Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

O-000020/2011 (B7-0012/2011)

Rozpravy :

PV 15/02/2011 - 21
CRE 15/02/2011 - 20

Hlasovanie :

OJ 17/02/2011 - 64

Prijaté texty :


Rozpravy
Utorok, 15. februára 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

20. Energetická stratégia Svetovej banky (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o otázke na ústne zodpovedanie o energetickej stratégii Svetovej banky pre rozvojové krajiny, ktorú Komisii predložila Eva Jolyová v mene Výboru pre rozvoj (O-000020/2011 − B70012/2011).

 
  
MPphoto
 

  Franziska Keller, autorka. – V súčasnosti nemá prístup k elektrickej energii 1,5 miliardy ľudí, prístup k energii je však nevyhnutným predpokladom na odstraňovanie chudoby, v ktorej títo ľudia žijú. Právo na energiu znamená okrem iného dosiahnutie univerzálneho a spoľahlivého prístupu k dodávkam energie: spravodlivý prístup, ktorý vyrovnáva rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a je aj cenovo dostupný. Je tiež mimoriadne dôležité, aby daná krajina rozvíjala udržateľné a bezpečné dodávky energie, a ich najspoľahlivejšou a najbezpečnejšou formou je decentralizované využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Energia však nemusí byť iba bezpečná a spoľahlivá. Jej výroba musí tiež zohľadňovať ďalšie problémy, ako je zmena klímy, odlesňovanie, zhoršovanie životného prostredia, ľudské zdravie a chudoba, ktorú zapríčiňuje. Tieto problémy nemožno riešiť fosílnymi palivami. Fosílne palivá majú katastrofálny vplyv na zdravie, životné prostredie a klímu. Kríza súvisiaca so zmenou klímy zároveň viac poškodzuje ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe. Fosílne palivá spôsobujú znečistenie, ktoré ohrozuje ľudské zdravie aj zdravé životné prostredie, a sú nákladné a ich ceny rastú so znižovaním zásob ropy a zemného plynu. Využívanie fosílnych palív vedie k centralizovanému, hierarchickému a neflexibilnému rozvodu energie.

Musíme sa zamerať na obnoviteľné zdroje energie. Rozvojovým krajinám musíme pomôcť v tom, aby preskočili náš zhubný model využívania fosílnych palív. Tieto problémy dokážu vyriešiť iba obnoviteľné zdroje energie. Obnoviteľná energia využíva zdroje, ktoré sa nikdy nespotrebujú a ktoré sa v mnohých rozvojových krajinách vyskytujú v hojnom množstve: predovšetkým slnečné žiarenie a prúdenie vzduchu. Tieto zdroje možno využívať lokálne vo veľmi obmedzenej a finančne nenáročnej miere, čo tiež ľuďom v doslovnom zmysle slova dáva moc a energiu. Decentralizované dodávky energie sú v rukách ľudí. Sú demokratické. Svetová banka napriek tomu vo svojej energetickej stratégii naďalej presadzuje fosílne palivá. Nedávny nárast pôžičiek na obnoviteľné zdroje energie a energetickú sebestačnosť je ešte stále nepatrný a nedokáže zakryť zrejmé priority.

Investície do fosílnych palív sa uskutočňujú aj prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorých Svetová banka nedostatočne monitoruje. Fosílne palivá sa vykazujú v nedostatočnej miere. Banka naďalej investuje značné prostriedky do uhoľných elektrární, čím rozvojové krajiny počas nadchádzajúcich desaťročí nezvratne uväzní vo využívaní energie založenej na spaľovaní uhlia. Energetická revolúcia vyzerá inak.

Energetická politika Svetovej banky nie je dostatočne transparentná. Tento problém by sa mal riešiť prostredníctvom vymedzenia jednoznačných podmienok, ktoré musia finanční sprostredkovatelia splniť, aby mali nárok na viacstranné financovanie. Prostredníctvom finančných sprostredkovateľov sa prevádza 40 % úverov poskytnutých Svetovou bankou súkromnému sektoru a veľká časť týchto úverov smeruje do sektora energetiky, najmä do ťažobného priemyslu. Na rozdiel od priamych bankových investícií do projektov však v tomto prípade nie sú k dispozícii verejne dostupné informácie o týchto jednotlivých investíciách do čiastkových projektov, čo veľmi komplikuje sledovanie toho, čo sa nakoniec stane s prostriedkami poskytnutými finančnými sprostredkovateľmi.

Keď sa pozrieme na to, aké zdroje energie sa považujú za zdroje s nízkymi emisiami uhlíka, v stratégii nájdeme veľké vodné elektrárne. Takéto veľké vodné elektrárne ničia obrovské časti prírody a vyháňajú ľudí z domovov. Nie je to udržateľné a nie je to v záujme ľudí a spoločnosti. Ani zachytávanie a skladovanie uhlíka nerobí z uhoľných elektrární zdroje energie s nízkymi emisiami uhlíka. Oxidu uhličitého sa tým nezbavíme a nikto nedokáže predpovedať, čo sa s ním stane v podzemí. Nikto z nás nemôže naisto povedať, že tam oxid uhličitý ďalšie tisícročia zostane v neporušenom stave. To je pokus o jasnovidectvo a nie výskum a určite to nie je tvorba politiky.

