navyše, ako povedal pán Häusling. Ak áno, mali by byť trestne stíhaní.

Treba však veľmi jasne uviesť, že zodpovednosť nenesú výrobcovia potravín. Zodpovednosť nesú tí, ktorí dodávajú krmivá výrobcom potravín. Musíme zakročiť proti týmto osobám, aby sme zaistili, že sa to už nebude opakovať, a aby sme obnovili dôveru spotrebiteľov. Veľmi dobre chápem, prečo je dôvera spotrebiteľov momentálne otrasená. Ako niekto povedal, k podobným prípadom už došlo aj v minulosti a nesmieme dopustiť, aby sa opakovali. Nesnažme sa vo veľkom zavádzať nové právne predpisy. Vykonávajme tie právne predpisy, ktoré máme.

  Sabine Wils, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Krmovinársky priemysel v Nemecku charakterizujú slová pomlieť, zmiešať a podviesť. Iba v samotnom Nemecku došlo od roku 1999 k piatim škandálom s dioxínom. Výrobcov krmív a veľké potravinárske spoločnosti zjavne nezaujímajú smernice EÚ a vnútroštátne právne predpisy, keď ide o dosahovanie obrovských ziskov z výroby lacných potravín. V Nemecku je hospodárska súťaž o najnižšiu cenu na trhu s potravinami naozaj neľútostná. Krmivá určené na intenzívny chov hospodárskych zvierat musia byť čo najlacnejšie. Štátne kontroly sa len zriedka zameriavajú na výrobcov krmív a potravín. Štát sa vo väčšej miere spolieha na vlastné kontroly vykonávané výrobcami, čím šetrí výdavky na zamestnávanie kvalifikovaných pracovníkov. Za týchto podmienok si odpad z technického tuku kontaminovaný dioxínmi dokázal nájsť cestu do krmivového a potravinového reťazca.

Súčasnému škandálu s dioxínom sa mohlo zabrániť, keby sa tuk testoval na dioxíny ešte predtým, ako bol zamiešaný do krmiva. Kontaminácia by sa včas odhalila. Mnoho spotrebiteľov však bolo opäť vystavených kontaminácii dioxínmi, ktoré prekročili limitné hodnoty. 80 % dioxínov, ktoré naše telo prijme, pochádza z potravín živočíšneho pôvodu, teda z mäsa, mlieka a vajec. Organizácia Foodwatch právom žiada, aby výrobcovia krmív boli povinní testovať každú várku prísad v krmivách na dioxíny a polychlórované bifenyly (PCB) ešte pred výrobou kŕmnej zmesi. Do krmiva sa nesmú zamiešavať absolútne žiadne prísady, ktoré nie sú v súlade s limitnými hodnotami. Vysoko kontaminované zložky krmiva treba zničiť a musí byť dokázateľné, že sa tak naozaj stalo. To je jediný spôsob, ako zabrániť ďalšiemu falšovaniu a riedeniu kontaminantov.

Laboratóriá musia mať tiež povinnosť nahlásiť vnútroštátnym orgánom dohľadu prípady, v ktorých boli prekročené limitné hodnoty. Musíme zaviesť povinnosť týkajúcu sa označovania mäsa, aby sme umožnili jeho sledovateľnosť. Súčasné a predchádzajúce škandály s potravinami v Nemecku poukázali na nevyhnutnosť pravidelných štátnych kontrol u výrobcov krmív a výrobcov potravín živočíšneho pôvodu. Pán komisár, ako to chcete zrealizovať?

  Peter Liese (PPE). – (DE) Spotrebiteľov a poľnohospodárov treba lepšie chrániť pred nezodpovednými falšovateľmi v oblasti výroby krmív a kŕmnych tukov. Musíme zastaviť činnosť týchto falšovateľov v Európe. Jeden kolega poslanec práve hovoril výhradne o Nemecku, ale k škandálom s dioxínom a podobným škandálom, žiaľ, v minulosti došlo aj v iných členských štátoch.

V prvom rade to je prípad pre prokurátora, pretože ide o trestné činy. Dúfam, že prokurátori v Nemecku a organizácie v ďalších krajinách, ktorých sa tento prípad zrejme stále týka – spomínalo sa, že aj Holandsko je súčasťou reťazca –, budú pracovať rýchlejšie ako prokurátori v Írsku. V Írsku až teraz prebieha trestné stíhanie osôb zodpovedných za škandál v roku 2008. V tomto smere musíme byť vo všeobecnosti rýchlejší.

Chcel by som požiadať, aby sme tento škandál dali do správneho kontextu, pretože ide naozaj o škandál. Hodnoty boli až štvornásobne vyššie. Je to zlé a existujú dobré dôvody na to, aby sa neprekračovala bezpečnostná úroveň. Táto bezpečnostná úroveň však bola zámerne vybratá tak, že dlhodobé poškodenie pri pokusoch na zvieratách sa pozorovalo až pri 100-násobnom prekročení tejto hodnoty. Nejde tu teda o bezprostredné nebezpečenstvo, ale o prevenciu.

V prípade škandálu v Belgicku v roku 1999 boli hodnoty 700-násobne vyššie, ako je súčasná limitná hodnota EÚ. Prostredníctvom opatrení EÚ, ako napríklad právnych predpisov o chemikáliách, vylepšených noriem týkajúcich sa spaľovní odpadov a podobne, sme znížili znečistenie životného prostredia dioxínmi na desatinu úrovne znečistenia v roku 1990. Napriek tomu musíme prijať opatrenia pre potravinový reťazec v Európe. Musíme zaviesť monitorovanie dioxínov, oddeľovanie tukov a podľa môjho názoru aj požiadavku na čistotu krmív v celej EÚ a zabezpečiť lepšiu ochranu poľnohospodárov, ktorí nedokážu zabrániť tomu, aby znova a znova dochádzalo k takejto nedbalosti a trestnej činnosti v potravinovom reťazci.

