Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava:

- o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladajú Marian-Jean Marinescu a Mathieu Grosch v mene Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) (O-0198/2010 – B7-0015/2011);

- o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladá Saïd El Khadraoui v mene Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (O-000052/2011 – B7-0204/2011);

- o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladá Gesine Meissnerová v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (O-000049/2011 – B7-0202/2011);

- a o otázke na ústne zodpovedanie Komisii o kríze vyvolanej sopečným popolom, ktorú predkladá Roberts Zīle v mene Európskych konzervatívcov a reformistov (O-000051/2011 – B7-0203/2011).

  Marian-Jean Marinescu, autor. – (RO) Erupcia sopky minulý rok v apríli spôsobila uzatvorenie mnohých častí európskeho vzdušného priestoru. Následná kríza sa dotkla viac ako 10 miliónov cestujúcich a mala vážne hospodárske následky. Uznesenie o kríze vyvolanej sopečným popolom malo veľa nedostatkov, ako napríklad nedostatočná koordinácia medzi inštitúciami, chýbajúce špecifikácie a nedostatočná pružnosť, nehovoriac o neschopnosti maximálne využiť technické zdroje.

Povedal som to vtedy a stále si myslím, že je mimoriadne dôležité prijať opatrenia potrebné na to, aby sme mohli zaistiť, že nová erupcia sopky nebude mať rovnaké následky. Zodpovednosť za bezpečnosť letov, ktorá zahŕňa vyhnutie sa oblastiam kontaminovaným popolom, musí niesť prevádzkovateľ a posádka. Prevádzkovatelia musia mať presné údaje, aby mohli vykonať najlepšie riešenia. Piloti sú vyškolení zvládať mimoriadne letové podmienky a majú skúsenosti potrebné na hodnotenie rizika a rozhodnutie o presmerovaní letu.

Na čo najväčšiu možnú účinnosť tohto postupu sú potrebné tieto veci: musia sa zlepšiť dohľad a predpovede a musí sa investovať viac peňazí do pozemného a vzdušného vybavenia. Technická štruktúra musí byť schopná v reálnom čase poskytovať presné údaje a neustále predpovede, čo súčasná technológia vie zabezpečiť. Používanie viacerých stredísk na zbieranie a poskytovanie týchto informácií zlepší hodnotenie rizika a plánovanie príslušného letu. Musí sa ujasniť úloha inštitúcií krízového riadenia s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia dostali tieto informácie, ktoré potrebujú na prijímanie rozhodnutí.

Regulačný orgán musí byť zodpovedný za dohľad a poradné strediská o oblakoch sopečného popola sú zodpovedné za informovanie poskytovateľov letových navigačných služieb o erupciách a rizikových oblastiach. Poskytovatelia služieb musia posádky lietadiel informovať o oblastiach s vysokým rizikom prítomnosti popola. Zúčastnené strany sa musia školiť v oblasti účinného krízového riadenia, a to prostredníctvom simulačných cvičení.

Myslím si, že je absolútnou povinnosťou Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) vypracovať špecifikácie potrebné na ujasnenie zodpovedností a kontroly na operačnej úrovni. Dosiahnutie jednotného európskeho vzdušného priestoru a zavedenie európskeho systému riadenia letovej prevádzky SESAR by vo veľkej miere uľahčili rozhodovací proces a výrazne by zmiernili následky v prípade krízy. Myslím si, že to sú kľúčové body, ktoré musíme vyriešiť, aby sme mohli zabezpečiť, že budeme v budúcnosti pripravení úspešne riešiť takúto situáciu.

  Brian Simpson, autor. – Vítam príležitosť, ktorú nám táto otázka na ústne zodpovedanie poskytuje, na opätovné preskúmanie problémov, ktoré cestujúci a širší letecký priemysel zažili počas minuloročnej krízy vyvolanej islandskou sopkou.

Minulý rok sa jasne ukázalo, že členské štáty a EÚ ako celok nemali žiadny plán pre takýto prípad, použité údaje boli neúplné, meteorológovia nevedeli alebo vlastne nechceli pomôcť a každý zdokonaľoval umenie obviňovať druhých a namiesto krízového riadenia sa prijala politika averzie voči riziku.

Pán predsedajúci, na rovinu poviem, členské štáty minulý rok stratili odvahu. Ale, pán predsedajúci, to bolo vtedy. A čo budúcnosť? Máme komplexný plán pre ďalší prípad erupcie sopky? Ak k tomu príde, budú v budúcnosti členské štáty postupovať koordinovane na úrovni EÚ? Čo je rozhodujúce, zapoja to do tohto postupu pred vydaním svojich odporúčaní letecký priemysel a najmä letecké spoločnosti? Musíme sa vyhnúť chybám z minulého roka, ktoré sa prejavili nezmyselnou situáciou, že jedna krajina zatvorila svoj vzdušný priestor, zatiaľ čo susedná krajina nechala svoj priestor otvorený, čo viedlo k chaosu, zmätku a obrovským hospodárskym dôsledkom.

Na záver, pán predsedajúci, chcem povedať, že islandská sopka poukázala na jednu dôležitú vec: posilnila argument v prospech jednotného európskeho vzdušného priestoru viac, ako by to mohol urobiť akýkoľvek politik. Našou úlohou je teraz bezodkladne rozviť a dokončiť túto záležitosť, aj keď členské štáty sú ako zvyčajne pri svojich starých zvykoch a chodia okolo tohto veľmi potrebného projektu ako okolo horúcej kaše.

  Gesine Meissner, autorka. – (DE) Pri predchádzajúcom bode programu sme práve hovorili o prírodných katastrofách. V tomto prípade zasiahla sila prírody, ktorá úplne zastavila leteckú dopravu. Eyjafjallajökull – pravdepodobne už každý pozná túto sopku – vybuchla minulý rok a úplne ochromila veľkú časť leteckej dopravy. Mimochodom, počas predchádzajúceho vystúpenia som si opäť všimla, že máme vynikajúceho predsedu Výboru pre dopravu a cestovný ruch, pretože to, čo povedal, je veľmi podobné tomu, čo som chcela povedať ja. Budem sa teraz snažiť trochu zmeniť svoju reč.

Bol to naozaj chaos, pán Simpson to už povedal. Ako Európania máme technické možnosti na vysokej úrovni a koordinujeme už tak veľa vecí, a predsa sme boli v skutočnosti bezmocní, keď išlo o zvládnutie tejto katastrofy a nájdenie jej riešení. Uvedomili sme si, že máme príliš málo platných dohôd. Potom sme zriadili pracovnú skupinu. Otázky, ktoré nás v súvislosti s touto záležitosťou zaujímali, boli, či pracovná skupina už vlastne má nejaké rozumné výsledky, o ktorých je možné diskutovať, a či už zverejnila nejaké štúdie. Prinajmenšom ja o ničom neviem. Radili sme sa naozaj so všetkými medzinárodnými odborníkmi na takéto sopečné erupcie? Napokon, ako sme o tom hovorili už minulý rok na plenárnej schôdzi, existujú ďalšie časti sveta, kde sú sopečné erupcie omnoho častejšie ako v Európe a akosi sa im darí mať aktuálne informácie a koordinovať celú situáciu.

Znepokojuje ma ešte aj niečo ďalšie. Skutočnosť, že potrebujeme prepojený európsky dopravný systém, odznela aj na zasadnutí Rady ministrov dopravy, ktoré sa konalo 4. mája. To by v takých prípadoch, samozrejme, mohlo pomôcť. Ako ďaleko sme sa dostali, pokiaľ ide o schopnosť lepšie reagovať v prípade ďalšieho sopečného výbuchu? Ten, samozrejme, nie je možné predvídať. Ten sa jednoducho stane.

Mám ešte jednu otázku: vieme presne, akú technológiu by sme potrebovali, aby sme vedeli lepšie zvládnuť takúto situáciu? V Nemecku teraz máme vo všetkých meteorologických staniciach vhodné zariadenia, ktoré zbierajú údaje a vedia tieto aktuálne údaje veľmi rýchlo posunúť zodpovedným ľuďom v leteckých spoločnostiach a tiež pilotom, aby sa mohli rozhodnúť, či je bezpečné lietať.