To isté platí pre jadrovú energiu. Pri ťažbe uránu sa uvoľňuje veľké množstvo CO2 a nikto nevie, ako s vytváraným odpadom naložiť. Nie je to zdroj energie s nízkymi emisiami uhlíka a nie je to udržateľné. Z týchto dôvodov bude Skupina zelených/Európska slobodná aliancia hlasovať proti uzneseniu, ak sa nenahradí znenie týkajúce sa nízkych emisií uhlíka.

V uznesení však nachádzame aj niekoľko dobrých bodov: napríklad zameranie na obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa nachádzajú mimo rozvodnej siete a sú určené pre vidiecke oblasti a miestnu výrobu malého rozsahu, ako aj riešenie otázok prevládajúcej vývoznej orientácie, veľkých elektrární a biopalív.

Slovo na záver: veľmi veľkú pozornosť venujeme aj výzve na lepší transfer technológií. Transfer technológií nebude veľmi náročný najmä vtedy, ak zostanú neporušené práva duševného vlastníctva. Prvoradým cieľom by malo byť zaobchádzanie s právami duševného vlastníctva takým spôsobom, ktorý umožní prístup k technológiám za dostupné ceny. Sľúbili sme to na rokovaniach o zmene klímy a svojho sľubu by sme sa mali držať.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Hans-Peter Martin (NI). – Pani Kellerovej môžem k jej prejavu a analýze iba zablahoželať. Otázka však stojí takto. O týchto problémoch vieme už dve desaťročia. Pani Kellerová, keďže ste sa touto otázkou zaoberali hlbšie ako väčšina z nás, existuje určitý konkrétny bod, ktorý vo vás vyvoláva nádej, že by naše nadchádzajúce rozhodnutia mohli skutočne priniesť určitý pokrok alebo že Svetová banka tentoraz konečne vykročila správnym smerom?

 
  
MPphoto
 

  Franziska Keller, autorka. – Skutočne sme o týchto otázkach diskutovali dlhšie ako dve desaťročia a ja skutočne verím, že Svetová banka sa z týchto diskusií poučí, pretože všetci sa zhodujú v tom, že budúcnosť patrí obnoviteľným zdrojom energie.

V tejto stratégii sme zaznamenali miernu zmenu. Posunula sa napríklad o trochu viac smerom k obnoviteľným zdrojom energie, ide však o malý krok, ktorý zďaleka nestačí. Fosílne palivá majú ešte stále príliš dominantné postavenie a pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, príliš sa zameriavame na vodné elektrárne – a tie nie sú obnoviteľnými zdrojmi energie, nie sú udržateľnými pre nikoho.

Takže dúfam, že tento Parlament dokáže zaujať dôrazné stanovisko k požadovanému smerovaniu európskej energetickej politiky a politiky, ktorú v oblasti energetiky presadzujeme vo svete. Dúfam, že podporíte odstránenie znenia týkajúceho sa nízkych emisií uhlíka a úsilie o dosiahnutie vhodných, udržateľných, obnoviteľných zdrojov energie.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Mám pocit, že aj moje vyhlásenie bolo veľmi dôrazné. Po prvé, chcel by som zdôrazniť, že energetická stratégia Svetovej banky je veľmi vítaná, pretože Svetová banka zohráva vo svete veľmi osobitnú úlohu, najmä pokiaľ ide o riešenie otázok rozvoja. Nie je priskromné tvrdiť, že táto inštitúcia formuje verejnú mienku a realizuje rozvojové stratégie. Podľa môjho názoru by sme sa touto otázkou mali zaoberať so všetkou vážnosťou.

Zároveň by sme nemali zabúdať na pár prvkov, ktoré majú rozhodujúci význam pri predbežnom určovaní našej reakcie na túto stratégiu. V súčasnosti ešte stále existuje značný počet domácností, ktoré nemajú prístup k žiadnemu druhu energie. Je pravda, že i napriek tomu, že o tejto problematike diskutujeme 20 rokov, k stámiliónom ľudí, predovšetkým v subsaharskej Afrike, sa nedostali podstatné investície do sektora energetiky alebo poskytovania energetických služieb. Som preto presvedčený, že musíme porozumieť rozsahu tohto problému.

Druhá vec, ktorú musíme vziať do úvahy, je rast. Všetky krajiny, ktoré sú na ceste rozvoja, majú obrovský rast dopytu. Na rast dopytu by sme mali reagovať ponukou. Ďalší zásadný problém vzniká z dôvodu rozsahu tohto javu.

