Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesení o Pakistane(1).

  Marietje Schaake, autorka. – V Pakistane prebieha rozhodujúci boj a extrémizmus, ktorého sme boli svedkami, sa musí skončiť, najmä pokiaľ ide o zneužívanie zákonov o rúhaní. Tieto zákony vytvárajú atmosféru strachu a neznášanlivosti a v najhorších prípadoch extrémizmu.

Boj proti extrémizmu nie je jednoduchá úloha, čo je dôvod, prečo pakistanská vláda a všetci občania, ktorí súhlasia s tým, že neznášanlivosť a extrémizmus sú neprijateľné, potrebujú našu podporu. Musíme pokračovať v boji proti terorizmu.

Guvernér pán Tasír bol násilne zavraždený z čírej neznášanlivosti jedným z členov svojej osobnej stráže, človekom, ktorý ho mal chrániť. Jeho dcéra Šehrbano napísala list, ktorý uverejnil denník The New York Times a z ktorého by som chcela citovať, pretože si myslím, že vystihla podstatu. Na pamiatku jej otca je vhodné použiť jej slová.

O páchateľovi hovorí: „Pán Qadri a jeho prívrženci možno v ten deň vyrúbali veľký dub, ale veľmi sa mýlia, ak si myslia, že sa im podarilo umlčať môjho otca alebo hlasy miliónov jemu podobných, ktorí veria v sekulárnu víziu zakladateľa pakistanského štátu Mohameda Alího Džinnáha.“ A pokračuje: „Sú ľudia, ktorí hovoria, že smrť môjho otca bola posledným klincom do rakvy tolerantného Pakistanu. Hovoria, že liberálne hlasy Pakistanu budú teraz umlčané. Pochovali sme však hrdinu a nie odvahu, ktorú prebudil v iných.“

Tí pokračovali v odsudzovaní zákonov o rúhaní, dokonca aj konzervatívni politici. Túto skutočnosť musíme v Európskom parlamente podporiť. Dcéra guvernéra Tasíra študovala na Smith College a študovala aj európsku politiku a ľudské práva, v Pakistane sa však príliš veľa ľudí vzdeláva v štátnych školách. Musíme zabezpečiť, aby mladá generácia dostala príležitosť a naučila sa, ako spoločne nažívať v takej rozmanitej spoločnosti, akou je Pakistan.

  Tomasz Piotr Poręba, autor. – (PL) Niekoľko týždňov potom, ako bola vládnuca koalícia v Pakistane na pokraji zrútenia, otriaslo touto krajinou zastrelenie guvernéra Pandžábu za bieleho dňa. Salmán Tasír bol guvernérom najbohatšej a najobývanejšej provincie a zároveň bol aj významným politikom vládnucej strany. Zomrel, pretože mal morálnu silu a odvahu žiadať o prepustenie kresťanky Asie Bibiovej, ktorá bola odsúdená na smrť za rúhanie. Jeho vražda, ktorú vykonal jeden z členov jeho osobnej stráže a ktorá vyšla z popudu moslimských extrémistov, nie je len ďalším útokom na vysokopostaveného politika v Pakistane a dôkazom veľmi nízkej úrovne bezpečnosti v tejto krajine. V podstate je to svedectvo o čoraz väčšom posune tejto krajiny – Pakistanu – smerom k situácii, v ktorej časť ozbrojených síl, súdnictva a politickej elity otvorene alebo tajne podporuje politiku ústupkov voči islamským politickým a náboženským extrémistom.

Včera sme v tejto rokovacej sále hovorili o prenasledovaní kresťanov. Dnes sme v tejto veci prijali uznesenie. Mám dojem, že sa tu otvárajú pracovné možnosti pre pani Ashtonovú a jej útvar, a to vyvíjať diplomatický a politický tlak na pakistanské orgány, ktoré už konečne musia začať bojovať proti náboženskému extrémizmu.

  Eija-Riitta Korhola, autorka. – Správa, že guvernér Tasír bol zavraždený, bola šokujúca, ale, žiaľ, nie prekvapivá. Osobne som poznala Benazír Bhuttovú a minister Šahbaz Bhatti je mojím dobrým priateľom. To, čo všetkých troch spája, je ich mimoriadna odvaha nahlas a verejne kritizovať zákony o rúhaní a ich zneužívanie extrémistickými skupinami.

Pakistanská vláda už prijala niekoľko dôležitých opatrení zameraných na zlepšenie práv menšín napríklad stanovením minimálnych kvót pre pracovné miesta vo verejnej sfére. Vláda takisto zriadila výbor, ktorého úlohou je preskúmať všetky diskriminačné zákony vrátane zákona o rúhaní. Jeho činnosť však ešte nebola ukončená. Aj napriek niekoľkým dôležitým opatreniam bude ťažké uveriť v skutočné odhodlanie nastoliť demokraciu, pokiaľ existujú medzery v zákonoch, ako je medzera v súčasnom zákone o rúhaní, ktorá je taká veľká, že teroristom a extrémistom umožňuje presadzovať ich vlastný program.