  Luis Manuel Capoulas Santos (S&D). – (PT) Musím neustále zdôrazňovať, že v Európe sú normy kvality pre potravinové výrobky bezpochyby oveľa prísnejšie ako kdekoľvek inde vo svete. Naši spotrebitelia, vývozné trhy a výrobcovia všetci požadujú, aby sme vynakladali obrovské úsilie a značné investície na zachovanie týchto noriem.

Ak by sa taký prípad kontaminácie, k akému nedávno došlo v Nemecku, stal v niektorej z mnohých iných častí sveta, pravdepodobne by sme sa o ňom ani nedozvedeli. Žiaľ, nestal sa. Stal sa priamo tu v Európskej únii. To, čo sa stalo v Nemecku, je neprijateľné. Nielenže to treba plne prešetriť, ale páchatelia sa za to aj musia zodpovedať, pretože sa zdá, že ide skôr o zločin ako o nehodu.

Pôvod kontaminácie je stále nejasný a to považujem za veľmi znepokojujúce. Zdá sa, že nebola jasne definovaná zodpovednosť nemeckých orgánov, pokiaľ ide o ich zlyhanie v oblasti dohľadu. Zdá sa, že kontaminácia vyšla najavo na základe oznámenia spoločnosti a nie na základe kontrol vykonaných orgánmi.

Osoby zodpovedné za túto záležitosť neboli identifikované a závažnosť situácie si vyžaduje, aby ju Komisia objektívne vysvetlila.

  Britta Reimers (ALDE). – (DE) Súčasný prípad výskytu dioxínu je viac ako len škandál. Ľuďom v Európe sa ukázal ich obraz. Už dlho namietame, že v oblasti poľnohospodárstva existuje obrovský boj o ceny a prežitie, ktorý je poháňaný nenásytnou túžbou po lacnejších potravinách.

Už dlhú dobu je tento boj viac ako len jednoduchou skúškou sily. Jednotlivci sa čoraz viac uchyľujú k trestným činom a metódam. V konečnom dôsledku však na to všetci doplatíme. Môžeme schvaľovať viac zákonov a smerníc, vykonávať ešte viac kontrol za viac peňazí a zavádzať prísnejšie postihy, ale žiadne z týchto opatrení neuspeje proti konaniu zločincov poháňaných takýmto tvrdým bojom o existenciu.

Musíme konečne riešiť príčiny tohto problému. Treba konečne zastaviť neustály dopyt po väčšom množstve potravín a lacnejších potravinách. Ako poľnohospodárka som pred vlastnými dverami zažila bezmocnosť voči trestnej činnosti niektorých jednotlivcov, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Mne a mojim spolupracovníkom behá mráz po chrbte pri predstave, čo bude nasledovať a kto bude ďalším účastníkom nevinne vtiahnutým do tohto víru.

Preto by som sa chcela Komisie opýtať: čo máte v úmysle so svojimi kolegami urobiť pre obnovu hodnoty potravín? Vítam vaše návrhy, ale hlavný problém sa vám s nimi nepodarí vyriešiť.

  Bart Staes (Verts/ALE). – (NL) Tento škandál vo mne vyvoláva pocit déjà vu, pretože smer, aký kríza nabrala, je takmer rovnaký s krízou, ku ktorej došlo pred dvanástimi rokmi v Belgicku. Príliš veľa prípadov za posledných desať rokov poukázalo na to, že existuje mnoho subjektov pôsobiacich v odvetví kŕmnych olejov a tukov pre zvieratá, ktoré sú z dôvodu bezohľadnej chamtivosti pripravené páchať podvody trestným spôsobom – podvody, ktoré majú neblahé následky na príjmy poľnohospodárov a zdravie spotrebiteľov. Je to neprijateľné. Preto je naozaj potrebné, aby sa existujúce právne predpisy podrobili záťažovým testom. Dúfam, že Rada pre poľnohospodárstvo sa k tomu vyjadrí.

Potrebné je však aj monitorovanie a dohľad. V tomto odvetví sa ešte stále vo veľkej miere uplatňuje vlastné monitorovanie. Vnútroštátne orgány musia vykonať ďalšie a prísnejšie kontroly všetkých foriem vlastného monitorovania. Malo by sa to urobiť primeraným spôsobom. Po druhé, myslím si, že Potravinový a veterinárny úrad v Írsku (FVO) by mal vykonávať rozsiahlejšie monitorovanie. Potrebná je aj dôslednejšia kontrola tých, ktorí monitorovanie vykonávajú. Čítal som, že za posledných desať rokov vykonal úrad FVO iba tri misie. To je príliš málo a počet misií treba zvýšiť. Pán komisár, máte v pláne nariadiť úradu FVO, aby vykonal niekoľko misií v súvislosti s problémami s dioxínom?

  Jaroslav Paška, za skupinu EFD. – (SK) Európska únia si za dlhé roky svojho pôsobenia vytvorila nesmierne bohatú štruktúru rozličných nariadení a predpisov, ktoré majú u verejnosti vzbudiť dojem, že Únia dbá o čistotu a kvalitu našich potravín. Na posilnenie tohto dojmu zamestnala množstvo všelijakých odborníkov, kontrolórov, veterinárov a úradníkov a vybudovala bohaté inštitucionálne zázemie garantujúce akúsi európsku kvalitu potravín.

No vážení, dnes vidíme, ako to funguje. Európa je zaplavená ťažko kontaminovanými potravinami a naša byrokratická mašinéria zjavne nevie, čo s tým. Pre pochopenie vážnosti situácie si najskôr pripomeňme, čo nám to kšeftári s potravinami naservírovali.

Vedecká komunita považuje dioxín za najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Sú karcinogénom najvyššieho stupňa, ale spôsobujú aj zníženie bunkovej a hormonálnej imunity, zvýšenú náchylnosť na infekcie, zníženú plodnosť, zvýšenú potratovosť, dysfunkciu vaječníkov, poruchy pôrodu, zvýšenú úmrtnosť plodov, poruchy vývoja centrálnej nervovej sústavy, patologické zmeny steroidných hormónov a receptorov atď.

