Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o právnom štáte v Rusku.

Chcel by som požiadať pani Győriovú, aby vystúpila v mene podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – Maďarské predsedníctvo Rady zastupuje v tejto rozprave na žiadosť barónky Ashtonovej vysokú predstaviteľku a podpredsedníčku Komisie. Ako možno viete, barónka Ashtonová cestuje tento týždeň po Severnej Afrike a Blízkom východe.

Chcela by som vám poďakovať za to, že ste otvorili otázku situácie ľudských práv a právneho štátu v Rusku. Napriek niektorým veľmi pozitívnym signálom, ktoré pán prezident Medvedev vyslal minulý rok, súčasná situácia ľudských práv v Rusku a najmä v regióne Predkaukazska ešte vždy púta veľkú pozornosť. Násilie, prenasledovanie a zastrašovanie aktivistov, právnikov a nezávislých novinárov nás veľmi znepokojuje.

Počet prípadov, ktoré potvrdzujú toto vyhlásenie, je neprijateľne vysoký. Brutálne útoky na ruských novinárov Olega Kašina a Anatolija Adamčuka a aktivistu v oblasti životného prostredia Konstantina Fetisova patria medzi najnovšie známky nebezpečnosti a zastrašovania, ktorým novinári, aktivisti a obhajcovia ľudských práv v Rusku čelia pri svojej každodennej práci.

Napriek uisteniam na najvyšších úrovniach sú páchatelia zriedka postavení pred súd a odsúdení. Zodpovednosť za násilie a zastrašovanie obhajcov ľudských práv – z veľkého množstva prípadov mi dovoľte spomenúť prípad pani Estemirovovej, pani Politkovskej, pani Barburovovej a pána Markelova – naďalej predstavuje dôležitú skúšku nezávislosti a účinnosti ruského súdnictva. Atmosféra beztrestnosti bude prevládať, kým sa trestné činy nevyriešia.

Niektoré veci sa však vyvíjajú pozitívne. V tomto smere chcem spomenúť najmä rozhodnutie moskovskej mestskej rady povoliť nenásilné a pravidelné demonštrácie, ktoré boli do minulého roka zakázané, napríklad tie, ktoré podporujú článok 31 alebo deň tlačového zhromaždenia. Toto rozhodnutie nás teší. Zároveň sa naďalej dozvedáme o svojvoľných zatýkaniach nenásilných demonštrantov vrátane opozičných lídrov, ku ktorým dochádza práve na týchto povolených demonštráciách, ako aj na ďalších demonštráciách v celej krajine. Tento problém nás vážne znepokojuje.

Sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania a združovania sú nevyhnutnými predpokladmi rozvoja moderných spoločností. Všetky tieto slobody sú zakotvené v Ústave Ruskej federácie. Okrem toho sú medzi záväzkami, ktoré Rusko prevzalo ako člen Organizácie Spojených národov, OBSE a Rady Európy. EÚ naliehavo vyzýva Rusko, aby si svoje záväzky plnilo a aby občanom zaručilo toto právo.

Pán prezident Medvedev požiadal svoju prezidentskú radu pre ľudské práva, aby vyšetrila prípad Chodorkovského, Lebedeva a Magnického. Toto rozhodnutie nás veľmi teší. EÚ sa netají tým, že ju vážne znepokojuje spôsob, akým sa tieto prípady riešili.

Prezident Medvedev často otvorene kritizuje to, čo nazval právnym nihilizmom prevládajúcim v Rusku. EÚ je pripravená podporiť úsilie Ruska prekonať tento problém, ktoré sa začalo reformou ruskej justície. Keďže sme presvedčení, že skutočná modernizácia si vyžaduje vžité rešpektovanie právneho štátu a jeho rovnaké a spravodlivé uplatňovanie, právny štát je pre nás základom nášho partnerstva pre modernizáciu.

V tomto kontexte už boli pripravené konkrétne činnosti – napríklad zriadenie odvolacieho systému v prípadoch, o ktorých sa pojednáva pred civilným a trestným súdom v Rusku – v úzkej spolupráci s administratívou pána prezidenta a Radou Európy. Sme pripravení spolupracovať s Ruskom v tejto veci, ako aj na nových projektoch týkajúcich sa korupcie a haagskych dohovorov.

Situácia v regióne Predkaukazska je mimoriadne znepokojivá a vyžaduje si bezodkladné kroky. Nová stratégia hospodárskeho a sociálneho rozvoja a úsilie podpredsedu vlády pána Chloponina nás tešia, ale treba urobiť omnoho viac, aby sa barbarské teroristické skutky proti civilistom natrvalo vyriešili. Pretrvávajúca imunita a beztrestnosť bezpečnostných síl pôsobiacich v Čečensku podnecujú krivdy a teror a spôsobujú nám veľké starosti.

