Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii kresťanov v súvislosti so slobodou náboženského vyznania.

Chcel by som poprosiť pani podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby sa ujala slova.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Na začiatku by som chcela povedať, že sa úplne stotožňujem so znepokojením tohto Parlamentu v súvislosti s nedávnymi násilnosťami, ktorých cieľom boli ľudia patriaci k náboženským menšinám a ľudia, ktorí bránia slobodu náboženského vyznania.

Svoj názor na túto vec som vyjadrila len prednedávnom 6. januára na pravoslávne Vianoce pri návšteve Betlehemu a Baziliky narodenia Pána. Išla som tam, aby som zdôraznila, že je potrebné, aby sa všetky náboženské skupiny na svete mohli slobodne zhromažďovať a vykonávať bohoslužby. Zdôraznila som aj to, že Európska únia odsudzuje všetky formy neznášanlivosti a násilia voči ľuďom pre ich náboženstvo bez ohľadu na to, kde sa tak deje. Dôrazne som tiež odsúdila nedávne teroristické útoky v Iraku a Egypte namierené na miesta bohoslužieb, ako aj atentát na Salmána Tasíra, guvernéra pakistanskej provincie Pandžáb.

Tieto útoky sú neprijateľné. Páchajú ich extrémisti, ktorých programom je neznášanlivosť, čo treba odsúdiť a proti čomu sa treba postaviť. Vážené poslankyne, vážení poslanci, v dnešnom svete sa ľudské práva porušujú príliš často z dôvodu náboženstva alebo vierovyznania. Obete nepatria len k jednému vierovyznaniu ani nepochádzajú len z jedného regiónu. Žiaľ, pliaga náboženskej neznášanlivosti neušetrí žiadnu časť sveta.

Akákoľvek diskriminácia alebo násilie voči jednotlivcom pre ich náboženské vierovyznanie je v rozpore s hodnotami, ktoré presadzujeme v Európskej únii. Každé porušenie treba brať vážne a každé treba rovnako dôrazne odsúdiť bez ohľadu na to, kde k nemu dôjde a kto je jeho obeťou, pretože – ako vieme a ako uznávame – ľudské práva sú univerzálne.

Starobylé kresťanské komunity na Blízkom východe čelia problémom, ktoré v niektorých krajinách viedli k vysídleniu závažného rozsahu a k poklesu ich počtu v celom regióne. Európska únia nebude ich zlú situáciu prehliadať. Považujeme ich požiadavku na dodržiavanie ich práv ako občanov svojej krajiny za úplne legitímnu. Sloboda svedomia a viery patrí každému a každý štát je povinný zabezpečiť jej dodržiavanie.

EÚ je pripravená rozšíriť spoluprácu s vládami s cieľom bojovať proti neznášanlivosti a chrániť ľudské práva. Nesmieme sa chytiť do pasce, ktorú nám nastavujú extrémisti a teroristi. Musíme vzdorovať zneužitiu náboženstva ako zdroja rozdelenia. Najlepšou reakciou na extrémizmus je jednotný medzinárodný front založený na všeobecných normách slobody náboženstva a slobody vierovyznania.

Európska únia bola v rámci Valného zhromaždenia OSN hnacím motorom rezolúcie o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, ktorá bola prijatá po konsenze v decembri 2010. Každý rok vyvíjame koordinované úsilie, aby sme na tomto konsenze mohli stavať a aby medzinárodné spoločenstvo dokázalo vyslať dôrazný a jednotný signál. Zvažujeme ďalšiu iniciatívu, aby sme pre túto vec získali silnú medziregionálnu podporu na nadchádzajúcom marcovom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva. Otázku slobody náboženstva alebo viery otvárame aj počas dialógov o ľudských právach a naliehame na krajiny, aby odstránili diskrimináciu a neznášanlivosť.

Naše delegácie pozorne sledujú tieto veci na celom svete a ďalšia výročná správa Európskej únie o ľudských právach na jar tohto roku sa bude zaoberať situáciou náboženských menšín vo svete.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, mimoriadne mi záleží na tom, aby sloboda náboženstva alebo vierovyznania bola prioritou nášho programu. Budúce zasadnutie Rady pre zahraničné veci sa touto otázkou bude opäť zaoberať 31. januára, aby Európska únia mohla zintenzívniť svoje úsilie pri presadzovaní náboženskej slobody.

  Predseda. – Vážená pani barónka Ashtonová, som veľmi rád, že vás môžem v novom roku privítať v Európskom parlamente. Nestáva sa veľmi často, aby sme s vami mohli osobne diskutovať o takých dôležitých otázkach zahraničnej politiky Európskej únie, a preto vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste sem prišli.

  Elmar Brok, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážená pani barónka Ashtonová, sľúbili ste nám, že pred Európsky parlament budete predstupovať častejšie, takže to sa vyriešilo. Myslím si, že by ste si mali všimnúť, pani barónka Ashtonová, a mali by si to všimnúť aj všetci ostatní, že túto vec podporuje široká väčšina Európskeho parlamentu a že to naznačuje, že ide o súčasť série opatrení a nielen o zvyčajné uznesenie.

Máte pravdu, keď hovoríte, že musíme zabezpečiť, aby sa neznášanlivosť a násilie voči osobám pre ich náboženstvo, a to bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, považovali za neprijateľné. Je však jasné, že 75 % útokov spáchaných z tohto dôvodu v posledných rokoch smerovalo proti kresťanom. Kresťanská Európa musí zaujať sebavedomý postoj a musí sa brániť. O tejto veci nesmie mlčať. K útokom vo veľkej miere dochádza v moslimských krajinách, ale nielen tam. Kresťania sú prenasledovaní napríklad v Číne a v iných krajinách. Nesmieme akceptovať násilnú diskrimináciu alebo teroristické činy. Uloženie trestu smrti niekomu preto, lebo prestúpil na kresťanstvo, nie je prijateľné a prijateľné nie sú ani teroristické činy, ani teroristické organizácie, ani to, že verejné orgány, ktoré samy osebe nie sú zodpovedné, tieto činy ignorujú. Výsledkom toho je, že niekoľkotisícročná tradícia kresťanských skupín a spoločenstiev, ktoré žijú v mnohých krajinách vrátane Sýrie, Turecka, Iraku a Iránu, sa blíži ku koncu. Ak bude tlak na kresťanov v Betleheme, Ježišovom rodisku, pretrvávať, nebudú tam onedlho žiť žiadni kresťania. Dvadsať miliónov koptských kresťanov v Egypte predstavuje špecifický problém, ktorým sa veľmi vážne zaoberáme. V tomto prípade nemôžeme hovoriť o menšinách.

Z tohto dôvodu by som chcel zdôrazniť dve požiadavky uvedené v uznesení. V správach o ľudských právach, ktoré predkladajú inštitúcie Európskej únie vrátane vašej organizácie a Európskeho parlamentu, sa musí uviesť jasný odkaz na prenasledovanie kresťanov. V rámci služby pre vonkajšiu činnosť sa musia vyčleniť zdroje na riešenie otázky kresťanstva a problematika ľudských práv a slobody náboženského vyznania musí zohrávať hlavnú úlohu v zmluvách, ktoré podpíšeme s inými krajinami.

  Hannes Swoboda, v mene skupiny S&D. – (DE) Vážená pani barónka Ashtonová, ďakujem vám za jasné vyhlásenie.

Rastúci počet útokov na kresťanov a rastúca úroveň náboženskej neznášanlivosti sú mimoriadne alarmujúce. Musíme jednoznačne odsúdiť tieto činy, pretože podporujeme náboženskú znášanlivosť, slobodu a rozmanitosť. Ešte raz by som chcel vyjadriť našu najhlbšiu sústrasť a ľútosť v súvislosti s útokmi na koptských kresťanov v Egypte. Bol to ťažký úder nielen pre samotných koptských kresťanov, ale aj pre toleranciu, ktorá je v Egypte ešte rozšírená. Zámerne hovorím „ešte“, pretože, žiaľ, teraz je ohrozená.

V mene našej skupiny by som chcel vyjadril veľmi hlboké poľutovanie v súvislosti so spôsobom, ako sa zaobchádza s kresťanmi v Iraku. Cieľom zvrhnutia Saddáma Husajna nebolo vyvolať nedostatok tolerancie voči kresťanom, čoho svedkami sme teraz. Existuje však aj neznášanlivosť medzi rôznymi moslimskými skupinami. Naša skupina si preto myslí, že je mimoriadne dôležité prijať rozhodné opatrenia proti neznášanlivosti voči odlišným náboženským postojom a najmä voči náboženským menšinám.

Takmer nikdy nevydávam písomné vyhlásenia, ale na pozvanie pána Maurera som sa do tohto prípadu rád zapojil, pretože je pre nás také dôležité bojovať proti rastúcej neznášanlivosti a spolupracovať na jej prekonaní. Som rád, že máme spoločné uznesenie a spoločný základ pre ďalší postup.

Podobne ako v mene našej skupiny jednoznačne odsudzujem tieto útoky proti kresťanom, a to nielen nedávne násilné útoky, ale aj iné formy diskriminácie, by som však chcel tiež jasne uviesť, že mi je veľmi ľúto, že v určitých kruhoch v Európe narastá islamofóbia. Toto je jednoducho argument, ktorý je, pravdaže, nesprávny a neprijateľný, ale je to aj tak ďalší argument, ktorý určitým radikálnym moslimským silám umožňuje nájsť si dôvod, príčinu a ospravedlnenie na diskrimináciu kresťanov, ba dokonca aj útoky proti nim.

My všetci bez ohľadu na náš názor na jednotlivé náboženstvá musíme pripustiť, že ľudia majú právo vyznávať svoje náboženstvo v mieri. Existencia agresívnej, násilnej menšiny, či už sú to moslimovia, kresťania, židia, alebo členovia iného náboženského spoločenstva, nemôže byť nikdy dôvodom na útoky na iné náboženstvá.

  Marietje Schaake, v mene skupiny ALDE. – Náboženské presvedčenie je individuálnou záležitosťou s rôznym významom pre rôznych ľudí. Úlohou štátu je chrániť všetkých občanov bez ohľadu na ich presvedčenie a umožniť im, aby sa mohli slobodne združovať a vyjadrovať na celom svete. Pohľad na náš dnešný svet ukazuje veľmi neradostný obraz: od bahájov v Iráne po Koptov v Egypte, od uplatňovania zákonov o rúhačstve v Pakistane po útoky na kresťanov alebo miesta bohoslužieb v Iraku a Nigérii. Dnes zdôrazňujeme rastúce násilie práve proti kresťanom, čo je dôvodom na veľké znepokojenie. Je mimoriadne bolestivé, že ľudia v mene náboženstva vykonávajú útoky a sú aj cieľom útokov, a obeťou sú ľudia všetkých vierovyznaní.

Je neprijateľné, že niektorí jednotlivci, extrémisti, sa rozhodnú použiť násilie, ba dokonca terorizmus a robia tak v mene boha alebo v mene náboženstva, pričom tvrdia, že hovoria v mene iných alebo že sa dokonca snažia byť nad zákonom, čím vystavujú tomuto násiliu množstvo nevinných ľudí.

Nemýľme sa však. Ak budeme vplyv teroristov preceňovať, ak budeme akceptovať prepojenie medzi náboženstvom a terorizmom, diskvalifikujeme väčšinu veriacich, ktorí rôznym spôsobom pokojne praktizujú svoju vieru. Terorizmus má politický charakter a terorizmus je zločin. Náboženstvo nemôže byť nikdy dôveryhodným ani prijateľným dôvodom na použitie násilia alebo porušovanie ľudských práv. Stáva sa to pričasto, nielen prostredníctvom násilia, ale aj prostredníctvom obmedzovania slobody prejavu, napríklad prostredníctvom zneužívania zákonov o rúhačstve.

Náboženstvo ani presvedčenie by nemalo byť nikdy dôvodom na to, aby ľudia žili v strachu, a Európsky parlament oprávnene vystupuje proti extrémistickým činom namiereným proti kresťanom a podporuje tých, ktorí tento extrémizmus odsudzujú.

  Nicole Kiil-Nielsen, v mene skupiny Verts/ALE. – (FR) Masaker koptských kresťanov v Alexandrii vyvolal medzinárodné rozhorčenie. Celková situácia východných kresťanov je znepokojujúca: v Iraku, v Libanone a dokonca aj v Palestíne, kde kresťania opúšťajú miesta, ktoré vnímajú ako Svätú zem, roztrpčení ponížením, ktorým trpeli počas izraelskej okupácie.