Nerozkladajú sa. Hromadia sa v tkanivách živých organizmov a Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že ak sa do priameho obehu dostane dioxín s veľkosťou jedného zrnka ryže, zodpovedá to množstvu ročného limitu pre milión ľudí.

Dnes sa dodatočne dozvedáme, že nemecká spoločnosť Harles and Jentzsch obohacovala dioxínmi krmivá pre zvieratá a od marca 2010 dodala na trh až tri tisíc ton dioxínmi znečisteného tuku. Podľa súčasných zistení putovali kontaminované vajcia do Holandska, Veľkej Británie, mäso do Francúzska a Dánska.

Pýtam sa preto, pán komisár, ako je možné, že podnik, ktorý dodáva kŕmne zmesi tisícom farmárov, nie je evidovaný v predpísanom systéme kontroly? Aká je súčinnosť štátnych inštitúcií v Nemecku, keď sa podniku umožní vyrábať kŕmne zmesi bez toho, aby bol súčasne zaevidovaný do systému kontroly? Ako prebiehali veterinárne kontroly na farmách, keď veterinárni kontrolóri od marca 2010 do decembra minulého roku nezistili kontamináciu krmiva? A vážení, ako to je s likvidáciou týchto potravín? Hovoríme o likvidovaných vajciach a likvidovanom mäse a čo...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

PREDSEDÁ: SILVANA KOCH-MEHRIN
podpredsedníčka

  Janusz Wojciechowski (ECR). – (PL) Zaoberáme sa škandálom, ale škandál je veľmi mierny výraz. Ide o závažné ohrozenie života a zdravia tisícov ľudí. Dúfam, že osoby, ktoré sú zodpovedné za tento škandál, budú identifikované a primerane potrestané, a tiež dúfam, že táto záležitosť bude dôvodom na prehodnotenie modelu poľnohospodárstva, ktorý vznikol v Európskej únii. Z poľnohospodárstva sa stal priemysel. Už tu nejde o chov zvierat, ale o výrobu mäsa. Máme obrovské poľnohospodárske podniky, máme krmovinársky priemysel a máme zvieratá kŕmené krmivom, a to aj takým, ktoré obsahuje dioxíny. Krmivá tiež obsahujú geneticky modifikované zložky, ktoré neboli úplne otestované, a takýto model poľnohospodárstva nefunguje. Je to model, ktorý nezaručuje bezpečnosť potravín.

Riešením je viac rešpektovať a vážiť si tie poľnohospodárske podniky, ktoré ešte stále v Európe existujú napríklad v Poľsku a v ďalších krajinách a ktoré využívajú vlastnú výrobu krmív. Mali by sme to podporovať.

  Kartika Tamara Liotard (GUE/NGL). – (NL) Spoločnosť zodpovedná za tento škandál vedela už na začiatku marca 2010, že predáva výrobky s nebezpečne vysokým množstvom dioxínu. Ako je možné, že to vnútroštátne orgány počas inšpekcií neodhalili a nepodnikli kroky v tom štádiu? Sú súčasné mechanizmy monitorovania bezpečnosti našich potravín naozaj primerané? Zdá sa, že nie sú, pretože keby boli, tejto dioxínovej kríze by sa dalo zabrániť.

Zdá sa, že v oblasti potravín došlo k mnohým škandálom. Nejde tu len o krízu s dioxínom, ale spomeňte si aj na výrobky z klonovaných zvierat, ktoré sa minulý rok nebadane dostali do našich obchodov. Aj keď máme dostatok pravidiel, je potrebné, aby monitorovanie bezpečnosti potravín bolo účinnejšie a častejšie, a okrem toho by sa mali zverejňovať výsledky inšpekcií. Ide tu o bezpečnosť potravín a zdravie našich občanov.

Okrem toho vyzývam Komisiu, aby podporovala podvedených poľnohospodárov, ktorí nevedomky otrávili vlastný dobytok, a uplatňovanie nárokov na odškodné od spoločností, ktoré sú zodpovedné za túto krízu.

  John Stuart Agnew (EFD). – Chcel by som vyjadriť záujem o túto záležitosť. Som britským producentom vajec.

Zdá sa, že kontaminácia dioxínmi je následkom neschopnosti dodržiavať prísnejšie normy spracovania v oblasti výroby krmív pre zvieratá v porovnaní s menej náročným procesom, ktorý sa využíva na výrobu bionafty zo semien repky olejnej. Nadšenie EÚ, pokiaľ ide o biopalivá, preto môže mať neželané dôsledky. Podľa môjho názoru to však nie je záležitosť EÚ. Nevyrieši sa ďalším nariadením, ktoré určite nie je potrebné. Nemci identifikovali problém, povedali nám o ňom a prijímajú potrebné opatrenia.

V Spojenom kráľovstve máme rozsiahly systém zabezpečenia, ktorý sa nazýva kódex Lion. Zahŕňa výrobu krmív pre zvieratá v továrňach, ako aj produkciu vajec v poľnohospodárskych podnikoch, a tak zabezpečuje, že podobné incidenty sú vysoko nepravdepodobné. Preto ak máte záujem o vysokokvalitné vajcia, „žiadajte značku Lion“ a britskí producenti vás budú radi zásobovať.

  Michel Dantin (PPE). – (FR) V prvom rade si myslím, že aj keď dnes hovoríme o kríze, malo by nás to tešiť, pretože to znamená, že náš systém funguje.

Máme najsilnejší systém ochrany spotrebiteľa na svete. Spotrebitelia na to teraz nesmú zabúdať. Systém však nefungoval správne, a kým zavedieme nový systém, myslím si, že by sme mali pozorne a detailne preskúmať dôvody, prečo sa problém odhalil tak neskoro, a musíme sa samých seba opýtať, aké sú príčiny tohto oneskorenia.

Okrem odsúdenia samotného trestného činu by sme si mali položiť otázku, prečo k nemu došlo. Domnievam sa, že v dôsledku našich činov odvetvie poľnohospodárstva a agropotravinárske odvetvie súťažia o nízke náklady a najnižšie ceny na strane dodávok, a preto už viac nie sme chránení pred porušeniami, akým je napríklad takéto neprijateľné konanie.