Dúfam, že týmto uznesením vyjadríme našu stálu solidaritu s pakistanskou vládou v boji proti terorizmu a šíreniu extrémizmu.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, autorka. – (PL) Presne pred ôsmimi mesiacmi, 20. mája, prijal Európsky parlament uznesenie o náboženskej slobode v Pakistanskej islamskej republike. Dnes sme sa k tejto téme v Parlamente znovu vrátili v dôsledku nábožensky motivovaného rozsudku smrti pre 45-ročnú Asiu Bibiovú a vraždy guvernéra Pandžábu Salmána Tasíra, ktorý sa verejne postavil na jej obranu.

Ukazuje sa, že situácia, ktorú sme opísali pred ôsmimi mesiacmi, sa nielenže nezlepšila, ale ešte sa zhoršila. V Pakistane dnes človek môže prísť o život za tzv. náboženské rúhanie a za slobodu prejavu – v tomto prípade za verejné vyhlásenie týkajúce sa rozsudku vyneseného súdom. Vražda pána Tasíra dokazuje, akej chúlostivej situácii čelíme. Pakistan je nábožensky rozdelený do takej miery, že ľudia na oboch stranách – kresťania aj moslimovia – umierajú, a to aj vrátane predstaviteľov miestnej elity. Verejná podpora zmeny pakistanského trestného zákonníka a najmä oddielu 295 C, ktorý za rúhanie stanovuje trest smrti, môže takisto viesť k riziku ohrozenia na živote.

Mali by sme však od pakistanských politikov žiadať odvahu, najmä od opozície, napríklad Pakistanskej moslimskej ligy, ktorá blokuje vládnu reformu tohto zákonníka. Takisto môžeme podporovať prácu ministerstva pre otázky menšín a pomáhať vláde premiéra Gilaniho v záležitostiach, ako je napríklad zlepšenie kvality správ v novinách a médiách, ako aj vzdelávacích materiálov v školách. Európsky parlament v súčasnosti nezasahuje do vnútorných záležitostí Pakistanu, ale iba upozorňuje na článok 20 pakistanskej ústavy z roku 1973 a slobodu náboženského vyznania, ktorej sa tento článok týka.

  Marie-Christine Vergiat, autorka. – (FR) Chcela by som svoj prejav začať tým, že som si s veľkým záujmom prečítala spoločné uznesenie o Pakistane, a najmä o vražde guvernéra Tasíra. Je to veľký kontrast k uzneseniu, ktoré bolo prijaté dnes ráno o kresťanských menšinách.

Všetci, ktorí sme tu, sme povinní, ako dúfam, chrániť slobodu prejavu, svedomia a náboženského vyznania. Rovnako by sme sa mali zaujímať o všetkých tých, ktorí sa stali obeťami prenasledovania z dôvodu svojho náboženského presvedčenia, a to aj vtedy, keď sa rozhodnú prejsť na iné náboženstvo, alebo vtedy, keď neveria v Boha.

Ak chceme bojovať proti fundamentalizmu akéhokoľvek druhu, potom musíme so všetkými obeťami tohto fundamentalizmu zaobchádzať rovnako. Žiadne náboženstvo nie je ani nikdy nebolo nenapadnuteľné v tom smere, ktorému hovorím neprijateľná odchýlka. Spomeňme si len na masové vraždenie amerických indiánov najmä v Karibiku a v Latinskej Amerike. Spomeňme si na smutné obdobie križiackych výprav, inkvizíciu alebo náboženské vojny medzi katolíkmi a protestantmi. Spomeňme si na antisemitizmus, ktorý mal počas 20. storočia také zničujúce následky a ktorý v mnohých krajinách EÚ vo väčšej alebo menšej miere ešte stále existuje.

Každé náboženstvo má svoju vlastnú formu fundamentalizmu a prvými obeťami takéhoto fundamentalizmu sú často nábožensky umiernené osoby toho istého náboženstva. Z tohto hľadiska je vražda guvernéra Pandžábu Salmána Tasíra toho klasickým príkladom. Tento človek bol zavraždený preto, lebo bol príkladom tolerancie a odvážil sa odsúdiť zákony o rúhaní platné vo svojej krajine, ako aj zneužívanie týchto zákonov určitými skupinami extrémistov v prípadoch, ako je prípad Asie Bibiovej, kresťanky odsúdenej na smrť za rúhanie podľa pakistanského trestného zákonníka.

Ešte neprijateľnejšie je chválenie jeho vraždy fanatickými skupinami. Nezabúdajme, že zákon o rúhaní sa vzťahuje v prvom rade na moslimov, postihuje všetky náboženské menšiny a najmä ženy, ale aj aktivistov odborových zväzov, novinárov a právnikov, a že ľudia zo všetkých týchto skupín sú veľakrát zbavení svojich základných slobôd, či dokonca nútení sa skrývať.

Preto je načase, aby Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť zmenili svoju politiku. Chcela by som, aby ste vy, pán komisár, predložili presné vyhodnotenie dohody s Tuniskom a dohody s Pakistanom o demokracii a ľudských právach, a bola by som rada, keby bolo Tunisko ponaučením pre nás, ako aj pre vás.

  Jean Lambert, autorka. – Myslím si, že všetci chceme vyjadriť úprimnú sústrasť rodine a priateľom Salmána Tasíra, guvernéra Pandžábu dosadeného pakistanskou vládou, a dnes si pripomíname jeho jednoznačnú podporu pre Asiu Bibiovú, pričom si uvedomoval, že táto podpora je kontroverzná a dokonca nebezpečná.

