Predsedajúci. – Ďakujem veľmi pekne, pani Gomesová, rozprava sa týmto skončila. Hlasovanie sa uskutoční zajtra o 12.00 hod. Ďalším bodom programu je posledná dnešná správa, konkrétne otázka na ústne zodpovedanie pre Radu a Komisiu o finančných nákladoch na posudzovanie žiadostí o azyl v členských štátoch. Najskôr dám slovo autorke Nadji Hirschovej. Máte dve minúty.
− Otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predložili Nadja Hirschová, Renate Weberová, Cecilia Wikströmová, Louis Michel, Sonia Alfanová, Stanimir Ilčev, Nathalie Griesbecková a Jan Mulder v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, o postupovaní informácií o finančných nákladoch na posudzovanie žiadostí o azyl v členských štátoch (O-0169/2010 − B7-0662/2010),
− otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Komisii predložili Nadja Hirschová, Renate Weberová, Cecilia Wikströmová, Louis Michel, Sonia Alfanová, Stanimir Ilčev, Nathalie Griesbecková a Jan Mulder v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, o postupovaní informácií o finančných nákladoch na posudzovanie žiadostí o azyl v členských štátoch (O-0170/2010 − B7-0663/2010),
− otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predložili Monika Hohlmeierová a Simon Busuttil v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), o odovzdávaní informácií o nákladoch na preskúmanie žiadostí žiadateľov o azyl v členských štátoch (O-0175/2010 − B7-0664/2010),
− otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Komisii predložili Monika Hohlmeierová a Simon Busuttil v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), o odovzdávaní informácií o nákladoch na preskúmanie žiadostí žiadateľov o azyl v členských štátoch (O-0176/2010 − B7-0665/2010),
− otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predložili Monika Flašíková Beňová, Claude Moraes, Sylvie Guillaumová, Carmen Romerová Lópezová a Antonio Masip Hidalgo v mene http://www.socialistgroup.eu/gpes/index.jsp?request_locale=EN" \t "_blank" , o súčasnom stave návrhu Komisie na prepracovanie smernice o azylovom konaní (O-0179/2010 − B7-0003/2011),
− otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predložila Hélène Flautrová v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie, o súčasnom stave smernice o postupoch (O-0210/2010 − B7-0004/2011) a
− otázka na ústne zodpovedanie, ktorú Rade predložili Kyriacos Triantaphyllides, Cornelis de Jong, Cornelia Ernstová a Marie-Christine Vergiatová v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice, o prenose informácií Parlamentu a Komisii o nedoriešených otázkach v Rade týkajúcich sa smernice o azylovom konaní (O-0177/2010 − B7-0002/2011).
Nadja Hirsch, autorka. – (DE) V Európskom parlamente sme sa zhodli na tom, že chceme, aby do roku 2012 existoval spoločný európsky azylový systém. Okrem iného si to vyžaduje rovnaké alebo podobné podmienky vo všetkých členských štátoch.
Zavedenie systému sa však stretlo s odporom, ktorý vyvolalo v prvom rade to, že počas diskusií o azylovom balíku sme nedostali dosť informácií, v niektorých prípadoch sme nedostali vôbec žiadne informácie alebo sme dokonca dostali protirečivé informácie. Mali sme k dispozícii veľmi málo údajov, z ktorých mali vychádzať finančné odhady týkajúce sa smernice o azylovom konaní a nákladov v členských štátoch. Naším cieľom je vyzvať Komisiu, aby Parlamentu poskytla štúdiu alebo potrebné informácie. Týka sa to oblastí, ako sú napríklad tlmočnícke služby a aj právne poradenstvo. Nie je jasné, aké dôsledky to vlastne bude mať v členských štátoch.
Na druhej strane, počas procesu revízie smernice o azylovom konaní sa ukázalo, že môžeme vytvoriť kvalitný, rýchly postup, z ktorého budú ťažiť obe strany, pretože takýto postup podporí rýchle rozhodovanie, vďaka ktorému budú mať občania o situácii jasný prehľad a chybovosť bude nízka. Ako liberáli chceme Komisiu plne podporiť v jej plánoch. Potrebujeme však argumenty vrátane argumentov pri diskusiách s členskými štátmi, ktoré názorne poukážu na vplyv revízie tohto azylového balíka a najmä smernice o azylovom konaní. Z tohto dôvodu vyzývame Komisiu, aby nám poskytla skutočnú podporu s cieľom zabezpečiť, aby sa tento azylový balík do roku 2012 stal skutočnosťou a aby sme tak mohli vytvoriť spoločný európsky azylový systém.
Monika Hohlmeier, autorka. – (DE) Je dôležité, aby EÚ začala riešiť problémy migrácie a práva na azyl. Komisia v tejto oblasti predložila návrhy. V súčasnosti však nie je k dispozícii presná analýza vykonávania platných právnych predpisov. Takisto takmer neexistujú podrobné výpočty a analýzy týkajúce sa nových návrhov. Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) bezvýhradne podporuje právo na azyl a právo na ochranu pre osoby, ktoré ochranu potrebujú.
Ak sa však pozrieme na skutočnú situáciu, je, žiaľ, jasné, že ľudia o azyl žiadajú z veľmi rozdielnych dôvodov alebo dokonca systematicky zneužívajú systém. Právo na azyl a subsidiárnu ochranu nie je nástrojom na bežnú migráciu do 27 členských štátov. Musíme zabezpečiť, aby organizovaní obchodníci s ľuďmi nemali v dôsledku nášho práva na azyl možnosť zarábať miliardy eur na osudoch ľudí.
Azylové konanie musí byť účelné a musí sa vykonávať veľmi starostlivo. Obete prenasledovania musia mať zaručené útočisko v EÚ. Z týchto dôvodov sú v nových návrhoch stanovené povinnosti Komisie v tejto oblasti. Domnievam sa, že mnohé z návrhov sú vhodné, vrátane tých, ktoré sa týkajú tlmočníkov, náležitej zdravotnej starostlivosti a zohľadnenia potreby osobitnej ochrany.
Chcela by som sa však zmieniť aj o témach, ktoré pokladám za problematické. Orgány v členských štátoch majú príliš málo možností predchádzať zneužívaniu. Spoplatnením by sa mala obmedziť možnosť zrýchleného konania a konania na hraniciach. Ak sa žiadateľ dopustí závažného porušenia svojej povinnosti spolupracovať, existuje len veľmi málo možností na uloženie postihu. A naopak, ak sa žiadateľ o azyl stratí, členský štát nemôže konanie uzavrieť zamietavým rozhodnutím. Ak sa žiadateľ znova objaví, dostane na výber viac procesných možností. Dokonca aj v prípade, ak je žiadosť očividne nepodložená, je využitie zrýchleného konania možné až po podaní druhej následnej žiadosti. Vedie to k výraznému zvýšeniu nákladov.
V aktuálnom návrhu Komisie sa uvádza, že žiadateľom bude k dispozícii bezplatné právne poradenstvo poskytované právnikom, čo tiež povedie k výraznému zvýšeniu nákladov členských štátov. Bola by som jednoducho rada, keby Komisia prehodnotila praktické dôsledky svojich návrhov, ich finančný dosah a problémy, ktoré by vznikli orgánom v členských štátoch. Chceme dosiahnuť systém vysokej úrovne, musí však byť uskutočniteľný a nemal by už i tak preťaženým členským štátom ukladať úplne nesplniteľné úlohy.