Som rada, že naše uznesenie o slobode náboženského vyznania umožňuje širokú interpretáciu a pripomína základné práva: právo veriť a právo byť neveriaci, právo vybrať si náboženstvo a nebyť pritom diskriminovaný. Hoci náš text oprávnene uvádza nedávne útoky a vraždy, ku ktorým došlo vo svete, musíme tiež pripustiť, že v niektorých európskych krajinách je táto sloboda náboženského vyznania ohrozená.

Často sme svedkami neznášanlivosti: zneuctenie židovských a moslimských cintorínov, protimoslimské a antisemitské vyjadrenia. Opatrenia, ako napríklad hlasovanie o zákaze výstavby minaretov vo Švajčiarsku, a nárast sily extrémistických strán, ktoré vyjadrujú netolerantné názory voči určitým spoločenstvám, sú znamením toho, že musíme bojovať za to, aby sekulárne zásady v Európe boli prioritou. Utečenci, uchádzači o azyl, migranti a etnické a náboženské menšiny čelia znepokojujúcemu nárastu porušovania univerzálnych základných práv.

Európa musí ísť príkladom v oblasti tolerancie a dialógu medzi jednotlivými spoločenstvami. Východní kresťania sú čoraz väčšmi podozrievaní z toho, že zastupujú záujmy Západu, zatiaľ čo moslimovia v Európe sú spájaní s radikálnym islamom a terorizmom.

Dovoľte mi, aby som vám prečítala dva verše z básne Louisa Aragona: „Celui qui croyait au ciel, celui qui n'y croyait pas, et leur sang rouge ruisselle, même couleur, même éclat.“ (Ten, kto veril v Boha, a ten, kto neveril, ich krv je rovnako červená, rovnako jasná.)

  Konrad Szymański, v mene skupiny ECR. – (PL) Na začiatku by som chcel poďakovať pani Ashtonovej zato, že tak rýchlo zareagovala na udalosti v Alexandrii. Je veľmi dôležité, aby sme reagovali rýchlo a predvídateľne, pretože to znamená, že svet nás bude počúvať pozornejšie.

Kresťania sú nepochybne najzanedbávanejšou menšinou v dnešnom svete. Každoročne je 170 000 kresťanov obeťou právnej diskriminácie, útokov, ba dokonca vrážd. Všetci, ktorí tvrdia, že bojujú za ľudské práva, musia prijať aktívne opatrenia na obranu náboženskej slobody. Otázka náboženskej slobody sa musí zahrnúť do rozhovorov s krajinami, ako sú napríklad Afganistan, Irak a Sudán, v rámci rozvojovej pomoci. Čína, India a Vietnam si musia vypočuť náš názor na náboženskú slobodu v rámci obchodných rokovaní s Európskou úniou. Musíme oživiť politiku susedstva s krajinami ako Egypt. Naša diplomacia musí napokon reagovať na každé porušenie práva na náboženskú slobodu. Preto máme k dispozícii nástroje, musíme ich len využívať a musíme presvedčiť aj svet, že po rokoch mlčania o tejto otázke je pre nás sloboda kresťanov naozaj dôležitá. Svet si nás vypočuje len vtedy, ak nadobudne presvedčenie, že táto otázka je pre nás naozaj dôležitá. V opačnom prípade nemôžeme očakávať, že naša politika v tejto oblasti bude úspešná.

  Kyriacos Triantaphyllides, v mene skupiny GUE/NGL. – (EL) Podľa zakladajúcej Charty Spojených národov majú všetci ľudia právo na slobodu svedomia, presvedčenia a náboženského vyznania. Právo každého na vyznávanie svojho náboženského presvedčenia, alebo právo nemať žiadne, musí byť zaručené a každý ho musí rešpektovať. Náboženstvo sa podľa nás nemôže využívať ako prostriedok v politických konfliktoch. V tejto súvislosti odsudzujeme všetky nedávne útoky v Alexandrii a inde a rodinám obetí vyjadrujeme našu úprimnú sústrasť.

Na základe bezprecedentného kroku tureckého okupačného režimu na Cypre boli kresťanské bohoslužby v kostole svätého Synézia v okupovanej dedine Rizokarpaso násilne prerušené a potom zrušené. Tento čin je porušením základných ľudských práv okupovaných gréckych Cyperčanov, ako je náboženská sloboda. Podobne boli zrušené bohoslužby 6. januára v meste Gialousa na základe nepodloženej zámienky, že do požadovaného termínu nebolo vydané povolenie.

Vyššie uvedené činy sú jasným porušením Tretej viedenskej dohody z 2. augusta 1975, článkov 3 a 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach, článku 10 Charty základných práv EÚ a článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Rozhodne odsudzujeme činy okupačného režimu, ktoré sú jasným porušením základného ľudského práva.

Je potrebné prijať okamžité opatrenia. Rešpektovanie presvedčenia a práv musí mať pre Európsku úniu zásadný význam.

  Fiorello Provera, v mene skupiny EFD. – (IT) Nedávne teroristické útoky v Egypte a Iraku sú kriminálne činy, ktoré predstavujú len jeden – aj keď tragický – príklad prenasledovania kresťanských komunít na svete a najmä na Blízkom východe.

Z inštitucionálneho hľadiska je najviac znepokojujúce systematické obmedzovanie občianskych práv kresťanov, napríklad tým, že im okrem iného nedovolia stavať kostoly, nastúpiť do verejnej, občianskej alebo vojenskej funkcie, ani slobodne praktizovať svoje náboženstvo. Dve veci spoločne – terorizmus a diskriminácia – nútia státisíce ľudí, aby z týchto krajín odišli. Napríklad v Iraku bolo vyše 60 % kresťanov donútených odísť do exilu, pričom tu hovoríme približne o 600 000 ľuďoch.

Tento Parlament bojuje za právo ľudí emigrovať. V tomto prípade sa však celým komunitám odopiera právo žiť vo svojej vlastnej krajine. Cieľom terorizmu je vypudiť kresťanstvo z arabských krajín prostredníctvom masových vrážd. Aby sa proti tomu dalo bojovať a aby sa tomu zabránilo, sú potrebné činy vrátane vojenských akcií.

Európa, ktorá je historicky kresťanská a je veľkým obhajcom ľudských práv, musí vyvinúť tlak na vlády v tejto oblasti a vyzvať ich, aby rešpektovali práva svojich vlastných občanov.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Sloboda svedomia je jednoznačne mimoriadne dôležitou slobodou. Boh si nemôže želať vynútenú poslušnosť.

Komunistické režimy túto slobodu krvavo prenasledovali. Mali by sme mať odvahu postaviť sa dnes a povedať, že tieto neprávosti sa primárne páchajú proti kresťanom v islamských krajinách. Je správne odsúdiť krvavé atentáty, ktoré páchajú fanatici.

Nie je to však len otázka extrémizmu. Vo viacerých krajinách, kde tvoria moslimovia väčšinu obyvateľstva, dokonca aj v tých, ktoré sú považované za umiernené, sa s kresťanmi zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie. Prestúpenie na kresťanstvo je zakázané, ba dokonca je trestané smrťou. Nech pani Kiilová-Nielsenová hovorí, čo chce, ale na Západe sa ľuďom nebráni, aby prestúpili na islam, ak si to želajú.

V tých istých moslimských krajinách môže každého, kto skutočne alebo údajne kritizuje islam, postihnúť rovnaký osud. Je potrebné zrušiť najmä právne predpisy, ktoré sú údajne zamerané na potlačenie rúhačstva. Vyzývame konkrétne Pakistan, aby zrušil rozsudok nad úbohou ženou, ktorú obvinili jej susedia.

Môžeme hovoriť, koľko len chceme, ale pekné slová nestačia. Musíme konať a jasne ukázať týmto štátom, že naše vzťahy s nimi závisia od toho, či sú ochotné rešpektovať slobodu svedomia.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Chcel by som sa pani komisárke úprimne poďakovať za jej príhovor, pretože cieľom nášho uznesenia je zabezpečiť lepšiu ochranu náboženských menšín v záujme všetkých.

Pani barónka Ashtonová, chcel by som vás však na niečo upozorniť, pričom hovorím maximálne úprimne, srdečne a priateľsky: ak máte dosť trpezlivosti na opätovné prečítanie textu, ktoré ste práve prečítali, všimnete si, že ste dokázali predniesť svoj príhovor, pričom ste ani raz nepoužili prídavné meno „kresťanský“. To ma zarazilo, pretože v našich inštitúciách vládne vlastne pocit trápnosti a v tomto zmysle hráme hru fundamentalistov, ktorí zvyknú spájať prítomnosť kresťanov na Blízkom východe a iných častiach sveta práve so Západom a Európou.

Moji irackí kresťanskí priatelia a naši palestínski kresťanskí priatelia sú Arabi, myslia v arabčine, milujú svoju krajinu, milujú túto mentalitu a milujú svoju históriu a kultúru. Chcel by som sa vás preto spýtať, pani barónka Ashtonová, či by sme nemali veľmi dôkladne a pozorne preskúmať sami seba a posúdiť, ako sme doteraz pristupovali k tejto otázke, pretože našou silnou stránkou je nazývať veci pravým menom.

Musíme urobiť toto: musíme nazvať nenávisť voči židom antisemitizmom, nenávisť voči moslimom islamofóbiou a nenávisť voči kresťanom názvom, ktorý si to zaslúži, pretože len tak dokážeme zapojiť každého človeka v týchto krajinách, kto má rád spravodlivosť a slobodu.

To je moja otázka pre vás a chcel by som vás požiadať, aby ste odpovedali konkrétne. Čoskoro prijmeme dohodu s Irakom. Zahrňme do nej primerané pravidlá spolu so zásadami obchodnej dohody, aby sa dosiahli hospodárske výhody výmenou za práva. Urobme niečo hmatateľné a v záujme všetkých, ale urobme to rýchlo a dobre, pretože svet čaká na signál od Európy.

  Richard Howitt (S&D). – Chcel by som začať pripomenutím slov všeobecnej deklarácie. Citujem: „slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.“ Poukazuje na to, že ochrana týchto slobôd je spojená s ochranou všetkých ľudských práv a je od nej neodlučiteľná. Naše odhodlanie brániť ich by s nimi malo byť spojené tiež.

Jasne poukazuje aj na to, že by sme mali vystúpiť proti náboženskému prenasledovaniu, čo je problémom všetkých náboženstiev a v mnohých krajinách vrátane – buďme úprimní – niektorých krajín v našej vlastnej Európskej únii. Organizácia Pew Centre uvádza, že 70 % z celosvetovej populácie 6 miliárd ľudí žije v krajinách s výraznými obmedzeniami náboženského presvedčenia alebo jeho praktizovania.

Osobne som pevne presvedčený o tom, že náboženstvo môže byť silou dobra, presadzovanou činnosťou Rady pre vieru v mojom volebnom obvode vo východnom Anglicku, ktorá podporuje vzájomné porozumenie, úlohu, ktorá odráža vlastné záväzky Európskej únie týkajúce sa dialógu, ako sa uvádza v našom uznesení. Viem však, že keď kazateľ nenávisti Terry Jones, ktorý sa vyhrážal spálením Koránu, povedal, že príde do Lutonu – tiež v mojom volebnom obvode –, aby rozdúchal náboženskú nenávisť, odkázali mu, že nie je vítaný.

Tolerancia, dialóg, vzájomný rešpekt a porozumenie sú pre niektorých súčasťou ich viery. Pre iných sú to hodnoty samy osebe. Nech je to akokoľvek, sú to hodnoty, ktoré by sme mali podporovať a rešpektovať.

  Marielle De Sarnez (ALDE). – (FR) Fanatizmus, ktorý sa zameriava na náboženstvo iných ľudí, je barbarský a všetci zástancovia demokracie ho musia odsúdiť a bojovať proti nemu. Preto je dôležité, aby sme dnes vyjadrili solidaritu so všetkými ľuďmi na svete, ktorí sú prenasledovaní pre svoju vieru.

Strašné vraždenie, ktoré pácha al-Káida v Iraku a Egypte, a hrozby, ktorým čelia východní kresťania zo strany islamských fundamentalistov, sa v skutočnosti zameriavajú len na jednu vec: na vyvolanie napätia medzi náboženstvami, na rozdúchavanie nenávisti, štvanie spoločenstiev proti sebe a provokovanie stretu civilizácií. Tento pokus o destabilizáciu v Európe zlyhá, ako zlyháva vo Francúzsku, kde celé moslimské spoločenstvo prirodzene okamžite odsúdilo tieto barbarské činy.

