Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je hodina otázok (B7-0009/2011).

Nasledujúce otázky sú určené Komisii.

Otázka č. 18, ktorú predkladá Gilles Pargneaux (H-000028/11)

Vec: Zákaz predaja lieku Médiator

Môže Komisia uviesť dôvody, pre ktoré sa od roku 1998 neprijalo rozhodnutie o zákaze predaja liekov obsahujúcich benfluorex? Nemali zákazy španielskych a talianskych orgánov opäť zalarmovať Komisiu? Skrátka, prečo Komisia čakala tak dlho, teda do júna 2010, kým prijala pevné rozhodnutie o predaji tejto molekuly?

Môže Komisia spresniť, či plánuje požiadať Európsku agentúru pre lieky, aby vypracovala skutočné retrospektívne štúdie o používaní tohto lieku za posledných dvadsať rokov?

  John Dalli, člen Komisie. – Dovoľte, aby som sa postupne vyjadril ku každej z týchto štyroch otázok.

Prvá otázka bola: Môže Komisia uviesť dôvody, pre ktoré sa od roku 1998 neprijalo rozhodnutie o zákaze predaja liekov obsahujúcich benfluorex? Odpoveď znie: O látke benfluorex sa v roku 1998 diskutovalo vo Výbore pre hromadne vyrábané lieky, v súčasnosti nazývanom Výbor pre lieky humánnej medicíny, ktorý je orgánom Európskej agentúry pre lieky, a následne v pracovnej skupine pre farmakovigilanciu.

Výbor posúdil, že z dôvodu rozdielnych účinkov by benfluorex nemal byť zahrnutý do prebiehajúceho postupu hodnotenia na európskej úrovni, týkajúceho sa určitých látok, ktoré vyvolávajú nechutenstvo. Bolo však odsúhlasené, že pracovná skupina pre farmakovigilanciu, ktorá je súčasťou Výboru, preskúma, či táto zložka niekedy predstavovala problém z hľadiska bezpečnosti. V marci 1999 pracovná skupina pre farmakovigilanciu dospela k záveru, že neexistujú žiadne veľké obavy v súvislosti s pomerom úžitku a rizika liekov, ktoré obsahujú benfluorex. Ďalšie diskusie v pracovnej skupine neviedli k zmene tohto záveru.

Druhá otázka bola: Nemali zákazy španielskych a talianskych orgánov opäť zalarmovať Komisiu? Odpoveď znie: Taliansko a Španielsko nezrušili povolenie na uvedenie benfluorexu na trh. V skutočnosti sa až v roku 2009 prvýkrát stalo, že členský štát naozaj prijal opatrenia na zrušenie povolenia na uvedenie lieku Médiator na trh na vnútroštátnej úrovni, keď Francúzsko pozastavilo svoje povolenie na uvedenie na trh na vnútroštátnej úrovni.

V Španielsku stiahol v roku 2003 povolenie na uvedenie na trh samotný držiteľ povolenia farmaceutická spoločnosť Servier. Podobne samotná spoločnosť Servier nepožiadala o obnovenie povolenia na uvedenie na trh v roku 2003 v Taliansku.

Výrobok bol naďalej povolený vo Francúzsku, Portugalsku, Luxembursku a Grécku. O benfluorexe sa diskutovalo v rámci pracovnej skupiny pre farmakovigilanciu, ktorá vystupovala v úlohe fóra určeného pre členské štáty, aby si medzi sebou vymieňali farmakovigilančné údaje.

Chcel by som objasniť, že hlavnú zodpovednosť za monitorovanie farmakovigilančných údajov a za následné rozhodovanie o vnútroštátnych povoleniach týkajúcich sa liekov majú členské štáty. Zásah Komisie je v týchto prípadoch výnimočný a obmedzuje sa na konkrétne situácie špecifikované v právnych predpisoch.

Komisia môže začať celoeurópske hodnotenie, ktoré vykoná Európska agentúra pre lieky, v dvoch prípadoch: po prvé, keď členské štáty prijmú rozdielne rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa povolenia na uvedenie na trh, a po druhé, predtým, ako sa dosiahne akékoľvek rozhodnutie o udelení, pozastavení alebo zrušení povolenia na uvedenie na trh alebo zmene podmienok, ktoré sa javí ako nevyhnutné, konkrétne pri zohľadňovaní farmakovigilančných informácií v prípadoch, keď usúdi, že ide o záujmy Spoločenstva.

V tomto prípade sa nerobili žiadne opatrenia na úrovni EÚ so zreteľom na závery pracovnej skupiny pre farmakovigilanciu a skutočnosť, že na základe diskusií v pracovnej skupine neprijali členské štáty v tom čase žiadne rozdielne rozhodnutia.

Tretia otázka bola: Prečo Komisia čakala tak dlho, teda do júna 2010, kým prijala pevné rozhodnutie o predaji tejto molekuly? Odpoveď znie, že až v roku 2009 členský štát, konkrétne Francúzsko, pozastavil povolenie na uvedenie lieku Médiator na trh. Podľa nových ustanovení platných od roku 2004 to automaticky vyústilo do prieskumu pomeru úžitku a rizika výrobku, čo viedlo k prijatiu rozhodnutia Komisie, v ktorom žiada, aby všetky členské štáty zrušili všetky vnútroštátne povolenia na lieky obsahujúce benfluorex.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že nové právne predpisy o farmakovigilancii, prijaté 15. decembra 2010, zaviedli doplňujúce ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby Európska agentúra pre lieky vykonávala detekciu signálov bezpečnostných problémov týkajúcich sa výrobkov povolených na vnútroštátnej úrovni, a vytvorili nové postupy na úrovni EÚ na hodnotenie bezpečnostných signálov pri takýchto výrobkoch, čo vedie k harmonizácii opatrení členských štátov.

Štvrtá a posledná otázka bola, či Komisia plánuje požiadať Európsku agentúru pre lieky, aby vypracovala skutočné retrospektívne štúdie o používaní tohto lieku za posledných 20 rokov. Odpoveď znie, že do dnešného dňa Komisia nepožiadala Európsku agentúru pre lieky, aby vypracovala skutočné retrospektívne štúdie o používaní tohto lieku za posledných 20 rokov. Číselné údaje a dokumentácia uvedená vo francúzskej správe jasne naznačujú, že tento liek sa používal zďaleka v najväčšej miere vo Francúzsku.

  Predsedajúca. – Chcela by som len objasniť, ako bude dnes popoludní prebiehať časť s doplňujúcimi otázkami. Prijmem všetky doplňujúce otázky naraz. Pamätajte, že na doplňujúce otázky máte 30 sekúnd. Potom požiadam Komisiu, aby odpovedala na všetky doplňujúce otázky en masse.

  Gilles Pargneaux (S&D). – (FR) Chcel by som vyzdvihnúť ešte jeden bod so zreteľom na vyhlásenia a odpovede pána komisára Dalliho, ktorému by som sa chcel poďakovať za poskytnuté vysvetlenia. Ako ste zdôraznili, pán komisár, v rokoch 2003 a 2005 spoločnosť Servier požiadala o stiahnutie výrobku z trhu v týchto dvoch krajinách. Uviedli ste tiež, že v rokoch 1998 a 1999 sa pracovná skupina rozhodla, že nepovolí ani nenavrhne stiahnutie tohto výrobku. Vieme však, že tento liek bol stiahnutý v Spojených štátoch v roku 1997.

Takže je úplne jasné – a tu je jadro veci –, že na trhu s veľkosťou Európskej únie, ktorý zahŕňa 500 miliónov európskych občanov, potrebujeme viac ostražitosti. Potrebujeme najmä doplňujúce výstrahy, ktoré vyvolajú celoeurópske opatrenia, s jasným vymedzením právomocí Európskej komisie a Európskej agentúry pre lieky. Takto budeme schopní zabrániť opakovaniu situácií, ktoré nastali v niektorých členských štátoch, ako bol napríklad uvedený prípad Francúzska.

