Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o siedmich návrhoch uznesení o Iráne, najmä o prípade Nasrín Sutúdeovej(1).

  Bastiaan Belder, autor. – (NL) Presne pred týždňom zverejnila v denníku The Wall Street Journal nositeľka Nobelovej ceny Širin Ebadiová podrobný článok o svojej priateľke, iránskej právničke Nasrín Sutúdeovej, ktorá obhajovala ľudské práva a ktorá bola nedávno odsúdená na 11 rokov väzenia. Širin Ebadiová vyzvala Západ, aby venoval väčšiu pozornosť prípadu Nasrín Sutúdeovej a prípadom všetkých statočných obhajcov ľudských práv na území Iránskej islamskej republiky.

Rozprava v tomto Parlamente je súčasťou reakcie na naliehavú výzvu pani Ebadiovej. Nesmieme a nemali by sme zabudnúť na Nasrín Sutúdeovú ani na ďalších bojovníkov za základné práva v Iráne. To bude aj posolstvom správy, ktorú by som rád predstavil v mene Výboru pre zahraničné veci na plenárnom zasadnutí v marci, a spolieham sa, pán predsedajúci, dámy a páni, že za ňu budete všetci hlasovať. Bude to silný a zjednotený hlas Európy za práva iránskeho ľudu.

  Marietje Schaake, autorka. – Nasrín Sutúdeová bola odsúdená na 11 rokov vo väzení a my sme znovu nútení hovoriť o ľudských právach v Iráne. Nasrín má zákaz vykonávať právnickú činnosť, ale my by sme mali zabezpečiť spravodlivosť.

V Iráne sa už nevykonávajú ani neexistujú žiadne zásady právneho štátu a súdnictvo je veľmi spolitizované. Obhajoba ľudských práv sa teraz považuje za konanie proti národnej bezpečnosti. Nasrín Sutúdeová, právnička a matka dvoch detí, je v súčasnosti obžalovaná za konanie proti národnej bezpečnosti. Bola okrem iných aj obhajkyňou Zahráy Bahrámíovej, iránsko-holandskej občianky odsúdenej na smrť ešte predtým, ako mala možnosť rozprávať sa s holandskými diplomatmi, a v atmosfére vážnych pochybností o spravodlivosti procesu.

Nasrín Sutúdeová je a bola silnou ženou, ktorá bojuje za spravodlivosť. Aj vďaka nej však vidíme slabý režim, ktorý potláča svojich občanov namiesto toho, aby im zabezpečil prosperitu. Vysoká predstaviteľka pani Ashtonová koncom tohto mesiaca navštívi Istanbul a bude sa snažiť priviesť iránsky režim k spolupráci s medzinárodným spoločenstvom v súvislosti s otázkou jadrových zariadení. Cieľ hospodárskych sankcií je rovnaký. Pochybujem, že dosiahnu želaný výsledok bez toho, aby predtým neprimerane ublížili iránskym občanom, a tak ich ešte viac urobili závislými od neústupčivej vlády.

Čo sa týka hospodárskych sankcií, som skeptická. Verím však, že sankcie proti jednotlivcom, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv napríklad cenzurovaním, znásilňovaním, mučením a popravami, budú účinným a nevyhnutným krokom k tomu, aby sa ukončila ich beztrestnosť a aby sa ctila spravodlivosť, za ktorú Nasrín Sutúdeová bojovala. Ľudské práva sú bezpochyby Achillovou pätou iránskeho režimu.

Vážený pán predsedajúci, kým mám ešte slovo, chcela by som vás požiadať, aby ste vyzvali našich talianskych kolegov, aby sa utíšili. Naozaj to ruší, keď sa začnú rozprávať v rokovacej sále, keď sa už nehovorí o ich téme.

  Predsedajúci. – Vážení kolegovia, počuli ste požiadavku pani Schaakeovej. Ostatní kolegovia tiež žiadali, aby ste sa utíšili. Ak sa chcete porozprávať o súkromných záležitostiach, môžete ísť von.

  Struan Stevenson, autor. – Chcel som dnes prirovnať Iránsku islamskú republiku k nacistickému Nemecku, ale musím povedať, že v mnohých ohľadoch mi pripadá omnoho horšia. Mullovia tento rok obesili zatiaľ 65 ľudí. Desiatich obesili včera. Najprv dostali neprimerané tresty a ich majetok bol skonfiškovaný a potom každého z nich nemilosrdne zbičovali a obesili na šibenici. Za posledné štyri týždne bolo obesených 87 ľudí.