Tretím bodom – a v tomto prípade plne súhlasím s pani Kellerovou – sú udržateľnosť a očakávania. Každá činnosť sektora energetiky by sa mala posudzovať vzhľadom na dôsledky tejto činnosti na zmenu klímy. Vieme, že sektor energetiky vo svojej súčasnej podobe spôsobuje najviac emisií skleníkových plynov. Okrem toho by sme mali preskúmať aj cenu fosílnych palív, pretože by sme nemali zabúdať na to, že nás ešte stále čaká riešenie problému cien fosílnych palív. Dúfam, že mu budeme čeliť čo najneskôr, rozhodne však ide o jednu z vecí, ktoré táto stratégia predpokladá.

Pokiaľ ide o orientáciu, očakával by som, že Parlament zohľadní zelenú knihu o rozvojovej politike EÚ, v ktorej prístup k obnoviteľným zdrojom energie v rozvojových krajinách ustanovujeme za jeden z ústredných pilierov novej rozvojovej politiky EÚ. Ak tento priekopnícky krok nepodnikneme, nemôžeme len tak očakávať, že presvedčíme Svetovú banku a ostatných aktérov, že by sme investície mali sústrediť do obnoviteľných zdrojov energie. Som presvedčený, že dokážeme zvládnuť rozsah investícií do obnoviteľných zdrojov energie. Potrebujeme iba odvahu. Je pravda, že si to dnes vyžaduje veľké finančné prostriedky, ale pomerne vysoké investície by si vyžadovala akákoľvek energetická stratégia. Takže keď sa pozriem na očakávané ceny, za každých okolností by som tvrdil, že obnoviteľné zdroje energie sú skutočne tými zdrojmi, ktoré by mali tvoriť jadro akejkoľvek energetickej politiky v ktorejkoľvek časti sveta.

Naše súčasné vedomosti o technológiách využívajúcich obnoviteľné zdroje energie sú dobrou zárukou, že by sme v týchto krajinách skutočne mohli dosiahnuť zmenu. Verím tiež, že v tejto oblasti existuje množstvo nevyužitého potenciálu. Viem, že napríklad vodná energia je z každého hľadiska pomerne náročným zdrojom energie, ale ak sa vykoná analýza environmentálnej udržateľnosti, som presvedčený, že väčšina krajín má v oblasti vodnej energie fantastický nevyužitý potenciál, ktorý poskytuje ďalšie argumenty za veľký rozsah jej využívania – pozrime sa napríklad na vodné dielo Inga.

Na začiatku musíme ísť príkladom. Ak EÚ bude môcť, pri diskusiách o správe o zelenej knihe o rozvojovej politike EÚ by mal Parlament dôrazne podporiť takéto smerovanie rozvojovej politiky EÚ. Budeme mať k dispozícii lepší argument pri presviedčaní Svetovej banky, aby skutočne postupovala v súlade s touto dynamikou a viac sa zameriavala na investície do uhoľných elektrární. Banka teraz ustanovila šesť kritérií, ktoré sú všeobecnými usmerneniami pre budúce investície do uhoľných elektrární. Svetová banka pod vedením Boba Zoellicka pôsobí v tejto rozprave mimoriadne aktívne, takže sa javí ako prínos a nie niečo, čoho by sme sa mali obávať. Je naším spojencom, v tejto problematike a v sektore energetiky však musíme rozvojovým krajinám skutočne poskytnúť európske vedenie.

Chcel by som sa dotknúť aj otázky EIB, pretože sa o nej zmieňuje otázka. Dohoda z Cotonou je legislatívnym základom činnosti EIB v rozsahu 3,1 miliardy EUR pre krajiny AKT. Hlavným nástrojom v tomto rámci je investičný nástroj AKT. Tento nástroj financuje infraštruktúru a energetické projekty šetrné ku klíme. Pokiaľ ide o sektor energetiky, v oblasti fosílnych palív neexistujú žiadne projekty. Všeobecná politika je úplne jasná – jej cieľom je financovať energetické projekty šetrné ku klíme, ktoré sú založené na využívaní veternej, vodnej alebo slnečnej energie.

V súvislosti s hodnotením vonkajšieho mandátu EIB v polovici obdobia – ktoré zahŕňa krajiny uchádzajúce sa o členstvo, susedné a partnerské krajiny, Áziu, Latinskú Ameriku a Južnú Afriku – Komisia predložila návrh na aktiváciu ďalšieho mandátu vo výške 2 miliardy EUR na roky 2011 − 2013, ktorý by podporil finančné operácie EIB v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa zmene klímy v rámci všetkých regiónov. Tento návrh zdôrazňuje, že vlastné pravidlá a postupy EIB budú zahŕňať potrebné ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa podľa mandátu podporili iba projekty, ktoré sú hospodársky, finančne, environmentálne a sociálne udržateľné.

Som presvedčený, že EÚ už podnikla niekoľko krokov správnym smerom, mohli by sme však naozaj podniknúť ďalšie, aby sme zabezpečili skutočné vedenie v celosvetovom meradle, v neposlednom rade aj tým, že sa budeme zaoberať energetickou stratégiou Svetovej banky.