Takže, pán komisár, máte v pláne zvýšiť postihy za takéto činy? Moja druhá otázka sa týka toho, akým spôsobom budeme poskytovať okamžitú pomoc dotknutým chovateľom, a myslím tým naozaj okamžitú pomoc. Ide o to, že marže sú také nízke, že ak niektorým ľuďom čoskoro neposkytneme podporu alebo dokonca preddavky na sumy, ktoré im neboli vyplatené, títo chovatelia zaniknú skôr, ako v tomto postupe dospejeme k záveru tempom, ktoré by som nazval „normálnym“.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Mohol by som predchádzajúcemu rečníkovi položiť jednu otázku? Povedal, že systém v podstate funguje. Veľmi by ma zaujímalo, či si uvedomuje, že to nebol systém, ale spotrebitelia, ktorí pomohli odhaliť, čo sa tu stalo.

Po druhé, chcel by som sa predchádzajúceho rečníka opýtať, či si vzhľadom na informácie, ktoré má, tiež uvedomuje, že existujú štúdie, ktoré dokazujú, že občania sú ochotní zaplatiť trochu viac, aby mohli mať istotu, že výrobky majú vysokú kvalitu a že pochádzajú od zvierat, ktoré sa chovajú spôsobom vhodným pre ich druh.

  Michel Dantin (PPE). – (FR) Myslím si, že otázka pána poslanca bola skôr pripomienkou k situácii ako otázkou pre mňa na zodpovedanie. Samozrejme, že vieme, že v systéme sa stala chyba. Čo sa však týka európskych spotrebiteľov, chcel by som zdôrazniť, že náš systém ochrany je veľmi prísny. Musíme namietať proti vyhláseniu, že sa nič neurobilo, vzhľadom na to, že máme najprísnejšie normy na svete.

  Paolo De Castro (S&D). – (IT) V prvom rade by som aj ja chcel poďakovať pánovi komisárovi Dallimu za to, že dnes prišiel do Parlamentu, aby informoval o tomto prípade, ktorý veľmi znepokojuje európskych spotrebiteľov.

Budúci týždeň sa stretne Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorému mám tú česť predsedať, aby sa dôslednejšie venoval rozprave o následkoch tejto závažnej udalosti. Aj napriek skutočnosti, že Európa veľmi presadzuje bezpečnosť potravín, musíme vynaložiť ďalšie úsilie v súvislosti s transparentnosťou a kontrolami, aby sme zabránili ďalším prípadom kontaminácie potravín.

Chcel by som poznamenať, že Parlament minulý rok prijal iniciatívnu správu o kvalite poľnohospodárskych výrobkov, a najmä, že prijal nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom v prvom čítaní, ktorým by sa zaviedlo povinné označovanie miesta pôvodu na etiketách poľnohospodárskych výrobkov. Žiaľ, tento dôležitý vývoj zastavila 8. decembra Rada pre zdravie. Pokúsime sa opätovne prijať toto nariadenie v druhom čítaní, pretože ide o dôležitý cieľ v oblasti ochrany a transparentnosti, ktorý by bol prospešný pre európskych spotrebiteľov.

Parlament sa preto uberá správnym smerom a ukazuje, že je na strane spotrebiteľov. Dúfame, že Rada a Komisia zaujmú podobný postoj.

  Marit Paulsen (ALDE). – (SV) Musím súhlasiť s tým, čo už povedali niektorí kolegovia poslanci, konkrétne, že súčasné právne predpisy vo veľkej miere fungujú. V tom nie je problém. Problém spočíva v oblasti dodržiavania predpisov a v oblasti kontrolných systémov a systémov sankcií. Na úrovni EÚ nemáme právo zasahovať do systémov sankcií a nesmieme zabúdať, že ak vytvárame právne predpisy, ku ktorým neexistujú žiadne systémy sankcií, jednoducho prijímame obrovské množstvo právnych predpisov, ktoré budú úplne neúčinné. Nebudú fungovať.

Pán komisár však spomenul niečo, čo je mimoriadne dôležité. Bola som spravodajkyňou pre nariadenie, ktoré predstavuje základ pre kontroly krmív. Pán komisár spomenul otázku prísneho oddelenia surovín určených pre krmovinársky priemysel a surovín určených na technické účely, v tomto prípade tuku.

Môj návrh spred desiatich rokov bol, aby všetky výrobky neznámeho pôvodu boli označené farbivom. Úprimne povedané, je naozaj veľká hanba, že poľnohospodári musia opakovane čeliť prípadom výskytu toxínov v krmivách a nemôžu s tým nič urobiť.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Chcela som byť jednou zo signatárov tejto otázky na ústne zodpovedanie, pretože som presvedčená, že po incidente, ku ktorému došlo v posledných týždňoch, je nevyhnutné začať rozpravu o bezpečnosti potravín.

Do akej miery sú výrobky, ktoré denne konzumujú milióny Európanov, zdravé a výživné? Máme naozaj istotu, že výrobky na našich kuchynských stoloch sú bezpečné? Kvalita surovín je nevyhnutná na zaručenie pravosti konečného výrobku. Neustále monitorovanie reťazca od poľa až po stôl je jediným spôsobom, ako sa vyhnúť kontaminácii potravinových výrobkov a okamžite identifikovať možné riziká.

Nedávny incident v Nemecku potvrdzuje potrebu povinného označovania pôvodu na etiketách všetkých výrobkov vrátane spracovaných produktov, ako už zdôraznil aj pán De Castro. Musíme chrániť právo spotrebiteľov na informácie o mieste pôvodu každého kúpeného výrobku a bezpečnosť našich potravín možno zaručiť len vtedy, ak všetky subjekty budú niesť svoj podiel zodpovednosti.

Je pravda, že súčasné európske právne predpisy už stanovujú kontroly a postupy na zaručenie, aby potraviny, ktoré sa dostanú na náš stôl, boli vhodné na konzumáciu a aby riziká kontaminácie boli znížené na minimum. Teraz však naším cieľom musí byť, aby sme denne prispievali k zlepšeniu kvality týchto opatrení.

