Predsedajúci. – Teraz pristúpime k vysvetleniam hlasovania.

Ústne vysvetlenia hlasovania

Odporúčanie do druhého čítania: Charles Goerens (A7-0009/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vážený pán predsedajúci, zdržala som sa hlasovania, pretože 14. januára Európska rada obnovila opatrenia proti Pobrežiu Slonoviny vzhľadom na vážnosť situácie po prezidentských voľbách koncom minulého roka. Musím povedať, že tieto opatrenia boli prijaté pre ľudí a subjekty, ktoré boli proti demokraticky zvolenému prezidentovi alebo nerešpektovali jeho autoritu. K nim patria aj autonómne prístavy Abidjan a San Pedro, ako aj mnohé banky.

Zámerom iniciatívy je rozvoj a podpora medzinárodného obchodu s cieľom urýchliť rozvoj. Program je určený pre fyzické a právnické osoby. Príloha I tejto iniciatívy zahŕňa Pobrežie Slonoviny, ale vôbec sa nezmieňuje o rozhodnutí, ktoré som spomínala, a preto som sa zdržala hlasovania.

Vážený pán predsedajúci, chcela by som vás ako predsedajúceho dnešného zasadnutia požiadať, aby ste zlepšili imidž Parlamentu, pretože si myslím, že situácia, akú zažívame dnes a počas každej plenárnej schôdze, absolútne v ničom neprispieva k zlepšeniu imidžu a zvýšeniu prestíže, ktoré sa snažíme šíriť. Podľa môjho názoru je neprijateľné, aby sa skupiny počas prejavu ktoréhokoľvek poslanca smiali a nevenovali mu pozornosť: takto sa môžu celkom pokojne správať vonku. Chcela by som využiť túto príležitosť a požiadať všetkých, ktorí predsedajú týmto zasadnutiam, aby zlepšili imidž Parlamentu, pretože takýto imidž škodí európskej politike.

  Predsedajúci. – Ako viete, pán Swoboda má pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá konaním v pléne. O vašej pripomienke ho budem informovať. Chcel by som tiež zdôrazniť, že máte možnosť kedykoľvek podať vysvetlenie hlasovania.

  Csanád Szegedi (NI). - (HU) Vážený pán predsedajúci, chcel by som vzniesť procedurálnu námietku. Hlásim sa o slovo už asi desať minút. Žiadam, aby sa v zápisnici uviedlo, že počas posledných hlasovaní nebol prítomný rumunský politik pán Becali, ktorý sedáva za mnou, ale to potvrdia videozáznamy. Napriek tomu jeho asistent alebo tajomník hlasoval s poslaneckou kartou pána Becaliho. Chcel by som sa opýtať, pán predsedajúci, či je to v súlade s pravidlami, a ak nie, aký trest môže extrémny rumunský politik očakávať za to, že namiesto neho hlasoval jeho asistent.

  Predsedajúci. – Toto je veľmi vážne tvrdenie a predsedníctvo sa ním bude zaoberať.

Odporúčanie do druhého čítania: Barbara Lochbihler, Kinga Gál (A7-0014/2011)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Ak sa chceme pohnúť vpred na ceste, ktorú sme nastúpili v roku 2006, ak chceme zefektívniť a sprehľadniť vonkajšiu pomoc Európskej únie, nemôžeme tolerovať nezrovnalosti týkajúce sa výnimky zo zásady neoprávnenosti daní, ciel a iných poplatkov na financovanie Únie.

Zmena a doplnenie tohto nariadenia sú z tohto hľadiska nevyhnutné a aktuálne. Komisia by mala mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o strategické dokumenty, pretože tieto strategické dokumenty dopĺňajú nariadenie (ES) č. 1889/2006 a majú všeobecnú pôsobnosť.

Dúfam, že počas prípravných prác sa neuskutočnia len náležité konzultácie, ale predovšetkým verím, že prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poskytnú Parlamentu vhodné nástroje, aby Parlament mohol monitorovať a ovplyvňovať opatrenia prijaté Komisiou. Iba tak môžeme zabezpečiť legitímne a demokratické fungovanie politiky vonkajšej pomoci EÚ.

Odporúčanie do druhého čítania: Helmut Scholz (A7-0005/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Chcela by som povedať, že je v záujme Európskej únie uzatvárať dohody, ktoré využívajú finančné nástroje na spoluprácu s priemyselnými krajinami. Podľa môjho názoru treba tiež zdôrazniť, koľko krajín obsahuje príloha. Preto by som rada vyzdvihla význam tejto iniciatívy.

Odporúčanie: Francesca Balzani (A7-0002/2011)

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Vítam dosiahnutie dohody v zdĺhavom a ostrom právnom spore týkajúcom sa obchodu s banánmi, ktorou sa ukončil dlhodobý stav neistoty a destabilizácie v krajinách produkujúcich a obchodujúcich s banánmi.

Dohoda o obchode s banánmi bude mať významný vplyv aj na ostatné rozvojové krajiny zameriavajúce sa na vývoz banánov, ktorým bude treba poskytnúť pomoc pri prispôsobovaní sa značným zmenám v konkurenčnom prostredí na svetovom trhu.

Program sprievodných opatrení preto musí riešiť aj pálčivé otázky spojené so sociálnymi následkami prispôsobenia. Súhlasím teda s návrhom na preskúmanie vplyvu tejto dohody na dotknuté regióny za účelom stanovenia vhodných opatrení na zmiernenie nežiaducich vplyvov.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) (Začiatok prejavu chýba) takzvaná banánová vojna, ktorá sa takmer stala rozsiahlejšou než život, až je úžasné, že sa už skončila. Je v podstate pravda, že nemôžeme dopustiť, aby sa porušovali všeobecné pravidlá týkajúce sa obchodu. Je úplne správne, že Svetová obchodná organizácia zasiahla a že aj my v Európskom parlamente a v Európskej únii sme sa zachovali korektne. V dôsledku toho sa prestane uplatňovať systém osobitného zaobchádzania s niektorými krajinami AKT.

Je, samozrejme, v podstate pravda, že je dôležité zabezpečiť, aby sa na trhoch zachovali pravidlá spravodlivej súťaže, musíme sa však pridržiavať svojich zásad, podľa ktorých zaobchádzame so všetkými producentmi rovnako. Na druhej strane mali krajiny v dovoznom režime od roku 1993 obrovské výhody a v tom čase mali príležitosť diferencovať a špecifikovať svoju produkciu banánov. Znamená to, že sú tiež viac schopné zvládnuť situáciu uprostred skutočnej hospodárskej súťaže a nie sú len závislé od osobitnej pomoci.

Preto som hlasoval za túto zmenu a blahoželám Komisii a Európskej únii k tomu, že v súčasnosti ukončili banánovú vojnu.

  Daniel Hannan (ECR). – Spor týkajúci sa obchodu s banánmi bol jedným z najdlhšie trvajúcich a asi aj najťažších v dejinách WTO a je to spor, v ktorom sa Európska únia jasne a jednoznačne mýlila. Jej politika spočívala v uprednostňovaní producentov v niektorých bývalých kolóniách na úkor zásad voľného obchodu, ktoré sú, samozrejme, teoreticky zakotvené v Rímskej zmluve.

Táto politika nebola dobrá pre nikoho. Nebola dobrá pre spotrebiteľov v Európe, ktorí museli platiť omnoho vyššie ceny, nebola dobrá pre vývozcov, nebola dobrá pre harmóniu medzinárodných vzťahov a spoločenstvo národov a nebola dobrá pre ľudí, ktorých mala teoreticky chrániť. Niekdajšie britské a francúzske závislé územia sa teraz stali závislými územiami v pravom slova zmysle, keďže sú naviazané na umelý a neproduktívny vývoz, pričom mohli diverzifikovať svoje hospodárstva a viac sa začleniť do svetového hospodárstva.

Chcem v tejto súvislosti povedať ešte jednu vec, ktorá nebola spomenutá ani v jednej z rozpráv. EÚ hanebne vyvíjala tlak na producentov banánov, aby vytvorili politické a hospodárske únie napodobňujúc model EÚ, čo skutočne nie je naša vec. Myšlienka celého voľného obchodu spočíva vo výmene na základe rozdielov a nie v predávaní si banánov navzájom, a teda nie v umelej colnej únii medzi industrializovanými hospodárstvami Európy.

Správa: Karl-Heinz Florenz (A7-0229/2010)

  Sergej Kozlík (ALDE). - (SK) V rámci prerokovania smernice o elektroodpade na pôde Európskeho parlamentu boli do nej zapracované viaceré zmeny, ktoré ju vylepšujú. Upravené znenie tejto dôležitej smernice som podporil. Smernica umožní výrobcom elektrických zariadení poskytovať kupujúcim pri kúpe výrobkov informácie týkajúce sa nákladov na zber, spracovanie a likvidáciu odpadu spôsobom šetrným k životnému prostrediu.

Zvýši sa transparentnosť trhu pri poskytovaní informácii príslušným orgánom, distribútorom, vývozcom alebo zákazníkom. Vzrastie úroveň povedomia a akceptovania recyklácie a refundácie nákladov. Je dôležité, aby sa finančné povinnosti priemyslu sústredili na rozvoj efektívneho systému zberu elektroodpadu, a nie na platenie sankcií v prípade, že nedosiahnu stanovené ciele zberu, pokiaľ v danej krajine nie je dostatočne rozvinutá infraštruktúra na zber odpadu.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Dynamický rozvoj a technologický pokrok v krajinách Európy sprevádzajú, žiaľ, aj menej žiaduce dôsledky. Najzrejmejším príkladom toho je obrovský nárast objemu elektronického odpadu. Sústavne používame všetky možné elektronické zariadenia a po stále kratšom čase ich nahrádzame novými, neznepokojujeme sa však nad tým, že je potrebné zaistiť bezpečnosť starých zariadení. To však musí mať nevyhnutne vplyv na prírodné prostredie.

Dúfam, že prepracovanie právnych predpisov o zbere a spracovaní elektronického odpadu umožní dosiahnuť zvýšenie zhodnocovania hodnotných materiálov, pretože to bude mať environmentálny aj hospodársky prínos. Vysoký podiel separovaného zberu, ktorý odporúča Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, by mal viesť k zachovaniu týchto materiálov a ich príprave na recykláciu.

Súhlasím, že je nevyhnutné obmedziť nezákonný vývoz elektronického odpadu mimo Európskej únie. Rovnako očakávam, že sa obmedzí skladovanie odpadu z jedného členského štátu na území iného, teda niečo, čo nie je vždy v súlade s nariadeniami.

  Predsedajúci. − Myslím, že ste priekopníkom nového spôsobu vystupovania. Po prvýkrát som videl niekoho čítať svoj prejav z iPadu.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Odpad nepozná hranice a to platí najmä v prípade odpadu z elektronických a elektrických zariadení. Preto je v členských štátoch Európskej únie potrebné zosúladiť ustanovenia týkajúce sa zneškodňovania odpadu a recyklácie a predovšetkým zastaviť vývoz odpadu bez zaistenia osvedčeného zneškodnenia odpadu šetrného k životnému prostrediu.

Napokon žiadam, aby sme prešetrili, v akej miere sú naše rozhodnutia účinné a dokážu zabezpečiť, že sa naše zámery naozaj uskutočnia.

  Miroslav Mikolášik (PPE). - (SK) Odpad z elektrických a elektronických zariadení sa v Európskej únii rýchlo zvyšuje a jeho neefektívna likvidácia a neodborný zber predstavujú závažný problém pre životné prostredie a ľudské zdravie, ale aj plytvanie s materiálom a zdrojmi, ktoré nie sú neobmedzené.

Vo svetle nových poznatkov získaných počas uplatňovania smernice o odpade s elektrických a elektronických zariadení sa javí potrebné vhodne upraviť niektoré časti tejto právnej úpravy, ktoré doteraz spôsobovali značné aplikačné problémy v praxi. Súhlasím preto s ustanoveniami vedúcimi výrobcov a spotrebiteľov k väčšej zodpovednosti za riadne zneškodňovanie takýchto zariadení.

No a čo sa týka doterajšieho vytýčeného cieľa, pripomínam, že tento cieľ neberie do úvahy veľmi odlišné hospodárske podmienky v jednotlivých členských štátoch. Percentuálny podiel z množstva uvedeného na trh v určitom časovom úseku podľa môjho názoru lepšie zohľadní špecifiká členských štátov a ich osobitnú situáciu na trhu s elektrozariadeniami.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Hlasovali sme – a aj ja som hlasovala – za túto iniciatívu o elektronickom odpade. Hovorili sme o zbere, spracovaní, zákaze a nezákonnosti, chcem však, aby sa v Parlamente zaznamenalo, že pravdepodobne by sme sa mali zamerať na niečo, čo bolo nejakú dobu predmetom štúdií. Prečo sa materiály, ktoré by mohli vydržať a byť užitočné a účinné dlhšie, po určitej dobe rozpadávajú, a to podľa toho, ako sa to očakáva a naplánuje?

Práve tento týždeň som vypracovala niekoľko otázok pre Radu aj Komisiu, aby prešetrili, či niektoré spoločnosti v tejto súvislosti skutočne prijímajú premyslené rozhodnutia a či by na základe toho bolo možné zabrániť hromadeniu takéhoto objemu elektronického odpadu vyprodukovaného na európskej aj celosvetovej úrovni bojom proti tomuto druhu postupu.

  Seán Kelly (PPE). - (GA) V prvom rade mi dovoľte zablahoželať môjmu priateľovi a kolegovi Karlovi-Heinzovi k tejto správe. Všetko, čo robí, je presné a praktické, a to platí aj v prípade tejto správy.

– Ako už bolo povedané, žijeme v elektronickej dobe a na trh sa takmer každý deň dostávajú stále novšie prístroje. Životnosť mnohých takýchto elektronických zariadení a prístrojov je veľmi krátka a zariadenia si vyžadujú modernizáciu alebo zneškodnenie. V tomto smere sú návrhy v tejto správe určite aktuálne.

Veľmi dôležitá je aj poznámka týkajúca sa vnútorného trhu. Radi o ňom hovoríme, ale nie je ani zďaleka dokončený.

– (GA) Preto si myslím, že táto správa predstavuje značný pokrok v riešení týchto problémov, vítam ju a som rád, že som za ňu mohol hlasovať.

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Dnes sme prijali uznesenie o odpade v Kampánii, a z toho by sme si všetci mali vziať ponaučenie, aby sme zabránili podobným environmentálnym katastrofám.

Dnes môžeme byť so sebou spokojní, pretože sme v tomto pléne prijali takéto opatrenie, prostredníctvom ktorého je kultúra recyklácie a opätovného použitia v čase globalizácie opatrením, ktoré treba všetkými možnými spôsobmi podporovať a podnecovať s cieľom zabezpečiť, aby si európski občania, ktorí sa nemusia namáhať a produkovať výrobky, pretože sú v súčasnosti všetkým ľahko dostupné, boli vedomí ich skutočnej hodnoty.

Správa pána Florenza o opätovnom použití elektrických a elektronických zariadení, o ktorej dnes hlasujeme, je dôležitá nielen pre budúcnosť udržateľnosti životného prostredia v Európe, ale aj pre iný aspekt: stratu surovín. Efektívne a inovačné využívanie materiálov a zdrojov je v globalizovanom hospodárstve kľúčové. Preto považujem za pozitívne, že sme si stanovili ambiciózne ciele a tiež že skutočné náklady na výrobky by sa mali uviesť tak, aby si ich boli spotrebitelia vedomí.

  Marian Harkin (ALDE). – Som rada, že môžem podporiť ambicióznu správu Parlamentu, ktorá vysiela silný signál vládam v celej EÚ. V správe sa primeraným spôsobom presadzuje zásada, podľa ktorej znečisťovateľ platí.

Teší ma pozmeňujúci a doplňujúci návrh Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, ktorý vyníma mikropodniky – teda podniky s menej ako 10 zamestnancami a s obratom neprevyšujúcim 2 milióny – z požiadavky prevziať všetok odpad vo veľmi malom objeme. To zabezpečuje, aby sa malé obchody, ktoré majú priestorové problémy, nezaťažovali nezmyselnými požiadavkami.

Na záver sa chcem obrátiť k tým, ktorí sa sťažujú na náklady spojené s týmto návrhom – a niekoľko ich veru bolo. Rada by som povedala, že nemáme právo aj naďalej využívať zmenšujúce sa zdroje tejto planéty. Sme povinní aktívne presadzovať opätovné používanie a recykláciu a vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa zmiernilo ubúdanie stále menších zásob surovín.

  Daniel Hannan (ECR). – Ako som autom prechádzal cez nádhernú mierne zvlnenú krajinu a kopce vo svojom juhovýchodnom volebnom obvode, všimol som si, že popri ceste sú hromady bielej techniky a iných vyhodených elektrických prístrojov. Tieto hromady sú viditeľnou známkou neúmyselných dôsledkov právnych predpisov. Smernica, ktorá mala podporiť recykláciu, viedla napokon k podnecovaniu vytvárania nezákonných skládok odpadu.

V dôsledku toho narušila tradičné chápanie vlastníckych práv. Normálne chápeme pojem vlastníctva ako skutočnosť, že keď mi niekto niečo predá a ja to od neho kúpim, som za to potom zodpovedný. Povinnosť recyklovať sa už predávajúceho netýka. Na voľnom trhu sa v skutočnosti budú tieto predmety vo všeobecnosti recyklovať a existujú aj úžasní ľudia, takzvaní priekupníci šrotu, ktorí to urobia zadarmo. Niekedy vám dokonca za to, že to urobia, aj zaplatia. Nič z toho však nie je útechou pre mojich voličov, ktorí uvažujú, ako sa zbaviť svojej bielej techniky.

Jedna z mojich voličiek sa na mňa minulý týždeň obrátila a opýtala sa ma, ako sa má zbaviť svojej chladničky. Mohol som jej len odporučiť, aby ju dala svojej svokre.

Návrhy uznesenia: (RC-B7-0078/2011)

  Lena Ek (ALDE). – (SV) Som nanajvýš sklamaná z toho, ako sa hlavnej predstaviteľke pre spoločnú zahraničnú politiku pani barónke Ashtonovej zviazali ruky v rámci rokovaní, pokiaľ ide o krízu na Blízkom východe. Pre nás v Európe by malo byť samozrejmosťou stáť po boku tých, ktorí bojujú za demokraciu a slobodu. Náš spoločný Parlament a naša spoločná Únia sú výsledkom úsilia dosiahnuť, aby sme už nikdy nemuseli zažívať hrôzy, ktoré prinášajú totalitné systémy. Týmto uznesením chceme prijať svoj podiel zodpovednosti za túto skutočnosť a ukázať, že sme ochotní podporovať boj za demokraciu a slobodu na Blízkom východe. Preto je o to viac poľutovaniahodné vidieť, že Komisia ani Rada neboli schopné prijať svoj podiel zodpovednosti. Vidíme, že na Blízkom východe si razia cestu zmeny. Ľudia tam volajú o pomoc a je našou povinnosťou poskytnúť im ju. Z našej strany je potrebné prijať osobitné opatrenia v podobe poskytnutia potravín, liekov a humanitárnych pracovníkov. Je to potrebné teraz. Zároveň musíme, samozrejme, pomôcť budovať v Tunisku a Európe demokratické spoločnosti, ktoré majú právnu istotu. Polovica členských štátov v našej Únii prešla od diktatúry k demokracii a slobode. Čo je také ťažké na tom povedať, že to isté by sa malo stať v prípade ľudí na Blízkom východe?

  Salvatore Iacolino (PPE). – (IT) Niet pochýb o tom, že povstanie mladších generácií, ktoré otriasa Tuniskom, môže mať závažné dôsledky pre samotnú Európsku úniu. Je na to mnoho dobrých dôvodov vrátane formulovania nového akčného plánu Európska únia – Tunisko na obdobie rokov 2011 – 2016 a predovšetkým regulovania migračných tokov.

Tento Parlament len pred mesiacom prijal dôležité opatrenie o obchodovaní s ľuďmi – išlo o prvé legislatívne dokumenty podľa Lisabonskej zmluvy. Je nevyhnutné rozhodne sa postaviť proti každému nárastu prílevu nezákonných migrantov. Na tento účel je potrebná európska dohoda, ktorá sa bude vzťahovať na južné pobrežie Stredozemného mora vrátane Tuniska a tiež Egypta. Na dosiahnutie toho je potrebné, aby delegácia vycestovala a monitorovala tento proces úplnej demokratizácie, ako to aj dnes naozaj urobila, zároveň však musíme dať Tunisku skutočnú príležitosť prostredníctvom neustálej a nepretržitej podpory úplnej demokracie.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Chcel by som sa znovu ujať slova v rámci vysvetlení hlasovania, pretože včera som, žiaľ, nemal možnosť vystúpiť.

Chcem vyjadriť svoj obdiv obyvateľom Tuniska, ktorí zmietli diktatúru mierovými prostriedkami, a dúfam, že dočasná vláda Tuniska bude chápať naše uznesenie ako príležitosť priblížiť sa k demokracii.

Zároveň by som sa chcel znovu ospravedlniť občanom Tuniska, pretože Európska únia a jej politici očividne neboli pripravení na túto náhlu zmenu smeru. Podcenili sme silu ľudu, ak to môžem takto povedať, a mali by sme túto príležitosť využiť na to, aby sme zabezpečili lepšie analyzovanie situácií v budúcnosti a v prípade potreby primerane reagovali na udalosti tohto druhu.

  Adam Bielan (ECR). – (PL) Nedávne udalosti v Tunisku a teraz aj v Egypte upútali pozornosť celého sveta. Demonštrácie občanov týchto krajín proti skostnateným režimom, ktoré sú pri moci, však priniesli nádej trvalej politickej zmeny.

Na to, aby premena, ktorá sa začala v Tunisku, pokračovala v mieri, je nevyhnutná plná podpora demokratickej Európy. Pridávam sa k žiadosti predsedu Európskeho parlamentu pána Buzeka a tiež vyzývam, aby sa podnikli všetky kroky s cieľom zabezpečiť uskutočnenie plne demokratických volieb v Tunisku a dosiahnuť sformovanie vlády národnej jednoty.

Podporujem tiež žiadosť parlamentnej Delegácie pre vzťahy s krajinami Maghrebu, aby sa vykonalo nezávislé vyšetrovanie s cieľom určiť, do akej miery sú osoby vládnuce Tunisku zodpovedné za použitie násilia a krviprelievanie. Spolupráca a rozvoj vzájomných a rovnocenných vzťahov s Tuniskom je v záujme občanov Európy aj Tuniska. Preto som dnes hlasoval za toto uznesenie – dokument, ktorý poskytuje podrobnosti o vyhliadkach na takúto spoluprácu.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Ja sám som nebol priateľom ani pána Bina Alího, ani pána Mubaraka. Nevítal som ich objatím a láskavým poklepaním po pleci, ako to robieval prezident Sarkozy. Nevítal som ich strany v našej politickej federácii, do ktorej ja a moji politickí kolegovia patríme – a to na rozdiel od socialistov, keďže strana pána Gbagba v Pobreží Slonoviny, strana pána Bina Alího a strana pána Mubaraka boli všetky súčasťou Socialistickej internacionály.

To znamená, že mám preto väčšie právo povedať, aký som znechutený – nenachádzam však lepšie slovo – z toho, ako sa s týmito ľuďmi zaobchádza, pričom ale nijako osobne nezasahujem do politickej situácie v týchto krajinách. Až príliš totiž rešpektujem zásadu nezasahovania. Ja som pána Bina Alího do Európskeho parlamentu nepozval. Ak ste chceli pána Bina Alího kritizovať, mali ste to urobiť v tom čase. Je príliš jednoduché kritizovať týchto ľudí po tom, čo padli.

Ľudia na celom Blízkom východe a na svete sú si dnes vedomí, že Západ nepodporuje svojich priateľov, a môžete si byť istí, že odteraz bude málokto stáť o naše priateľstvo.

  Predsedajúci. – Nemyslíme si, že pán Bin Alí bol niekedy pozvaný do Európskeho parlamentu. Teraz však, našťastie, tak či tak nepríde.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Som presvedčená, že situácia v Tunisku Európsku úniu zaskočila. Stačí sa pozrieť na spôsob zaobchádzania s pánom Binom Alím v uplynulých mesiacoch. Som presvedčená, že sme opäť prišli príliš neskoro, pretože Európska únia sa nepostavila dôrazne za občanov Tuniska, ktorí chceli odstrániť toľko rokov vládnucu diktatúru a získať slobodu a demokraciu.

Rada by som preto požiadala pani barónku Ashtonovú, aby sa Európska únia viac zapájala a aby ona sama zriadila pracovnú skupinu spomínanú v tomto uznesení, v ktorej by mal byť zapojený Európsky parlament, aby občania Tuniska mohli uskutočniť demokratické voľby, zriadiť inštitúcie vo svojej krajine a získať späť svoje slobody.

Povedala by som však, že budúcnosť politiky je takáto: budúcnosť politiky v 21. storočí sa musí zakladať na dialógu a rokovaniach, aby sa túžby všetkých občanov začlenili do demokratických postupov. Okrem toho sa domnievam, že by sme mali zvážiť otázku, či my v Európskej únii skutočne zaobchádzame so všetkými krajinami rovnako, keď vytvárame doložky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv.

  Predsedajúci. – Ako viete, Európsky parlament dnes vysiela do Tuniska delegáciu, ktorej predsedá pán Salafranca, a budúci týždeň bude delegácia predkladať správu.

  Ashley Fox (ECR). – Udalosti v Tunisku slúžia ako varovanie pre všetky nedemokratické vlády, a to nielen v arabskom, ale na celom svete. Ak ľuďom neposkytujú vo svojich ústavách mechanizmy na vyjadrenie nespokojnosti, čelia revolúciám a násiliu, ktoré to prináša.