 
  
MPphoto
 

  Alf Svensson, v mene poslaneckého klubu PPE.(SV) Téma, ktorej sa práve venujeme v tejto rokovacej sále, je veľmi naliehavá a dôležitá, konkrétne ide o postupné obmedzovanie úverov na projekty súvisiace s fosílnymi palivami. Som presvedčený, že by sme mali mať odvahu povedať presne to, čo uviedol pán komisár Piebalgs, totiž že Svetová banka má veľmi uvážlivú energetickú stratégiu. V tomto ohľade môžeme dokonca hovoriť o stimuloch, čo je, samozrejme, pozitívna vec. Samozrejme, nejde iba o otázku postupného obmedzovania, ale, ako bolo uvedené, aj o otázku postupného nárastu.

Ešte raz chcem dôrazne zopakovať, že EÚ má v tomto prípade príležitosť uskutočniť konkrétne investície na pomoc ľuďom v rozvojových krajinách v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Verím, že pán komisár si vypočul môj predchádzajúci prejav, v ktorom som sa zmienil o peciach na drevo, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v chatrčiach a bežných domoch a ktoré spôsobujú smrť ľudí udusením. Dvom miliónom ľudí spôsobia predčasné úmrtie plyny, ktoré sa nachádzajú v obyčajných domoch.

V tejto súvislosti by sme rovnako ako Spojené štáty americké a niektoré európske krajiny mohli investovať do jednoduchých piecok na slnečnú energiu, ktoré by odstránili minimálne 95 % týchto plynov. Potom by už títo ľudia nemuseli používať hnoj, o ktorom vieme, že ho potrebujú na pestovanie plodín, a na vykurovanie by už nemuseli používať čierne uhlie. Takisto by nemuseli vyrubovať lesy, ktoré by rozhodne nemali byť vytínané.

Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že existujú možnosti vykonať niečo konkrétne. Často keď hovoríme o alternatívnych zdrojoch energie, demonštratívne hovoríme o veternej a slnečnej energii a, samozrejme, hovoríme o nich právom. Aj napriek tomu, že príležitosti existujú, neexistuje však dostatok konkrétnych výsledkov. Nedovoľme, aby EÚ v týchto záležitostiach zaostávala; EÚ by sa naopak mala angažovať v rozvoji konkrétnych spôsobov nahrádzania tohto fosílneho paliva, ktoré už nechceme ani v industrializovaných, ani v rozvojových krajinách.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis, v mene skupiny S&D.(EL) Najskôr by som sa chcel poďakovať pani Kellerovej za jej výnimočnú prácu na tejto správe. Všetci, ktorí pracovali na tejto správe, skutočne videli, nakoľko nerealizovateľná je stratégia Svetovej banky v niektorých bodoch. Ako povedala pani Kellerová, financuje neuskutočniteľné, rozsiahle projekty, ako sú vodné elektrárne a mnohé ďalšie projekty.

Faktom je, že financovanie obnoviteľných zdrojov energie vzrástlo o 300 %. Súčasne však o 430 % vzrástlo aj financovanie projektov súvisiacich s fosílnymi palivami.

Svetová banka – a pokladám to za škandalózne – nedokázala zohľadniť environmentálny dosah projektov, ktoré financuje. Zároveň ešte stále, dokonca i dnes, diskutuje o možnosti začať financovať programy pre plantáže na dorábanie palmového oleja. Nemá žiadnu úctu k zásade predchádzajúceho slobodného a informovaného súhlasu miestnych obyvateľov s financovanými projektmi ani do postupu nezačlenila (a mala začleniť) kompletný cyklus analýz projektov, ktoré financuje.

Skutočne verím, že táto správa v konečnom znení po hlasovaní vyšle silné posolstvo o environmentálnych reformách, ktoré Svetová banka musí uskutočniť na vnútornej úrovni.

 
  
MPphoto
 

  Charles Goerens , v mene skupiny ALDE.(FR) Svetová banka je podľa podmienok svojho mandátu povinná prispievať k odstraňovaniu chudoby v rozvojových krajinách. Všetky projekty financované Svetovou bankou musia byť zamerané na tento cieľ. Táto podmienka musí byť splnená aj pri financovaní podnikateľského projektu na investovanie do základných sociálnych služieb – zdravotníctva, vzdelávania, prístupu k vode. Ak je boj proti chudobe pre Svetovú banku prioritou, môžeme byť spokojní s tým, že plní úlohu, ktorú sme ustanovili.

Otázka na ústne zodpovedanie, o ktorej vedieme rozpravu, vyjadruje závažné výhrady k financovaniu projektov týkajúcich sa ropy a uhlia. Chcel by som uviesť niekoľko pripomienok.

Po prvé, referenčný rámec určitého projektu financovaného Svetovou bankou musí zahŕňať hodnotiace kritériá, ktoré sa musia uplatňovať od začiatku. Musí byť jasné, čo sa vyhodnocuje, a na základe toho sa hodnotiace kritéria musia začleniť do celej doby existencie projektu.