Vzdávame hold všetkým, ktorí prišli o život a ktorí padli za obeť útokom pre svoje povolanie alebo presvedčenie, ako aj odvážlivcom, ktorí sa nedajú odradiť a naďalej sa občiansky angažujú v tomto neistom prostredí.

V konečnom dôsledku nie je táto správa veľmi pozitívna. Pokiaľ ide o situáciu ľudských práv v Rusku, došlo však aj k pozitívnym známkam. Často ich však neutralizuje spiatočnícky vývoj udalostí a celkovo nestačia na skutočné zlepšenie, ale to nás nesmie odradiť.

Veľká časť judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje dôležitú podporu rozvoja ruského právneho poriadku, čo sa týka rešpektovania ľudských práv. S Ruskom vedieme o ľudských právach vážny dialóg. Rusko to akceptuje a, samozrejme, využíva to ako príležitosť kritizovať to, čo vníma ako nedostatky v EÚ. Budeme v tomto dialógu pokračovať. Iná možnosť neexistuje.

  György Schöpflin, v mene poslaneckého klubu PPE. – Tí, ktorí poznajú Rusko, vedia, že to, čo sa tam považuje za právny systém, nevyhovuje bežným kritériám právneho štátu.

Toto ovplyvňuje vzťahy Ruska so zvyškom sveta, ako aj s jeho vlastnými občanmi. Z toho vyplýva, že keď sa Európska únia zaoberá Ruskom, musí zohľadniť celú škálu mimoprávnych činiteľov, najmä politické zásahy, korupciu a občas aj násilie.

Vzťah medzi Ruskom a Západom je teda neistý, nehovoriac o úplnom nedostatku transparentnosti a zodpovednosti. Pokiaľ ide o ruských občanov, ich život je svojvoľnosťou a násilím ovplyvnený natoľko, že to nemožno zlúčiť so záväzkom Európskej únie dodržiavať všeobecné ľudské práva.

Pokusy zmeniť Rusko zlyhali, takže jedinou možnosťou Európskej únie je žiť s nepríjemným rozhraním medzi jej vlastným právom a ruským bezprávím.

  Adrian Severin, v mene skupiny S&D. – Model rozdelenia moci medzi štátom a príslušníkmi spoločnosti určuje obsah politických rozhodnutí, pričom predvídateľnosť rozhodovacieho procesu a správne uplatňovanie rozhodnutí zaručuje čestnosť, profesionalita a nezávislosť justície.

Európska únia a Rusko môžu spolu obchodovať len vtedy, keď budú ich modely rozdelenia moci, rozhodovacie mechanizmy a justičné systémy zlučiteľné. Dosiahnutie takejto zlučiteľnosti je ukážkou partnerstva a spolupráce, konsenzu, dôvery a budovania schopnosti spolupracovať, nie presadzovania niečoho, poučovania a ukazovania prstom.

Rusko je plnohodnotným členom Rady Európy a signatárom Európskeho dohovoru o ľudských právach. Preto je Rada Európy oprávnená preskúmať fungovanie demokracie a právneho štátu v Rusku. Európska únia by sa preto mala spoľahnúť na Radu Európy, ak chce spoločne s Ruskom docieliť spoločný priestor slobody, demokratickej bezpečnosti a spravodlivosti.

Keďže samotná Európska únia sa navyše chystá pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach, mala by využiť svoje budúce postavenie účastníka tohto dohovoru, aby urýchlila zblíženie a spoluprácu s Ruskom v oblasti demokracie a právneho štátu.

Pred rokmi, keď mal Európsky parlament o trochu viac právomocí než militantná mimovládna organizácia, jeho jediným nástrojom bola rétorika ukazovania prstom a pranierovania. Dnes sme vďaka Lisabonskej zmluve silnou politickou inštitúciou. Kladie to na nás väčšiu zodpovednosť, pragmatizmus a sebakontrolu. Nemali by sme sa nechať uniesť emóciami, ani byť ľahostajní k našim hodnotám. Nemôžeme byť žalobcom i sudcom zároveň. Nemali by sme konať na základe holých obvinení, klebiet alebo rôznych záujmových nátlakových skupín. Naša dôveryhodnosť, ktorú vytvára spravodlivosť a vyzretosť nášho prístupu, a naša nepoddajnosť a otvorenosť sú najlepšou zbraňou, ktorú máme v dialógu s Ruskom v čase, keď nám naši občania nariadili vytvoriť strategické partnerstvo s Ruskom, nie znova začať studenú vojnu.

  Kristiina Ojuland, v mene skupiny ALDE. – Rusko považujeme za dôležitého partnera Európskej únie. Preto očakávame, že Rusko bude rešpektovať svoje medzinárodné povinnosti a presadí ústavné práva svojich vlastných občanov.

Porušovanie ľudských práv, občianskych slobôd a zásad právneho štátu je v Rusku naozaj bežnou praxou. Nezákonnosť a rozšírená korupcia viedli k tomu, že len v minulom roku emigrovalo z Ruska 300 000 občanov. Ťažko predpokladať, aké budú zahraničné aj domáce investície do podnikania v takej atmosfére.