  Marc Tarabella (S&D). – (FR) Dovoľte, aby sme túto rozpravu rozšírili, pretože výrobok Médiator je jednoducho len viditeľnou špičkou ľadovca a vyvoláva rad ďalších otázok.

Ako je napríklad možné, že liek, ktorý je považovaný za potenciálne škodlivý, dokonca smrteľný, a bol stiahnutý z trhu v niektorých členských štátoch, je naďalej voľne dostupný v rámci Európskej únie?

Nemali by sme sa vážne zamyslieť nad funkciou a efektívnosťou Európskej agentúry pre lieky, ak jej zistenia nie sú pre členské štáty záväzné?

  John Dalli, člen Komisie. – V skutočnosti postupy platné v čase minulých udalostí, ktoré som opísal vo svojej odpovedi, boli, ako som uviedol, takéto: medzi členskými štátmi a európskym orgánom existovalo jasné rozdelenie – rozdelenie, ktoré v skutočnosti stále platí a ktoré si členské štáty žiarlivo chránia. Preto postupom času pociťujeme, že by sme mali posilňovať naše procesy a postupy v oblasti farmakovigilancie.

Musím povedať, že v roku 2004 sa urobil krok vpred v rámci revízie existujúcich postupov a procesov v oblasti farmakovigilancie a tiež v rámci poslednej farmakovigilančnej dohody. V súčasnosti máme k dispozícii množstvo „bŕzd“ a dnes je tiež možné prijímať ďalšie opatrenia na európskej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby sme vedeli o všetkom, čo sa stiahne z akéhokoľvek trhu, a mohli na základe toho konať. Predtým to tak nebolo.

Takže situácia je dnes takáto. Poveril som naše útvary, aby v súčasnosti vykonali záťažový test vrátane testu nových procesov a postupov v oblasti farmakovigilancie, ktoré boli zavedené na základe našej poslednej dohody. Liek Médiator využijú ako prípadovú štúdiu na to, aby zistili, či sa stále môže vyskytnúť situácia podobná Médiatoru, ak sa použijú najnovšie procesy v oblasti farmakovigilancie. Ak nájdeme nejaké medzery, prekážky alebo nejaký priestor, kde ešte neboli prijaté opatrenia, určite sa k vám s touto témou vrátime a pokúsime sa situáciu napraviť.

  Predsedajúca. – Otázka č. 19, ktorú predkladá Ivo Belet (H-000027/11)

Vec: Predaj predplatného pre iPad spoločnosťou Apple

Výrobca iPadu spoločnosť Apple žiada od vydavateľov novín a časopisov, aby svoje produkty (predaj jednotlivých čísel, ako aj predplatné) ponúkali svojim čitateľom výlučne prostredníctvom internetového obchodu iTunes od spoločnosti Apple, aby si spoločnosť udržala kontrolu nad predajnými podmienkami. Znamená to, že používatelia iPadu si už nebudú môcť objednať noviny alebo časopisy pre iPad prostredníctvom internetového obchodu príslušného vydavateľa.

Považuje Komisia takéto konanie za zlučiteľné s právnymi predpismi EÚ a so zásadami, akými sú interoperabilita a otvorený internet?

Môže ísť v tomto prípade o zneužitie dominantného postavenia, a teda o porušenie článkov 101 a 102 ZEÚ?

Aké opatrenia hodlá Komisia prijať v tejto súvislosti?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Spoločnosť Apple dnes oznámila, že bude ponúkať digitálne predplatné novín a časopisov pre zariadenia iPad výlučne prostredníctvom aplikácií predávaných prostredníctvom ich internetového obchodu. Vydavatelia budú môcť naďalej ponúkať predplatné online prostredníctvom svojich webových stránok alebo iným spôsobom, ale už nebudú môcť spracovať predplatné prostredníctvom aplikácie v zariadení iPhone s využitím spoločnosti Apple ako prostredníka.

To, či správanie spoločnosti Apple predstavuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, závisí od mnohých faktických, právnych a hospodárskych prvkov. Medzi inými si to vyžaduje, aby spoločnosť Apple mala dominantné postavenie na príslušnom trhu. Hranice takýchto príslušných trhov nie sú jasné, pretože sektor je stále relatívne nový a vyvíja sa. Na trhu je aj niekoľko ďalších porovnateľných platforiem a zariadení, ktoré poskytujú podobné funkcie, pričom niektoré z nich sú podporované obchodmi s online aplikáciami. A podobne nejasný je aj dopyt spotrebiteľov po elektronických alebo tlačených časopisoch a ďalej sa vyvíja.

Keď sa trh jasne vyvinie, bude potrebné posúdiť otázku dominantnosti. Európsky súdny dvor definuje dominantnosť ako pozíciu hospodárskej sily, ktorú má nejaký podnik a ktorá mu umožňuje brániť realizácii účinnej hospodárskej súťaže na príslušnom trhu tým, že mu umožňuje správať sa zreteľne nezávisle vo vzťahu k svojim konkurentom a zákazníkom a napokon aj k spotrebiteľom.

Komisia konštatuje, že na trhu existujú alternatívne aplikačné platformy a niekoľko spoločností nedávno uviedlo alebo plánuje uviesť na trh v blízkej budúcnosti mnoho zariadení, ktoré sa funkčnosťou podobajú zariadeniu iPad. Komisia sleduje vývoj obchodných politík spoločnosti Apple a je v úzkom kontakte s vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž.

  Ivo Belet (PPE). – (NL) Dnes popoludní spoločnosť Apple naozaj oznámila, že chce svojim predplatiteľom ponúknuť nový model. Je však jasné, že chce využiť svoju trhovú pozíciu bez ohľadu na to, či je dominantná, alebo nie je, aby sama získala informácie o zákazníkoch, ktoré majú k dispozícii vydavatelia. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo poškodiť vydavateľov v Európe, ako aj pluralitu médií.

Chcel by som sa vás preto opýtať, či ste pripravení konať bez ohľadu na to, či toto je, alebo nie je prípad dominantnej pozície, a kedy budete konať, ak vôbec? Inými slovami, mohli by ste vysvetliť, aký časový horizont na toto predpokladáte? Bude konanie Komisie otázkou týždňov alebo mesiacov?

  Janusz Władysław Zemke (S&D). – (PL) Pán komisár, chcem vám poďakovať za odpoveď, ale podľa mňa ste nespomenuli otázku zásadného významu, a to či sme schopní si vôbec predstaviť, na akej časti európskeho trhu by mohol dominovať nový výrobok spoločnosti Apple. Odpovedali ste skôr všeobecne, keď ste uviedli, že táto záležitosť sa v súčasnosti len prešetruje. Myslím si však, že by sme mali vedieť, či v skutočnosti existuje reálna hrozba, že spoločnosť Apple zaujme na európskom trhu dominantnú pozíciu.

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – To, či sa spoločnosť Apple stane na trhu dominantnou, ešte len uvidíme, pretože trh sa vyvíja. Musíme vyhodnotiť, o čom je tento trh a čo na tomto trhu znamená dominantná pozícia. Pokiaľ ide o rozsah trhu, v tejto fáze je malý a je predčasné hovoriť o nejakých krokoch Komisie.

Ak existuje veľa konkurenčných ponúk a prístup spoločnosti Apple nepovedie k vzniku dominantnej pozície, nie je potrebné, aby Komisia konala. Ako som už spomínal, Komisia monitoruje situáciu podľa pravidiel právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži. A ak bude potrebné podniknúť nejaké kroky, podniknú sa nezávisle v správnej chvíli, keď dospejeme k záveru, že konať treba. Môžem vás teda ubezpečiť, že ak budú nejaké kroky potrebné, podniknú sa.