Som hrdá, že môžem poukázať na to, že zajtra taliansky parlament schváli zákon, ktorý rozšíri povinné označovanie pôvodu na všetky potravinové výrobky, ktoré takéto označenie ešte nemajú. Konečne budeme poznať pôvod takých produktov, ako je napríklad bravčové mäso, trvanlivé mlieko, ovocie a zelenina, a niektorých nápojov, ako napríklad pomarančového džúsu.

Dúfam, že Európa sa bude týmto zákonom inšpirovať. Som odhodlaná aktívne zabezpečovať väčšiu transparentnosť, informácie a ochranu práv spotrebiteľov, pretože ide o nástroje, ktoré považujem za nevyhnutné pre podporu zdravých a prospešných potravín.

  Marita Ulvskog (S&D). – (SV) Teraz je dôležitou otázkou to, ako možno zabrániť novým škandálom a novým rizikovým situáciám. Je pozitívne, že pán komisár ide do Nemecka, a je jasné, že Rada ministrov poľnohospodárstva musí túto záležitosť prediskutovať. Bol by to škandál sám osebe, keby tak neurobila. V tejto oblasti ešte treba urobiť niekoľko vecí. Musíme zaviesť prísne sankcie, aby si členské štáty uvedomili, že v tejto záležitosti musia prijať rozhodnutie.

Predovšetkým však musíme zastaviť systém vlastných kontrol. Ostatným odvetviam a spoločnostiam je úplne jasné, že dodržiavanie právnych predpisov musia monitorovať nezávislé orgány, to však neplatí v odvetví, ktoré vyrába všetky potraviny, ktoré konzumujeme.

Nie je vôbec dobré obviňovať veľkých poľnohospodárov, cenovú konkurenciu ani nič iné. Ako spotrebitelia nechceme jesť kontaminované potraviny. Musíme zabezpečiť, že ak skutočne dôjde ku kontaminácii, spotrebitelia o tom budú informovaní, aby si uvedomili fakt, že by nemali jesť kontaminované potraviny.

  Antonyia Parvanova (ALDE). – Prípad decembrovej kontaminácie v Nemecku, o ktorom dnes diskutujeme, a závažné porušenie bezpečnosti v našom potravinovom reťazci nielenže vážne ohrozili zdravie tisícov spotrebiteľov, ale odhalili aj pretrvávajúce slabé stránky nášho systému sledovateľnosti potravín. Je naozaj viac ako znepokojujúce, že nemecké orgány a samotná Komisia nedokázali zabezpečiť, aby sa žiadne z kontaminovaných surovín, ako napríklad vajcia, nedostali do potravinového reťazca vo forme prísad v spracovaných potravinách.

Sledovateľnosť sa v potravinárskom priemysle často chápe ako bremeno, ale zdá sa byť rozhodujúcou, pokiaľ ide o núdzové situácie podobné tej, o ktorej dnes diskutujeme, a mala by byť základným predpokladom ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Preto by som chcela položiť Komisii dve otázky.

Po prvé, môže si byť teraz istá a môže potvrdiť, že žiadne z kontaminovaných vajec a žiadny kontaminovaný výrobok sa nedostali do potravinového reťazca ako prísady v spracovaných potravinách?

Po druhé, má v pláne posilniť opatrenia na podporu sledovateľnosti a poskytovania informácií, aby zaručila optimálnu ochranu spotrebiteľov v budúcich potravinových krízach, ktoré môžu mať následky na ich zdravie?

  Elisabeth Köstinger (PPE). – (DE) Škandál s dioxínom v Nemecku otriasol dôverou európskych spotrebiteľov, ktorí právom požadujú najvyššiu úroveň bezpečnosti a úplnú sledovateľnosť v oblasti výroby potravín. Nedbalé správanie veľkých výrobcov krmív pre zvieratá v konečnom dôsledku poškodilo dobré meno poľnohospodárstva na medzinárodnej scéne. Vyzývam Komisiu, aby urýchlene obnovila dôveru vo vysokokvalitnú európsku poľnohospodársku výrobu, ktorá spĺňa najprísnejšie normy.

Identifikácia všetkých zodpovedných osôb a obmedzenie škôd súvisiacich so škandálom s dioxínom v Nemecku je len začiatok. Treba urýchlene prijať komplexné opatrenia, aby sme v budúcnosti mohli predchádzať takýmto praktikám zo strany výrobcov krmív pre zvieratá. Krmivový reťazec zvierat nie je určený na likvidáciu odpadu a priemyselné odpadové látky nemajú v krmivách pre zvieratá miesto. Žiadam prísnejšie pravidlá v rámci EÚ, najmä v súvislosti s dopravou. Ani len jeden prípad kontaminácie krmív pre zvieratá nie je prijateľný. Predovšetkým však treba nevyhnutne vykonať úplnú a komplexnú inšpekciu týchto spoločností. Žiaden poľnohospodár, ktorého kontrolujú niekoľkokrát za rok, nechápe súčasnú prax, pokiaľ ide o kontroly veľkých výrobcov krmív pre zvieratá. Treba však poznamenať, že v prípade, o ktorom práve diskutujeme, sa veci dali do pohybu na základe vlastného predkladania správ a príslušné orgány reagovali správne.

Najdôležitejšie však je upriamiť pozornosť na poľnohospodárov, ktorí nespravodlivo utrpeli škody. Naliehavo potrebujú podporu, pretože vzniknutú škodu nesmú za žiadnych okolností znášať oni. Existencia tisícov poľnohospodárov je v súčasnosti ohrozená. Minulý piatok bola cena od výrobcov v sektore výkrmu ošípaných 0,23 EUR za kilogram. Chovatelia ošípaných sa už na konci minulého roka museli vyrovnať s poklesom o 0,13 EUR. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že cena za krmivo sa v posledných týždňoch výrazne zvýšila. Musíme veľmi rýchlo nájsť riešenia tohto problému. Dôvera spotrebiteľov v poľnohospodárske výrobky nesmie byť za žiadnych okolností ohrozená chamtivosťou a nedbanlivosťou.

