Ústne vysvetlenia hlasovania

Odporúčanie: Luis Manuel Capoulas Santos (A7-0056/2011)

  Peter Jahr (PPE). – (DE) Cieľom návrhu je zavedenie nového protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom.

V navrhovanom uznesení sa stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Európskej únie na základe dostupného prebytku populácií rýb, ako aj splatný finančný príspevok za prístupové práva a za podporu sektora rybolovu.

V zásade túto dohodu vítam. Riadený rybolov stále predstavuje lepšiu možnosť ako neriadený. Túto dohodu však musíme využívať primeraným spôsobom a neustále posudzovať jej vykonávanie. Pre mňa predstavuje jednoduchú a naivnú otázku to, že ak aj v súčasnosti je k dispozícii prebytok populácií rýb, musíme zaručiť, aby táto situácia zostala nezmenená aj v nadchádzajúcich rokoch.

  Daniel Hannan (ECR). – Keď čítam dnešný hlasovací zoznam, mám pocit, že čítam dlhý a drahý jedálny lístok. Každý z jeho bodov sa týka presunutia finančných prostriedkov od európskych daňových poplatníkov buď do nejakého fondu pre rybné hospodárstvo, alebo do Fondu solidarity, alebo na záchranu oblastí zasiahnutých záplavami a na podobné záležitosti.

Rád by som poukázal na jeden konkrétny príklad zneužitia tohto postupu, ktorý spočíva v uplatňovaní článku 122 ods. 2 o mobilizácii finančnej pomoci hospodárstvam zasiahnutým ťažkosťami, konkrétne portugalskému hospodárstvu. Tieto finančné prostriedky boli určené na prírodné katastrofy, ako sú záplavy alebo zemetrasenia. Znenie odseku sa vykladá odlišným spôsobom v tom zmysle, že ide o hospodárstva, ktorým došli finančné prostriedky. Je to očividne nezákonné. V zmluvách sa uvedený postup nielenže neuvádza, ale na základe klauzuly zakazujúcej prevzatie záväzkov verejného sektora členského štátu je vyslovene zakázaný. Tento Parlament jednoducho porušuje vlastné nariadenia. Poskytovaním finančnej pomoci týmto krajinám škodíme. Ak totiž svojmu zadlženému priateľovi vnucujete ďalšie pôžičky, nepomáhate mu. A, samozrejme, škodíme aj našim vlastným daňovým poplatníkom a porušujeme zákon. Je absurdné, že Portugalsku budú poskytovať finančnú pomoc aj Írsko a Grécko. Nemôžete sa naďalej viac a viac zadlžovať. Prichádza deň zúčtovania.

  Syed Kamall (ECR). – Pri včerajšom hlasovaní sme rokovali o otázke migrácie. Jedna z otázok, o ktorej bolo potrebné v súvislosti s migráciou diskutovať, sa týka toho, ako odradiť ľudí, aby opustili vlastnú krajinu, alebo ako ich motivovať, aby vo vlastnej krajine zostali. Ďalej sa týka dôvodov odchodu z vlastnej krajiny, pričom často dochádza k narušeniu rodinných a ďalších miestnych citových väzieb.

Jednou z oblastí, ktorými sa musíme zaoberať, je vplyv našich politík v EÚ. Keď podpisujeme tieto dohody v sektore rybolovu s vládami krajín, pre ktoré sú prospešné, sú uvedené dohody prínosom aj pre miestnych rybárov?

Skutočne by sme mali opätovne preskúmať všetky tieto dohody v sektore rybolovu a namiesto ich podpisovania by sme možno mali zvyšovať rybolovné kapacity miestnych rybárov s cieľom rozširovať bohatstvo a vytvárať viac pracovných miest na miestnej úrovni, aby ľudia chceli zostať vo vlastných krajinách a neusilovali sa z nich odísť.

Ak starostlivo nezvážime dôsledky niektorých týchto dohôd, zvýši sa dopyt po migrácii a nebudeme rokovať o otázkach, ktorým sa venujeme v súčasnosti, ale o migrácii.

Správa: Carmen Fraga Estévez (A7-0057/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Hlasovala som za túto dohodu, pretože vývoz grónskych produktov rybolovu predstavuje pre krajinu 82 % jej vývozu. Osemdesiatsedem percent týchto produktov sa vyváža do Európskej únie, predovšetkým do Dánska, v prípade ktorého ide o 97 %.

V súvislosti s právnym základom nie je zhoda s Komisiou. Súhlasím však so stanoviskom Výboru pre právne veci, ktorý jednohlasne schválil uplatňovanie článku 43 ods. 2 a článku 204 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a jediného článku protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Toto stanovisko podporila aj právna služba Európskeho parlamentu. Z uvedeného dôvodu si treba v súlade s legislatívnym postupom uvedomiť, že ide o prvé čítanie v Parlamente.

Na záver chcem uviesť, že oceňujem stanovisko pani komisárky, pokiaľ ide o prijatie právneho základu, a to, že preukázala ochotu dosiahnuť dohodu s Radou a nespôsobovať tak ďalšie oneskorenie takej dôležitej dohody.

Správa: Sylvie Guillaume (A7-0085/2011)

  Pino Arlacchi (S&D). – Naša skupina hlasovala za túto správu. Všimol som si, že pre rokovania v Parlamente o otázke žiadateľov o azyl nebol charakteristický poburujúci tón, ako to často bolo v prípade niekoľkých členských štátov EÚ.

Dôvodom je pravdepodobne skutočnosť, že na rozdiel od všeobecnej mienky sa podľa údajov, ktoré práve zverejnila Organizácia Spojených národov, celkový počet ľudí, ktorí žiadajú o azyl v západných krajinách, v priebehu posledného desaťročia znížil o viac ako 40 %.

V roku 2010 sa v rozvinutých krajinách v porovnaní s 620 000 žiadosťami o azyl podanými v roku 2001 podalo celkovo 358 000 žiadostí. Dôvodom tohto poklesu sú hnacie faktory v oblastiach pôvodu. Znamená to, že situácia je oveľa povzbudivejšia, ako sa zvyčajne zdá.

  Silvia Costa (S&D). – (IT) Samozrejme, rada by som zablahoželala spravodajkyni k tejto správe, ktorá svojou výzvou, aby Komisia predložila návrh smernice o postupoch, ktoré majú prijať členské štáty s cieľom priznávať a v prípade možnosti odnímať medzinárodnú ochranu, skutočne signalizuje výrazný pokrok v súvislosti s politikami EÚ. Som presvedčená, že udalosti uplynulých dní na africkom a európskom pobreží naznačujú, že potrebujeme, aby sa takzvaný „azylový balík“ stal záväzným pravidlom.

Mám na mysli najmä pozitívne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa prijali. Ide napríklad o celú otázku väčších záruk v prípade maloletých osôb. Domnievam sa totiž, že deti sa nesmú zadržiavať za žiadnych okolností. (Práve k takejto situácii dochádza na ostrove Lampedusa, kde sa s deťmi zaobchádza úplne rovnako ako s dospelými a kde sa spoločne s dospelými často nachádzajú v úplne neprijateľných podmienkach.) Bolo by lepšie, keby uvedená smernica nadobudla platnosť skôr, ako došlo k týmto dramatickým udalostiam v Európe a v Afrike.

Ďalší veľmi závažný problém predstavuje otázka zraniteľných ľudí a ich problémov. Ide predovšetkým o ženy a o problémy, ktoré sa týkajú rodinných záležitostí a zlúčenia rodín. Blahoželám aj spravodajkyni.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Rada by som uviedla, že skôr, ako bude pani Costová posudzovať zaobchádzanie s deťmi na ostrove Lampedusa, mala by tam ísť. Bola som na Lampeduse a videla som, že so všetkými deťmi sa zaobchádza v súlade s talianskymi a predovšetkým v súlade s medzinárodnými predpismi.

Teraz sa vrátim k téme, ktorá je v súlade s vyjadreniami všetkých rečníkov veľmi aktuálna. Som presvedčená, že všetky členské štáty by mali byť povinné v plnej miere dodržiavať zásadu nevyhostenia a právo na azyl. Z uvedeného dôvodu musí ísť o spoločnú zodpovednosť a je potrebné využiť finančné prostriedky z Európskeho fondu pre utečencov a požiadať Európsky podporný úrad pre azyl o výraznú podporu pri uplatňovaní práva na azyl vrátane poskytovania podpory pri odbornej príprave pracovníkov na hraniciach a pri zlepšení európskych mechanizmov v azylovej oblasti.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) V správe, ktorú sme dnes prijali, sa uvádza, že návrh Komisie je pragmatický. Je pre mňa veľmi zložité pochopiť, čo je pragmatické na tom, že sa ľuďom v 27 členských štátoch odoberie možnosť samostatne rozhodovať o zložení obyvateľstva vo vlastných krajinách.

