Ústne vysvetlenia hlasovania

Správa: Ana Gomes (A7-0368/2010)

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Ďakujem za príležitosť, aby som mohol vyjadriť, čo si myslím o dohode, ktorú dnes EÚ uzatvorila s Líbyou a v súvislosti s ktorou musím povedať, že v nej chýba jedna vážna vec. Je zvláštne vidieť, že to, čo je pravdepodobne najdôležitejším článkom, čo sa Európanov týka, v tejto správe úplne chýba. Ide o skutočnosť, že nelegálni prisťahovalci z celej Afriky a Ázie, inak povedané, z veľkých častí sveta, v obrovskej miere využívajú Líbyu ako tranzitnú krajinu na vstup do Európy. Rozchýrilo sa, že EÚ je rozprávková krajina, kde ulicami preteká bohatstvo a med. Je preto obrovským magnetom pre neuveriteľné množstvo ľudí, ktorí chcú ujsť z väzenia, chudoby a utrpenia, ktoré stelesňujú ich vlastné krajiny. Je tiež evidentné, že samotná skutočnosť, že Líbya je spolu s ďalšími severoafrickými krajinami jasne využívaná ako tranzitná krajina, je pre nás v EÚ obrovský problém. Toto malo zohrať oveľa väčšiu rolu v diskusiách, ktoré sme viedli s líbyjskými orgánmi – oveľa väčšiu rolu vzhľadom na podmienky, ktoré zavádzame, aby sme zabránili tomuto tlaku na európskych hraniciach. Je dobré, že sme začali rozhovory, no je frustrujúce, že pri týchto rozhovoroch nie je dovolené zaoberať sa tým, čo je dôležité.

Návrhy uznesení: (RC-B7-0039/2010)

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) V mnohých častiach sveta dnes ešte stále v rôznej miere existujú antisemitské a antiislamské nálady, rovnako ako nevraživosť a odpor voči kresťanom.

Udalosti, ktoré sa nedávno odohrali, vrátane násilných útokov proti kresťanom žijúcim v Pakistane, Iraku, Egypte, Nigérii a na Cypre musia byť dôrazne odsúdené. Vzájomné pochopenie pre hodnoty iných ľudí je najzákladnejším kameňom náboženskej slobody, ktorá nesmie byť obmedzovaná takýmto vážnym spôsobom. Musíme preto chrániť základné slobody ľudí, či už ide o kresťanov, alebo o ľudí iného vyznania.

Európska únia zároveň nemôže a nesmie plytvať dôležitými zdrojmi na podporu iných náboženstiev, predovšetkým v čase tejto hospodárskej krízy. Komisia vynaložila neuveriteľné 4 milióny EUR na podporu islamu. Tieto prostriedky pravdepodobne mohli byť použité na iné dôležité účely.

  Antonello Antinoro (PPE). – (IT) Myslím si, že to, čo sme dnes schválili, je veľmi dôležité. Náboženská sloboda je matkou všetkých slobôd. Je jedným z našich základných, nescudziteľných ľudských práv, ktoré je zahrnuté vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.

Tieto práva zahŕňajú slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov. Masakry, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch a ktorých obeťami boli členovia kresťanských menšín, sú však vyvrcholením kampane, ktorá je vedená proti kresťanom vo veľkých častiach sveta na úrovni systematického násilia, ktoré nerobí rozdiely.

Ako, žiaľ, ukazujú tieto udalosti, dnes sa právo na náboženskú slobodu spochybňuje. Spôsobuje to netoleranciu, ktorá je často podporovaná a zneužívaná na politické a finančné účely. V tejto súčasnej atmosfére najviac zaráža skutočnosť, že inštitúcie nič nehovoria a každý tichý protest je ľahko umlčaný.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Súhlasím s obavami a názormi, ktoré vyjadrili predchádzajúci rečníci. Existuje však jeden konkrétny aspekt, ktorému bola v tejto správe v skutočnosti venovaná len veľmi malá pozornosť. Ide o odsek 7, ktorý sa týka odsúdenia spôsobu, akým sa turecké orgány správajú na Severnom Cypre, ktorý je podľa všetkých medzinárodných pravidiel protiprávne okupovaný Tureckom – tureckými vojakmi –, a teda krajinou, ktorá formálne a aj reálne rokuje o vstupe do EÚ.

Vidíme, ako sa Cyperčanom gréckeho pôvodu, ktorí sa chcú vrátiť do svojich kostolov, kláštorov a cirkevných budov na Severnom Cypre, bráni, keď chcú prísť späť, ako sa im bráni, keď skrátka chcú vojsť do svojich kostolov a opraviť ich, a ako sa im bráni, keď chcú prísť späť a požiadať o vrátenie majetku, ktorý im právom patrí.

To, čoho sme na Severnom Cypre v skutočnosti svedkami, je násilná diskriminácia kresťanov a ich útlak s priamou podporou kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, teda Turecka. Je to neprijateľné, a preto by mal Európsky parlament konať spôsobom, ktorý je v súlade s odsekom 7, a odporučiť, aby boli rokovania s Tureckom pozastavené aspoň dovtedy, kým nebude na Severnom Cypre poriadok.

  Marek Józef Gróbarczyk (ECR). – (PL) Vzhľadom na svoje korene má Európa osobitný záväzok chrániť všetkých kresťanov po celom svete. Toto uznesenie je, samozrejme, vyjadrením tohto záväzku. Prirodzene, podporil som ho. Európa má však aj záväzok prijať opatrenia, ktoré v budúcnosti budú chrániť všetkých kresťanov po celom svete a ktoré nedopustia, aby sa podobné tragédie opakovali.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Nedávno sme v niekoľkých krajinách sveta, hlavne v krajinách s veľmi veľkou moslimskou väčšinou, boli svedkami brutálnych činov prenasledovania kresťanských menšín. Nemôžeme len tak stáť bokom, keď sa niečo takéto deje. Otázka náboženskej slobody, ako aj iných občianskych slobôd, naďalej zostáva prioritou práce Európskeho parlamentu. Preto plne súhlasím s vyhlásením predsedu Európskeho parlamentu pána Buzeka, v ktorom odsudzuje tieto zločiny. Vyzývam tiež Európsku úniu, aby podnikla všetky dostupné diplomatické kroky na zabezpečenie náboženských slobôd menšín, a to najmä v krajinách, ktorých občania tieto práva porušujú. V správe o ľudských právach v roku 2009, ktorá bola nedávno prijatá, sme zdôraznili, aby Únia zohrávala aktívnu úlohu v úsilí o zlepšenie ľudských práv a demokracie vo svete. Žiadali sme vymenovanie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva. Dnešné uznesenie je ideálnym štartovacím bodom pre ďalšiu etapu nášho boja za to, aby sa tieto práva dodržiavali.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Chcem vyjadriť potešenie z prijatia uznesenia o prenasledovaní kresťanov, ktorého som bol aj ja spoluautorom. Okrem toho by som chcel vyjadriť svoje poďakovanie pani Ashtonovej za jej reakciu na situáciu kresťanov v Alexandrii. Pamätáme si návštevu asýrskych biskupov z Iraku a ich tragické hodnotenie situácie kresťanov v Iraku. Chcel by som tu tiež spomenúť Jána Pavla II. – o niekoľko mesiacov sa budeme tešiť z jeho blahorečenia –, ktorý bol veľkým zástancom mieru a dialógu medzi kresťanmi, židmi, moslimami a prívržencami iných náboženstiev. Pamätáme si stretnutia v Assisi a návštevy mešity aj synagógy, ktoré Ján Pavol II. uskutočnil v mene úcty a lásky k blížnym.

Situácia kresťanov vo svete si vyžaduje zákrok Európskej únie. Je to naša povinnosť. Mali by sme využiť všetky politické prostriedky, ale mali by sme tiež pomôcť tým, ktorí v dôsledku prenasledovania utrpeli materiálne.

  Tunne Kelam (PPE). – Ako jeden zo spoluautorov som hlasoval za toto historické uznesenie, ale sú tu dva dôležité signály pre vysokú predstaviteľku a Komisiu, ktorými by sa mali zaoberať čo najskôr.

Po prvé, Komisia by mala súrne vytvoriť stratégiu EÚ pre presadzovanie práva na náboženskú slobodu vrátane série opatrení proti štátom, ktoré náboženské menšiny nechránia zámerne.

Po druhé, Komisia by mala v rámci Sekcie ľudských práv Európskej služby pre vonkajšiu činnosť vytvoriť ustálený systém monitorovania reštriktívnych opatrení vlád týkajúcich sa náboženskej slobody a výročnou správou o nich informovať Parlament.

  Cristiana Muscardini (PPE). − (IT) Náboženská sloboda je základom civilizácie. Bez nej je demokracia mrzákom a spoločnosti je vnútená viera, ktorá popiera ľudskosť a ľudskú dôstojnosť.

Toto sa deje vo viacerých častiach sveta. Extrémistické a fundamentalistické presvedčenia vyvolávajú hrozné skutky násilia proti kresťanom, ktorí sa stávajú opravdivými novodobými mučeníkmi. Netolerancia, ktorá spôsobuje toto násilie, je plodom fundamentalistickej kultúry. Preto každý prejav, ktorý popiera náboženskú alebo kultúrnu identitu iných ľudí, musí byť ihneď a celkom jasne odsúdený. Medzinárodné spoločenstvo a jeho inštitúcie majú povinnosť ochraňovať rešpektovanie náboženskej viery. Nie vždy pohotovo zakročili, keď sa kresťania stali obeťami krviprelievania.

Chaldejcom v Iraku a Koptom v Egypte hrozí, že sa vytratia z oblastí, v ktorých žili celé stáročia. Ešte raz by som chcela poďakovať pánovi predsedovi Buzekovi za to, že s nadšením prijal nápad fakľového pochodu, svetla za kresťanov na pamiatku všetkých obetí fundamentalizmu.

Náboženská sloboda sa musí stať vlajkou ľudského spoločenstva a mojím želaním je, aby sa každý mohol tešiť z viery, nádeje a dobročinnosti, ale aj zo spravodlivosti a slobody.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Aj ja som hlasovala za toto uznesenie, pretože otázka ochrany náboženských menšín vo svete je teraz dôležitejšia než kedykoľvek predtým.

Je mimoriadne znepokojujúce, že v roku 2011 sú ľudia ešte stále prenasledovaní za svoju vieru. Článok 10 Charty základných práv Európskej únie nenecháva žiadny priestor na rôznu interpretáciu. Jasne stanovuje právo na úplnú slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Útoky proti určitým náboženským spoločenstvám, ktoré sa udiali v niekoľkých uplynulých týždňoch, sú len ďalším signálom toho, že je naliehavo potrebné, aby všetky vlády prijali účinné opatrenia na ochranu náboženských menšín, a to aj v prípade akýchkoľvek problémov alebo hrozieb.

Cieľom Európskej únie musí byť podpora medzináboženského dialógu pomocou väčšej spolupráce medzi krajinami v Európe, ale hlavne v krajinách, kde náboženská sloboda, žiaľ, ešte nie je zaručená. Právo na náboženskú slobodu sa musí dodržiavať a zaručiť všade bez výnimky.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Toto je historické, výborné uznesenie. Musíme upriamiť pozornosť na náboženskú slobodu v Európe. Je dôležité, aby sme pamätali na svoje korene, ktoré možno nájsť v židovsko-kresťanských hodnotách. Základné európske hodnoty a práva sú postavené na tomto dedičstve – na týchto koreňoch. Možno to, čo sa stalo koptským kresťanom v Egypte, nás prinútilo spozornieť a zobrať to na vedomie. Kresťania potrebujú ochranu v rôznych častiach sveta, nielen v Egypte. Podobné veci sa udiali v Turecku a Asýrii.

Nám Európanom by malo zvlášť záležať na skutočnosti, že v Európskej únii sa vyskytujú situácie, v ktorých by sme mali zakročiť. Ľudia sa stávajú obeťami prenasledovania pre svoje náboženstvo.

Toto zas spôsobuje nemiestny strach z islamu. Opustili sme svoje hodnoty, a tak sme pošliapali kresťanské hodnoty na jeho účet. Nemali by sme konať takto, namiesto toho potrebujeme dialóg a náboženskú slobodu. Musíme zabezpečiť, aby sme si zachovali svoje európske kultúrne dedičstvo, svoje židovsko-kresťanské hodnoty, a aby sme ich smelo bránili. Tieto hodnoty sú veľmi dôležitou súčasťou našej európskej identity.

  Philip Claeys (NI). – (NL) Hlasoval som za návrh uznesenia o situácii kresťanov v súvislosti so slobodou náboženstva a som rád, že bolo prijaté, ale ešte stále mám určité výhrady voči použitiu nie celkom jasného jazyka. Napríklad nikde nie je jasne uvedené, že kresťania majú najväčšie problémy v moslimských krajinách.

V úvodnej časti pod písmenom N sa uvádza, že Európa nie je celkom nevinná, čo sa týka porušovania slobody náboženstva. Možno to tak naozaj je, ale tým, že to povieme, zaraďujeme občasné a ojedinelé problémy v Európe do rovnakej kategórie ako systematickú diskrimináciu kresťanov v moslimských krajinách a útoky proti nim. Okrem toho nejde len o bombové útoky a iné formy fyzického násilia páchaného moslimskými extrémistami. V mnohých moslimských krajinách majú proti kresťanom namierenú aj oficiálnu politiku. Zoberme si len údajnú nedostupnosť zdrojov na obnovu kresťanských kostolov v Turecku alebo problémy okolo následníka konštantínopolského ekumenického patriarchu. Správanie tureckých okupačných vojsk na Cypre je tiež skutočný škandál.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Včera som sa zúčastnil tunajšej rozpravy. Bola veľmi zaujímavá a veľmi dôležitá. Zúčastnil som sa aj včerajšieho sviečkového pochodu pred Parlamentom a ďakujem nášmu predsedovi Jerzymu Buzekovi za vodcovstvo, ktoré preukázal pri tomto sprievode.

Prenasledovanie kresťanov v uplynulom čase pripomína obdobie Rímskej ríše, keď boli kresťania považovaní za ľahký terč zabíjania a útokov. Treba s tým skoncovať. Je dôležité, aby tu Európska únia zohrala svoju úlohu, a myslím si, že tak robíme, aby sme zabezpečili slobodu prejavu a slobodu vykonávania úkonov pre náboženské skupiny nielen v Únii, ale aj v uchádzačských krajinách. Táto skutočnosť je pre svet veľmi dôležitá.

(GA) Som rád, že toto historické uznesenie dnes bolo prijaté, a najmä že bolo prijaté jednomyseľne.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Toto uznesenie je veľmi dôležité, pretože je prvé a pretože prichádza v zvlášť dôležitej chvíli. Vieme o hromadnom zabíjaní kresťanov v Iraku. Vieme, čo sa deje v Egypte a čo sa tam v uplynulých rokoch nestalo. Vieme o jednotlivých prípadoch – ale sú stále závažné – vrážd kresťanských duchovných – a nielen duchovných – v Turecku, Sýrii a Pakistane. Vieme tiež, čo sa deje v určitých krajinách v Afrike, kde moslimovia predstavujú väčšinu. Vzhľadom na to som veľmi prekvapený, že predseda Európskej komisie pán Barroso mlčí. Týždeň to nekomentoval. Až pod tlakom premiérov členských štátov – aj keď medzi nimi nebol premiér našej krajiny – vydal k tejto veci stanovisko. Je dobré, že pani Ashtonová o tom niečo povedala, no aj tak mala hlava Európskej komisie v tejto veci ihneď konať. Neurobil tak a to je poľutovaniahodné.

Návrhy uznesení: (RC-B7-0044/2010)

  Daniel Hannan (ECR). – Som rád, že tento Parlament je informovaný o posune Bieloruska k autokracii. Bieloruský režim predstavuje systém vládnutia, ktorý mal z tohto kontinentu odísť už pred 20 rokmi.

Napriek tomu dúfam, že tento návrh by mohol niektorých kolegov priviesť k sebaspytovaniu. Pozrite sa na to očami bývalého sovietskeho aparátnika analyzujúceho Európsku úniu. Poviem vám, že by mohol nájsť niekoľko vecí, vďaka ktorým by sa cítil ako doma. Videl by, že nám nevládne volený prezident alebo volený systém, ale 27-členné politbyro nazývané Európska komisia, pozrel by sa a videl by tento prikyvujúci Parlament, ktorý by v ňom vyvolal trochu nostalgie, videl by rad päťročných plánov, ktorými spravujeme naše veci, videl by tiež ten vozový park špeciálnych limuzín a dokonca aj špeciálne obchody vyhradené pre zamestnancov systému a členov nomenklatúry.

A predovšetkým by videl to, čo Engels nazval doktrínou falošného vedomia – že keď ľudia volia, v skutočnosti nerozumejú svojim záujmom, a tak im musíme vnútiť lepší systém. Pripomína mi to desivú záverečnú scénu Orwellovej Zvieracej farmy, keď zvieratá pozerajú z človeka na prasa a z prasaťa na človeka a zistia, že už nedokážu rozoznať, kto je kto.

  Mitro Repo (S&D). – (FI) Aj ja som hlasoval v prospech tohto uznesenia, čo bolo prinajmenšom potrebné. Podľa mňa by Európska únia mala byť zvlášť ostražitá, pokiaľ ide o porušenia ľudských práv, ku ktorým dochádza v susediacich regiónoch. Bol by som rád, keby som videl viac v súvislosti s problémami, ktoré má mládež. Mládežnícke organizácie v Bielorusku nemajú dovolené konať slobodne, namiesto toho musia prechádzať do ilegality.

Už vyše roka majú mladí Európania vo zvyku organizovať pouličné podujatia, pri ktorých vtipne improvizujú významné sochy v európskych hlavných mestách, pretože sú nemé. Je to protest proti nedostatku slobody prejavu v Bielorusku. Dúfam, že mladí Európania nebudú musieť improvizovať Európsky parlament alebo držať nás v mlčaní, ale že dokážeme odvážne brániť naše hodnoty a demokraciu.

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (BG) Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente podporuje predložené uznesenie. Myslíme si, že to bude dôležitý signál pre bieloruské orgány, ako aj pre občiansku spoločnosť, médiá a každého, kto bojuje za demokratický rozvoj tejto krajiny. Dúfame, že opatreniam navrhnutým v uznesení sa dostane starostlivého zváženia, že ich prediskutuje Komisia a Rada a že budú vykonané čo najrýchlejšie, aby boli účinné.

V skutočnosti však inauguračná ceremónia znovuzvoleného prezidenta Lukašenka, ktorá je na programe zajtra, nezastaví otázky, ktoré okolo neho vznikli, legálnosť volieb a spôsob, akým sa zapisovali výsledky týchto volieb. Doteraz použila Európska únia v pôsobení na Bielorusko a vedenie Bieloruska rôzne politiky a mechanizmy, no so skromnými výsledkami. Možno je čas na zváženie nových možností alebo toho, či v tomto regióne nie je nová situácia, ktorá by nám umožnila zaviesť iné mechanizmy.

Niečo, o čom sa toto uznesenie zmieňuje len nepriamo a čo považujeme za mimoriadne dôležité a čo sme dosiaľ nevyskúšali, je koordinácia našej politiky a vzťahov s Bieloruskom s nečlenskými krajinami EÚ, s ktorými priamo susedí, teda napríklad s Ruskom, ktoré je naším strategickým partnerom, a s Ukrajinou, ktorá je súčasťou Východného partnerstva. Myslím si, že pomocou spoločného a koordinovaného úsilia by sme mohli dosiahnuť, ak nič iné, tak aspoň prostredie, ktoré by bolo politicky nápomocnejšie v uskutočnení spravodlivých a demokratických parlamentných volieb, teda volieb, ktoré sú na programe budúci rok.

Európsky parlament tiež musí naplno využiť možnosti, ktoré má. Dnes sme sa rozhodli vyslať do Bieloruska delegáciu a myslím si, že skúškou pre bieloruské vedenie bude, či tejto delegácii návštevu dovolí a či jej poskytne nevyhnutnú pomoc a kontakty. Rovnako nám to umožní získať jasnú predstavu a na vlastné oči vidieť možnosti, ktoré tamojšia situácia so sebou nesie.

  Bogusław Sonik (PPE). – (PL) Najprv by som chcel vyjadriť svoje rozhorčenie nad tým, že pán Hannan porovnáva Bielorusko s Európskou úniou. Jeho nezmyselné vyhlásenie bolo o to nepríjemnejšie, že mu tlieskali niektorí moji kolegovia poslanci z Poľska, ktorí patria k Európskym konzervatívcom a reformistom.

Lukašenkov režim by mal byť izolovaný. Súčasná politika založená na viere v to, že sa tento režim postupne otvorí demokracii, sa ukázala ako omyl. Sankcie, ktoré by sa mali uložiť na Lukašenkov režim, by mali byť tvrdé okrem iných dôvodov aj preto, lebo ide o krajinu, ktorá s Európskou úniou priamo susedí. Vo vzťahu k takým krajinám by sme mali očakávať rovnaké štandardy ako od členských štátov Európskej únie. Zvlášť by som si prial, aby Európska komisia podporila nezávislé médiá, napríklad TV Belsat, Radio Racyja a iné. Sú dôležité z hľadiska šírenia informácií, aby sa dostali k bieloruským občanom.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Udalosti v Bielorusku spojené s prezidentskými voľbami zase raz v Európe otriasli verejnou mienkou. Po období relatívneho pokoja prezident Lukašenko znova používa silu proti opozičným aktivistom. Znova sa uchýlil k najhanebnejším prvkom svojej diktatúry. Brutálna zrážka s účastníkmi pokojnej demonštrácie a zatknutie opozičných vodcov a opozičných kandidátov v týchto voľbách je jasným porušením ľudských práv a znamená ustúpenie od opatrení určených na zlepšenie vzťahov s demokratickými krajinami Európy.

Preto plne súhlasím s uznesením Parlamentu, ktoré žiada okamžité prepustenie politických väzňov a zopakovanie volieb. Tvrdo odsudzujem diktátorské praktiky režimu prezidenta Lukašenka. Som presvedčený, že tlak európskych inštitúcií pomôže zmierniť útlak bieloruských občanov. Rovnako súhlasím so všetkými opatreniami, ktoré podporujú rozvoj občianskej spoločnosti prostredníctvom uvoľnenia vízovej politiky, udeľovania grantov študentom a akademickým pracovníkom, ako aj poskytnutia finančných prostriedkov nezávislým organizáciám a médiám.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Niet pochýb o tom, že Bielorusko je pre Európu akýmsi hlavybôľom, a je správne, že by sme mali využiť každú príležitosť na kritiku režimu, ktorý je, našťastie, poslednou komunistickou diktatúrou. V Dánsku máme príslovie, že tí, ktorí žijú v sklených domoch, by nemali hádzať kamene, a preto možno stojí za to pozrieť sa, ako EÚ vyzerá z pohľadu Bieloruska. Tak teda, EÚ vládne Komisia zložená z úradníkov bez akéhokoľvek ľudového mandátu a iba táto Komisia, ktorú tvoria ľudia, za ktorými nie je žiadne ľudové hnutie, nikto, komu by sa zodpovedali, ani žiadny mandát od občanov, môže predkladať návrhy. Keď sú návrhy predložené a prijaté, ktože s obrovským politickým vplyvom definitívne rozhodne o tom, ako sa právne predpisy EÚ majú vykonávať v členských štátoch? Zase sú to ľudia, ktorí neboli demokraticky zvolení, sú to sudcovia, ktorí sedia v peknej pohodlnej vzdialenosti od reality. To isté sa dá povedať o tomto Parlamente, kde sa veľká väčšina cíti veľmi pohodlne vnútri sklených palácov, do ktorých boli umiestnení, kde nie je vôbec nikto, komu by odpovedali, a kde nemôžu pochopiť obrovské obavy, odpor a rozčúlenie, ktoré existujú medzi európskymi občanmi. Ak sa na EÚ pozrieme z pohľadu Bieloruska, môžeme vidieť viaceré desivé podobnosti s diktatúrami, proti ktorým sa snažíme bojovať.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Podporil som toto uznesenie, uvedomujúc si skutočnosť, že situácia v Bielorusku je veľmi špecifická. Máme pred sebou prudké zintenzívnenie represálií namierených proti obhajcom ľudských práv. Na druhej strane však existuje logika, podľa ktorej sa toto deje ako dôsledok veľmi neuváženej politiky niektorých členských štátov Európskej únie, pretože je isté, že nebolo absolútne potrebné dopriať pánovi Lukašenkovi v očiach Európy a Európskej únie dôveryhodnosť, ako to urobil pán Berlusconi, ktorý navštívil Bielorusko, prezidentka Litvy pani Grybauskaitėová a ministri zahraničných vecí Nemecka a Poľska. Dnes musíme bojovať za občianske slobody v Bielorusku, hoci by sme sa o to mali snažiť tým, že zabránime zatlačeniu Bieloruska do náručia Ruska, lebo to je tiež veľmi dôležité.