  Predsedajúca. – Otázka č. 20, ktorú predkladá Laima Liucija Andrikienė (H-000053/11)

Vec: Ochrana investícií v kontexte rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom

Otvára Komisia vo svojich rokovaniach s Ruskou federáciou o novej dohode o partnerstve a pridružení otázky týkajúce sa ochrany investícií, najmä v sektore energetiky? Na základe množstva prípadov, v ktorých boli európske energetické spoločnosti prinútené stiahnuť sa z ruského trhu bez možnosti nestrannej a spravodlivej ochrany zo strany miestnych súdnych orgánov, má Komisia v úmysle zahrnúť do novej dohody o partnerstve alebo do dodatočných hospodárskych dohôd s Ruskou federáciou mechanizmus urovnávania sporov medzi investorom a štátom?

Aké je stanovisko Komisie k Zmluve o energetickej charte? Verí Komisia, že je stále nádej, že by ruská vláda mohla opäť podpísať Zmluvu o energetickej charte a prípadne ju aj ratifikovať? Alebo budú podobné ustanovenia týkajúce sa ochrany investícií v sektore energetiky zahrnuté do novej dohody o partnerstve?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – S celkovou sumou 92 miliárd EUR zahraničných investícií na konci roka 2008 je Európska únia jednoznačne najväčším zahraničným investorom v Ruskej federácii.

Čo sa týka sektora energetiky, EÚ je pevne odhodlaná zaistiť, aby sa kľúčové zásady stanovené v Zmluve o energetickej charte dostali aj do pokračujúcich rokovaní medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou o novej zmluve. Príslušné ustanovenia by mali zahŕňať ochranu investícií do sektora energetiky a najmä silný mechanizmus urovnávania sporov.

Tento prístup by nemal ovplyvniť všeobecné hodnotenie EÚ, že Zmluva o energetickej charte je naďalej hodnotným multilaterálnym nástrojom na riadenie medzinárodných vzťahov v oblasti energetiky. Jej jedinečnou črtou je to, že stanovuje právne záväzné pravidlá ochrany investícií, tranzitu a že obsahuje ustanovenia o urovnávaní sporov v sektore energetiky.

Európska únia sa domnieva, že obnovené zapojenie Ruska do procesu energetickej charty, ako bolo vyjadrené na poslednom samite EÚ a Ruska, je veľmi dôležité a v tejto súvislosti bude pokračovať veľmi konštruktívne a otvorene. V tomto smere EÚ víta ruský záujem o právne záväzný energetický rámec nadväzujúci na posledný návrh dohovoru o zaistení medzinárodnej energetickej bezpečnosti. Modernizácia procesu energetickej charty by bola vhodným kontextom pre multilaterálne rokovania o tomto návrhu.

  Laima Liucija Andrikienė (PPE). – Mám ešte jednu otázku. V Európskom parlamente v súčasnosti pracujeme na budúcej európskej investičnej politike. Pokiaľ ide o Rusko, často počúvame o rozširovaní ruských spoločností na európsky trh, najmä v sektore energetiky. No európski investori sa zároveň stretávajú s obrovskými prekážkami, keď chcú investovať v Rusku, najmä v sektoroch, ktoré Rusko považuje za strategické, ako napríklad sektor energetiky. Ako teda Komisia zaistí, aby sa v novej dohode o partnerstve dodržala zásada reciprocity v investičných vzťahoch?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – O týždeň budeme mať stretnutie s ruskou vládou a určite budeme diskutovať o témach investičnej politiky, pretože obe strany majú svoje argumenty. Rusko tiež argumentuje, že niektoré z jeho investícií v Európskej únii nie sú veľmi vítané, preto ide o pokračujúce rokovania.

Zároveň môžem jasne povedať, že počas minulého roka sa začali zlepšovať vzťahy vo veľmi náročných oblastiach. Rusko začalo byť otvorenejšie dôslednejšej a podrobnejšej diskusii o rôznych témach. Domnievam sa však, že vzťahy by mali byť založené na dohode a že nové dohody, ktoré som spomínal a ktoré budú nadväzovať na dohodu o partnerstve a spolupráci, by mali obsahovať veľmi dôsledné doložky o ochrane investícií. Je to jediný spôsob, ako zabrániť situáciám, keď jedna strana obviňuje druhú, že nehrá podľa pravidiel.

Súčasná politická dynamika nám dáva veľké nádeje, že sa nám podarí uzavrieť túto dohodu a začleniť do nej relatívne silné ustanovenia. Je veľmi jasné, že v minulom roku došlo v našich vzťahoch k niekoľkým zásadným pozitívnym posunom.

  Predsedajúca. – Otázka č. 21, ktorú predkladá Anne E. Jensen (H-000058/11)

Vec: Podpora poskytovaná EÚ Svetovému fondu pre boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii

V rozpočte na rok 2011 boli pre Svetový fond pre boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii vyčlenené značné finančné prostriedky (65 000 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 47 608 950 EUR vo výdavkových rozpočtových prostriedkoch).

V nedávnych správach sa odhalili významné nezrovnalosti vo fonde a z dôvodu korupčných a úplatkárskych káuz v súvislosti s fondom pozastavili niektoré členské štáty svoje platby do fondu.

Ako Komisia zabezpečí, že prostriedky vyčlenené pre Svetový fond pre boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii nebudú zneužité na úplatkárstvo a korupciu?

Aké opatrenia podnikla Komisia na zabezpečenie toho, aby Svetový fond na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii aj naďalej spĺňal pravidlá spôsobilosti na financovanie z prostriedkov EÚ?

Uvažovala Komisia nad zastavením financovania Svetového fondu na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Ide o veľmi relevantnú otázku týkajúcu sa problému, ktorý Komisia berie veľmi vážne, a preto ho sleduje veľmi pozorne a s veľkými obavami. Komisia veľmi výrazne podporuje Svetový fond na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii. Tento fond sa ukázal ako veľmi úspešný a ja v plnej miere plánujem pracovať s fondom na čo najskoršom vyriešení týchto problémov, aby mohla Komisia aj ďalej patriť medzi jeho najväčších prispievateľov.

Treba zdôrazniť, že vzniknuté problémy nevyplývajú z fondu samotného, ale z osôb zmluvne najatých na vykonávanie programu v jednotlivých krajinách. Ide o krajiny, kde bolo vždy potrebné venovať veľkú pozornosť zabráneniu takýchto problémov. Je verejne známe, že Úrad generálneho inšpektora Svetového fondu viedol vyšetrovanie súvisiace s použitím sumy 4,8 miliardy USD v 33 krajinách. Tieto vyšetrovania sa realizujú systémovo alebo na základe prijatých informácií o možnej sprenevere finančných prostriedkov. Vyšetrovanie sa teraz skončilo v súlade s bežnými postupmi a Úrad generálneho inšpektora vydal správu, ktorú zverejnil na webovej stránke Svetového fondu.

Tento postup sa ukázal ako účinný a transparentný pri vykonávaní stanovenej politiky Svetového fondu v oblasti nulovej tolerancie korupcie. Z našej strany Komisia objednala nezávislý päťpilierový audit Svetového fondu v súlade s požiadavkami finančných nariadení Európskej Únie súvisiacich so všetkými organizáciami, ktoré získavajú finančnú podporu EÚ. Správa z auditu, ktorá bola zverejnená v novembri 2010, vyjadrovala celkový záver audítorov, že prostredie vnútornej kontroly Svetového fondu dodržiava zásady oddeľovania zodpovedností a riadiacej kontroly krajiny a regionálneho finančného výkazníctva. Sú teda zavedené štandardné mechanizmy a kontroly, ktoré zaisťujú správne využívanie finančných prostriedkov od darcov.