Sme skutočne zarmútení jeho vraždou a reakciou na ňu zo strany pakistanského obyvateľstva, ale takisto by sme nemali zabúdať, že mnohí z nich za ním trúchlia a robia to na verejnosti ako verejný akt. Je to akt, ktorý by sme mali schvaľovať, ako napríklad opatrenie, ktoré prijal regulátor médií voči niektorým médiám v súvislosti s krytím údajného vraha.

Ako však vieme, zákon o rúhaní v Pakistane ohrozuje životy pakistanských občanov: moslimov, kresťanov a podobných, ako to dnes popoludní spomenuli mnohí rečníci. Uvedomujeme si, že Pakistan je novou demokraciou, ktorá čelí konfliktom na svojich hraniciach, a že čelil aj nedávnej katastrofe v podobe záplav a zemetraseniu, ku ktorému došlo len tento týždeň. Vieme, že vláda vynakladá úsilie, ale sme si vedomí aj toho, že potrebuje našu podporu pri rozvoji demokracie v rámci Pakistanu, a to nielen v politickom boji proti extrémizmu a za univerzálne ľudské práva, a je našou úlohou ako demokratických poslancov podporovať všetkých tých, ktorí sa zasadzujú za pozitívnu zmenu, a dať im hlas, ktorí im iní odopierajú.

Takisto žiadame o prijatie opatrení zo strany pakistanskej vlády, v neposlednom rade na odstránenie výhrad voči Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach – ktorý ratifikovala s veľkým množstvom výhrad –, čo sme zdôrazňovali v rámci nedávnej návštevy našej delegácie v Pakistane. Takisto chceme, aby pokračovala v úsilí o zmenu zákona o rúhaní, pretože je to zákon, ktorý sa väčšmi zneužíva, ako riadne uplatňuje.

  Tunne Kelam, v mene poslaneckého klubu PPE. – Všetci jednoznačne odsudzujeme brutálnu vraždu guvernéra Pandžábu, ku ktorej došlo 4. januára. Táto vražda bola spáchaná preto, lebo pán Tasír sa postavil proti neslávne známemu zákonu o rúhaní, ktorý je právnym odôvodnením prenasledovania a útlaku ostatných náboženských skupín.

Keď vyjadrujeme znepokojenie nad zvýšenou mierou vplyvu extrémistov v Pakistane, musíme si tiež uvedomiť, že umiernení moslimovia a pakistanská vláda, ktorej bol pán Tasír vplyvným členom, utrpeli veľkú stratu, a preto im vyslovujeme úprimnú sústrasť.

Sme znepokojení tým, že mladí právnici podporili vraha, ale takisto sme zaznamenali, že prevažná väčšina pakistanskej spoločnosti tohto vraha odsúdila. Je dôležité, že vplyvné náboženské autority žiadali o zmenu zákona o rúhaní, čo je aj naša požiadavka. Naším želaním je, aby pakistanské orgány uspeli vo zvyšovaní svojho úsilia v boji proti tamojšiemu extrémizmu.

  Mitro Repo, v mene skupiny S&D. – (FI) Vražda Salmána Tasíra je v zásade prejavom náboženskej neznášanlivosti, ktorá prevláda v pakistanskej spoločnosti. Pán Tasír bol jedným z tých zriedkavých ľudí, ktorí sa odvážili nahlas vysloviť proti pakistanskému zákonu o rúhaní. Požiadal prezidenta o zrušenie trestu pre Asiu Bibiovú, kresťanku, ktorá bola odsúdená na smrť za rúhanie, a navštívil ju aj vo väzení. Osud občanov, ktorí sa postavia proti nespravodlivosti, je v dnešnom Pakistane strašný a krutý. Bude osud Asie Bibiovej rovnaký, ak ju omilostia? Bude aj ona zavraždená?

Rovnako sa môžeme opýtať, či by mal štát ako Pakistan profitovať z obchodných výhod, ktoré ponúka Európska únia. Parlament by mal dodržiavanie ľudských práv stanoviť za základný prvok pri rokovaní EÚ o nariadení o mimoriadnych autonómnych obchodných preferenciách pre Pakistan.

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Vražda guvernéra Salmána Tasíra nie je len súkromnou tragédiou, ale aj tragédiou demokracie v Pakistane.

Všetky odsúdeniahodné incidenty a prípady, ktoré boli spomenuté v uznesení, sú odstrašujúcim príkladom neochoty pakistanskej spoločnosti prejsť na sekularizáciu, ako aj nárastu náboženského extrémizmu.

Ako sa môže Pakistan nazývať demokraciou, keď pri uplatňovaní zákonov o rúhaní, proti ktorým sa postavil Salmán Tasír, úplne ignoruje slobodu náboženského vyznania, ktorú zaručuje ústava?

Bola by som rada, keby Európska únia zvážila dôsledky uplatňovania týchto nehumánnych zákonov vo svojich vzťahoch s Pakistanom. Pre Pakistan by zrušenie zákonov o rúhaní bolo v mnohých aspektoch prínosom, čo by viedlo k zrušeniu sankcií uložených na základe týchto zákonov. Takisto očakávam, že pakistanská vláda zintenzívni opatrenia prijaté na boj proti šíreniu násilného extrémizmu.