Prezident Ahmadínedžád popiera holokaust a nenávidí Židov. Hovorí, že chce vymazať Izrael z mapy sveta a teraz dokonca buduje jadrové zbrane, ktoré by mu to umožnili. Spolu s Chameneím stoja za neľútostným utláčaním iránskych občanov, pričom vešanie, mučenie, ukameňovanie na smrť, amputácie, bičovanie na verejných miestach a popravy detí a dokonca tehotných žien sú pre nich bežné. Dvom väzňom v Mašhade amputovali tento týždeň ruky. K amputáciám boli odsúdené aj ďalšie dve osoby a tieto rozsudky budú čoskoro vykonané.

Zamerajú sa okamžite na každého, kto sa pokúsi odhaliť toto zlo. Typickým príkladom je Nasrín Sutúdeová. Táto odvážna právnička bojujúca za ľudské práva, ktorá obhajovala množstvo nevinných ľudí, bola nespravodlivo odsúdená a uväznená týmto fašistickým režimom. Jej škandalózne odsúdenie na 11 rokov väzenia za to, že si vykonávala svoju prácu, je urážkou ľudskosti. Skutočnými zločincami sú tyrani v Teheráne a oni by sa mali zodpovedať. Sú presvedčení o tom, že západní kritici sú súčasťou medzinárodného sprisahania na zvrhnutie ich režimu. Nuž, ja by som sa k tomuto projektu dnes určite prihlásil. Nikdy nesmieme dovoliť, aby zlo zvíťazilo, a čím skôr sa nám podarí obnoviť slobodu, demokraciu, ľudskosť a práva žien v Iráne, tým lepšie to bude pre celý svet.

  Rosario Crocetta, autor. – (IT) Žiadosťou o okamžité prepustenie Nasrín Sutúdeovej naliehame na Úniu a jej členské štáty, aby pre oslobodenie iránskych občanov a sveta od jedného z najkrutejších a najautoritatívnejších režimov v histórii urobili viac.

Iránsku islamskú republiku charakterizuje nielen hrozba, ktorú pre svetový mier predstavuje ich jadrový projekt schopný vyvolať hrôzu jadrovej vojny, ale aj nelegitímnosť jej volieb, masové zatýkanie ľudí dožadujúcich sa slobodných volieb, zabíjanie odporcov, znásilňovanie a fyzické zneužívanie tých, ktorí nepodporujú režim, nespravodlivosť súdnych procesov, kde sa dá rozhodnutie odhadnúť hneď po obvinení, vážna diskriminácia žien a homosexuálov a chýbajúca sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania. Podmienky iránskych väzňov v tábore Ašraf, kde sa stávajú obeťami násilia či dokonca ukameňovania, si nedokážeme ani predstaviť.

Každý deň sú v Iráne minimálne dvaja ľudia vrátane detí odsúdení na smrť a často sa previnia len tým, že nevyhovujú režimu. Zákonný dôkaz sa často získava krutým a zručným využívaním brutálnych spôsobov mučenia. Cieľom tejto kritiky, samozrejme, nie je islam, ktorý sa zakladá na mieri, ale iránsky režim. Zatknutie a odsúdenie Nasrín Sutúdeovej odhalilo novú úroveň justičných podvodov. V tomto prípade boli totiž útok a odsúdenie zamerané na obhajcu ľudí, čo znamená, že iránski občania sa nemôžu dokonca ani brániť.

  Cristian Dan Preda, autor. – (RO) Irán síce začína otvárať dvere v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa jadrových zariadení, musíme však povedať, že čo sa týka ľudských práv v tejto krajine, dvere sú jednoznačne zatvorené.

Prípad Nasrín Sutúdeovej to jednoznačne dokazuje. Za svoju prácu zameranú na podporu ľudských práv bola potrestaná mimoriadne prísne. Bola odsúdená na 11 rokov väzenia, má zakázané vykonávať právnickú činnosť na 20 rokov a má zakázané opustiť krajinu. Tento verdikt bol výsledkom procesu, ktorý bol fraškou.