Nie je úlohou EÚ, aby krajinám diktovala každý detail v ich ústavách. Mali by sme však podnecovať prechod k ústavnej demokracii a podporovať otvorené hospodárstvo, investície a hospodársky rast, pretože práve hospodársky rast, teda obchodovanie so zvyškom sveta, prinesie pracovné miesta a zmierni chudobu, ktorá je v podstate základnou príčinou značnej nespokojnosti v arabskom svete.

Návrhy uznesenia: (RC-B7-0075/2011)

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Hlasovala som, samozrejme, za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že je potrebné, aby všetky členské štáty vyvíjali väčšie úsilie v boji proti endemickým chorobám.

Organizácia Spojených národov v New Yorku uviedla v roku 2000 tento cieľ vo svojom vyhlásení o rozvojových cieľoch tisícročia. Európska únia prostredníctvom svojho rámcového programu pre výskum a inovácie už poskytla finančné prostriedky na vývoj vakcín proti tuberkulóze s cieľom úplne zbaviť ľudstvo tohto ochorenia do roku 2050. Navyše s týmto cieľom podporovala partnerstvo s vyše 40 výskumnými strediskami v Európe, ktoré sa špecializujú na vývoj a výrobu vakcín.

Prijatím tohto textu musia teraz členské štáty vyvíjať úsilie s cieľom splniť svoje finančné záväzky, najmä čo sa týka rozvojových krajín, aby právo na zdravie mohlo znamenať aj právo na preventívnu starostlivosť.

Návrh rozhodnutia (B7-0090/2011)

  Lucas Hartong (NI). – (NL) Parlament minulý rok v septembri odmietol uzatvoriť účtovnú závierku Európskej policajnej akadémie z dôvodu veľmi zlého riadenia a štrukturálnych problémov. Neočakávalo sa, že sa situácia do roku 2014 napraví. Nemám dojem, že by sa v akadémii medzičasom čokoľvek zlepšilo. Prečo teda napriek tomu máme teraz pred sebou návrh na uzatvorenie účtovnej závierky z roku 2008?

Delegácia holandskej Strany za slobodu (PVV) preto hlasovala proti tomuto návrhu a chce, aby náklady na všetky neprimerané straty znášali strany, ktorých sa to týka. Okrem toho spochybňujeme samotnú existenciu akadémie. Už sme dosiahli vynikajúcu policajnú spoluprácu v Európe a akadémiu tu nepotrebujeme. Pokiaľ ide o nás, môže sa čo najskôr úplne zrušiť. Pre daňového poplatníka by to v skutočnosti predstavovalo obrovské úspory.

  Daniel Hannan (ECR). – Myslím si, že som bol vždy zástancom svojich voličov na juhovýchode Anglicka. Jedným zo spôsobov, ako sa snažím obhajovať ich záujmy ako daňových poplatníkov, je zabraňovanie premárneniu peňazí, ktoré zarobili svojou prácou, na zbytočné, neúčinné alebo skorumpované agentúry EÚ.

Tento argument vôbec nestráca na váhe, aj keď sa neužitočná agentúra náhodou nachádza v mojom volebnom obvode, ako je to v prípade Európskej policajnej akadémie. Podľa mňa niet pochýb o tom, že ide o zlé vedenie jej účtov. Nemyslím si, že ktokoľvek v tomto Parlamente tvrdí, že je táto organizácia užitočná alebo účinná, pokiaľ ide o finančné hľadisko.

Otázka, prečo vôbec potrebujeme európsku policajnú agentúru, je širšia. Monopol na právo donucovacej sily je asi určujúcou vlastnosťou štátnosti a štáty na celom svete dosiahli mimoriadne sofistikované a nanajvýš účinné dohody v oblasti spolupráce polície bez toho, aby im tieto agentúry EÚ museli povedať, čo majú robiť.

V grófstve Hampshire, kde sa nachádza Európska policajná akadémia, sa nám bez EÚ pracovalo veľmi dobre. Je staršie ako väčšina členských štátov a bude mu dobre, či už s touto agentúrou EÚ umiestnenou na jeho území, alebo bez nej.

  Ashley Fox (ECR). – Hlasoval som proti účtovnej závierke Európskej policajnej akadémie. Urobil som tak, aby som vyjadril malý protest proti spôsobu, akým EÚ zaobchádza s peniazmi daňových poplatníkov.

Príliš veľa prostriedkov premárnime a príliš veľa premrháme na zbytočné orgány ako Európska policajná akadémia. Nepotrebujeme ju. Mali by sme šetriť peniaze daňových poplatníkov a zrušiť ju.

Návrhy uznesení: (B7-0091/2011, B7-0092/2011, B7-0093/2011)

  Daniel Hannan (ECR). – Veľakrát ste ma v tejto rokovacej sále počuli, ako bojujem svoju osamelú a vyčerpávajúcu vojnu proti zriadeniu týchto nových orgánov dohľadu EÚ v oblasti finančných služieb.

Vždy som tvrdil, že sú riešením neexistujúceho problému. Ani jeden z ľudí, ktorých môžete viniť z finančnej krízy, nepodlieha právomoci týchto agentúr. Z môjho pohľadu nejde o primeranú, premyslenú reakciu na daný problém, ale o ideologický krok mať k dispozícii viac samoúčelnej európskej integrácie.

Akékoľvek pochybnosti o tom, kto mal pravdu, určite rozohnala fraška, ktorú sme tu pred chvíľou videli, keď sa pán predsedajúci opýtal Parlamentu, ktorých troch kandidátov sme vlastne práve schválili, a ani jediný poslanec či poslankyňa EP mu neboli schopní odpovedať.

Prečo sme teda takou drvivou väčšinou hlasovali s cieľom vymenovať týchto kandidátov? Domnievam sa, že dôvodom je to, čo povedal komisár Barnier pri ich odporučení – boli vybratí „na základe ich oddanosti Európe“. O to tu teda ide. Nemá to nič spoločné so zlepšením finančných služieb a ide jednoznačne o rozšírenie kontroly Bruselu.

Na záver zopakujem slová lorda Dartmoutha: ak – ako sa dnes navrhlo – potrebujeme mať na niektorých z týchto pozícií ženské kandidátky, nenapadá mi nikto lepší než udavačka, ktorá spôsobila pád predchádzajúcej Komisie, moja kolegyňa z juhovýchodného Anglicka pani Andreasenová.

  Ashley Fox (ECR). – Prial by som si, aby sme nemali Európsky orgán dohľadu, ale máme ho. Vzhľadom na to, že ho máme, by sme mali vymenovať tých najlepších ľudí, ktorí budú viesť jeho jednotlivé zložky. To, čo sme už dnes videli, bola skutočne fraška, v ktorej kolegovia, ktorí vypočúvali jednotlivcov a pokladali ich za kompetentných, však chceli napnúť svoje svaly a protestovať, že sa s nimi nekonzultovalo v dostatočnej miere. Preto sa dnes hlasovalo. Išlo o pózovanie v najnevhodnejšej situácii a tomuto Parlamentu to vôbec neprospieva.

  Seán Kelly (PPE). – Vážený pán predsedajúci, veľmi šikovne ste dnes poznamenali, že po prvýkrát jeden poslanec čítal prejav z iPadu. Potom – dúfajme, že prvýkrát aj naposledy – sme tu mali poslanca, ktorý údajne hlasoval počas svojej neprítomnosti. Následne sme my sami hlasovali o predsedoch orgánu dohľadu. Hlasovaním proti sme vlastne hlasovali za. To je pre mňa záhada. Ako sa už poznamenalo, samozrejme, nevedeli sme mená kandidátov a nemali sme ženskú kandidátku, hoci treba uznať, že komisár Barnier to primerane vysvetlil.

Pravdepodobne nie je prekvapujúce, že sme dnes rokovali o banánoch, pretože keď sa to všetko vezme do úvahy, mnoho ľudí sa domnieva, že sme ako v banánovej republike. V tomto duchu sa odoberiem na obed, ktorého dôležitú súčasť menu budú tvoriť banány. Ďakujem vám za vašu zhovievavosť, pán predsedajúci.

Návrhy uznesenia: (RC-B7-0073/2011)

  Luigi de Magistris (ALDE). – (IT) Uznesenie o kríze týkajúcej sa odpadu v Kampánii, ktoré bolo dnes väčšinou hlasov prijaté, je veľmi dôležitým znamením. Núdzový stav v Kampánii sa stal európskym núdzovým stavom a to je rozhodnutie v prospech ľudí v Kampánii.

Hovoríme „nie“ vyplácaniu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú len na posilnenie skorumpovaných politikov, bezohľadných obchodníkov a organizovaného zločinu; „áno“ vyplácaniu európskych prostriedkov, ak sa predloží dôveryhodný plán zaobchádzania s odpadom šetrného k životnému prostrediu; „nie“ nekontrolovaným skládkam v národných parkoch; „nie“ spaľovacím zariadeniam produkujúcim dioxín a „áno“ recyklovaniu a metódam šetrným k životnému prostrediu. Takisto hovoríme „nie“ kriminalizovaniu nesúhlasu v miestnych spoločenstvách, a teda „áno“ legalite.

Je to dôležitý bod zlomu a varovanie pre Berlusconiho vládu a regionálnu vládu Stefana Caldora, ktoré doteraz nerobili nič, len hovorili naprázdno a podporovali svoje skupiny a mafiu.

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Dúfam, že občania Kampánie budú chápať uznesenie, ktoré sme dnes prijali, ako povzbudenie. Naším cieľom nebolo zdiskreditovať ani znevážiť región. Nemali sme ani v úmysle bojovať proti akýmkoľvek domácim politickým konfliktom. Čestná ponuka Európskej únie Kampánii je takáto: Európska únia poskytne finančnú podporu, ak Kampánia vyvinie úplnú koncepciu na zneškodňovanie odpadu, ktorá bude logická, šetrná k životnému prostrediu, účinná a neskorumpovaná. Za predpokladu, že bol tento odkaz prijatý, dúfam, že raz budeme môcť rokovať o tom, že kríza v Kampánii sa konečne a natrvalo vyriešila.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Enrico Speroni (A7-0015/2011)

  Sebastian Valentin Bodu (PPE), písomne. – (RO) Jednomyseľné hlasovanie vo veci žiadosti o zbavenie imunity maďarského poslanca Európskeho parlamentu Tamása Deutscha poukazuje na užitočnosť ochrany zaručovanej na úrovni EÚ všetkým členom zákonodarných orgánov. Dôvodom je, ako vyplynulo z nášho hĺbkového preskúmania žiadosti, ktorú podali maďarské súdne orgány, že ide o jasný prípad imunity týkajúcej sa politických názorov. Udelenie imunity členom zákonodarného orgánu – nástroja, ktorý bol pri nespočetných príležitostiach spochybňovaný – je určené na to, aby im umožnilo slobodne vyjadrovať názory. Prípad, ktorý sa týka Tamása Deutscha, skutočne názorne dokazuje jej priamy prínos. Chcel by som vám pripomenúť, že Európsky parlament nikdy žiadneho zo svojich poslancov nechránil v prípadoch, keď sa vyšetrovali korupčné činy alebo priestupky týkajúce sa zvykového práva. Samotný pokus zabrániť poslancom Európskeho parlamentu vo vyjadrovaní názorov na veci verejného záujmu a obáv tým, že sa začnú súdne konania, je v demokratickej spoločnosti neprijateľný. Nehovoriac o tom, že je porušením článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorého zmyslom je ochrana slobody prejavu poslancov EP pri výkone ich povinností.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, ako sa uvádza v žiadosti, ktorú podali kompetentné maďarské orgány, že ide o poslanca Európskeho parlamentu, vykonávajúceho svoje politické činnosti, hlasoval som za závery tejto správy, ktorá odporúča zamietnutie zbavenia imunity pána Deutscha. Ide o zabezpečenie dodržiavania európskych právnych predpisov a ochranu činností poslanca, pretože sa zaoberáme údajným trestným činom vyjadrenia názoru v súvislosti s verejne známymi skutočnosťami. Potvrdilo sa tiež, že pán Deutsch sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na propagovaní týchto skutočností ani na ich vytvorení, preto nemá žiadnu spojitosť s postupom zisťovania, či tieto skutočnosti sú pravdivé, alebo nepravdivé.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Parlament zodpovedá za ochranu nezávislosti mandátu poslancov Európskeho parlamentu a táto nezávislosť nesmie byť ohrozená. Pán poslanec je obvinený z hanobenia, ktorého sa údajne dopustil výrokmi o žalobcovi, maďarskom občanovi, počas rozhlasového vysielania dňa 25. marca 2010, na ktoré bol pozvaný ako politik a poslanec Európskeho parlamentu. To teda dokazuje, že pán Deutsch vyjadroval názory pri výkone svojich povinností ako poslanec Európskeho parlamentu, a preto som proti tomu, aby bol zbavený imunity.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Všetok tento hurhaj okolo imunity poslanca Európskeho parlamentu Tamása Deutscha je len formou politického boja. Som kategoricky proti takýmto metódam, ktoré sa používajú na vyrovnávanie účtov s politickými protivníkmi. V danom prípade som hlasoval proti zbaveniu Tamása Deutscha imunity. Myslím si, že zbavenie imunity by sa malo vzťahovať len na poslanca Európskeho parlamentu, ktorý spáchal vraždu. My (t. j. všetci poslanci Európskeho parlamentu) by sme mali pochopiť, že keď politický zápas zachádza za všetky hranice zdravého rozumu, stávame sa spoluvinníkmi bezprávia.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Minulý rok Tamás Deutsch vyslovil počas rozhlasového vysielania niekoľko poznámok, ktoré viedli k jeho obvineniu podľa maďarského práva. Jediné, čo urobil bolo to, že vyjadril svoj názor na skutočnosti, ktoré boli verejne známe a zverejnené v denníku. Je evidentné, že tieto poznámky vyslovil ako poslanec Európskeho parlamentu, čo znamená, že podľa predpisov EÚ sa na neho vzťahuje parlamentná imunita. Účelom tejto imunity je chrániť integritu Európskeho parlamentu ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a zabezpečiť nezávislosť jeho poslancov pri výkone ich povinností. Pokus zabrániť prostredníctvom súdneho konania poslancom tohto Parlamentu vo vyjadrovaní názorov na veci legitímneho verejného záujmu nie je zlučiteľný s demokraciou. Právo na slobodu prejavu musíme chrániť. Z tohto dôvodu plne podporujem túto správu, ktorá zamieta žiadosť o zbavenie imunity Tamása Deutscha.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Rozhodovanie o zbavení imunity poslanca Európskeho parlamentu je vždy citlivou otázkou, ale v niektorých prípadoch by sa mali žiadosti o zbavenie analyzovať v kontexte povinností poslanca. Nemyslím si, že prostá sťažnosť, keď je osoba obvinená z verejných vyhlásení vnímaných ako hanobenie, je dostatočným dôvodom na požadovanie zbavenia parlamentnej imunity. Predpisy o imunite tiež ukazujú, že obvinenia voči Tamásovi Deutschovi sa týkajú názorov, ktoré vyjadril pri výkone svojich povinností ako poslanec Európskeho parlamentu. Pán Deutsch preto vyjadril pre svojich voličov názor na vec verejného záujmu pri výkone svojich povinností ako poslanec Európskeho parlamentu. Nikto by sa nemal pokúšať brániť poslancom Európskeho parlamentu pri vyjadrovaní názorov na veci legitímneho verejného záujmu, a preto som hlasoval za správu pána Speroniho proti zbaveniu Tamása Deutscha imunity.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Európsky parlament bol požiadaný, aby zbavil parlamentnej imunity nášho kolegu poslanca pána Deutscha v dôsledku trestného stíhania, v ktorom je podľa maďarského trestného zákonníka obvinený z hanobenia. Výbor pre právne veci vydal k tejto veci stanovisko spolu so správou, ktorá rozhodla nezbaviť pána Deutscha parlamentnej imunity a ktorá bola jednomyseľne prijatá. Dospelo sa k záveru, že pán Deutsch predniesol vyhlásenia, ktoré dali podnet k tomuto trestnému konaniu, pri výkone svojich povinností ako poslanec Európskeho parlamentu. Snaha o umlčanie poslancov Európskeho parlamentu pri vyjadrovaní názorov na veci verejného záujmu podávaním súdnych oznámení je v demokratickej spoločnosti neprijateľná.

Hlasovala som za, pretože obhajujem slobodu prejavu poslancov pri výkone ich povinností a s cieľom chrániť záujmy Európskeho parlamentu ako inštitúcie. Napriek tomu by som chcela ešte dodať, že podľa môjho názoru tí, ktorí majú zodpovedné politické funkcie vo všeobecnosti – vrátane poslancov tohto Parlamentu –, musia vždy dbať o pravdivosť svojich vyjadrení a rešpektovať ostatné zainteresované strany, ale vždy to tak nebýva.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Na plenárnej schôdzi 8. júla 2010 pán predseda podľa článku 6 ods. 2 rokovacieho poriadku oznámil, že dostal list zaslaný maďarskými súdnymi orgánmi 9. júna 2010, v ktorom tieto orgány žiadajú o zbavenie Tamása Deutscha poslaneckej imunity. Predseda postúpil túto žiadosť Výboru pre právne veci podľa článku 6 ods. 2. Súd druhého a tretieho budapeštianskeho obvodu požiadal Európsky parlament o zbavenie imunity jeho poslanca Tamása Deutscha, proti ktorému sa na tomto súde začína trestné konanie. Tamás Deutsch je v konaniach pred budapeštianskym súdom obvinený zo spáchania trestného činu hanobenia podľa oddielu 179 ods. 2 písm. b) – c) maďarského trestného zákonníka. Podstatou sporu voči Tamásovi Deutschovi je, že počas rozhlasového vysielania s názvom Pohovorme si o tom (Megbeszéljük) na rozhlasovej stanici Klubradio dňa 25. marca 2010 uviedol viacero údajne nepravdivých výrokov o minulosti žalobcu, ktoré tento považuje za hanobenie. Žalobca preto podal na Tamása Deutscha trestné oznámenie.

Odporúčanie do druhého čítania: Charles Goerens (A7-0009/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Súhlasím s tým, že sa musí prijať pozícia k delegovaným aktom a opakovať v druhom čítaní. Vzhľadom na neexistenciu alternatívneho návrhu zo strany spoluzákonodarcu a na potrebu konať rýchlo v záujme príjemcov si myslím, že Parlament musí potvrdiť svoju pozíciu z prvého čítania, pokiaľ ide o vhodný postup demokratickej kontroly a uplatňovanie delegovaných aktov bez toho, aby sa v tejto fáze otvárala nová diskusia o jednotlivých zmenách. Zároveň súhlasím, že Rada musí čo najskôr reagovať na pozíciu Parlamentu v druhom čítaní, aby sme vedeli nájsť riešenie a mohli sa uvoľniť všetky finančné prostriedky.

  Marta Andreasen, David Campbell Bannerman, Derek Roland Clark a William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva sa domnieva, že najlepším spôsobom podpory rozvojových krajín nie je pomoc, ale obchod.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za nariadenie, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Cieľom rozvojovej politiky Európskej únie je zníženie a v budúcnosti aj odstránenie chudoby. Únia podporuje úsilie afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) znížiť mieru chudoby a zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj. Európska únia sa zaviazala podporovať hladkú a postupnú integráciu rozvojových krajín do svetového hospodárstva so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj. Krajiny AKT, ktoré sú hlavnými vývozcami banánov, môžu čeliť problémom v súvislosti s meniacimi sa obchodnými dohodami najmä v dôsledku liberalizácie cla v rámci doložky najvyšších výhod (DNV) v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a dvojstranných alebo regionálnych dohôd, ktoré už boli uzavreté alebo sa uzatvárajú medzi Úniou a krajinami Latinskej Ameriky. Opatrenia finančnej pomoci, ktoré sa majú prijať v rámci programu, by sa mali zameriavať na zlepšovanie životnej úrovne a životných podmienok obyvateľstva, ktoré žije v oblastiach, kde sa pestujú banány, a podieľa sa na hodnotových reťazcoch odvetvia produkcie banánov, konkrétne malých farmárov a malých subjektov, ako aj na zabezpečenie dodržiavania pracovných noriem a noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a environmentálnych noriem, najmä tých, ktoré sa týkajú používania pesticídov a vystavenia voči nim. Tieto opatrenia by mali preto podporovať aj adaptáciu a v prípade, ak je to vhodné, zahŕňať reorganizáciu oblastí závislých od vývozu banánov prostredníctvom sektorovej rozpočtovej podpory alebo osobitných intervencií pre jednotlivé projekty.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam záväzok EÚ podporovať úsilie afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT), zamerané na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Európska únia významne prispela k znižovaniu a odstraňovaniu chudoby v týchto krajinách začlenením obchodného rozmeru do rozvojových stratégií a podporovaním medzinárodného obchodu. Dôležité je podporiť hospodársku diverzifikáciu týchto regiónov a zvýšiť ich konkurencieschopnosť, pričom je potrebné zohľadniť politiky a adaptačné stratégie týchto krajín, ako aj ich regionálne prostredie. Je dôležité podporiť prispôsobenie sa krajín AKT liberalizácii trhu Únie v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Žiadam, aby sa pomoc EÚ zameriavala najmä na zlepšovanie životnej úrovne a životných podmienok obyvateľstva, a v prípade potreby malých subjektov, vrátane dodržiavania pracovných noriem, noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a environmentálnych noriem.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Podporením tohto legislatívneho odporúčania do druhého čítania chcem zaručiť, aby sa legislatívna úloha, ktorú Lisabonská zmluva poskytla Európskemu parlamentu, neznehodnotila neústupnosťou Rady. Odmietnutie Rady udeliť Parlamentu náležitú úlohu pri uplatňovaní finančných nástrojov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa mi nezdá legitímne. Neústupčivosť, s ktorou Rada tvrdošijne odmieta riešenie delegovaných aktov, blokuje rôzne dôležité legislatívne procesy. Parlament musí byť zodpovedne informovaný, aby mohol aj zodpovedne rozhodovať. V prípade delegovaných aktov musí zachovať neporušené svoje právomoci na odvolanie tohto delegovania. Vystaviť bianko šek iným inštitúciám a pritom vylúčiť Parlament, znamená odobrať tejto inštitúcii dohľad nad rozdeľovaním finančných prostriedkov a sektorovými prioritami v súvislosti s rozvojovou spoluprácou.

  Corina Creţu (S&D), písomne. – (RO) Vyzývam Radu, aby rýchlejšie reagovala na návrh odporúčania Európskeho parlamentu, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Po roku od začatia medziinštitucionálnych rokovaní o horizontálnych otázkach delegovaných aktov v oblasti finančných nástrojov pre vonkajšiu činnosť Rada oficiálne odmietla priznať Parlamentu jeho skutočnú úlohu vo fungovaní finančných nástrojov vrátane rozvojovej spolupráce, ako to stanovuje článok 290 Lisabonskej zmluvy. Rada po zamietnutí všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z prvého čítania, ktoré sa pokúšali zaviesť delegované akty do týchto nástrojov, a to bez toho, aby navrhla nejaký alternatívny postup, požiadala Parlament, aby prijal spoločnú pozíciu – bez toho, aby ponechala nejaký priestor na rokovania. Tieto rokovania nie sú určené len na zabezpečenie efektívnej parlamentnej kontroly a tým aj demokratickej kontroly nad uplatňovaním právnych predpisov EÚ, ale hlavne na zabezpečenie dodržiavania Lisabonskej zmluvy zo strany všetkých inštitúcií. Výsledok rokovaní vytvorí naozaj dôležitý precedens pre budúce legislatívne rokovania o všetkých finančných nástrojoch. Chcela by som vyzvať Radu, aby nás čo najskôr informovala o svojej pozícii, aby sme mohli dosiahnuť dohodu a odblokovať finančné prostriedky.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za správu o ustanovení nástroja financovania rozvojovej spolupráce. Myslím si, že v súvislosti s tým, že rozvojové krajiny sa stali strategickými partnermi EÚ, je takýto finančný nástroj nevyhnutnosťou. Tento nástroj uľahčí hospodársku, technickú, akademickú, finančnú a kultúrnu spoluprácu, a tým prinesie výhody Európskej únii aj jej partnerom.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Napriek kríze, ktorou Európska únia prechádza, a vnútorným problémom postihujúcim jej občanov, nesmie zanedbávať podporu, ktorú poskytuje rozvojovým krajinám, a dovoliť, aby upadli do tragickej situácie extrémnej chudoby a biedy. Niektoré z týchto krajín vo veľkej miere závisia od produkcie jedného alebo len niekoľkých produktov, veľmi často poľnohospodárskych, a preto sú osobitne citlivé na fluktuácie na trhu.

To je prípad banánov, ktoré pre mnohé krajiny predstavujú jeden z ich hlavných zdrojov príjmu. Dúfam, že tento finančný nástroj bude schopný podporiť nevyhnutné prispôsobenie v dôsledku znižovania preferenčných ciel pre produkujúce krajiny.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh legislatívneho uznesenia, ktorým sa konsoliduje zmena a doplnenie nástroja financovania rozvojovej spolupráce, viedol k formálnym problémom medzi spoluzákonodarcami v súvislosti s dokumentmi strategického plánovania na podporu tohto sektora. Podľa návrhov, ktoré boli predložené v prvom čítaní, postupy týkajúce sa delegovaných aktov sa musia začleniť do nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce (DCI), ako je ustanovené v Lisabonskej zmluve. Dôležité je zachovať právomoci Parlamentu týkajúce sa kontroly nad uplatňovaním strategických rozhodnutí a rozvojovej pomoci. Vzhľadom na Lisabonskú zmluvu súhlasím s tým, že toto monitorovanie by sa naozaj malo uskutočňovať na rovnakej úrovni s Radou, čo by prispelo k väčšiemu rozdeleniu zodpovedností medzi európske inštitúcie a zmierneniu nedostatku demokracie v rozhodovacom procese EÚ.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) V diskusii o nástroji financovania rozvojovej spolupráce dominovala otázka delegovaných aktov, ako to v skutočnosti bolo aj v prípade iných finančných nástrojov. V tomto prípade tu boli vyjadrené oprávnené obavy, s ktorými sa stotožňujeme, že v dôsledku súčasného sporu medzi Parlamentom a Radou by sa mohol oneskoriť presun finančných prostriedkov stanovených v sprievodných opatreniach týkajúcich sa banánov. Bez zľahčovania dôležitosti tejto diskusie by však bolo dobré pozrieť sa na zásadné otázky vyplývajúce z tejto dohody o liberalizácii obchodu s banánmi, ktorú podpísala Európska únia.