Ruské úrady evidentne presadzujú neústavné právo a neústavný poriadok. Jedným z najodpornejších príkladov takejto praxe je situácia v regióne Predkaukazska. Ruská ústava stanovuje základ pre pluralitný systém, ale v skutočnosti je ruský systém jednostranný a parlament je na vedľajšej koľaji.

Chcela by som sa opýtať predstaviteľky Rady, aké trestné opatrenia a sankcie sa uplatnia voči ruským úradníkom, ktorí sú priamo zodpovední za porušovanie ľudských práv a zvrhlosť právneho štátu.

Európska únia musí uplatňovať svoju politiku voči tretím krajinám dôsledne. Ak by sme ignorovali niektoré vážne protiprávne skutky v niektorých krajinách, a iné krajiny by sme pritom sankcionovali za rovnaké skutky, zdiskreditovali by sme tým Európsku úniu. Kým v Rusku nedôjde ku konkrétnemu zlepšeniu, nemôžeme s ním naďalej udržiavať normálne vzťahy. Musíme sa pozrieť pravde do očí.

  Werner Schulz, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Napriek svojej vynikajúcej ústave Ruská federácia ešte stále nie je právnym štátom, lebo medzi ústavným právom a ústavnou realitou je obrovská priepasť. Rusko, žiaľ, nespĺňa základné požiadavky fungovania právneho štátu, ktorými sú nezávislá justícia a sloboda tlače. Ako povedal jeden sarkastický komentátor, najlepší ruský súd je v Štrasburgu. Faktom je, že asi jedna tretina prípadov, ktoré rieši Európsky súd pre ľudské práva, pochádza z Ruska. Ruskí občania vôbec nedôverujú ruským súdom, ktoré len zriedka šíria spravodlivosť. Tomu nasvedčuje aj pokles počtu odvolaní.

Rusko vedú dvaja právnici prezident Medvedev a premiér Putin, ktorí opakovane vyjadrujú zámer bojovať s právnym nihilizmom. Ukazuje sa však, že ich slová, po ktorých obyčajne nasledujú úplne opačné činy, sú iba právnym cynizmom. Ani jeden súd v Rusku sa neodváži vydať rozsudok, kým sa neporadí s vyššími orgánmi. Táto telefonická justícia vytvorila sudcov, ktorí už nie sú nezávislí a ktorých viac zaujíma ich vlastná bezpečnosť a kariérny postup než spravodlivosť. Chodorkovského prípad je toho jasným dôkazom. Jedna zamestnankyňa justície nedávno povedala, že rozsudok bol sudcovi Danilkinovi nadiktovaný zhora. Opätovné odsúdenie Chodorkovského a Lebedeva nasvedčuje tomu, že právny štát v Rusku zostal v ére gulagov. Ako v sovietskych časoch, rozsudok vopred vydali politické špičky.

Kontrolovaná demokracia ide ruka v ruke s kontrolovanou spravodlivosťou. Hoci je ruská justícia stelesnením represívneho štátu, vôbec nefunguje, keď ide o riešenie a stíhanie politicky motivovaných trestných činov a vydávanie súvisiacich rozsudkov. Útoky na novinárov a ich vraždenie vytvorili atmosféru strachu a útlaku.

Podmienky v ruských väzniciach sú taktiež hrozné. Jedným z príkladov, ktoré tomu nasvedčujú, je prípad Sergeja Magnického, právnika, ktorý odhalil prípad korupcie, a preto bol svojvoľne uväznený bez obvinenia. Zomrel otrasnou smrťou vo väzení pre nedostatočnú lekársku starostlivosť.

Dohoda medzi EÚ a Ruskom o modernizácii bude úspešná len vtedy, ak sa bude zakladať na dohode o modernizácii medzi ruskou vládou a samotnými obyvateľmi Ruska. To znamená, že treba zabezpečiť, aby sa konečne dodržiavali práva, ktoré občanom zaručuje ústava, a záväzky, ktoré Rusko prevzalo v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy.

Rusko musí prejsť z kontrolovanej demokracie na rozvojovú demokraciu. Medzi nevyhnutné predpoklady tohto prechodu patria slobodné a spravodlivé voľby do Dumy a funkcie prezidenta, jednoduchší proces registrácie politických strán, ktorý bude spĺňať európske normy, a čestná volebná kampaň, ktorá dá všetkým kandidátom rovnaké príležitosti a prístup k verejným médiám.

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. Rusko je dôležitým partnerom EÚ v mnohých ohľadoch, ale nemôžeme predstierať, že je pravou demokraciou a právnym štátom. Nevyriešené vraždy novinárov a obhajcov ľudských práv s vykonštruovanými, politicky motivovanými súdnymi procesmi s povoľnými sudcami hovoria podľa mňa za všetko. Prečo sa Rusko toleruje ako člen Rady Európy? To je veľmi dobrá otázka.

