Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/3013(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B7-0105/2011

Rozpravy :

PV 16/02/2011 - 5
CRE 16/02/2011 - 5

Hlasovanie :

PV 17/02/2011 - 6.8
CRE 17/02/2011 - 6.8

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0068

Rozpravy
Streda, 16. februára 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

5. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov – Európa 2020 – Vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ďalším bodom programu je spoločná rozprava na tieto témy:

– vyhlásenia Rady a Komisie o stratégii Európa 2020;

– správa (A7-0040/2011) pani Pervenche Berèsovej v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov [KOM(2011)0006 – C7-0033/2011 – 2011/0007(CNS)];

– vyhlásenie Komisie o vykonávaní usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  János Martonyi, úradujúci predseda Rady. – Veľmi vítam túto príležitosť predstúpiť pred vás a hovoriť o téme, ktorá je pre maďarské predsedníctvo mimoriadne dôležitá: o stratégii Európa 2020. Je skutočne dôležitá pre nás všetkých.

Je jasné, že Európa musí prekonať množstvo vážnych problémov, ak chce zostať konkurencieschopná so zvyškom sveta. Niektoré z týchto problémov vznikli v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy, ďalšie však súvisia s našou obmedzenou schopnosťou a odhodlaním plniť ciele lisabonskej stratégie na rok 2010.

Ako sa často hovorí, kríza môže byť príležitosťou – podľa starovekých Grékov i podľa Číňanov. Môže byť príležitosťou na zlom, na nájdenie riešenia a na dosiahnutie pokroku. Preto si myslíme, že kríza je v súčasnosti kľúčovým faktorom z hľadiska motivovania členských štátov, aby rýchlo prijali novú európsku stratégiu pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. A to je práve stratégia Európa 2020.

Som presvedčený, že táto stratégia zohrá dôležitú úlohu a pomôže Európe prekonať krízu a zabezpečí, aby sa z nej Európa dostala silnejšia, a to na vnútornej i medzinárodnej úrovni, prostredníctvom podpory produktivity, rastového potenciálu, sociálnej súdržnosti a hospodárskeho riadenia.

To je rozhodujúce, ak chceme zostať konkurencieschopní na globálnej úrovni najmä vzhľadom na rýchlo rastúce trhy v Ázii. Je to tiež dôležité, ak chceme zachovať sociálny model, svoj spôsob života, ktorý je kľúčovou charakteristikou Európy, ktorý si všetci ceníme a ktorý musíme zachovať.

Stratégia Európa 2020 potvrdila päť hlavných cieľov EÚ, ktoré predstavujú spoločné úlohy, na ktoré sa zameriavajú opatrenia členských štátov a Únie v oblasti podpory zamestnanosti, zlepšovania podmienok pre inovácie, výskum a vývoj, plnenia našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšovania úrovne vzdelania a podpory sociálneho začlenenia najmä prostredníctvom znižovania chudoby.

Ako súčasť plnenia týchto cieľov Komisia vytvorila a predstavila sedem pilotných iniciatív, ktoré zahŕňajú navrhované opatrenia na posilnenie jednotného trhu a podporu rastu a zamestnanosti. Sú to Digitálna agenda pre Európu, Inovácia v Únii, Mládež v pohybe, Európa efektívne využívajúca zdroje, Priemyselná politika vo veku globalizácie, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Európska platforma na boj proti chudobe.

Pri každej iniciatíve musia orgány EÚ a vnútroštátne orgány koordinovať svoje úsilie, aby sa opatrenia na vnútroštátnej a európskej úrovni navzájom posilňovali.

V decembri 2010 poskytla prvá správa o vykonávaní, ktorú pripravilo predsedníctvo v úzkej spolupráci s Komisiou a s nastávajúcim maďarským predsedníctvom, prehľad prebiehajúcich aktivít od spustenia stratégie v júni. Správa opisuje najdôležitejšie práce vo všetkých formách, ktoré Rada vykonala v súvislosti so siedmimi pilotnými iniciatívami. Správa ďalej zdôrazňuje technologický pokrok dosiahnutý v rôznych oblastiach politík, ktoré zohrávajú významnú úlohu v novej stratégii: jednotný trh, politika súdržnosti a poľnohospodárska politika. Uvádza tiež zoznam aktivít a iniciatív, ktoré boli vykonané na úrovni EÚ za posledných šesť mesiacov v súvislosti s piatimi hlavnými cieľmi EÚ.

Dovoľte mi upozorniť na niektoré dôležité prvky týkajúce sa hospodárskeho riadenia. Vykonanie reformy hospodárskeho riadenia je základnou podmienkou boja proti kríze a podpory európskeho hospodárstva. Preto stratégia Európa 2020 úzko súvisí s takzvaným európskym semestrom: novým kľúčovým nástrojom makroekonomického dohľadu, ktorý sa prvýkrát uplatňuje v rámci tohto predsedníctva. Tento nový proces začal v januári 2011 predstavením ročného prieskumu rastu uskutočneného Komisiou.

Maďarské predsedníctvo sa zvlášť sústreďuje na to, aby európsky semester prebehol hladko a úspešne. V tejto súvislosti usporiadame sériu diskusií počas všetkých dôležitých zasadnutí Rady pred marcovým zasadnutím Európskej rady.

Konkrétne Rada pre všeobecné veci dostala za úlohu pripraviť súhrnnú správu na svoje zasadnutie 21. marca, ktorá bude obsahovať zásadné informácie o práci prebiehajúcej v rôznych sektorových radách. Táto správa bude predložená Európskej rade v marci a bude predstavovať základ pre diskusie s cieľom dohodnúť sa na súbore priorít pre štrukturálne reformy a fiškálnu konsolidáciu.

Po marcovom zasadnutí Európskej rady členské štáty dokončia prípravu národných reformných programov a správ o stabilite alebo konvergencii, ktoré predložia Komisii v apríli. Následne by sa malo pokračovať v práci s cieľom vytvoriť konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré členské štáty zoberú do úvahy pri vypracúvaní svojich rozpočtov na rok 2012 a vykonávaní svojich stratégií rastu. Uznávam, že tento kalendár je veľmi náročný, dúfame však, že ho dokončíme do júna alebo júla.

Stratégia Európa 2020 je kľúčom k zaisteniu budúceho hospodárskeho úspechu Európskej únie. Úzko súvisí s reformou hospodárskeho riadenia, ktorá takisto zohrá kľúčovú úlohu. Ak nezostaneme konkurencieschopní a nedokážeme v budúcnosti zabezpečiť silný rast, bude pre nás čoraz ťažšie udržať dostatočne vysokú úroveň sociálnej ochrany na vnútornej úrovni a zároveň zaistiť, aby bolo hlas Európy počuť v súvislosti s udalosťami na vonkajšej úrovni.

To je najdôležitejšou úlohou pre Európu v nadchádzajúcich rokoch. Som absolútne presvedčený, že môžeme počítať s podporou Európskeho parlamentu v snahe dosiahnuť tento cieľ.

 
  
  

PREDSEDÁ: Jerzy BUZEK
predseda

 
  
MPphoto
 
 

  Predseda. – Vážený pán úradujúci predseda Rady, ďakujem vám za úvodné vystúpenie. Hovoríme o veľmi dôležitej otázke: stratégii Európa 2020. Nachádzame sa v kríze a miera nezamestnanosti je veľmi vysoká, čo je najväčšou hrozbou pre našich občanov. Politika zamestnanosti je preto absolútne kľúčová aj v rámci stratégie Európa 2020. Vítame v Európskom parlamente pána Lászlóa Andora, komisára, ktorý je za túto oblasť zodpovedný.

 
  
MPphoto
 

  László Andor, člen Komisie. – Ako viete, Komisia minulý mesiac prijala prvý ročný prieskum rastu v súvislosti so stratégiou Európa 2020. Ročný prieskum rastu uzatvára minulosť a dáva do pohybu prvý cyklus koordinácie hospodárskej politiky v rámci európskeho semestra.

Hlavná myšlienka európskeho semestra je veľmi jednoduchá: ak chceme zaistiť stabilitu hospodárskej a menovej únie, nemáme inú možnosť ako vykonať koordináciu hospodárskych politík v rámci EÚ ex ante. Nedávna dlhová kríza v niektorých krajinách eurozóny to ukazuje až príliš jasne. Tento rozsiahlejší a náročnejší prístup ukazuje, že Európska únia si uvedomuje, ako úzko sú prepojené hospodárstva členských štátov a že politické rozhodnutia v jednom členskom štáte môžu mať vplyv na ostatné členské štáty.

Riadenie európskeho semestra bude pre EÚ skutočnou skúškou. Posilnenie politickej zodpovednosti v súvislosti so stratégiou a posilnenie miestnych partnerstiev je pre nás kľúčovou prioritou. Našou úlohou teraz je dokázať, že Únia dokáže spoločne určiť hlavné politické reformy, ktoré sú naliehavo potrebné, a poskytnúť zodpovedajúce politické odpovede.

Ročný prieskum rastu veľmi jasne uvádza hlavné priority. Stanovuje integrovaný prístup k obnove prostredníctvom 10 prioritných opatrení patriacich do troch hlavných okruhov: po prvé, prísnu fiškálnu konsolidáciu a reštrukturalizáciu finančného sektora na posilnenie makroekonomickej stability, po druhé, štrukturálne reformy s cieľom vyššej zamestnanosti, a nakoniec opatrenia na posilnenie rastu.

Dobre si uvedomujeme vaše obavy v súvislosti s kľúčovými posolstvami ročného prieskumu rastu v tom zmysle, že sa môžu javiť ako posun oproti integrovaným usmerneniam. Chcem to však objasniť. Komisia sa zámerne rozhodla zamerať tohtoročný ročný prieskum rastu na najnaliehavejšie problémy vyplývajúce zo súčasnej hospodárskej krízy a na potrebu pripraviť reformy potrebné na hospodársku obnovu a vytváranie pracovných miest. Ročný prieskum rastu je v plnom súlade s integrovanými usmerneniami vrátane usmernení pre zamestnanosť.

Vítam skutočnosť, že Parlament podporil návrh Komisie zachovať usmernenia pre zamestnanosť v roku 2011 nezmenené. Je skutočne dôležité zaistiť stabilný politický rámec až do hodnotenia stratégie Európa 2020 v polovici obdobia, ktoré sa uskutoční v roku 2014, aby mali členské štáty dosť času zrealizovať potrebné reformy.

Usmernenia pre zamestnanosť tiež predstavujú základ pre návrh spoločnej správy o zamestnanosti (súčasť ročného prieskumu rastu), ktorá identifikuje najnaliehavejšie opatrenia v oblasti zamestnanosti, medzi ktoré patria: po prvé, zavedenie daňových systémov, ktoré budú podporovať zamestnanosť, konkrétne prostredníctvom presunu daňového zaťaženia práce do iných oblastí, po druhé, zníženie segmentácie trhu práce, po tretie, odstránenie prekážok zosúladenia súkromného a pracovného života, po štvrté, podpora nezamestnaných ľudí prostredníctvom vysokokvalitnej odbornej prípravy a služieb na pomoc pri hľadaní nového zamestnania s cieľom umožniť návrat do práce alebo prechod k samostatnej zárobkovej činnosti, a nakoniec, zvyšovanie účasti starších pracovníkov na trhoch práce.

Ešte dôležitejšie je to, že usmernenia pre zamestnanosť vytvoria základ pre prípadné odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré môže Rada adresovať členským štátom na základe článku 148 zmluvy.

Ročný prieskum rastu predstavuje základ pre diskusiu na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci a pre usmernenia pre hospodársku politiku, ktoré budú adresované členským štátom. Komisia očakáva, že členské štáty budú brať tieto usmernenia do úvahy pri príprave svojich programov stability alebo konvergencie a národných reformných programov v rámci stratégie Európa 2020.

Komisia preskúma národné reformné programy, ktoré majú byť predložené v druhej polovici apríla. Na základe tohto hodnotenia a v súlade so zmluvou navrhneme politické usmernenia a odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré by členské štáty mali vziať do úvahy pri príprave svojich rozpočtov na rok 2012. Tieto politické usmernenia a odporúčania by mala Rada prijať ešte do leta.

Na záver mi dovoľte zdôrazniť význam vašej úlohy pri úspešnej realizácii stratégie Európa 2020 a najmä siedmich pilotných iniciatív. Vaša úloha spoločného zákonodarcu je rozhodujúca pre ich úspešnú realizáciu. Stanovenie správnych rámcových podmienok je kľúčové, ak chceme splniť ciele stratégie Európa 2020. Čoskoro sa začne diskusia o novom viacročnom finančnom rámci. Do júna Komisia predloží svoje návrhy. Vaša úloha rozpočtového orgánu spolu s Radou bude kľúčová z hľadiska zaistenia toho, aby sa priority stratégie Európa 2020 dostali do rozpočtu EÚ. Ak chceme byť dôveryhodní, musíme zaistiť, aby naše finančné priority boli v súlade s našimi stratégiami a politickými prioritami.

V čase fiškálnych obmedzení je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým ukázať, že EÚ má pridanú hodnotu a že jedno euro minuté na úrovni EÚ môže mať väčší vplyv ako jedno euro minuté na vnútroštátnej úrovni.

Ak chceme dosiahnuť úspech stratégie Európa 2020, potrebujeme politickú zodpovednosť na všetkých úrovniach. Dosiahnuť svoje ciele a stanoviť správny kurz pre budúci rast sa nám podarí len vtedy, keď bude každý zohrávať svoju úlohu.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) V mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci by som chcela povedať, že veľmi vítam túto prvú príležitosť diskutovať o európskom semestri a význame, ktorý by mal mať v tomto semestri ročný prieskum rastu.

V rámci toho ste sa vy, pán komisár, spolu s členmi kolégia rozhodli obnoviť usmernenia pre zamestnanosť a tento Parlament má v úmysle oceniť toto rozhodnutie. Chceli by sme len upriamiť vašu pozornosť na tri body.