Nesmieme zabúdať, že africké, karibské a tichomorské krajiny (AKT), ktoré táto zmluva významne ovplyvní a ktoré neboli náležite zapojené do diskusie o tejto zmluve, odhadujú výšku pomoci potrebnej na zachovanie svojho odvetvia produkcie banánov na 500 miliónov EUR. Suma 190 miliónov EUR, ktorú navrhla Komisia, je preto hlboko pod odhadovaným vplyvom tejto dohody. Len na africkom kontinente závisí živobytie asi 500 000 ľudí od odvetvia banánov. Toto odvetvie sa považuje za ohnisko trvalo udržateľného rozvoja, ktoré umožnilo vybudovať zdravotnú, vodohospodársku, energetickú a bytovú infraštruktúru. Voľný obchod, ktorému táto dohoda otvára dvere, to teraz všetko ohrozí.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Parlament dnes schválil text odporúčania, ktorý predložil pán Goerens, pretože považoval za správne zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Presadzovanie mieru, hodnôt Únie a ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ako aj zabezpečenie blahobytu ľudí, patria bezpochyby medzi hlavné ciele Únie. V tejto súvislosti je dobre známe úsilie vynakladané na podporu rozvojových krajín vrátane hlavne afrických, karibských a tichomorských krajín. Cieľom tejto pomoci je zlepšiť životné podmienky obyvateľstva prijímajúcich krajín prostredníctvom odporúčania a poskytovania všetkých tých prostriedkov, ktoré zabezpečia, aby sa tieto krajiny vydali na cestu smerom k rastu a zodpovednosti. Nakoniec by som chcel spomenúť, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme prijali, nadväzujú na preskúmanie programu v polovici obdobia a zameriavajú sa na efektívnejšiu intervenciu a rozsiahlejšie monitorovanie Európskou úniou.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) EÚ sa vždy zameriavala na pomoc rozvojovým krajinám, najmä africkým, karibským a tichomorským krajinám (AKT). Cieľom tohto návrhu legislatívneho uznesenia je ustanovenie finančného nástroja, ktorý pomôže krajinám AKT, ovplyvneným znížením colných preferencií. Prostredníctvom pomoci odvetviu banánov v týchto krajinách im pomáhame rozvíjať hospodárstvo, vytvárať pracovné miesta a bojovať proti chudobe.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som za odporúčanie do druhého čítania o nástroji financovania rozvojovej spolupráce. Okrem toho by som chcel zdôrazniť, že Európsky parlament bol vždy za udeľovanie finančných opatrení odvetviu banánov desiatich krajín AKT, ktoré produkujú banány. Jediným kameňom úrazu v tejto veci zostáva horizontálna otázka delegovaných aktov. Dúfam, že o tomto poslednom bode budeme môcť rýchlo dosiahnuť dohodu na inštitucionálnej úrovni. Je naozaj ťažké akceptovať, že krajiny, ktoré dostávajú tieto finančné prostriedky, ich nemôžu využívať. Toto oneskorenie podkopáva dôveryhodnosť našich záväzkov a má vplyv na uzatváranie dohôd o hospodárskom partnerstve.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Tak ako v prípade ostatných správ, ktoré sa týkajú nástrojov financovania rozvojovej spolupráce, aj táto správa posilňuje práva Európskeho parlamentu vzhľadom na delegované akty prijaté Komisiou, a preto som hlasoval za správu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa udeľuje Európskemu parlamentu viac právomocí v oblasti delegovaných kompetencií. Preto som hlasoval za túto správu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, hlasoval som za ustanovenie finančného nástroja na podporenie tohto procesu, pretože cieľom rozvojovej politiky Európskej únie je znižovanie chudoby z dlhodobého hľadiska. Z toho vyplýva, že integrácia rozvojových stratégií a podporovanie medzinárodného obchodu sú dôležitými faktormi na znižovanie chudoby. Myslím si, že opatrenia finančnej pomoci, ktoré sa majú prijať v tomto kontexte, by sa mali zameriavať na zlepšovanie životných podmienok najohrozenejších skupín, a preto by mali uľahčiť prispôsobenie a začleňovanie prostredníctvom sektorovej podpory a špecifických opatrení.

Zastávam tiež názor, že politika EÚ by sa mala viac zameriavať na skutočnú integráciu s rozvojovými krajinami ustanovením špecifického, vhodného nástroja financovania. Rozvoj a hospodársky rast sú v súčasnosti oporou správneho fungovania krajiny. Preto je potrebné podporiť cielené opatrenia v tomto smere, aby sa vzhľadom na ohrozené krajiny dosiahla stabilná úroveň spolupráce.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, v druhom čítaní. Cieľom týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je podporiť najvýznamnejších vývozcov banánov z afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) prostredníctvom sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (BAM) počas predpokladaného obdobia štyroch rokov (2010 – 2013).

Podľa správy Výboru pre rozvoj Parlament už v počiatočnej fáze vyjadril v súvislosti s návrhom Komisie viacero pochybností, ktoré viedli k tomu, že sa zohľadnili jeho obavy, najmä potreba zabezpečiť, aby sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov smerovali k odstráneniu chudoby a k rozvoju. Tieto a ďalšie obavy, na ktoré správne poukazuje konečný text, napríklad environmentálne, zdravotné a pracovné normy v spojení so splnením konkrétnych kritérií pre vyčlenenie finančných prostriedkov, boli dôvodom, prečo som hlasovala za.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlavní dodávatelia banánov z afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) môžu čeliť problémom po liberalizácii cla uplatňovaného podľa doložky najvyšších výhod (DNV) v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a dvojstranných alebo regionálnych dohôd, ktoré už boli uzavreté alebo sa uzatvárajú medzi EÚ a niektorými krajinami Latinskej Ameriky. Podľa tohto návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006, krajiny AKT, ktoré sú hlavnými dodávateľmi banánov, budú mať výhody vyplývajúce zo sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov zameraných na podporu procesu prispôsobenia sa tomuto novému dovoznému režimu. Pokiaľ ide konkrétne o toto odporúčanie do druhého čítania, ide o otázku uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce na postup týkajúci sa delegovaných aktov, ako sa uvádza v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré by sa týkalo dokumentov strategického plánovania aj sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (BAM). Hlasoval som za, pretože súhlasím s tým, že Parlament ako spoluzákonodarca by mal byť schopný rovnako ako Rada monitorovať prijímanie strategických rozhodnutí o tom, kde a na aké účely sa vynakladá rozvojová pomoc.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Výbor pre rozvoj, Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre medzinárodný obchod začali pod vplyvom právnej služby Európskeho parlamentu boj o získanie spolurozhodovacích práv na úrovni strategického plánovania finančných nástrojov vo vonkajších vzťahoch. Parlament sa rozhodol zvýšiť úroveň vyjednávania riešením všetkých nástrojov v jednom balíku. Okrem tohto základného konfliktu sú ostatné strednodobé prispôsobenia výsledkom konsenzu troch inštitúcií (s výnimkou nástroja ICI+). Ako sa ukázalo po prvom čítaní v októbri 2010, rokovania o delegovaných aktoch sú úplne zablokované. Parlament sa preto rozhodol: (1) zachovať spoločnú líniu, t. j. držať pokope balík nástrojov vonkajšej finančnej pomoci (aj vrátane – zatiaľ neformálne – nástroja stability); (2) spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi EP v druhom čítaní opätovne potvrdiť pozície, ktoré EP prijal v prvom čítaní, t. j. v súvislosti so všetkými nástrojmi vonkajšej finančnej pomoci prijať tie isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Rada odmietla, a (3) usilovať sa o rýchle druhé čítanie.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Cieľom návrhu nariadenia, ktorým sa mení a dopĺňa nástroj financovania rozvojovej spolupráce je podporiť najvýznamnejších vývozcov banánov z afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) prostredníctvom opatrení známych ako sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov (BAM). Iniciatíva prichádza v dôsledku znižovania preferenčných ciel na vývoz banánov z krajín AKT, ktoré poskytuje Európska únia.

Potreba znížiť clá uplatňované na výrobky, ktoré dováža Európska únia, vyplýva z klasifikácie Svetovej obchodnej organizácie. Je to štvorročný plán, ktorý bude prebiehať od roku 2010 do roku 2013, a podľa dokumentu sa tieto opatrenia musia zamerať na ciele v oblasti rozvoja a odstránenia chudoby pri zohľadnení environmentálnych, zdravotných a pracovných noriem a musia sa sformulovať konkrétne kritériá pre vyčlenenie finančných prostriedkov.

Podporujem iniciatívu, ktorá vychádza zo záujmu prispieť k rozvoju krajín AKT a spolupracovať na ňom, pretože pridáva program sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov. Očakávam so záujmom, ako bude ovplyvnená situácia v najvzdialenejších regiónoch, ktoré produkujú v tom istom sektore, a následne zohľadnená po zmenách obchodných podmienok medzi obidvomi stranami.

Odporúčanie do druhého čítania: Barbara Lochbihler, Kinga Gál (A7-0014/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Vzhľadom na to, že pri vykonávaní nového rámca upravujúceho plánovanie a vykonávanie činností v oblasti pomoci, ktorý bol ustanovený v roku 2006 s cieľom zlepšiť efektívnosť a transparentnosť pomoci Spoločenstva, sa ukázali niektoré nezrovnalosti, konkrétne v súvislosti s výnimkami zo zásady neoprávnenosti financovania nákladov zo strany EÚ, súvisiacich s daňami, clami a inými poplatkami, schvaľujem prijatie druhého čítania nariadenia (ES) č. 1889/2006, ktoré poskytuje väčšiu legitímnosť ostatným inštitúciám (Parlamentu a Rade) pri prijímaní strategických dokumentov Komisiou v rámci delegovaných aktov.

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Strana za nezávislosť Spojeného kráľovstva plne podporuje vec skutočných ľudských práv. Konštatujeme však, že interpretácia ľudských práv zo strany EÚ je chybná. EÚ škodí Británii – od volebného práva väzňov až po odmietanie vyhostenia teroristických kazateľov nenávisti –, a to všetko v mene „ľudských práv“, a teraz to chce s využitím peňazí daňových poplatníkov rozšíriť po celom svete. Preto nemôžeme toto opatrenie podporiť.

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Demokracia a ľudské práva sú základnými hodnotami Európskej únie, ktoré by sa mali dôrazne podporovať na celom svete ako integrálna súčasť prebiehajúcich opatrení zameraných na znižovanie chudoby a riešenie konfliktov, a zároveň sú dôležitým východiskovým bodom v boji proti terorizmu. Preto vítam konkrétny zámer Európskej únie začleniť podporu demokracie a ľudských práv do svojich vonkajších politik. Nástroj financovania na podporu ľudských práv vo svete zvyšuje efektívnosť a transparentnosť vonkajšej pomoci EÚ a podporuje dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v krajinách a regiónoch, v ktorých sú najviac ohrozené. Som za opatrenia na zvýšenie úlohy občianskej spoločnosti pri presadzovaní ľudských práv a demokratickej reformy, podporovaní pokojného zmierenia skupinových záujmov a zvyšovaní politickej účasti a zastúpenia. Okrem toho podporujem činnosti vykonávané v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú usmernenia Európskej únie, týkajúce sa osobitne podpory demokracie, ľudských práv, trestu smrti, mučenia, práv detí, násilia páchaného na ženách a ozbrojeného konfliktu. Hlasovala som za túto správu, ktorá podporuje a posilňuje medzinárodný a regionálny rámec na ochranu ľudských práv, spravodlivosti, právneho štátu a podporu demokracie.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) EÚ financuje mnohé projekty v rozvojových krajinách s cieľom podporovať rozvojovú spoluprácu, demokraciu a ľudské práva. Je nevyhnutné, aby Parlament mal právo kontrolovať financovanie týchto projektov z prostriedkov EÚ. Parlament ako spoluzákonodarca by mal byť schopný rovnako ako Rada monitorovať prijímanie strategických rozhodnutí o tom, kde a na aké účely sa pomoc vynakladá, aby sa zabezpečilo zohľadňovanie rozvoja a ľudských práv.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Plne podporujem rozhodnutie opätovne predložiť tie isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v prvom čítaní, ale Rada ich zamietla.

Cieľom návrhu, ktorý zapadá do širšieho kontextu medziinštitucionálnych rokovaní o využívaní delegovaných aktov na financovanie vonkajších činností Únie, je v skutočnosti zachovanie výsad Parlamentu, ustanovených v Lisabonskej zmluve, a zároveň aj zabezpečenie efektívnej kontroly nad vykonávaním právnych predpisov EÚ.

Ukázalo sa, že Rada nie je ochotná akceptovať, že postup podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vzťahuje na spomínané nástroje. To predstavuje nielen neoprávnené odmietnutie Rady priznať Parlamentu jeho náležitú úlohu spoluzákonodarcu pri strategických rozhodnutiach o riadení nástrojov financovania, ale tiež završuje legalizáciu neprijateľného demokratického deficitu pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Toto odmietnutie Rady ide proti duchu a litere Lisabonskej zmluvy.

Preto si myslím, že z právnych aj politických dôvodov je dôležité trvať na prijatí predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby sa posilnila úloha Parlamentu a aby bol Parlament postavený na jednu úroveň s Radou z hľadiska vzájomného uznávania svojich právomocí a legislatívnych zmien, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, pretože si myslím, že je nevyhnutné, aby Európska únia znovu potvrdila svoju úlohu svetového lídra v boji za demokraciu a základné práva. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné zvýšiť prispôsobivosť európskeho nástroja financovania, aby Únii a príjemcom európskej finančnej pomoci umožnil pri riadení projektov, ktoré uskutočňujú, využívať určitý stupeň pružnosti. Na druhej strane si myslím, že je potrebná vhodná kontrola nad využívaním týchto finančných prostriedkov. Okrem výnimky, ktorá by mala zostať, týkajúcej sa schválenia financovania nákladov spojených s clami, daňami a inými poplatkami a uplatňovanej na individuálnom základe, Európsky parlament musí mať právo monitorovať činnosti, ktoré vykonáva Komisia a strategické dokumenty, ktoré Komisia prijíma.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Komisia a Rada stoja proti sebe vo veci uplatňovania článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete a aj na všetky strategické dokumenty a viacročné orientačné programy. Podobne ako uznesenie, ktoré je výsledkom správy pána Mitchella, o ktorej sme dnes hlasovali, aj súčasné uznesenie akceptuje potrebu hlavne technického objasnenia v snahe zaručiť pozíciu Európskeho parlamentu v legislatívnom procese a pri kontrole a monitorovaní aktov Komisie.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Pretože som zástancom dodržiavania a rešpektovania Lisabonskej zmluvy, hlasoval som za to, aby Parlament mal jasnú pozíciu pri presadzovaní svojich právomocí a zodpovedností a aby prevzal aktívnu úlohu pri podporovaní politík EÚ, ktoré sú schopné zabezpečiť účinnú podporu demokracie, slobody a rešpektovania ľudských práv vo svete. Z tohto hľadiska je rozhodujúce, aby Parlament mal skutočnú príležitosť tento nástroj posúdiť a zabezpečiť, aby sa využíval správne na podporovanie ľudí a inštitúcií pracujúcich v príslušných krajinách vo veľmi nepriaznivých podmienkach, aby čelili tyranským režimom alebo trendom. Títo ľudia podporujú rozvoj demokratických štruktúr, slobody tlače a prejavu a boja proti korupcii a ďalším problémom, ktoré podkopávajú úplné dodržiavanie ľudských práv a ktoré sú hlavnými príčinami takých kríz, ako sú tie, ku ktorým v súčasnosti dochádza v krajinách severnej Afriky.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dosiahli sme druhé čítanie zmien, ktoré nie sú ničím iným než súperením Parlamentu, Komisie a Rady o moc v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

Cieľom je kontrola nástroja, ktorý je vraj určený na „podporu demokracie a ľudských práv vo svete“, ale ktorý bol v praxi sám útokom na demokraciu. Pozrite sa na príklad Hondurasu, kde EÚ využila tento nástroj na legitimizovanie moci, čo vzišla zo štátneho prevratu, ktorý zosadil legitímne zvoleného prezidenta, a z porušení ústavy v tejto krajine. Nástroj legitimizuje moc spojenú s prudkým nárastom počtu vrážd, najmä členov hnutia odporu proti štátnemu prevratu, novinárov a ich rodín, a so zaberaním pôdy a vyháňaním poľnohospodárov z ich pôdy.

Pozrime sa aj na protirečenie v súvislosti s podpísaním takzvanej dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, ktorá obsahuje doložku požadujúcu dodržiavanie ľudských práv a demokracie. Túto dohodu podpísali orgány, ktoré sú, de facto, výsledkom štátneho prevratu v Hondurase.

Čoraz zrejmejší je však pokrytecký spôsob, akým EÚ využíva svoj údajný záujem o ľudské práva: zasahovaním na podporu agentov, ktorí sú ochotní brániť záujmy veľkého kapitálu v EÚ.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože vo svete je ešte stále príliš veľa prípadov porušení ľudských práv. Finančná a hospodárska kríza, zmena klímy, zavádzanie nových informačných technológií a vojna proti terorizmu otázky ľudských práv ďalej zhoršujú a objavujú sa nové formy porušovania ľudských práv. Celosvetová finančná kríza nepriaznivo postihuje predovšetkým práva najchudobnejších. Je veľmi pravdepodobné, že negatívnymi dôsledkami zmeny klímy budú trpieť najzraniteľnejšie skupiny v rozvojových krajinách. Veľmi dôležitú súčasť vonkajších vzťahov EÚ predstavuje rozvojová spolupráca. Je to najdôležitejší nástroj na znižovanie chudoby v rozvojových krajinách a rozvíjanie hospodárstiev najchudobnejších národov, ako aj sociálnych politík, demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv. Podpora demokracie a ľudských práv by mala byť najdôležitejšou prioritou koherentnej zahraničnej politiky EÚ.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Európsky parlament a Rada v decembri 2006 vydali nariadenie (ES) č. 1889/2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete. O štyri roky neskôr považovali tieto dve inštitúcie za vhodné zmeniť a doplniť určité články nariadenia s cieľom zlepšiť z hľadiska jasnosti aj efektívnosti pomoc, ktorú poskytuje. Môj hlas za odporúčanie môžem vysvetliť jednoducho: skúsenosť z nedávnej minulosti nás poučila, že pri poskytovaní humanitárnej pomoci nemôžeme byť nikdy dosť opatrní, ak máme zaistiť, aby skončila v správnych rukách. Najmä z tohto dôvodu som presvedčený, že Parlament vďaka svojmu hlasu poskytol dnes to niečo navyše, čo zaistí, aby jeho finančná pomoc mala vplyv na ochranu demokracie a základných ľudských práv, pretože práve na dosiahnutie týchto vecí bol vytvorený.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Hlasoval som za túto správu o európskom nástroji na podporu demokracie a ľudských práv vo svete. Tento nástroj sa môže využívať spôsobmi, ktoré budú prínosom pre obyvateľstvo. Môj hlas určite neznamená, že akceptujem hanebné dvojité metre, ktoré Európska únia používa v oblastiach demokracie a ľudských práv. Neudelenie Sacharovovej ceny severoafrickým oponentom počas viacročného obdobia režimov, ktoré majú dnes problémy, dosvedčuje zaslepený ideologický charakter protikomunistických eurokratov.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Problémy, ktoré sa objavili pri vykonávaní týchto nariadení, viedli k nezrovnalostiam týkajúcim sa výnimiek zo zásady neoprávnenosti financovania nákladov zo strany EÚ, súvisiacich s daňami, clami a inými poplatkami. Preto sa k príslušným ustanoveniam nariadenia (ES) č. 1889/2006 predkladá pozmeňujúci a doplňujúci návrh s cieľom zosúladiť ich s ostatnými nástrojmi, aby tak mohli zohrávať svoju úlohu aj v boji za ľudské práva vo svete.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasujem proti. Dnes sa financovanie projektov v oblasti ľudských práv mení na súkromnú záležitosť niektorých vyšších úradníkov Európskej únie. Dôkazom toho je napríklad Sacharovova cena. Podľa môjho názoru v posledných dvoch rokoch bola cena udelená kandidátom, ktorí neboli najlepší. Pri ochrane ľudských práv sa v práci Európskeho parlamentu objavili jasné známky politickej zaujatosti. Na ceny sú často nominovaní ľudia, ktorí nemajú právo nazývať sa ochrancami ľudských práv. Potrebné sú jasné a prísne pravidlá, v opačnom prípade bude hroziť riziko nesprávneho využitia finančných prostriedkov Európskej únie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V tomto návrhu ide v prvom rade o to, aby bola Komisii udelená právomoc prijímať delegované akty. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predložil Parlament, ukladajú Komisii rozsiahle povinnosti v súvislosti s poskytovaním informácií Parlamentu. Táto skutočnosť a možnosť vzniesť námietky proti delegovaným aktom, alebo ich dokonca úplne odvolať, spolu s navrhnutými opatreniami na zvýšenie účinnosti ma priviedli k tomu, aby som hlasoval za správu.

  Franz Obermayr (NI), písomne. – (DE) Správa udeľuje Európskemu parlamentu viac právomocí v rámci delegovaných kompetencií. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Európska únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Poskytujeme vyše 50 % celosvetovej pomoci, a tak dávame príklad, ktorý by mali nasledovať ostatné regióny a krajiny. Veľmi dôležitú súčasť vonkajších vzťahov EÚ predstavuje rozvojová spolupráca. Je to najdôležitejší nástroj na znižovanie chudoby v rozvojových krajinách a rozvíjanie hospodárstiev najchudobnejších národov, ako aj sociálnych politík, demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv. Ak sa bude rozvojová pomoc uplatňovať ešte efektívnejšie, je nádej, že možno prekonáme rozdelenie sveta na „bohaté“ a „chudobné“ krajiny. Hlasoval som za toto odporúčanie, pretože súhlasím s výzvou adresovanou Európskej komisii, aby pripravila kompromisný návrh, ako po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy zahrnúť Európsky parlament do kontroly nástroja rozvojovej spolupráce. Európsky parlament by mal získať rovnaké právomoci ako Európska rada pri rozhodovaní o tom, kedy, kde a koľko nástrojov by sa malo použiť.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) V súlade s politikou Európskej únie v oblasti ľudských práv a presadzovania demokracie som hlasoval za toto nariadenie, pretože som presvedčený, že hodnoty a zásady, na ktorých sa zakladá naša Únia, sa musia presadzovať a rozšíriť do celého sveta.

Existujú však ešte krajiny, v ktorých sa nedodržiavajú ľudské práva a demokracia nezohráva významnú úlohu a kde ľudia žijú v stave otroctva a podrobenia, bez slobody prejavu. V tejto súvislosti si myslím, že sa musí zlepšiť efektívnosť a transparentnosť vonkajšej pomoci Únie, aby sa demokracii a ľudským právam priznala dôležitosť, ktorú si zaslúžia na celom svete. Preto by bolo vhodné ustanoviť nástroj financovania s cieľom uľahčiť a podporiť presadzovanie ľudských práv a demokracie.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) S cieľom zlepšiť efektívnosť a transparentnosť vonkajšej pomoci Spoločenstva bol v roku 2006 ustanovený rámec pre plánovanie a poskytovanie pomoci. Podľa správ predložených Parlamentu sa pri vykonávaní tohto rámca ukázali hlboké nezrovnalosti týkajúce sa výnimiek zo zásady neoprávnenosti financovania nákladov zo strany EÚ, súvisiacich s daňami, clami a inými poplatkami. Vzhľadom na to je dôležité zmeniť a doplniť určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 1889/2006 s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami iných nástrojov patriacich do spomínaného regulačného rámca. Tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy neprekračujú ciele stanovené v Zmluve o Európskej únii a prispievajú k potrebe objasnenia tohto nariadenia; vzhľadom na tieto okolnosti som hlasovala za.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Čo sa týka konkrétne tohto odporúčania do druhého čítania, ide o otázku uplatňovania postupu týkajúceho sa delegovaných aktov, ako sa uvádza v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na nástroj financovania na podporu demokracie a ľudských práv. Hlasoval som za, pretože súhlasím s tým, že Parlament ako spoluzákonodarca by mal byť, rovnako ako Rada, schopný monitorovať prijímanie strategických rozhodnutí o uplatňovaní tohto nástroja.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Výbor pre rozvoj, Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre medzinárodný obchod začali pod vplyvom právnej služby Európskeho parlamentu boj o získanie spolurozhodovacích práv na úrovni strategického plánovania finančných nástrojov vo vonkajších vzťahoch. Parlament sa rozhodol zvýšiť úroveň vyjednávania riešením všetkých nástrojov v jednom balíku. Okrem tohto základného konfliktu predstavujú ostatné strednodobé prispôsobenia konsenzus medzi tromi inštitúciami (s výnimkou nástroja ICI+). Ako sa ukázalo po prvom čítaní v októbri 2010, rokovania o delegovaných aktoch sú úplne zablokované. Parlament sa preto rozhodol: (1) zachovať spoločnú líniu, t. j. držať pokope balík nástrojov vonkajšej finančnej pomoci (aj vrátane – zatiaľ neformálne – nástroja stability); (2) spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi EP v druhom čítaní opätovne potvrdiť pozície, ktoré EP prijal v prvom čítaní, t. j. v súvislosti so všetkými nástrojmi vonkajšej finančnej pomoci prijať tie isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Rada odmietla, a (3) usilovať sa o rýchle druhé čítanie.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podporila som tento text, pretože si myslím, že pomôže zlepšiť efektívnosť a transparentnosť postupov vonkajšej pomoci Európskej únie. Pri vykonávaní niektorých nariadení sa časom objavili nezrovnalosti týkajúce sa výnimiek zo zásady neoprávnenosti financovania nákladov zo strany EÚ, súvisiacich s daňami, clami a inými poplatkami. Teraz, keď sa tento bod objasnil, musíme v tejto ceste rázne pokračovať.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Demokracia nie sú len slobodné a spravodlivé voľby. Ak má existovať demokratická spoločnosť, je potrebné podporovať a brániť ľudské práva. EÚ sa často ponáhľala, aby ako prvá odsúdila porušenia ľudských práv mimo EÚ, ako keď v pondelok schválila uplatňovanie sankcií proti režimu prezidenta Lukašenka alebo keď kritizovala porušenia ľudských práv v Egypte a v Tunisku. Keď sa však pozornosť obráti na porušovanie ľudských práv v EÚ, reagujeme pomaly. To pozíciu EÚ len oslabuje. Vonkajšie finančné nástroje EÚ, napríklad nástroj rozvojovej spolupráce, nástroj európskeho susedstva a partnerstva a nástroj stability, majú veľký potenciál. EÚ by však mala zamerať pozornosť na posilnenie zásad právneho štátu v rámci svojich hraníc, ako aj na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti verejných služieb. Myslím si, že na znižovanie chudoby, dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, mieru a stability sú dôležité aj demokratizácia a volebný proces. Ak sa nám nepodarí zaistiť ľudské práva a demokraciu, potom riskujeme, že stratíme viac. Ak chceme v plnej miere využiť finančné nástroje pre vonkajšiu činnosť, je dôležité, aby EÚ mala dobrú povesť v oblasti ľudských práv.