Sylvie Guillaume, autorka. – (FR) Najskôr by som chcela podotknúť, že podľa môjho názoru je jednou z tém tejto rozpravy vytvorenie spoločného európskeho azylového systému do roku 2012, ktorý nám konečne umožní skoncovať s rozširovaním najhorších vnútroštátnych praktík v oblasti azylovej politiky.
Nestrácajme to zo zreteľa, pretože to znamená, že musíme prikročiť k väčšej harmonizácii vychádzajúcej zo spoločných pravidiel. Som naozaj presvedčená, že praktická spolupráca sama osebe nevyrieši existujúce odlišnosti medzi vnútroštátnymi azylovými systémami.
S vaším dovolením by som tiež chcela v súvislosti s mnohými zdržaniami v rámci Rady vyjadriť znepokojenie nad súčasným stavom, pokiaľ ide o spoločný európsky azylový systém. Budúcnosť tohto komplexného projektu nie je vôbec jasná. Stačí sa len pozrieť na pokus Komisie zachrániť situáciu chystaným návrhom na prepracovanie dvoch smerníc.
V tejto súvislosti potom musíme diskutovať o nákladoch, pretože naša dnešná rozprava sa zameriava práve na ne. Počúvame, že väčšie procesné záruky výrazne zvýšia finančnú záťaž členských štátov pri posudzovaní žiadostí o azyl, ktorá bude pre členské štáty ešte problematickejšia vzhľadom na stav ich rozpočtov počas hospodárskej krízy.
Opakujem však, že pre členské štáty sú oveľa nákladnejšie neúčinné, diletantské postupy. Som presvedčená, že posúdenie na začiatku (frontloading), ktoré obhajuje Komisia vo svojom prepracovanom návrhu, alebo, inak povedané, zlepšenie postupov na prvom stupni, nám v strednodobom horizonte umožní dosiahnuť skutočné úspory z rozsahu.
Prečo? Pretože tieto harmonizované postupy už na začiatku pomôžu orgánom jednoduchšie identifikovať nepravdivé žiadosti a poskytnú jednoznačnejšie usmernenia pre zdôvodňovanie rozhodnutí. Vďaka tomu bude možné uskutočňovať správne a rýchlejšie rozhodnutia, ktoré následne skrátia postup a takisto znížia počet rozhodnutí, proti ktorým bude podané odvolanie a ktoré zmenia súdy, a tým sa znížia náklady na zadržiavanie a v konečnom dôsledku aj celkové náklady.
Okrem toho, ak chceme diskutovať o problematike nákladov, prečo nehovoriť aj o dublinskom systéme Eurodac? Prečo sa žiadny z členských štátov neodvážil požiadať o správu o nákladovej efektívnosti pri uplatňovaní tohto systému? Vieme však, že niektoré šokujúce dôsledky pre ľudí nevystihujú žiadne hodnotenia podopreté presvedčivými dôkazmi, ktoré sa týkajú skutočných presunov alebo aj predchádzania sekundárnym presunom a viacnásobným žiadostiam, a to ani napriek tomu, že ide práve o tie dôvody, pre ktoré bol dublinský systém vytvorený. Keďže je to nevyhnutné, hovorme o nákladoch, ale skúmajme systém ako celok vrátane nákladov na dublinský systém.
Z môjho pohľadu ako spravodajkyne o smernici o azylovom konaní sa domnievam, že úroveň harmonizácie je v súčasnej podobe neprimeraná a má negatívny vplyv na kvalitu a účinnosť tohto procesu. Tieto nedostatky poškodzujú členské štáty aj obete prenasledovania. Vytvorenie systému do roku 2012 je aj naďalej naším cieľom, nesmieme však pociťovať tlak, aby sme text narýchlo pripravili na základe najmenších spoločných menovateľov len preto, aby sme dodržali lehoty. Potrebujeme spravodlivé, zrozumiteľné a účinné postupy a v tejto rozprave to bude v každom prípade aj naďalej mojím cieľom a cieľom našej politickej skupiny.
Hélène Flautre, autorka. – (FR) Podľa môjho názoru je cieľom tejto rozpravy dosiahnuť, aby Rada konečne odkryla karty, pretože musím povedať, že vzhľadom na taký ambiciózny − ani nehovoriac o tom, že aj potrebný − reformný balík o azylovej politike je neuveriteľné, že všetci dostávame iba útržkovité a niekedy protirečivé informácie, pokiaľ ide o to, čo zdržiava Radu pri týchto návrhoch, ktoré sú predložené už dlhý čas.
Máme iba neurčitú predstavu, že Radu alebo členské štáty možno zdržiavajú náklady, nie je však jasné dokonca ani to, čo to má znamenať. Hovoria o nákladoch v ľudskej alebo politickej rovine alebo o finančných nákladoch? Tieto rozličné typy nákladov sú v každom prípade niekedy neoddeliteľné.
Jedno je isté: v Európe sa v súčasnosti vyskytujú prípady neuspokojivých postupov a neprimeranej ochrany. V prvom rade nie je pravda, že Európa na seba vzala všetky problémy sveta. Myslím si, že napríklad v roku 2007 prijala iba 14 % utečencov na celom svete. Po druhé, niektoré z terajších postupov sú úplne neprijateľné. Mám na mysli prípady, ako boli napríklad falometrické vyšetrenia v Českej republike, priamo tu v Európe, alebo dokumenty Výboru proti mučeniu, ktoré odhalili mnohé prípady napríklad nútenej repatriácie bez práva na odvolanie alebo na základe zrýchlených konaní.
Podľa mňa môžeme určite hovoriť o nákladoch: mohli by sme napríklad diskutovať o nákladoch na vypovedanie migrantov, ktoré je veľmi drahé: francúzsky senát uvádza, že vypovedanie jednej osoby stojí 20 000 EUR. V prvom rade môžeme diskutovať o tom, ako by sme mohli zlepšiť situáciu. Určite si treba klásť otázky, pokiaľ ide o to, ako môžeme zlepšiť rozhodovací proces na prvom stupni, ako to urobila pani Guillaumová vo svojej správe, keďže zhruba 50 % prvostupňových rozhodnutí je zmenených v odvolacom konaní. Zjavne treba dosiahnuť veľmi veľké úspory z hľadiska finančných nákladov a nákladov v ľudskej a politickej rovine.
Môžeme sa však ešte raz pozrieť na anomálie Dublinského dohovoru a podľa môjho názoru by ich mala Rada veľmi dôkladne preskúmať, pretože tieto anomálie predstavujú aj veľmi vysoké náklady z ľudského i finančného hľadiska.
Na záver by som chcela povedať, že veľmi nákladnou záležitosťou je zadržiavanie, ako to potvrdzuje parlamentná štúdia. Náklady na zadržiavanie žiadateľov o azyl sú neúnosne vysoké. Treba to povedať, treba o tom informovať ľudí a treba o tom diskutovať v Rade. Je to naliehavo potrebné.
Cornelis de Jong, autor. – (NL) Niekedy sme obeťami vlastných pracovných metód. Keby sme mali iba jednu smernicu upravujúcu azylové konanie, kritériá posudzovania a príjem žiadateľov, mali by sme iba dve možnosti: buď prijať smernicu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi alebo bez nich, alebo sa zmieriť s neúspechom rokovaní. Takýto scenár by nám v Európskom parlamente umožnil odmietnuť spoločnú azylovú politiku a odmietnuť systém vytvorený na základe dublinského nariadenia.