Správa: Derk Jan Eppink (A7-0374/2010)

  Sergej Kozlík (ALDE). - (SK) Skúsenosti z viacerých členských štátov ukazujú, že ani 6 rokov od nariadenia Rady Európskej únie č. 1/2003 sa nedosiahol pozitívny posun v jednotnosti aplikácie pravidiel hospodárskej súťaže.

Národné súdy pri rozhodovaní sporov nevyužívajú možnosť dožiadať Európsku komisiu o informáciu alebo názor k danej kauze, ani právo obrátiť sa na Európsky súdny dvor s predbežnou otázkou, ale ani Komisia nevyužíva právo intervenovať ako amicus curiae. Prax ukazuje na značné problémy súdnej aplikačnej praxe v tejto oblasti, s výrazným odchyľovaním sa od ustálenej judikatúry európskych súdov. Vyzval som preto Komisiu, aby venovala pozornosť rozhodovaniu národných súdov a prijala potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Výzva je v správe o hospodárskej súťaži zapracovaná a záverečný text správy som podporil.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Niet pochybností o tom, že európska konkurencieschopnosť je pod značným tlakom. Musíme sa pýtať, či medzi členskými štátmi naozaj existuje vôľa niečo s tým urobiť. Jedna vec je však jasná a tou je to, že sme vytvorili menu, spoločnú menu, ktorá, ako sa ukazuje, je katastrofou pre hospodárstvo celej južnej Európy. Jedným z dôvodov je, že väčšina týchto krajín nevládze držať krok a úplne zlyhala v zavádzaní reforiem, ktoré sú potrebné, ak v budúcnosti máme zvládnuť hospodársku súťaž s Čínou, Indiou, Južnou Amerikou a inými krajinami. No ani v tých oblastiach, o ktorých by sme si mysleli, že sú oblasťami takzvaného nízko visiaceho ovocia, teda ľahkými oblasťami, nie je možné dosiahnuť dohodu. Jedným príkladom je jasná iniciatíva za spoločný európsky patent. Je strašné, že v tejto oblasti, ktorá je len technickou záležitosťou, sme vôbec neboli schopní dosiahnuť dohodu. Je to príklad neúčinnosti EÚ. V oblasti, ktorá by tak ľahko mohla byť taká prospešná, sme dovolili, aby nám pri dosahovaní dohody vstúpili do cesty jazykové rozdiely. V skutočnosti to asi svedčí o zlom základe, na ktorom je celá táto spolupráca postavená.

  Cristiana Muscardini (PPE). – (IT) Ocenila som pružnosť Komisie, ktorú preukázala pri navrhovaní dočasných opatrení štátnej pomoci, ktoré boli zavedené ako reakcia na finančnú a hospodársku krízu. Rovnako súhlasím s tým, že je dobrý nápad pripraviť podrobné hodnotenie prijatých rozhodnutí na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže v Únii.

Súhlasím so žiadosťou, aby Komisia zabezpečila, že banky vrátia prehnané úrovne štátnej pomoci, ktorú dostali, čím sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu. Bola som jednou z tých, ktorí kritizovali obrovské sumy pomoci, ktorá bola poskytnutá z peňazí daňových poplatníkov. Som presvedčená, že verejné peniaze mali byť použité na podporu rastu.

Dúfam, že toto bude naposledy, keď sú úspory daňových poplatníkov použité v prospech akcionárov bánk a nedbanlivých manažérov, a že budú zavedené nové kontroly na zabránenie toho, aby v budúcnosti špekulácie znovu spôsobili hospodárske škody.

Vítam ochotu podporiť použitie pomoci na presadenie projektov spoločného záujmu, zvlášť tých, ktoré zahŕňajú obnoviteľné zdroje energie.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Rád som podporil aj toto uznesenie.

Povedal by som, že jednou zo základných funkcií Európskej únie je zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž pre všetkých, hlavne pre malé a stredné podniky a, samozrejme, spotrebiteľov.

Už dlho existuje podozrenie, že ľudia zneužívajú trh. V tejto chvíli sú ľudia v našej krajine znepokojení konštantným a systematickým rastom napríklad cien benzínu a nafty na všetkých pumpách v krajine.

Podobne aj poľnohospodári už dlhšie majú podozrenie z existencie kartelu, hlavne v súvislosti s konštantným a rýchlym znížením cien dobytka akoby mihnutím oka.

A, samozrejme, nedávno sme videli, že Európsky súd rozhodol v neprospech telekomunikačných spoločností, čo sa týka roamingových poplatkov v Európe.

A tak musíme byť neustále ostražití a pripravení na rázny a okamžitý zásah vždy, keď dôjde k nespravodlivej hospodárskej súťaži.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Toto je dôležitá správa, ktorú napísal niekto s obrovskými skúsenosťami v tejto oblasti. Myslím si, že je potrebné veľmi jasne povedať, že Európska únia si zaslúži väčšiu otvorenosť a väčšiu hospodársku súťaž. Nemali by sme sa toho obávať. Podporí to rozvoj Európy v situácii, keď v porovnaní s Amerikou a Áziou, poviem to veľmi otvorene, zaostávame. Uznesenie tohto druhu slúži na zefektívnenie európskeho hospodárstva, a preto je také dôležité a také potrebné. Hlasoval som teda za jeho prijatie.

Správa: Michael Gahler (A7-0377/2010)

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Chcem poďakovať pánovi spravodajcovi za túto výbornú správu. Výborne sa zaoberá potrebami ďalekého severu Európskej únie a trvalo udržateľným rozvojom, ktorý je tu potrebný. Pretože ja sám som zo severu, sledovanie tohto procesu mi prinieslo veľkú radosť. Zistil som, že správa uspokojivo zohľadnila otázky súvisiace s podnebím a živobytím. Zohľadnila napríklad otázku chovu sobov, ktorý je v tejto oblasti veľmi dôležitým zdrojom obživy. Pán Gahler tiež výborne spracoval tému jedinej pôvodnej skupiny obyvateľstva Európy, ktorou sú Sámovia.

Osobitne chcem pána Gahlera pochváliť a poďakovať mu za to, že venoval pozornosť pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý som predložil a ktorý sa týkal zriadenia Informačného strediska pre Arktídu na Laplandskej univerzite, a ďalej za to, že to uviedol v správe. Je to veľmi dôležité. Som rád, že Fíni v tejto veci prejavujú spoluprácu naprieč politickými stranami. Ide o budúcnosť severnej dimenzie Fínska a celej severnej Európy, v ktorej tiež chceme vidieť trvalo udržateľný rozvoj.

Správa: Traian Ungureanu (A7-0378/2010)

  Kristian Vigenin, v mene skupiny S&D. – (BG) Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente si myslí, že správa o stratégii pre oblasť Čierneho mora je naozaj dôležitá a dobre načasovaná, pretože vykonáva hodnotenie toho, čo sa v oblasti Čierneho mora dosiaľ dosiahlo, a dáva viaceré odporúčania, pokiaľ ide o to, čo Európska únia v tomto smere ešte stále môže robiť.

Sme presvedčení, že politická koordinácia medzi partnermi, ktorí majú veľmi odlišné úrovne spolupráce s Európskou úniou, je ťažká, ale nie nemožná. Na politickej úrovni tiež dáva zmysel pokúsiť sa spojiť naše snahy, nezabúdajúc na to, že tri z tamojších krajín sú členskými štátmi Európskej únie, jedna je strategickým partnerom a ostatné sú súčasťou Východného partnerstva, pričom Turecko je kandidátom na členstvo.

Neschopnosť Európskej únie výraznejšie sa angažovať v tejto oblasti, aspoň doteraz, nás pripravila o rozvoj a príležitosť využiť veľký potenciál. V tomto zmysle by sme mali zároveň povedať, že Čiernomorská synergia, ktorá bola od začiatku hodnotená ako nedostatočne ambiciózna iniciatíva Európskej únie, sa musí rozvinúť do náležitej stratégie pre oblasť Čierneho mora.

Už máme modely spolupráce, ktoré možno úspešne použiť, a to, samozrejme, za predpokladu, že ich prispôsobíme tejto oblasti. Jedným príkladom je stratégia pre oblasť Baltského mora, ktorá je z makrohľadiska úspešná pri rozvoji regionálnej spolupráce.

Myslíme si, že niektoré kroky, aj keď nie všetky boli zahrnuté do správy, sa musia urobiť práve teraz. Po prvé, na praktickej úrovni a v rámci hodnotenia susedskej politiky, ktoré práve prebieha, musíme zvážiť väčšie prepojenie Čiernomorskej synergie s Východným partnerstvom, keďže takmer všetky krajiny Východného partnerstva okrem Bieloruska sú aj súčasťou Čiernomorskej synergie.

Druhým hľadiskom je, že je potrebné posilniť politický dialóg, a to na ministerskej, ako aj parlamentnej úrovni, a mali by sme sa pokúsiť nájsť väčšie prepojenie Dunajskej stratégie s budúcimi iniciatívami pre oblasť Čierneho mora. Toto všetko by malo vyústiť do stratégie, ktorej realizácia sa môže začať s osobitným rozpočtovým financovaním v ďalšom rozpočtovom rámci.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Návrh obsiahnutý v uznesení pána Ungureana, ktorý sme teraz prijali, aby sa politika pre oblasť Čierneho mora stala plnohodnotnou, si zaslúži širokú podporu. Skutočnosť, že Bulharsko a Rumunsko sú členskými štátmi EÚ, Východné partnerstvo, teda špeciálne vzťahy s krajinami Východného partnerstva a s Ruskom, a rokovania, ktoré prebiehajú s inými krajinami v tejto oblasti o členstve v EÚ, toto všetko svedčí o politickom význame tejto oblasti pre Európsku úniu. Oblasť Čierneho mora sa stala dôležitou pre prepravu energetických zdrojov a pre sľubné projekty, ktoré sú pre Úniu dôležité, napríklad projekt Nabucco, ktorý je strategicky dôležitý pre diverzifikáciu dodávok plynu. Plne tiež súhlasím s názorom pána Ungureana, ktorému k správe blahoželám, že táto stratégia musí zabezpečiť uznanie všetkých aktérov v oblasti, a nie iba najväčších štátov, a že sa musí hodiť k ostatným stratégiám, napríklad k stratégii pre Stredozemné more.

  Alajos Mészáros (PPE). – (HU) Pristúpením Rumunska a Bulharska v roku 2007 sa časť Čierneho mora stala súčasťou Európskej únie. Táto oblasť má výnimočný strategický význam, a tak v nej musíme zintenzívniť našu účasť. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby Parlament navrhol novú stratégiu, a to okrem poskytnutia finančných a ľudských zdrojov aj formou vytvorenia osobitnej položky v rozpočte EÚ. Nová stratégia musí slúžiť na zabezpečenie mieru, stability a prosperity v oblasti Čierneho mora a na zaručenie energetickej bezpečnosti EÚ. Vyššiu prioritu musí dostať diverzifikácia prívodných potrubí a zdrojov, a preto by som chcel zdôrazniť význam plánovaného rozvoja terminálov na skvapalnený zemný plyn v čiernomorských prístavoch. Tranzitné cesty prechádzajúce touto oblasťou by mohli tiež významne zlepšiť dodávky do EÚ. Ďalšie zintenzívnenie spolupráce s krajinami v oblasti Čierneho mora je veľmi dôležitým prvkom pre úspech plynovodu Nabucco, Transjadranského plynovodu a Paneurópskeho ropovodu, ktoré majú pre EÚ osobitný význam. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

Návrhy uznesení: (RC-B7-0044/2010)

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) Práve tak ako v prípade Bieloruska som chcel odôvodniť spôsob, akým som hlasoval o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora. Na úvod by som chcel povedať, že načasovanie nápadu nášho kolegu Traiana Ungureana navrhnúť iniciatívnu správu je mimoriadne pohotové v čase, keď Európska únia posilňuje svoju regionálnu politiku tým, že navrhuje stratégie pre prímorské oblasti, akými sú napríklad oblasť Baltského mora, oblasť ďalekého severu a v tomto prípade aj oblasť Čierneho mora.

Tiež by som chcel povedať, ako ma teší, že do textu uznesenia boli zahrnuté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré som predložil. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zdôraznili potrebu vytvoriť v tejto oblasti sieť mimovládnych organizácií, podporiť programy presadzujúce medzikultúrny a medzináboženský dialóg, ako aj iniciatívy, ako napríklad sieť čiernomorských univerzít. Podľa mňa sú všetky tieto opatrenia dobrými príkladmi spôsobu, akým vzájomná súčinnosť občianskych spoločností môže v tejto oblasti vytvoriť pozitívnu synergiu.

Na záver by som chcel zdôrazniť potrebu nájdenia rovnováhy medzi hospodárskym rozvojom a ochranou životného prostredia, ale aj potrebu plného uplatnenia Dohovoru o ochrane Čierneho mora pred znečisťovaním. Dúfam, že tejto iniciatíve, ktorú dnes Parlament prijal, bude venovať náležitú pozornosť aj Rada, ktorá by sa mala touto záležitosťou zaoberať ako prioritným bodom programu Európskej únie.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Ana Gomes (A7-0368/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) So zreteľom na geografickú situáciu Líbye a hospodársku závislosť medzi EÚ a Líbyou je dosiahnutie strategického partnerstva medzi EÚ a Líbyou spoločným záujmom. Napriek tomu však nemôžeme zabúdať na diktátorský režim, ktorý tejto krajine vládne, a to bez dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Hoci má mnoho členských štátov jednoznačný záujem o rámcovú dohodu s Líbyou, EÚ nemôže zanedbať základné hodnoty, ktoré obhajuje, a podriadiť sa len hospodárskym záujmom. Partnerstvo je potrebné na realizáciu právnych reforiem so zreteľom na ľudské práva v krajine a zároveň na umožnenie diverzifikácie národného hospodárstva, pričom treba pamätať na určitý pokrok, ktorý sa už dosiahol, ako napríklad skutočnosť, že krajina upustila od svojho jadrového programu, alebo dokonca medzinárodné povinnosti štátu súvisiace s ľudskými právami, a to aj napriek sankciám, ktoré uplatnila OSN.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie o rokovaniach o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou. V Líbyi pretrváva autoritársky režim, jej obyvatelia nemajú základné ľudské práva a pravidelne sa vykonáva trest smrti. Štátne inštitúcie nemajú demokratickú zodpovednosť a štátna moc sa nezakladá na zásadách právneho štátu. Líbya však prehĺbila obchodné a politické vzťahy s členskými štátmi EÚ a krajina je dôležitá pre EÚ zo strategického hľadiska. Rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou začali v novembri 2008.

Rozvoj vzťahov však musí zabezpečiť úplné dodržiavanie európskych hodnôt a zásad a na ochranu európskych hodnôt je dôležité dôrazne žiadať, aby Rada a Komisia podnikli potrebné kroky, napríklad aby rozhodne odporúčali Líbyi ratifikovať a uplatňovať Ženevský dohovor o utečencoch z roku 1951 a protokol k nemu z roku 1967, aby požiadali líbyjské orgány o podpísanie memoranda o porozumení, ktoré by umožnilo Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov legálne pôsobiť v krajine, aby podnecovali Líbyu k tomu, aby sa zaviazala k moratóriu na trest smrti atď.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam záväzky prijaté v rámci rámcovej dohody, o ktorej sa práve rokuje a ktorá sa vzťahuje na širokú škálu otázok, a to od posilnenia politického dialógu až po riadenie migrácie, od rozvíjania obchodných a hospodárskych vzťahov po energetickú bezpečnosť a zlepšenú spoluprácu vo viacerých odvetviach. Domnievam sa, že rámcová dohoda by mohla byť príležitosťou na posilnenie politického dialógu medzi Líbyou a EÚ. Rada by som zdôraznila úlohu rámcovej dohody, ktorá zahŕňa opatrenia na pomoc pri rozvíjaní inštitucionálnych kapacít ako prostriedku na posilnenie občianskej spoločnosti, podporuje modernizáciu, presadzuje zavádzanie demokratických reforiem a vytváranie nezávislej sociálnej komunikácie a právneho štátu a podporuje ďalšie úsilie o otvorenie možností pre oblasť podnikania, akademické inštitúcie, mimovládne organizácie a ďalšie zainteresované strany v Líbyi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Hospodárske partnerstvo medzi Európou a Líbyou je už skutočnosťou. Líbya má najväčšie dokázané zásoby ropy v Afrike a je tretím najväčším dodávateľom energie do Európy (ropa a plyn). EÚ je navyše najväčším obchodným partnerom Líbye (v roku 2009 sa podieľala na 70 % jej celkového obchodu). Európa musí uznať, že Líbya zohráva dôležitú úlohu v oblasti regionálnej a svetovej bezpečnosti, a to ako vzhľadom na boj s islamským extrémizmom, tak aj v súvislosti so stabilizáciou regiónu.

Preto treba vítať skutočnosť, že sa práve rokuje o rámcovej dohode o partnerstve, ako sa však aj v správe jasne uvádza, nesmú sa zanedbať určité otázky, ktoré považujem za podstatné: postupná demokratizácia režimu, väčšie dodržiavanie ľudských práv, najmä slobody v jej rôznych podobách, postupná zmena systému trestného práva s cieľom upustiť od vykonávania trestu smrti, uznanie jurisdikcie Medzinárodného trestného súdu a ratifikácia Ženevského dohovoru z roku 1951.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Otvorenie rokovaní medzi Európskou úniou a Líbyou predstavuje príležitosť, ako zaručiť lepšie podmienky na hospodársky rozvoj pre obidve strany a zároveň presadzovať podstatnú zmenu v stredozemskom regióne a v Afrike, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv, ich príspevok k celosvetovému mieru a stabilite a o boj proti zmene klímy. Líbya má 6 miliónov obyvateľov, pričom 2 milióny z nich sú cudzinci. Má najväčšie dokázané zásoby ropy v Afrike a je tretím najdôležitejším dodávateľom energie do Európy, a to vo forme ropy a plynu. EÚ je jej najväčším obchodným parterom: transakcie medzi týmito dvomi stranami predstavovali v roku 2009 takmer 70 % celkového obchodu Líbye. Rámcovú dohodu o partnerstve s EÚ treba chápať ako príležitosť ukázať výhody ľudských hodnôt a demokracie, pokiaľ ide o trvalo udržateľný a diverzifikovaný rozvoj. Ako sa v tejto správe pripomína, tento proces nemožno oddeliť od základných hodnôt EÚ, ako je boj proti trestu smrti a diskriminácii menšín, prisťahovalcov a utečencov či podporovanie verejného zdravia a potreba politickej demokratizácie.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Jednou z priorít stredozemskej politiky Únie je vykonávanie rámcovej dohody vytvorenej na podporu spolupráce v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a zároveň zameranej na politický dialóg založený na ľudských právach. Hoci konečný text obsahuje niekoľko nepresností, myslím si, že by sme ho mali podporiť v nádeji, že podnieti vládu v Tripolise k tomu, aby vyvíjala väčšie úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi v regióne a tiež zvážila situáciu s cieľom stať sa zodpovedným partnerom v ďalších oblastiach, ako sú bezpečnosť a energetika.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Líbya je krajina, ktorá vyžaduje veľa práce. Diktatúra, ignorovanie ľudských práv, nedostatočná migračná politika a slabo vyvinuté zdravotnícke služby sú len niektoré z problémov, ktorým musia Líbyjčania a cudzinci žijúci v Líbyi čeliť každý deň. Na druhej strane sú potenciál, bohaté prírodné zdroje a kultúrne dedičstvo tohto afrického regiónu hodnoty, ktoré môžu Líbyi pomôcť dosiahnuť hospodársky rozvoj, zlepšiť kvalitu života ľudí, ktorí tam žijú, a otvoriť krajinu medzinárodným trhom. Sformovanie vhodných podmienok pre dohodu medzi EÚ a Líbyou, čo znamená presvedčiť líbyjské orgány, aby ukončili praktiky, ktoré porušujú základné ľudské práva, zmenili migračnú politiku a uznali právnu zodpovednosť, prinesie vzájomné výhody a prispeje k rozvoju regiónu.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Dnes prijatá správa obsahuje návrhy, ktoré Európsky parlament považuje za nevyhnutné na to, aby sa dokončili prebiehajúce rokovania medzi Európskou úniou a Líbyou zamerané na uzatvorenie dohody o spolupráci. Uzatvorenie rámcovej dohody by poskytlo príležitosť riešiť dôležité otázky, ako sú napríklad politické vzťahy, migrácia a bezpečnosť, energetika, verejné zdravie, rozvoj, obchod, zmena klímy, energetika a kultúra. Zároveň by išlo o rozhodujúci krok k dosiahnutiu všeobecnejšieho cieľa, a to zlepšenia vzťahov medzi stredozemskou oblasťou Európskej únie a Afrikou. Ako taliansky poslanec EP musím zdôrazniť historické a hospodárske dôvody, ktoré v priebehu rokov viedli k priaznivým vzťahom Talianska s Líbyou. Zároveň musím vyzdvihnúť dôležitosť posilnenia spolupráce medzi EÚ a Líbyou, čím myslím spoluprácu nielen v oblasti hospodárskych záležitostí, ale aj v oblasti zabezpečenia ľudských práv. Dúfam, že Európska únia môže zohrať vedúcu úlohu v rámci prijímania migrantov a podporovania boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa udivuje svojimi nezrovnalosťami. Vítajú sa v nej rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou s cieľom začleniť nakoniec Líbyu do euro-stredozemskej zóny voľného obchodu, na ktorú sa európska autokracia pripravovala posledných 15 rokov. Uvádza sa v nej však tiež zoznam celého radu prípadov porušenia ľudských práv a demokracie režimom, ktorý sa opisuje ako autoritársky. Medzitým sa však zachováva spoločná pozícia proti Kube. Ide o prípad dvojitého metra. Pre dnešnú Európsku úniu nie je predpokladom obchodu dodržiavanie ľudských práv a demokracia, ale skôr zavedenie trhového hospodárstva a slobodnej, narušenej hospodárskej súťaže. Únia predstavuje zbabelý imperializmus, ako to dokazuje aj jej oneskorená reakcia na situáciu v Tunisku.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Všetci sme si vedomí toho, že v Líbyi pretrváva diktátorský režim a že krajina systematicky porušuje medzinárodné dohody o základných právach a slobodách. Napriek týmto skutočnostiam Líbya prehlbuje svoje obchodné a politické vzťahy s viacerými členskými štátmi EÚ. Ukázalo sa, že úloha Líbye ako partnera v mnohých otázkach v stredozemskom regióne a v Afrike má veľký vplyv na bezpečnosť a stabilitu regiónu, najmä čo sa týka migrácie, verejného zdravia, rozvoja, obchodných a hospodárskych vzťahov, zmeny klímy, energetiky a kultúrneho dedičstva. V tejto súvislosti je rámcová dohoda, o ktorej sa práve rokuje, dôležitá, musíme však riešiť niekoľko podstatných problémov, najmä postupnú demokratizáciu režimu, dodržiavanie ľudských práv, zmeny systému trestného súdnictva, pričom zrušenie trestu smrti je prvoradou prioritou, a podpísanie Ženevského dohovoru.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Vzťahy medzi Európskou úniou a Líbyou treba pre ich zložitosť a význam pre Európu posudzovať objektívne. Dodržiavanie ľudských práv zohráva, prirodzene, dôležitú úlohu, a preto tiež dáva zmysel, že Brusel vyzýva Líbyu, aby ratifikovala Ženevský dohovor o utečencoch z roku 1951, alebo že ju naliehavo žiada o moratórium na trest smrti. Musíme však tiež vziať do úvahy skutočnosť, že Líbya je dôležitou tranzitnou krajinou nelegálnej masovej migrácie z Afriky do Európy. Z tohto dôvodu nebude mať všeobecné odmietnutie readmisnej dohody s Tripolisom, ako sa uvádza v správe Výboru pre zahraničné veci, nijaký význam.