Odporúčanie do druhého čítania: Gay Mitchell (A7-0006/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Parlament musí opätovne potvrdiť svoju pozíciu z prvého čítania bez toho, aby v tejto fáze vstupoval do jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Vzhľadom na to, že nebol navrhnutý žiadny alternatívny postup a že bolo prijatých len niekoľko technických pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP, a keďže Rada žiada EP, aby do konca roka 2010 bez rokovania prijal spoločnú pozíciu Rady s cieľom spoločne určiť najvhodnejší okamih na zaslanie svojej pozície, ako sa to vyžaduje v súlade s článkom 20 dohody o dobrej medziinštitucionálnej spolupráci v oblasti spolurozhodovania, súhlasím so súčasnou správou, aby sa čo najskôr prijala a zopakovala pozícia Parlamentu týkajúca sa delegovaných aktov v druhom čítaní.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) S cieľom zlepšiť efektívnosť a transparentnosť vonkajšej pomoci Spoločenstva bol v roku 2006 ustanovený nový rámec, ktorý upravuje plánovanie a poskytovanie príslušných činností. Zahŕňa nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva, nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability, nariadenie Rady (Euratom) č. 300/2007 z 19. februára 2007, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti, nariadenie (ES) č. 1889/2006 a nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce. Pri vykonávaní týchto nariadení sa vyskytli nezrovnalosti týkajúce sa výnimiek zo zásady neoprávnenosti daní, ciel a iných poplatkov na financovanie Únie. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť a doplniť príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1889/2006 na účely jeho zosúladenia s ostatnými nástrojmi.

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Podporením tohto legislatívneho odporúčania do druhého čítania chcem zaručiť, aby sa legislatívna úloha, ktorú Lisabonská zmluva poskytla Európskemu parlamentu, neznehodnotila neústupnosťou Rady. Odmietnutie Rady udeliť Parlamentu náležitú úlohu pri uplatňovaní finančných nástrojov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa mi nezdá byť legitímne. Neústupčivosť, s ktorou Rada tvrdošijne odmieta riešenie delegovaných aktov, blokuje rôzne dôležité legislatívne procesy. Parlament musí byť zodpovedne informovaný, aby mohol aj zodpovedne rozhodovať. V prípade delegovaných aktov musí zachovať neporušené svoje právomoci na odvolanie tohto delegovania. Vystaviť bianko šek iným inštitúciám a vylúčiť pritom Parlament znamená odobrať tejto inštitúcii dohľad nad rozdeľovaním finančných prostriedkov a sektorovými prioritami v súvislosti s rozvojovou spoluprácou.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Plne podporujem rozhodnutie opätovne predložiť tie isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v prvom čítaní, ale Rada ich zamietla.

Preto si myslím, že je dôležité trvať na prijatí navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z právnych aj politických dôvodov, aby sa posilnila úloha Parlamentu a zabezpečilo sa, aby mal rovnaké postavenie ako Rada z hľadiska vzájomného uznávania právomocí a legislatívnych zmien, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva.

Ukázalo sa, že Rada nie je ochotná akceptovať, že postup podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vzťahuje na spomínané nástroje. To poukazuje nielen na neoprávnené odmietnutie Rady udeliť Parlamentu jeho náležitú úlohu spoluzákonodarcu pri strategických rozhodnutiach o riadení nástrojov financovania, ale tiež ukončuje legitimovanie neprijateľného demokratického deficitu pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Toto odmietnutie Rady ide proti duchu a litere Lisabonskej zmluvy.

Preto si myslím, že je dôležité trvať na prijatí navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z právnych aj politických dôvodov, aby sa posilnila úloha Parlamentu a zabezpečilo sa, aby mal rovnaké postavenie ako Rada z hľadiska vzájomného uznávania právomocí a legislatívnych zmien, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Opatrenia, ktoré plánuje Európska únia prostredníctvom nástrojov financovania rozvojovej spolupráce, najmä tie, ktoré podporujú malých poľnohospodárov a malé poľnohospodárske jednotky, považujem za prospešné. Tieto opatrenia sú zamerané nielen na vytvorenie politík sociálnej odolnosti, ale aj na hospodársku diverzifikáciu v cieľových oblastiach alebo investície na zvýšenie konkurencieschopnosti.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že Európsky parlament ako spoluzákonodarca musí byť schopný rovnako ako Rada kontrolovať prijímanie strategických rozhodnutí o tom, kde a na aké účely sa vynakladá rozvojová pomoc, ako to ustanovuje Lisabonská zmluva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Príslušný pozmeňujúci a doplňujúci návrh je zrejme technický a vyplýva z rozdielneho výkladu Rady a Komisie na jednej strane a Parlamentu na strane druhej v súvislosti s uplatniteľnosťou článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na viacročné orientačné programy. Delegované akty (článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)) poskytujú obom zložkám zákonodarných orgánov právomoc zablokovať návrhy Komisie alebo zrušiť delegovanie.

Napriek svojmu očividnému technickému charakteru návrh vychádza z rôznych výkladoch rozsahu právomocí Parlamentu týkajúcich sa kontroly činností Komisie v zmysle novej zmluvy. Jednomyseľné hlasovanie vo výbore potvrdzuje, že ide o výklad, s ktorým väčšina súhlasí s cieľom zachovať demokratické výsady Parlamentu vzhľadom na kontrolu strategických rozhodnutí o rozdelení rozvojovej pomoci.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. Vzhľadom na to, že Parlament prijal odporúčanie o nástroji financovania rozvojovej pomoci do druhého čítania, súhlasím s potrebou nevyhnutne prejsť k zmene a doplneniu nariadenia (ES) č. 1905/2006 s cieľom zabrániť medziinštitucionálnym sporom, ktoré v žiadnom prípade nezlepšujú imidž Európskych inštitúcií a len spomaľujú vyčleňovanie finančných prostriedkov v príslušných postupoch v rámci rozvojovej spolupráce.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Počas tohto druhého čítania v diskusii prevažovala možnosť delegovať na Komisiu prijatie nelegislatívnych aktov, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívnych aktov, inými slovami to, čo poznáme pod názvom delegované akty. Urýchlenie určitého druhu postupov, ktoré zaručujú, že nevyhnutná pomoc rozvojovým krajinám sa včas dostane do určeného cieľa, je určite záležitosť, ktorú je potrebné zohľadniť. Ďalšia obava sa týka záruky, že Komisia bude konať prísne v rámci splnomocnenia, ktoré jej bolo udelené (ktoré môže byť zrušené podľa stanovených podmienok), bez toho, aby prekročila svoje právomoci, a zabezpečenie toho, že právomoci Parlamentu a Rady sú týmto riadne zaručené.

V diskusii o nástroji financovania rozvojovej spolupráce však ide o viac než len o otázku delegovaných aktov. Aby som bol konkrétny, táto záležitosť vyžaduje, aby sme popremýšľali o zásadnej otázke: o smere, ktorým je poznačená politika spolupráce EÚ. Preto musíme odsúdiť spôsob, akým Komisia chcela vnútiť rozvojovým krajinám dohody o voľnom obchode napriek ich značnému odporu, keďže to priamo alebo nepriamo spôsobuje, že v prípade neprijateľného vydierania je časť pomoci podmienená týmito dohodami.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Medziinštitucionálne rokovania o vonkajších nástrojoch financovania sa zaoberajú potrebou zabezpečiť demokratickú kontrolu zo strany Parlamentu pri vykonávaní právnych predpisov EÚ. Článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie udeľuje Parlamentu právomoc namietať proti určitým rozhodnutiam zo strany Komisie o tom, kde a ako použiť peniaze, alebo ich zamietnuť. Spomínané prostriedky poslúžia na účely ako organizovanie civilnej spoločnosti v Bielorusku alebo podpora ľudských práv v Tunisku. Podľa mňa musí Rada rýchlo konať na zabezpečenie toho, aby sa našlo riešenie a aby sa mohli čo najskôr uvoľniť finančné prostriedky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Rozdielne výklady článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo strany Parlamentu a Rady ma priviedli k podpore tohto legislatívneho odporúčania. Nesmieme zabudnúť na zákonodarnú úlohu Parlamentu zakotvenú v Lisabonskej zmluve, ale zdá sa, že Rada ju prehliada. Táto neústupnosť blokuje celý rad legislatívnych postupov, a to v žiadnom prípade neprospieva EÚ. Rozvojová spolupráca s krajinami, ktoré majú takzvané rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva, je pre EÚ veľmi dôležitá. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Hlasujem za, pretože som presvedčený, že je potrebné poskytnúť dodatočné bonusy a ďalšie podnety s cieľom podporiť rozvoj priemyslu, vedy, dopravy a energetiky. Na základe najlepších príkladov z histórie (Marshallov plán) sa musíme usilovať o zvýšenie rastu dopytu zo strany priemyslu a spotrebiteľov tým, že podporíme inovácie v rámci nových technológií a vedy a financovanie priekopníkov v oblasti technológií.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Tak ako v prípade správy pani Gálovej a pani Lochbihlerovej sa navrhovaná zmena a doplnenie nariadenia o vytvorení nástroja financovania rozvojovej spolupráce zaoberá zlepšením efektívnosti prostredníctvom delegovaných aktov prijatých Komisiou. Hlasoval som za túto správu, pretože pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by zvýšili kontrolné právomoci Európskeho parlamentu.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za zmenu a doplnenie nariadenia, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce, pretože si myslím, že spolupráca je dôležitým aspektom politiky EÚ v oblasti vonkajších činností a vzťahov. Zastávam názor, že politika EÚ by sa mala viac zameriavať na skutočnú integráciu s rozvojovými krajinami ustanovením špecifického a vhodného nástroja financovania. Rozvoj a hospodársky rast sú v súčasnosti oporou správneho fungovania krajiny. Preto je potrebné podporiť cielené opatrenia v tomto smere, aby sa vzhľadom na ohrozené krajiny dosiahla stabilná úroveň spolupráce. Finančná pomoc, ktorá sa vyčlení a poskytne týmto krajinám, by mala byť určená na vážnu a praktickú podporu, aby sa stali finančne nezávislými od medzinárodnej pomoci.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za túto správu, správu A7-0006/2011, z podobných dôvodov, z akých som hlasovala za predchádzajúcu správu A7-0014/2011. Oba prípady sa zaoberajú sporom týkajúcim sa vykonávania Lisabonskej zmluvy v plnom rozsahu. V tomto čase právnych zmien Parlament skutočne nemôže a nesmie prísť o právomoci, ktoré mu udelila Lisabonská zmluva. Najdôležitejší aspekt legislatívneho odporúčania, ktoré spravodajca predložil v tomto postupe, sa však netýka podstaty nariadenia o nástroji financovania rozvojovej spolupráce. Jeho hlavným cieľom je zachovať demokratické výsady Parlamentu, ako to ustanovuje Lisabonská zmluva.

Parlament ako spoluzákonodarca musí byť schopný rovnako ako Rada kontrolovať prijímanie strategických rozhodnutí o tom, kde a na aké účely sa použije rozvojová pomoc. V tejto súvislosti je spravodajca presvedčený, že z technického hľadiska množstvo rozhodnutí, ktoré za bežných podmienok prijíma Komisia na účel vykonávania základného aktu, spĺňa kritériá delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Týmto by obe zložky legislatívneho orgánu získali možnosť namietať proti niektorým návrhom rozhodnutí navrhovaných Komisiou, či dokonca odvolať delegovanie.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. –(IT) Cieľom rozvojovej politiky Únie je znížiť a napokon odstrániť chudobu. Podľa mňa je potrebné zdôrazniť, že opatrenia finančnej pomoci, ktoré sa majú prijať v rámci programu, by sa mali zameriavať na zvyšovanie životnej úrovne a zlepšovanie životných podmienok obyvateľstva, ktoré žije v oblastiach, kde sa pestujú banány, a podieľa sa na hodnotových reťazcoch odvetvia produkcie banánov, konkrétne malých poľnohospodárov a malých subjektov, ako aj na zabezpečenie dodržiavania pracovných noriem a noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a environmentálnych noriem, najmä tých, ktoré sa týkajú používania pesticídov a vystavenia ich účinkom. Tieto opatrenia by mali preto podporovať adaptáciu, a ak je to vhodné, zahŕňať reorganizáciu oblastí závislých od vývozu banánov prostredníctvom sektorovej rozpočtovej podpory alebo osobitných intervencií pre jednotlivé projekty.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Čo sa týka tohto odporúčania do druhého čítania, ide o otázku uplatňovania nástroja financovania rozvojovej spolupráce prostredníctvom postupu týkajúceho sa delegovaných aktov, ako sa uvádza v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hlasoval som za, pretože súhlasím s tým, že Parlament ako spoluzákonodarca by mal byť schopný rovnako ako Rada kontrolovať prijímanie strategických rozhodnutí o tom, kde a na aké účely sa vynakladá rozvojová pomoc.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Zlepšenie demokratickej kontroly nad finančnými prostriedkami určenými na podporu ľudských práv je konkrétny cieľ, ktorý musíme dosiahnuť. To je však možné len pomocou nášho priameho zapojenia: Parlament ako spoluzákonodarca musí byť schopný priamo kontrolovať rozhodnutia o výdavkoch na vonkajší rozvoj. Udelenie právomoci tomuto Parlamentu vo veciach známych ako delegované akty by pomohlo pri obmedzení demokratického deficitu v rozhodovacom procese Európskej únie. V októbri minulého roku presadzovala väčšina tohto Parlamentu zásadu uplatňovania delegovaných aktov aj na rozhodnutia o vonkajšom financovaní, aby sme na ne mohli použiť právo veta. Výsledok rokovaní o použití týchto nástrojov vytvorí silný precedens. Ak prehráme tento boj, budeme možno musieť počkať na novú zmluvu, aby sme získali právomoci, ktoré nám dnes dáva Lisabonská zmluva.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Európska komisia navrhla technickú revíziu Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) s cieľom zvýšiť flexibilitu, účinnosť uplatňovania a úroveň koordinácie s ostatnými mechanizmami financovania. Udalosti, ktoré otriasli mnohými arabskými krajinami, predovšetkým Tuniskom a Egyptom, poukazujú na potrebu podporiť projekty, ktoré majú vplyv na dosiahnutie demokratických hodnôt a ľudských práv.

Preto považujem za mimoriadne dôležité, aby tento nástroj financovania podporoval občianske organizácie, štáty a súkromné osoby bez toho, aby bolo potrebné predchádzajúce schválenie národných vlád. Vzhľadom na obmedzenie rozpočtu určeného pre ENDĽP sa musí uplatňovať len na iniciatívy, ktoré podporujú ľudské práva a demokraciu. Ľutujem však, že musím zdôrazniť zamietnutie Rady týkajúce sa uplatňovania článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý splnomocňuje Komisiu na prijímanie nelegislatívnych aktov, ktoré majú všeobecné uplatnenie, s cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Zavedenie regulačného postupu s kontrolou strategických dokumentov a viacročných programov spolupráce v rámci ENDĽP by Európskemu parlamentu poskytlo väčšiu právomoc v tomto ohľade, ako je stanovené v ZFEÚ.

Odporúčanie do druhého čítania: Helmut Scholz (A7-0005/2011)

  William (The Earl of) Dartmouth (EFD), písomne. – Návrh Komisie obsahuje najmenej štyri jednotlivé nástroje financovania. Sú zamerané na rôzne sektory trhu. Pre každý z nich existujú odôvodnenia, ktoré vyzerajú dôveryhodne. Ak ich však zoberieme ako celok, majú jediný cieľ. Ich zámerom je zlepšenie a podpora politického a zahraničnopolitického programu Európskej komisie. Dokonca aj komisár pre obchod pán De Gucht v rozprave uznáva, že podporujú celý rad politických cieľov EÚ vrátane obchodu a umožňujú nám zotrvať v pozícii dôležitých zahraničnopolitických aktérov. A teraz už vieme, kto na to všetko dopláca. Ťažko skúšaný daňový poplatník a očividne a ako zvyčajne britský daňový poplatník – v neprimeranej výške. Napriek nášmu enormnému úsiliu nepoznáme cenu tohto všetkého. Komisia opäť zaobchádza márnotratne a nezodpovedne s peniazmi iných ľudí. Z tohto dôvodu sme nepodporili ani jeden návrh a zdržali sme sa hlasovania.

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Keďže Parlament a Rada prijímajú rozhodnutia spoločne vzhľadom na ciele a obsah a zohľadňujú skutočnosť, že Rada prijala svoju pozíciu 10. decembra 2010, ale bez toho, aby zobrala do úvahy pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu týkajúce sa postupov vzťahujúcich sa na prijatie programových dokumentov a návrhov týkajúcich sa financovania, súhlasím s tým, aby sa obnovila pozícia, ktorú Parlament prijal v prvom čítaní, s cieľom zabezpečiť rovnaké postavenie, aké majú Rada a členské štáty, a aby sa v štruktúre programu nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami uplatnili zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za odporúčanie, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami. Hlavným cieľom nariadenia (ES) č. 1905/2006 je odstránenie chudoby prostredníctvom plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Rozsah spolupráce v prípade geografických programov s rozvojovými krajinami, územiami a regiónmi stanovený v uvedenom nariadení je navyše konkrétne obmedzený len na financovanie opatrení navrhnutých tak, aby spĺňali kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc („kritériá ODA“) stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC). Je v záujme Európskej únie ďalej prehlbovať svoje vzťahy s príslušnými rozvojovými krajinami, ktoré sú významnými bilaterálnymi partnermi a aktérmi na multilaterálnych fórach a v celosvetovom riadení. Únia má strategický záujem na posilňovaní rôznorodých väzieb s týmito krajinami, najmä v oblasti hospodárskej, obchodnej, akademickej a vedeckej výmeny. Únia preto potrebuje finančný nástroj umožňujúci financovanie takýchto opatrení, ktoré v zásade nespĺňajú podmienky ODA podľa kritérií ODA, ale majú rozhodujúci význam pre upevňovanie vzťahov a významne prispievajú k podpore pokroku príslušných rozvojových krajín. Spolupráca Únie by mala zohľadniť úsilie, ktoré tieto krajiny, ktoré sú príjemcami pomoci, vyvinuli na dodržiavanie medzinárodných dohôd v rámci Medzinárodnej organizácie práce, a úsilie podieľať sa na všeobecných cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Plne podporujem rozhodnutie opätovne predložiť tie isté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v prvom čítaní, ale Rada ich zamietla.

Preto si myslím, že je dôležité trvať na prijatí navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z právnych aj politických dôvodov, aby sa posilnila úloha Parlamentu a zabezpečilo sa, aby mal rovnaké postavenie ako Rada z hľadiska vzájomného uznávania právomocí a legislatívnych zmien, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva.

Ukázalo sa, že Rada nie je ochotná akceptovať, že postup podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vzťahuje na spomínané nástroje. To poukazuje nielen na neoprávnené odmietnutie Rady udeliť Parlamentu jeho náležitú úlohu spoluzákonodarcu pri strategických rozhodnutiach o riadení nástrojov financovania, ale tiež ukončuje legalizovanie neprijateľného demokratického deficitu pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Toto odmietnutie Rady ide proti duchu a litere Lisabonskej zmluvy.

Preto si myslím, že je dôležité trvať na prijatí navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z právnych aj politických dôvodov, aby sa posilnila úloha Parlamentu a zabezpečilo sa, aby mal rovnaké postavenie ako Rada z hľadiska vzájomného uznávania právomocí a legislatívnych zmien, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Považujem za zásadné, že Európa buduje silné vzťahy s určitými regionálnymi a globálnymi aktérmi tým, že ich podporuje a vytvára pevné politické a hospodárske väzby. Predovšetkým chcem spomenúť dve krajiny, s ktorými má Portugalsko pevné väzby z hľadiska histórie a blízkych vzťahov, a to Brazíliu a Angolu, dvoch významných globálnych aktérov v Južnej Amerike a Afrike, ktoré musí EÚ čoraz viac považovať za partnerov.

Keďže vieme, že hlavný všeobecný cieľ nariadenia (ES) č. 1905/2006 je odstránenie chudoby prostredníctvom plnenia rozvojových cieľov tisícročia, spolupráca sa nevyhnutne obmedzuje na financovanie opatrení zameraných na plnenie kritérií, ktoré sa vzťahujú na stanovenú verejnú rozvojovú pomoc. To veľmi často vylučuje iné druhy činností, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu verejnej rozvojovej pomoci, ale ktoré sú napriek tomu veľmi dôležité ako súčasť vonkajšej politiky EÚ.

Schválenie tohto nariadenia sa s náležitým zohľadnením návrhov Parlamentu navrhuje práve s cieľom regulovať takéto praktiky – vrátane hospodárskych, obchodných, akademických a vedeckých výmen – s rozvojovými krajinami.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Parlament má povinnosť a záväzok obhajovať podmienky potrebné na vykonávanie svojich právomocí a zodpovedností podľa Lisabonskej zmluvy. Okrem významu tohto nástroja pri podpore krajín s rozvíjajúcim sa hospodárstvom – najmä v Afrike a Latinskej Amerike – s cieľom presadzovať úlohu EÚ ako podporovateľa sociálneho rozvoja a mieru v globálnych podmienkach by som chcel poukázať na potrebu Parlamentu získavať lepšie informácie na zabezpečenie riadneho uplatňovania takýchto prostriedkov zameraných na podporu rozvojovej spolupráce v tretích krajinách. Tiež by som chcel zdôrazniť uznanie stratégií na úrovni obnoviteľnej energie, politiky v oblasti ochrany životného prostredia, kultúry a malých a stredných podnikov, ako aj význam prijatia opatrení na predchádzanie potravinovým a surovinovým krízam.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za ustanovenie nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami na doplnenie európskej rozvojovej pomoci. Financovanie sa zameriava na podporu hospodárskej, finančnej, technickej, kultúrnej a akademickej spolupráce s partnerskými krajinami a na posilnenie hospodárskych väzieb a bilaterálnych dohôd s týmito krajinami. V tomto znení tiež žiadame, aby sme boli lepšie informovaní o opatreniach, ktoré sa financujú, ale tiež aby sme boli zapojení aktuálne vtedy, keď sa programy pripravujú, a neskôr, keď sa hodnotia, čo je v niektorých prípadoch pár rokov po implementácii.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Rozdielne výklady článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo strany Parlamentu a Rady ma priviedli k podpore tohto legislatívneho odporúčania. Nesmieme zabudnúť na zákonodarnú úlohu Parlamentu zakotvenú v Lisabonskej zmluve, ale zdá sa, že Rada ju prehliada. Táto neústupnosť blokuje celý rad legislatívnych postupov a to v žiadnom prípade neprospieva EÚ. Spolupráca s industrializovanými krajinami má mimoriadny význam pre hospodárstvo EÚ. Z tohto dôvodu som hlasoval tak, ako som hlasoval.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Súčasný záväzok nepriniesol takmer žiadne zlepšenie. Práve naopak, vlády sa stali závislé od pomoci a, čo je ešte horšie, milióny eur rozvojovej pomoci sa často strácajú v dôsledku korupcie alebo sa presunú na bankové účty diktátorov tretieho sveta. Preto je rozvojová pomoc nielen neúčinná, ale niekedy aj škodlivá, lebo nerieši konkrétne problémy danej krajiny a navyše chýba koordinácia a dohľad. Podľa mňa je veľmi otázne, či celoeurópsky nástroj financovania pre rozvoj a ľudské práva dokáže zlepšiť túto situáciu. Na jednej strane poskytovanie peňazí malým africkým poľnohospodárom a zároveň skutočnosť, že ich privádzame na pokraj bankrotu prostredníctvom našich dotovaných poľnohospodárskych produktov, na strane druhej znamená zbytočné vyhadzovanie peňazí európskych daňových poplatníkov. Zdržal som sa hlasovania na základe svojich pochybností, pokiaľ ide o životaschopnosť plánovaného nástroja financovania.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Moje rozhodnutie hlasovať za vytvorenie nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami, ktoré bolo v tomto Parlamente prijaté prevažnou väčšinou, v plnej miere podporuje spoločný postoj pre uplatnenie článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy nemôžu byť kritériá článku 290 predmetom politických dohadov alebo akýchkoľvek mimoriadnych opatrení.