Toto však ani zďaleka nie je ojedinelý prípad. Je súčasťou premyslenej stratégie iránskeho režimu na systematické umlčiavanie aktivistov v oblasti ľudských práv. Právnici, ktorí sú aktívni v oblasti boja za ľudské práva, sú cieľom celej skupiny veľmi krutých trestov a my musíme prejaviť solidaritu s týmito odvážnymi ľuďmi, ktorí pomáhajú a konajú v tejto oblasti napriek vyhrážkam, mučeniu a väzneniu.

  Raül Romeva i Rueda, autor. – Musím vyhlásiť, že mi je veľmi ľúto, že sa opäť musíme rozprávať o Iráne. Je to však potrebné. Je to naša povinnosť, pretože situácia v Iráne je čoraz problematickejšia a dramatickejšia.

Je preto veľmi dôležité, aby tento Parlament znovu zopakoval svoju požiadavku na prepustenie všetkých väzňov svedomia vrátane všetkých tých, ktorí sú zadržiavaní za posledný rok v súvislosti s ich mierovými, znovu opakujem, mierovými politickými aktivitami a činnosťami na podporu ľudských práv. Tento Parlament musí znovu vyzvať iránske orgány, aby rešpektovali medzinárodne uznávané práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania, a musí dôrazne odsúdiť mimoriadne prísny rozsudok proti Nasrín Sutúdeovej a pochváliť ju za jej odvahu a angažovanosť.

Tento Parlament sa preto musí zaoberať prípadom pani Sutúdeovej, ako aj ďalších aktivistov v oblasti ľudských práv a väzňov svedomia a žiadať jej okamžité prepustenie. Musíme vyjadriť obavy nad čoraz častejšie sa objavujúcimi rozsudkami zákazu opustiť Irán, ktoré môžu viesť k logickému záveru, že zostať v Iráne orgány považujú za trest.

Musíme vyzvať orgány, aby bojovali proti beztrestnosti osôb z radov bezpečnostných síl, ktorí porušujú ľudské práva, a zopakovať žiadosť o nezávislé vyšetrovanie obvinení a mimosúdnych popráv, ku ktorým došlo po sporných prezidentských voľbách v júni, a o to, aby podozriví páchatelia boli postavení pred súd. Musíme, samozrejme, jednoznačne odsúdiť bombový útok v Čáhbaháre a rodinám obetí a zranených vyjadriť svoju úprimnú sústrasť.

Nakoniec by som rád povedal, že máme vážne obavy z prenasledovania určitých náboženstiev a etnických skupín v Iráne. Musíme vyjadriť svoje presvedčenie, ktoré podporuje aj nedávna európska história, že mierový a vyvážený sociálny a politický rozvoj je možné dosiahnuť jedine tým, že sa vezmú do úvahy kultúrne a sociálne ciele rôznych regiónov.

  Bogusław Sonik, v mene poslaneckého klubu PPE. – (PL) Nasrín Sutúdeová bola aj dôvodom našej predošlej parlamentnej rozpravy o nedostatočnej ochrane ľudských práv v Iráne, keď bola 4. septembra 2010 zatknutá a obvinená z propagandy proti štátu, sprisahania a zhromažďovania sa na účely konania proti národnej bezpečnosti. Zadržiavali ju štyri mesiace. Táto vynikajúca obhajkyňa ľudských práv a oddaná spolupracovníčka laureátky Nobelovej ceny Širin Ebadiovej bola teraz v súdnom procese odsúdená na 11 rokov väzenia s nasledujúcimi 20 rokmi zákazu právnickej činnosti a zákazu opustiť Irán. Nezabúdajme ani na to, že na dlhý čas vo väzení boli odsúdení aj iní politickí väzni. Na štyri roky vo väzení a 74 rán bičom bola za ten istý zločin odsúdená aj 26-ročná aktivistka za práva žien Šíva Nazaháriová.

Musíme dať jasne najavo, že sme proti očividnému porušovaniu základných ľudských práv: slobody zhromažďovania sa, slobody prejavu, práva na slobodu myslenia a práva na spravodlivý proces. Nasrín Sutúdeová, ktorá zasvätila svoj život boju za ľudské práva – ochrane neplnoletých osôb odsúdených na smrť a ľudí obvinených za vyvolávanie pokojných protestov a úzku spoluprácu s opozíciou –, sa stala živým dôkazom porušovania ľudských práv v Iráne. Európska únia sa už nemôže ďalej nečinne prizerať na tento nerovný boj iránskej spoločnosti proti režimu.