Po druhé, politický dialóg medzi Svetovou bankou a jej partnerom musí zohľadňovať politické a hospodárske riadenie v príslušnej krajine, ako aj vo vzťahu k veriteľovi.

Po tretie, tam, kde je možné presadzovať obnoviteľné zdroje energie a náklady sú opodstatnené, musíme uprednostniť túto formu výroby energie.

Po štvrté, a tu musím poďakovať pánovi komisárovi Piebalgsovi za to, že sa už v odpovedi pani Kellerovej vyjadril k jednej z mojich obáv, Európska investičná banka všetky tieto faktory už berie do úvahy.

Môžem len dúfať, že Svetová banka bude nasledovať príklad ostatných, ktorí si tieto priority už osvojili, v neposlednom rade príklad Európskej investičnej banky. Vzhľadom na to, že 27 členských štátov Európskej únie je aj členmi Svetovej banky, nemôžeme tvrdiť, že na jej politiku nemáme žiadny vplyv.

Domnievam sa, že by sa naozaj oplatilo prediskutovať možnosť spojenia síl v rámci Svetovej banky s cieľom vyriešiť otázky, ktoré predniesla pani Kellerová. Pani Kellerovej by som chcel zablahoželať k vynikajúcej práci.

 
  
MPphoto
 

  Marisa Matias, v mene skupiny GUE/NGL. (PT) Predtým, ako budem pokračovať, by som chcela tiež vyjadriť uznanie práci, ktorú vykonala moja kolegyňa poslankyňa, a povedať, že plne podporujem otázky, ktoré tu boli zmienené.

Urobím teraz niečo, čo som dosiaľ neurobila, o čom si však myslím, že to stojí za to. Máme skupinu dokumentov, ktorá vychádza z radu predpokladov, pričom o všetkých z nich sa zriedkavo diskutuje. Akoby boli tieto predpoklady nehodné diskusie. Máme otázku na ústne zodpovedanie a máme uznesenie, ktoré hovorí o rozličných veciach vrátane toho, že konvenčné programy elektrifikácie vo vidieckych oblastiach financované Svetovou bankou nedokázali z celosvetového hľadiska naplniť úlohu, aby sa tieto programy dostali k najchudobnejším ľuďom vo vidieckych oblastiach.

Takisto zisťujeme, že v polovici roka 2011 dôjde k možnej, údajnej zmene v energetickej stratégii Svetovej banky, ale tiež vieme, že práve v sektoroch energetiky môžeme proti chudobe bojovať veľmi konkrétnym spôsobom a pomôcť ľuďom, aby sa vymanili z chudoby. Vyzývame preto Svetovú banku, aby prijala rozvojový prístup, ktorý dokáže maximalizovať výhody pre chudobných a súčasne nám umožní bojovať proti zmene klímy.

Už sme uviedli, že úvery určené pre fosílne palivá naďalej zohrávajú dominantnú úlohu v celkovom energetickom portfóliu Svetovej banky a že od toho musíme upustiť. Máme tiež sľub, že táto dominantná úloha do roku 2015 už nebude dominantnou a že sa postupne bude obmedzovať financovanie týchto projektov založených na fosílnych palivách.

Napokon máme súbor vyhlásení, konkrétne pokiaľ ide o nutnosť, aby Svetová banka kládla dôraz na prístup k miestnym zdrojom energie v malom rozsahu. Existuje množstvo ďalších vyhlásení, ktoré zohľadňujú zmenu klímy.

Na druhej strane by som chcela poopraviť to, čo bolo povedané a k čomu sa hlásim. Poopravím všetky vyhlásenia, ktoré zazneli, a ponechám iba dve posledné otázky, pretože sa neoplatí pokračovať s formálnymi vyhláseniami o zámere.

Prvá otázka znie: prečo z toho všetkého nedokážeme vyvodiť taký základný záver, ako je toto? Prečo stále dovoľujeme, aby rozkazoval ten, kto platí? Prečo Svetová banka drží v rukách zodpovednosť za svetovú energetickú stratégiu? Kedy dospejeme k rozhodnutiu, že svetová energetická stratégia by mala byť predmetom celosvetovej koordinácie ukotvenej v Organizácii Spojených národov?

Druhá otázka, ktorú vám položím – ospravedlňujem sa za malé prekročenie času – znie: kedy prestaneme ostatným vnucovať model rozvoja, či už ide o model prvej alebo druhej generácie, to znamená, či už ide o model z vlastnej skúsenosti alebo prevzatý, kedy tento model prestaneme vnucovať zvyšku sveta, akoby existoval nejaký model rozvoja, ktorý by sa mal uplatňovať na všetkých?

Bezočivosť má svoje hranice. Musíme byť demokratickejší.

