Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2510(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

B7-0191/2011

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/03/2011 - 9.1
CRE 10/03/2011 - 9.1
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0094

Rozpravy
Štvrtok, 10. marca 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

10. Vysvetlenia hlasovania
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Teraz pristúpime k vysvetleniam hlasovania.

 
  
  

Ústne vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0191/2011

 
  
MPphoto
 

  Monika Flašíková Beňová (S&D). - (SK) Hlasovala som za uznesenie, ktoré spolu predkladala frakcia európskych socialistov, najmä z toho dôvodu, že medzi prípravou uznesenia a dnešným hlasovaním o ňom sa síce isté zmeny v Maďarsku udiali, to však zmenilo skutočne len málo na dôležitosti a aktuálnosti tohto uznesenia.

V prvom rade by som chcela zdôrazniť naše sklamanie z toho, že Komisia sa v prípade kontroverzného maďarského tlačového zákona už od začiatku rozhodla sústrediť iba na tri oblasti. Trváme na tom, že aj po tom, čo sa maďarská vláda a parlament týmito tromi oblasťami relatívne prijateľným spôsobom zaoberali, by mala Komisia pokračovať v dôslednom monitorovaní súladu maďarského tlačového zákona s európskou legislatívou – konkrétne najmä s Chartou základných práv.

Ďalej by sme chceli vyzvať maďarské orgány, aby pri ďalších úpravách zákona zaangažovali viac zúčastnených strán vrátane občianskej spoločnosti, pretože iba tak sa dá pripraviť zákon v naozaj demokratickej spoločnosti. A v tomto smere budú isto podnetné aj vstupy a odporúčania, či už nás – Európskeho parlamentu, Komisie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, či komisára Rady Európy pre ľudské práva.

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) Som si istý, že všetci tí, ktorí v tomto Parlamente podporujú zásady Európskej únie, považujú slobodu médií za veľmi dôležitú. Táto sloboda znamená samozrejme aj zodpovednosť. Napriek tomu som hlasoval proti tomuto návrhu.

Informácie, ktoré sa ku mne dostali v súvislosti s touto záležitosťou a o ktorých sa hovorilo aj tu, ukazujú, že Komisia predložila Maďarsku požiadavky, Maďarsko na ne zareagovalo a zmenilo podľa nich svoj mediálny zákon. To by podľa môjho názoru malo stačiť. Preto som toho názoru, že by sa z toho nemala robiť politická otázka takýmto spôsobom, keď je ľavica, zdá sa, proti pravici. Bez ohľadu na situáciu musia pre každého v tejto veci platiť rovnaké štandardy. Ak Komisia akceptovala tieto zmeny a doplnenia zo strany Maďarska, potom ich akceptujem aj ja. Podľa mňa je to otázka základných zásad, takže sa obávam, že som hlasoval proti tejto správe našej skupiny či proti jej myšlienke, pretože sa domnievam, že Maďarsko urobilo presne to, čo od neho Komisia žiadala.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Predtým, ako sa vyjadríme k slobode médií v Maďarsku, by sme sa mohli pozrieť na to, čo ako Parlament vlastne robíme.

Mohli by sme sa zamyslieť nad státisícami eur verejných dotácií, ktoré dávame novinárom Európskej únie, mohli by sme sa zamyslieť nad desaťtisícami eur, ktoré každý týždeň míňame na letenky miestnych reportérov, aby sme ich dopravili najmä do Bruselu a Štrasburgu a ukázali im, aké je to tu skvelé, a mohli by sme sa zamyslieť nad spôsobom, akým desiatky akreditovaných spravodajcov v Bruseli poberajú druhé platy ako poradcovia v mediálnych otázkach, redaktori či dopisovatelia bezplatných novín financovaných EÚ.

Keby som bol Maďar, mal by som vážne otázky nielen o mediálnom zákone, ale aj o hrozivých autokratických tendenciách vlády, ale nie som Maďar, netýka sa ma to.

Som však poslancom tohto Parlamentu a myslím si, že to, ako využívame peniaze daňových poplatníkov týmto otvorene propagandistickým spôsobom, by malo urážať naše základné zásady slušnosti, čestnosti a demokracie. Predtým, ako sa začneme znepokojovať smietkou v oku Maďarska, by sme si mali vybrať veľké brvno z vlastného oka.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0169/2011

 
  
MPphoto
 

  Lara Comi (PPE).(IT) Hlasovala som za toto dôležité uznesenie. Je dôležité, aby Európska únia vyvinula v rámci svojich právomocí všetko úsilie na čo najrýchlejšie ukončenie tohto núdzového stavu v koordinácii s Bezpečnostnou radou OSN.

Vyjadrenie jednoznačného odsúdenia, návrh na bezletovú zónu, zavedenie embarga na vývoz zbraní a ustanovenie ďalších sankcií, poskytovanie humanitárnej pomoci, evakuácia európskych občanov či zaistenie pomoci postihnutému civilnému obyvateľstvu sú však všetko opatrenia ex post, ktoré sa snažia len zabrániť katastrofe.

Európska únia však musí zohrávať významnejšiu politickú úlohu na medzinárodnej scéne a musí byť schopná riešiť zásadné problémy. Myslím si, že po vyriešení núdzového stavu by sme sa mali zastaviť a porozmýšľať o tom, ako môže EÚ v budúcnosti zabrániť situáciám, keď sa slabé demokracie rozpadajú a prerastajú v humanitárne katastrofy.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Samozrejme, hlasoval som za toto uznesenie. Myslím si však, že je nutné, aby Európska rada, ktorá zasadá zajtra, konala čo najrýchlejšie a najrozhodnejšie s cieľom, po prvé, vytvoriť bezletovú zónu nad Líbyou a zabrániť tak jej vláde ďalej zabíjať svojich občanov, a po druhé, nadviazať vzťahy s dočasnou prechodnou národnou radou. Túto výzvu sme pridali do nášho uznesenia.

V každom prípade si myslím, že jednu pasáž treba v uznesení zdôrazniť, a to, že revolučné zmeny v severnej Afrike jasne ukázali, že pozitívny vplyv a dlhodobá dôveryhodnosť EÚ v tomto regióne budú závisieť od jej schopnosti vykonávať súdržnú spoločnú zahraničnú politiku založenú na hodnotách, ktorá sa jasne postaví na stranu nových demokratických síl.

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – Hlasoval som za uznesenie. Chcem zdôrazniť, že Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím, ktoré nedávno vytvorila Komisia, je pozoruhodným prvým krokom správnym smerom.

EÚ bola do veľkej miery neprítomná na začiatku krízy a prechodu k demokracii v severnej Afrike, ale teraz sa zdá, že začala byť v tejto oblasti aktívnejšia a efektívnejšia.

 
  
MPphoto
 

  Mitro Repo (S&D).(FI) Líbyjský ľud musí mať právo rozhodovať o budúcnosti vlastnej krajiny pred kýmkoľvek iným. Keďže pojmy pravej demokracie a slobody pochádzajú od ľudí, nemožno ich nanútiť zvonka.

Na zajtrajšom mimoriadnom samite Európskej rady sa musí dosiahnuť dohoda o úlohe EÚ v regióne. EÚ by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, na podporu vlny demokracie v arabskom svete. Nesmieme strácať čas: musíme prejsť od slov k činom. EÚ musí byť dôsledná vo svojej politike a uvedomiť si svoju zodpovednosť v oblasti teraz i z dlhodobého hľadiska. Ak budú útoky na civilné obyvateľstvo pokračovať – a zdá sa, že budú –, EÚ sa musí dohodnúť na mandáte OSN a na zásahu na vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou s cieľom zabrániť humanitárnej katastrofe. V tejto situácii si tiež musíme ponechať možnosť vojenského zásahu.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR).(PL) Sme svedkami konca jedného z posledných dlhotrvajúcich režimov v povojnovej histórii. Muammar al-Kaddáfí sa však neprinútil dôstojne odstúpiť a s cieľom udržať si diktátorskú vládu vyhlásil vojnu svojim vlastným ľuďom. Tým, že obrátil zbrane proti občanom, spochybnil základy, na ktorých stojí moderná civilizácia. Dopustil sa zločinu proti ľudskosti. Máme preto povinnosť podporiť líbyjský ľud v boji za slobodu, demokraciu a základné ľudské práva.

Musíme konať v spolupráci s OSN s cieľom obnoviť stabilitu v Líbyi a potrestať vinníkov týchto zločinov vrátane plukovníka Kaddáfího. Mimoriadne naliehavá je potreba poskytnúť humanitárnu pomoc civilistom a zaistiť strechu nad hlavou líbyjským utečencom. Už pred 25 rokmi sa administratíva prezidenta Reagana snažila ukončiť vládu Kaddáfího. Dnes musíme prijať všetky prípustné opatrenia v rámci medzinárodného práva na jeho odstránenie z úradu, takže podporujem uznesenie Parlamentu.

 
  
MPphoto
 

  Anneli Jäätteenmäki (ALDE).(FI) Hlasovala som za toto uznesenie, hoci si myslím, že obsahuje niektoré znepokojujúce časti. V prvom rade chcem povedať, že naša skupina sa tento týždeň stretla s predstaviteľmi líbyjských opozičných síl, ktorí povedali, že nechcú žiaden ozbrojený zásah zo strany Západu. To povedali veľmi jasne. Myslím si, že EÚ by v tejto veci nemala tlačiť na pílu, ale mala by konať spolu s OSN a arabskými krajinami.

Napriek tomu toto uznesenie hovorí o humanitárnom zásahu, čo, žiaľ, príliš často znamená ozbrojený zásah. Parlament v podstate prijíma pozíciu v prospech zásahu, hoci ju zaobaľuje do pekných slov.

Ďalej ma znepokojuje táto bezletová zóna. Obávam sa, že bude viesť k bombardovaniu Líbye. Myslím si, že toto by mala byť misia vedená OSN, v rámci ktorej by mali arabský svet, Afrika i EÚ postupovať spoločne.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Tí, ktorí žiadajú vojenský zásah – a bezletová zóna je, samozrejme, formou vojenského zásahu, ktorá vyžaduje ochotu útočiť na letecké základne na zemi –, by mali pamätať na tri veci. Po prvé, ako sme počuli, líbyjská opozícia nechce zahraničný vojenský zásah. Po celom Benghází sú plagáty, ktoré to hovoria. Po druhé, Kaddáfího režim chce zahraničný zásah, pretože by potvrdil diktátorov argument, že bráni svoju krajinu proti cudzím votrelcom. Po tretie, nemôžeme si to dovoliť. Prvá loď, ktorá bola v oblasti po začiatku humanitárnej krízy, bola HMS Cumberland z našej krajiny a bola tam preto, lebo bola práve na ceste domov, kde mala byť vyradená z prevádzky. A to má naše námorníctvo stále väčší dosah ako väčšina ostatných členských štátov.

Na priamy zásah proti Kaddáfího režimu mohol byť dôvod v 80. rokoch 20. storočia, keď sa zjavne zapájal do medzinárodného terorizmu. Je zarážajúce, že tí, ktorí teraz žiadajú nejakú formu zásahu, neboli za takýto zásah vtedy, keď by to bolo ospravedlniteľné podľa noriem medzinárodného práva. Toto divadlo všetkých tých európskych predstaviteľov, ktorí sa podlizovali tomuto hroznému režimu a slintali nad ním, je odporné. Svojimi doterajšími zásahmi sme si už spôsobili dosť problémov. Myslím si, že sme už urobili dosť.

 
  
MPphoto
 

  Anna Záborská (PPE). - (SK) Vítam uznesenie, a preto som ho podporila. Prijímanie uznesení však nestačí.

Minulý týždeň v Egypte štyritisíc moslimov napadlo koptskú dedinu neďaleko Káhiry. Zapálili dva kostoly a zabránili vstupu hasičov do dediny. Armáda najprv nechcela zasiahnuť. Keď konečne zasiahla, moslimskí predstavení ich poslali preč s tým, že je všetko v poriadku. Na dvanásťtisíc kresťanov žijúcich v dedine bol uvalený zákaz vychádzania.

Boli časy, keď Európa vedela, kto je dobrý, kto zlý a prečo. Vďaka podpore tých dobrých boli na pád komunizmu pripravení lídri ako Havel, Walesa či Čarnogurský. Dnes si však politici Európskej únie podávajú ruky s diktátormi a zatvárajú oči pred prenasledovaním kresťanov. Nerozmýšľajú v kategóriách dobra a zla, lebo pragmatizmus tieto kategórie nepozná. Kým sa to nezmení, môžeme severnej Afrike viac uškodiť, ako pomôcť.

 
  
  

Správa: Bastiaan Belder (A7-0037/2011)

 
  
MPphoto
 

  Pino Arlacchi (S&D). – Hlasoval som za túto správu, pretože jednoznačne rozlišuje medzi dvoma hlavnými problémami týkajúcimi sa Iránu: porušovaním ľudských práv súčasnou vládou a iránskym jadrovým programom.

Správa podporuje dvojitý prístup Rady k otázke jadrového programu: na jednej strane sankcie, ale na druhej strane ponuku dialógu.

Je nevyhnutné odsúdiť mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv, ku ktorému dnes dochádza v Iráne. Páchatelia, ktorými sú predovšetkým štátne inštitúcie, konajú beztrestne.

Zároveň by sme sa mali vyhnúť nezodpovedným výzvam na medzinárodný ozbrojený zásah proti súčasnej tyranii. Ozbrojený útok proti Iránu v mene ľudských práv by všetci Iránci bez ohľadu na svoj politický postoj považovali za útok proti krajine a ďalšie porušenie svojich základných práv.

Jediným víťazom by v takom prípade bol pán Ahmedínedžád.

 
  
MPphoto
 

  Tunne Kelam (PPE). – Hlasoval som za toto uznesenie a myslím si, že je načase, aby sme voči režimu v Teheráne začali uplatňovať rovnaký prístup, ako uplatňujeme voči Líbyi a plukovníkovi Kaddáfímu. Inými slovami, dúfať v budovanie dôvery už nie je realistickou možnosťou. Mali by sme viac podporovať opozíciu v Iráne. Zvlášť sa obávam o opozičný tábor Ašraf, ktorý je obliehaný a je naň vyvíjaný tlak už od júla 2009. Humanitárna situácia, ktorá v ňom vládne, je neúnosná. V súvislosti s týmto táborom prijal Parlament uznesenie v apríli 2009 a písomné vyhlásenie minulý rok v novembri a chcem poradiť pani Ashtonovej, aby toto závažné posolstvo odovzdala zajtra Európskej rade.

 
  
MPphoto
 

  Adam Bielan (ECR).(PL) Irán pod vládou Mahmúda Ahmedínedžáda je príčinou vážnych obáv z dôvodu jadrových ambícií svojich vládcov. Neustále odmietanie spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a s tým súvisiace chýbajúce monitorovanie iránskeho jadrového programu vedú k nutnosti uvažovať o dôrazných krokoch voči Iránu.