  Corina Creţu, v mene skupiny S&D. – (RO) Aj my podporujeme žiadosti o okamžité a bezpodmienečné prepustenie Nasrín Sutúdeovej a všetkých ďalších väzňov svedomia v Iráne. Po volebnom podvode, ktorý udržal pri moci Ahmadínedžádov režim, zaplatili tisícky Iráncov svojou slobodou za odvahu pri protestoch proti čoraz represívnejšiemu režimu. Nasrín Sutúdeová bola odsúdená po mesiacoch v izolácii a po mesiacoch mučenia na 11 rokov väzenia, pretože ako právnička a aktivistka bojujúca za ľudské práva obhajovala oponentov teheránskej vlády vrátane laureátky Nobelovej ceny za mier.

Spolu s mnohými disidentmi zlým zaobchádzaním v iránskych väzeniach trpia aj desiatky novinárov a blogerov, ktorí sa odvážili uplatniť svoje základné právo na slobodu prejavu, aby vyjadrili vlastné presvedčenie. Myslím si, že záväzok Európskej únie oslobodiť týchto bojovníkov za demokraciu by nemal mať iba formu verejného protestu, ale aj formu konkrétnych krokov zo strany Európskej služby pre vonkajšiu činnosť s cieľom mobilizovať medzinárodné spoločenstvo a vyvinúť väčší spoločný tlak, aby sa zastavilo toto porušovanie ľudských práv v Iráne.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – V tomto Parlamente by sme nikdy nemali zabudnúť na to, že sloboda diskutovať a nesúhlasiť, ktorú v takej hojnej miere požívame v Európe, sa v mnohých častiach sveta uplatňuje veľmi zriedkavo, či dokonca sa neuplatňuje vôbec. Nikde to nie je také očividné ako práve v Iráne.

A znovu sa v tomto Parlamente vraciame k diskusii o znepokojujúcej situácii súvisiacej s ľudskými právami v tejto islamskej republike. Ako právnička pomohla Nasrín Sutúdeová mnohým zástancom opozície, ktorí boli zadržaní a prenasledovaní po zmanipulovaných prezidentských voľbách pred 18 mesiacmi. Zastupovala aj maloletých v cele smrti, čo je skutočne hrdinský čin v krajine, ktorá s takou ľahkosťou popravuje deti. V septembri minulého roka bola zatknutá a obvinená zo šírenia propagandy a sprisahania s cieľom ohroziť bezpečnosť štátu. Teraz bola odsúdená na 11 rokov väzenia a 20 rokov má zakázané vykonávať právnickú činnosť.

Mala by byť okamžite a bezpodmienečne prepustená. Vyzývam podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby o to žiadala.

Parlament a Komisia s rozhodnosťou hovorili o prípadoch porušovania ľudských práv počas brutálneho, až takmer ohavného Ahmadínedžádovho režimu. Je načase, aby Rada uprednostnila spoločné hodnoty EÚ pred jednotlivými obchodnými záujmami členských štátov v tejto krajine.

  Marco Scurria (PPE). – (IT) Púšťame sa do ďalšej rozpravy o porušovaní ľudských práv a demokracie v Iráne. Tentoraz ide o prípad právničky, ktorá obhajovala aktivistov v oblasti ľudských práv v Iráne.

Zámerom malo byť vyriešenie podstaty problému, a teda neuväzňovať už len ľudí, ktorí bojujú za svoje práva, ale zamerať sa priamo na tých, ktorí ich obhajujú, aby bolo jasné, čo čaká tých, ktorí sa chcú postaviť proti Ahmadínedžádovmu režimu.

Pán predsedajúci, aj by som sa dnes stavil, že sa znovu o pár týždňov stretneme v tejto rokovacej sále, aby sme viedli rozpravu o ďalšom prípade porušenia všetkých základných práv v Iráne. Porušenie sa zakryje nejakým trestným motívom, ktorý by bol až na smiech, keby nebol taký tragický, ako napríklad konanie proti národnej bezpečnosti alebo propaganda proti režimu, ako je to v prípade, ktorým sa zaoberáme dnes.

Pán predsedajúci, úprimne sa pýtam, či by mal Parlament aj naďalej udržiavať delegáciu pre vzťahy s režimom, ktorý je presným opakom všetkého, na čom sa zakladá Európska únia.