 
  
MPphoto
 

  Hans-Peter Martin (NI). (DE) V sedemdesiatych rokoch a na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia bola hlavnou témou diskusie nevšímavosť Svetovej banky voči environmentálnym otázkam. Zaznievali rovnaké prejavy ako dnes spolu s určitými sľubmi zo strany Svetovej banky. Podnikli sa kroky s cieľom zreformovať Svetovú banku, odvtedy však uplynuli desaťročia. Z najrozličnejších dôvodov som nedávno navštívil niekoľko krajín, ktoré sa spravidla označujú ako rozvojové krajiny. Situácia bola neprijateľná. Čo sa stalo so všetkými tými projektmi? Kde sú solárne elektrárne v trópoch? Kde sú udržateľné lesy v amazonskej oblasti alebo vo Vietname? Kde sú solárne panely a veterné turbíny v Keni?

Nie je tam absolútne nič. Jediné, čo sa stalo, je, že sa presne skopíroval európsky systém samosprávy. Ľudia tam spravujú svoje vlastné záležitosti a nahrávajú niekoľkým veľkým záujmovým skupinám, neurobili však žiadny pokrok. Potom sme prekvapení, keď sa občania rozvojových krajín zúfalo sťažujú: „Už nechcem žiť v Karibiku. Chcem sa presťahovať do USA a cez Martinik sa dostať do EÚ.“ Čudujeme sa, keď sa všetci ľudia z krajín Maghrebu chcú presťahovať sem. Pokrytectvo tejto rozpravy je absolútne neuveriteľné. Musíme pochopiť, že milióny ľudí sa radikalizovali. Jednoducho hovoria: „Dosť!“

Každý, kto videl návrh uznesenia Európskeho parlamentu, musí uznať, že to tak nemuselo byť. Svoj postoj sme mohli vyjadriť ráznejšie. Svetovú banku sme mali oveľa dôraznejšie vyzvať, aby podnikla potrebné kroky. Načo máme všetky tieto výbory – Výbor pre rozvoj, Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT − EÚ a tak ďalej –, ak nedokážu vytvoriť nič iné ako zdrap papiera, ktorý sčasti obsahuje závery rozpravy, ktorá sa odohrala koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia? Celé je to trápne.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek (PPE).(PL) Nikoho nemusíme presviedčať o význame energie pre rozvojové krajiny. Veľakrát som videl prekvapenie na tvárach ľudí, keď sa dozvedia, koľko stojí elektrická energia v Afrike. Asi je tiež pravda, že nikoho nemusíme presviedčať, že Svetová banka nezohráva ani zďaleka bezvýznamnú úlohu, pokiaľ ide o záležitosti energetiky v rozvojových krajinách.

Naša politická skupina Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) predložila niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých sa bude hlasovať samostatne mimo uznesenia, o ktorom vedieme rozpravu. Mám pocit, že niektoré časti uznesenia sú voči Svetovej banke príliš kritické. Napríklad neverím, že môžeme pozornosť Svetovej banky upriamiť na skutočnosť, že niektoré druhy energie považuje za čisté, hoci by sa mali pokladať za nevhodné alebo nežiaduce z environmentálneho hľadiska. V členských štátoch EÚ je rozšírená napríklad jadrová energia a čoraz viac európskych krajín, ktoré sú závislé od uhlia alebo zemného plynu, je do istej miery v nevýhode, pretože tieto krajiny musia obmedzovať svoje emisie, čo vedie k zvýšeniu nákladov, ktoré sú nerovnomerne rozdelené medzi jednotlivými členskými štátmi. Musíme byť preto opatrní, keď externým orgánom hovoríme, ktoré druhy energie by sa mali rozvíjať. Súhlasím však s myšlienkou, že má význam osobitne podporovať miestne projekty, ktoré zahŕňajú malé oblasti, že sa oplatí podporovať projekty s nízkymi emisiami a že stojí za to podporovať myšlienky týkajúce sa diverzifikovaných zdrojov energie a predchádzania energetickej závislosti.

Chceli by sme, aby Svetová banka investovala do obnoviteľných zdrojov energie a vyššej energetickej účinnosti, nesmieme však nikdy strácať zo zreteľa hlavný cieľ alebo, inak povedané, to, ako má prístup k energii pomôcť ľuďom vymaniť sa z chudoby. Chceme zabiť niekoľko múch jednou ranou – vytvoriť podmienky na rozvoj, obmedziť emisie a zohľadniť sociálne a environmentálne stránky pri nových energetických projektoch. Ide o ambiciózne úlohy a ja dúfam, že Svetová banka sa ich nezľakne. Zároveň viem, že pán komisár Piebalgs kladie veľký dôraz na rozvoj energetických projektov v rozvojových krajinách, a môžem potvrdiť, že zelená kniha túto problematiku analyzuje a že Európsky parlament by mal túto stratégiu podporiť.