Vzhľadom na to, že to je autoritársky režim, musíme rátať s možnosťou, že sa môže stať hrozbou pre ďalšie, najmä susedné krajiny. Mimoriadny strach vyvoláva protiizraelská rétorika, ktorú prezident Iránu už nejaký čas používa. Pozíciu iránskych orgánov v tejto veci považujem za neprijateľnú a kategoricky ju odsudzujem. Hlasovaním za uznesenie vyjadrujem svoj protest proti agresívnej zahraničnej politike Iránu a tiež žiadam prepustenie politických väzňov, zastavenie prenasledovania ochrancov ľudských práv a začatie spolupráce s medzinárodnými organizáciami vrátane orgánov OSN. Podporujem aj diplomatické úsilie Turecka a Brazílie v snahe o vyriešenie otázky jadrového programu.

 
  
MPphoto
 

  Daniel Hannan (ECR). – Iránska revolúcia z roku 1979 sa bude jedného dňa považovať za historickú udalosť rovnocennú s francúzskou revolúciou z roku 1789 alebo ruskou revolúciou z roku 1917. Tak ako tieto revolúcie, aj ona okamžite prekročila hranice, aby sa mohla šíriť po celom svete, a ani ona neberie ohľad na žiadne zavedené normy medzinárodného práva, národnej suverenity a územnej právomoci.

Čo bolo charakteristickým činom tejto revolúcie? Bol to útok na veľvyslanectvo USA. Teraz sa zastavme a na chvíľu sa zamyslime na tým, aký mimoriadny čin to bol vzhľadom na dovtedajšie vzťahy medzi krajinami. Dokonca aj počas druhej svetovej vojny, keď sa viedol boj medzi protichodnými ideológiami, ktoré sa chceli navzájom vykoreniť, boli diplomati pokojne evakuovaní cez neutrálne krajiny. Ak by USA chceli zajtra vpadnúť na Kubu, pravdepodobne by došlo k pokojnej výmene diplomatických pracovníkov. Iránci svojím krokom naznačili, že ich pravidlá nie sú zhodné s našimi, že im už nezáleží na myšlienke štátnej suverenity, a v tomto duchu pokračovali, keď sponzorovali svoje milície, počnúc chanátmi na Hodvábnej ceste až po Balkán, či dokonca Buenos Aires.

Keby sme aj my v Európskej únii brali väčší ohľad na zásadu národnej suverenity a národného sebaurčenia, mali by sme silnejšiu pozíciu z hľadiska odsúdenia takéhoto režimu.

 
  
MPphoto
 

  Gianni Vattimo (ALDE).(IT) Chcem vysvetliť, prečo som sa zdržal záverečného hlasovania o správe o Iráne. Hoci súhlasím so všetkou kritikou nedodržiavania ľudských práv v Iráne, najmä pokiaľ ide o trest smrti, prenasledovanie sexuálnych menšín a nedodržiavanie slobody vyučovania na školách a univerzitách, som presvedčený, že väčšina správ a informácií v tejto správe pochádza priamo od americkej propagandy, ktorej nemôžem veriť.

A nakoniec, ako liberálny demokrat som, samozrejme, presvedčený, že Irán má jednoznačné právo vykonávať jadrový výskum na mierové účely, a neodoprel by som mu ani právo mať jadrové zbrane v regióne, kde jediná mocnosť, ktorá ich má a má povolené mať ich, je rasistický a koloniálny štát Izrael.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0158/2011

 
  
MPphoto
 

  Hannu Takkula (ALDE).(FI) V súvislosti s týmto uznesením o ľudských právach a OSN chcem povedať, že je veľmi dôležité, aby sme my v Európskej únii bojovali za ľudské práva až do konca. Bohužiaľ, toto uznesenie o ľudských právach nebolo vyvážené. Keď si ho prečítate, najmä bod 19, nadobudnete pocit, že až príliš je obviňovaný jeden štát, Izrael, a že ľudia sa snažia hodiť vinu práve na túto krajinu.

Všetci dobre poznáme súčasnú situáciu na Blízkom východe. V krajinách v tejto oblasti dochádza k povstaniam, v ktorých prišli o život tisíce nevinných ľudí. Toto teda malo byť uznesenie o ľudských právach, nie o Blízkom východe. Ak by cieľom bolo nájsť rovnováhu a nie sa snažiť takýmto zaujatým spôsobom obviňovať Izrael, mohol sa možno spomenúť Gilad Šalit, izraelský vojak, ktorý je už 1 720 dní zbavený ľudských práv ako väzeň palestínskych Arabov alebo Hamasu.

Keď vydávame tieto vyhlásenia o ľudských právach, musíme sa snažiť o vyvážený, spravodlivý prístup. To je jediný spôsob, ako ich možno trvalo presadzovať, ktorý nám navyše umožní zachovať si dôveryhodnosť ochrancov ľudských práv v Európe i inde.

 
  
MPphoto
 

  Seán Kelly (PPE).(GA) Teší ma, že boli prijaté návrhy uznesení o ľudských právach, a bolo správne, že Európska únia to urobila. Mám však stručné vysvetlenie.

Čo sa týka pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 2, odsek 8, moji írski kolegovia a ja sme v rámci našej skupiny hlasovali za, pretože hygienu a predovšetkým čistú vodu považujeme za základné ľudské právo, a zo svojich skúseností s dobrovoľníckou prácou v Afrike viem, ako veľmi môže prístup k čerstvej vode zmeniť životy ľudí. Takže si myslím, že tým, že ho prijmeme za základné ľudské právo, môžeme vyvinúť tlak na to, aby všetci občania sveta mali predovšetkým prístup k čistej čerstvej vode.

(GA) Preto som rád, že toto uznesenie bolo prijaté – len to som chcel povedať.

 
  
  

Písomné vysvetlenia hlasovania

 
  
  

Návrh uznesenia B7-0191/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Tento návrh uznesenia bol prijatý vzhľadom na znepokojivú situáciu týkajúcu sa zákona o médiách v Maďarsku, ktorý spochybňuje požiadavku, aby všetci poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb dodávali vyvážené spravodajstvo, a spochybňuje potrebu dodržiavania zásady proporcionality a základných práv − práva na slobodu prejavu a práva na informácie. To znamená, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Parlament majú spoločné a oprávnené obavy z toho, že tento zákon je v rozpore s medzinárodnými normami týkajúcimi sa slobody prejavu, obavy z odstránenia politickej a finančnej nezávislosti verejnoprávnych médií a z rozsahu pôsobnosti tohto právneho predpisu. Tieto obavy sú ešte znepokojivejšie vzhľadom na výstrahu, ktoré vydal komisár Rady Európy pre ľudské práva. Podľa týchto zistení by sa mali prijať odporúčania tohto návrhu uznesenia, pretože sa týkajú revízie zákona o médiách na základe pripomienok Komisie, OBSE a Rady Európy, a tieto odporúčania by mali Komisiu podnietiť k tomu, aby tým, že do konca roka vypracuje návrh smernice o slobode a pluralite médií, riešila neprimeraný legislatívny rámec EÚ, a tak predišla vzniku podobných situácií v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Pluralita a sloboda médií je jednou zo základných zásad EÚ, zaručuje slobodu na vyjadrenie názorov a na získavanie a odovzdávanie informácií bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov. Medzinárodné organizácie vyjadrujú v súvislosti s maďarským zákonom o médiách obavy a Európska komisia po uskutočnení preskúmania dospela k záveru, že je nezlučiteľný so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a acquis communautaire vo všeobecnosti. Súhlasím s návrhom uvedeným v uznesení, že maďarské orgány musia ďalej prehodnocovať zákon o médiách na základe pripomienok Európskej komisie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a komisára Rady Európy pre ľudské práva, Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, aby sa zabezpečil súlad tohto zákona s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami, ako aj s normami týkajúcimi sa slobody, plurality a nezávislosti médií.

 
  
MPphoto
 
 

  Ivo Belet (PPE), písomne. – (NL) Maďarská vláda dobre urobila, keď sa k rozruchu obklopujúcemu tento kontroverzný zákon postavila tak, že dala jasne najavo, že sloboda tlače a pluralita médií v Maďarsku sú a zostanú základnými piliermi. Európskej komisii sa v určitom ohľade podarilo vykonať skvelú prácu. Komisia bude navyše oprávnene pokračovať v monitorovaní tejto problematiky nielen v Maďarsku, ale vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Iniciatíva, ktorú ohlásila pani komisárka Kroesová a ktorej cieľom bude pomocou zapojenia rozličných zainteresovaných strán vytvoriť skupinu odborníkov, ktorí budú následne poverení sledovaním a riešením situácie týkajúcej sa plurality médií v Európe, je významným krokom vpred. Táto skupina pomôže Komisii pri stanovovaní nových krokov v mediálnej sfére. Boli sme poverení úlohou zaručiť pluralitu médií a slobodu tlače v Európe. Z tohto dôvodu predpokladám, že Európsky parlament bude k napĺňaniu tejto úlohy aktívne prispievať.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Bennahmias (ALDE), písomne.(FR) Demokracia v žiadnom prípade nie je samozrejmosťou. Postupom času sa vyvíja, napreduje a, bohužiaľ, zvykne sa aj vracať do nižších štádií. Maďarské opatrenia týkajúce sa médií sú však na tejto úrovni vážnym krokom späť. Dohoda všetkých európskych progresívnych síl v prvom rade umožnila, aby sa táto otázka stala prioritou európskeho politického programu, čo je dobré. Teraz ide o otázku jednoznačného a pevného postoja k bodom, ktoré sú i naďalej problematické. O nezávislosti riadenia médií a slobode prejavu sa nevyjednáva.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za tento návrh uznesenia, pretože platnosť maďarského zákona o médiách by mala byť pozastavená a zákon by mal byť prehodnotený na základe pripomienok a návrhov Komisie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy, aby sa zabezpečil jeho úplný súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami týkajúcimi sa slobody a plurality médií a nezávislého riadenia médií. Európsky parlament okrem toho pripomína, že kodanské kritériá na členstvo v EÚ, ktoré boli ustanovené v roku 1993 na zasadaní Európskej rady v Kodani, týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu, by všetky členské štáty EÚ mali dodržiavať a presadzovať prostredníctvom príslušných právnych predpisov EÚ. Európsky parlament preto vyzýva maďarské orgány, aby obnovili nezávislosť riadenia médií a aby zastavili zasahovanie štátu do slobody prejavu a vyváženého spravodajstva. Som navyše presvedčená, že nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna a ohrozuje účinnú pluralitu vo verejnej sfére. Parlament okrem toho Komisiu žiada, aby do konca roka predložila návrh legislatívnej iniciatívy o slobode, pluralite a nezávislom riadení médií v záujme vymedzenia aspoň minimálnych základných noriem a s cieľom zabezpečiť, zaručiť a podporovať náležitú úroveň plurality médií a ich nezávislé riadenie v členských štátoch EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Jan Březina (PPE), písomne.(CS) Pluralita a sloboda médií skutočne predstavujú dôležitý pilier demokratického právneho štátu. Maďarský zákon o médiách si síce zaslúži kritiku, boli sme však svedkami unáhlených a nepodložených útokov na maďarskú vládu a to sa nemalo stať, najmä nie na začiatku maďarského predsedníctva Európskej únie. Som však rád, že maďarský parlament nedávno schválil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ku kontroverznému zákonu o médiách, ktoré sa týkajú bodov navrhnutých Európskou úniou, a týmto spôsobom vzal vietor z plachiet ideológom, ktorí podnecovali napätie. Bola splnená kľúčová podmienka, aby sa „vyvážené spravodajstvo“ netýkalo webových stránok, blogov, diskusií a zahraničných novín. Európska komisia by mala odteraz nepretržite monitorovať uplatňovanie tohto zákona. Treba oceniť konštruktívny dialóg medzi Maďarskom a EÚ, ktorého výsledkom boli schválené legislatívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Zahraničným médiám a novinárom pracujúcim v Maďarsku už nehrozia vysoké sankcie za porušenie maďarského zákona o médiách, sú tu však „ďalšie právne dôsledky“. Vlastníci maďarských médií ale naďalej podliehajú sankciám a platí to aj pre tých, ktorí svoje sídla formálne presunuli do iných krajín EÚ, aby sa vyhli maďarskému zákonu o médiách. Hoci môžeme nesúhlasiť s týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, patrí do výhradnej právomoci maďarského parlamentu a zástupcovia EÚ by to mali rešpektovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Sloboda prejavu každého jednotlivca, voľný pohyb informácií a sloboda a pluralita médií sú základnými kameňmi európskej integrácie a jej kľúčovými hodnotami. Pri rozvoji a vykonávaní regulačného rámca pre médiá by sa mali dodržiavať demokratické normy týkajúce sa organizácie a riadenia komunikačných systémov. Vyzývam maďarské orgány, aby obnovili nezávislé riadenie médií a zastavili zasahovanie štátu do slobody prejavu. Nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna, pretože ohrozuje skutočnú pluralitu vo verejnej sfére. Vyzývam maďarské orgány, aby do reformy zákona o médiách zapojili všetky zainteresované strany vrátane opozičných strán a občianskej spoločnosti, aby sa tieto strany mohli zmysluplným spôsobom podieľať na reforme týchto právnych predpisov, ktoré upravujú taký zásadný aspekt fungovania demokratickej spoločnosti.

 
  
MPphoto
 
 

  Carlos Coelho (PPE), písomne.(PT) Sloboda a pluralita médií sú základnými právami, ktoré zabezpečujú slobodu na vyjadrenie názorov a získavanie a odovzdávanie informácií bez akéhokoľvek zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov. Európska komisia ako strážkyňa zmlúv vyjadrila obavy a od Maďarska si vyžiadala informácie o možnom porušení tohto práva, konkrétne o skutočnosti, že maďarský zákon o médiách pravdepodobne nie je v súlade so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách.

S potešením som prijal informáciu, že maďarský parlament 7. marca prijal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, na ktorých sa maďarská vláda dohodla s Komisiou, hoci nedokážem pochopiť, prečo proti nim hlasovali socialisti a maďarská strana zelených. Vzhľadom na vyhlásenia pani komisárky Kroesovej sa zdá, že už niet pochýb o tom, že Maďarsko sa riadilo odporúčaniami Komisie a že upravená verzia príslušného zákona je v súlade s európskymi právnymi predpismi.