Ak nedosiahneme readmisnú dohodu s Líbyou, tlak na Európu ako cieľ prisťahovalcov sa ešte viac zvýši. Keďže nelegálne masové prisťahovalectvo je mimoriadne dôležitou otázkou, ak má Európa pretrvať ako historický subjekt, bolo by veľmi rozumné, keby EÚ vo svojich vzťahoch s Tripolisom zaujala diferencovaný postoj a zahrnula Líbyu do svojich stratégií na kontrolovanie toku migrácie.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o prebiehajúcich rokovaniach o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou. V plnej miere podporujem kľúčové body, ktoré pani Gomesová uviedla v správe, t. j. o potrebe, aby Líbya zaviedla moratórium na používanie trestu smrti, ratifikovala Ženevský dohovor o utečencoch, aktívne bojovala proti obchodovaniu s ľuďmi, zaručila spravodlivé dohody pre nelegálnych migrantov a prijala moderné právne predpisy o azyle.

Rada by som dodala, že sme pri viacerých príležitostiach požadovali, aby sa pred prijatím rámcovej dohody poskytla európskym inštitúciám možnosť overiť skutočné podmienky v utečeneckých táboroch v Líbyi. Parlament by mal bezodkladne podniknúť kroky a dôraznejšie pripomenúť túto otázku. Pokiaľ ide o mňa a mnohých mojich kolegov poslancov, nemôžeme podporiť rámcovú dohodu, ak nebudú splnené požiadavky, ktoré uviedla pani Gomesová v správe, ktorú sme dnes prijali.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Súčasné rokovania medzi Európskou úniou a Líbyou na dokončenie rámcovej dohody určenej na podporovanie politických a hospodárskych vzťahov medzi členskými štátmi a touto krajinou Mahrebu majú pre cezhraničné vzťahy Únie mimoriadny strategický význam. Preto som hlasoval za odporúčanie Európskeho parlamentu Rade. Hlavným cieľom dohody je zlepšiť život líbyjských obyvateľov z politického, sociálneho a hospodárskeho hľadiska prostredníctvom podporovania základných práv ako hlavného východiska dohody. Na základe dohody sa bude vyvíjať úsilie s cieľom vyriešiť nedostatky Líbye prostredníctvom zabezpečovania väčšej ochrany ľudských a demokratických práv a rozvoja obchodnej spolupráce, ako aj prostredníctvom zavedenia prísnych spoločných kontrol nelegálneho prisťahovalectva.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Pokračovaniu rokovaní medzi EÚ a Líbyou ako prostriedku na posilnenie nášho vzťahu sa neochotne dala zelená. Vôbec však nejde o bianko šek. Naša energetická bezpečnosť, naše obchodné a hospodárske záujmy a naša spolupráca pri riadení migračných tokov by nikdy nemali zastierať neustále ignorovanie najzákladnejších ľudských práv zo strany líbyjských orgánov a plukovníka Kaddáfího. Plukovník Kaddáfí je diktátor, ktorý je pri moci 41 rokov a ktorý len pred niekoľkými dňami vyjadril poľutovanie nad odchodom svojho tuniského partnera pána bin Alího. Ide o represívny režim: sú tu tresty smrti (v máji 2009 ich bolo 506, pričom 50 % sa týkalo cudzincov), popravy a telesné tresty, nezákonné zadržiavanie a neľudské zaobchádzanie s migrantmi prechádzajúcimi územím Líbye, aby sa dostali do Európy.

V našom uznesení sa zdôrazňuje tento bod najmä pripomenutím, že každá spoločná migračná politika sa musí zakladať na prísnejších opatreniach na ochranu migrantov a ďalších základných slobôd. Podobne by mala akákoľvek readmisná dohoda s príslušnou krajinou automaticky vylúčiť žiadateľov o azyl, utečencov alebo osoby, ktoré potrebujú ochranu, a mala by zabrániť kolektívnemu vyhosťovaniu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Už viac ako 40 rokov vládne v Líbyi diktátorský režim, v ktorom sa moc sústreďuje do rúk jedného muža, plukovníka Kaddáfího, ktorý je spomedzi arabských a afrických lídrov vo funkcii najdlhšie. Líbyjčania majú zabezpečené bezplatné vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a dotované bývanie, pričom do istej miery profitujú z toho, že príjmy z ropy sa prerozdeľujú v prospech spoločnosti. Napriek miere rastu HDP však vývoj zaostáva za ďalšími krajinami s bohatými zásobami ropy a Líbya má jedno z najmenej diverzifikovaných hospodárstiev v regióne, v ktorom zahraničné investície naďalej závisia od nepredvídateľných rozhodnutí vládcu.

Líbyjčania nemajú základné ľudské práva a slobody napriek skutočnosti, že ich štát má konkrétne medzinárodné záväzky v oblasti dodržiavania ľudských práv a nedávno bol zvolený za člena Rady OSN pre ľudské práva a ratifikoval viacero právne záväzných medzinárodných nástrojov. Pravidelne sa vykonáva trest smrti.

Na záver, strategický význam Líbye a mnohé problémy, ktoré to prináša, zdôrazňujú potrebu komplexnej politiky EÚ voči Líbyi. Je potrebné, aby EÚ rokovala s Líbyou o širokej škále otázok. Táto rámcová dohoda musí byť tiež dôležitým nástrojom na presadzovanie zásad právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv, ochranu migrantov a utečencov a podporu udržateľného rozvoja v Líbyi.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že môže prispieť k zlepšeniu životných podmienok líbyjských obyvateľov, ktoré sa často vyznačujú nedostatočným dodržiavaním ľudských práv a najzákladnejších slobôd.

Spolupráca medzi EÚ a Líbyou by mohla predstavovať rozhodujúci faktor v rámci zvýšenia potenciálu krajiny, ktorá musí v súčasnosti riešiť veľmi zložitú situáciu. Väzni sú často vystavení mučeniu, telesným trestom ako bičovanie, bitiu, elektrickým šokom a úmyselnému neposkytnutiu lekárskej pomoci. Líbya nemá právne predpisy o azyle, v dôsledku čoho sa tam zo zákona neuznáva potreba zaručiť utečencom ochranu.

Akoby to nestačilo, na mnoho trestných činov sa ešte stále uplatňuje trest smrti a líbyjské súdy naďalej vydávajú rozsudky smrti, čím porušujú medzinárodné normy týkajúce sa práva na spravodlivý proces. Európska únia musí čo najskôr uzatvoriť rámcovú dohodu. Pôjde o prvú riadnu dohodu medzi Líbyou a EÚ, a preto bude mať skutočný prínos pre miestnych obyvateľov z hľadiska ich základných práv, ako aj z politického a sociálno-hospodárskeho hľadiska.

  Debora Serracchiani (S&D), písomne. – (IT) Dnešné hlasovanie o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou je výsledkom pomerne náročných rokovaní najmä o otázke migrantov. Pre utečencov a žiadateľov o azyl je situácia v Líbyi z hľadiska ľudských práv mimoriadne nebezpečná. Ich štatút sa tu vôbec neuznáva a neexistuje nijaký systém, ktorý by ich chránil. Dúfam, že sa zabezpečia ich ľudské práva spolu s právom na azyl.

Líbya neratifikovala Ženevský dohovor z 28. júla 1951 ani Protokol o štatúte utečencov z roku 1967 a v súčasnosti to ani nehodlá urobiť. V roku 1981 však schválila Dohovor z roku 1969, ktorým sa riadia osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike. Je preto povinná dodržiavať zásadu nenavracania migrantov, ktorí požadujú medzinárodnú ochranu a ktorí musia byť identifikovaní v súlade s rovnako prísnymi kritériami, ako sú kritériá stanovené v samotnom Ženevskom dohovore.

Podľa medzinárodného práva majú osoby pochádzajúce z krajín ako Somálsko, Sudán, Eritrea a Etiópia právo na humanitárnu ochranu a politický azyl a dúfam, že líbyjské orgány pristúpia na spoluprácu s Vysokým komisárom OSN pre utečencov.

Návrhy uznesení: (RC-B7-0039/2010)

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – Hlasovala som za toto dôležité uznesenie, pretože musíme čo najdôraznejšie odsúdiť nedávne útoky na kresťanské komunity na celom svete – či je to v Egypte, Pakistane, Iraku, alebo v ktorejkoľvek inej krajine.

Kresťanské komunity žijú od počiatkov kresťanstva v rôznych moslimských krajinách Blízkeho východu. Je preto absolútne neprijateľné, aby po stáročiach pokojného spolunažívania boli kresťania nútení utiecť z týchto krajín alebo aby končili v getách. Toto je teda ďalší dôvod, prečo by sme mali pokračovať v boji proti islamským fundamentalistom, ktorí deformujú skutočnosť a chcú našu celosvetovú činnosť proti terorizmu vykresliť ako útok na moslimský svet. Sú to práve islamskí fundamentalisti, kto sa usiluje o rozpútanie vojny medzi náboženstvami a civilizáciami.

Z tohto dôvodu musíme urobiť všetko pre to, aby sme týchto náboženských fanatikov vykorenili a znížili ich význam v ich príslušných spoločnostiach. Toto je potrebné urobiť v spolupráci s umiernenými prvkami moslimských spoločností. Mali by sme preto vítať prudké reakcie verejnosti v určitých moslimských krajinách, ako napríklad v Egypte, kde široká verejnosť dôrazne odsúdila teroristické útoky na kresťanov a požadovala, aby sa prijali opatrenia proti osobám, ktoré sú za ne zodpovedné.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Všetci sme boli šokovaní nedávnym teroristickým útokom na sýrsku katolícku katedrálu v Bagdade. Tento útok je jedným z radu závažných udalostí, z ktorých všetky boli nábožensky motivované. Ide o veľmi citlivú tému. Európska ľudová strana (kresťanskí demokrati) prikladá veľký význam sekulárnym zásadám a zastáva myšlienku rešpektovania všetkých náboženstiev v Európe vrátane islamu. Z tohto dôvodu nemôžeme zostať ľahostajní k osudu, ktorý čaká mnoho kresťanských komunít na celom svete. Každé náboženstvo treba rešpektovať v rovnakej miere, a preto som podporila toto uznesenie Európskeho parlamentu. Všetky udalosti, ktoré Parlament odsudzuje, sa odohrali v moslimských krajinách, kde treba osudu kresťanov venovať osobitnú pozornosť. Preto sa musíme všetci usilovať o zabezpečenie rešpektovania rôznych náboženských presvedčení a domnievam sa, že príslušný text je v súlade s týmto prístupom.

  Dominique Baudis (PPE), písomne. – (FR) Hlasoval som za uznesenie Európskeho parlamentu o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania, v ktorom sa odsudzujú smrteľné útoky proti kresťanom na Východe. Útoky na kresťanov v posledných mesiacoch sú tragédiou pre mnoho obetí, najmä v Bagdade a Alexandrii, ale aj pre ich spoluveriacich. Kresťania žijú na Východe už 2 000 rokov. Sú neodmysliteľnou súčasťou histórie svojej krajiny. Dnes však z regiónu masovo utekajú. Príslušné krajiny prichádzajú pre toto násilné vyhnanstvo o podstatnú časť svojich ľudských zdrojov. Regióny Blízkeho a Stredného východu boli vždy oblasťami, kde spolunažívali rozmanité náboženské menšiny. Teroristi stojaci za týmito útokmi sa snažia vyprovokovať konflikt medzi Východom a Západom, štvú moslimský svet proti kresťanskému. Všetko to bolo zlomyseľne naplánované. Kresťania v Iraku a Egypte môžu mať pocit opustenosti a zrady. Je dôležité, aby egyptské a iracké orgány vypátrali pôvodcov týchto masakier a prísne ich odsúdili.

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Tento Parlament bol nakoniec schopný hlasovať o komplexnom uznesení o situácii kresťanov vo svete. Dnes zo spoľahlivých údajov vieme, že práve na kresťanskú komunitu najviac na celom svete dolieha bremeno a tragédia neustávajúceho spoločenského a právneho prenasledovania a diskriminácie. Je potrebné, aby Európa urobila omnoho viac ako doteraz, pokiaľ ide o ochranu kresťanov vo svete. Ak bude chcieť, má na to nástroje. Prevláda nádej, že toto uznesenie bude najmä z diplomatického a obchodného hľadiska označovať začiatok zmeny v prístupe orgánov Únie v rámci ich dvojstranných dialógov s mnohými – vlastne až príliš mnohými – krajinami, ktoré tolerujú prenasledovanie kresťanov či dokonca podporujú rozvoj fóbie voči kresťanom. Keď bude EÚ podpisovať obchodné a hospodárske dohody a dohody o spolupráci s tretími krajinami, musí naozaj s veľkým odhodlaním presadzovať doložky o ľudských právach. To je niečo, čo doteraz nerobila. Už nie je viac prípustné, aby krajiny, v ktorých sú kresťania diskriminovaní a prenasledovaní, podpisovali s EÚ dôležité dohody, ktoré sa zakladajú na dodržiavaní ľudských práv. Preto hlasujem za uznesenie.

  Antonio Cancian (PPE), písomne. – (IT) Podporujem návrh uznesenia o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania, pretože európska politika by nemala ignorovať stupňovanie násilia, ku ktorému došlo v uplynulých mesiacoch.

Európa nesmie byť nadmerne opatrná a nesmie sa báť podporiť právo kresťanských komunít na Blízkom východe a vo svete slobodne vyznávať svoju vieru a náboženstvo. Dialóg a vzájomné rešpektovanie sú neodcudziteľné hodnoty Európskej únie a je nevyhnutné, aby sa vysoká predstaviteľka Catherine Ashtonová stala hovorkyňou vyjadrujúcou tento postoj a aby ho dôrazne vyzdvihovala v rámci našich dvojstranných vzťahov s ostatnými krajinami.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Blahoželám Európskej únii, že opakovane dokázala svoje záväzky týkajúce sa náboženskej slobody, slobody svedomia a slobody myslenia. Vlády sú povinné zaručiť tieto slobody na celom svete vzhľadom na to, že rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s ostatnými krajinami a ktorý je vyjadrený v doložke o demokracii uvedenej v dohodách uzatvorených medzi EÚ a tretími krajinami.

  David Casa (PPE), písomne. – Všetci sme boli svedkami ťažkej situácie koptských kresťanov v Egypte v posledných mesiacoch. Takéto násilné činy treba úplne rezolútne odsúdiť. Netreba odsúdiť len neznášanlivosť voči kresťanom, ale vlastne akúkoľvek formu netolerantnosti voči uplatňovaniu náboženskej slobody jednotlivca. Som presvedčený, že toto uznesenie je vyvážené, a preto som zaň hlasoval.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Teší ma, že Európsky parlament rokoval a prijal uznesenie, v ktorom odsudzuje nedávne útoky na kresťanov. Náboženská sloboda je jedným zo základných ľudských práv. Je právom, ktoré sa vo všeobecnosti uznáva vo vnútroštátnych ústavách a medzinárodných dohovoroch. Na rôznych úrovniach riadenia a vôbec na celom svete existuje veľké množstvo vnútroštátnych a medzinárodných noriem, čo dokazuje jednomyseľnú zhodu, že náboženská sloboda je dôležitá. Právne predpisy však nestačia. Sú základom, na ktorom treba budovať účinné politiky. Proces globalizácie prispel za posledných 50 rokov k nadviazaniu kontaktu medzi vzdialenými civilizáciami. Na zabezpečenie toho, že sa takýto kontakt nezmení na konflikt, nestačí iba odsúdiť nedávne útoky. Je potrebné, aby sme opätovne potvrdili svoj záväzok vytvoriť politiky, ktoré budú podporovať náboženskú pluralitu a zaisťovať, že sa rôzne skupiny naučia byť voči sebe navzájom tolerantné. Hrozbou nie je len fundamentalizmus. Náboženská sloboda je v dnešnej dobe ohrozená aj zo strany rozšíreného sekularizmu, ktorý sa usiluje odstrániť duchovný svet jednotlivca z verejného života. Náboženská sloboda sa týka všetkých náboženstiev, dokonca aj ateistov. Je to preto, že keď sa uznáva náboženská sloboda, uznáva sa aj jej opak, inými slovami sloboda nevyznávať nijaké náboženstvo.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Zvýšenie počtu útokov na kresťanov si vyžaduje jednotné stanovisko k tomu, ako ich chrániť. Na zvýšenie náboženskej tolerancie je nevyhnutné, aby príslušné vlády zaručili identifikáciu páchateľov týchto útokov a to, že páchatelia budú postavení pred súd a náležite stíhaní. Kresťanom sa musí poskytnúť ochrana na základe rovnakého rešpektovania každej náboženskej skupiny.

V situáciách, keď dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery patrí medzi základné zásady a ciele Európskej únie a poskytuje spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami, je nevyhnutné opätovne potvrdiť svoju podporu každej iniciatíve zameranej na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi náboženskými a inými komunitami.

V neposlednom rade sa cirkevné orgány vyzývajú, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy na boj proti nenávisti, násilnej radikalizácii a extrémizmu.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Bol som jednou z úplne prvých osôb, ktoré podporili tento návrh uznesenia. Domnievam sa, že jeho opis situácie, ktorú znášajú kresťanské menšiny v niektorých krajinách Blízkeho východu, je do veľkej miery aktuálny a presný. Z hľadiska vonkajšej činnosti je jednou z najušľachtilejších funkcií Európskeho parlamentu obrana a presadzovanie hodnôt, v ktoré veríme: v tomto prípade máme konkrétne na mysli slobodu myslenia, slobodu svedomia, slobodu prejavu a slobodu náboženského vyznania. Tieto slobody boli jasne spochybnené zbabelými útokmi náboženských fanatikov, ktorí zavraždili niekedy až obrovské množstvo nevinných ľudí spôsobom, ktorý považujem za neľudský aj nepochopiteľný.

Dúfam, že toto uznesenie, ktoré podporili všetky parlamentné skupiny, pomôže zvýšiť informovanosť členov verejnosti, vedúcich vládnych činiteľov a činiteľov verejnej správy v príslušných krajinách o tom, aké je dôležité v plnej miere uplatňovať základné slobody vo svojich krajinách a postaviť vrahov a agitátorov pred súd. Je to dôležité s cieľom podporiť dialóg medzi náboženstvami a kultúrami v rámci nich samotných aj medzi našimi spoločnosťami, ktoré majú veľa spoločných hodnôt a predstáv napriek tomu, že žijeme na rôznych kontinentoch.

  Philippe de Villiers (EFD), písomne. – (FR) Kresťanská komunita je od roku 2011 tou najprenasledovanejšou na svete. Európske členské štáty si to všimli a začínajú reagovať.

Naše odsúdenie útokov je spravodlivé a potrebné, ale nedostatočné: zásada reciprocity sa v tomto uznesení neobjavuje.

Navyše polovičaté odsúdenie EÚ, pokiaľ ide o konanie Turecka v oblasti Cypru, ktorú vojensky okupuje, žiaľ, neprinesie výsledky, v ktoré francúzski občania dúfali, a to ukončenie rokovaní o pridružení s Tureckom, ani neposkytne vôbec nijaký podnet.

Podporujem toto uznesenie vyjadrujúce podporu kresťanom zavraždeným vo svete, vyjadrujem však poľutovanie nad určitými nedostatkami a nezrovnalosťami.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Útoky na kresťanov sú vo svete stále častejšie. Je potrebné vyjadriť hlboké poľutovanie nad touto znepokojujúcou a žalostnou skutočnosťou, a to najmä preto, že kresťanstvo hlása mier a porozumenie medzi ľuďmi bez ohľadu na to, či ide o Židov alebo Grékov, ako by povedal svätý Pavol. Ohrozená je náboženská sloboda a mier komunít, ktoré existovali po stáročia. V mieri žili vedľa iných náboženstiev v oblastiach, kde sa usadili, a pácha sa na nich bezmedzné násilie len preto, že veria v Krista. Problém však siaha omnoho ďalej. Okrem útokov, ktoré sa stali, sú kresťanská viera a jej prejavovanie tiež predmetom napadnutí aj v samotnej Európe, a to často za zneužitia takých pojmov, ako sú sekularizmus a neutralita štátov a inštitúcií. V tomto smere musím vyjadriť poľutovanie nad nedávnymi útokmi, ku ktorým došlo počas slúženia katolíckej omše v Barcelone, a vyzývam španielsku vládu a európske inštitúcie, aby odsúdili protikresťanské naladenie, ktoré, ako sa zdá, začína narastať, a bojovali proti nemu. Tí, ktorí zapierajú vlastné korene, si od nikoho nezaslúžia rešpekt.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Každý má mať právo na slobodu náboženského vyznania, svedomia a myslenia. Toto právo dáva slobodu vyznávať svoje vlastné náboženstvo alebo presvedčenie individuálne alebo spolu s inými, verejne aj v súkromí prostredníctvom bohoslužieb, obradov, vykonávaním úkonov a vyučovaním. Zo štatistík o náboženskej slobode vyplýva, že väčšina násilných protináboženských činov je namierená proti kresťanom. V skutočnosti je všeobecne známe, že nevinní ľudia prišli nedávno o život pri krvavých útokoch na kresťanské komunity v Nigérii, v Alexandrii, na Filipínach, v Iraku a v Sýrii. Okrem toho iránska vláda zintenzívnila svoju kampaň proti kresťanom v Islamskej republike. Aj vo Vietname sú činnosti katolíckej cirkvi a iných náboženských komunít tvrdo potláčané. Rada, Komisia, ako aj vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci musia okrem odsúdenia týchto útokov a predloženia naliehavých žiadostí vládam, aby zaručili slobodu náboženského vyznania, svedomia a myslenia, venovať zvýšenú pozornosť otázke náboženskej slobody a prijať konkrétne naliehavé opatrenia vrátane opatrení voči krajinám, ktoré úmyselne neposkytujú ochranu náboženským vierovyznaniam.

  Carlo Fidanza (PPE), písomne. – (IT) V uznesení, o ktorom sa dnes hlasovalo, je vyjadrená značná obava z rastúcej neznášanlivosti, útlaku a násilných činov voči kresťanom. Myslím si, že je veľmi dôležité odsúdiť nedávne príhody v krajinách, ktoré sú síce vzdialené, ale majú usadenú kresťanskú komunitu. Udalosti, ktoré sa odohrali v Egypte, Nigérii, Pakistane, na Filipínach, Cypre, v Iráne a Iraku získavajú na význame pri uvážení, že náboženstvo sa využíva len v záujme uplatňovania moci. Európska únia by mala prostredníctvom svojej vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku prideliť v rámci medzinárodných vzťahov Únie prioritu slobode náboženského vyznania a viery a bezpečnosti náboženských komunít vrátane kresťanov. Táto priorita by sa mala odzrkadľovať v medzinárodných dohodách a v správach o ľudských právach. Som presvedčený, že náboženskú slobodu treba usilovne hájiť, dokonca aj za cenu uvalenia vysokých sankcií na krajiny, ktoré nerešpektujú túto základnú zásadu.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Ako sa uvádza v uznesení, presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv musí patriť medzi najdôležitejšie ciele Európskej únie. V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami vzostupu násilia voči kresťanským menšinám na celom svete, najmä v krajinách, kde je islam väčšinovým náboženstvom. Toto už nemožno viac tolerovať. Podporujem toto uznesenie v nádeji, že európske inštitúcie budú rozhodnejšie bojovať proti náboženskej neznášanlivosti a použijú všetky dostupné prostriedky, aby zaistili bezpečnosť a slobodu vyznania pre milióny kresťanov roztrúsených po svete.