Musíme dnes slávnostne potvrdiť právo všetkých menšín na slobodné a bezpečné praktizovanie svojho náboženstva na celom svete vrátane u nás v Európe. Musíme brániť náboženský pluralizmus, toleranciu a vzájomné porozumenie tu v Európe a všade na svete. Preto dúfam, že demokratická revolúcia prebiehajúca v Tunisku čoskoro dorazí aj do iných krajín, aby sa šírili hodnoty rešpektovania, tolerancie a sekularizmu.

  Peter van Dalen (ECR). – (NL) Ďakujem vám veľmi pekne, pani barónka Ashtonová, že ste tu dnes s nami. Nediskutovali sme v tomto Parlamente už veľakrát o situácii kresťanov v Somálsku, Sudáne, Egypte, Sýrii, Turecku, Iraku, Iráne, Afganistane, Pakistane a Malajzii? Nepoložili tento Parlament, naša skupina i ja osobne množstvo otázok týkajúcich sa systematického utláčania kresťanov v týchto islamských krajinách? Vzhľadom na to si myslím, že čas rečí a krásnych vyhlásení už uplynul. Je čas konať.

Mám pre pani Ashtonovú dve konkrétne otázky. Po prvé, hoci pôsobnosť Európskej služby pre vonkajšiu činnosť by mala byť obmedzená, táto služba musí brať veľmi vážne predovšetkým jednu úlohu: musí sa postaviť za kresťanov, ktorí sú prenasledovaní. Vytvorte preto v rámci služby osobitné oddelenie, ktoré bude zodpovedné za túto oblasť.

Po druhé, Európska únia podpísala bilaterálne dohody so všetkými týmito krajinami. Zmrazte tieto dohody, pozastavte ich platnosť ešte dnes! Zaútočte na peňaženky týchto vlád, kým nedokážu, že zaistili bezpečnejšie podmienky pre kresťanov.

Chcel by som počuť vašu odpoveď na tieto moje dve konkrétne otázky.

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL). – (FR) Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica sa nezapojila do uznesenia, ktoré nám dnes bolo predložené.

Odsudzujeme, samozrejme, všetky teroristické činy bez ohľadu na to, kto sú ich páchatelia alebo obete a kde k nim došlo. Členovia našej skupiny však pevne veria v sekulárne zásady a sekulárnu spoločnosť. Preto, samozrejme, odsudzujeme blasfémiu. To znamená, že pevne veríme v slobodu myslenia, slobodu svedomia a slobodu náboženského vyznania, čo zahŕňa slobodu veriť alebo byť neveriaci, vybrať si náboženské vyznanie, zmeniť náboženské vyznanie a slobodne praktizovať náboženské vyznanie svojej voľby bez ohľadu na to, ktoré náboženstvo to je.

To tiež znamená, že sa rozhodne zasadzujeme o oddelenie náboženstva a politiky a odsudzujeme nárast fundamentalizmu v Európe a inde, ktorý je často reakciou na sociálne konflikty a neschopnosť verejnej politiky riešiť ich.

Myslíme si, že toto uznesenie je krokom nesprávnym smerom. Aby som to vyjadrila stručne, povedala by som, že mu chýba vyváženosť, najmä v porovnaní s návrhom, ktorý predložila naša skupina. Myslíme si, že toto uznesenie vyvoláva dojem, že kresťanská Európa alebo kresťanské spoločenstvo v Európe sa ponáhľa na pomoc kresťanom na celom svete. Nemyslíme si, že je to najlepší spôsob, ako bojovať proti nárastu týchto sektárskych tendencií.

  Bastiaan Belder (EFD). – (NL) Spoločné uznesenie oprávnene otvorilo otázku agresie proti náboženským menšinám v samotnej Európe. Presne pred mesiacom napísal jeden židovský študent v našej krajine, v Holandsku, tieto slová: „Cítim strach, strach vyplývajúci z paradoxu v súvislosti s ochranou slobody náboženského vyznania. Ak budem musieť zajtra odísť, pretože tu nebude bezpečne, kde môžem potom žiť? V Spojenom kráľovstve alebo vo Francúzsku? Nie, aj tam existuje ten istý problém.“ Moja otázka znie: blíži sa Európa k budúcnosti, v ktorej nebude v žiadnom členskom štáte existovať ani jedna židovská komunita? Toto je lakmusový test našich európskych duchovných hodnôt.

To sa vzťahuje aj na európsky postoj k takmer zabudnutej skupine kresťanov na Blízkom východe, k palestínskej kresťanskej menšine v Gaze a v Predjordánsku. Oprávnene očakávajú konkrétnu podporu zo strany Európskej únie, predovšetkým preto, že kresťanské organizácie sa veľmi snažia poskytnúť skutočný domov postihnutým palestínskym deťom bez ohľadu na ich náboženstvo. Palestínski kresťania čelia výnimočným ťažkostiam na trhu práce, predovšetkým ako samostatne zárobkovo činné osoby. Zvyčajne mlčia o každodenných problémoch, aby sa vyhli problémom. Pani vysoká predstaviteľka, zabezpečte, aby sa Rada a Komisia ako dôležití podporovatelia palestínskeho spoločenstva postarali o ich záujmy a počúvali aj ich hlas.

  Diane Dodds (NI). – Vítam príležitosť hovoriť na tému, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá. Ako evanjelická kresťanka som najmä v posledných rokoch nadobudla pocit, že prejav kresťanskej viery sa zväčša považuje za neprijateľný v spoločnosti, ktorá chce, aby sme sa zbavili silnej viery, a v ktorej všetci musíme veriť v to isté alebo neveriť v nič.

Tento útok na presvedčenie je v niektorých oblastiach agresívnejší voči kresťanstvu. V tomto roku oslavujeme 400. výročie Biblie kráľa Jakuba, no vyjadriť dnes vieru založenú na obsahu Biblie sa často považuje za nezákonné. Sme v situácii, keď sú kresťania vylúčení z niektorých povolaní pre svoju vieru a postavení pre ňu pred súd. V Spojenom kráľovstve sa zákony o rovnosti používajú častejšie ako meč než ako štít, aby sa trestalo vyjadrovanie kresťanskej viery.

Túto marginalizáciu kresťanstva nedávno prejavila Komisia, keď zverejnila svoj kalendár: boli v ňom vyznačené moslimské, hinduistické, sikhské, židovské a čínske sviatky, ale nebola tam ani zmienka o kresťanských sviatkoch. Nepochybujem o tom, že to nebola náhoda, že sa to neprehliadlo, a považujem to za veľmi poľutovaniahodné. Chcela by som vyzvať pani podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby na to vo svojich poznámkach konkrétne reagovala.

Sloboda vyjadrenia náboženského presvedčenia je základným právom v spoločnosti, ktoré by sa malo chrániť, a táto rozprava je len malým uznaním problému. Nemali by sme sa tomu vyhýbať len preto, že sú prenasledovaní práve kresťania...

(Predseda prerušil rečníčku.)

  Ernst Strasser (PPE). – (DE) Chcel by som vám poďakovať za vaše vyhlásenie. Je správne, prišlo v správny čas a je povzbudzujúce vzhľadom na základný prístup, ktorý ste zaujali vy a vaša organizácia k problému ako takému, vzhľadom na spoluprácu s inými krajinami a vzhľadom na potrebné opatrenia. Táto dnešná rozprava je tiež potrebná nielen v dôsledku nedávnych udalostí, ale aj preto, lebo sloboda náboženského vyznania patrí medzi naše základné hodnoty a je súčasťou našej európskej identity.

Táto rozprava je dôležitá, pretože k diskriminácii, násiliu a prenasledovaniu dochádza v mnohých krajinách sveta, a je mimoriadne znepokojujúce, že veľký podiel obetí, ktoré prichádzajú o život v dôsledku nábožensky motivovaného násilia na celom svete, sú kresťania. Naša sústrasť je určená všetkým tým, ktorí prišli o život, boli zranení alebo mučení pri útokoch tohto druhu. Naša účasť je určená aj ich priateľom a rodinám. Musíme urobiť všetko, čo bude v našich silách, aby sme obmedzili, ba aj odstránili tento typ neznášanlivosti.

Žiaľ, sme aj svedkami diskriminácie kresťanov zo strany štátnych orgánov a musíme vyvinúť všetko úsilie, aby sme proti tomu bojovali a aby sme to prekonali. Musíme sa angažovať za právo na slobodu náboženského vyznania. To musí byť základom našich bilaterálnych vzťahov. Potrebujeme účinné nástroje, ktoré nám umožnia chrániť kresťanov a chrániť slobodu náboženského vyznania. Preto vítam skutočnosť, že zabezpečenie ľudského práva na slobodu náboženského vyznania bude patriť medzi body programu v každej bilaterálnej forme kontaktu.

Do našich dohôd s tretími krajinami musíme zahrnúť aj ustanovenia zaručujúce slobodu náboženského vyznania a veľmi vítam váš zámer venovať časť výročnej správy Európskej únie o ľudských právach situácii týkajúcej sa slobody náboženského vyznania.

  Guido Milana (S&D). – (IT) Je dôležité spojiť odsúdenie týchto útokov a výzvu na okamžité, konkrétne opatrenia na ochranu kresťanov na celom svete so všeobecnejšou požiadavkou na rešpektovanie slobody náboženského vyznania a slobody svedomia a myslenia.

Nie je rozdiel medzi niekým, kto bol zavraždený počas bohoslužieb, a niekým, kto je odsúdený na smrť za cudzoložstvo alebo preto, lebo je členom moslimskej, kresťanskej alebo židovskej menšiny, alebo preto, lebo sa narodil na určitom mieste a nie pre praktizovanie náboženského vyznania. Právo na slobodu a spolužitie je všeobecne uznávané humanistickou kultúrou a medzinárodnými dohovormi. Na rozdiel od toho je svet rozdelený medzi tých, čo presadzujú ľudské práva, a tých, čo ich chcú brutálne odstrániť.

Len postoj otvorený k dialógu a proti akejkoľvek forme neznášanlivosti môže poskytnúť základ na ochranu identít a hodnôt. Nedostatok ich rešpektovania môže viesť až k vyhnaniu celých spoločenstiev z ich historickej domoviny. Európa musí v tejto súvislosti urobiť veľa na politickej a diplomatickej úrovni, ale aj v kultúrnej a sociálnej oblasti. Dnes naliehame na Radu a Komisiu a najmä na vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci, aby prijali jasné usmernenia pre naše vzťahy s tretími krajinami v súvislosti s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

Aj bilaterálne dohody musia priradiť väčší význam otázkam náboženskej slobody a všeobecnejšie ľudským právam, ktorých porušovanie by malo viesť k pozastaveniu účinnosti týchto dohôd. Myslím si tiež, že Európa by sa mala ujať vedúcej úlohy pri presadzovaní dialógu medzi náboženstvami. Nedostatok takého dialógu často presahuje rámec individuálnych konfliktov a vedie ku skutočným vojnám, v ktorých je náboženstvo len zámienkou na iné, komplexnejšie dôvody konfliktu.

Naša pozornosť sa napokon musí zamerať viac aj na situáciu u nás doma: prípadov neznášanlivosti v Európe nie je málo. Naše mestá sú v skutočnosti multikultúrne a táto skutočnosť so sebou prináša náboženské tradície a hodnoty, ktoré treba rešpektovať, a zaručenú slobodu prejavu.

Preto niet alternatívy k dialógu a vzájomnému rešpektovaniu. Je dôležité zopakovať výzvu, ktorú vyjadrili náboženské spoločenstvá.

(Predseda prerušil rečníka.)

  Niccolò Rinaldi (ALDE). – (IT) Osud východných kresťanov mení mapu kultúr, keď sa komunity staré tisíce rokov – „Kopt“ znamená v gréčtine „Egypťan“ – teraz snažia emigrovať do zahraničia, aby unikli násiliu, ktorému boli vystavené. Média a xenofóbne strany by však nemali robiť chybu a nazývať to stretom náboženstiev alebo stretom civilizácií.

Chcel by som porozprávať drobnú príhodu, ktorú považujem za významnú. Bolo to pred rokmi v Káhire. Starý muž z vidieka, ktorý do nášho domu dodával trikrát týždenne mlieko, stál pri dverách a plakal. Nerozumeli sme mu, čo chce, pretože cez jeho slzy sme mu rozumeli len slová „Said Akbar, Said Akbar“, veľký starý muž, veľký starý muž. Napokon sme prišli na to, že svojim kresťanským zákazníkom prejavoval smútok v súvislosti so smrťou Karola Wojtyłu, ktorý v tých dňoch zomrel. Bol to jednoduchý, úprimný človek, moslim, ktorý konal na základe celého toho prastarého vzájomného rešpektu stredomorských národov. Táto krátka, ale významná príhoda odrážajúca rozšírené hodnoty v egyptskej spoločnosti, sa stala v tej istej krajine, v ktorej na Vianoce zmasakrovali Koptov.