Myslím si, že spolupráca s industrializovanými krajinami predstavuje krok, ktorý Európska únia musí vykonať, aby mali všetky členské štáty úžitok z nástroja financovania, ktorý slúži na zvýšenie rastu a rozvoja Únie. V súčasnej situácii sa musí EÚ pohnúť smerom k budúcnosti poznačenej zmenami, hospodárskym rozvojom a prosperitou, a preto by spolupráca s industrializovanými krajinami uľahčila a rozšírila tento postup.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Od roku 2007 EÚ racionalizuje svoju geografickú spoluprácu s rozvojovými krajinami v Ázii, Strednej Ázii a Latinskej Amerike a s Irakom, Iránom, Jemenom a Južnou Afrikou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráci. Prvoradým a základným cieľom tohto nariadenia je odstránenie chudoby prostredníctvom plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Vzhľadom na nové právomoci, ktoré Parlamentu udelila Lisabonská zmluva, spravodajca objasňuje potrebu zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1905/2006 rozšírením jeho rozsahu pôsobnosti a zároveň umiestnením Parlamentu do centra rozhodovacieho procesu spoločne s Radou. V tejto súvislosti boli uvedené navrhované zmeny. Chcela by som zdôrazniť udelenie právomocí Komisii na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožní, aby sa Parlamentu venovala väčšia pozornosť vo všetkých fázach procesu, od rokovaní až po prijatie, čo povedie k demokratickejšej a legitímnejšej EÚ.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Čo sa týka tohto odporúčania do druhého čítania, ide o otázku uplatňovania postupu týkajúceho sa delegovaných aktov, ako sa uvádza v článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami. Hlasoval som za, pretože si myslím, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby mal Parlament rovnaké postavenie ako Rada a aby sa štruktúra programu nástroja financovania spolupráce s industrializovanými krajinami harmonizovala so zmenami, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva.

Návrh uznesenia (B7-0074/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasoval som za návrh uznesenia, pretože sa domnievam, že obsahuje odporúčania pre Komisiu a Radu, ktoré sú zásadné pre spravodlivú kompenzáciu negatívnych dôsledkov uzavretých dohôd, konkrétne dôsledkov pre regióny Európy.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za návrh uznesenia o uzatvorení dohody o obchode s banánmi. Vítam koniec jedného z technicky najzložitejších, politicky najchúlostivejších a obchodne najvýznamnejších právnych sporov, ktoré doteraz Svetová obchodná organizácia (WTO) riešila. Domnievam sa, že dosiahnutá dohoda je riešením, nemôže však úplne zosúladiť oprávnené záujmy všetkých strán, preto žiadam Komisiu, aby pri najbližšej príležitosti predložila posúdenie vplyvu dohôd o obchode s banánmi na rozvojové krajiny a najodľahlejšie regióny Európy, ktoré sú producentmi banánov, a to až do roku 2020. Vítam skutočnosť, že dohody o obchode s banánmi budú predstavovať konečné záväzky EÚ týkajúce sa prístupu na trh s banánmi a budú zahrnuté do konečných výsledkov nasledujúceho kola mnohostranných rokovaní o prístupe na trh s poľnohospodárskymi výrobkami úspešne uzavretých pod záštitou WTO (kolo rokovaní v Dauhe). Chcela by som zdôrazniť, že dosiahnutá dohoda predstavuje – hoci len obmedzený – krok vpred v rámci kola rokovaní v Dauhe vzhľadom na to, že problémy, ktoré sa vyskytli, presahujú samotnú problematiku banánov.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vítam prijatie dohody o obchode s banánmi, ale chcela by som zdôrazniť, že musíme chrániť záujmy všetkých strán. Dohoda môže mať výrazný vplyv na producentov z afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT), EÚ a jej najodľahlejších regiónov. Je nevyhnutné, aby Komisia zabezpečila posúdenie vplyvu tejto dohody. Je rovnako dôležité, aby EÚ zvýšila podporu pre hlavné krajiny AKT, ktoré sú dodávateľmi banánov, a zamerala pomoc na zlepšenie konkurencieschopnosti a hospodárskej rozmanitosti a na zmierňovanie sociálnych dôsledkov prispôsobovania sa.

  George Sabin Cutaş (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh uznesenia o dohode o obchode s banánmi, pretože táto dohoda ukončuje spor trvajúci takmer dve desaťročia a predstavuje tiež krok správnym smerom, čo sa týka ukončenia kola rokovaní v Dauhe.

Touto dohodou sa rozhodlo o znížení ciel pre latinskoamerických vývozcov banánov a súčasne o zaručení finančnej pomoci zameranej na posilnenie konkurencieschopnosti producentov banánov skupiny štátov africkej, karibskej a tichomorskej oblasti.

  Lena Ek, Marit Paulsen, Olle Schmidt a Cecilia Wikström (ALDE), písomne. − (SV) Je dôležité ukončiť zdĺhavý spor o dovozných clách na banány v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a preto bola nevyhnutná ratifikácia ženevskej dohody o clách a obchode z roku 2009. Takisto je dôležité poukázať na to, že v dôsledku predchádzajúcej dohody boli krajiny AKT často závislé od obmedzenej produkcie banánov namiesto komplexnejšieho typu produkcie, a preto boli zraniteľnejšie. Spolu s prechodným obdobím, o ktorom sme teraz rozhodli, tieto krajiny získajú podporu na preskúmanie iných možností produkcie. Táto podpora je dôležitá a rozumieme, že prispôsobenie sa môže určitý čas trvať. Toto prispôsobenie sa je však nevyhnutné, pretože krajiny AKT v opačnom prípade podstupujú riziko, že zostanú pri obmedzenej produkcii banánov, ktorá sa napriek prednostnému zaobchádzaniu nestala konkurencieschopnou na vnútornom trhu EÚ.

Chceli by sme najmä zdôrazniť skutočnosť, že ak skutočne chceme pomôcť krajinám AKT prispôsobiť sa, bolo by oveľa účinnejšie zaručiť koordináciu poľnohospodárskych, obchodných a rozvojových politík EÚ s cieľom zaistiť voľný a spravodlivý obchod, ako žiadať väčšiu kompenzáciu z rozpočtu EÚ na prechodné obdobie.

  Göran Färm, Anna Hedh, Olle Ludvigsson, Marita Ulvskog a Åsa Westlund (S&D), písomne. − (SV) My švédski sociálni demokrati podporujeme záver Ženevskej dohody o obchode s banánmi medzi EÚ, USA a viacerými latinskoamerickými krajinami a skutočnosť, že krajiny AKT budú mať zaručenú podporu prostredníctvom programu sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (BAM). Nepodporujeme však časti týkajúce sa zvýšenia poľnohospodárskej pomoci prostredníctvom programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) pre producentov EÚ ovplyvnených dohodou. Domnievame sa, že poľnohospodárska pomoc EÚ by sa mala postupne zrušiť.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Zdá sa, že dohoda, ktorá sa uzavrela 15. decembra 2009 medzi EÚ, skupinou latinskoamerických krajín a USA, čo sa týka ciel na dovoz banánov, má výhody, nemôže však úplne zosúladiť oprávnené záujmy všetkých strán. Z tohto dôvodu je očividne dôležité pokračovať v konkrétnych opatreniach zameraných na zlepšovanie uplatňovania dohôd na viacerých úrovniach najmä prostredníctvom posúdenia vplyvu na rozvojové krajiny, ktoré sú producentmi banánov, a na najodľahlejšie regióny Európy posúdením sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (BAM) 18 mesiacov pred skončením programu s navrhnutím opatrení spolu so skupinou krajín africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT), aby sme pomohli týmto krajinám, ktoré sú veľmi závislé od pestovania banánov, pri diverzifikácii ich hospodárstiev a tiež prehodnotením a úpravou balíčka na podporu producentov v rámci EÚ predpokladaného v rozpočte programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) predovšetkým vo francúzskych zámorských departementoch Guadeloupe a Martinik, na Azorách, Madeire a Kanárskych ostrovoch. Tento návrh uznesenia zdôrazňuje tieto a iné, rovnako významné opatrenia.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Podpísanie ženevskej dohody 15. decembra 2009 medzi EÚ a latinskoamerickými krajinami, ktoré sú dodávateľmi banánov, ukončilo dlhotrvajúci spor v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tieto rokovania, ktoré sa konali v súvislosti s kolom rokovaní v Dauhe, sa týkajú nielen latinskoamerických krajín, ale aj skupiny afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov a USA, ktoré sa zaviazali ukončiť spor vo WTO o režime dovozu banánov a s ktorými EÚ udržiava obchodné vzťahy. Cieľom tejto dohody je zaviesť postupné znižovanie ciel počas siedmich rokov.

Z tohto dôvodu vítam rokovania, ktoré uskutočnila Komisia, a dúfam, že dohody o banánoch – ženevská dohoda a dohoda medzi EÚ a USA – sa podpíšu čo najskôr. Na záver dúfam, že tieto dohody prispejú k zlepšeniu konkurencieschopnosti a k podpore politík diverzifikácie hospodárstiev a politík, ktoré zvyšujú sociálnu a hospodársku úroveň, ako aj úroveň životného prostredia v týchto krajinách rozvojového sveta tak, aby sa, samozrejme, nezabudlo na opatrenia na pomoc v rámci programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter na podporu producentov banánov v najodľahlejších regiónoch EÚ.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme predložili a ktoré väčšina v Parlamente zamietla, stručne zhŕňajú dôvody nášho konečného hlasovania proti tomuto uzneseniu. Koniec sporu – v tomto prípade obchodného – sám osebe nie je dôvod na radosť. Všetko očividne závisí od spôsobu, akým bol spor vyriešený, kto vďaka konečnému riešeniu zvíťazil a kto prehral a či to je spravodlivé alebo nespravodlivé. Zdá sa, že toto väčšina v tomto Parlamente ignoruje. Ukončenie toho sporu je prínosom pre americké nadnárodné spoločnosti v tomto odvetví, ale trestom najmä pre malých a stredných európskych producentov a producentov z krajín AKT.

Návrh uznesenia to uznáva, no s určitou dávkou pokrytectva, keďže tí, ktorí to navrhujú, sú tí istí, ktorí schválili dohodu, ktorá spôsobuje spomenuté negatívne dôsledky. Sú to tí istí, ktorí teraz vyjadrujú nič neriešiace znepokojenie nad týmito dôsledkami, ale ktorí ich umožnili svojím hlasovaním. Sú to tí istí, ktorí požadujú posúdenie vplyvu dohody, ale ktorí nečakajú na výsledky tohto posúdenia pred jej schválením. Sú to tí istí, ktorí teraz žiadajú rešpektovanie programu o dôstojnej práci Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ale nepočujú hlasy zo Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zatvárajú oči pred správami o porušovaní ľudských práv americkými nadnárodnými spoločnosťami v krajinách Latinskej Ameriky.

  Bruno Gollnisch (NI), písomne. – (FR) Brusel sa opäť podvolil neeurópskym záujmom a z ničoho nič sa vzdal princípov, ktoré údajne bráni vo vzťahu k rozvojovým, sociálnym a environmentálnym doložkám, podpory svojich zámorských území a tak ďalej. Nedodržiavajú sa žiadne princípy ani hodnoty, pretože je vôľa zaviesť zákony trhu a voľného obchodu vo všetkých štátoch bez ohľadu na hospodárske a sociálne dôsledky.

Ženevská dohoda neukončí obchodnú vojnu proti USA, ktorej v skutočnosti čelíme, keďže v tom istom čase ako Komisia predávala odvetvie produkcie banánov v Európe a v krajinách AKT zámenou za ukončenie právnych sporov vo WTO, rokovala o ešte výhodnejších dohodách s inými krajinami Strednej a Južnej Ameriky. Kto naozaj verí tomu, že signatári ženevskej dohody budú veľmi dlho znášať druhotriedne zaobchádzanie?

Musíme uplatniť zásadu uprednostňovania Spoločenstva a zaviesť naše sociálne, environmentálne a bezpečnostné normy pre tých, ktorí chcú dovážať k nám. Musíme žiadať vzájomnosť výhod a prístup na zahraničné trhy pre naše vlastné výrobky. Musíme zastaviť strmhlavý pád do globalizovaného voľného obchodu, z ktorého nemá úžitok nikto, možno okrem Číny.

  Marine Le Pen (NI), písomne. – (FR) Poslanci Európskeho parlamentu hlasovali za návrh uznesenia s podporou pre tzv. ženevskú dohodu, ktoré má ukončiť tzv. banánovú vojnu. V skutočnosti táto dohoda priamo ohrozuje všetkých európskych producentov, najmä však francúzskych zámorských producentov, keďže navyše viaceré latinskoamerické krajiny už opätovne rokovali s cieľom dosiahnuť ďalšie zníženia alebo dokonca nulové kvóty. Tento škandál dokazuje, že práve naopak, namiesto ukončenia tejto záležitosti spôsobili ďalšiu ťažko riešiteľnú situáciu, s ktorou budeme mať problémy z obchodného hľadiska nielen v odvetví produkcie banánov, ale aj v súvislosti s inými poľnohospodárskymi výrobkami. Európa a Francúzsko, vnímané ako dojné kravy sveta, sú so zviazanými rukami ponechané napospas úplnej liberalizácii trhov s trestuhodným súhlasom politických lídrov, ktorí poslúchajú globalistických a ultraliberálnych zástancov Európy. Namiesto zníženia dovozných ciel by sme mali vytvoriť rozumnú politiku protekcionizmu na našich hospodárskych hraniciach. To je jedno z riešení uprostred medzinárodnej obchodnej vojny, ktoré ochráni francúzskych poľnohospodárov a pracovné miesta v poľnohospodárstve, najmä v zámorských oblastiach, kde je hospodárska a sociálna situácia už dosť katastrofálna.

  David Martin (S&D), písomne. − Hlasoval som za toto uznesenie a za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 7 a 11. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 upozorňuje na skutočnosť, že niektoré latinskoamerické krajiny získali dodatočné výhody po dohode WTO prostredníctvom uzavretia dohôd o voľnom obchode a že tieto dohody ďalej oslabujú pozíciu krajín AKT. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 upozorňuje na znepokojenie v súvislosti s ľudskými právami v Kolumbii a Hondurase.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tento návrh uznesenia sú prázdne reči, ktorých cieľom je, aby ľudia zabudli, že Parlament môže buď schvaľovať, alebo zamietať. Toto uznesenie však znamená niečo iné: prikrášľuje podriadenie sa USA a ich nadnárodným spoločnostiam, ktoré patria medzi najbezohľadnejšie a najnemilosrdnejšie na svete. Neobsahuje ani zmienku o časti súvisiacej s Hondurasom, hoci krajinu riadi pučistický režim.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Musím uvítať koniec jedného z technicky najzložitejších, politicky najchúlostivejších a obchodne najvýznamnejších právnych sporov, ktoré doteraz riešila Svetová obchodná organizácia. Domnievam sa však, že táto dohoda nie je dokonalá a že môže spôsobiť určité problémy v budúcnosti. Z tohto dôvodu vyzývam Komisiu, aby v čo najskoršom možnom termíne predložila posúdenie vplyvu dôsledkov dohody o obchode s banánmi na rozvojové krajiny, ktoré sú producentmi banánov a na najodľahlejšie regióny Európy do roku 2020, aby sme mohli posúdiť ťažkosti týchto krajín a primerane konať a podľa potreby upraviť a posilniť program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Súhlasím s návrhom uznesenia, ktorý spomína dôležitosť pestovania banánov pre najodľahlejšie regióny EÚ, ako sú napríklad Kanárske ostrovy, Azorské ostrovy alebo Madeira, kde je to kľúčové poľnohospodárske odvetvie. Domnievam sa tiež, že zvýšenie pomoci pre producentov banánov v týchto regiónoch je pozitívne. Napriek tomu som nehlasoval za návrh uznesenia, pretože podobne ako iné obchodné dohody podpísané EÚ nezohľadňuje chúlostivú situáciu poľnohospodárskych pracovníkov v rozvojových krajinách ani negatívny vplyv na obyvateľstvo. Nespomína sledovateľnosť výrobkov ani požiadavku EÚ, aby bol dovoz v súlade s pracovným právom a zdravotnými štandardmi podobnými tým, ktoré existujú v rámci EÚ, čo by malo rozhodujúci vplyv na zlepšenie žalostných životných podmienok poľnohospodárov v rozvojových krajinách. Navyše v rozpore s odsekom 10 uznesenia, ktorý uvádza, že zamietnutie viacstranných dohôd medzi EÚ a Peru a Kolumbiou Ekvádorom je poľutovaniahodné, vítam postoj vlády prezidenta Correu k tejto otázke a podporujem jeho alternatívu známu ako dohoda pre rozvoj.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Dosiahla sa dohoda o dovoze banánov do EÚ, ktorá už nebude znevýhodňovať latinskoamerické dodávateľské krajiny v porovnaní so skupinou afrických, karibských a tichomorských (AKT) štátov. Týmto sa pravidlá o dovoze banánov zosúladia s nariadeniami Svetovej obchodnej organizácie. V zmysle dohody bude EÚ do roku 2017 postupne znižovať dovozné clá na banány z Latinskej Ameriky zo 176 EUR/tonu na 114 EUR/tonu. Zdržal som sa hlasovania, pretože je možné, že táto dohoda spôsobí relatívne zhoršenie konkurencieschopnosti niektorých krajín.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Vzhľadom na situáciu v obchode s banánmi, keďže banány predstavujú štvrtú najväčšiu poľnohospodársku vývoznú položku na svete a ich produkcia má významný vplyv na miestne spoločenstvá a keďže systém colných kvót EÚ vytvoril podmienky, ktoré krajinám africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) umožňujú vývoz značného množstva banánov do EÚ, a zachránil veľký počet pracovných miest spojených s produkciou banánov, môj súhlasný postoj k tejto otázke zdôrazňuje skutočnosť, že dosiahnuté dohody urovnávajú rôzne spory, ktoré doteraz vznikli.

Týmto chcem zdôrazniť, že EÚ bude postupne znižovať dovozné clá na banány z Latinskej Ameriky, a preto krajiny AKT vyvážajúce banány získajú dodatočnú podporu prostredníctvom nového programu sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (BAM).

Domnievam sa tiež, že by sa mala riadne zohľadniť sociálno-hospodárska dôležitosť odvetvia produkcie banánov ako prostriedku na dosiahnutie sociálnej a hospodárskej súdržnosti vzhľadom na príjmy a zamestnanosť, ktorú vytvára.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože sa domnievam, že obsahuje dôležité odporúčania pre Komisiu a Radu, pokiaľ ide o spravodlivú kompenzáciu negatívnych vonkajších dôsledkov podpísaných dohôd, najmä čo sa týka najodľahlejších regiónov Európy. Dosiahnutá dohoda nemôže dať úplne do súladu oprávnené záujmy všetkých strán, preto je dôležité uskutočniť určité kroky zamerané na lepšie vykonávanie dohôd na rôznych úrovniach najmä prostredníctvom posúdenia vplyvu na rozvojové krajiny, ktoré dovážajú banány, a na najodľahlejšie regióny Európy. Z tohto dôvodu je dôležité posúdiť a upraviť podporný balík pre producentov z EÚ v rámci programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) predovšetkým vo francúzskych zámorských departementoch Guadeloupe a Martinik, na Azorách, Madeire a Kanárskych ostrovoch.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za tento návrh uznesenia nasledujúci po dohode dosiahnutej 15. decembra 2009 medzi EÚ, skupinou latinskoamerických krajín a USA o clách na dovoz banánov, ktorý upozorňuje na potrebu vykonať posúdenie vplyvu na rozvojové krajiny, ktoré sú producentmi banánov, a na najodľahlejšie regióny Európy a na potrebu poskytnúť primeranú podporu krajinám, ktoré sú producentmi banánov v skupine afrických, karibských a tichomorských štátov a v EÚ, aby sa prispôsobili novej realite medzinárodného trhu.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – (FR) Tieto dohody posilnili dominantnú pozíciu amerických nadnárodných spoločností, ktoré už ovládajú viac ako 80 % svetového trhu, a teda konajú proti záujmom, predovšetkým krajín AKT, najodľahlejších regiónov a Ekvádora. Znovu opakujem, budú trpieť práve malí producenti. Pravidlá medzinárodného obchodu sa musia naliehavo radikálne prepracovať, aby sa už neuprednostňovala produkcia motivovaná vývozom. Treba naliehavo zmeniť náš model s cieľom zaručiť potravinovú sebestačnosť a rozvoj miestnej produkcie pre všetkých. Finančné opatrenia navrhované Európskou komisiou na pomoc producentom z krajín AKT (sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov (BAM)) a najodľahlejších regiónov Európskej únie (program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI)) sú nedostatočné. Bolo by neprijateľné, keby tieto krajiny mali doplatiť na zlú medzinárodnú obchodnú politiku. Európska únia musí zabezpečiť nielen to, aby sa v súvislosti s týmito dohodami vykonalo posúdenie vplyvu, ale predovšetkým musí zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť svoje právne predpisy, aby podporila trvalo udržateľnú produkciu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) V súlade s podmienkami dohody podpísanej s latinskoamerickými krajinami EÚ do roku 2017 postupne zníži clá platné pre vývoz banánov zo 176 EUR/tonu na 114 EUR/tonu. Cieľom je dosiahnuť predvídateľnejší a stabilnejší svetový trh s banánmi a tým dosiahnuť väčšie investície a rast v odvetví a ukončiť desaťročia trvajúci spor vyplývajúci zo sťažností proti EÚ, keď v roku 2006 zaviedla zmeny v clách na banány.

Otázka vzťahov EÚ s tretími krajinami v odvetví produkcie banánov tiež zahŕňa zaobchádzanie s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami prostredníctvom nových sprievodných opatrení. Ešte sa uvidí, ktoré opatrenia sa prijmú, aby sa náležite zohľadnili záujmy producentov v najodľahlejších regiónoch, ktoré sa už údajne kompenzujú v rozpočte programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI). Vzhľadom na to, že program POSEI bol naposledy revidovaný v roku 2006, je neprijateľné argumentovať tým, že tieto zmeny v rámci obchodných vzťahov v odvetví už boli zohľadnené.

Je naliehavé a nevyhnutné, aby sa kompenzačné opatrenia prijali v nasledujúcej revízii nariadenia s cieľom zaručiť finančné prostriedky pre producentov banánov v najodľahlejších regiónoch Európy, aby sa minimalizoval vplyv v dôsledku liberalizácie odvetvia.

Odporúčanie: Francesca Balzani (A7-0002/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hoci súhlasím so stanoviskom pani spravodajkyne v súvislosti s tým, že je potrebné, aby sa Komisia a Rada osobitne zaviazali, že zabezpečia posúdenie vplyvu so zameraním na účinky dohôd na regióny a rozvojové krajiny, nesúhlasím s tým, že tento proces postupoval bez predchádzajúceho posúdenia vplyvu, hoci sa vedelo, že sa týka plodín, ktoré majú veľký význam pre niektoré regióny Európskej únie, napríklad pre najodľahlejšie regióny. V tejto súvislosti vyjadrujem námietku a zdržiavam sa tohto hlasovania.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Hlasoval som proti tejto medzinárodnej obchodnej dohode. História medzinárodného obchodu dokazuje, že trend monokultúry nie je životaschopným ani udržateľným modelom hospodárskeho rozvoja. Dohody o voľnom obchode, ktoré boli uzatvorené v tomto duchu, sú podľa môjho názoru neuvážené. Domnievam sa, že Európska únia je navyše povinná plniť si záväzky a poskytovať primeranú finančnú podporu najodľahlejším regiónom.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za návrh rozhodnutia o uzatvorení dohody o obchode s banánmi. Banány sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete a vo významnej miere prispievajú k potravinovej bezpečnosti. Vo väčšine krajín, v ktorých sa pestujú banány, je však ich produkcia určená výhradne pre domáci trh a príležitostne pre regionálne trhy, zatiaľ čo iba s 20 % celosvetovej produkcie sa obchoduje medzinárodne. Obchod s banánmi je sústredený v rukách obmedzeného počtu spoločností, pričom len päť hlavných nadnárodných spoločností ovláda viac než 80 % celého medzinárodného obchodu s touto plodinou. EÚ, skupina latinskoamerických krajín a Spojené štáty americké dosiahli 15. decembra 2009 dohodu o clách EÚ na dovoz banánov, čím ukončili jeden z najzdĺhavejších a najostrejších sporov v nedávnej histórii mnohostranného obchodného systému. Dohoda pozostáva z troch základných zložiek: z dohodnutého harmonogramu znižovania ciel pre vývozcov banánov s doložkou najvyšších výhod (DNV), z dohody o riešení otázky tropických produktov a výrobkov s klesajúcimi preferenciami v rámci širších rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a z finančného balíka vo výške 190 miliónov EUR určeného na pomoc vývozcom banánov z krajín AKT, ktorý sa označuje ako program sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (BAM). Spory týkajúce sa obchodu s banánmi destabilizovali situáciu v dotknutých krajinách, pokiaľ ide o produkciu banánov a obchod s nimi. Vďaka tejto dohode bude svetový obchod s banánmi predvídateľnejší a stabilnejší, čo zároveň povzbudí investície a rast, ako aj zabezpečí, že sa bude venovať väčšia pozornosť širším otázkam týkajúcim sa podmienok produkcie v dodávateľských reťazcoch v rámci obchodu s banánmi.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za túto správu a blahoželám pani spravodajkyni k vykonanej práci. Súhlasím s procesom liberalizácie obchodu s banánmi, ktorý vyplýva z dohôd dosiahnutých v rámci Svetovej obchodnej organizácie a dvojstranných dohôd uzatvorených s krajinami Strednej a Južnej Ameriky. Mám však pocit, že je zároveň potrebné chrániť európskych výrobcov, ktorí boli vždy oddaní produkcii a spracovaniu banánov a ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v určitých regiónoch EÚ, ako sú napríklad Guadeloupe, Martinik, Madeira a Azory.