Kremeľ si nepochybne cení túto medzinárodnú legitimizáciu vlády opísanej v diplomatických kábelogramoch, ktoré nedávno unikli prostredníctvom internetovej stránky WikiLeaks, ako prakticky mafiánsky štát.

Naopak, Rada Európy sa diskredituje svojou ustavičnou povoľnosťou voči ruskej diktátorskej vláde. Európsky súd pre ľudské práva má rozpracovaných 27 000 prípadov len z Ruska, ale ruský sudca na súde napriek tomu nariadi britskej vláde, aby udelila britským väzňom právo voliť. Toto nielen odkrýva absurdnosť členstva Ruska v Rade Európy, ale tiež to vysvetľuje, prečo je Rada Európy podľa mňa čoraz viac ignorovaná v medzinárodnom meradle. Smutné je, že v tomto dôsledku si veľa Britov vrátane politikov myslí, že je čas, aby Spojené kráľovstvo prehodnotilo svoje členstvo v tejto organizácii a jej veľmi dobiedzavom súde.

  Bruno Gollnisch (NI). – (FR) Tento Parlament si myslí, že môže poučovať Rusko o ľudských právach. Bolo by lepšie, keby si najprv pozametal pred vlastným prahom, čiže v Európskej únii. Napríklad pán Tannock spomenul pána Juliana Assangea, disidentského publicistu a zakladateľa internetovej stránky WikiLeaks, ktorého konanie však napriek tomu nemôžem podporiť. Celé týždne ho zadržiavali v Spojenom kráľovstve z dôvodu úplne šokujúcej a smiešnej švédskej žiadosti o jeho vydanie a je jasné, že by to mohol byť krok k jeho odovzdaniu do USA.

Samozrejme, pána Assangea obvinili dve mladé ženy zo znásilnenia, pričom jedna z nich podala na neho trestné oznámenie za to, že počas pohlavného styku, ku ktorému došlo so súhlasom obidvoch strán, sa roztrhol kondóm. Druhá žena ho obvinila z toho, že po pohlavnom styku, ku ktorému došlo so súhlasom obidvoch strán, ju prekvapil v spánku. Koho chcú oklamať? Je jasné, že ak tieto dve mladé ženy nechceli byť „znásilnené“ pánom Assangeom, nemali mu vliezť nahé do postele. Neboli pohoršené, ale poctené. Tento príklad dokazuje mieru, do akej extrémna sloboda...

(Predseda prerušil rečníka, ale rečník pokračoval, hoci mikrofón bol vypnutý.)

  Predseda. – Vážený kolega, toto je rozprava o Rusku. Bodom programu je situácia v Rusku. Prepáčte, ale uprostred rozpravy nemôžeme zmeniť tému.

  Ria Oomen-Ruijten (PPE). – (NL) Dnes vedieme túto rozpravu, lebo samotní ruskí lídri a najmä pán prezident Medvedev často zdôrazňujú význam právneho štátu, ktorý by Rusko zmodernizoval.

Zároveň však nachádzame veľa konkrétnych príkladov vecí, ktoré tejto modernizácii bránia, napríklad keď sa pozriem na korupciu, ktorá je údajne ustavične na vzostupe napriek tomu, že boli zavedené dobré, nové právne predpisy o korupcii, alebo keď sa pozriem na prípad spoločnosti Jukos alebo opakované zatýkanie členov opozície a aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí dostali našu Sacharovovu cenu.

Modernizácia, ktorá sa v Rusku vyhlasuje, sa však ešte nestala skutočnosťou. Keďže by sme mali spolupracovať s Ruskom na partnerstve pre modernizáciu a rokovať o dohode medzi EÚ a Ruskom, pripadá mi neuveriteľné, že modernizácii právneho štátu sa v správe o pokroku partnerstva pre modernizáciu venuje len päť viet. Okrem toho si myslím, že doma musíme rozvíjať väčšiu odbornosť.

Čo chcem urobiť a čo aj spoločne urobíme v správe, ktorú Parlament pripravuje o Rusku, je vyzvať na podporu právneho štátu.

  Knut Fleckenstein (S&D). – (DE) Je mi ľúto, že táto rozprava bola zaradená na program tak narýchlo, že vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku tu nemôže byť. Barónka Ashtonová pracovala v posledných mesiacoch s Radou na zlepšení vnútornej koordinácie EÚ, čo sa týka spolupráce s našimi strategickými partnermi vrátane Ruska. Vzhľadom na úsilie, ktoré vyvíja s cieľom dosiahnuť koordinované stanovisko, si myslím, že by sa mala zúčastniť tejto diskusie.