Skutočnosť je však iná. Máme celý rad smerníc. Rada má možnosť uprednostniť jednu smernicu, keď inú smernicu považuje za príliš kontroverznú. Zakrátko sa ocitneme v situácii, keď budeme naozaj môcť rokovať o novom dublinskom nariadení, ale ešte stále bez toho, aby sme dosiahli dohodu napríklad o azylovom konaní alebo prijímaní žiadateľov. Dôkladne premyslime možné dôsledky. Keby k tomu došlo, zodpovednosť za posudzovanie žiadostí o azyl by sme preniesli na členské štáty bez toho, aby sme mali záruku, že tieto žiadosti budú náležite posúdené a že bude zabezpečená humánna starostlivosť o žiadateľov o azyl. Považujem to za úplne neprijateľné, najmä vzhľadom na súčasnú situáciu.
Rade a Komisii preto položím túto otázku: ako chcete smernicu o azylovom konaní zachrániť pred stagnáciou bez toho, aby ste obetovali kvalitu? Čoskoro od Parlamentu dostanete niekoľko návrhov, ako by sa smernica dala zlepšiť. Budete sa snažiť členským štátom tlmočiť jasný signál, ktorý vyslali poslanci EP, a budete trvať na svojom, ak by sa členské štáty dožadovali individuálneho prístupu?
Na záver by som chcel objasniť jednu vec. V otázke som sa nezmienil o nákladoch na azylové konanie. Nevynechal som ich z nevedomosti, ale preto, lebo ľudské zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl je pre mňa prvoradé. Vyžaduje si to precízny postup a vhodné opatrenia pri prijímaní migrantov. Ak sa nám to nepodarí správne upraviť, potom už nebudem ochotný pracovať na pomocných iniciatívach. Dúfam, že v tejto veci mám plnú podporu Európskej komisie.
Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Ďakujem za milé slová, pán predsedajúci. Chcela by som Parlamentu poďakovať za možnosť hovoriť dnes večer o veľmi dôležitej problematike azylového konania.
Parlament predložil Rade päť otázok a keďže sa všetky týkajú návrhu Komisie na prepracovanie smernice o azylovom konaní, navrhujem, aby sme týchto päť otázok prebrali ako jednu.
V otázkach ste sa zmienili o správe Komisie o uplatňovaní smernice o azylovom konaní zo septembra 2010. Táto správa potvrdzuje, že medzi jednotlivými členskými štátmi aj naďalej existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o azylové konanie a procesné záruky. Rada a Európsky parlament sú zajedno v tom, že to nezodpovedá nášmu obojstranne prijímanému cieľu vytvoriť spoločný európsky azylový systém. Európska rada v októbri 2008 prijala Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, v ktorom zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sa zaväzujú spravodlivo, účinne a ucelene riešiť problémy a možnosti, ktoré predstavuje migrácia a azyl.
Pakt okrem iného obsahuje konkrétny záväzok podniknúť potrebné iniciatívy na dokončenie zriadenia spoločného európskeho azylového systému. Európska rada preto vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie jednotného azylového konania so spoločnými normami.
Štokholmský program tiež jasne stanovil, že v súvislosti s vytvorením spoločného európskeho azylového systému musí zlepšenie harmonizácie i naďalej zostať jedným zo základných politických cieľov EÚ. Po tom, ako Európska rada teda dala politický impulz k tomuto procesu, Komisia v roku 2008 aj 2009 predložila viaceré návrhy v oblasti azylovej politiky: systém Eurodac, ktorý ste už spomenuli v úvodnej rozprave, návrh na zmenu a doplnenie dublinského nariadenia alebo návrh na zmenu a doplnenie smernice o podmienkach prijímania; rovnako ako aj návrh na vytvorenie Európskeho podporného úradu pre azyl a napokon, návrh na zmenu a doplnenie smernice o azylovom konaní a smernice o priznaní azylu.
Po prijatí týchto návrhov Komisie sa Rada okamžite pustila do práce. V tejto fáze Rada a jej prípravné orgány podrobili všetky návrhy intenzívnemu a dôkladnému preskúmaniu. Jediný z týchto návrhov, ktorý Parlament a Rada do dnešného dňa dokázali prijať, bolo nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl, a ja som rada, že úrad už čoskoro začne svoju činnosť. Parlament a Rada sa minulý rok dohodli aj na návrhu na zmenu a doplnenie smernice o osobách s dlhodobým pobytom, čo podľa môjho názoru výrazne podnieti ďalšiu prácu na spoločnom európskom azylovom systéme.
Bohužiaľ, ako sa celkom oprávnene sťažujete, ukázalo sa, že pokrok v ostatných oblastiach je komplikovanejší. Som si istá, že si plne uvedomujete politickú citlivosť a technické ťažkosti spojené s touto problematikou. V tomto ohľade budú Rada a podľa mňa aj Parlament potrebovať viac času. Ako ste veľmi správne upozornili v predložených otázkach, návrh na prepracovanie smernice o azylovom konaní obsahuje mimoriadne veľa problematických otázok. Aj Parlament práve pripravuje svoje stanovisko, čo je spoľahlivým znamením zložitosti procesu. Je zrejmé, že v rámci Rady i naďalej panujú významné obavy, pokiaľ ide o niekoľko otázok súvisiacich s návrhom. Tieto obavy sa týkajú v prvom rade otázky možného vplyvu navrhovaných opatrení na náklady na vnútroštátne azylové konanie a na účinnosť takéhoto konania. Sami ste dnes večer spomenuli, že naozaj musíme osobitnú pozornosť venovať účinnosti a nákladom. Členské štáty dôrazne podporujú ciele harmonizácie so zámerom dosiahnuť dohodu o určitých spoločných základných normách a hodnotách a jednotných kritériách ochrany. Členské štáty sa preto zaviazali plne dodržiavať právo žiadateľov o azyl na ochranu.
Členské štáty však chcú, aby ich systémy boli udržateľné, najmä pri uvážení súčasnej ťažkej hospodárskej situácie. Aby sa to dosiahlo, musia sa vyvážiť záruky poskytované žiadateľom o azyl a pravidlá, ktoré musia byť účinné a vymáhateľné a nesmú viesť k zvýšeniu administratívnej alebo finančnej záťaže. Rada je vo všeobecnosti presvedčená, že ak v tomto ohľade nedokážeme dosiahnuť primeranú rovnováhu, osoby, ktoré ochranu vôbec nepotrebujú, budú motivované zneužívať systém, ako už spomenula pani Hohlmeierová. Takéto zneužívanie systému môže poškodiť žiadateľov o azyl, ktorí ochranu skutočne potrebujú, a z dlhodobého hľadiska by mohlo ohroziť azylovú problematiku v Európskej únii. V tejto súvislosti získalo v Rade širokú podporu oznámenie Komisie o tom, že plánuje predložiť zmenený a doplnený návrh. Predpokladám, že pán komisár sa k tomu čoskoro vyjadrí.
Som si istá, že tento nový návrh podnieti rozpravu v Rade, ktorou sa zabezpečí, aby tento nový návrh odrážal aj názory Rady a Parlamentu. Budeme tak môcť dosiahnuť pokrok vo veci návrhu o azylovom konaní, ktorý je dôležitou zložkou azylového balíka, ako ste v predložených otázkach správne podotkli. K tomu musím dodať, že členské štáty v reakcii na oznámenie Komisie zdôraznili svoju ochotu pomôcť Komisii pri vypracúvaní nového návrhu.