Násilie vyvoláva ďalšie násilie a som presvedčená, že Pakistan si nemôže dovoliť rozsiahlu občiansku vojnu s extrémistickými zoskupeniami, ako je Taliban.

  Ryszard Czarnecki, v mene skupiny ECR. – (PL) Znovu hovoríme o Pakistane a znovu tu máme problém a politickú vraždu. V podstate hovoríme o tejto záležitosti ešte raz. Pred niekoľkými mesiacmi sme vydali uznesenie o Pakistane. A znovu tu máme rovnaký problém, ktorý si prehadzujeme ako horúci zemiak. Domnievam sa, že je nevyhnutné povedať tu niečo o neprijateľnej tolerancii voči tým moslimským imámom, ktorí v Pakistane – napríklad v Pešávare – vyzývajú na zabíjanie, pričom páchateľom ponúkajú napríklad finančnú odmenu. Takéto udalosti sa skutočne stali a pakistanské orgány na ne nereagovali. Je potrebné jasne povedať, že ich nečinnosť a nedostatok reakcie v istom zmysle znamená, že za tieto udalosti nesú zodpovednosť aj oni.

  William (The Earl of) Dartmouth, v mene skupiny EFD. – Keď sme mali so Salmánom Tasírom okolo dvadsať rokov, trávili sme spolu veľa času. Boli sme priatelia. Salmán mi napísal do Parlamentu a pozval ma ako svojho osobného hosťa do domu guvernéra v Pandžábe. Tento list mi bol doručený po vražde guvernéra Tasíra.

Salmán bol šarmantný, charizmatický a veľmi inteligentný muž. Bol aj veľmi schopný a úspešný. Reprezentoval tú najlepšiu tradíciu Pakistanu – bol oddaným moslimom, ale v žiadnom prípade nebol fundamentalistom. Ako už bolo povedané, Salmán jednoznačne podporoval kresťanku odsúdenú na základe zákonov o rúhaní. Salmán za túto podporu zaplatil svojím životom. Bola to politická vražda.

Pakistan nie je len veľkou rozvojovou krajinou. Je to krajina, ktorá má viac ako 20 jadrových hlavíc. Dnes som sem prišiel predovšetkým preto, aby som vyjadril svoju hlbokú sústrasť, ale musím vyjadriť aj svoje obavy – obavy nás všetkých –, pokiaľ ide o Pakistan.

  Thomas Mann (PPE). – (DE) Násilná smrť guvernéra Pandžábu Salmána Tasíra, ktorý bol vždy zástancom náboženskej tolerancie, je v očiach sveta posilnením extrémistických síl. Po tomto brutálnom čine demonštrovali v uliciach desaťtisíce ľudí, ktorí nepochodovali proti vražde, ale za podporu osoby, ktorá ju spáchala. Pán Tasír sa dôrazne vyslovil proti zákonom o rúhaní, ktoré pre rúhačov stanovujú trest smrti. Len nedávno, ako už spomenuli niektorí naši kolegovia, bola na smrť odsúdená kresťanka Asia Bibiová za údajnú urážku proroka Mohameda.

Ako umiernený člen politickej strany PPP bol Salmán Tasír jedným z najsilnejších hlasov proti extrémizmu. Jeho smrť oslabila vládu, ktorá práve bojuje za politické prežitie v dôsledku odchodu koaličného partnera. V rámci obyvateľov Pakistanu v počte 160 miliónov ľudí predstavujú kresťania iba 3 milióny. Aký osud očakáva túto vždy mierumilovnú menšinu?

Európa musí v tomto prípade zasiahnuť a delegácia pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie, ktorej som podpredsedom, bude aj naďalej poskytovať plnú podporu hnutiu za ľudské práva. Táto vražda musí byť dôkladne vyšetrená a páchateľ a ľudia, ktorí za ním stoja, musia byť postavení pred súd.

  Justas Vincas Paleckis (S&D). – (LT) Áno, situácia v Pakistane je mimoriadne zložitá v dôsledku vnútorných aj vonkajších faktorov a udalosti, ako je politická vražda z náboženských dôvodov takej významnej osobnosti, preto okamžite zasiahli celú krajinu a celú spoločnosť. Po takomto šoku môžu udalosti v krajine nabrať nebezpečný vývoj smerom k posilneniu náboženského fanatizmu a obmedzovaniu ľudských práv. Naše uznesenie by malo pomôcť zabezpečiť, aby udalosti mali napriek tomu iný priebeh a aby dokonca aj v tejto situácii pakistanská vláda stále mohla nájsť silu vydať sa cestou posilňovania ľudských práv a bojovať proti náboženskému fanatizmu. Takýmto opatreniam musíme poskytnúť veľkú mieru podpory a bezpochyby aj nezávislosti a ochrane súdnictva v zložitých prípadoch týkajúcich sa rúhania.