Ani jeden zo strategických partnerov EÚ nám nie je taký blízky ako Rusko, či už z geografického hľadiska, alebo vo vzťahu k našej histórii. Preto nás vnútorný politický vývoj Ruska veľmi zaujíma. Teraz by som chcel spomenúť pracovný program, ktorý pripravili spoločne koordinátori partnerstva pre modernizáciu v Rusku aj v EÚ. Tento spoločný pracovný program modernizácie obsahuje dôležité opatrenia, ktoré aktívne podporia rozvoj právneho štátu v Rusku. Je to správny spôsob, ako zabezpečiť, aby naše partnerstvo prinášalo skutočné výhody, a to najmä pre občanov. Iniciatíva modernizácie Ruska, ktorú začal ruský prezident, dáva medzinárodným partnerom tejto krajiny príležitosť začať s Ruskom plodnú spoluprácu. Túto príležitosť musíme využiť.

Ako povedali kolegovia poslanci, ak má byť proces modernizácie udržateľný, nesmie sa zakladať len na technologickom rozvoji. Moderné ruské hospodárstvo sa musí zakladať na spoľahlivých zásadách právneho štátu. Len keď sa občania a podnikatelia budú môcť spoľahnúť na právny štát, budú mať odvahu inovovať a investovať. Podajme Rusku pomocnú ruku, o ktorú nás žiada, a pomôžme mu zmodernizovať sa.

  Jacek Protasiewicz (PPE). – (PL) Ako veľa kolegov poslancov, ktorí už vystúpili, aj ja súhlasím so samozrejmým vyhlásením, že Rusko je strategickým partnerom Európskej únie z hľadiska geopolitiky, medzinárodnej bezpečnosti a hospodárstva. Taktiež nie div, že nás tak zaujíma situácia u nášho najvýznamnejšieho suseda. Teraz sa ukazuje, že v tejto krajine dochádza k veľmi znepokojujúcim tendenciám. Chcel by som citovať z jedného sociálneho výskumu, ktorý sa nedávno uskutočnil a podľa ktorého len 3 % Rusov veria, že môžu ovplyvniť politický život vo svojej krajine, 61 % si myslí, že nemôžu účinne obhajovať svoje práva, a 82 % si myslí, že štátni predstavitelia nedodržiavajú zákony, ktoré v Rusku platia. Je to poľutovaniahodný stav v krajine, ktorej rozvoj má pre nás taký veľký význam, ale vzťahy medzi Európou a Ruskom by za žiadnych okolností nemali končiť pri rozvoji vo výlučne hospodárskom zmysle a pri hospodárskej modernizácii. Ľudské práva a právny štát sú taktiež dôležitými aspektmi, na ktoré by sme sa mali sústrediť, ako je to pri našich susedoch, napríklad pri Bielorusku.

  Michael Gahler (PPE). – (DE) Domnievam sa, že je dôležité, aby sme spolu s našou širokou spoluprácou v oblasti obchodu a stojac pred celosvetovými problémami, ako už bolo povedané, nechali tému právneho štátu na programe všetkých našich rokovaní s Ruskom.

V posledných týždňoch sme veľakrát diskutovali o stabilite v oblasti Stredozemia a definovali sme, čo do koncepcie stability nepatrí, konkrétne diktátorské štruktúry. To zároveň znamená, že v prípade Ruska sa stabilita nemôže zakladať na politickom vplyve na súdy alebo prenasledovaní novinárov a ľudí, ktorí bojujú za ľudské práva. Preto je z môjho pohľadu vždy správny čas na diskusiu o tejto otázke.

Dúfam, že v priebehu praktických vzťahov, do ktorých v blízkej budúcnosti vstúpime, Rusku vysvetlíme, že ak nezriadi právny štát, riskuje vlastnú budúcnosť.

PREDSEDÁ: DIANA WALLIS
podpredsedníčka

  Tunne Kelam (PPE). – V Rusku bolo postupne zavraždených niekoľko desiatok nezávislých novinárov a občianskych aktivistov – napríklad Politkovská, Estemirovová a Magnický –, ale ani jeden z týchto trestných činov nebol objasnený a ani jeden vrah nebol postavený pred súd. Kremeľ možno pre jeho neochotu nastoliť spravodlivosť a transparentnosť považovať za spoluvinníka týchto trestných činov.

Mladá asistentka sudcu Natalia Vasiľjeva včera odhalila sieť lží omotanú okolo Chodorkovského súdneho procesu, keď vyhlásila, že k rozsudku nedospeli sudcovia, ale že im bol nadiktovaný zhora.

Zákaz udeľovania víz úradníkom zodpovedným za Magnického a ďalšie prípady je jedným konkrétnym opatrením, ako ukázať, že EÚ to myslí so zlepšením právneho štátu a transparentnosti v Rusku vážne. To, že ruské úrady sú také podráždené už len zo samotnej myšlienky zákazu udeľovania víz, dokazuje, aký obrovský pozitívny potenciál EÚ skutočne má, pokiaľ ide o zmenu situácie.