  Seán Kelly (PPE). – Znovu sa zaoberáme desivou situáciou v Iráne. Pred Vianocami sme diskutovali o situácii Sakíny Áštíáníovej, ktorá bola obžalovaná z cudzoložstva a odsúdená na smrť ukameňovaním. Tento rozsudok zmenili na rozsudok smrti obesením za údajnú vraždu. Dnes je pred nami nešťastná situácia Nasrín Sutúdeovej, ktorá bola odsúdená na 11 rokov väzenia za to, že si vykonávala svoju prácu. Jej aktíva boli zmrazené a nesmela sa stretnúť ani s vlastným právnikom. Jej manžel bol zadržaný na jeden týždeň za – citujem – „šírenie lží a narušovanie verejnej mienky“. Len si to predstavte!

Myslím si, že môžeme jedine čo najlepšie využiť náš vplyv a pokúsiť sa ukončiť toto besnenie zla a najmä zlé zaobchádzanie so ženami a ich znevažovanie. Tieto dva prípady boli typickými príkladmi.

  George Sabin Cutaş (S&D). – (RO) Odsúdenie aktivistky za ľudské práva Nasrín Sutúdeovej je dôkazom toho, aké krehké je dodržiavanie ľudských práv v Iráne. Od kontroverzného opätovného zvolenia prezidenta Ahmadínedžáda v júni 2009 boli všetky protesty brutálne potlačené. Tisícky občanov boli zadržané a niekoľko stoviek ich už bolo odsúdených.

Prísny trest na 11 rokov väzenia, ktorý dostala Nasrín Sutúdeová, bol výsledkom toho, že ako právnička obhajovala množstvo odporcov režimu, ktorí boli zatknutí počas demonštrácií po prezidentských voľbách. Okrem toho bola napomenutá aj za rozhovory, ktoré počas tohto obdobia poskytla zahraničnej tlači. Vidíme tu typický prípad porušenia práva na slobodu prejavu, práva právnikov vykonávať svoju profesiu bez nátlaku alebo hrozieb a tiež práva obvineného na nestranný súdny proces.

V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť Komisii a Rade, že akákoľvek spolupráca medzi Európskou úniou a Iránom musí stáť na absolútne nevyhnutnom predpoklade, že sa budú dodržiavať ľudské práva.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Toto je ďalšia téma, ktorá poburuje európsku verejnú mienku a ktorá poburuje poslancov tohto Parlamentu. Ak sa musíme stále zaoberať situáciami zjavného porušovania ľudských práv v tej istej krajine, mali by sme sa zamyslieť aj nad štruktúrou a zodpovednosťou tohto štátu. Je očividné, že rešpektovanie vlastných tradícií a zvykov však nejde ruka v ruke s akceptovaním určitých stanovených noriem alebo európskych noriem, čím teraz myslím ľudské práva. To je zrejmé. Je dobré, že sa týmto problémom začal zaoberať Európsky parlament. Stále je tu však otázka politického tlaku, pretože to je, takpovediac, ďalšia oblasť, v ktorej Európsky parlament zasahoval v prípade Iránu, ale bez nejakého väčšieho úspechu. Možno je potrebné začať vyvíjať omnoho väčší tlak ako v súčasnosti.

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Aktivisti a advokáti bojujúci za ľudské práva v Iráne sú dlhodobo perzekvovaní a zadržiavaní a odsúdenie právničky Nasrín Sutúdeovej je smutnou súčasťou týchto perzekúcií.

Rovnako sa iránsky režim zachoval aj k aktivistke Šivi Nazaháriovej, právnikovi Mohamádovi Seifzadovi a advokátovi Mohamádovi Olijafarovi. A podobný osud hrozí aj ďalším aktivistom.

Represie v Iráne sa stále viac stupňujú a naše snahy o zlepšenie týchto pomerov neprinášajú žiadny efekt. Zvôľa vládnej moci proti tým, ktorí majú voči režimu výhrady, už dosahuje takú mieru, že sa treba začať vážne zaoberať zmenou politiky voči tejto krajine a zvážiť ďalšie možnosti efektívnejšieho tlaku na iránsku administratívu tak, aby sme pomohli iránskemu ľudu slobodnejšie dýchať. Isteže, nebude to ľahké, ale myslím si, že je to našou povinnosťou skúsiť zmeniť pomery v Iráne.