Azylová politika a politika týkajúca sa cudzích štátnych príslušníkov súvisia s existenciou krajiny do takej veľkej miery, že je šokujúce, že EÚ začína zasahovať do týchto záležitostí. Dánsko si zachovalo výnimku typu „opt-out“ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí práve z uvedeného dôvodu, aby sme tak mali v dánskom parlamente možnosť rozhodovať o týchto záležitostiach sami a aby sa nimi nezaoberali Európsky parlament a ostatné inštitúcie EÚ.

Je preto šokujúce pozorovať, ako sa Európsky súdny dvor v súčasnosti pokúša spochybniť dánsku výnimku typu „opt-out“ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Ešte šokujúcejšia je skutočnosť, že tento Parlament môže prijať správu – bez ohľadu na to, že som hlasoval proti nej rovnako ako Dánska ľudová strana – bez toho, aby sa touto záležitosťou vôbec zaoberal. Ide o záležitosť, v rámci ktorej sa ľuďom odoberá právo vymedziť vlastnú politiku týkajúcu sa cudzích štátnych príslušníkov a ktorej súčasťou sú podvody a klamstvá v súvislosti s pôvodnými sľubmi krajine, ako je Dánsko.

  Gerard Batten (EFD). – Spolu so svojimi kolegami zo Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP) som sa zdržal hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v správe pani Guillaumovej o priznávaní a odnímaní medzinárodnej ochrany. Naše rozhodnutie by sa však nemalo vnímať ako ľahostajnosť.

Táto správa je výsledkom spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky v zmysle Lisabonskej zmluvy. Nechcem Lisabonskú zmluvu ani spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku. Európski občania si neželajú spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku a z tohto dôvodu im odopreli referendum o Lisabonskej zmluve.

Zdržal som sa hlasovania o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, pretože hlasovanie by znamenalo súhlas s platnými právnymi predpismi EÚ a puntičkárske rozhodovanie o tom, ktoré časti návrhov sú horšie ako ostatné. Nechám to na zradných poslancov Európskeho parlamentu z Konzervatívnej, Labouristickej a Liberálnodemokratickej strany a zo Strany zelených, aby sa handrkovali o podmienkach vydávania svojej krajiny. Ja a moji kolegovia zo strany UKIP sme hlasovali proti tejto správe a proti spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politike.

Správa: Brian Simpson (A7-0329/2010)

  Giommaria Uggias (ALDE). – (IT) Na tomto balíku som pracoval ako tieňový spravodajca, a preto som spoločne s našou skupinou nemohol hlasovať inak ako v jeho prospech. Dôvodom môjho rozhodnutia je názor, že ide o veľmi užitočný nástroj na rozvoj odvetvia, ktoré bude predstavovať hybnú silu európskeho hospodárstva.

Priemysel sa presúva mimo územia Európy a poľnohospodárstvo má vážne nedostatky. Cestovný ruch predstavuje z uvedeného dôvodu oblasť, ktorá môže určite poskytnúť vyhliadky na zamestnanosť, hospodársky rozvoj a inteligentný, inkluzívny a stály rast. Nástroj, ktorý sme dnes schválili a ktorý v porovnaní z predchádzajúcou situáciou umožňuje vyspelejší zber, zostavovanie, spracovanie a zasielanie údajov, bude z uvedeného dôvodu určite podnetom na túto činnosť. Preto sme spolu so Skupinou Aliancie liberálov a demokratov za Európu hlasovali za jeho prijatie.

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Cestovný ruch sa od decembra 2009 uznáva v zmluve. Nakoniec tak získal právny rámec na rozvoj a podporu na európskej úrovni. Cestovný ruch okrem toho predstavuje pre Európu výrazný motor rastu. Už sme uviedli, že odvetvie cestovného ruchu vytvára v Európskej únii viac ako 5 % HDP, podieľajú sa na ňom takmer dva milióny malých a stredných podnikov a prispieva k miere zamestnanosti podielom vyšším ako 12 %.

Potrebujeme viac štúdií a porovnateľných štatistických údajov, pretože sú užitočné na vykonávanie monitorovacích činností. Využívajú sa na porovnávania medzi členskými štátmi, ukazujú spôsob využívania finančných prostriedkov EÚ, pomáhajú vypracovávať osvedčené postupy a hodnotiť a rozvíjať programy cestovného ruchu pre kategórie ľudí s nízkym rozpočtom.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Európska únia je aj naďalej turistickou destináciou č. 1, čomu zodpovedá 40 % všetkých turistických ciest vo svete. Predstavuje tak hospodársku silu pre zamestnanosť, ktorá podporuje aj integráciu vidieckych oblastí.

Dopyt v oblasti cestovného ruchu sa však v posledných rokoch zmenil. Z uvedeného dôvodu som podporila cieľ vytvorenia spoločného rámca na systematickú tvorbu harmonizovanej európskej štatistiky o ponuke a dopyte v oblasti cestovného ruchu v členských štátoch a v prípade potreby aj úpravu právneho rámca, ktorý by odrážal súčasné trendy, ako sú napríklad jednodňové návštevy. Systematický zber údajov predstavuje potrebný nástroj vymedzenia účinných politík a uľahčenia rozhodovania v súkromnom sektore.

Podporila som aj zavedenie satelitných účtov, pretože by umožnili lepšie preukázať vplyvy cestovného ruchu na hospodárstvo a pracovné miesta a umožnili by nám presnejšie vymedziť budúce politiky.

  Seán Kelly (PPE). – (GA) Odvetvie cestovného ruchu je pre Európu veľmi dôležité a jeho význam sa ešte zvýši v budúcnosti, predovšetkým ak máme vytvárať pracovné miesta, a to najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach. Jeho základom však musí byť plánovanie založené predovšetkým na štatistických údajoch, ktoré máme k dispozícii.

Ak teda chceme cestovný ruch plánovať a rozvíjať primeraným spôsobom, jeho základom musia byť štatistické údaje, ktoré poukazujú na trendy týkajúce sa prenajatého ubytovania, jednodňových návštev a podobne. Na základe uvedených štatistických údajov môžeme rozvíjať cestovný ruch a najmä skoncovať so sezónnosťou, podporovať starnúce obyvateľstvo, aby viac chodilo na dovolenky, a v uvedenej činnosti vlastne podporovať aj mladých ľudí. V súčasnosti má každé futbalové mužstvo aspoň jedného štatistika a svoju činnosť plánuje na základe jeho výsledkov. Rovnaký postup sa týka aj odvetvia cestovného ruchu.

(GA) Za túto správu hlasujem s radosťou.

Správa: Estelle Grelier (A7-0024/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Nariadením Rady (ES) č. 1288/2009 sa predlžujú prechodné technické opatrenia až do prijatia trvalých opatrení.

Pre všetkých je lepšie, aby sa uvedené opatrenia prijali s konečnou platnosťou a čo najrýchlejšie. Vzhľadom na nadchádzajúcu reformu spoločnej rybárskej politiky je však potrebné opatrenia prijať až po zavedení nového legislatívneho rámca.

Uplatňovanie nového legislatívneho rámca sa plánuje na rok 2013, preto je potrebné predĺžiť platnosť prechodných technických opatrení do 31. decembra 2012 a mať na pamäti, že súčasné nariadenie sa prestane uplatňovať v roku 2011.

Z uvedených dôvodov som hlasovala za túto iniciatívu.

  Jim Higgins (PPE). – Hlasoval som za správu pani Grelierovej, v prípade štyroch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, návrhu 4, 5CP, 6 a 3, som však hlasoval v rozpore s naším poslaneckým klubom.

Autorom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 4 je náš kolega Pat the Cope Gallagher a týka sa povolenia používania zakliesňovacích sietí, ktoré používajú írski rybári pri pobreží. V opačnom prípade hrozí, že rybári budú nútení dostať sa ďalej od pobrežia severného Atlantiku, a to je nepraktické a veľmi nebezpečné. Je veľký rozdiel plaviť sa na päťdesiatmetrovom člne po Atlantickom oceáne a po Stredozemnom mori.

Hlasoval som za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5CP, ktorý sa týka veľkosti ôk. Aj táto otázka spôsobuje našim rybárom na západnom pobreží, ktorí sa zaoberajú zmiešaným rybolovom kambaly, čerta morského a merlúzy, veľký problém. Tento postup nebude mať negatívne následky na zásoby tresky, pretože v súčasnosti je sekundárny výlov tresky veľmi malý.