 
  
MPphoto
 
 

  Marielle De Sarnez (ALDE), písomne.(FR) Sloboda tlače neznesie žiaden kompromis, tak znie posolstvo, ktoré chcel Parlament vyslať nielen Budapešti, ale aj Európskej komisii. Európsky parlament prijal uznesenie, ktorým maďarskú vládu vyzýva, aby pozastavila platnosť kontroverzného legislatívneho balíka týkajúceho sa médií a aby ho znova bezodkladne preskúmala, a to aj napriek tomu, že bol nedávno na nátlak zo strany európskych partnerov zmenený a doplnený. Pretrvávajú však isté obavy, najmä pokiaľ ide o radu pre médiá, orgán zodpovedný za dohľad nad médiami, ktorý tvoria výlučne osoby blízke strane pána Orbána. Tento orgán dohľadu je v skutočnosti dokonalým nástrojom na cenzúru médií. Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu ako strážkyňa slobody prejavu občanov v EÚ a vo svete preto vyzvala, aby sa skoncovalo so zasahovaním štátu, a tak sa obnovila nezávislosť médií.

 
  
MPphoto
 
 

  Ioan Enciu (S&D), písomne.(RO) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že Európska únia musí pohotovo zabraňovať všetkým možným útokom na základné demokratické hodnoty, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu, a musí proti takýmto útokom bojovať. Som presvedčený, že je nevyhnutné, aby Maďarsko a ďalšie členské štáty, napríklad Rumunsko, v súlade s demokratickými zásadami stanovenými v Charte základných práv EÚ a Európskom dohovore o ochrane ľudských práv prehodnotili svoj postoj k médiám.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za uznesenie o maďarskom zákone o médiách, pretože sloboda tlače je jednou zo základných hodnôt EÚ. Som presvedčená, že Komisia by mala podrobne preskúmať, či je maďarský zákon o médiách v súlade s európskymi právnymi predpismi, predovšetkým s Chartou základných práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Domnievam sa, že nemá žiadny zmysel, aby Parlament vydával stanovisko k tejto otázke v čase, keď boli poskytnuté všetky záruky slobody prejavu vrátane ubezpečenia zo strany maďarského premiéra pána Orbána. Okrem toho ide o princíp, takže sa zdržím hodnotenia politických činov, legislatívnych aktov a súdnych úkonov, ktoré patria do výhradnej právomoci zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov iného ako môjho vlastného členského štátu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Sloboda prejavu a informácií vrátane slobody na vyjadrenie názoru a sloboda získavať a odovzdávať informácie bez zasahovania alebo nátlaku sú sociálnymi hodnotami, za ktoré veľa ľudí dlhé roky bojovalo. Tak to bolo i v Portugalsku. Komunisti stáli − a aj teraz stoja − na čele tohto boja. Bohužiaľ, v rozličných krajinách EÚ pretrvávajú dôvody, prečo v takomto boji pokračovať. Pluralita a sloboda médií v rozličných členských štátoch i naďalej vyvolávajú obavy. Často sa zabúda, že medzi faktory, ktoré k tomu prispievajú, patrí spôsob, akým sa vlastníctvo médií sústreďuje v rukách hŕstky veľkých podnikateľských skupín, narúšanie práv odborníkov na oblasť médií a existencia čoraz neistejších pracovnoprávnych vzťahov. K tomu treba prirátať znepokojivé zásahy politických síl, ktoré v mnohých krajinách ešte stále existujú.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Civilizácia dosiahla slobodu prejavu a informácií spolu s pluralitou médií, ktorá z nich vyplýva, vrátane slobody na vyjadrenie názorov a získavanie a odovzdávanie informácií bez kontroly, zasahovania alebo tlaku zo strany verejných orgánov.

V rozličných krajinách EÚ sme však, bohužiaľ, neraz svedkami pokusov o porušovanie týchto základných práv. Pluralita a sloboda médií naďalej vyvolávajú obavy v rozličných členských štátoch, najmä v Maďarsku, Taliansku, Bulharsku, Rumunsku, Estónsku a ďalších. Dokonca aj v Portugalsku bolo hlásených niekoľko prípadov útokov na pluralitu médií, ktoré nerobia nič pre pozdvihnutie demokracie.

Nesúhlasíme však s tým, že EÚ uplatňuje politiku neustálych politických zásahov do riadenia jednotlivých krajín, ako to naznačujú niektoré odseky. O uznesení o maďarskom zákone o médiách sme hlasovali s prihliadnutím na túto skutočnosť po uvážení jeho kladných a záporných stránok.

 
  
MPphoto
 
 

  Mathieu Grosch (PPE), písomne.(DE) Som presvedčený, že základné práva médií podporí Európsky parlament veľmi veľkou väčšinou. Toto uznesenie po týchto právach volá, i keď sa nezohľadnili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto zákonu, ktoré tento týždeň prijal maďarský parlament. Bol by som preto rád, ak by sa všetky uznesenia vypracované pred týmto hlasovaním v Budapešti stiahli, aby ich bolo možné najskôr aktualizovať, a až potom by sa o nich viedla rozprava a hlasovalo by sa o nich. Takže hlasovanie v Európskom parlamente už nemalo nič spoločné so slobodou tlače, ktorá by mala mať najvyššiu prioritu, išlo len o meranie síl medzi jednotlivými skupinami.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Plne podporujem prijatie uznesenia predloženého európskou ľavicou, ktorá kritizuje nevhodné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o médiách, ktoré predložilo Maďarsko a ktoré pravica, naopak, víta. Hoci sa zdá, že s týmito zmenami je spokojná aj pani Kroesová, Európsky parlament má dojem, že Komisia sa zamerala iba na pár technických aspektov a nebrala príliš do úvahy Chartu základných práv. Okrem toho, že naše uznesenie je adresované Maďarsku, poukazuje tiež na to, že sloboda a pluralita médií môže byť, bohužiaľ, narúšaná aj v krajinách s konzervatívnymi vládami. V tejto súvislosti poslanci Európskeho parlamentu preukázali, že im záleží na dodržiavaní základných práv a slobôd, ktoré sú základnými zásadami demokracií a Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože maďarské orgány musia obnoviť nezávislosť riadenia médií a zastaviť zasahovanie štátu do slobody prejavu a vyváženého spravodajstva. Nadmerná regulácia médií je kontraproduktívna a ohrozuje účinnú pluralitu názorov vo verejnej sfére.

 
  
MPphoto
 
 

  Timothy Kirkhope (ECR), písomne. – Skupina ECR horlivo podporuje slobodné a pluralitné médiá v celej Európskej únii a poukazuje na význam slobody informácií pre všetkých európskych občanov. Vzhľadom na neustále sa meniacu situáciu v súvislosti s maďarským zákonom o médiách a na nemožnosť stretnúť sa s Komisiou po tohtotýždňovom prijatí nových pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tomuto zákonu máme pocit, že teraz nie je ten správny čas na ďalšie uznesenie týkajúce sa tejto problematiky. Z tohto dôvodu sa skupina ECR zdržala hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za toto uznesenie, pretože som presvedčený, že platnosť maďarského zákona o médiách by mala byť bezodkladne pozastavená a tento zákon by mal byť prehodnotený na základe pripomienok a návrhov Komisie, OBSE a Rady Európy, aby sa zabezpečil jeho úplný súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami týkajúcimi sa slobody a plurality médií a nezávislého riadenia médií.

 
  
MPphoto
 
 

  Iosif Matula (PPE), písomne. (RO) Podporujem zmenu a doplnenie ustanovení v maďarskom zákone o tlači, ktoré Európska komisia považovala za menej demokratické, a vítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k regulačnému aktu, ktoré predložila vláda v Budapešti. Nehlasoval som však za uznesenie, ktoré podpísali Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, pretože si myslím, že navrhované opatrenia sú neprimerané, ak vezmeme do úvahy podobné zákony v iných členských štátoch, ktoré však neboli verejne uznané. Meradlom stupňa demokracie v spoločnosti je jednoznačne slobodná tlač. Je dobre známe, že v Európskej únii je sloboda prejavu prakticky neobmedzená. Toto základné právo však nesmieme zamieňať so slobodou vyjadriť bez následku alebo zodpovednosti a bez presvedčivého dôkazu akékoľvek informácie. Práve preto sú potrebné jasné zákony, ktoré stanovia hranice, v rámci ktorých musí fungovať akákoľvek novinárska činnosť. V tejto súvislosti bol maďarský zákon o tlači navrhnutý v nadväznosti na európsku smernicu v tejto oblasti. Myslím si tiež, že o téme maďarského zákona o tlači musíme diskutovať na základe úplných informácií, pretože môžeme byť zavádzaní straníckymi záujmami a politickými spormi.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Tento návrh uznesenia je zle načasovaný a má nevhodnú formu, pretože všetci vieme, že po počiatočnej kritike maďarského zákona o médiách a odporúčaniach Komisie maďarská vláda svoje stanovisko prehodnotila a upravila všetky aspekty zákona, ktoré boli terčom kritiky Komisie. Znenie zákona, o ktorom maďarský parlament hlasoval 7. marca, bolo tak v úplnom súlade s európskymi právnymi predpismi. Preto nechápem, prečo ľavica trvá na hlasovaní o tomto uznesení, takže som hlasoval proti nemu.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Hlasoval som za uznesenie B7-0191/2011, pretože som presvedčený, že nový maďarský zákon o médiách neposkytuje dostatočné záruky slobody prejavu a plurality, a je preto kontraproduktívny pre dosahovanie skutočnej plurality vo verejnej sfére.

Maďarská vláda by mala poskytnúť účinnú záruku slobody a plurality v médiách, a mala by preto tento zákon zrušiť alebo ho podstatne upraviť na základe zistení a návrhov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), komisára Rady Európy pre ľudské práva, Rady Európskej únie a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež prostredníctvom otvorenej, transparentnej diskusie, do ktorej sa môžu zapojiť všetky zainteresované strany, mimovládne organizácie a občania.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Sloboda prejavu, a teda aj sloboda tlače patria medzi najdôležitejšie základné práva. Musíme sa neúnavne snažiť o ich zachovanie, a to aj napriek tomu, že vyjadrovanie určitých názorov nám môže byť nepríjemné. Táto sloboda je aj našou slobodou a je zárukou slobodného výkonu nášho mandátu. Transparentnosť je nemožná bez slobodných médií. Snaha ovládať informácie a novinárov je veľkým pokušením a platí to aj pre naše západné demokracie. Slobodné a odborné informácie by vždy mali mať prednosť pred fámami, ktoré často nahrádzajú tlač, ak je umlčiavaná.

Moderné prostriedky masovej komunikácie zohrávajú absolútne rozhodujúcu úlohu v demokratickom živote a sú nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia všeobecného prístupu k vedomostiam, zábave a spoločenskému životu. Z týchto dôvodov musí „spravodlivý štát“, ako ho nazývam, prevziať zodpovednosť za podporu rozvoja slobodných médií tak na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni a podporovať pluralitu informácií a bohatú kultúrnu tvorbu a zjednodušovať prístup k takémuto obsahu pre všetkých.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je známe, že podľa pripomienok a návrhov Európskej komisie, OBSE a Európskej rady by mal byť čo najskôr zrevidovaný maďarský zákon o médiách, aby sa zabezpečil jeho súlad s právnymi predpismi EÚ a európskymi hodnotami a normami, ktoré sa týkajú slobody mediálnych informácií, plurality a nezávislosti masmédií.

Nový zákon je terčom kritiky, pretože v sebe zahŕňa predpoklad, že by bola vymenovaná jediná osoba zodpovedná za riadenie vnútroštátnych masmédií a telekomunikácií. Tento nový zákon podkopáva pluralitu a slobodu masmédií a zbavuje ich politickej a finančnej nezávislosti. Treba preskúmať všetky príčiny, ktoré vedú k takým negatívnym dôsledkom.

Azda voľný prístup vlád niektorých členských štátov EÚ vyvolali u maďarskej vlády klamlivú predstavu, že spoločne prijaté pravidlá možno cynicky porušovať. Napríklad lotyšská vláda ešte stále nevykonáva uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2004. Aké z toho vyplynuli následky? Zatiaľ žiadne. Možno sa maďarská vláda nechala inšpirovať lotyšskou „nezávislosťou“. Hlasoval som za v nádeji, že ľady sa pohli.

 
  
MPphoto
 
 

  Tiziano Motti (PPE), písomne. (IT) Útoky európskej ľavice na zákon o slobode tlače, ktorý bol nedávno prijatý v Maďarsku, treba chápať v kontexte „divadielka“, pri ktorom sa nástroje sprístupnené našimi inštitúciami často používajú nevhodným spôsobom a zneužívajú sa na podporu dezinformačných politických a mediálnych kampaní na medzinárodnej i vnútroštátnej úrovni. V tomto prípade sú takéto útoky úplne nevhodné, pretože rozprava bola otvorená a už aj uzavretá: maďarská vláda ochotne prijala pripomienky Európskej komisie a premiér Orbán ešte začiatkom januára 2011 povedal, že zákon o médiách bude zmenený a doplnený v súlade s týmito pripomienkami. Útoky na krajinu, ktorá predsedá Európskej únii v čase, keď by mala dostávať podporu pri výkone svojich povinností, oslabuje Úniu ako celok a pripravuje ju o jej vážnosť a vplyv. Neustále pripomínanie nedostatočnej slobody tlače je obohraná pesnička, rovnako ako nepretržité a anachronické odkazy na situáciu v Taliansku, kde najvýznamnejšie noviny paradoxne ovládajú ľavicovo orientované mediálne skupiny a informácie prúdia voľne − niekedy až príliš voľne − na web.

 
  
MPphoto
 
 

  Georgios Papanikolaou (PPE), písomne. (EL) Po minulotýždňovom prijatí pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v maďarskom parlamente je už maďarský zákon v úplnom súlade s právnymi predpismi EÚ a ustanoveniami o základných právach, ako to uznala aj Európska komisia. Spoločný návrh uznesenia ako taký je teraz zbytočný, preto som hlasoval proti nemu.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Ako som mal možnosť povedať už pri rozprave o prioritách maďarského predsedníctva, ide o aspekty vnútorných záležitostí Maďarska, ktoré možno rovnako ako predtým upravovať v rámci normálneho zdravého vzťahu medzi Komisiou a maďarskou vládou a Parlamentom. Ako obhajca slobody, predovšetkým slobody prejavu a tlače, sa môžem z výsledkov iba tešiť.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Tento zákon bol zámerne navrhnutý s cieľom obmedziť aktivity médií v Maďarsku a tiež možnosti kritického skúmania pôsobenia vlády a je súčasťou širších reštriktívnych krokov, ktoré sa týkajú plurality v Maďarsku. Je to v priamom rozpore s hlavnými zásadami EÚ, ktoré ustanovili zmluvy a Charta základných práv. Komisia a Rada musia na základe toho naďalej presadzovať úplnú revíziu alebo zrušenie zákona.

Parlament dal najavo, že Komisia by to nemala nechať iba tak a v takejto rozhodujúcej otázke ustúpiť maďarskej vláde. Maďarský zákon o médiách treba vnímať len ako najnovší pokus o obmedzenie slobody médií v Európe. Poukazuje na naliehavú potrebu, aby Komisia predložila rozhodné legislatívne návrhy na zachovanie tejto kľúčovej hodnoty EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Hlasovala som proti tomuto uzneseniu, pretože sa domnievam, že ľavicové politické skupiny v tomto Parlamente zneužili vnútroštátnu politickú otázku, ktorá už v každom prípade bola vyriešená, ako to dokazuje nedávna dohoda medzi maďarskou vládou a Európskou komisiou.