  Csaba Sógor (PPE). – (HU) Pri niekoľkých príležitostiach som vyjadril svoju pevnú podporu v súvislosti s ráznymi opatreniami zameranými na ochranu ľudských práv vo vzťahu EÚ s tretími krajinami. Robím tak znovu vzhľadom na udalosti, ktoré sa odohrali v Pakistane, keďže takýto postoj je posolstvom, že Európa neopúšťa tých, ktorí pozdvihnú svoj hlas za podporu tolerancie, slobody náboženského vyznania a rovnakého zaobchádzania s menšinami. Sme si dobre vedomí toho, že k prenasledovaniu kresťanov dochádza v mnohých krajinách. Lídri, ako bol Salmán Tasír, sú potrební nielen v Pakistane. Z tohto dôvodu musí Európska únia využiť každú príležitosť, aby poukázala na význam svojich spoločných hodnôt jedným hlasom prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Jednou takouto spoločnou hodnotou je sloboda náboženského vyznania. Ak sa nepostavíme proti zverstvám páchaným na kresťanoch alebo iných náboženských menšinách, nemôžeme brať vážne ani našu vlastnú vieru.

  Sergio Paolo Francesco Silvestris (PPE). – (IT) Európa nemôže vzhľadom na to, čo sa deje v Pakistane, zostať nečinná. Vražda guvernéra Pandžábu pána Tasíra je tragickým a strašným činom v situácii, ktorá sa za niekoľko posledných mesiacov mimoriadne zhoršila.

Deliaca čiara medzi kresťanmi a moslimami je čoraz zreteľnejšia, no zákon o rúhaní je ešte stále koreňom mnohých činov, ktoré porušujú základné slobody. Každý, kto oponuje alebo len vyjadrí svoj nesúhlas s týmto zákonom, ako to urobil guvernér Pandžábu, je umlčaný.

Guvernér umrel pre svoju umiernenosť a svoj umiernený postoj, pre svoju odvahu postaviť sa proti tomuto zákonu a ostatným zákonom, ktoré porušujú základné slobody. To je dôvod, prečo Európa zlyhala a neprijala jasné a dôrazné opatrenia proti týmto rizikám a ponechala tých, ktorí odvážne bojujú za niečo, čo by sme mali podporovať, v izolácii.

  Pino Arlacchi (S&D). – Len niekoľko slov kritiky o spôsobe, akým niektoré časti európskej verejnosti a niektoré útvary tohto Parlamentu pristupujú k Pakistanu a jeho boju proti terorizmu.

Vidím priveľa kritiky voči Pakistanu a vidím aj znevažovanie úsilia, ktoré vykonáva pakistanská vláda a občianska spoločnosť proti extrémizmu. Každému by malo byť jasné, že 90 % alebo viac Pakistancov je proti terorizmu a že za to platia veľmi vysokú cenu.

Smrť guvernéra Salmána Tasíra odsúdila prevažná väčšina ľudí, ako aj väčšina popredných náboženských predstaviteľov. Umiernení moslimovia a všetky vládne orgány takisto utrpeli veľkú stratu, čo si musí každý plne uvedomiť.

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE). – (NL) Sloboda náboženského vyznania je jedným zo základných ľudských práv. Takmer každý deň sa však vo svete porušuje. Nie je to nič iné než bezohľadná neznášanlivosť.

Zákon o rúhaní pochádza z čias vojenskej diktatúry, ktorá bola v Pakistane pri moci v 80. rokoch 20. storočia. Je neprijateľné, aby sa tento zákon využíval na prenasledovanie náboženských menšín a odsúdenie tuctov ľudí na smrť každý rok. EÚ by mala konať rozhodným a konzistentným spôsobom s cieľom presvedčiť pakistanské orgány, aby tento krutý zákon zrušili.

  Charles Tannock (ECR). – Keď bol guvernér Salmán Tasír pochovaný, mal som dojem, že spolu s ním bola pochovaná aj všetka nádej na umiernený, stabilný Pakistan. Túto ohavnú vraždu zanieteného a osvieteného štátneho úradníka vyvolalo to, že sa zasadzoval za reformu krutých pakistanských zákonov o rúhaní. Angažoval sa najmä v prípade kresťanky, ktorá v súčasnosti čaká na popravu – verili by ste tomu –, pretože bola odsúdená za hanobenie islamu.

V tomto Parlamente sme už dávno žiadali o reformu alebo zrušenie týchto hanebných zákonov o rúhaní, ktoré sa často používajú voči náboženským menšinám v Pakistane. Táto vražda poukazuje na rastúcu mieru radikalizácie pakistanskej spoločnosti. Keby bol Džinnáh ešte nažive, bol by šokovaný.

Niekoľko popredných politikov sa odvážilo nasledovať príklad Salmána Tasíra a navrhli reformu zákonov o rúhaní, a teraz tak urobí ešte menej z nich. Budú mať strach. Namiesto toho násilní radikáli a fanatici – a obávam sa, že aj poprední právnici – velebili vraha a žiadali o jeho prepustenie. Zdá sa, že v Pakistane vyhrávajú boj myšlienok. V dôsledku toho prekvitá miestny terorizmus a tento fenomén sme mali možnosť znovu vidieť minulý týždeň.

Môže teraz EÚ udržiavať strategické partnerstvo s takou nestabilnou krajinou, a najmä vzhľadom na naše veľkorysé ústupky v oblasti obchodu a pomoci?