Hlasoval som aj za pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6, ktorého autorom je pán Struan Stevenson a ktorý sa týka skoncovania so škandalóznym vyhadzovaním úlovkov tresky jednoškvrnnej.

V neposlednom rade som podporil pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3, ktorého autorom je naša portugalská kolegyňa pani Patrãová Nevesová a ktorý sa týka podpory portugalských rybárov. Nemám s tým žiadny problém.

Správa: João Ferreira (A7-0017/011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Vo svojom predchádzajúcom vystúpení som sa pomýlila. Pre problém s prekladom som hovorila o inej téme. Preto zmením tému vystúpenia a vyjadrím sa o predchádzajúcej téme.

Hlasovala som za finančné opatrenia, pretože bolo nevyhnutné zmeniť a doplniť nariadenie s cieľom prispôsobiť ho súčasným požiadavkám a fungovaniu Únie.

Chcela by som tiež zdôrazniť, že cieľom tohto nariadenia je rozšíriť zoznam organizácií oprávnených na finančnú pomoc a aktualizovať zoznam poradných orgánov. Zaručuje aj jednotné podmienky pre vykonávacie opatrenia týkajúce sa kontroly a presadzovania a pre výdavky členských štátov pri zavádzaní kontrolného systému uplatniteľného na spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva a jeho presadzovaní a opatrenia týkajúce sa oblasti zberu, správy a využívania základných údajov.

Finančné opatrenia zahŕňajú aj hospodárske hľadiská rybného hospodárstva a akvakultúry a odkaz na zber údajov týkajúcich sa opatrení na ochranu životného prostredia.

Z uvedených dôvodov som hlasovala za túto iniciatívu.

Správa: José Manuel Fernandes (A7-0087/2011)

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Hlasoval som za túto správu, musíme však ísť príkladom a byť veľmi dôslední, najmä pokiaľ ide o rozpočtovú disciplínu.

Chcel by som uviesť dôvod, pre ktorý som hlasoval v rozpore s naším poslaneckým klubom v súvislosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 8, ktorý predložila Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Spravodajca v uvedenom návrhu uvádza využívanie nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov na stavebné projekty. Uvedený postup je tu bežný už mnoho rokov, ale tento spôsob financovania stavebných projektov nie je otvorený alebo transparentný. To, aké stavebné projekty máme, musíme uviesť už vo fáze, keď sa plánuje rozpočet, a nemali by sme presúvať rozpočtové prostriedky spôsobom, ktorý je v rozpore s rozpočtovou disciplínou. Z uvedeného dôvodu som v tomto bode hlasoval proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 8 predloženému v mene skupiny S&D.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Hlasoval som proti tejto správe o rozpočte. V skutočnosti by som však rád poďakoval mnohým kolegom poslancom, ktorí hlasovali za správu a ktorých bolo, žiaľ, príliš veľa. Výsledok tohto hlasovania totiž poskytol vynikajúci obraz o posunutom vnímaní reality tu v Európskom parlamente a v európskych inštitúciách vo vzťahu k vonkajšiemu svetu ľudí, pre ktorých vlastne vytvárame nariadenia.

Napriek tomu, že sme požiadali členské štáty a ďalšie inštitúcie o šetrenie, sami sme zdvojnásobili výdavky v niekoľkých oblastiach pre samotný Európsky parlament a pre inštitúcie EÚ vo všeobecnosti. Situáciu spôsobilo napríklad predloženie zámeru vybudovať v súčasnom období úplne nové múzeum, ktoré by glorifikovalo európsku históriu a európske inštitúcie a tak ďalej.

Som presvedčený, že neuveriteľné množstvo ľudí v členských štátoch, kde dochádza ku škrtom na vnútroštátnej úrovni, zaujíma, ako môžu ich zástupcovia v Európskom parlamente tak ľahkovážne a bezohľadne zaobchádzať s peniazmi dokonca aj uprostred finančnej krízy.

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE). – (ES) Ak vám to neprekáža, skôr ako skončím, by som ešte rada povedala jednu vec. Vo svojom predchádzajúcom vystúpení som spomenula problém s prekladom. Nemala som tým na mysli vynikajúcich prekladateľov v Parlamente, ale chybu, ktorú som urobila pri čítaní textu. Chybu v preklade som urobila ja a chcela som túto situáciu objasniť, pretože sa zdá, že stále obviňujeme prekladateľov.

  Predsedajúci. – Tlmočníci si skutočne zaslúžia naše uznanie za vynikajúcu prácu v Parlamente a vo výboroch.

  Hannu Takkula (ALDE). – (FI) Rád by som povedal pár slov o tomto rozpočte, o príjmoch a výdavkoch. V tejto hospodárskej situácii a navyše tu v Európskom parlamente musíme bezpodmienečne zaručiť, aby sme mali výdavky pod kontrolou. Z uvedeného dôvodu som v súvislosti s niektorými hľadiskami tejto problematiky nehlasoval tak, ako sa odporúčalo.

Podľa môjho názoru by sme mali byť pripravení znížiť napríklad cestovné náklady. Ak však znížime počet letov, malo by byť možné vymeniť letenky poslancov Európskeho parlamentu. Niekedy je problematické, že tieto lacné letenky nemožno vymeniť. Ja sám musím cestovať niekoľkými letmi, aby som sa sem dostal. Ak sa chce človek dostať napríklad do Štrasburgu, musí cestovať troma rôznymi letmi. Preto je dôležité, aby bolo možné vymeniť letenky. Občas dochádza k tomu, že návrhy na dosiahnutie úspor, ako sú napríklad tieto, spôsobujú ešte väčšie náklady. Dôvodom je jednoducho ich nepružnosť.

Náklady však musíme znížiť, to je úplne zrejmé. Niektoré náklady je potrebné vnímať ako investície a myslím si, že Dom európskych dejín by mohol byť dobrou investíciou, ktorá v budúcnosti vytvorí pridanú hodnotu pre Európsku úniu a jej inštitúcie dokonca aj z hospodárskeho hľadiska.

  Nicole Sinclaire (NI). – Ide len o neustále míňanie, však? V tomto Parlamente stále počúvame o 500 miliónoch občanov, Parlament sa však od nich dištancuje, ako sa len dá.

V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 15 sa presadzovalo, aby sa platy a príspevky poslancov Európskeho parlamentu v roku 2012 neupravovali, aby sme tak boli príkladom. Proti tomuto návrhu však hlasovalo 391 našich kolegov, pretože ich zjavne nezaujíma bežný občan EÚ. Je to tak? Priemerná týždenná mzda v EÚ dosahuje výšku 368 EUR, ale niektorí z našich kolegov, je ich približne 60 až 70, sa pravidelne tu v Štrasburgu zapisujú v piatok, keď sa nerokuje, a uplatňujú si tak nárok na 304 EUR.

Aký príklad tým dávajú? Uvediem ďalší príklad mrhania peniazmi. Koľko miliárd bude stáť tento Dom európskych dejín, ktorý ma slúžiť na propagandu a na to, aby sme vyhlasovali, ako Európska únia „zachránila svet“?

Správa: Cătălin Sorin Ivan (A7-0050/2011)

  Miroslav Mikolášik (PPE). – (SK) Upevňovanie demokracie v Európskej únii si vyžaduje vynakladanie neustáleho úsilia za účelom zveľaďovania spravodlivého a transparentného prostredia pre fungovanie a zároveň financovanie politických strán na európskej úrovni. Občania Únie by mali byť viac zapájaní do politického života na úrovni EÚ, a tak je nutné vytvoriť priaznivé motivujúce podmienky pre pôsobenie politických strán. Aby sa napríklad nestávalo, že volieb do Európskeho parlamentu sa zúčastní menej ako 20 % oprávnených voličov, ako sa to stalo napríklad v mojej krajine.

Súhlasím s myšlienkou, že takéto politické strany majú získať spoločný a jednotný právny štatút, ako aj vlastnú právnu subjektivitu vyplývajúcu priamo z predpisov, zo zmlúv Európskej únie. Pokiaľ ide o systém financovania, transparentnosť neodmysliteľne súvisí s uplatňovaním hodnôt, a preto musia byť jasné podmienky financovania prvou prioritou.

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Článok 325 zmluvy Komisii a členským štátom ukladá povinnosť chrániť finančné záujmy Európskej únie a bojovať proti podvodom v oblastiach, v ktorých sa zodpovednosť delí medzi Úniu a členské štáty. Podľa článku 325 ods. 5 Komisia v spolupráci s členskými štátmi každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na vykonanie tohto článku.