Audítori však predložili niekoľko návrhov na zlepšenie riadenia finančných prostriedkov, ktorými by sa doplnila existujúca stratégia riadenia rizika. Na základe tejto správy moje útvary momentálne diskutujú o navrhovaných potrebných úpravách na zlepšenie a urýchlenie programu reformy Svetového fondu schválenej 4. januára. Zároveň začíname druhé kolo auditu vrátane návštev v jednotlivých krajinách, ktoré nadväzuje na inštitucionálne hodnotenie. Prostredníctvom listu z 27. januára 2011 a telekonferencie 2. februára som sa už skontaktoval s výkonným riaditeľom Svetového fondu pánom Kazačkinom, aby som vyjadril naliehavú potrebu ďalších reforiem v záujme posilnenia procesov a operácií riadenia fondu v realite.

Medzitým na stretnutí správnej rady zvolanej na 2. februára sekretariát Svetového fondu navrhol, aby mechanizmus dohľadu Svetového fondu vykonal vonkajšiu kontrolu. Členovia správnej rady to uvítali. Odpoviem teda na vašu otázku, či Komisia uvažuje o pozastavení financovania EÚ pre Svetový fond. Chcel by som vás informovať, že Komisia upozornila výkonného riaditeľa a členov správnej rady Svetového fondu, že príspevky EÚ sa dočasne pozastavujú. Súčasne s tým sa domnievam, že Európska únia a najmä Komisia musia zachovať svoj celkový záväzok voči cieľom Svetového fondu, reformnému procesu a stratégii zosúladenia so systémami krajín a zdravotníctva.

V tejto súvislosti Komisia identifikuje jasné kritériá, ktoré sa použijú pred ďalšími obnovenými príspevkami do Svetového fondu. Tieto opatrenia zamerané na prevenciu a zisťovanie podvodov nemajú dosah na poskytovanie nevyhnutnej liečby pacienta, ale zároveň treba chápať, že veľmi rýchlo musíme zaviesť nový, posilnený mechanizmus kontroly, pretože čas uteká a neurčité zadržiavanie platieb nie je najlepšou možnosťou. Potrebujeme ďalšie posilnené mechanizmy kontroly na úrovni krajín, ktoré znížia riziko sprenevery finančných prostriedkov, a potom môžeme obnoviť platby. Ako som už spomínal, Komisia zostane silným podporovateľom fondu, pretože tento fond dosiahol fantastické výsledky, došlo však k podvodu a my sa k tomuto podvodu musíme primerane postaviť.

  Anne E. Jensen (ALDE). – (DA) Chcela by som poďakovať pánovi komisárovi za to, že podporuje tento fond, ale aj za to, že podniká rozhodné kroky na vyriešenie situácie, ku ktorej došlo, a že vec berie veľmi vážne. Moja konkrétna otázka na pána komisára znie, aký časový horizont predpokladá v súvislosti so zmrazením príspevkov do fondu? Ako rýchlo sa podľa neho nájde riešenie týchto problémov? Podľa fondu boli niektoré z osôb zodpovedné za spreneveru zatknuté. Prijali sa opatrenia. Chcela by som vedieť, aký dlhý časový horizont predpokladá do obnovenia príspevkov.

  Michael Cashman (S&D). – Pán komisár, súhlasíte s tým, že Svetový fond na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii je nevyhnutý a že by bolo trestuhodné teraz pozastaviť financovanie, pretože by to znamenalo koniec týchto projektov zachraňujúcich životy?

Súhlasíte aj s tým, ako ste povedali, že treba posilniť kontrolné mechanizmy, ako aj náš záväzok zaistiť, aby Svetový fond poskytoval pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú, teda ľuďom ohrozeným AIDS/HIV, maláriou a tuberkulózou?

Za toto zlo korupcie nesmú zaplatiť nevinní ľudia, ktorí žijú s AIDS alebo HIV a ktorých ohrozuje malária a tuberkulóza.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Aj ja vám chcem poďakovať za odpoveď, pán komisár. Podľa zverejnených štatistík Európska únia vyčlenila na Svetový fond na boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii v rokoch 2002 až 2010 sumu vo výške 972,5 milióna EUR. Predstavovalo to približne 50 % celkových prostriedkov fondu.

Moja otázka znie: okrem toho, čo ste nám povedali o zistených problémoch, vypracovala Komisia nejakú hodnotiacu správu alebo vykonala vyšetrovanie toho, či sa všetky tieto peňažné prostriedky dostali k zamýšľanému cieľu?

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Tento problém má dve strany. Na jednej strane uznávam, že fond robí fantastickú prácu a pomoc z neho sa dostáva k tým, ktorí ju najviac potrebujú. O tom niet pochýb.

Ale na druhej strane tu ide o verejné prostriedky. Verejné prostriedky sú peniaze daňových poplatníkov a jedna sprenevera či jeden podvod dokážu zničiť prácu státisícov ľudí. Preto veľmi rýchlo musíme nájsť riešenie. Mojím cieľom je do leta zaviesť ďalšie opatrenia, aby sme na jeseň mohli platby obnoviť. Myslím si, že sa to dá urobiť.

Identifikovali sme oblasti, kde sú tieto opatrenia potrebné, a to na vnútroštátnej úrovni. Centrálny úrad má dobrú kontrolu, a keď prevádzame prostriedky, všetko je v poriadku. Keď však dôjde na realizáciu v danej krajine, zrazu je tu príliš veľa rizikových prvkov. Ak by ste videli, ktorých krajín sa to týkalo, a objem konkrétnych rozpočtových prostriedkov, ktoré dostali, uvedomili by ste si, že dané sumy by boli príliš vysoké a platby sme museli pozastaviť, a preto potrebujeme, aby reformy veľmi rýchlo fungovali.

Ak by sa ďalší rok odhalila nejaká sprenevera, ako prvý by ste mi hovorili, že som o týchto prípadoch vedel, a pýtali by ste sa, prečo som nekonal. A ja by som vám potom povedal, že som myslel len na chorých ľudí. To by nebola postačujúca odpoveď.

Ak sa nám podarí vyriešiť tento problém do pol roka, do leta, nebude to mať žiaden podstatný vplyv na fungovanie fondu, ale zabezpečíme väčšiu dôveryhodnosť fondu aj vynakladania peňazí daňových poplatníkov EÚ.

  Predsedajúca. – Otázka č. 22, ktorú predkladá Jim Higgins (H-000013/11).

Vec: Označenie CE

Mohla by Komisia načrtnúť, aký pokrok sa urobil v oblasti posilnenia označenia CE s cieľom podporiť európsky vývoz na trhy ako Južná Amerika a Ázia, keďže toto bol jeden zo záväzkov, ktoré urobil komisár Tajani, keď bol menovaný do funkcie?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Vážený pán Higgins, označenie CE je viditeľnou súčasťou mechanizmu, ktorý je rozhodujúci pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu.

Prijatie nového legislatívneho rámca v roku 2008 posilnilo spoľahlivosť tohto označenia najmä v troch smeroch. V prvom rade posilnilo kontrolu certifikačného systému výrobkov s označením CE. Po druhé zaviedlo trhový dohľad zo strany vnútroštátnych orgánov, ktoré musia kontrolovať vyhlásenia výrobcov o zhode a certifikáty vydané nezávislými organizáciami, ktoré povoľujú používanie označenia CE na výrobkoch. A po tretie vyžaduje od členských štátov, aby posilnili colné kontroly, aby sa na európskych a svetových trhoch dostali do obehu len výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Účinné vykonávanie nového legislatívneho rámca prostredníctvom nástrojov určených na ochranu označenia CE, ktoré donedávna neexistovali, posilňuje dôveryhodnosť tohto označenia, čím zlepšuje dobré meno výrobkov nesúcich toto označenie na európskych aj medzinárodných trhoch. Rozšírené kontroly dovážaných výrobkov navyše zaistia, že na svetových trhoch sa bude označenie CE menej zneužívať. Po výslovných žiadostiach Parlamentu Komisia navyše úspešne spustila informačnú kampaň o tomto označení zameranú na hospodárske subjekty, najmä na malé a stredné podniky, ako aj na spotrebiteľov.