Som presvedčená, že takéto vnútroštátne otázky by sa nemali spochybňovať v tomto Parlamente, pretože patria do priamej kompetencie jednotlivých členských štátov. Pokiaľ ide o podstatu celej veci, je správne a vhodné chrániť slobodu a pluralitu informácií ako základnú hodnotu všetkých krajín Európskej únie, ale sloboda médií nesmie byť v rozpore s verejnou morálkou a najmä nesmie narúšať nikoho súkromie.

Toto nové odvetvie by si malo byť viac vedomé možných dôsledkov nevyváženého využívania svojej sily a vplyvu na životy a slobodu občanov. Pretože príliš často bola osobná sloboda potláčaná v mene slobody tlače.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Som veľmi rada, že bolo schválené toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje angažovanosť Európskeho parlamentu v oblasti slobody prejavu a nezávislosti médií v rámci všetkých členských štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia. Hoci Maďarsko a Európska komisia dosiahli dohodu o bodoch predložených Komisiou, podporujem výzvu zo strany svojich kolegov poslancov na dôsledné preskúmanie textu zákona. Tieto zlepšenia, ktoré Komisia dosiahla, sú pozoruhodne selektívne a obavám, ktoré vyjadril Parlament a rozličné medzinárodné organizácie, ako napríklad OBSE a Rada Európy, sa zväčša nevenovala pozornosť. Obavy súvisiace najmä s vymenovaním, zložením a právomocami úradu pre médiá sú úplne pochopiteľné. Sloboda tlače je príliš dôležitou súčasťou našej demokracie, aby sme ju podrobovali interpretáciám, ktoré sú z právneho hľadiska obmedzujúce.

 
  
MPphoto
 
 

  Joachim Zeller (PPE), písomne.(DE) Hlasoval som proti tomuto uzneseniu, ktoré spoločne predložili Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia a Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu. Autori uznesenia nemajú ani tak záujem o slobodu médií v Európe, ako im skôr ide o znevažovanie občianskej vlády, ktorú zvolila prevažná väčšina občanov krajiny a ktorá stojí pred náročnou úlohou postaviť na nohy krajinu, ktorá utrpela ťažké straty v dôsledku zlého riadenia predchádzajúcou socialistickou vládou. Dokonca ani Európska komisia nezistila žiadne závažné porušenia slobody médií v maďarskom zákone, ktorý bol, mimochodom, medzičasom zmenený a doplnený. Európska ľavica rýchlo nájde triesku v oku nesocialistických vlád, ale brvno v očiach socialistických vlád hlúpo nevidí.

Je ťažké pochopiť stanovisko nemeckých liberálov, ktorí týmto uznesením vyzývajú na reguláciu mediálnej sféry na európskej úrovni, pričom zástupcovia nemeckých a európskych médií považujú zvlášť tento návrh samotný za obmedzovanie slobody médií a porušovanie zásady subsidiarity.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0169/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Podporujem tento návrh uznesenia, pretože som presvedčený, že vzhľadom na spôsob, akým Kaddáfí potláča politické protesty líbyjského obyvateľstva, by mal byť jeho režim okamžite odstránený. Tiež by sa tým predišlo ďalším úmrtiam. Pripomínam, že medzinárodné spoločenstvo v súvislosti s uvalením sankcií na tento režim preukázalo úplnú jednomyseľnosť v Bezpečnostnej rade OSN. Dôrazne podporujem rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1970/2011 a opatrenia, ktoré má Bezpečnostná rada podniknúť, vrátane embarga, zákazu zariadení používaných pri represiách na vnútroštátnej úrovni a zmrazenia finančných prostriedkov osôb podieľajúcich sa na porušovaní ľudských práv. Bezpečnostná rada upozorňuje na potrebu vykonávať rezolúciu EÚ − Afrika, ktorá umožňuje zadržanie tovarov, ktoré boli nadobudnuté nezákonným spôsobom. Je potrebné, aby podobné gesto urobili európske finančné inštitúcie a členské štáty v rámci zákazu žoldnierskej činnosti. Zo strany EÚ a OSN sú potrebné účinné humanitárne opatrenia. Na záver by som chcel povedať, že udalosti v Líbyi, Egypte a Tunisku si vyžadujú zmenu paradigmy európskej zahraničnej politiky, pokiaľ ide o krajiny južného Stredozemia. Chcel by som vyjadriť svoju solidaritu s občanmi Líbye.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Hlasoval som za toto uznesenie. Rozsiahle protesty v mnohých arabských krajinách ukázali, že nedemokratické a autoritárske režimy nedokážu zaručiť vierohodnú stabilitu a že demokratické hodnoty sú ústredným aspektom hospodárskych a politických partnerstiev. EÚ má životne dôležitý záujem o to, aby bola severná Afrika demokratická, stabilná, aby prosperovala a panoval tam mier, ale nedávne udalosti v Líbyi, Egypte a Tunisku poukázali na potrebu prehodnotenia vonkajšej politiky EÚ voči oblasti Stredozemia. EÚ musí zrevidovať svoju politiku podpory demokracie a ľudských práv v záujme vytvorenia vykonávacieho mechanizmu doložky o ľudských právach vo všetkých dohodách s tretími krajinami. Súhlasím s tým, že pri revízii európskej susedskej politiky treba za prioritu považovať kritériá týkajúce sa nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, plurality, slobody tlače a boja proti korupcii.

 
  
MPphoto
 
 

  Dominique Baudis (PPE), písomne.(FR) Hlasoval som za toto uznesenie, ktoré predstavuje krok správnym smerom, čo sa týka reakcie Európskej únie na revolúciu, ktorá sa zvrháva na občiansku vojnu, ako je to v prípade Líbye. Revolúcie sú snom, ktorý sa stáva skutočnosťou, ale občianska vojna je nočnou morou. V čase, keď Kaddáfího protivníci pod paľbou jeho síl a žoldnierov strácajú pôdu pod nohami a plukovník vysiela emisárov do hlavných miest Európy v snahe zachrániť svoj režim, musíme líbyjským občanom ukázať svoju podporu.

Počuli sme výzvu Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady z 5. marca. Je našou povinnosťou podporiť túto alternatívu a chrániť líbyjský ľud pred silami Kaddáfího režimu. Vzhľadom na absenciu priamej vojenskej prítomnosti na líbyjskom území by sa malo zvážiť vytvorenie bezletovej zóny. Rozhodnutie je však v právomoci OSN. Táto možnosť by sa však mala zvažovať iba po výslovnom súhlase Ligy arabských štátov. Na politickej a diplomatickej úrovni musíme zabezpečiť izoláciu plukovníka Kaddáfího a pomôcť Líbyjčanom, aby konečne opäť získali svoju slobodu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sergio Berlato (PPE), písomne.(IT) Dramatický vývoj v Líbyi a severnej Afrike naďalej zasahuje k hraniciam Európy: humanitárna kríza v Líbyi by sa naozaj mohla zmeniť na dosiaľ v dejinách nevídanú vlnu migrácie.

Podľa nedávnych odhadov by politické nepokoje v severnej Afrike mohli viesť k prílevu približne 300 000 utečencov na južné pobrežia Únie. Súhlasím preto s výzvou šiestich stredozemných členských štátov EÚ na vytvorenie fondu solidarity, ktorý by pomohol zmierniť následky prisťahovalectva, a túto výzvu podporujem. Podporujem vytvorenie spoločného európskeho azylového systému a spravodlivého rozdeľovania nákladov súvisiacich s prisťahovalectvom medzi členské štáty. Navyše v záujme obmedzenia hromadného prisťahovalectva do Európy vyzývam na zváženie vyslania humanitárnej pomoci postihnutým obyvateľom s cieľom podporiť proces demokratizácie, ako aj hospodársky rast v regióne.

Vyzývam preto Komisiu, aby pripravila núdzový plán, ktorý sa bude zaoberať aj spôsobom riešenia toho najhoršieho scenára, pri ktorom by sa obrovský počet prisťahovalcov rozhodol smerovať na sever k európskemu pobrežiu. Podľa môjho názoru sa takýto núdzový plán musí opierať o zásadu solidarity medzi členskými štátmi EÚ.

 
  
MPphoto
 
 

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne.(PT) Nedávne protesty v niekoľkých arabských krajinách ukazujú, že nedemokratické a autoritárske režimy nedokážu zabezpečiť dôveryhodnú stabilitu a že demokratické hodnoty zohrávajú kľúčovú úlohu pri hospodárskych a politických partnerstvách. Chcela by som vyzvať na vysokú mieru účasti na práci pracovnej skupiny vytvorenej na koordináciu reakcie EÚ na krízu v Líbyi a ostatných častiach oblasti Stredozemia. V súvislosti s oblasťou Stredozemia sa musí Únia prispôsobiť novým časom a okolnostiam, zohľadniť nedávne udalosti a podľa nich konať s cieľom predložiť návrhy týkajúce sa lepšieho spôsobu podpory demokracie a ľudských práv v členských štátoch a v regióne, do ktorého patrí aj Líbya, a tiež návrhy týkajúce sa možných reforiem, ktoré by posilnili vlastnú úlohu Únie a zlepšili by súdržnosť a účinnosť tejto úlohy.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne.(PT) Hlasovala som za uznesenie „o južnom susedstve a najmä o Líbyi“, pretože som presvedčená, že plukovník Kaddáfí by mal okamžite odstúpiť, aby bola možná mierová zmena politického režimu a aby sa zabránilo ďalšiemu krviprelievaniu. Dôrazne odsudzujem porušovanie ľudských práv v Líbyi a najmä násilné potláčanie demokraticky orientovaných demonštrantov, novinárov a obhajcov ľudských práv a chcela by som vyjadriť svoju solidaritu s líbyjskými občanmi.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Ani v deň hlasovania o tomto uznesení ešte stále nie je jasný ďalší vývoj revolúcií, ktoré sa pokúšajú zvrhnúť autoritárske režimy, ktoré sú už dlho pri moci v celej oblasti Stredozemia. V prípade Líbye sú správy o úspechoch a neúspechoch povstalcov a síl, ktoré ešte stále podporujú Kaddáfího diktátorský režim, protirečivé. Zdá sa, že Líbya čelí skutočnej občianskej vojne. Mnohé zdroje však odsudzujú bezprecedentné brutálne násilie a represie zo strany líbyjského režimu a veľký počet obetí, ktoré má režim na svedomí. Samotná Organizácia Spojených národov oprávnene odsúdila spáchané zverstvá. Dnes je jasné, že povstalci nechcú žiť v režimoch, ktoré nedodržiavajú ich práva a ktoré nezabezpečujú aspoň istú mieru dodržiavania pravidiel demokracie a právneho štátu. Európska únia sa od tohto diania nemôže dištancovať. V prvom rade by mala požadovať ukončenie násilností a mala by vytrvať vo svojom postoji, ktorý odsudzuje zodpovedné osoby a uvaľuje na ne sankcie, podporovať tých, ktorí bojujú za naše spoločné hodnoty, a mala by sa snažiť preukázať solidaritu, ako aj dôkladnejšie sledovať a lepšie pochopiť ambície, želania a úmysly hnutí, ktoré si túžobne želajú zmenu.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Toto uznesenie je znepokojivé a neprijateľné. Platí to najmä v súvislosti s poslednými udalosťami v Líbyi, ktoré viac ako kedykoľvek predtým poukazujú na naliehavosť mierového a politického riešenia bez vonkajšieho zásahu. Napriek nebezpečnému a vážnemu zintenzívneniu krokov, ktoré namiesto toho, aby pomáhali znižovať napätie, sú určené na prípravu aktov agresie zo strany USA a NATO voči Líbyi, väčšina Parlamentu podporuje činy, ktoré sú prejavom zasahovania, agresie a okupácie v Líbyi. Akákoľvek agresia voči tejto krajine bez ohľadu na zámienky a mandáty by mala vážne dôsledky pre obyvateľov, ktorí už teraz žijú v situácii plnej napätia a neistoty. Hlboko by poškodila všetkých ľudí v Líbyi, ktorí naďalej bojujú za svoje práva, demokraciu, suverenitu a mier a do regiónu by priniesla závažné prvky nestability a konfliktu. Akýkoľvek vojenský útok v Líbyi, ktorý by bol nerozlučne spojený so zámermi ovládnuť líbyjské prírodné zdroje, bude namierený nielen voči Líbyjčanom, ale voči všetkým ľuďom v regióne, ktorí povstali a pokračujú v boji za svoje sociálne a politické práva, za slobodu, demokraciu a skutočnú suverenitu a nezávislosť svojich krajín.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Chceli by sme vyjadriť hlboké obavy v súvislosti s poslednými udalosťami v Líbyi, obhajujeme však mierové a politické riešenie bez zásahu zvonku. Bohužiaľ, toto uznesenie Parlamentu obhajuje vojenský zásah, pretože vytvorenie bezletovej zóny nemôžete dosiahnuť bez vojenského zásahu.

Zdá sa, že toto uznesenie namiesto toho, aby prispievalo k mierovému riešeniu, je zamerané na prípravu aktov agresie zo strany USA, NATO a azda aj EÚ voči Líbyi. Chceli by sme preto vyjadriť svoj dôrazný nesúhlas s akýmkoľvek vonkajším vojenským zásahom v tejto krajine.

Akákoľvek agresia namierená voči Líbyi bude mať bez ohľadu na zámienky a mandáty závažné dôsledky pre ľudí, ktorí už teraz žijú v pomeroch poznačených hlbokým napätím a neistotou; hlboko poškodí všetkých Líbyjčanov, ktorí pokračujú v boji za svoje práva, demokraciu, suverenitu a mier, a do regiónu by priniesla závažné prvky nestability a konfliktu.

Akýkoľvek vojenský útok v Líbyi zo strany USA a ich spojencov, ktorý by bol nerozlučne spojený s ich zámermi ovládnuť líbyjské prírodné zdroje, by bol namierený nielen voči Líbyjčanom, ale voči všetkým ľuďom v regióne, ktorí povstali a pokračujú v boji za svoje sociálne a politické práva, za slobodu, demokraciu a skutočnú suverenitu a nezávislosť svojich krajín. Tento boj podporujeme. Preto sme hlasovali proti tomuto uzneseniu.