  Catherine Stihler (S&D). – Ako sme počuli, dioxín je nebezpečná chemická látka, ktorá môže spôsobiť rakovinu, a v tomto prípade sa dostala do potravinového reťazca potom, ako sa chemické látky určené na výrobu biopalív náhodne použili na výrobu krmiva pre zvieratá.

Niektoré výsledky testov vykonaných ministerstvom poľnohospodárstva v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko ukázali, že tuk v krmive obsahoval 77-násobok povoleného množstva dioxínu. Systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá je vytvorený tak, aby chránil európskych spotrebiteľov presne pred takýmito druhmi kontaminácie. Kým sa na tento problém upozornilo, kontaminované produkty sa dostali do celého Nemecka a ďalších častí EÚ, dokonca aj do slaných koláčov v Spojenom kráľovstve, ktoré boli z preventívnych dôvodov stiahnuté z regálov supermarketov.

Nejde o prvý prípad dioxínovej hrozby. Mali sme problémy s mozzarellou z Talianska, s výrobkami z bravčového mäsa z Írska a s výrobkami z hovädzieho mäsa zo Severného Írska. Chceme, aby nám Komisia vysvetlila, prečo sa systému rýchleho varovania opäť nepodarilo ochrániť spotrebiteľov a čo plánuje urobiť na jeho nápravu.

  Spyros Danellis (S&D) . – (EL) Dvanásť rokov po škandále s dioxínom v Belgicku sa teraz dioxíny objavili v krmivách v Nemecku, v krajine s tradíciou disciplíny a spoľahlivých inštitúcií. Znamená to, že kontrolný systém nie je dostatočne prísny, cielený, transparentný ani objektívny a nie je sprevádzaný primeranými obmedzeniami a postihmi. Tieto nedostatky treba odstrániť s veľkým zmyslom pre zodpovednosť voči spotrebiteľom, a to najmä v čase, keď hospodárska kríza nabáda ľudí k tomu, aby siahali k nezákonným riešeniam s cieľom znížiť výrobné náklady. Nemôžeme očakávať, že problémy sa budú regulovať samy na základe systému morálnych hodnôt, a najmä nie v čase nepriaznivých hospodárskych podmienok. Samozrejme, spotrebitelia musia mať okamžité a úplné informácie o rizikách, ktorým sú vystavení.

Európska únia je hrdá na skutočnosť, že prijala prísne podmienky na ochranu verejného zdravia, životného prostredia a životných podmienok zvierat. Musí však tiež zabezpečiť, aby sa uplatňovali bez výnimiek, ak chce, aby jej politika nebola obmedzená len na...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  Franz Obermayr (NI). – (DE) V prvom rade by som chcel povedať, že pokiaľ viem, nejde tu o nedbanlivosť, ale o úmyselný trestný čin. Čo vlastne potrebujeme? Potrebujeme niekoľko dôležitých vecí. Po prvé, treba zaviesť požiadavku na povinné označovanie výrobkov v rámci celej EÚ, ktoré by malo uvádzať nielen miesto porážky, ale aj miesto pôvodu. Spotrebitelia sú v súčasnosti úmyselne zavádzaní. Štúdie celkom jasne ukazujú, že ľudia sú ochotní platiť. Chceli by len, aby bol reťazec v plnej miere sledovateľný, teda aby bolo jasné, odkiaľ bol výrobok dovezený a aké je jeho skutočné miesto pôvodu.

Po druhé, sú potrebné prísnejšie kontroly. Koniec koncov, nebol to potravinový inšpektor ani Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ale samotná spoločnosť, ktorá objavila problém.

Po tretie, musíme jasne oddeliť potravinové tuky od tukov produkovaných na technické účely. Úplne súhlasím s veľmi výstižným výrokom Pytagora, ktorý povedal: „Všetko, čo ľudia urobia zvieratám, sa im vráti.“

  Mairead McGuinness (PPE). – Pred dvoma rokmi v decembri 2008 sme v Írsku mali problém. Zaujímalo by ma, čo Komisia v priebehu dvoch rokov urobila, aby zabránila súčasnej kríze.

Mám jednu konkrétnu otázku. Orgány členských štátov naliehavo požadujú vypracovanie usmernení od Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľov. Chcú usmernenia a semináre k nariadeniam o hygiene krmív. Mohli by ste sa dnes večer zaviazať, že im poskytnete to, čo požadujú?

Chcem ešte povedať ďalšie tri veci. Musíme veľmi jasne identifikovať vysoko rizikové výrobky, vysoko rizikových spracovateľov, sídlo vysoko rizikových výrobcov a ich mená a napokon musíme úplne oddeliť výrobky, ktoré sú určené pre krmivový reťazec zvierat, a teda aj pre potravinový reťazec. Nejde o žiadnu prevratnú vedu.

Ako už niektorí uviedli, sú potrebné aj kontroly, aby sme mohli odhaliť tých, ktorí sa naďalej pokúšajú porušovať pravidlá, aby zarobili peniaze. Znižovanie nákladov znamená obchádzanie predpisov. Problém je v tom, že Európu to stojí miliardy, narúša sa dôvera spotrebiteľov a...

(Predsedajúca prerušila rečníčku.)

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, nemám žiadne romantické predstavy, inými slovami, neverím reklamným sloganom o šťastných sliepkach a šťastných ošípaných, pretože moje každodenné skúsenosti sú dosť odlišné.

Napriek tomu si však myslím, že spotrebitelia v Európe majú právo na bezpečné potraviny. Preto moja prvá dôležitá požiadavka je, že potrebujeme prísne kontroly a postihy. Myslím si však, že z dnešnej diskusie jasne vyplýva, že v Európe je tiež potrebná odlišná štruktúra poľnohospodárstva. Dnes je tu prítomný pán komisár Dalli, ktorý je zodpovedný za oblasť zdravia, a do istej miery sa práve on nachádza pod paľbou kritiky. Mali by sme si z tohto škandálu vziať ponaučenie a využiť ho pri reforme poľnohospodárstva, aby sme v odvetví poľnohospodárstva v Európe vytvorili takú štruktúru, ktorá na jednej strane spĺňa potreby poľnohospodárstva a poľnohospodárov, a na strane druhej zaručuje bezpečnosť spotrebiteľov.