V tejto súvislosti mi dovoľte upozorniť ešte na jeden aspekt. Presnejší odhad nákladov na posudzovanie predložených žiadostí by bol jednoduchší, ak by sme mali k dispozícii takýto odhad, ktorý by nám umožnil viesť náležitú rozpravu v Rade. Musím vám, žiaľ, oznámiť, že v Rade takéto informácie k dispozícii nemáme. V súlade so zmluvami patrí posudzovanie žiadostí o azyl do právomoci členských štátov. Zber a usporiadanie informácií týkajúcich sa nákladov na posudzovanie žiadostí o azyl nie je úlohou, ktorou zmluvy poverujú Radu. Ako zástupkyňa Rady preto nemôžem v tejto rozprave vo svojom mene ani v mene Rady záväzne sľúbiť sprístupnenie predmetných informácií. Rada je, samozrejme, naďalej odhodlaná pokračovať v práci na návrhu na zmenu a doplnenie smernice o azylovom konaní a ja by som vám chcela poďakovať za dosiaľ vykonanú prácu. Som presvedčená, že Komisia vaše doterajšie pripomienky začlení do nového návrhu.
Spoliehame sa na odhodlanie a odbornosť Európskeho parlamentu. Maďarské predsedníctvo je presvedčené, že prostredníctvom náležitej spolupráce budeme schopní dosiahnuť pokrok aj v tejto oblasti. Dávam do pozornosti, že cieľom maďarského predsedníctva je pripraviť spoločný európsky azylový systém, ktorého vytvorenie je naplánované na rok 2012. Aj vy ste sa tu zmienili o niekoľkých zákonoch, v súvislosti s ktorými rozhodne chceme dosiahnuť pokrok. Politickú dohodu pri diskusiách o smernici o priznaní azylu, ako aj v oblasti dublinského nariadenia chceme dosiahnuť pred skončením maďarského predsedníctva. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli lepší súlad medzi Parlamentom a Radou aj v otázkach súvisiacich s týmto postupom.
Štefan Füle, člen Komisie. – Smernica o azylovom konaní je hlavnou zložkou spoločného európskeho azylového systému. Cieľom Komisie je vytvorenie systému, ktorý je vyvážený, spravodlivý, účinný a hospodárny. Finančný dosah je rozhodujúcim aspektom každého návrhu Komisie a dôkladne sa vyhodnocuje.
Komisia počas prípravy návrhu smernice o azylovom konaní uskutočnila rozsiahly výskum v súlade s podmienkami pre posudzovanie vplyvu. Vyhodnotenie finančného dosahu vychádzalo predovšetkým zo štatistických informácií a údajov získaných od členských štátov prostredníctvom komplexných dotazníkov, ktoré im zaslala Komisia.
Iba pár členských štátov dokázalo presne určiť celkové náklady na azylové konanie. Ostatné štáty poskytli čiastočné údaje, hlavne údaje týkajúce sa nákladov na právne poradenstvo a tlmočenie. Komisia posudzovala finančné dôsledky na základe dostupných informácií.
Komisia dospela k záveru, že okrem iného vzhľadom na cieľ znižovať náklady je potrebné uprednostniť prístup vychádzajúci z posúdenia na začiatku (frontloading), t. j. investovať prostriedky do prvých fáz azylového konania a tak ho urýchliť, zvýšiť jeho účinnosť a urobiť ho spravodlivejším. Ďalšie investície do postupu na prvom stupni zvyšujú účinnosť azylového konania. Takéto investície sú kompenzované úsporami v odvolacích fázach a znížením celkových nákladov na prijímanie migrantov.
Výber tohto prístupu plne podporili zistenia nedávneho pilotného projektu Solihull v Spojenom kráľovstve, ktorý bol predstavený na ministerskej konferencii o azylovej politike v roku 2010. Tento projekt potvrdil hypotézu, že posúdenie na začiatku azylového konania − najmä sprístupnením kompetentného právneho poradenstva pre žiadateľov o azyl na začiatku konania a poskytnutím možnosti, aby právni zástupcovia pracovali v súčinnosti s orgánom s rozhodovacou právomocou − vedie k výraznému zlepšeniu kvality prvostupňových rozhodnutí.
Takýto prístup vedie k oveľa rýchlejším rozhodnutiam a vyššiemu percentuálnemu podielu kladných rozhodnutí na prvom stupni, menšiemu počtu odvolaní a vyššiemu percentuálnemu podielu vyhostení do krajín pôvodu. Umožňuje výrazne znížiť výdavky na odvolacie konania a na ubytovanie a sociálne zabezpečenie. Tieto úspory výrazne prevažovali dodatočné náklady na právnu pomoc.
Takisto by som vám chcel pripomenúť nedávnu štúdiu o spoločnom znášaní záťaže členskými štátmi, pokiaľ ide o prijímanie žiadateľov o azyl, ktorú vypracoval Európsky parlament a ktorá poskytuje analýzu nákladov na azylové konanie a prijímanie migrantov vrátane nákladov na právnu pomoc.
Na záver by som chcel povedať, že Komisia v rámci posúdenia vplyvu venovala značnú pozornosť nákladovej zložke. Zistenia potvrdili empirické dôkazy a informácie doplnila štúdia Európskeho parlamentu. Komisia z tohto dôvodu neplánuje vypracovať ďalšiu štúdiu týkajúcu sa nákladov. V priebehu nasledujúcich etáp rokovaní o smernici o azylovom konaní však bude Komisia aj naďalej venovať pozornosť aspektom súvisiacim s nákladmi.
Simon Busuttil, v mene poslaneckého klubu PPE. – Niet inej otázky ako tej, že azylový balík je momentálne zablokovaný, a je to škoda. Je to nešťastná situácia a mali by sme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme tento stav vyriešili.
Napadá mi mnoho dôvodov, prečo je situácia zablokovaná. V prvom rade sa zdá, že sme sa sústredili na nové návrhy, pričom všetci vieme, že existujú platné právne predpisy, ktoré majú členské štáty problém vykonávať – a mnohé členské štáty sú z toho nesvoje, pretože zjavne nie sú pripravené prejsť na nové zákony, ak majú problémy s terajšími zákonmi.
Po druhé, nové návrhy predpokladajú a prinášajú nové a oveľa väčšie povinnosti a záťaž, ktoré sú občas, najmä v súčasnom kontexte, nerealistické a ktoré by tiež − ako už bolo zdôraznené − mohli viesť k zneužívaniu, ktorému treba zabrániť.
Po tretie, posúdenie finančného dosahu je naozaj nedostatočné, chýba štúdia, ktorá by určila náklady, a obávam sa, že s vami nemôžem súhlasiť, pán komisár. Nemyslím si, že by sa štúdia Európskeho parlamentu o spoločnom znášaní záťaže týkala nákladov súvisiacich s týmito návrhmi. V každom prípade je úlohou Komisie, aby skúmala finančné dôsledky vlastných návrhov.
Okrem toho neexistuje návrh náležitého, právne záväzného mechanizmu spoločného znášania záťaže a aj to spôsobuje problémy niekoľkým členským štátom a vlastne aj tomuto Parlamentu.
A napokon, Rada ešte stále využíva zdržiavaciu taktiku pri návrhoch, ako je napríklad preskúmanie dublinského nariadenia. Veľmi rád od Rady počujem, že predsedníctvo to bude pozorne sledovať a zvýši úsilie s cieľom nájsť riešenie v súvislosti s dublinskou dokumentáciou.
Je to zložité. Nachádzame sa v ťažkej situácii a musíme sa z nej dostať. Poslanecký klub PPE je i naďalej mimoriadne prístupný spolupráci s Radou a, čo je najdôležitejšie, s ostatnými skupinami v tomto Parlamente s cieľom snažiť sa dosiahnuť kompromis, ktorý bude prijateľný pre všetkých.