Nebol spomenutý ešte jeden bod, ktorý však v tejto súvislosti považujem za dôležitý: kríza vyvolaná sopečným popolom a následné problémy, ktoré popol spôsobil leteckému priemyslu, postihli 10 miliónov cestujúcich a, samozrejme, tiež mnoho spoločností. Niektorí cestujúci uviazli a nemohli ďalej cestovať. Vynára sa tu preto otázka, ako to je s právami cestujúcich. Máme práva pre cestujúcich v leteckej doprave, ale mám dojem, že v tomto prípade neboli vždy plne uplatnené. Možno by sme mali opäť preskúmať tieto práva cestujúcich.

Je tu mnoho otázok. Pán Hahn, neviem, či ich budete môcť zodpovedať teraz, keďže doprava nie je v skutočnosti vašou oblasťou. V opačnom prípade som si istá, že otázky, ktoré som položila okrem písomných otázok, sa môžu zodpovedať neskôr. Vidíte, že sa nás táto téma veľmi dotýka. Odvetvie leteckej dopravy je predsa veľmi dôležité, a preto potrebujeme jednotný európsky vzdušný priestor.

  Roberts Zīle, autor. – (LV) Nerád by som opakoval, čo povedali poslanci, ale prečo vlastne kladieme túto otázku? Od týchto udalostí prešiel takmer rok a je možné, že sa na ne jednoducho zabudne. Chceli sme zabezpečiť, aby bola táto záležitosť pre Komisiu stále dôležitá, a čakáme na kroky Komisie týkajúce sa týchto sľúbených vecí, ktoré predstavujú poučenie z minuloročnej erupcie sopky. V skutočnosti sa ukázalo, že trh leteckej dopravy je možno takým domácim trhom Európskej únie ako žiadny iný trh s ostatnými druhmi dopravy v Európe. To zas znamená, že prijímanie rozhodnutí a tiež ich príprava si možno vyžadujú postup, ktorý sa odlišuje od postupu potrebného pre iné druhy dopravy. Je to otázka absencie týchto údajov a neúčasti prevádzkovateľov na rozhodovacom procese a tiež skutočnosti, že rozhodnutia sa prijímajú na úrovni členských štátov. V podstate to má, samozrejme, základ v právnych predpisoch. Hoci patrím k politickej skupine, ktorá vždy zastáva zásadu subsidiarity, v tomto prípade si myslím, že vzhľadom na reálnu minuloročnú situáciu by sme na základe tohto príkladu mali posúdiť, či by sa nemali rozhodnutia prijímať viac na európskej úrovni. Cestujúcich tiež znepokojuje, že jednotlivé letecké spoločnosti sa k cestujúcim správajú odlišne, a zakaždým získavať odškodnenie od týchto leteckých spoločností prostredníctvom súdov nie je najjednoduchšie. Jednoznačne by nemala existovať situácia, že rôzne letecké spoločnosti vyjdú z krízy inak, s odlišnými nákladmi. Na záver, ako tretí bod by som chcel zdôrazniť ponaučenie, ktoré sa dá z tejto krízy získať, a to, že v Európskej únii existujú rôzne ostrovy, ktoré, dalo by sa povedať, s ostatnými členskými štátmi Európskej únie nie sú spojené prostredníctvom rôznych druhov dopravy. To znamená, že pri navrhovaní mapy TEN-T, ktoré sa bude robiť tento rok, a rozpočtu na TEN-T na nasledujúci finančný výhľad a tiež rozpočtu politiky súdržnosti by sme mali umožniť investície do ostatných druhov dopravy, aby sme tieto ostrovy mohli spojiť so zvyškom Európskej únie. Ďakujem.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Erupcia sopky Eyjafjallajökull na Islande v apríli roku 2010 mala obrovské dôsledky, ktoré si vyžadovali okamžité konanie EÚ. Komisia preto navrhla bezodkladné opatrenia na koordináciu pozície EÚ a na posilnenie regulačného rámca. Vďaka tomu je Európa na globálnej úrovni silnejším partnerom.

Komisia aktívne pracuje na praktickom zdokonalení existujúcich metodík na vyhýbanie sa sopečnému popolu v leteckej doprave. Komisia napríklad v rámci siedmeho rámcového programu spustila špecifickú výzvu s názvom Technologická podpora krízovej koordinácie pre systém leteckej dopravy v prípade vážnych narušení. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) súbežne vypracováva pravidlá podmienok letovej spôsobilosti a hodnotenia rizík pre bezpečný let vo vzdušnom priestore so sopečným znečistením.

Pokiaľ ide o prevádzkové hľadisko, bol vypracovaný postup v úzkej spolupráci s agentúrou EASA. Tento postup zohľadňuje postupy používané v iných častiach sveta. Hlavné zásady sú tieto: po prvé, letecká spoločnosť je zodpovedá za bezpečnosť svojich činností. Pred prevádzkovaním letov vo vzdušnom priestore znečistenom sopečným popolom musí letecká spoločnosť vypracovať hodnotenie bezpečnostného rizika, ktoré musí schváliť jej úrad pre dohľad. Pri výskyte závažných zmien sa tento postup musí zopakovať.

Po druhé, letecká spoločnosť musí preukázať, že zdroje informácií, ktoré používa na hodnotenie bezpečnostného rizika, sú správne. Musí tiež preukázať svoju schopnosť a spôsobilosť na správnu interpretáciu týchto údajov. Pred začatím prevádzky letov musí letecká spoločnosť od výrobcov získať konkrétne informácie týkajúce sa citlivosti lietadla na vplyv popola vo vzduchu a dosah tohto popola na letovú spôsobilosť. Tieto údaje sa musia zobrať do úvahy pri hodnotení bezpečnostného rizika.

V prípade takýchto prerušení je kľúčovým prvkom spoločné rozhodovanie členských štátov a priemyslu. Na zabezpečenie komplexného a koordinovaného konania Komisia spoločne s organizáciou Eurocontrol na základe zasadnutia Rady ministrov dopravy, ktoré sa konalo 4. mája 2010, zriadila Európsku bunku na koordináciu krízy v leteckej doprave. Od jej vzniku sa konalo viacero schôdzí tejto bunky, aby sa vypracovali jej štruktúry a postupy. Na testovanie a overenie jej včasnej funkčnosti sa táto bunka zúčastní sopečného cvičenia, ktoré je naplánované na 13. a 14. apríla 2011 pod záštitou leteckého orgánu Organizácie Spojených národov – Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

Kríza vyvolaná sopečným popolom poukázala na rozhodujúci význam jednotného európskeho vzdušného priestoru. Komisia preto urýchlila jeho realizáciu napríklad prostredníctvom prijatia systému výkonnosti jednotného európskeho vzdušného priestoru (SES) a súvisiacich celoeurópskych výkonnostných cieľov, prijatia vykonávacích pravidiel pre funkcie riadenia siete, ustanovenia manažéra siete, prijatia vykonávacích pravidiel a usmernení pre funkčné bloky vzdušného priestoru, vymenovania bývalého poslanca EP Georga Jarzembowského ako koordinátora funkčných blokov vzdušného priestoru a pomocou predpokladaného dokončenia rozšírenia kompetencií agentúry EASA na reguláciu bezpečnosti v oblasti riadenia leteckej dopravy najneskôr v apríli 2011.

Dovoľte mi preto na záver povedať, že Komisia pokračuje v práci na týchto veľmi komplexných a technických veciach. Komisia spolupracuje s agentúrou EASA, organizáciou ICAO, členskými štátmi a leteckým priemyslom na zaistení bezpečnosti európskeho vzdušného priestoru.

  Mathieu Grosch, v mene poslaneckého klubu PPE. – (DE) Vážený pán Hahn, vašu odpoveď považujem, samozrejme, za odpoveď Komisie a nečakám od vás, že sa budete zaoberať špecifickými otázkami, ktoré dnes predložil Výbor pre dopravu a cestovný ruch.