Zámerom kampane je poskytnúť zainteresovaným stranám, najmä malým a stredným podnikom, lepšie informácie o tom, čo toto označenie znamená a ako funguje základný mechanizmus, aby mohli správne uplatňovať pravidlá o označovaní a lepšie sa obhajovať na súdoch v prípade falšovaných alebo nebezpečných výrobkov. Týmto krokom sa zabezpečí aj vyššia konkurencieschopnosť európskych výrobkov.

Naše dohody a rozhovory s tretími krajinami vrátane krajín zoskupenia Mercosur a Latinskej Ameriky, najmä Argentíny, majú za cieľ podporovať regulačný a technický model, ktorý je základom označenia CE. Počas svojich rozhovorov s touto časťou sveta plánujem objasniť tieto body a, samozrejme, presadiť riešenia, na ktorých realizácii sme sa dohodli. V Latinskej Amerike budem na jar a táto téma bude tiež na programe stretnutí, ktoré budem mať so zástupcami vlád krajín, ktoré sa chystám navštíviť, konkrétne Brazíliu, Argentínu a Čile.

Znovu, samozrejme, potvrdzujem svoj prísľub úzko s vami spolupracovať s cieľom zaistiť, že mechanizmus, ktorý je základom označenia CE, funguje správne a že členské štáty plnia povinnosti, ktorých zámerom je zabezpečiť vyššiu konkurencieschopnosť našich výrobkov. Budem vás, prirodzene, pravidelne informovať o vývoji v tejto oblasti a dovoľte mi pripomenúť, že Komisia opätovne preskúma situáciu a Parlamentu predloží správu v roku 2013, ako si to vyžaduje nariadenie (ES) č. 765/2008.

  Jim Higgins (PPE). – Chcel by som sa poďakovať pánovi komisárovi za odpoveď. Myslím, že táto myšlienka je veľmi dobrá. Je orientovaná na spotrebiteľa, týka sa dobrého mena a spoľahlivosti tovarov vyrábaných v rámci EÚ. Nemôžem však nájsť žiadne informácie od Eurostatu napríklad o tom, aký význam má tento symbol pre európske podniky alebo aké percento Európanov naozaj vie, čo označenie CE znamená.

Po druhé sa domnievam, že by sme toto označenie mali využívať viac. Na výstave v Hanoveri v apríli 2010 bola veľká kampaň zameraná na podporu označenia CE, ale toto označenie nevyužívame dostatočne. Potrebuje oveľa intenzívnejšie úsilie, pretože jeho potenciál je absolútne obrovský.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Keďže ste spomínali konkurencieschopnosť Európskej únie a pretože vítam vaše snahy o vypracovanie priemyselnej politiky Európskej únie, chcela by som sa opýtať na toto: aké percento výrobkov dostupných na európskom trhu má označenie CE a aké percento výrobkov dostupných na európskom vnútornom trhu je vyrobené v Číne?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Teší ma, že tu bolo poukázané na množstvo problémov, ktorým venujeme pozornosť aj my, pretože pravda je taká, že výrobky dovážané legálne alebo nelegálne z území mimo Európskej únie sú často falšované. Ani Komisia, ani inštitúcie Únie však, žiaľ, nemajú colné agentúry ani policajné sily, ktoré by dovoz kontrolovali, musíme preto veriť kontrolám vykonávaným rôznymi členskými štátmi, keď výrobky nesúce toto označenie vstupujú do EÚ a sú umiestňované na trh.

Neskôr vysvetlím podrobnosti, aby som odpovedal na doplňujúcu otázku pána Higginsa, musím však objasniť, že sme spustili informačnú kampaň určenú nielen na propagáciu označenia CE, ale aj s cieľom zaistiť, že výrobky budú mať väčšie záruky prostredníctvom kontroly falšovaných tovarov.

Pohrávam sa s návrhom navštíviť prístav v Rotterdame, kam prichádza väčšina hračiek. Pôjdem tam pravdepodobne osobne, aby som dal jasný signál, že Komisia sa zameriava na kontrolu výrobkov z území mimo Európskej únie, ktoré prichádzajú cez jeden z jej najväčších prístavov.

Súhlasím s názorom, že treba podporiť používanie označenia CE. Sme v ranej etape a domnievam sa, že po tejto ceste by sme mali pokračovať. To je účelom informačnej kampane, ktorá je aj výsledkom požiadavky Parlamentu. Keď som bol ešte poslancom Európskeho parlamentu, dosiahli sme veľa, keď sme trvali na tom, že je potrebné, aby EÚ mala označenie, ktoré bude primárne zaručovať dodržiavanie nariadení EÚ. Nemali by sme v skutočnosti zabúdať, že označenie CE nie je európskou značkou kvality, ale že znamená len to, že boli dodržané určité pravidlá EÚ. Je to teda istý druh samocertifikácie alebo certifikácie treťou stranou.

Niektorí poslanci tohto Parlamentu dúfajú, že po označení CE bude nasledovať značka kvality. Parlament mi túto myšlienku predstavil na vypočutí pred rokom, keď som predložil svoju kandidatúru do Komisie. Určite nie som proti tomuto nápadu, ale myslím si, že musíme v prvom rade podporovať a rozširovať používanie označenia CE prostredníctvom informačnej kampane v rámci EÚ. Treba urobiť ešte viac a v ďalšej etape musíme porozmýšľať o ďalších nových iniciatívach. V prvom rade však musíme zaistiť, že označenie CE sa stane bežným postupom pre všetky spoločnosti EÚ, najmä pre malé a stredné podniky, ktoré pravdepodobne požadujú viac informácií.

Môžem vás ubezpečiť, že som odhodlaný zabezpečovať ešte lepšie informácie. Som rád, že vznikajú rozpravy a otázky ako táto – a ďakujem za ne pánovi Higginsovi –, pretože podnecujú rozpravu v rámci činnosti Európskeho parlamentu a jeho jednotlivých poslancov a podnecujú činnosť komisára aj zastupujúcich úradov Komisie a Parlamentu v Európskej únii.

Je rozhodujúce informovať jednotlivé členské štáty a podnikové organizácie o dôležitosti používania tohto nástroja. A rovnako dôležité – a to som už zdôraznil vo svojom prejave – je vyvinúť tlak na členské štáty, aby udržiavali prísnu kontrolu na hraniciach aj v rámci trhu, aby sa odstránil alebo minimálne zmenšil problém falšovania a nezákonného používania označenia CE v záujme ochrany našich výrobkov a zaistenia dodržiavania zákonov EÚ, ktoré predovšetkým obhajujú záujmy spotrebiteľov.

  Predsedajúca. – Otázka č. 23, ktorú predkladá Georgios Papanikolaou (H-000015/11)

Vec: Rôznorodosť podnikateľského prostredia v členských štátoch

Jednou z prvoradých priorít stratégie Európa 2020 je podpora činnosti podnikania zavedením politiky rozvoja a zlepšovania podnikateľských podmienok, najmä pre malé a stredné podniky. Napriek tomu musíme konštatovať, že pokiaľ ide o podnikateľské prostredie, medzi členskými štátmi existujú hlboké rozdiely a v mnohých členských štátoch odrádza od podnikateľskej činnosti ťažkopádnosť byrokratických obmedzení a vysoké náklady, ktoré si vyžaduje založenie nového podniku. Okrem toho hospodárska kríza tento problém iba zhoršuje a spôsobuje rôznorodosť v podnikateľskom prostredí a následne v oblasti rozvoja v rámci EÚ.

Mohla by Komisia odpovedať na tieto otázky: Považuje Komisia cieľ rozvoja podnikov stratégie Európa 2020 za realistický a je možné dosiahnuť ho v najbližších desiatich rokoch vo všetkých členských štátoch, v ktorých existujú uvedené rozdiely?

Zamýšľa Komisia odporučiť členským štátom konkrétne politiky a spoločný rámec s cieľom prekonať problémy, ktoré majú nepriaznivý vplyv na odnikanie?