  Graham Watson (ALDE). – Veľa z nás v tomto Parlamente vníma Rusko ako súčasť veľkej rodiny európskych národov a mnohí z nás dúfali, že po páde Berlínskeho múru sa Rusko priblíži k Európskej únii. Žiaľ, to sa nestalo. Súčasná ruská vláda si vybrala svoju cestu, cestu spôsobujúcu veľkú bolesť tým z nás, ktorí Rusom želajú slobodu a demokraciu a právny štát.

Pán komisár, ktorý je tu dnes prítomný, má viac skúseností s rokovaním s Ruskom než väčšina z nás a nepochybne tam nadobudne vlastné skúsenosti, ale dúfam, že Komisia bude naliehať na vysokú predstaviteľku, aby prijala novú politiku voči každej krajine, ak jej predstavitelia ustavične opovrhujú hodnotami, ktoré my vyznávame. Hovorme a obchodujme s nimi, ak treba. Snažme sa diskutovať s nimi o ľudských právach, ako by sme mali, ale nedovoľme ich lídrom, aby prepierali svoje špinavé peniaze cez bankové systémy Európy, vzdelávali svoje deti v našich školách alebo univerzitách a dovolenkovali v našich rekreačných oblastiach. Ak to budeme uplatňovať rovnako na všetkých diktátorských vodcov na celom svete, začneme sa približovať k tomu, čo by sa dalo nazvať etickou zahraničnou politikou.

  Heidi Hautala (Verts/ALE). – Pripájam sa ku kolegom, ktorí hovoria, že potrebujeme pohotové opatrenia na vyriešenie diktátorských režimov porušujúcich ľudské práva.

Chcela by som sa opýtať zástupcov Rady a Komisie, ktorí sú tu prítomní, či sú pripravení prijať opatrenia proti tým, ktorí porušujú ľudské práva, a to spôsobom naznačeným v uznesení Parlamentu zo 16. decembra 2010, ktorým Parlament vyzval na zmrazenie aktív a zákaz udeľovania víz 60 úradníkom zapojených do prípadu pána Magnického, ktorý, žiaľ, zomrel vo väzení v Rusku.

Našiel by sa jeden či dvaja odvážni zahraniční ministri – alebo, samozrejme, zástupcovia pani Ashtonovej –, ktorí by prevzali túto iniciatívu, a ak by sa ukázalo, že sudca Viktor Danilkin skutočne napísal rozsudok o Chodorkovskom a Lebedevovi na základe priamych inštrukcií z moskovského mestského súdu, bol by tento sudca na ich zozname?

  Jaroslav Paška (EFD). - (SK) Rusko je jedným z najvýznamnejších a najbližších partnerov Európskej únie. Je to krajina, kde demokracia nemá veľmi dlhú tradíciu, a dá sa povedať, že Rusko si na demokratickú správu stále iba zvyká. Musíme si tiež uvedomiť, že je to krajina, ktorá stále zápasí s pretrvávajúcim islamským terorizmom, a preto postavenie silových bezpečnostných zložiek je v spoločnosti významnejšie ako u nás. Z tohto pohľadu aj občasné odchýlky od našich zaužívaných štandardov demokratického fungovania štátu treba posudzovať aj principiálne a citlivo. Je dobré s ruskými priateľmi korektne hovoriť o všetkých veciach, ktoré nás pri spravovaní krajiny ruskými úradmi trápia. Tento dialóg však musí byť vecný, partnerský, motivovaný úsilím o zlepšenie fungovania demokratického systému v Rusku a nie poučovaním akéhosi samozvaného dozorcu nad demokraciou vo svete. Hovorme s Ruskom ako s priateľom, korektne, otvorene a slušne. Mali by sme mať totiž spoločný záujem na pokoji, mieri a prosperite Európy.

  Indrek Tarand (Verts/ALE). – Pán Werner Schulz podľa mňa pripravil uznesenie, ktoré je veľmi dobre podložené argumentmi a dochádza k správnym záverom. Nie som si však istý, či som pochopil, čo chcel povedať pán Fleckenstein. Ak mi rokovací poriadok viac neumožňuje klásť otázky, aj tak by som sa ho chcel opýtať na toto. Naznačoval, že by sme nemali podporiť toto uznesenie, alebo sa vyjadril v opačnom zmysle, konkrétne o úprimnej podpore socialistov za jeho okamžité prijatie?

  Knut Fleckenstein (S&D). – Prepáčte, nepočúval som.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Indrek Tarand (Verts/ALE). – Nebol som si istý, či pán Fleckenstein naznačoval, aby sme podporili toto uznesenie pána Wernera Schulza a ďalších, alebo nás vyzýval, aby sme ho na tomto zasadnutí neprijali.

  Knut Fleckenstein (S&D). – Áno, budem hlasovať za toto uznesenie.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – V prvom rade chcem poďakovať všetkým poslancom za vecné otázky, ktoré počas tejto rozpravy položili.