Prvý sa týka obsahu tohto ročného prieskumu rastu. Prekvapila nás skutočnosť, že problémy zamestnanosti a nezamestnanosti sa zdajú byť druhoradé v porovnaní s cieľmi konsolidácie rozpočtov. Keď otvárate tieto otázky, ktoré priamo súvisia s fungovaním trhu práce, zdá sa nám, že porušujete spoločenskú zmluvu medzi ľuďmi v členských štátoch a ich vládami. Navrhujete zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zníženie podpory v nezamestnanosti, zmenu úrovní miezd a mechanizmov ich výpočtu a možnosť otvoriť obchody aj v nedeľu.

Domnievame sa, že to predstavuje mimoriadne nebezpečné porušenie spoločenskej zmluvy. Tiež sa domnievame, že viac pozornosti by sa malo venovať najzraniteľnejším skupinám obyvateľov, či ide o mladých ľudí, ženy, starších ľudí, alebo zdravotne postihnuté osoby. Takisto si myslíme, že je tu značné riziko, že konsolidácia rozpočtov sa bude považovať za jediné riešenie pre všetko v rámci tohto ročného prieskumu rastu.

Naša druhá obava sa týka toho, že – ako ste sám povedali – na základe tohto ročného prieskumu rastu chcete pripraviť národné reformné programy. Práve tu sa však bude rozhodovať o dôležitých veciach. Ako chcete dobre využiť rozpravu v Parlamente o týchto otázkach, keď sa teraz obnovujú tieto usmernenia? Ako si predstavujete demokratickú diskusiu o tejto otázke? Ako zosúladíte článok 148, ktorým sa koordinujú politiky zamestnanosti, s článkom 12, ktorý koordinuje hospodárske politiky?

Európsky parlament v tom má dnes značný zmätok, pretože zároveň hovoríme o stratégii Európa 2020, pracovných skupinách predsedu Van Rompuya, balíku pre hospodárske riadenie, v súvislosti s ktorým vyvíja tento Parlament veľké úsilie, a revízii zmluvy s cieľom zachovať európsky mechanizmus finančnej stability. Popritom však navyše hovoríme aj o možnej úprave tohto mechanizmu. Spúšťate európsky semester zároveň s tým, ako kancelárka Merkelová a prezident Sarkozy spúšťajú pakt konkurencieschopnosti. A okrem toho všetkého ešte zároveň obnovujete usmernenia pre zamestnanosť, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú nič viac ako len veľmi nejasný priestor definovaný v týchto národných programoch.

Takže, pán komisár, chcela by som vás upozorniť na tretiu vec, ktorá nás znepokojuje. Keď sa nám v minulom roku s podporou belgického predsedníctva podarilo zmeniť smerovanie usmernení pre zamestnanosť, zdôrazňovali sme najmä jeden bod: otázku riadenia. Čo vlastne myslíme týmto riadením? Znamená to, že hospodárske a sociálne politiky nemožno úspešne vykonávať, ak ich nesprevádza skutočná demokratická diskusia. A demokratická diskusia znamená dať právomoci Európskemu parlamentu, dať právomoci národným parlamentom a naozaj rešpektovať a zapájať aj sociálnych partnerov. Často sa nám zdá, že vaše návrhy ignorujú tieto aspekty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou demokratického života našich krajín.

Domnievam sa, že pokiaľ správne neuchopíme tento problém, bude nám hroziť riziko, že budeme nedôslední, že odvrátime ľudí od toho, čo sa spoločne snažíme dosiahnuť, a že zabudneme na to, čo je kľúčom k nášmu úspechu, teda na ducha Spoločenstva.

 
  
MPphoto
 

  Sharon Bowles, spravodajkyňa Výboru pre hospodárske a menové veci požiadaného o stanovisko. – Dostávame sa do novej éry hospodárskeho riadenia. Európsky semester poskytuje štruktúru, do ktorej by sa mali s významnou účasťou Parlamentu zapracovať jestvujúce nástroje integrovaných usmernení, o ktorých sa hovorí v článkoch 121 a 148 zmluvy.

Zo širšieho hľadiska sa práve v rámci semestra môžu spojiť monitorovanie Paktu stability a rastu a makroekonomický dohľad so stratégiou Európa 2020 a s integrovanými usmerneniami. To znamená, že semester môže poskytnúť koherentný rámec pre rôzne procesy hospodárskeho riadenia v Únii, ktoré sa tak budú vzájomne posilňovať. Výbor pre hospodárske a menové veci vo všeobecnosti zdôrazňuje, že hospodárske riadenie musí byť založené na metóde Spoločenstva. Procesy musia byť transparentné a musí byť možné vyvodiť zodpovednosť, ak majú osloviť občanov a získať ich podporu. Tým vzniká aj mandát na zapojenie Európskeho parlamentu.

V prípadoch, keď už Parlament zohráva svoju úlohu, musí dostať potrebný čas na splnenie svojho demokratického mandátu. Výbor pre hospodárske a menové veci stojí plece pri pleci s Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci pri zdôrazňovaní tejto požiadavky.

 
  
MPphoto
 

  Corien Wortmann-Kool, v mene poslaneckého klubu PPE.(NL) Finančná a hospodárska kríza bolestne ukázala, že naša konkurencieschopnosť a následne aj udržateľnosť nášho sociálneho trhového hospodárstva sú ohrozené. Preto sa teraz musíme poučiť z krízy, ak chceme lepšie využiť svoj vnútorný trh, posilniť udržateľnosť svojich dôchodkov a tiež umožniť lepšie fungovanie trhu práce.

Náš poslanecký klub preto víta ročný prieskum rastu a závery Rady Ecofin z 15. januára 2011, ktoré podporujú ambiciózne očakávania od európskeho semestra.

Všetci v tomto Parlamente chceme Európu s udržateľným hospodárskym rastom, so zdravými podnikmi a s dostatočným počtom pracovných miest pre všetkých svojich občanov. Môžeme to dosiahnuť, len ak budeme mať stabilnú menu a stabilné hospodárstvo. Ak chceme dosiahnuť oba tieto ciele, členské štáty musia udržiavať poriadok vo svojich domácich financiách, pretože to nám pomôže nielen vyhnúť sa problémom, ako sú tie, ktorým teraz čelia členské štáty bojujúce proti prudko rastúcim schodkom a dlhom, ale aj vytvoriť základy rastu a zamestnanosti pre našich občanov a pre naše deti a budúce generácie.

Pán predseda, Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) bude pokračovať v práci na silnom európskom balíku pre hospodárske riadenie, ktorý bude stáť na troch pilieroch: rozsiahlom Pakte stability a rastu, ambicióznom makroekonomickom dohľade a ambicióznej stratégii Európa 2020. To si však vyžaduje použitie metódy Spoločenstva a zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Ak to urobíme, nebudeme potrebovať nový pakt konkurencieschopnosti, pretože náš cieľ tým už dosiahneme.

 
  
MPphoto
 

  Udo Bullmann, v mene skupiny S&D. (DE) Vážený pán úradujúci predseda Rady, pozorne som si vypočul, čo ste hovorili, prečítal som si ročný prieskum rastu, prečítal som si závery Rady Ecofin a teraz mi je už úplne jasná jedna vec: Európska únia nezažíva len hospodársku krízu, ale aj politickú krízu. To, čo nám odporúčate, nie je nič nové. Požiadajte svojich zamestnancov, aby vám ukázali dokumenty z posledných desiatich rokov. Vo všetkých uvidíte to isté, teda že verejné výdavky sú príliš vysoké a že jediný mechanizmus na prispôsobenie sa novej dobe sa týka miezd, ktoré sú vždy príliš vysoké. Žiadne iné odporúčania som nevidel. Či prší, alebo sneží, či prežívame krízu, alebo rozmach, vždy je to tá istá ideológia, ktorá ale nemá vôbec nič spoločné s empirickou hospodárskou realitou.

Dovoľte mi niečo vám odporučiť: pošlite niekedy ľudí, ktorí vám tieto veci píšu, ktorí vykonávajú hospodárske analýzy v Rade a v Komisii, do Výboru pre hospodárske a menové veci. Chceme spoznať vaše hospodárske vzory. Chceme s nimi hovoriť o tom, či nevidia, že Európa je na pokraji recesie. Odstráňte napríklad nemecké miery vývozu a nemecké miery rastu a uvidíte, o čom hovorím. Potom sa vás spýtam, prečo tam nie je jediné slovo o investíciách – keď máme doteraz najnižšiu úroveň investícií, čo si už nemôžeme ďalej dovoliť –, prečo tam nie je jediné slovo o zvyšovaní príjmov a nič o sledovaní cyklov či o skutočnosti, že sa musíme konečne naučiť rásť spoločne, alebo o tom, ako sa dostať z krízy. Vo vašich dokumentoch nie je nič o týchto veciach.

Premeškali ste začiatok tohto roka a budete sa musieť veľmi snažiť, aby ste splnili očakávania občanov Európy. Niečo vám však poviem: ak toto je duch, v ktorom chcete v marci prijímať rozhodnutie o balíku pre hospodárske riadenie a reforme Paktu stability a rastu, naša skupina sa do toho nebude môcť zapojiť.

 
  
MPphoto
 

  Lena Ek, v mene skupiny ALDE. – Pred rokom sme tu v Parlamente diskutovali o tom, aké opatrenia sú potrebné na boj proti globálnej finančnej kríze. Vtedy boli niektoré návrhy našej skupiny o hospodárskom riadení odmietnuté ako príliš ambiciózne a príliš rozsiahle, no dnes rada vidím, že viaceré z našich návrhov sa stali realitou.

V súčasnosti však existuje výrazný rozdiel medzi ambíciami deklarovanými v rámci stratégie Európa 2020 a finančnými zdrojmi potrebnými na dosiahnutie týchto cieľov. V návrhu rozpočtu na rok 2012 musí Komisia objasniť, jasne určiť a zviditeľniť výdavky súvisiace so stratégiou. Platí to aj pre blížiacu sa revíziu viacročného finančného rámca.

Chcem sa priamo obrátiť aj na členské štáty. V Rade panuje medzi ministrami financií – vrátane toho nášho, Andersa Borga zo Švédska – jednoznačná neochota investovať do budúcnosti. Vnútroštátne rozpočty musia zohľadňovať ambície ohlásené Radou a projekty EÚ potrebujú rozpočty, ak sa majú niekedy zrealizovať. Pamätajte na moje slová – bez peňazí na správnom mieste nebude žiadna stratégia rastu ani zamestnanosti a hrozí nám neúspech.

Preto naliehavo vyzývam Komisiu, aby predložila konkrétnejšie legislatívne návrhy, a členské štáty, aby prejavili viac odhodlania. Potrebujeme záväzné povinnosti, ak chceme dosiahnuť hlavné ciele a vytvoriť právne predpisy v kľúčových oblastiach z hľadiska vytvárania pracovných miest, napríklad ciele energetickej účinnosti na spoločnej európskej úrovni. Jestvujúce iniciatívy, napríklad strategický plán energetických technológií, program celoživotného vzdelávania a akčný plán pre energetickú efektívnosť, už boli prijaté, ale vy v Rade ste nedokázali položiť na stôl peniaze. Potrebujeme finančné prostriedky na tieto projekty. Všetky majú potenciál vytvárať pracovné miesta a rast.

Svojím uznesením o stratégii Európa 2020 skupina ALDE vysiela jasné posolstvo Rade, že súčasná štruktúra riadenia je príliš slabá, metóda otvorenej koordinácie zlyhala a mala by sa obnoviť metóda Spoločenstva. Tlieskam obrovskej väčšine, ktorá podporila spoločné uznesenie. Toto je silné posolstvo tohto Parlamentu, že musíme konať.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts, v mene skupiny Verts/ALE. – Pán úradujúci predseda Rady, viete, že zelení dôrazne podporujú integrovanejšiu Európu s cieľom zaistiť udržateľný rozvoj pre našich občanov, ale aj s cieľom dosiahnuť to, aby Európa na tejto planéte v 21. storočí niečo znamenala.

(FR) Naša dôvera dnes bola vážne narušená jedným vaším činom, konkrétne ročným prieskumom rastu, pretože ste ním odhalili ideologickú predpojatosť, ktorá nemá nič spoločné s faktmi, ale úzko súvisí s ideologickými rozhodnutiami.

Čo presne odporúčate? Obmedziť verejné výdavky. Škrtaním výdavkov nedosiahnete stabilné verejné financie. Vôbec sa tam nehovorí o príjmoch. Cieľom je tiež zvýšiť pružnosť, zreformovať, ako tvrdíte, trhy práce – inými slovami, jednoznačne vytvoriť flexiistotu bez istoty. Budete tvrdiť, že tieto opatrenia musíme prijať, aby sme umožnili obnovu hospodárstva.

To však nie je všetko. Sú tu tiež opatrenia týkajúce sa finančného sektora. Hovorme o nich, pretože to je dobrý príklad dvojitého metra. Čo hovoríte o opatreniach týkajúcich sa platov a verejných výdavkov? Že musíme zasiahnuť rýchlo a tvrdo. Keď však ide o finančný sektor, hovoríte, že sa musíme na veci pozrieť, preskúmať dôsledky a predovšetkým mať prechodné obdobia.

Pokiaľ ide o hospodárske riadenie a konsolidáciu rozpočtov, veľmi rýchlo hovoríte o dátumoch – 1. január 2011 až 1. január 2012. V prípade bánk to bude 1. január 2019, akoby neboli potrebné žiadne štúdie ani prechodné obdobia na pomoc trhom práce prispôsobiť sa či verejným financiám postaviť sa na stabilné základy.

Môžete mi povedať, čo s tým všetkým má spoločné stratégia Európa 2020? Nakoniec, práve ona je tým problémom, ale to nie je to, o čom mi rozprávate. Pán komisár, členovia Rady, realizácia stratégie Európa 2020 sa odporúčaniami, ktoré uvádzate v ročnom prieskume rastu, stáva absolútne nemožnou.

Vodíte nás za nos, keď sa tvárite, že je možné realizovať potrebné investičné politiky v oblastiach výskumu, vzdelávania, znižovania chudoby, boja proti zmene klímy a zamestnanosti prostredníctvom vykonávania politík, ktoré odporúčate. To je lož a táto rozprava je podľa mňa fraška.