  Seán Kelly (PPE). – Diskutujeme tu o dvojnásobnej tragédii: po prvé, o vražde nevinného muža, a po druhé o tom, že ju spáchal človek, ktorý ho mal chrániť, jeho osobný strážca. Súcitím najmä s rodinou zosnulého, pretože len pred týždňom sme zažili niečo podobné v odlišnej situácii, keď bolo krásne 27-ročné dievča z Írska zavraždené na svojej svadobnej ceste na Mauríciu vo svojej vlastnej spálni, keď pristihlo zamestnancov, ktorí mu práve vykrádali izbu. Zaškrtili ju, dali do vane a pokúsili sa nafingovať to ako samovraždu. Okolnosti sú odlišné, ale výsledok je ten istý: zomrel nevinný človek.

Pred niekoľkými týždňami som bol takisto členom delegácie EÚ – USA do Spojených štátov, kde sme sa stretli s pakistanským ministrom zahraničia. Pôsobil na mňa ako veľmi rozumný, citlivý a čestný človek, ktorý zdôrazňoval, že náboženstvo je vecou tolerancie a že by sme sa mali pokúsiť odovzdať tento odkaz priamo extrémistom a fundamentalistom.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Na vražde guvernéra provincie Pandžáb Salmána Tásíra je poburujúce najmä pozadie tohto násilného činu.

Fakt, že k tejto vražde došlo s tichým súhlasom pakistanských duchovných a že miestni právnici podporujú vraha znamená, že v pakistanskej spoločnosti je tolerované zabíjanie z dôvodov náboženskej intolerancie. Pakistanské zákony o rúhaní umožňujú perzekvovať náboženské menšiny až k hrozbe trestu smrťou tak, ako to hrozí matke piatich detí Asie Bibi, ktorá čaká na svoj trest vo väzení.

Preto naozaj nemôžeme byť ľahostajní k tomuto dianiu. Náš tlak na pakistanskú administratívu je plne legitímny a očakávam, že rovnako zareagujú aj všetky slobodné a demokratické sily sveta. Nemôžme predsa dnes – v treťom tisícročí – tolerovať brutálne maniere hlbokého stredoveku realizované tyranmi zneužívajúcimi vieru.

  Csanád Szegedi (NI). – (HU) V prvom rade chcem zdôrazniť, že situácia v Pakistane je veľmi znepokojujúca, a to nielen v tomto prípade, ale aj vo všeobecnosti. Problémy Pakistanu nemožno vnímať ako niečo veľmi vzdialené, pretože všetci veľmi dobre vieme, že problémy vznikajúce v oblasti vnútornej Ázie, či už ide o hospodárske problémy, etnické problémy, alebo dokonca otázku emigrácie, skôr či neskôr zasiahnu oblasť Európskej únie. Preto je nevyhnutné, aby sme sa zaoberali problémami Pakistanu. Pakistan ťažia najmä dva problémy: na jednej strane neustále útoky Afganistanu a Indie, na strane druhej problematika, ktorá je pre nás na tomto zasadnutí najdôležitejšia, a to sú moslimskí extrémisti, ktorých obeťou sa stal aj Salmán Tasír. Z tohto dôvodu žiadam Európsky parlament, aby sme Pakistanu poskytli našu podporu, aby táto situácia mohla čo najskôr dospieť k uspokojivému záveru.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – (RO) Vražda guvernéra Salmána Tasíra, ktorý bol zanieteným zástancom tolerancie a práv menšín v Pakistane, poukazuje na dramatické porušovanie ľudských práv. Vykonávanie práva na slobodu prejavu a náboženského vyznania v Pakistane sa zo zákona trestá väzením, či dokonca smrťou. Salmán Tasír zaplatil svojím životom nielen za boj za slobodu náboženstva, ale aj za život a slobodu ostatných. Musíme podporovať tých, ktorí odvážne bojujú a riskujú svoje životy za ochranu ľudských práv a demokracie. Žiadame pakistanské orgány, aby potrestali páchateľov a ich komplicov a zrušili zákony o rúhaní.

  Gerard Batten (EFD). – Vražda guvernéra Salmána Tasíra je brutálnym a tragickým zločinom. Zjavne bol zavraždený islamskými extrémistami, pretože sa zasadzoval za zmenu zákona o rúhaní. Táto vražda je pre Pakistan tragédiou, ale čo to znamená pre Západ?

Namiesto toho, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, proti tomu, aby sa islamský fundamentalizmus zakorenil v Európe, ho miernime a robíme ústupky. Zákon šaría už v Spojenom kráľovstve uznalo niekoľko súdov. Existujú časti centra mesta, kde de facto platí zákon šaríe. Európa, ktorá bola kolískou renesancie, osvietenstva, priemyselnej revolúcie a zázrakov veku modernej vedy, je teraz pasívna voči ideológii 6. storočia.

Vlády majú strach sa jej postaviť z dôvodu politickej korektnosti a hospodárskej sily niektorých islamských krajín. V krajinách, ako je Pakistan, musíme podporovať umiernené a progresívne prvky, ale predovšetkým musíme trvať na tom, aby zákon šaría a islamský fundamentalizmus nemali miesto v modernej západnej liberálnej demokracii.

  Cristian Dan Preda (PPE). – (RO) V prvom rade by som chcel povedať, že odsudzujem brutálnu vraždu guvernéra provincie Pandžáb. Bol čelným predstaviteľom politického života Pakistanu, ktorý bol známy pre svoj odvážny boj proti extrémizmu, neznášanlivosti a fanatizmu. Pred siedmimi mesiacmi som na tomto mieste podporil potrebu revízie ustanovení týkajúcich sa priestupkov voči náboženstvu v takzvaných zákonoch o rúhaní.