Súhlasím s tým, že prostredníctvom získavania konkrétnych údajov musíme podrobnejšie vyčísliť miery vymáhania finančných prostriedkov neoprávnene vyplatených členským štátom EÚ. Ďalší dôležitý bod, ktorý pán Ivan vo svojej správe správne zdôraznil, sa týka využívania kvalitnejších vyšetrovacích metód v súvislosti s podvodmi členských štátov. Týmto spôsobom je možné normalizovať protiopatrenia v celej Európskej únii a zistiť, či k podobným typom podvodov dochádza aj v ďalších krajinách. Z uvedeného dôvodu som túto správu podporil.

  Marian Harkin (ALDE). – Hlasovala som proti pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu 1, v ktorom sa zdôrazňuje potreba nulovej tolerancie chýb. Myslím si, že je mimoriadne dôležité rozlišovať medzi podvodom a chybou. Áno, v prípade podvodov je potrebná nulová tolerancia a vlastne aj trestné stíhanie, chyby sú však veľmi často neúmyselné. Keďže musíme odhaliť všetky chyby a zaručiť vymáhanie takýchto finančných prostriedkov, s nulovou toleranciou nemôžem súhlasiť z jedného veľmi jednoduchého dôvodu. Spolupracovala som totiž s mnohými miestnymi spoločenstvami, dobrovoľníckymi skupinami, vedúcimi a verejnými obchodnými spoločnosťami a bola som svedkom čírej a absolútnej frustrácie z nespočetného množstva predpisov, revízie predpisov v polovici alebo v troch štvrtinách obdobia vykonávania programu a rozličného výkladu predpisov na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, pričom sa akékoľvek ich porušenie považovalo za chybu. Preto musíme byť v súvislosti s podvodmi aj naďalej opatrní, musíme však aj zjednodušovať, zjednodušovať a ešte raz zjednodušovať pravidlá.

Správa: Marietta Giannakou (A7-0062/2011)

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Hlasoval som za tento návrh, ktorý je veľmi hodnotný, pretože sa v ňom rieši otázka financovania politických strán z peňazí daňových poplatníkov. V podobných prípadoch ako tento je zjavne potrebné stanoviť jasné pravidlá rovnaké pre všetkých.

Podľa môjho názoru musia mať aj strany vlastný systém získavania finančných prostriedkov, aj keď len v malej miere. Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu 2 navrhla, aby bol podiel vlastného financovania len 5 %. Myslím si, že tento podiel by mal byť na úrovni aspoň 10 %. Ak zvážime, že ide o peniaze daňových poplatníkov, ide o veľmi nízku sumu. V týchto otázkach by sme mali byť veľmi dôslední.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Správa pani Giannakouovej pripravuje pôdu na plnenie ustanovení článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 244 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Parlament a Rada by mali spolupracovať s cieľom vymedziť štatút strany na európskej úrovni a jej nadácií a mali by stanoviť pravidlá financovania týchto strán a nadácií. Je však potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenia odsekov 10 a 11 správy, ktoré sa týkajú budúcnosti nadnárodných zoznamov kandidátov na poslancov Parlamentu. Je pravda, že ide len o návrh do budúcnosti, ktorý však v súčasnom období občania neschvaľujú. Týka sa to predovšetkým tých členských štátov, ktoré majú skúsenosti s vnútroštátnymi zoznamami a ktoré ich zrušili. Ďalšia dôležitá otázka sa týka načasovania týchto návrhov. Príčinou neochoty rozširovať európske inštitúcie je aj kríza a navrhované úspory. Myslím si, že z nášho hľadiska je v porovnaní s možnosťou rozšírenia na základe nových volebných zoznamov dôležitejšia možnosť rozširovať Európsky parlament v súvislosti s rozširovaním Európskej únie pristúpením nových členských štátov.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Aj ja by som bol rád, keby sme mali pre európske strany jasné pravidlá. V zásade si však musím položiť otázku, o čo vlastne európskym stranám ide.

V správe sa uvádza, že sa budú usilovať o lepšie chápanie inštitúcií EÚ a cezhraničnej spolupráce zo strany európskych občanov. V skutočnosti sme však svedkami toho, že s rozširovaním európskych strán, s neustálym zvyšovaním využívania finančných prostriedkov v stranách a v ich nadáciách a vo všetkých druhoch ďalších inštitúcií, ktoré sú s nimi spojené, v súvislosti so všetkými uvedenými skutočnosťami klesá podpora a porozumenie zo strany európskych občanov voči inštitúciám EÚ.

Posledný prieskum Eurobarometra ukázal, že podpora EÚ zo strany európskych občanov dosiahla historické minimum. Uvedený prístup teda nefunguje. Preto by som rád položil zásadnú otázku, či v skutočnosti má význam vyhadzovať miliardy eur na tieto európske strany. Som presvedčený o tom, že nie, a preto som hlasoval proti tejto správe.

  Nicole Sinclaire (NI). – Hlasovala som proti tejto správe. Svojich judášskych tridsať strieborných si môžete nechať. Nevstúpim do žiadnej celoeurópskej strany. Nebudem predávať svoje zásady, ako to majú v úmysle niektorí poslanci tohto Parlamentu.

Znova opakujem, že je nespravodlivé, aby verejnosť musela míňať svoje prostriedky na financovanie politikov. Politici by mali byť financovaní zo súkromných zdrojov prostredníctvom darov a podobne a toto financovanie by sa malo prísne regulovať. Tento Parlament len nedávno zistil, ako je skutočne potrebné regulovať politikov. Financovanie politických strán s cieľom dosiahnuť európsky ideál však nebude správne nikdy. Nikdy nevstúpim do žiadnej celoeurópskej strany. Budem sa držať svojich zásad. Do pekla s vami všetkými!

Správa: Sandra Kalniete (A7-0083/2011)

  Roberta Angelilli (PPE). – (IT) Hlasovali sme o troch iniciatívnych správach o Akte o jednotnom trhu, ktorý je dôležitým mechanizmom pre rast v európskom hospodárstve, a najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, s konkrétnymi a priamymi výsledkami pre európskych občanov a malé a stredné podniky.

Európska komisia predložila mnoho návrhov, ktoré sa prikláňajú k integrácii a liberalizácii európskych trhov a ktorých výsledkom sú opatrenia na podporu malých a stredných podnikov, najmä s cieľom ovplyvniť inovácie a ochranu kreativity a zlepšiť účinnosť a udržateľnosť materiálnych a nemateriálnych sietí a infraštruktúry.

Dúfam, že sa vyrovnáme s prekážkami v tomto štrukturálnom kontexte podpory malých a stredných podnikov, ako je napríklad rozdielnosť vnútroštátnych zákonov vrátane predpisov a daňových systémov, ktoré rozdrobujú trh, čo vedie k tomu, že podniky musia znášať vyššie náklady na ich dodržiavanie.

  Emma McClarkin (ECR). – Dnes sme hlasovali o troch správach o Akte o jednotnom trhu a ich kľúčových prioritách. Dúfam, že Komisia a Rada ich zaregistrovali. Musíme pamätať na to, že to robíme pre všetkých občanov, aby sme európskemu hospodárstvu umožnili rásť, poskytovať pracovné miesta a globálnu konkurencieschopnosť. Musíme pamätať na to, že právne predpisy EÚ sa vykonávajú celoplošne s cieľom zmenšiť prekážky obchodu, ale aj na to, aby sme nevytvárali právne predpisy EÚ, ktoré zvyšujú zaťaženie našich podnikov.

Správa: António Fernando Correia De Campos (A7-0072/2011)

  Ville Itälä (PPE). – (FI) Táto správa bola veľmi dôležitá na to, aby sa jednotný trh posunul vpred.

Keď však hovoríme o ochrane spotrebiteľa, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 bol v tejto súvislosti dôležitý. Spočíval v tom, že minimálna harmonizácia v oblasti právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa nesmie uprednostniť pred úplnou harmonizáciou. Hlasoval som za tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a proti odporúčaniam nášho poslaneckého klubu, pretože sa domnievam, že úroveň ochrany spotrebiteľov napríklad v našej krajine je mimoriadne vysoká. Ak teraz rýchlo zmeníme pozíciu tak, že budeme mať úplne harmonizovanú ochranu spotrebiteľa v celej EÚ, viem, že normy v našej krajine poklesnú. Preto si myslím, že k tejto harmonizovanej norme v oblasti ochrany spotrebiteľov môžeme pristupovať len tak, že najprv zriadime určité minimálne normy a na ich základe potom budeme smerovať k úplne harmonizovanej norme.