Otázka č. 24, ktorú predkladá Brian Crowley (H-000042/11)

Vec: Malé a stredné podniky

Môže Komisia uviesť, aké opatrenia sú k dispozícii na pomoc malým a stredným spoločnostiam v Európe, ktoré chcú vyvážať do rozvojových krajín ako Čína a investovať v nich?

Otázka č. 25, ktorú predkladá Marian Harkin (H-000057/11)

Vec: Podnikateľské prostredie v krajinách uplatňujúcich úsporné opatrenia

Existujú opatrenia na podporu podnikateľského prostredia, a to najmä v krajinách uplatňujúcich prísne úsporné opatrenia?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Pokúsim sa byť stručný, ako som býval v čase, keď som bol poslancom Európskeho parlamentu. Zaoberáme sa veľmi zaujímavými otázkami, predovšetkým ochotou Komisie podporiť podnikanie a zlepšiť prostredie, v ktorom podniky, najmä malé a stredné podniky (MSP) fungujú, a zároveň ich podporiť pri získavaní prístupu na trhy tretích krajín. Tieto tri otázky považujem za prioritu.

Preto bude v najbližších dňoch prepracovaná iniciatíva Small Business Act pre Európu, ktorú prijala Komisia v roku 2008. Zásady a ustanovenia iniciatívy Small Business Act sú v úplnom súlade s prioritami stratégie Európa 2020 a určite sa budú uplatňovať na vnútroštátnej úrovni, pretože ich podporujú všetky zainteresované strany. Inými slovami každý – členské štáty aj obchodné organizácie – sa zapojí do kontroly dosiahnutých výsledkov.

Máme v úmysle zabezpečiť, aby sa zásady, ktoré plne podporuje iniciatíva Small Business Act a ktoré sú určené na podporu podnikania a odstránenie zvyku pri vytváraní politík vždy rozmýšľať v malom, uplatňovali na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni.

Zaviedli sme už test pre malé a stredné podniky, ktorý bol navrhnutý tak, aby vo väčšej miere zohľadňoval použitý postup pri posudzovaní dosahu rôznych politík a povinností, ktoré malé a stredné podniky obmedzujú. Revidovaná iniciatíva Small Business Act bude zahŕňať opatrenia na harmonizáciu používania tohto testu a zlepšenie kvality posúdení. Okrem toho budeme podporovať to, aby všetky členské štáty používali ten istý prístup pri postupoch, ktoré sú súčasťou vnútroštátneho rozhodovacieho procesu.

Keďže si uvedomujeme, že je potrebné znižovať administratívne zaťaženie a odstraňovať rozdiely medzi krajinami, uvedieme konkrétne opatrenia, akými sú založenie jedného kontaktného miesta a používanie elektronickej verejnej správy, aby sme sa v tejto oblasti pokúsili urýchliť procesy. Komisia tiež organizuje výmenu najlepších postupov medzi pracovníkmi verejnej správy jednotlivých krajín o konkrétnych témach.

S cieľom podnietiť podnikanie mladých ľudí a podporiť cezhraničnú obchodnú spoluprácu v Európe sme opäť na podnet Parlamentu založili program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorého výsledky sú pozitívne. Máme preto v úmysle pokúsiť sa tomuto projektu dať právny základ tým, že ho zmeníme z pilotného projektu na trvalý program.

Naplánovali sme aj činnosti zamerané konkrétne na ženy podnikateľky: máme sieť, v ktorej je dnes 250 ambasádoriek z 22 európskych krajín. Dúfam, že táto sieť sa ešte rozšíri. Okrem toho sa snažíme vytvoriť mentorské programy pre ženy podnikateľky minimálne v 12 členských štátoch EÚ.

Čo sa týka pomoci MSP pri exporte a investíciách mimo Únie, začiatkom minulého roka sme začali rozsiahle verejné konzultácie o našom zámere posilniť podporné opatrenia. Výsledky konzultácií nám umožnia prispôsobiť navrhované usmernenia, ktorých cieľom je posilnenie podporných služieb MSP a zároveň efektívne využívanie verejných zdrojov.

Získali sme už veľa skúseností v súvislosti s pomocou MSP, aby sa stali medzinárodnými podnikmi. Mám na mysli projekty, ktoré boli veľmi úspešné, ako čínske centrum pomoci MSP v otázkach práv duševného vlastníctva, Centrum pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom, sieť Enterprise Europe Network a programy odborného vzdelávania. Okrem toho na základe výsledkov štúdie, ktorú financoval Parlament, pripravujeme oznámenie o posilnení podpory MSP na trhoch tretích krajín.

Čo sa týka krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ako je Čína, môžem potvrdiť, že Komisia v rámci iniciatívy Small Business Act použila finančné prostriedky vyčlenené Parlamentom na prípravné práce, čo nám umožnilo založiť centrá zamerané na pomoc a podporu MSP v Číne a Indii. Sám som bol vlani v novembri v Pekingu na otvorení Centra pre MSP Európskej únie v Číne.

Môžem vám tiež povedať, že Komisia zajtra vymenuje nového špeciálneho vyslanca pre MSP Daniela Calleju Crespa, zástupcu generálneho riaditeľa pre podniky a priemysel, ktorý bude zodpovedať za podrobnú kontrolu uplatňovania iniciatívy Small Business Act a bude pôsobiť ako kontaktná osoba pre MSP.

Dokument Komisie, ktorý sa práve prijíma, vyzýva všetky členské štáty a miestne orgány, aby vymenovali vyslanca pre MSP, ktorý by dohliadal na uplatňovanie iniciatívy Small Business Act v regiónoch Európskej únie. S potešením vám môžem povedať, že som už dostal súhlasné odpovede od mnohých členských štátov a z viacerých regiónov EÚ.

  Georgios Papanikolaou (PPE). – (EL) Pán komisár, ďakujem vám veľmi pekne za to, čo ste povedali. Je to veľmi ambiciózne. Napriek tomu sa trochu vrátim do minulosti. Rada pre konkurencieschopnosť v decembri 2008 vyzvala členské štáty, aby znížili čas potrebný na založenie spoločností maximálne na tri dni a, samozrejme, Komisia sľúbila, že tento vývoj bude monitorovať.

Po troch rokoch a uprostred hospodárskej krízy vidíme, že v Grécku trvá založenie spoločnosti 15 dní, v Rakúsku 11 dní, vo Fínsku 8 dní a v Belgicku iba deň a pol. Inými slovami, existujú tu obrovské rozdiely.

Moja otázka znie: keďže sa všetci zhodneme na tom, že podnikanie je predpokladom rastu, ako sa môže Komisia posunúť od jednoduchých výziev k tomu, aby vyvinula skutočný tlak na vlády, aby sme dokázali harmonizovať postupy?

  Brian Crowley (ALDE). – Chcel by som vysloviť tri poznámky.

Prvá súvisí s čínskym centrom pomoci. Hoci je to krásna myšlienka, MSP považujú za veľmi ťažké získať prístup k odvetviam, na ktoré sú konkrétne zamerané. Vyzerá to tak, že toto centrum je vhodné skôr pre väčšie podniky.

Po druhé ide o myšlienku jednotného kontaktného miesta, ktoré sa už používa interne v rámci EÚ a mohlo by sa lepšie využívať v krajinách skupiny BRIC, čo sú Brazília, Rusko, India a Čína, na zvýšenie objemu exportu a externých investícií európskych podnikov.

Po tretie a na záver spomeniem, že modelom, ktorý sa doteraz najviac osvedčil, je vzťah medzi EÚ a Japonskom. Ten sa najviac osvedčil pri obchode a investíciách v oboch oblastiach. Možno by toto mala byť norma, ktorou by sme sa mali riadiť.

  Marian Harkin (ALDE). – Predpokladám, že moja otázka je trochu ťažká, keďže sa vzťahuje na krajiny, v ktorých sa uplatňujú tvrdé úsporné opatrenia, ako napríklad v mojej vlastnej krajine Írsku.