Preto si myslím, že Rada a Komisia by mali na túto situáciu reagovať prostredníctvom dlhodobého posudzovania vplyvov a poskytovania finančnej podpory týmto oblastiam, aby si európski výrobcovia v priebehu postupnej liberalizácie trhu s banánmi mohli zachovať konkurencieschopnosť.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za dohodu o obchode s banánmi, ktorá definitívne ukončuje šestnásťročný obchodný spor o dovoze banánov medzi EÚ a americkými štátmi. Vážnosť problému dokumentujú rozsudky Európskeho súdneho dvora, pred ktorý sa dostal diskriminačný režim dovozu banánov do EÚ. Oceňujem, že dovoz banánov sa konečne zrovnoprávni a ukončí sa neodôvodnené zvýhodňovanie bývalých európskych kolónií, ktoré deformuje svetový obchod s banánmi. Aj po zrovnoprávnení obchodných podmienok sa však bude s doposiaľ zvýhodňovanými poľnohospodármi z Afriky, Karibiku a Tichomoria naďalej zaobchádzať preferenčne. Ako kompenzačné opatrenie pre nich bola pripravená podpora vo výške 200 miliónov EUR, ktorá im má pomôcť pripraviť sa na tvrdší konkurenčný boj. Obávam sa však, že skôr či neskôr budeme musieť akceptovať skutočnosť, že africké banány pre svoju nižšiu kvalitu a vyššie náklady na produkciu jednoducho neobstoja v konkurencii s latinskoamerickými banánmi. Zároveň chcem vyjadriť nádej, že po úspešnom ukončení rokovaní o banánoch príde na rad zníženie dovozného cla aj na ďalšie tropické ovocie, čo by malo znížiť ceny týchto plodín a mali by z toho prospech všetci občania EÚ.

  Ole Christensen, Dan Jørgensen, Christel Schaldemose a Britta Thomsen (S&D), písomne. − (DA) Podporujeme uzatvorenie Ženevskej dohody o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a viacerými latinskoamerickými krajinami a dohody so Spojenými štátmi americkými. V tejto súvislosti podporujeme aj to, že okrem pravidelnej pomoci EÚ dostanú hlavní vývozcovia banánov z krajín AKT dodatočnú podporu prostredníctvom programu sprievodných opatrení týkajúcich sa banánov (BAM). Sme proti zvýšeniu pomoci EÚ pre výrobcov EÚ, ktorých sa táto dohoda dotýka (odsek 19 a 20 návrhu), a vo všeobecnosti sa domnievame, že poľnohospodárska pomoc EÚ by sa mala postupne zrušiť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie týkajúce sa dohôd o obchode s banánmi, pretože sa domnievam, že podpísanie týchto dohôd ukončí spory v rámci WTO a prispeje k stabilite svetového trhu s banánmi. Som však presvedčená, že je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie záujmov a osobitných potrieb producentov banánov z najodľahlejších regiónov, konkrétne zvýšením dostupných finančných prostriedkov v rámci programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI).

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Pestovanie banánov je štvrtým najväčším trhom na svete, na ktorom sa zúčastňuje len obmedzený počet producentských krajín. Z celej produkcie je na medzinárodný obchod určených len 20 %. EÚ, skupina latinskoamerických krajín a Spojené štáty americké dosiahli 15. decembra 2009 dohodu o clách na dovoz banánov. Tým sa ukončil spor predložený Svetovej obchodnej organizácii, ktorý sa týkal európskej diskriminácie voči latinskoamerickým výrobcom v prospech producentov z krajín africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT), a zároveň prebehla reforma politík EÚ so zameraním na postupné zníženie cla zo súčasnej úrovne 176 EUR na tonu na konečnú úroveň 114 EUR na tonu do roku 2017. Krajiny AKT preto prídu o konkurencieschopnosť, čo môže mať napriek oslobodeniu od cla, ktoré majú tieto krajiny zaručené, negatívne hospodárske a sociálne dôsledky. Táto dohoda má podľa všetkého určité pozitíva, je však nevyhnutné vykonať posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o schopnosť krajín AKT reagovať na zmeny na trhu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto uznesenie sa zaoberá uzatvorením Ženevskej dohody o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a určitými latinskoamerickými krajinami a ďalšej dohody o obchode s banánmi medzi EÚ a USA. Za toto uznesenie som hlasoval nielen preto, že žiada Komisiu, aby objasnila, či dohoda o financovaní zabezpečuje zvýšenie súčasnej sumy na rozvoj, ale predovšetkým preto, že venuje osobitnú pozornosť európskym výrobcom v tomto poľnohospodárskom odvetví, ktoré sa nachádza v najodľahlejších regiónoch Európy. Je to prípad Madeiry, ktorá má vysokú mieru nezamestnanosti, uznesenie teda prispieva k zvýšeniu sociálnej a hospodárskej súdržnosti. Preto dúfam, že sumy vyčlenené na program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) sa zvýšia, aby európski producenti banánov odolali konkurencii spôsobenej rastúcou mierou liberalizácie tohto odvetvia na základe nových dohôd.

  David Martin (S&D), písomne. − Hlasoval som za dohodu o obchode s banánmi uzatvorenú s 11 latinskoamerickými krajinami a Spojenými štátmi americkými. Odsúhlasením tejto dohody dnes Európsky parlament ukončil dlhotrvajúcu banánovú vojnu. Vítam skutočnosť, že dohoda v záujme zníženia dosahu na najchudobnejšie krajiny AKT, ktorých základné hospodárstvo je založené na banánoch, navrhuje finančný nástroj, ktorý im má pomôcť zmodernizovať a diverzifikovať výrobu.

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. – (CS) So zreteľom na predložené návrhy, stanoviská Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice k predloženým podkladom v súvislosti so zmenou pravidiel prístupu tejto poľnohospodárskej komodity na trhy EU a na príslušné pravidlá medzinárodného obchodu v súvislosti s dovozom a vývozom by som chcel uviesť svoje stanovisko, ktoré sa zhoduje s názorom českej vlády v tejto oblasti. Česká vláda podporuje zmenu dovozných režimov, ktorá upravuje colné zaťaženie dovozu tejto poľnohospodárskej komodity z tretích krajín, a víta Ženevskú dohodu, ktorá upravuje obchodovanie s ňou. Samotná poľnohospodárska produkcia a medzinárodný obchod s touto komoditou, predovšetkým prístup na trh EÚ, sú pre mnohé dotknuté krajiny kľúčovými otázkami. Túto skutočnosť by sme mali brať do úvahy vždy pri vytváraní spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Ako vyplýva z textu, prerokované podmienky by mali prispieť k vytvoreniu istej stability v tomto odvetví. Základom by však malo zostať posudzovanie vplyvov na dotknuté krajiny v spojení s odhadom možného rozvoja z dlhodobého hľadiska. Napriek priorite, ktorou je úprava pravidiel medzinárodného obchodu, by sme nemali zabúdať na význam tejto komodity pre konečných spotrebiteľov. Je dôležité zachovať primerané nutričné hodnoty a ekologickú produkciu tejto potraviny. V konečnom dôsledku by sa nemalo zabúdať na primeranú kvalitu, ktorá by mala byť uprednostnená pred kvantitou.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Tieto dohody sú jednoducho výsledkom nátlaku vyvíjaného hlavnými nadnárodnými spoločnosťami obchodujúcimi s banánmi pod vľúdnym dohľadom WTO. Umelo vytvára rovnaké podmienky medzi krajinami vyvážajúcimi banány. V skutočnosti schvaľuje hrozné mzdové politiky a zánik demokracie, ktoré nadnárodné spoločnosti ako Chiquita a Dole spôsobujú v latinskoamerických krajinách. Vôbec nereaguje na ich environmentálne trestné činy. Z dohôd o hospodárskom partnerstve vyplýva, že dosiahnuť rovnosť je možné len zavedením rovnosti. Doposiaľ boli dohody Európskej komisie na celosvetovej úrovni opakom rovnosti. Táto dohoda je preto ilúziou a súčasťou škodlivej politiky.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Banány sú po ryži, pšenici a kukurici štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete a musím teda uvítať koniec jedného z technicky najzložitejších, politicky najchúlostivejších a obchodne najvýznamnejších právnych sporov, ktoré doteraz Svetová obchodná organizácia riešila. Zároveň sa však domnievam, že táto dohoda nie je dokonalá a môže viesť k problémom v budúcnosti. Z tohto dôvodu vyzývam Komisiu, aby čo najskôr predložila posúdenie vplyvu dohôd o obchode s banánmi na rozvojové krajiny, ktoré sú producentmi banánov, a na najodľahlejšie regióny Európy do roku 2020, aby sme mohli posúdiť problémy týchto krajín a primerane konať a podľa potreby upraviť a posilniť program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI).

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Tieto dohody ukončili spor, ktorý vyše 15 rokov spôsoboval nezhody medzi Európou a latinskoamerickými krajinami pestujúcimi banány, ako aj USA, ktoré odsudzovali preferenčné zaobchádzanie zo strany Európy s vývozom zo skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT).

Odteraz bude Európska únia postupne znižovať dovozné clá na banány z Latinskej Ameriky. Banány z krajín AKT však budú mať naďalej bezcolný prístup do Európskej únie. Hlavné krajiny AKT pestujúce banány navyše dostanú pomoc z rozpočtu EÚ do výšky 200 miliónov EUR, čo im pomôže prispôsobiť sa tvrdšiemu konkurenčnému boju zo strany Latinskej Ameriky.

Musíme však predovšetkým zabezpečiť, aby táto dohoda nemala negatívny vplyv na malých producentov prostredníctvom posilnenia monopolného postavenia veľkých amerických nadnárodných spoločností, ktoré ovládajú trh s banánmi v latinskoamerických krajinách. Je nutné posúdiť vplyv týchto dohôd na producentov v rozvojových krajinách a v najodľahlejších regiónoch Európskej únie.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) V decembri roku 2009 bola uzatvorená dohoda, ktorá ukončila dlhotrvajúci spor medzi EÚ a Svetovou obchodnou organizáciou týkajúci sa dovozu banánov. Pozostáva z troch hlavných požiadaviek, ktoré musia splniť dodávatelia banánov z afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a latinskoamerických krajín. Jej cieľom je vyplniť údajné medzery. EÚ sa navyše zaväzuje, že bude prísne kontrolovať dovozné clá na banány. Zdržal som sa hlasovania, keďže niektoré body tejto správy, predovšetkým body týkajúce sa tarifných dohôd, sa nepodarilo úplne vyriešiť.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Ženevská dohoda má ukončiť takzvanú banánovú vojnu. Musíme však počítať s ďalšími konfliktmi, pretože latinskoamerické krajiny požadujú oveľa významnejšie zníženie ciel. Mnohé tretie krajiny sa navyše pokúšajú dostať banány zo svojej produkcie na európsky trh bez colnej povinnosti pod zámienkou osobitného prístupu k spotrebiteľom. Mohlo by to spôsobiť značné škody. EÚ opäť urobila neodôvodnené ústupky, z ktorých budú mať v konečnom dôsledku prospech len nadnárodné spoločnosti. Z týchto dôvodov som hlasoval proti tejto správe.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení dohôd o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a krajinami Severnej a Južnej Ameriky, ako aj latinskoamerickými krajinami, má veľký význam z toho hľadiska, že uľahčuje obchodovanie s jednou z najbežnejších plodín na svete po ryži, pšenici a kukurici. Hlasoval som za správu pani Balzaniovej, pretože takéto dohody umožňujú väčší rozsah obchodovania a vyššiu mieru diverzifikácie distribúcie tohto produktu, keďže len malý počet producentských krajín sa podieľa na obchode s banánmi, ktorý je obmedzený na vybranú skupinu nadnárodných spoločností ovládajúcich vyše 80 % medzinárodného obchodu s touto plodinou.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie týkajúce sa dohôd o obchode s banánmi, pretože tieto dohody ukončia spory v rámci WTO a prispejú k stabilite svetového trhu s banánmi. Som však presvedčená, že je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie záujmov a osobitných potrieb producentov banánov z najvzdialenejších regiónov, konkrétne zvýšením dostupných finančných prostriedkov v rámci programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI). Situácia v Európskej únii je veľmi osobitná, pretože banány sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete a počet krajín, ktoré ju pestujú, je obmedzený. Z celosvetovej produkcie je na medzinárodný obchod určených len 20 %.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) EÚ, skupina latinskoamerických krajín a Spojené štáty americké dosiahli 15. decembra 2009 dohodu o clách EÚ na dovoz banánov, čím ukončili zdĺhavý spor týkajúci sa preferenčného zaobchádzania EÚ s dovozom banánov z afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) v neprospech dovozu tejto plodiny z Latinskej Ameriky. V zmysle tejto dohody bude EÚ postupne znižovať dovozné clá na banány z Latinskej Ameriky zo súčasnej úrovne 176 EUR na tonu na úroveň 114 EUR na tonu do roku 2017, čo bude mať nepochybne negatívny vplyv na krajiny AKT a najodľahlejšie regióny EÚ pestujúce banány. Preto je nevyhnutné pozorne zvážiť dôsledky tejto dohody a prijať primerané podporné opatrenia pre producentov z krajín AKT a najodľahlejších regiónov EÚ. V tejto súvislosti je okrem plánovanej dodatočnej pomoci hlavným krajinám AKT vyvážajúcim banány, ktorá je známa pod názvom sprievodné opatrenia týkajúce sa banánov (BAM), nevyhnutné upraviť podporný balík pre domácich výrobcov EÚ v rámci rozpočtu programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) a pomôcť im prispôsobiť sa účinkom týchto zmien na svetový trh banánov.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Banány sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete a vo významnej miere prispievajú k celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Z celej produkcie je však na medzinárodný obchod určených len 20 %. Obchod s banánmi je sústredený v rukách piatich hlavných nadnárodných spoločností, ktoré ovládajú viac než 80 % celého medzinárodného obchodu s touto plodinou.

EÚ, skupina latinskoamerických krajín a Spojené štáty americké odsúhlasili 15. decembra 2009 nový tarifný režim, čím ukončili zdĺhavý spor týkajúci sa skutočnosti, že africké, karibské a tichomorské krajiny (AKT) mohli vyvážať banány do Európy za priaznivejšie tarify, čo narúšalo trh v neprospech producentov z Južnej Ameriky. Vďaka tejto dohode bude svetový trh s banánmi predvídateľnejší a stabilnejší, čo zároveň povzbudí investície a rast v tomto odvetví.

Parlament by mal teraz zabezpečiť, aby Komisia a Rada predložili osobitné iniciatívy na posilnenie obchodného postavenia pestovateľov banánov a aby mu čo najskôr predložili posúdenie vplyvu dohôd na rozvojové krajiny a najodľahlejšie regióny EÚ, v ktorých sa pestujú banány. A nakoniec by sme sa za žiadnych okolností nemali pokúšať financovať krajiny AKT, ktoré pestujú banány, presunutím finančných prostriedkov z rozvojovej spolupráce.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. − Hlasovala som za toto odporúčanie, pretože EÚ bola obvinená z porušovania pravidiel obchodu, keďže dovážala banány z afrických, karibských a tichomorských krajín bez cla, pričom vyžadovala vysoké dane od ostatných krajín. Preto vítam ukončenie tejto obchodnej vojny.

  Patrice Tirolien (S&D), písomne. – (FR) Je nemožné oddeliť Ženevskú dohodu od ostatných dohôd, ktoré Komisia následne uzatvorila. Krátko po podpísaní Ženevskej dohody sa značne znížilo clo pre Kolumbiu a Peru, čo potvrdilo, že táto dohoda neposkytuje žiadnu právnu istotu a že nevyriešila spor týkajúci sa obchodu s banánmi, ako tvrdí. Toto rôzne zaobchádzanie podnietilo Ekvádor a Guatemalu k tomu, aby požadovali rovnaké zaobchádzanie a hrozili podaním ďalších odvolaní WTO. Táto dohoda okrem toho vážne narúša odvetvie, ktoré zabezpečuje nespočetné množstvo pracovných miest nielen v našich partnerských krajinách AKT, ale aj v najodľahlejších regiónoch. Pomoc, ktorú EÚ poskytuje na podporu producentov v najodľahlejších regiónoch, sa vyčísľuje na základe zákonov schválených v rámci WTO v roku 2006. Program POSEI však nepočítal s dohodou z decembra roku 2009 ani s dohodou s andskými krajinami. Pokiaľ ide o pomoc vyčlenenú pre producentov z krajín AKT, nestačí, ak im umožníme prispôsobiť sa novému tarifnému režimu. Ak niekto vyjadrí súhlas s touto dohodou, znamená to, že podporuje stratégiu Komisie, ktorá je v rozpore s úsilím EÚ zameraným na najodľahlejšie regióny a krajiny AKT.

Správa: Francesca Balzani (A7-0003/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) So zreteľom na stanoviská, ktoré som uviedol vo svojom predchádzajúcom vysvetlení hlasovania, a keďže nesúhlasím s tým, že tento proces postupoval bez predchádzajúceho posúdenia vplyvu, hoci sa vedelo, že sa týka plodín, ktoré majú veľký význam pre niektoré regióny Európskej únie, napríklad pre najvzdialenejšie regióny, zdržiavam sa tohto hlasovania, čím prejavujem svoj nesúhlas.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Banány sú po ryži, pšenici a kukurici štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete a vo významnej miere prispievajú k potravinovej bezpečnosti.

EÚ, skupina latinskoamerických krajín a Spojené štáty americké dosiahli v decembri roku 2009 dohodu o colných sadzbách EÚ na dovoz banánov. Uzatvorením tejto dohody ukončili jeden z najzdĺhavejších sporov v nedávnej histórii mnohostranného obchodného systému. Politiky EÚ v oblasti dovozu banánov boli donedávna predmetom sporu na pôde WTO trvajúceho celé desaťročia, v ktorom sa EÚ dostala do konfliktu s niekoľkými latinskoamerickými producentmi banánov a so Spojenými štátmi americkými.

Nemôžeme však prehliadať to, že tarifné zmeny vyplývajúce zo zavedenia tejto dohody môžu mať negatívny vplyv na živobytie producentov banánov z EÚ. Preto vyzývam Komisiu, aby v nasledujúcich mesiacoch zabezpečila seriózne, nezávislé posúdenie vplyvu v záujme odhalenia prípadných negatívnych účinkov a dôsledkov nadobudnutia platnosti tejto dohody vo vzťahu k producentom banánov v rámci EÚ. Zároveň by mala zvýšiť opatrenia pomoci naplánované v rámci programu POSEI (programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter).

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za správu o návrhu, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady o colných sadzbách na banány. Režim EÚ týkajúci sa dovozu banánov umožňoval, aby sa do EÚ každý rok bezcolne doviezlo 775 000 ton tohto ovocia z krajín AKT, zatiaľ čo všetci ostatní vývozcovia (dodávatelia s doložkou najvyšších výhod (DNV)) museli platiť clo vo výške 176 EUR na tonu banánov. Mnohé latinskoamerické krajiny dlho tvrdili, že tento dovozný režim predstavuje nezákonnú diskrimináciu v prospech banánov z krajín AKT a porušuje pravidlá WTO o kvantitatívnych obmedzeniach. V zmysle tejto dohody bude EÚ postupne znižovať clá na dovoz banánov z Latinskej Ameriky na konečnú úroveň 114 EUR na tonu. Dohoda zároveň obsahuje doložku, v ktorej sa uvádza, že latinskoamerickí vývozcovia banánov upustia od všetkých opatrení voči EÚ v rámci WTO: „hneď ako WTO potvrdí nový colný sadzobník EÚ, latinskoamerické krajiny dodávajúce banány ukončia všetky svoje spory s EÚ v rámci WTO a upustia od všetkých nárokov, ktoré vzniesli voči EÚ po vstupe nových členských štátov do Únie alebo v čase, keď EÚ v roku 2006 zmenila svoje clo vzťahujúce sa na banány“ a nebudú v rámci kola rokovaní v Dauhe požadovať ďalšie znižovanie ciel na banány.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o colných sadzbách na banány, ktorej cieľom je uplatniť nové clá stanovené v Ženevskej dohode, ktorej podpísanie by malo prispieť k stabilite a predvídateľnosti svetového trhu s banánmi.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) EÚ, skupina latinskoamerických krajín a Spojené štáty americké dosiahli 15. decembra 2009 dohodu o clách na dovoz banánov. Tým ukončili spor predložený Svetovej obchodnej organizácii, ktorého predmetom bola európska diskriminácia voči latinskoamerickým producentom banánov v prospech afrických, karibských a tichomorských producentov a zároveň bola zavedená reforma politík EÚ so zameraním na postupné zníženie cla zo súčasnej úrovne 176 EUR na tonu na konečnú úroveň 114 EUR na tonu do roku 2017. Po odsúhlasení Ženevskej dohody týkajúcej sa obchodovania s banánmi bude nevyhnutné zaviesť potrebné legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a úpravy, ktoré zaručia účinné uplatnenie tejto dohody. V tejto súvislosti je nutné zrušiť súčasné nariadenie Rady (ES) č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány, ktoré stanovuje clo vo výške 176 EUR na tonu.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Colné sadzby platné pre obchod s banánmi boli stanovené v nariadení Rady (ES) č. 1964/2005. Po nedávnych rokovaniach medzi Európskou úniou a krajinami pestujúcimi banány, ktoré viedli k vzniku nových dohôd, konkrétne Ženevskej dohody, a ukončili zdĺhavé spory v rámci Svetovej obchodnej organizácie, je nevyhnutné zrušiť vyššie uvedené nariadenie. Hoci sa nepodarilo dosiahnuť úplný konsenzus, vítam tento ďalší pokrok v rámci konečného záväzku EÚ zaradiť túto problematiku do ďalšieho kola rokovaní a vyjadrujem plný súhlas so zrušením colnej sadzby, ktorú stanovuje nariadenie Rady (ES) č. 1964/2005 z 29. novembra 2005.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto dohoda je dobrým príkladom moci nadnárodných spoločností a úlohy Svetovej obchodnej organizácie ako fóra, ktoré obhajuje ich záujmy. Zároveň nám opäť ukazuje, že Európska únia sa tiež považuje za nástroj v službách záujmov nadnárodných spoločností. Vďaka tejto dohode sa podiel na trhu nadnárodných spoločností z USA, ktoré už dnes ovládajú vyše 80 % celosvetového obchodu s banánmi, ešte zväčší, pričom Komisia priznáva, že ide o záujmy, ktoré sa prostredníctvom tejto dohody snažila utíšiť.

Práve tieto nadnárodné spoločnosti sú obviňované a odsudzované za porušovanie ľudských práv, zabavovanie pôdy pôvodných obyvateľov a podporovanie takmer otrockých pracovných podmienok, pričom toto všetko podporuje z environmentálneho hľadiska neudržateľné a intenzívne modely produkcie. Ako pani spravodajkyňa sama priznáva, dohoda na druhej strane ohrozí prežitie tisícov malých a stredných producentov v afrických, karibských a tichomorských, ako aj európskych krajinách.