Jedna vec bola jasná: zrušilo sa viac ako 100 000 letov a zasiahnutých bolo 300 letísk a viac ako 10 miliónov cestujúcich. Musíme sa z takejto udalosti poučiť. To bolo aj dôvodom otázky, ktorú sme dnes položili, pretože sa veľmi rýchlo požadovala koordinácia a tá sa evidentne nedosiahla. V priebehu 24 hodín nie je možné improvizovať koordinovaný postup. To sú otázky, na ktoré chceme dnes odpoveď, a nielen Parlament chce tieto odpovede, občania Európy ich chcú tiež.

Prvá vec, ktorú chceme vedieť, je, či sa zlepšili informácie o následkoch a mieste takýchto fenoménov.

Po druhé, akú úlohu budú v tejto súvislosti zohrávať orgány EÚ v budúcnosti a aké rozhodovacie právomoci budú mať? Budeme mať aj naďalej 27 súbežne existujúcich rozhodnutí, alebo Komisia už má iné návrhy, a do akej miery sa do toho zapoja letecké spoločnosti? Táto otázka sa vynára veľmi často.

Krízový výbor sa má stretávať – stretáva sa a uskutoční aj testy. Je mimoriadne dôležité, aby bol tento Parlament a tým aj európski občania informovaní o výsledkoch týchto testov.

Keď ide o koordináciu, je dôležité, aby fungovala aj mimo EÚ. Musíme sa dohodnúť aj na štruktúrach na medzinárodnej úrovni, keďže vzdušný priestor a aj niektoré katastrofy nepoznajú v tejto súvislosti žiadne hranice.

Pokiaľ ide o nás, ďalším dôležitým faktorom sú cestujúci. Hovoríme o 10 miliónoch cestujúcich, ale týchto 10 miliónov netvorili len turisti, ktorí si radi predĺžili svoju dovolenku, boli tam aj ľudia, ktorí sa súrne potrebovali dostať domov alebo niekam inde. V tomto prípade nemôžeme odkazovať len na práva cestujúcich, máme povinnosť pracovať koordinovaným spôsobom a poskytnúť alternatívy a väčšie využitie iných druhov dopravy. V prípadoch potreby potrebujeme napríklad rýchlejšie vyčlenenie železničných tratí. To tiež nie je možné improvizovať v priebehu 24 hodín. Tieto otázky chceme položiť aj v mene občanov a cestujúcich. Nejde len o to, vysvetliť ich práva.

V neposlednom rade – a vy ste to spomenuli – bloky vzdušného priestoru, inak nazývané FAB – funkčné bloky vzdušného priestoru: návrh je, aby ich bolo sedem namiesto 27. To by mohlo fungovať. Trúfam si však dnes jednoducho predpovedať, že sa nám to do roku 2012 nepodarí, pretože členské štáty to nechcú. V tomto ohľade musíme tiež navonok vyslať veľmi jasný signál, že zníženie počtu blokov vzdušného priestoru je nevyhnutné. To by mohlo tiež fungovať. Pán Hahn, pozývam vás, aby ste prišli do Maastrichtu – nie je to pre vás veľmi ďaleko. Tam už funguje spolupráca medzi tromi alebo štyrmi krajinami, pokiaľ ide o vrchnú vrstvu vzdušného priestoru. Tam sa riešia všetky problémy, ktoré krajiny predložia. Choďte tam, navrhnite to Komisii a použite to ako model pre Európu, pre sedem FAB. Potom to budeme môcť regulovať v priebehu dvanástich mesiacov.

  Edit Herczog, v mene skupiny S&D. – Keďže nie som členkou Výboru pre dopravu a cestovný ruch, niektorí poslanci sa môžu čudovať, prečo tak veľmi chcem hovoriť práve o tejto téme. Ale ako aj iní, aj ja som bola obeťou oblaku popola. Cestovala som do Baku a naspäť som sa dostala len s veľkými ťažkosťami.

Týka sa to všetkých európskych občanov. Pre Európu to bola šanca ukázať svoju pridanú hodnotu – a zlyhali sme. Myslím si, že európski občania pochopili, že EÚ ešte nie je pripravená na spoločný postup, ale musíme zaistiť, aby sme v ďalšom podobnom prípade boli na spoločný postup pripravení. Preto si myslím, že projekt jednotného európskeho vzdušného priestoru je nevyhnutne potrebný. Na tom sa všetci zhodneme.

Hoci nie som členkou Výboru pre dopravu, chcela by som povedať, že potrebujeme nielen jednotný európsky vzdušný priestor, ale potrebná je aj s tým spojená jednotná európska infraštruktúra. Preto by som tu na plenárnom zasadnutí chcela upozorniť na potrebu programu Galileo a Európskeho programu pozorovania Zeme (GMES), pretože majú potenciál úžasnej európskej infraštruktúry, ak sa nám ich podarí vytvoriť – dosiahnuť tento zámer. Preto pracujeme na získaní rozpočtových riadkov pre tieto záležitosti, ale musíme európskym občanom lepšie vysvetliť, prečo sú tieto projekty potrebné.

Z tohto dôvodu som chcela vystúpiť a vysvetliť, že okrem európskych politík je v tejto oblasti potrebná aj európska infraštruktúra.

  Nathalie Griesbeck, v mene skupiny ALDE. – (FR) Pred necelým rokom sa v Európe zavrelo tristo letísk v 23 z 27 krajín Únie. Spôsobilo to veľké finančné straty a predovšetkým, ako to povedali predchádzajúci rečníci, viac ako 10 miliónov ľudí, z ktorých nie všetci boli na turistických zájazdoch, muselo odložiť svoje cesty a nájsť iné spôsoby dopravy.

Bolo to v dôsledku zmätku spôsobeného celkom prirodzeným prírodným javom, ktorý nás dostal do dôležitého kontextu vo vzťahu s prírodou a ktorý vo vzdušnom priestore nad Európou spôsobil nebývalé ochromenie.

Samozrejme, je ťažké predpovedať výbuch sopky a ešte ťažšie vytvorenie oblaku sopečného popola – pochopiteľne ťažšie, ako predpovedať sneženie. Kríza spôsobená týmto oblakom však zdôrazňuje všetky chyby a nedostatky riadenia letovej prevádzky v Únii a tiež absenciu mnohých nástrojov riadenia a ich slabé stránky.

Na základe týchto troch faktorov by som chcela predložiť tri návrhy na nápravu: po prvé, v súvislosti s nevyhnutnou komodalitou; po druhé, v súvislosti s potrebou, aby metóda Spoločenstva reagovala na takéto problémy; po tretie, a prirodzene v jadre nášho záujmu, v súvislosti s právami cestujúcich, ktoré sú pre nás najdôležitejšie.

Pokiaľ ide o prvý bod, kríza zdôraznila skutočnosť, že je absolútne rozhodujúce posilniť komodalitu európskej dopravy, pretože oblak poukázal nielen na obmedzenia systémov leteckej dopravy na európskej úrovni, ale najmä na obmedzenia železničnej dopravy, keďže mnohí cestujúci nevedeli nájsť alternatívu. Ako ukázali štúdie, ktoré sa vykonali v priebehu minulého roka, dá sa predstaviť, že keby bola komodalita väčšia, rozsah krízy by nebol taký obrovský a ochromenie by bolo o niečo menšie.

Pokiaľ ide o druhý bod, podobne ako v prípade finančnej krízy a pri diskusiách, v ktorých porovnávame metódu Spoločenstva s medzivládnymi zásahmi, tu, v oblasti dopravy nie sú medzivládne zásahy ani neusporiadané reakcie 27 členských štátov schopné vyriešiť problémy, ktorým čelíme a ktoré sa môžu opakovať, na to je vhodnejšia metóda Spoločenstva. To by si vyžadovalo posilnenie právomocí organizácie Eurocontrol v systéme Spoločenstva a, samozrejme, ako už bolo uvedené, bezodkladné dokončenie jednotného európskeho vzdušného priestoru.

Po tretie, cestujúci, ktorí sú podstatou a jadrom nášho záujmu...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

Ako som povedala v úvode, domyslíte si, že na záver som si nechala veľmi dôležitý bod.

