Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je správa pána Ungureana v mene Výboru pre zahraničné veci o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora (2010/2087(INI)) (A7-0378/2010).

  Traian Ungureanu, spravodajca. – Presne pred tromi rokmi podporil Európsky parlament Čiernomorskú synergiu. Išlo o prvý krok k súdržnej politike v jednej z najcitlivejších oblastí v Európe, a to správnym smerom, lebo oblasť Čierneho mora je teraz zoširoka analyzovaná – a obávaná – ako miesto, v ktorom sa spájajú politické, strategické a bezpečnostné nádeje, sily a ambície.

Našu politiku v tejto oblasti možno v súčasnosti ďalej rozvíjať. Tento Parlament môže zohrať rozhodujúcu úlohu pri pretváraní politík EÚ na ucelenú stratégiu EÚ. Toto je vlastne hlavnou myšlienkou správy, ktorú som inicioval s podporou kolegov z Výboru pre zahraničné veci a Parlamentu ako celku.

Ale prečo nová správa o oblasti Čierneho mora a prečo stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora? Niekto by povedal, že Čierne more je malé more. Áno, je, ale ak túto mapu vymeníme za strategickú mapu, Čierne more je zrazu obrovské. Je tu tiež ďalší faktor: Čierne more je čoraz černejšie.

Pristúpením Bulharska a Rumunska sa Čierne more stalo čiastočne vnútorným morom EÚ. Vývoj udalostí je však v tomto regióne často nepredvídateľný: napätie rastie a dochádza k mnohým nedorozumeniam. Súhrnná analýza oblasti Čierneho mora vedie k záveru, že problémy v tejto oblasti buď pretrvávajú, alebo sa skutočne zhoršujú. Vojna medzi Gruzínskom a Ruskom, ku ktorej došlo v roku 2008, nevyriešené a takzvané „zmrazené“ konflikty a znepokojivé oslabovanie demokratického poriadku na Ukrajine a v Rusku, to všetko sú vážne udalosti a jasné príklady bezpečnostných rizík v tejto oblasti.

Keď preskúmame výsledky, ktoré v súčasnosti prináša angažovanosť EÚ v tejto oblasti, zistíme, že sú prinajmenšom zmiešané. Politike, ktorú EÚ uplatňuje voči oblasti Čierneho mora, chýbajú mechanizmy monitorovania a hodnotenia a nadväzné opatrenia. V Bruseli sa o oblasti Čierneho mora dostatočne nediskutuje a financovanie tohto regiónu z EÚ je nejednotné a zložité.

Nová stratégia pre oblasť Čierneho mora by sa mala zakladať na prínosoch Čiernomorskej synergie, ktorú sme prijali pred tromi rokmi, a zároveň by mala zaviesť silnejšiu politiku a konkrétne nástroje. Dovoľte mi spomenúť len dve z odporúčaní uvedených v správe. Prvé sa týka primeraných zdrojov: ak chce EÚ zohrať kľúčovú úlohu v oblasti Čierneho mora, musí vyčleniť primerané finančné aj ľudské zdroje. Vytvorenie osobitného rozpočtového riadku v rozpočte EÚ je nevyhnutné. Druhé odporúčanie sa týka vypracovania akčného plánu s jasnými cieľmi a úlohami vrátane pravidelných ministerských stretnutí medzi príslušnými krajinami.

Stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora by nemala podceňovať ani preceňovať žiadny štát v tejto oblasti. Zásady inkluzívnosti a regionálnej zodpovednosti by sa mali odzrkadľovať v dôležitej úlohe, ktorú majú Turecko a Rusko, ale aj všetci regionálni partneri, pokiaľ ide o úspech regionálnej spolupráce.

Na záver by som chcel poďakovať všetkým kolegom za pozitívne prínosy ku konečnému zneniu tejto správy. Podľa mňa sa všetci zhodneme na tom, že tento Parlament očakáva od Komisie a Rady, že túto správu premenia na skutočnosť. Strategické a prínosné angažovanie EÚ v oblasti Čierneho mora by sa malo stať skutočnosťou.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Som veľmi rád, že oblasť Čierneho mora patrí medzi priority programu Európskeho parlamentu. Tento región je pre Európsku úniu dôležitý a musíme sa naň sústrediť, aby sme si uvedomili, ako veľmi je pre nás citlivý.

Chcel by som poďakovať a zablahoželať spravodajcovi Výboru pre zahraničné veci Traianovi Ungureanovi k vynikajúcej a veľmi vecnej správe. Táto správa a odporúčania, ktoré sa v nej uvádzajú, sú zaujímavé a inovačné v mnohých otázkach.

Od najnovšieho rozšírenia EÚ je Čierne more aj morom EÚ. Voči oblasti Čierneho mora máme povinnosti, presne ako voči všetkým ostatným úmoriam, s ktorými hraničíme. Tieto nové povinnosti musíme rozhodne zvládnuť.

V rámci Európskej susedskej politiky už máme iniciatívu zameranú na túto oblasť: Čiernomorskú synergiu. Musíme však pripustiť, že sa ukázalo, že jej realizácia je omnoho ťažšia, než sme predpokladali. Nie všetci v tomto regióne nadšene vítajú všetko, čo chceme urobiť.

Práve pre tieto dôvody Parlament zvolil prístup, ktorý sa zakladá na regionálnej zodpovednosti a podpore dialógu. Domnievam sa, že tento prístup by sme mali teraz uplatňovať, ale tieto záväzky môžu byť dôveryhodné len vtedy, ak a keď prinesú ľuďom v tomto regióne konkrétne pokroky.

Správa o vytvorení novej stratégie Európskej únie pre oblasť Čierneho mora preto predstavuje náš záväzok voči tomuto regiónu a členským štátom, ktoré patria do tejto oblasti, a to záväzok, že ich budeme plne podporovať pri riešení problémov spojených s ich špecifickou geografickou polohou.

Chápeme, že stratégia pre oblasť Čierneho mora by sa nemala vykladať ako náhrada existujúceho úsilia, najmä Čiernomorskej synergie. Mala by byť skôr všeobecným rámcom, ktorý bude smerodajný pre všetky činnosti Európskej únie v tomto regióne.

Stratégia pre oblasť Čierneho mora môže byť pre nás ideálnou príležitosťou zhodnotiť naše záujmy v tomto regióne vrátane strategických, politických a hospodárskych záujmov a prediskutovať, ako najlepšie ich naplniť. Parlament určil príslušné oblasti, v ktorých by sa táto stratégia mala rozvíjať, napríklad v oblasti správy vecí verejných, bezpečnosti a energetiky, dopravy, životného prostredia, obchodu, miestneho hospodárskeho rozvoja a sociálneho a ľudského rozvoja.

Rozvoj tejto stratégie môže tiež poskytnúť príležitosť pridať činnostiam prebiehajúcim v tomto regióne námorný rozmer. Komisia v súčasnosti pripravuje komplexný balík, ktorý sa bude týkať iniciatív námornej politiky, riadenia prírodných zdrojov a boja proti nezákonným rybárskym činnostiam.