Opäť sme svedkami toho, že malí a strední producenti, sociálne a pracovné práva, ako aj ochrana životného prostredia sú naďalej obetou na oltári voľného obchodu a v rámci oficiálnej rozpravy sa menia na prázdne sľuby, ktoré sa v praxi každý deň pošliapavajú.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány. Je to nevyhnutné preto, aby bol výsledkom hlasovania súhlas s dohodou o obchode s banánmi uzatvorenou v rámci WTO.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Je neštandardné podľahnúť vydieraniu zo strany nadnárodných spoločností a spätne vyplácať clá. Európska únia by mohla mať toľko slušnosti, aby použila milióny, ktoré vkladá do tohto prípadu, na to, aby zmiernila utrpenie zámorského obyvateľstva, ktoré bude obeťou dohôd uzatvorených práve v čase, keď ho zasiahla kríza.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Musím uvítať koniec jedného z technicky najzložitejších, politicky najchúlostivejších a obchodne najvýznamnejších právnych sporov, ktoré doteraz riešila Svetová obchodná organizácia (WTO). Po prijatí tejto novej dohody musíme upraviť nariadenie Rady (ES) č. 1964/2005. V zmysle dohody o znížení colných sadzieb zo súčasnej úrovne 176 EUR na tonu na 114 EUR na tonu do roku 2017 je nutné toto nariadenie zrušiť.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – (LV) Z vlny nadšenia, s ktorou poslanci tohto Parlamentu hlasovali o znížení ciel na banány dovážané z Latinskej Ameriky, jasne vyplýva, že mnohí kolegovia poslanci si neuvedomujú, aký význam má táto otázka pre Európsky parlament. Každý rok schvaľujeme rozpočet vrátane financovania pomoci, a to aj pomoci pre latinskoamerické krajiny. Ak dnes znížime dovozné clá na banány z Latinskej Ameriky, zvýši sa konkurencieschopnosť tohto produktu. To znamená, že sa zvýši množstvo dopestovaných banánov a počet vytvorených pracovných miest, čo umožní zníženie finančnej pomoci pre latinskoamerické krajiny. To znamená, že Európska únia dosiahne značné úspory v rámci finančných prostriedkov vyčlenených na vzťahy s rozvojovými krajinami. To je však už ďalšia vec. Vedome som podporil túto iniciatívu bez úsmevu na tvári.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. − (DE) Banány sú po ryži, pšenici a kukurici štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete. V roku 2008 sa len v EÚ predalo viac ako 5,4 milióna ton banánov. EÚ má však problém. Päť nadnárodných spoločností ovláda 80 % medzinárodného obchodu s banánmi. Prostredníctvom dohody dosiahnutej v decembri roku 2009 sa konečne ukončil spor medzi EÚ a Svetovou obchodnou organizáciou, ktorý trval celé desaťročia a ktorý sa týkal preferenčného zaobchádzania zo strany EÚ s banánmi dovážanými z afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT) v neprospech banánov z Latinskej Ameriky. Zdržal som sa hlasovania, pretože nemôžeme zaručiť, že sme náležite zohľadnili oprávnené záujmy všetkých zúčastnených strán.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za správu pani Balzaniovej o zrušení nariadenia Rady z roku 2005 o colných sadzbách na banány z latinskoamerických krajín. O tejto problematike sa rokovalo aj v rámci WTO, keďže niektoré latinskoamerické krajiny odsúdili diskriminačný a nezákonný charakter nariadenia o dovoznom režime EÚ, ktoré stanovovalo colné sadzby pre krajiny Južnej Ameriky a robilo ústupky krajinám AKT. Považoval som za svoju povinnosť hlasovať za zrušenie nariadenia, ktoré na medzinárodnej úrovni spôsobilo len spory a destabilizovalo prostredie produkcie banánov a obchodovania s nimi v rámci dotknutých krajín. Vďaka novej dohode bude svetový obchod s banánmi predvídateľnejší a stabilnejší.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu A7-0003/2011, ale podporujem myšlienku, že je nutné predložiť posúdenie vplyvu na najodľahlejšie regióny, keďže pestovanie banánov je kľúčovou zložkou miestneho hospodárstva v mnohých z týchto regiónov. Keďže momentálne prebieha revízia nariadenia ustanovujúceho program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI), Komisia musí preskúmať možnosti vyššie uvedených regiónov v súvislosti s ochranou pred negatívnymi vonkajšími dôsledkami. Výsledkom Ženevskej dohody o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a latinskoamerickými krajinami, ako sú Brazília, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Peru a Venezuela, je zníženie ciel na banány do roku 2017. Európske vnútorné právne predpisy bude nutné upraviť zrušením nariadenia (ES) č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány. Prípadný výsledok tejto dohody, čiže postupná liberalizácia tohto odvetvia a otváranie európskeho trhu dovozu banánov, bude mať nepochybne negatívny vplyv na domácu produkciu banánov v rámci Európy a na túto problematiku je nutné reagovať.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Banány sú po ryži, pšenici a kukurici štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete a vo významnej miere prispievajú k potravinovej bezpečnosti. Vo väčšine krajín, v ktorých sa pestujú banány, je však ich produkcia určená výhradne pre domáci trh a príležitostne pre regionálne trhy, zatiaľ čo iba s 20 % celosvetovej produkcie sa obchoduje medzinárodne. Podľa údajov uvedených v správe si spotrebitelia v EÚ v roku 2008 kúpili viac ako 5,4 milióna ton banánov. EÚ doviezla takmer 90 % svojej spotreby banánov, pričom 72,5 % pochádzalo z Latinskej Ameriky a 17 % z afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT). Preto som presvedčený, že táto správa je veľmi dôležitá, čo potvrdzujem svojím hlasom za dosiahnutú dohodu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Dňa 31. marca 2010 bola podpísaná Ženevská dohoda o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a Brazíliou, Kolumbiou, Kostarikou, Ekvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Mexikom, Nikaraguou, Panamou, Peru a Venezuelou, ktorá zabezpečuje postupné zníženie ciel na dovoz banánov z týchto krajín. Prvým znížením, ktoré sa so spätnou účinnosťou uplatnilo k 15. decembru 2009, čiže ku dňu parafovania dohody, sa clo znížilo na 148 EUR na tonu. Clo sa bude následne znižovať každý rok po siedmich častiach, pričom tento proces je možné pozastaviť na obdobie maximálne dvoch rokov, ak sa v rámci kola rokovaní WTO v Dauhe nedosiahne dohoda o podmienkach týkajúcich sa poľnohospodárskych produktov. Konečná colná sadzba vo výške 114 EUR na tonu by sa mala dosiahnuť najneskôr do 1. januára 2019. Po uzatvorení tejto dohody je preto teraz potrebné zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 1964/2005 z 29. novembra 2005, ktoré stanovilo colnú sadzbu na dodávku banánov s doložku najvyšších výhod EÚ vo výške 176 EUR na tonu.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Výsledkom podpísania medzinárodnej Ženevskej dohody o obchode s banánmi medzi Európskou úniou a latinskoamerickými krajinami, ako sú Brazília, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Peru a Venezuela, má byť postupné zníženie ciel na dovoz banánov do roku 2017.

Európske vnútorné právne predpisy preto bude nutné prispôsobiť podmienkam tejto dohody. To si vyžiada zrušenie nariadenia (ES) č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány, o ktorom dnes hlasujeme. Podmienky tejto dohody, čiže postupná liberalizácia tohto odvetvia a otváranie európskeho trhu dovozu banánov, bude mať nepochybne vplyv na domácu produkciu v rámci tohto odvetvia v Európe.

Je nevyhnutné, aby Európska komisia predložila posúdenie vplyvu na najodľahlejšie regióny, ako je napríklad Madeira, odkiaľ pochádzam. Pestovanie banánov je kľúčovou zložkou hospodárstva viacerých najodľahlejších regiónov, pričom v súvislosti s ich postavením, ktoré je zakotvené v Lisabonskej zmluve, je podľa môjho názoru nutné upraviť program osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI).

Správa: Karl-Heinz Florenz (A7-0229/2010)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Súhlasím so súčasnou správou, lebo zohľadňuje aktuálnu potrebu spojiť a zvýšiť funkčnosť a účinnosť zneškodňovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Napriek pozitívnym údajom, podľa ktorých sa vyzbiera približne 85 % tohto druhu odpadu, predsa len zisťujeme, že pri porovnaní zozbieraného množstva s celkovým počtom zariadení, ktoré sú uvádzané na trh, vychádza, že sa vyzbiera 65 % predaných zariadení. Veľká časť týchto údajov sa však neoznamuje na úradné miesta alebo sa náležite nespracúva.

Súhlasím aj s myšlienkou, že vykonávanie smernice môže zvýšiť množstvo spracovaného a oznámeného odpadu, najmä pokiaľ ide o podiel zberu, zodpovednosť za dosiahnutie cieľa zberu a zodpovednosť spotrebiteľov. Uplatňovanie smernice zabezpečí jasnejšie pravidlá zberu, normy spracovania a recyklácie a tiež jasnejšie informácie o výsledných nákladoch na zber a spracovanie.

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne. – (FR) Spracovanie odpadu sa v našej spotrebiteľskej spoločnosti stalo dôležitou otázkou z hospodárskeho hľadiska aj z hľadiska životného prostredia. Recyklácii odpadu v Európe sa na tejto schôdzi dostalo dôležité miesto: smernicou o odpade z elektrických a elektronických zariadení a uznesením o hospodárení s odpadom v Kampánii sme vyjadrili svoj názor na tému, ktorá je technického aj politického charakteru. Nikoho neprekvapí, že každoročne vyprodukujeme viac elektrického a elektronického odpadu. Výrobky, o ktorých sa tu hovorí, v skutočnosti používame v každodennom živote (telefóny, televízory, počítače a podobne). Odhaduje sa, že v súčasnosti sa recykluje len jedna tretina z 9 miliónov ton každoročne vzniknutého elektrického a elektronického odpadu. Cieľom tejto smernice je zvýšiť toto množstvo a zastaviť plytvanie, ale je to aj otázka zodpovednejšieho správania výrobcov. Členské štáty vyzývame, aby zabezpečili, že účet za zber a spracovanie výrobkov na recykláciu zaplatia výrobcovia. Maloobchodníci a predajcovia výrobkov musia spotrebiteľov, ktorí už vo významnej miere prispievajú k hospodáreniu s odpadom, v tejto úlohe podporovať a pomáhať im.

  Sergio Berlato (PPE), písomne. – (IT) Myslím si, že efektívne a inovatívne využívanie energie, materiálov a zdrojov je v globalizovanom hospodárstve kľúčovou úlohou.

Ako poukazuje uvedená správa, odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) predstavuje najrýchlejšie rastúci tok odpadu v EÚ. Smernica o OEEZ platná v súčasnosti od členských štátov vyžaduje, aby vykonávali separovaný zber elektrických a elektronických zariadení, a určuje ciele zhodnocovania a recyklácie.

V priebehu prepracovania smernice vyšlo na povrch niekoľko problémov spojených s jej vykonávaním. Vyskytol sa najmä problém s rozširovaním pôsobnosti smernice. Skúsenosti so smernicou odhaľujú obrovské rozdiely v jej interpretácii a uplatňovaní jednotlivými členskými štátmi. Zostaviť konečný zoznam výrobkov nie je uskutočniteľné, pretože trh s elektrickými a elektronickými zariadeniami sa rýchlo mení, a smernicu by teda bolo nutné neustále prepracúvať a nikdy by nebola aktuálna.

Myslím si preto, že je nutné snažiť sa o lepšiu harmonizáciou smernice o OEEZ a tiež znižovať administratívne náklady malých a stredných podnikov v tomto odvetví bez poškodzovania úrovne ochrany životného prostredia.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za návrh smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení. Odpad z elektrických a elektronických zariadení predstavuje najrýchlejšie rastúci tok odpadu v EÚ a pred nami je teda niekoľko úloh. Podľa posúdenia vplyvu Komisie sa v súčasnosti vyzbiera už 85 % elektronického odpadu. Pri porovnaní zozbieraného množstva s celkovým počtom zariadení, ktoré sú uvádzané na trh, vychádza, že sa vyzbiera 65 % predaných zariadení. Tieto údaje o množstvách sa však neoznamujú na úradné miesta a väčšinou sa ani náležite nespracúvajú: iba 33 % OEEZ sa oficiálne oznamuje, zbiera a spracúva v súlade s požiadavkami smernice. Najväčšou výzvou pri tomto prepracovaní je preto zvýšiť uvedené množstvo. Pokiaľ ide o zabránenie nezákonnej preprave, hlavným východiskovým bodom sú členské štáty. Je zodpovednosťou členských štátov, aby zabezpečili transpozíciu, vykonávanie a kontrolu smernice. Odpad sa stále vo veľkých množstvách nezákonne prepravuje von z EÚ. Príliš často je elektronický odpad podvodne deklarovaný ako použité, ale funkčné zariadenia, a ako taký je vyvážaný z EÚ. Preto by sa pomocou tejto smernice malo zabezpečiť jednoduchšie rozlišovanie medzi odpadom a použitými zariadeniami.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Hlasoval som za správu o odpadoch z elektrických a elektronických zariadení, ktorá rieši veľmi aktuálny problém. Na jednej strane platí, že pokiaľ by sa s týmito zariadeniami riadne nenakladalo, malo by to neodvratné environmentálne a zdravotné dôsledky. Na druhej strane čelíme v tejto súvislosti problému straty surovín, čo je jedna z kľúčových úloh v globalizovanom hospodárstve. Podľa dostupných údajov sa dnes recykluje 85 % elektronického odpadu, ale len 33 % tohto odpadu sa oficiálne oznamuje a spracúva v súlade s ustanoveniami smernice EU. Nemôžem sa bezvýhradne stotožniť so stanoviskom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), podľa ktorého by náklady spojené so zberom, spracovaním, využitím a environmentálne šetrným zneškodňovaním odpadu z elektronických zariadení mali byť hradené podľa zásady „znečisťovateľ platí“. Naopak, som toho názoru, že výrobcovia, maloobchodníci a spotrebitelia by nemali platiť za zber a odvoz odpadu z domácností na zberné miesta, ale že by táto zodpovednosť mala teraz ležať priamo na miestnych orgánoch. Zároveň nevidím problém v tom, aby výrobcovia mali možnosť pri predaji nového výrobku spotrebiteľovi ukázať náklady na zber a recykláciu výrobku. Považujem za prospešné, aby spotrebitelia boli o týchto nákladoch informovaní a tým povzbudení k zodpovednému správaniu v súlade so životným prostredím.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Prevencia odpadu z elektrických a elektronických zariadení a opätovné použitie a recyklácia takéhoto odpadu sú pre udržateľnú výrobu a spotrebu nevyhnutné. Je dôležité znižovať množstvo odpadu určeného na zneškodnenie a prispievať k efektívnemu využívaniu zdrojov. Vyzývam na zlepšenie environmentálneho vplyvu všetkých subjektov zapojených do životného cyklu elektrických a elektronických zariadení, konkrétne výrobcov, distribútorov a spotrebiteľov a najmä tých subjektov, ktoré sú priamo zapojené do zberu a spracovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Separovaný zber je predbežnou podmienkou na zabezpečenie špecifického spracovania a recyklácie OEEZ a je potrebný na dosiahnutie požadovanej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Spotrebiteľov vyzývam, aby sa aktívne podieľali na úspešnosti takéhoto zberu. Preto by sa mali vytvoriť vhodné zariadenia na odovzdávanie OEEZ vrátane verejných zberných miest, kde by mali súkromné domácnosti možnosť odovzdať odpad bezplatne.

  Jorgo Chatzimarkakis (ALDE), písomne. – (DE) Nemecká Slobodná demokratická strana (FDP) v Európskom parlamente smernicu o zneškodňovaní odpadu celkovo podporuje. Problémom však zostáva téma fotovoltaických modulov. Neexistuje pochopiteľný dôvod, prečo by malo byť z pôsobnosti nariadení vyňaté celé odvetvie. Máme širokú škálu právnych predpisov upravujúcich tok odpadov. Preto nie je jasné, prečo sa vyníma celé odvetvie, ktoré má vyprodukovať veľké množstvo odpadu. Z tohto dôvodu sa niektorí poslanci strany FDP v Európskom parlamente zdržali hlasovania o tejto správe.

  Lara Comi (PPE), písomne. – (IT) Úplne súhlasím s cieľom tejto smernice a som presvedčená o tom, že ak máme znížiť environmentálny vplyv odpadu a zvýšiť množstvo recyklovaného odpadu, musíme ho triediť. Na to sú potrebné dve zmeny: použité zariadenia z domácností musia byť náležite zneškodnené a musí sa zlepšiť hospodárenie s nimi. Smernica sa zaoberá obidvoma týmito bodmi, a to s cieľom, s ktorým plne súhlasím.

Musím však poukázať na niekoľko podstatných nedostatkov. Po prvé, stanovené ciele sú príliš ambiciózne a mohli by byť kontraproduktívne. Myslím si tiež, že náklady na zneškodnenie odpadu by mali byť zahrnuté do širšieho systému stimulov a pokút a mali by byť transparentné pre tých, ktorí ich budú musieť znášať. Okrem toho sa tu vyskytli aj iné veľmi dôležité body. Myslím si napríklad, že spotrebiteľské informácie by sa mali poskytovať čo najúčinnejšie, aby sme u ľudí predišli vytváraniu zlozvykov v dôsledku nedostatočných informácií. Vzhľadom na ciele a celkovú štruktúru smernice som za jej prijatie.

Som si však istá, že je tu priestor na zmenu detailov, ktoré je podľa mňa možné zlepšiť. Hovorím predovšetkým o ďalšej záťaži, ktorú bude zber malých spotrebičov určených na zneškodnenie predstavovať pre maloobchodníkov. Takéto zmeny si vyžadujú kompromisy medzi zdravým životným prostredím a udržateľnosťou nášho životného štýlu.

  Jürgen Creutzmann (ALDE), písomne. – (DE) Nemecká Slobodná demokratická strana (FDP) v Európskom parlamente smernicu o zneškodňovaní odpadu celkovo podporuje. Problémom však zostáva téma fotovoltaických modulov. Neexistuje pochopiteľný dôvod, prečo by malo byť z pôsobnosti nariadení vyňaté celé odvetvie. Máme širokú škálu právnych predpisov upravujúcich tok odpadov. Preto nie je jasné, prečo sa vyníma celé odvetvie, ktoré má vyprodukovať veľké množstvo odpadu. Z tohto dôvodu som sa zdržal hlasovania o tejto správe.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Myslím si, že aj výrobcovia musia na úrovni EÚ hrať dôležitú úlohu v procese zhodnocovania odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Mali by sme pamätať na to, že zhodnocovanie OEEZ predstavuje dôležitý zdroj druhotných surovín, čo je dôvod, pre ktorý by mali výrobcovia podporiť spotrebiteľov, aby sa do tohto procesu zapojili v čo najväčšej miere. Zodpovedný prístup zo strany výrobcov posilňuje inováciu a pomáha zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť, teda ciele, ktoré sú v súlade so stratégiou EÚ 2020.

  Ioan Enciu (S&D), písomne. – (RO) Hlasoval som za túto správu, lebo si myslím, že vzhľadom na súčasnú neprimeranú rovnováhu v tejto oblasti a na čoraz rýchlejší rast objemu elektrického a elektronického odpadu sa musí s týmto odpadom hospodáriť účinnejšie. Zmena a doplnenie tejto smernice pomôže zlepšiť podiel zberu a právne predpisy týkajúce sa nezákonného vývozu a tiež zabezpečí spravodlivejšie rozdelenie zodpovedností spojených s hospodárením s elektrickým a elektronickým odpadom. V porovnaní s výhodami v oblasti životného prostredia bude mať táto zmena a doplnenie navyše aj pozitívny sociálno-hospodársky dosah na tvorbu nových pracovných miest v odvetví zberu, spracovania a recyklácie použitých elektrických a elektronických zariadení.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o odpade z elektrických a elektronických zariadení, pretože predstavuje návrhy, ktoré by mali prispieť k zníženiu administratívnych poplatkov a mali by posilniť ochranu životného prostredia a ľudského zdravia, keďže predchádzajú nepriaznivému vplyvu, ktorý je výsledkom hospodárenia s OEEZ, alebo ho obmedzujú, a to je pre spoločnosť prínosom.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Odpad z elektrických a elektronických zariadení sa v celej EÚ zvyšuje geometrickým radom a dnes jeho spracovanie a recyklácia v európskom kontexte predstavuje zvlášť dôležitú úlohu. Aj keď odhliadneme od otázok životného prostredia a verejného zdravia, ktoré predstavujú samostatnú problematiku, platí, že ak suroviny opätovne nepoužívame, vedie to k neefektívnosti a ďalším nákladom výrobného systému, ktoré je možné vyriešiť lepším využívaním materiálov, z ktorých sú uvedené zariadenia vyrobené.

Teraz, keď máme viac informácií o výrobkoch, na ktoré sa smernica vzťahuje, chcem, aby EÚ čoraz účinnejšie využívala elektronické a elektrické prístroje a zariadenia a opätovne ich používala environmentálne bezpečným a sociálne zodpovedným spôsobom.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Je absolútne nevyhnutné, aby sme stanovili jasné pravidlá a ciele hospodárenia s OEEZ a tým udržateľne konsolidovali vnútorný trh a zlepšovali kvalitu životného prostredia v Európskej únii, a tiež aby sme zhodnocovali strategické suroviny. Potrebujeme sa naučiť, ako lepšie využívať dostupné prostriedky, a to najmä vzhľadom na známy nedostatok surovín, a ako oceniť bohatstvo či pridanú hodnotu, ktorú pre naše hospodárstvo predstavuje odpad. Vzhľadom na rozdiely v oblasti zberu OEEZ v rámci EÚ – od 16 kg na osobu ročne po 1 kg – chcem zdôrazniť potrebu posilniť úsilie o harmonizáciu a stanoviť minimálne 4 kg na osobu do roku 2012, čo je úplne opodstatnené. Je dôležité, aby sme vo vyspelej Európe dosiahli cieľ, ktorým je do roku 2016 vyzbierať 85 % elektrického a elektronického odpadu (podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý som predložil vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a ktorý bol prijatý) a recyklovať 50 % až 75 % tohto odpadu. Tiež by som chcel poukázať na svoj návrh, ktorý výbor prijal, aby členské štáty každoročne odovzdávali údaje o objeme vzniknutého OEEZ.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toky odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa v Európskej únii zvyšujú. Vzhľadom na túto skutočnosť sa navrhuje pozmeniť a doplniť smernicu z roku 2002, ktorá platí doteraz. Zber a spracovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadení je dôležitý a nevyhnutný, a to nielen z hľadiska možného vplyvu tohto odpadu na životné prostredie a verejné zdravie, ale tiež z hľadiska straty druhotných surovín v prípade, že sa tieto procesy neuskutočnia, a to predstavuje vážny problém. V EÚ sa už vyzbiera približne 85 % vzniknutého odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Tento odpad sa však nezákonne prepravuje von z EÚ, čo podčiarkuje dôležitú úlohu, ktorú majú pri monitorovaní a kontrole zberu a spracovania členské štáty.

Navrhovaná smernica umožňuje členským štátom viaceré možné prístupy: od obmedzovania počtu spoločností oprávnených na zber odpadu zo zariadení cez zvyšovanie počtu zberných miest až po nútenie výrobcov do zavedenia systémov odmien za doručenie odpadu pre spotrebiteľov. V každom prípade je cieľom viac recyklovať a opätovne používať. My sme preto hlasovali za túto správu.

  Adam Gierek (S&D), písomne. – (PL) Elektrický a elektronický odpad sa recykluje úplne odlišným spôsobom. Elektrický odpad sa demontuje a potom recykluje, kým elektronický odpad sa po počiatočnej demontáži zvyčajne spracúva chemicky. Tieto dve skupiny sa výrazne líšia hmotnosťou, čo znamená, že elektrický odpad zvyšuje podiel zberu, kým elektronický odpad, ktorý je bohatý na zlato, striebro a vzácne kovy, často končí na skládkach odpadu. Pokrok v oblasti elektrických a elektronických zariadení znamená dlhšiu životnosť, znižovanie hmotnosti jednotlivých spotrebičov v dôsledku miniaturizácie a znižovanie spotreby energie. K týmto cieľom by mala smerovať aj časť našej inovačnej činnosti, ktorá by mala zahŕňať aj dizajn uľahčujúci zhodnocovanie.

Ustanovenia tejto smernice, žiaľ, nestimulujú inovatívnosť a tok odpadu rastie hrozivým tempom. Na dosiahnutie tohto návrhu by sa mala pre výrobcu alebo dovozcu zaviesť primeraná daň súvisiaca s uvedením výrobku na trh. Finančné prostriedky získané týmto spôsobom môžu použiť inovatívne malé a stredné podniky zapojené do trhovo orientovaného zhodnocovania druhotných materiálov z odpadu z elektrických a elektronických zariadení.

Táto smernica prevádza administratívnu potrebu organizovať zber a následné spracovanie veľmi odlišných a zložitých technických štruktúr, ktoré sa zároveň veľmi ťažko recyklujú, na členské štáty. Tieto výrobky prichádzajú na trh v týchto krajinách, a preto by mali podliehať tamojším zákonom trhu. Skutočnosť, že trhové mechanizmy sa, žiaľ, pri recyklácii odpadu náležite nepoužívajú, znamená, že na návrhu uznesenia je potrebné ešte popracovať. Preto som sa zdržal hlasovania.

  Robert Goebbels (S&D), písomne. – (FR) Hlasoval som za smernicu, lebo je jednoznačne potrebné odovzdávať a recyklovať odpad z elektrických a elektronických zariadení.

Európsky parlament však uplatňuje dvojaké normy, keď uvádza, že do pôsobnosti smernice by mali patriť všetky elektrické a elektronické zariadenia vrátane lámp a malých spotrebičov na starostlivosť o telo, ako sú holiace strojčeky a zubné kefky, kým fotovoltaické moduly sú z jej pôsobnosti vyňaté.

Hoci by sme mali podporovať solárnu energiu, fotovoltaické moduly obsahujú materiály, ktoré škodia životnému prostrediu aspoň toľko ako elektrická zubná kefka.

  Françoise Grossetête (PPE), písomne. – (FR) Verejnosť má právo dozvedieť sa prostredníctvom primeraného označenia, či cena nového výrobku zahŕňa náklady na jeho zber, spracovanie a zneškodnenie. Ľutujem, že Parlament dnes toto opatrenie neprijal, a v priebehu rokovaní sa budem zasadzovať o to, aby sa tento viditeľný príspevok k ekológii zachoval v tých členských štátoch, v ktorých sa uplatňuje.

Len jedna tretina z 9 miliónov ton každoročne vzniknutého elektrického a elektronického odpadu v Európe sa vyzbiera a náležite spracuje. Je potrebné, aby sme s maximálnou naliehavosťou presadzovali opätovné používanie, recykláciu a zhodnocovanie všetkého tohto odpadu.

Členské štáty musia zabezpečiť aj to, aby distribútori zaviedli náležité systémy zberu a budovania povedomia v súvislosti s bežnými druhmi odpadu, ako sú použité mobilné telefóny, ktoré sa v súčasnosti nezhodnocujú v dostatočnom množstve.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Musíme zriadiť ambiciózny systém hospodárenia s elektrickým a elektronickým odpadom, ktorý bude súčasne zahŕňať verejné orgány, výrobcov aj spotrebiteľov, a pripomenúť im všetkým ich zodpovednosť. Aby sme to dosiahli za čo najlepších podmienok, je, samozrejme, nutné znížiť administratívne zaťaženie všetkých zúčastnených. Podporujem predovšetkým prísne pravidlá, ktoré majú predchádzať nezákonnej preprave potenciálne nebezpečného odpadu do rozvojových krajín. Teraz je rad na Rade, no zdá sa, že tá má problém súhlasiť s cieľmi, ktoré sme určili.