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Budúci týždeň si pripomenieme pamätný deň holokaustu, čo nás, samozrejme, prenesie späť do minulosti a do Osvienčimu. Bolo dobré, že uznesenie, ktoré sme dnes prijali, upriamuje našu pozornosť na súčasnosť, aby sme sa zamysleli nad mučeníkmi dneška. Predpoklad je, že sloboda náboženského vyznania musí platiť pre všetky náboženstvá.

To, že túto otázku nespomíname v súvislosti s prenasledovaním, ktorému sú vystavení kresťania, ešte neznamená, že sme predpojatí. Je to preto, že táto skupina, ktorá je najväčšia spomedzi všetkých čeliacich prenasledovaniu, je tiež skupinou, na ktorú sa v Európe najčastejšie zabúda. Je čas to napraviť, lebo vieme, že v poslednom storočí zomrelo pre svoju vieru viac kresťanov ako za predchádzajúcich 1 900 rokov. Spomedzi ľudí v súčasnosti zavraždených pre svoje náboženstvo predstavujú 75 % kresťania.

Organizácia Open Doors International zostavila zoznam 10 krajín, v ktorých sú kresťania vystavovaní násiliu najviac na svete. Sú to Severná Kórea, Irán, Saudská Arábia, Somálsko, Maldivy, Afganistan, Jemen, Mauritánia, Laos a Uzbekistan, zoznam však nekončí. Približne 100 miliónov kresťanov je každý deň pre svoje náboženstvo vystavených násiliu.

Je zrejmé, že uznesenie, ktoré sme prijali, musí priniesť niečo konkrétne. Európska služba pre vonkajšiu činnosť musí ukázať odhodlanie a riešiť tieto nedostatky súvisiace so slobodou náboženského vyznania. Naše dohody s tretími krajinami v oblasti zahraničnej politiky musia obsahovať doložku o slobode náboženského vyznania a reciprocite. Z hľadiska presadzovania ľudských práv je mimoriadne dôležité hovoriť o slobode náboženského vyznania, pretože tá je lakmusovým papierom ľudských práv: sloboda prejavu a vyjadrenia názorov a sloboda združovania sa tvoria základ ľudských práv.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) V posledných rokoch bolo 75 % teroristických útokov motivovaných náboženstvom namierených proti kresťanom. Najmä za posledných pár mesiacov stúpol počet útokov vrátane priamych napadnutí kostolov počas konania bohoslužieb. V 21. storočí je neprijateľné, aby sa náboženské komunity báli slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Zásada slobody náboženského vyznania musí platiť pre každého na celom svete. Preto podporujem návrh vytvoriť stratégiu s cieľom skutočne dosiahnuť uplatňovanie práva na slobodu náboženského vyznania.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Vzhľadom na svoje kresťanské korene môžem len odsúdiť každý násilný čin voči kresťanom a iným náboženským komunitám na svete. Toto odsúdenie sa takisto vzťahuje na akýkoľvek druh diskriminácie a neznášanlivosti na základe náboženstva a viery namierené proti osobám praktizujúcim náboženstvo. Som presvedčený, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom, a dúfame, že ho budeme prostredníctvom tohto uznesenia chrániť.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, v ktorom sa dôrazne odsudzujú všetky násilné činy proti kresťanom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a netolerancie na základe náboženstva a viery namierené proti veriacim, odpadlíkom i neveriacim. V uznesení sa zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom, a vyjadruje sa v ňom znepokojenie nad tým, že v posledných rokoch dochádza k hromadnému odchodu kresťanov z niektorých krajín, najmä z Blízkeho východu.

Naliehavo vyzývam štáty s alarmujúco vysokou mierou útokov proti náboženským skupinám, aby prevzali zodpovednosť za zabezpečenie obvyklých a verejných náboženských zvykov všetkých náboženských skupín, zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie spoľahlivej a účinnej ochrany náboženských skupín vo svojich krajinách, zaistili osobnú bezpečnosť a fyzickú nedotknuteľnosť príslušníkov náboženských skupín, a tým si splnili povinnosti, ku ktorým sa zaviazali na medzinárodnej scéne.

  Kyriakos Mavronikolas (S&D), písomne. – (EL) Ako socialisti podporujeme ľudské práva ako jednu zo svojich základných politík. Náboženské práva sú neoddeliteľnou súčasťou tejto politiky, a preto sme za ich posilnenie. Ohavnosťou boli udalosti počas Vianoc, keď okupačné sily prerušili omšu v dedine Rizokarpaso v okupovanej časti Cypru. Turecko zavádza prostredníctvom okupačnej armády v ním okupovanej časti Cypru štátny terorizmus na úkor pravoslávnych kresťanov, najmä tých pár zostávajúcich gréckych Cyperčanov, ktorí tu uviazli.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Pojem sekularizmus znamená vo Francúzskej republike oddelenie cirkvi od štátu. Zaručuje slobodu svedomia a vierovyznania. Násilné protináboženské činy sú zakorenené v dogmatizme, ktorý je súčasťou každého náboženstva. Musíme preto chrániť ľudí pred násilím, ktoré pramení z týchto náboženstiev. Napriek tomu, že tento text nepriamo odkazuje na trestuhodnú teóriu nazývanú zrážka civilizácií a na zaslepené tvrdenia katolíckej cirkvi, je prostriedkom na požadovanie náboženskej slobody na svete a ochrany praktizujúcich jednotlivcov proti fanatizmu. Budem hlasovať za, a to na základe súcitu a presvedčenia.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Musíme rázne odsúdiť rôzne útoky na kresťanské komunity na celom svete, ale najmä v Afrike, Ázii a na Blízkom východe. Všetkých nás musí znepokojovať zvyšujúci sa výskyt týchto prípadov neznášanlivosti, utláčania a násilných činov, ktoré sú namierené proti komunitám. Orgány príslušných krajín vynaložili všetko úsilie, aby identifikovali páchateľov takýchto útokov na kresťanské komunity, ako aj osoby za ne zodpovedné. Osoby zodpovedné za tieto útoky a iné násilné činy namierené proti kresťanom musia byť postavené pred súd a náležite súdené.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Slová Európskej únie sľubujúce náboženskú slobodu nestačia. Najmä v islamských krajinách sú kresťania vnímaní ako ľahká korisť útlaku a často i vraždy. Napriek tejto šokujúcej situácii si EÚ, dôstojné spoločenstvo hodnôt, väčšinou zvolila politiku zdvorilého mlčania. Celkovo by sa zdalo, ako keby politická elita v Bruseli, ktorá je ľahostajná ku kresťanským koreňom Európy, zabudla aj na osud kresťanov v islamských krajinách. Namiesto toho, aby sme požadovali koniec prenasledovania kresťanov, hľadáme útočisko v politickej korektnosti a radšej sa zaoberáme životnými podmienkami tých moslimov žijúcich v EÚ, ktorí požívajú úroveň náboženskej slobody, o ktorej môže väčšina kresťanov v islamskom svete iba snívať.

V budúcnosti musí neutešená situácia kresťanov zohrávať osobitnú úlohu pri riadení zahraničných vzťahov EÚ s islamskými krajinami. EÚ má dostatočné možnosti a prostriedky, aby pomohla zlepšiť situáciu kresťanov. Napríklad poskytnutie rozvojovej pomoci a inej finančnej podpory by malo byť podmienené umožnením náboženskej slobody kresťanom. Podľa toho som hlasoval.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Dnes som hlasoval s veľkým odhodlaním, aby som odsúdil násilie páchané na kresťanských komunitách a náboženských menšinách.

Dodržiavanie ľudských práv a náboženskej slobody musí byť základom vzťahov s inými krajinami. Na vlastnej koži som zažil tureckú okupáciu Severného Cypru, situáciu, na ktorú Európa vôbec nereagovala, hoci je Cyprus členským štátom. V okupovanej časti Cypru bola väčšina kostolov zničená, sochy svätých boli zdeformované a na sviatok Božieho narodenia tureckí vojaci zabránili, aby sa slúžila omša v dvoch pravoslávnych kostoloch.

Naša sloboda, pretrvanie kultúry a spôsobu života založených na absolútnej hodnote ľudskej bytosti a rovnosti všetkých ľudí pred štátom, rovnaké práva pre ženy, demokracia a sociálna spravodlivosť – to všetko je dnes ohrozené.

Náboženská neznášanlivosť je čoraz častejším javom v rôznych častiach sveta a hrozné útoky na kresťanov v Egypte a Iraku v uplynulých týždňoch sú najnovším nebezpečným problémom, ktorý predstavuje fundamentalistický terorizmus. Všetci v Európe musíme otvoriť oči a prijať opatrenia na zabezpečenie slobody náboženského vyznania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Nedávne útoky na kresťanské komunity v Egypte, Nigérii, Iraku a Pakistane spôsobili, že je európsky zásah nevyhnutný, a EÚ dôrazne odsúdila prenasledovanie a aktivizovala svoju vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Hlasoval som za uznesenie o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania, pretože mám pocit, že, žiaľ, čelíme celosvetovému útoku na kresťanstvo, pri ktorom sa nábožensky motivované násilie využíva na politické účely s cieľom blokovať rast a rozvoj, podnietiť sociálnu nenávisť a destabilizovať systém v krajinách, v ktorých sa tieto útoky odohrávajú. Preto som presvedčený, že je dôležité, aby Európa, podporovateľka dodržiavania ľudských práv a občianskych a demokratických slobôd, dôrazne odsúdila tieto násilné útoky, ktoré posúvajú svet o stáročia späť a maria akúkoľvek nádej na dialóg medzi kultúrami, tolerantnosť, rast a sociálny blahobyt.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Hlasoval som za uznesenie o situácii kresťanov, pokiaľ ide o slobodu náboženského vyznania. V spoločnom uznesení sa v nadväznosti na útok na veriacich modliacich sa v koptskom kostole v Alexandrii v Egypte 1. januára 2011 odsudzujú všetky formy násilia páchaného na občanoch, a to bez ohľadu na náboženskú skupinu, do ktorej patria, a je v ňom vyjadrená obava zo zvyšujúceho sa počtu prípadov nábožensky motivovanej agresie. Rád by som Parlamentu pripomenul, že Grécko je na túto otázku osobitne citlivé, keďže oplakávalo obete podobného útoku fanatických moslimov na gréckych turistov 18. apríla 1996 v Káhire v Egypte.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody náboženského vyznania, slobody svedomia a slobody myslenia a zdôraznila, že vlády sú povinné zaručiť tieto slobody na celom svete. Rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s tretími krajinami, a je vyjadrený v doložke o demokracii v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami. Podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania platí nielen pre stúpencov náboženstiev, ale aj pre ateistov, agnostikov a osoby bez náboženského presvedčenia.

Odsudzujeme teda nedávne útoky na kresťanské komunity v jednotlivých krajinách a vyjadrujeme solidaritu s rodinami obetí; vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad množiacimi sa prípadmi neznášanlivosti a utláčania a násilných udalostí, ktoré sú namierené proti kresťanským komunitám, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu.

  Oreste Rossi (EFD), písomne. – (IT) Vedieme rozpravu o prenasledovaní kresťanov vo svete, ale kým hovoríme o násilí, ku ktorému došlo v Iraku, Egypte, na Filipínach, v Indii a inde, naďalej ignorujeme to, čo sa stalo bližšie k nám. Hovorím o obsadení približne jednej tretiny cyperského územia tureckou armádou v roku 1974.

Táto vojenská okupácia naďalej pokračuje. Tridsaťosemtisíc tureckých vojakov bolo rozmiestnených v Severocyperskej tureckej republike a ostrov je rozdelený na dve časti, múry a ploty delia dokonca aj mestá a dediny. V priebehu rokov bolo 520 kresťanských kostolov a kláštorov postupne zničených a nahradených minaretmi. Umelecké diela v týchto kostoloch boli spálené, znesvätené alebo spustošené, cintoríny boli zničené a kresťanskí biskupi majú zákaz slúžiť omše. Tureckí policajti zabránili, aby sa na sviatok Božieho narodenia slúžila omša na polostrove Karpasia v Kostole sv. Synesia v dedine Rizokarpaso a v Kostole svätej trojice. Najpozoruhodnejšou vecou však je, že veľa poslancov Európskeho parlamentu obraňuje kresťanov na celom svete, a napriek tomu sú za to, aby Turecko vstúpilo do EÚ.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Stále častejšie počujeme o prenasledovaní kresťanov. Štatistiky medzinárodných organizácií sú desivé. Uvádza sa v nich, že každý rok je na svete zavraždených približne 150 000 kresťanov. Nesmieme byť ľahostajní k takejto bezohľadnosti k ľudskému životu. Európska únia by ako strážkyňa základných demokratických hodnôt a ľudských práv mala presadzovať lepšie monitorovanie situácie v tretích krajinách a najmä na Blízkom východe. Je potrebné, aby bolo naše úsilie jednoznačné a rezolútnejšie. Sloboda náboženského vyznania je základným ľudským právom a diskriminácia a násilie, ktoré sú nábožensky motivované, sú v rozpore s našimi hodnotami. Dodržiavaním týchto práv ideme príkladom pre ostatné krajiny, ale mali by sme tiež rovnako účinne vyžadovať ich dodržiavanie aj od ostatných. Ľudské práva sú všeobecné a mali by sa dodržiavať všade a my by sme mali rozhodne reagovať na akýkoľvek prejav neznášanlivosti, a to najmä náboženskej neznášanlivosti. Únia má k dispozícii vhodné nástroje, ktoré nám umožňujú prinútiť vlády krajín, s ktorými udržiavame politické alebo obchodné vzťahy, aby sa správali primerane a rešpektovali občianske slobody vrátane slobody náboženského vyznania. V moslimských krajinách, ale aj v krajinách ako Čína, India a Nepál sa kostoly a kaplnky beztrestne vypaľujú, ľudia sú vyháňaní na ulicu, mučení alebo dokonca vraždení a ženy sú nútené podstúpiť potrat. V záujme korektných hospodárskych vzťahov sa o týchto záležitostiach na rokovaniach nehovorí. Európa nesmie naďalej mlčať.

  Dominique Vlasto (PPE), písomne. – (FR) V plnej miere podporujem toto uznesenie, v ktorom sa dôrazne odsudzuje rastúce množstvo útokov na kresťanské komunity. Nemôžeme pripustiť takéto barbarské činy: sú prejavmi nenávisti a neznášanlivosti. Odsudzujem násilie a straty ľudských životov, ktoré spôsobili zármutok mnohým rodinám a všetkým kresťanským komunitám na celom svete. Napadnúť tieto komunity znamená oslabiť naše najzákladnejšie hodnoty. Rešpektovanie náboženskej rozmanitosti a náboženskej slobody je všeobecnou zásadou, ktorá sa musí vyzdvihovať. Tieto útoky, vykonané v mene nejakého extrémistického spiatočníctva z inej éry, majú vytvoriť atmosféru strachu a v konečnom dôsledku je priamo ohrozené pretrvanie týchto starobylých komunít. EÚ musí prejaviť solidaritu s obeťami a musí podporiť orgány, ktoré sa usilujú stíhať páchateľov. Táto požiadavka musí byť základom vzťahov s našimi partnermi, rovnako ako sú ním doložky o ľudských právach. Tolerancia a mier sú úzko späté a ja budem, ako vždy, podporovať opatrenia Európskej únie zamerané na zabezpečenie rešpektovania a presadzovania našich hodnôt, slobôd a práv na celom svete.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Toto spoločné uznesenie si zaslúžilo podporu, pretože počet útokov na kresťanské komunity na svete v roku 2010 stúpol. V Európskej únii sú náboženská sloboda a sloboda prejavu súčasťou našej európskej identity. V tejto súvislosti má kresťanstvo kľúčový význam a je tiež podstatným prvkom európskej kultúry. Náboženskú slobodu upravuje v EÚ článok 10 Charty základných práv Európskej únie, článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a článok 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Návrhy uznesení: (RC-B7-0044/2010)

  Mara Bizzotto (EFD), písomne. – (IT) Európska únia musí byť v rámci svojich vzťahov s Bieloruskom, posledným režimom v Európe a anachronickým príkladom štátneho politického násilia, ktorý je absolútne nekompatibilný s minimálnymi západnými štandardmi demokracie a slobody, maximálne rozhodná. V tomto uznesení Európa opäť prijíma pozíciu rozhodného odsúdenia udalostí, ku ktorým došlo počas nedávnych volieb, a zároveň opakuje svoje odsúdenie toho, čo sa deje v Bielorusku už desaťročia, teda cenzúry informácií, zatýkania a väznenia disidentov a všetkých ostatných vecí, ktoré odsúdeniahodná diktatúra v Minsku pácha každý deň na udržanie kontroly nad občianskou spoločnosťou. Celým svojím srdcom hlasujem za toto spoločné uznesenie.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za uznesenie o situácii v Bielorusku. Viac ako 700 osôb bolo zadržaných za účasť na demonštrácii 19. decembra v Minsku. Väčšina z nich bola prepustená po odpykaní si krátkeho správneho trestu, zatiaľ čo 24 opozičných aktivistov a novinárov vrátane 6 prezidentských kandidátov bolo obvinených z „organizovania masových nepokojov“ sprevádzaných násilnými útokmi a ozbrojeným odporom, za čo by im mohol hroziť trest odňatia slobody až na 15 rokov. Odsudzujeme použitie hrubej sily zo strany polície a útvarov KGB voči protestujúcim v deň volieb. Takéto správanie predstavuje vážne porušenie základných demokratických zásad, ako sú sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, ako aj ľudských práv. Vzhľadom na súčasnú situáciu v Bielorusku chcem naliehavo vyzvať Komisiu, aby aj naďalej poskytovala finančnú pomoc Európskej univerzite humanitných vied (EHU) v litovskom Vilniuse, zvýšila počet štipendií pre bieloruských študentov, ktorí sú prenasledovaní za svoje občianske aktivity a ktorí boli vylúčení z univerzít, a prispela na pomoc pre organizáciu Solidarita s Bieloruskom.

  David Casa (PPE), písomne. – Situácia v Bielorusku sa v priebehu posledných mesiacov zhoršila a v súčasnosti spôsobuje veľké obavy. Ukázalo sa, že uskutočnené voľby v žiadnom prípade nespĺňajú požiadavky na slobodné a spravodlivé voľby v demokracii. Zatknutie a trvalé zadržiavanie prezidentských kandidátov, ako aj násilie voči protestujúcim, je nutné odsúdiť. EÚ by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby ukázala, že takéto udalosti nebude brať na ľahkú váhu, a prípadné opatrenia by rozhodne mali zahŕňať možnosť hospodárskych sankcií voči Bielorusku. Z týchto dôvodov som sa rozhodol podporiť spoločný návrh uznesenia.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Rozhodnutie bieloruských orgánov ukončiť misiu Úradu OBSE je poľutovaniahodné. Tieto orgány boli požiadané o okamžité zrušenie tohto rozhodnutia.

Podobne je odsúdeniahodné aj zablokovanie viacerých dôležitých webových stránok v deň volieb. Platné mediálne právne predpisy v Bielorusku nie sú v súlade s medzinárodnými normami, preto žiadame bieloruské orgány, aby ich preskúmali a zmenili.

Pri hodnotení politickej situácie v Bielorusku bola zistená séria porušení demokratických práv a právnych predpisov. Preto musíme odsúdiť represívne opatrenia proti pokojným protestujúcim, predstaviteľom demokratickej opozície, ako aj proti mnohým aktivistom občianskej spoločnosti, novinárom, učiteľom a študentom.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Na súčasnú politickú a sociálnu situáciu v Bielorusku sa pozerám s istými obavami, ale musím povedať, že aj s veľkou nádejou. Preto bezvýhradne podporujem toto spoločné uznesenie podpísané piatimi parlamentnými politickými skupinami bez Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice. Okrem vyjadrenia poľutovania nad tým, čo sa deje a čo je dobre opísané v uznesení, by som chcel upozorniť aj na konkrétne opatrenia uvedené v tomto uznesení, ktoré musia Rada a Komisia podľa mňa okamžite zrealizovať: uplatnenie hospodárskych sankcií, zmrazenie akejkoľvek finančnej pomoci poskytovanej prostredníctvom Medzinárodného menového fondu a tiež prostredníctvom Európskej investičnej banky a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj, podporu úsilia bieloruskej občianskej spoločnosti všetkými dostupnými prostriedkami s cieľom dosiahnuť spoločnosť s väčšími slobodami a demokraciou, obnovenie zákazu udeľovať víza hlavným bieloruskými predstaviteľom a jeho rozšírenie na vysokých úradníkov, pozastavenie účasti Bieloruska na činnosti Východného partnerstva a na samite Východného partnerstva, ktorý sa uskutoční v Budapešti, a nakoniec zintenzívnenie práce v súvislosti so smernicami týkajúcimi sa rokovania o dohodách o udeľovaní víz a readmisii s cieľom posilniť kontakty medzi obyvateľmi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Bielorusko je jediná krajina na svete, kde polícia ešte stále funguje pod názvom KGB. Tento jednoduchý fakt symbolicky ilustruje typ režimu, ktorý je tam pri moci. Občania Bieloruska požadujú a zaslúžia si efektívne zmeny, ktoré zlepšia ich životné podmienky, budú účinne podporovať demokraciu a umožnia im plnohodnotné politické sebaurčenie. Dúfam, že demokratické krajiny si uvedomia, do akej miery je bieloruský režim neschopný presadzovať demokratizáciu krajiny, a otvorene sa postavia proti represívnym opatreniam a metódam.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Podľa predbežných výsledkov a záverov Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OBSE/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva prezidentské voľby 19. decembra 2010 nespĺňali medzinárodné normy pre slobodné, spravodlivé a transparentné voľby. Preto sa čoskoro musia uskutočniť nové slobodné a demokratické voľby v súlade s normami OBSE.

Okrem toho, hrubé použitie sily zo strany polície a štátnej bezpečnostnej agentúry Bieloruskej republiky proti demonštráciám v deň volieb je neprijateľné. Musím vyjadriť vážne obavy v súvislosti s pokusmi bieloruských orgánov uväzniť Danila Sannikova, trojročného syna prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, a investigatívnu novinárku Irinu Chalipovú, ktorí sú obaja zadržiavaní od volieb 19. decembra.

Musíme tiež odsúdiť všetky represívne opatrenia a naliehavo vyzvať bieloruské orgány, aby okamžite prestali so všetkými formami obťažovania, zastrašovania a vyhrážok voči občianskym aktivistom.

Myslím si, že Rada, Komisia a vysoký predstaviteľ EÚ musia preskúmať politiku EÚ voči Bielorusku vrátane možnosti uplatnenia konkrétnych hospodárskych sankcií a zmrazenia akejkoľvek makrofinančnej pomoci.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Bez ohľadu na našu analýzu situácie v Bielorusku sa nemôžeme podieľať na tomto zjavnom útoku na nezávislosť a národnú suverenitu tejto krajiny a podporovať priame zasahovanie do jej vnútorných záležitostí a do udalostí, ktoré majú právo riešiť jedine Bielorusi a orgány tejto krajiny, s cieľom pokúsiť sa zosúladiť tento štát a jeho orgány so záujmami Európskej únie.

Toto uznesenie je prehliadkou neprijateľných opatrení, ktorých cieľom je zaviesť v Minsku režim, ktorý by bol otvorený záujmom EÚ. Pozrime sa na niekoľko príkladov:

– vyzýva Komisiu, aby všetkými finančnými a politickými prostriedkami podporila úsilie bieloruskej občianskej spoločnosti, nezávislých médií (vrátane staníc TV Belsat, European Radio for Belarus, Radio Racyja a iných) a mimovládnych organizácií v Bielorusku o podporu demokracie a odpor voči režimu;

– vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus registrácie mimovládnych organizácií, ktorým je z politických dôvodov v Bielorusku zamietnutá registrácia, s cieľom umožniť im využívať programy EÚ.

Preto sme nehlasovali za toto uznesenie.