Môžeme vychádzať z našich poznatkov z iných stratégií, napríklad zo stratégie EÚ pre oblasť Baltského mora a stratégie EÚ pre podunajskú oblasť. Stratégia pre podunajskú oblasť si bude, samozrejme, vyžadovať evidentné interakcie s oblasťou Čierneho mora. Sme si však vedomí toho, že každé európske úmorie je iné. Podľa toho musíme zabezpečiť, aby boli všetky budúce stratégie EÚ prispôsobené vlastným sektorálnym vlastnostiam, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, životnému prostrediu a energetike, infraštruktúre a prírodných zdrojom.

Správa o vývoji stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora ponúka prehľad úloh, ktoré bude treba v tomto regióne splniť v budúcnosti, ale bude relevantná aj pre zriadenie solídnych kanálov so štátnymi partnermi v tomto regióne s cieľom zabezpečiť jej bezproblémovú a účinnú realizáciu. Musíme využiť túto príležitosť na rozsiahle diskusie so všetkými zainteresovanými stranami počnúc našimi partnermi v týchto regiónoch a s účasťou Parlamentu.

Ešte raz, táto správa je vítaná a sme odhodlaní vychádzať z odporúčaní, ktoré sa v nej uvádzajú. Európska služba pre vonkajšiu činnosť a príslušné útvary Komisie budú zameriavať svoje úsilie na vytvorenie stratégie pre oblasť Čierneho mora, pre ktorú budeme žiadať vašu podporu a podporu Rady.

  Metin Kazak, spravodajca Výboru pre medzinárodný obchod požiadaného o stanovisko. – (BG) Chcel by som zablahoželať pánovi Ungureanovi. Ako spravodajcu Výboru pre medzinárodný obchod ma teší, že niektoré z našich návrhov sa uvádzajú v jadre jeho správy.

Teší ma, že ako už bolo spomenuté, po pristúpení Bulharska a Rumunska v roku 2007 sa Čierne more stalo, obrazne povedané, „európskym“ morom a vyžaduje si celkovú európsku stratégiu s dosť veľkými administratívnymi a finančnými zdrojmi, ako aj dobrú koordináciu a zodpovednosť.

Hlavnou úlohou je zapracovať do novej stratégie projektový prístup. Osobitnú pozornosť treba venovať oblastiam spoločného záujmu, ako sú životné prostredie, energetika, doprava a infraštruktúra, ktoré majú rozhodujúci význam pre trvalo udržateľný rozvoj tohto regiónu.

Potrebná je tiež intenzívna spolupráca na parlamentnej úrovni, napríklad s organizáciami ako Parlamentné zhromaždenie pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora a Svetová obchodná organizácia (WTO) a s Čiernomorskou bankou pre obchod a rozvoj. Na záver chcem povedať, že podľa mňa by sme mali zvážiť ďalšie regionálne iniciatívy, ale nedovoliť, aby potlačili túto stratégiu.

  Silvia-Adriana Ţicău, spravodajkyňa Výboru pre priemysel, výskum a energetiku požiadaného o stanovisko. – (RO) Výbor pre priemysel, výskum a energetiku podporuje úplnú integráciu trhov a predpisov na základe právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky a nabáda krajiny ležiace v širšej oblasti Čierneho mora, aby sa pripojili k Zmluve o založení Energetického spoločenstva, a EÚ, Európsku investičnú banku (EIB) a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBRD), aby poskytli pomoc pri modernizácii energetickej infraštruktúry v tomto regióne.

Zdôrazňujeme európsku pridanú hodnotu a význam južného koridoru na prepravu plynu ako prostriedku na zlepšenie bezpečnosti dodávok Európskej únie. Projekty ako plynovod Nabucco, ktorý je pre Európsku úniu prioritný, spolu s transjadranským plynovodom, paneurópskym ropovodom, prepojením Turecko – Grécko – Taliansko alebo prepojením Azerbajdžan – Gruzínsko – Rumunsko zdôrazňujú mimoriadny význam angažovanosti EÚ v oblasti Čierneho mora a tiež potrebu rozšíriť spoluprácu medzi krajinami tohto regiónu. Zdôrazňujeme význam vytvorenia regionálnej siete pre výskum a vzdelávanie v širšej oblasti Čierneho mora a jej napojenia na sieť GEANT a vyzývame Komisiu, aby naďalej podporovala výskumné projekty v tomto regióne.

Vážená pani predsedajúca, na záver chcem vyzvať Komisiu, aby navrhla stratégiu Európskej únie pre tento región spolu s akčným plánom. Zdôrazňujeme nutnosť prepojiť túto stratégiu so stratégiou Európskej únie pre podunajskú oblasť.

  Victor Boştinaru, spravodajca Výboru pre regionálny rozvoj požiadaného o stanovisko. – Význam oblasti Čierneho mora pre EÚ z hľadiska dopravy, energetiky, stability, bezpečnosti a životného prostredia je zrejmý. Z tohto dôvodu bude mať stratégia EÚ pre tento región určite veľmi pozitívny vplyv na túto oblasť aj na EÚ ako celok.

Výbor pre regionálny rozvoj sa nazdáva, že táto stratégia môže tomuto regiónu priniesť rast a trvalo udržateľný rozvoj. Ale zároveň sa domnieva, že ak má byť zabezpečená plná účinnosť, treba zapojiť všetky štáty v tomto regióne bez ohľadu na to, či sú členskými štátmi alebo nie. S ohľadom na túto stratégiu treba koordinovať postupy, ale ako môže táto koordinácia existovať bez riadnej účasti všetkých krajín? Koordinácia je určite potrebná v prípade stratégie pre podunajskú oblasť, ktorá sa má čoskoro stať veľkou prioritou maďarského predsedníctva.

Uplatňovanie integrovaného prístupu a cezhraničnej spolupráce medzi regiónmi by sa malo podporovať vo všetkých oblastiach tejto stratégie, ale najmä v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia.

  Elmar Brok, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Chcel by som poďakovať pánovi spravodajcovi za vynikajúcu prácu, za to, že spojil veľa myšlienok do komplexnej podoby, čo pomôže nášmu úsiliu v budúcnosti.