Cecilia Wikström, v mene skupiny ALDE. – (SV) Všetky inštitúcie EÚ musia do roku 2012 pripraviť spoločný európsky azylový systém. Musím priznať, že to vo mne vyvoláva rovnako nádej, ako aj beznádej. Zvládneme to alebo nie? Je to založené na spoločnom systéme prijímania žiadateľov o azyl, posudzovaní žiadostí a rozhodnutí týkajúcich sa budúcnosti týchto osôb. Po zavedení tohto systému bude tento systém rovnaký vo všetkých krajinách, čo v súčasnosti neplatí. Momentálne existujú obrovské rozdiely, pokiaľ ide o spôsob prijímania osôb v našich rozličných členských štátoch.
Zo správy, o ktorej sa pred chvíľou zmienil pán komisár Füle, vieme, že naozaj existujú veľké rozdiely v spôsobe, akým členské štáty prijímajú žiadateľov o azyl. Tiež vieme, že so zvyšovaním kvality prvostupňových rozhodnutí sa znižujú náklady. Momentálne pracujeme na zmene a doplnení smernice o azylovom konaní, a tak by pre nás v Parlamente bolo veľmi dôležité mať informácie o konkrétnych nákladoch v prípade rozličných členských štátov, pokiaľ ide o azylové konanie.
Som presvedčená, že vykonaním dôkladného preskúmania znížime riziko chýb a tiež riziko, že sa ľudia dostanú do problémov. Bude zaujímavé sledovať, či Komisia dokáže prísť s dôkladnejším postupom a názorne ukázať, ako by sme mohli znižovať náklady na prijímanie žiadateľov o azyl.
V konečnom dôsledku to možno bude rozhodujúcim argumentom, ktorý spomenul pán Busuttil, inak povedané, kľúčom k odblokovaniu situácie, pokiaľ ide o nemenné stanoviská, ktoré Rada zaujíma. Veľmi ma mrzí, že Rada je v tomto procese taká neprístupná.
Dnes nás navštívil maďarský premiér, ktorý prevzal predsedníctvo Rady. Chcela by som maďarské predsedníctvo požiadať, aby nadviazalo na dobrú prácu začatú počas belgického predsedníctva. Bolo by poľutovaniahodné, ak by sa tento proces zastavil. Spoločne určite dokážeme vybudovať funkčný azylový systém, ktorého kľúčovou koncepciou bude ľudskosť a ohľaduplnosť voči našim spoluobčanom, a dokážeme to do roku 2012. I naďalej dúfajme a pracujme na tom, aby to bolo možné.
Rui Tavares, v mene skupiny GUE/NGL. – (PT) Myslím si, že z týchto diskusií vždy nepriamo vyplýva, že humanitárna činnosť je drahá, takže sa jej nebudeme venovať, lebo je drahá, ale tento záver má zaujímavú súvislosť: ak by humanitárna činnosť drahá nebola, venovali by sme sa jej. Nuž, vyskytujú sa prípady, keď je humanitárna politika tou lacnejšou. Nedávna štúdia britskej dolnej snemovne práve toto tvrdenie dokazuje: systém, ktorý umožňuje rýchlu reakciu voči žiadateľom o azyl, je oveľa lacnejší a oneskorená reakcia a nútené vyhostenie rodín sú tiež drahšie.
Hovoríme iba o administratívnych nákladoch bez toho, aby sme brali do úvahy náklady samotných žiadateľov o azyl, medzi ktorých patria rovnako tí, ktorí na azyl majú oprávnený nárok, ako aj tí, ktorých žiadosť je napokon právom či neprávom zamietnutá.
Potom ale otázka znie: ak môžeme vyvíjať humanitárnu činnosť, plniť si morálne povinnosti a robiť to lacnejšie, prečo to nerobíme? EÚ nemá koordinovaný akčný plán ani spoločný akčný plán a tu si dovolím s pánom Busuttilom nesúhlasiť: nie je to preto, že vykonávanie súčasných platných predpisov je pre členské štáty drahé, ale preto, že toto vykonávanie je čiastočné a neúplné. Momentálne máme politiku, ktorá je výlučne represívna a v konečnom dôsledku nespravodlivá k žiadateľom o azyl, orgánom a napokon, ako práve zisťujeme, aj k európskym daňovým poplatníkom.
Chcel by som Radu požiadať, aby nám poskytovala aktuálne informácie a zodpovedala tieto otázky, aby sme konečne mohli dosiahnuť pokrok smerom k dôslednej a koordinovanej politike.
Gerard Batten, v mene skupiny EFD. – Táto rozprava je dôsledkom vykonávania spoločného prisťahovaleckého a azylového systému zakotveného v Lisabonskej zmluve. Členské štáty čoraz viac strácajú kontrolu nad vlastným osudom a súčasne musia za túto výsadu zaplatiť zatiaľ neznámu cenu.
Britský azylový systém je už teraz zmätočný, sú nevyriešené tisíce a tisíce prípadov a žiadatelia sa jednoducho stratili alebo prepadli pod zem. Celý systém je v zásade o pokútnom obchodovaní v prípade osôb, ktoré nemajú nárok na postavenie legálneho prisťahovalca. Uvedomujem si, že mrhám slovami, keď tu o tom hovorím, pretože väčšinu z vás naozaj nezaujíma zachovanie demokratických právomocí národného štátu. Väčšina z vás je vo vytržení v grotesknom iluzórnom svete nekonečnej integrácie EÚ, ste ako postavy na nejakej maľbe Hieronyma Boscha, ale britskí občania jedného dňa budú brať na zodpovednosť vlastizradcov a ďalších vierolomných politikov v Británii, ktorí to umožnili, keď občanom odopreli referendum o Lisabonskej zmluve.
Franz Obermayr (NI). – (DE) Cieľom je štandardizácia práva na azyl v rámci EÚ do roku 2012. Nie je však jasné, či budeme aj potom môcť využívať napríklad rýchle deportácie v tranzitných zónach, čo sa osvedčilo v Nemecku.
Komisia zamietla plán upustiť od tejto regulácie letísk tajomnými vyhláseniami, ktoré naznačujú, že aj v budúcnosti bude možné nepovoliť vstup žiadateľom o azyl na hranici, ak pochádzajú z bezpečnej krajiny.
Všetci dobre poznáme diskusie o tom, čo je to bezpečná krajina, a názory na túto otázku sa v rámci Európy značne líšia. Podľa plánu by mali právo na pobyt získať aj súrodenci, čo sa predtým vzťahovalo iba na rodičov a zosobášené páry, a malo by sa rozšíriť právo na lekársku starostlivosť. O návrhoch, podľa ktorých by sa žiadatelia o azyl mali zapojiť do systému sociálneho zabezpečenia príslušnej krajiny, nechcem ani začať hovoriť.
Z týchto dôvodov veľmi pochybujem o tom, že tieto návrhy znížia náklady na azylové konanie. Takisto pochybujem, že dôjde k obmedzeniu byrokracie. Som presvedčený, že záťaž členských štátov bude väčšia a že dôjde k uvoľneniu azylových právnych predpisov, čo napokon povedie k vyššiemu prílevu migrantov. Bohužiaľ, pre Európu to nebude dobré.
Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Niet pochýb o tom, že táto smernica o azylovom konaní má mimoriadny význam. Po starostlivom preukázaní postavenia utečenca by mal nasledovať rýchly a bezproblémový proces priznania tohto postavenia, ale, na rovinu, doteraz to tak nebolo.