Dnes však východné kresťanské spoločenstvá potrebujú ochranu. Niekedy sú v pasci vyrovnávania skóre medzi teroristami a fundamentalistami a autoritatívnymi silami. Európska zahraničná politika by nemala zostávať bezmocná, keď sa svet mení. Nemala by sa báť povedať...

(Predseda prerušil rečníka.)

  Marina Yannakoudakis (ECR). – Tolerancia inej viery je znakom civilizovanej spoločnosti. Hrozné udalosti v Egypte a Iraku sú v rozpore s ľudskými právami a základnými zásadami slobody myslenia a prejavu. Nikto by nemal byť prenasledovaný pre svoje náboženské presvedčenie. Obmedzovanie kresťanov alebo inej viery pri praktizovaní náboženstva je v našej spoločnosti absolútne neprijateľné.

Ale predtým, než budeme kritizovať, mali by sme si upratať pred vlastným prahom. Minulý mesiac boli zakázané kresťanské bohoslužby v okupovanej dedine Rizokarpaso na Cypre. Ako všetci vieme, časť Cyperskej republiky, členského štátu EÚ, je už 36 rokov pod okupáciou Turecka. Konanie okupačnej tureckej armády, ktorá vstúpila do kostola, prinútila kňaza, aby ukončil bohoslužbu, a prinútila ľudí prítomných na bohoslužbe, aby odišli, je neprijateľné. OSN teraz tento incident prešetruje.

Keď teda hovoríme o situácii v krajinách mimo EÚ a o slobode kresťanov, chcel by som pripomenúť tomuto Parlamentu, že si najprv musíme upratať pred vlastným prahom. V tomto Parlamente nemôžeme akceptovať žiadnu formu diskriminácie, ak máme byť dôveryhodní v širšom kontexte.

  Cornelis de Jong (GUE/NGL). – (NL) Sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia chráni náboženské a neteistické presvedčenie a aj ateistické presvedčenie. Tieto názory však môžu byť vzájomne nezlučiteľné a vlády sú potom povinné presadzovať toleranciu a postaviť sa za tých, ktorí sú vystavení diskriminácii a násiliu pre svoje presvedčenie.

Jednoznačne podporujem spoločné uznesenie vo forme, v ktorej ho máme teraz pred sebou, nie preto, lebo si myslím, že by sme sa mali zaoberať len kresťanmi, ale preto, lebo kresťania sú momentálne vystavení neznášanlivosti v čoraz väčšom počte krajín. Ja by som v každom prípade konal rovnako, keby sa to týkalo iného náboženstva.

Inštitút IIES potrebuje v tejto oblasti dôležité právomoci. V minulosti som zastával podobnú funkciu na holandskom ministerstve zahraničných vecí. Nájsť riešenie porušovania ľudských práv, napätia a konfliktov založených na náboženstve alebo presvedčení si vyžaduje veľa personálu a úsilia, rovnako ako úprimné úsilie o dialóg a toleranciu.

Preto dúfam, pani vysoká predstaviteľka, že podporíte odporúčanie, aby bol na tento účel uvoľnený personál.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) V prevládajúcom relativizme európskej politiky existuje jedno slovo, ktoré je tabu: kresťanofóbia. Už dlhé roky však prichádzajú závažné a často tragické správy zo spoľahlivých a nespochybniteľných zdrojov o prenasledovaní kresťanov na viacerých kontinentoch.

Európa sa musí prebudiť, otvoriť oči a prijať konkrétne opatrenia. Musí vyslať jasné signály, ktoré očakávame aj od pani barónky Ashtonovej. Mohla by napríklad citovať podnetné slová pápeža Benedikta, vyslovené pred niekoľkými dňami na Svetový deň mieru, keď poukázal na to, že odopieranie náboženskej slobody je urážkou Boha a ľudskej dôstojnosti a zároveň hrozbou pre bezpečnosť a mier.

Potrebné sú konkrétne činy. Načo čakáme – ako som sa priamo spýtal – a nevyšleme komisiu preskúmať situáciu našich koptských kresťanských bratov v Egypte, oficiálne umiernenej krajine, kde nemajú prakticky žiadne základné ľudské práva, dokonca ani vo verejnom úrade, v štátnej službe?

Zobuď sa, úbohá Európa, a pripomeň si svoje kresťanské korene!

PREDSEDÁ: LIBOR ROUČEK
podpredseda

  Jaime Mayor Oreja (PPE). – (ES) Útoky, ktoré sa prednedávnom udiali v Iraku a Egypte, sú dôkazom dvoch tragédií pre Európu, hoci tragédií rozličného charakteru. Po prvé, je tragédiou, že k samotným udalostiam došlo, vzhľadom na ich krutosť a straty ľudských životov.

Po druhé, je však aj tragédiou vidieť, ako často tieto činy ostávajú v našej spoločnosti bez povšimnutia. V mnohých prípadoch spôsob, ako konáme, znamená, že tieto udalosti sa dostanú len do správ o nehodách a zločinoch v médiách, akoby boli niečím vonkajším a akoby to neboli útoky na nás. Je to tak, akoby sa tieto veci diali niekde inde, pričom tieto útoky sa v skutočnosti dejú priamo v centre a sú namierené na základ našej civilizácie, našej Európy.

Základnou úlohou európskych inštitúcií je zvýšiť informovanosť o závažnosti, význame a rozsahu útokov proti kresťanom na týchto miestach. Európske inštitúcie by nemali len vydávať všeobecné vyhlásenia odsudzujúce tieto útoky, ale mali by aj iniciovať opatrenia v súlade s dvoma zásadami: po prvé, zabezpečiť, aby sa táto tragédia viac prezentovala v našej spoločnosti a v našich médiách, a po druhé, zabezpečiť, aby sa zvýšila prítomnosť európskych inštitúcií na miestach, kde k tragédii došlo.

Dovoľte mi povedať, pani barónka Ashtonová, že s týmto cieľom a na základe týchto dvoch zásad konania musia európske inštitúcie a vy sama presadzovať dôležitú úlohu obetí týchto udalostí. Obete musia mať tváre. Obete musia byť prítomné v našom Európskom parlamente. Musíme pripraviť program návštev, stretnutí a dokonca materiálnej podpory pre obete, ale práve samotné obete tohto strašného prenasledovania dokážu v tejto veci urobiť oveľa viac než my.

  Kyriakos Mavronikolas (S&D). – (EL) Ako socialisti veríme v ľudské práva a určite veríme v náboženské práva. Ako už skôr správne povedal pán Swoboda, zaujímame sa nielen o kresťanské náboženstvo, ale zaujímame sa aj o práva všetkých náboženstiev, o právo ľudí vykonávať bohoslužby v súlade so svojou vierou a, čo je ešte dôležitejšie, o porozumenie medzi všetkými náboženstvami a porozumenie pre vieru každého občana.

Vzhľadom na svoj pôvod by som však chcel povedať niekoľko slov o konkrétnom incidente, ku ktorému došlo na Cypre a ktorý sa spomína v tejto správe. Turecké okupačné sily zasiahli v kostole, v ktorom sa už desaťročia vykonávali kresťanské bohoslužby, a to s cieľom ukončiť bohoslužby a najmä vyhnať veriacich a prinútiť kňaza, aby odložil svoje obradné rúcho. Tento incident je osobitý tým, že sa stal, žiaľ – alebo našťastie, pretože nám umožňuje, aby sme sa zomkli a vyriešili tento problém –, na území Európy.

  Frédérique Ries (ALDE). – (FR) Vážený pán predsedajúci, pani barónka Ashtonová, barbarský masaker v Alexandrii 31. decembra je posledným z dlhej série vražedných útokov proti kresťanom v mnohých častiach sveta: v Iráne, Iraku, Pakistane, Nigérii a najnovšie v Egypte. Hlavnými obeťami prenasledovania – mali by sme nabrať odvahu a vysloviť to slovo, hoci sa nevyskytuje v našom uznesení – boli východní kresťania. Ide o dlhodobý problém a útoky namierené proti kresťanom sú realitou.

Opatrenia, ktoré musí zaviesť Európska únia – ktoré musíme zaviesť my –, musia týmto kresťanským menšinám zabezpečiť spravodlivosť. Ide o 12 miliónov ľudí, ktorí potrebujú ochranu a ktorí musia mať možnosť voľby, ale inú, než len utiecť alebo čeliť smrti. Ako už bolo viackrát zopakované, nejde o stigmatizáciu jedného náboženstva na úkor druhého, ale jednoducho o zdôraznenie toho, ako mimoriadne dôležité je bojovať proti týmto islamistickým extrémistom, ktorí ničia slobodu a vraždia ľudí.

Dúfame, pani barónka Ashtonová, že počas stretnutia ministrov zahraničných vecí koncom tohto mesiaca prednesiete návrh koordinovaných opatrení a stratégie boja proti tomuto násiliu proti východným kresťanom. Myslím si, že je dôležité vyvinúť tlak, napríklad prostredníctvom dohôd o pridružení, ktoré máme s niektorými z týchto krajín, a vyzvať ich vlády, aby stíhali páchateľov a postavili ich pred súd. Uvádza sa to v odseku 2 nášho uznesenia.

Sloboda vykonávania bohoslužieb sa musí presadiť v praxi na celom svete, podobne ako má každý jednotlivec právo veriť alebo neveriť, pretože ak táto sloboda, ktorá umožňuje oddelenie náboženstva od štátu, bude podkopaná, potom sú ohrozené aj všetky naše ostatné slobody.

  Tomasz Piotr Poręba (ECR). – (PL) Minimálne 75 % obetí spomedzi všetkých prípadov náboženského prenasledovania na celom svete sú kresťania. Európska únia sa nemôže len nečinne prizerať a nemôže len sedieť so založenými rukami a nepodniknúť v tejto veci vôbec nič. Dnešná rozprava slúži nielen na pripomenutie Európe, že sa musí zapojiť do globálneho boja za rešpektovanie práva na náboženskú slobodu, ale aj na to, že my všetci by sme mali spoločne zvážiť, aké nástroje môže Európska únia použiť na zabránenie prenasledovaniu kresťanov v budúcnosti.

Čo môžeme robiť? Podľa mňa by sme v prvom rade mali zabezpečiť, aby sa rešpektovanie náboženskej slobody stalo jednou z priorít vonkajšej politiky Európskej únie. Pri podpisovaní dohôd s inými krajinami je pre nás dôležité, aby sme do nich zahrnuli ustanovenia, ktoré zabránia prenasledovaniu na základe náboženstva v príslušnej krajine.

Po druhé, mali by sme zvážiť vytvorenie európskeho centra pre monitorovanie náboženského prenasledovania na celom svete, ktoré by rýchlo poskytovalo dôležité informácie a ktoré by Európskej únii umožnilo rýchlu reakciu.

Po tretie – a toto je posledný bod –, mali by sme ukončiť politiku dvojakého metra. Európska únia a Európa ako celok sa otvárajú prisťahovalcom z rôznych krajín z celého sveta. Dovoľujeme, aby sa pre nich stavali modlitebne, a dovoľujeme im, aby praktizovali svoje náboženstvo. Zároveň však zriedkakedy vystúpime za práva kresťanov v tých istých krajinách, v krajinách, kde vlastnenie Biblie sa často trestá mnohými rokmi väzenia a v mnohých prípadoch dokonca aj trestom smrti, v krajinách, kde by bolo nielen ťažké postaviť kresťanský kostol – bolo by to jednoducho nemožné.

Dnes nastal čas, aby sme sa dôrazne, rozhodne a pevne postavili za práva kresťanov na celom svete. Dnes nastal čas, aby sme vyjadrili požiadavky v mene kresťanov a nasledovníkov iných náboženstiev, aby mohli slobodne praktizovať svoje náboženstvo.

  Francisco José Millán Mon (PPE). – (ES) Táto rozprava je veľmi potrebná vzhľadom na nedávne závažné udalosti, ktoré ovplyvňujú náboženskú slobodu a dokonca aj životy kresťanov. Poukazujem najmä na to, čo sa stalo predovšetkým v Pakistane, Iraku, Nigérii a Egypte.

Článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv veľmi podrobne vymedzuje slobodu náboženského vyznania alebo náboženskú slobodu. Napriek tomu je to, žiaľ, právo, ktoré sa v niektorých krajinách dodržiava len málo. Teraz dokonca vidíme, že ľudia, ktorí vyznávajú kresťanskú vieru, za to môžu zaplatiť svojím životom.