Musíme pochopiť, že táto spolupráca v oblasti Čierneho mora by sa nemala zamieňať s Východným partnerstvom alebo našimi strategickými vzťahmi s Tureckom a Ruskom. Ide o odlišné otázky a táto spolupráca ich nenahrádza. Na druhej strane považujem za veľmi vzrušujúce to, že je možné spojiť tieto rozdielne skupiny v určitých otázkach s cieľom vytvoriť súdržnú politiku, ktorá bude v našom vlastnom záujme, ako aj pomôcť príslušným krajinám. Takáto spolupráca môže prípadne pomôcť spojiť protikladné politické a hospodárske záujmy, aby budúce spory neboli také dramatické a nebezpečné a aby sa napríklad naša práca v rámci Východného partnerstva nevykladala tak, že je namierená proti konkrétnemu jednotlivcovi, ale radšej tak, že všetko sa navzájom dopĺňa. Pokiaľ však ide o európsku perspektívu, tento náš spolupracujúci prístup by nám nemal brániť očakávať, že Východné partnerstvo s týmito krajinami bude mať iné výsledky ako tie, ktoré prinášajú napríklad rozvojové stratégie s Ruskom. Musíme mať možnosť robiť také rozdiely a pán komisár určite veľmi dobre vie, že to tak má byť. Z tohto dôvodu je však spolupráca s oblasťou Čierneho mora v záujme Európskej únie, v záujme Ruska, v záujme Turecka a v záujme ostatných krajín v tomto regióne, z ktorých väčšina sú členmi Východného partnerstva. Viem si predstaviť, že by to mohlo mať značný prínos pre hospodársku a politickú stabilitu Európy, a dúfam, že môžeme úzko spolupracovať s pánom komisárom s cieľom presadiť to.

  Ioan Mircea Paşcu, v mene skupiny S&D. – Čierne more je bránou do Európy a východom z nej, preto sa tak k nemu treba aj stavať. Nie je to len vzdialené miesto malého významu, ktorému príležitostne venujeme pozornosť.

Pravda je taká, že táto oblasť už zaradila – a naďalej bude zaraďovať – body na náš program, či už z dôvodu pozastavenia dodávok plynu ako v rokoch 2006 a 2008, alebo z dôvodu gruzínskej vojny v roku 2008. EÚ však oblasti Čierneho mora napriek týmto dôkazom a jej významu, o ktorom niet pochýb, stále nevenuje toľko pozornosti, koľko si zasluhuje – práve tá EÚ, ktorá bola istým spôsobom donútená zaoberať sa týmito problémami, keď sa Bulharsko a Rumunsko stali členmi v roku 2007.

Z retrospektívy sa zdá, že Čiernomorská synergia, ktorá bola vypracovaná krátko po pristúpení týchto dvoch krajín, je narýchlo vytvoreným dokumentom, ktorého účelom bolo zakryť „biele mesto“ alebo „čiernu dieru“ – podľa toho, ktorý z týchto výrazov sa vám viac páči – a s ktorým si EÚ musela poradiť takmer zo dňa na deň. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že od prvého preskúmania tejto iniciatívy v roku 2008 sa nestalo nič dôležité – a ako sa uvádza v správe, neurobili sme veľký pokrok, pokiaľ ide o jej uplatňovanie.

Podľa mňa existujú pre to dva hlavné dôvody. Po prvé, členovia EÚ zjavne nemajú záujem ani ochotu rázne sa zaoberať touto oblasťou. Navyše teraz, keď je nedostatok peňazí, je ochota to urobiť ešte menšia.

Po druhé, prvý predpoklad, na ktorom sa táto synergia zakladala, čiže ten, že táto oblasť by sa mala stať súdržným a spolupracujúcim regiónom, aby si získala pozornosť a hmotnú podporu EÚ, ignoruje jednoduchý fakt, že len pred 20 rokmi vyzerala táto oblasť úplne inak. Očakávať, že taká komplexná oblasť s mnohými rozdielmi sa stane súdržnou a nadobudne vlastnú identitu v takom krátkom čase, je buď nerealistické, alebo – nerád to hovorím – zle naplánované. Možno by sa veci mohli zlepšiť v kontexte prehodnotenia Východného partnerstva.

  Ivo Vajgl, v mene skupiny ALDE. – (SL) Správa, ktorú kolega poslanec Ungureanu pripravil tak angažovane a spôsobom, ktorý pripravuje cestu spolupráci, za čo mu ďakujem, znova obracia našu pozornosť na región, ktorý charakterizuje rozmanitosť: rozmanitosť politických systémov, kultúrnych tradícií, náboženských vyznaní, postavenia a ambícií z hľadiska priblíženia sa k Európskej únii, úroveň hospodárskeho rozvoja, dostupnosť prírodných zdrojov a, samozrejme, nová situácia, ktorá vznikla, lebo tri štáty ležiace v oblasti, o ktorej diskutujeme, sú dnes členskými štátmi Európskej únie.

Pre nás je oblasť Čierneho mora mimoriadne zaujímavá najmä pre svoju geostrategickú pozíciu, ktorá buď so sebou prináša pridanú hodnotu, alebo vážne ohrozuje naše bezpečnostné záujmy. V tomto kontexte zdôrazňujem najmä energetickú bezpečnosť a zabezpečenie trvalo udržateľných dodávok energie pre Európsku úniu, infraštruktúru a naše možnosti mať vplyv pri riešení konfliktov a nevyriešených otázok v tejto oblasti, ako aj rozvíjanie partnerstiev s Ruskom a Tureckom. Toto všetko sa dá dosiahnuť lepším zapojením krajín v tejto oblasti a s účasťou všetkých členských štátov Európskej únie a ďalších organizácií a sietí, ktoré pôsobia v tejto oblasti, vrátane sietí organizácií občianskej spoločnosti; práve ony si vyžadujú našu osobitnú pozornosť a uznanie.

Na nič z toho nepotrebujeme nové inštitúcie; potrebujeme zabezpečiť pravidelné financovanie a väčšiu politickú účasť. Pán komisár, verím, že budete vedieť dobre zužitkovať túto správu, a teším sa na spoluprácu s vami.

  Werner Schulz, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Ak sa má oblasť Čierneho mora rozvinúť na stabilnú, bezpečnú, demokratickú a prosperujúcu oblasť a ak sa majú tieto príležitosti a výzvy naplniť, budeme potrebovať všestrannú stratégiu. Toto uznesenie sa zameriava na tento cieľ, a preto ho naša skupina podporuje. A aj preto, lebo sa v ňom zohľadňuje niekoľko našich návrhov, napríklad urovnanie nevyriešených konfliktov v tejto oblasti, zlepšenie spolupráce v občianskej spoločnosti, podpora projektov medzi obyvateľmi a malých projektov v kontexte cezhraničnej spolupráce.