 
  
MPphoto
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D).(RO) Vo svete je v súčasnosti bez prístupu k elektrickej energii 1,4 miliardy ľudí, 85 % z nich žije vo vidieckych oblastiach. Rozvojové ciele tisícročia týkajúce sa odstránenia chudoby do roku 2015 sa nedosiahnu, pretože chýba podstatný pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k energii. Dosiahnutie tohto cieľa do roku 2015 znamená, že 395 miliónov ľudí bude mať prístup k elektrickej energii a 1 miliarda ľudí získa prístup k hygienickému vybaveniu na prípravu jedla. Všetky tieto opatrenia si budú v rokoch 2010 − 2015 vyžadovať ročné investície zhruba 40 miliárd EUR, čo sa rovná 0,6 % celosvetového HDP.

Univerzálny prístup k elektrickej energii je jedným z najdôležitejších cieľov, ktoré si stanovili vlády v rozvojových krajinách. Medzi zistené prekážky, ktoré bránia elektrifikácii, patria vysoké náklady na dodávky elektrickej energie do vidieckych oblastí a domov v prímestských oblastiach, chýbajúce daňové a finančné stimuly, nedostatočné možnosti rozvoja a realizácie projektov elektrifikácie spolu s obmedzenou schopnosťou vyrábať elektrickú energiu.

Pokiaľ ide o nároky v oblasti energetiky, vidiecke oblasti sú osobitným prípadom. Vo vidieckych oblastiach je potrebné zabezpečiť nielen potrebné dodávky energie, ale aj vlastný proces jej výroby, čo vedie k tvorbe pracovných miest a podpore hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Správa Svetovej banky z 11. februára 2011 ukázala, že miestna výroba energie z obnoviteľných zdrojov pri nízkych výrobných nákladoch je z dlhodobého hľadiska schodnejším hospodárskym riešením. Tento poznatok môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti Indie, čím by sa obmedzil dovoz energie a vplyv kolísania cien ropy. Svetová banka by preto mohla pôsobiť ako partner pre rozvojové krajiny. Som presvedčená, že Svetová banka by mala podporovať projekty týkajúce sa zvyšovania energetickej bezpečnosti a miestnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj rozsiahle projekty zahŕňajúce elektrifikáciu a budovanie prepojení medzi rozličnými krajinami.

 
  
MPphoto
 

  Zigmantas Balčytis (S&D).(LT) Najskôr by som sa chcel poďakovať pani spravodajkyni za to, že v príhodnom čase predniesla skutočne mimoriadne závažnú otázku. Energetická chudoba zostáva obrovským problémom a súvisiace problémy bránia ľuďom žijúcim v najchudobnejších častiach sveta v tom, aby zvýšili kvalitu svojho života, mali príležitosť zarábať si na živobytie a zo všeobecného hľadiska prispievali k zvyšovaniu rastu a produktivity. Ide o jeden zo zásadných činiteľov, ktoré brzdia všeobecný sociálny a hospodársky rozvoj a bránia týmto regiónom, aby sa dostali z chudoby.

Ako uviedla pani spravodajkyňa, štatistiky sú znepokojivé – približne 1,5 miliardy ľudí nemá žiadny prístup k elektrickej energii a vyše 2,5 miliardy ľudí stále využíva tradičné palivo získavané z biomasy. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie každý rok na celom svete dva milióny ľudí umrú predčasne na choroby dýchacích ciest, ktoré spôsobuje používanie tohto paliva.

Predchádzajúca energetická stratégia Svetovej banky doteraz neviedla ku konkrétnym výsledkom. Navyše sa ešte stále viac podporuje využívanie fosílnych palív ako obnoviteľných alebo čistých zdrojov energie. Doteraz sa významne investuje do uhoľných elektrární a to i naďalej spôsobuje závislosť týchto chudobných krajín od fosílnych palív, ktoré silne znečisťujú životné prostredie.

Dohoda prijatá vedúcimi predstaviteľmi krajín skupiny G20 s cieľom obmedziť podporu a financovanie projektov súvisiacich s fosílnymi palivami, ktoré by od roku 2015 nemali byť vôbec financované, je pozitívnym a vítaným stimulom. Nová stratégia musí tiež dôkladne vyhodnotiť otázku dohľadu nad financovaním a kontroly tohto financovania, aby sa táto pomoc používala na tie energetické projekty, ktoré môžu priniesť dlhodobý úžitok a skutočne prispieť k rozvoju týchto regiónov a zlepšiť kvalitu života ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Paul Rübig (PPE).(DE) Chcel by som osobitne poďakovať pánovi Piebalgsovi. Ako bývalý komisár pre energetiku vie o našej stratégii, samozrejme, všetko. Domnievam sa, že v oblasti rozvojovej spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o technickú pomoc, je potrebné vykonať veľa práce. Európa nesmie iba odvádzať platby Svetovej banke, musí aj prijať opatrenia. Európa a európske inštitúcie musia zohrávať výraznejšiu úlohu v Svetovej banke a bude veľmi náročnou úlohou zabezpečiť, aby sa formou rozvojovej pomoci mohli podporovať rodinné podniky, aby bolo možné podporovať malé a stredné elektrárne, pretože veľa malých podnikov môže v súčinnosti dosiahnuť úspory z rozsahu a príslušnú návratnosť investícií.