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) V prvom rade by som chcela poďakovať Komisii – a to nerobím často – za to, že sa veľmi dôsledne zameriava na bezpečnosť, a to aj napriek protestom niektorých leteckých spoločností, ktoré sa pokúšali zľahčovať problém, pretože takéto problémy majú finančný dosah. Bezpečnosť však musí zostať hlavnou zásadou aj do budúcnosti. Sú však potrebné nejaké zlepšenia, ktoré môžeme dosiahnuť na európskej úrovni.

Ako to napríklad vyzerá so zlepšením našich spoločných systémov merania? Máme teraz fungujúce stratégie na to, ako sa dajú merať takéto prípady znečistenia a s akou deľbou práce, aby sme vedeli rýchlejšie zabezpečiť aspoň trochu spoľahlivé údaje? Viem, že to je mimoriadne ťažké osobitne v prípade meteorologických podmienok, ale chcela by som vedieť, či sa tu dosiahol nejaký pokrok, pokiaľ ide o koordináciu, aby sme prinajmenšom prijímali opatrenia a vyhodnocovali ich podľa rovnakých kritérií.

Celkovo povedané, táto kríza vyvolaná sopečným popolom ukázala, ako zraniteľný je teraz náš výborne vybavený systém leteckej dopravy – to nám je všetkým jasné už na našich letiskách. Za normálnych prevádzkových podmienok prinášajú dve alebo tri meškania už celý rad dôsledkov, čo čoraz viac sťažuje využívanie služieb v normálnej prevádzke, nie to ešte ak sa vyskytne ďalší problém s vonkajšími poveternostnými podmienkami alebo niečo ako kríza vyvolaná sopečným popolom, vtedy sa situácia mení na absolútny chaos. Náš systém netoleruje chyby a v tejto oblasti sa tiež musíme zlepšiť, pretože systém je taký dobrý, ako je jeho schopnosť reagovať v príslušných prípadoch spôsobom odolným voči chybám.

Jasne sa tiež ukázalo, že máme vážny nedostatok v podobe nedostatočnej spolupráce medzi železničnou, cestnou a leteckou dopravou. Práve z dôvodu nedostatočnej spolupráce bolo takmer nemožné prijať primerané kompenzačné opatrenia na zemi.

Pokiaľ ide o jednotný vzdušný priestor, ktorého nutnosť sa tu jasne ukázala – koordinované opatrenia by boli v každom prípade lepšie –, povedala by som, že pokiaľ bude každý členský štát presvedčený, že je jediný, ktorý je naozaj schopný účinne kontrolovať svoj vzdušný priestor, a že všetci ostatní toho vôbec nie sú schopní – a hovorím tu o vzdušnom priestore v strednej Európe –, nedosiahneme v tomto ohľade žiadny pokrok. Tento egotizmus kazí európsku spoluprácu a v konečnom dôsledku aj európsku myšlienku. To nám musí byť jasné.

  Jacqueline Foster, v mene skupiny ECR. – Počas rozpravy to už bolo povedané, ale zopakujem, že všetci sme si vedomí obrovského rozsahu narušenia vzdušného priestoru, ktoré spôsobil oblak sopečného popola. Ako už bolo povedané, zrušilo sa viac ako 100 000 letov, desiatky miliónov obchodných cestujúcich a dovolenkárov nemohli cestovať, ako si naplánovali, tovar a náklad meškali alebo sa vôbec neprepravili, zasiahlo to podniky a naši európski dopravcovia a letiská utrpeli katastrofické finančné straty. Celkovo to európske letecké spoločnosti stálo viac ako 2 miliardy EUR. Inštitúcie v celej Európe a v členských štátoch, ktoré boli zodpovedné za tieto veci, boli úplne ochromené a, úprimne povedané, ak by to nebolo také vážne, bolo by to takmer komické.

V celom tomto chaose sa jasne ukázala jedna vec. Letecká doprava je pre európske hospodárstvo mimoriadne dôležitá a ako jednotlivci sme závislí od prosperujúceho a účinného odvetvia leteckej dopravy, v rámci ktorej je prvotnou výsadou bezpečnosť posádok a cestujúcich. Preto rada podporím túto otázku na ústne zodpovedanie neposledne preto, že počas našej predchádzajúcej plenárnej rozpravy o tejto téme som Európsku úniu vyzvala, aby preskúmala medzinárodné osvedčené postupy pre prípady sopečného popola a poukázala som predovšetkým na Ameriku, ktorá v tejto súvislosti vždy uplatňovala rozvážnejší prístup. Rozhodne som privítala skutočnosť, že Komisia vo svojom hodnotení krízy uznala, že Európa musí prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva preskúmať postupy.

Medzinárodné osvedčené postupy nám hovoria, že zodpovednosť za konanie v prípade možného nebezpečenstva súvisiaceho so sopečným popolom sa ako súčasť systémov riadenia bezpečnosti leteckých spoločností musí preniesť na ich prevádzkovateľov. Úlohou orgánov je kontrolovať systémy riadenia bezpečnosti leteckých spoločností, aby sa zaistilo, že spĺňajú požadované bezpečnostné normy. To je postup, ktorý používajú Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktorým sa darí zvládať sopečné erupcie bez väčších narušení leteckej dopravy.

Nevyhnutné je jasné a rozhodné spoločné vedenie a potrebujeme, aby Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zaistila, že členské štáty EÚ prispôsobia svoje terajšie postupy s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia leteckých spoločností prevzali zodpovednosť a v budúcnosti boli pri prijímaní takýchto rozhodnutí podporení.

Na záver chcem povedať, že kríza minulý rok v apríli a máji úplne jasne ukázala, že prednostne sa musíme usilovať o úplnú realizáciu jednotného európskeho vzdušného priestoru a európskeho systému riadenia letovej prevádzky SESAR. Európsky priemysel a aj daňovníci už do týchto projektov investovali obrovské sumy peňazí a ako európski zákonodarcovia musíme naďalej presadzovať dobre vyvážené, nákladovo efektívne a štrukturálne reformy. Vítam dnešné komentáre pána komisára. Dúfajme, že sa teraz pozitívnym spôsobom pohneme vpred.

  Juozas Imbrasas, v mene skupiny EFD. – (LT) Pretože dnes opäť diskutujeme o kríze vyvolanej sopečným popolom, zdá sa, že táto téma má stále význam a táto otázka zostáva nezodpovedaná. Vieme, že sopky sa neriadia žiadnymi pravidlami a nemôžeme vylúčiť nepredvídané okolnosti. To všetko je o prežití leteckého priemyslu, ale lietadlá neobmedzujú len sopky, ale aj búrky, sneženie a podobné fenomény. Pochopiteľne, je nemožné odstrániť, zastaviť alebo predpovedať všetky udalosti, ktoré sa môžu stať v leteckej doprave. K našim najdôležitejším kritériám musia, samozrejme, patriť bezpečnosť lietadiel, ľudských životov a mobilita ľudí.

Teší ma, že realizáciou iniciatívy jednotného vzdušného priestoru sa vykonáva komplexný program s cieľom modernizovať riadenie leteckej dopravy. Súhlasím s našou kolegyňou poslankyňou, ktorá pred chvíľkou povedala, že sa musí vybudovať aj spoločná infraštruktúra. Keď už hovorím o tejto téme, chcel by som povedať, že by sme dnes mali popremýšľať a diskutovať o rozvoji alternatívnej dopravy. V tejto oblasti potrebujeme a musíme dosiahnuť väčší pokrok. Táto kríza mala osobitný vplyv na východné členské štáty Európskej únie, pretože zostali úplne izolované od západnej Európy a na rozdiel od ostatných členských štátov EÚ nemali možnosť vybrať si alternatívne druhy dopravy. Vieme, že musíme bezodkladne vybudovať alternatívny sekundárny systém mobility, transeurópske siete, železničné siete, alternatívu k leteckej doprave, rovnako ako to bolo prezieravo urobené v prípade elektrických a telekomunikačných sietí. Vzhľadom na finančné výhľady sa pri preskúmaní transeurópskych sietí musia preto stanoviť ambicióznejšie ciele. Pozemná doprava a predovšetkým železnice musia byť v prípade prerušenia prevádzky leteckej dopravy schopné bezproblémovejšie ju nahradiť. Nastal čas na zváženie konkrétnych alternatív a na čo ich najrýchlejšie uskutočnenie.