 
  
MPphoto
 

  Malcolm Harbour, v mene skupiny ECR. – Naša skupina podpísala a podporí toto uznesenie. Nehovorím, že súhlasíme so všetkým, čo sa v ňom píše, ale podporujeme jeho kľúčovú časť. Chcem to povedať Komisii i Rade a prečítam úryvok, na ktorom sme sa zhodli: „Odvážny akt o jednotnom trhu a iniciatíva Small Business Act s cieľom vytvárať pracovné miesta.“

Odkiaľ teda budú pochádzať tieto pracovné miesta? Budú pochádzať od súkromných investičných podnikov a od začínajúcich podnikateľov. Už vieme, že malé podniky boli v poslednom desaťročí hlavným motorom vytvárania pracovných miest. Môj dnešný odkaz Komisii a Rade je, že všetkých 27 členských štátov musí začať brať vážne vytváranie pracovných miest na úrovni jednotného trhu. Všetci veríme v jednotný trh a členské štáty investovali obrovské sumy peňazí a prostriedkov do otvárania trhu so službami, povedali to však svojim podnikom? Propagovali jednotný trh? Podporovali podnikanie? Podporovali internetový obchod?

Prečo popri všetkých ostatných projektoch, o ktorých hovorili moji kolegovia, nezačnú robiť tieto praktické veci, aby uvoľnili silu, ktorú už máme? Musia s tým začať už zajtra či dokonca dnes a nie hovoriť o niektorých iných dlhodobých projektoch. Mali by sa pustiť do práce.

 
  
MPphoto
 

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Pani Harmsová povedala včera niečo dôležité. Ťažko niekto zvonka vie viac o tom, aká stratégia, aký mechanizmus stability, aký pakt sa navrhuje, dopĺňa, nadobúda platnosť či mení a kým a podľa akých právnych predpisov. Jedna vec je jasná, a to, že stratégia Európa 2020 zatiaľ nepriniesla riešenie problémov, ktoré ľudia zažívajú počas krízy. Práve naopak – aj naďalej realizuje pomýlené politiky EÚ, ktoré boli vlastne súčasťou príčin krízy. Stále sa spolieha na Pakt stability a rastu. Ten sa má teraz sprísniť a posilniť lepšími mechanizmami sankcií.

V praxi to znamená úsporné opatrenia na úkor občanov. Znamená to predlžovanie pracovného života, inými slovami, škrtanie dôchodkov. Či sa má teraz zrušiť indexácia miezd a platov, alebo obmedziť základ pre rokovania medzi sociálnymi partnermi, alebo sa majú spružniť pravidlá týkajúce sa pracovného času, to všetko znamená znižovanie miezd a škrtanie. Znamená to aj obmedzenie formatívnych štátnych zásahov do hospodárskeho života spoločnosti. V tejto súvislosti veľa ľudí hovorí o znižovaní dlhu. Pre mňa v tom neexistuje žiaden rozdiel, či sa to nazýva hospodárske riadenie, politika stability a rastu, pakt konkurencieschopnosti, alebo odporúčanie Komisie na základe ročného prieskumu rastu. Túto protisociálnu politiku naša skupina ani ja nemôžeme podporiť.

Je však, samozrejme, dôležité, či parlamenty stále majú svoje slovo v súvislosti s touto politikou. Včerajšia rozprava o postupe zmeny a doplnenia zmluvy dáva dôvod dúfať, že poslanci tohto Parlamentu sú jednotní v jednej veci. Nemali by sme si dovoliť vrátiť sa k politike vládneho utajovania 19. storočia. To nikto nechce. Nesmieme však dopustiť ani návrat k dvojrýchlostnej Európe.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio, v mene skupiny EFD.(IT) Energia 2020 je rozsiahly program, mali by sme si však položiť otázku, či dokážeme dosiahnuť cieľ 20 % obnoviteľnej energie v príslušnom termíne, a to nielen preto, že finančná kríza spomaľuje investície.

Zostáva jeden problém: podpora slnečnej energie. Dotujeme Čínu, popredného svetového vývozcu solárnych panelov, a Indiu, popredného vývozcu zariadení na výrobu veternej energie. Preto je tu potreba podporovať výskum v oblasti výroby solárnych panelov navrhnutých a vyrobených v Európe a presadzovať znižovanie nákladov v oblasti solárnych fotovoltaických zariadení, napríklad rozsiahlym zavádzaním týchto zariadení v európskych mestách.

Malo sa urobiť niečo úplne iné: mala sa založiť celoeurópska energetická spoločnosť, ktorá by zabezpečovala európsku verejnú službu, pretože distribučné siete a ich infraštruktúra už teraz predstavujú jestvujúce, prirodzené monopoly, ktoré by jednoznačne mali mať rovnaké vedenie.

Namiesto toho sa z dôvodu prehnane entuziastického hospodárskeho liberalizmu stali prioritou iné riešenia, ktoré rozhodne nie sú prospešné pre spotrebiteľov či používateľov, ale pre akcionárov týchto veľkých monopolov. Mali by sme pamätať na to, že produkcia CO2 z automobilov neklesla už 150 rokov. Máme právo pýtať sa, či nenastal čas oprášiť výskumné projekty týkajúce sa vodných motorov.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Ak chceme zrealizovať kapitolu o zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020, je mimoriadne dôležité, aby sme upravili prisťahovaleckú politiku väčšiny členských štátov a EÚ.

Ako sa píše v samotnom návrhu Komisie, medzi priority patrí zvyšovanie účasti na trhu práce, znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti, rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily s cieľom splniť požiadavky trhu práce, celoživotné vzdelávanie a tak ďalej.

Rozsiahly prílev pracovníkov z krajín mimo Európskej únie je dôkazom krátkodobej vízie a vôbec nepodporuje priority, ktoré som práve spomenul. V Európskej únii je nezamestnaných približne 25 miliónov ľudí. Začnime tým, že najskôr pomôžeme týmto ľuďom nájsť si prácu namiesto toho, aby sme sa opäť uchyľovali k masovému prisťahovalectvu.

Príchod kvalifikovaných pracovníkov do Európy, ktorý môžeme nazvať aj odlivom mozgov, vytvára ešte väčšie problémy v ich krajinách pôvodu, čo len ešte viac podporuje prisťahovalectvo nekvalifikovaných ľudí do Európy. To je začarovaný kruh a musíme si uvedomiť, že z dlhodobého hľadiska táto situácia nikomu neprospieva.

Je načase, aby sme vykonali analýzu nákladov a prínosov prisťahovalectva z krajín mimo EÚ. Aj tento aspekt by mal byť súčasťou usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov.

 
  
MPphoto
 

  Marian-Jean Marinescu (PPE).(RO) Stratégia Európa 2020 obsahuje ciele, ktoré sa nedajú dosiahnuť bez dostatočného zdôraznenia významu oblastí, ktoré v nej nie sú explicitne spomenuté. Európa potrebuje dynamické a konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, ktoré môže účinne prispieť k naštartovaniu udržateľného inteligentného rastu, ktorý tiež bude viesť k začleňovaniu. Spoľahlivá produkcia potravín, udržateľné riadenie prírodných zdrojov a zachovanie územnej rovnováhy a rozmanitosti vidieckych oblastí sú kľúčové prvky účinnej spoločnej poľnohospodárskej politiky a produktívneho odvetvia poľnohospodárstva.

Priemyselná politika potrebuje infraštruktúru. Vytvorenie jednotného železničného priestoru je dôležitým krokom smerom k deregulácii železničnej dopravy. Rovnako dôležité je aj dokončenie jednotného európskeho vzdušného priestoru a rýchla realizácia projektu SESAR. Jedným z najdôležitejších faktorov je rozvoj transeurópskych sietí nielen v odvetví dopravy, ale aj v odvetví energetiky, a to prostredníctvom vyčlenenia dostatočných finančných zdrojov na projekty s pridanou hodnotou pre Európu. Napríklad projekt Nabucco bude prínosom pre všetky členské štáty, pretože odstráni závislosť Európskej únie od jediného zdroja.

 
  
  

PREDSEDÁ: Rodi KRATSA-TSAGAROPOULOU
podpredsedníčka

 
  
MPphoto
 

  Marita Ulvskog (S&D).(SV) Ak máme byť schopní začať po hospodárskej kríze odznova, je rozhodujúce, aby ľudia mali dôveru. Richard Wilkinson, britský výskumník, ktorý napísal knihu Úroveň ducha a minulý týždeň navštívil Európsky parlament v Bruseli, to opísal veľmi dobre: potrebujeme rovnosť a potrebujeme malé rozdiely, ak chceme mať spoločnosti, v ktorých vládne istota a dôvera. To možno zapracovať priamo do stratégie Európa 2020.

Po prvé, ak chceme uspieť, treba zapojiť a rešpektovať zamestnancov a ich odborové organizácie. V súčasnosti sa však namiesto toho využíva kríza na útok proti odborovým zväzom, zamestnancom a voľnému formovaniu miezd a tiež proti dávkam v nezamestnanosti a dôchodkom. Tieto útoky sa musia zastaviť.

Po druhé, my ženy musíme mať, samozrejme, v Európe rovnaké príležitosti ako muži. V uzneseniach Parlamentu to nie je vždy zreteľné, musí to však byť zreteľné v praxi.

Po tretie, silný, moderný priemysel a priemyselná politika a prezieravé investície aj do infraštruktúry musia zohrávať ústrednú úlohu v našej práci smerom vpred. Musí sa zintenzívniť práca na procesoch a produktoch inteligentných z hľadiska klímy a účinných z hľadiska zdrojov, v oblasti ekologickej energie a ekologických pracovných miest. Ako inak chceme byť konkurencieschopní?

Po štvrté, musíme jednoznačne podporovať politiku energetickej účinnosti. Vieme, že nesplníme svoje súčasné ciele, pretože nie sú záväzné. Musíme mať záväzné ciele, pretože to je rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov rastu a konkurencieschopnosti, ktoré sú hlavnými prvkami stratégie Európa 2020. Nízka úroveň ambícií a nedostatok politickej vôle sú zarážajúce najmä vzhľadom na to, že opatrenia energetickej účinnosti sú jedným z najlepších a najrozumnejších spôsobov znižovania finančných nákladov spotrebiteľov, posilňovania spoločností a dosiahnutia skutočného úspechu.

 
  
MPphoto
 

  Elizabeth Lynne (ALDE). – Ak chceme, aby stratégia Európa 2020 bola úspechom, musia sa účinne realizovať usmernenia pre zamestnanosť a zaviesť národné reformné programy, pričom musia mať prioritu, akú si skutočne zaslúžia.

Musíme sa postarať o to, aby nikto nezostal mimo. Miera nezamestnanosti starších ľudí a zdravotne postihnutých ľudí je hanebne vysoká. Teší ma, že oba texty hovoria o potrebe zaviesť protidiskriminačné právne predpisy na pracoviskách, aby boli pracovné miesta dostupné pre všetkých.

Je dôležité, aby sme naozaj dosiahli ciele prijaté na úrovni EÚ. Áno, je na členských štátoch, aby stanovili konkrétne ciele a dodržiavali ich, ale Európska únia musí zohrať dôležitú úlohu pri zlepšovaní výmeny osvedčených postupov. Preto ma teší, že odsek 27 uznesenia výboru o tom veľmi jasne hovorí.

Celé mesiace sme uvažovali a diskutovali o forme stratégie Európa 2020, ale máme usmernenia pre zamestnanosť. Teraz je čas, aby začali prinášať výsledky.

 
  
MPphoto
 

  Emilie Turunen (Verts/ALE).(DA) V Európe sa v týchto dňoch veľa hovorí o hospodárskej zodpovednosti, ktorá je veľmi často identifikovaná ako škrty verejných výdavkov a veľmi zriedkavo ako zlepšovanie situácie v oblasti zamestnanosti. Myslím si, že by sme si mali položiť otázku, čo hospodárska zodpovednosť vlastne znamená. My v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii vidíme veľmi veľký nesúlad medzi politikami vykonávanými v Európe a tými, ktoré teraz vykonávajú členské štáty. Na jednej strane vidíme to, že ročný prieskum rastu a európsky semester vedú k menšiemu počtu pracovných miest a slabšiemu rastu v Európe. Na druhej strane v rámci stratégie Európa 2020 a usmernení pre zamestnanosť hovoríme, že chceme vytvoriť viac kvalitnejších pracovných miest. Takže je tu nesúlad.

Faktom je, že v Európe máme 23 miliónov nezamestnaných ľudí. Máme 5,5 milióna nezamestnaných mladších ako 25 rokov. Rastie počet chudobných pracovníkov. Čísla stúpajú a hospodárske politiky, ktoré vykonávame, situáciu nezlepšujú. Domnievam sa, že ak chceme vytvárať nové pracovné miesta v Európe, je dôležité, aby sme naozaj zapracovali stratégiu Európa 2020 a usmernenia pre zamestnanosť do svojich hospodárskych politík. Bol by to prejav hospodárskej zodpovednosti, pochybujem však, že sa to naozaj stane.

 
  
MPphoto
 

  Nikolaos Salavrakos (EFD).(EL) Chudoba, zmena klímy, nízka miera pôrodnosti, prisťahovalectvo, energetika a – čo je ešte dôležitejšie – boj proti nezamestnanosti sú hlavné problémy, ktorým dnes čelí Európska únia. Ich riešenie stojí peniaze a vyžaduje si rozpočtové prostriedky. Financovanie sa však, žiaľ, v celej Európe znižuje. Čo to znamená? Znamená to, že stratégia Európa 2020 je ohrozená a bude ťažké ju dosiahnuť. Musíme sa však o to pokúsiť.

Myslím si, že zvláštnu pozornosť musíme venovať nezamestnanosti, ktorá stúpla na desaťročné maximum. Tiež si myslím, že musíme mladým ľuďom v Európe poskytnúť vzdelanie vysokej úrovne, ktoré zodpovedá potrebám trhu práce, že by sa mali prehodnotiť kurzy a členské štáty by sa mali zaviazať k znižovaniu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Voľné pracovné miesta si vyžadujú špecializované pracovné sily. Vyzývam Európu, aby bezodkladne zaviedla navrhovaný európsky systém monitorovania voľných pracovných miest, ktorý bude zahŕňať aj európsky pas zručností. Musíme uspieť. Slová nestačia. Musíme konať.

 
  
MPphoto
 

  José Manuel García-Margallo y Marfil (PPE). – (ES) Tento problém otvára otázku, len jedinú otázku: čo môžeme urobiť na európskej úrovni, aby sme dali prácu tým, ktorí ju nemajú?

S cieľom odpovedať na túto otázku chcem zdôrazniť prvý bod, na ktorom sme sa dohodli. Nemôže existovať udržateľný rast bez stabilnej makroekonomiky. Niektoré rýchle riešenia, ktoré tu navrhovali najmä ľavicoví poslanci, by znamenali chlieb pre dnešok, ale hlad pre zajtrajšok.

Druhým bodom, na ktorom sme sa zhodli, je to, že stratégia Európa 2020 je prehľadom dobrých úmyslov, znie dobre, ale od rozjímania musíme prejsť k činom. Čo budeme robiť? Ako budeme financovať navrhované iniciatívy a opatrenia? Je ambícia obsiahnutá v slovách stratégie Európa 2020 kompatibilná s rozpočtovými škrtmi, ktoré boli ohlásené?

Tretím bodom, na ktorom sme sa zhodli, je to, že ak si chceme stanoviť správnu cestu smerom k stabilnému rastu, potrebujeme úplný obraz. Tento obraz doteraz ešte neexistuje. To, čo sa momentálne deje v Rade pre hospodárske a finančné záležitosti, ukazuje, že je tam veľké množstvo rozptýlených, nekoherentných a nezosúladených myšlienok.

Treba prijať tri dôležité opatrenia. Po prvé, nesmie pokračovať brzdenie krajín, ktoré majú ťažkosti. To sa dá vyriešiť spoločným vydávaním európskych dlhopisov. Po druhé, musia sa vydať dlhopisy, o ktorých sa hovorí v správe pána Montiho, ale v hospodárskej stratégii Európa 2020 sa nespomínajú. Po tretie, musíme využiť zdroje Európskej investičnej banky, z ktorých dve tretiny patria Komisii a ktoré by sa museli zvýšiť len štvornásobne v nasledujúcich 10 rokoch, aby sa vyrovnala suma peňazí, ktorú mal k dispozícii Marshallov plán na obnovu európskeho hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Anni Podimata (S&D).(EL) EÚ už niekoľko mesiacov diskutuje o účinnej, jednotnej a realizovateľnej reakcii na krízu, reakcii, ktorá zaistí dosiahnutie našich strategických cieľov životaschopného rastu, ochrany zamestnanosti, sociálneho pokroku a sociálnej súdržnosti.

Sú tu však dva problémy: po prvé, diskusia o stratégii Európa 2020 je stále štrukturálne oddelená od balíka pre hospodárske riadenie, od európskeho semestra a od ročného prieskumu rastu, v dôsledku čoho máme buď fragmentovanú stratégiu, alebo paralelné stratégie, stratégie, ktoré prebiehajú vedľa seba bez primeranej koordinácie, takže je tu riziko, že si budú navzájom škodiť.

Druhým problémom je momentálny dôraz Rady a Komisie na sprísňovanie pravidiel Paktu stability a rastu, rozpočtovú disciplínu a reformy bez presvedčivých odpovedí či riešení, pokiaľ ide o efektívnu realizáciu a financovanie cieľov stratégie Európa 2020.

Myslím si, že je tu riziko – tak ako sa to stalo v prípade lisabonskej stratégie –, že mnohé z našich cieľov sa nedostanú ďalej ako na papier, a obávam sa, že sa to stane, ak nedokážeme Európanom predložiť presvedčivé argumenty, pretože práve oni nesú najväčšie bremeno krízy a nemôžu alebo by nemali byť povinní sledovať odborné diskusie o reforme Paktu stability a rastu a o ukazovateľoch či pokutách. Musíme si uvedomiť, že sa nemôžeme sústrediť výlučne na ukazovatele a čísla. Musíme sa sústrediť na ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Sylvie Goulard (ALDE).(FR) Pán komisár, boli by ste taký láskavý a vypočuli si, čo chcem povedať? Mám len jednu minútu rečníckeho času, hoci by som celkom rada zostala ticho a nepovedala nič, pretože si myslím, že táto stratégia Európa 2020 sa veľmi líši od toho, čo potrebujeme. Ponúkli ste nám veľa pekných slov. Naozaj si myslíte, že usmernenia, pilotné projekty a všetky tie veci, o ktorých snívate a ktoré vás v tomto období zamestnávajú celé hodiny a dni, vám umožnia dať občanom Európy prácu a obnoviť ich dôveru? Mýlite sa. Ak sa pozriete na dnešný stav sveta, nemyslím si, že na Číňanov, Indov alebo rozvíjajúce sa krajiny príliš zapôsobilo to, čo robíme v súvislosti s rastom.

Preto mám vo svojej funkcii spravodajkyne pre balík pre hospodárske riadenie takmer chuť zostať vo vašej prítomnosti ticho a chcela by som vám povedať len jednu vec: v našej práci musíme byť mimoriadne pevní. Nemyslite si, že keď nám vy členovia Rady jednoducho poviete, aby sme sa ponáhľali, tak budeme mať dohodu v júni. Dohodu budeme mať vtedy, keď tento Parlament uskutoční rozpravy a keď nás Rada vypočuje. Čo sa mňa týka, vytvorenie európskych dlhopisov, a tým aj vytvorenie globálneho trhu krytého eurom, je súčasťou tohto balíka.

 
  
MPphoto
 

  Derk Jan Eppink (ECR).(NL) Vždy, keď počujem slová „európske dlhopisy“, je mi trocha zle, hoci tu často zaznievajú. Väčšina pracovných miest pochádza z hospodárskeho rastu a zdravého súkromného sektora. K tomu neexistuje žiadna alternatíva. Vlády nevytvárajú pracovné miesta.

Hlavným problémom Európy je nedostatočná konkurencieschopnosť. Rozdiel medzi Nemeckom a južnou Európou je takmer 35 %. Tento rozdiel je veľmi veľký, preto pani Merkelová hovorila o pakte konkurencieschopnosti. V zásade s tým súhlasím. V podstate aj lisabonský proces bol myšlienkou v podobnom duchu, ale veľmi sa to nepodarilo.

Je tu však jedna vec, pred ktorou by som vás chcel varovať, a to je harmonizácia dane z príjmu právnických osôb. To je veľmi zlý nápad. Je to aj veľmi francúzsky nápad, ktorý musíme odmietnuť tak, ako musíme odmietnuť aj myšlienku hospodárskeho riadenia. Bude to zabijak pracovných miest. Minulý týždeň štúdia OECD v 21 krajinách opäť ukázala, že ak chceme v Európe vyššiu zamestnanosť, musíme znížiť daň z príjmu právnických osôb. To sú veci, ktorými sa musíme zaoberať, pretože tento Parlament nevytvára žiadne pracovné miesta.

 
  
MPphoto
 

  Herbert Reul (PPE).(DE) Nachádzame sa uprostred veľkej hospodárskej krízy – hovoríme o tom už mesiace a všetko, čo sme povedali, je pravda –, spravidla však máme tendenciu hovoriť veľmi všeobecne a potom tu naďalej veselo prijímame rozhodnutia, akoby sa nič nedialo. Domnievam sa, že je to preto, lebo tu v Parlamente nekonáme dostatočne konkrétnym spôsobom a nie sme dostatočne úprimní, ale skôr realizujeme niečo, čo sa podobá všeobecnej politike, politike hesiel.

Čo v skutočnosti robíme na podporu rastu a stability? Prispievame naozaj my sami k správnejšiemu a rozumnejšiemu nakladaniu s finančnými prostriedkami? Naozaj kriticky skúmame to, či sú naše výdavky správne? Nemá náhodou každý z nás každý deň nový nápad, ako by sme mohli minúť ďalšie peniaze? Ak nemáme silu na to, aby sme zamerali svoje finančné zdroje na projekty pre budúcnosť – a to bude zahŕňať spory, diskusie a rozhodnutia –, potom nemá zmysel hovoriť o inováciách a výskume, keď potom nedokážeme nájsť potrebné finančné prostriedky. To je pomerne nečestné.

Ach chceme hospodárstvu vdýchnuť život, musíme tiež vykonávať politiku, ktorá hospodárstvo podnecuje, a nielen donekonečna sedieť a rozmýšľať o tom, ako by sme mohli zasahovať do priemyslu alebo hospodárstva. Veselo prijímame ďalšie rozhodnutia – dokonca i dnes neustále vyzývame na nové rozhodnutia, ktoré budú zasahovať do vývoja hospodárstva. Naozaj si niekto myslí, že povinná energetická účinnosť – aby som spomenul len jeden príklad – pomôže hospodárstvu napredovať? Naozaj si myslíte, že rozhodnutiami, ktoré často robíme v súvislosti s energetikou, podporujeme hospodárstvo? Alebo mu skôr bránime? Bol by som rád, keby sme o tom aspoň raz hovorili úprimne a potom urobili o niečo menej rozhodnutí, ale možno takých, ktoré naozaj prinesú pokrok. Bude to náročnejšie a bude si to vyžadovať viac úsilia, ale je to v záujme demokracie.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Göncz (S&D).(HU) Finančná a hospodárska kríza sa zmenila na sociálnu krízu a krízu zamestnanosti, preto je zvlášť dôležité, aby sa myšlienka, ku ktorej Európa dospela, teda že v rámci hospodárskej politiky i politiky zamestnanosti je potrebná prísnejšia koordinácia, skutočne zrealizovala. To tiež znamená, že všetky krajiny, ktoré zavádzajú štrukturálne reformy alebo zmeny fiškálnej politiky alebo napríklad revidujú otváracie hodiny obchodov v nedeľu, musia tiež vyhodnotiť, či takéto opatrenia prispejú k rozvoju systému zamestnanosti a k zvyšovaniu miery zamestnanosti.

Je tiež dôležité všetky rozhodnutia konzultovať so sociálnymi partnermi. Európsky semester bude prvou ozajstnou skúškou tejto myšlienky, keď Európa vedená maďarským predsedníctvom bude môcť spoločne prvýkrát vyhodnotiť, do akej miery je možné transponovať tieto smernice a či sa budeme môcť vydať na cestu ich vykonávania. Domnievam sa, že maďarské predsedníctvo a maďarská vláda v tom zohrávajú osobitnú úlohu, a to nielen vo svojej pozícii predsedníctva, ale aj tým, že budú príkladom, že to zoberú do úvahy pri všetkých zmenách hospodárskej politiky a všetkých rozhodnutiach politiky zamestnanosti a že budú príkladom pre ostatné krajiny.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty (článok 149 ods. 8 rokovacieho poriadku).)

 
  
MPphoto
 

  Krisztina Morvai (NI).(HU) Mám dojem, že pani Gönczová veľmi dobre rozumie celej tejto problematike, teda tomu, ako chce Európska únia skoncovať s nezamestnanosťou. Ja som tu sedela počas celej tejto rozpravy a stále tomu nerozumiem o nič lepšie. Pomôžte mi, prosím, odpovedať na túto otázku: čo máme povedať ľuďom v okresoch Borsod alebo Szabolcs? Kde a kedy si nájdu prácu? A, mimochodom, odpoveď na tú istú otázku očakávam aj od pána Martonyiho, ktorý tu zastupuje Radu, ako aj od pána komisára, ktorý je, našťastie, tiež maďarskej národnosti. Kedy si ľudia v Maďarsku i ľudia v ďalších regiónoch Európy, ktorí sú v katastrofálnej situácii, nájdu prácu? Kde a kedy? Očakávam konkrétnu odpoveď.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Musíme byť dôslední pri uplatňovaní práva položiť otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty. Táto otázka nie je adresovaná plénu vo všeobecnosti ani komisárovi či zástupcovi Rady. Je adresovaná kolegovi s cieľom vysvetliť záležitosť, ktorú by ste potrebovali objasniť.

Pani Morvaiová, vaša otázka nebola v tomto duchu.

 
  
MPphoto
 

  Kinga Göncz (S&D).(HU) Veľmi rada by som odpovedala, evidentne však nemáme dosť času na to, aby sme o tom príliš podrobne diskutovali. Mala som však na mysli to, že ak sa napríklad zmení daňový systém, znížia sa touto zmenou sociálne rozdiely, pomôže to spoločnostiam pokračovať v rozvoji a vytváraní pracovných miest alebo ich to naopak donúti zmeniť zámer vytvárať pracovné miesta? Hovorila som o tom, že keď hovoríme o reštrukturalizácii vzdelávacieho systému, bude to naozaj v službách sociálnej integrácie? Keď hovoríme o ďalšom vzdelávaní, naozaj to pripraví ľudí na trh, na trh práce? Presne o tom som hovorila.

 
  
MPphoto
 

  Liisa Jaakonsaari (S&D).(FI) Náš pravicový kolega poslanec tvrdí, že politika len zasahuje do hospodárstva a že ľudia v tomto Parlamente robia len veci, ktoré zasahujú do politiky. Naozaj si pán kolega myslí, že napríklad hospodárske riadenie zasahuje len do hospodárstva?

(Rečníčka položila otázku pánovi Reulovi podľa postupu zdvihnutia modrej karty (článok 149 ods. 8 rokovacieho poriadku).)

 
  
MPphoto
 

  Herbert Reul (PPE).(DE) Keď sa pozriete na opatrenia, ktoré tu boli prijaté za posledných niekoľko mesiacov, a vypočítate náklady, ktoré tým vznikli, zistíte, že – nie vždy, ale veľmi často – prispeli k narušeniu hospodárskeho rozvoja. Pri svojich úvahách preto musíme byť opatrnejší. Myšlienka pán komisára pre priemysel a podnikanie vyjadrená v jeho oznámeniach týkajúcich sa priemyslu, že by sme budúce rozhodnutia vždy mali posudzovať podľa toho, či pomôžu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, alebo ju poškodia, je preto veľmi múdra.

 
  
MPphoto
 

  Richard Seeber (PPE). (DE) Každému v tomto Parlamente je jasné, že čím viac Európa zrastá dohromady, tým viac tomu musí zodpovedať aj dohoda o otázkach týkajúcich sa hospodárskej politiky. Preto má nástroj ako európsky semester svoj význam. Musí však prestať zasahovať do úloh, ktoré tradične patria sociálnym partnerom, ako sú rokovania o mzdách a kolektívnych zmluvách. V tejto súvislosti musíme byť naozaj zdržanliví. Naozaj nemá žiaden zmysel, aby Európa rozhodovala o výške miezd v jednotlivých krajinách. Mali by sme sa viac sústrediť na odstraňovanie trhových prekážok, aby mohlo európske hospodárstvo prekvitať. Týka sa to oligopolov a monopolov, ale aj prekážok v prístupe na trh. Rôznym odvetviam by sa tiež nemali zaručovať konkrétne marže. Potrebujeme viac hospodárskej súťaže, aby mohlo európske hospodárstvo rozvinúť svoj potenciál.

Úlohou Európskej únie tiež musí byť modernizovať našu infraštruktúru. Hovorím o energetike, doprave a komunikáciách. Európa by v tejto súvislosti mala mať potrebné zdroje, najmä aby sme dokázali odstrániť jestvujúce problémy medzi členskými štátmi. Musíme tiež zvážiť, aké zdroje môžeme poskytnúť Európe. To zahŕňa aj jasný základ pre naše vlastné zdroje. Preto by som chcel Radu a členské štáty jednoznačne vyzvať, aby konečne dali Európe zdroje, ktoré potrebuje.

Rozhodne sa to týka aj vzdelávania, ako aj oblasti výskumu a vývoja, kde musíme ako Európa zohrať svoju úlohu. Aj tu je však rozhodujúca otázka peňazí.

 
  
MPphoto
 

  Jutta Steinruck (S&D).(DE) Stratégia Európa 2020 je veľmi dôležitá nielen pre vývoj európskej sociálnej a hospodárskej politiky, ale aj pre vnútroštátne sociálne a hospodárske politiky. Musíme sa postarať o to, aby sa táto stratégia nezneužila na európskej úrovni na realizovanie politiky sociálnych čistiek v členských štátoch. Som mimoriadne šokovaná, že Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu navrhuje znižovanie platov a sociálnej ochrany. Niektorí predchádzajúci rečníci už o tom hovorili. Dosah na ľudí na miestnej úrovni bude katastrofálny. Je neprijateľné, aby náklady na konsolidáciu rozpočtov niesli len ľudia, pracovníci.

Aj ja by som chcela vyzvať členské štáty, aby sa pri príprave svojich národných reformných programov riadili len integrovanými usmerneniami, pretože umožňujú lepšiu rovnováhu medzi sociálnou ochranou a hospodárskym rastom. Ročný prieskum rastu opäť spomína zmluvy na dobu neurčitú, o ktorých sa už predtým hovorilo aj v Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta. Pán Andor, už sme o tom raz hovorili v novembri 2010: mladých ľudí nemožno integrovať na trh práce oslabovaním zamestnaneckých práv. Skúsenosti v Európe ukázali, že toto oslabovanie bude mať jednoducho za následok zmenu smerom k neistým pracovným podmienkam a nevytvorí nové pracovné miesta. Potrebujeme konkrétne opatrenia na pomoc najviac ohrozeným ľuďom, nie pilotné iniciatívy, ktoré fungujú jedna vedľa druhej namiesto toho, aby boli navzájom integrované.

 
  
MPphoto
 

  Danuta Maria Hübner (PPE). – Moje chápanie reality dneška a zajtrajška je také, že európske pracovné miesta budú udržateľné len vtedy, keď za nimi bude stáť konkurencieschopné hospodárstvo, a nie je žiadnym tajomstvom, že to nie je jednou z našich silných stránok.

Ak chceme byť v Európe úspešní v konkurencieschopnosti, potrebujeme inštitucionalizovaný proces konkurencieschopnosti. Musíme identifikovať faktory úspechu a musíme sa tiež naučiť, ako ich prispôsobiť situácii. Máme už veľké množstvo nástrojov, ktoré sa týkajú konkurencieschopnosti, takže s trochou politickej vôle môžeme využiť značnú časť inštitucionálneho rámca na spustenie procesu konkurencieschopnosti pod vedením Komisie a na základe systému Spoločenstva.

Mám tu na mysli európsky semester a prieskum rastu, o ktorom sa už hovorilo. Mohla by som tiež spomenúť nerovnováhu a presnosť – najmä v hodnotiacich tabuľkách, ktoré by mali obsahovať štrukturálne faktory súvisiace s konkurencieschopnosťou. Je tu aj stratégia Európa 2020, ktorá by sa mala dôsledne realizovať teraz a nie po roku 2013. Všetky politiky by mali prispievať k zlepšovaniu konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva: všetci musíme priložiť ruku k dielu, pretože oddelenie jadra Európy od jej zvyšku by jednoducho viedlo k rozdelenej Európe. Udržateľné pracovné miesta možno vytvoriť, len ak bude Európa držať pohromade.

Rozdelená Európa nebude konkurencieschopnou Európou.

 
  
MPphoto
 

  Csaba Őry (PPE).(HU) Pani predsedajúca, chcel by som vám poďakovať za možnosť vystúpiť, a to ako spravodajca pre usmernenia pre zamestnanosť v roku 2010 i ako koordinátor za Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov). Vítam návrh Komisie, ktorý má za cieľ zachovať usmernenia pre zamestnanosť z roku 2010 aj v roku 2011. Súhlasíme s ním a podporíme ho. Lisabonská zmluva však vyžaduje každoročné usmernenia, preto musíme sledovať a monitorovať zmeny, udržiavať kontakt medzi sebou, medzi Komisiou, Radou a Parlamentom a musíme, samozrejme, urobiť v prípade potreby aj úpravy.

Preto odporúčam, aby sa počas revízie stratégie Európa 2020 a počas práce v rámci európskeho semestra použili integrované usmernenia pre hospodárstvo a zamestnanosť ako určité vodidlo, a ak sa objavia nejaké rozdiely, mali by sme si dať tú námahu a vykonať úpravy. Veľmi ľahko sa môžu objaviť problémy. Nedávno som sa dozvedel, že v predbežných národných reformných programoch je určitý sklz, čo sa týka záväzkov v oblasti zamestnanosti, a namiesto cieľa 75 % hovoríme o záväzkoch vo výške približne 72 %. To treba jednoznačne prehodnotiť, aby sme sa vyhli podobným prípadom, ako bol ten s lisabonskou stratégiou, keď sme sa podujali vykonať veľa a podarilo sa nám realizovať len málo. Aj tak by som však odporúčal, aby sa stanovili nejaké základné zásady.

Súhlasím v otázke dôchodkov a miezd. Nemali by tam byť žiadne zásahy, mala by sa rešpektovať subsidiarita a sú potrebné konkrétne vnútroštátne záväzky v súvislosti s osobitnými skupinami, mladými ľuďmi, zdravotne postihnutými ľuďmi a ľuďmi s viacerými znevýhodneniami.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty (článok 149 ods. 8 rokovacieho poriadku).)

 
  
MPphoto
 

  Krisztina Morvai (NI).(HU) Opäť mám nutkanie položiť maďarskému kolegovi poslancovi otázku. Znamená subsidiarita v súvislosti s dôchodkami a mzdami to, že dôchodky a mzdy dôchodcov a zamestnancov v Maďarsku a ďalších postkomunistických krajinách budú neustále a trvalo len zlomkom týchto príjmov v západnej Európe? Pretože by bolo veľmi smutné, keby sme to mali takto chápať. V súčasnosti to tak je. Zdravotné sestry zarábajú 70 000 forintov mesačne, učitelia 90 000 a dôchodcovia majú problémy vyžiť zo životného minima. Ako tomu máme rozumieť?

 
  
MPphoto
 

  Csaba Őry (PPE).(HU) Nie, pani Morvaiová, takto tomu nemáte rozumieť, ale otázka dôchodkov v zásade závisí od výkonu hospodárstva. Závisí od toho, čo sme schopní vyrobiť, a na základe toho dokážeme poskytovať primerané dôchodky. Stratégia, o ktorej diskutujeme a ktorá sa snaží o to, aby bola Európa konkurencieschopná, funkčná a úspešná, je práve tým, čo nám dáva možnosť zvyšovať dôchodky dokonca i v krajinách, ktoré sú dnes ešte stále v menej výhodnej situácii. Nemožno však zaviesť jednotné pravidlá, pretože v súčasnosti jestvujú obrovské rozdiely. V budúcnosti bude evidentne potrebný postupný prístup.

 
  
MPphoto
 

  Elisabeth Morin-Chartier (PPE).(FR) Tieto usmernenia pre zamestnanosť musia ako súčasť stratégie Európa 2020 vyriešiť tri hlavné problémy.

Prvým je prekonať krízu prostredníctvom výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti s cieľom zaistiť skutočnú hospodársku obnovu, ktorá nám umožní dosiahnuť sociálnu obnovu. Druhým je nahradiť celú generáciu zárobkovo činných osôb, ktoré teraz odchádzajú do dôchodku. Tretím je dosiahnuť konkurencieschopnosť v globalizovanom hospodárstve prostredníctvom odbremenenia spoločností od rôznych daní, ktoré ich brzdia a tlačia nadol.

V tejto súvislosti sa musíme zamerať na tri zvlášť zraniteľné skupiny v spoločnosti.

Ide predovšetkým o mladých ľudí a je absolútne rozhodujúce, aby sme sa snažili zabrániť týmto mladým ľuďom opúšťať školy bez kvalifikácie, pretože ich to trvalo vyradí zo sveta práce. Musíme umožniť vstup mladých ľudí do sveta práce, a to nielen vo forme zmlúv na dobu určitú či pracovných stáží. Musíme bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí. To je dlhodobý problém, ktorý má v súčasnej atmosfére krízy, ktorá ich ťažko zasiahla, značné dôsledky. Druhou cieľovou skupinou v spoločnosti sú ženy, ktoré sa stávajú obeťami zmlúv na dobu určitú a sú slabo platené. Treťou cieľovou skupinou sú starší občania, ktorých musíme udržať v práci. Máme európsky nástroj, ktorý nám to pomôže dosiahnuť, konkrétne Európsky sociálny fond, a myslím si, že práve naň sa musíme spoľahnúť.

 
  
MPphoto
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE).(PL) Uplynul už takmer rok, odkedy Komisia predstavila stratégiu Európa 2020. Pre Európu to nebola ľahká doba. Členské štáty stále bojujú s následkami krízy. Opatrenia na realizáciu novej stratégie boli odsunuté do úzadia. Ambiciózne plány stratégie Európa 2020, ktoré obsahovali zvýšenie miery zamestnanosti na 85 %, zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou o 20 % a zvýšenie finančných prostriedkov na výskum na 3 %, sa už zdajú byť ohrozené, a to len menej než rok od začatia realizácie stratégie. Nezamestnanosť v EÚ je momentálne na úrovni 10 % a stále nevidíme známky toho, že by mala výrazne klesať. V skutočnosti je opak pravdou: za predpokladu, že Európa sa bude dostávať z krízy súčasným pomalým tempom, nezamestnanosť bude ďalej rásť minimálne počas nasledujúcich niekoľkých rokov. Nízka úroveň zamestnanosti vytvára priaznivé podmienky na šírenie chudoby a sociálnej marginalizácie, ako potvrdzuje aj správa Eurobarometra z júna 2010.

 
  
MPphoto
 

  Enrique Guerrero Salom (S&D). – (ES) Keď sa pozrieme na rok 2020 a ďalej, vidíme, že EÚ hrozí skutočné systémové riziko straty schopnosti konkurovať v dôsledku existencie veľkých hospodárskych odvetví, ktoré sú čoraz technicky vyspelejšie a silnejšie.

Potrebujeme schopnosť konkurovať; konkurovať, aby sme mohli rásť; rásť, aby sme mohli vytvárať pracovné miesta; a vytvárať pracovné miesta, aby sme mohli chrániť svoj sociálny model.

Jedinou nenahraditeľnou komoditou, ktorú máme, sú vedomosti a tieto vedomosti musíme použiť na inovácie, na prispôsobenie sa zmenám a predovšetkým na získanie vedúcej úlohy pri týchto zmenách.

Preto musíme oveľa viac investovať do univerzít, do svojho vzdelávacieho systému a do svojho výskumu a vývoja, aby sme boli silní v oblasti, v ktorej to dokážeme: vo vedomostiach.

 
  
MPphoto
 

  Riikka Manner (ALDE).(FI) Ciele stratégie Európa 2020 sú dobré a ambiciózne. Vo svojom prejave by som sa chcela hlavne zamerať na praktické faktory, na nástroje, pomocou ktorých môžeme tieto ciele sprostredkovať obyvateľstvu, čo sa nám napríklad nepodarilo s lisabonskou stratégiou.

Po prvé, naozaj potrebujeme Európu ako celok. Potrebujeme regióny Európy. Musíme byť schopní identifikovať faktory úspechu jednotlivých regiónov a ich potenciál z hľadiska zručností. Do veľkej miery môžeme na túto potrebu reagovať prostredníctvom politiky súdržnosti. Ak chceme vytvárať viac pracovných miest, inovačné činnosti a najmä inovácie vychádzajúce z praxe, politika súdržnosti, ktorá pokrýva celú Európu, musí realizovať tieto ciele v regiónoch. Jednoznačne tiež potrebujeme politiku výskumu a vývoja a financovanie tohto odvetvia, som však presvedčená, že kľúčovou otázkou je účinná politika súdržnosti.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Je neprijateľné, že sociálne problémy sú aj naďalej chudobným príbuzným politiky EÚ, podobne ako systematické podceňovanie významu sociálnych následkov rozpočtových a finančných politík a politiky hospodárskej súťaže, ktoré trvajú na neoliberálnych dogmách a sú ľahostajné voči takmer 25 miliónom nezamestnaných ľudí, takmer 30 miliónom ľudí s neistou a zle platenou prácou a viac než 85 miliónom ľudí žijúcich v chudobe, pričom zisky hospodárskych a finančných záujmových skupín neustále rastú.

Pani predsedajúca, chcem tu preto tlmočiť rozhorčenie rôznych sociálnych organizácií vyjadrené počas fóra Agora s občianskou spoločnosťou, ktoré nedávno Európsky parlament uskutočnil v Bruseli. To je dôvodom rozhorčenia miliónov pracujúcich, nezamestnaných, žien a mladých ľudí, ktorí pokračujú v boji proti týmto politikám v celej Európe.

Je načase skoncovať s Paktom stability a rastu, s paktom konkurencieschopnosti a s podobnými paktmi tohto druhu. Je nutné rešpektovať ľudí a pracovníkov.

 
  
MPphoto
 

  Oreste Rossi (EFD).(IT) Súhlasím s tým, že Parlament musí dostať dostatok času na predloženie čo najlepších usmernení pre politiku zamestnanosti do roku 2020. V čase krízy, ako je tá, ktorú momentálne prežívame v Európe, nemôžeme ignorovať potreby svojich ľudí. Je rozhodujúce poskytnúť pomoc rodinám, mladým ľuďom hľadajúcim si prácu a tým, ktorí sa počas kariéry ocitli bez práce.

Európa musí mať odvahu urobiť rozhodnutia, ktorými zaručí prácu hlavne svojim občanom a potom občanom tretích krajín a ktorými vytvorí prepojenie medzi úradmi práce v rôznych členských štátoch, aby každý z každej krajiny vedel o dostupných pracovných miestach.

Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať ochrane hraníc s cieľom zabrániť nekontrolovanej invázii státisícov prisťahovalcov, ktorí sa chystajú zaplaviť naše krajiny v dôsledku politickej situácie v severnej Afrike. Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín by mala byť povolená len prostredníctvom kontrolovaného prisťahovalectva a mala by sa obmedziť na momentálne dostupné pracovné miesta, čím by sa zabránilo napätiu a diskriminácii na úkor hospodárskeho rastu a sociálneho blahobytu.

 
  
MPphoto
 

  Franz Obermayr (NI).(DE) Očakávania v súvislosti s touto stratégiou sú značne rozdielne. Kým niektorí ľudia sú si istí, že sú to len prázdne slová a stratégia nestojí ani za papier, na ktorom je napísaná, my vidíme veľmi dramatické a reálne scenáre, ktorým budeme musieť čeliť – mám na mysli opatrenia na zvýšenie pružnosti trhov práce. Tie prinášajú do strednej Európy hordy slabo kvalifikovaných, lacných pracovníkov, čoho dôsledkom je mzdový damping.

Cieľ formulovaný v stratégii, aby 40 % mladšej generácie malo vysokoškolské vzdelanie, sa zdá byť zvlášť naivným. Zaujímalo by ma, aký to má význam. Už tu máme situáciu – mám na mysli Taliansko –, keď sotva existujú vhodné pracovné miesta pre mladých absolventov vysokých škôl, ktorí sa musia držať nad vodou prijímaním slabo platených pozícií. Načo vlastne potrebujeme také veľké množstvo absolventov vysokých škôl, keď pre nich nemáme vhodné pracovné miesta? Je pravda, že potrebujeme vyššie kvalifikácie, ale nedosiahneme to tak, že jednoducho dáme vysokoškolský diplom do ruky 40 % obyvateľstva. To nie je správna cesta.

 
  
MPphoto
 

  Paulo Rangel (PPE).(PT) Chcel by som povedať, že v čase vážnej finančnej krízy a krízy štátnych dlhopisov je kľúčové zaviazať sa k hospodárskemu rozvoju prostredníctvom rastu a stratégií rastu a v neposlednom rade realizovať politiku zamestnanosti. Som presvedčený, že politikou zamestnanosti vyriešime nielen hospodársky problém, ale aj sociálny problém. Chcel by som preto poslať odkaz konkrétnej kategórii pracovníkov, ktorá sa musí brať do úvahy v rámci stratégie Európa 2020.

Dnes predpoludním sa veľa hovorilo o mladých ľuďoch. Je tu však aj kategória pracovníkov – kľúčová generačná kategória pracovníkov –, ktorá sa skladá z tých, ktorí majú viac ako 50 rokov a majú teda blízko do dôchodku. Ak chceme zvyšovať vek odchodu do dôchodku a vytvoriť aktívnejšiu spoločnosť, musíme prijať stratégiu pre pracovníkov na neistých pracovných pozíciách a pre pracovníkov starších ako 50 rokov, ktorí majú ťažkosti.

 
  
MPphoto
 

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D).(RO) Stratégia Európa 2020 musí pripraviť cestu novému modelu hospodárskeho rastu v Európe prostredníctvom podpory štrukturálnych reforiem koordinovaných na úrovni členských štátov. Myslím si, že vzhľadom na vysokú úroveň nezamestnanosti mladých ľudí sú tieto reformy dôležité pre všetky členské štáty. Zároveň musíme podporovať malé a stredné podniky a pomôcť im dosiahnuť ich plný potenciál s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta. Pridanie hospodárskeho rastu, sociálneho cieľa a boja proti chudobe na zoznam cieľov Európskej únie je pre Európu takisto dôležité, pretože ich dosiahnutie pomôže zabezpečiť hospodársku nezávislosť Európskej únie.

V neposlednom rade sa domnievam, že stratégia Európa 2020 musí byť prístupná občanom Európy, pretože musia pochopiť zodpovednosť, ktorú majú všetci aktéri podieľajúci sa na jej realizácii, teda vnútroštátne, miestne a regionálne orgány, ktorých úsilie by mali svojím príspevkom dopĺňať aj európski občania.

 
  
MPphoto
 

  Jan Kozłowski (PPE).(PL) Usmernenia pre zamestnanosť sú základným nástrojom v procese hospodárskeho riadenia vyjadreného v koncepcii európskeho semestra a malo by sa tak s nimi aj narábať. Tieto usmernenia predstavujú základ, na ktorom sa momentálne budujú národné reformné programy členských štátov, a práve po týchto všetkých programoch budeme môcť stanoviť úspech stratégie Európa 2020. Podľa harmonogramu budú práce na národných reformných programoch dokončené v apríli. Chcel by som zdôrazniť význam zapojenia národných parlamentov i regionálnych a miestnych orgánov do práce na národných reformných programoch a v tejto súvislosti by som chcel spomenúť aj stanovisko Výboru regiónov. Zmeny usmernení v tejto fáze by mohli tento proces narušiť. Chcel by som upriamiť pozornosť na potrebu integrovaného horizontálneho prístupu k realizácii stratégie Európa 2020. Preto by som tiež chcel opäť zdôrazniť význam nástrojov politiky súdržnosti pre stratégiu Európa 2020.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE).(SK) Štyri usmernenia Rady pre politiky zamestnanosti by mali zostať v platnosti aj v roku 2011. Usmernenia týkajúce sa zvyšovania kvalifikácie by si pravdepodobne našli svojich realizátorov podľa princípu dopytu a ponuky aj bez intervencie štátu.

Zvyšovanie zamestnanosti žien si takúto intervenciu vyžaduje, ale skôr než k nej prikročíme, mali by členské štáty uznať prácu žien-matiek, ktoré sa starajú o svoje deti, a ich prínos k hrubému domácemu produktu. Nedávajme prácu tým, ktoré jej už teraz majú dosť.

Štát by sa mal preto sústrediť na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, lebo z priepasti chudoby sa len málokto dostane sám.

 
  
MPphoto
 

  Pervenche Berès, spravodajkyňa. – (FR) Pán komisár, možno by ste mohli povedať predsedovi Barrosovi, že by sme boli radi, keby sa zúčastnil na tejto rozprave, pretože je to prvá rozprava o otázkach, o ktorých hovorí ročný prieskum rastu, základný kameň európskeho semestra, ktorý tak veľmi chcel a ktorý považuje za kľúčový prvok prekonania krízy v Európskej únii.

Možno by ste mu tiež mohli povedať, že za týchto podmienok Európsky parlament nebude jednoduchým partnerom a že z hľadiska balíka pre hospodárske riadenie je nutné, aby Komisia viac dbala na to, čo hovorí tento Parlament.

A nakoniec mu tiež môžete povedať, že otázka uplatňovania Lisabonskej zmluvy, celej Lisabonskej zmluvy a najmä článku 9, ktorý vyžaduje, aby boli sociálne otázky riešené horizontálnym spôsobom, nezostane týmto Parlamentom nepovšimnutá. Čakáme na plnohodnotné uplatnenie Lisabonskej zmluvy. Stále nám hovoríte, že je potrebná minimálna revízia zmluvy a že sa musí plne využiť jej potenciál. Pokiaľ ide o potenciál článku 9, niekedy máme dojem, že ročný prieskum rastu ho úplne ignoruje.

Na záver vám chcem povedať, čo ma zarazilo na konci tejto rozpravy. Niekedy sa nám zdá, že dokonca aj po tejto kríze ľudia v Európskej komisii stále rozmýšľajú starým spôsobom a veria, že najdôležitejšou vecou je reforma trhu práce. Veľmi dobre vieme, že podľa prevažujúceho spôsobu myslenia v Európskej komisii – s ktorým sa nepochybne nestotožňujete – hovoriť o reformách trhu práce znamená hovoriť o flexibilite – nie o flexiistote, ale o flexibilite.

Posledných 10 rokov, dokonca ešte pred krízou, nás však naučilo, že toto uvažovanie – viera, že rast stačí na vytváranie pracovných miest – je už nedostatočné. Skutočný problém, ktorému čelíme, je problém zamestnanosti, či už ide o našu zamestnanosť, alebo zamestnanosť krajín okolo nás.

Keď sa však pozriem na prebiehajúcu diskusiu o téme konkurencieschopnosti, vidím diskusiu, ktorá prehliada túto prioritu zamestnanosti, a to ma znepokojuje.

 
  
MPphoto
 

  László Andor, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať poslancom za veľmi dôležitú, inšpirujúcu a podnetnú diskusiu. Chcel by som odpovedať na všetky hlavné body, ktoré boli uvedené ako otázky, poznámky alebo pripomienky v súvislosti s ročným prieskumom rastu, hospodárskym semestrom a stratégiou Európa 2020 vo všeobecnosti.

Najdôležitejšie je, aby sme získali správny obraz, a to pokiaľ ide o dokumenty, ako aj hospodársku situáciu v Európskej únii. Nepohodlná pravda je taká, že Európa zažíva obnovu. Minulý rok sme už v Európskej únii mali hospodársky rast – nie však vo všetkých členských štátoch – a tu prichádza druhá časť nepohodlnej pravdy. Zažívame veľmi krehkú a rozdrobenú obnovu. Komisia veľmi dôkladne preskúmala túto situáciu a podľa toho vypracovala politiky.

Túto obnovu musíme udržať a posilniť a musíme vyriešiť jej súčasnú rozdrobenosť. To však nebude možné bez riešenia slabých miest, ktoré odhalila kríza hospodárskej a menovej únie, čo dosiahneme ďalším rozvojom architektúry hospodárskeho a menového riadenia v Európskej únii. Práve tu sa začínajú komplikácie a môže byť pravda, že nie každý musí ihneď rozpoznať priority.

Pre nás je prioritou hospodársky rast a všetky ostatné politiky tomu budú v tejto fáze slúžiť. Musíme posilniť rast a dosiahnuť, aby bol rozsiahlejší, na to však potrebujeme vyššiu úroveň finančnej stability a tiež fiškálnu konsolidáciu. Je nevyhnutné, aby v nasledujúcich rokoch zostala fiškálna konsolidácia na programe v záujme stabilizácie a konzistentnosti s určitými cyklickými zásahmi, ktoré členské štáty uskutočnili v predchádzajúcich rokoch s cieľom boja proti recesii.

Potrebujeme rozumnú konsolidáciu, ktorá nepoškodí dopyt v hospodárstve a ktorá zachová integritu hospodárstva EÚ ako celku. Musíme sa z toho poučiť. Musí sa to začať stabilizáciou eura. Určite by som tu mohol použiť silnejšie výrazy, ale zostaňme pri tomto. Musíme stabilizovať euro a hospodársku a menovú úniu. Ponaučenie, ktoré si všetci musíme zobrať, je, že ak to chceme dosiahnuť, musíme posilniť hospodársky pilier Únie a hospodársky pilier koordinácie politík na európskej úrovni.

Dovoľte mi položiť jednu otázku a nechať ju len otázkou. Otázka znie, či posilnenie hospodárskeho piliera riadenia môže byť úspešné bez spoločného úsilia v súvislosti s mzdami, s koordináciou vývoja miezd v Európskej únii. Keď to hovorím a keď do ročného prieskumu rastu zahrnieme aj návrhy v tejto oblasti, neznamená to, že by sme spochybňovali význam sociálneho dialógu – práve naopak. Pochválili sme krajiny s tradíciou a kultúrou silného sociálneho partnerstva. Uznávame, že krízou utrpeli menej a najmä že utrpeli menej strát, pokiaľ ide o ľudské zdroje. Nezamestnanosť je v týchto krajinách nižšia. Obhajujeme posilnenie sociálneho dialógu v ostatných členských štátoch, ktoré utrpeli viac a ktoré reagovali na krízu menej pružne než krajiny ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko.

Zvýšili sme aj úroveň sociálneho dialógu na európskej úrovni. Nedávno sme absolvovali dialóg o makroekonomických otázkach so sociálnymi partnermi a v marci usporiadame nové trojstranné sociálne fórum s cieľom posilniť koordináciu a dialóg so sociálnymi partnermi.

Chcel by som veľmi kategoricky odmietnuť myšlienku, že Komisia sa správa ako zvyčajne. V minulom roku Komisia zaviedla niekoľko kvalitatívne nových iniciatív. Venujeme sa rozsiahlemu programu v súvislosti s rozpočtovými pravidlami. Prácu komisára Barniera netreba podceňovať.

V rámci stratégie Európa 2020 sme vytvorili novú koncepciu priemyselnej politiky na európskej úrovni, ktorá bude omnoho prospešnejšia pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť pracovných miest v Európskej únii. Využívame množstvo inovatívnych prístupov na podporu investícií a na zaistenie ich financovania. Skupina komisárov pracuje na vývoji inovatívnych finančných nástrojov. Prvým príkladom toho bude návrh na podporu rozvíjajúcich sa energetických sietí v Európe. To je absolútne nevyhnutné pre rozvoj trhov s energiou a potrebnej infraštruktúry, ktorá je pre ne rozhodujúca.

Spustili sme nástroj mikrofinancovania. Som vďačný Parlamentu a Rade za konečný konsenzus, ktorý to minulý rok umožnil. Len minulý týždeň som sa v Holandsku zúčastnil na spustení prvého nástroja mikrofinancovania s podporou EÚ a sú pripravené aj ďalšie na podporu potenciálnych podnikateľov, ktorí možno zažili nezamestnanosť: ženy vracajúce sa na trh práce po pôrode alebo ľudia po päťdesiatke či dokonca šesťdesiatke, ktorí už pracovali a hľadajú novú formu podnikania.

Keď diskutujeme o politikách zamestnanosti – a dobrý príklad toho sme videli pred pár týždňami, keď maďarské predsedníctvo hostilo Radu pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) v Gödöllő –, zameriavame sa na to, ako dosahovať ciele prinášajúce veľa pracovných miest, ale aj na skupiny v najväčších ťažkostiach. V tomto prípade musím spomenúť predovšetkým mladých ľudí.

Nezamestnanosť mladých ľudí je v niektorých členských štátoch veľmi dramatická. Opäť si musíme byť vedomí rozdielov. Našťastie je tu niekoľko členských štátov, v ktorých je nezamestnanosť mladých ľudí nízka, ale európsky priemer je príliš vysoký. V niektorých členských štátoch, napríklad v Španielsku a v Pobaltí, je na tragickej úrovni. Vlády boli upozornené a je potrebný rozsiahly súbor politík, počnúc vzdelávaním až po služby zamestnanosti a ďalšie typy opatrení. Mladí ľudia však nie sú jedinou problémovou skupinou. Je pravda, že musíme urobiť viac, pokiaľ ide o zamestnanosť starších pracovníkov. Preto sme vyhlásili rok 2012 za Európsky rok aktívneho starnutia.

Čo sa týka inštitucionálnych otázok v súvislosti s usmerneniami pre zamestnanosť – na ktoré sa, myslím si, budeme aj naďalej zameriavať a ktoré nás budú viesť a budú podstatou našej činnosti –, Európsky parlament má podľa článku 148 zmluvy jednoznačnú úlohu. Usmernenia pre zamestnanosť sa budú obnovovať. To je potvrdenie toho, že chceme, aby pokračovali až do roku 2014. Nemali by podliehať zásadným zmenám ani by ich nemali zatlačiť do úzadia ročné prieskumy rastu. Usmernenia poskytujú dlhodobú orientáciu, kým prieskum rastu je každoročný proces, ktorý sa týka ich podstaty. Je však rozhodne pravda, že národné reformné programy sú kľúčové a že Komisia ich berie veľmi vážne v kontexte stratégie Európa 2020. Parlament sa do diskusií zapojí rôznymi spôsobmi. Mal by som sa tu vyjadriť aj k rokovaniam o viacročnom finančnom rámci. Rozpočet EÚ musí odzrkadľovať aj priority stratégie Európa 2020 a budeme Parlament neustále informovať o príprave národného reformného programu, keď budeme vypracúvať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Je jasné, že v tejto počiatočnej fáze sú tu obavy o budúcnosť stratégie Európa 2020. V istom zmysle sa nad ňou vznáša prízrak: prízrak lisabonskej stratégie. Mal som v tomto Parlamente množstvo príležitostí diskutovať o tom, prečo si myslíme, že v prípade stratégie Európa 2020 máme oveľa väčšiu šancu na úspech vďaka konkrétnejšiemu systému cieľov a tiež konkrétnejšiemu systému podávania správ a vykonávania.

Len Komisia môže zaistiť súlad medzi týmito iniciatívami. Vo vzduchu máme veľa loptičiek a musíme zaistiť, aby žiadna z nich nespadla pri realizácii hospodárskych politík, ako sú stratégia Európa 2020, hospodárske riadenie, jednotný trh a politika súdržnosti. Žiadna z nich sa nesmie v tomto procese narušiť. Všetky musíme realizovať veľmi intenzívnym spôsobom a zaistiť účasť všetkých 27 členských štátov. Komisia je rozhodne proti koncepcii dvojrýchlostnej Európy. Musíme zaistiť, aby sa v nasledujúcom období táto rozdrobená obnova, ktorej sme svedkami, nezmenila na politickú rozdrobenosť.

 
  
MPphoto
 

  János Martonyi, úradujúci predseda Rady. – V prvom rade by som vám chcel všetkým poďakovať za veľmi konštruktívnu a užitočnú rozpravu. Chcel by som tiež zvlášť poďakovať pani Perezovej za vynikajúcu správu a veľmi dôležité pripomienky a kritiku.

Možno máme odlišný pohľad na realitu, ako povedala pani Danuta Hübnerová, a to tak pokiaľ ide o krízu, ako aj o obnovu, ale domnievam sa, že všetci sa zhodneme na jednom bode, a to, že nikto nemá záujem o obnovu bez pracovných miest. Všetci sa snažíme o rovnováhu medzi fiškálnou konsolidáciou a rastom a vytváraním pracovných miest. Fiškálna disciplína a zvyšovanie úrovne zamestnanosti by naozaj mali ísť ruka v ruke.

Čo sa týka všeobecnejšej problematiky hospodárskych otázok, všetci vieme, že teraz máme komplexný prístup, komplexný „balík“ alebo – ako niektorí hovoria – „Gesamtpaket“, ktorého väčšinu prvkov práve spomenul komisár Andor. Pokiaľ ide o predsedníctvo, chcel by som len opäť zdôrazniť, že sa musíme sústrediť na dva z prvkov tohto balíka. Jedným je určite realizácia a uplatňovanie európskeho semestra. Je to po prvýkrát, je to prvý takýto proces. Bude mať rozhodujúci vplyv na ďalší vývoj celého európskeho integračného procesu.

Len stručne spomeniem dve veci. Po prvé, máme veľmi prísny harmonogram, takže všetci musia dodržiavať termíny a musíme dosiahnuť hlavné ciele. Musíme vyvinúť všetko možné úsilie na zaistenie dodržania celkových termínov prostredníctvom príspevkov zo strany jednotlivých členských štátov v oblastiach zamestnanosti, inovácií a energetiky.

V súvislosti s energetikou len spomeniem, že 4. februára sa uskutočnilo veľmi úspešné zasadnutie Európskej rady. Pre mnohých z nás znamenalo určitý zlom, a to tak z hľadiska vytvorenia integrovaného trhu s energiou, ako aj z hľadiska energetickej účinnosti. Boli prijaté dôležité rozhodnutia aj v súvislosti s vonkajšími aspektmi spoločnej energetickej politiky.

V neposlednom rade by som chcel ešte spomenúť boj proti chudobe a za sociálne začlenenie. V tejto súvislosti by som vám chcel zablahoželať k uzneseniu, ktoré ste práve prijali v súvislosti s integráciou Rómov. Chcel by som z celého srdca zablahoželať a poďakovať Lívii Járókovej, ktorá zohrala rozhodujúcu úlohu pri príprave správy a tiež pri prijímaní tohto mimoriadne dôležitého uznesenia, ktoré nám veľmi pomôže, keď budeme dokončovať prácu na európskej rámcovej stratégii pre integráciu Rómov.

Ďalší prvok, na ktorý sa chceme sústrediť, je šesť legislatívnych textov. Tu chcem uistiť pani Sylvie Goulardovú, že chceme nielen počúvať Parlament. Naozaj by sme chceli mať a musíme mať s Parlamentom dohodu v rámci riadneho legislatívneho postupu. Budeme musieť urobiť všetko preto, aby sa tento proces urýchlil a mohol byť úspešne dokončený do konca maďarského predsedníctva.

Nechcem zachádzať do ďalších prvkov tohto komplexného balíka. Chcel by som len zdôrazniť jednu vec. Rada chce v plnej miere rešpektovať metódu Spoločenstva. V tejto súvislosti nemáme žiadne výhrady. Ako sme už povedali mnohokrát, Lisabonská zmluva veľa vecí zmenila. Výrazne sa zmenili právomoci. O tom všetci vieme. Lisabonská zmluva však nezmenila srdce európskej architektúry a tým je metóda Spoločenstva. Tomu sa jednoznačne podriadime. Samozrejme, vždy musíme konať v súlade so zmluvou. Chcel by som len spomenúť skutočnosť, že ak si pozorne prečítate závery Európskej rady zo 4. februára, uvidíte, že sa tam píše, že všetko musí byť v súlade so zmluvou.

Moja posledná poznámka bude veľmi stručná. Týka sa peňazí. Ako povedala pani Lena Eková, politiky vyžadujú peniaze a financovanie. S tým absolútne súhlasím. Veľmi dobre však vieme, že sú tu rozdiely v prístupe jednotlivých členských štátov. Teraz by som chcel len zdôrazniť jednu vec z pohľadu predsedníctva: naliehavo odporúčame, aby sme najskôr hovorili o podstate a až potom o číslach, peniazoch a zdrojoch. Diskusia bude dlhá. Budeme mať veľmi užitočné orientačné diskusie o politike súdržnosti, energetickej politike, poľnohospodárstve a tak ďalej, ale, ako sa niekedy hovorí,

(FR) nemali by sme robiť veci naopak.

Takže v konečnom dôsledku by sme naozaj chceli uľahčiť všetky tieto diskusie a potom prejsť k skutočnej diskusii, k záverečnej diskusii o zdrojoch. Ešte raz by som vám chcel všetkým zablahoželať a veľmi pekne poďakovať za usmernenia, ktoré sme dostali.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostala šesť návrhov uznesení v súvislosti so stratégiou Európa 2020 a jeden návrh uznesenia v súvislosti s politikami zamestnanosti členských štátov(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok 17. februára 2011 o 12.00 hod.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Pierre Audy (PPE).(FR) Pán minister veľmi správne hovoril o rešpektovaní zmluvy a povedal, že 4. februára sa uskutočnilo zasadnutie Európskej rady. V súlade s článkom 15 Zmluvy o Európskej únii by som chcel vedieť, kedy príde predseda Európskej rady a podá Európskemu parlamentu správu o zasadnutí Európskej rady zo 4. februára, pretože mám dojem, že na túto schôdzu nepríde.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. (FR) Poznamenali sme si vašu poznámku. Ďakujem veľmi pekne.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne.(RO) Opakujem význam čo najrýchlejšieho vyriešenia všetkých odborných aspektov iniciatívy Mládež v pohybe. Je kľúčové, aby viac ako 100 miliónov mladých ľudí v Európskej únii malo potrebné zdroje a vhodné nástroje, ktoré im umožnia prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených na rok 2020. Vítam skutočnosť, že systém celoživotného vzdelávania a začleňovanie mladých ľudí do tohto systému sú v zásade koordinované s cieľom podporiť inteligentný, udržateľný rast a zaistiť zdravý život pre dospelých budúcnosti.

Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania vysokej kvality a podpora zapojenia mladých ľudí do výskumu a vývoja môže zaistiť úspech úsilia o posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti. S tvorivým potenciálom mladých ľudí možno rozvíjať nové aktivity. Navyše si myslím, že poskytnutím príležitosti nájsť si zamestnanie sa spolu s odbornou prípravou vysokej kvality môžu výrazne zvýšiť šance na integráciu na trhu práce. Preto musíme čo najskôr poznať technické podrobnosti tejto iniciatívy, aby sme mohli začať činnosti potrebné na plné využitie tohto roka, ktorý je Európskym rokom dobrovoľníckej práce.

 
  
MPphoto
 
 

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne.(PL) Kvalita ľudského kapitálu má rozhodujúci význam pre úspech stratégie Európa 2020. Zásada presadzovania rodového hľadiska je kľúčom k systému odborného vzdelávania a prípravy. Je to rozhodujúca požiadavka, ak majú mať ženy možnosť profitovať z dlhodobého odborného rozvoja, ktorý je prispôsobený nárokom trhu práce, ak sa má lepšie využiť ich potenciál a ak má stúpnuť úroveň zamestnanosti žien najmä v tradične mužských zamestnaniach, v odvetviach hospodárstva s nízkou produkciou uhlíka a na vedúcich pozíciách s rozhodovacími právomocami. Vyzývam na to, aby sa odborné vzdelávanie a príprava prispôsobili potrebám žien a aby sa na nich zúčastňovalo viac žien. V súčasnosti neberú do úvahy rozdielne potreby žien a ich hospodárske a sociálne podmienky. To znamená, že ženy sa omnoho ťažšie vracajú do práce alebo vstupujú na trh práce ako muži.

Ak má systém odborného vzdelávania a prípravy žien fungovať efektívne, musí byť komplexný alebo, inými slovami, musí zohľadňovať skúsenosti, štádium života a mnohorozmerné potreby žien, pokiaľ ide o vzdelávanie, a to vrátane osobitných potrieb napríklad zdravotne postihnutých žien, starších žien, žien žijúcich v chudobe a prisťahovalkýň. Prioritou by mal byť pružný a cenovo dostupný prístup k odbornej príprave vysokej kvality. Významnú úlohu by tiež mali zohrávať stimuly pre zamestnávateľov, ktoré by umožnili organizovanie odborných školení pre ženy pracujúce v malých a stredných podnikoch a doma. Ak chceme dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, bude potrebné užšie prepojiť odborné školenia s požiadavkami trhu práce, aby sme vytvorili nové možnosti odbornej prípravy pre ženy v oblasti vedy, matematiky a technológií.

 
  
MPphoto
 
 

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – Stratégia Európa 2020 by mala pomôcť Európe prekonať krízu a dostať sa z nej silnejšia prostredníctvom pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu založeného na piatich hlavných cieľoch EÚ týkajúcich sa podpory zamestnanosti. Silný systém sociálnej ochrany, investície do aktívnych politík trhu práce a príležitosti na vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých sú rozhodujúce z hľadiska znižovania nezamestnanosti a predchádzania dlhodobému vylúčeniu. Flexiistota sa nedá použiť v členských štátoch s malými možnosťami posilnenia systémov sociálnej ochrany v dôsledku rozpočtových obmedzení a makroekonomickej nerovnováhy, ako je to napríklad v Rumunsku, a domnievam sa, že zníženie segmentácie trhu práce sa musí dosiahnuť poskytnutím primeranej istoty pracovníkom so všetkými druhmi zmlúv. Akákoľvek reforma trhu práce sa musí zavádzať za dosiahnutia vysokého stupňa sociálneho konsenzu prostredníctvom dohôd so sociálnymi partnermi na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ. Je potrebný legislatívny program na znižovanie existujúcich rozdielov v mzdách medzi ženami a mužmi o 1 % každý rok s cieľom dosiahnuť zníženie o 10 % do roku 2020. Stratégia Európa 2020 by mala zahŕňať cieľ znížiť chudobu žien v EÚ, pretože 17 % žien podľa klasifikácie žije v chudobe, pričom ide najmä o slobodné matky, prisťahovalkyne a staršie ženy.

 
  
MPphoto
 
 

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne.(RO) Stratégiu Európa 2020 musí podporiť aj finančný rámec na roky 2014 – 2020. Doprava, energetika a komunikácie sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva. Investície do týchto oblastí vytvoria pracovné miesta a zaistia hospodársky a sociálny rozvoj. Priemyselná politika Únie je kľúčovým prvkom stratégie Európa 2020. Priemyselný rast a vytváranie pracovných miest v celej EÚ zaistia, aby bola Európska únia konkurencieschopná na globálnej úrovni.

V uplynulých desaťročiach sa priemyselná výroba presunula do tretích krajín s nízkymi výrobnými nákladmi, pretože európskym spoločnostiam išlo hlavne o zisky, a EÚ tým stratila pracovné miesta. Silná politika súdržnosti, ktorá bude dostatočne financovaná a pokryje všetky európske regióny, musí byť doplnkovým kľúčovým prvkom stratégie Európa 2020. Tento horizontálny prístup je predpokladom úspešného dosiahnutia cieľov navrhovaných v rámci stratégie Európa 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. Jedným z príkladov je stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, ktorá prispeje k jej prosperite, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a zaistí bezpečnosť tohto regiónu. Keďže hlavné obavy európskych občanov sa stále týkajú istoty zamestnania, myslím si, že stratégia Európa 2020 uspeje len vtedy, keď sa stane realitou sociálna Európa.

 
  
MPphoto
 
 

  Frédéric Daerden (S&D), písomne. – (FR) Stratégia Európa 2020 je ambiciózna najmä v oblasti zamestnanosti a realizácia usmernení pre zamestnanosť je faktorom, ktorý bude dôležitý z hľadiska jej dosiahnutia. Jej ciele sú zásadné najmä z hľadiska toho, že nám umožnia financovať dôchodky a vytvoriť európsky sociálny model založený na blahobyte. Prvky, ktoré by mohli vytvoriť základy tohto sociálneho modelu, boli spochybnené návrhmi pani Merkelovej a pána Sarkozyho. Návrhy obsiahnuté v pakte konkurencieschopnosti zahŕňajú aj zrušenie automatickej indexácie miezd podľa inflácie. Argument je taký, že tento krok by zvýšil konkurencieschopnosť a následne aj zamestnanosť. Nič však nepoukazuje na to, že sa to automaticky stane. Zrušenie automatickej indexácie by dokonca za istých okolností mohlo viesť k zvyšovaniu inflácie, čo nikto nechce. Stále je tu mnoho iných prostriedkov, ako sa pokúsiť vytvoriť pracovné miesta, napríklad strategické investície alebo odborné školenia v odvetviach budúcnosti. Indexácia platov a sociálnych dávok je nástroj, ktorý niektoré krajiny využili na zníženie rizika chudoby pracovníkov, ktorá je v Európe silnejúcim fenoménom. To teda predstavuje príležitosť splniť ďalší cieľ Únie na rok 2020: o 20 miliónov menej chudobných.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Stratégia Európa 2020 odhaľuje svoj skutočný program. Posledné zasadnutie Európskej rady to potvrdilo. Je poháňaná väčšou liberalizáciou, zavádzaním trhu do nových oblastí, pružnosťou trhu práce a bezprecedentnými útokmi na mzdy a sociálne práva. Boli stanovené nástroje na realizáciu tohto programu: takzvané „hospodárske riadenie“ a nedávny francúzsko-nemecký „pakt konkurencieschopnosti“. V skutočnosti chcú, aby sa to, čo Európska únia a Medzinárodný menový fond uplatňujú v rôznych členských štátoch pod maskou „plánov pomoci“, ako to perverzne nazývajú, s katastrofálnymi následkami z hospodárskeho i sociálneho hľadiska, ešte viac rozšírilo a aby sa to vynucovalo ako pravidlo. Realizáciou navrhovaných opatrení sa skrývajú skutočné príčiny ťažkej hospodárskej a sociálnej situácie v krajinách ako Portugalsko. Čo je ešte horšie, pre tieto krajiny a pre životné podmienky ich občanov by to malo mimoriadne vážne dôsledky. Čelíme mimoriadne vážnej hrozbe pre práva európskych pracovníkov a občanov, ktorá hraničí s revanšistickou krížovou výpravou proti zamestnanosti a sociálnym právam. Chce oslabiť tieto práva útokom na mzdy, zvyšovaním veku odchodu do dôchodku a odstránením obmedzení voľného pohybu pracovníkov v rámci EÚ. To by mohlo viesť k znehodnoteniu pracovnej sily EÚ a k ešte väčšej pružnosti z hľadiska právnych predpisov v oblasti zamestnanosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Danuta Jazłowiecka (PPE), písomne.(PL) Od prijatia novej stratégie Európa 2020 uplynul už rok a nastal čas vyvodiť prvé závery. Stratégia bola privítaná s určitou skepsou, čo je logické vzhľadom na úplné zlyhanie lisabonskej stratégie. Mnohí komentátori predpovedali, že ani z nej nebude nič viac ako prázdny dokument plný cieľov, ktoré boli také vznešené, aké boli nereálne. Určite medzi nami nie je nikto, kto by zabudol na základný cieľ lisabonskej stratégie, teda že do roku 2010 sa Únia stane najkonkurencieschopnejším hospodárstvom na svete. Kde sa dnes nachádzame? Veľká hospodárska kríza a rozpočtové krízy v eurozóne donútili Úniu bojovať o prežitie namiesto toho, aby bojovala o pozíciu globálneho hospodárskeho lídra.

Je aj stratégia Európa 2020 odsúdená na neúspech? Máme dobrý dôvod veriť tomu. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali o tom, ako vytvoriť hospodárstvo založené na vedomostiach a inováciách alebo ako znížiť sociálne vylúčenie, diskutujeme o tom, do akej miery sa obmedzí financovanie v rozpočte Spoločenstva. Je čoraz jasnejšie, že chýba politická vôľa na skutočné riešenie otázky stratégie navrhovanej Komisiou. Opäť sa zdá, že problém dlhodobej vízie rozvoja Únie zatienili aktuálne problémy. Ak si chce Spoločenstvo udržať svoje miesto v globálnom hospodárstve, konkurovať nielen USA a Číne, ale aj Brazílii a Indii, musí si stanoviť dlhodobé ciele a dôsledne pracovať na ich splnení. Plán už máme, teraz len musíme zaistiť jeho dôslednú realizáciu.

 
  
MPphoto
 
 

  Ádám Kósa (PPE), písomne.(HU) Stratégia Európa 2020 nielenže v čase svojho formulovania siahala za hranice lisabonskej stratégie, ale musí sa vyslovene prispôsobiť novému obdobiu krízy, a čo viac, teraz musí zohľadňovať aj obdobie hospodárskeho riadenia a záchrany eura. Nové členské štáty sa tiež musia postarať o to, aby zachovali dostatočnú slobodu pohybu a konkurencieschopnosť s cieľom vyriešiť rastúce štrukturálne problémy a problémy zamestnanosti, ktoré tam zostali po zmene režimov vo východnej Európe. Chybné rozhodnutia a vážne prípady nedbanlivosti vlád v minulosti takisto vyžadujú, aby sme sa venovali situácii rodín: trh práce nepozostáva len zo zamestnávateľov a zamestnancov, ale aj z viacgeneračných rodín, ktoré medzi sebou udržiavajú viac či menej blízke vzťahy. Tie predstavujú nielen základ spoločnosti, ale aj kľúč k jej budúcnosti. Užšia spolupráca medzi generáciami by ako taká mohla značne pomôcť zamestnanosti (napr. zamestnávanie mladých matiek, podpora ľudí so zdravotným postihnutím pri hľadaní práce, udržiavanie aktivity starších ľudí aj v občianskom sektore) a spoločné plánovanie (napr. bytová situácia) by tiež mohlo pomôcť vyhnúť sa dlhovým krízam a krachom jednotlivcov a rodín, ktoré stačia na to, aby donútili rodiny zapojiť sa do tieňového hospodárstva z dôvodu vysokých splátok. Tento predchádzajúci spôsob už nie je realizovateľný. Budú potrebné aj nové prístupy, pretože staré vzorce už nestačia, a musí si to uvedomiť aj Európska únia. EÚ musí podporovať aj riešenia, ktoré sa môžu v tejto chvíli zdať nezvyčajné.

 
  
MPphoto
 
 

  Zita Gurmai (S&D), písomne. – Stratégia Európa 2020 je jedným z najdôležitejších projektov, aký sme kedy vytvorili, a predsa nemáme záruku jej úspechu. Do všetkých cieľov, pilotných iniciatív a národných reforiem by sme mali zahrnúť rodovú rovnosť a vo všetkých oblastiach politík by sa malo myslieť na ženy. Otvorená metóda koordinácie je slabým prostriedkom na realizáciu spoločných cieľov, preto sa výsledky dostavia len vtedy, keď prejavíme skutočné odhodlanie.

Ciele zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020 žiadajú zvýšenie zamestnanosti žien. Toto, zosúladenie pracovného a rodinného života a odstránenie rodových stereotypov na trhu práce sú povinnými opatreniami. Musíme zapojiť viac žien do odbornej prípravy, oblastí vedy a vzdelávania, ktoré boli doteraz považované za oblasti, v ktorých dominujú muži. Musíme skoncovať so segregáciou trhu práce na základe pohlavia, najmä čo sa týka nových ekologických pracovných miest.

Plné zapojenie žien na trhu práce je spôsob, akým môžeme ukončiť demografickú krízu. Ak im poskytneme istú a dôstojnú prácu, prostriedky na zosúladenie pracovného a rodinného života a ak sa nám podarí intenzívnejšie zapojiť mužov do povinností v domácnosti, potom, ako ukazujú všetky štúdie, budú ženy ochotnejšie rodiť deti.

 
  
MPphoto
 
 

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE), písomne. – Stratégia Európa 2020 sa týka hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Musíme pamätať na to, že inteligentný energetický systém je budúcnosťou z hľadiska životného prostredia i zamestnanosti. Tento systém by nám umožnil oddeliť hospodársky rast od spotreby energie. Ak to tak bude, budeme schopní vyrobiť viac s rovnakou alebo menšou spotrebou energie a vytvoriť tisíce pracovných miest, ktoré sa nebudú dať presunúť inde. Musíme zaistiť, aby inteligentná energia nezostala len snom. Dnes budujeme v Európe úplne novú energetickú infraštruktúru. Musíme sa postarať o to, aby sa tým znížili rozdiely medzi západnou a strednou Európou, pokiaľ ide o udržateľné pracovné miesta. Dvojrýchlostná Európa v oblasti energetiky nevyrieši energetickú chudobu ani neúčinnosť. Mali by sme podať pomocnú ruku tým regiónom, ktoré zaostávajú, hoci to v dnešnej hospodárskej realite nie je ľahké. Potrebujeme inteligentný energetický systém pre všetkých európskych občanov naraz. Musíme sa vyhnúť rozkúskovanému systému, keď niektorí občania uvidia budúcnosť až o 50 rokov neskôr ako ostatní. Jednoducho povedané, potrebujeme pracovné miesta s inteligentným využívaním energie pre všetkých Európanov, nielen pre tých, ktorí by ich získali aj bez Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Bezprostredne po vstupe Lotyšska do EÚ sa lotyšská vláda rozhodla, že na účely vyčleňovania prostriedkov z fondov EÚ stačí vyhlásiť Lotyšsko za jeden región. (Poľsko je rozdelené na 16 regiónov.)

V dôsledku toho zostáva jeden zo 4 regiónov Lotyšska – Latgale – jedným z tých najmenej chránených. Využívanie finančných prostriedkov v Latgale je mnohokrát menej efektívne ako v Lotyšsku ako celku. Táto situácia sa odzrkadľuje aj na trhu práce v Latgale. Kým miera nezamestnanosti v hlavnom meste Lotyšska Rige je 8 – 9 %, v Latgale je to 20 – 25 %. Európske programy v oblasti zamestnanosti nie sú prístupné obyvateľom miest ako Livani, Preili, Kraslava, Ludza, Aglona a Dagda.

Namiesto riešenia otázky organizácie a stimulovania výroby v Latgale lotyšská vláda neustále zvyšuje dane, čo vedie k častým krachom malých a stredných podnikov. S cieľom vyhnúť sa sociálnemu napätiu dostávajú obyvatelia Latgale mesačne príspevok vo výške 100 LVL.

Spoločná politika lotyšskej vlády viedla k vysťahovaniu viac ako 150 000 pracovníkov. Vyzývam Európsku komisiu, aby naliehavo zasiahla v tejto situácii. Je nevyhnutné vypracovať rámec pre zamestnanosť pre odľahlé regióny EÚ, ako je Latgale.

 
  
  

PREDSEDÁ: Gianni PITTELLA
podpredseda

 
  
MPphoto
 
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je hlasovanie.

(Informácie o výsledku hlasovania: pozri zápisnicu.)

 
  

(1)Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 4. júla 2011Právne oznámenie