Pani barónka Ashtonová, Európska únia musí rozhodne brániť právo na náboženskú slobodu vo všeobecnosti, musí ju jednoznačne zahrnúť do vonkajších opatrení a požadovať rešpektovanie, slobodu a bezpečnosť kresťanského spoločenstva, ktoré je dnes najviac prenasledovanou náboženskou skupinou na svete. Musíme žiadať, aby všetky vlády, ktorých sa to týka, urobili všetko potrebné pre to, aby zabránili týmto útokom, a ak to nie je možné, aby zadržali a potrestali zodpovedných páchateľov.

Dámy a páni, pani barónka Ashtonová, sloboda je symbolom európskej identity a to zahŕňa náboženskú slobodu, ktorá je súčasťou základného súboru ľudských práv. Táto sloboda je aj cestou k mieru, ako to povedal vo svojom posolstve z 1. januára pápež Benedikt XVI. Chcel by som tiež zdôrazniť zásadnú úlohu kresťanstva pri vytváraní európskej identity. Bolo by preto smutným paradoxom, keby Európska únia čo najrozhodnejšie nepožadovala, aby svet chránil najzákladnejšie práva kresťanov, a keby im nepomohla všade tam, kde je to možné.

Uznesenie Európskeho parlamentu stanovuje metódy, ako lepšie chrániť náboženskú slobodu vo všeobecnosti a najmä slobodu kresťanov. Vítam skutočnosť, že na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre zahraničné veci sa im bude venovať patričná pozornosť a – už končím, pán predsedajúci – že na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady 14. februára sa vyjadrí stanovisko k týmto závažným udalostiam, ako to veľmi odvážne urobil napríklad prezident Sarkozy.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Dôveryhodnosť Európskej únie v oblasti zahraničnej politiky sa meria tým, ako dobre sa drží svojich základných hodnôt, ktorými sú ľudské práva, demokracia, zásada právnosti a náboženská sloboda.

Hrozí, že právny systém Egypta ostane v tieni práva šaría, ktorého obeťou sú koptskí kresťania. Konferencia európskych cirkví vyzýva na dialóg medzi kresťanmi a moslimami v Európe. Európsky náboženský dialóg, kultúrna tradícia náboženstva a tradícia náboženského vyučovania sú tiež zdrojom, ktorý možno využiť v európskej politike.

Kresťanstvo a iné náboženstvá sú mierovými hnutiami podobne ako Európska únia. Keď náboženstvo dosahuje najväčší úspech, spája ľudí a nerozdeľuje ich. Nemôžeme teroristom dovoliť, aby náboženstvo využívali ako nástroj barbarstva.

  Zbigniew Ziobro (ECR). – (PL) Podľa organizácií monitorujúcich náboženské prenasledovanie je prenasledovaním každý deň ohrozených 200 miliónov kresťanov. Za posledné dva roky zomrelo vyše 170 000 ľudí len preto, lebo boli kresťania, akokoľvek ťažké je tomu uveriť. Tieto čísla pochádzajú od organizácií monitorujúcich prenasledovanie kresťanov a znamenajú, že kresťania skutočne trpia náboženským prenasledovaním najviac, a túto skutočnosť by sme si mali tu v Parlamente pripomenúť. Situácia je mimoriadne napätá v mnohých islamských krajinách, kde sa s kresťanmi zaobchádza ako s občanmi druhej kategórie.

Európa už nemôže tolerovať túto situáciu, a to nielen pre svoje kresťanské korene. Nevinní ľudia zomierajú len preto, lebo vyznávajú jedno náboženstvo a nie iné. Európska únia nereaguje dosť rozhodne na útoky a diskrimináciu voči kresťanom. Prenasledovanie kresťanov sa musí stať témou bilaterálnych rokovaní a vzťahov medzi Európskou úniou a krajinami, v ktorých dochádza k týmto extrémnym a strašným udalostiam. Parlament by mal tiež požiadať pani Ashtonovú, aby konala aktívnejšie a rozhodnejšie.

  Gay Mitchell (PPE). – Veľmi si cením túto rozpravu a plne podporujem uznesenie, za ktoré sa tiež zasadzujem. Myslím si, že spiaci obor sa začína prebúdzať pre bezdôvodné a zákerné útoky na kresťanov. Keby sa táto zákernosť a takéto konanie týkali moslimov alebo židovskej komunity, bol by som rovnako znepokojený. Európa je mozaika: jej jednota a rozmanitosť sú naším mottom.

Na Cypre si však turecká vláda a jej zástupcovia myslia, že je vhodné žiadať od kresťanov, aby požiadali o povolenie na modlitby, a vyhnať ich z kostola, ak sa tak rozhodnú urobiť kolektívne. Bol predvolaný zástupca Turecka pri Európskej únii? Ak nie, prečo? Chcel by som vysloviť uznanie tým moslimom, ktorí podporili svojich kresťanských blížnych, ktorí boli cieľom útoku. Nesmerujme teda tento návrh proti nikomu. Stavia sa za kresťanov a za tých, na ktorých sa vedú útoky.

Nepodporujem a nemôžem akceptovať znevažovanie ľudí, jednotlivcov alebo spoločenstiev z dôvodu ich náboženského presvedčenia. Táto rozprava sa týka kresťanov. Príliš veľa ľudí od kresťanov očakáva, že budú akceptovať nejaké staré pripomienky. Myslia si, že je to anachronizmus. Je načase, aby sme začali prejavovať vzájomný rešpekt. Rešpektujem ľudí v tomto Parlamente, ktorí nemajú žiadne náboženské presvedčenie alebo majú iné náboženské presvedčenie než ja. Je načase, aby ľudia v tomto Parlamente začali prejavovať rešpekt voči ľuďom s kresťanským presvedčením. Naša jednota spočíva práve v rozmanitosti.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (PL) Počet prípadov náboženského násilia sa nedávno na celom svete znásobil a vyvolal znepokojenie a rozhorčenie. Zákaz prejavu náboženskej viery je jasným porušením základných práv a medzinárodného práva, ktoré stanovuje, že právo na vierovyznanie je neodňateľné a samozrejmé.

Zákaz kresťanských bohoslužieb v Rizokarpase v okupovanej časti Cypru okupačnými vojskami a bombový útok na kresťanský kostol v Alexandrii, ktorý využívala koptská komunita, sú len dva príklady rastúceho napätia a náboženskej nenávisti, ktoré vznikajú na mnohých miestach neďaleko Európy.

Európska únia musí vypracovať súbor nástrojov, ktorý ochráni právo každého náboženského vierovyznania v praxi. Posolstvo, že Európska únia nebude tolerovať takéto konanie, musí byť jasné a silné. Chcela by som vyzvať pani vysokú predstaviteľku, aby medzi svoje priority zaradila vyhodnotenie situácie týkajúcej sa slobody náboženského prejavu. Na záver chcem uviesť, že na úrovni Rady a Komisie by bolo dobré začleniť ochranu náboženského vierovyznania do všetkých rozhovorov s tretími krajinami.

  Mirosław Piotrowski (ECR). – (PL) Kresťanstvo bolo vždy indikátorom európskej identity a hodnoty Európskej únie sú od neho odvodené. EÚ sa preto nemôže nečinne prizerať prenasledovaniu kresťanov, a to sa týka aj prenasledovania v iných častiach sveta. V arabských a ázijských krajinách sú kresťania náboženskou menšinou, ktorá je najviac ohrozená, čo potvrdili najnovšie útoky na kresťanov v Egypte a Iraku a predošlé útoky v Indii, ktorých obeťami boli aj malé deti. Máme k dispozícii veľa nástrojov na zabránenie takýmto útokom a ich odsúdenie a Európska únia musí útoky na kresťanov dôrazne odsúdiť. Medzi najúčinnejšie spôsoby, ako to urobiť, patrí uzatvorenie dohôd s EÚ, napríklad obchodných dohôd s tretími krajinami, ktoré by boli podmienené zárukami, že príslušné krajiny budú rešpektovať práva kresťanov, a zahrnutie ustanovení zaručujúcich, že v prípade porušenia týchto práv sa účinnosť dohody pozastavuje.

  Doris Pack (PPE). – (DE) V roku 2009 sme podporili medzikultúrny dialóg v Európe medzi kresťanmi a moslimami, pravoslávnymi kresťanmi a katolíkmi a medzi protestantmi a pravoslávnymi kresťanmi. V našom spoločenstve sme sa pokúsili iniciovať rast dôvery. Robíme to medzi sebou. To, samozrejme, znamená, že máme vlastné názory a odvahu vyjadriť ich. Niekedy sa tak však nestane. Prednedávnom som čítala a počula, že Európska komisia zverejnila kalendár pre mladých ľudí, v ktorom sú uvedené sviatky všetkých náboženstiev okrem kresťanstva. Môžem k tomu povedať len to, že takéto veci iba podnietia tých ľudí v Egypte a inde, aby pokračovali v páchaní hrozných činov.

Sme povinní pomôcť kresťanom v týchto krajinách, ktoré boli už viackrát spomenuté. Väčšina z nich žije v krajinách, ako sú Palestína, Egypt, Irak a Irán, ktoré sú kolískou kresťanstva. Nesmieme dovoliť, aby týchto ľudí vyhnali z ich domovov. Nie sú to menšiny: sú to Egypťania a Palestínčania, rovnako ako všetci ostatní obyvatelia týchto krajín. Chcú tam naďalej žiť, ale sťažujú im to. Musíme podporiť pani barónku Ashtonovú a musíme sa pokúsiť dosiahnuť, aby Európska únia zahrnula záruku náboženskej slobody do všetkých zmlúv, ktoré uzavrie s tretími krajinami, a to najmä s krajinami, ktoré som spomenula. Musíme dosiahnuť, aby nik nebol prinútený opustiť svoju krajinu z náboženských dôvodov.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Keď sa pozriem na situáciu v Bagdade a Alexandrii, mám pocit, že sme sa vrátili o 500 rokov naspäť. Vtedy sme sa v Holandsku nachádzali uprostred vojen medzi protestantmi a katolíkmi, ktorí bojovali hlava-nehlava. Pán predsedajúci, v modernej európskej spoločnosti pre takéto niečo už niet miesta. Keď sa však pozriem na Bagdad a Alexandriu, vidím, že sú to len kruté prejavy života, ktorý v mnohých krajinách existuje pod povrchom.

Z tohto dôvodu mám pre vás odkaz, a to, že v rámci kultúrneho dialógu a slobôd, ktoré sme spolu stanovili, musí Európska únia presadiť kľúčový význam náboženskej slobody v každej zmluve, ktorú schváli, v každej krajine, s ktorou obchoduje, a v každej správe, ktorú vypracuje, ako som vlastne ja sama zdôraznila v správe o Turecku. To tiež znamená – hoci pani Packová to nespomenula –, že tieto slobody musia byť recipročné a že náboženská sloboda sa musí dodržiavať aj v krajinách, kde islam nie je väčšinovým náboženstvom.

Pán predsedajúci, myslím si, že neznášanlivosť a násilie, ku ktorým došlo, sú neprijateľné a že by sme bojujúce strany mali zapojiť do dialógu. Preto vyzývam pani Ashtonovú, aby spolu so svojou diplomatickou službou zabezpečila, že budeme absolútne koordinovane diskutovať o náboženskej slobode v každom type komunikácie s orgánmi všetkých týchto krajín. V tejto súvislosti sa môžete spoľahnúť na solidaritu Parlamentu.

  Eleni Theocharous (PPE). – (EL) Prenasledovanie a vraždenie kresťanov na Blízkom východe je zvyčajne dielom fanatických a teroristických organizácií. Prenasledovanie gréckych kresťanov v okupovanej časti Cypru je dielom riadnej armády krajiny, ktorá má ambíciu vstúpiť do Európskej únie.

Mám v rukách list od samozvaného „veľvyslanca Severocyperskej tureckej republiky“ v Bruseli, útvaru, ktorý existuje výlučne a jednoducho na základe sily tureckej okupačnej armády –, v ktorom sa ma snaží zosmiešniť, pričom zároveň pripúšťa, že bohoslužby v dedine Rizokarpaso boli prerušené, pretože grécki kresťania v tejto časti Cypru nedostali povolenie.

Pani barónka Ashtonová, odkedy je potrebné povolenie na to, aby človek mohol praktizovať náboženstvo? Ako dlho budete tolerovať takéto jednoznačné porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd európskych občanov krajinou, ktorá má ambície vstúpiť do Európskej únie?

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Pani barónka Ashton, dovoľte, aby som vás oslovil a dôrazne na vás apeloval v tejto otázke, kde je jednoducho pre nás neprijateľné, aby kresťania na Blízkom východe boli aj naďalej vystavovaní takýmto krutým útokom.