  Sari Essayah (PPE). – (FI) Nasrín Sutúdeová je jednou z najznámejších právničiek bojujúcich za ľudské práva v Iráne a obhajovala okrem iných aj Širin Ebadiovú, nositeľku Nobelovej ceny za mier. Medzi jej klientov patrili aj neplnoleté osoby, ktoré boli odsúdené na smrť, a obete domáceho násilia. Jej jediným zločinom bolo to, že vykonávala svoju profesiu, teda obhajovala ľudí, ktorí sa pred brutálnym iránskym režimom nedokážu obhajovať sami.

Nepokoje, ktoré vypukli po voľbách v roku 2009, a ich následky viedli k tomu, že iránske orgány prijali kruté opatrenia proti obhajcom ľudských práv a aktivistom v tejto oblasti. Cieľom iránskej vlády je umlčať raz a navždy všetkých odporcov v krajine aj za jej hranicami.

Tento Parlament už napríklad vystúpil v prospech ľudu v Ahváze a predložil jednotné písomné vyhlásenie k danej téme. Je zvláštne, že medzinárodné spoločenstvo nedokáže urobiť nič, aby sa zbavilo tohto barbarského režimu.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D). – (PL) Počas poslednej rozpravy o porušovaní ľudských práv v Iráne, ktorá sa konala v tejto rokovacej sále pred necelými štyrmi mesiacmi, som vo svojom prejave povedala, že každý deň sa päť iránskych občanov dozvie, že po vynesení rozsudku smrti prídu o svoje životy. K týmto hrozným štatistikám je potrebné pridať aj rozsudky dlhodobého uväznenia iránskych právnikov, ktorí obhajovali obete justičného systému v tejto krajine. Slová „justičný systém“ by bolo potrebné dať do úvodzoviek. Príkladom je aj 47-ročná Nasrín Sutúdeová, ktorá bola 4. septembra zatknutá, mučená a odsúdená na 11 rokov väzenia.

Ďalší iránski právnici sa už tiež stretli s útlakom. Šíva Nazaháriová, spoluzakladateľka Výboru reportérov pre ľudské práva, bola odsúdená na štyri roky väzenia. Mohamád Seifzad bol odsúdený na deväť rokov väzenia a zákaz vykonávania právnickej činnosti na 10 rokov. A Mohamád Olijafar bol odsúdený na rok väzenia len za to, že zastupoval svojho klienta na súde. Myslím si, že ak využijeme vyjednávaciu pozíciu vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, mali by sme vyvinúť tlak, aby sa téma obhajcov ľudských práv zahrnula do rozhovorov s Iránom ako naliehavá otázka.

  Monica Luisa Macovei (PPE). – (RO) Situácia právničky Nasrín Sutúdeovej je veľmi vážna. Bola odsúdená na 11 rokov väzenia, zákaz vykonávania právnickej činnosti a zákaz opustiť krajinu na 20 rokov. Čo vykonala? Obhajovala Širin Ebadiovú, laureátku Nobelovej ceny za mier, iných politických aktivistov a aktivistov v oblasti ľudských práv, novinárov a maloleté osoby odsúdené na trest smrti.

Od roku 2009 bolo v Iráne odsúdených na trest odňatia slobody 15 právnikov obhajujúcich ľudské práva. Týmito opatreniami Irán porušuje základné ľudské práva a základné zásady OSN vzťahujúce sa na funkciu právnika. Naliehavo žiadam Komisiu a Radu, aby intervenovala za okamžité prepustenie právničky Nasrín Sutúdeovej.

  Štefan Füle, člen Komisie. – Európska únia je stále veľmi znepokojená vážnou, ba až zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv a základných slobôd v Iránskej islamskej republike. V posledných dvoch rokoch sa situácia tých, ktorí pracujú v oblasti obhajoby ľudských práv, zmenila zo zložitej na takmer neriešiteľnú.

Pre Nasrín Sutúdeovú a mnohých ďalších, ktorí podobne ako ona pracujú ako obhajcovia v oprávnených prípadoch týkajúcich sa základných práv a slobôd, je práca z väzenia nemožná. Je jasné, o čo išlo pri jej zatknutí. Ľudia v Iráne, ktorí sú dosť odvážni a bránia tých, ktorých by mal chrániť samotný štát, riskujú, že budú zastrašovaní, väznení či dokonca niečo horšie.