Mám takmer tie isté obavy, ktoré tu mnohí z vás vyjadrili. Domnievam sa, že Európska únia ako celok bude naďalej vyjadrovať tieto obavy pri diskusiách s našimi ruskými partnermi na všetkých úrovniach. Nemali by sme sa báť hovoriť priamo, keď máme skutočné a konkrétne otázky, ktoré chceme predniesť. Ak máme konať ako strategickí partneri – a domnievam sa, že sme strategickí partneri Ruska –, musíme byť pripravení zvládnuť aj ťažké otázky.

Počas tejto diskusie ma potešili dve konkrétne veci. Prvou je, že nikto nespochybnil fakt, že Rusko je dôležitým strategickým partnerom Európskej únie. Po druhé, v tejto miestnosti došlo k všeobecnému konsenzu, že modernizácia a nastolenie plnohodnotnej demokracie a právneho štátu sa v Rusku ešte nedokončili a že sú tam veľké problémy s presadzovaním demokracie.

Vysokú predstaviteľku určite upozorním na všetky tieto prednesené otázky, aby sme použili rôzne prostriedky, ktoré máme k dispozícii. Som si istá, že nadchádzajúca návšteva ruskej vlády v Bruseli, ktorá bude 24. februára, nám dá skvelú príležitosť zopakovať naše obavy.

Rusko je ustavične na programe Rady pre zahraničné veci. Možno viete, že od minulého roka sa Európska rada pravidelne na svojich zasadnutiach venuje aj diskusiám s našimi strategickými partnermi o problémoch. Prvé také zasadnutie – a zatiaľ posledné – bolo v septembri 2010 a myslím si, že pán Van Rompuy zorganizuje ďalšie v priebehu tohto roka.

Teraz odpoviem na niektoré konkrétne otázky, ktoré mi poslanci položili. Po prvé, čo sa týka otázky pani Hautalovej o ľudských právach, chcem zdôrazniť, že vysoká predstaviteľka berie uznesenie Parlamentu z decembra 2010 veľmi vážne. Okolnosti úmrtí Sergeja Magnického a Very Trifonovovej v predsúdnej väzbe treba riadne vyšetriť a Rada pre zahraničné veci tomu, samozrejme, bude venovať osobitnú pozornosť. Naďalej vyjadrujeme tieto a ďalšie obavy na všetkých úrovniach, nielen na konzultáciách o ľudských právach, ktoré sa konajú dvakrát do roka, ale aj na úrovni samitov, a pritom naliehame na Rusko, aby dodržiavalo medzinárodné záväzky. Akékoľvek rozhodnutie o reštriktívnych opatreniach musí prijať Rada. Také nástroje by sa mali uplatňovať rozumne na základe jasných dôkazov. V prvom rade neustále vyzývame Rusko, aby zabezpečilo riadne vyšetrovanie.

Pani Oomenovej-Ruijtenovej chcem povedať, že ľudské práva sú ústredným bodom rokovaní o novej dohode a budeme sa nimi zaoberať v mnohých ohľadoch. Môžeme vás uistiť, že záväzky EÚ a Ruska dodržiavať ľudské práva vrátane práv osôb prislúchajúcich k menšinám budú v tejto dohode výrazne figurovať a, samozrejme, predstavovať základný prvok budúcej dohody.

Na záver by som chcela stručne zhrnúť niektoré z mojich predchádzajúcich poznámok. Právny štát a nezávislosť justície musia zostať neoddeliteľnou súčasťou úsilia o modernizáciu, ktorá v Ruskej federácii v súčasnosti prebieha. Európska únia musí byť pripravená podporiť Rusko v jeho úsilí. Sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania je základným kameňom všetkých západných demokracií. Rusko by malo dodržiavať právne záväzky, ktoré prevzalo ako člen Rady Európy, Organizácie Spojených národov a OBSE.

Región Predkaukazska nás naďalej veľmi znepokojuje. Musíme podporiť Rusko, aby hľadalo udržateľné riešenie tohto zakoreneného problému v tomto regióne. Nesmieme zabúdať na jednu dôležitú vec, a tou je, že napriek mnohým obavám, ktoré máme, a množstvu problémov, ktorým Rusko v súčasnosti čelí, v mnohých veciach došlo aj k pozitívnemu vývoju. Naďalej musíme brať pána prezidenta Medvedeva za slovo a zapájať sa do vážneho dialógu s Ruskom o ľudských právach. Takže ak sa niečo stane, musíme byť ostražití a veľmi pozorne sledovať, čo sa v Rusku deje.

Veľmi pekne vám ďakujem za hodnotné pripomienky. Vysoká predstaviteľka bude o vašich názoroch náležite informovaná.

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra napoludnie vo štvrtok 17. februára 2011.

(Rokovanie bolo prerušené o 11:45 hod. a pokračovalo o 12:00 hod.)