Okrem toho chceme udržateľnú energetickú politiku, väčšiu energetickú účinnosť a zriadenie akademických a študentských sietí. Čo by som však skritizoval, je nesúdržné stanovisko vo vzťahu k otázke energetickej infraštruktúry v tejto oblasti – v tomto kontexte by som chcel spomenúť projekty Nabucco a South Stream. Nerozumiem, prečo bola odmietnutá naša výzva na prísnejšie monitorovanie ropných plošín v Čiernom mori. Keď vezmeme do úvahy katastrofu v Mexickom zálive, je to absolútne nevyhnutné. Z tohto dôvodu dnes znova predkladáme tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

  Paweł Robert Kowal, v mene skupiny ECR. – (PL) Myslím si, že navrhnutý dokument si zaslúži podporu, takže v mene našej skupiny ho podporujem. Chcel by som zdôrazniť, že Čiernomorská synergia by sa mala v súčasnosti prehodnotiť. Nie všetky šľachetné zámery sa totiž v rámci tejto synergie účinne realizujú a je veľmi dobré, že spravodajca to zdôrazňuje. Preto si myslím, že najdôležitejšou úlohou, ktorú pán Füle v súčasnosti má, je usporiadať iniciatívy v tejto časti Európy a ukázať, že našou prioritou je susedská politika a že v tomto kontexte by mali byť ostatné otázky až na druhom mieste. Podľa mňa tento spôsob myslenia zaručí účinnosť Čiernomorskej synergie v budúcnosti, a to najmä v oblasti energetiky. Táto synergia by tiež mohla byť dobrým nástrojom napríklad v súvislosti s Gruzínskom a podporou demokratických a hospodárskych premien, ktorými v posledných rokoch prechádza. Prvým a najdôležitejším krokom, ktorý musíme teraz urobiť, je však zorganizovanie iniciatív v tejto časti Európy, aby sme nielen mohli byť na ne hrdí, ale aby boli skutočne účinné a dosiahli konkrétne ciele.

  David Campbell Bannerman, v mene skupiny EFD. – Pri diskusii o oblasti Čierneho mora človeku príde na um jedno slovo, a tým je „opatrnosť“. V tomto prípade je opatrnosť potrebná úplne vo všetkom.

Oblasť Čierneho mora je zadným dvorom Ruska. Ruská flotila kotví v Sevastopole na Kryme blízko bojísk krymskej vojny. Videli sme nešťastný konflikt v Gruzínsku, v prípade ktorého bola chyba na oboch stranách. Keby bolo Gruzínsko v NATO, následky mohli byť katastrofálne. Podporujem síce gruzínsku nezávislosť, ale provokovať ruského medveďa v jeho vlastnom brlohu je nerozumné.

Potom je tu Turecko, s ktorým sa EÚ hrá tak, že mu ponúka členstvo aj napriek tomu, že členovia ako Francúzsko jeho žiadosť zamietnu. Len 4 % tureckej súše patria do Európy. Turecko by nemalo byť v EÚ. Vábenie Turecka prináša skutočné hrozby. Sklamanie by mohlo vohnať Turecko do rúk islamistických extrémistov.

Na záver chcem povedať, že podstatou tejto otázky je fakt, že oblasť Čierneho mora je prístupovou cestou k veľmi dôležitej kaspickej rope a zemnému plynu. Skutočne by sme mali postupovať opatrne.

  Dimitar Stoyanov (NI). – (BG) Chcel by som sa pripojiť k väčšine názorov vyjadrených v tomto Parlamente a zablahoželať spravodajcovi k tomu, čo touto správou dosiahol. Pontus Euxinus, ako sa Čierne more volalo v staroveku, má pre Európu odjakživa veľký geostrategický a hospodársky význam. A má ho aj v našich časoch.

Preto je veľmi dôležité, aby sa táto stratégia premenila na konkrétne činy, lebo znova o nej vedieme rozpravu, pričom si spomínam, že len nedávno sme viedli dosť podobnú rozpravu. Z tohto dôvodu chcem vlastne podčiarknuť to, čo povedali poslanci zo skupiny socialistov, a podporiť najmä bod, ktorý predpokladá osobitný rozpočtový riadok na realizáciu tejto stratégie.

Takže vyzývam Komisiu, aby začala konať. Len s primeraným financovaním budeme môcť premeniť slová, ktoré dnes odzneli v tomto Parlamente, na činy, ktoré budú mať dosah na európskych občanov.

  Iuliu Winkler (PPE). – Na úvod by som chcel zablahoželať pánovi Ungureanovi k iniciatíve pri príprave správy o oblasti Čierneho mora. Takisto ma teší podpora, ktorú vyjadrilo niekoľko predchádzajúcich rečníkov, vážených kolegov, ktorí sa zaviazali podporovať európsku víziu pre oblasť Čierneho mora.

Čierne more sa nepochybne stalo čiastočne vnútorným morom Európskej únie. Jeho geostrategický význam sa sotva dá zveličiť, keď vezmeme do úvahy regionálnu stabilitu, demokratizačné procesy a súvisiace otázky energetickej bezpečnosti, hospodárstva a obchodu. Som presvedčený, že my – EÚ – by sme mali ťažiť z potenciálu oblasti Čierneho mora, nie iní.

Aby Európska únia dosiahla tento cieľ, musí sa viac spoliehať na svoje členské štáty, ktoré ležia v tejto oblasti, prestať žiť minulosťou a ukázať väčšiu dynamickosť, iniciatívu a prezieravosť. Nezávisle od otázok týkajúcich sa procesu rozširovania by som chcel všetkým, ktorí sa na oblasť Čierneho mora dívajú skepticky, niečo povedať. Akékoľvek spomalenie procesu integrácie tejto oblasti do EÚ vráti demokratický vývoj v tejto oblasti naspäť do minulosti. Hrozí strednodobá a dlhodobá nestabilita, ktorej následky bude pre Európsku úniu ťažké posúdiť a ešte ťažšie zvládnuť.

Na záver chcem povedať, že EÚ potrebuje svoje vnútorné Čierne more a my potrebujeme integrovanú stratégiu pre túto oblasť. Komisia by mala pripraviť stratégiu pre oblasť Čierneho mora a zohľadniť pritom odporúčania nášho spravodajcu. Tento Parlament by mal dnes túto stratégiu bezvýhradne podporiť.

  Maria Eleni Koppa (S&D). – (EL) Dnes diskutujeme o veľmi dôležitej správe o konkrétnej oblasti, ktorá sa nachádza blízko Európskej únie: o oblasti Čierneho mora. V tejto oblasti sa nachádzajú členské štáty EÚ aj krajiny, ktoré sú dôležité pre regionálnu spoluprácu. Preto máme spoločnú potrebu chrániť existenciu oblasti mieru, demokracie, bezpečnosti a stability okolo Čierneho mora.

Máme stabilný rámec spolupráce, a to prostredníctvom Čiernomorskej synergie, ktorá sa začala realizovať trochu dávnejšie, hoci zatiaľ neprináša hmatateľné výsledky. Jej úspešná realizácia prostredníctvom opatrení prijatých všetkými zúčastnenými krajinami ďalej posilní naše vzťahy na základe spoločných hodnôt. Musí doplniť zavedenú Európsku susedskú politiku a Východné partnerstvo.

Stabilita a bezpečnosť v okolí Čierneho mora má priamy dosah na Európu. Európska únia je preto spoluzodpovedná za podporu mierového riešenia konfliktu a budovania dôvery. Táto oblasť je pre Úniu dôležitá, a to najmä pre svoje energetické a dopravné spojenia. Posilnenie demokracie a silný systém právneho štátu uľahčia obchod, investovanie a voľný pohyb ľudí.