  Sergej Kozlík (ALDE). – (SK) Objem vnútorného trhu tovarov v Európskej únii predstavuje 17 % svetového trhu tovarov. Objem vnútorného obchodu so službami v Európskej únii predstavuje 28 % svetového obchodu služieb. Ak sa táto masa uvedie do pohybu správnym smerom, výsledky v podobe ekonomického rastu založenom na dynamike vlastných zdrojov by sa mali dostaviť. Platí to však len za predpokladu, že realizácia navrhnutých opatrení, ktoré som podporil, prinesie odstránenie úzkych miest v priechodnosti osôb, kapitálu, tovarov a služieb medzi jednotlivými krajinami Únie, zvýši dostupnosť a spoľahlivosť úverov a bankových služieb, ale aj internetových obchodov.

Platí to len, ak funkčnejší jednotný trh otvorí nový potenciál pre realizáciu produkcie a činností pochádzajúcich z Európskej únie, práve na trhoch Európskej únie. Potom 4 % príspevok k ekonomickému rastu v priebehu desiatich rokov by nemusel byť utópiou.

  Morten Messerschmidt (EFD). – (DA) Súhlasím s názorom, že jednotný trh je v podstate dobrá myšlienka a že lepšia správa jednotného trhu je rozumná a v záujme spotrebiteľov. Som však prekvapený, že proti šiestim pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom tejto správy, ktoré som predložil, hlasovala taká prevažná väčšina. Na čo sa správa v podstate zredukovala? Vlastne len na to, že by sme mali uplatniť minimálnu harmonizáciu namiesto úplnej harmonizácie a tým zabezpečiť, aby štáty, ktoré už majú dobré nariadenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, neboli nútené znížiť svoju úroveň ochrany spotrebiteľov. Takisto išlo o úplne jedinečný model trhu práce, ktorý poznáme zo škandinávskych štátov, kde o mzdových podmienkach a podmienkach trhu práce nerozhodujú zákonodarcovia, ale sociálni partneri, a o to, že oni stanovujú pravidlá a že by sme mali zostať pri škandinávskom modeli trhu práce a nie ho oslabovať. V tomto Parlamente sa v hlasovaní zamietli dva úplne neškodné návrhy, o ktorých som presvedčený, že by v hlasovaní medzi európskymi občanmi získali výraznú väčšinu. Tým sa odhaľuje zmena v spôsobe vnímania reality, ktorá je charakteristická pre poslancov tu v Európskom parlamente.

Správa: Cristian Silviu Buşoi (A7-0071/2011)

  Alfredo Antoniozzi (PPE). – (IT) Jednotný trh je cenný nástroj na hospodársku obnovu v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest.

Všeobecne povedané, správy týkajúce sa Aktu o jednotnom trhu sú príspevkom Európskeho parlamentu v rámci konzultačného postupu, ktorý začala Komisia svojím oznámením Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať.

Myslím si, že by sme mali klásť väčší dôraz na konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, boj proti falšovaniu a pirátstvu a podporu inovácií a konkurencieschopnosti odstránením byrokratických, administratívnych a regulačných bremien.

Súhlasím však so všeobecnou štruktúrou správy, konkrétne s uvedenými opatreniami, ktorých cieľom je posilniť elektronický obchod a zjednodušiť systém obstarávania. Z tohto dôvodu som hlasoval za túto správu.

  Licia Ronzulli (PPE). – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, pretože sa domnievam, že predstavuje ďalší krok k vytvoreniu dobre fungujúceho a integrovaného jednotného európskeho trhu. Dnes je Európa jedným z najvýznamnejších hospodárstiev sveta, ale jej potenciál je stále obrovský najmä s ohľadom na hospodársky rast a rast zamestnanosti.

Malé stredné podniky sú hnacou silou a hlavnými aktérmi v súčasnej hospodárskej obnove. Európa im musí ponúknuť väčšiu ochranu tým, že im umožní prístup k úverom, zníži byrokraciu a podporí rozvoj elektronického obchodu. Len takto budeme schopní vytvoriť sociálne hospodárstvo založené na raste, konkurencieschopnosti a udržateľnosti.

To, že EÚ v dnešnom globalizovanom svete poskytneme účinný a inovatívny jednotný trh, znamená, že z nej vytvoríme nepochybne hlavného aktéra na svetovej hospodárskej scéne.

  Pascal Canfin (Verts/ALE). – (FR) Chcel som vysvetliť, prečo sme hlasovali za Akt o jednotnom trhu. Myslím si, že je to krok vpred. Parlamentu sa podarilo nájsť správne kompromisy, ktorých znenie nie je záplavou textu, ale namiesto toho vyvíjajú skutočný tlak na ľudí v Komisii, ktorí chcú, aby si jednotný trh naďalej osvojoval prístup výhradne voľného trhu bez toho, aby zahŕňal sociálne otázky, daňové otázky alebo environmentálne otázky.

Takisto som chcel iba vysvetliť, že odsek 54, ktorý sa zaoberá verejnými službami, službami všeobecného záujmu, je problematický, a preto sme hlasovali proti časti tohto odseku, ktorá naďalej ideologicky, ale skryte vyzýva na ďalšiu liberalizáciu. Namiesto toho obhajujeme európske verejné služby a zabezpečenie európskeho rámca, pričom ponechávame každému členskému štátu možnosť naďalej organizovať verejné služby podľa vlastných požiadaviek, a to najmä na teritoriálnej úrovni.

  Andrzej Grzyb (PPE). – (PL) Jednotný trh bez vylúčení občanov či podnikov – jednoducho tak by som mohol opísať hlavnú myšlienku dnešnej rozpravy o balíku správ o Akte o jednotnom trhu, ktorý teraz prijímame. S veľkým záujmom a tiež s potešením by som chcel upozorniť na návrhy, ktoré majú uľahčiť pôsobenie najmä malým a stredným podnikom (MSP). Je veľmi dôležité, aby MSP mali prístup k postupom verejného obstarávania. Osobitnú podporu si zaslúži oznámenie o tom, že tieto postupy sa majú zjednodušiť. Predovšetkým sa majú obmedziť finančné prekážky v oblasti verejného obstarávania, ktoré vylučujú MSP, a pri obstarávaní sa majú zohľadniť konkrétne črty miestneho trhu.

Podobne je potrebné si uvedomiť, že MSP očakávajú pomoc pri získavaní prístupu na trh, očakávajú administratívne opatrenia, ktoré im uľahčia pôsobenie, a očakávajú tiež riešenie v oblasti patentov. Ja osobne s veľkým záujmom očakávam predloženie 12 nástrojov na podporu jednotného trhu, ktoré oznámil pán Barnier. Veľmi povzbudivé je oznámenie, že lehota, v ktorej bude možné hodnotiť inovatívne riešenia, najmä tie, ktoré súvisia s týmito nástrojmi, bude tiež relatívne krátka.

Písomné vysvetlenia hlasovania

Správa: Sidonia Elżbieta Jędrzejewska (A7-0115/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Som za túto správu, pretože súhlasím so sumou odporúčanou na opravu škôd spôsobených záplavami v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku v celkovej výške 182 388 893 EUR.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou, ktorá bez zmien a doplnení schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011. Cieľom tohto návrhu opravného rozpočtu je mobilizácia Fondu solidarity EÚ vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Som presvedčený, že vo všeobecnosti by sa Fond solidarity EÚ mal po prírodnej katastrofe mobilizovať čo najrýchlejšie a že k žiadostiam o finančnú pomoc by sa malo pristupovať efektívne a rýchlo, aby bolo možné poskytnúť okamžitú finančnú pomoc krajinám, ktoré postihli prírodné katastrofy.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som správu, pretože členské štáty, ktoré postihli záplavy spôsobené prívalovými dažďami, očakávajú zahrnutie sumy 182,4 milióna EUR do rozpočtu. Ide o Poľsko, Slovensko, Českú republiku, Maďarsko, Chorvátsko a Rumunsko. Tak ako spravodajkyňa sa domnievam, že by malo byť možné zmobilizovať príspevky z Fondu solidarity omnoho rýchlejšie a efektívnejšie, ako je to v súčasnosti.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s upravenou sumou na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) vzhľadom na to, že vo viacerých krajinách, konkrétne v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku, priame škody spôsobené prírodnými katastrofami prevyšujú bežnú hranicu 0,6 % hrubého národného dôchodku potrebnú na mobilizáciu FSEÚ. Považujem tiež za dôležité, aby sa FSEÚ po prírodnej katastrofe mobilizoval čo najrýchlejšie a aby sa čo najrýchlejšie a najefektívnejšie riešili všetky súvisiace organizačné, legislatívne a vykonávacie postupy. Preto súhlasím so spoločnou pozíciou Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2011.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Komisia navrhuje zmeniť a doplniť rozpočet Komisie na rok 2011, aby uspokojila potrebu mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v sume 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Parlament by mal schváliť tento návrh za podmienok navrhovaných spravodajkyňou.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (FR) Správa, o ktorej sa diskutuje, sa týka pozície Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 1/2011 na aktuálny rok. Komisia má právo predkladať návrhy opravného rozpočtu vždy, keď dôjde k „nevyhnutným, výnimočným alebo nepredvídaným okolnostiam“. Niektoré členské štáty EÚ postihli prírodné katastrofy, ktoré zničili rôznu infraštruktúru, pričom škody dosiahli približne 5,5 miliardy EUR a v niektorých prípadoch prekročili hranicu 0,6 % hrubého národného dôchodku. Táto situácia je oprávneným dôvodom na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorého cieľom je výlučne oprava infraštruktúry. Keďže existujúce rozpočtové prostriedky nestačia na vyhovenie žiadostiam, súhlasím s týmto opravným rozpočtom – prvým návrhom na mobilizáciu FSEÚ predloženým Komisiou –, ktorý navrhuje zvýšenie rozpočtu o 182 388 893 EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Cieľom tohto opravného rozpočtu je reagovať na požiadavku na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na opravu škôd spôsobených katastrofami, ktoré postihli päť členských štátov a Chorvátsko v máji a júni 2010. Boli to „nevyhnutné, výnimočné alebo nepredvídané okolnosti“, ako je to definované v nariadení o rozpočtových pravidlách, preto je tento postup podľa nášho názoru opodstatnený a potrebný.