Irak, Irán, Egypt, Nigéria, Turecko, Pakistan. Toto sú krajiny, ktoré sú pre nich – pre kresťanov – domovom po stáročia a oni odtiaľ nechcú predsa odísť. Je odsúdeniahodné, aby islamský klérus v mnohých prípadoch pri svojich príhovoroch k svojim veriacim podporoval protikresťanské nálady. Na severe Iraku sa ľudia báli vyzdobiť svoje príbytky. V Bagdade vtrhli ozbrojení ľudia a postrieľali 52 ľudí a 200 zranili.

V decembri sme mali možnosť sa stretnúť s irackými biskupmi, ktorí navštívili Európsky parlament. Zdôraznili nám, že oni potrebujú našu podporu a podporu celého medzinárodného spoločenstva, aby náboženské presvedčenie nebolo dôvodom na nevinnú smrť. Kam sme to došli?

V tejto súvislosti mi dovoľte spomenúť Turecko, ktoré sa významne usiluje o európsku integráciu, no pritom zakazuje zakladanie kresťanských náboženských spoločenstiev či kongregácií. My predsa v Európe povoľujeme minarety, oni vôbec nerobia reciprocitu.

A chcem sa tiež spýtať, kde sú všetci tí ochrancovia ľudských práv, ochrancovia práv zvierat atď.? To normálne by som si položil otázku, či netreba založiť skupinu na ochranu kresťanov vo svete.

  Peter Šťastný (PPE). – Je veľmi znepokojujúce vidieť nárast počtu zákerných a násilných útokov na kresťanov a ich komunity. Za tieto útoky sú zodpovední väčšinou fanatickí islamskí extrémisti. Ide o čistú nenávisť. Treba to zastaviť a musí sa to zastaviť.

EÚ a jej inštitúcie vrátane tohto Parlamentu musia vyvinúť väčší tlak na vlády, kde k týmto útokom dochádza, predovšetkým v tých krajinách, kde má štát slabé politické opatrenia alebo kde takéto incidenty ignoruje.

My si tu ceníme a chránime každý život, prísne trestáme každého, kto ohrozuje ľudský život, a trest je ešte prísnejší, ak sa vražedné útoky vedú proti menšine alebo ak je ich motívom nenávisť. Musíme trvať na tom, aby ostatné krajiny poskytovali podobnú ochranu života ľudí a prísne trestali všetkých páchateľov týchto odporných zločinov, a musíme týmto krajinám v tomto ohľade pomáhať.

Všetci vieme, že by bolo veľmi znepokojujúce, ak by sa nič nepodniklo a ak by sa nezastavil súčasný rastúci trend. Maximálne úsilie celého civilizovaného sveta by sa preto malo zamerať na zvrátenie tohto nebezpečného trendu.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Vôbec nechcem podceniť tlak na iné náboženstvá, ale štatistiky hovoria jasnou rečou: 75 % zo všetkých osôb, ktoré sú ohrozené alebo zavraždené z náboženských dôvodov, sú kresťania a približne 100 miliónov kresťanov na celom svete sa stretáva s prenasledovaním a násilím pre svoju vieru.

Mimoriadne znepokojujúca je v súčasnosti situácia na Blízkom východe, ako sme tu počuli. Útoky na bohoslužby v Iraku, Egypte a Sýrii si vyžiadali desiatky životov vrátane detí. Inde na svete tiež existujú problémy. Výrazný hospodársky rast v ázijských krajinách zakrýva závažné porušovanie základných a ľudských práv. Napríklad v Číne, Indii a vo Vietname sa náboženská sloboda uznáva len na papieri. Musíme uznať, že EÚ a jej členské štáty nad tým privierajú oči, napríklad pre obchodné vzťahy.

Ak by však EÚ chcela, mohla by urobiť oveľa viac pre zlepšenie situácie kresťanov a pre presadzovanie náboženskej slobody na svete, napríklad trvaním na ustanovení o náboženskej slobode vo všetkých dohodách uzavretých s tretími krajinami. Z tohto dôvodu by som sa vás chcela spýtať, pani komisárka, či sa v budúcnosti plánuje trvať na takomto ustanovení a či sa navyše bude kontrolovať jeho vykonávanie v praxi.

Bojazlivý postoj Európy je čiastočne spôsobený tým, že aj my tu strácame naše staré hodnoty. Chceme izolovať náboženstvo v súkromí. Odráža sa to napríklad v diskusii o krížoch, ktorá prebehla v Taliansku. Rovnako aj pani Packová tu spomenula kalendár, ktorý zverejnila Komisia a v ktorom neboli uvedené vôbec žiadne kresťanské sviatky. Sekularizmus nie je odpoveďou na tieto problémy. Odpoveď spočíva v rešpektovaní tých, ktorí majú iné názory než my, a v rešpektovaní presvedčenia iných.

  Traian Ungureanu (PPE). – Problémy kresťanov na Blízkom východe, v Ázii a Afrike nie sú náhodné. Nejde o sériu poľutovaniahodných, no nekoordinovaných útokov. Ide, naopak, o klasický príklad hromadného prenasledovania. Kresťania sú zastrašovaní, vyháňaní alebo vraždení s jasným zámerom: sú to náboženské čistky. Deje sa to v čase, keď my tu v Európe robíme všetko preto, aby sme zohľadnili nekonečnú citlivosť moslimských veriacich. Výsledkom je Európa plná mešít a Blízky východ očistený od kresťanov.

Ale tu nejde o čísla. Ide o slobodu a identitu. Dokonca aj pre tých z nás, ktorí nie sú veriaci, by malo byť kresťanstvo viac než len zabudnutá, exotická a zanikajúca sekta. Sme slobodní v tom, či budeme alebo nebudeme veriť, ale keď sa vedie útok na našu slobodu, nesmieme zostať ľahostajní.

Tento prístup znamená, že by sme mali urobiť z náboženskej slobody podmienku vo vzťahoch so suverénnymi štátmi. Tento prístup by sa mal zakotviť do práva a stať sa súčasťou mandátu vysokej predstaviteľky.

  Tunne Kelam (PPE). – Chcel by som pani vysokej predstaviteľke povedať, že odsúdenia a vyhlásenia v tejto situácii nestačia. Útoky na kresťanské komunity sa dramaticky zintenzívnili, najmä v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. Je ťažké nájsť štát, kde môžu kresťania žiť ako normálna menšina a – čo je najdôležitejšie – slobodne vyznávať svoju vieru.

Ľudia, ktorí prestúpili na kresťanstvo, sú vystavení riziku smrti. Nehovoríme tu o nových menšinách. Kresťania patria medzi starobylých, tradičných obyvateľov v týchto krajinách. V súčasnosti sú čoraz viac nútení opúšťať svoje krajiny, sú nútení žiť v getách alebo sa stali vnútornými utečencami ako kresťania v Iraku. Je preto naliehavou úlohou sformulovať stratégiu EÚ o náboženskej slobode a stanoviť súbor konkrétnych opatrení proti tým štátom, ktoré zámerne nechránia náboženské menšiny.

Chcel by som tiež spomenúť myšlienku kolegu pána Mayora Oreju, a to zostaviť zoznam obetí, s ktorými by vonkajšie služby EÚ mali aktívne nadviazať kontakt. Nejde tu o postavenie jedného náboženstva proti druhému. Ide o skutočnú rovnosť príležitostí, pretože postaviť kresťanský kostol v Alexandrii alebo Ankare by malo byť rovnako ľahké, ako postaviť mešitu v Bruseli.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Útoky proti kresťanskej komunite v Egypte a iných krajinách by mali byť odsúdené a je našou povinnosťou reagovať. Moja otázka znie: ak Európa, kolíska kresťanstva, nedokáže ochrániť kresťanov a ich slobodu vyznávať svoje náboženstvo, tak kto iný by to mal urobiť?

Musíme sa však aj snažiť zabrániť radikalizácii moslimských komunít a ich manipulácii zo strany extrémistov. Musíme byť tiež opatrní, aby sme neoznačovali všetkých moslimov za teroristov, pretože ľudia, ktorí uprednostňujú násilie a extrémizmus, sú v menšine. Moslimské komunity na celom svete sú zároveň povinné odsúdiť extrémistov, ktorí zneužívajú ich náboženstvo, a mali by s týmito ľuďmi prerušiť kontakt, aby zabránili zlej povesti moslimského náboženstva.

Okrem toho musíme čo najdôraznejšie naliehať na orgány týchto krajín, aby chránili kresťanské komunity pred prenasledovaním.

Predovšetkým – napriek udalostiam, ktoré sa dejú pred našimi očami a ktoré vyvolávajú pocit hnevu – nemôžeme stratiť zdravý rozum. Ako povedal Mahátma Gándhí, heslo „oko za oko a zub za zub“ spôsobí, že budeme všetci slepí a bezzubí.

  Carlo Casini (PPE). – (IT) Poslankyne a poslanci, ktorí už hovorili, prakticky povedali všetko. Pripomenuli fakty, vyhodnotili ich a predložili konkrétne požiadavky.

Keďže toto je posledné vystúpenie na programe, mal by som doplniť niečo, čo sa tu ešte nepovedalo, a na um mi prichádzajú myšlienky veľmi významného Európana Jána Pavla II., človeka, ktorý veľmi účinne pomohol zrúcať Berlínsky múr. Vo svojom duchovnom testamente uvádza štyri hodnoty, ktoré sú základom našej budúcej civilizácie, to znamená civilizácie lásky: sú to život, mier, chlieb a náboženská sloboda.

Potom myslím na všetko, čo napísal Giorgio La Pira, bývalý primátor Florencie, ktorý na vrchole studenej vojny inicioval veľké konferencie o kresťanskej civilizácii. Vo svojej knihe Premesse della politica (Premisy politiky) napísal, že základom každej politickej myšlienky je konkrétna koncepcia človeka. Napísal, že pre kresťanskú Európu je človek najmä modliaca sa bytosť, to znamená bytosť schopná vstúpiť do dialógu, predstaviť si nekonečno a rozprávať sa s Bohom.

Popieranie schopnosti človeka zapojiť sa do súkromného a verejného dialógu nie je len negáciou náboženstva, ale aj negáciou samotného človeka. Chcel som tieto myšlienky ponúknuť Parlamentu a vám, pani vysoká predstaviteľka, ako príspevok ku konkrétnym a účinným opatreniam našej Európskej únie, ktorá má korene v kresťanskej identite a ktorá vždy vyhlasuje svoj zámer brániť a presadzovať ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

  Predsedajúci. – Vážené kolegyne, vážení kolegovia, teraz nasleduje postup „catch-the-eye“. Mám menší problém, keďže mám viac než 25 žiadostí a máme na to len päť minút, to znamená, že slovo podľa všetkého nedostane každý. Urobím, čo bude v mojich silách, aby som čas rozdelil rovnako a spravodlivo, ale, žiaľ, nebude možné, aby každý dostal slovo.

  Magdi Cristiano Allam (PPE). – (IT) Chcel by som len požiadať vysokú predstaviteľku pani barónku Ashtonovú, aby do programu našich vzťahov s Egyptom zaradila aj konkrétnu požiadavku: vyzývame egyptské orgány, aby odstránili informáciu o náboženstve z oficiálnych dokumentov, preukazov totožnosti, pasov a všetkých dokumentov potrebných na získanie práce.

Kresťania v Egypte sú diskriminovaní, pretože v ich dokumentoch sa uvádza slovo „kresťan“. Islamský terorizmus sa teraz stal legitímny v situácii, v ktorej existuje inštitucionalizovaná diskriminácia kresťanov.

Toto je konkrétne požiadavka, ktorá by v prípade splnenia zbavila kresťanov jednej formy inštitucionalizovanej diskriminácie.

  Antigoni Papadopoulou (S&D). – Článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach zakazuje neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a článok 9 chráni právo prejavovať náboženské vyznanie alebo presvedčenie bohoslužbou. Zopakoval to Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo štvrtej medzištátnej veci Cyprus proti Turecku od roku 2001.

Chcela by som povedať pani barónke Ashtonovej toto: žiaľ, Turecko, kandidátska krajina na vstup do Európskej únie, počas uplynulých 36 rokov ničilo náboženské stavby na Cypre a prestavalo kresťanské kostoly na mešity a stajne a nedávno ukončilo omše na Vianoce a 6. januára v kresťanských kostoloch v okupovaných dedinách Rizokarpaso a Gialousa.

Turecko musí byť odsúdené za zločiny spáchané na území EÚ. EÚ nesmie zostať pasívna. Kresťania na Cypre sú v nebezpečenstve.