Plne podporujem názor, že v rozpočte by sa mal pre Čiernomorskú synergiu urobiť osobitný rozpočtový riadok. Účinne to napomôže modernizáciu tejto oblasti. Je na nás, aby sme naše politiky využili tak, aby sa tieto krajiny ešte viac priblížili k Európe, a to vo vzájomný prospech všetkých.

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). – Už od roku 2007 uznávame význam oblasti Čierneho mora, ale účinky nášho prístupu sú prinajmenšom slabé: žiadne konkrétne projekty, žiadne konkrétne výsledky. Potrebujeme realistický a finančne zdravý akčný plán s jasnými cieľmi, prioritnými činnosťami a kritériami a lepšie rozdelenie úloh a koordináciu s Východným partnerstvom a stratégiou pre podunajskú oblasť.

Spolu s partnerstvom v oblasti životného prostredia musíme založiť aj partnerstvo v oblasti energetiky a dopravy. Len s takýmto prístupom zakladajúcim sa na projektoch a zameriavajúcim sa na malé konkrétne projekty môžeme vyriešiť otázku veľmi rôznorodých a zložitých záujmov v tejto oblasti. Musíme skoncovať s naším roztriešteným prístupom aj z hľadiska financií. Doteraz sme mali rôzne finančné nástroje a nízku účinnosť. Preto by sme mali zo spoločného operačného programu pre oblasť Čierneho mora urobiť náš hlavný nástroj na zavedenie stratégie pre oblasť Čierneho mora, použiť ho ako počiatočný kapitál na pritiahnutie inštitúcií, ktoré sú pripravené investovať do tejto oblasti, a tak aj na podporu spolupráce.

  Oldřich Vlasák (ECR). – (CS) Pomalé tempo realizácie projektov, neexistencia akčných plánov, hodnotiacich správ a stretnutí na vysokej úrovni, riziko duplicity s Východným partnerstvom a veľa ďalších problémov nasvedčujú tomu, že rozhodnutie, aby členské štáty prevzali vedúcu úlohu pri realizácii stratégie pre oblasť Čierneho mora, bolo zlé. Zdá sa, že Európska komisia by mala hrať významnejšiu úlohu ako sekretariát a prostredník, pokiaľ ide o stratégiu pre oblasť Čierneho mora.

Takisto som pevne presvedčený, že by táto stratégia rovnako ako ďalšie makroregionálne stratégie mala zostať neutrálna z rozpočtového, inštitucionálneho a legislatívneho hľadiska; inými slovami, že by sa nemali vynakladať ďalšie dodatočné zdroje, zriaďovať nové inštitúcie ani pripravovať nové právne predpisy.

Netreba nové operačné programy a osobitné rozpočtové riadky, ale treba sa zamerať na realizáciu konkrétnych projektov, o ktoré budú mať príslušné štáty skutočný záujem.

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Zdôrazňovanie toho, že oblasť Čierneho mora má pre Európsku úniu strategický význam, je v terajšej dobe len formalitou. Ako by to mohlo byť inak, keď teraz po pristúpení Bulharska a Rumunska je Čierne more prakticky vnútorným morom Európskej únie? Pre nás majú v tejto oblasti najväčší význam energetika, stabilita a, samozrejme, demokracia.

Od roku 2007, v ktorom sme v tejto oblasti začali uplatňovať našu politiku, kľúčovú v niekoľkých aspektoch, sme urobili určitý pokrok a dosiahli určitý úspech. Žiaľ, vyskytli sa aj oneskorenia, roztrieštené prístupy a obdobia neschopnosti. Je poľutovaniahodné, že od roku 2008 sa nekonalo ani jedno ministerské stretnutie o tejto politike. Táto situácia má ďaleko od našich pôvodných ambícií a vzhľadom na geostrategický, geopolitický a hospodársky význam tejto oblasti máme len jednu možnosť: posilniť politiku a opatrenia v oblasti Čierneho mora.

Preto bezvýhradne podporujem návrh spravodajcu pána Ungureana zmodernizovať európsku politiku týkajúcu sa oblasti Čierneho mora na integrovanú stratégiu s osobitným rozpočtovým riadkom. V rámci toho chcem ako člen Výboru pre dopravu a cestovný ruch zdôrazniť význam týchto dvoch sektorov, ktoré musia tvoriť podstatnú súčasť európskej stratégie pre oblasť Čierneho mora.

Na záver chcem povedať, že netreba zdôrazňovať, že integrovaná námorná politika EÚ by tiež mohla výrazne prispieť k jednotnému a životaschopnému rozvoju oblasti Čierneho mora. Treba to urobiť teraz. Rozšírenie je však iná otázka a vyžaduje si veľa opatrného skúmania.

  Evgeni Kirilov (S&D). – Pristúpením Bulharska a Rumunska sa oblasť Čierneho mora stala oblasťou susediacou s EÚ. Ide o strategický most spájajúci Európu s Kaspickým morom a Strednou Áziou. Jeho geopolitický a hospodársky význam pre EÚ sústavne rastie z hľadiska bezpečnosti, stability a energetiky. Únia by mala preto posilniť svoju prítomnosť v tejto oblasti, vytvoriť aktívne politiky a nájsť dlhotrvajúce riešenia aktuálnych problémov v tejto oblasti.

Nielen pobrežné štáty majú veľký záujem o viacstrannú regionálnu spoluprácu, ktorá je nevyhnutná na vyriešenie naliehavých otázok regionálneho a európskeho významu, ako sú napríklad „zmrazené konflikty“, nezákonné obchodovanie a ďalšie otázky týkajúce sa bezpečnosti.

V súčasnosti sa treba sústrediť na niekoľko znepokojujúcich otázok, ktoré sú v pragmatickom záujme všetkých štátov ležiacich na pobreží Čierneho mora. Jednou z takých otázok je námorná bezpečnosť. V posledných rokoch stúpa počet nehôd, ktoré majú za následok straty na životoch a poškodzovanie životného prostredia v oblasti Čierneho mora. EÚ by mala znížiť riziko civilných nehôd, a to poskytnutím pomoci pátracím a záchranným operáciám v rámci európskej integrovanej námornej politiky. Očakávame, že čoskoro budeme hlasovať o správe kolegyne Iliany Malinovovej Jotovovej (Iliana Malinova Iotova), ktorá sa po prvýkrát zaoberá politikou rybného hospodárstva EÚ v oblasti Čierneho mora. Okrem toho by mohla poskytnúť dobrý základ pre viacstrannú spoluprácu v tejto oblasti.

EÚ by tiež mala podporovať prebiehajúce projekty ako diaľničný okruh okolo Čierneho mora, celoeurópske dopravné koridory 8 a 9 a dopravné prepojenia čiernomorských prístavov.

Chcel by som poďakovať spravodajcovi za to, že podporil moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a tiež za jeho vynikajúce vystúpenie.