  Diane Dodds (NI). – Podobne ako iní poslanci tu, ani ja nie som členkou Výboru pre dopravu a cestovný ruch, ale pochádzam zo Severného Írska, ostrova na kraji Európy. Viete si teda predstaviť, ako životne dôležité sú dobré letecké a námorné spojenia nielen pre naše hospodárstvo, ale aj pre osobné cestovanie.

Počas posledných mesiacov, dokonca ešte tento týždeň som sa zaoberala poslednými prípadmi jednotlivých voličov, ktorých táto špecifická kríza zasiahla. V čase krízy vyvolanej sopečným popolom sa náklady odhadovali na viac ako 200 miliónov GBP denne len pre lety z a do Spojeného kráľovstva. Aby sme sa tomu vyhli, musíme teda omnoho viac spolupracovať a omnoho lepšie poznať osvedčené postupy, aby sme mali pripravený plán s cieľom predísť budúcim narušeniam letov a katastrofálnemu dosahu na hospodárstvo.

Ako som už povedala, mám veľa sťažností od rôznych voličov, väčšina z nich sa týka leteckých spoločností, ich zaobchádzania s týmito jednotlivcami a toho, že neuznali svoju povinnosť poskytnúť starostlivosť. Chcela by som poprosiť Komisiu, aby sa pozrela aj na to.

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Samozrejme, poznáme smutné príbehy, ktoré sme počúvali, keď sa vytvoril oblak popola. Mnoho ľudí sa nemohlo dostať na pohreby svojich príbuzných, svadby svojich detí a podobné udalosti. Boli to veľmi osobné, poľutovaniahodné prípady, nehovoriac o finančných nákladoch spôsobeným utrpením 10 miliónov ľudí. Ako vidíte, v skutočnosti nič nefungovalo.

Nemohli sme odpovedať, že EÚ má riešenie na takéto situácie, a predseda Výboru pre dopravu a cestovný ruch tu správne povedal, že toto riziko nebolo možné predvídať, nedalo sa riadiť a všetko sa to podobalo na absolútny chaos.

Komisia by teraz mala čo najskôr dať verejnosti odpovede, ktoré chce: odpovede na to, či máme technické riešenia alebo či ich objavia letecké spoločnosti. Ak nejaké existujú, čo by to mohlo byť? Aké budú práva cestujúcich v budúcnosti, ak sa vyskytne rovnaká situácia, že ľudia nebudú môcť letieť alebo sa dostať domov? Kedy bude existovať skutočný spoločný európsky vzdušný priestor? Ľudia chcú, samozrejme, odpoveď, a to čo najskôr, takže to takto už nemôže dlho pokračovať. Aký je alternatívny plán? Aké dopravné prostriedky sa použijú? Ľudia vtedy nevedeli, čo majú robiť. Iní si objednali taxíky zo Španielska do Fínska a za cestu zaplatili tisícky eur. Takáto situácia sa v budúcnosti nemôže opakovať. Pokiaľ ide o tieto alternatívne opatrenia, mal by existovať plán na to, ako je možné lepšie splniť potreby ľudí.

V tejto súvislosti by som chcel hovoriť o ďalšej veci, ktorá tu bola spomenutá, o ďalšom prírodnom jave: snehu. V decembri, keď snežilo, uviazli na letiskách v Európe desaťtisíce ľudí. V našej krajine Fínsku stále husto sneží a sú tam kruté mrazy, ale všetko funguje. Preto musíme dosiahnuť, aby aj európske letiská riadne fungovali. Nie je to príliš ťažké, nemôžeme sa jednoducho vzdať: veci by sa mali riešiť tak, aby bol zaručený prístup občanov k spravodlivosti.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D). – (RO) Erupcia islandskej sopky a aj obrovské objemy snehu, ktoré padli minulý rok, vážne narušili európsku leteckú dopravu, čo malo závažné hospodárske a sociálne následky. Aby sa v budúcnosti zabránilo podobným situáciám, chcela by som sa Komisie opýtať, aké hlavné nové nariadenia zamýšľa na zlepšenie legislatívneho rámca pre práva cestujúcich v leteckej doprave.

Napriek poradným strediskám o oblakoch sopečného popola v Londýne a Toulouse, ktoré sú súčasťou medzinárodnej siete deviatich takýchto stredísk zriadených Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO), a odbornému londýnskemu stredisku, ktoré vypracúva tabuľky rizík oblaku sopečného popola, musíme zlepšiť aj európsku infraštruktúru, a to zavedením systému na meranie koncentrácie oblakov sopečného popola v reálnom čase.

V nariadení (ES) č. 1070/2009 o zlepšení výkonnosti európskeho systému leteckej dopravy sa od členských štátov vyžaduje, aby do 4. decembra 2012 prijali opatrenia potrebné na zavedenie funkčných blokov vzdušného priestoru.

Chcela by som sa Komisie opýtať, či bude jednotný európsky vzdušný priestor realizovaný v súlade s uvedeným harmonogramom. Európska únia musí zabezpečiť aj komodalitu a systém rezervovania a vydávania lístkov pre európske trasy, na ktorých sa použijú viaceré druhy dopravy. Európska únia potrebuje vysokorýchlostný železničný systém, ktorý spojí všetky európske hlavné mestá a ostatné mestá.

  Liam Aylward (ALDE). – Minuloročná kríza vyvolaná sopečným popolom spôsobila zrušenie takmer 100 000 letov, čo pre cestujúcich skončilo úplným chaosom. Dnes by som chcel Komisiu upozorniť na dosah, aký táto kríza mala na cestujúcich.

Kríza postihla viac ako 10 miliónov ľudí a zrušenia spôsobili tisíckam cestujúcich veľké hospodárske náklady. Letiská majú síce oznámenia a letáky informujúce cestujúcich o ich právach, to im však často veľmi nepomôže, keď sa zrušia lety alebo v prípade veľkých narušení dopravy, ako bolo napríklad narušenie spôsobené oblakom popola. Podľa právnych predpisov EÚ majú cestujúci právo na informácie a pomoc svojej leteckej spoločnosti.

V skutočnosti však väčšina cestujúcich, ktorých cesta sa naruší, strávi mnoho času a peňazí na zháňanie informácií, hľadanie alternatívnych lístkov alebo dožadovanie odškodnenia od leteckých spoločností. V tomto musí byť Komisia efektívnejšia. Najväčšia frustrácia, ktorú pasažieri v takýchto situáciách zažívajú, je, keď sa snažia zohnať informácie a spojiť sa s leteckými spoločnosťami. Hoci poznajú svoje práva, moc im to nepomôže, ak uviaznu na letisku alebo čakajú na leteckú spoločnosť.

Oceňujem síce, že v čase krízy vyvolanej popolom boli letecké spoločnosti pod nebývalým tlakom a museli sa venovať tisíckam cestujúcich – a musím uznať, že niektoré sa správali úžasne –, vo všeobecnosti je však pre ľudí veľmi ťažké získať informácie a pomoc, keď ich potrebujú.

Ďalej to dokazuje dopravný chaos, ktorý nastal v dôsledku zlého počasia v decembri 2010. Cestujúci požadujú aktuálne informácie, ale na uplatnenie svojich práv musia mať možnosť spojiť sa s leteckými spoločnosťami. Letecké spoločnosti, letiskové služby zákazníkom a informácie musia byť pre cestujúcich, ktorých cesta bola narušená, dostupnejšie. Nestačí len informovať občanov Európskej únie o ich právach, v čase dopravného chaosu im musí byť poskytnutá pomoc pri ich uplatňovaní.

  Michael Cramer (Verts/ALE). – (DE) Táto prírodná katastrofa mala pre mnohých ľudí strašné následky. Keď to však porovnáme so záplavami a súbežným hurikánom v Austrálii alebo so zemetrasením v meste Christchurch na Novom Zélande, všetci sme unikli bez úrazu. Bezpečnosť mala absolútnu prioritu a to bolo správne. Komisár Kallas urobil v zhode s ministrami dopravy členských štátov EÚ správne rozhodnutie.