Zatiaľ čo je azylový balík, ktorý by mal stanoviť nový, aktuálnejší referenčný rámec, zablokovaný v Rade, v členských štátoch sa vynoril iný pohľad, pokiaľ ide o účinnosť azylového konania, ktoré je založené na platných pravidlách. Pánovi komisárovi a pani úradujúcej predsedníčke hovorím, že sa nemôžu odvolávať na krízu, ak chcú obmedziť financovanie potrebné na dôležité konanie, ani na iné argumenty, ktoré nepovažujem za úplne presvedčivé v súvislosti s momentálne pozastaveným postupom.
Je spravodlivé, že ľudia, ktorí nemôžu zostať vo vlastnej krajine zo zdokumentovaných politických, náboženských alebo iných dôvodov, by mali mať právo na prijatie v členských štátoch, a je rovnako potrebné odoprieť právo na prijatie osobe, ktorá tvrdí, že je utečencom a v skutočnosti ním nie je. Je to pravda; Štokholmský program dôrazne obhajoval túto zásadu: za posledné dva roky bolo podaných 250 000 žiadostí, čo je veľký počet, hoci sa v poslednom referenčnom roku znížil. Potrebné je poradenstvo, azda tlmočenie, nižšie náklady a vyvážené spoločné znášanie záťaže.
Pravdepodobne je potrebné, aby podporné úrady pracovali lepšie a viac – my sa spoliehame na úrad na Malte – a aby Európska únia skutočne chcela podniknúť rozhodný krok vpred, zaručiť utečencom ich práva a zároveň umožniť vstup do členských štátov EÚ iba tým osobám, ktoré majú oprávnený nárok na postavenie utečenca.
Claude Moraes (S&D). – Ako uviedla moja kolegyňa pani Guillaumová, ide o rozhodujúci moment pri tvorbe európskeho azylového systému. Dosiahli sme skutočný pokrok v niektorých častiach balíka – vrátane mojej vlastnej správy o osobách pod medzinárodnou ochranou počas belgického predsedníctva –, očividne však ide len o vedľajšie zložky azylového balíka. Dnes treba zdôrazniť, že prepracovanie postupov tvorí nosnú časť balíka.
Vzhľadom na rýchlo sa blížiaci termín na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému v roku 2012 je preto nevyhnutné, aby sme v tomto prepracovaní pokročili. Jednou z opakovaných kritík navrhovaného prepracovania azylového konania zo strany členských štátov je, že povedie k zbytočnej finančnej záťaži týchto štátov. Existuje však významný súbor dôkazov – a vzdávam hold vyjadreniu Komisie k projektu Solihull v Spojenom kráľovstve –, že posúdenie azylového konania na začiatku (frontloading) vedie k lepším výsledkom na prvom stupni. Kvalitný rozhodovací proces je kľúčovou zložkou, ktorú nesmieme opomínať. Od členských štátov preto chceme viac informácií, ktorými by podopreli svoje tvrdenia.
Chcel by som však zdôrazniť, že táto rozprava by sa nemala týkať iba nákladov. Ako uviedol pán de Jong, prepracovanie konania je o harmonizovaní postupov a zvyšovaní noriem v celej EÚ. Je jasné, že normy sa medzi jednotlivými členskými štátmi príliš líšia a že súčasný právny rámec potrebuje revíziu. Vieme, že Komisia vzhľadom na opozíciu Rady v nadchádzajúcich mesiacoch predloží revidovaný prepracovaný návrh. Parlament by mal k tejto veci zaujať pevné stanovisko a zabezpečiť, aby Komisia svoj pôvodný návrh nezmiernila.
Právo na právne poradenstvo, záruka osobného pohovoru, obmedzenie využívania zrýchleného konania − všetky tieto záruky sú nevyhnutné pre spravodlivý a účinný azylový systém. Tento cieľ dosiahnuť spoločný európsky azylový systém nie je cieľom, ktorý by stanovil Parlament. Všetci si pamätáme, že v roku 1999 v Tampere tieto ciele určila Rada. Tieto ciele opätovne vytýčila v Haagu a Štokholme. Takže nesmieme dopustiť, aby sa prepisovala naša minulosť, a musíme pochopiť, že ak chceme systém odblokovať, sme závislí od Komisie. S maďarským predsedníctvom sa budeme snažiť spolupracovať na zachovaní dynamiky prístupu belgického predsedníctva.
Ide o niečo, čo chce veľký počet poslancov v rámci celého politického spektra. Možno chceme rozličné výsledky, budeme však spolupracovať. A dúfajme, že počas maďarského predsedníctva budeme svedkami skutočného pokroku.
Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE). – (ES) V roku 2012 budeme naliehavo potrebovať spoločnú azylovú politiku. Správa, ktorú Komisia preložila 8. septembra, poukazuje na mnohé prekážky, s ktorými sa stretávajú členské štáty pri svojej snahe plniť ciele smernice 2005/85/ES.
Právo žiadateľov o azyl na právne poradenstvo sa uplatňuje na rozličných úrovniach. Mnohé členské štáty uplatňujú smernicu tým, že právne poradenstvo poskytujú vo fáze odvolania, ďalšie zase toto právo priznávajú počas postupu podávania žiadosti, ako aj na druhom stupni.
Niektoré členské štáty pri rozhodovaní o tom, či sa bezplatná právna pomoc vo fáze odvolania poskytne alebo neposkytne, vyžadujú dôkaz o oprávnenosti. Vo väčšine prípadov existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o odvolacie lehoty, pričom komplikácie prináša aj uplatňovanie automatického odkladu účinku zamietnutia žiadosti, pretože sa uplatňuje iba v šiestich členských štátoch.
Tieto rozdiely názorne poukazujú na to, že je potrebná revízia smernice. Komisia pri revízii smernice zdôrazňuje potrebu zamerať úsilie na úvodnú fázu konania, aby sa dosiahla vyššia účinnosť pri rozlišovaní osôb s právom na ochranu. Podľa Komisie toto opatrenie pomôže ušetriť značné náklady na tlmočenie a právne poradenstvo na druhom stupni.
Návrh však nie je doplnený podrobnou štúdiou o nákladoch na tlmočenie a právne poradenstvo na prvom stupni ani o nákladoch, ktoré členským štátom skutočne vznikajú pri uplatňovaní európskych právnych predpisov.
Komisia z tohto dôvodu musí poskytnúť informácie, pokiaľ ide o skutočné náklady týkajúce sa jej návrhu na sústredenie úsilia, a nemyslím si, že zamietavé stanovisko, ktoré som si práve od Komisie vypočul, je prijateľné. Úprimne verím, že je neprijateľné a že ho treba prehodnotiť alebo konkretizovať.
Carmen Romero López (S&D). – (ES) Vážená pani Győriová, vitajte v tomto Parlamente, ktorého ste poslankyňou. Sme presvedčení, že − hoci nejde o niečo, o čom by ste vedeli − sa o tento azylový balík, ktorý presadzovalo belgické predsedníctvo, zaujímate s cieľom, aby v tom pokračovalo aj maďarské predsedníctvo. Hoci niektoré z vašich právomocí nezodpovedajú tým, ktoré tu boli spomenuté, predsedníctvo sa môže snažiť zabezpečiť, aby Komisia mala všetky informácie, ktoré v tejto veci potrebuje.