Chcel by som vám pripomenúť, že možnosti zneužívania, ktoré ponúka tento zákon, vytvorili klímu neznášanlivosti, ktorá vyústila do náboženského násilia a ktorá podporuje diskrimináciu, zastrašovanie a prenasledovanie náboženských menšín. Prípad Asie Bibiovej, ktorý práve vyvrcholil vraždou guvernéra Tasíra, je v tejto súvislosti symbolický. Domnievam sa, že pakistanské orgány musia prostredníctvom plánovaných opatrení preukázať záväzok bojovať proti extrémizmu v tejto krajine tým, že zrušia zákony o rúhaní. Preto by som chcel zopakovať výzvu pre hlasy rozumu v Pakistane, ktorú začala dcéra zosnulého guvernéra Pandžábu Šehrbano Tasírová.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Dovoľte, aby som v prvom rade vyjadril občanom Pakistanu sústrasť a ľútosť nad stratou tak významnej politickej osobnosti, akou bol guvernér Salmán Tásír.

Znepokojuje ma skutočnosť, že v krajine naďalej dochádza k prenasledovaniu ľudí s určitým presvedčením aj náboženských skupín vrátane kresťanov, veď známy je prípad ženy, ktorá na základe šarí´a law, na základe využitia zákona o rúhaní vlastne čaká na popravu. Fakt, že islamské extrémistické zložky sa stále nachádzajú priamo v pakistanských bezpečnostných silách, neprispieva k stabilite krajiny a zjavne naštrbuje dôveru v to, že krajina sa bude riadiť pravidlami právneho štátu. Dúfam teda, že reformný proces v krajine sa bude prehlbovať a chcel by som preto vyzvať všetky politické sily, ale aj náboženské inštitúcie k výraznejšej podpore práve umiernenosti, tolerancie a vzájomnej úcty medzi komunitami.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Pakistan je v mnohých ohľadoch nestabilná krajina. Je politicky nestabilná, pretože jej vláda nie je dostatočne silná na to, aby účinne zaviedla svoj umiernený smer politickej a hospodárskej stabilizácie, a pretože útok armády proti extrémistom v pohraničných oblastiach v skutočnosti spôsobuje nárast odporu. Je hospodársky nestabilná, pretože celosvetová finančná kríza a zničujúce záplavy v tejto krajine preniesli jej rozvoj o niekoľko rokov späť. Je hospodársky nestabilná, pretože sociálne štruktúry sa za posledné desaťročia nerozvíjali tak, aby umožnili širokým vrstvám spoločnosti podieľať sa na rozvoji hospodárstva.

V Európskej únii musíme začať dialóg s tamojšou politickou triedou s cieľom podporiť uznanie potreby zásadných hospodárskych a sociálnych zmien potrebných na to, aby ľuďom mohli byť ponúknuté vyhliadky, ktoré im prinesú viac než len alternatívu extrémizmu a fundamentalizmu.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) Najviac nenávidené a násilné režimy v Európe boli protináboženské režimy jakobínov, nacistov a komunistov. Z tohto dôvodu si nemyslím, že je užitočné, aby pani Vergiatová útočila na náboženstvá takýmito všeobecnými pojmami. Faktom však je, že náboženstvá sa často zneužívajú na ideologické účely, proti čomu musíme bojovať. To je napríklad prípad Pakistanu.

Na druhej strane musíme mať na pamäti, že Pakistan bol vytvorený na základe náboženských kritérií v čase, keď sa India rozdelila. Je to krajina, ktorá nemá históriu, ale ktorú britské koloniálne sily založili ako moslimský štát, keď sa sťahovali z tejto oblasti. Preto by sme mali pochopiť, že ide o islamský štát. Musíme však trvať na tom, že táto krajina by mala byť usporiadaná tolerantným spôsobom a že by sa mala podporovať sloboda náboženského vyznania. Ku kresťanom sa musí pristupovať s väčším rešpektom, ako to bolo doteraz, a EÚ musí preukázať väčšie odhodlanie pri upevňovaní svojej úlohy ako zástankyne tejto skupiny. Koniec koncov, ak sa Európa nezastane kresťanov vo svete, kto iný to potom urobí?

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Viacerí z nás povedali, že Salmán Tasír bol človek, ktorý sa zastával zraniteľných žien a predstaviteľov náboženských menšín, a to slovom aj činom. Vo všeobecnosti bojoval proti nespravodlivosti. Tasír bol zástancom demokratického štátu a vystúpil proti krutým pakistanským zákonom o rúhaní, keď povedal, že ich vydali ľudia, ktorí ich preto môžu aj zmeniť.