Nerozumiem kritikám namiereným proti leteckým spoločnostiam. Utrpeli jasnú stratu – spomenulo sa číslo 2 miliardy. Je však nesprávne prikladať zodpovednosť za to, či lety mali pokračovať alebo nie, na plecia leteckých spoločností. Také rozhodnutie sa musí prijať na politickej úrovni. Bezpečnosť musí mať najvyššiu prioritu. Predstavte si, že by lietadlo v dôsledku sopečného popola spadlo. Viedli by sme úplne inú diskusiu o tom, ako nezodpovedné bolo už len dovoliť lietadlu vzlietnuť.

Potrebujeme plán B, ako bolo úplne správne povedané, a železničný systém je tou alternatívou. V dôsledku oslobodenia od dane na palivo dostávajú letecké spoločnosti od európskych daňovníkov 30 miliárd EUR ročne. Tieto peniaze sa musia investovať do železničného systému, aspoň ich časť, aby sme v prípade takejto katastrofy mali alternatívu.

Bezpečnosť na prvom mieste – to ľudia žiadajú a právom. Musí to tak byť aj v budúcnosti.

  Ryszard Czarnecki (ECR). – (PL) Táto situácia ukázala, že Európa v skutočnosti nie je na túto krízu pripravená. Napriek tomu, čo počúvame v tomto Parlamente, odborníci hovoria, že reakcia z našej strany bola prehnaná a niektoré lety mohli byť určite povolené. To však len dokazuje nespochybniteľný rozsah ochromenia, v ktorom sme sa nachádzali. Predchádzajúci rečníci, ktorí hovorili o určitej alternatíve v podobe vybudovania železničnej siete, majú, samozrejme, pravdu. To je jasné. V oblasti letectva je odpoveďou na tento problém určite lepšia koordinácia a posilnenie úlohy Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva. Ďalej je dobré, že Európsky parlament prijal v novembri náležité nariadenie týkajúce sa tejto problematiky. Bol to krok správnym smerom.

  Béla Kovács (NI) . – (HU) Erupcia sopky nás núti prehodnotiť naše priority v oblasti dopravy. Nastal čas, aby sme začali podporovať železnice v doprave na stredné vzdialenosti do 1 500 km, pre ktoré by sa mohli podľa potreby použiť dotácie, dane a iné regulačné mechanizmy. Dôležité je, že v súvislosti s modernizáciou železničných tratí a výrobou vozového parku je možné zaznamenať výrazný dopyt na vnútornom trhu a obidve tieto činnosti môžu vytvoriť mnohé pracovné miesta. So zreteľom na registráciu pred odletom a prepravné časy na letisku neposkytujú lietadlá – v porovnaní s vysokorýchlostnými vlakmi – takmer žiadnu časovú výhodu, zatiaľ čo spôsobujú značný objem oxidu uhličitého a škodlivý hluk. Aj keď nevieme zabrániť sopečným erupciám, môžeme zlepšiť technológiu používanú na ich predpovedanie a spôsob hodnotenia výslednej situácie. Skutočné riešenie je však možné dosiahnuť len zmenou politiky v oblasti dopravy, energie a priemyslu, pretože sopečné erupcie nespôsobujú buď žiadne narušenia železničnej dopravy, alebo len miestne narušenia.

  Christine De Veyrac (PPE). – (FR) Ako mnohí z nás pred chvíľkou povedali, erupcia islandskej sopky minulý rok v apríli predstavovala nepríjemné znázornenie rozdrobenosti a neúčinnosti európskeho vzdušného priestoru. Všetkých v tomto Parlamente nás to priamo zasiahlo. Päť miliónov našich občanov uviazlo bez žiadnej dostupnej skutočne alternatívnej formy dopravy. Jeden rok po tejto výnimočnej udalosti sa zatiaľ neprijali nové európske opatrenia.

Pán komisár, povedali ste, že prvé cvičenie zamerané na krízu súvisiacu so sopečným popolom je naplánované na 13. a 14 apríla, koordinujú ho organizácia Eurocontrol, Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA), ale je potrebné, aby pri koordinácií bezpečnostných opatrení na európskej úrovni skutočne vedúcu úlohu prevzala Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA).

Je isté, že informácie, ktoré poskytujú Vizuálne približovacie mapy (Visual Approach Charts – VAC) z Londýna a Toulouse, sa musia prostredníctvom využívania modernejších technológií zdokonaliť. Ako sme však videli minulý rok v apríli, údaje si môžu odporovať a môžu viesť k tomu, že členské štáty budú rozhodnutia o uzatvorení svojho vzdušného priestoru prijímať menej na základe informácií a viac na základe emócií.

V tejto súvislosti je veľmi dôležitá úloha agentúry EASA v tom, že navrhuje harmonizovanú interpretáciu údajov a zabezpečuje centralizáciu a náležité šírenie informácií. Okrem informácií poskytnutých prostredníctvom máp VAC musí agentúra EASA zaviesť mechanizmus na zber dostupných údajov v úzkej spolupráci s členskými štátmi, leteckými spoločnosťami a ich pilotmi.

Táto centralizácia informácií a koordinácia všetkých zainteresovaných strán zabráni chaosu a rozporom, ktoré sme zažili minulý rok. Očakávam teda, že Komisia spoločne s agentúrou EASA budú v blízkej budúcnosti schopné predložiť konkrétne návrhy, ktoré sa plne integrujú do realizácie jednotného európskeho vzdušného priestoru.

  James Nicholson (ECR). – Kríza vyvolaná sopečným popolom spôsobila minulý rok v apríli a ešte aj v máji obrovské narušenie letovej prevádzky. Ako pani Fosterová povedala, mnohí z nás sme si uvedomili, ako závislí sme od modernej leteckej dopravy. Rozhodne, keď pochádzate z takej oblasti ako ja, kde je nemožné dostať sa do práce bez použitia lietadla, potom to naozaj pochopíte. Každý, kto cestoval v tom čase, môže pravdepodobne všeličo zaujímavé porozprávať, a niektorých ľudí to veľmi ťažko zasiahlo. Okrem toho boli spôsobené závažné hospodárske straty, ktoré utrpeli letecké spoločnosti a iné podniky v dôsledku zastavených letov a uviaznutých cestujúcich.

Ľudia povedali, že by sa to mohlo stať znova. Myslím si, že sa na to musíme pripraviť, pretože tam bolo zrejme strašne veľa nerozhodnosti. Dovoľte mi veľmi otvorene povedať: keďže lietam každý týždeň, keď som hore vo výške 11 890 metrov, chcem predovšetkým bezpečie a istotu, preto sa pre bezpečnosť nikdy nehádam. Musíme zabezpečiť, aby bola bezpečnosť cestujúcich prvoradá. Myslím si, že by sme mali podporovať takýto stav.

  Artur Zasada (PPE). – (PL) Poviem to opäť: 100 000 zrušených letov, 10 miliónov cestujúcich, ktorí sa nedostali do svojich destinácií, straty leteckých spoločností vo výške 2 miliardy EUR. Nespomínam si, žeby bola letecká doprava v Európe niekedy tak ochromená. Európska Komisia pod tlakom verejnej mienky a leteckého priemyslu ohlásila rýchle a rozhodné kroky už minulý rok v apríli. Sopečný popol ustal a s ním, bohužiaľ, aj ambície Komisie. Stále nie je pre podobné situácie vypracovaný európsky plán riadenia krízy. Ani bezpečnostní odborníci, výrobcovia lietadiel, letecké spoločnosti a regulátori trhu sa zatiaľ nevedia dohodnúť na spoločnej pozícii. Z toho dôvodu dnes musíme položiť túto otázku: čo sa robilo posledný rok? Ak by dnes nastal podobný prípad výbuchu sopky, reagovali by sme inak ako pred rokom? Kedy nám budú predložené konkrétne opatrenia?

Vedieme neustály dialóg o jednotnom európskom vzdušnom priestore, o telesných skeneroch a skeneroch na tekutiny a o postupoch v prípade prírodných katastrof, akými sú napríklad sopečná erupcia alebo vážny nápor zimy. Letecká doprava v Európe zatiaľ z roka na rok ďalej stúpa. Končí sa čas diskusií. Európsky vzdušný priestor potrebuje okamžité a dobré riešenia pre budúcnosť a ja dôrazne nabádam Komisiu, aby túto prácu dokončila. Ďakujem veľmi pekne.