Toto je rozhodujúci faktor: MSP potrebujú prístup k úverom a nemajú ho z viacerých dôvodov. Možno preto, že banky vyžadujú viac záruk, než podniky dokážu poskytnúť, alebo niekedy MSP jednoducho nechcú riskovať požičiavať si v súčasnej situácii, keď hospodársky rast stagnuje.

Moja otázka znie: mohla by Komisia v tejto súvislosti schváliť iné opatrenia, ako sú schémy záruk za úvery alebo vlastne rozšírenie nástroja mikrofinancovania EÚ?

  Antonio Tajani, podpredseda Komisie. – (IT) Som skutočne rád, že otázka malých a stredných podnikov je stredobodom parlamentnej rozpravy už dva dni za sebou. Včera večer sme sa venovali rámcovému programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), ako aj tomu, ako pomôcť malým a stredným podnikom a mikropodnikom v otázke prístupu k financovaniu EÚ v kontexte nadchádzajúceho ôsmeho rámcového programu. Okrem toho sme poukázali na to, čo sme už spravili a čo v súčasnosti robíme pre túto kategóriu podnikov.

Ako som uviedol vo svojom prejave a ako som povedal aj včera večer, podporu malých a stredných podnikov považujem za prioritu z viacerých dôvodov. V prvom rade nesmieme zabúdať na to, že malé a stredné podniky sú dôležitým nástrojom pri zotavovaní sa zo súčasnej krízy. Prostredníctvom dokumentu Európa 2020 vraciame reálnu ekonomiku do stredobodu záujmu hospodárskej politiky. Malé a stredné podniky poháňajú našu reálnu ekonomiku a predovšetkým si myslím, že v budúcnosti MSP môžu hrať tiež rozhodujúcu sociálnu úlohu, pretože sú to ony, čo vytvárajú nové pracovné miesta v Európskej únii, aj vtedy keď veľké priemyselné spoločnosti prechádzajú reštrukturalizáciou.

Musíme preto vytvoriť podmienky na to, aby malé a stredné podniky mohli byť konkurencieschopné. Konkurencieschopnosť je iným slovom pre inovácie, a aby boli MSP inovatívne, musíme im uľahčiť prístup k úverom. Vďaka podpore Európskeho parlamentu sme prijali smernicu o oneskorených platbách orgánov verejnej správy a pri transakciách medzi podnikmi, ktorá je zahrnutá v iniciatíve Small Business Act. Je to výborný výsledok a dúfam, že členské štáty budú uplatňovať túto smernicu, ktorá je v súčasnosti záväzná pre celú Európsku úniu, do 24 mesiacov od minulého októbra a možno dokonca pred týmto konečným termínom. Trhu to prinesie asi 180 miliárd v hotovosti, čo prospeje malým a stredným podnikom.

To nie je všetko. Vytvoril som tiež finančné fórum MSP, ako sa uvádza v správe Parlamentu o politikách v oblasti MSP a CIP. Toto je nový nástroj Komisie, ktorým preveríme ťažkosti pri získavaní úverov a navrhneme riešenia týchto problémov. Nie je to náhoda, že sme presvedčili londýnsku burzu, aby sa po prvýkrát zúčastnila na tejto iniciatíve. Je to aj silný signál od Veľkej Británie, ktorý sa rovná silnej podpore finančného sveta pre malé a stredné podniky. Monetárna ekonomika tak podporuje reálnu ekonomiku a slúži jej, čo je podľa mňa dôležitým znamením. Urobím kroky smerom k tomu, aby pokračovala podpora práce finančného fóra MSP v súvislosti s prístupom k úverom, a tiež určím všetky dostupné iniciatívy vrátane cezhraničného rizikového kapitálu a pokusu zmierniť prekážky, ktoré spomaľujú proces medzi Európskou investičnou bankou a domácimi úverovými inštitúciami, ktoré v konečnom dôsledku poskytujú financovanie.

Čo by sme mali urobiť, aby sme uľahčili prístup k financovaniu zo strany EÚ? V súčasnosti pripravujeme ôsmy rámcový program a pre MSP sa už vybojovalo mnoho víťazstiev. Zopakujem to, čo som povedal včera večer, pretože neviem, či tu vážení poslanci, ktorí sú tu dnes večer, boli aj včera: čo sa týka nariadenia o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), znížil som registračné poplatky na 60 % pre MSP a 90 % pre mikropodniky. Taktiež som sa ubezpečil, že pravidlá uplatňovania nariadenia REACH boli preložené do všetkých jazykov Európskej únie. MSP teda vidia známky skutočnej podpory aj v tejto oblasti. Máme v úmysle urobiť to isté aj pre mikropodniky v odvetví stavebníctva.

Mal som tiež dosť veľa stretnutí o mikroúveroch. Túto otázku som dôkladne preskúmal aj počas stretnutia, ktoré sa uskutočnilo pred dvomi týždňami v Bruseli s predstaviteľom novej organizácie talianskej vlády, ktorá sa zaoberá mikroúvermi a ktorá vyzerá ako dobre fungujúci model. Dúfam, že dokážem rozšíriť vedomosti o najlepších postupoch rôznych členských štátov v tomto odvetví tak, aby sa mohli uplatňovať.

Čo sa týka rozdielov v čase potrebnom na povolenie, je to skutočný problém. Niet pochýb o tom, že musíme vyvíjať tlak na členské štáty, aby znižovali administratívne zaťaženie. Veľa sa hovorí o európskej byrokracii, ktorá určite má vlastné problémy, ale niekedy sa jej byrokracia v členských štátoch vyrovnáva. V každom prípade si myslím, že zefektívnenie postupov je v záujme občanov. Keď hovoríme, že by sme mali rozmýšľať v malom, musíme sa uistiť, že aj členské štáty používajú tento test, tak ako to začala robiť Komisia. Prezentácia revidovanej iniciatívy Small Business Act v rôznych európskych hlavných mestách bude aj príležitosťou na to, aby sme vyzvali členské štáty na znižovanie času potrebného na udelenie povolení na vznik MSP.

  Predsedajúca. – Otázka č. 30, ktorú predkladá Vilija Blinkevičiūtė (H-000019/11).

Vec: Stratégia v oblasti rovnakých príležitostí v rámci Komisie

Dňa 17. decembra 2010 Komisia spustila novú stratégiu v oblasti rovnakých príležitostí medzi mužmi a ženami na obdobie do roku 2014, v ktorej stanovila tieto nové ciele: počet žien, ktorý sa má dosiahnuť na pozíciách stredného a vyššieho manažmentu, ako aj počet žien, ktoré by mali byť prijaté na pracovné miesta administrátorov (AD) v generálnych riaditeľstvách, oddeleniach a útvaroch Komisie.

Novou stratégiou v oblasti rovnakých príležitostí sa má teda zabezpečiť politika rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami, ktorí pracujú v Komisii. Táto stratégia však nepokrýva ostatné inštitúcie a agentúry Európskej únie. Bude mať táto stratégia v oblasti rovnakých príležitostí vypracovaná Komisiou vplyv na ženy, ktoré pracujú v ostatných inštitúciách EÚ? Nedomnieva sa Komisia, že by bolo vhodné pripraviť spoločnú stratégiu v oblasti rovnakých príležitostí, na základe ktorej by sa zabezpečili rovnaké príležitosti aj pre mužov a ženy, ktorí pracujú v ostatných európskych inštitúciách a agentúrach? Rovnosť medzi mužmi a ženami a rovnaké príležitosti patria medzi základné zásady Európskej únie, a preto by sa mali všeobecne a bez výnimky uplatňovať na všetkých pracovníkov EÚ.

  Maroš Šefčovič, člen Komisie. – Som veľmi rád, že sme dostali túto otázku, pretože chcem oznámiť dobrú správu. Od 1. januára v Komisii po prvý raz skutočne pracuje viac žien ako mužov. Sme na tento výsledok veľmi hrdí, hoci vieme, že to ešte nie je koniec. Naďalej musíme pokračovať aj v politike zvyšovania počtov našich kolegýň na manažérskych aj nemanažérskych pozíciách (AD) v Komisii.