Suma mobilizovaná na podporu týchto krajín – 182,4 milióna EUR – predstavuje len asi 3 % celkových škôd, ktoré sa odhadujú na približne 5 512,7 milióna EUR. V posledných rokoch členské štáty EÚ ťažko zasiahol pomerne veľký počet katastrof. V priebehu prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ dostala Komisia 62 žiadostí o finančnú podporu z 21 rôznych krajín. Približne tretina z nich bola posúdená ako „veľká prírodná katastrofa“, podobne ako aj štyri prípady, ktoré tu posudzujeme dnes. FSEÚ je dôležitým nástrojom na pomoc pri odstraňovaní dôsledkov pre obyvateľstvo, životné prostredie a hospodárstvo, ktoré sú takmer vždy značné a často dlhodobé. Musíme sa však dostatočne angažovať aj v oblasti predchádzania katastrofám a zaviesť do praxe odporúčania, ktoré nedávno v tejto súvislosti schválil Parlament.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Toto je správa o návrhu opravného rozpočtu, ktorého cieľom je reagovať na žiadosť o mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na opravu škôd spôsobených katastrofami, ktoré postihli päť členských štátov a Chorvátsko v máji a júni 2010.

Boli to „nevyhnutné, výnimočné alebo nepredvídané okolnosti“, ako je to definované v nariadení o rozpočtových pravidlách, preto je tento postup podľa nášho názoru opodstatnený a potrebný. Suma mobilizovaná na podporu týchto krajín – 182,4 milióna EUR – predstavuje len asi 3 % celkových škôd, ktoré sa odhadujú na približne 5 512,7 milióna EUR.

V posledných rokoch členské štáty EÚ ťažko zasiahol pomerne veľký počet katastrof. V priebehu prvých šiestich rokov existencie Fondu solidarity EÚ dostala Komisia 62 žiadostí o finančnú podporu z 21 rôznych krajín. Približne tretina z nich bola posúdená ako „veľká prírodná katastrofa“, podobne ako aj štyri prípady, ktoré tu posudzujeme dnes.

FSEÚ je dôležitým nástrojom na pomoc pri odstraňovaní dôsledkov pre obyvateľstvo, životné prostredie a hospodárstvo, ktoré sú takmer vždy značné a často dlhodobé. Dôležité je tiež angažovať sa v oblasti prevencie.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som so správou a s návrhom spravodajkyne prijať bez zmien a doplnení pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011, pretože týmto krajinám, teda Poľsku, Českej republike, Slovensku, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku treba bez ďalších odkladov poskytnúť finančnú pomoc.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh Komisie na mobilizáciu FSEÚ, ktorý vychádza z bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, ktorá umožňuje takúto mobilizáciu do ročného stropu 1 miliardy EUR. Podmienky oprávnenosti čerpania fondu sú uvedené v nariadení Rady č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje FSEÚ. Treba pripomenúť, že cieľom fondu je obnova infraštruktúry a nie náhrada súkromných škôd, pričom fond je nástrojom refinancovania. Tento návrh na mobilizáciu FSEÚ je prvým návrhom, ktorý Komisia predložila v roku 2011.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento návrh opravného rozpočtu je rozumný, pretože účelom finančných prostriedkov mobilizovaných prostredníctvom Fondu solidarity je riešiť dôsledky zosuvov pôdy a rozsiahlych záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Po overení, že žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti podľa nariadenia (ES) č. 2012/2002, Komisia navrhla mobilizáciu Fondu solidarity v sume 182,4 milióna EUR na riešenie situácie v týchto krajinách. Chcel by som však poukázať na meškanie mobilizácie tohto druhu pomoci. Tento postup sa musí odbyrokratizovať a zefektívniť, aby sme mohli na budúce katastrofické situácie reagovať včas.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Vzhľadom na to, že cieľom tohto návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 k všeobecnému rozpočtu na rok 2011 je mobilizácia Fondu solidarity EÚ vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku, som hlasoval za.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Prírodné katastrofy už v Európe nie sú vzácnosťou. Posledné udalosti, ako sú záplavy v roku 2010 v Poľsku, na Slovensku, v Rumunsku, Českej republike a Maďarsku, ukazujú, že Fond solidarity je dôležitý. Tento fond neslúži na odškodnenie súkromných osôb za škody na majetku, ale predovšetkým na obnovu infraštruktúry. Preto ho možno považovať za vhodný nástroj refinancovania. Najmä v krajinách, ako sú Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko, došlo k rozsiahlym katastrofám a priame škody prekročili bežnú hranicu 0,6 % hrubého národného dôchodku. Z tohto dôvodu som hlasoval za tento návrh.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa týka návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 k všeobecnému rozpočtu na rok 2011, ktorého cieľom je mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku. Jediným účelom návrhu opravného rozpočtu č. 1/2011 je formálne začleniť túto zmenu a doplnenie rozpočtu do rozpočtu na rok 2011. Uvedené dôvody plne odôvodňujú tento opravný rozpočet, preto som hlasovala za túto správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za tento návrh opravného rozpočtu, ktorého cieľom je reagovať na žiadosť o mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie vo výške 182,4 milióna EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch na zmiernenie dôsledkov záplav spôsobených výdatnými dažďovými zrážkami v Poľsku, na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku a Rumunsku.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Zdržali sme sa hlasovania. Správa sa týka presunu platobných rozpočtových prostriedkov na mobilizáciu Fondu solidarity EÚ pre záplavy v roku 2011 v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku. Súhlasíme s naliehavou potrebou mobilizovať finančné prostriedky, ale nie s navrhovanou metódou financovania (prostredníctvom „zápornej rezervy“).

Správa: Reimer Böge (A7-0114/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Som za túto správu, ktorej cieľom je poskytnúť pomoc z Fondu solidarity Európskej únie pre Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Českú republiku, Chorvátsko a Rumunsko po záplavách, ktoré v máji a júni 2010 postihli tieto oblasti a ich obyvateľstvo. EÚ musí byť naďalej organizáciou, ktorá prejavuje solidaritu.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Súhlasil som s touto správou o pridelení finančnej pomoci z Fondu solidarity Európskej únie Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku. Medziinštitucionálna dohoda umožňuje mobilizáciu fondu v rámci ročného stropu vo výške 1 miliardy EUR. Som presvedčený, že vo všeobecnosti by Fond solidarity EÚ mal byť po prírodnej katastrofe mobilizovaný čo najrýchlejšie a že k žiadostiam o finančnú pomoc by sa malo pristupovať efektívne a rýchlo, aby bolo možné poskytnúť okamžitú finančnú pomoc krajinám, ktoré postihli prírodné katastrofy.

  Regina Bastos (PPE), písomne. – (PT) Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) je poskytnúť v prípade veľkej prírodnej katastrofy rýchlu, účinnú a flexibilnú pomoc obyvateľom členského štátu alebo krajiny rokujúcej o vstupe.