  Sandra Kalniete (PPE), písomne. – (LV) Európska únia musí aktívne vyjadriť svoju pozíciu k udalostiam v Bielorusku. Musíme odsúdiť násilné represálie voči opozícii a falšovanie výsledkov prezidentských volieb. Sloboda je jednou zo základných hodnôt Európskej únie a úspešne môžeme rozvíjať spoluprácu len s tými štátmi, v ktorých sa tieto hodnoty rešpektujú. Preto je prepustenie politických väzňov jednou z podmienok obnovenia dialógu medzi Európskou úniou a Bieloruskom. Týmto vyhlásením musí Európsky parlament vyslať jasný signál vláde Bieloruska, že chceme spoluprácu, nikdy však nebudeme ochotní ignorovať politickú slobodu jednotlivcov či falšovanie výsledkov volieb v prospech hospodárskych záujmov, najmä keď pred viac ako 20 rokmi významná časť poslancov Európskeho parlamentu sama bojovala za slobodu. Proti bieloruskému režimu je nutné zaviesť sankcie, nesmú však postihnúť bieloruských občanov, ktorým musíme otvoriť okno do Európy.

Európske univerzity musia prijať mladých ľudí z Bieloruska, ktorí tam boli vylúčení z univerzít z dôvodu ich politickej činnosti a ktorí už nikdy nebudú môcť získať vzdelanie v Bielorusku vedenom Lukašenkom. Musíme konsolidovať spoluprácu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti v Bielorusku, podporovať ich úsilie a vymieňať si s nimi skúsenosti. Som presvedčená, že ľud Bieloruska si zaslúži demokratický štát, v ktorom sa budú dodržiavať ľudské práva, v ktorom sa uskutočnia spravodlivé voľby a bude sa uplatňovať sloboda prejavu. Ak chce bieloruská vláda s nami spolupracovať, bude musieť rešpektovať tieto podmienky.

  Arturs Krišjānis Kariņš (PPE), písomne. – (LV) Situácia, keď sú na prahu našich dverí, v Bielorusku, brutálne potláčané prejavy demokracie, je z politického hľadiska, i pokiaľ ide o mimovládne organizácie, neprijateľná. Podporil som toto uznesenie, pretože som presvedčený, že podpora zo strany západných spojencov je rozhodujúca pre opozíciu voči autoritárskemu režimu v Bielorusku. Toto je pre Úniu príležitosť vytvoriť spoločnú zahraničnú politiku a rutinne brániť hodnoty, ktoré zastáva. Zároveň musí Európska únia zaviesť sankcie voči autoritárskej vláde Bieloruska a poskytnúť morálnu i finančnú podporu demokratickému hnutiu v Bielorusku.

  Tunne Kelam (PPE), písomne. – Hlasoval som za spoločné uznesenie o Bielorusku, pretože som jeden z jej iniciátorov v mene poslaneckého klubu PPE. Uznesenie sa jasným a jednoznačným spôsobom zaoberá tragickou situáciou v Bielorusku po 19. decembri 2010, ktorú spôsobil jeho diktátor Lukašenko. Chcem preto upozorniť na odsek 15, ktorý vyzýva členské štáty EÚ, aby neoslabovali spoločnú činnosť EÚ dvojstrannými iniciatívami, ktoré by mohli narušiť dôveryhodnosť a efektívnosť európskeho prístupu. Možnosť neuskutočniť majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2014 v Minsku považujem za jednu z najúčinnejších pák v rámci návrhu na vyvinutie nátlaku na bieloruské orgány, aby skončili s represívnou politikou.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Európska únia vždy považovala humanitárnu politiku a ochranu základných ľudských práv za svoje priority. Toto poslanie, ktoré jej dnes umožňuje zohrávať vedúcu úlohu na celosvetovej scéne a vyvážať za svoje hranice zásady demokracie, dodržiavania ľudských práv a zákonnosti, nám umožňuje pochopiť dôvody stojace za návrhom spoločného uznesenia, ktoré vyzýva Bielorusko na rešpektovanie všetkých krokov, ktoré sa uskutočnili v oblasti medzinárodného práva a ľudských práv. Udalosti, ku ktorým došlo počas volieb 19. decembra, sú, žiaľ, dobre známe. Sú charakteristické brutálnym potlačením ľudových demonštrácií proti mnohým očividným prípadom manipulácie hlasovania zo strany polície a agentov tajnej služby. Tieto neprijateľné udalosti viedli Európsky parlament k tomu, aby v nadväznosti na predchádzajúce vyhlásenia svojho predsedu pána Buzeka vyzval Úniu, aby uvalila ťažké sankcie na Bielorusko a začala vyšetrovanie s cieľom rekonštruovať udalosti a odhaliť vinníkov, ktoré vykonajú externé nezávislé orgány.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Krajiny bývalého socialistického bloku veľmi dobre rozumejú politickej situácii v Bielorusku – obmedzeniam osobnej slobody a slobody tlače a médií, ako aj nedemokratickému systému vládnutia. Vzhľadom na nedávne udalosti v Bielorusku po prezidentských voľbách by som chcela upriamiť pozornosť na kroky, ktoré podnikne Európsky parlament spolu s Komisiou a Radou s cieľom zasiahnuť v tejto veci. Koniec koncov, musíme hovoriť o opatreniach na pomoc bieloruskej demokracii a hľadať efektívne spôsoby prehodnotenia politiky EÚ voči Lukašenkovmu režimu. V súčasnej situácii musíme vyvíjať tlak na Minsk a žiadať prepustenie politických väzňov a skončenie prenasledovania novinárov. Z tohto dôvodu som hlasovala za prijatie tohto uznesenia. Ďakujem.

  David Martin (S&D), písomne. – Situáciu v Bielorusku nemožno tolerovať, preto sa pripájam k svojim kolegom a odsudzujem použitie hrubej sily zo strany polície a útvarov KGB voči protestujúcim v deň volieb, najmä brutálny útok na pána Ňakľajeva, ako aj mnohé ďalšie prípady vážneho porušovania základných demokratických zásad, ako sú sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, ako aj ľudských práv, a vyjadrujem svoje obavy v súvislosti s pokusmi bieloruských orgánov uväzniť Danila Sannikova, trojročného syna prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, a investigatívnu novinárku Irinu Chalipovú, ktorí sú obaja väznení od volieb 19. decembra. Pripájam sa k výzve Komisie, aby všetkými finančnými a politickými prostriedkami podporila úsilie bieloruskej občianskej spoločnosti o podporu demokracie a odpor voči režimu.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) Nemali by sme len tak zatvárať dvere a znižovať tým šance na zlepšený dialóg. Zavedenie prísnych sankcií by mohlo svojimi dôsledkami vytvoriť bariéru a ešte viac izolovať krajinu. Najväčší vplyv s veľkou pravdepodobnosťou v konečnom dôsledku pocítia iné osoby ako tie, na ktoré sú sankcie cielené. Mala by pokračovať intenzívna komunikácia medzi EÚ a Bieloruskom s využitím všetkých možností diplomacie a táto komunikácia by sa mala pravidelne vyhodnocovať. Čo sa týka efektívnosti, mal by sa vytvoriť nový druh dialógu, v inej forme a na iných úrovniach vrátane vyváženého, a nie jednostranného hodnotenia. Základným kameňom by však malo byť dôkladné vyhodnotenie doterajších skúseností so vzájomnou komunikáciou medzi EÚ a Bieloruskom, na základe ktorého by sa tieto skúsenosti mohli zapracovať do strategického plánu, ktorý by jasne odzrkadľoval zahraničnú politiku EÚ voči tejto krajine.

To by z dlhodobého hľadiska mohlo viesť k zlepšeniu vzťahov a k začatiu nových projektov spolupráce a prispieť k ďalšiemu rozvoju tejto krajiny a k zachovaniu jej suverenity. Významnú úlohu v tom môže zohrať Východné partnerstvo.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Z rozpravy v tomto Parlamente vyplynul všeobecný konsenzus, že Európa musí dôrazne zareagovať na nedávne udalosti, ku ktorým došlo v Bielorusku po prezidentských voľbách.

Osobne sa domnievam, že by sme mali prijať koordinovaný prístup: kým na jednej strane chce Európa vyvinúť určitý tlak na bieloruskú vládu, na druhej strane nesmie úplne prerušiť spoluprácu s orgánmi v Minsku, čím ale zároveň podporí ich politiku. Takýto prístup by v podstate len poškodil ľudí v Bielorusku. Preto musíme aj naďalej podporovať všetky opatrenia, ktoré pomáhajú občianskej spoločnosti a chránia opozíciu, nezávislé masmédiá a mimovládne organizácie.

Preto sa zdá, že mechanizmy spolupráce medzi Európskou úniou a Bieloruskom by sa vôbec nemali prerušovať, pretože ony samotné môžu skutočne prispieť k blahu krajiny a k jej sociálnemu a demokratickému rastu. Chcem preto vyzvať, aby sa zachoval „kritický dialóg“, ktorý už začalo 27 členských štátov EÚ, s cieľom presvedčiť Bielorusko, že musí vystupňovať svoje odhodlanie približovať sa európskym normám, pokiaľ ide o rešpektovanie demokracie a ochranu ľudských práv.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Situácia v Bielorusku musí znepokojovať všetkých, ktorí veria v demokraciu a princípy právneho štátu. Občania tejto krajiny žijú v režime, ktorý nedodržiava ľudské práva a používa mimoriadne krutú politickú policajnú silu. EÚ musí podporiť všetky snahy vedúce k demokratizácii tohto režimu a k zlepšeniu života miestneho obyvateľstva. Je potrebné skoncovať s útlakom, ku ktorému stále dochádza v Bielorusku.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Môžeme len odsúdiť použitie sily a násilia zo strany polície a KGB voči protestujúcim v deň volieb. Viac ako 600 ľudí bolo zatknutých a uväznených. Zatknutia, prehliadky a ďalšie rozsudky pokračovali aj v priebehu nasledujúcich niekoľkých dní. Tento neprijateľný postoj voči opozícii by nás mal veľmi znepokojovať. Všetky osoby zatknuté z politických dôvodov by mali byť okamžite prepustené. Nesmie už viac dochádzať k prenasledovaniu opozície, demokratických síl či predstaviteľov občianskej spoločnosti.

Postoj, ktorý zaujali orgány, je takisto nepochopiteľný, pretože je v protiklade s tým, ktorý prijali počas volebnej kampane, keď sme boli svedkami vzniku pluralitných síl, skutočnej opozície a aktívnej občianskej spoločnosti. EÚ neuznala oficiálne výsledky volieb. Bez ohľadu na to, či sa proti vláde prijmú opatrenia, alebo nie, tieto opatrenia nesmú trestať ľudí, mimovládne organizácie ani občiansku spoločnosť. Rada pre zahraničné veci bude musieť 31. januára 2011 rozhodnúť o príslušných opatreniach.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V médiách sa objavili komentáre, ktoré hovoria, že opätovné zavedenie sankcií proti bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi, ktoré boli pred viac ako dvoma rokmi uvoľnené, by sa rovnalo priznaniu, že naše dlhodobé úsilie o zbližovanie zlyhalo. Faktom je, že toto úsilie zlyhávalo už predtým, napríklad v čase prezidentských volieb, a ak nie skôr, určite to tak bolo v čase, keď boli zatvorené úrady OBSE v Minsku a Nemecko a Poľsko boli obvinené z pokusov o destabilizáciu.

V mnohých prípadoch však toto uznesenie preháňa problémy, takže v podstate dobrý text je náchylný na kritiku. Napríklad zákaz vstupu všetkých vládnych úradníkov a predstaviteľov súdneho systému do EÚ nesplní svoj zamýšľaný účel. Zrušenie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 2014 by bolo podobným príkladom prehnanej megafónovej diplomacie. Práve z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. – (LT) Súhlasím s tým, že na nasledujúcom zasadnutí Rady pre zahraničné veci by malo dôjsť k zásadnej revízii politiky EÚ voči Bielorusku. Domnievam sa, že nielen v Európskom parlamente a v Komisii, ale aj na ministerskej úrovni a na úrovni vedúcich predstaviteľov štátov sa musí venovať neustála pozornosť Bielorusku a situácii v ňom, pretože Bielorusko je krajina, ktorá má s EÚ spoločnú hranicu. Menovanie koordinátorov EÚ pre bieloruské záležitosti by mohlo zaistiť jednotné kroky EÚ v súvislosti s touto krajinou. Podporujem ustanovenie, že EÚ by mala zmraziť zákaz vydávania víz pre rozšírený zoznam bieloruských predstaviteľov, ale zároveň čo možno najviac otvoriť možnosti kontaktov a cestovania v rámci EÚ pre obyčajných Bielorusov. Litva ide touto cestou, keď s Bieloruskom podpísala dohodu o zjednodušení cezhraničného pohybu a vydáva voľné víza bieloruským občanom. Podporujem aj cieľ stanoviť „najcitlivejšie oblasti“, uskutočniť rozhodnutie o uplatnení cielených sankcií a nasmerovať pomoc EÚ bieloruskej občianskej spoločnosti a upraviť ju podľa jej potrieb. Vyzývam Komisiu, aby našla spôsoby zlepšenia prístupu k nezávislým informáciám pre obyvateľov Bieloruska. Európska univerzita humanitných vied vo Vilniuse je jedným z najúspešnejších dlhodobých rozvojových projektov spolupráce, čo sa týka Bieloruska. V takejto vnútornej situácii v Bielorusku, keď sú všetky možnosti, ako sa stať kritickým, uvedomelým a slobodným občanom, dlhodobo zablokované, sa EHU stáva nielen ostrovom slobodného bieloruského myslenia, ale aj živnou pôdou pre budúcich bieloruských lídrov. Pomoc EÚ tejto univerzite by preto mala nielen pokračovať, ale sa aj zvýšiť. Je to logické a mali by sme to privítať.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Návrh uznesenia obsahuje niektoré veľmi prehnané požiadavky, napríklad obmedzenie víz pre štátnych úradníkov a predstaviteľov súdnictva. Je tu aj zámer bojkotovať majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2014. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Po prezidentských voľbách v Bielorusku 19. decembra 2010, ktoré skončili opätovným zvolením prezidenta Lukašenka, došlo k protestným demonštráciám, ktoré násilne potlačila polícia. Mnohí demonštranti a predstavitelia opozície boli zatknutí a môžu im hroziť prísne tresty. Európska únia nemôže stáť stranou a prizerať sa tomu: všetci musíme zamerať svoju pozornosť na dosiahnutie prepustenia týchto ľudí po tom, čo sa stalo po voľbách. To je jeden z dôvodov, prečo má moje pozitívne hlasovanie slúžiť ako gesto súhlasu so spoločným uznesením o poskytnutí podpory Bielorusku v účasti na procese spolupráce s Európskou úniou. Podľa môjho názoru musíme tento problém riešiť rýchlo, prakticky a s koordinovaným prístupom, ktorý bude aktívne podporovať občiansku spoločnosť a chrániť predstaviteľov opozície a ich rodiny. Moje pozitívne hlasovanie vychádza z potreby, ktorú teraz v EÚ intenzívne cítime, presvedčiť Bielorusko, že musí postupovať smerom k európskym normám, pokiaľ ide o demokraciu a ochranu ľudských práv.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Týmto uznesením Parlament jasne hovorí – v súlade s predbežnými závermi Parlamentného zhromaždenia OBSE a OBSE/ODIHR –, že prezidentské voľby 19. decembra 2010 nesplnili medzinárodné normy pre slobodné, spravodlivé a transparentné voľby, považuje tieto voľby za ďalšiu premárnenú príležitosť na demokratické zmeny v Bielorusku a vzhľadom na mnohé závažné nezrovnalosti zistené OBSE/ODIHR vyzýva na usporiadanie nových volieb za slobodných a demokratických podmienok v súlade s normami OBSE.

Odsudzuje tiež použitie hrubej sily zo strany polície a útvarov KGB voči protestujúcim v deň volieb a konkrétne vyjadruje rozhorčenie nad brutálnym útokom na Uladzimira Ňakľajeva a nad prípadmi vážneho porušovania základných demokratických zásad, ako sú sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, ako aj ľudských práv, a vyjadruje obavy v súvislosti s pokusmi bieloruských orgánov uväzniť Danila Sannikova, trojročného syna prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, a investigatívnu novinárku Irinu Chalipovú, ktorí sú obaja väznení od volieb 19. decembra.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Politika EÚ voči Bielorusku, politika dialógu a podanej ruky, sa ukázala ako neúčinná. Nadišiel preto čas uskutočniť náročné, ale odhodlané rozhodnutia, ktoré budú na jednej strane znamenať sankcie voči režimu, ale ktoré na druhej strane prinesú otvorenosť voči bieloruskej občianskej spoločnosti, pretože bez jej podpory nedôjde v Bielorusku k potrebným zmenám. Práve o tom hovorí toto uznesenie.

Správa: Derk Jan Eppink (A7-0374/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vítam túto správu, pretože Komisia ňou zareagovala na krízu a zároveň uplatnila opatrenia politiky hospodárskej súťaže. Som za to, aby Parlament zohrával úlohu spoločného zákonodarcu v oblasti politiky hospodárskej súťaže, a keďže to nie je možné, vyzývam Komisiu, aby podrobne informovala Parlament o krokoch v nadväznosti na jeho odporúčania a aby vysvetlila prípadné odchýlky od nich. Je poľutovaniahodné, že stále sa nepodarilo zlepšiť rámec hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu, aby bol výhodnejší pre malé a stredné podniky.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009. Súhlasím so stanoviskom spravodajcu, že Parlament by mal zohrávať aktívnejšiu úlohu pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže prostredníctvom zavedenia úlohy spoločného zákonodarcu. S cieľom dosiahnuť tento cieľ musí byť Parlament pravidelne informovaný o všetkých iniciatívach v tejto oblasti. Nepochybujem o tom, že aktívna úloha Parlamentu pri tvorbe politík hospodárskej súťaže EÚ výrazne prispeje k úspešnému vykonávaniu tejto politiky a k neobmedzenému fungovaniu vnútorného trhu, čo sú rozhodujúce predpoklady na udržateľný hospodársky rast v Európskej únii.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Jedna zo zásad Zmluvy o Európskej únii hovorí, že členské štáty musia prijať hospodársku politiku „v súlade so zásadami otvoreného trhového hospodárstva založeného na spravodlivej hospodárskej súťaži“. Účelom politiky hospodárskej súťaže je vytvoriť skutočnú hospodársku súťaž v rámci jednotného trhu pomocou opatrení týkajúcich sa štruktúr trhu a správania jeho aktérov. Voľná hospodárska súťaž podporuje inovácie, znižuje výrobné náklady, zvyšuje hospodársku efektívnosť a tým zvyšuje úroveň konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Správa sa týka antitrustových politík i politík kontroly štátnej pomoci. Obsahuje tiež pravidlá a postupy boja proti správaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž v spoločnostiach a zabraňuje vládam udeľovať štátnu pomoc, ktorá narúša hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu.

Hlasoval som za túto správu, pretože politiku hospodárskej súťaže považujem za kľúčový nástroj umožňujúci Európskej únii dosiahnuť dynamický, efektívny a inovačný vnútorný trh, byť konkurencieschopnou na celosvetovej úrovni a prekonať finančnú krízu. Spotrebitelia najviac získavajú práve účinným uplatňovaním politiky hospodárskej súťaže.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž každý rok uverejňuje správu o politike hospodárskej súťaže EÚ. Európska komisia má veľmi rozsiahle právomoci v tejto oblasti, aby mohla zaistiť riadne fungovanie vnútorného trhu. Rok 2009 poznamenali ťažké krízové podmienky, ktoré musela Európska komisia zobrať do úvahy pri dohľade nad postupmi podnikov. Hlasovala som za uznesenie Parlamentu, pretože žiada Európsku komisiu, aby zaistila, aby sa poslanci EP mohli viac zapojiť do rozhodovacieho procesu v súvislosti s touto politikou, aby sa bral väčší ohľad na služby všeobecného záujmu a aby jej útvary venovali viac pozornosti činnosti podnikov vo finančnom sektore.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Keby sa o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 hlasovalo elektronicky, zdržal by som sa hlasovania. Správa obsahuje niektoré naozaj dobré veci (hodnotenie politiky hospodárskej súťaže, práva spotrebiteľov, inovácie a významnejšiu úlohu pre malé a stredné podniky), ale odsudzujem všeobecný uhol pohľadu, z ktorého bola napísaná: určitú podozrievavosť voči štátnej pomoci – ktorá má byť a priori v konflikte s politikou hospodárskej súťaže – a spôsob obhajoby skorej liberalizácie niektorých odvetví hospodárstva, najmä odvetvia železničnej dopravy, čo považujem za nevhodné.

Tento uhol pohľadu musíme zmeniť a do stredobodu tohto problému opäť postaviť občanov. Môžeme vidieť, že najmä v prípade verejných služieb sú pravidlá o štátnej pomoci neprimerané úlohám, ktoré verejná služba vykonáva, a preto by sa mali prepísať predovšetkým so zreteľom na potreby občanov a sociálnu súdržnosť.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za túto správu o správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2009. Európska komisia rýchlo zareagovala na hospodársku a finančnú krízu a účinne prispôsobila opatrenia politiky hospodárskej súťaže. Chcela by som upriamiť pozornosť na to, že Parlament by sa mal aktívnejšie podieľať na vytváraní politiky hospodárskej súťaže prostredníctvom zavedenia úlohy spoločného zákonodarcu. Okrem toho musí byť Parlament pravidelne informovaný o všetkých iniciatívach v tejto oblasti. Politika hospodárskej súťaže EÚ založená na zásadách otvorených trhov a rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach je základným kameňom úspešného vnútorného trhu a predpokladom vytvárania udržateľných pracovných miest založených na vedomostiach. Chcela by som zdôrazniť potrebu vypracovať jasné pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré by pomohli malým a stredným podnikom (MSP) a boli by pre ne užitočné, pretože úspešné vykonávanie politiky hospodárskej súťaže a neobmedzené fungovanie vnútorného trhu sú rozhodujúce predpoklady udržateľného hospodárskeho rastu v Európskej únii. Naliehavo vyzývam Komisiu, aby sa viac sústredila na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a rovnakých podmienok odchodu z trhu.

  David Casa (PPE), písomne. – Je kľúčové uvedomiť si, že v dôsledku mimoriadnych okolností spojených s finančnou krízou bolo nevyhnutne potrebné vytvoriť určitý stupeň pružnosti v kontexte politiky hospodárskej súťaže EÚ. Je však dôležité pochopiť, že zásady, z ktorých vychádza táto politika, sú otvorené trhy a zaistenie rovnakých podmienok. To sú rozhodujúce podmienky úspešného vnútorného trhu. Podľa môjho názoru táto správa primerane rieši znepokojujúce otázky, ktoré sa objavili v dôsledku krízy. Správa je úspechom aj z hľadiska stanovenia čo najlepšej cesty vpred. Preto som sa rozhodol hlasovať za túto správu.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Správa o politike hospodárskej súťaže je dôležitým dokumentom, ktorý zdôrazňuje, že v časoch krízy je dôležité nielen zaistiť finančnú stabilitu a obnoviť úverové toky, ale musíme zaistiť predovšetkým vytvorenie všetkých podmienok a mechanizmov overovania a kontroly s cieľom účinného fungovania trhov.

Na druhej strane, za takýchto okolností sa musia pravidlá hospodárskej súťaže v prípade potreby uplatňovať pružne bez porušenia zásad, na ktorých sú založené politiky v tejto oblasti. Nesmieme zabúdať, že počas krízy sa ozývalo aj niekoľko hlasov žiadajúcich zavedenie protekcionistických politík, čo by len zhoršilo a predĺžilo krízu.