Niekoľkí kolegovia hovorili o tom, ako rázne bránil kresťanku, ktorá bola odsúdená na smrť, a pokúsil sa zmeniť tento rozsudok. Všetky tieto činy, ktoré vykonal v mene spravodlivosti, boli jeho záhubou. EÚ by mala podporiť sily v Pakistane, ktoré sa snažia o reformy, pretože nie každý v Pakistane podporuje fundamentalistov. EÚ by vo svojej zahraničnej politike preto mala rozumne zvážiť svoju pozíciu k situácii v Pakistane.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Táto rozprava je dôkazom toho, že Európska únia je šokovaná brutálnou vraždou Salmána Tasíra, guvernéra pakistanskej provincie Pandžáb, ktorá sa odohrala v Islamabáde 4. januára. Vysoká predstaviteľka pani Ashtonová dôrazne odsúdila túto vraždu vo svojom stanovisku zo 4. januára. Vyzvala pakistanské orgány, aby páchateľov tohto činu postavili pred súd. Táto vražda je o to strašnejšia, že podľa dostupných správ súvisí s otvorenou podporou pána Tasíra kresťanke Asii Bibiovej, ktorá bola odsúdená na trest smrti na základe pochybných obvinení z rúhania.

Treba poznamenať, že 12. novembra 2010 vysoká predstaviteľka pani Ashtonová vyjadrila hlboké obavy z rozsudku smrti pre Asiu Bibiovú. Vyzvala Pakistan, aby zrušil trest smrti a rešpektoval ľudské práva, ktoré zaručujú medzinárodné dohovory, ktorých je táto krajina signatárom.

Európska únia v rámci tohto dialógu o ľudských právach opakovane upozorňovala pakistanskú vládu na neprestávajúce uplatňovanie zákonov o rúhaní. Sme si vedomí toho, že zákony o rúhaní sú vo svojej súčasnej podobe náchylnejšie na zneužívanie a často sa uplatňovali voči náboženským menšinám. Takisto sme si vedomí skutočnosti, že falošné obvinenia sa využívali ako nástroj na začatie súkromných sporov alebo na osobné obohatenie.

Predchádzajúce opatrenia, ktoré prijala pakistanská vláda, nás podnietili k snahe o zmenu viacerých kontroverzných aspektov týchto zákonov. Ideálne by, samozrejme, bolo, keby sa zákony o rúhaní celkom zrušili. Nešťastím je, že v prípade vraždy pána Tasíra mal vrah širokú podporu verejnosti. Obávame sa, že fatwa nebola vydaná len voči pánovi Tasírovi, ale aj voči ostatným verejným činiteľom, ktorí podporili reformu zákonov o rúhaní. Beztrestné podnecovanie k nenávisti a násiliu by malo byť zakázané.

Pakistanská vláda je povinná chrániť svojich občanov a veríme, že urobí všetko pre to, aby zaistila ich bezpečnosť. Existujú obavy, že vražda pána Tasíra je prejavom nárastu extrémizmu a neznášanlivosti v Pakistane. Musíme čeliť tejto situácii a starostlivo zvážiť naše konanie, pretože vieme, že vláda a vo všeobecnosti demokratické inštitúcie štátov budú aj naďalej čeliť skľučujúcim problémom. Vyjadrím sa veľmi jasne: nemáme inú možnosť, ako pokračovať v posilňovaní demokratických a pokrokových síl v občianskej spoločnosti Pakistanu.

Pakistanská ústava výslovne chráni práva menšín a v súlade s tým musí vláda bojovať proti extrémizmu nielen v pohraničných oblastiach, ale aj v uliciach pakistanských miest. V rámci našej rozvojovej spolupráce musíme klásť trvalý dôraz na vzdelávanie a v rámci vzdelávacieho systému je potrebné urobiť viac pre podporu tolerancie, najmä pokiaľ ide o menšiny. Sme si dobre vedomí zraniteľnej situácie osôb patriacich k náboženským menšinám v Pakistane; netýka sa to len kresťanov, ale aj hindov, šiítov, ahmadijov a ostatných. Európska únia by mala brániť ich spoločnú vec a nie iba vec konkrétnej skupiny alebo náboženstva, pretože by to hralo do karát tým, ktorí chcú prehĺbiť rozdiely medzi kresťanmi a moslimami.

Aj naďalej sa budeme zameriavať na potrebu plnej ochrany práv každého jednotlivca na slobodu náboženského vyznania v Pakistane alebo inde.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Silviu Buşoi (ALDE), písomne. – Chcel by som vyjadriť hlboké rozhorčenie nad vraždou guvernéra provincie Pandžáb v Pakistane Salmána Tasíra, ku ktorej došlo 4. januára 2011 za to, že sa postavil proti pakistanskému zákonu o rúhaní. V súlade s hodnotami našich západných spoločností sa vražda považuje za najhorší trestný čin. Preto je ťažké pochopiť, ako môže niekto spáchať vraždu ako formu odplaty. Sloboda svedomia a sloboda náboženského vyznania sú rovnako dôležité ako sloboda prejavu, čo môže viesť ku konfliktom medzi týmito slobodami. Akákoľvek vládna definícia toho, čo sa považuje za rúhanie, je neprijateľným obmedzením slobody prejavu. Moderná spoločnosť by mala považovať za oprávnené všetky osobné názory vyjadrené pokojným spôsobom. Ak sa má Pakistan stať tolerantnou spoločnosťou, takéto barbarské akty motivované náboženským fundamentalizmom sa musia zakázať. Tento incident je ďalšou pripomienkou toho, že sloboda prejavu v niektorých regiónoch sveta stále neexistuje. Vzhľadom na históriu svojej krajiny bolo od Salmána Tasíra odvážne, že sa postavil proti zákonom o rúhaní a za slobodu prejavu. Je poľutovaniahodné, že ho to nakoniec stálo život.