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) V medzinárodnej tlači sa obšírne rozoberá prípad Michaila Chodorkovského a podľa všetkého sa zdá, že tento prípad bol v skutočnosti zneužitý na politické účely. Najnovšie vyhlásenia tlačovej tajomníčky sudcu Danilkina jasne dokazujú, že ruskej justícii chýba nezávislosť. Na druhej strane treba zdôrazniť, že tento prípad nie je ojedinelý. Práve naopak, mimovládne organizácie pôsobiace v Rusku pravidelne hlásia, že normy spravodlivého súdneho procesu sa v tejto krajine nedodržiavajú. Navyše v septembri 2010 požiadalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy úrady v Moskve, aby prijali reformy s cieľom zaručiť nezávislosť justície a aby skoncovali s prenasledovaním právnikov. Napokon musíme poukázať na kritickú situáciu v regióne Predkaukazska, kde vládne atmosféra beztrestnosti a, čo je horšie, obete sa boja brániť, aby sa nevystavili ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Ak chcú ruské úrady svoju dôveryhodnosť ukázať vyhlasovaním zámeru dodržiavať zásady právneho štátu, jednoznačne sa musia usilovať viac než doteraz.

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Vláda prezidenta Medvedeva a premiéra Putina nie je zlučiteľná s právnym štátom. Putin a Medvedev už viac ako 10 rokov tolerujú a možno aj chránia desivý rad zneužití a trestných činov vrátane vykonštruovaných súdnych procesov, kontroly tlače a politických vrážd.

Strašné dôkazy bezprávia v Rusku nie sú otázkou osobnej zločinnosti. Skutočným problémom je bezprávie podporované štátom. Samozrejme, ani ruská justícia, ani ruský štát sa nikdy nezaoberali trestnými činmi namierenými proti novinárom, obhajcom ľudských práv a ľuďom upozorňujúcim na podvody v armáde alebo justícii. Bezprávie v Rusku sa už pridlho považuje za náhodu alebo problém, na ktorý nemá štát žiaden vplyv.

Politika EÚ by mala ruské úrady brať na zodpovednosť za ich tajné dohody so zločineckými živlami. Podľa posledných udalostí sa zdá, že druhý proces s Chodorkovským sa konal na príkaz dôležitých osôb z politického života. Mimosúdne záznamy ruského štátu sú už tradíciou. Politika EÚ by mala podrobne preskúmať túto odsúdeniahodnú prax.

Bežná, mierna rétorika EÚ je neprimeraná. Mala by ju nahradiť rezolútna politika vrátane presvedčivých varovaní, že budúca spolupráca s Ruskom si vyžaduje okamžité zlepšenie vynútiteľnosti práva v Rusku.

  Krzysztof Lisek (PPE), písomne. – (PL) Pán Medvedev sľúbil Rusom na začiatku svojho volebného obdobia „diktatúru práva“ a úplnú demokraciu. Myslím si, že ruský prezident si uvedomuje, že jeho krajina sa snaží vybudovať demokratický štát podľa zásad právneho štátu a vytvoriť moderné hospodárstvo, ktoré dokáže čeliť celosvetovým problémom. Posledné udalosti v Rusku, najmä početné útoky na novinárov a predstaviteľov nezávislých mimovládnych organizácií, ako aj rozsudok, ktorý bol vydaný v Chodorkovského prípade, znamenajú, že je dôvod pýtať sa, či je za vznešenými požiadavkami vôbec nejaké skutočné chápanie ľudských práv a základných slobôd. Dodržiavanie medzinárodných povinností Ruska sa tiež môže považovať za sporné v mnohých ohľadoch. Nevyriešené konflikty v regiónoch ako Náhorný Karabach, Podnestersko a Abcházsko a Južné Osetsko by sa mali čím skôr skončiť, a to v súlade s medzinárodným právom a záväzkami, ktoré Rusko prevzalo. Rusko by malo bezpodmienečne splniť všetky ustanovenia dohody medzi Ruskom, Európskou úniou a Gruzínskom z roku 2008. Najmä zástupcovia monitorovacej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM Gruzínsko) musia zaručiť neobmedzený prístup ku gruzínskym regiónom Abcházsku a Južnému Osetsku s cieľom zaručiť mier a stabilitu v týchto regiónoch.

  Indrek Tarand (Verts/ALE), písomne. – Zdá sa, že široká verejnosť chápe problém nezávislých súdov a imitovania demokracie, slobody prejavu a právneho štátu. EÚ by napokon mala vedieť, ako taký problém rozoznať. Zároveň však vyzerá zvláštne, že niektoré členské štáty nechcú prihliadať na vzájomné dohovory a dokonca dohody, napríklad na spoločnú pozíciu EÚ 2008/944/SZBP. Ceterum censeo – Francúzsko sa rozhodlo predať Rusku vojnovú loď triedy Mistral; sme presvedčení, že svoj krok úprimne oľutuje.

PREDSEDÁ: ROBERTA ANGELILLI
podpredsedníčka