 
  
MPphoto
 
 

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne.(FR) Toto uznesenie, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou a ku ktorému som prispela, ukazuje, že Európsky parlament v súvislosti so situáciou v Líbyi nemlčí. Práve naopak, prostredníctvom svojho stanoviska vyzýva Európsku úniu, členské štáty a pani barónku Ashtonovú, aby jeho návrhy podporili. Zaväzuje sa k podpore Líbyjčanov a okrem iného podporuje uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady a vytvorenie bezletovej zóny v súlade s mandátom Organizácie Spojených národov a v koordinácii s Ligou arabských štátov a Africkou úniou. Najdôraznejším možným spôsobom tiež odsudzuje porušovanie ľudských práv v Líbyi zo strany režimu a plukovníka Kaddáfího vyzýva, aby okamžite odstúpil. Mrzí ma iba otázka utečencov a migrantov, ktorá podľa mňa nebola náležite zohľadnená a zobrazená ako spoločný náročný problém týchto krajín a Európskej únie.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože EÚ sa musí zapojiť do južného susedstva a podporovať ho a musí konkrétne odkazovať na rozvoj právneho štátu, dobrú správu vecí verejných a ústavné a volebné predpoklady na dosiahnutie stabilnej, pluralitnej a mierovej demokracie v tomto regióne. Pokiaľ ide o oblasť Stredozemia, Únia sa musí prispôsobiť novej ére a okolnostiam a zohľadniť nedávne udalosti a podľa nich konať s cieľom predložiť návrhy najlepšieho možného spôsobu podpory demokracie a ľudských práv vo svojich členských štátoch a v tomto regióne vrátane Líbye a tiež návrhy týkajúce sa možných reforiem, ktoré by posilnili jej vlastnú úlohu a zlepšili by súdržnosť a účinnosť tejto úlohy.

 
  
MPphoto
 
 

  Filip Kaczmarek (PPE), písomne.(PL) Podporil som uznesenie o južnom susedstve, ktoré venuje osobitnú pozornosť situácii v Líbyi. V Líbyi prichádzajú o život ľudia, ktorí bojujú za slobodu svojej krajiny. Mali by sme im pomáhať. Naše uznesenie im pomôže, pretože jednohlasne odsudzuje diktátora a vyjadruje podporu tým, ktorí chcú v Líbyi dosiahnuť zásadné zmeny.

Nevieme, kedy a ako sa občianska vojna skončí. Chceli by sme, aby sa skončila rýchlo a aby sa skončila víťazstvom demokraticky orientovaných síl. Európska únia by mala bezodkladne nadviazať styky s Líbyjskou dočasnou prechodnou národnou radou a začať s procesom jej oficiálneho uznania. Mala by tiež povzbudzovať Líbyjčanov k tomu, aby uskutočnili zmeny a smerovali k demokracii. Ďakujem veľmi pekne.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam úsilie o dosiahnutie demokracie v Líbyi a v susedných krajinách. Vyzývam na úplné dodržiavanie ľudských práv v tomto regióne. Hlasovania o tomto uznesení som sa však zdržal, pretože obsahuje výzvu na vytvorenie bezletovej zóny. Ak by sme chceli presadiť bezletovú zónu, museli by sme bombardovať základne protilietadlových striel a ohroziť životy civilistov. Tiež by sme režimu umožnili, aby tvrdil, že Západ sa nesnaží chrániť obyvateľov Líbye, ale na krajinu zaútočil.

 
  
MPphoto
 
 

  Jiří Maštálka (GUE/NGL), písomne. (CS) Rokovania, ktoré si vyžiadal vývoj situácie (v Líbyi), by sa mali uskutočniť citlivým a náležitým spôsobom. Na základe dôkladnej analýzy situácie by sa následne mali podniknúť ďalšie primerané opatrenia. Tieto opatrenia by mali umožniť priame riešenie a podporu v sociálnej sfére a ďalších oblastiach. Cieľom by malo byť nájdenie riešenia s jasnou a podloženou dlhodobou víziou, ktoré pomôže zachovať suverenitu tejto krajiny a ktoré bude správne brať do úvahy jej tradície. Ako už bolo povedané, možné vytvorenie bezletovej zóny, o ktorom sa intenzívne diskutuje, je jedným z krokov, ktoré by sa mali uskutočniť s prvotným cieľom ochrániť civilistov. V tejto súvislosti považujem za dôležité, aby bol mandát jednoznačne prijatý čo najväčším počtom krajín a najmä aby bol v súlade s mandátom Bezpečnostnej rady OSN. Pri príprave návrhov uznesení by bohatstvo prírodných zdrojov v tejto krajine nemalo byť jediným faktorom, ktorý má na záležitosť vplyv.

 
  
MPphoto
 
 

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne.(FR) Hlasoval som za tento text a navrhované opatrenia týkajúce sa vzdušného priestoru, ktorých cieľom je podporiť ľudí v ťažení proti diktátorovi, ktorý ich bombarduje. Svoj hlas som odovzdal v súlade s nasledovným striktne vymedzeným rámcom: o všetkých vojnových postupoch, ako je napríklad vytvorenie bezletovej zóny, môže rozhodovať iba a výlučne samotná OSN. Takýto postup musí patriť do právomoci vojenského velenia výhradne samotnej OSN. Všetky rozhodnutia musia byť uskutočňované po porade s Africkou úniou a Ligou arabských štátov. Absolútne nesúhlasím s USA, ktoré navrhujú preventívne bombardovanie, a so zásahom NATO. Akýkoľvek iný vývoj by si vyžiadal iný text a iné ustanovenia.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) Súčasné udalosti v Líbyi sú absolútne neprijateľné a medzinárodné spoločenstvo musí podniknúť konkrétnejšie opatrenia, ktoré by znamenali automatické zastavenie všetkých druhov útokov na civilistov. Je znepokojivé, že podľa všetkého bezprostredne hrozí občianska vojna v Líbyi. Treba jej za každú cenu zabrániť. EÚ musí v tomto procese prevziať vedúcu úlohu a pomôcť nájsť riešenia, ktoré zabránia zhoršovaniu konfliktu prebiehajúcemu v tejto krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Hlasoval som proti spoločnému uzneseniu Európskeho parlamentu o Líbyi, pretože vyzýva na vytvorenie bezletovej zóny nad touto krajinou, ktorá predstavuje prvý krok k vojenskému zásahu. V žiadnom prípade nemôžeme podporiť vojenské riešenie líbyjskej krízy ani žiadnej inej krízy. Zastávame mimoriadne kritický postoj k vojenským zásahom v Iraku a Afganistane a teraz nesmieme tieto chyby zopakovať. Z príkladov týchto dvoch krajín by sme sa mali poučiť v tom, že násilie plodí iba ďalšie násilie, ktoré má v konečnom dôsledku ničivé dôsledky pre civilistov.

V prípade Líbye odsudzujem násilie, ktoré Kaddáfí používa voči vlastnému ľudu, a sympatizujem s občianskymi protestnými hnutiami. Som však presvedčený, že riešenie situácie v Líbyi musí vychádzať zo zastavenia násilia a musí byť dosiahnuté diplomatickými cestami.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Líbyjskú revolúciu začali v mene slobody, dôstojnosti a demokracie mladí ľudia poháňaní myšlienkou štátnej suverenity. Toto úžasné a úctyhodné úsilie možno iba podporovať a dôrazne treba odsúdiť tých, ktorí sa ho usilujú potlačiť silou a neváhajú pritom zabíjať a spôsobovať zranenia tisícom ľudí.

Veľmi dúfam, že OSN v koordinácii s Ligou arabských štátov a Africkou úniou poskytnú mandát na vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou v záujme ochrany obyvateľstva pred možnými útokmi. Tiež dúfam, že vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani barónka Ashtonová čo najskôr nadviaže vzťahy s dočasnou prechodnou národnou radou, aby túto radu bolo možné uznať za legitímneho partnera v očakávaní demokratických volieb.

V priebehu posledných mesiacov sme boli svedkami pozoruhodného a sľubného narušenia geopolitického rámca tohto mimoriadne citlivého regiónu. Som presvedčený, že sa otvárajú nebývalé vyhliadky, ktoré vytvárajú podmienky potrebné na mierové riešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. Túto príležitosť musíme využiť, aby sme Blízky východ oslobodili od konfliktu, ktorý už spôsobil priveľa utrpenia, nešťastia, nenávisti a nedorozumení.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Som rozradostený množstvom otvorených vyhlásení a odsudzujúcich vyjadrení. Kde ste boli tak dlho? Je Kaddáfí včerajší? V Líbyi nevládol teror? Cynizmus niektorých vedúcich predstaviteľov EÚ dnes vyvoláva znechutenie. Všetci vedúci predstavitelia najväčších členských štátov EÚ sa až donedávna s líbyjským vodcom objímali a zaliečali sa mu. A teraz sú pripravení Kaddáfího ukrižovať. Je lepšie nezasahovať do vnútorných záležitostí inej krajiny, je tak? Nechajme Líbyjčanov, aby si svoje problémy vyriešili sami, v opačnom prípade pravdepodobne zažijeme rozsiahle vzbury v arabských krajinách. Hlasovania som sa zdržal.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Kaddáfí v boji za zachovanie svojej moci používa čoraz ťažšie zbrane (napríklad bombardovanie povstalcov) a neodstraší ho ani vyšší počet obetí. Zvyšok sveta tieto kroky odsúdil najráznejším možným spôsobom a Európsky parlament vyzýva na vytvorenie bezletovej zóny, aby Kaddáfího bombardéry už neútočili na civilistov, vyzýva na uznanie Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady a demokraticky orientovaného hnutia za legitímnych zástupcov líbyjských občanov. Vyzýva aj na prerušenie vzťahov s Kaddáfím. Uvidíme, či hlavy štátov a predsedovia vlád tejto výzve vyhovejú. Na základe možného presídľovania a šírenia migrantov do Európy som sa hlasovania zdržal.

 
  
MPphoto
 
 

  Claudio Morganti (EFD), písomne. (IT) Hlasoval som za toto spoločné uznesenie týkajúce sa súčasnej situácie v Líbyi.

Kaddáfí so svojimi občanmi príliš zle zaobchádzal a dopúšťal sa príliš rozsiahleho porušovania práv a som presvedčený, že je našou povinnosťou prijať spoločné a dôrazné európske stanovisko. Opatrenia navrhované v prijatom uznesení sú krokom správnym smerom, počnúc požadovaným uzatvorením vzdušného priestoru nad Líbyou, teda vytvorením bezletovej zóny, aby sa režimu zabránilo v leteckých útokoch na civilistov.

Mám dojem, že by malo byť povinnosťou medzinárodného spoločenstva a v prvom rade Európskej únie nadviazať vzťahy s Líbyjskou dočasnou prechodnou národnou radou vytvorenou povstalcami s cieľom podnietiť proces demokratizácie v krajine. Je načase, aby Európa pevne presadzovala svoje názory v záujme ukončenia tejto dramatickej situácie, ktorá by mohla mať závažné dôsledky v rámci celej EÚ, počnúc v prvom rade obrovskou vlnou migrácie do Talianska a tiež vo všeobecnosti do Európy.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne.(PT) Vážnosť situácie, ktorej v súčasnosti čelia Líbyjčania, ktorí sú obeťami represií zo strany Kaddáfího režimu, ktorý má na svedomí nespočetné obete, zranených obyvateľov a utečencov, si vyžaduje odhodlané a spoločné kroky medzinárodného spoločenstva a EÚ by v tomto prípade mala prevziať vedúcu úlohu, zaujať pevné stanovisko a odsúdiť tých, ktorí nesú zodpovednosť za spáchané ukrutnosti, prostredníctvom prijatia a vykonávania sankcií a primeraných opatrení a tiež prostredníctvom podpory legitímnych demokratických ambícií líbyjských občanov.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – V tomto texte považujem za mimoriadne dôležité odseky 10 a 11 (v zmenenom a doplnenom znení):

„10. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia uplatniť svoju zodpovednosť chrániť, aby uchránili líbyjské civilné obyvateľstvo od veľkých ozbrojených útokov; poukazuje na to, že nie je preto možné vylúčiť žiadnu príležitosť, ktorú poskytuje Charta OSN; vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby boli pripravené na rozhodnutie BR OSN o ďalších opatreniach vrátane možnosti vytvorenia bezletovej zóny s cieľom zabrániť režimu útočiť na civilné obyvateľstvo; zdôrazňuje, že všetky opatrenia, ktoré zavedie EÚ a členské štáty, by mali byť v súlade s mandátom OSN a koordinované s Ligou arabských štátov a Africkou úniou, a pobáda obe tieto organizácie, aby boli vodidlom pre medzinárodné úsilie;

11. vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby nadviazala vzťahy s Líbyjskou dočasnou prechodnou národnou radou s cieľom podporiť ju pri prechode k demokracii, zabezpečiť zapojenie širokého spektra zástupcov líbyjskej spoločnosti a zaangažovať ženy a menšiny do prechodného procesu, a aby podporila dočasnú prechodnú národnú radu v oslobodenej oblasti s cieľom uvoľniť tlak, ktorému je vystavené miestne obyvateľstvo, a zabezpečiť jeho základné humanitárne potreby vrátane lekárskej pomoci.“

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Európsky parlament týmto uznesením vyzýva vlády EÚ, aby uznali Líbyjskú dočasnú prechodnú národnú radu za oficiálneho predstaviteľa líbyjskej opozície.

Schválené uznesenie vyzýva EÚ, aby sa pripravila na možné vytvorenie bezletovej zóny, ktorá by plukovníkovi Kaddáfímu zabránila v útokoch na obyvateľstvo a pomohla by pri repatriácii obyvateľov, ktorí utiekli pred násilnosťami. Som tiež presvedčená, že pre vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pani barónku Ashtonovú predstavuje strategicky dôležitú možnosť nadviazanie stykov so zástupcami Líbyjskej dočasnej prechodnej národnej rady tvorenej povstalcami, čo by urýchlilo proces oficiálneho uznania tohto orgánu. Je načase, aby plukovník Kaddáfí odstúpil a ukončil systematické porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v jeho krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Ernst Strasser (PPE), písomne.(DE) Pripomienka k odseku 15: pokiaľ ide o článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, naďalej platí, že podporujem − rovnako ako rakúska vláda − solidaritu na základe dobrovoľnosti. Malo by byť v kompetencii členských štátov – podľa ich individuálnych možností –, aby sa rozhodli o rozsahu tejto solidarity.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne.(FR) Hlasovala som za uznesenie Európskeho parlamentu o Líbyi, ktoré je jednoznačným posolstvom vyjadrujúcim politickú podporu pre líbyjskú revolúciu. Európsky parlament v prvom rade vyjadril svoju solidaritu s líbyjskými občanmi a odsúdil porušovanie ľudských práv a násilné represie, ktorých sa dopúšťa Kaddáfího režim.

Vytvorenie bezletovej zóny sa predpokladá v odseku 10 uznesenia, ktoré ju začleňuje do rámca OSN, aby sa v koordinácii s Ligou arabských štátov a Africkou úniou režimu zabránilo v útokoch na civilné obyvateľstvo. Tento odsek však možno interpretovať rozličnými spôsobmi. Pre niektorých hovorí iba o tom, aby sa Muammarovi al-Kaddáfímu zabránilo v leteckej paľbe na civilné obyvateľstvo. Táto interpretácia uzneseniu pripisuje preventívnu úlohu do tej miery, aby spomínané lietadlá nemohli vraždiť líbyjské obyvateľstvo. Iní to vnímajú ako prvý krok k možnému vojenskému zásahu.