Preto sme prijali túto stratégiu na roky 2010 až 2014 až do konca mandátu tejto Komisie. Naozaj by sme radi dosiahli výsledok, kde by ženy predstavovali 25 % pozícií vo vyššom manažmente, 30 % v strednom manažmente a 43 % nemanažérskych miest administrátorov. Za posledných 15 rokov sme pri výraznom náraste počtu žien na manažérskych pozíciách dosiahli pomerne veľa. Pravdaže, chceli by sme v tomto úsilí pokračovať. Použijeme metódu, pri ktorej by zamestnancov, ktorí odídu do dôchodku, nahradili ženy, z ktorých 30 % by malo byť prijatých na pozície vyššieho manažmentu a 50 % na pozície stredného manažmentu a administrátorov. To znamená, že keď títo manažéri odídu do dôchodku, 30 % alebo 50 % z nich by mali nahradiť ženy.

Pri odpovedi na vašu otázku som skontroloval situáciu v iných inštitúciách a musím povedať, že v Parlamente si počínate celkom dobre. Čísla sú veľmi pôsobivé. V prípade Rady to už nie je celkom tak, hoci ak mám byť úprimný, máme len mierne odlišné výsledky. Myslím si však, že najlepšou metódou, ako ďalej postupovať, by bolo pokračovať v našej politike výmeny najlepších postupov a výmeny skúseností z vykonávania našich politík.

Viem, že aj naši vedúci administratívy, naši generálni tajomníci, sa týmto problémom pravidelne zaoberajú, a verím, že táto výmena osvedčených postupov bude viesť k zodpovedajúcim výsledkom vo všetkých inštitúciách EÚ.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D). – (LT) Vážený pán komisár, ďakujem vám za dobrú správu. Pokladám za potešujúce, že v Komisii je viac žien ako mužov. Chcela by som vám však položiť dodatočnú otázku. Čo myslíte, koľko času bude Európska komisia potrebovať na to, aby percento žien na riadiacich pozíciách dosiahlo nie 25 % ani 42 %, ale 50 %? Ako dlho to podľa vás bude trvať? Povedali ste len toľko, že to dosiahnete do konca svojho mandátu.

Na moju otázku ste teda neodpovedali veľmi jasne. Aký máte ako komisár názor na stratégiu v oblasti rovnakých príležitostí v inštitúciách Európskej únie? Myslím tú, ktorá sa týka všetkých inštitúcií Európskej únie. Bol by to veľmi dobrý príklad pre členské štáty a pre ľudí, ktorí pracujú vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Rada by som trochu rozšírila otázku našej kolegyne a spýtala sa komisára, či aj tu platí stratégia v oblasti rovnakých príležitostí. Mám na mysli zamestnávanie ľudí z nových členských štátov na pozíciách stredného a vyššieho manažmentu v inštitúciách EÚ.

  Maroš Šefčovič, člen Komisie. – Veľmi pekne vám ďakujem za doplňujúce otázky.

Súhlasím s vami, že čísla, ktoré ste spomenuli, možno nevyzerajú také ambiciózne, ako by ste ich chceli vidieť v budúcnosti. Je však pravdou, že odkedy sme v Komisii v roku 1995 začali s politikou v oblasti rovnakých príležitostí, podarilo sa nám päťnásobne zvýšiť počet žien v najvyšších pozíciách. To znamená, že teraz je v týchto pozíciách päťkrát viac žien ako predtým. Pravdaže, musíme sa pozrieť na východiskový počet. Súhlasím s vami, že bol veľmi nízky. Musíme tiež porovnávať, v akom prostredí v Európe fungujeme.

To je zároveň čiastočná odpoveď na druhú otázku, konkrétne, že politiky na vytváranie týchto podmienok pre ženy, nielen v inštitúciách EÚ, ale aj v členských štátoch, je potrebné ešte vylepšiť. Najprv však potrebujeme pre ženy vytvoriť vhodné podmienky, aby skutočne mohli na týchto vysokých pozíciách pracovať. To znamená adekvátne zariadenia starostlivosti o deti, adekvátne pracovné vybavenie, pružný pracovný čas a ostatné podmienky, ktoré naozaj umožnia ženám pracovať na týchto vysokých pozíciách. Pravdaže, tieto podmienky sa vytvárajú postupne. Myslím si, že v európskych inštitúciách sme dosiahli dosť prísne normy, a vidíte, na akých rôznych úrovniach boli tieto podmienky v členských štátoch zabezpečené.

Preto moja kolegyňa pani podpredsedníčka Redingová teraz navrhuje stratégiu, ktorá sa bude volať vyvážené zastúpenie mužov a žien na vedúcich pracovných pozíciách. Zatiaľ je to len pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý bude o dva mesiace predmetom diskusie s riadiacimi pracovníkmi podnikov, a potom sa začnú verejné konzultácie. Aké ponaučenie vyplýva z tohto procesu? Mali by sme postupovať podľa systému povinných kvót? Alebo by sme mali zvoliť systém, ktorý máme v Komisii, kde sa pokúšame vytvárať prospešné prostredie a manažérske stimuly pre tie generálne riaditeľstvá, ktoré skutočne spĺňajú ciele stanovené pre ženy? Myslím si, že až vtedy uvidíme primerané výsledky.

  Predsedajúca. – Otázky, ktoré neboli zodpovedané pre nedostatok času, budú zodpovedané písomne (pozri prílohu).

  Seán Kelly (PPE). – Vážená pani predsedajúca, v rámci procedurálnej námietky mám len jednu pripomienku a viem, že mnohí poslanci budú so mnou súhlasiť. Nemá nič spoločné s vami osobne, týka sa len spôsobu, akým je organizovaná hodina otázok.

Večer čo večer ani jeden poslanec nevie, koľko otázok sa zodpovie, koľko doplňujúcich otázok zaznie, ako dlho budú trvať odpovede a či vôbec budeme mať hodinu otázok pre Komisiu alebo Radu. Tento stav je neuspokojivý. Stretol som sa s barónkou Ludfordovou. Hodinu meškala na večeru, pretože čakala, kedy sa bude odpovedať na jej otázku. Vypočítal som si, kedy sa bude odpovedať na moju otázku, a odmietol som pozvanie na večeru. Poslancom by sa prinajmenšom malo vopred oznámiť, koľko otázok sa zodpovie, aby sa podľa toho mohli zariadiť.

Viem, že dostanem písomnú odpoveď, no keby som aj s inými poslancami chcel písomnú odpoveď, mohli by sme poslať e-mail z pohodlia domova a dostali by sme naň odpoveď.

To je všetko, čo som chcel povedať. Myslím si, že by sa to malo vziať do úvahy. Vážená pani predsedajúca, s vami to nemá nič spoločné – vediete to veľmi dobre. V nijakom prípade sa vás nechcem dotknúť.

  Predsedajúca. – Vážený pán Kelly, ďakujem vám za vystúpenie. Ako jedna z podpredsedov zodpovedných za hodinu otázok by som chcela povedať, že ma mrzí, že ako inštitúcia sme sa spolu s Komisiou nepohli ďalej, aby sme zrealizovali to, na čom sme sa dohodli v rámci medziinštitucionálnej dohody – zlepšiť hodinu otázok. Som rada, že pán komisár Šefčovič je dnes večer tu a na vlastnej koži zažil problémy, ktoré nás trápia. Preto dúfam, že sa vytvorí nová dynamika na riešenie situácie, ktorú sme pri rokovaní o medziinštitucionálnej dohode predvídali.

(Rokovanie bolo prerušené o 20:50 hod. a pokračovalo o 21:00 hod.)

PREDSEDÁ: LÁSZLÓ TŐKÉS
podpredseda