Chcela by som všetkých požiadať, aby sme sa skutočne poučili z tohto škandálu.

  Richard Ashworth (ECR). – V posledných rokoch došlo k niekoľkým podobným prípadom. Človek by si myslel, že teraz sa už význam sledovateľnosti a zabezpečenia kvality plne chápe a že sa už uplatňujú štruktúry a nariadenia, ktoré by mali zabrániť takýmto prípadom.

To upozorňuje na niekoľko veľmi závažných otázok. Po prvé, takéto incidenty veľmi poškodzujú dôveru spotrebiteľa v potravinársky priemysel a po druhé, sú to vždy poľnohospodári, ktorí sú tí nevinní. Sú to vždy poľnohospodári, ktorí musia znášať neprimerané následky v porovnaní s následkami pre odvetvie spracovania potravín.

Som celkovo spokojný s tým, že nemecké orgány a pán komisár so svojím tímom podnikli rozumné, primerané a rýchle kroky, keď zistili, že sa vyskytol problém. Napriek tomu tu vzniká niekoľko veľmi závažných otázok týkajúcich sa konania niektorých odvetví spracovateľského priemyslu, kde zjavne treba urobiť viac prostredníctvom preventívnych opatrení a právomocí v trestných záležitostiach, kde následky tohto konania...

(Predsedajúca prerušila rečníka.)

  João Ferreira (GUE/NGL). – (PT) Objavenie výrobkov kontaminovaných dioxínmi a ich distribúcia prostredníctvom rôznych komerčných kanálov je veľmi závažnou udalosťou.

Okrem toho, že treba riadne identifikovať tých, ktorí sú zodpovední za to, čo sa stalo, jasne stanoviť následky a zistiť, kam sa kontaminované výrobky dostali, tento incident nás núti, aby sme sa pozornejšie zamysleli nad úplným zlyhaním existujúceho regulačného modelu.

Ide o príklad následkov trhovo orientovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá podporuje modely intenzívnej výroby zameranej na vývoz, a pri tej sa zas uprednostňujú veľké poľnohospodárske podniky na úkor malých a stredných poľnohospodárskych podnikov alebo rodinných poľnohospodárskych podnikov. To spôsobuje, že miestna výroba a spotreba sa stávajú úplne neživotaschopnými namiesto toho, aby sa podporovali, pretože to je potrebné na zaručenie oveľa vyššej miery sledovateľnosti.

Ide o ďalší príklad potreby zásadnej zmeny súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky v záujme verejného zdravia a kvality a bezpečnosti potravín.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Zaznamenali sme určité pobúrenie v súvislosti s týmito opakovanými krízami, z ktorých jedna sa odohrala v Belgicku v roku 1999, pričom išlo o rozsiahlu krízu veľmi podobnú tej súčasnej.

Povedzme si to jasne, máme najprísnejšie opatrenia na svete. Nemyslím si, že by sme ich mali ešte sprísniť. Musíme jednoducho dosiahnuť, aby lepšie fungovali. Jedným z prvých opatrení, ktoré by sme mali prijať, by zrejme malo byť zvýšenie trestov pre týchto zločincov, pretože tu zjavne nejde o nešikovného sprostredkovateľa, ale o zločin spáchaný úradníckymi zločincami v snahe zvýšiť svoje zisky.

Po druhé, ďalšou prioritou by mohlo byť posilnenie kontrol a zabezpečenie, aby viac zodpovedali hroziacim rizikám. Po tretie, ako povedala pani Stihlerová, systém rýchleho varovania RAPEX, ktorý zvyčajne slúži na to, aby varoval všetky členské štáty pred potenciálnym rizikom, ukázal, že má v tejto oblasti isté slabé stránky.

Pán komisár, zaujímal by ma váš názor na túto záležitosť.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Krmovinársky priemysel v Nemecku má dobrý systém vlastných kontrol. Tento systém však nefunguje v prípade trestnej činnosti a trestných zámerov. Ak niekto zámerne alebo nezákonne zamieša zakázané látky do krmiva pre zvieratá, takisto sa zámerne vyhne vlastnej kontrole.

V nadväznosti na to, čo povedali kolegovia poslanci, si myslím, že môžeme vyvodiť ešte tri dôležité závery. Po prvé, potrebujeme viac štátnych kontrol. Po druhé, mala by existovať požiadavka na predkladanie všetkých výsledkov testov krmív, ktoré by sa mali predkladať aj počas príslušných kontrol. Po tretie, treba zaviesť prísnejšie tresty pre zločincov. Tu nejde o menej závažný trestný čin, ide o úmyselný trestný čin.

Nakoniec by som chcel zdôrazniť, že týmto škandálom v oblasti krmív pre zvieratá najviac utrpia poľnohospodári, pretože v tejto chvíli vôbec nedokážu predať svoje výrobky, alebo ak ich aj predajú, tak s obrovskými stratami.

  John Dalli, člen Komisie. – (MT) Ako som počúval vyjadrenia, ktoré tu dnes zazneli – a tu by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave –, musím uvažovať o kritike, ktorú dostávame nielen v súvislosti s touto problematikou, ale takmer so všetkým, čo robíme v mene Európy, napríklad v súvislosti s dodatočnou byrokraciou, ktorú každý musí znášať, keď vypracúvame nariadenia a vyžadujeme určité kontrolné postupy. Spotrebitelia, podnikatelia aj obchodníci nás obviňujú zo zavádzania prekážok, ktoré bránia hladkému priebehu vecí.