Z dôvodu tohto nejednoznačného odseku som sa zdržala hlasovania.

Z uvedených dôvodov vítam prijatie tohto uznesenia, hoci ma mrzí, že neuznáva omyly Únie z minulosti, ktoré sa týkajú jej vzťahov s Líbyou, vrátane problematiky prisťahovalectva.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Hlasovala som za spoločný návrh uznesenia. Vzhľadom na to, že krajiny severnej Afriky sa nachádzajú v našom bezprostrednom susedstve a sú povinné dodržiavať zásady medzinárodného práva, medzi ktoré patrí aj právo ľudu na sebaurčenie, je nevyhnutné, aby sme obyvateľom týchto krajín poskytli pomoc. Je však potrebné starostlivo zvoliť postup: podmienku, aby sa Líbyjská dočasná prechodná národná rada zdržala priameho vojenského zásahu, je nutné splniť aj preto, aby sa humanitárna situácia civilistov ešte nezhoršila.

 
  
  

Správa: Bastiaan Belder (A7-0037/2011)

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Som za túto správu, pretože sa domnievam, že iránska vláda by mala rešpektovať legitímne požiadavky svojich občanov týkajúce sa základných slobôd a zlepšenia hospodárskej a sociálnej situácie, ako aj túžbu týkajúcu sa spolupráce Iránu s medzinárodným spoločenstvom. Postoj, ktorý EÚ prijme, by mal na jednej strane pristupovať k otázke ľudských práv ako k zásadnému činiteľu a zároveň by mal uznať stabilizačnú úlohu Iránu v tomto regióne za predpokladu, že krajina znormalizuje svoje vzťahy so susedmi a ďalšími medzinárodnými subjektmi, vzdá sa svojho jadrového programu a zlepší ľudské a demokratické podmienky. Súhlasím tiež s pozíciou Rady týkajúcou sa dvojakého prístupu k jadrovej otázke: na jednej strane sankcie, na druhej ponuka dialógu. Na záver by som rád pripomenul, že EÚ by nemala zjednodušovať a nemala by Iránu predložiť len otázku jadrového programu, ale mala by zohľadniť aj otázku ľudských práv a stabilizačný potenciál tejto krajiny v regióne.

 
  
MPphoto
 
 

  Roberta Angelilli (PPE), písomne.(IT) Bolestnou súčasťou iránskej otázky je masívne porušovanie ľudských práv, najmä používanie trestu smrti ako spôsobu trestania.

Európska únia 12. mája 2010 opäť vyzvala Irán, aby zaviedol moratórium na trest smrti v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 62/149 a 63/168, keďže Irán aj naďalej drží svetový rekord v popravách detí a žien a popravách na základe sexuálnej orientácie.

Vážne obavy vyvoláva aj sporný jadrový program vzhľadom na nedostatočnú transparentnosť a odmietanie spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a vzhľadom na nedodržanie záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Ďalší problém sa týka telekomunikácií a internetu, ktoré sa v rozpore s medzinárodným záväzkom chrániť slobodu informácií sústavne rušia. Podporujem preto túto správu a dúfam, že čoskoro sa dočkáme zlepšenia situácie.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Iránska islamská republika (ďalej len Irán) čelí viacerým problémom v oblasti riadenia, počínajúc mocenskými bojmi medzi súperiacimi frakciami v rámci vládnucich elít krajiny až po paralyzujúce sociálne a hospodárske ťažkosti, problémy na úrovni regionálnej bezpečnosti a rastúcu nespokojnosť domácich obyvateľov. Politiky iránskeho režimu nezodpovedajú odôvodneným požiadavkám iránskych občanov. Nespokojnosť obyvateľstva s iránskou vládou v dôsledku vážnej sociálno-ekonomickej situácie spojenej s nedostatkom slobody a základného rešpektu voči ľudskej dôstojnosti v krajine predstavuje hlavný problém z hľadiska prežitia režimu. V krajine sa okrem toho naďalej vo veľkom rozsahu porušujú ľudské práva. Podľa výročných správ o treste smrti v Iráne bol počet popráv v roku 2009 najvyšší za posledných desať rokov, čím sa Irán stal krajinou s najväčším počtom popráv na obyvateľa vo svete. Súhlasím s výzvou, ktorú správa adresuje Iránu, aby definitívne zrušil trest smrti za zločiny spáchané pred dosiahnutím veku 18 rokov a aby zmenil a doplnil svoje právne predpisy porušujúce medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv, ktoré Irán ratifikoval, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a tiež aby vydal oficiálne štatistiky týkajúce sa uplatňovania trestu smrti.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za túto správu, pretože si myslím, že Irán by mal skončiť so všetkými formami diskriminácie, ktoré postihujú najmä ženy. Ľudské práva a základné práva sa v Iráne aj naďalej beztrestne porušujú. Iránske orgány by mali právne i v praxi raz a navždy skoncovať so všetkými formami mučenia a každého iného krutého a neľudského zaobchádzania.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Irán má dlhú a bohatú históriu a osobitnú identitu, ktorá by sa v čase rastúcich obáv týkajúcich sa nedávneho politického a spoločenského vývoja v tejto krajine mala vziať do úvahy. Myslím si, že cesty k dialógu s Teheránom by sa nemali uzavrieť a že by sme sa preto mali pokúsiť podnietiť zmeny, ktoré táto krajina tak zúfalo potrebuje, bez toho, aby sme sa pritom zriekli európskych hodnôt a priority demokracie a ľudských práv. So znepokojením sledujem nedávne útoky na príslušníkov opozície a dúfam, že iránsky režim si uvedomuje, že tento postoj je kontraproduktívny a že veľmi pravdepodobne povedie k jeho medzinárodnej izolácii.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Opäť raz by sme radi vyhlásili, že nesúhlasíme s obmedzujúcim a základným pohľadom na ľudské práva, ale že ho odsudzujeme. V súvislosti s ľudskými právami EÚ často koná pokrytecky, aby skryla úplne iné ciele. Keby to tak nebolo, mnoho úvah a kritických vyjadrení, ktoré tu padli, by sa rozšírilo na ďalšie krajiny v regióne, napríklad na Izrael či Saudskú Arábiu, na ktoré by sa uplatňovali rovnaké kritériá, aké sa teraz uplatňujú na Irán.

Treba pripomenúť, že existencia mieru a bezpečnosti v regióne je nezlučiteľná s pokračujúcou okupáciou palestínskych území Izraelom a politikou pomoci, ktorú mu poskytujú Spojené štáty a Severoatlantická aliancia (NATO) za spoluúčasti EÚ. Uznesenie sa o tom nezmieňuje.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Porušovanie ľudských práv je trestuhodné v Iráne aj kdekoľvek inde vo svete. V tejto správe sa väčšina Parlamentu uchyľuje k zvyčajnému pokrytectvu a používa údajnú obranu ľudských práv na zakrytie skutočnosti, že jej cieľom je ochrana strategických hospodárskych záujmov veľkých mocností, pričom ide najmä o ropu, a nie sloboda obyvateľov Iránu. Dovolávanie sa slobody je len zámienka. Keby cieľmi skutočne boli rešpektovanie ľudských práv a bezpečnosť regiónu, bolo by treba odhaliť túto situáciu v ďalších krajinách oblasti, napríklad v Izraeli a Saudskej Arábii, a uplatňovať na tieto krajiny rovnaké kritériá.

Správa okrem toho zatajuje hrozbu pre mier a bezpečnosť v regióne, ktorú predstavuje pokračujúca okupácia palestínskych území Izraelom a politika pomoci, ktorú mu poskytujú Spojené štáty a NATO.

Sme proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí ktorejkoľvek krajiny bez ohľadu na to, či sú namierené proti štátnej zvrchovanosti alebo proti medzinárodnému právu. Sme preto proti manipulácii či využívaniu určitých síl alebo iránskych opozičných strán a proti kampaniam, ktorých cieľom je chrániť záujmy EÚ a jej spojencov a nie záujmy obyvateľov Iránu.

 
  
MPphoto
 
 

  Lorenzo Fontana (EFD), písomne.(IT) Spáva pána Beldera pragmatickým spôsobom zdôrazňuje všetko, o čo by sa EÚ mala v súvislosti s Iránom zaujímať. Nekontrolované jadrové pokusy, chýbajúce základné slobody, nepriaznivé prostredie pre zahraničné investície, zneužívanie zo strany vlády a deliaca čiara medzi vedúcimi predstaviteľmi a občianskou spoločnosťou. Myslím si, že tieto dôvody stačia na hlasovanie za prijatie pragmatického postoja EÚ voči významnému subjektu v regionálnom usporiadaní Blízkeho východu a za správu pána Beldera.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože demokratická zmena sa nedá vynútiť zvonku či dokonca vojenskými prostriedkami, ale musí sa dosiahnuť mierovým demokratickým procesom. Viete, že riziko šírenia jadrových zbraní spojené s iránskym jadrovým programom zostáva zdrojom vážnych obáv Európskej únie a medzinárodného spoločenstva, ktoré boli veľmi jasne vyjadrené v mnohých rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN. Stabilizačný vplyv, ktorý by Irán mohol v regióne znovu získať, by mal priaznivý dosah na celý región za predpokladu, že Irán znormalizuje svoje medzinárodné vzťahy, a to najmä so susedmi, raz a navždy rozptýli všetky obavy týkajúce sa skutočných zámerov jeho jadrového programu a zaručí rešpektovanie ľudských práv a demokracie.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu, ktorá odsudzuje stav ľudských práv v Iráne a žiada prijatie opatrení, ktoré Iránu zabránia, aby sa stal jadrovou veľmocou. Znepokojuje ma, že uznesenie uznáva „právo Iránu na obohacovanie uránu“, čo je, samozrejme, v poriadku podľa pravidiel Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ale vzhľadom na rokovania, ktoré zostávajú na mŕtvom bode, je to v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Clemente Mastella (PPE), písomne.(IT) Režim prezidenta Ahmadínedžáda naďalej beztrestne pošliapava základné práva obyvateľov Iránu, pričom samotná vláda sa otriasa pod množstvom neistôt. Obyvatelia dúfajú v demokratickú zmenu, kým iránska vláda a parlament sú znepokojené prítomnosťou frakcií v rámci elít, ktoré súperia o moc. Demokratická zmena sa však nepochybne nedá presadiť zvonku, ale mala by byť výsledkom demokratického a mierového procesu, ktorý konečne vyhovie požiadavkám nedávnych masových hnutí v Iráne týkajúcim sa sociálneho blahobytu a slobody. Problémom stále zostáva aj jadrová otázka. Z našej strany by EÚ mala pracovať na diplomatickom riešení na základe postoja, v ktorom sa spojí nátlak s obyčajným dialógom. Bolo by napríklad vhodné, aby Európska rada prispela k zmrazeniu aktív osôb, ktoré sú spojené s iránskym jadrovým a zbrojným programom. Vzťahy EÚ a Iránu by sa však v budúcnosti mali sústrediť na analýzu početných prípadov porušovania ľudských práv. Únia by skrátka mala využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, s cieľom vypracovať jednohlasné stanovisko Európskej únie a dať Iráncom najavo, že myslíme na ich budúcnosť. Ich ľudské práva sú aj našimi právami.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) V našom postoji k súčasnému politickému a spoločenskému vývoju Iránu treba prihliadať na jeho minulosť a kultúrne dejiny. Sústavné porušovanie ľudských práv v Iráne je príčinou obáv, nesmie však brániť dialógu s touto krajinou s cieľom skoncovať s takýmito prípadmi. Musíme aktívne hľadať riešenia na ich ukončenie. Nedávne útoky na príslušníkov opozície sú znepokojujúce a iránskemu režimu treba dať najavo, že takéto správanie vedie len k väčšej medzinárodnej izolácii.

 
  
MPphoto
 
 

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. (HU) Iránska vláda v poslednej dobe čelila vážnym problémom, ktoré vyvolali rastúcu nespokojnosť verejnosti. Bezpečnostné sily reagovali hrubou silou a svojvoľne zatýkali pokojných demonštrantov. Súdy viedli hromadné verejné procesy proti študentom, vedcom, aktivistom za práva žien, právnikom, novinárom a príslušníkom cirkvi. Mnohí Iránci boli popravení z politických dôvodov a nespočetné množstvo ich zostáva vo väzení. Irán je jednou z troch krajín na svete s najvyšším počtom popráv. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, na čo najskoršie odstránenie negatívnej diskriminácie a spoločenského útlaku v Iráne, čo tejto krajine umožní vykonať prvé kroky k demokratickej zmene. To sa však nedá dosiahnuť zvonku, či dokonca vojenskými prostriedkami. Musí ísť o mierový a demokratický proces, a preto tento návrh podporím svojím hlasovaním.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Napriek tomu, že túto správu trochu zlepšili viaceré pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasoval som proti nej, pretože obhajuje politiku sankcií, ktorá, podľa môjho názoru, nezlepší situáciu obyvateľov Iránu, ba práve naopak. Správa Európskeho parlamentu by, podľa môjho názoru, mala napätie rozptýliť a nie zvyšovať, pretože keď sa vyčerpajú diplomatické možnosti, zhorší sa už aj tak komplikovaná situácia Iráncov. Myslím si, že hrozby, ktoré Iránu adresuje medzinárodné spoločenstvo, nie sú najlepšou cestou k nájdeniu rozumného kompromisu v spore o jadrový program. Preto som hlasoval proti tejto správe.

 
  
MPphoto
 
 

  Louis Michel (ALDE), písomne.(FR) Podporil som toto uznesenie, pretože spravodajca sa okrem otázky jadrového programu zaoberal aj medzinárodnou situáciou krajiny, túžbou obyvateľov po väčšej demokracii a stavom ľudských práv.

Našou povinnosťou je nesklamať mládež, ktorá túži po živote v demokracii a po rešpektovaní vzájomných názorov. Musíme podporiť národ, ktorý chce vytvoriť právny štát, aby budúcim generáciám zabezpečil osud založený na tolerancii, slobode, spravodlivosti a prosperite. Musíme odsúdiť znásilnenia, vraždy, svojvoľné popravy a zatknutia a obťažovanie, ktoré sú neprijateľné.

Každé porušovanie ľudských práv je neprijateľné. Po opätovnom zvolení prezidenta Ahmadínedžáda v júni 2009 sme sa však stali svedkami ich častejšieho porušovania. Irán má najvyšší počet popráv na obyvateľa vo svete. Krajina je na druhom mieste za Čínou v uplatňovaní trestu smrti ukameňovaním, pokiaľ ide o počet popráv, a na prvom mieste, pokiaľ ide o počet popráv na obyvateľa. Je načase, aby Irán splnil svoje záväzky vyplývajúce z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý ratifikoval z vlastnej vôle.