Európska únia vyjadrila svoj postoj. Vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka pani Ashtonová vydala v roku 2010 viac ako desať vyhlásení o všeobecnej situácii aj o jednotlivých prípadoch. Európska únia zároveň zaslala osobitné demarše iránskym orgánom, kde žiadala o objasnenie a vysvetlenie a vyslala jasné odkazy o potrebe zlepšiť situáciu v Iráne. Vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka pani Ashtonová vydala 14. januára 2011 vyhlásenie o Nasrín Sutúdeovej, kde spomenula prípady pani Sutúdeovej aj pani Šívy Nazaháriovej, právničky a novinárky, z ktorých jedna bola odsúdená na jedenásť a druhá na štyri roky väzenia.

Iránska islamská republika bola nedávno zvolená, aby sa stala členom Komisie OSN pre postavenie žien. Pani Sutúdeová a pani Nazaháriová sú ženy, ktoré boli zbavené práve tých práv, za ktorých ochranu bojovali. Európska únia bude aj naďalej upozorňovať iránske orgány, že prvoradé a najdôležitejšie je to, aby konali v súlade s medzinárodnými záväzkami vychádzajúcimi z multilaterálnych dohôd a dohovorov, ktoré podpísali a ratifikovali. Budeme aj naďalej hľadať spôsoby, ako zefektívniť naše kroky pri obhajobe ľudských práv, a použijeme pritom všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii. Presne to si Iránci zaslúžia.

  Bernd Posselt (PPE). – (DE) V Parlamente máme úplne zbytočnú pracovnú skupinu, ktorá sa snaží hľadať spôsoby, ako zabezpečiť, aby boli tieto plenárne zasadnutia zaujímavejšie. Táto skupina by urobila dobre, keby si preštudovala dnešné plenárne zasadnutie. Potrebujeme iba dostatočný čas, a preto by sme mali dostať priestor aj počas štvrtkových popoludní. Potrebujeme tiež, aby v predsedníckom kresle sedel ten správny kritický a flexibilný predsedajúci, ktorý dokáže rozumne konať. Výsledkom bude živé a zaujímavé plenárne zasadnutie.

(potlesk)

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční v krátkom čase.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Eija-Riitta Korhola (PPE), písomne. – (FI) Situácia aktívnych ochrancov ľudských práv v Iráne sa komplikuje. Okrem toho stále čítame informácie o narastajúcom počte rozsudkov smrti. Holandská občianka Zahrá Bahrámíová, o ktorej sme predtým hovorili v našich unáhlených uzneseniach, bola odsúdená na smrť a jej právnička Nasrín Sutúdeová bola odsúdená na 11 rokov väzenia za „konanie proti národnej bezpečnosti“.

Ako vieme, charakteristickou črtou iránskeho právneho systému je vážny nedostatok spravodlivosti a transparentnosti. Je preto dôležité, aby vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ nedovolila, aby sa Irán vyhol otázke ľudských práv, a aby neustále pripomínala tento problém. Dovoľte mi vymenovať minimálne požiadavky: okamžité a bezpodmienečné prepustenie právničky Nasrín Sutúdeovej bojujúcej za ľudské práva a ostatných väzňov svedomia, opätovné posúdenie rozsudku smrti, na ktorý bola odsúdená Zahrá Bahrámíová, a umožnenie holandským orgánom, aby sa zapojili do riešenia prípadu, umožnenie zástupcom Červeného kríža, aby sa stretli s väzňami, a umožnenie organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv vstúpiť do krajiny a vyhodnotiť situáciu.

  Róża Gräfin von Thun und Hohenstein (PPE), písomne. – (PL) Európsky parlament musí reagovať na prípady porušovania ľudských práv. Nesmieme zabúdať, že vďaka uverejneniu osobitných prípadov môže medzinárodné spoločenstvo vyvinúť väčší tlak na krajiny, ktoré nerešpektujú všeobecne prijímané demokratické normy. Nasrín Sutúdeová zastupovala iránskych občanov a aktivistov v oblasti ľudských práv v súdnych konaniach a obhajovala maloleté osoby, ktoré boli odsúdené na smrť. Iránske orgány označili jej činnosť za „šírenie nebezpečnej propagandy“ a odsúdili ju na 11 rokov väzenia. Je dobré, že sa jej prípad objavil v programe plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu. Žiadosť Európskeho parlamentu o prepustenie Nasrín Sutúdeovej a ostatných väzňov svedomia a tiež o vytvorenie nezávislej komisie na preskúmanie stíhania obhajcov ľudských práv by nemala byť prehliadnutá.