  Nadja Hirsch (ALDE) , písomne. – (DE) Nemecká Slobodná demokratická strana (FDP) v Európskom parlamente smernicu o zneškodňovaní odpadu celkovo podporuje. Problémom však zostáva téma fotovoltaických modulov. Neexistuje pochopiteľný dôvod, prečo by malo byť z pôsobnosti nariadení vyňaté celé odvetvie. Máme širokú škálu právnych predpisov upravujúcich tok odpadov. Preto nie je jasné, prečo sa vyníma celé odvetvie, ktoré má vyprodukovať veľké množstvo odpadu. Z tohto dôvodu sa niektorí poslanci strany FDP v Európskom parlamente zdržali hlasovania o tejto správe.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto návrhom, lebo odpad z elektrických a elektronických zariadení predstavuje najrýchlejšie rastúci tok odpadu v EÚ. Na jednej strane sa musíme venovať tomu, aké environmentálne a zdravotné dôsledky bude mať to, ak sa tieto zariadenia náležite nespracujú a nezneškodnia, a na druhej strane je tu vážny problém straty surovín. V globalizovanom hospodárstve je efektívne a inovatívne využívanie energie, materiálov a zdrojov kľúčovou úlohou. Zvýšenie zberu a náležitého spracovania tohto odpadu v súlade s touto smernicou preto predstavuje dôležitú úlohu a nutnosť. Je potrebné, aby sme zohľadňovali a podporovali primeraný zber a spracovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadení, pretože rozhodné opatrenia pomáhajú presadzovať vyvážený hospodársky rast bez poškodzovania prostredia a čistého a zdravého okolia našich občanov. Súhlasím s názorom, že nielen výrobcovia a členské štáty, ale aj my spotrebitelia musíme prispievať k vytváraniu čistého a zdravého prostredia a musíme niesť významný podiel zodpovednosti za náležité zneškodňovanie odpadu. Priveľa zariadení leží buď zabudnutých, alebo nepoužitých v zásuvkách či skrinkách, alebo končí nezákonne doma v koši. Členské štáty musia použiť všetky dostupné prostriedky, aby dosiahli ambiciózny podiel zberu, hoci dosiahnuť navrhnuté ciele nebude ľahké. To, že je táto úloha možná, jasne vidieť z podielu, ktorý už teraz dosahujú niektoré krajiny. Ak chceme v budúcnosti zachovať vysokú úroveň spotreby, musíme sa k zostávajúcemu prírodnému kapitálu správať zodpovednejšie a nemrhať ním.

  Holger Krahmer (ALDE), písomne. – (DE) Nemecká Slobodná demokratická strana (FDP) v Európskom parlamente smernicu o zneškodňovaní odpadu celkovo podporuje. Problémom však zostáva téma fotovoltaických modulov. Neexistuje pochopiteľný dôvod, prečo by malo byť z pôsobnosti nariadení vyňaté celé odvetvie. Máme širokú škálu právnych predpisov upravujúcich tok odpadov. Preto nie je jasné, prečo sa vyníma celé odvetvie, ktoré má vyprodukovať veľké množstvo odpadu. Z tohto dôvodu sa niektorí poslanci strany FDP v Európskom parlamente zdržali hlasovania o tejto správe.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh smernice, o ktorej sa dnes hlasuje, sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu k smernici o odpade z elektrických a elektronických zariadení. Od členských štátov žiada, aby vykonávali separovaný zber elektrických a elektronických zariadení, a stanovuje ciele zhodnocovania a recyklácie vrátane dosiahnutia 65 % podielu zberu OEEZ do roku 2016. Ako všetci vieme, efektívne a inovatívne využívanie energie, materiálov a zdrojov je v globalizovanom hospodárstve kľúčové. Navyše je to zodpovednosť, ktorá platí pre všetky subjekty na trhu od verejných orgánov po spotrebiteľov a výrobcov. Výrobcovia tu nepochybne zohrávajú kľúčovú úlohu v súlade so zásadou zodpovednosti výrobcov, no aj spotrebitelia musia niesť zodpovednosť a zabezpečiť náležité zneškodnenie zariadení. Okrem záväzku dodržiavať usmernenia Komisie považujem za dôležité neklásť žiadne zložité administratívne požiadavky či príliš zaťažujúce povinnosti na výrobcov, distribútorov a maloobchodníkov.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Podľa môjho názoru by sme mali žiadať prísnejšie normy pre recykláciu elektrických a elektronických zariadení. V súčasnosti má s organizáciou recyklácie použitých zariadení problém celý svet, nielen Európska únia. Zber a preprava odpadu z elektrických a elektronických zariadení by sa mala robiť separovane s cieľom zabezpečiť optimálne opätovné použitie, recykláciu a zníženie objemu nebezpečných látok, čo má z pohľadu občana mimoriadny význam. Je dobré, že sa touto témou zaoberáme, pretože táto problematika sa v našich regiónoch a na úrovni miestnych orgánov objavila veľakrát. Je dôležité hovoriť o monitorovaní tohto problému, preto som podporila správu pána Florenza.

  Johannes Cornelis van Baalen, Toine Manders a Jan Mulder (ALDE), písomne. – (NL) Delegácia holandskej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) v Európskom parlamente dnes hlasovala proti mnohým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k správe o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Sme proti opatreniam, ktoré zavádzajú pre malé obchody povinnosť neobmedzene zbierať malé zariadenia bez toho, aby sa od spotrebiteľa vyžadovalo kúpiť si na výmenu nové, podobné zariadenie. VVD sa domnieva, že namiesto zavádzania nových nefungujúcich a nereálnych povinností by sme mohli a mali lepšie využívať súčasné možnosti zberu.

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam túto správu, ktorá stanovuje nové ciele v úsilí zabrániť úniku toxických chemikálií z likvidovaných elektrických zariadení do okolia.

  Véronique Mathieu (PPE), písomne. – (FR) Hlasovala som za správu o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorej cieľom je zlepšiť v súčasnosti platný text. Je dôležité zaviesť čo najúčinnejšie kritériá vzhľadom na rastúci počet vyrábaných zariadení a ich vplyv na zdravie a životné prostredie, pokiaľ by sa po skončení životného cyklu nespracovali. Žiadame stanoviť nové ciele pre zber, recykláciu a opätovné použitie odpadu, ktorý je pre nás zaujímavý z dôvodu, že obsahuje obnoviteľné suroviny. Tento odpad sa musí následne spracovať a nie vyvážať do rozvojových krajín, často v nebezpečných podmienkach. Domnievame sa, že intenzívnejšie kontroly by znížili objem elektronického odpadu, ktorý sa často nesprávne označuje ako „opätovne použiteľný“.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Hospodársky rast a neustály technologický pokrok v oblasti elektrických a elektronických zariadení spôsobili veľký problém, ako si poradiť so vzniknutým odpadom. Táto situácia so sebou prináša rôzne problémy v neposlednom rade v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a hospodárstva, ktoré sa ešte prehĺbili v dôsledku celosvetovej krízy, čo sa prejavilo vo výške nákladov na spracovanie tohto odpadu. Preto musíme nájsť taký spôsob spracovania odpadu, ktorý neovplyvní nevyhnutný udržateľný rast hospodárstiev EÚ.

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne. − (ES) Hlasoval som za toto legislatívne uznesenie o návrhu smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (prepracované znenie), pretože podporujem zavedenie opatrení zameraných na dosiahnutie pokroku v udržateľnosti výroby a spotreby elektrických a elektronických zariadení. Napriek tomu, že toto opatrenie chce do istej miery len zakryť problémy spôsobené nadmernou spotrebou, ktorú presadzuje ničivý model kapitalistickej výroby, a nepretržitou výrobou založenou na vytváraní umelých potrieb, som presvedčený, že podpora opätovného použitia, recyklácie a zhodnocovania odpadu je pozitívny krok. Súhlasím aj s tým, že je potrebné zabrániť vzniku odpadu a šetriť strategické suroviny. Hlasoval som za toto uznesenie, ale myslím si, že by sme mali trvať na regulácii kvality elektrických a elektronických zariadení: mali by sme zakázať výrobné technológie, ktoré sú založené na plánovanej zastaranosti, a podporiť opravy týchto výrobkov.

  Louis Michel (ALDE), písomne. – (FR) Množstvo odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa každoročne stabilne zvyšuje. Nesprávne spracovanie alebo zneškodňovanie odpadu spôsobuje množstvo zdravotných a ekologických problémov. Všetky tieto zariadenia – počítače, televízory, mobilné telefóny a domáce spotrebiče – spôsobujú tiež plytvanie v súčasnosti vzácnymi surovinami. Dnes sa zbiera a riadne spracúva iba tretina tohto odpadu. Toto číslo musíme teda zvýšiť.

Navrhovaný text nám umožňuje riešiť niekoľko aspektov v súvislosti so zabezpečením riadneho zneškodňovania elektrického a elektronického odpadu či už z hľadiska podielu zberu (85 % vyzbieraného odpadu), cieľa zberu, prenesenia zodpovednosti na spotrebiteľov, typu zariadenia, alebo noriem pre zber, spracovanie a recykláciu. Rovnako dôležité je zabrániť nezákonnej preprave odpadu mimo Európskej únie a najmä do rozvojových krajín. Zvyšujúci sa počet zberných miest by mal umožniť občanom jednoduchšiu likvidáciu odpadu. To je ďalší krok smerom k ochrane životného prostredia a ľudského zdravia.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Skupina S&D a ja sme hlasovali za správu, pretože je jasné, že objem odpadu z elektronických a elektrických zariadení neustále narastá. V snahe zabrániť plytvaniu prostriedkami EÚ je nevyhnutné, aby sme krajinám, ktoré dodávajú elektrické a elektronické zariadenia do EÚ, ponúkli možnosť platiť osobitné poplatky za používanie pri predaji zariadenia alebo prijať záväzok vziať späť staré zariadenia na účely opätovného použitia/recyklácie. Tento krok môže výrazne zosúladiť proces opätovného použitia/recyklácie a dodávania zariadení a nedovolí nám v budúcnosti znovu sa vracať k tejto otázke.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Objem odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa neustále zvyšuje. Z ekologických dôvodov je mimoriadne dôležité, aby sa tento typ odpadu riadne zneškodňoval, pretože často obsahuje veľké množstvo toxických látok vrátane ťažkých kovov, ako je ortuť, olovo, kadmium a chlórfluórované uhľovodíky (CFC). V snahe zvýšiť informovanosť v členských štátoch, v podnikateľskej komunite a medzi jednotlivými spotrebiteľmi EÚ stanovila ciele zberu, ktoré sa nová smernica snaží zmeniť. Nehlasoval som za túto správu, pretože podľa môjho názoru predstavuje neprimeraný zásah do právomocí jednotlivých krajín.

  Claudio Morganti (EFD), písomne. – (IT) Cieľom správy o revízii smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení bolo podporiť separovaný zber, zhodnocovanie a recykláciu tohto druhu odpadu. Teoreticky by som si želal podporiť tento prístup. K správe sa však pridalo množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predstavujú záťaž pre drobných obchodníkov. Tí musia znášať ďalšie administratívne náklady a plniť ďalšie požiadavky, čo im spôsobí problémy. Preto som sa rozhodol hlasovať proti návrhu.

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE), písomne. − (LT) Hlasovala som za túto smernicu, pretože si myslím, že zneškodňovanie odpadu z elektrických a elektronických zariadení predstavuje ďalšiu úlohu, ktorú musíme splniť. Pokiaľ ide o zneškodňovanie OEEZ, moja krajina Litva, žiaľ, v súčasnosti výrazne zaostáva za priemerom EÚ. Odpad z elektrických a elektronických zariadení je vynikajúcim zdrojom vzácnych kovov a ďalších surovín dovážaných do EÚ. Ak by sa všetok odpad riadne zneškodňoval, zhodnocoval a recykloval, ušetrili by sme množstvo prostriedkov za nákup surovín. Nadobudnutie platnosti novej smernice, ktorá by mala zaviesť lepší systém zberu, opätovného použitia a recyklácie, je ešte ďaleko, ale dúfam, že táto smernica poskytne nové možnosti podnikom a zároveň zmierni problémy konečných spotrebiteľov.

  Alfredo Pallone (PPE), písomne. − (IT) Elektrické a elektronické zariadenia dnes predstavujú obrovskú kategóriu spotrebného tovaru, preto zodpovedajú za rovnako veľké množstvo odpadu, ktorý svojím charakterom prináša riziká vážneho poškodenia životného prostredia a ľudského zdravia. Cieľom správy o návrhu smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení je regulovať zber, spracovanie a recykláciu tohto druhu odpadu na úrovni EÚ a stanoviť ich množstvá a percentá. Preto som podporil správu pána Florenza, ktorá žiada členské štáty, aby realizovali separovaný zber v objeme minimálne 4 kilogramov elektrického odpadu na obyvateľa ročne a aby do roku 2016 splnili cieľ 65 % podielu separovaného zberu a minimálne 5 % opätovného použitia materiálu, čím sa prinajmenšom zabráni plytvaniu surovinami.

  Franz Obermayr (NI), písomne. − (DE) Pokiaľ ide o tento návrh Komisie, stotožňujem sa s obavami členských štátov. Záujmy malých a stredných podnikov (MSP) sa z veľkej časti ignorovali. V prípade zavedenia týchto predpisov by MSP zápasili s obrovskými problémami.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Odpad z elektrických a elektronických zariadení v súčasnosti predstavuje najrýchlejšie rastúci druh odpadu v Európskej únii. Táto skutočnosť so sebou prináša niekoľko ďalších problémov, ktoré si vyžadujú účinné riešenie. Predovšetkým musíme brať do úvahy dôsledky nevhodnej recyklácie na ochranu zdravia a životného prostredia. Ďalšou úlohou je zníženie úrovne materiálovej straty – zhodnocovanie materiálu znamená, že priemysel opätovne získa cenné druhotné suroviny – a potreba zintenzívniť zber a riadne spracovanie odpadu.

Na základe údajov zozbieraných Európskou komisiou sa v súčasnosti zbiera približne 85 % elektronického odpadu. Napriek tomu, že sa dodatočne vyzbiera až 65 % predaných zariadení, iba čosi vyše 30 % použitých elektrických a elektronických zariadení sa spracováva v súlade s ustanoveniami smernice. Preto sa nedá nesúhlasiť so spravodajcom v tom, že práve členské štáty zodpovedajú za správne vykonávanie smernice a za vytvorenie účinných kontrolných procesov pre skladovanie a spracovanie odpadových zariadení. Je jednoznačne povinnosťou členských štátov, výrobcov nových zariadení a spotrebiteľov využiť všetky možnosti v snahe dosiahnuť vyšší podiel zberu.

Hlasoval som za prijatie správy, ktorej cieľom je zvýšenie podielu separovaného zberu, zníženie strát odpadových zariadení, zabránenie nezákonnej preprave, ako aj náležité spracovanie tohto druhu odpadu na vysokej úrovni.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Odpad z elektrických a elektronických zariadení je jedným z najrýchlejšie sa zvyšujúcich druhov odpadu. Príčinou je rastúce životné tempo, technológie, ktoré napredujú čoraz rýchlejšie, a túžba vlastniť najnovšie a najmodernejšie zariadenia. Uprostred tohto kolotoča čelíme dvom závažným problémom – zdrojom a odpadu. Hlasoval som za túto správu, pretože súhlasím s myšlienkou vyzbierať čo najvyššie percento použitých zariadení, následne ich recyklovať a opätovne použiť. Iba tak obmedzíme potrebu zdrojov a objem odpadu na skládkach. Verím, že stanovené ciele sa dajú dosiahnuť, ale nebude to jednoduché. Nové členské štáty EÚ budú musieť vynaložiť mimoriadne úsilie. Žiaľ, nemáme náhradnú planétu. Ak chceme v budúcnosti zachovať vysokú mieru spotreby, musíme sa k zostávajúcemu prírodnému kapitálu správať zodpovednejšie a nemrhať ním.

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. – (EL) Dnes som hlasoval za správu Európskeho parlamentu o hospodárení s elektronickým odpadom, ktoré má pre Grécko mimoriadny význam, pretože objem elektronického odpadu dosiahol v roku 2010 v Grécku 150 000 ton. Našou základnou ambíciou je zákonné spracovanie na vysokej úrovni (keďže v súčasnosti sa len jedna tretina elektronického odpadu v EÚ zbiera a spracúva zákonným spôsobom), riadny zber, recyklácia a opätovné použitie cenných látok z odpadu a opatrenie s cieľom zabrániť nezákonným prepravám odpadu, čo je záväzok, ktorý musia dodržiavať predovšetkým členské štáty. Zvýšenie informovanosti medzi všetkými zainteresovanými stranami (výrobcami, spotrebiteľmi a verejnými orgánmi) a stimuly pre všetkých, ktorí riadne zneškodňujú tento typ odpadu, sú kľúčové body celkového úsilia.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu vzhľadom na to, že konzultačná pracovná skupina právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie dospela k záveru, že spomínaný návrh neobsahuje žiadne podstatné zmeny okrem tých, ktoré boli identifikované. Pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení predchádzajúceho aktu s uvedenými podstatnými zmenami, návrh obsahuje jasnú kodifikáciu existujúceho textu bez toho, aby sa zmenila podstata. Pripájam sa k výzve Parlamentu, ktorou žiada Komisiu, aby túto záležitosť znovu postúpila Parlamentu v prípade, že Komisia mieni návrh podstatne zmeniť alebo doplniť, prípadne ho nahradiť iným textom.

  Aldo Patriciello (PPE), písomne. – (IT) Chcel by som zablahoželať pánovi spravodajcovi k dosiahnutiu dôležitého cieľa. Odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) predstavuje najrýchlejšie rastúci odpad v EÚ a pred nami je teda celý rad úloh.

Na jednej strane sa musíme zaoberať možnými ekologickými a zdravotnými dôsledkami nedostatočného spracovania a zneškodnenia zariadení a na druhej strane je tu vážny problém straty surovín. V globalizovanom hospodárstve je efektívne a inovatívne využívanie energie, materiálov a zdrojov kľúčové. Zintenzívnenie zberu a riadne spracovanie tohto odpadu v súlade s touto smernicou preto predstavuje dôležitú úlohu.

Cieľom navrhovaných zmien je dosiahnutie vyššieho podielu separovaného zberu, zníženie strát odpadových zariadení v rámci systému OEEZ a zabránenie nezákonnej preprave, ako aj náležité spracovanie elektrického a elektronického odpadu na vysokej úrovni. Okrem toho treba odstrániť súčasné vnútroštátne byrokratické požiadavky a tým aj prekážky vnútorného trhu.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) predstavuje najrýchlejšie rastúci odpad v EÚ, a preto čelíme mnohým problémom: súčasný objem 9 miliónov ton sa do roku 2020 zvýši na 12,3 milióna. Vzhľadom na tieto čísla existuje viacero dôvodov na intenzívnejšie zhodnocovanie OEEZ: vyššie tržby a viac pracovných miest v sektore nakladania s odpadom, prínos v oblasti zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených osôb, odhadovaná cena zhodnoteného materiálu, ktorá ročne dosahuje približne 2 miliardy EUR. OEEZ obsahuje dôležité vzácne suroviny, ktoré by sme mali zhodnocovať, aby sme znížili potrebu dovozu. Prepracované znenie smernice bolo naliehavo potrebné na boj proti zmene klímy, zabránenie škodám na životnom prostredí spôsobených nesprávnym nakladaním s odpadom a na využitie cenných materiálov pochádzajúcich z elektrických a elektronických zariadení. Budeme potrebovať vyšší podiel zberu, vyšší podiel recyklácie a primerané recyklačné normy, prísne právne predpisy vo vzťahu k nezákonnému vývozu, vysokú mieru zodpovednosti výrobcov, kvalitnejšie skonštruované zariadenia a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a nákladov medzi výrobcov, spotrebiteľov a verejné orgány.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu o návrhu smernice, ktorou sa upravuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) z 27. januára 2003. OEEZ predstavuje najrýchlejšie rastúci odpad v EÚ a je nevyhnutné zintenzívniť zber a riadne spracovanie tohto odpadu. Musíme však zabrániť vážnym dôsledkom, ktoré môže nevhodné zneškodňovanie OEEZ priniesť v oblasti životného prostredia a verejného zdravia a v súvislosti so stratou surovín. Preto súčasné navrhované zmeny vítame, keďže ich cieľom je práve dosiahnutie vyššieho podielu separovaného zberu, zníženie strát odpadových zariadení v rámci systému OEEZ a zabránenie nezákonnej preprave, ako aj riadne spracovanie elektrického a elektronického odpadu na vysokej úrovni.

  Britta Reimers (ALDE), písomne. − (DE) Smernicu o nakladaní s odpadom vo všeobecnosti podporujem. Problémom však zostáva téma fotovoltaických modulov. Neexistuje pochopiteľný dôvod, prečo by malo byť z pôsobnosti nariadení vyňaté celé odvetvie. Máme širokú škálu právnych predpisov upravujúcich tok odpadov. Preto nie je jasné, prečo sa vyníma celé odvetvie, ktoré má vyprodukovať veľké množstvo odpadu. Z tohto dôvodu som sa zdržala hlasovania o tejto správe.

  Frédérique Ries (ALDE), písomne. – (FR) Po ôsmich rokoch od schválenia smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení Európsky parlament opäť vyjadruje názor v súvislosti s dôležitou problematikou recyklácie odpadu z technologických zariadení. Napriek nespornému pokroku v spracovaní, zhodnocovaní a zneškodňovaní tohto druhu odpadu (z celkového ročného vyprodukovaného množstva odpadu 5,8 tony na osobu v Európe tento druh odpadu predstavuje v priemere iba 20 kilogramov na osobu) musíme v tomto smere neustále napredovať. Preto ma teší, že sme dnes napoludnie prijali správu pána Florenza, ktorá konsoliduje cieľ Európskej komisie dosiahnuť do roku 2016 v celej Únii podiel zberu 85 % a podiel recyklácie 50 – 70 % v závislosti od druhu odpadu. Možno si napríklad ani neuvedomujeme význam zhodnocovania cenných materiálov, ktoré sú súčasťou mnohých zariadení: jedna tona mobilných telefónov obsahuje približne 280 gramov zlata a 140 gramov platiny a paládia. Z hospodárskeho hľadiska to predstavuje významný prínos k ochrane životného prostredia. V rovnakom duchu som podporila vyňatie solárnych panelov z rozsahu smernice na obdobie piatich rokov. Myslím si, že toto je vynikajúci spôsob podpory čistých technológií.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Dnešné hlasovanie je vítaný krok smerom k sprísneniu pravidiel EÚ o elektrickom odpade, ktoré zabezpečujú najmä účinnejší zber a spracovanie OEEZ. EP hlasoval za zvýšenie podielu zberu a zamedzenie nedostatočného spracovania a nezákonného vývozu OEEZ do tretích krajín. Do roku 2016 by sa malo zbierať minimálne 85 % vzniknutého odpadu a všetok odpad by sa mal riadne spracúvať. To je dôležitý krok vpred. Ďalší významný pokrok predstavuje ustanovenie, ktoré zabezpečuje, aby maloobchodníci nemuseli zbierať odpad s veľmi malým objemom, ako sú žiarovky alebo mobilné telefóny, bez ohľadu na to, či v tom čase predajú nový výrobok rovnakého typu. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetkých maloobchodníkov vrátane predajcov na diaľku (s výnimkou mikropodnikov). Nárast zberu týchto zariadení a zvýšenie informovanosti spotrebiteľov v tejto oblasti by malo obmedziť počet malých zariadení, ktoré končia v netriedenom odpade, v dôsledku čoho sa nezabezpečí ich riadne spracovanie.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Týmto hlasovaním aktualizujeme smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) z roku 2003 a zaoberáme sa témami, ako je jednotné uplatňovanie príslušných ustanovení, zjednodušenie pravidiel a zníženie administratívnych nákladov. Konečný cieľ je, ako už zdôraznil Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, dosiahnuť do roku 2016 zber 85 % a recykláciu 50 % – 70 % OEEZ v závislosti od kategórie.

Zámerom prijatého textu nie je len zhodnocovať cenné suroviny, ale aj zastaviť nezákonnú prepravu elektronického odpadu mimo EÚ, keďže nevhodné spracovanie odpadu spôsobuje zdravotné a ekologické riziká. Teraz je podstatné, aby sme dosiahli dohodu s Radou, ktorá prisľúbila, že po dnešnom hlasovaní prehodnotí svoje stanovisko.

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Elektrické a elektronické zariadenia sú najrýchlejšie rastúcim druhom odpadu. V súčasnosti sa zbiera jedna tretina tohto odpadu. Preto som hlasovala za revíziu tejto smernice, keďže vítam nový cieľ, podľa ktorého sa má do roku 2016 zbierať a spracovávať 85 % tohto odpadu.

  Alexandra Thein (ALDE), písomne. – (DE) Nemecká Slobodná demokratická strana (FDP) v Európskom parlamente smernicu o zneškodňovaní odpadu celkovo podporuje. Problémom však zostáva téma fotovoltaických modulov. Neexistuje pochopiteľný dôvod, prečo by mal byť solárny priemysel vyňatý z pôsobnosti nariadení. Máme širokú škálu právnych predpisov upravujúcich tok odpadov. Z toho dôvodu nie je jasné, prečo sa vyníma celé odvetvie priemyslu, ktoré podľa očakávania vyprodukuje veľké množstvo odpadu, najmä preto, že solárny priemysel bude v blízkej budúcnosti zrejme zodpovedný za veľké množstvo odpadu, keďže prvé solárne články inštalované na mnohých európskych strechách sa musia vymeniť. Solárne články môžu obsahovať toxické látky, ktoré sa dajú opätovne použiť. Preto som sa zdržala hlasovania o tejto správe.