  Marek Siwiec (S&D). – (PL) Keď rozprávame o oblasti Čierneho mora, treba povedať, že v okolí Európskej únie neexistuje žiadne podobné miesto, v ktorom by boli také extrémne rozdiely, tak veľa intenzívnych konfliktov – vrátane krvavých – a tak veľa protikladných záujmov. Takže by sme si nemali robiť ilúzie o tom, že vytvorením akéhokoľvek typu politiky vyriešime otázky, ktoré nemôžu vyriešiť iné politiky. Toto nie je rozhlasový program, v ktorom sa hrajú pesničky na želanie, a my nemôžeme vyriešiť energetické problémy, keď Rusko nechce plynovod, ale my ho chceme. Nemôžeme vyriešiť ani regionálne konflikty. V skutočnosti ide o veľmi obmedzenú politiku, ale pre toto všetko sa oplatí uplatniť ju.

Keďže hovoríme o synergii vo vzťahu k politike týkajúcej sa oblasti Čierneho mora, nemali by sme zabúdať, že synergia znamená určitú pridanú hodnotu. Chcel by som sa napríklad spýtať, prečo Európsky Parlament nespolupracuje s organizáciami, ktoré pôsobia v tejto oblasti, napríklad s Parlamentným zhromaždením pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora (PABSEC). Chcú s nami spolupracovať. Európsky parlament si myslí, že je príliš veľký a príliš dôležitý, a neusiluje sa o túto spoluprácu. Navrhujem, aby sme začali s touto spoluprácou a konali spoločne s ostatnými.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Oblasť Čierneho mora má pre Európsku úniu strategický význam. Všimli sme si však, že chýba štruktúrovaný prístup k tejto oblasti. Pre Čiernomorskú synergiu nie je vypracovaný žiadny akčný plán a financovanie sa poskytuje prostredníctvom niekoľkých nekoordinovaných nástrojov. Preto je nevyhnutné navrhnúť stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora, ktorá bude mať určitú prioritnú úroveň ako ďalšie regionálne stratégie Európskej únie a ktorá sa bude zameriavať na tri hlavné oblasti: hospodársky, sociálny a ľudský rozvoj; energetiku, dopravu a životné prostredie; bezpečnosť a dobrú správu vecí verejných.

Niektoré projekty, ktoré sú pre európske hospodárstvo kľúčové, napríklad plynovod Nabucco, ktorý by priniesol väčšiu energetickú nezávislosť, alebo rozvoj čiernomorských prístavov, si vyžadujú okamžitý impulz, ktorý možno dosiahnuť len na základe spoločnej stratégie.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Oblasť Čierneho mora je veľmi dôležitá pre energetickú bezpečnosť Európy. Pán komisár, energetická bezpečnosť Európy vo veľkej miere závisí od plynovodu Nabucco. Pokiaľ však ide o dodávateľa pre tento veľký plynovod, informácie sú veľmi nejasné. Včera nám predseda Komisie pán Barroso povedal, že bol v Azerbajdžane a Turkmenistane a že rokovania prebehli veľmi dobre. Čo to znamená? Príde čas, kedy budeme musieť stanoviť lehotu. Kedy budeme vedieť, či je projekt plynovodu Nabucco realizovateľný alebo nie, aby sme neplytvali energiou a aby sme mohli hľadať alternatívne riešenia? Otázka plynovodu Nabucco, ktorá je jednou z najzásadnejších z hľadiska energetickej bezpečnosti Európy, je mimoriadne dôležitá a treba ju objasniť. Máme dodávateľa či nie?

  Petru Constantin Luhan (PPE). – (RO) Na úvod by som rád zablahoželal spravodajcovi pánovi Ungureanovi k mimoriadne dobrej práci, ktorú na tejto správe urobil, lebo táto správa je mimoriadne dôležitá z geopolitického aj hospodárskeho hľadiska. Táto oblasť má značný potenciál, pokiaľ ide o výrobu a dodávanie energie, a musíme sa na ňu zameriavať viac, a to najmä preto, aby sme zabezpečili energetickú bezpečnosť Únie.

Keďže kroky, ktoré podnikla EÚ, neboli doteraz dostatočne objasnené a Čiernomorská synergia nedosiahla potenciál, ktorý sa od nej očakával, úprimne dúfam, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude mať k dispozícii ľudské a hmotné zdroje potrebné na dokončenie realizácie troch partnerstiev: v oblasti životného prostredia, dopravy a energetiky. Myslím si, že Európska únia by nemala ignorovať túto oblasť. Naopak, musí zabezpečiť, aby bola jej prítomnosť citeľná, a to prostredníctvom dôsledných a dlhodobých opatrení, ktoré umožnia využitie príležitostí na rozvoj.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) Ako maďarský poslanec chcem vyjadriť svoj názor na stratégiu pre oblasť Čierneho mora, lebo som si v správe všimol dva ciele, ktoré sú totožné s hlavnými prioritami maďarského predsedníctva.

Prvým je to, že v správe sa uvádza záväzok regionálneho rozvoja medzi Európskou úniou a touto oblasťou. Pre nás maďarských poslancov je to mimoriadne dôležité vzhľadom na podporu stratégie pre podunajskú oblasť, keďže akákoľvek žiadosť o podporu stratégie pre podunajskú oblasť môže byť dôveryhodná len vtedy, ak zostaneme otvorení aj podpore ďalších stratégií.

Druhým cieľom je samotná energetická bezpečnosť. Zámerom stratégie pre oblasť Čierneho mora je zabezpečiť mier a stabilitu v tejto oblasti, ale jej asi najdôležitejším cieľom v oblasti energetickej bezpečnosti je zabezpečiť samotnú energetickú bezpečnosť, a ako bolo povedané včera, energetická bezpečnosť je tou druhou hlavnou prioritou maďarského predsedníctva, a preto je v záujme nás všetkých.

  Lambert van Nistelrooij (PPE). – (NL) Oblasť Čierneho mora leží na našom prahu, a keď sa na ňu pozrieme z hľadiska energetiky, je skutočne európska. Ako tieňový spravodajca Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) za Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a koordinátor regionálnej politiky by som chcel toto stanovisko znova podporiť. Oblasť Čierneho mora ponúka veľkú príležitosť. V tomto ohľade je spolupráca kľúčová. Práve sme hovorili o investíciách súvisiacich s projektom Nabucco; tieto veci môžu fungovať len pri stabilných vzťahoch. Včera pán Barroso ohlásil výsledky dosiahnuté v Azerbajdžane a Turkmenistane. Stručne povedané, pridaná hodnota takých stratégií sa nespochybňuje; to je úplne jasné a, mimochodom, pán Brok to zdôraznil.

Som presvedčený, že diverzifikácia nášho prísunu energie by bola najdôležitejšia ako súčasť omnoho širšieho rámca. Okrem toho by som chcel poďakovať spravodajcovi pánovi Ungureanovi za túto presvedčivú a potrebnú správu.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D). – (RO) Oblasť Čierneho mora je dôležitá pre Európsku úniu nielen z hľadiska svojej strategickej polohy, ale aj z dôvodu dostupných hospodárskych príležitostí a podmienok pre lepší regionálny rozvoj. Výhody, ktorá táto stratégia prinesie tejto oblasti, plynú z prínosu k diverzifikácii hospodárskych činností medzi krajinami ležiacimi na pobreží Čierneho mora, zlepšeniu spolupráce v oblasti vzdelávania a výskumu, ako aj posilneniu spolupráce v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť ochranu prírodných zdrojov, ktorá je dôležitá.