  Ismail Ertug (S&D). – (DE) Minuloročný sopečný popol nám pôsobivo ukázal, kde sú naše slabé stránky. Vynára sa preto otázka, ako by sme k takýmto situáciám mali pristupovať v budúcnosti. V prvom rade je to, samozrejme, otázka bezpečnosti ľudí, ktorí nasadajú do lietadla. Musíme, samozrejme, myslieť aj na to, ako chceme riešiť finančné straty. Moja otázka pre Komisiu teda znie – pán Hahn, možno by ste ju mohli posunúť aj pánovi Kallasovi –, čo konkrétne plánujeme? Povedal by som, že osobitne dôležité je, aby sme prevzali koordináciu, pokiaľ ide o skúšobné lety a limitné hodnoty. To je veľmi dôležité na to, aby sme vedeli, ktoré lietadlá môžu vzlietnuť a kedy.

Mám ešte ďalšiu poznámku, pán komisár: je mimoriadne dôležité – a to sa už povedalo mnohokrát – zriadiť jednotný európsky vzdušný priestor. Čo zamýšľa Komisia robiť v zmysle vyvinutia tlaku na členské štáty, aby si naozaj plnili svoje povinnosti v tejto oblasti? Koniec koncov, podpísali to.

Ďalší dôležitý bod, ktorý sa tu dnes už viackrát spomenul, sa týka toho, čo sa teraz stane s právami cestujúcich v leteckej doprave? Od roku 2004 máme nariadenie (ES) č. 2061. Čo zamýšľa Komisia urobiť v tomto ohľade? Sme si vedomí problému finančných strát, ktoré utrpeli rôzne letecké spoločnosti. Chcel by som tiež ešte raz zdôrazniť, že potrebujeme alternatívy k leteckej doprave, a tým myslím železničný systém. Ja som tiež jeden z tých, ktorí si myslia, že musíme prepojiť veľké mestá – európske hlavné mestá. V tomto prípade je odpoveď taká istá, že potrebujeme väčšie a nie menšie zapojenie Európy.

Bol by som rád, keby Komisia venovala svoju pozornosť týmto otázkam.

  Carlo Fidanza (PPE). – (IT) Chcel by som najprv poďakovať pánovi Marinescovi za to, že sa tak veľmi dožadoval tejto rozpravy.

Necelý rok po udalosti sme sa tu zišli, aby sme prediskutovali túto citlivú záležitosť, ktorá spôsobila rozsiahle škody cestujúcim a podnikom v leteckom priemysle, a aby sme nezabudli, aj v iných odvetviach.

Preto považujem za potrebné prijať dvojaký prístup. Na jednej strane zlepšiť koordináciu medzi orgánmi a zainteresovanými stranami, konečne sa venovať reforme organizácie Eurocontrol, ktorá, samozrejme, nie je orgánom, ktorý priamo zodpovedá európskym inštitúciám, ale ktorý bol, v každom prípade, rozhodujúci, pokiaľ ide o riadenie a nedostatočné riadenie tejto krízy.

Bola dokázaná nevhodnosť čisto matematických modelov, ktoré orgány jednotlivých krajín primäli k takmer úplnému zatvoreniu vzdušného priestoru, aj keď to nebolo potrebné. Pretože chýbal model testovaný v teréne a vyspelejšie technológie, viedla prílišná opatrnosť k veľmi vážnym škodám a nepríjemnostiam.

Okrem toho musíme dosiahnuť presvedčivejší pokrok smerom k dosiahnutiu jednotného európskeho vzdušného priestoru, musíme rýchlejšie vybudovať všetky funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB), aby sme znížili rozdrobenosť riadenia vzdušného priestoru a zabezpečili ich účinnejšie riadenie. Na druhej strane je potrebné zaistiť práva cestujúcich. V tejto súvislosti dúfam, že Komisia bude môcť čo najskôr predložiť svoju revíziu smernice o balíku cestovných služieb, aby sa ujasnil rámec záruk a ručenia v mimoriadnych situáciách a tiež akékoľvek zmeny nariadenia o právach cestujúcich v prípade dlhého trvania mimoriadnych situácií.

Bolo by tiež potrebné – ostaní kolegovia poslanci povedali to isté – spustiť núdzový plán na poskytnutie alternatívnej mobility, alternatívnych dopravných prostriedkov, ak by opäť nastala takáto situácia.

  Dominique Riquet (PPE). – (FR) Chcel by som poďakovať poslancom, ktorí predo mnou hovorili a poukázali na všetky chyby integrácie európskej leteckej dopravy súvisiace s využívaním vzdušného priestoru, pozemných štruktúr a obchodných sietí. Tiež by som chcel konkrétnejšie zdôrazniť stránky nesúvisiace so vzdušným priestorom, ktoré sopečná kríza odhalila, a to nedostatok alternatívnych sietí k leteckej doprave, najmä železničných sietí ako bolo dnes dopoludnia už spomenuté, a predovšetkým nedostatok integrovaných informačných systémov, ktoré by cestujúcim umožnili rýchlo nájsť informácie týkajúce sa dostupných alternatívnych druhov dopravy.

Táto nehoda nás musí pohnúť k tomu, aby sme pracovali na vývoji alternatívnych, účinných a konkurencieschopných druhov dopravy. V tomto ohľade by sa týmto smerom malo uberať aj preskúmanie prvého železničného balíka a oživenie infraštruktúrnych politík, a to prostredníctvom transeurópskych dopravných sietí.

Ďalej vyzývam Komisiu, aby vážne zvážila zriadenie jednotného informačného a rezervačného rozhrania pre všetky prepojené druhy dopravy.

  Bogdan Kazimierz Marcinkiewicz (PPE). – (PL) Európa nebola na takýto chaos pripravená a inštitúcie zodpovedné za krízové riadenie si nesplnili svoju úlohu. V dôsledku embarga na leteckú dopravu strácali letecké spoločnosti každý deň 400 miliónov USD. K stratám z predaja leteniek treba pripočítať náklady na ubytovanie, stravu a dopravu cestujúcich, ktorí uviazli na letiskách.

Seizmická a sopečná činnosť nie sú vo svete novinkou, v budúcnosti sú možné ďalšie sopečné výbuchy. Na takéto situácie neexistuje, bohužiaľ, uspokojivé riešenie. V takých časoch by sa Európska únia mala sústrediť na to, aby svojim občanom zaistila náhradné dopravné prostriedky za lietadlá. Dobrým riešením bude vytvorenie spoločnej siete železničných spojení v rámci siete TEN-T, ktorá sa v Únii práve buduje, a zameranie sa na zlepšenie vysokorýchlostnej železničnej dopravy. To by určite účinne pomohlo vyriešiť takéto problémy. Ďakujem.

  Karin Kadenbach (S&D). – (DE) Ani ja nie som členkou Výboru pre dopravu a cestovný ruch, ale myslím si, že je dôležité, aby sme sa všetci poučili z krízy vyvolanej popolom. Ako už dnes bolo povedané, v budúcnosti musí byť pri hľadaní riešenia hlavnou zásadou, že bezpečnosť je prvoradá. Musíme vybudovať železnice a musíme vybudovať európsku železničnú sieť. V prípade zemetrasení, sopečných oblakov, záplav a podobných katastrof však potrebujeme tiež určitú formu celkovej koordinácie osobnej a nákladnej dopravy bez ohľadu na to, či ide o leteckú, železničnú, alebo cestnú dopravu.

Národné kontaktné miesta podobné tým, ktoré teraz zriaďujeme v sektore zdravotníctva pre cezhraničnú starostlivosť o pacientov, sa môžu javiť ako takmer samozrejmé riešenie – národné kontaktné miesta, na ktoré by sa mohli obrátiť ľudia všetkých generácií. Skutočnosťou je, že v súčasnosti vidím v leteckej doprave aj určitú nerovnosť medzi generáciami. V dnešnej dobe je takmer nemožné získať informácie bez internetu. Mali by sme spoločne pracovať aj na vyriešení tejto otázky.