Jednou z najdôležitejších otázok je, samozrejme, skladovanie energie. Táto otázka bude zohrávať ústrednú úlohu pri rozvojovej spolupráci.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE). – Podľa môjho názoru by sa dalo povedať, že tých z nás, ktorí sú v tejto večernej hodine ešte stále tu, pravdepodobne poháňa nejaká obnoviteľná energia, možno slnečná energia alebo azda dokonca božská sila v podobe svätožiary nad našimi hlavami.

Diskusia bola v každom prípade veľmi pestrá a nie je to nečakané, pretože vždy ide o kontroverznú problematiku. Myslím si však, že pán komisár našiel primeranú rovnováhu, pravdepodobne lepšiu ako väčšina z nás, čo sa týka nášho smerovania a nevyhnutných krokov v budúcnosti. Domnievam sa, že niektoré body je potrebné spresniť. Bez ohľadu na to, či ide o rozvojové alebo rozvinuté krajiny, ak majú tieto krajiny zdroje fosílneho paliva – uhlie – alebo jadrovú energiu, budú tieto zdroje využívať. Otázka znie: budeme alebo nebudeme ich financovať? Vzhľadom na konferenciu v Cancúne, Kjótsky protokol atď. chceme v Európe zjavne presadzovať program zameraný na obnoviteľné zdroje energie a je to úplne správne. Myslím si však, že pri takomto postupe má pán Martin pravdepodobne pravdu v tom zmysle, že svoje názory musíme vyjadrovať ráznejšie a musíme sa snažiť presadiť, aby Svetová banka podporovala a financovala väčší počet projektov zameraných na obnoviteľné zdroje energie v porovnaní s predpokladaným súčasným stavom.

 
  
MPphoto
 

  Andris Piebalgs, člen Komisie. – Pre našu rozpravu to má veľký význam, hoci je neskoro večer, pretože podľa mňa energetická stratégia Svetovej banky predstavuje príležitosť. Je to skutočná príležitosť odpovedať na náročné problémy v oblasti energetiky.

Ak sa pozrieme na to, čo Medzinárodná agentúra pre energiu hovorí o energetickej chudobe, o obnoviteľných zdrojoch energie, ide istotne o obrovskú výzvu, ale Svetová banka spolu s našimi vedúcimi predstaviteľmi by mohli vykonať potrebnú zmenu. Ak sa vrátime o pár rokov späť v histórii našej Únie, dosiahnutie nášho cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa zdalo nemožné, hoci išlo o pomerne skromný cieľ s hodnotou 18 %, ak si dobre spomínam. Teraz to vyzerá, že sme na dobrej ceste.

V niektorých prípadoch sa však musíte odhodlať k činom a očakávať skutočné problémy. Vďaka prístupu Svetovej banky je celý proces mimoriadne otvorený. Vo Washingtone sa uskutoční týždeň Svetovej banky venovaný energetike. Svetovej banke, ktorá je veľmi prístupná novým myšlienkam, by sme mohli svoje príspevky predložiť aj my. Ak budeme odvážni, dodáme ešte viac odvahy Svetovej banke. Je preto dôležité, aby sme prišli s otvoreným srdcom a tieto veľmi ambiciózne myšlienky predložili Svetovej banke. V opačnom prípade by sa mohli mnohí ľudia snažiť vyhnúť tomuto problému.

Rozhodne ide o otázku, kde začať. Povedal by som, že pozornosť by sme mali venovať prístupu k energii, pretože prístup k energii znamená aj udržateľnú a účinnú energiu. Nedávne trendy vývoja v krajinách, s ktorými spolupracujeme, naznačujú obrovskú mieru urbanizácie, takže sa určitým spôsobom zmenil obraz celého energetického rébusu. Prináša to so sebou nielen decentralizovanú výrobu, ale aj oblasti aglomerácií, takže nech to znie akokoľvek zvláštne, súčasťou stratégie by mala byť aj energetická účinnosť.

Najdôležitejšie je, aby sme zintenzívnili svoje úsilie. K dispozícii máme energetické nástroje: sumu vo výške 200 miliónov EUR. V oblasti energetiky so sumou 200 miliónov EUR neurobíte veľmi veľa. Musíme rátať s dlhodobým financovaním, pretože som presvedčený, že európskou značkou by sa mali stať obnoviteľné zdroje energie. Ak sa to podarí, spolu s možnosťami Svetovej banky by sme skutočne mohli vykonať dôležité veci nielen pre dodávky energie, ale aj pokiaľ ide o podniknutie podstatných krokov na boj proti zmene klímy.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 115 ods. 5 rokovacieho poriadku som dostal jeden návrh uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 17. februára 2011.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 19. júla 2011Právne oznámenie