 
  
MPphoto
 
 

  Miroslav Mikolášik (PPE), písomne. (SK) Irán ako zmluvná strana Zmluvy o nešírení jadrových zbraní dlhodobo a arogantne nerešpektuje svoje záväzky, a to predovšetkým tým, že tají svoje jadrové aktivity. Ak chce Irán udržiavať dobré vzťahy s EÚ a ostatnými demokratickými štátmi, musí jednoznačne odstrániť všetky pochybnosti o účele jadrového programu.

Za znepokojujúce pre EÚ taktiež považujem prehĺbenie vzťahov Iránu s Tureckom, ktoré ubezpečuje Úniu o uznávaní spoločných hodnôt v snahe získať členstvo v EÚ a zároveň prejavuje otvorené sympatie s iránskym režimom.

Pripomínam, že Irán drží rekord v počte popravených mladistvých a v počte popráv na počet obyvateľov na svete. Zinscenované súdne procesy s politickými odporcami, obzvlášť krutý trest ukameňovania, ktorý sa v Iráne aj dnes legálne používa, ako aj iné formy krutého a neľudského mučenia, zaobchádzania a trestania sú charakteristikami režimu, ktorý si zasluhuje rovnako rázne morálne odsúdenie.

Okrem už uvedeného musí medzi priority EÚ patriť aj vytrvalé nástojenie na vyhlásení moratória na vykonávanie popráv, kým nebude trest smrti zrušený, výzva k ukončeniu beztrestného porušovania ľudských práv a samozrejme zabránenie destabilizácie regiónu.

 
  
MPphoto
 
 

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je smiešne a zároveň veľmi smutné hovoriť o dodržiavaní práv a slobôd v krajine, kde vládne človek, ktorý sa vyhráža zničením Spojených štátov, Európy a Izraela. Rokovať s ním o ľudských právach, hodnotách a slobodách nemá žiadny zmysel. Takí ľudia rozumejú len sile. Treba prestať s oficialitami a treba začať meniť slová na činy. Výsledok prinesie úplná izolácia, prísne sankcie a jasný a dôsledný postoj. Mahmúd Ahmadínedžád je hrozbou pre celosvetovú spoločnosť.

 
  
MPphoto
 
 

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne.(IT) Nedostatočná transparentnosť v iránskej vláde a obmedzená spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu v otázke jadrového programu určite nie sú ani zďaleka upokojujúce.

Zhoršovanie situácie v oblasti základných ľudských práv a schopnosť Iránu destabilizovať región prostredníctvom Hizballáhu a Hamasu zvyšujú obavy, ktoré táto krajina vo svete šíri. Volebné podvody, násilné potláčanie demonštrácií, popravy, ktorých bolo v roku 2010 až 680 (dvakrát toľko ako v predošlom roku), a zatknutia vodcov opozície nenechávajú žiadny priestor na pochybnosti o používaní sily a násilia zo strany režimu. Sankcie EÚ, ktoré boli zavedené 26. júla 2010 súbežne so sankciami OSN, boli správne a potrebné. Únia musí venovať väčšiu pozornosť jadrovej politike Iránu s cieľom sledovať vývoj v konfliktnej oblasti.

EÚ by mala podporovať medzinárodnú diplomaciu na ochranu ľudských práv. Dvojitý prístup ponecháva otvorené dvere pre dialóg, na dialóg však treba aspoň dvoch, a keď na strane Iránu chýba dobrá vôľa, sankcie sa majú posilniť a majú byť cielenejšie. Nemôžeme akceptovať, že počet popráv sústavne rastie až do takej miery a že iránska jadrová politika je mimo kontroly medzinárodného spoločenstva.

 
  
MPphoto
 
 

  Marija Nedelčevová (PPE), písomne.(FR) Hlasovala som za správu pána Beldera. Zmenu režimu v Iráne žiadame už príliš dlho. Ľudské práva sústavne porušujú ľudia v pozadí súčasného režimu, či už hovoríme o nedôstojných podmienkach, v ktorých žijú ľudia v opozičnom tábore Ašraf, o sústavnom porušovaní práv žien, diskriminácii homosexuálov, cenzúre umelcov atď.

Na európskej úrovni môžeme uplatňovať účinné sankcie proti vodcom tohto režimu. Uplatňovanie sankcií však nestačí. Treba podporiť ľudí v tejto krajine, ktorí bojujú za svoje ľudské práva. Nemala by Európska únia podporiť všetkých zástancov ľudských práv v Iráne? Súčasné úsilie o demokraciu v severnej Afrike by sa malo rozšíriť na Irán.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za túto správu, ktorá načrtáva ťažkú situáciu v Iráne, odsudzuje represívne praktiky a systematické porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú iránske orgány, a zdôrazňuje potrebu vážne hľadať diplomatické riešenie jadrovej otázky. Osobitne by som sa chcel pripojiť k vyjadreniu solidarity s obyvateľmi Iránu, ktorí po prezidentských voľbách v roku 2009 legitímne žiadajú demokratickú zmenu v krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Toto je v Parlamente prvá správa o Iráne od správy pána Gahlera z roku 2001. Keďže všetky rokovania o dohodách medzi EÚ a Iránom sú už celé roky prerušené, jediný spôsob, ako môže Parlament vyjadriť hlbšie stanovisko k tejto krajine, je iniciatívna správa, ktorú inicioval návrh Skupiny zelených. Úlohu dostala Skupina Európa slobody a demokracie (EFD). Štyri politické skupiny (zelení, S&D, ALDE a GUE/NGL) formulovali k tomuto návrhu spoločné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli vo veľkej miere prijaté, hoci len tesnou väčšinou.

Dôležité otázky sú tieto: kontakty EÚ s Iránom (odsek 32), kde v súvislosti s pozadím sporu, či sa iránskej delegácii EP má povoliť cesta do Iránu, text teraz v rozpore so želaním spravodajcu žiada kontakty so širokým spektrom subjektov bez priamej zmienky o delegácii; sankcie (odsek 42), kde text žiada cielené sankcie voči hlavným porušovateľom ľudských práv, pričom doteraz existovali len sankcie voči osobám spojeným s jadrovým programom; a otvorenie veľvyslanectva EÚ v Teheráne podľa vzoru takmer všetkých členských štátov, ktoré majú zastúpenie v tejto krajine.

 
  
MPphoto
 
 

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. (IT) Podporujem znenie tejto správy, pretože zdôrazňuje hlavné aspekty, ktoré z Iránu robia jednu z najnebezpečnejších krajín na medzinárodnej scéne, či už z humanitárneho, alebo politického hľadiska.

Krajinu teraz ničí svojvoľné používanie násilia bezpečnostnými silami, ktoré reagovali bezohľadným zásahom voči pokojným demonštráciám a zatkli tisícky demonštrantov. Toto bezdôvodné použitie násilia spôsobilo ďalšie zhoršenie základných ľudských práv obyvateľov Iránu, ktorí sú stále v područí represívneho systému v rozpore s ktorýmkoľvek dohovorom o občianskych a politických právach človeka.

A keby toho nebolo dosť, v tejto krajine stále platí trest smrti ukameňovaním so zvyšujúcim sa počtom popráv, nehovoriac o tom, že stále nemáme žiadny dôkaz o tom, že jadrové zariadenia v krajine sa používajú výlučne na mierové účely.

 
  
MPphoto
 
 

  Oreste Rossi (EFD), písomne.(IT) Sme za túto správu, pretože pristupuje k iránskej otázke s potrebnou tvrdosťou a prísnosťou a zdôrazňuje kontrasty v krajine a neprijateľnosť pokračovania tejto situácie. Iránsky režim sústavne používa represie proti každému, kto sa odváži protestovať proti absolutizmu, zväčša v podobe trestu smrti.

Ide vlastne o krajinu, ktorá drží rekord za najvyšší počet popráv detí a popráv na obyvateľa vo svete. Pripomíname tiež, že trest smrti ukameňovaním sa často vykonáva za také drobné zločiny, ako sú obvinenia z nevery a odpadlíctva. Správa tiež zdôrazňuje prenasledovanie spoločenstva kresťanov a bahaistov.

Irán sústavne stráca medzinárodnú dôveryhodnosť pre svoju politickú rétoriku a agresívnu podporu islamského fundamentalizmu. Chcem tiež zdôrazniť stále prejavy psychologického a fyzického násilia, ktorým iránska vláda neustále vystavuje disidentov a utečencov v tábore Ašraf.

 
  
MPphoto
 
 

  Peter Skinner (S&D), písomne. – Som rád, že pán Belder dokázal predložiť túto správu Parlamentu a úspešne presadiť prvky týkajúce sa ľudských práv v Iráne, najmä dôrazné odsúdenie zadržania iránskych opozičných vodcov Mira Husejna Musaviho a Mehdiho Karrubiho a ich manželiek.

Nesúhlasím však s tým, že Irán „má právo obohacovať urán“, čo je povolené podľa pravidiel MAAE, ale vzhľadom na rokovania, ktoré zostávajú na mŕtvom bode, je to v rozpore s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Podporila som túto správu, pretože pevne verím, že iránska vláda by mala priaznivo zareagovať na požiadavky obyvateľov Iránu týkajúce sa základných slobôd a zlepšenia sociálnych a hospodárskych podmienok. Európsky parlament prostredníctvom tejto správy odsudzuje využívanie trestu smrti, ako aj množstvo ďalších prípadov porušovania ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Hlasovala som za správu pána Beldera o postoji EÚ k Iránu. Stotožňujem sa s obavami väčšiny Európanov v súvislosti s iránskym jadrovým programom a ubezpečeniami iránskeho režimu, že sa použije len na civilné účely. Bez ohľadu na to zastávam názor, že Európska únia by mala v rámci spolupráce s tretími krajinami v odvetví energetiky využívať len trvalo udržateľné, ekologické a bezpečné zdroje energie v súlade so svojimi cieľmi na ochranu klímy. Podporujem tiež názor kolegu poslanca, že EÚ by mala vypracovať širšiu stratégiu voči Iránu, ktorá nebude zahŕňať len jadrovú problematiku, ale bude sa zaoberať aj stavom ľudských práv a ďalšími dôležitými otázkami.

 
  
MPphoto
 
 

  Iva Zanicchi (PPE), písomne.(IT) Hlasovala som za správu pána Beldera, pretože napriek množstvu problémov týkajúcich sa iránskej vnútornej a zahraničnej politiky vrátane možného použitia jadrových zbraní, nedostatočnej transparentnosti určitých vládnych rozhodnutí a v niektorých prípadoch aj nerešpektovania základných ľudských práv sa domnievam, že politika založená výlučne na sankciách nemôže priniesť veľký úžitok.

Považujem preto za dôležité, aby Európska únia zachovala a podľa možnosti udržala formy dialógu s vládou v Teheráne.

 
  
  

Návrh uznesenia RC-B7-0158/2011

 
  
MPphoto
 
 

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne.(PT) Bezvýhradne hlasujem za toto spoločné uznesenie, ktoré zdôrazňuje význam diskutovaných otázok týkajúcich sa práv ľudí patriacich do menšín, podpory ochrany ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv detí, pričom zároveň hovorí o boji proti terorizmu. Chcem upriamiť pozornosť na závery a súhlasím s tým, že EÚ musí do väčšej miery vystupovať jednotne, pretože by to zvýšilo jej viditeľnosť a vplyv ako globálneho hráča, a že delegácie v Ženeve a New Yorku musia zvýšiť súdržnosť, viditeľnosť a dôveryhodnosť opatrení EÚ v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Súhlasím s uznesením, ktoré hovorí, že členské štáty by mali povzbudzovať UNHRC, aby venovala rovnakú pozornosť diskriminácii na základe všetkých dôvodov vrátane pohlavia, rasy, veku, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania a viery. Súhlasím aj s hodnotením, v ktorom sa zdôrazňuje nutnosť, aby UNHRC bola aktívnejšia ako mechanizmus skorého varovania a prevencie, aby presadzovala zvláštne postupy a zaručila nezávislosť Úradu vysokého komisára pre ľudské práva a aby zachovala nevyhnutné financovanie na ďalšie fungovanie jeho regionálnych úradov.

 
  
MPphoto
 
 

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne.(LT) Európska únia a jej členské štáty sú odhodlané zaručiť dodržiavanie ľudských práv vo svojich politikách. Preto je veľmi dôležité, aby EÚ dokázala získať silnú a vplyvnú pozíciu v medzinárodných organizáciách, najmä v Rade OSN pre ľudské práva, a zaručila tak účinné a dôsledné uplatňovanie politiky v oblasti ľudských práv na medzinárodnej úrovni. Súhlasím s tým, že treba prehodnotiť prácu a mandát UNHRC, čo by umožnilo hodnotiť a rozšíriť pracovné metódy tejto rady, aby bolo možné čo najúčinnejšie a najsystematickejšie reagovať na porušovanie ľudských práv. Pri niekoľkých príležitostiach nebola UNHRC schopná pohotovo a dostatočne včas reagovať na situácie vážneho porušovania ľudských práv z dôvodu neexistencie primeraných nástrojov. UNHRC by preto mala byť lepšie vybavená, aby mohla riešiť dlhotrvajúce aj naliehavé situácie prostredníctvom rozšírenia nástrojov pre ľudské práva, využívaním panelov nielen počas zasadnutí, ale aj v čase medzi nimi. A naopak, pre EÚ sa UNHRC musí stať prioritou a členské štáty sa musia lepšie koordinovať, čo by EÚ umožnilo lepšie využiť svoj vplyv v rámci širšieho systému OSN a uľahčilo by to spoluprácu a proces rozhodovania v oblasti ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne.(LT) Hlasovala som za návrh tohto uznesenia, pretože Európska únia a jej členské štáty by mali vo svojich vlastných politikách zaručovať dodržiavanie ľudských práv a pozícia Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) by mala byť silnejšia a efektívnejšia. Priority zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a hodnotenia v roku 2011 sú potrebné, pretože len prostredníctvom nich môžeme vyhodnotiť, ako UNHRC vykonáva svoj mandát, a stanoviť metódy práce, ktoré treba rozšíriť, aby bola UNHRC efektívnejšia a včas reagovala na porušovanie ľudských práv. Európsky parlament ľutuje skutočnosť, že pri niekoľkých príležitostiach nebola UNHRC schopná pohotovo a dostatočne včas reagovať na situácie vážneho porušovania ľudských práv z dôvodu neexistencie primeraných nástrojov, a aktívne sa zasadzuje o vytvorenie samostatných mechanizmov UNHRC na urýchlenú reakciu na krízy v oblasti ľudských práv, ako napríklad na Blízkom východe, v Iráne a v Bielorusku. Ďalej je veľmi dôležité, aby UNHRC bola lepšie vybavená, aby mohla riešiť dlhotrvajúce aj naliehavé situácie možno prostredníctvom rozšírenia nástrojov pre ľudské práva, využívaním panelov nielen počas zasadnutí, ale aj v čase medzi nimi. Parlament tiež vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne zapojili do hodnotenia UNHRC v roku 2011 a posilnili tak plnenie jej mandátu.