Politika hospodárskej súťaže je kľúčovým nástrojom, ktorý umožňuje EÚ dosiahnuť dynamický, efektívny a inovačný vnútorný trh, ktorý bude konkurencieschopný na celosvetovej úrovni. Preto sú vítané poznámky a odporúčania v tejto správe v súvislosti s odvetvovými politikami v tejto oblasti, ako aj tie, ktoré sa týkajú rozsahu a cieľov štátnej pomoci.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Politika hospodárskej súťaže EÚ nie je len základnou politikou, na ktorej skutočne stojí európsky právny rámec, ale predstavuje aj základ úspešného vnútorného trhu a udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva. Preto považujem za dôležité, aby Komisia informovala Parlament o jej vývoji a uplatňovaní. Ako všetci vieme, rok 2009 bol mimoriadnym rokom z rôznych dôvodov. Bol to rok, ktorý nasledoval po krachu banky Lehman Brothers (september 2008), ktorý znamenal, že boli prijaté rôzne mimoriadne opatrenia v súvislosti s hospodárskou súťažou, najmä čo sa týka štátnej pomoci, štyroch oznámení týkajúcich sa finančného sektora a dočasného rámca zameraného na ostatné odvetvia. Preto považujem za dôležité vykonať podrobnú analýzu vplyvu týchto opatrení na hospodárstvo a financie v rôznych štátoch a vyhodnotiť ich efektívnosť, aby bolo možné prijať potrebné závery.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie sa týka politiky hospodárskej súťaže v roku 2009 a obsahuje celkový pohľad na všetky opatrenia štátnej podpory odvetvia dopravy v rámci EÚ, ktoré je rozhodujúce z hľadiska existencie trhu bez hraníc a voľného pohybu ľudí, tovarov a služieb.

Hospodárska kríza v priebehu niekoľkých posledných rokov viedla ku krachu mnohých podnikov a je nevyhnutné prijať regulačné opatrenia na zabránenie deformácii tejto činnosti, konkrétne regulovaním podpory tohto odvetvia. Navyše, v periférnych krajinách EÚ došlo k nárastu nákladov v tejto oblasti, pretože boli potrebné finančné prostriedky na obmedzenie dôsledkov tejto situácie.

Vítam preto prijatie tohto uznesenia a vítam vytvorenie súboru opatrení na monitorovanie trhu, záujem o environmentálne otázky v súvislosti s emisiami CO2 a stimulovanie výskumu možností zlepšenia konkurencieschopnosti Európy, konkrétne formou odporúčania, aby Komisia a členské štáty poskytli 3 % investícií do tejto oblasti.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Je neprijateľné, aby v čase prehlbovania finančnej a hospodárskej krízy Európsky parlament prijímal správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2009, ktorá obhajuje hospodársku súťaž a trvá na ďalších liberalizačných opatreniach, konkrétne v odvetví železničnej dopravy, pričom hovorí, že je potrebné dobudovať jednotný trh v tejto oblasti otvorením vnútroštátnych trhov osobnej dopravy. To isté platí aj pre farmaceutické odvetvie, kde žiada Komisiu, aby urýchlila dobudovanie vnútorného trhu s liekmi, ako aj v oblasti telekomunikácií atď.

Máme tu teda správu, ktorá chce rozšíriť liberalizáciu v základných odvetviach s cieľom zlepšiť životné podmienky ľudí, nemyslí však na dosahy na zamestnanosť, ceny a životy ľudí. Zaujímajú ju len zisky hospodárskych a finančných skupín, hoci občas hovorí aj o malých a stredných podnikoch, ktoré ohrozuje neoliberálna politika Európskej únie. Vždy prehliada skutočnosť, že táto takzvaná voľná hospodárska súťaž len umožňuje veľkým spoločnostiam zničiť tie malé, pričom následky postihnú pracovníkov, spotrebiteľov a malých podnikateľov.

Preto sme hlasovali proti tejto správe.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože protekcionizmus a nedodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže by len zhoršili a predĺžili krízu. Politika hospodárskej súťaže je kľúčový nástroj umožňujúci EÚ dosiahnuť dynamický, efektívny a inovačný vnútorný trh, byť konkurencieschopnou na celosvetovej úrovni a prekonať finančnú krízu. Hospodárska súťaž je stále nedokonalá v odvetví energetiky, v poľnohospodárskej výrobe a v iných odvetviach, preto by sa mal Parlament aktívnejšie podieľať na vytváraní politiky hospodárskej súťaže prostredníctvom zavedenia úlohy spoločného zákonodarcu. Aktívna úloha Parlamentu pri tvorbe politík hospodárskej súťaže EÚ výrazne prispeje k úspešnému vykonávaniu tejto politiky a k fungovaniu vnútorného trhu, čo sú rozhodujúce predpoklady a podmienky udržateľného hospodárskeho rastu v Európskej únii.

  Iliana Ivanova (PPE), písomne. – (BG) V súvislosti so správou o hospodárskej politike za rok 2009 by som chcela opätovne zdôrazniť význam opatrení na hodnotenie účinnosti poskytovanej štátnej pomoci. Pre európsky jednotný trh je nesmierne dôležité, aby Komisia vykonala podrobnú analýzu dôsledkov revízie mechanizmov štátnej pomoci, ktorá sa uskutočnila v reakcii na krízu a s cieľom dosiahnuť zdravú hospodársku súťaž a zaistiť rovnaké podmienky v EÚ, uskutočniť finančnú reformu a zabezpečiť vytváranie pracovných miest.

Nesmieme zabúdať, že proces revízie mechanizmov poskytovania štátnej pomoci bol začatý len s jedným účelom: pomôcť hospodárstvam členských štátov dostať sa z krízy. Monitorovaním výsledkov poskytovania štátnej pomoci sa musí Komisia presvedčiť, či prijaté opatrenia nejdú nad rámec pôvodného cieľa, pretože podstatou politiky hospodárskej súťaže EÚ je rovnaká účasť na jednotnom trhu.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) Hlasovali sme o mimoriadne dôležitom dokumente o politike hospodárskej súťaže EÚ. Hospodárska súťaž je základom zdravého fungovania hospodárstva. Na hospodársku súťaž sa musíme pozrieť na celosvetovej úrovni, ako aj vnútri Únie. Na celosvetovej úrovni sa musíme okrem iného zamerať na pravidlá hry na trhu a tiež na stranu nákladov konkurencieschopných výrobcov z krajín mimo Európskej únie. Týka sa to najmä čínskych a kórejských výrobcov. Vítam výzvu na dobudovanie jednotného trhu železničnej dopravy v celej Európe. Zdravé zásady hospodárskej súťaže môžu prispieť k revitalizácii železníc a zvýšiť ich podiel na trhu v oblasti dopravy. To nás môže priblížiť k myšlienke európskeho železničného systému, ktorý bude podobný cestnému systému či systému leteckej dopravy.

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne. – (RO) Rok 2009 bol pre Európsku úniu náročným rokom, poznamenaným mimoriadne vážnou finančnou a hospodárskou krízou, a neboli sme v tom sami. Negatívne dôsledky tejto krízy ťažko zasiahli hospodárstvo a podnikateľské prostredie, ako aj orgány s rozhodovacou právomocou. Kým tieto orgány sa snažili vypracovať politiky, ktoré by minimalizovali dôsledky krízy na reálnu ekonomiku, Európska komisia spolu s členskými štátmi a centrálnymi bankami usilovne pracovali na stabilizácii finančného systému. Tohtoročná správa venuje týmto otázkam osobitnú pozornosť a s uspokojením poukazuje na rýchlu reakciu Komisie a úspešné uplatnenie opatrení politiky hospodárskej súťaže z jej strany. Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že Európska únia potrebuje silnú politiku hospodárskej súťaže založenú na zásadách voľného trhu a spravodlivej hospodárskej súťaže vo všetkých odvetviach, ktorá bude viesť k vzniku úspešného vnútorného trhu a pomôže vytváraniu udržateľných pracovných miest založených na vedomostiach.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu a chcem predovšetkým upozorniť na odsek 105, ktorý vyzýva Komisiu na dobudovanie vnútorného trhu železničnej dopravy. Túto výzvu jednoznačne podporujem.

  Clemente Mastella (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu, pretože na základe opätovne kladného hodnotenia činnosti Európskej komisie v tomto roku dôrazne podporuje aktívnejšiu úlohu Parlamentu pri vytváraní politiky hospodárskej súťaže. Žiadame preto o úlohu „spoločného zákonodarcu“ a o to, aby bol Parlament pravidelne informovaný o všetkých iniciatívach v tejto oblasti. Chceme zdôrazniť, že politika hospodárskej súťaže EÚ založená na zásadách otvorených trhov a rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach je základným kameňom úspešného vnútorného trhu a predpokladom vytvárania udržateľných pracovných miest. Preto zdôrazňujeme našu výzvu na väčšiu konzistentnosť medzi všetkými politikami EÚ a prioritami stanovenými v rámci stratégie EÚ do roku 2020 týkajúcimi sa rastu a pracovných miest. Je potrebné vypracovať jasnejšie pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré budú podporovať rast malých a stredných podnikov, ktoré sú motorom rastu vo všetkých našich hospodárstvach. Zároveň vyzývame členské štáty, aby aktívne spolupracovali s Komisiou pri vypracúvaní a hodnotení dočasných pravidiel vytvorených v reakcii na finančnú a hospodársku krízu prostredníctvom presných a podrobných správ o ich uplatňovaní a efektívnosti.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa je ódou na voľnú a nedeformovanú hospodársku súťaž, ktorú považuje za neomylný liek na finančnú krízu. V skutočnosti je to naopak. Hospodárska súťaž je choroba, nie liek. Táto správa je absurdným krédom. Hlasujem proti nej.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Analýza správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 ukázala, že hospodárska kríza, ktorá sa začala v roku 2008, mohla mať určitý vplyv na túto politiku, a to aj preto, lebo členské štáty poskytovali pomoc svojim hospodárstvam rôznymi spôsobmi. Je čas analyzovať dôsledky tejto pomoci na vnútorný trh a povedať, či narušila voľnú hospodársku súťaž. Nesmieme zabúdať, že politika hospodárskej súťaže EÚ je založená na zásadách otvorených trhov a na pláne činnosti, ktorý je rovnocenný vo všetkých odvetviach. Toto predstavuje základ úspešného vnútorného trhu a je to predpokladom vytvárania udržateľných pracovných miest založených na vedomostiach.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Finančná a hospodárska kríza, ktorá rozkolísala finančné trhy, prirodzene zasiahla aj politiku hospodárskej súťaže. Tento vplyv je badateľný v raste rozpočtových schodkov a verejného dlhu v mnohých členských štátoch, čo spomaľuje hospodársku obnovu, ako aj v štátnej podpore poskytovanej v reakcii na finančnú krízu.

Vládne záruky viedli k rôznym efektom a deformáciám, napríklad k obmedzeniu poskytovania súkromných úverov a tiež k vplyvu na stratégiu dôchodkových fondov. Európska politika hospodárskej súťaže by mala zaručiť konkurencieschopnosť vnútorného trhu na svetovej úrovni. Je len málo pochybností o tom, že v tejto oblasti má zmysel koordinovaný prístup. Nemal by sa však zvrhnúť na útok na suverenitu. Z tohto dôvodu som hlasoval proti tejto správe.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pána Eppinka o politike hospodárskej súťaže za rok 2009, pretože politika hospodárskej súťaže je rozhodujúcim nástrojom boja proti dôsledkom hospodárskej krízy. Čo sa týka hospodárskej súťaže v roku 2009, po ozdravení finančného sektora Komisia vykonala a stále vykonáva dôležitú úlohu dohľadu nad tým, ako banky splácajú štátnu pomoc vyplatenú s cieľom revitalizovať hospodárstvo. Predovšetkým treba podporovať malé a stredné podniky (MSP). Keďže MSP majú v európskom hospodárstve ako takom kľúčovú úlohu pre svoj veľký inovačný potenciál, potrebujú jasné, spravodlivé a nediskriminačné pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré by umožnili cezhraničné transakcie a využívanie trhu EÚ prostredníctvom efektívneho využívania jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA).

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Celkovo sme predloženú správu podporili, hoci sme prehrali v niektorých dôležitých hlasovaniach týkajúcich sa ekologických daní. Vo všeobecnosti bol však tento text dosť dobrý na to, aby sme ho nakoniec podporili (pravda, bez nadšenia).

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Je čoraz evidentnejšie, a to aj na základe správy Komisie o politike hospodárskej súťaže v Európe za rok 2009, že politika hospodárskej súťaže je kľúčovým nástrojom, ktorý pomôže Európskej únii dosiahnuť dynamický, efektívny a inovačný vnútorný trh, byť konkurencieschopnou na celosvetovej úrovni a prekonať finančnú krízu.

V tejto súvislosti musí mať Európsky parlament aktívnejšiu úlohu, počnúc zvýšením jeho zapojenia do všetkých iniciatív Komisie v tejto oblasti, pretože Komisia je jediným celoeurópskym orgánom zodpovedným za hospodársku súťaž. Správa poukazuje na to, že malé a stredné podniky sú mimoriadne dôležité pre celé európske hospodárstvo, zdôrazňuje ich veľký inovačný potenciál a opakuje svoju predchádzajúcu požiadavku na Komisiu, aby prijala nové iniciatívy so zameraním na spravodlivé a nediskriminačné podmienky hospodárskej súťaže pre takéto spoločnosti.

  Czesław Adam Siekierski (PPE), písomne. – (PL) Chceme, aby bol vnútorný trh efektívny, dynamický a inovačný. Politika hospodárskej súťaže je tým pravým nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov. Prioritou na nasledujúce obdobie je zaistiť trvalý rast zvyšovaním úrovní zamestnanosti, čo bude viesť k posilneniu našej konkurencieschopnosti. Prispeje to k zlepšeniu postavenia Únie vo svete a umožní nám to prekonať krízu, ale predovšetkým to zvýši kvalitu života našich občanov. Ak bude správne fungovať hospodárska súťaž na trhu s tovarmi a službami, dokážeme spotrebiteľovi zaručiť lepšiu kvalitu, nižšie ceny a väčší výber. Musíme pamätať najmä na malé a stredné podniky, ktoré nielenže poskytujú pracovné miesta väčšine občanov, ale majú aj veľký potenciál z hľadiska inovácií. Preto je veľmi dôležité vytvoriť spravodlivé a nediskriminačné podmienky na ich fungovanie a stanoviť veľmi jasné a transparentné pravidlá hospodárskej súťaže. Efektívne využívanie nástrojov politiky hospodárskej súťaže zo strany Komisie umožnilo stabilizáciu hospodárstva a zmiernenie dosahu hospodárskej krízy na podniky a spotrebiteľov. V roku 2009 bola potrebná pomoc na zachovanie integrity a konkurencieschopnosti jednotného trhu. Politika štátnej pomoci je kľúčovým prvkom politiky hospodárskej súťaže, pretože poskytuje záruku rovnakých príležitostí všetkým obchodníkom pôsobiacim na jednotnom trhu. Táto pomoc by sa však mala monitorovať, aby nenarúšala fungovanie trhu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Analýza správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2009, ktorú pripravila Európska komisia, nám umožňuje urobiť závery v súvislosti s výhodami tejto európskej politiky. Európska politika voľnej hospodárskej súťaže je jednou z kľúčových politík európskej integrácie. Základnou koncepciou je vytvoriť vnútorný trh, v ktorom budú môcť jeho hospodárski aktéri voľne začínať a vykonávať svoju činnosť. Ako sa hovorí v tomto dokumente, domnievam sa, že je potrebné vytvoriť jasné pravidlá hospodárskej súťaže, aby bolo zakladanie malých a stredných podnikov (MSP) skutočnou príležitosťou. Európska únia v súčasnosti prechádza jedným z najťažších období hospodárskej a finančnej krízy v celej svojej histórii a činnosť MSP je rozhodujúca pre opätovné naštartovanie hospodárstva. S radosťou pozorujem rozvoj lepšej synergie medzi politikou hospodárskej súťaže a politikou ochrany spotrebiteľa. Ľutujem však, že na trhu s energiou je stále nespravodlivá hospodárska súťaž, a podporujem výzvu v tomto dokumente, o ktorom sa dnes hlasovalo, aby Európska komisia pozorne monitorovala realizáciu tretieho balíka pre liberalizáciu trhu s energiou členskými štátmi.

  Derek Vaughan (S&D), písomne. – Plne podporujem výzvy v rámci tohto uznesenia na posilnenie pravidiel v oblasti politiky hospodárskej súťaže. Kompenzácie jednotlivcov a firiem v prípadoch, keď bolo porušené antitrustové právo EÚ, veľmi pomôžu odradiť spoločnosti a jednotlivcov od porušovania týchto právnych predpisov. Tento návrh je dobre vyvážený a žiada vytvorenie širokej škály nástrojov na odradenie ľudí od porušovania pravidiel vrátane individuálnej zodpovednosti, transparentnosti a zodpovednosti firiem, práva na obranu a riadny proces. Som rád, že návrh nezašiel až tak ďaleko ako americký návrh, kde úroveň pokút viedla k obrovským škodám a následným stratám pracovných miest.

Správa: Michael Gahler (A7-0377/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu berúc do úvahy skutočnosť, že tri členské štáty EÚ sú členmi Arktickej rady, pričom Island rokuje o členstve v nej. EÚ zohráva dôležitú úlohu v tomto regióne a v súčasnosti má spoločné kompetencie vo viacerých oblastiach, ako aj výlučné kompetencie v oblastiach, ako je napríklad rybné hospodárstvo. Okrem toho EÚ zohráva vedúcu úlohu v určitých politikách, ako je napríklad výskum v oblastiach životného prostredia a zmeny klímy. Okrem tejto situácie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že niektorí arktickí partneri už sú hlavnými dodávateľmi energie, surovín a rýb do Európy. Rozmanitosť zdrojov a potenciál pre alternatívne zdroje energie možno rozvíjať iba systematickým prístupom k životnému prostrediu a pomocou plánov integrovaného riadenia. Rozvoj nových obchodných trás môže mať takisto prínos pre európske hospodárstvo vzhľadom na privilegované postavenie Európy k dodávateľským službám, ako je napríklad pokrytie satelitným navigačným systémom Galileo.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o trvalo udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe. Súhlasím s tým, že existuje potreba jednotnej, koordinovanej politiky EÚ v arktickom regióne, v ktorej sú jasne definované priority EÚ, potenciálne úlohy a stratégia so zohľadnením arktických obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, vplyvu zmeny klímy na región a odlišného geopolitického významu Arktídy vo väčšom meradle. Arktída je citlivý región, kde sú účinky zmeny klímy mimoriadne viditeľné a majú závažný vplyv na ostatné regióny sveta. Z tohto dôvodu je najlepšou ochranou Arktídy dlhodobá a ambiciózna globálna dohoda o klíme. Rýchle otepľovanie Arktídy však má za následok, že je okrem toho nevyhnutné pracovať na prípadných ďalších krátkodobých opatreniach na obmedzenie otepľovania Arktídy. Je to mimoriadne dôležité najmä vzhľadom na stúpajúci záujem o využívanie zdrojov. Nesmieme zabúdať ani na pôvodné obyvateľstvo, ktorého hospodárstvo vo veľkej miere spočíva na trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, a preto je zmiernenie zmeny klímy a jej dôsledkov a právo pôvodného obyvateľstva na neznečistené prírodné prostredie takisto otázkou ľudských práv.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Odhaduje sa, že približne pätina neobjavených svetových zásob uhľovodíkov sa nachádza v regióne Arktídy. Tento región je takisto veľmi dôležitou trasou svetovej námornej dopravy. Dostupnosť a bezpečnosť týchto prepravných trás preto musia byť najdôležitejšie. Hoci Únia nemá pobrežie tohto oceánu, Európanov, samozrejme, veľmi ovplyvňuje to, čo sa deje v Arktíde. Z tohto dôvodu som hlasovala za toto uznesenie, ktoré schvaľuje stratégiu pre ďaleký sever. Únia musí zohrať úlohu svetovej mocnosti, a to presadením svojich záujmov v regióne, ako aj potreby dobrého celosvetového riadenia prírodných zdrojov a problémov v oblasti životného prostredia, ktoré budú určite vznikať. Pri tejto príležitosti sa výslovne poukázalo na úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohlo zohrať pristúpenie Islandu.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o trvalo udržateľnej politike na ďalekom severe, pretože zmena klímy je hlavnou hnacou silou zmeny na Arktíde, tak ako kdekoľvek inde. Vládne všeobecná zhoda v tom, že Arktída je región, ktorý rýchlejšie a vo väčšej miere ovplyvňuje zmena klímy a znečistenie s pôvodom v priemyselných alebo rozvojových častiach sveta. Touto otázkou je potrebné zaoberať sa na celosvetovej úrovni, keďže jej príčiny sú mimo Arktídy a postupne tiež ovplyvnia celý svet. EÚ už teraz stojí na čele výskumu, politiky životného prostredia a zmeny klímy v medzinárodnom kontexte a bude to tak aj naďalej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a so zreteľom na dnešný príspevok EÚ a jej členských štátov, čo sa týka výskumu, financovania a jej vplyvu prostredníctvom právnych predpisov EÚ na životné prostredie, klímu, rybné hospodárstvo atď., ako aj na možnosti budúcej spolupráce v otázkach, ako je rozvoj mapovania a námornej bezpečnosti, hospodársky rozvoj a pod., možno vyvodiť závery, že EÚ môže vo veľkej miere prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju Arktídy. Tento región bude mať obrovský význam pre svet, ktorý sa prispôsobuje zmene klímy a stojí pred otázkami, ako je zvyšovanie počtu obyvateľstva a nedostatok zdrojov.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Účinky zmeny klímy majú na arktický región väčší vplyv ako na hociktorý iný región. Musíme bojovať s dôsledkami zmien, ktoré ovplyvňujú oblasti siahajúce od životného prostredia a klímy až po geopolitiku lodných trás a bezpečnú dodávku zdrojov.

Keďže nástup nových hospodárstiev spôsobuje zvyšovanie dopytu po zdrojoch, energii a nerastoch, prirodzeným záujmom EÚ je zaistiť bezpečnosť dodávok zdrojov a energie, ktoré potrebujú obyvatelia a priemysel v Európe.

Čo sa týka geopolitickej situácie, podstatne by sa zmenila, keby úspešne prebehli rokovania Islandu o pristúpení k EÚ. Pristúpenie Islandu by tiež posilnilo prítomnosť EÚ v regióne.

EÚ môže vo veľkej miere prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju Arktídy, regiónu, ktorý bude mať obrovský význam pre svet prispôsobujúci sa zmene klímy a stojaci pred otázkami, ako sú zvyšovanie počtu obyvateľstva a nedostatok zdrojov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Tri členské štáty – Dánsko, Švédsko a Fínsko – sú súčasťou Arktickej rady, v ktorej je EÚ pozorovateľom. Majúc na pamäti, že 40 % svetového námorného obchodu uskutočňujú členské štáty EÚ, je nevyhnutné zaručiť bezpečnosť nových svetových trás cez Arktídu najmä pre členské štáty EÚ. Podobne ako autor tejto správy sa domnievam, že spolupráca na ochrane krehkého životného prostredia Arktídy, záujmov obyvateľov a rozvoja regiónu je veľmi vítaná.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) V súčasnej situácii, keď je prioritou boj proti zmene klímy, ochrana a podpora arktického regiónu sú najdôležitejšie nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj z hľadiska hospodárskeho rozvoja, celosvetovej stability a bezpečnosti. Potenciál regiónu, pokiaľ ide o dodávky obnoviteľnej energie a rýb, je mimoriadne dôležitý v tom zmysle, že trvalo udržateľné využívanie zdrojov tohto regiónu je kľúčové.