  Alexandra Thein (ALDE). – (DE) Dnes diskutujeme o návrhu uznesenia o situácii kresťanov na celom svete v súvislosti s náboženskou slobodou. Európsky parlament podporuje základné slobody a ľudské práva na celom svete. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu patrí medzi hlavných iniciátorov tejto podpory a to nás odlišuje od konzervatívcov, ktorí sa zameriavajú konkrétne na situáciu kresťanov.

Vo všeobecnosti tu nejde len o postavenie kresťanov. Z liberálnej perspektívy sa to týka náboženskej slobody ako takej. Tým mám na mysli všetky náboženstvá na celom našom svete. Ide o ochranu náboženských menšín a povinnosť každého štátu čo najlepšie chrániť členov týchto náboženských menšín, ktorí sú ohrození.

Aj my v Európe máme problémy. Pochádzam z Berlína a len tam sme mali šesť podpaľačských útokov na mešity v priebehu šiestich mesiacov, žiaden z nich, našťastie, neviedol k obetiam na životoch. K útokom došlo po rozruchu, ktorý vyvolal bývalý sociálnodemokratický predstaviteľ centrálnej banky. Nemecký štát sa však snaží zabezpečiť čo najlepšiu ochranu náboženských budov. Aj Egypt sprísňuje opatrenia po druhom veľkom teroristickom útoku proti kresťanom.

Samozrejme, pred každým kostolom, každou mešitou alebo synagógou nemôže stáť policajt. Veľmi ľutujem skutočnosť, že v mnohých krajinách vrátane našej musia židovské budovy vyzerať ako prísne strážené zariadenia. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme ako politici niesli zodpovednosť za postoj k náboženským menšinám v našich krajinách a aby sme presadzovali otvorený, priateľský prístup ku všetkým náboženstvám.

  Charles Tannock (ECR). – Keď som bol pred jedenástimi rokmi po prvýkrát zvolený do tohto Parlamentu, považovalo sa to za niečo excentrické, až na hranici trápnosti – a musím povedať, že aj dokonca aj v rámci poslaneckého klubu PPE –, keď som často upozorňoval na otázku prenasledovania kresťanov v islamských a komunistických krajinách, ktoré sa, žiaľ, odvtedy ešte zhoršilo.

Som teda dnes rád, že dokonca aj isté agresívnejšie a antiklerikálne sily v tomto Parlamente sa prebudili vzhľadom na existenciálne ohrozenie starobylých komunít kresťanskej viery, napríklad irackých Asýrčanov, ktorých patrónom som v Spojenom kráľovstve, a egyptských Koptov. Minulý týždeň v sobotu som stál na ulici Downing Street 10 v Londýne so svojimi koptskými voličmi a žiadali sme, aby vláda Spojeného kráľovstva vyvinula väčší tlak na Egypt, aby chránil svojich vlastných občanov. Dnes vyzývam vás, pani barónka Ashtonová, ako vysokú predstaviteľku Európskej únie, aby ste urobili to isté.

  Nikolaos Salavrakos (EFD). – (EL) Pred nejakým časom som napísal článok s názvom Pluralitný monológ. Pluralitný znamená, že hovoria viacerí z nás, a monológ znamená, že hovorí jedna osoba. Presne toto je dnešný problém našich komunít. Rozpráva každý – a väčšinou o myšlienkach –, ale počúvame len to, čo hovoríme my sami. To sa týka aj problému prepuknutia islamského fundamentalizmu, ktorý sa objavil v týchto dňoch a ktorý sa prejavil v Egypte barbarskými útokmi v čase Nového roka.

Chcel by som zdôrazniť, že sa odhaduje, že za jedno storočie od začiatku 20. storočia doteraz klesol podiel kresťanov na obyvateľstve na Východe z 22 % na menej než 10 %. Musíme venovať pozornosť tomuto prepuknutiu islamizmu, pretože v Egypte a Líbyi a v iných krajinách sú starí vedúci predstavitelia a nevieme, čo by sa stalo, ak by padli a akým smerom by sa tieto krajiny vyvíjali.

Vzhľadom na to vás vyzývam, pani barónka Ashtonová, aby ste prišli s iniciatívou a uplatnili svoj vplyv s cieľom obmedziť náboženský fanatizmus, či už kresťanský, alebo moslimský.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Koptský biskup Anba Damian nedávno vyzval na vytvorenie kresťanskej aliancie najmä pre kresťanov v Egypte po štvavých kampaniach v mešitách a aj po strašnom masakre na vianočnej omši. Charitatívna organizácia Open Doors uvádza na svojom celosvetovom indexe prenasledovania 50 štátov, v ktorých sú kresťania vystavení vážnemu prenasledovaniu.

Nerozumiem celkom tomu, prečo dnes prejavujeme znepokojenie. Nemali by sme byť prekvapení, pretože ryba smrdí od hlavy. Ak my v EÚ a v Komisii distribuujeme kalendár ako perfektný príklad popierania samých seba do 21 000 európskych škôl pre 3 milióny školákov, kalendár, v ktorom nie je uvedený ani jeden kresťanský sviatok, ale sú v ňom islamské, sikhské, hinduistické a čínske sviatky, tak toto už nie je otázka popierania samých seba, ale nenávisti orientovanej na seba. Pani barónka Ashtonová, potrebujeme odvahu a musíme udržať naše normy. Nesmieme tolerovať neznášanlivosť.

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Európska únia nesmie byť ticho, nesmie reagovať až potom, keď kresťania zomierajú a sú vyháňaní zo svojich domovov. Obrana kresťanov je zo strany Európskej únie nedostatočná, lebo v Únii vládne teror politickej korektnosti, ktorý potláča slobodu náboženského vyznania. Ideológia laicizmu nám zväzuje ruky a potláča slobodu vyznania.

Únii sa ťažko ochraňujú a bránia kresťania vo svete, pretože sama nerešpektuje kresťanskú filozofiu. Aj niektorí naši kolegovia mali problémy s vystúpením náboženských vodcov v našom parlamente. Tento parlament odmietol odsúdiť únos mosulského arcibiskupa, ktorý bol následne zavraždený. Politická skupina tohto parlamentu sa postarala, aby bol pápež obvinený z porušovania ľudských práv. Komisia opomenula spomenúť kresťanské sviatky a o krížoch v Taliansku ani nehovoriac.

Teším sa, že vo Viedni bolo založené európske observatórium intolerancie voči kresťanom a myslím si, že bude mať veľa práce.

  László Tőkés (PPE). – (HU) Ako člen menšiny v Rumunsku viem, čo znamenalo náboženské prenasledovanie v dňoch Ceausescovej diktatúry. Bol som rád, keď som dnes počul predsedu vlády Viktora Orbána, ktorý uviedol boj proti prenasledovaniu kresťanov ako jednu z našich priorít. Myslím si, že pani vysoká predstaviteľka Ashtonová by k tomu mala prispieť v spolupráci s maďarským predsedníctvom, a žiadam ju, aby tak urobila. Keď sme nedávno navštívili Istanbul, počuli sme o tom, že počas 20. storočia boli zavraždené milióny arménskych a gréckych kresťanov. Som smutný z toho, že prenasledovanie kresťanov v našom svete pokračuje až dodnes. Spolu s pani Hautalovou navrhujem, aby sa táto aktuálna otázka zaradila do programu Výboru pre právne veci ako samostatný bod. Na druhej strane žiadam pani barónku Ashtonovú, aby sa prenasledovanie kresťanov stalo predmetom serióznej diskusie na stretnutí ministrov zahraničných vecí 31. januára a aby sa stalo prioritou zahraničnej politiky.

  Predsedajúci. – Dávam slovo pani Catherine Ashtonovej, aby zhrnula rozpravu a odpovedala na mnohé otázky.

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Chcela by som sa zamerať, ak smiem, na dve alebo tri hlavné oblasti otázok, ktoré boli predložené. Najprv sa však chcem poďakovať váženým poslankyniam a váženým poslancom a uznať mimoriadnu angažovanosť a vyjadrenie podpory pre určité kroky, ktoré sa snažíme v tejto oblasti presadiť.

Ako som už naznačila, medzi dôvody, pre ktoré som bola veľmi rada, že som sa mohla zúčastniť na tejto rozprave, patrí to, že táto otázka bola už raz diskutovaná v Rade pre zahraničné veci – ale koncom januára sa k tomu vrátime –, a znepokojenie, ktoré vyjadrili poslankyne a poslanci, rezonovalo a zhodovalo sa so znepokojením, ktoré mi bolo sprostredkované z rôznych zdrojov, v neposlednom rade od niektorých členských štátov a niektorých ministrov, ktorých tieto veci mimoriadne znepokojili.

Chcem jasne vyhlásiť, že som skutočne hovorila o kresťanstve. Začala som vyjadrením dôvodov, pre ktoré som išla konkrétne do Betlehemu, to znamená uznať, že hoci som bola na Blízkom východe, bola som aj v určitom zmysle v centre mnohých náboženstiev – konkrétne v predvečer pravoslávnych Vianoc. To bolo veľmi silné vyhlásenie samo osebe a bolo veľmi osobné a urobila som ho zámerne. Viem, že pán Mauro už, žiaľ, nie je na svojom mieste a nemôže si vypočuť moju odpoveď, ale dúfam, že sa dozvie, že som to vo svojich slovách spomenula.

Chcela by som sa zamerať na dve alebo tri veci. Viacero poslankýň a poslancov spomenulo otázku, ako využívame nástroje, ktoré máme k dispozícii, aby sme zabezpečili riešenie týchto problémov. Chcem váženým poslankyniam a váženým poslancom pripomenúť, že takmer do všetkých obchodných dohôd a dohôd o spolupráci, ktoré sme uzatvorili od roku 1995, sa zahrnulo ustanovenie o ľudských právach, a to sa nachádza v dohodách – ak sa nemýlim – so 134 krajinami.

Hlavným zámerom je prejaviť náš spoločný záväzok v oblasti ľudských práv, ale vytvára to aj právny základ pre sankcie v prípade závažného porušenia ľudských práv. Vážené poslankyne a vážení poslanci si budú pamätať na to, že vo svojej predchádzajúcej funkcii som to bola ja, kto inicioval otázku GSP plus a Srí Lanky. Viete, že sme prijali kroky na ich dočasné vylúčenie z tohto programu, konkrétne na základe otázok týkajúcich sa ľudských práv. Je veľmi dôležité, ako povedali vážené poslankyne a vážení poslanci, aby sme naďalej skúmali spôsob, ako uzatvárame dohody, a nástroje, ktoré máme k dispozícii, na dosiahnutie tohto cieľa, a zabezpečili využívanie týchto nástrojov, ak to bude potrebné.

Myslím si, že bude veľmi zaujímavé vidieť, keďže Komisia začína skúmať budúcnosť nariadenia o GSP, či je možné zlepšiť aspekty tohto nariadenia týkajúce sa ratifikácie a presadzovania ľudských práv a dohovorov.

Chcela som uviesť aj druhú stránku veci, to znamená, samozrejme, nástroje, ktoré používame na presadzovanie a podporu demokracie v oblasti ľudských práv. Ako vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, na celom svete podporujeme projekty v rámci boja proti rasizmu, xenofóbii alebo diskriminácii z akéhokoľvek dôvodu. Finančne podporujeme mimovládne organizácie v oblasti boja proti diskriminácii približne v 60 krajinách. Preto sa snažíme dosiahnuť rovnováhu medzi používaním nástrojov, ktoré máme k dispozícii, aby sme dokázali zareagovať, keď sme jasne presvedčení o tom, že toto bolo porušené, a používaním týchto nástrojov – spolu s našou ochotou a našou pripravenosťou – podporiť tieto mimovládne organizácie, najmä tie z nich, ktoré sú aktívne v oblasti boja proti diskriminácii.

Chcela som sa tiež stručne vyjadriť ešte k jednej oblasti, a to k úlohe delegácií na celom svete a k úlohe monitorovania toho, čo sa deje. Mnoho vážených poslankýň a vážených poslancov spomenulo práve túto vec. Už som povedala, že si myslím, že je potrebné, aby sme monitorovali túto otázku na celom svete.

Osobitne dôležitá bola pre mňa jedna vec, o ktorej vážené poslankyne a vážení poslanci hovorili vo viacerých vystúpeniach, vec, ktorá sa určitým spôsobom oveľa viac zohľadnila počas posledných týždňov a mesiacov, ale ktorá bola napriek tomu už veľmi dlhý čas predmetom znepokojenia mnohých poslankýň a poslancov: znepokojenia v súvislosti so zaobchádzaním alebo diskrimináciou nábožensky založených ľudí, a to náboženstiev všetkých druhov na celom svete, ku ktorému bežne dochádza, a nutnosť, aby sme si tieto problémy všímali a registrovali ich, nie keď tieto problémy prerastú do násilia – keď prerastú do násilia, tak sme určitým spôsobom povinní konať –, ale ešte predtým, než prerastú do násilia, keď to je bežným zdrojom diskriminácie.