Myslím si, že Európska únia musí podporiť krajiny v oblasti Čierneho mora, aby dostatočne zužitkovávali prírodné zdroje, zabezpečili trvalo udržateľný rozvoj tejto oblasti, zlepšili kvalitu života v tejto oblasti a založili miestne a regionálne partnerstvá.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Nateraz mám len tri poznámky. O prvej som sa zmienil už na začiatku našej rozpravy, je to ocenenie tejto príhodnej správy o oblasti Čierneho mora.

Po druhé, teší ma, že naša rozprava jasne ukázala, že tejto výnimočnej oblasti pripisujete veľký význam rovnako ako Európska služba pre vonkajšiu činnosť a Komisia.

Moja tretia poznámka je, že sa teším na spoluprácu s Parlamentom na stratégii pre oblasť Čierneho mora a jej následnom zavedení.

  Traian Ungureanu, spravodajca. – Mám veľké šťastie, že sa môžem vyjadriť stručne, a to nielen pre hluk, ale aj preto, že som mal šťastie a že ma – vo všeobecnosti povedané – podporili obidve strany tohto Parlamentu. Myslím si, že ako zdôraznil pán Brok počas svojho vynikajúceho vystúpenia, správa, o ktorej budeme dnes hlasovať, je veľmi dobrým príkladom spolupráce viacerých strán v tomto Parlamente; musím sa osobitne poďakovať pánovi Paşcovi, ktorý dokázal, že je veľmi aktívnym a úprimným podporovateľom tejto správy.

Nechcem uvádzať ďalšie mená, lebo by to bolo nespravodlivé, keďže každý povedal k tejto správe niečo dôležité: o jedinečnosti oblasti Čierneho mora, o jej nestálosti, ako aj o nutnosti postupovať pri tvorbe politiky pre oblasť Čierneho mora opatrne.

Je, samozrejme, dôležité okomentovať potrebu projektu Nabucco a jeho celoeurópsky význam. Okrem toho by som chcel poďakovať pánovi komisárovi Fülemu za jeho vyjadrenia, najmä za to, že spomenul námorný rozmer, ktorý Komisia práve koncipuje, a, samozrejme, za to, že dal stratégiu pre oblasť Čierneho mora a stratégiu pre podunajskú oblasť do potrebného súvisu.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční onedlho.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Elena Băsescu (PPE), písomne. – (RO) V prvom rade by som chcela zablahoželať kolegovi Traianovi Ungureanovi k príprave tejto správy, ktorá je pre Rumunsko mimoriadne dôležitá. Naša krajina je najaktívnejším členským štátom EÚ, pokiaľ ide o podporu strategického významu oblasti Čierneho mora a potrebu Únie posilniť jej úlohu v tejto oblasti. Význam tejto oblasti je načrtnutý v niekoľkých nástrojoch určených na podporu východných susedov EÚ. Čiernomorská synergia však prináša slabé výsledky. Myslím si, že priority EÚ musia byť zamerané na konsolidáciu stabilnej a demokratickej oblasti. Nevyriešené konflikty sa stali v oblasti Čierneho mora chúlostivou záležitosťou. Kedykoľvek by mohli znova vypuknúť, preto sú hrozbou pre regionálnu bezpečnosť. Oblasť Čierneho mora má mimoriadny význam aj pre energetickú bezpečnosť EÚ. Európska komisia sa musí naďalej zameriavať najmä na plánované energetické projekty v tejto oblasti.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Hrozí, že pre nejasné ciele a zdvojenie foriem spolupráce stratí stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora svoj význam. Táto situácia sa pravdepodobne nezlepší, a to z dôvodu rozdielov v postavení príslušných krajín vo vzťahu k Európskej únii, často sa líšiacich záujmov aktérov, ktorí sú zapojení do tejto spolupráce, a nedostatočnej vízie, čo je zrejmé aj zo správy pána Ungureana. Ak chceme urýchliť proces urovnávania nevyriešených konfliktov v tejto oblasti, musíme začať tým, že si uvedomíme, že tieto opatrenia do veľkej miery odkladajú sponzori rôznych plánov, ktorí medzi sebou súperia, a tým zdržiavajú tento proces už viac ako 15 rokov. Toto súťaženie, samozrejme, prezrádza ich premenlivé záujmy, ktoré sa často otvorene či skryte spájajú s kontrolou dopravných trás v tejto oblasti. Domnievam sa, že celá situácia bude jasnejšia len vtedy, keď bude celkom zrejmé, čo sa stane s pristúpením Turecka do EÚ a aké postavenie bude mať Rusko vo vzťahu k Únii. Nevyriešené konflikty sa urovnajú a dlhodobá stabilita sa v tejto oblasti zabezpečí až vtedy, keď budú jasné tieto otázky.

  András Gyürk (PPE), písomne. – (HU) Predpokladá sa, že stratégia pre oblasť Čierneho mora bude hrať čoraz dôležitejšiu úlohu v budúcnosti Európskej únie. Dosť tomu nasvedčuje spoločné vyhlásenie, ktoré minulý týždeň podpísali Európska komisia a Azerbajdžan a v ktorom sa Azerbajdžan písomne zaviazal, že Európe sprístupní veľké množstvo zdrojov zemného plynu. Teší ma, že Európska komisia konečne robí konkrétne kroky s cieľom podporiť projekt Nabucco, lebo zabezpečenie prístupu k zdrojom zemného plynu, ktoré sa nachádzajú v oblasti Kaspického mora, by sa malo považovať za osobitnú prioritu. Zatiaľ však nesmieme zabúdať na prepravu zemného plynu do Európy, ktorá môže ísť len cez krajiny ležiace v oblasti Čierneho mora.

Zintenzívnenie dialógu medzi EÚ a krajinami v oblasti Čierneho mora by mohlo predstavovať veľký pokrok, čo sa týka zaručenia bezpečnosti dodávok energie do Európy, keďže výstavba plynovodu Nabucco tiež poskytne členským štátom s veľmi zlou diverzifikáciou zdrojov prístup k novým zdrojom zemného plynu. Výstavba potrubí si však tiež vyžaduje aktívnu účasť krajín, ktorých sa týka. Transparentný, nediskriminačný prepravný rámec a podnikateľské prostredie podporujúce investície sú dôležité nielen pre bezpečnosť dodávok do členských štátov EÚ, ale sú nevyhnutné aj pre stabilitu a prosperitu tejto oblasti. Podľa mňa môže mať oblasť Čierneho mora z výstavby plynovodu Nabucco iba prospech: tento plynovod poskytne krajinám v tejto oblasti očakávaný zdroj príjmu a zároveň priamy prístup k najväčšiemu trhu so zemným plynom na svete.