V tomto procese však musíme pripísať dostatočnú závažnosť záujmom pôvodného obyvateľstva. Z tohto pohľadu Európska únia môže a musí prevziať hlavnú úlohu v ochrane kultúry, jazyka, zvykov a životných podmienok týchto pôvodných spoločenstiev. Inak budú ohrozené všetky stratégie zasahovania s cieľom zabezpečiť mimoriadne dôležitý región pre budúcnosť svetovej populácie a planéty. Chcel by som zdôrazniť dôležitosť zaručenia najlepších podmienok pre vedecký výskum.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o trvalo udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe. V dôsledku účinkov zmeny klímy, ktorá je hlavným impulzom vývoja, priťahuje oblasť Arktídy čoraz väčšiu pozornosť. Európa nielenže nesie určitú zodpovednosť, keďže je jedným z hlavných pôvodcov znečisťovania a emisií skleníkových plynov, ale má tiež osobitný záujem o Arktídu, pretože sa bude musieť vyrovnať s dôsledkami zmeny, ktorá sa tam odohráva, a to počnúc otázkami životného prostredia a zmeny klímy až po geopolitické otázky súvisiace s trasami lodnej dopravy a bezpečnosťou dodávok zdrojov. Je nevyhnutné sformulovať politiku EÚ týkajúcu sa arktického regiónu s veľmi konkrétnymi a komplexnými návrhmi, od zapojenia pôvodných obyvateľov do dialógu, stability a bezpečnosti v regióne až po rozmery budúcich projektov z hľadiska životného prostredia a zmeny klímy. Pôvodné obyvateľstvo má právo na neznečistené životné prostredie.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Región Severného ľadového oceána nadobúda čoraz väčší význam nielen pre európsky kontinent, ale aj pre celý svet. Zmena klímy, ktorá prebieha na ďalekom severe, bude mať obrovský význam pre celé ľudstvo. Je absolútne nevyhnutné sústrediť úsilie na vedecký výskum a vytvoriť plán na riešenie týchto zmien. Arktída je tiež oblasťou zdrojov, ako sú napríklad uhľovodíky, a potenciálu na získanie obnoviteľnej energie, ako je napríklad veterná alebo vodná energia.

Ďalším hospodársky dôležitým zdrojom sú ryby, ktoré majú zásadný význam v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou. Nesmieme zabudnúť ani na námorné dopravné trasy, ktoré uľahčujú medzinárodný obchod a umožňujú lepšiu výkonnosť mnohým podnikom. Vo všetkých týchto oblastiach Európska únia môže a mala by prispieť, čím by pomohla rozvoju regiónu a nastaveniu nových štandardov v snahe o ochranu životného prostredia našej planéty.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Ďaleký sever je bohatý na zdroje a energiu a otvorí nové námorné trasy, ktoré by mohla využívať Európska únia. Nerastné zdroje, ktoré sa tam nachádzajú, sú cenné, a preto sa s nimi musí ako s takými zaobchádzať. Pri získavaní surovín je dôležité, aby ekologický systém nebol príliš nepriaznivo ovplyvnený. Aj pôvodné obyvateľstvo potrebuje osobitnú ochranu a prístup. Arktída je lokalitou svetového dedičstva a za takú sa musí považovať. Z tohto dôvodu by sme sa mali sústrediť na ochranu tohto dedičstva, nie na využívanie zdrojov. Podporujem správu o trvalo udržateľnej politike na ďalekom severe, ktorú vypracoval môj kolega poslanec pán Gahler.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Ako uvádza správa pána Gahlera: „Výzvy, ktorým čelí Arktída, sú globálne, a mali by sa preto týkať všetkých relevantných aktérov.“ Otázka arktického regiónu si teraz vyžaduje našu sústavnú pozornosť viac ako kedykoľvek predtým pre znepokojujúce problémy spôsobené účinkami zmeny klímy. Arktída je geopoliticky veľmi dôležitý región, kde sa nachádza pätina neobjavených svetových zásob uhľovodíkov. Skutočnosť, že tri členské štáty EÚ – Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktickými krajinami, vysvetľuje záujem Únie o zabezpečenie toho, aby sa ekologické faktory odteraz oveľa viac brali do úvahy ako v súčasnosti. Únia vždy bojovala za životné prostredie a vždy vyvíjala veľké úsilie na jeho ochranu prostredníctvom preventívnych opatrení. Výsledkom dnešného hlasovania v Parlamente opäť dôrazne potvrdzuje svoj postoj.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam návrh politiky EÚ pre ďaleký sever, ale akákoľvek podobná politika si musí uvedomovať potrebu ochraňovať krehké životné prostredie Arktídy a zdôrazňovať dôležitosť celkovej stability a mieru v regióne. Mala by zdôrazňovať, že EÚ by mala pri ochrane a rozvoji regiónu uplatňovať politiku, ktorá zaručí, že opatrenia na riešenie environmentálnych problémov zohľadnia záujmy obyvateľstva arktickej oblasti vrátane jej pôvodného obyvateľstva. Mala by tiež zdôrazňovať podobnosť medzi oznámením Komisie a politickými dokumentmi v arktických štátoch, čo sa týka prístupu, analýzy a priorít, a mala by zdôrazňovať, že sa treba zapájať do politík, ktoré berú do úvahy záujmy týkajúce sa trvalo udržateľného riadenia a využívania pozemných a morských neobnoviteľných a obnoviteľných prírodných zdrojov v arktickej oblasti, ktoré sú zase dôležitými zdrojmi pre Európu a predstavujú hlavný zdroj príjmov obyvateľov regiónu.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o trvalo udržateľnej politike na ďalekom severe, ktorá zdôrazňuje potrebu rozvíjať dialóg s pôvodnými arktickými spoločenstvami s cieľom lepšie pochopiť ich životné podmienky a kultúru. Táto myšlienka, ktorá sa v texte veľakrát opakuje, je kľúčová. Záujmy Európskej únie musia odrážať záujmy pôvodného obyvateľstva s cieľom chrániť a rozvíjať arktický región. Žiadame konkrétne opatrenia na ochranu kultúry, jazyka a zvykov týchto ľudí, čo si vyžaduje pravidelný dialóg medzi ich zástupcami a inštitúciami EÚ. Žiadame Európsku komisiu, aby zabezpečila záujmy pôvodného obyvateľstva pri rokovaní o obchodných zmluvách. Nesúhlasím teda s európskym nariadením o zákaze výrobkov z tuleňa, čo je z hľadiska trvalo udržateľného riadenia zdrojov proti záujmom, kultúre a zvykom arktických spoločenstiev. Toto nariadenie, ktoré právom spochybnili Kanada a Nórsko, podkopáva záujmy Európskej únie v arktickom regióne a podľa môjho názoru by sa malo zrušiť.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Táto správa obhajuje trvalo udržateľné využívanie Arktídy, ale zbavuje ropné a plynárenské spoločnosti akejkoľvek zodpovednosti v tejto súvislosti. Nerešpektuje pripomienky ekológov o drancovaní v tomto regióne, ktorý je nevyhnutný na prežitie ľudstva. Čo je ešte horšie, v žiadnom bode nezohľadňuje obmedzenie investícií do využívania neobnoviteľných zdrojov na ďalekom severe v prospech výskumu obnoviteľnej energie. Táto správa potvrdzuje ekologický zločin. Budem hlasovať proti nej.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) O vzťahu, ktorý existuje medzi EÚ a Arktídou, niet pochýb, keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktické krajiny a Fínsko i Švédsko sa čiastočne rozprestierajú za severným polárnym kruhom. Vzhľadom na príspevok EÚ a jej členských štátov, čo sa týka výskumu, financovania a vplyvu prostredníctvom právnych predpisov EÚ na životné prostredie, klímu, rybné hospodárstvo a iné oblasti, ako aj na možnosti budúcej spolupráce v otázkach, ako je rozvoj mapovania a námornej bezpečnosti, hospodársky rozvoj a pod., možno vyvodiť závery, že EÚ môže vo veľkej miere prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju Arktídy. Tento región bude kľúčový pre svet, ktorý sa musí prispôsobiť zmene klímy, zvyšovaniu počtu obyvateľstva a nedostatku zdrojov.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Arktický región priťahuje čoraz väčšiu pozornosť v dôsledku účinkov zmeny klímy, hlavného faktora jeho vývoja. Európska únia významne prispieva k zmene klímy, a preto musí zohrávať vedúcu úlohu v boji proti tomuto javu. V dôsledku rastúcej potreby prírodných zdrojov najmä v EÚ predstavuje Arktída dôležitú a rozmanitú možnosť z hľadiska dodávok energie (plynu, obnoviteľnej energie), surovín a rýb. EÚ sa musí angažovať v politikách, ktoré zohľadňujú trvalo udržateľné riadenie a využívanie prírodných zdrojov v regióne z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a organizácie. Žiadosť Islandu o členstvo v EÚ zdôrazňuje potrebu vytvorenia politiky pre Arktídu koordinovanej na európskej úrovni. Európska únia je zodpovedná za stanovenie správnej rovnováhy medzi ekologickými problémami a bojom o využívanie prírodných zdrojov a za zohľadnenie záujmov ľudí žijúcich v arktickom regióne.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Nevyčísliteľné nerastné zdroje Arktídy urobili z tejto oblasti predmet búrlivej diskusie. Odhaduje sa, že pod ľadom sa nachádza 90 miliárd barelov nevyužitej ropy. Existuje, samozrejme, istý pocit znepokojenia, že práve spoločnosť British Petroleum, ktorá vlani spôsobila katastrofu v Mexickom zálive, by teraz mala ťažiť zdroje v tomto citlivom životnom prostredí, kde sú v porovnaní s Mexickým zálivom oveľa zložitejšie podmienky. Napokon je skutočnosťou, že arktický región je v súčasnosti konečným miestom uskladnenia svetových emisií ortuti. Vzhľadom na globálne otepľovanie a očakávané dôsledky je toto problém, ktorý nemožno podceňovať. Hlasoval som za túto správu, pretože poskytuje vyvážený pohľad na všetky súvisiace faktory.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Zmena klímy, ktorá ovplyvnila arktický región v posledných rokoch, zdôrazňuje zodpovednosť, ktorú by Európska únia mala prijať v tejto dôležitej a naliehavej situácii. Tieto účinky sú väčšie v Arktíde ako v iných regiónoch a stúpanie hladiny oceánu a zmena klímy nie sú ničím iným ako dôsledkom skleníkových plynov, ktoré EÚ sústavne produkuje. Domnievam sa, že môj hlas za trvalo udržateľnú politiku na ďalekom severe je veľmi dôležitý, keďže región potrebuje zabezpečenie a ochranu, pretože musí čeliť ničivým ekologickým dôsledkom, ktoré nezávisia priamo od jeho vlastného územia, ale od industrializovanejších európskych krajín. Problém preto treba riešiť na celosvetovej úrovni, keďže jeho príčiny sa nachádzajú mimo Arktídy, ale na druhej strane ovplyvňujú celú planétu. Okrem toho má región rozsiahle prírodné zdroje energie a nerastov a EÚ má záujem zaručiť bezpečnosť dodávok potrebných pre európske obyvateľstvo a priemysel. Arktída je teda hlavným dodávateľom energie, surovín a tiež rýb do Európy.

  Teresa Riera Madurell (S&D), písomne. – (ES) Správa Parlamentu o ďalekom severe, ktorá bola dnes prijatá, predstavuje dôležitý krok vpred pri príprave usmernení pre európsku politiku o arktickom regióne. Zmena klímy a z nej vyplývajúce topenie ľadovcov spôsobujú zmeny v regióne a znepokojenie arktických štátov, ktoré pohotovo definovali stratégie na riešenie možností, ktoré vznikajú. Presnejšie povedané, topenie ľadovcov otvára nové možnosti na vytvorenie nových navigačných trás a na využívanie prírodných zdrojov. Podporila som túto správu, pretože zdôrazňuje zodpovednosť EÚ v procese zmeny klímy, ktorá mení tvár Arktídy, ako aj potrebu primerane konať s cieľom zmierniť tento proces.

Správa takisto uznáva oprávnený záujem EÚ zohrávať úlohu v novej situácii a zdôrazňuje nevyhnutnosť využiť príležitosti, ktoré vznikajú podporou trvalo udržateľného rozvoja v oblasti jej obyvateľmi, najmä pôvodnými spoločenstvami. Je rovnako dôležité poznamenať, že správa signalizuje potrebu predovšetkým dodržiavať medzinárodné právo pri akejkoľvek činnosti v Arktíde a po druhé potrebu zaujať kooperatívny prístup k riadeniu regiónu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V dôsledku účinkov zmeny klímy, ktorá je hlavným impulzom vývoja, priťahuje oblasť Arktídy čoraz väčšiu pozornosť. Jej účinky sú vo väčšom rozsahu ako v iných regiónoch sveta. Tieto zmeny zároveň ovplyvňujú iné regióny sveta v dôsledku stúpania hladín oceánov na jednej strane a vplyvom na klímy priľahlých regiónov na druhej strane. Európa teda nielenže nesie určitú zodpovednosť, pričom je jedným z hlavných pôvodcov znečisťovania a emisií skleníkových plynov, ale má tiež osobitný záujem o Arktídu, pretože sa bude musieť vyrovnať s dôsledkami zmien, ktoré sa tam odohrávajú, a to počnúc otázkami životného prostredia a zmeny klímy až po geopolitické otázky súvisiace s trasami lodnej dopravy a bezpečnosťou dodávok zdrojov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podporila som túto dohodu, pretože zmena klímy a znečisťovanie s pôvodom v priemyselných častiach sveta už pred časom, žiaľ, zasiahli aj Arktídu. Táto oblasť sa často opisuje ako nedotknutá, ale neplatí to už mnoho rokov. Na rozdiel od Antarktídy je Arktída obývaná a jej prírodné zdroje sa tradične využívajú na úkor životného prostredia.

V roku 1996 v snahe obmedziť tento jav bola založená Arktická rada na ochranu životného prostredia v tomto regióne. K jej členom patria tri členské štáty EÚ – Švédsko, Dánsko a Fínsko. Rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva budú potrebovať čoraz viac zdrojov, ktoré sa nachádzajú v bohatých zásobách na Arktíde. Energia, nerasty, ryby, plyn, ropa, veterná energia a energia morských vĺn sú bohato zastúpené v tomto regióne, v dôsledku čoho sa región stáva obeťou špekulácií.

Správa: Traian Ungureanu (A7-0378/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora. Robím tak po prvé pre návrh Komisie na rozvoj stratégie na stanovenie merateľných cieľov a odvetvových partnerstiev na uľahčenie spoločných projektov, okrem iných dôležitých opatrení. Mojím druhým dôvodom je, že spravodajca predstavuje potrebu aktuálneho zhodnotenia činnosti EÚ v čiernomorskom regióne. Mojím posledným dôvodom je vážne roztrieštenie financovania tejto stratégie, keďže je financovaná rôznymi nástrojmi. Aby sme skoncovali s týmto roztrieštením, navrhuje sa, aby táto stratégia mala vlastné financovanie.

Takisto súhlasím s odporúčaniami predloženými v tejto správe vzhľadom na vytvorenie silnejšieho politického rámca vrátane jednotného prístupu EÚ k tomuto regiónu, ktorý sa musí posilniť zavedením konkrétneho akčného plánu a primeranými ľudskými a finančnými zdrojmi.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto uznesenie o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora. Súhlasím s názorom spravodajcu, že vzhľadom na strategickú dôležitosť čiernomorského regiónu pre EÚ a na pomerne obmedzené výsledky Čiernomorskej synergie by sa mala zaviesť stratégia, ktorá by umožnila prehĺbenie súladu a zviditeľnenie činnosti EÚ v tomto regióne, a že stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora by mala byť neoddeliteľnou súčasťou širšej vízie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Tri roky po vytvorení Čiernomorskej synergie analýza súčasnej situácie poukazuje na to, že v prvom rade chýba jasný, ucelený a aktuálny obraz o výsledkoch uplatňovania Čiernomorskej synergie. Z tohto dôvodu by mala stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora v prvom rade zaviesť silnejší politický rámec a posilniť zapojenie EÚ v čiernomorskom regióne. Podporujem stanovisko, že medzi hlavné ciele stratégie pre oblasť Čierneho mora by malo patriť vybudovanie priestoru mieru, stability a prosperity v čiernomorskom regióne a tiež zaistenie energetickej bezpečnosti EÚ. Z tohto dôvodu by sa bezpečnosť, dobrá správa vecí verejných, energetika, doprava, životné prostredie, sociálno-hospodársky a ľudský rozvoj mali považovať za prioritné oblasti. Pre bezpečnostný rozmer Čierneho mora je veľmi dôležité zahrnúť rozhodné opatrenia zamerané na posilnenie demokratického poriadku, dobrej správy vecí verejných a budovanie kapacít štátov.

  Sophie Auconie (PPE), písomne. – (FR) Už 50 rokov Európska únia prináša mier a stabilitu obyvateľstvu západnej Európy. Napriek tomu nesmieme zabúdať, že naše susedné krajiny naďalej trápia závažné nepokoje. Únia musí byť citlivá na túto situáciu a musí dať nový impulz stratégii pre čiernomorský región. Toto uznesenie prináša takúto reakciu, a preto som zaň hlasovala. Vytvára nový rozpočtový riadok, ktorý uprednostní financovanie rozvojových projektov v malom rozsahu a cezhraničnej spolupráce a posilní ľudské zdroje. Systém včasného varovania bude fungovať na predchádzanie konfliktom a ako nástroj na posilňovanie dôvery v regióne vďaka predpovediam akéhokoľvek stupňovania násilia. Uznesenie napokon upriamuje pozornosť na predĺženie dohody týkajúcej sa prístavov pre ruskú čiernomorskú flotilu na Kryme a na znepokojenie, ktoré to spôsobuje.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za správu o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora. Strategická dôležitosť čiernomorského regiónu pre EÚ bola uznaná v roku 2007 v súvislosti s pristúpením Rumunska a Bulharska k EÚ. EÚ uznala potrebu zamyslieť sa nad väčším zapojením sa v tejto oblasti, keďže udalosti v tomto regióne so strategickou polohou na spojnici Európy, Blízkeho východu a Strednej Ázie začali priamo ovplyvňovať vnútorné záležitosti EÚ. Výsledkom bol vznik nového politického prístupu EÚ k tomuto regiónu s názvom Čiernomorská synergia. Cieľom Čiernomorskej synergie je rozvoj regionálnej spolupráce medzi EÚ a týmto regiónom, ako aj v rámci samotného regiónu. Oveľa menej sa však dosiahlo v oblasti uplatňovania, pričom v oblastiach ako stabilita, demokracia a dobrá správa vecí verejných sa dosiahol slabší pokrok zrejme v súvislosti s oslabovaním demokratického poriadku v niektorých štátoch čiernomorskej oblasti a s vojnou medzi Ruskom a Gruzínskom v roku 2008. Okrem toho región naďalej čelí týmto problémom: dlhotrvajúcim konfliktom, tendenciám vedúcim k militarizácii a šíreniu zbraní, námornému dohľadu, nezákonnému obchodovaniu a cezhraničnému zločinu. Domnievam sa, že s cieľom dosiahnuť účinné uplatňovanie je potrebné navrhnúť mechanizmy pravidelného podávania správ, monitorovania, hodnotenia a nadväzných opatrení. Okrem toho by medzi hlavné ciele stratégie pre oblasť Čierneho mora malo patriť vybudovanie priestoru mieru, stability a prosperity v čiernomorskom regióne a zaistenie energetickej bezpečnosti EÚ. Z tohto dôvodu by sa bezpečnosť, dobrá správa vecí verejných, energetika, doprava, životné prostredie a sociálno-hospodársky a ľudský rozvoj mali považovať za prioritné oblasti.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za správu pána Ungureana, pretože som pevne presvedčený o tom, že EÚ naliehavo potrebuje súdržnú a viditeľnú stratégiu pre čiernomorský región. Táto stratégia by mala byť úzko prepojená s európskou politikou susedstva, ku ktorej rozvoju výrazne prispelo české predsedníctvo EÚ v prvej polovici roku 2009. Kľúčovou prioritou stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora by malo byť zabezpečenie dodávok energie do EÚ a s tým súvisiaca podpora energetických projektov, ktoré sú v záujme EÚ a ktoré smerujú k diverzifikácii dodávok plynu do EÚ. Pre energetickú bezpečnosť EÚ je rovnako dôležité a naliehavé založenie Parlamentného zhromaždenia Euronest.

Medzi projekty, ktorých realizáciu by mala stratégia pre oblasť Čierneho mora napomôcť, zaraďujem projekt Nabucco, projekt South Stream, projekt dopravy skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy a rozvoj terminálov LNG v čiernomorských prístavoch a takisto projekt paneurópskeho ropovodu Konstanca – Terst. Komisia by nemala otáľať a mala by do konca roku 2011 uzavrieť dohody s prípadnými dodávateľskými krajinami pre plynovod Nabucco. Balíček opatrení pre energetickú infraštruktúru, ktorý Komisia zamýšľa v blízkej dobe predložiť, by mal klásť veľký dôraz na spomenuté energetické projekty v čiernomorskom regióne. V neposlednom rade treba zdôrazniť značný potenciál obnoviteľných zdrojov energie v čiernomorskom regióne, ktorý môže významne prispieť k budúcej energetickej bezpečnosti EÚ a celého sveta.

  Mário David (PPE), písomne. – (PT) Čierne more je čiastočne ohraničené územím EÚ a zo zemepisného hľadiska je najmä európskym územím. Okrem toho sa napriek oznámeniu Komisie z roku 2007 s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce čoskoro potom prijali opatrenia vzhľadom na uplatňovanie účinnej stratégie pre budúcnosť Čierneho mora.

Z tohto dôvodu vítam iniciatívu a prijatie tejto správy, ktorú dôrazne podporujem v nádeji, že odporúčania práve prijaté Európskym parlamentom schvália Komisia, Rada a naši východní susedia, s ktorými sa delíme o správu Čierneho mora, a to opatrenia týkajúce sa dlhotrvajúcich konfliktov, uzavretých hraníc alebo neúčinných hraničných kontrol, prepravy energie, bezpečnosti a obrany. Iba ak sa tieto záležitosti vyriešia, bude možné dosiahnuť dva hlavné ciele navrhované v správe: po prvé, mier, demokraciu, stabilitu a prosperitu v regióne a po druhé, energetickú bezpečnosť EÚ.

  Diane Dodds (NI), písomne. – Vítam tento návrh a paralelnú správu, ktorá je v súčasnosti vo Výbore pre rybné hospodárstvo. Obidve správy spomínajú Čiernomorskú synergiu. V kontexte juhovýchodnej Európy definícia synergie predstavuje schopnosť skupiny prekonať dokonca aj svojho najlepšieho jednotlivého člena. Očividne existuje zhoda medzi niektorými na tomto mieste v tom, že najlepším jednotlivým členom Čiernomorskej synergie je EÚ. Chcela by som varovať pred touto predstavou, určite v súvislosti s rybným hospodárstvom. Spoločná rybárska politika (SRP) zlyhala. Chcela by som odkázať kolegom z čiernomorského regiónu, aby sa poučili z chýb SRP, preskúmali dôsledky súčasného režimu na rybárstvo v malom rozsahu v severovýchodnom Atlantiku a položili si otázku, či to je to, čo chceme pre Čierne more. Stratégia pre oblasť Čierneho mora musí byť založená na jedinečnosti tejto oblasti. Ako sme videli, myšlienky vhodné pre jednu časť Európy nefungujú v inej časti.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Konflikt, ktorý vznikol medzi Ruskom a Gruzínskom, dokazuje potenciálnu nestabilitu ovplyvňujúcu čiernomorský región, čo plne zdôvodňuje prijatie stratégie Európskou úniou na riešenie konkrétnych problémov, ktoré predstavuje táto časť sveta. Bez ohľadu na napätie, ktoré stále existuje, je to aj región, ktorý môže mať stabilnejšiu a vyváženejšiu budúcnosť, a Únia môže zohrať dôležitú úlohu v tomto stabilizačnom procese. V tejto súvislosti je nevyhnutné nielen stanoviť ciele, ale najmä zabezpečiť tým, ktorí zodpovedajú za uplatňovanie európskej stratégie, ľudské, technické a finančné prostriedky potrebné na vykonávanie ich práce najlepším možným spôsobom. Vzhľadom na svoju zemepisnú situáciu, históriu a konkrétne vedomosti o tomto regióne by mohli Rumunsko, Bulharsko a Grécko významne prispieť k zabezpečeniu toho, aby navrhnutá stratégia bola schopná dosiahnuť ciele podpory mieru, bezpečnosti, demokracie, dobrej správy vecí verejných, hospodárskeho, sociálneho a ľudského rozvoja.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Dôležitosť Čierneho mora pre Európsku úniu je dobre známa, ako aj problémy s nestabilitou, ktoré ovplyvňujú tento región. V kontexte, ktorý zahŕňa členské štáty EÚ – Bulharsko, Grécko a Rumunsko – spolu s Tureckom a jednotlivými štátmi bývalého sovietskeho bloku vrátane Ruska, je Čierne more kľúčové pre dodávky energie a diverzifikáciu dodávok plynu. Čiernomorský región je strategický most spájajúci Európu s oblasťou Kaspického mora, Strednej Ázie a Blízkeho východu s juhovýchodnou Áziou a Čínou. Okrem rôznorodosti a súperenia sú mimoriadne dôležité úzke historické a kultúrne väzby a veľký potenciál, ako aj dialóg medzi kultúrami a vierovyznaniami. V tejto súvislosti sa vyžaduje väčšie odhodlanie EÚ spolu s väčšou účinnosťou pri formulovaní opatrení na pomoc stabilizácii a revitalizácii tohto regiónu v procese, do ktorého sa musia zapojiť všetky dotknuté krajiny.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Z tejto správy nevyplýva nič nové. Stratégie a ciele sú rovnaké ako tie, ktoré dlhý čas tvorili tzv. vonkajšiu politiku EÚ: kontrola prírodných zdrojov regiónu, najmä ropy a zemného plynu, od ktorých je EÚ závislá, zabezpečenie ich bezproblémovej dodávky spolu s úsilím zaručiť prístup k ich trhom a zneužívanie pracovníkov.