Keď sa však vyskytnú prípady, akým je napríklad tento incident s dioxínmi, z toho, čo sme dnes počuli, jasne vyplýva, že v skutočnosti sú potrebné isté kontrolné systémy, ktoré sa v súčasnosti už využívajú. Naozaj si začíname uvedomovať, aké sú dôležité a akí musíme byť dôslední pri ich vykonávaní. Ako spotrebiteľ by som bol veľmi nespokojný, keby som mal zažiť takúto situáciu, a to hovorím v mene všetkých európskych spotrebiteľov, pretože to ohrozuje našu dôveru v bezpečnosť európskych výrobkov. Okrem toho ma hnevá zistenie, že tento incident sa stal vinou osôb, ktoré zámerne porušili zákon, a že to skutočne nebola len chyba.

Ako práve povedal posledný rečník, žiadny systém vlastne nemôže fungovať, ak je v ňom prítomná trestná činnosť. Kým existujú osoby, ktoré chcú porušovať zákon, nie je možné zabezpečiť systém, ktorý bude fungovať hladko a bez problémov. Preto musíme urobiť maximum, aby sme zabezpečili zavedenie čo najlepších záchranných sietí s čo možno najmenšími okami, ktoré by zabránili zločincom prekĺznuť pomedzi ne.

V našej krajine som zapojený do vytvárania právnych predpisov od roku 1987. Počas 23 rokov skúseností v tejto oblasti som zakaždým zisťoval, že najväčším problémom nie je rozhodnúť, ktoré klauzuly zahrnúť do právnych predpisov, ale snažiť sa predvídať, ako by sa daný právny predpis mohol porušiť, a tak sa usilovať vopred tomu zabrániť. Myslím si, že taká je realita súčasnej situácie. Nechceme, aby sa znovu opakovala takáto udalosť, a musíme robiť všetko pre to, aby sme zaručili, že náš systém prinajmenšom dokáže rýchlo odhaliť tých, ktorí sa pokúšajú vyhnúť sa už existujúcim pravidlám alebo pravidlám, ktoré spoločne vypracúvame.

Konať môžeme iba vtedy, keď vieme, čo sa deje, a nie vtedy, keď nič nevieme. Tu by som sa chcel vyjadriť k systému rýchleho varovania. Nemyslím si, že tento systém nefungoval, vlastne fungoval tak, ako mal, pretože hneď, ako sme boli upozornení na túto situáciu, informovali sme ostatných. Na to je systém rýchleho varovania a z tohto hľadiska fungoval veľmi dobre.

Musíme tiež posilniť svoje pravidlá a nariadenia. Súhlasím s tým, čo povedala pani McGuinnessová, pokiaľ ide o význam zavedenia usmernení a stanovenia požiadaviek, ktoré zabezpečia najprísnejšiu kontrolu tých potravinových reťazcov, ktoré predstavujú zdravotné riziko. Jednou z vecí, o ktorú sa v tejto súvislosti usilujeme alebo ktorú plánujeme navrhnúť, je nezamerať sa iba na určité rizikové prvky a nepožadovať iba jednoduché registrácie spoločností, ako sú napríklad továrne na výrobu krmív, a ostať iba pri tom. Namiesto toho by sa mal udeľovať súhlas až po vykonaní určitých foriem povinnej starostlivosti.

Teraz musíme zabezpečiť, aby tento incident zostal pod kontrolou. Som v neustálom kontakte s príslušnými orgánmi v Nemecku a som spokojný s tým, že robia všetko, čo je v ich silách, nielen pokiaľ ide o to, aby čo najskôr zvládli túto situáciu a zhromaždili všetky informácie, ktoré sú potrebné na vytvorenie jasného a celkového obrazu situácie, ale aj pokiaľ ide o opatrenia, ktoré prijímajú.

Informovali ma napríklad, že proti výrobcovi krmiva, ktorý poskytol nepravdivé informácie, keď tvrdil že krmivo dodal iba desiatim poľnohospodárskym podnikom, pričom v skutočnosti išlo o deväťsto podnikov, sa už začalo súdne konanie, ktoré iniciovali orgány činné v trestnom konaní v Nemecku, keďže táto nepravdivá informácia mohla mať závažné následky. Môžeme byť pokojní, aj pokiaľ ide o produkty, ktoré boli vyvezené z Nemecka a určené pre trh v oblasti výroby potravín, napríklad vajcia, pretože boli testované a zistili sa v nich len veľmi malé množstvá dioxínov, keďže sa v procese výroby potravín zmiešali s inými produktmi, ktoré nepochádzali z Nemecka.

V tejto chvíli by som chcel vyjadriť ešte jednu záverečnú poznámku, keďže sa blíži koniec môjho rečníckeho času. Plne súhlasím s tým, že osobám, ktoré využívajú systém, by sa mali udeľovať tie najprísnejšie tresty. Treba však pochopiť, že ako Komisia nemáme právomoc na vypracovanie a stanovenie takýchto druhov opatrení. Za rozhodnutie uplatňovať takéto opatrenia na vnútroštátnej úrovni sú skôr zodpovedné samotné členské štáty.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) EÚ by mala naliehať na Nemecko a všetky štáty, ktorých sa táto záležitosť týka, aby prijali vhodné opatrenia na nápravu situácie, a to zavedenie postihov a zabezpečenie, aby všetci tí, ktorí sú zapojení do krízy s dioxínom, niesli plnú zodpovednosť za rozsiahle škody, ktoré spôsobili odvetviu poľnohospodárstva a výrobnému odvetviu, ako aj spotrebiteľom. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia krmív pre zvieratá vedeli o kontaminácii dioxínom od marca 2010 a neoznámili to príslušným orgánom, je úplne neprijateľná. Preto žiadam o maximálnu transparentnosť, pokiaľ ide o poskytovanie informácií všetkým členským štátom a tretím krajinám o všetkých podrobnostiach týkajúcich sa potenciálne kontaminovaného krmiva. Všetky potravinové výrobky, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ, treba identifikovať a stiahnuť z trhu. Je potrebné zabezpečiť, aby sa prijali všetky možné opatrenia na ochranu verejného zdravia a na rýchle sprístupnenie podrobných informácií o vývoji situácie. Tieto informácie musia byť čo najpresnejšie a najtransparentnejšie, aby sme sa čo najskôr mohli vrátiť k normálu a obnoviť veľmi dôležitú dôveru spotrebiteľov v potravinový reťazec.