Myslím si, že je dôležité, aby sme naše delegácie na celom svete vnímali ako zdroj, ktorí dokáže vnímať a identifikovať ten druh diskriminácie, ktorý podľa názoru vážených poslankýň a vážených poslancov buble pod povrchom, ak môžem použiť tento výraz, a ktorý nás bude informovať, keď niečo také zistí.

Myslím si tiež, že je dôležité, a naznačila som, že sme to predložili na poslednom zasadnutí Rady pre zahraničné veci, že v našej práci v oblasti ľudských práv a v správe, ktorú sme vypracovali, sa zaoberáme aj situáciou náboženských menšín na celom svete. Kresťanstvo v našich diskusiách dnes zohráva veľmi dôležitú úlohu, ale mnohé vážené poslankyne a vážení poslanci upozornili na to, že sa to musí týkať aj zabezpečenia toho, aby sme rešpektovali a tolerovali ostatné vierovyznania vo všetkých našich činnostiach.

Myslím si, že bude dôležité pokúsiť sa zistiť, čo sa deje, prostredníctvom monitorovania v našich správach a aj prostredníctvom našich delegácií na celom svete. To nám podľa mňa umožní lepšie zistiť, ako máme potom použiť nástroje, ktoré máme k dispozícii, najmä zo strany Komisie, ale aj identifikovať politickú vôľu, nielen z mojej strany, ale – ako ste správne zdôraznili – ako poslanci Parlamentu máte v tomto silný hlas a významnú úlohu spolu s členskými štátmi a príslušnými ministrami členských štátov.

Na začiatku som povedala, že sa veľmi snažím zabezpečiť, aby sme naše nástroje využívali lepšie, aby sme dôkladne monitorovali, čo sa deje, a aby sme využívali politické a hospodárske nástroje, ktoré máme k dispozícii, na udržanie tejto veci medzi prioritami nášho programu do budúcnosti, a som veľmi vďačná za všetky príspevky. Všetkým tým, na pripomienky a otázky ktorých som neodpovedala, chcem povedať: nejde o nedostatok vôle, veľmi dôkladne ich zvážim a všetko sa zohľadní v diskusii, ktorá sa uskutoční na zasadnutí Rady pre zahraničné veci koncom januára.

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal sedem návrhov uznesení.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 20. januára 2011 o 12.00 hod.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Nevinní ľudia sa stali obeťou bezohľadného zločinu, ktorý nemá nič spoločné so žiadnym náboženstvom ani morálnym princípom. My občania Európskej únie podporujeme a presadzujeme náboženskú slobodu a sme povinní zdôrazniť, že je potrebné ju rešpektovať, chrániť a presadzovať ako jedno zo základných ľudských práv. Cieľom terorizmu je v podstate v tomto celom kontexte spôsobiť chaos a konflikty prostredníctvom útokov, ktoré sa páchatelia snažia odôvodniť poukázaním na náboženský motív, na ktorom majú byť založené. Chcela by som zdôrazniť, že terorizmus nemá žiadne náboženstvo. To je presne dôvod, prečo akékoľvek fundamentalistické myslenie treba nechať pred dverami mešít, kostolov a synagóg. Náboženstvá sveta nepodporujú násilné útoky. Ľudia, ktorí sa do takých útokov zapájajú, by naozaj nemali veriť tomu, že za niečo bojujú. Práve naopak. Myslím si, že bojujú proti morálke, proti svojim blížnym a samotnému ľudstvu.

  Gerard Batten (EFD), písomne. – Prenasledovanie kresťanov v islamských krajinách a niektorých neislamských krajinách, napríklad v komunistickej Číne, je rastúci a opovrhnutiahodný trend. Jeden z posledných výbuchov protikresťanského násilia sa udial v Alexandrii na Nový rok, pričom pri bombovom útoku na kostol zahynulo 25 ľudí a 80 bolo zranených. Na pozadie tohto útoku ma upozornila koptská komunita žijúca v Londýne a v iných častiach Spojeného kráľovstva. Podľa ich odhadov došlo minulý rok v Egypte k viac než 100 útokom na kresťanov, pri ktorých mnohí zahynuli.

Zodpovední páchatelia sú motivovaní fundamentalistickou a extrémistickou islamistickou ideológiou. Ja a Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva, ktorú zastupujem, nechceme zahraničnú politiku EÚ ani ministra zahraničných vecí EÚ – momentálne v osobe pani barónky Ashtonovej. Keďže však pani barónka je v tejto funkcii, mala by si všimnúť skutočnosť, že EÚ podpisuje obchody v hodnote miliárd eur s krajinami, ktoré patria medzi najhorších prenasledovateľov kresťanov. EÚ by mala využiť svoju hospodársku silu a trvať na tom, že neposkytne výhodné obchody ani zvýhodnené podmienky krajinám, ktoré budú tolerovať prenasledovanie kresťanov. To je to posledné, čo by sa od nej malo očakávať.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Štatistika o náboženskej slobode ukazuje, že väčšina činov náboženského násilia smerovala v posledných rokoch proti kresťanom. V roku 2010 znepokojujúco vzrástol počet útokov na kresťanské komunity. Žiaľ, treba smútiť nad mnohými stratenými životmi v dôsledku krvavých útokov na kresťanské komunity v Nigérii a Pakistane, teroristických útokov proti koptským kresťanom v Alexandrii a na Filipínach, džihádskych teroristických útokov proti asýrskym kresťanským rodinám a koordinovaných bombových útokov na kresťanské domácnosti v Bagdade. Okrem toho zavrhujem poľutovaniahodné prenasledovanie kresťanov vládou Iránskej islamskej republiky, ako aj rozsiahly útlak činnosti katolíckej cirkvi a iných náboženských komunít vo Vietname. Európska únia musí obnoviť svoj záväzok, ktorý vždy prejavovala pri presadzovaní náboženskej slobody, slobody svedomia a slobody myslenia, čo sú základné zásady acquis communautaire. Vlády sú povinné zaručovať tieto slobody. Z tohto dôvodu a aj vzhľadom na nárast protikresťanského násilia na celom svete by som povedal, že Rada, Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku by mali prijať rýchle, rozhodné a energické opatrenia na zaručenie ochrany náboženskej slobody na svete.

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne. – (PL) Niečo rozhodne nie je v poriadku, pokiaľ ide o rešpektovanie práv kresťanov na praktizovanie svojho náboženstva. Len minulý rok musel Európsky parlament reagovať výnimočne často na porušovanie ľudských práv kresťanov. Bol som spoluautorom troch uznesení týkajúcich sa s tým súvisiacich tém – uznesenia o Iraku, najmä o treste smrti (vrátane prípadu Tárika Azíza) a útokoch proti kresťanským komunitám prijatého 24. novembra 2010, uznesenia o nedávnych útokoch na kresťanské komunity prijatého 20. januára 2010, a uznesenia o náboženskej slobode v Pakistane prijatého 19. mája 2010.

Tohtoročné udalosti v Alexandrii nám pripomínajú skutočnosť, že Európsky parlament vyzval pred rokom egyptskú vládu, aby zaručila koptským kresťanom a členom iných náboženských komunít a menšín možnosť uplatňovať si všetky ľudské práva a základné slobody vrátane práva slobodne si zvoliť a zmeniť náboženstvo a zabránila akejkoľvek diskriminácii týchto skupín. Zajtra sa tiež uskutoční ďalšia rozprava o slobode kresťanov v Pakistane. Štatistická metóda nie je ideálna, ale niekedy nám umožní lepšie vyhodnotiť rozsah problému. Reportéri z nemeckého rádia Deutsche Welle urobili zaujímavé výpočty týkajúce sa porušovania práv kresťanov. Vypočítali, že každú tretiu minútu zomrie niekde na svete jeden kresťan pre svoju vieru. Je naozaj šokujúce, že takáto vec sa deje doslova pred našimi očami.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Ako Európania sa snažíme zabezpečiť, aby každý v Európe mohol slobodne praktizovať svoje náboženstvo, čo každému umožní, aby išiel za hlasom svojho srdca a svedomia. Prijímame aj právne nariadenia chrániace občanov pred diskrimináciou na základe náboženskej viery. V školách vyučujeme toleranciu a rovnaké práva a umožňujeme prisťahovalcom, aby slobodne používali svoje náboženské symboly. Zdá sa, že to robíme na úkor väčšinového náboženstva Európy. Naša tradícia a civilizácia vyrastajú v prevažnej miere z kresťanských koreňov a medzi nami je viac kresťanov než prívržencov akéhokoľvek iného náboženstva. Hovorím to ako zástupca poslaneckého klubu, v ktorého názve sú slová „kresťanskí demokrati“. Nemáme vplyv na to, ako sa v mnohých krajinách na svete správajú ku kresťanom. Môžeme a mali by sme však zabezpečiť náboženskú slobodu pre všetkých Európanov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Žiaľ, sme konfrontovaní s globálnym útokom na kresťanstvo. Údaje hovoria samy za seba: minulý rok smerovalo 75 % zo všetkých násilných útokov motivovaných náboženstvom proti kresťanom.

Toto sa však stáva aj politickým problémom, keď sa náboženské rozdiely využívajú ako prostriedok, ako zabrániť rastu a rozvoju. Zámerom nenávisti posilňovanej týmito teroristickými útokmi je práve destabilizácia sociálneho a politického systému v krajinách, kde sa násilie deje. Vzhľadom na úlohu Európskej únie pri presadzovaní rešpektovania ľudských práv a občianskych a demokratických slobôd a predovšetkým vzhľadom na jej kresťanský pôvod a korene je EÚ povinná reagovať rozhodne a odsúdiť všetky formy extrémizmu a presadzovať dialóg, náboženskú slobodu, vzájomný rešpekt medzi komunitami a toleranciu.

Dúfam však, že EÚ zájde ešte ďalej a zahrnie ustanovenie o zachovaní náboženskej slobody do všetkých hospodárskych dohôd, ktoré podpíše s inými krajinami, a že sa zavedú sankcie pre krajiny, ktoré toto ustanovenie porušia.

  Debora Serracchiani (S&D), písomne. – (IT) Nemali by sme sa vyhýbať povinnosti Európskej únie zasadzovať sa o slobodu praktizovania náboženstva ani o nej mlčať.

Vzhľadom na nepopierateľné zhoršenie násilia proti kresťanom v rôznych častiach sveta musí EÚ naliehavo zaujať jasné stanovisko voči akémukoľvek porušovaniu práva na slobodu praktizovania náboženstva. Predmet náboženskej slobody musí byť začlenený do európskych politík, v neposlednom rade zahrnutím záväzného ustanovenia o rešpektovaní náboženskej slobody do našich dohôd s inými krajinami. Tieto zásady sú vlajkou Európy a nemôžeme v súvislosti s nimi za žiadnych okolností urobiť výnimky.

  Bogusław Sonik (PPE), písomne. – (PL) Kresťania sú v súčasnosti prenasledovaní vo viac než 70 krajinách na celom svete. To znamená, že základné ľudské právo na náboženskú slobodu sa porušuje v každej tretej krajine. Európska únia si začala uvedomovať, že prenasledovanie z náboženských dôvodov je závažným porušením ľudskej dôstojnosti a slobody. Rozprava o náboženských slobodách a situácii kresťanov, ktorá už niekoľko mesiacov prebieha v Parlamente, je významná aj z formálneho hľadiska, keďže Lisabonská zmluva posilnila postavenie cirkví v európskej diskusii a cirkvi majú teraz právo byť oficiálnymi partnermi v dialógu s Európskou komisiou. Európsky parlament, ktorý vystupuje ako ochranca ľudských práv, by mal čo najrýchlejšie nájsť spôsoby, ako chrániť náboženskú slobodu na celom svete.

Vzhľadom na nedávne násilie voči kresťanským menšinám v niektorých krajinách na Blízkom východe, Afrike a Ázii si myslím, že by bolo dobré predložiť túto otázku na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a vypracovať spolu s vysokou predstaviteľkou pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku konkrétne nástroje na ochranu kresťanskej komunity. Európsky parlament by mal vyzvať krajiny, kde dochádza k prenasledovaniu, aby podnikli účinné kroky na ochranu náboženských menšín napriek ťažkostiam, ktoré sú s tým spojené. Mali by sme preto začať brať otázku náboženskej slobody vážne, keď EÚ podpisuje dohody o spolupráci s tretími krajinami.