Uvedomujeme si, aké ťažké je pre Komisiu a Radu zozbierať tieto údaje, pretože niektoré členské štáty nie sú pripravené ich poskytnúť možno preto, lebo neuskutočnili štúdiu týkajúcu sa dôsledkov zlepšenia postupov pri rozhodovaní o udelení postavenia utečenca alebo medzinárodnej ochrany. Členské štáty si možno nemyslia, že štandardizácia týchto postupov by zvýšila kvalitu prvej fázy – ako tu dnes bolo povedané – a znížila počet podávaných odvolaní, ktoré musia vyriešiť členské štáty, ktoré v súčasnosti prijímajú žiadosti o azyl.
Toto sa azda dostatočne nezdôraznilo. Následkom rozmanitých postupov niektoré členské štáty zvládajú riešenie žiadostí o azyl lepšie ako druhé. Návrh Komisie by zlepšením týchto postupov zabránil využívaniu značného množstva prostriedkov a sekundárnym presunom, a tak by znížil náklady na spoločný azylový systém prostredníctvom štandardizácie postupov a odstránením nákladov hostiteľa.
Nehovoríme iba o nákladoch na tieto postupy, ale, čo je podstatnejšie, o nákladoch na chýbajúci spoločný azylový systém. V súčasnosti máme na európskych hraniciach tisíce žiadateľov o azyl prichádzajúcich z vojny v Afganistane a vojny v Iraku a zo štátov, ktoré sa zrútili alebo sú v stave bezvládia, ako je napríklad Somálsko alebo Sudán. Keď hovoríme o týchto nákladoch, neberieme do úvahy ľudské obete súvisiace s niekoľkomesačným zadržiavaním žiadateľov v záchytných centrách bez potrebných záruk alebo dokonca bez záruk, ktoré majú k dispozícii naši zločinci, a bez akejkoľvek pomoci v období, keď komisie pre utečencov rozhodujú o tom, či im udeliť alebo neudeliť postavenie utečenca, a ak áno, akého typu. Neberieme do úvahy ani ľudské obete osôb, ktoré majú roky subsidiárnu ochranu a zostávajú v táboroch, pričom ich jediným trestným činom je, že utiekli pred vojnou a prišli na člnoch, pričom sú povinní poskytnúť odtlačky prstov. Ich zločinom je to, že nemali peniaze na to, aby sadli na lietadlo a preukázali svoju totožnosť na letisku.
Zamyslela sa Komisia nad tým, že urýchlenie týchto postupov by zabránilo nielen týmto tragédiám, ale aj vzniku nákladov niektorých členských štátov na zachovávanie tohto stavu?
Carlos Coelho (PPE). – (PT) Na úvod by som chcel zablahoželať autorom tejto otázky, konkrétne svojej kolegyni pani Hohlmeierovej. Takisto sa stotožňujem s tým, čo práve povedal pán Díaz de Mera. Vieme, že ide len o jeden z piatich nástrojov, ktoré sa týkajú základov európskeho azylového systému. Tento nástroj sa týka minimálnych noriem platných pri azylovom konaní.
Správa, ktorú nám Komisia predložila minulý rok, však priznáva, že členské štáty zaviedli odlišné postupy a že medzi procesnými zárukami poskytovanými v jednotlivých členských štátoch existujú značné rozdiely. Medzi členskými štátmi sú výrazné rozdiely, od ustanovení týkajúcich sa zrýchleného konania až po tie, ktoré sa týkajú osobných pohovorov, pomoci a prístupu k účinnému odvolaciemu konaniu.
Povedzme si to na rovinu: niektoré členské štáty túto smernicu transponovali nesprávne alebo neúplne a ďalšie ju jednoducho neuplatňujú veľmi prísne. Máme dve možnosti: buď sa vzdáme európskeho azylového systému, alebo budeme musieť odstrániť tieto procesné odlišnosti. Musíme zaviesť zlepšenia, to znamená zlepšenia, ktoré sa zdajú potrebné, predovšetkým budeme musieť zvýšiť kvalitu posudzovania žiadostí, ktorá je známa ako posúdenie na začiatku. Preto je potrebné posúdenie, o ktoré žiadame Komisiu. Je potrebné identifikovať, kde a čo môžeme zlepšiť, a je potrebné tieto rozdiely vyrovnať. Uvedomujeme si, že Komisia potrebuje spoluprácu členských štátov najmä preto, aby mohla poskytovať potrebnú odbornú prípravu napríklad aj v oblasti nákladov.
Povedzme si to na rovinu: európske inštitúcie a členské štáty musia na tomto cieli spolupracovať. Náš cieľ musí zostať rovnaký: aby sa spoločný azylový systém stal v roku 2012 skutočnosťou.
Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Nemecká vláda práve dnes oznámila svoje rozhodnutie prestať vracať utečencov do Grécka počas nasledujúcich dvanástich mesiacov. Podobné rozhodnutia uskutočnilo aj Švédsko, Veľká Británia, Island a Nórsko. Iba pred pár mesiacmi, minulý rok v novembri, však Rada ministrov spravodlivosti zamietla začlenenie mechanizmu na pozastavenie presunu žiadateľov o azyl do revidovaného nariadenia Dublin II, čo Komisia navrhovala od roku 2008, s tým, že toto nariadenie je v poriadku a nie je problematické.
Zároveň dúfame, že žiadateľom o azyl sa bude v prvej fáze posudzovania ich žiadosti poskytovať bezplatná právna pomoc – dúfame v to úplne oprávnene a musíme to dosiahnuť v smernici, o ktorej dnes rokujeme. V plnej miere si však uvedomujeme – ako už povedala pani Hohlmeierová –, že tieto postupy žiadatelia o azyl často zneužívajú pomocou právnych trikov, aby predĺžili svoj pobyt v Európe, hoci na to nemajú nárok. A to všetko bez jednoznačného vyhodnotenia nákladov takéhoto opatrenia a toho, či náklady následne nenarušia jeho vykonávanie.
A napokon, zaujímalo by ma, ako máme s takýmito protirečivými rozhodnutiami dokončiť spoločný funkčný azylový systém do roku 2012, keď my sami schvaľujeme rozličné rozhodnutia, predkladáme rozličné návrhy a v konečnom dôsledku podnikáme rozličné kroky a v praxi dosahujeme rozličné výsledky. Je to spôsobené slabosťou, nedostatkom solidarity alebo niečím iným, čo by nám Rada a Komisia mohli objasniť?
Alfredo Pallone (PPE). – (IT) Nechcem svojím názorom vybočovať z radu, ale pevne verím, že korelácia, o ktorej sa zmieňovali rozličné skupiny, inak povedané, vzťah medzi úsporami a právom na azyl, je negatívna, a to aj z významového hľadiska.
Dovoľte mi to presnejšie vysvetliť, hoci mám iba pár sekúnd: som pevne presvedčený, že aj keby sa administratívne náklady znížili, budú tieto náklady naďalej prítomné ako náklady fiktívne. Skutočným problémom je harmonizácia, tá však nie je otázkou ideologickou, ale predovšetkým kultúrnou. Bohužiaľ, opakujem, k tejto otázke sa pristupuje z kultúrneho a nie ideologického hľadiska. Riešiť musíme práve toto.
Krajinami, ktoré sú najviac vystavené prílevu migrantov, sú stredozemské krajiny, ktoré majú oveľa silnejšiu kultúru prijímania osôb ako ostatné krajiny, pretože majú oveľa bližší vzťah k tejto problematike. Napriek tomu, že výdavky v tejto oblasti v Taliansku vzrástli a teraz dosiahli 30 miliónov EUR, ostatné krajiny ich chcú znižovať. Nechce sa mi to veriť.