  Pat the Cope Gallagher (ALDE). – Ako mnohí kolegovia uviedli, kríza vyvolaná sopečným popolom spôsobila v roku 2010 značné narušenie leteckej premávky a hospodárske škody, ktoré sú stále nevyčísliteľné. Keď sa v celej Európe zrušilo 100 000 letov, priamo to zasiahlo viac ako 10 miliónov cestujúcich. Pochádzam z Írska a írski cestujúci v leteckej doprave mali pre oblak popola obrovské ťažkosti, keďže Írsko nemá pozemné prejazdy do kontinentálnej Európy. Musel som sa nechať preplaviť cez more, cestovať vlakmi, taxíkmi a autami, aby som sa dostal sem do Štrasburgu, čo mi trvalo viac ako 24 hodín bez spánku. Samozrejme, je to malá cena; musíme zabezpečiť prvenstvo bezpečnosti.

Situácia však zdôraznila obrovskú potrebu spoločnej politiky. Vítam nedávne iniciatívy pána komisára Kallasa na implementáciu jednotného európskeho vzdušného priestoru a na zriadenie funkčného vzdušného priestoru. Vítam tiež vyjadrenie pána komisára Hahna, ktoré tu dnes odznelo, a plne podporujem tieto opatrenia, keďže oblaky sopečného popola nepoznajú žiadne politické ani geografické hranice.

  Ádám Kósa (PPE). – (HU) Ako povedal náš kolega poslanec Marinescu, kríza vyvolaná sopečným popolom dokázala, že Európa nie je strategicky a ani technologicky pripravená na takúto situáciu. Chcel by som Komisiu upozorniť na skutočnosť, že to malo silný vplyv aj na šírenie informácií a prístup k nim. Komunikačný chaos spôsobil, že negatívne následky krízy pocítili znevýhodnené skupiny, ako rodiny s malými deťmi a osoby s telesným postihnutím, ktoré neboli schopné primerane reagovať. Pýtam sa Komisie, či po apríli 2010 a v podobných krízových situáciách bude mať každý cestujúci občan prístup k príslušným informáciám, aby mohol náležite uplatniť svoje právo na informácie.

  Johannes Hahn, člen Komisie. – Chcel by som poďakovať váženým poslancom za ich porozumenie, keďže vedia, že nie som dobre oboznámený s touto problematikou. Vážení poslanci, máte pravdu v tom, že môj kolega podpredseda Siim Kallas vykonáva výbornú prácu, a ak to bude potrebné, dostanete písomné odpovede na vaše konkrétne otázky. Ďalej by som vám chcel poďakovať za zaujímavú rozpravu osobitne preto, že tak ako vás, aj mňa tieto udalosti rôznymi spôsobmi zasiahli. Preto by som chcel na záver povedať nasledovné.

Minuloročná kríza vyvolaná sopečným popolom jasne poukázala na to, že je potrebné, aby sme spolupracovali na nájdení riešení, a vyhli sa tak opätovnému uzatvoreniu vzdušného priestoru, ktoré sme zažili. Opatrenia prijaté v tejto súvislosti však nemôžu znížiť úrovne bezpečnosti, pre ktoré je letecký priemysel známy na celom svete, a tak to bolo aj minulý rok v apríli.

Krízové situácie nie sú pre Európsku úniu nové a odpoveď EÚ na túto krízu bola včasná a účinná. Ukázala význam centralizovaného európskeho konania v rozsiahlej krízovej situácii. Keď sa pozrieme konkrétne na prípad sopky Eyjafjallajökull, opäť sa zdôraznili koncepcia, zámer a ciele iniciatívy jednotného európskeho vzdušného priestoru. Ako uznala Rada ministrov, existuje potreba zrýchliť jej realizáciu a získať z jej uplatnenia všetky prínosy.

Z pohľadu Komisie sa naďalej sústreďujeme na zabezpečenie harmonizovaného prístupu a toho, aby sa v prípade budúcich krízových situácií použili dohodnuté opatrenia. To prinesie osoh všetkým občanom v Európe. V roku 2012 zamýšľame prehodnotiť práva cestujúcich. V neposlednom rade účasť priemyslu je nevyhnutná na umožnenie koordinovaného rozhodovacieho procesu.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  David Martin (S&D), písomne. – Uzatvorenie veľkej časti európskeho vzdušného priestoru v apríli a máji minulého roka v dôsledku erupcie sopky na Islande viedlo k vážnemu narušeniu dopravy a hospodárskym škodám a priamo sa dotklo 10 miliónov cestujúcich. Myslím si, že hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť letov nesú prevádzkovatelia. Preto musia dostávať presné údaje. Piloti sú kvalifikovaní zvládať mimoriadne letové podmienky, regulačné orgány revidujú, kontrolujú a potvrdzujú bezpečnostné manuály komerčných leteckých spoločností a letecké spoločnosti majú nevyhnutné skúsenosti s riadením letov ponad sopečné oblasti, ako ukazujú ich výsledky v oblasti bezpečnosti. Operátor lietadla (pilot) by mal preto zodpovedať za posúdenie rizika a zaistenie bezpečnosti letov, a to napríklad tým, že zvolí trasu alebo v prípade potreby rozhodne o jej zmene, pričom zohľadní všetky dostupné informácie (poskytnutie väčšieho množstva informácií a zlepšenie technického vybavenia na palube lietadiel). Dúfam, že Komisia sa spojí s príslušnými orgánmi na zabezpečení toho, aby mohli v budúcnosti pracovať.

  Wojciech Michał Olejniczak (S&D), písomne. – (PL) Dnes sa v Európskom parlamente viedla rozprava o kríze vyvolanej sopečným popolom. Erupcia sopky na Islande viedla k vážnemu narušeniu leteckej dopravy nad Európou. Spôsobila veľké hospodárske straty a priamo sa dotkla 10 miliónov cestujúcich. Rozhodne nie je v záujme Únie vzdorovať silám prírody, ale lepšia predpoveď možnosti vzniku podobnej krízy v budúcnosti by určite umožnila zníženie hospodárskych strát a občanom Európy by priniesla väčšie pohodlie.

Počas rozpravy sa diskutovalo o veciach súvisiacich s postupom realizácie investícií do technologického vybavenia a systémov na zasielanie údajov, ktoré zabezpečia predpovede počasia v reálnom čase. Európskej komisii boli položené otázky týkajúce sa transparentnosti spoločných rozhodovacích postupov a lepšej koordinácie reakcií. Pozornosť sa venovala aj dôsledkom nárastu leteckej dopravy v budúcnosti a tomu, aké opatrenia by sa mali prijať, aby bola Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zodpovedná za vykonávanie prevádzkových zmien.

  Nuno Teixeira (PPE), písomne. – (PT) Prírodné katastrofy narastajú z hľadiska intenzity a aj frekvencie. Nedávny prípad oblaku sopečného popola, ktorý sa stal minulý rok v apríli a máji na Islande, vážne postihol celý európsky vzdušný priestor. Počas tejto udalosti nefungovalo 75 % siete letísk, erupcia viedla k značným hospodárskym stratám a dotkla sa približne 10 miliónov cestujúcich.

Aby sme zabránili budúcim narušeniam letovej prevádzky, musíme bezodkladne vymyslieť opatrenia krízového riadenia. To znamená, že sa musí investovať do pozemného a vzdušného technologického vybavenia, aby sa mohli presné informácie poskytovať v reálnom čase. Okrem toho je na zosúladenú koordináciu veľmi dôležité definovať úlohy a funkcie jednotlivých inštitúcií krízového riadenia, aby sa predišlo väčším stratám rôznych aktérov. Táto udalosť ukazuje, že rozhodujúce je rozviť integráciu európskeho vzdušného priestoru prostredníctvom iniciatívy jednotného európskeho vzdušného priestoru. Neustály nárast leteckej dopravy, rozdrobenosť európskeho vzdušného priestoru a neočakávané udalosti, ako napríklad oblak sopečného popola, ukazujú, že EÚ by mala koordinovať a harmonizovať svoje letové postupy, aby európskemu odvetviu leteckej dopravy priniesla pridanú hodnotu.

(Rokovanie bolo prerušené o 11.35 hod. a pokračovalo o 12.00 hod.)

PREDSEDÁ: JERZY BUZEK
predseda