Tento fond dopĺňa verejné finančné prostriedky členských štátov v núdzových situáciách, konkrétne na naliehavé opravy infraštruktúry, dočasné prístrešie a záchranné služby, ktoré uspokojujú okamžité potreby ľudí, ako aj vyčistenie oblastí postihnutých katastrofou. Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Českú republiku, Chorvátsko a Rumunsko postihli v roku 2010 prívalové dažde, ktoré spôsobili vážne záplavy vedúce k obrovským stratám v týchto krajinách. Zmienené krajiny po katastrofách požiadali o pomoc z Fondu solidarity EÚ. Keďže spĺňali kritériá oprávnenosti stanovené v príslušnom nariadení, mobilizácia FSEÚ bola schválená s cieľom zmierniť bolesť, utrpenie a straty ľudí, ktorých postihli spomenuté katastrofy. Z uvedených dôvodov som túto správu podporila.

  Adam Bielan (ECR), písomne. – (PL) Záplavy, ktoré minulý rok zasiahli krajiny na východe Európskej únie, spôsobili obrovské materiálne škody prakticky v každom regióne. Mnohé z nich naďalej zápasia s tragickými následkami záplav. Mnohí ľudia ešte stále čakajú na finančnú pomoc prisľúbenú úradmi. Vážne škody sa týkajú predovšetkým poľnohospodárstva, infraštruktúry, dopravnej siete a kultúrnych pamiatok. Mnohí ľudia trpia, pričom často stratili všetko, čo vlastnili. Len v Poľsku sa priame straty odhadli na takmer 3 miliardy EUR. Z tohto dôvodu to výrazne presahuje hranicu na mobilizáciu Fondu solidarity. Podobná situácia je aj v prípade ostatných krajín, ktoré žiadajú o podporu z fondu. Ak sa nájdu európske finančné prostriedky naplánované v medziinštitucionálnej dohode, prinesie to veľkú úľavu regiónom, ktoré najviac postihla katastrofa, a to tým, že sa umožní pracovať na zmierňovaní následkov prírodnej katastrofy. Mobilizáciu Fondu solidarity veľmi podporujem.

  Jan Březina (PPE), písomne. – (CS) Vítam rozhodnutie Európskeho parlamentu uvoľniť finančné prostriedky z Fondu solidarity EÚ pre štáty v strednej Európe, ktoré postihli minuloročné záplavy. V prípade Českej republiky ide o sumu 125 miliónov českých korún na úhradu časti škôd spôsobených záplavami na severnej Morave minulý rok v máji a júni. Keďže celková výška škôd bola odhadnutá na 5 miliárd českých korún, čo predstavuje menej ako 0,6 % českého HDP, nešlo podľa európskych právnych predpisov o „veľkú prírodnú katastrofu“, pri ktorej je pomoc z Fondu solidarity prakticky samozrejmá. Preto bolo potrebné žiadať o výnimku pre Českú republiku založenú na tom, že naše územie zasiahla rovnaká prírodná katastrofa ako susedné Poľsko, kde boli jej následky ničivejšie. V pôvodnom návrhu uznesenia Európskeho parlamentu sa ako postihnutá krajina spomínalo len Poľsko a len po mojom upozornení, že záplavy zasiahli aj iné štáty, sa jeho pôsobnosť rozšírila na celý región strednej Európy. Som rád, že česká vláda sa po počiatočnej laxnosti a váhaní rozhýbala a stihla v stanovenej lehote podať žiadosť o finančnú pomoc z Fondu solidarity, ktorá teraz nepochybne príde veľmi vhod.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Vzhľadom na významné škody spôsobené veľkými prírodnými katastrofami najmä v súvislosti so súkromným majetkom, s dopravnými sieťami a kultúrnymi pamiatkami a tiež vzhľadom na to, že odhadované celkové priame škody vo všetkých týchto krajinách presahujú bežnú hranicu na mobilizáciu Fondu solidarity, ktorá je 0,6 % hrubého národného dôchodku, súhlasím s návrhom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie v prospech Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska po rozsiahlych záplavách, ktoré v máji a júni 2010 postihli tieto krajiny. Chcela by som znova zopakovať, že Rada musí naďalej naliehavo revidovať nové nariadenie o Fonde solidarity, ktoré schválil Parlament, aby jeho využívanie bolo rýchlejšie a efektívnejšie.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Mobilizácia Fondu solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska je oprávnená vzhľadom na silný dážď a záplavy, ktoré postihli tieto krajiny, a vzhľadom na veľké škody, ktoré spôsobili. Podpora, ktorú dostalo toto rozhodnutie zo strany veľkej väčšiny v príslušnom parlamentnom výbore, svedčí o rozsahu podpory, ktorú dostáva. Je mi ľúto utrpenia, ktoré ľudia znášajú, a dúfam, že mobilizácia fondu ho zmierni a pomôže zaistiť rýchlejšiu a efektívnejšiu obnovu v najviac postihnutých oblastiach.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Stredná a východná Európa bola v máji a júni 2010 bičovaná silnými búrkami, ktoré v niektorých členských štátoch spôsobili obrovské škody najmä zničením verejnej infraštruktúry, poľnohospodárskych podnikov, cestných a železničných sietí a verejného a súkromného majetku. Záplavy v Poľsku postihli skoro celú krajinu, pričom spôsobili škody presahujúce 0,85 % hrubého národného dôchodku (HND). Na Slovensku zostali po búrke niektoré oblasti pod vodou, čo spôsobilo zosuvy pôdy a záplavy a viedlo ku škodám rádovo dosahujúcim 0,89 % HND. V Maďarsku škody dosahujú 0,73 % HND. V Rumunsku sa odhadujú na viac ako 875 miliónov EUR alebo 0,67 % HND. V Chorvátsku škody presahujú 153 miliónov EUR (0,6 % HND) a v Českej republike je to suma 204 miliónov EUR (0,6 % HND). Táto situácia oprávňuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie a viedla k schváleniu prvého opravného rozpočtu na rok 2011. Preto keďže mobilizáciu pokrýva návrh opravného rozpočtu, ktorý už bol schválený, a vzhľadom na názor Výboru pre regionálny rozvoj, súhlasím so stanoviskom spravodajcu k mobilizácii 182 388 893 EUR na pomoc s opravami verejnej infraštruktúry poškodenej búrkami v spomenutých členských štátoch.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Správa podporuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na pomoc šiestim krajinám: Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku. Tieto krajiny postihli prívalové dažde, v niektorých prípadoch také ako ešte nikdy predtým, rozsiahle záplavy, erózia pôdy a zosuvy bahna. V štyroch krajinách – Poľsku, Slovensku, Maďarsku a Rumunsku – sa katastrofy klasifikujú ako „veľké prírodné katastrofy“ v súlade s definíciou stanovenou nariadením o FSEÚ, inými slovami, škody sa odhadujú na viac ako 0,6 % ich hrubého národného dôchodku. Považujeme mobilizáciu tejto podpory za dôležitú a potrebnú, a preto sme hlasovali za túto správu.

Ešte raz musíme upozorniť na prílišné zdržania medzi výskytom katastrofy, rozhodnutím mobilizovať FSEÚ a skutočným poskytnutím podpory EÚ členským štátom a postihnutým regiónom. V tomto prípade sa katastrofy stali v máji a júni 2010. Parlament schválil mobilizáciu FSEÚ až teraz, takmer o rok neskôr. Ďalšie procedurálne požiadavky teraz ešte viac oddialia prísun peňazí na miesto určenia. Práve preto obhajujeme potrebu prispôsobiť pravidlá mobilizácie tohto fondu tak, aby bola jeho mobilizácia pružnejšia a lepšie načasovaná.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Hlasovali sme za túto správu, ktorá podporuje mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) na pomoc šiestim krajinám: Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku.

Tieto krajiny postihli prívalové dažde, v niektorých prípadoch také ako ešte nikdy predtým, rozsiahle záplavy, erózia pôdy a zosuvy bahna. V štyroch krajinách – Poľsku, Slovensku, Maďarsku a Rumunsku – sa katastrofy klasifikujú ako „veľké prírodné katastrofy“ v súlade s definíciou stanovenou nariadením o FSEÚ, inými slovami, škody sa odhadujú na viac ako 0,6 % ich hrubého národného dôchodku.

Považujeme mobilizáciu tejto podpory za dôležitú a potrebnú, a preto sme hlasovali za túto správu.

Musíme však upozorniť na prílišné zdržania medzi výskytom katastrofy, rozhodnutím mobilizovať FSEÚ a skutočným poskytnutím podpory EÚ členským štátom a postihnutým regiónom. Je potrebné poznamenať, že katastrofy sa stali v máji a júni 2010. Parlament schválil mobilizáciu FSEÚ len teraz, takmer o rok neskôr. Ďalšie procedurálne požiadavky teraz ešte viac oddialia prísun peňazí na miesto určenia.