  Danuta Jazłowiecka (PPE), písomne. – (PL) Autor správy, o ktorej sa diskutuje, jasne naznačuje, že Čiernomorská synergia, prijatá v roku 2007, úplne nenaplnila nádeje, ktoré boli do nej vložené. Rozšírenie Únie o Bulharsko a Rumunsko znamenalo, že táto oblasť sa stala stredobodom našej pozornosti. Keď sa situácia v strednej a východnej Európe stabilizovala, zdalo sa, že prišiel čas, aby sa Únia začala zameriavať na oblasť Čierneho mora. Pre celosvetovú hospodársku krízu však táto téma doslova zmizla z európskeho programu. Nesmieme zabúdať, že Únia nie je len pobaltskou alebo stredozemskou oblasťou. Súčasná situácia v Tunisku, samozrejme, dokazuje, že aj tieto oblasti si vyžadujú našu pozornosť. Musíme si však uvedomiť, že oblasť Čierneho mora sa z európskeho hľadiska pomaly stáva kľúčovou. V nej nájdeme riešenie našich problémov týkajúcich sa energie. V nej sa nachádzajú komunikačné trasy, ktoré sú dôležité pre naše hospodárstvo. A v nej nájdeme aj zdroje nestability, ktoré môžu pre nás predstavovať veľké nebezpečenstvo. Pre všetky tieto dôvody treba súhlasiť s pánom spravodajcom, že prišiel čas, aby sme pripravili všestrannú politiku EÚ pre oblasť Čierneho mora. Navyše sa zdá, že zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, môžu prispieť k účinnej realizácii takého plánu. Zriadenie vhodného oddelenia v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť by okrem toho mohlo vyriešiť väčšinu nedostatkov aktuálnej Čiernomorskej synergie.

  Jaromír Kohlíček (GUE/NGL), písomne. – (CS) Stratégia Európskej únie pre oblasť Čierneho mora pripomína yetiho. Každý o nej hovorí, no nikto ju nikdy nevidel. Toto moje presvedčenie podporujú aj niektoré rozpory, ktoré vidím hneď na začiatku uznesenia. V prvom rade ide o vymedzenie oblasti Čierneho mora. Je dosť zvláštne, že zahŕňa Azerbajdžan, ktorý leží pri Kaspickom mori, ale nezahŕňa Macedónsko, hoci jeho dvaja najbližší susedia Bulharsko a Grécko sú „podľa definície Európskej komisie“ zahrnutí do oblasti Čierneho mora. Netušil som, že Grécko sa ťahá až k pobrežiu Čierneho mora. Trinásť oblastí spolupráce, v rámci ktorých sa predpokladá väčšie zapojenie EÚ v tejto oblasti, je naozaj veľmi rozsiahla agenda. Zdá sa, že Komisia predtým nedocenila význam tejto oblasti. Koniec koncov, keďže na jar tohto roka bolo z pilotného projektu v oblasti životného prostredia a rozvoja tejto oblasti presmerovaných 1,5 milióna EUR do projektu v odvetví banánov v krajinách AKT, musím sa spýtať, na základe akých informácií dospela Komisia k svojmu rozhodnutiu. Je zvláštne, že autor si „nevšimol“ plynovod South Stream, ale zmieňuje sa o rozporuplnom a nie plne financovanom projekte Nabucco. Chcel by som zdôrazniť, že pre ďalší rozvoj regiónu okrem zmienenej oblasti bude veľmi dôležitá príležitosť uzatvoriť partnerstvo s rôznymi regiónmi EÚ. Chýbajú závery z poslednej rozpravy o zrušení vízového režimu s Ukrajinou.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Dnes diskutujeme o projekte, ktorý je dôležitý pre budúcnosť Európskej únie z viacerých hľadísk. Pristúpenie Rumunska a Bulharska k EÚ prinieslo pridanú hodnotu – prístup k oblasti Čierneho mora, ktorá spája aj ďalšie krajiny susediace s Úniou vrátane strategických partnerov. Príprava spoločnej stratégie pre oblasť Čierneho mora nám umožní urobiť značný pokrok smerom k vytvoreniu oblasti stability, bezpečnosti, demokracie a prosperity. V tomto kontexte môžeme považovať spoločné, integrované iniciatívy, ktoré prijali krajiny v tejto oblasti, za predbežný krok smerom k opätovnému zjednoteniu nášho kontinentu.

Ako Rumun a člen Výboru pre regionálny rozvoj podporujem spojenie, ktoré sa vytvára medzi budúcou stratégiou pre oblasť Čierneho mora a stratégiou pre podunajskú oblasť, ktorú nedávno zaviedla Európska komisia. Myslím si, že EÚ sa musí viac angažovať v oblasti Čierneho mora a spolupracovať s tretími krajinami, keďže naše regióny sú územne aj hospodársky prepojené. Umožní nám to zabezpečiť väčšiu energetickú bezpečnosť v budúcnosti, konkrétne vďaka zavedeniu projektov v oblasti infraštruktúry, akými sú napríklad južný koridor alebo terminály na skvapalnený zemný plyn, a diverzifikácii zásobovacích trás a zdrojov.

Okrem toho musíme prikladať náležitý význam koordinácii finančných nástrojov, ktoré máme k dispozícii, čo sa týka oblasti Čierneho mora, rozvíjať a modernizovať prístavy a znížiť znečistenie v tejto oblasti.

  Zbigniew Ziobro (ECR), písomne. – (PL) Čiernomorská synergia je ďalším príkladom zmeškanej príležitosti v oblasti vzťahov s regiónmi, ktoré sú z geopolitického a strategického hľadiska dôležité pre budúcnosť. Keď bola táto stratégia prijatá, výstavba energetických prepojení medzi krajinami v oblasti Čierneho mora a Európskou úniou bola určená za prioritu. Hlavným nástrojom, ktorý nám umožní dosiahnuť tento cieľ, je plynovod Nabucco. Čo sa toho týka, Bruselu však, žiaľ, už dlho chýba odhodlanie. Susediace krajiny, ktoré majú záujem o výstavbu tohto plynovodu, majú rovnaký názor. Azerbajdžan už rok signalizuje, že Únia musí konať s cieľom kontrahovať zemný plyn z Kazachstanu a Tadžikistanu, lebo bez účasti týchto krajín sa výstavba plynovodu nevyplatí z finančného hľadiska. Výstavba konkurenčného projektu, ktorý obchádza kaukazské krajiny – ruský plynovod South Stream –, bola medzitým v tichosti schválená. Nesmieme takto pracovať. Ustanovenia správy o energii sú nedostatočné. Mali by byť konkrétnejšie, t. j. mali by sa v nich uvádzať údaje o prostriedkoch vyčlenených na investície, ktoré majú pre budúcnosť EÚ strategický význam.

(Rokovanie bolo na chvíľu prerušené.)

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda