Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2616(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0169/2011

Rozpravy :

PV 09/03/2011 - 6
CRE 09/03/2011 - 6

Hlasovanie :

PV 10/03/2011 - 9.2
CRE 10/03/2011 - 9.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0095

Rozpravy
Streda, 9. marca 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

6. Južné susedstvo a najmä Líbya vrátane humanitárnych hľadísk (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predseda. – Ďalším bodom programu je vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o južnom susedstve a najmä Líbyi vrátane humanitárnych hľadísk [2011/2616(RSP)].

Ako viete, situácia v severnej Afrike je kľúčovou skúškou pre Európsku úniu. Teraz, keď už funguje Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), máme nové nástroje na prácu za hranicami Únie. Sme, samozrejme, presvedčení, že táto činnosť je plne opodstatnená, pokiaľ ide o Tunisko a Egypt, ako aj o Líbyu. Dnes budeme hovoriť najmä o Líbyi, ale nielen o nej. Máme tiež povinnosť voči občanom, ktorí očakávajú, že predstavíme akčný plán pre južné susedstvo, program pre krátkodobú, strednodobú a dlhodobú spoluprácu a podporu. Musíme na to teraz myslieť. V Európskom parlamente sú dnes prítomní aj predstavitelia líbyjskej Dočasnej prechodnej národnej rady. Znamená to, že máme skvelú príležitosť nadviazať priamy kontakt a rozhovory s líbyjskou opozíciou. Najskôr musíme prekonať humanitárnu krízu.

Vážená pani podpredsedníčka a vysoká predstaviteľka, sme presvedčení, že všetky aktivity Európskej únie ako celku by veľmi pomohli južnej časti nášho kontinentu a našim susedom na opačnej strane Stredozemného mora.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Ďakujem vám za možnosť diskutovať s týmto Parlamentom o situácii v našom južnom susedstve a, samozrejme, ako povedal pán predseda, predovšetkým o situácii v Líbyi.

Dovoľte mi začať zdôraznením evidentnej skutočnosti, a to, že južné susedstvo sa rýchlo mení a v celom regióne sa ľudia usilujú naplniť základnú ľudskú túžbu: schopnosť formovať svoje vlastné životy, a to hospodársky i politicky. Žiadajú politickú účasť s dôstojnosťou a zodpovednosťou, žiadajú spravodlivosť a žiadajú prácu. Som presvedčená, že na tieto požiadavky musíme reagovať. Som presvedčená, že sú oprávnené a že musíme konať rýchlo.

Kľúčovým aspektom tejto situácie je skutočnosť, návštev Tuniska a Egypta som mnohokrát počula: „Toto je naša krajina, toto je naša revolúcia. Chceme robiť veci po svojom, chceme však s vami spolupracovať a potrebujeme vašu pomoc.“

Domnievam sa, že tieto zásady by mali byť základom opatrení, ktoré podnikneme. Tento demokratický prechod musí patriť ľuďom, musí vzniknúť doma. Na základe toho sa ukáže, čo bude ďalej. Musíme však byť pripravení ponúknuť podporu s tvorivosťou a odhodlaním a musíme to urobiť v miere, ktorá zodpovedá historickej povahe zmien, ktoré vidíme.

V takejto premenlivej situácii musia naše kroky vychádzať z našich kľúčových hodnôt a záujmov. Máme všetky dôvody na to, aby sme podporili prebiehajúce zmeny. Tunisania, Egypťania, Líbyjčania a ďalší žiadajú rešpektovanie presne tých hodnôt, ktoré sú srdcom európskeho ideálu. Vznik demokratických spoločností pomôže udržať bezpečnosť a prinesie spoločnú prosperitu v našom susedstve a práve preto sme Komisia a ja vypracovali spoločný dokument pre Európsku radu, ktorá sa stretne v piatok, obsahujúci opatrenia, ktoré, dúfame, k tomu prispejú: viac finančnej podpory Európskej únie zo strany inštitúcií, ale aj prostredníctvom mobilizácie Európskej investičnej banky (EIB) – a ja vzdávam hold Parlamentu za to, že si tak rýchlo uvedomil potrebu pomôcť Investičnej banke s jej mandátom, aby dokázala poskytnúť ľuďom túto podporu. Toto opatrenie bolo mimoriadne úspešné.

Potrebujeme vašu pomoc, aby sme dokázali urobiť viac pre EIB a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOD), ktoré so mnou diskutovali o svojich možnostiach z hľadiska zmeny svojich mandátov a schopnosti poskytnúť tomuto susedstvu novú podporu – chcem rýchlo dodať, že nie na úkor práce, ktorú momentálne vykonávajú, ale popri nej. Čo sa týka Európskej investičnej banky, vieme, že môžeme mobilizovať ďalšiu 1 miliardu EUR. Len aby ste dokázali oceniť sumu, ktorú to predstavuje, súčasná činnosť Investičnej banky v Egypte má hodnotu 488 miliónov EUR. Takto bude môcť minimálne zdvojnásobiť investície, čo umožní začať realizovať niektoré veľké infraštruktúrne projekty, ktoré sú jednoznačne potrebné a ľudia ich chcú.

Prostredníctvom tohto dokumentu chceme tiež dosiahnuť podporu odbornej prípravy a výmeny študentov. Sú to mladí obyvatelia. Jedným zo spoločných faktorov v celom južnom susedstve je to, že ide o mladú spoločnosť. Sú to mladí ľudia, niektorí s kvalitným vzdelaním, niektorí žiadajúci viac možností na vzdelávanie a odbornú prípravu. Aj na tieto požiadavky by sme mali reagovať – s členskými štátmi budeme o tejto možnosti hovoriť a vyzývam aj Parlament, aby sa do toho zapojil.

Vzniká živá občianska spoločnosť. Pri stretnutiach s občianskou spoločnosťou v Tunisku som sa stretla s ľuďmi, ktorí nikdy predtým neboli spolu v jednej miestnosti, pretože to nebolo povolené. Ich vôľa a túžba etablovať sa do väčšej miery ako mimovládne organizácie, ako organizácie schopné venovať sa otázkam dôležitým pre spoločnosť a vyvodiť zodpovednosť voči vláde je, ako dobre viete, mimoriadne dôležitým aspektom rozvoja tejto spoločnosti. Z toho vyplýva aj viac začleňujúce riadenie: aby ľudia cítili, že majú vplyv a slovo, pokiaľ ide o riadenie ich spoločnosti.

Samozrejme, celkový balík, ktorý bude predložený Európskej rade, bude obsahovať aj otázky potravinovej bezpečnosti – čo je obrovský a čoraz významnejší problém v regióne –, ďalšieho otvárania trhov, možnosti dosiahnuť lepší prístup na trh a partnerstiev pre mobilitu. Opäť zdôrazňujem, ako som to už urobila predtým, že chceme, aby to bol prístup založený na stimuloch, ktorý umožní ľuďom rýchly pokrok, ale zohľadní aj rozdiely medzi nimi. Všetky tieto krajiny sa medzi sebou líšia a naliehavo hovoria: „Prosím, nehádžte nás do jedného vreca a nepovažujte za rovnaké. Sme rozdielne krajiny, chceme, aby sa naše spoločnosti vyvíjali tak rôznorodo, ako sa vyvíjali vaše. Áno, sú tu podobnosti, ale chceme, aby ste naše odlišnosti rešpektovali a pracovali s nimi.“ Chceme použiť prístup, ktorý hovorí, že za viac dáme viac, teda že tí partneri, tie krajiny, ktoré chcú zájsť s reformami ďalej a rýchlejšie, budú môcť počítať s väčšou podporou zo strany Európskej únie.

V nasledujúcich dňoch a týždňoch budeme diskutovať – ako sme to robili aj doteraz – s našimi medzinárodnými partnermi o tom, ako sa môžeme koordinovať, aby sa naša činnosť neprekrývala a aby sme dokázali rýchlejšie reagovať. Dňa 23. februára som usporiadala stretnutie vysokých predstaviteľov, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia inštitúcií, Svetovej banky, Investičnej banky, EBOD, MMF, ale aj vysokí predstavitelia z Číny, Ruska, Austrálie, Kórey, z 27 členských štátov, z USA a z arabských krajín. Cieľom tohto stretnutia nebolo rozhodnúť, čo týmto krajinám urobíme, ale pripraviť sa na rýchle poskytnutie podpory.

Vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, že jednou z vecí, ktoré nám možno vyčítať, je to, že niekedy reagujeme pomaly. Chcem, aby sme boli pripravení, a vo svojich rozhovoroch najmä s Ligou arabských štátov a s krajinami, ktorých sa to týka, som sa snažila jasne zdôrazniť, že mojím cieľom je zaistiť, aby sme boli schopní reagovať a aby táto reakcia bola koordinovaná a účinná a využila to najlepšie, čo máme k dispozícii nielen v Európe, ale aj na celom svete.

Po zajtrajšom stretnutí ministrov zahraničných vecí, piatkovom zasadnutí Európskej rady, stretnutí NATO, na ktorom sa zúčastním zajtra, a neoficiálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí cez víkend v Maďarsku odletím do Káhiry na stretnutie s Amrom Moussom, teda s Ligou arabských štátov, aby som ich všetkých oboznámila s tým, o čom sme hovorili. Stretnem sa aj s novým egyptským ministrom zahraničných vecí, s ktorým som už hovorila. Ale, kolegovia, viem, že chcete hovoriť najmä o Líbyi, takže teraz, keď som vám priblížila stav práce, ktorú vykonávame, prejdem k otázkam, ktoré sa týkajú nás všetkých v súvislosti s Líbyou.

Vidím dve okamžité priority: po prvé, riešiť humanitárnu krízu a pomôcť s evakuáciou a po druhé, zabezpečiť zastavenie násilia a vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí sa tohto násilia dopustili.

Čo sa týka humanitárnej pomoci, konáme rýchlo. Komisia zvýšila svoju pomoc na 30 miliónov EUR. Moja kolegyňa komisárka Kristalina Georgievová (Kristalina Georgieva) bola minulý týždeň skontrolovať situáciu na tunisko-líbyjskej hranici a uistiť sa, že naša činnosť prebieha tak, ako má. Samozrejme, sme v nepretržitom kontakte s OSN, s ktorou koordinujeme naše aktivity, a členské štáty vyčlenili dôležité zdroje na riešenie tejto naliehavej úlohy, ktorú predstavuje neustály prúd ľudí, a to aj prostredníctvom agentúry FRONTEX.

Čo sa týka evakuácie občanov EÚ, Európska služba pre vonkajšiu činnosť prispela k zaisteniu rýchlej výmeny informácií a najúčinnejšieho využitia našich zdrojov. Spolu s predsedníctvom som 23. februára aktivovala mechanizmus civilnej obrany EÚ na pomoc pri evakuácii občanov EÚ. Ako vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, získavanie informácií v reálnom čase je náročná úloha, musíme však urobiť správne rozhodnutia, takže na moje požiadanie odcestoval v nedeľu a pondelok do Tripolisu Agostino Miozzo, výkonný riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre krízové opatrenia, aby vyhodnotil situáciu priamo na mieste.

Stretol sa s predstaviteľmi a veľvyslancami a situáciu mi opísal ako pokojnú, ale mimoriadne napätú. Naši európski veľvyslanci privítali možnosť podrobne diskutovať a priamo nám poskytnúť svoje analýzy toho, čo sa deje priamo na mieste. To nám spolu s kontaktmi, ktoré všade získavame, pomôže vytvoriť si jasnejší obraz situácie.

Samozrejme, na začiatku sme veľa úsilia venovali evakuácii európskych občanov a musíme ukázať solidaritu s Tuniskom, ktoré znáša ťarchu evakuácie takého veľkého množstva ľudí, najmä Egypťanov, ktorí končia na tuniskej hranici a treba ich dopraviť do Egypta. Vážené poslankyne a vážení poslanci vedia, že v Líbyi je približne milión Egypťanov a približne jeden a pol milióna až dva milióny ľudí z afrických krajín obklopujúcich Líbyu. Z toho, čo sme počuli o situácii v Tripolise, vieme, že približne dvetisíc až tritisíc Afričanov čaká na letisku na odchod.

Musíme však byť pripravení vystupňovať aj našu podporu líbyjského obyvateľstva. Ako som povedala, situácia je veľmi premenlivá a musíme ju veľmi pozorne analyzovať. Požiadala som preto naše služby – na prísne plánovacom základe –, aby preskúmali možnosť zapojenia spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktoré by bolo vo forme podpory súčasnej evakuácie a humanitárneho úsilia. Tak ako vždy v prípade akejkoľvek možnosti zapojenia SBOP je nutná veľmi dôkladná analýza a budeme potrebovať primerané odpovede na otázky mandátu, zdrojov a cieľov. Môžem vám povedať, že táto práca bude prebiehať tento týždeň.

Účinné riešenie humanitárnej krízy je rozhodujúce a zastavenie násilia je predpokladom akýchkoľvek ďalších krokov. Preto ma teší, že medzinárodné spoločenstvo ako celok prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN jasne povedalo, že násilie je neprijateľné, musí sa zastaviť a musí byť vyvodená zodpovednosť voči ľuďom.

Som rada, že sa v New Yorku dosiahla dohoda v súvislosti s európskou požiadavkou zahrnúť pridelenie veci prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu. Bola to európska iniciatíva a už sa začalo predbežné vyšetrovanie údajných vojnových zločinov.

Neprekvapuje, že veľmi úzko spolupracujeme s našimi partnermi: OSN, NATO, USA, Tureckom, Ligou arabských štátov a mnohými, mnohými ďalšími krajinami, s ktorými sme v každodennom kontakte. Hovoríme s nimi o všetkých otázkach týkajúcich sa južného susedstva, ale najmä o zaistení účinnej spolupráce z hľadiska prístupu, ktorý použijeme v našom južnom susedstve, a to, ako som povedala, zahŕňa všetkých našich partnerov. Podľa očakávania poviem, že máme svoju vlastnú zodpovednosť.

Okamžite sme prerušili rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a Líbyou, ako aj akúkoľvek spoluprácu technického charakteru.

(potlesk)

Začali sme prípravné práce na reštriktívnych opatreniach ešte pred zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN. Okrem sankcií OSN sme 28. februára prijali ďalšie reštriktívne opatrenia: embargo na vývoz zariadenia, ktoré by sa mohlo použiť na vnútorné represie, autonómne označenia v rámci cestovných obmedzení a zmrazenie majetku. Momentálne prebieha proces pridávania ďalších subjektov kontrolovaných Kaddáfím a jeho najbližšími spolupracovníkmi do tohto zoznamu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, aj naďalej zostaneme v čele medzinárodného úsilia o obnovu mieru a stability v Líbyi. Keď sa nám podarí zastaviť násilie, musíme sa snažiť o vznik novej Líbye s demokraticky zvolenými zástupcami, ktorá bude dodržiavať ľudské práva. V súlade s tým, čo som hovorila od samého začiatku, nebudeme diktovať výsledky, ale podporíme pluralizmus, zodpovednosť, silnú demokraciu a spoločnú prosperitu.

Svojím charakterom sú krízy skúškou našich politík, našich zdrojov a našej schopnosti reagovať v reálnom čase a udalosti v južnom susedstve predstavujú pre Európsku úniu obrovskú úlohu. Ako podpredsedníčka Komisie som presvedčená, že to, ako zareagujeme, bude definovať Komisiu na nasledujúce roky.

Takže sa obraciam na Európsky parlament a potrebujem vašu podporu, pretože len naše spoločné úsilie pomôže spojiť Európsku úniu a potvrdiť našu silnú pozíciu. Nemôžeme si dovoliť myslieť v malom, nemôžeme si dovoliť, aby sa nám do cesty stavala nepružnosť. Môžeme a musíme reagovať strategicky a jednotne. Myslím si, že ak sa nám to podarí, môžeme naozaj niečo zmeniť, podporiť ľudí v tomto regióne, ktorí nás žiadajú o pomoc, ale podporiť ich tak, aby dokázali formovať vlastnú budúcnosť.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, v mene poslaneckého klubu PPE. (ES) Európska únia je rozpoltená medzi dvomi frustráciami tejto líbyjskej krízy, teda medzi tým, čo je žiaduce – čo najskôr odstrániť zločinný režim, ktorý je odhodlaný zomrieť v boji –, a tým, čo je dosiahnuteľné.

Ak máme byť úprimní, pán predseda, musíme uznať, že Európska únia napriek všetkému svojmu úsiliu nesplnila očakávania verejnosti. To nie je kritika, pani Ashtonová, ale skôr otázka právomocí.

V rámci svojich právomocí sme konali rýchlo a správne, keď Európska únia plne podporila rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970. Nie sme však vojenská únia. Chceme byť politickou úniou a stále sme len zárodkom hráča na medzinárodnej scéne.

A práve preto, pán predseda, zatiaľ čo tu máme túto rozpravu, zatiaľ čo dnes zasadá Rada OSN pre ľudské práva a zatiaľ čo zajtra zasadnú Rada ministrov obrany, Rada pre zahraničné veci a Európska rada, ľudia v Líbyi stále umierajú. Práve na tomto pozadí musíme uvažovať o tom, čo môžeme urobiť.

Môžeme stáť stranou, keď sú masakrovaní nevinní civilisti? Môžeme zostať ľahostajní voči „somalizácii“ Líbye, kým Bezpečnostná rada OSN nedosiahne ďalšie pomalé rozhodnutie?

Posolstvo Európskej únie musí byť dôrazné a jasné a musí znieť takto: „Kaddáfího režim musí skončiť hneď teraz.“ Toto posolstvo musí byť sprevádzané súborom opatrení, ktoré vystupňujú tlak. V prvom rade, pán predseda, to musí byť bezletová zóna, neutralizácia Kaddáfího komunikácií – a myslím si, že musíme zablahoželať Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu k tomu, že do Európskeho parlamentu priviedla predstaviteľov líbyjskej opozície – a, samozrejme, medzinárodná koordinácia, predovšetkým s Africkou úniou a Ligou arabských štátov.

Toto, pán predseda, očakáva od nás verejnosť a budete mať plnú podporu nášho poslaneckého klubu v úsilí dosiahnuť to, pani Ashtonová.

 
  
MPphoto
 

  Martin Schulz, v mene skupiny S&D. (DE) Pani Ashtonová, chcem vám poďakovať za vaše slová a za skvelý a nezávislý spôsob, akým ste predstavili svoju pozíciu i svoju analýzu situácie v našom južnom susedstve a v Líbyi.

Stojíme pred obrovskou úlohou. Zažívame skutočne historickú zmenu politickej rovnováhy vo svete a najmä v našom bezprostrednom susedstve. Musíme sa vyrovnať s mimoriadne rozdielnymi vývojmi. Nemôžeme hovoriť o jednotnom procese. Jednotným procesom je revolúcia, tá je však v jednotlivých krajinách veľmi špecifická a veľmi sa medzi nimi líši. Je iná v Maroku než v Tunisku, je iná v Alžírsku než v Egypte a Líbya je osobitný prípad, o ktorom intenzívne diskutujeme. Kaddáfí je zločinec. Je to vrah, ktorý patrí pred Medzinárodný trestný súd. Pravdepodobne sa všetci zhodneme na tom, že tento muž neunikne takému či onakému trestu. Najlepšie by bolo, keby si Líbyjčania dokázali tento problém vyriešiť sami.

Stojíme pred veľkou úlohou, ktorá vyžaduje chladnú hlavu. Musíme sa rozhodnúť, a to aj pokiaľ ide o to, čo tu hovoríme. Na jednej strane nám cit hovorí, že tohto zločinca treba zastaviť, že treba zastaviť bratovraždy v jeho krajine a že by sme nemali vylučovať žiadne nevyhnutné prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov vrátane vojenských. To nám hovorí naše svedomie. Na druhej strane však všetci vieme, ako funguje medzinárodná politika a že nesprávne rozhodnutie v tejto veci môže mať ďalekosiahle a dlhodobé následky.

Je, samozrejme, ľahké povedať, že rýchlo zasiahneme, ale aj realizácia bezletovej zóny vyžaduje, aby sme prijali rozhodnutie poslať bojové lietadlá do vzduchu a zničiť líbyjské vzdušné sily na zemi. Tieto vojenské útoky, ktoré má vykonať NATO, by možno vyriešili problém v Líbyi, ale priniesli by množstvo problémov v širšom regióne.

Preto naliehavo radím, aby sme všetko, čo robíme, robili v rámci medzinárodného práva a najmä na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a – toto je hlavný spoločný menovateľ – so zapojením Ligy arabských štátov a Africkej únie. Táto požiadavka je súčasťou uznesenia, a to je rozumné. Ak chceme v Líbyi zasiahnuť, jedinou rozumnou možnosťou je, aby sa to stalo na základe rezolúcie bezpečnostnej rady a s účasťou arabských štátov. Preto stojí za to zopakovať, že síce by sme nemali nič vylučovať, ale nemali by sme ani unáhlene uspokojovať svoje krátkodobé pocity banálnymi slovami, ktoré inštinktívne znejú dobre, ale – a to chcem zopakovať – z dlhodobého hľadiska by mohli byť nebezpečné. To by bolo nebezpečné.

V Európskej rade – a tu sa obraciam na vás, pán Buzek, pretože budete zastupovať Parlament na zasadnutí Európskej rady v nasledujúcich dňoch – bola otvorená otázka, či potrebujeme Marshallov plán pre celý región. Moja odpoveď by bola áno, potrebujeme niečo ako Marshallov plán pre celý región. Chcel by som však všetkým pripomenúť, čo Marshallov plán znamenal pre Európu. Znamenal, že George Marshall navrhol Spojeným štátom americkým, aby určité percento svojho celkového hospodárskeho produktu venovali Európe. Výsledok tohto kroku je dobre známy – dnes sa nazýva Európskou úniou a má úroveň prosperity, demokratického rozvoja a mieru, akú tento kontinent nikdy predtým nezažil.

Tiež si však myslím, že tie isté vlády, ktoré o tom teraz diskutujú, budú považovať aj 1 % celkového hospodárskeho produktu za príliš vysokú cenu pre Európsku úniu. Nemôžete vyslovovať tieto banálne požiadavky a potom nič neurobiť. Ak chceme do nášho južného susedstva priniesť stabilitu, budeme musieť poskytnúť značné množstvo finančných prostriedkov. Ľudia v tejto oblasti totiž potrebujú jednu vec, a to vyhliadku na možnosť života v mieri, demokracii a prosperite, inými slovami, nádej, že aj oni získajú to, čo máme my. To musí byť cieľom všetkých snáh, ktoré vyvinieme v nasledujúcich dňoch, týždňoch a mesiacoch, a to aj tu v Európskom parlamente. Koniec koncov, všetky tie milé slová a pekné uznesenia, ktoré spoločne prijímame, neprinesú ľuďom z nášho južného susedstva vôbec nič – oni potrebujú konkrétne činy. Z tohto dôvodu musí byť spoločným cieľom nás všetkých vytvorenie zóny voľného obchodu, ktorej cieľom bude hospodárska rovnocennosť severnej Afriky a Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Pani Ashtonová, myslím si, že teraz potrebujeme veľmi jasné posolstvo a vyhlásenie od vás a od Európskej rady v súvislosti s Líbyou. Myslím si, že v rámci tohto posolstva sú dôležité tri veci. Ľudí stále zabíjajú, takže to, čo hovoríme, nie je neutrálne: to, čo hovoríme, môže priamo na mieste pomôcť.

Po prvé, musíme uznať – alebo aspoň začať proces uznávania – Dočasnú prechodnú národnú radu ako zástupcu líbyjského ľudu. Myslím si, že človek, ktorý zabíja vlastných ľudí v obrovských množstvách, stratil všetku legitímnosť. Musíme preto začať proces uznávania, pretože to môže pomôcť opozícii vyhrať túto bitku proti Kaddáfímu na politickej úrovni.

Druhá vec, ktorú musíme urobiť – a druhé posolstvo, ktoré musíte vyslať –, je zintenzívniť všetky druhy pomoci. Opozícia potrebuje lieky, potraviny, telefónne linky, teda všetko veci, ktoré môžeme poskytnúť.

Po tretie, musíme čo najrýchlejšie paralyzovať Kaddáfího vražednú silu. V líbyjskej spoločnosti panuje jasná zhoda: nemalo by dôjsť k žiadnemu priamemu vojenskému zásahu v Líbyi. Je to líbyjská revolúcia a musí to aj zostať líbyjskou revolúciou. To, čo potrebujú, je bezletová zóna. Európska únia – Rada a vy – musí čo najskôr požiadať OSN, aby v tejto veci prijala rezolúciu na vytvorenie bezletovej zóny a zastavenie bombardovania miest, ktoré sú v rukách opozície.

Toto sú tri jasné posolstvá, ktoré potrebujeme, a potrebujeme ich hneď. Nepotrebujeme ich o týždeň či o dva týždne, potrebujeme ich dnes, zajtra a určite v piatok, keď Európska rada vydá svoje prvé politické vyhlásenie o tejto otázke. Toto sú tri kľúčové prvky, ktoré sú dnes potrebné.

(FR) Chcel by som využiť tento prejav na trocha všeobecnejšiu poznámku, pretože to, čo sa dnes deje, je, samozrejme, historické a myslím si, že je to dôležité.

Som pevne presvedčený, že to, čo sa dnes deje v Líbyi, Tunisku a Egypte, je bezprecedentnou príležitosťou vytvoriť podmienky potrebné na mierové riešenie konfliktu, ktorý prebieha už celé desaťročia medzi Izraelom a Palestínou.

Naliehavo žiadam Izrael, aby dnes našiel dosť odvahy na prijatie politických opatrení, ktoré by umožnili rýchlo začať mierový proces s palestínskym štátom. Príležitosti ukázať, že demokratický proces prebiehajúci v tomto regióne je darom histórie, ktorý môže tento región a svet zbaviť konfliktu, ktorý spôsobil už toľko bolesti, toľko nedorozumení a toľko tragédií, sa treba chopiť oboma rukami. Toto posolstvo je dnes nutné vyslať tomuto regiónu.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Cohn-Bendit, v mene skupiny Verts/ALE. (FR) Pani Ashtonová, pred chvíľou ste povedali, že musíme rešpektovať ľudí a ich túžbu po slobode.

Buďme úprimní. Roky sme to nerobili. Zúčastňovali sme sa na diktatúrach – my Európska únia a všetky členské štáty. Takže teraz ste zastavili rokovania s plukovníkom Kaddáfím? Mazel tov! Myslíte to vážne? Naozaj si myslíte, že ste v nich mohli pokračovať? Celé roky Európska únia, tieto členské štáty a pán Berlusconi rokovali napríklad o návrate utečencov do Líbye. Nikoho nezaujímalo, ako plukovník Kaddáfí s týmito utečencami zaobchádzal?

(potlesk)

Pokiaľ ide o túto vec, mali by sme si konečne dovoliť trocha sebakritiky.

Dnes povstal jeden národ. Má svojich zástupcov. Keď povstal poľský ľud, nikto sa nepýtal, či bola Solidarita demokraticky zvolená, ale hneď bola uznaná a pomáhalo sa jej. Vyzývam vás, aby ste uznali túto dočasnú vládu, pretože to je jediná sila, ktorá môže priniesť demokraciu. Áno, pán Schulz, musíme si zachovať chladnú hlavu, ale musíme sa aj rozhodnúť, na ktorej sme strane.

Potrebujeme dve veci.

Po prvé, plukovník Kaddáfí nesmie vyhrať, pretože ak vyhrá, zničí to všetky nádeje na demokraciu v mnohých regiónoch a bude to víťazstvom diktátorov. Naša politika musí teda smerovať k vyhláseniu, že plukovník Kaddáfí musí prehrať a Líbyjčania musia v boji proti nemu zvíťaziť.

Po druhé, Líbyjčania nechcú žiaden zahraničný vojenský zásah, to je pravda. Hovoria však, že chcú bezletovú zónu. Africká únia hovorí o bezletovej zóne. Liga arabských štátov hovorí o bezletovej zóne. Takže to nie je NATO.

Dohoda o vytvorení bezletovej zóny v prvom rade slúži na vytvorenie novej rovnováhy moci z politického hľadiska, na izolovanie plukovníka Kaddáfího z OSN a na vyhlásenie, že pôjdeme buď cez Bezpečnostnú radu OSN, alebo cez Valné zhromaždenie OSN, ktoré so 100 % väčšinou odhlasovalo vylúčenie Líbye z Rady pre ľudské práva. To znamená, že plukovník Kaddáfí je úplne izolovaný. Posiela sa mu tým odkaz, že nemá žiadnu budúcnosť, žiadnu šancu.

Výhradná vojenská zóna je predovšetkým politickým činom. Ako sa dá dosiahnuť? Nápadov je nespočetné množstvo. Samozrejme, nikto nebude Líbyu bombardovať, bolo by však možné napríklad zostreliť štartujúce lietadlo. Plukovníkovi Kaddáfímu treba ukázať, že mu nedovolíme bombardovať líbyjské mestá. Sú tu rôzne možnosti. Toto je politický čin, ktorý musíme vykonať.

(potlesk)

Som skutočne presvedčený, že ak do toho skočíme rovnými nohami a uznáme túto dočasnú vládu, Európska únia, OSN a Liga arabských štátov sa pohnú dopredu. Urýchlime izoláciu plukovníka Kaddáfího a potom budú, myslím si, jeho dni ako diktátora Líbye spočítané.

Je tu aj otázka humanitárnej pomoci. Sú potrební lekári a musíme nájsť spôsob, ako dostať ranených z Líbye. Niektoré prístavy sú otvorené a všetka humanitárna pomoc by mala prúdiť cez východnú časť Líbye. A nakoniec, je potrebná aj potravinová a vojenská pomoc. Toto je voľba, ktorá je pred nami: ak má plukovník Kaddáfí prehrať, tí druhí musia vyhrať.

Zaistime, aby sa nezopakovalo to, čo sa stalo v Bosne. Na Bosniakov i Srbov bolo uvalené embargo. Všetci s tým súhlasili. Nie, tu je to jedna strana proti druhej. Chceme vojenské embargo, embargo na vývoz zbraní proti plukovníkovi Kaddáfímu. Chceme dať obyvateľom Líbye možnosť oslobodiť sa pomocou zbraní, pretože taká je situácia – toto chcel plukovník Kaddáfí.

Na záver by som chcel hovoriť o téme utečencov a humanitárnej pomoci. Použime všetky nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, na dočasné prijatie utečencov a zaistenie ich uznania Radou OSN pre ľudské práva. V táboroch sú tisíce utečencov uznaných Radou OSN pre ľudské práva. Mali by sme im dovoliť prísť do Európy. Ak to dovolíme, urobíme veľmi silné humanitárne a politické gesto a bude to krok, vďaka ktorému bude Európa konečne ocenená, budú ocenené jej hodnoty, pretože konáme práve s cieľom presadzovať tieto hodnoty a zaistiť slobodu v Líbyi, Tunisku a Egypte.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Charles Tannock, v mene skupiny ECR. – Toto je mimoriadna rozprava. Súhlasím takmer so všetkým, čo dnes povedal Daniel Cohn-Bendit, a to ma trocha znepokojuje. Ako som vždy hovoril, Kaddáfí je africkým Fidelom Castrom, hoci dokonca ani Castro by sa neuchýlil k takému brutálnemu násiliu, aké sme v poslednej dobe videli zo strany Kaddáfího režimu a jeho psychopatických synov proti civilným protestujúcim.

V januári minulého roka som upozornil na skutočnosť, že Kaddáfí býval obrovským sponzorom terorizmu. Teraz je, samozrejme, obvinený z terorizovania vlastných ľudí. Kaddáfí minul veľa peňazí a času na nadbiehanie Západu a snažil sa nás presvedčiť, že sa zmenil. To sa, samozrejme, nestalo. Keďže má k dispozícii obrovské zisky z ropy, mohol rozsievať štedrosť výmenou za politické akceptovanie naprieč Európou a Afrikou a v neposlednom rade aj v našej krajine Spojenom kráľovstve, a to najmä za predchádzajúcej vlády.

Našou hlavnou prioritou je teraz ukončiť nezmyselné násilie v Líbyi. Bol som jedným z prvých v tomto Parlamente, kto žiadal bezletovú zónu. Ďakujem Francúzsku a Spojenému kráľovstvu za to, že ju dôrazne presadzujú nad celou krajinou s cieľom zastaviť Kaddáfího bombardovanie vlastných ľudí a prílev žoldnierov najmä z Alžírska a subsaharskej Afriky. Domnievam sa, že Bezpečnostná rada OSN – najmä vzhľadom na právo veta Ruska a Číny – nemusí túto bezletovú zónu potvrdiť.

Teraz by sme mali vážne uvažovať o uznaní Dočasnej prechodnej národnej rady v Benghází ako legitímnej líbyjskej vlády, aby mohla pozvať vojenskú pomoc bez potreby čakať na rezolúciu OSN. To by zabránilo ďalším masakrom civilistov a dalo demokratickým rebelom skutočné šance.

Našťastie bola väčšina občanov EÚ z Líbye bezpečne evakuovaná – a to efektívnym spôsobom –, je mi však jasné, že väčšinu členských štátov EÚ zaujímala len pomoc vlastným štátnym príslušníkom. Zdá sa, že počas procesu evakuácie sa úplne zabudlo na ustanovenia Maastrichtskej zmluvy, ktoré umožňujú občanom EÚ bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, požiadať v prípade naliehavej potreby ktorýkoľvek členský štát o konzulárnu ochranu.

 
  
MPphoto
 

  Miguel Portas, v mene skupiny GUE/NGL. (PT) Povstaniu v Líbyi nemôžeme porozumieť bez pochopenia revolúcií v Tunisku a Egypte. Práve preto, že toto povstanie v Líbyi je súčasťou historického, revolučného a ľudového procesu, ktorý prinesie demokraciu do južného Stredozemia a do celého arabského sveta, je mimoriadne dôležitá pozícia Európy – a zmena tejto pozície – v súvislosti s tým, ako sa správala v Líbyi.

Dni Kaddáfího režimu sú spočítané, pretože je to diktatúra a ľudia sa jej prestali báť. Nemôže prežiť, pretože jej susedia sú v procese prechodu na demokraciu a tiež preto, lebo je izolovaná v rámci medzinárodného spoločenstva.

Keď však uvažujeme o tejto zmene európskej pozície, treba niečo povedať aj o minulosti, pretože Európska únia bola jedným z pilierov podpory starého režimu. V uznesení sa o tom nehovorí, ale zbrane, ktoré sa používajú na útlak líbyjského ľudu, sú do veľkej miery európske zbrane a bomby.

Chcem preto veľmi jednoznačne povedať, že ľavica je za zmrazenie majetku, za embargo na vývoz zbraní, za posilnenie vzťahov s povstalcami a za všetky opatrenia humanitárnej pomoci. Chcem však jasne povedať aj to, že sme proti akejkoľvek forme vojenského zásahu vrátane opatrenia, ktoré by tomuto zásahu mohlo otvoriť dvere: bezletovej zóny.

Jasne sa tu o tom hovorilo. Máme s tým skúsenosti: vieme, ako sa vojenské zásahy začínajú, a vieme, že keď sa raz začnú, nikdy neskončia.

 
  
MPphoto
 

  Bastiaan Belder, v mene skupiny EFD. (NL) Na našej južnej hranici sa pred očami Európy odohráva skutočná líbyjská dráma, keď Kaddáfího násilnícky režim nielenže drží svoje pozície, ale zjavne útočí aj proti odštiepeným regiónom krajiny. V hlavnom meste Tripolise sú vraždy na dennom poriadku a nespočetné množstvo líbyjských občanov mizne bez stopy. Toto je tragická situácia, ktorá potvrdzuje názor skúseného návštevníka Líbye, že jediným účinným prostriedkom je pravdepodobne ozbrojený zásah.

Pán predseda, dokážem pochopiť neochotu Západu použiť tieto krajné prostriedky. Oveľa menej však chápem oneskorenie a odklady vytvorenia bezletovej zóny nad Líbyou. Koniec koncov, nečinnosť v tejto veci má vysokú cenu, a to predlžovanie veľkého utrpenia obyvateľov Líbye. Európska únia môže a musí pomôcť vytvoriť základy Líbye po Kaddáfím a lepšej perspektívy pre budúcnosť tohto kmeňového štátu. Porazme najskôr Kaddáfího vzdušné sily a paralyzujme „brata vodcu“, ako sa rád nazýva.

 
  
MPphoto
 

  Bruno Gollnisch (NI). (FR) Domnievam sa, že zhovievavosť a bezmocnosť, ktoré sme veľmi dlho prejavovali, by nás nemali viesť k túžbe po chaotickom zásahu, ktorého nepriaznivé dôsledky by boli okamžite evidentné.

Aspoň tentoraz môžem povedať, že vo všeobecnosti súhlasím s opatrným prejavom pána Schulza. Naozaj sa domnievam, že množstvo dobrých úmyslov v tomto Parlamente, túžba po humanitárnom zásahu a zasahovanie do vecí druhých majú skutočne nepriaznivé dôsledky. Chcete, aby diktátori opustili svoje krajiny, a máte pravdu. Ak však naozaj chcete, aby odišli, musíte im umožniť cestu von. Nemôžete začať tým, že im odopriete víza na opustenie vlastnej krajiny, ani im nemôžete sľubovať doživotné väzenie ako ich jedinú perspektívu do budúcnosti. Ak to budete robiť – a to je fakt, pán Cohn-Bendit – nedáte im inú možnosť, ako bojovať, dokým ich ľud úplne nevykrváca. To je fakt! Tradičné medzinárodné právo malo teda značnú výhodu oproti všetkému, čo počúvame dnes, a je naozaj škoda, že sa prehliada, pričom predovšetkým ho prehliadajú tí, ktorí týchto diktátorov nie tak dávno chválili. Nebol som to ja, kto pozval pána bin Alího do tohto Parlamentu a s rešpektom počúval jeho prejav. Boli ste to vy všetci, dámy a páni, a vtedy sme počuli len málo protestov.

 
  
MPphoto
 

  Ioannis Kasoulides (PPE). – Na začiatku malo povstanie v Líbyi rovnakú motiváciu a charakteristiky ako udalosti v Tunisku a Egypte. Kaddáfího režim sa podujal na bezprecedentný smrtiaci útlak s použitím vzdušných síl, bojových vrtuľníkov a nemilosrdných žoldnierov strieľajúcich do neozbrojených civilistov. Masaker viedol k dezerciám z armády, vlády a diplomatickej služby. Ľudia v Benghází a inde sa chopili zbraní od dezertujúcej armády a povstanie je teraz ozbrojeným konfliktom s nerovnomerným rozložením síl.

Kaddáfí stratil akúkoľvek legitímnosť vládnuť, pretože spáchal zločiny proti ľudskosti proti vlastným ľuďom. Zdĺhavý konflikt vedie k veľkej humanitárnej katastrofe vnútri Líbye a na jej hraniciach. Hrozí, že vzniknú migračné toky smerujúce do EÚ a najmä do južných členských štátov. Konflikt tiež zvyšuje svetové ceny ropy na úrovne nebezpečné pre svetové hospodárstvo.

Je preto nevyhnutné, aby sa konflikt okamžite skončil, ale Kaddáfí nesmie zvíťaziť. Naliehavo sa musí vytvoriť bezletová zóna a musíme využiť aj všetky ostatné možné prostriedky na pomoc demokratickým Líbyjčanom poraziť sily, ktoré prostredníctvom podplácania, zastrašovania a kmeňovej manipulácie stále podporujú Kaddáfího.

Vieme si predstaviť, čo by znamenal Kaddáfího úspech. Boli by sme svedkami situácie horšej ako v Rwande a bola by to hanba celého ľudstva. Teraz potrebujeme razantné opatrenia.

 
  
MPphoto
 

  Ana Gomes (S&D). – Európsky parlament podporuje OSN v jej jednohlasnom posolstve líbyjskému diktátorovi, že musí odstúpiť, zastaviť krviprelievanie a čeliť spravodlivosti.

Vzhľadom na Kaddáfího odvetné útoky proti vlastným ľuďom musí EÚ prijať zodpovednosť za ich ochranu vytvorením bezletovej zóny, ako navrhla Liga arabských štátov, Organizácia islamskej konferencie a Africká únia, a prijatím ďalších opatrení, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN, s použitím všetkých dostupných prostriedkov vrátane SBOP – a to si uvedomte, pani Ashtonová – s cieľom zaistiť embargo na vývoz zbraní.

EÚ musí viac pomáhať všetkým tým, ktorí sa pokúšajú utiecť alebo uviazli v Líbyi, prostredníctvom podpory Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a humanitárnych organizácií priamo na mieste a prostredníctvom pomoci pri presídľovaní utečencov, ktorých nemožno vrátiť do vlasti, napríklad Somálčanov, Eritrejčanov a Etiópčanov. Akčný plán presídľovania utečencov, ktorý by rozdelil záťaž, spoločný azylový systém, dočasné ochranné opatrenia – to všetko by Európska únia mala naliehavo prijať v súlade s doložkou o solidarite a zásadou nenavracania a ako súčasť ucelenej a dlhodobej stratégie riešenia dosahov politickej premeny na severe Afriky a odstraňovania základných príčin migrácie.

EÚ musí revidovať južnú Európsku susedskú politiku, musí dať prioritu podpore budovania kapacít a inštitúcií s cieľom trvalého dodržiavania princípov právneho štátu a ľudských práv vrátane práv žien, ako aj prípravy skutočných volieb. EÚ musí okamžite nadviazať vzťahy so vznikajúcimi politickými silami v Líbyi, konkrétne s Dočasnou prechodnou národnou radou, s cieľom podporiť demokratický prechod a zaistiť, aby demokracia priniesla slobody, rozvoj a dôstojnosť, ktoré si Líbyjčania, ako nám ukazujú, želajú.

 
  
MPphoto
 

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE).(DE) Táto rozprava tu v Európskom parlamente jasne ukazuje jednu vec, a to, že pokiaľ ide o tento konflikt, nie sme neutrálni. Sme na strane demokratickej revolúcie. Kaddáfí musí odísť a Európa musí zohrať aktívnu úlohu pri dosahovaní tohto cieľa.

Práca tu na medzinárodnej úrovni je rozdelená. Diskutujeme o bezletovej zóne, ktorú – ako správne povedal pán Schulz – musí podporiť Bezpečnostná rada OSN. Čo urobíme, ak Moskva a Peking neudelia svoj súhlas? Nuž, potom budeme musieť zaplátať túto dieru v medzinárodnom práve. Museli by sme prevziať zodpovednosť za ochranu neozbrojených obyvateľov bez ohľadu na to s pomocou Ligy arabských štátov a Africkej únie, ale aj s pomocou aktívnej úlohy zo strany Európskej únie. Vojenská realizácia by potom bola úlohou NATO a jeho partnerov, ale na politickej a hospodárskej úrovni by aj Európska únia naďalej zohrávala kľúčovú úlohu ešte dlho po tom, ako by v takomto prípade prestali zohrávať svoje rozhodujúce úlohy NATO a OSN.

Jednu vec chcem povedať veľmi jasne, a to, že ma veľmi potešilo, pán Schulz, že ste povedali, že potrebujeme zónu voľného obchodu. Ak totiž do EÚ nepustíme výrobky týchto ľudí, budú aj naďalej v obrovských množstvách prichádzať cez Stredozemné more na svojich pltiach a zaplavia Lampedusu. To rozhodne nechceme. Vytvorme teda zónu voľného obchodu, pustime do EÚ ich výrobky, aby aj ľudia v tejto oblasti mali hospodársku budúcnosť vo svojich demokratizovaných krajinách.

 
  
MPphoto
 

  Mirosław Piotrowski (ECR).(PL) Vývoj v Líbyi je poslednou v sérií udalostí v severnej Afrike a na Blízkom východe. Ustanovenia Lisabonskej zmluvy umožňujú Európskej únii využiť Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, ale doteraz bola táto služba vo svojom prístupe k udalostiam v tomto regióne pomalá. Dvakrát som vyzýval, aby tam bola vyslaná aspoň misia. Treba uvítať, že v prípade Líbye táto misia vyslaná bola. Jej cieľom je hodnotiť humanitárne úsilie, ale sú potrebné aj konkrétne politické opatrenia. Podľa OSN už v Líbyi zomrelo 1 000 ľudí a podľa organizácií na ochranu ľudských práv môže byť toto číslo až 6 000. Turbulencie v tomto regióne sa prejavujú zvyšovaním cien ropy na svetových trhoch, čo veľmi silno pociťujú všetci ľudia žijúci v Európskej únii. Je v našom životnom záujme, aby na svojom nasledujúcom samite Únia prijala konečné rozhodnutie a opatrenia, ktoré budú korelovať s úsilím diplomacie USA. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 

  Gerard Batten (EFD). – Významné udalosti v severnej Afrike môžu mať hlboké následky – pozitívne alebo negatívne – na budúcu prosperitu a mier západnej civilizácie, ale sledujeme len výsledok procesu, ktorý sa začal pred 40 rokmi. Západ sa stal rukojemníkom štátov ťažiacich ropu a skorumpovaným a despotickým režimom sme posielali miliardu za miliardou dolárov. Bez ropy by bol plukovník Kaddáfí len bezvýznamným lokálnym diktátorom.

Musíme dúfať, že v štátoch, ako je Líbya, vzniknú demokratické a liberálne režimy – pre ich i pre naše dobro –, ale nemôžeme sa na to spoliehať. Západné krajiny musia koncentrovať finančné prostriedky a vedecký výskum na hľadanie alternatív ropy. Ak existuje v tejto kríze jedno ponaučenie, ktoré si musíme predovšetkým vziať, je to, že západné civilizácie nesmú byť závislé od iných, pokiaľ ide o životne dôležité dodávky energie.

 
  
  

PREDSEDÁ: GIANNI PITTELLA
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok (PPE). (DE) Chcel by som úprimne poďakovať vysokej predstaviteľke za správu, ktorú nám podala, a za jej úsilie za posledné týždne, ktoré by mohlo aspoň trocha dostať Európu do povedomia, ak budeme aj naďalej pristupovať k tomuto problému s potrebnou odvahou a prijmeme potrebné opatrenia.

Napriek rozdielom sú udalosti v severnej Afrike mimoriadne podobné tým z roku 1989. Ľudia žiadajú slobodu a lepšie životné podmienky. Popri humanitárnej pomoci, ktorú musíme poskytnúť okamžite, musíme ľuďom v severnej Afrike ponúknuť aj našu pomoc pri rozvoji demokracie, ak ju budú chcieť. Demokracia však prežije len vtedy, keď týmto ľuďom zároveň pomôžeme dosiahnuť lepšie životné podmienky. V tejto súvislosti sme počuli slová o Marshallovom pláne a o zóne voľného obchodu – to všetko je potrebné, pretože ak by sa v týchto krajinách uchytila demokracia, sloboda a lepšie životné podmienky, mohlo by to byť pre nás pozitívne v ohromne dramatickom a historickom zmysle. Preto nesmieme tento vývoj považovať za bežnú situáciu a musíme rýchlo konať.

Ak chceme zabrániť tomu, aby vrah Kaddáfí potvrdil svoju moc, musíme ľuďom dodať odvahu a ukázať im, že sme na ich strane. Preto je dôležité nadviazať vzťahy s dočasnou radou. Musíme fungovať ako kontakt a jasne tým povedať, že dávame do pohybu aj ďalšie prvky. Musíme dosiahnuť úplnú izoláciu Kaddáfího, aby bol oddelený od vlastných ľudí a aby nemal žiadnu budúcnosť, aby sa tak ľudia od neho odvrátili. V rámci toho musíme zabrániť aj tomu, aby Kaddáfí bombardoval vlastných ľudí. To znamená, že je potrebná bezletová zóna – alebo čokoľvek iné – s cieľom poskytnúť ľuďom ochranu a povzbudenie, aby tí, ktorí bojujú za slobodu, nestrácali morálku. Navyše, keďže to môžeme urobiť spolu s Ligou arabských štátov v súlade s Chartou OSN, nebude potrebná rezolúcia OSN, ak sa do toho zapojí Rusko. Následne musíme pomôcť ľuďom v tejto krajine, aby boli schopní vybojovať si v tomto konflikte slobodu a aby nezačala dlhodobá občianska vojna s týmto vrahom.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Miguel Portas (GUE/NGL).(PT) Chcem sa len uistiť, či som pána Broka dobre počul. Povedali ste, že vojenské riešenie alebo rozhodnutie vojenského charakteru si podľa vás nevyžaduje rozhodnutie OSN? Ak ste to naozaj povedali, potom musím povedať, že s vami tisíckrát nesúhlasím.

 
  
MPphoto
 

  Elmar Brok (PPE).(DE) Konkrétne som povedal, že by sa to muselo uskutočniť v spolupráci s Ligou arabských krajín a s arabskými krajinami.

Po druhé, je žiaduce, aby sa legitímnosť získala prostredníctvom rezolúcie OSN. Ak by to však malo byť vetované jedným zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, je plno príkladov, ako možno správne uplatniť Chartu OSN. Nemôžeme dovoliť, aby nám veto zo strany jedného zo stálych členov zabránilo zastaviť Kaddáfího vraždenie vlastných ľudí.

 
  
MPphoto
 

  Adrian Severin (S&D). – Nedávne udalosti historického významu pre naše južné susedstvo vyžadujú zmenu našich politík v tejto oblasti, ale najskôr sa musíme poučiť.

Po prvé, musíme sa poučiť, že spoliehanie sa na autoritárskych vládcov či vnucovanie nášho modelu je chybou. Musíme nechať týchto ľudí, aby budovali svoju demokraciu svojím spôsobom a podľa svojich podmienok.

Po druhé, musíme pochopiť, že národná fragmentácia našej politiky „pomoc za rozvoj“, ktorá niekedy umožňuje podporu národných geopolitických agend, nás i krajiny v tejto oblasti oberá o výhody bezpečnosti prostredníctvom rozvoja.

Po tretie, chýbajúca vízia a politická vôľa z našej strany pri riešení regionálnych bezpečnostných problémov, najmä izraelsko-palestínskej otázky, nás vedie do ešte väčších kríz.

Čo sa týka Líbye – popri iných krajinách –, musíme pamätať na to, že nie všetci tí, ktorí bojujú proti diktátorovi, sú demokrati a že zmena ako taká nie je vždy zmenou k lepšiemu.

Môžeme teda hovoriť o dialógu, zapojení, humanitárnej pomoci, ale na uznanie je možno príliš skoro a použitie vojenských prostriedkov by sa malo vylúčiť alebo aspoň v každom prípade podmieniť schválením OSN a spoluprácou s Ligou arabských štátov. V opačnom prípade sa môžeme ocitnúť v dobrodružstve, s ktorého výsledkom môže byť ťažké sa vyrovnať.

 
  
MPphoto
 

  Marielle De Sarnez (ALDE).(FR) Tentoraz musí byť Európa na stretnutí prítomná. Piatkový samit musí jednohlasne a bezvýhradne uznať legitímnosť národnej rady, ktorej požiadavky sú jednoduché. Po prvé, naliehavá humanitárna pomoc. V Líbyi prebieha občianska vojna. Musíme desaťnásobne vystupňovať úsilie, pokiaľ ide o posielanie potravín, liekov a lekárov, a musíme ponúknuť podporu tisícom utečencov zaplavujúcim Tunisko a Egypt. Európa sa však nemôže uspokojiť len s humanitárnou reakciou. Európska rada musí prevziať zodpovednosť a ako súčasť rozhodnutia OSN v spojení s Ligou arabských štátov a Africkou úniou realizovať projekt vytvorenia bezletovej zóny, aby zabránila vzdušným silám plukovníka Kaddáfího masakrovať svojich ľudí.

Nakoniec by som rada niečo povedala predstaviteľom, ktorí hrajú s kartou všetkých týchto obáv: migranti opúšťajúci Líbyu chcú len jedinú vec, a to vrátiť sa do svojej krajiny. Tí, ktorí dnes riskujú svoje životy za slobodu a demokraciu, chcú žiť a pracovať v slobodnej krajine, na ktorú môžu byť hrdí, takže keď nastane čas obnovy, Európska únia sa s odhodlaním a odvahou bude musieť snažiť o ich hospodársky rozvoj.

 
  
MPphoto
 

  Derk Jan Eppink (ECR). – Všetci sa zhodneme na tom, že pán Kaddáfí je vrah, a súhlasím s pánom Schulzom. Len sa čudujem, prečo sa v posledných rokoch predstavitelia EÚ snažili naňho zapôsobiť.

Tu mám fotografiu pána Van Rompuya, ktorý len nedávno nastúpil do úradu a už je v zlej spoločnosti, a tu máme pána Verhofstadta, ako prijíma diktátora s vojenskými poctami, čo sa mu rozhodne páči. Tu, pán Cohn-Bendit, máme pána Berlusconiho. Vieme, že pán Berlusconi sa rád bozkáva, ale bozkáva úplne nesprávnu osobu. A mám tu, pani Ashtonová, aj Tonyho Blaira, vášho bývalého šéfa, ako bozkáva diktátora.

Ide mi o toto: chápem, že sa musíte stretávať s ľuďmi nepríjemnejšími, ako ste vy sami, ale nemusíte ich bozkávať. Nemusíte ich objímať. Nemusíte sa snažiť zapôsobiť na nich.

Živili ste monštrum, s ktorým teraz ľudia bojujú, a práve preto teraz zomierajú. Takže hovorím všetkým predstaviteľom EÚ, ktorí bozkávali a objímali Kaddáfího: hanbite sa!

 
  
MPphoto
 

  Mario Mauro (PPE).(IT) Bol to správny muž v správnom čase. Pán Cohn-Bendit povedal, že pán Kaddáfí je zločinec a že uzatváral dohody s pánom Berlusconim.

Ja hovorím, že pán Kaddáfí je zločinec, ktorý uzatváral dohody s Európskou komisiou vedenou pánom Prodim, s talianskou vládou pána D’Alemu, s labouristickou vládou pána Blaira a okrem toho so stovkami ďalších vlád. Pán Kaddáfí je zločinec, ktorý viac ako 20 rokov stojí na čele štátu, ktorý má stále strategický a kľúčový význam pre záujmy polovice sveta. Musíme mať dosť zdravého rozumu, aby sme to uznali, lebo ako sa inak chceme podieľať na Marshallovom pláne, o ktorom sa zmienil pán Schulz?

Marshallov plán naozaj existoval, Američania nám dali peniaze, popri tom však žiadali, aby európske vlády vyhnali komunistov z politiky vo svojich krajinách, teda diktovali nám podmienky. Aké podmienky chceme my nadiktovať krajinám na južnom pobreží Stredozemného mora, aby sme sa zapojili do Marshallovho plánu? Chceme nahradiť diktátorov z uplynulých rokov novými diktátormi, ktorí budú pomáhať našim záujmom, alebo má náš Marshallov plán za cieľ pomôcť rozvoju silných, zdravých inštitúcií, ktoré budú odzrkadľovať ducha, ktorý je stále živý a zdravý v občianskej spoločnosti a ktorý sa, ako sme videli, v nedávnych dňoch začal v týchto krajinách prebúdzať?

To je skutočná otázka, ktorú si musíme položiť, a návrhy, ktoré musíme predložiť Rade, a to vrátane bezletovej zóny a hliadok na líbyjskom pobreží. To je povinnosťou európskych lodí v zálive Sidra, nie amerických. Toto musí byť teraz vhodná reakcia Európy.

 
  
MPphoto
 

  Juan Fernando López Aguilar (S&D).(ES) Domnievam sa, že táto rozprava jasne ukazuje, že celý Európsky parlament si uvedomuje, že táto transformačná kríza v severnej Afrike už nie je len skúškou európskej zahraničnej politiky, ale teraz je skúškou samotného významu existencie vonkajšej politiky Európy. Preto je absolútne kľúčové, aby Európska únia dokázala odovzdať medzinárodnému spoločenstvu jednotné a rozpoznateľné posolstvo.

Chcel by som využiť svoj minútový prejav a pridať svoj hlas k tým, ktorí zdôrazňujú význam humanitárneho rozmeru tejto transformačnej krízy. To umožní Európe konať s cieľom zmierniť dôsledky na humanitárnej úrovni, predovšetkým čo sa týka vysídlených ľudí, prípadných žiadateľov o azyl a utečencov opúšťajúcich oblasť konfliktu smerom k najbližšej hranici, čo je hranica s Európskou úniou.

Preto chcem zdôrazniť, že je naliehavo potrebné, aby Európska únia dokončila svoj stále čakajúci balík týkajúci sa azylu, aby revidovala smernicu č. 2001/55/ES o opatreniach na ochranu vysídlených osôb v núdzových humanitárnych situáciách a na riešenie neočakávaného hromadného prílevu migrantov, aby dokázala dať prioritu Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie a Európskemu podpornému úradu pre azyl, čo sú nástroje, ktoré má k dispozícii, a aby predovšetkým naplnila doložku o ľudských právach v rámci svojej zahraničnej politiky skutočným významom, aby to nebola len doložka plná slov, ale podmienka samotnej existencie zahraničnej politiky Európskej únie.

 
  
MPphoto
 

  Kristiina Ojuland (ALDE). – Včera sa mnohí poslanci nášho Parlamentu stretli so zástupcami líbyjskej dočasnej rady, ktorých odkaz bol úplne jasný: potrebujú medzinárodnú podporu a pomoc a potrebujú ju veľmi rýchlo.

Prvá vec, ktorú preto musíme urobiť, ako už povedali mnohí kolegovia, je začať nadväzovať vzťahy s dočasnou radou a legitimizovať tak jej činnosť. Musíme ju uznať.

Po druhé, všetci vieme a mnohí kolegovia to povedali, že Kaddáfího vzdušné sily v Líbyi každú minútu zabíjajú ďalších ľudí, a preto musíme byť ako Európska únia spolu s OSN a Ligou arabských štátov pripravení konať rýchlo s cieľom vytvoriť bezletovú zónu.

Moja posledná poznámka sa týka humanitárnych otázok. Títo ľudia potrebujú jednoduché, základné veci ako potraviny, vodu a zdravotnícky materiál a potrebujú aj technickú pomoc. Dokonca aj armáda na strane opozície potrebuje technickú pomoc, aby sa jej členovia mohli navzájom spojiť prostredníctvom internetu.

 
  
MPphoto
 

  Paweł Robert Kowal (ECR).(PL) Našťastie nie je pravda, že v posledných rokoch celá Európa a všetci svetoví politici bozkávali Kaddáfího, ako tvrdí pán Eppink. Už pred 25 rokmi Ronald Reagan nemal o Kaddáfím žiadne pochybnosti. Potrebovali sme 25 rokov, aby sme dnes dospeli k tomu istému záveru. Tie bozky, samozrejme, neboli úplne bez významu. Boli ospravedlňované slovom „stabilita“. Dnes musíme namiesto slova „stabilita“ napísať „demokracia“. Toto je príležitosť, ktorej sa musíme chopiť, a musíme sa jej chopiť teraz. O niekoľko dní sa má uskutočniť samit. Očakávame, že prinesie výsledky. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalších 25 rokov. Naším problémom nie je nepochopenie tejto doby. Často tu hovoríme správne veci. Naším problémom je, že konáme pomaly. Naším problémom je, že to, čo robíme, nie je účinné. Toto je možno naša najvýznamnejšia príležitosť týkajúca sa všetkých našich susedov vrátane Lukašenka. Je dôležité, aby sa nám podarilo zareagovať včas, inak sa o 25 rokov opäť budeme pozerať na fotografie s bozkami. Ďakujem.

 
  
MPphoto
 

  Michael Gahler (PPE).(DE) Všetci chceme pomôcť obyvateľom severnej Afriky dosiahnuť ich oprávnené ciele. Ľudia v týchto krajinách si vyberú cestu vpred, ale my musíme byť pripravení s okamžitou humanitárnou pomocou, ak nás o to požiadajú. Je preto dobré, že Úrad Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO) je už na mieste v Tunisku a Egypte.

Teraz však všetci prežívame skutočný záťažový test v súvislosti s kapacitami a schopnosťami EÚ a jej členských štátov, pretože musíme robiť všetko naraz: dostať našich občanov preč, uspokojovať základné potreby utečencov zo susedných štátov a dopravovať ich domov, zaoberať sa utečencami prichádzajúcimi do EÚ po mori a vyvíjať odpor proti nelegitímnemu nároku diktátora na moc.

Aké konkrétne kroky sú potrebné na zbavenie Kaddáfího legitímnosti?

Prvým je, že musíme spoločne stiahnuť našich veľvyslancov z Tripolisu.

Druhým je, že musíme uznať Dočasnú prechodnú národnú radu ako legitímny orgán, s ktorým v Líbyi rokujeme, a dosiahnuť s ním dohodu o poskytovaní humanitárnej pomoci.

Tretím krokom je, že naše členské štáty v Bezpečnostnej rade OSN by mali spoločne predložiť návrh na vytvorenie bezletovej zóny, o ktorom by sa mohlo v blízkej dobe hlasovať.

Štvrtým krokom je, že ak Bezpečnostnú radu OSN zablokuje veto, mali by sme podporiť rozvoj regionálneho medzinárodného práva. Inými slovami, ak budú súhlasiť Africká únia, Liga arabských štátov aj EÚ, mali by sme v rámci regiónu nájsť spoločný spôsob, ako vhodnými prostriedkami dosiahnuť bezletovú zónu.

Samozrejme, zo strednodobého hľadiska musíme diskutovať o tom, ako by sme mohli vytvoriť príležitosti na rozvoj týchto krajín, napríklad prostredníctvom zóny voľného obchodu, aby mohli ľudia nájsť budúcnosť vo svojej vlasti.

 
  
MPphoto
 

  Sylvie Guillaume (S&D).(FR) Chcem prejaviť svoju podporu uzneseniu o situácii v Líbyi predloženému naším Parlamentom. Je naozaj námetom na zamyslenie pre európske inštitúcie. Jasne a rozhodne vysvetľuje, ako môžeme pomôcť prekonať ťažkosti v čase, keď sa situácia v Líbyi každým dňom zhoršuje.

Čo sa týka mňa, chcela by som zdôrazniť dve veci: po prvé, z krátkodobého hľadiska je našou prioritou chrániť civilistov, či ide o vysídlené osoby utekajúce pred bojmi, alebo Líbyjčanov uväznených pod paľbou plukovníka Kaddáfího na vlastných ľudí. Všetky dostupné zdroje sa musia investovať do núdzovej humanitárnej pomoci, okrem iného aj na pomoc susedným krajinám, ktoré sú najviac zasiahnuté nutnosťou poskytovať ľuďom útočisko: Tunisku, Egyptu a Nigeru.

Po druhé, máme aj strednodobú a dlhodobú zodpovednosť: využiť historickú príležitosť, ktorá sa nám ponúka, v prospech týchto povstaní, podporiť proces demokratického prechodu a pozrieť sa ďalej do budúcnosti s cieľom reformovať spoločnú európsku azylovú a prisťahovaleckú politiku na základe skutočne vyváženého partnerstva, ktoré konečne ukončí využívanie krajín oblasti Stredozemia ako policajtov Európy.

 
  
MPphoto
 

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Od svojho menovania za podpredsedu pre demokraciu a ľudské práva som sa snažil využívať svoj hlas a hovoriť za tých, ktorí hovoriť nemôžu. Dnes tu v Parlamente máme hostí z Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady, ktorí sa včera večer stretli s podpredsedníčkou/vysokou predstaviteľkou, ale ktorí sa nemôžu zúčastniť na tejto rozprave. Podľa môjho názoru a myslím si, že aj podľa názoru mnohých ľudí v tomto Parlamente, musí Európska únia uznať Líbyjskú dočasnú prechodnú národnú radu ešte pred víkendom bez ohľadu na to, čo iné má ešte na práci, a videl som niektoré z myšlienok, ktoré bude prezentovať pani Ashtonová.

Porážka Kaddáfího nie je dôležitá len pre Líbyu: je dôležitá aj pre milióny Arabov v ďalších častiach arabského sveta, ktorí bojujú za slobodu. Ak oficiálne uznáme dočasnú radu, umožní to, aby sa humanitárne a iné potreby, ako aj strategické potreby danej chvíle riešili prostredníctvom tejto dočasnej rady. EÚ musí jednohlasne podporovať demokraciu všade tam, kde začína rásť.

 
  
MPphoto
 

  Tokia Saïfi (PPE).(FR) V týchto dramatických hodinách, keď je v stávke budúcnosť Líbye, je humanitárna pomoc dôležitá, ale nestačí. Európska únia musí zaujať jasnú pozíciu v súvislosti s bezletovou zónou, aby zastavila neľútostný útlak ľudí. Chápeme váhanie a riziká, ale tento problém sa netýka len Líbye. Týka sa politickej budúcnosti celého tohto regiónu i politickej budúcnosti Európy.

Európska únia musí tiež bezodkladne uznať národnú radu ako legitímny líbyjský orgán. Máme príležitosť vyslať silné posolstvo všetkým ľuďom bojujúcim za slobodu, že Európa stojí za nimi, pretože ich boj je aj naším bojom.

Musí sa tiež zmeniť orientácia susedskej politiky smerom k pomoci demokratickému prechodu, podpore hospodárstva a posilneniu vzťahov s inými krajinami a organizáciami v regióne.

A nakoniec, musíme naliehavo pomôcť týmto krajinám riadiť migračné toky. Scény s utekajúcimi ľuďmi sú dôkazom toho, že tento problém sa týka tak vzťahov medzi krajinami na juhu, ako aj vzťahov medzi krajinami na juhu a na severe.

Dámy a páni, pani Ashtonová, nastal čas voľby: buď Európa vyšle jasné posolstvo podpory a mobilizácie na pomoc týmto ľuďom, alebo vybuduje múr, aby sa uchýlila do iluzórnej, sebeckej pevnosti.

 
  
MPphoto
 

  Pier Antonio Panzeri (S&D).(IT) Duch tejto rozpravy mi dovoľuje pripomenúť vám, pani Ashtonová, že minulý týždeň sa v Ríme skončilo zasadnutie parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie. Určilo viaceré cesty, ku ktorým by sa Komisia mala vrátiť, najmä pokiaľ ide o návrhy na to, ako podporiť prebiehajúce procesy demokratického prechodu.

Preto naliehavo žiadam vás i Komisiu, aby ste pozorne sledovali vývoj v Tunisku. Táto krajina je objektívne hnacou silou demokracie a je vzorom pre celý región.

Čo sa týka Líbye, musíme si v plnej miere uvedomiť, že vzhľadom na to, že sme ju urobili súčasťou medzinárodného spoločenstva, bude mať závažnosť vzťahov s Kaddáfího režimom následky, a to najmä preto, lebo jeho režim prejavuje väčší odpor ako režimy bin Alího a Mubaraka.

To znamená, že teraz musíme pôsobiť na štyroch frontoch – pričom rozhodujúce sú politické časové rámce –, a to dôveryhodne, úprimne a stabilne. Musíme vypracovať primeraný európsky finančný plán. Rozumiem sugestívnym poznámkam zo strany mnohých ľudí, ale namiesto Marshallovho plánu potrebujeme skôr Ashtonovej plán. Potrebujeme tiež európsku prisťahovaleckú a azylovú politiku, odstrašujúcu politiku, ktorá bude zahŕňať uzavretie vzdušného priestoru, a plnú podporu pre odporcov Kaddáfího režimu.

Pani Ashtonová, je na vás a na vašich zahraničnopolitických väzbách s Radou dosiahnuť, aby sa tieto body v nasledujúcich dňoch podarilo presadiť, ale tiež zabrániť tomu, aby udalosti, ktoré menia Stredozemie, opäť zastihli zahraničnú politiku Európy nepripravenú.

 
  
MPphoto
 

  Cristian Dan Preda (PPE).(RO) Pred niekoľkými dňami poslal Kaddáfího režim Bezpečnostnej rade OSN list, v ktorom vyjadril prekvapenie nad sankciami prijatými 26. februára, tvrdiac, že – podľa Kaddáfího slov – bola použitá len „mierna“ sila proti niektorým „podvratným činom“. To je jasná známka diktátora, ktorý vie, že prehral zápas, a už nedokáže rozpoznať závažnosť činov, ktoré pácha. Neuveriteľne cynickým spôsobom tak zľahčuje brutalitu, ku ktorej došlo v Líbyi počas posledných troch týždňov.

Na druhej strane, reakcia Kaddáfího režimu jasne ukazuje, že ani zďaleka mu nie sú ľahostajné sankcie, ktoré boli doteraz prijaté. Preto som presvedčený, že musíme prijať najprísnejšie možné sankcie, samozrejme, na základe mandátu OSN. Myslím si však, že musíme zájsť ďalej, ako sú len bezletové zóny, a poskytnúť podporu tým, ktorí musia poraziť Kaddáfího, a zároveň prejaviť solidaritu s našimi južnými členskými štátmi, ktoré budú prijímať vlnu utečencov. Aj k tomu totiž určite dôjde.

 
  
MPphoto
 

  Simon Busuttil (PPE).(MT) Udalosti, ktoré prebiehajú v arabskom svete a vo všetkých krajinách arabského sveta, sú nádherným snom, ktorý sa stal skutočnosťou. Ak však chceme zabrániť tomu, aby sa tento sen zmenil na nočnú moru, musíme zohrať svoju úlohu a zaistiť, aby sa títo ľudia nielen zbavili svojich diktátorov, ale odstránili aj diktatúry. To si vyžaduje, aby prešli fázou prechodu, ktorá bude potrebovať masívnu pomoc z našej strany.

Je pravda, že všetci sme rozvíjali vzťahy s týmito krajinami a ich režimami. Keď sme však videli šokujúce násilie, ku ktorému dochádza, prehovorili sme jednotným hlasom proti tomuto násiliu a proti režimu, ktorý ho pácha. Ďalším krokom je zastaviť toto násilie, a to nielen pomocou slov, ale aj našimi činmi. Každý deň, ktorý prejde a prinesie násilie, je ďalším dňom, keď sme dovolili vraždenie a krviprelievanie.

Musíme posilniť humanitárnu prítomnosť Európskej únie. To sa už deje a Cathy Ashtonová vykonáva dobrú prácu, musíme však zvýšiť humanitárnu pomoc pre obyvateľov Líbye i pre tých, ktorí utekajú pred režimom do Tuniska a Egypta. Navyše, ak sa tento prílev dostane do Európy, musíme byť pripravení. Je to všetko pekné, keď vyhlasujeme, že by sme mali otvoriť dvere líbyjským utečencom, ale uvidí sa, či všetci prevezmeme zodpovednosť, ak táto situácia nastane.

 
  
MPphoto
 

  Ernst Strasser (PPE). (DE) Pani Ashtonová, opakovane sa musíte vyrovnávať s kritickými poznámkami tohto Parlamentu. Chcel by som využiť príležitosť, ktorú ponúka dnešná rozprava, a jasne povedať, že Európska únia a najmä vy osobne a vaši zamestnanci ste reagovali rýchlo, dobre a efektívne počas celej tejto krízy. Aj to posunulo Európu o krok bližšie k úlohe, ktorú si spoločne predstavujeme ako spoluzakladatelia globálneho sveta.

Je správne a dôležité uvedomiť si, že okolnosti sú v každej krajine a najmä v Líbyi odlišné. V prípade Líbye Európska únia včas zaujala politický postoj proti genocíde a v prospech občianskej spoločnosti. Tlak na Kaddáfího režim sa správne stupňuje v spojení s NATO, OSN a ďalšími. Samozrejme, nemožno vylúčiť ani vojenský zásah, ak by bol vykonaný v rámci dohovorov podľa medzinárodného práva. Okrem toho sa tým, ktorí boli nútení utiecť z vojnového územia, musí poskytnúť humanitárna pomoc, čo znamená potraviny, zdravotnícky materiál a strechu nad hlavou.

Musíme však uvažovať aj o tom, čo sa stane v prvý deň éry po Kaddáfím. V tejto súvislosti by som chcel ešte raz spomenúť zhromaždenie Únie pre Stredozemie v Ríme, ktoré navrhlo niektoré dôležité pozitívne kroky: po prvé, osobnú bezpečnosť pre občanov, po druhé, politickú bezpečnosť, ktorá zahŕňa úzku spoluprácu s dočasnou vládou, a po tretie, hospodársku bezpečnosť.

Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, s cieľom zaistiť, aby sa hospodársky život v týchto krajinách vrátil do normálu a aby si ľudia mohli nájsť prácu.

 
  
MPphoto
 

  Krzysztof Lisek (PPE).(PL) Myslím si, že na tieto udalosti v severnej Afrike a Líbyi sa musíme pozerať aj ako na súčasť určitého historického procesu. Nie je to tak dávno, čo sme všetci boli svedkami vraždenia na Balkáne – žiaľ, do určitej miery sme sa na ňom podieľali – a situácie, keď sa obyvatelia Európy navzájom zabíjali. Dnes musíme vyvinúť všetko úsilie, aby sme takémuto scenáru predišli. Preto dúfam, že na blížiacom sa samite Európskej únie ukážeme odhodlanie potrebné na rýchlu reakciu, a myslím si, že rozhodujúcimi budú opatrenia ako bezletová zóna a faktické prerušenie diplomatických vzťahov s Kaddáfího režimom a so samotným Kaddáfím ako zločincom.

Myslím si, že sa tiež musíme pozrieť na to, čo sa stalo v Poľsku a v ďalších krajinách v roku 1989. Je pred nami príležitosť, pretože títo mladí ľudia, ktorí dnes demonštrujú v uliciach Líbye a ďalších afrických krajín, naozaj chcú demokraciu. Musíme im pomôcť dosiahnuť ju.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Pani Ashtonová, vaše úvodné vyhlásenie ma povzbudilo, najmä keď ste povedali, že naša činnosť musí vychádzať zo základných hodnôt EÚ, pretože spontánne protesty v severnej Afrike ukázali, že nedemokratickí vládcovia nedokážu poskytnúť skutočnú stabilitu. Musíme si uvedomiť, že pokusy domestikovať brutálnych diktátorov, ako je Kaddáfí, zlyhali a spôsobili nám veľkú hanbu. Ľudia v Líbyi bojujú za rovnaké hodnoty, aké máme aj my, a musíme sa jasne postaviť na ich stranu.

Rovnaký prístup založený na hodnotách platí aj pre naše budúce politiky voči štátom ako Irán, Bielorusko, Kuba, Čína a Rusko.

V priebehu týchto dvoch dní musíme podporiť bezletovú zónu, okamžite uznať Dočasnú prechodnú národnú radu a zaoberať sa sociálnymi a hospodárskymi príčinami týchto revolúcií.

Myslím si, že bez dlhodobého plánu Marshallovho typu sa nezaobídeme.

 
  
MPphoto
 

  Nadežda Neinská (PPE).(BG) V roku 1999 Kaddáfí s cieľom vyhnúť sa nepokojom v opozičnom meste Benghází potreboval obetných baránkov, na ktorých by mohol zvaliť zodpovednosť za deti nakazené AIDS v dôsledku zlého líbyjského zdravotníctva. Našiel na tento účel šesť bulharských medičiek a palestínskeho doktora, ktorí strávili dlhé, trpké roky v líbyjských väzniciach.

Kaddáfího manipulácia tejto situácie však zlyhala v jeho vlastnej krajine, čo potvrdzuje skutočnosť, že práve v Benghází sa teraz začala táto revolúcia. Zdravotné sestry, ktoré boli obeťami Kaddáfího diktatúry, sa stali jednoznačným symbolom európskej solidarity. Túto európsku solidaritu dnes očakávajú aj občania Líbye a mladí ľudia v Líbyi. Očakávajú ju tí, ktorí si nemyslia, že arabský svet stojí pred dilemou diktatúry alebo islamizmu, a ktorí každý deň dokazujú – a to aj vlastnou krvou –, že v tomto svete je aj miesto pre demokraciu.

Preto dnes, keď diskutujeme o budúcnosti Líbye, musíme byť my Európania nestranní vo svojom hodnotení, rozhodní vo svojich činoch a, čo je zo všetkého najdôležitejšie, jednotní vo svojich rozhodnutiach. Musíme podporovať zásady, slobodu a demokraciu v tomto svete.

 
  
MPphoto
 

  Agustín Díaz de Mera García Consuegra (PPE).(ES) Sú tu tisíce utečencov a tisíce vysídlených ľudí. Riešením tohto núdzového stavu je evakuácia. Potrebujeme dopravu. Ako povedal pán Guterres, títo ľudia nechcú prísť do Európskej únie, chcú sa vrátiť domov.

Sú tu 2 milióny prisťahovalcov, 1 milión Egypťanov a 80 000 Bangladéšanov. Musíme sa zamerať na tých najslabších z najslabších: Eritrejčanov, Somálčanov, obyvateľov subsaharskej Afriky zamieňaných za žoldnierov a Palestínčanov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) hovorí, že potrebuje 160 miliónov USD na tri mesiace na vodu, lieky, potraviny a dopravu.

V piatok očakávame od Únie jasnú odpoveď. Kaddáfí nesmie uniknúť medzinárodnej trestnej justícii. Hromadné útoky proti vlastným ľuďom predstavujú zločiny proti ľudskosti. Prokurátor Luis Moreno-Ocampo už podniká kroky.

Pán predseda, zapojiť sa musí aj Európsky parlament. Sme aj demokratickým nástrojom na vyvíjanie tlaku a informovanie slobodného sveta. Potrebujeme mandát od tohto Parlamentu na vyslanie delegácie do utečeneckých táborov UNHCR, Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

 
  
MPphoto
 

  Salvatore Iacolino (PPE).(IT) Neustále sa šíriace a mohutnejúce povstania, ktoré v súčasnosti vidíme v Stredozemí, rozhodne ukazujú silnú túžbu po demokratickej účasti predovšetkým zo strany mladých ľudí, ktorých Facebook a Twitter tlačia do iného sveta, ktorý viac zodpovedá ich ambíciám.

V každom prípade sú regióny Stredozemia úplne odlišné svety a dnes viac než kedykoľvek predtým trpia krvavým násilím diktátorov, s ktorými, a to treba povedať, v podstate všetci svetoví lídri rozvíjali nejaké vzťahy.

Chcel by som spomenúť niekoľko vecí: naliehavú humanitárnu pomoc, ochranu dôstojnosti utečencov – pričom zároveň treba pamätať na to, že táto kríza by sa rýchlo mohla zmeniť na núdzovú situáciu z hľadiska verejného zdravia –, nadmernú koncentráciu vysídlených osôb bez primeranej zdravotnej starostlivosti, zastavenie násilia, prácu na hypotéze bezletovej zóny, nový a odlišný druh solidarity – pán predsedajúci a pani Ashtonová – v rámci stredomorskej politiky, ktorá bude skutočne chrániť podstatnú skupinu ľudí, ktorí odhodlane bojujú v Stredozemí, a zmeny v agentúre Frontex. Ďalej – prečo nie – pripomeňme Rade (ktorá tu dnes nie je), že existujú dve smernice na ochranu sezónnych pracovníkov a vnútropodnikového presunu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré by tiež mohli poskytnúť odpoveď – aj pokiaľ ide o zamestnanosť – na tieto mimoriadne požiadavky, ktoré naozaj musíme riešiť efektívnejšie.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Teraz začína postup „catch-the-eye“. Chcem vás hneď upozorniť, že tu mám 19 žiadostí o slovo, ale všetkým vyhovieť nemôžem. Môžem prijať len päť či šesť žiadostí. Nechcem sa tým ostatných poslancov nijako dotknúť, ale rozprava trvala dlho, vypočuli sme si veľmi dlhú úvodnú správu pani Ashtonovej a nemôžeme ovplyvniť nasledujúcu rozpravu. Preto mi to, prosím, odpusťte. Dám slovo tým, ktorí sa prihlásili ako prví, pričom budú, samozrejme, spravodlivo zastúpené všetky politické skupiny.

 
  
MPphoto
 

  Arnaud Danjean (PPE).(FR) Pani Ashtonová, zdôraznili ste naliehavú potrebu začať konať v reakcii na líbyjskú krízu a my všetci si to uvedomujeme. Správne ste poukázali na to, čo robí Európska únia – a robí to pomerne dobre –, pokiaľ ide o humanitárne otázky a evakuáciu európskych občanov.

Myslím si, že Európska únia by len získala, keby zverejnila tieto opatrenia a oveľa viac ich zviditeľnila, pretože ľudia majú príliš často dojem, že tieto operácie vykonávajú členské štáty samy, pričom ste poukázali na to, že v tomto prípade sa využili európske mechanizmy.

Na politickej a vojenskej úrovni je teraz rozhodne potrebné pripomenúť potrebu bezletovej zóny – ak nie len z politického hľadiska, tak aj z vojenského. To však nebude stačiť, pretože – nezabúdajme – bezletové zóny nezabránili zverstvám na zemi v Bosne a Kosove napriek tomu, že v prípade preletov boli uplatňované veľmi dôsledne.

Zatiaľ čo budeme čakať na rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, máme nástroje európskej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Môžeme ich využiť na účely námorného dohľadu, monitorovania embarga a poskytovania humanitárnej pomoci. V tejto chvíli musí byť počuť hlas Európy a vy máte nástroje, pomocou ktorých možno konať.

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Súhlasím so všetkými, ktorí v tejto rozprave vyzývajú Európsku úniu, aby sa zapojila, aby konala a aby prijala zodpovednosť za ochranu. Vítam aj skutočnosť, že vysoká predstaviteľka pani Ashtonová vysiela do Líbye misiu, čo je lepšie, ako keby to urobil napríklad jeden z našich členských štátov.

Ale vy všetci, ktorí používate v tejto rozprave silné slová, používali ste ich aj počas 42 rokov brutálnej vojenskej diktatúry? Protestovali ste, keď bolo pred viac ako desaťročím chladnokrvne zavraždených 1 200 väzňov? Alebo proti Kaddáfího historickému zoznamu prípadov mučenia, nedobrovoľných zmiznutí a mimosúdnych popráv?

Sťažovali ste sa, keď Európska komisia začala rokovať o rámcovej dohode s Líbyou, ktorá sa mala šťastne uzavrieť tento rok? Tvrdé sankcie voči odchádzajúcim diktátorom v čase krízy vyzerajú z hľadiska európskej verejnej mienky dobre, ale tvrdé normy pred krízou vyzerajú ešte lepšie z pohľadu ľudí, ktorým sa, ako tvrdíme, snažíme pomôcť.

 
  
MPphoto
 

  Sonia Alfano (ALDE).(IT) Ako už niektorí povedali, pani Ashtonová, prejavili ste veľkú odvahu, keď ste do toho v tomto prípade skočili rovnými nohami, myslím si však, že treba vykonať niekoľko základných krokov.

Hovorili ste aj o tom, že vinníkov treba postaviť pred súd. Nazvime ich pravými menami: musíme postaviť pred súd pána Kaddáfího. Hovorili ste aj o násilí. Myslím si, že namiesto toho je oprávnené povedať, že na týchto územiach opäť dochádza ku genocíde.

Nemôžeme si aj naďalej strkať hlavy do piesku. Myslím si, že prvá vec, ktorú musíme urobiť, je uznať líbyjskú Dočasnú prechodnú národnú radu. Musíme mať partnera do diskusie, nemôžeme už hovoriť len o výrazne obmedzenej humanitárnej pomoci.

Niet pochýb o tom, že všetci musíme presadzovať bezletovú zónu. Nemôžeme ďalej akceptovať vetá Číny a Ruska, krajín, ktorým vládnu diktátori. Čína cenzuruje internet a Rusko zabíja novinárov, ako napríklad Annu Politkovskú. Myslím si, že prvá vec, ktorú hneď teraz musíme urobiť, je začať vytvárať si východiskovú pozíciu a uznať Líbyjskú dočasnú prechodnú národnú radu.

 
  
MPphoto
 

  Franziska Katharina Brantner (Verts/ALE).(DE) Rada by som sa ešte raz v stručnosti vyjadrila k otázke južnej susedskej politiky

a k návrhom, ktoré včera predložili Komisia a pani Ashtonová. Myslím si, že ešte stále sme si neuvedomili, čo sa deje, napríklad v súvislosti s našimi vzťahmi so Saudskou Arábiou a rokovaniami so Sýriou. Ako ich zmeníte? Ako sa zmenia ony? Budete aj naďalej udržiavať súčasný stav v súvislosti s rokovaniami so Sýriou a čo urobíte so Saudskou Arábiou? Ako budeme komunikovať s týmito krajinami?

Podľa mňa vo vašom návrhu – ktorý celkovo považujem za dobrý – chýba spôsob, akým stanovíme kritériá na zlepšenie vzťahov. Ako zrealizujete stratégiu „my zaplatíme viac“? Na základe akých kritérií a kto ich overí? Myslím si, že potrebujeme niečo ako proces rozširovania, pričom Komisia by mala stanoviť kritériá a overovať ich.

 
  
MPphoto
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL).(PT) Cítime solidaritu s arabskými národmi v ich boji za slobodu, demokraciu a sociálny pokrok v Tunisku, Egypte a Líbyi, pričom máme na pamäti špecifické okolnosti v každej z týchto krajín. Nemôžeme však opomenúť podporu, ktorú vlády a vedúci predstavitelia EÚ poskytovali diktátorom, pričom im predávali zbrane, pomocou ktorých teraz zabíjajú vlastných ľudí.

Podobne nemôžeme akceptovať ani žiaden zahraničný vojenský zásah či zasahovanie do boja ľudu týchto krajín. Vieme, ako zahraničné zásahy začínajú, ale nikdy nevieme, ako skončia, ako dokazujú príklady Iraku, Afganistanu a mnohých ďalších krajín. Musia sa rešpektovať politické, hospodárske a sociálne rozhodnutia ľudí v týchto krajinách v bezprostrednej budúcnosti a musí sa im poskytnúť všetka humanitárna pomoc, ktorú potrebujú, bez podmienok či akéhokoľvek zasahovania.

 
  
MPphoto
 

  Mario Borghezio (EFD).(IT) Musíme, samozrejme, priznať vážne chyby, ktoré Západ urobil. My v Taliansku sme urobili tú chybu, že sme pána Kaddáfího považovali za „nášho sukinho syna“, ako by povedal prezident Roosevelt, zatiaľ čo on bol len jedným z mnohých … synov, ktorí ovládli svoj ľud a teraz doň dokonca strieľajú alebo doň nechávajú strieľať iných.

Ako je, preboha, možné, že nikto v tomto Parlamente nespomenul zodpovednosť vedúcich predstaviteľov afrických štátov alebo vlád, ktorí ho až do včera rána považovali za jedného zo svojich bratov, rozmaznávali ho, vysielali ho do OSN ako zástupcu pre ochranu ľudských práv a dokonca ho naviedli na to, aby sám seba vyhlásil za kráľa kráľov medzi africkými krajinami. Alebo hovorím o nesprávnej osobe?

Teraz robí Európa ďalšiu chybu: predstiera, že ignoruje evidentnú hrozbu, keď z líbyjských hraníc utekajú veľké množstvá Somálčanov, Eritrejčanov a ďalších. Musíme to riešiť skutočne energicky. Mali by sme použiť Marshallov plán vrátane siete malých a stredných podnikov, ktoré by týmto ľuďom pomohli, nie posielať zbrane.

***

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Predtým, ako dám slovo pani Ashtonovej, aby mohla reagovať, chcem vám povedať, že v galérii pre návštevníkov sedia dvaja predstavitelia Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady doktor al-Welfalí a doktor al-Eisawí, ktorých vítame.

Sila potlesku svedčí o podpore a solidarite Parlamentu a o silnej podpore slobody a demokracie v Líbyi, ktorú prejavil v tejto rozprave. Ďakujem vám a prajem vám veľa šťastia. Stojíme za vami.

***

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Veľmi pekne vám ďakujem za túto dôležitú a, myslím si, veľmi významnú rozpravu v tomto Parlamente.

Spoločnou témou je, samozrejme, túžba vidieť zmenu v Líbyi, vďaka ktorej sa želania ľudí dostávajú do popredia záujmu Európskej únie a medzinárodného spoločenstva.

Myslím si, že pán Schulz to povedal ako prvý, ale bolo to veľmi často opakované: musíme si zachovať veľmi chladnú hlavu v súvislosti s tým, čo urobíme, a byť veľmi odhodlaní, pokiaľ ide o to, čo by sme mali urobiť. Predovšetkým sa musíme postarať o to, aby sa humanitárna pomoc a podpora dostali do krajiny a na tie správne miesta. V celej krajine od Benghází až po Tripolis sme v kontakte s organizáciou Lekári bez hraníc a Medzinárodným výborom Červeného kríža. Z rozhovorov však viem, že do niektorých oblastí v krajine je mimoriadne ťažké dostať pomoc a lieky z dôvodu prebiehajúcich bojov a toho, že sa tam ľudia nevedia dostať.

Pracuje na tom komisárka pre humanitárnu pomoc pani Georgievová a v OSN koordinuje úsilie aj pani Amosová. Dobrá správa je, že z niektorých miest máme správy, že sa im darí dobre a dostáva sa k nim podpora, ale, samozrejme, ešte treba veľa urobiť.

Vypočula som si aj názory vážených poslankýň a poslancov na otázky utečencov. Usilovne spolu s členskými štátmi pracujeme na podpore návratu ľudí domov. Domovom mnohých utečencov, ktorí prišli na tuniskú hranicu, je Egypt a niektoré členské štáty úzko spolupracujú s Tunisanmi a poskytujú ľuďom dopravu domov po mori alebo letecky a tiež dohliadajú na tých, ktorí sa budú vracať späť do Afriky.

Treba však urobiť oveľa viac. Domnievam sa, že ak sa nám podarí krajinu viac stabilizovať, ľudia budú môcť zostať doma, teda tam, kde chcú byť. Jednou z úloh EÚ – a to hovorím veľmi otvorene – teda bude, aby sme stabilizáciou nášho južného susedstva umožnili ľuďom zostať tam, kde zostať chcú, kde nájdu hospodársku prosperitu a demokraciu, aby už nemali pocit, že musia utekať pred násilím, nedostatkom príležitostí či inými problémami.

Potom je tu celá problematika bezletovej zóny a úlohy vojenských možností. Hovorila som o práci na takzvanom prísnom plánovaní, ktorá prebieha s Politickým a bezpečnostným výborom (PBV) a ktorá pokračovala aj minulú noc. O týchto diskusiách hovoríme aj v rozhovoroch s OSN, ktoré, ako som povedala, tiež prebiehajú, i s NATO, na ktorého zasadnutí sa zúčastním zajtra. Samozrejme, uskutočňujú sa v spojení s našimi partnermi. Liga arabských štátov bude o bezletovej zóne diskutovať v sobotu.

Musím však zohľadniť aj to, čo mojej delegácii, ktorá ho včera navštívila, povedal generálny tajomník Ligy arabských štátov: že musíme definovať, čo potrebujeme, pretože bezletová zóna zo svojej definície znamená pre rôznych ľudí rôzne veci. Myslím si, že tento Parlament by veľmi potešilo, keby sme dokázali zaistiť, že čokoľvek sa urobí, urobí sa správne. Musíme si byť istí, že bez ohľadu na to, aké možnosti zvolíme, bude to pri plnom vedomí toho, čo robíme, a s podporou ľudí, ktorých sa to bude týkať. V tejto súvislosti opakujem, že je potrebné, aby sme pokračovali v diskusiách a dialógu s Africkou úniou a Ligou arabských štátov.

Mohli by sme uskutočniť rozsiahlu diskusiu – a možno by sme mali – o téme, o ktorej som začala písať do novín, teda o izolacionizme proti angažovanosti. Je to skutočná výzva a pánovi, ktorý ukazoval fotografie, chcem povedať, že, samozrejme, ak ste predsedom Európskej rady a ako predseda idete na africký samit, ktorý sa koná v Líbyi, určite sa nájde fotografia predsedu s Kaddáfím. Samozrejme. Existujú fotografie mnohých ľudí. Medzi týmito fotografiami bol aj obrázok nášho váženého predsedu skupiny ALDE. Existujú fotografie, ktoré môžete urobiť pri mnohých príležitostiach, keď tí z nás, ktorí dostali zodpovednú funkciu, sa musia stretávať s ľuďmi, s ktorými by sa radšej nestretávali.

Takže si myslím, že je nespravodlivé ukazovať fotografiu Hermana Van Rompuya vykonávajúceho svoje povinnosti predsedu Európskej rady v mene nás všetkých v hostiteľskej krajine s osobou, ktorá bola hostiteľom tejto udalosti. Či by sa nám viac nepáčilo, keby Africká únia organizovala svoj samit niekde inde, a či sme ich naozaj nemohli pri mnohých príležitostiach upozorniť na to, že by to možno mali urobiť, sú iné otázky. Ale nakoniec sa stretneme s Africkou úniou v podstate tam, kde to Africká únia navrhne. Nemusí sa nám to páčiť a môžeme o tom vážne diskutovať. Myslím si, že v určitom momente to musíme urobiť, pretože mojou všeobecnou zásadou je, že angažovanosť je lepšia ako izolácia. Izolácia je za istých okolností účinná, ale angažovanosť je lepšia.

Ako som teda jasne povedala, je možné, že sme dostali Kaddáfího na výslnie. Teraz je čas poslať ho naspäť, a to úplne a jednoznačne. Aj toto je veľmi dôležité: aby sme vyhodnotili, do čoho sa zapájame a ako sa zapájame, a aby sme boli pripravení prehodnotiť to a dokázali sa postaviť a povedať, že toto sme urobili z dôvodov, ktoré považujeme za správne, bez ohľadu na to, o akú krajinu ide, a že veríme, že angažovanosť je za týchto okolností lepšia, ale sú aj okolnosti, za ktorých to nie je vhodné, a okolnosti, za ktorých, hoci sme toto predtým urobili, to už teraz vhodné nie je.

Ale buďme čestní, neprovokujme sa tu fotografiami či inými vecami, keď ľudia urobili toto a ľudia urobili tamto. Ľudia sa väčšinou snažia konať najlepšie, ako vedia, za veľmi náročných okolností a myslím si, že by sme mali byť hrdí na predsedu Rady, ktorý sa snaží byť zástupcom členských štátov.

Chcela by som ešte niečo povedať o nálepkách. Veľa počúvame o Marshallovom pláne, niekto to dokonca nazval Ashtonovej plán. Nie, vypracujme líbyjský plán alebo egyptský plán alebo tuniský plán, ktoré budú mať na starosti ľudia z týchto krajín, v ktorých sa angažujeme a ktorým ponúkame podporu.

Nechcem vypracovať plán, na ktorom sa dohodneme a povieme: pozrite, priniesli sme vám plán pre vašu krajinu. Nie, to nerobme. Buďme naozaj ľuďmi, ktorí ponúknu podporu na zaistenie toho, aby ich plán bol všetkým tým, čím by sme aj my chceli, aby bol, s cieľom podporiť demokraciu.

V tomto Parlamente sú ľudia, ktorí majú roky skúseností, ktorí prešli revolúciou a zmenou a ktorí toho môžu veľmi veľa ponúknuť. Pevne verím – a povedala som to aj v týchto krajinách –, že ak budú mať pocit, že by to mohlo byť prospešné, požiadajú o pomoc ľudí, ktorí si tým prešli a ktorí nielen vedia, čo fungovalo, ale môžu im aj povedať, čo nefungovalo. Poznať veci, ktorým sa treba vyhnúť, môže byť možno rovnako dôležité, ako vedieť, čo robiť.

Súhlasím s tým, že musíme preskúmať to, čo EÚ robí, aké nástroje máme k dispozícii, či ich máme dosť, či sa máme opäť zamyslieť nad tým, čo môžeme urobiť. Pretože máte pravdu, pracujem v rámci mandátu, ktorý mi bol udelený, a môžem pracovať len v rámci tohto mandátu. Tento mandát mi umožňuje robiť určité veci, ale predovšetkým odo mňa vyžaduje, aby som spájala inštitúcie a 27 krajín v koordinovanom a spoločnom úsilí.

Ešte posledná poznámka k reklame a počúvaniu. Myslím si, že o tomto všetkom som mala viac tlačových konferencií ako ktokoľvek iný na celom svete. Som neustále vo vysielaní. Ako prví sme oznámili odstúpenie prezidenta Mubaraka a uskutočnila som obrovské množstvo tlačových konferencií. Urobila som však ešte oveľa viac bez novinárov v miestnosti. A opäť chcem povedať, že práve to je podľa mňa dôležité, pretože viac ako čokoľvek iné musíme počúvať. Všetci navštevujeme tieto krajiny, majú veľa návštevníkov z celého sveta a to je skvelé – hoci si niekedy myslím, že im musíme dať viac priestoru a času, aby dokázali pracovať spoločne a plánovať a potom sa mohli s nami zapojiť do ešte informovanejšej diskusie. Ale musíme aj počúvať, a ak existuje niečo, čo musíme všetci naliehavo urobiť, potom je to nutnosť byť trpezliví a počúvať – poviem to aj členským štátom –, čo hovoria ľudia priamo na mieste, ísť na námestie Tahrír, ako som to urobila ja, a hovoriť s mladými ľuďmi z Egypta, hovoriť s občianskou spoločnosťou v Tunisku a stretávať sa s ľuďmi z Líbye, vždy, keď sa to dá, diskutovať s nimi o tom, čo chcú pre svoju budúcnosť, a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme im pomohli.

 
  
MPphoto
 

  Edward McMillan-Scott (ALDE). – Možno by sa pani Ashtonová mohla vyjadriť k tejto veci. Tento Parlament sa prakticky jednohlasne zhodol na tom, že uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady, ktorá momentálne sídli v Benghází, zo strany Európskej únie by bolo mimoriadne dôležitým politickým signálom, ktorý by umožnil vstup humanitárnej a inej strategickej pomoci do krajiny. K tejto otázke sa nevyjadrila. Hovorili o tom mnohí rečníci. Možno by nám len mohla povedať, aký má na to názor a či by mohla v piatok odovzdať toto posolstvo Rade.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Nereagovala som na túto otázku, ale počula som ju a som si jej veľmi dobre vedomá. Sú dva dôvody, prečo som neodpovedala. Prvým je to, že som predpokladala, že predseda Európskeho parlamentu, ktorý vystúpi na zasadnutí Európskej rady, tam bude tlmočiť – ako vždy – to, čo Parlament povedal a na čom sa dohodol vo svojich uzneseniach. Myslím si, že to je vhodný spôsob primeraného zastúpenia tohto Parlamentu. Druhým je to, že bude na členských štátoch, aby o tom rozhodli. Takže to nebola chyba z mojej strany, že som o tom nehovorila. Napokon, s týmto pánom som sa stretla včera večer. Chcela som len prejaviť úctu voči Parlamentu tým, že uznám úlohu jeho predsedu.

 
  
MPphoto
 

  Mario Mauro (PPE).(IT) Na základe toho, čo povedal pán McMillan-Scott, mi nie je jasné, či bude návrh na uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady medzi návrhmi, ktoré vy a Komisia predložíte Rade.

Pochopil som, že vás teší, že o tom Parlament hovorí, ale predloží Komisia a pani Ashtonová tento návrh na zasadnutí Rady 11. marca spolu so svojimi návrhmi alebo ako iniciatívny návrh? To je naša otázka.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – V rámci svojho mandátu môžem robiť len to, čo mám dovolené. Moje osobné názory sa tu nepočítajú. Vážené poslankyne a vážení poslanci to musia pochopiť.

Stretla som sa s Radou a počula som, čo povedal Parlament. Predseda Parlamentu podá správu. Ako hovorí pán Cohn-Bendit, je to veľmi dôležité, ale nemôžem sa tu dnes postaviť a povedať, že to teda odporučím. Musíme pracovať s tým, na čom sa Parlament dohodne vo svojom uznesení, a videla som, čo navrhuje. Následne podáme správu predsedovi Európskej rady, aby Európska rada mohla dospieť k rozhodnutiu – čo je v jeho rukách –, aby sa Rada pre zahraničné veci mohla stretnúť a diskutovať a aby Parlament prostredníctvom svojho predsedu mohol tieto veci prezentovať. Potom Európska rada rozhodne.

Nesnažím sa vyhnúť tomuto problému. Len hovorím, že je nutné dať všetky tieto veci dohromady a potom prijať rozhodnutie. Nechcem uraziť prechodnú radu, ale ešte raz: musíme to urobiť správne a uistiť sa, že v tom, čo robíme, si veríme a súhlasíme s tým.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Dám ešte slovo pánovi Cohnovi-Benditovi a to bude posledný prejav, po ktorom skončíme. Chcem len pripomenúť pani Ashtonovej – hoci som si istý, že to vie –, že svoj mandát podpredsedníčky Európskej komisie má aj od Parlamentu, teda nie iba od Rady.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). – Chcem povedať pani Ashtonovej – a môžem to povedať v angličtine –, že v jej mandáte sa tiež píše, že musí predkladať návrhy členským štátom. Je to súčasťou jej mandátu, takže chceme, aby svoj mandát brala vážne. Viete, pani Ashtonová, že po rozprave v Parlamente a po uznesení, ktoré prečítate, tu bude obrovská väčšina, takže by ste to mali brať vážne a predložiť tento návrh Rade. Ak nie, nastane veľká kríza medzi vami a Európskym parlamentom.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Ashton, podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. – Neprijímam túto myšlienku veľkej krízy. Veľmi jasne som vám povedala, pán Cohn-Bendit, aký presne je môj mandát. Uznať nejakú vládu môže Európska rada. Mandátom vysokej predstaviteľky je pracovať s myšlienkami, ktoré sú jej prezentované, diskutovať o nich najskôr s inštitúciami a v piatok na zasadnutí Európskej rady prezentovať názory, ktoré boli vyjadrené. Rozhodnúť musia členské štáty.

Z tohto budem vychádzať pri diskusii s predsedom Európskej rady – ktorého zástupca je tu – a budem o tom hovoriť s predsedom Komisie. S účasťou inštitúcií budeme tieto názory prezentovať v piatok a na zajtrajšom zasadnutí Rady pre zahraničné veci. Nevyhýbam sa tomu, je však úplne správne a vhodné, aby členské štáty rozhodovali o uznaní vlády. Veľmi dobre som počula, čo hovorí Parlament.

Nedovoľme, aby z toho bola kríza. Ničomu sa nevyhýbam. Len vám hovorím, že to musíme urobiť správne v prospech týchto ľudí a ľudu Líbye.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesení(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 10. marca 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Grech (S&D), písomne. – Je škoda, že Európa sa len málo poučila zo svojej minulosti. Neskorá reakcia Únie na situáciu v Líbyi je dôkazom, že Európa si dodnes zachovala nekoherentný a rozdrobený prístup k južnému Stredozemiu. Ak sa Európa bude držať tohto postoja, je možné, že humanitárna kríza týchto rozmerov sa zopakuje. Európa musí pôsobiť na dvoch frontoch:

1) Politická a humanitárna reakcia. Musí zaistiť splnenie oprávnených ambícií líbyjských obyvateľov prostredníctvom demokracie, ktorá vznikne doma, pričom režim musí odstúpiť, aby umožnil ľuďom z tohto regiónu aktívne sa podieľať na prechode tejto krajiny k demokracii.

2) Migračné toky. Momentálne je možnosť veľkých migračných tokov z tohto regiónu druhotným problémom, ale musí sa riešiť. Únia si to už v minulosti uvedomila, ale nepodarilo sa jej vytvoriť žiaden koordinovaný a komplexný plán. Preto vyzývam na vypracovanie plánu Marshallovho typu, ktorý bude zahŕňať integrovanú prisťahovaleckú politiku založenú na zásadách solidarity a rozdelenia bremena, pričom všetky členské štáty uznajú, že žiadna krajina nedokáže sama riešiť obrovské a zložité problémy spojené s veľkými migračnými tokmi, a to najmä v prípade menších členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne. (DE) Povstania v Maghrebe už majú účinky aj na Európu, a to vo forme lodí plných utečencov, klesajúcich cien akcií a cenových šokov na čerpacích staniciach, pričom EÚ naivne očakávala maximálne tak ten posledný. Vzhľadom na vysoké ceny ropy v kombinácii so silným eurom a zvýšením úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou je len malá nádej na pokles cien vykurovacieho oleja. To nám opäť raz ukazuje, akí sme závislí od dodávok ropy a že musíme tlačiť na využívanie alternatívnych zdrojov.

Žiadosť rebelov o bezletovú zónu nás stavia pred dilemu. Je nutné, aby tento priamy zásah do suverenity štátu a následné zničenie jeho protilietadlových zariadení – ako varujú odborníci – schválila OSN. Štáty EÚ musia uvažovať nielen o tomto, ale aj o dôsledkoch otvorenej občianskej vojny. A ďalej, aká by bola pozícia EÚ, keby Kaddáfí zmenil svoj postoj? Je jasné, že diktátor sa nenechá zastrašiť len agresívnymi gestami. Kaddáfí ukázal, ako sa dá vysmievať Západu, a ostatní diktátori sa so záujmom prizerajú. EÚ teraz musí ukázať svoje zahraničnopolitické svaly a podniknúť jasné kroky smerom k zníženiu napätia v Líbyi a jej demokratizácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Marija Nedelcheva (PPE), písomne. (FR) Odchod Muammara Kaddáfího je dnes naliehavou nutnosťou. Sú tu však aj všetky ostatné veci a dôležití sú ľudia. Sústreďujeme sa na diktátorov, ale často prehliadame ľudí, ktorí ako prví trpia následkami. Proces oslobodzovania líbyjského ľudu nemožno začať bez skutočnej politickej premeny krajiny. Demokratická premena však nikdy nebude úspešná bez skutočných opozičných lídrov. V súčasnosti je táto opozícia veľmi slabá. Jej väčšie zviditeľnenie je prvým nevyhnutným krokom smerom k vytvoreniu pozitívnej atmosféry. Na druhej strane je potrebná aj silná regionálna stratégia. Čo sa týka samotnej otázky utečencov, susedné krajiny nedokážu dosiahnuť dohodu, ktorá by zabránila zadržiavaniu prílevu utečencov na hraniciach. Výsledkom je, že sa zhoršujú zdravotné podmienky, čo podporuje napätie vnútri komunity. Ak sa táto humanitárna kríza nevyrieši, riskujeme, že táto situácia sa rýchlo vymkne spod kontroly.

 
  
MPphoto
 
 

  Edward Scicluna (S&D), písomne. – Gratulujem mojej kolegyni Ane Gomesovej k jej uzneseniu. Som však sklamaný tým, že poslanecký klub PPE nepodporil dohodu naliehavo vyzývajúcu EÚ, aby pripravila plán a vybavila sa prostriedkami na riešenie situácie po líbyjskej kríze, najmä čo sa týka migračnej politiky a premiestňovania. Nemáme ani plán A, nieto ešte plán B.

Jeden malý ostrovný členský štát ležiaci v blízkosti Líbye doteraz pomáhal, ako len vedel. Hovorím o Malte. Malta pomocou vlastnej leteckej spoločnosti a vlastných lodí, ktoré tým vystavila veľkému riziku, evakuovala 13 000 ľudí 89 rôznych národností. Malťania to urobili nie z dôvodu nejakých právnych predpisov EÚ a rozhodne nie vďaka agentúre Frontex. Naopak, konali z humanitárnych dôvodov a zrušili vízovú povinnosť. Išlo o zásadu solidarity. Či čelíme prílevu prisťahovalcov biblických rozmerov, alebo nie, nedokážeme povedať. Pre Maltu však bude určite veľký a veľmi významný. Malťania nežiadajú o uplatnenie nariadenia Dublin II či nariadenia o agentúre Frontex. Žiadajú solidaritu a politiku premiestňovania založenú na zásade rozdelenia bremena. Je veľkým sklamaním a je nepochopiteľné, že poslanecký klub PPE sa vyhýba tejto zodpovednosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Traian Ungureanu (PPE), písomne. – Udalosti v Líbyi a v južnom susedstve EÚ sú dôkazom zlyhania minulých politík a skúškou budúcich politík. Prístup založený na udržiavaní nemenného stavu bol prevládajúcou voľbou takmer 40 rokov. Táto politika priniesla Európe výhody stability a bezpečného prístupu k energii. Ignorovala však spoločnosť severnej Afriky a arabského sveta. Vieme to, lebo táto spoločnosť sa za dramatických okolností opäť objavila a všetkých prekvapila. Je potrebná zásadná zmena politiky smerom k aktívnej podpore vznikajúcej občianskej spoločnosti v arabských krajinách. To by však nemalo byť výhovorkou pre unáhlené rozhodnutia, ktoré by poškodili našu susedskú politiku.

Európska susedská politika by mala zostať funkčná ako politika. Nemali by ju nahradiť nekoordinované opatrenia. Zaznela myšlienka, že by sa mali zobrať finančné prostriedky z európskych programov Východného partnerstva a mali by sa presunúť na juh. To by vyslalo negatívny signál spoločnosti v našom východnom susedstve. Toto presunutie navyše nemá žiaden racionálny základ. Objem finančných prostriedkov na obyvateľa na juhu a na východe nie je nevyrovnaný. Je približne rovnaký. Problém nie je, koľko míňame, ale ako míňame.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.

Posledná úprava: 20. júla 2011Právne oznámenie