Mechanizmy na dosiahnutie týchto cieľov sú takisto rovnaké: zasahovanie a opakované pokusy obmedziť vnútroštátnu suverenitu týchto krajín prostredníctvom medzinárodných kampaní pod kontrolou hlavných spravodajských agentúr a mimovládnych organizácií financovaných z prostriedkov EÚ, tlak smerom k militarizmu a pretekom v ozbrojovaní, ako je to v prípade súčasného opätovného ozbrojovania Gruzínska, a hľadanie ľudí v týchto krajinách, ktorí výmenou za výhody alebo záujmy, ktorým slúžia, bránia záujmy EÚ a USA, ako aj ich hospodárskych zoskupení akceptovaním rozširovania NATO smerom na východ a umožnením zriadenia vojenských základní USA v regióne, ktoré sa používali ako základňa pre dodávky jednotkám NATO v Afganistane.

Je zrejmé, že po tejto ceste nemožno kráčať bez prekvapení. Imperializmus, či už zo strany USA, alebo EÚ, čelí vytrvalému odporu ľudí, ktorí sa tu aj v týchto krajinách organizujú s cieľom zabrániť tomuto historickému kroku späť.

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne. – (IT) Hoci sa domnievam, že pán Ungureanu urobil dobrú prácu, nie som toho názoru, že nový rozpočtový riadok pre Čierne more je vhodný. Únia má mnoho priorít a akékoľvek nové investície sa musia starostlivo zvážiť, dokonca aj keď hovoríme o oblastiach prvoradej dôležitosti v odvetví energetiky. Z tohto dôvodu hlasujem proti vyššie spomenutej správe.

  Elisabetta Gardini (PPE), písomne. – (IT) Odsek 39 tejto správy spomína cieľ diverzifikácie trás. Konkrétne spomína strategickú dôležitosť projektu Nabucco.

Hoci uznávam význam tohto projektu, chcela by som zdôrazniť potrebu zaoberať sa inými projektmi v južnom koridore (projektmi ITGI, TAP a White Stream) ako rovnako dôležitými. Chcela by som tiež opätovne potvrdiť zásadnú úlohu projektu South Stream, ak chceme dosiahnuť cieľ diverzifikácie.

Okrem celoeurópskeho ropovodu Konstanca – Terst, ktorý už bol spomenutý, by sme sa mali vyjadriť aj k zásadnej úlohe, ktorú zohral ropovod Samsun – Ceyhan, ktorý pán Oettinger uznal ako zásadný na zníženie intenzity dopravy v Bosporskom prieplave, a v dôsledku toho rizika ekologických nehôd v Čiernom mori (konferencia v Odese z 27. júla 2010).

Iba ak sa zohľadnia všetky možné trasy a nielen niektoré z nich, bude v konečnom dôsledku možné dosiahnuť cieľ diverzifikácie zdrojov energie, aby Európa bola energeticky nezávislá.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora. Strategická dôležitosť čiernomorského regiónu pre EÚ bola uznaná v roku 2007 v súvislosti s pristúpením Rumunska a Bulharska k EÚ. Udalosti v Európe, na Blízkom východe a v Strednej Ázii začali mať priamy vplyv na vnútorné veci EÚ, ktorá uznala potrebu zvážiť väčšie zapojenie sa v tejto oblasti. Výsledkom bol vznik nového politického prístupu EÚ k tomuto regiónu s názvom Čiernomorská synergia. Cieľom Čiernomorskej synergie je rozvoj regionálnej spolupráce medzi EÚ a týmto regiónom, ako aj v rámci samotného regiónu. Súhlasím so stanoviskom, že medzi hlavné ciele stratégie pre oblasť Čierneho mora by malo patriť vybudovanie priestoru mieru, stability a prosperity v čiernomorskom regióne a zaistenie energetickej bezpečnosti EÚ. Z tohto dôvodu by sa bezpečnosť, dobrá správa vecí verejných, energetika, doprava, životné prostredie, sociálno-hospodársky a ľudský rozvoj mali považovať za prioritné oblasti. Bezpečnostný rozmer Čierneho mora musí zahŕňať rozhodné opatrenia zamerané na posilnenie demokratického poriadku, dobrej správy vecí verejných a budovanie kapacít štátov. Napokon, hospodársky, sociálny a ľudský rozvoj v oblasti Čierneho mora je významným predpokladom premeny tejto oblasti na stabilný a prosperujúci priestor.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Čiernomorský región je strategickou oblasťou pre Európu. Z tohto dôvodu je posilnenie spolupráce na viacerých úrovniach v záujme Európskej únie. Aby boli tieto opatrenia úspešné, musia byť dôsledné a musia zohľadňovať rozdiely v podmienkach medzi jednotlivými krajinami. Mali by sme sa postarať aj o to, aby to nebolo iba dávanie na našej strane. Krajiny čiernomorského regiónu nám majú čo ponúknuť, počnúc zdrojmi energie a prírodným bohatstvom. Stotožňujem sa s obavami spravodajcu v otázke chýbajúcej jasnej stratégie vo vzťahu k týmto krajinám. V tejto situácii by mohli zohrať veľkú úlohu Bulharsko a Rumunsko, ktoré už sú súčasťou Únie. Tam ľudia najlepšie chápu politiky regiónu. Poslednou záležitosťou je Turecko a na Turecko by sme určite mali pamätať, pretože na rozdiel od Európy je krajinou, ktorá sa rozvíja obrovskou rýchlosťou. Mali by sme sa starať o toto partnerstvo.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Ako strategický most spájajúci Európu s oblasťou Kaspického mora, Strednej Ázie a Blízkeho východu je čiernomorský región mimoriadne dôležitý pre Európsku úniu. Ak k týmto výlučne zemepisným úvahám pridáme skutočnosť, že mnohé krajiny v regióne sú tiež členskými štátmi Únie, neskôr budeme lepšie rozumieť tomu, prečo Európa dlhé roky pracovala na posilnení vzťahov s krajinami v tejto oblasti. Správa pána Ungureana vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby vytvorili stratégiu pre čoraz užšie vzťahy spolupráce medzi Európskou úniou a čiernomorským regiónom. Tieto vzťahy by však mali podliehať prísnym kontrolám s cieľom zachovať účinnú koordináciu činností a rozdelenie zodpovedností. Skutočne sa domnievam, že úspech tohto dôležitého partnerstva do určitej miery závisí od mierového riešenia súčasných konfliktov. Na záver by som chcel zdôrazniť časť správy, ktorá vyzýva Úniu, aby podporila stratégie na posilnenie inštitúcií krajín v oblasti Čierneho mora, pretože sa domnievam, že rešpektovanie demokracie musí podporiť tieto vzťahy.

  Marian-Jean Marinescu (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože ju považujem za mimoriadne dôležitú pre oblasť Čierneho mora a pre EÚ. Diskusie o Čiernomorskej synergii sa začali v roku 2007. Návrh stratégie pre podunajskú oblasť bol vypracovaný v roku 2006. Stratégia pre podunajskú oblasť bude dokončená v prvej polovici tohto roka. Je výborné, že teraz diskutujeme o oblasti Čierneho mora, domnievam sa však, že túto diskusiu musíme uzavrieť konkrétnym návrhom. Oblasť Čierneho mora môže prispieť k rozvoju podunajskej oblasti. Podunajská oblasť prispieva k rozvoju oblasti Čierneho mora. Oba regióny sú vzájomne závislé. Z toho dôvodu si myslím, že treba uvažovať o spoločnom prístupe. Oblasť, ktorá by mohla priniesť okamžitý výsledok, je energetika. Nové zdroje energie z Kaspického mora, ako aj nové trasy môžu viesť k rozvoju oblasti Čierneho mora a v konečnom dôsledku aj podunajskej oblasti. Najdôležitejším projektom v tomto smere je plynovod Nabucco. Preto si myslím, že na dokončenie tohto projektu je nevyhnutná pomoc Únie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá zdôrazňuje, že hlavným cieľom EÚ a členských štátov v rámci stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora by malo byť vytvorenie oblasti mieru, demokracie, prosperity a stability, založenej na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd a zabezpečujúcej Únii energetickú bezpečnosť. Správa tiež vyjadruje názor, že prioritami činnosti by mali byť dobrá správa vecí verejných, právny štát, podpora dodržiavania ľudských práv, riadenie migrácie, energetika, doprava, životné prostredie a hospodársky a sociálny rozvoj.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora sa v plnej miere zameriava na budovanie plynovodu Nabucco a vytváranie zóny voľného obchodu, čo Únii zaručí energetickú bezpečnosť a hegemóniu v tomto regióne. Boj proti súčasnej ekologickej katastrofe ustúpil do úzadia, rovnako ako sociálne a hospodárske záujmy obyvateľov regiónu. Tento text je imperialistickým manifestom. Preberá propagandistické argumenty, používané avanturistickou gruzínskou vládou, ktorej nedemokratické postupy sa v správe nespomínajú: propaganda a hrozby. Je to poburujúci text a ja budem hlasovať proti nemu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Čiernomorský región je pre Európsku úniu zo strategického hľadiska mimoriadne dôležitý vďaka svojej geografickej polohe, ktorá zahŕňa tri členské štáty Európskej únie – Grécko, Rumunsko a Bulharsko – a viacerých dôležitých partnerov vrátane Ruska a Turecka. Na druhej strane obavy o bezpečnosť a dodávky energie vedú k potrebe väčšej spoluzodpovednosti Európskej únie a krajín regiónu. Z tohto dôvodu súhlasím s hlavnými záujmami vyjadrenými v správe: so zaručením mieru, demokracie a stability v čiernomorskom regióne a starostlivosťou o energetickú bezpečnosť Európskej únie. Nepochybne bude dôležité rozširovanie vzťahov medzi Európskou úniou a čiernomorským regiónom, keďže všetky strany z toho môžu mať úžitok a môžu efektívnejšie spolupracovať.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Strategický význam oblasti Čierneho mora sa dnes už všeobecne uznáva. Od pristúpenia Bulharska a Rumunska je tento región ako nová hranica EÚ zjavne geostrategickým priestorom. EÚ má v úmysle angažovať sa priamo a sústavne. Turecko, Gruzínsko a Ukrajina opakovane vyjadrili svoju túžbu po členstve v EÚ. Komisia v roku 2007 reagovala vydaním oznámenia o Čiernomorskej synergii. Oznámenie zaisťuje stabilitu v tomto regióne a zároveň zohľadňuje potreby štátov žiadajúcich o prijatie, ktoré sa usilujú o euroatlantické ukotvenie, ako aj o rámec pre posilnenú spoluprácu. EÚ musí pokračovať týmto smerom. Mala by posilniť svoju prítomnosť v oblasti Čierneho mora, aby poskytla presvedčivý dôkaz svojej diplomacie „mäkkej sily“. Takto EÚ zaručí vytvorenie priestoru mieru, stability a prosperity a tiež zaistí bezpečnosť dodávok energie do EÚ.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Správa o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora je dôležitá, a preto je celkom správne veľmi komplexná. Ďalší rozvoj synergie v čiernomorskom regióne je významný nielen z dôvodov energetickej stratégie. Potrebujeme nové impulzy na modernizáciu v hospodárskej oblasti a nové podnikateľské iniciatívy v čiernomorskom regióne. Je mimoriadne dôležité zabezpečiť dodávky zemného plynu pre Európu. Pri akýkoľvek snahách EÚ však nesmieme zabúdať na záujmy Ruska.

Ak máme zaistiť mierový a úspešný rozvoj čiernomorského regiónu, Rusko je veľmi dôležitým strategickým partnerom. Kritika predĺženia prítomnosti ruskej čiernomorskej flotily predstavuje zbytočnú provokáciu. Napriek tomu som hlasoval za túto správu.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Ďalším dôvodom, prečo je táto správa dôležitá, je jej zmienka o význame oblasti Čierneho mora ako prírodného zdroja a o ekologickej situácii v tomto regióne. Nemali by sme ignorovať skutočnosť, že nedávno bol v Čiernom mori zaznamenaný bezprecedentný nárast úhynu rýb. Najväčšími znečisťovateľmi, ktorí ovplyvňujú morskú biodiverzitu, sú rieky Dneper, Don, Dnester a Dunaj (ktorými do Čierneho mora každoročne priteká 60 000 ton fosforu a 340 ton anorganického dusíka). Ďalšími faktormi, ktoré prispievajú k zhoršovaniu kvality Čierneho mora, sú nadmerný výlov rýb a odpadové materiály. Skupina odborníkov odhaduje, že v dôsledku znečistenia sírovodíkom vodný život z Čierneho mora približne o 30 rokov úplne vymizne. Domnievam sa, že v rámci európskeho programu by tieto otázky mali mať čo najvyššiu prioritu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Strategický význam čiernomorského regiónu pre EÚ bol uznaný v roku 2007. Po pristúpení Bulharska a Rumunska sa Čierne more sčasti stalo vnútorným morom EÚ. Keďže udalosti v tomto regióne, ktorý je geopoliticky situovaný medzi Európou, Blízkym východom a Strednou Áziou, ovplyvňujú aj vnútorné záležitosti EÚ, je potrebné výraznejšie sa angažovať v tejto oblasti. Cieľom je rozvíjať regionálnu spoluprácu medzi EÚ a týmto regiónom, ako aj v rámci neho. Zámerom je, aby sa čiernomorský región stal oblasťou stability, bezpečnosti, demokracie a prosperity. Okrem toho sa pripravujú spoločné projekty, ako napríklad vytvorenie čiernomorského fóra občianskej spoločnosti, posilnenie akademických a študentských sietí a zriadenie inštitútu pre európske štúdie v čiernomorskom regióne. Preto som hlasoval za túto správu.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Čiernomorský región je dôležitý pre Európsku úniu a je to región, ktorý si vyžaduje integrovaný prístup a do budúcnosti väčšiu viditeľnosť činnosti EÚ. Táto oblasť potrebuje zavedenie demokratických opatrení, ktorých zámerom je najmä zaistiť bezpečnosť, stabilitu a mier, ako aj zvýšiť prosperitu. Cieľom stratégie je zaistiť aj energetickú bezpečnosť EÚ. V kontexte vytvárania stratégie pre čiernomorský makroregión a potom pre podunajský región je návrh, ktorý v roku 2007 predložila Európska komisia pod názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (a ktorý uznáva, že tento región je strategický pre EÚ), najlepším prostriedkom, ako riešiť uvedené otázky. Žiaľ, výsledky Čiernomorskej synergie sú zatiaľ pomerne slabé. Navyše neexistuje žiadny jasný a komplexný obraz o aktuálnych výsledkoch jej uplatňovania a v súvislosti s tým rastie kritika, že EÚ chýba ucelená vízia a že stratégia je príliš rozdrobená. Z tohto dôvodu, ako hovorí pán spravodajca, by sa mala stratégia EÚ pre oblasť Čierneho mora zakladať na prínosoch Čiernomorskej synergie a zároveň by mala zaviesť silnejší politický rámec a posilniť zapojenie EÚ v čiernomorskom regióne. Rovnako ako v prípade stratégie EÚ pre región Baltského mora a podunajskú oblasť bude úspech závisieť od dobrého dialógu na všetkých úrovniach regionálnej spolupráce, pretože tento dialóg povedie k návrhom mechanizmov primeraného a pravidelného podávania správ, monitorovania, hodnotenia a nadväzných opatrení.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Strategický význam čiernomorského regiónu sa uznáva od roku 2007: po pristúpení Rumunska a Bulharska do EÚ začala mať oblasť Čierneho mora priamy dosah na vnútorné záležitosti Únie, a preto je potrebné, aby sa EÚ výraznejšie angažovala v tejto oblasti. Podľa môjho názoru by si Únia mala čo najskôr stanoviť za cieľ realizáciu stratégie rozvoja užšej spolupráce medzi EÚ a touto oblasťou. Iniciatíva s názvom Čiernomorská synergia by mohla zmeniť tento región na oblasť stability, bezpečnosti, demokracie a prosperity. V súlade s týmto Parlamentom som svojím hlasovaním vyjadril súhlas s podporou vytvorenia a spustenia Čiernomorskej synergie. Domnievam sa, že ďalšia liberalizácia obchodu a zintenzívnenie obchodu v rámci regiónu môžu podporiť sociálny a kultúrny rozvoj tejto oblasti pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd. Vyjadrením svojho súhlasu v kontexte rozvoja a väčšej integrácie medzi členskými štátmi podporujem rast a rozvoj čiernomorského regiónu prostredníctvom akčného plánu, ktorý bude obsahovať jasné ciele a hlavné iniciatívy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Vyzývame Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vypracovali stratégiu pre čiernomorský región súbežne s prehodnotením európskej susedskej politiky, a vymedzili tak integrovaný a komplexný prístup EÚ k riešeniu problémov a využívaniu príležitostí tohto regiónu, ktorý by zahŕňal podrobný akčný plán, jasné ciele, hlavné iniciatívy a kritériá. Sme presvedčení, že táto stratégia prispeje k účinnej koordinácii činností a rozdeleniu úloh. Európsky parlament zároveň opakuje svoju výzvu Komisii a ESVČ, aby pravidelne kontrolovali realizáciu stratégie tým, že vytvoria konkrétne mechanizmy monitorovania, hodnotenia, nadväzných opatrení a podávania správ, a naliehavo vyzýva, aby sa v kľúčových etapách tohto postupu konzultovalo s príslušnými výbormi Európskeho parlamentu.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) V dôsledku pristúpenia Rumunska a Bulharska do Európskej únie v roku 2007 sa niektoré časti pobrežia Čierneho mora stali súčasťou Európy. V tom istom roku vznikla nová európska politika s názvom Čiernomorská synergia, ktorá sa usiluje o podporu stability, bezpečnosti, demokracie a prosperity v tomto regióne.

Už v roku 2008 Európsky parlament vyjadril podporu vytvoreniu synergie a požiadal o vypracovanie podrobného akčného plánu pre túto oblasť s viacerými konkrétnymi cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť. Žiaľ, zatiaľ sa zdá, že projekt čiastočne zlyháva sčasti v dôsledku nedostatočnej viditeľnosti dostupných zdrojov. Preto je potrebné čo najskôr vytvoriť pre tento projekt osobitný rozpočtový riadok. Tým by sa mali dosiahnuť jasné pravidlá vyplácania finančných prostriedkov, aby bolo možné zamerať sa na požiadavky a osobitné charakteristiky tohto regiónu.

Musíme vo väčšej miere zapojiť miestne orgány, podnikateľské komunity a mimovládne organizácie pôsobiace na tomto území. Je potrebné rozvíjať potenciál hospodárskeho a sociálneho rastu v čiernomorskom regióne, pričom začať treba v oblastiach, ako je napríklad celoživotné vzdelávanie a prispôsobovanie vzdelania požiadavkám trhu práce, ako aj príprava stratégie obchodu medzi regiónmi, ktorá dokáže zvýšiť objem medzinárodného obchodu.

  Daciana Octavia Sârbu (S&D), písomne. – Strategický význam oblasti Čierneho mora z hľadiska energetiky, obchodu a dopravy môže niekedy viesť k tomu, že otázky životného prostredia idú bokom. Komisia vo svojom oznámení o Čiernomorskej synergii z roku 2007 vyhlásila, že „prioritou je pristúpenie Spoločenstva k Dohovoru o ochrane Čierneho mora pred znečisťovaním”. V roku 2008 Komisia potvrdila, že „posudzuje podmienky pristúpenia Európskeho spoločenstva”. Správa, o ktorej sme dnes hlasovali, opätovne potvrdzuje význam tohto dohovoru, a ja by som chcela znovu zdôrazniť, že je potrebné, aby Komisia pokračovala v úsilí o plné pristúpenie k nemu. V tomto rámci musíme spolupracovať s ďalšími partnermi, aby sme zabezpečili úplnú realizáciu opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré tento región zúfalo potrebuje.

  Csanád Szegedi (NI), písomne. – (HU) Myslím si, že správa, ktorej cieľom je rozvoj čiernomorského regiónu v rámci príslušnej stratégie EÚ, si zaslúži podporu. Považujem za dôležité pre EÚ vypracovať akčný plán týkajúci sa Čiernomorskej synergie. Prioritným cieľom je podľa môjho názoru dosiahnuť mier a stabilitu v tomto regióne a nemenej dôležité je zaručenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom projektu Nabucco.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Čiernomorský región má pre Európsku úniu veľký strategický význam. Tento význam vyplýva z jeho geografickej polohy, ktorá zahŕňa tri členské štáty Európskej únie, a to Grécko, Rumunsko a Bulharsko, kandidátsku krajinu Turecko a šesť partnerov vrátane Ruska. Okrem toho si problémy týkajúce sa bezpečnosti a dodávok energie vyžadujú, aby Európska únia dosiahla vo vzťahoch s krajinami tohto regiónu väčšiu mieru zaangažovanosti a záväzkov. Preto súhlasím so záujmami vyjadrenými v dokumente, o ktorom sme dnes hlasovali. Delia sa na dve kategórie: zaručiť mier, demokraciu a stabilitu v čiernomorskom regióne a zaručiť bezpečnosť dodávok energie do Európskej únie. Domnievam sa, že z regionálneho hľadiska je potrebné vytvárať synergie a rozvíjať užšiu spoluprácu vytváraním efektívnejších partnerstiev v oblasti dopravy a energetiky s cieľom zvýšiť diverzifikáciu trás dodávok a zdrojov. Posilňovanie dialógu medzi Európskou úniou a čiernomorským regiónom bude určite výhodné, keďže jednotlivé strany budú mať úžitok z efektívnejšej spolupráce.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Podporila som správu o stratégii EÚ pre oblasť Čierneho mora. Opatrenia, ktoré sa v minulosti prijímali vo východoeurópskom Stredozemí, neboli koordinované a dosiahnuté výsledky boli okrajové. Čiernomorský región pozná dvojstranné konflikty už veľa, veľa rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že dva členské štáty EÚ hraničia s Čiernym morom, a preto sa tento región stal jedným z priamych susedov Únie, Európska únia musí hlbšie vstúpiť do regionálneho dialógu, aby posilnila politickú stabilitu v regióne. Spolupráca pri vytváraní regionálnych štruktúr zlepší aj situáciu v oblasti životného prostredia, ktorá je v súčasnosti príčinou vážneho znepokojenia. EÚ musí poskytnúť aktívnu pomoc, aby ovplyvnila rovnováhu medzi hospodárskym rozvojom a ochranou životného prostredia. Napokon, aj Európa má svoje záujmy, ktoré sleduje v čiernomorskom regióne. Táto oblasť je integrálnou súčasťou energetickej stratégie EÚ, takže táto nová stratégia je uplatnením vyššej energetickej stratégie a vnesie do našej práce na európskej úrovni synergiu a kontinuitu.