Opatrne musíme pristupovať aj k tomu, aby sa pätina týchto výdavkov – keď už o tom hovoríme – vyčlenila na problematiku súvisiacu so zdravotne postihnutými osobami, pretože politickí utečenci sú neraz zdravotne postihnutí, lebo boli mučení. Musíme diskutovať aj o ochrane a chránených osobách, čo je ďalšia téma, ale aj skupina osôb, ktoré sa majú prijímať. Nepočul som nič o ochrane týchto osôb, ktoré máme prijímať.
Na záver chcem povedať, že Európa slobôd, Európa ochrany práv...
(Predsedajúci prerušil rečníka.)
Elena Băsescu (PPE). – (RO) Aj ja sa domnievam, že je dôležité prepracovať smernicu 2005/85/ES, pretože proces vytvárania minimálnych noriem azylového konania musí byť spravodlivejší a účinnejší. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zjednodušiť a zlepšiť postupy na úrovni EÚ. Plánované normy musia vychádzať z osvedčených postupov, ktoré sa identifikujú v rámci celej EÚ.
Napriek tomu, že členské štáty oficiálne priznávajú právo uchádzať sa o azyl, problémy nastávajú v súvislosti s vnútroštátnymi systémami sprístupňovania. Medzi jednotlivými krajinami sú v súčasnej podobe systémov značné rozdiely. Vedie to k niekoľkým administratívnym problémom, ktoré je potrebné vyriešiť pomocou spoločného prístupu. Komisiu tiež žiadam, aby poskytla čo najviac informácií o súčasnom stave v členských štátoch. Je dôležité, aby sme obnovili rokovania o tomto dokumente a v stanovenej lehote dospeli k výsledku.
Monika Hohlmeier, autorka. – (DE) Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne, že ste mi dali možnosť ešte raz sa stručne vyjadriť. Chcela by som vás o niečo požiadať, pán Füle. Na úvod by som chcela povedať, že nesprávne predpoklady vedú k nesprávnym odhadom nákladov. Počet žiadateľov o azyl momentálne neklesá, ale výrazne rastie. Ide o dôsledok zjednodušenia vízového styku, napríklad v prípade Srbska a Macedónska. V súčasnosti sledujeme aj obrovský nárast zneužívania azylového systému v rámci pokusov o vstup do krajín Európskej únie.
Ak začnete nesprávnymi predpokladmi, inak povedané, že podrobné posúdenie na prvom stupni ušetrí náklady na nasledujúcich stupňoch, automaticky sa bude zdať, akoby všetky členské štáty mali nekvalitné postupy na prvom stupni. V tomto prípade to však neplatí. Ak sa zvýšia celkové normy, dôsledkom bude zvýšenie nákladov. Zlepšenie normy kvality pre každého a zvýšenie zložitosti postupov v skutočnosti povedie k zvýšeniu nákladov. Som viac ako ochotná o tom diskutovať. Chcela by som vás preto výslovne požiadať, aby ste brali obavy krajín vážne, pretože niektoré správy z praxe jednotlivých krajín už boli dokončené a budú sa distribuovať.
Štefan Füle, člen Komisie. – Pozorne som si vypočul názory poslancov tohto Parlamentu.
Smernica o azylovom konaní je základným prvkom spoločného európskeho azylového systému, ktorý sa musí vytvoriť do konca roku 2012.
Komisia víta záväzok Európskeho parlamentu pokračovať v rokovaniach o smernici o azylovom konaní. Pokiaľ ide o rokovania s Radou, Komisia oceňuje záväzok členských štátov diskutovať o návrhu otvoreným a konštruktívnym spôsobom.
Niektoré prvky návrhu sa však ukázali ako naozaj problematické. Aby sa teda zjednodušilo prijatie tejto smernice, Komisia plánuje pred začiatkom poľského predsedníctva prijať upravený návrh.
Celkovým zámerom Komisie v súvislosti s touto smernicou je dosiahnuť pokrok smerom k spoločnému postupu a uľahčiť dôslednejšie a účinnejšie uplatňovanie procesných noriem. Aj upravený návrh bude presadzovať dodržiavanie základných práv a kvalitný rozhodovací proces na prvom stupni, čo povedie k spoľahlivým rozhodnutiam a rýchlejšiemu ukončeniu postupov, a teda aj k zníženiu nákladov.
Komisia sa v upravenom návrhu zameria na zjednodušenie určitých ustanovení s cieľom zjednodušiť ich uplatňovanie. Komisia sa bude aj naďalej usilovať o zabezpečenie náležitej rovnováhy medzi spravodlivosťou a účinnosťou postupov.
Pokiaľ ide konkrétne o finančný dosah, Komisia plne chápe význam, ktorý sa prikladá prvkom tohto návrhu súvisiacim s nákladmi, a počas ďalších etáp rokovaní bude aj naďalej pozorne sledovať nákladové stránky.
Na záver mi dovoľte zdôrazniť, že názor Európskeho parlamentu je, samozrejme, rozhodujúcim kritériom, ktorý Komisii umožní, aby pri vypracúvaní upraveného návrhu vzala do úvahy stanovisko Parlamentu. Budeme pokračovať v spolupráci s Parlamentom a Radou s cieľom dosiahnuť pokrok v súvislosti s týmto návrhom v rámci širšieho azylového balíka.
Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Veľmi pekne všetkým ďakujem za túto užitočnú rozpravu. Ďakujem vám aj za to, že ste nám umožnili rozobrať konkrétne fakty, a som si istá, že to prispeje k novému návrhu Komisie, ktorý tieto úvahy zohľadní. Hovorili sme o vytvorení spoločných minimálnych kritérií, o odstránení nevhodných postupov prostredníctvom jednotného systému, o účinnosti a hospodárnosti a o znemožnení zneužívania. Som presvedčená, že všetko sú to dôležité myšlienky, na ktorých budeme musieť spolupracovať.
Dovoľte mi ešte poslednú úvahu. Všetci sme hrdí na to, že sme súčasťou spoločenstva Európskej únie, ktoré ľudskú dôstojnosť považuje za jednu zo svojich najdôležitejších hodnôt. A azylová politika je problematika, v ktorej je zvrchovanosť ľudskej dôstojnosti našou základnou a hlavnou zásadou. Maďarské predsedníctvo považuje ľudský faktor za najdôležitejšie kritérium všetkých politík EÚ. Premiér Orbán dnes dopoludnia povedal, že napriek tomu, že súčasná situácia Európskej únie si vyžaduje jasnú myseľ a chladnú hlavu, musíme ukázať, že máme aj srdce. Vyhlásil to v súvislosti s rómskou politikou. Som presvedčená, že to musíme presadzovať aj v spojitosti s azylovou politikou: áno, EÚ musí byť schopná prejaviť, že má aj srdce.
Maďarské predsedníctvo bude pokračovať v práci svojich belgických predchodcov. V našom programe, v tej zelenej brožúre, ktorú všetci poslanci včera dostali poštou, sa na 25. strane dočítate, že medzi naše priority vo vzťahu k Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci patrí spoločný európsky azylový systém. Vo svojom prvom vystúpení dnes večer som − konkrétnejšie ako text v brožúre − vysvetlila aj to, že máme v úmysle dosiahnuť dohodu v rámci Rady, pokiaľ ide o dublinské nariadenie, ako aj o smernicu o priznaní azylu. Verím preto, že na základe toho, čo bolo povedané, uznáte, že maďarské predsedníctvo k tejto problematike naozaj pristupuje ako k priorite. Spoliehame sa na vašu spoluprácu.