 
  
MPphoto
 
 

  Edite Estrela (S&D), písomne. (PT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože si myslím, že program 16. pravidelného zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva obsahuje dôležité otázky, ktoré majú mimoriadny význam. Chcem zdôrazniť význam tohto programu, ktorý obsahuje správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa.

 
  
MPphoto
 
 

  Diogo Feio (PPE), písomne. (PT) Šestnáste zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva sa uskutoční v mimoriadne búrlivej historickej dobe, ktorá spochybňuje samotné jej zloženie, keďže niektorí jej členovia ani zďaleka nedodržiavajú ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN a nepodporujú a nebránia ľudské práva v súlade s jej misiou. Európska únia sa musí aktívne zúčastniť na tomto zasadnutí a urobiť všetko pre to, aby sa jej univerzálny pohľad na ľudské práva založený na dôstojnosti človeka stal čoraz rozšírenejším a aby sa efektívne uplatňoval vo všetkých krajinách vo svete. Menovanie európskeho vysokého predstaviteľa pre ľudské práva môže prispieť k väčšej viditeľnosti pozícií Únie a k účinnejšiemu presadzovaniu stratégie „jedna myšlienka prostredníctvom viacerých hlasov“ zo strany členských štátov v rade a má potenciál získať väčšiu podporu pre európske pozície.

 
  
MPphoto
 
 

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne.(PT) Európsky parlament v súvislosti s ľudskými právami dlho uplatňoval politiku dvojitého metra. Je tiež dobre známe, že má veľmi úzke a samoúčelné chápanie deklarácie prijatej Valným zhromaždením OSN v roku 1948: Všeobecnej deklarácie ľudských práv. V tejto správe opäť jasne vidieť selektívny spôsob, akým sa spomínajú niektoré krajiny. Krajiny, s ktorými EÚ udržiava hospodárske a diplomatické vzťahy a ktorým prikladá strategický význam, boli vynechané práve pre strategické záujmy, ktorým slúžia, napriek vážnemu porušovaniu ľudských práv. Medzi tieto krajiny patria napríklad Izrael, Kolumbia a Maroko, aby som spomenul len tri na rôznych kontinentoch. Čo sa týka nás, nemáme obmedzený pohľad na ľudské práva.

Berieme vážne celý obsah deklarácie a myslíme si, že to najviac inšpirovalo náš politický zásah. A nakoniec, sme proti myšlienke, aby Európska únia mala trvalé miesto vo Valnom zhromaždení OSN, z jednoduchého dôvodu. Nemalo by to význam vzhľadom na podstatu a zásady tejto organizácie zakotvené v Charte OSN. OSN je a aj naďalej musí byť organizáciou nezávislých a suverénnych štátov.

 
  
MPphoto
 
 

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne.(PT) Selektívnosť, pokiaľ ide o krajiny kritizované v tejto správe, a samoúčelnosť tejto rozpravy sú jednoznačné. Pokrytecký účel tejto správy je jasný, keďže nekritizuje krajiny, s ktorými má EÚ dobré hospodárske a diplomatické vzťahy, a tie, ktoré majú strategický význam, a to napriek tomu, že porušujú ľudské práva. Platí to napríklad pre Kolumbiu a Honduras. Chýba v nej výzva na ukončenie okupácie Západnej Sahary zo strany Maroka či okupácie Palestíny zo strany Izraela.

Navyše nemôžeme podporiť myšlienku, aby Európska únia mala trvalé miesto vo Valnom zhromaždení OSN, pretože OSN je organizácia tvorená suverénnymi a nezávislými štátmi a Európska únia podľa Charty OSN nie je štátom.

Obrana ľudských práv vrátane skutočnosti, že sú nedeliteľné a všetky rovnako dôležité a že sú predpokladom dodržiavania práv ľudí a skutočnej sociálnej spravodlivosti, mieru, slobody a demokracie, predstavuje rámec našej politickej činnosti. Môžete s nami počítať pri obrane ľudských práv, ale nie pri pokryteckých opatreniach.

 
  
MPphoto
 
 

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. (LT) Hlasoval som za tento dokument, pretože Rada OSN pre ľudské práva je jedinečnou platformou, ktorá sa zameriava na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN a je tiež poverená dôležitou úlohou a zodpovednosťou za posilnenie presadzovania, ochrany a dodržiavania ľudských práv na celom svete. Chcem zdôrazniť význam 16. zasadnutia UNHRC a najmä procesu hodnotenia UNHRC, ktorý poskytuje jedinečnú príležitosť na zhodnotenie spôsobu, akým táto rada vykonáva svoj mandát, a predstavuje pre radu príležitosť rozšíriť svoje pracovné metódy s cieľom efektívnejšie a systematickejšie reagovať na prípady porušovania ľudských práv. Vítam skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú okrem iného správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa.

 
  
MPphoto
 
 

  Petru Constantin Luhan (PPE), písomne.(RO) Šestnáste zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva poskytuje jedinečnú príležitosť na zhodnotenie spôsobu, akým táto rada vykonáva svoj mandát, a zároveň predstavuje pre radu príležitosť zlepšiť svoje pracovné metódy s cieľom zaistiť efektívnejšiu a systematickejšiu reakciu na prípady porušovania ľudských práv. Myslím si, že v rámci Rady EÚ je potrebné zriadiť pracovnú skupinu pre ľudské práva so sídlom v Bruseli, ktorej členmi budú odborníci v oblasti ľudských práv zo všetkých 27 členských štátov EÚ.

Mimoriadne užitočné by tiež bolo vymenovať osobitného predstaviteľa EÚ na vysokej úrovni pre ľudské práva. Dúfam, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a najmä delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku v budúcnosti zlepšia súdržnosť a zvýšia viditeľnosť a dôveryhodnosť opatrení EÚ v UNHRC tým, že ešte viac rozvinú schopnosť EÚ komunikovať a spolupracovať na medziregionálnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Thomas Mann (PPE), písomne.(DE) Práve som hlasoval za uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Naše uznesenie je mimoriadne dôležité, pretože dnes si pripomíname potlačenie pokojných protestov proti násilnej okupácii Tibetu pred 52 rokmi. Včera dalajláma oznámil, že sa sťahuje z politického života – to predstavuje historickú stratu. Len málo ľudí má takú veľkú úctu svojich vlastných ľudí i celého sveta a zároveň sú takí obľúbení ako Jeho Svätosť. Svojím stiahnutím sa z politického života sa dalajláma v žiadnom prípade nevzdáva svojej zodpovednosti. Vyhlásil, že aj naďalej je oddaný svojej duchovnej úlohe v súvislosti so záujmami tibetského ľudu. Jeho Svätosť odovzdá svoje politické právomoci zakotvené v tibetskej ústave slobodne zvolenej exilovej vláde. Takýmto spôsobom opäť posilní demokraciu tibetských občanov v exile, ktorí sú roztrúsení po všetkých kontinentoch sveta. Dňa 20. marca bude zvolený nový premiér a nový parlament. Na týchto voľbách vo Švajčiarsku sa zúčastním ako pozorovateľ. My Európania musíme pomôcť ešte viac posilniť demokraciu a ľudské práva Tibeťanov.

 
  
MPphoto
 
 

  David Martin (S&D), písomne. – Vítam toto uznesenie, ktoré zdôrazňuje nezávislosť občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a hovorí, že prístup k vode je ľudským právom. Vítam najmä prijatie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 19, ktorý vyzýva na nadviazanie na Goldstonovu správu.

 
  
MPphoto
 
 

  Nuno Melo (PPE), písomne.(PT) V tejto náročnej dobe, ktorú prežívame, najmä čo sa týka oblastí severnej Afriky, má 16. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva obrovský význam. Európska únia preto bude musieť zohrať na tomto zasadnutí skutočne aktívnu úlohu a urobiť všetko pre to, aby sa jej univerzálny pohľad na ľudské práva založený na rešpektovaní dôstojnosti človeka uplatňoval vo všetkých krajinách vo svete. Pre EÚ je tiež dôležité vymenovať európskeho vysokého predstaviteľa pre ľudské práva, aby sa ešte viac šíril jej stanovisko k obrane ľudských práv.

 
  
MPphoto
 
 

  Willy Meyer (GUE/NGL), písomne.(ES) Žiaľ, nemohol som hlasovať za uznesenie Európskeho parlamentu o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, pretože obsahuje viacero bodov, s ktorými nesúhlasím.

Uznesenie vyzýva na koordináciu s USA v oblasti ľudských práv, víta vymenovanie Maroka za pomocnú krajinu v rámci Rady OSN pre ľudské práva a nabáda EÚ, aby zaujímala „spoločné stanoviská“ v súvislosti s určitými krajinami. Trvá tiež na výhodách finančných nástrojov EÚ, ktoré sú len dobrým príkladom toho, ako EÚ zaobchádza s takou dôležitou otázkou, akou sú ľudské práva, keď financuje skupiny, ktoré zabezpečujú európske záujmy v tretích krajinách.

Podľa môjho názoru sú to dostatočné dôvody na nehlasovanie za toto uznesenie, preto som sa zdržal hlasovania.

 
  
MPphoto
 
 

  Andreas Mölzer (NI), písomne.(DE) Nepokoje v Maghrebe nám veľmi drsným spôsobom pripomínajú, že nie je jednoduché brániť ľudské práva a že je to často v rozpore s hospodárskymi a vojenskými záujmami. Podobne sa prijímajú opatrenia v mene boja proti terorizmu, ktoré nie sú kompatibilné s ľudskými právami. Preto sa EÚ musí pozrieť na svoje vlastné správanie napríklad v prípade nelegálnych preletov CIA. Napriek týmto nedostatkom je stále dôležité, aby sa najmä EÚ zapájala do ochrany ľudských práv. Osobitným záujmom Európskej únie musí byť ochrana práv menšín, predovšetkým zlepšenie situácie kresťanov a iných náboženských menšín v moslimských krajinách, pretože najmä kresťania sú intenzívne prenasledovaní a sú hlavnými obeťami náboženského násilia. Z tohto dôvodu som hlasoval za uznesenie.

 
  
MPphoto
 
 

  Rolandas Paksas (EFD), písomne.(LT) Hlasoval som za toto uznesenie, pretože Rada OSN pre ľudské práva zohráva veľmi dôležitú úlohu pri riešení otázok týkajúcich sa ľudských práv na celom svete. Proces hodnotenia je vynikajúcou príležitosťou vyhodnotiť, ako rada vykonáva svoj mandát. Súhlasím s návrhom, že EÚ musí v otázkach, ktorých sa týka toto uznesenie, hovoriť jednotne. Členské štáty sa navyše musia aktívne zapojiť do hodnotenia práce rady. Vítam skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín, o právach detí a o boji proti terorizmu. Ak však chceme zlepšiť životné podmienky ľudí, malo by sa na tomto zasadnutí hovoriť aj o otázkach týkajúcich sa práva na vodu a hygienu. Musíme zaručiť vytvorenie účinného mechanizmu uplatňovania a ochrany tohto základného ľudského práva. Treba vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie medzinárodného uplatňovania týchto záväzkov, aby mal každý človek prístup k bezpečnej pitnej vode a hygienickým zariadeniam.

 
  
MPphoto
 
 

  Paulo Rangel (PPE), písomne. (PT) Rešpektovanie, presadzovanie a ochrana všeobecnej platnosti ľudských práv je súčasťou právneho, etického a kultúrneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity. Treba preto vyvinúť všetko úsilie na zvýšenie viditeľnosti a efektívnosti opatrení zo strany Európskej únie a jej členských štátov, pričom rozhodujúce je zaistiť, aby sa Európska únia aktívne zúčastnila na tomto dôležitom 16. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), ako aj na procese hodnotenia UNHRC, ktoré sa uskutoční v roku 2011.

 
  
MPphoto
 
 

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Je to dobrá správa, v ktorej Parlament okrem iného víta skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa; víta skutočnosť, že tento rok boli vymenovaní osobitní spravodajcovia pre tieto kľúčové témy, a berie na vedomie správy, ktoré majú predložiť osobitní spravodajcovia o mučení a inom krutom, neľudskom či nedôstojnom zaobchádzaní alebo trestaní, o slobode náboženského vyznania alebo viery a o situácii obhajcov ľudských práv, a vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne podieľali na týchto diskusiách.

 
  
MPphoto
 
 

  Catherine Stihler (S&D), písomne. – Hlasovala som za toto uznesenie, pretože zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva EÚ prostredníctvom spolupráce s Radou OSN pre ľudské práva. Vzhľadom na nedávne udalosti v Líbyi je kľúčové, aby sme pokračovali v propagácii a presadzovaní ochrany ľudských práv na medzinárodnej úrovni.

 
  
MPphoto
 
 

  Marie-Christine Vergiat (GUE/NGL), písomne.(FR) Zdržala som sa záverečného hlasovania o tomto uznesení z vecných i procedurálnych dôvodov.

Text uznesenia posilňuje myšlienku politiky dvojitého metra zo strany EÚ v súvislosti s ľudskými právami, najmä čo sa týka otázky porušovania ľudských práv na okupovaných palestínskych územiach. Tých niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov o tejto otázke, ktoré som podporila, nemôže zakryť skutočnosť, že Únia odmieta uplatniť usmernenia Goldstonovej správy.

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica predložila svoje vlastné uznesenie podporujúce všeobecný charakter ľudských práv vo všetkých sociálnych, hospodárskych a kultúrnych oblastiach.

Na druhej strane, výzvou v rámci tohto uznesenia bolo hlasovať o mandáte delegácie Európskej únie na 16. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva, hoci toto zasadnutie sa už začalo 28. februára a pani Ashtonová už vystúpila s niekoľkými prejavmi.

Hlasovať o tomto uznesení, keď sa už zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva začalo, nemá veľký význam, takže Európsky parlament by mal vysvetliť svoje nelogické počínanie.

 
  
MPphoto
 
 

  Angelika Werthmann (NI), písomne.(DE) Hlasovala som za uznesenie o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva. Stotožňujem sa so stanoviskom, že Rada OSN pre ľudské práva by mohla byť mimoriadne cenná ako istý druh „systému včasného varovania“ a preventívneho mechanizmu, a očakávam, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť sa zodpovedajúcim spôsobom zapojí do činnosti tohto orgánu. Pokiaľ ide o hodnotenie Rady OSN pre ľudské práva, samozrejme podporujem aj požiadavku na všestranný a predovšetkým transparentný proces.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Týmto končím vysvetlenia hlasovania.

 
Posledná úprava: 21. júla 2011Právne oznámenie