Práve preto obhajujeme potrebu prispôsobiť pravidlá mobilizácie tohto fondu tak, aby bola jeho mobilizácia pružnejšia a lepšie načasovaná.

  Monika Flašíková Beňová (S&D), písomne. − (SK) Záplavy v roku 2010 zasiahli rozsiahle územie niekoľkých štátov strednej Európy. Najviac sa prírodná katastrofa dotkla práve Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska. Obyvatelia žijúci v týchto oblastiach sa s následkami povodní nedokážu vyrovnať sami. Nie sú schopní riešiť dôsledky na vlastné náklady, pretože rozpočty jednotlivých štátov sú zaťažené ekonomickou a finančnou krízou. V prospech zasiahnutých krajín však Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie. Všetky spomínané krajiny požiadali o pomoc z tohto fondu potom, ako boli v priebehu jarných a letných mesiacov uplynulého roku zasiahnuté a paralyzované zosuvmi pôdy, záplavovými vlnami a takmer nepretržitými dažďovými zrážkami.

Prírodný živel mal v dotknutých oblastiach za následok rozsiahle škody vo verejnej i súkromnej infraštruktúre, cestnej a železničnej doprave, rovnako bolo zasiahnuté poľnohospodárstvo. Taktiež došlo k závažným škodám na majetku, poškodeniu obytných budov, či kultúrnych pamiatok. Je preto namieste dotknutým európskym štátom poskytnúť potrebnú finančnú pomoc, aby dokázali bojovať s následkami prírodnej katastrofy a mohli sa čo možno najskôr opäť vrátiť do bežného života.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasil som s týmto dokumentom, pretože Komisia informovala Parlament prostredníctvom svojho návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ (KOM (2011)0010) o tom, že na základe žiadostí Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Rumunska a kandidátskej krajiny Chorvátska o pomoc v súvislosti so záplavami v máji, júni a júli 2010 navrhuje mobilizáciu Fondu solidarity EÚ. Aby sa predišlo neprimeraným omeškaniam pri schvaľovaní tohto opatrenia, ktoré má Výbor pre rozpočet v úmysle prijať čo najskôr, je potrebné poznamenať, že Výbor pre regionálny rozvoj nemá žiadne námietky proti mobilizácii Fondu solidarity EÚ s cieľom poskytnúť sumu 182 388 893 EUR príslušným krajinám, ako navrhuje Komisia, v súlade s pravidlami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 a v nariadení Rady (ES) č. 2012/2002.

  Cătălin Sorin Ivan (S&D), písomne. – (RO) Fond solidarity je najdôležitejším nástrojom EÚ. Okrem finančného dosahu tiež vyjadruje európsku solidaritu. Rada nám však práve ukázala, že táto solidarita začína postupne slabnúť. S cieľom pomôcť občanom, ktorí si už toľko vytrpeli po minuloročných záplavách, nás teraz Rada núti radikálne znížiť finančné prostriedky vo veľmi dôležitých programoch.

Ak sa navyše pozrieme na to, ktoré členské štáty v súčasnosti blokujú v Rade predstavu „nových peňazí“ na pokrytie potrieb fondu, všimneme si, že sú to tie, ktoré získali veľké sumy peňazí v predchádzajúcich rokoch, keď bol rad na nich.

Únia je založená na koncepcii solidarity. Bez nej by sme nemohli vytvarovať súčasnú Európu a nebudeme ani môcť vytvarovať Európu zajtrajška.

  Edvard Kožušník (ECR), písomne. – (CS) Na rozdiel od Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii považujem Fond solidarity EÚ, ktorého zdroje sú určené na pokrytie škôd spôsobených prírodnými katastrofami, za skutočný prejav európskej solidarity. Veľmi oceňujem to, že táto správa navrhuje vyčleniť finančné prostriedky aj na pokrytie záplavových škôd na verejnom majetku v Českej republike. Konkrétne v severnej Morave, ktorá bola minulý rok v máji postihnutá rovnakou záplavovou vlnou, ktorá spôsobila škody v celom regióne strednej Európy. Skutočnosť, že Česká republika získala finančné prostriedky z Fondu solidarity na pokrytie škôd, si cením o to viac, že okolité krajiny boli zasiahnuté záplavovou vlnou viac ako Česká republika.

Napriek tomu sa v rámci európskej solidarity na Českú republiku pri odškodňovaní nezabudlo. Chcel by som tiež poďakovať svojim kolegom Březinovi a Tošenovskému, s ktorými sme sa úspešne usilovali o začlenenie Českej republiky do skupiny krajín, ktoré budú odškodnené z Fondu solidarity v súvislosti s touto záplavovou vlnou. Osobitné poďakovanie patrí aj pánovi predsedovi Parlamentu Buzekovi za to, že spolu s nami navštívil postihnuté oblasti Moravy a osobne podporil podporu pre Českú republiku.

  Bogusław Liberadzki (S&D), písomne. – (PL) Rok 2010 sa vyznačoval katastrofálnymi záplavami v mnohých krajinách Európy, pričom Poľsko zasiahli dve záplavy. Mali by sme uvítať prejavy solidarity Európskej únie pri zmierňovaní následkov záplav a opatrenia podniknuté na zmiernenie hroznej situácie postihnutých – ľudí, ktorí stratili veľkú časť a v mnohých prípadoch celý svoj hmotný majetok, utrpeli škody na zdraví alebo dokonca stratili svojich milovaných.

Ako súčasť podpory myšlienky solidarity v čase núdze a utrpenia je potrebná úvaha o tom, ako predchádzať záplavám. Spôsob, ako to dosiahnuť, je postarať sa o vodné hospodárstvo: reguláciu riek, výstavbu vodných nádrží atď. Mali by sme smerovať oveľa viac peňazí vyčlenených na environmentálne účely v Kohéznom fonde na účel prevencie záplav. Pri schvaľovaní správy pána Bögeho žiadam o podporu návrhu vyššej sumy finančných prostriedkov v rozpočte po roku 2013.

  Elżbieta Katarzyna Łukacijewska (PPE), písomne. – (PL) Veľmi ma teší, že v Európskom parlamente sa prijímajú takéto konštruktívne rozhodnutia. Poslanci, ktorí pochádzajú z regiónov postihnutých záplavami, sa veľmi snažili o to, aby sa im poskytla pomoc z Únie, a, ako vieme, cesta k tomuto úspechu nebola ľahká. Poskytnutie 182,4 milióna EUR ako kompenzácie za následky minuloročných záplav je mimoriadne dôležité nielen pre regióny, ktoré zasiahla prírodná katastrofa, ale aj pre ľudí, ktorí tam žijú.

Poľsko a Podkarpatské vojvodstvo sú oblasti, ktoré mimoriadne trpeli následkom katastrofy, a ja dúfam, že finančné prostriedky, ktoré boli uvoľnené na obnovu infraštruktúry, budú účinne využité. Dnešné rozhodnutie Parlamentu je konečné a spúšťa postup na poskytnutie peňazí EÚ, a preto som hlasovala za uznesenie o mobilizácii Fondu solidarity EÚ – záplavy v roku 2010 v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike, Chorvátsku a Rumunsku.

  David Martin (S&D), písomne. – Podporujem tento návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity EÚ, ktorý predložila Komisia. Na základe žiadostí Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Rumunska a kandidátskej krajiny Chorvátska o pomoc v súvislosti so záplavami v máji, júni a júli 2010 navrhuje využitie Fondu solidarity EÚ.

  Barbara Matera (PPE), písomne. – (IT) Rada by som vyjadrila spokojnosť s dnešným hlasovaním za schválenie mobilizácie Fondu solidarity EÚ s cieľom poskytnúť pomoc Poľsku, Slovensku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku v súvislosti so záplavami, ktoré tieto krajiny postihli minulý rok.

Hoci sa Parlament a Rada stále nezhodnú na technickom postupe získania 182,4 milióna EUR potrebných na odškodnenie členských štátov, Európa znova prejavila solidaritu so svojimi občanmi. Súhlasím s využitím rozpočtového prebytku z roku 2010 na pokrytie „záporných rezerv“ použitých na hľadanie potrebných finančných prostriedkov. V skutočnosti je táto rezerva „účtovnou“ metódou, ktorá by mala byť použitá pri akýkoľvek núdzových udalostiach, ktoré sa môžu udiať počas aktuálneho finančného roka.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Solidarita je hlavným znakom Európskej únie. Na základe tejto solidarity považujem správu o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie v súvislosti so záplavami, ktoré v roku 2010 postihli Poľsko, Slovensko, Českú republiku, Maďarsko, Chorvátsko a Rumunsko, za dobre načasovanú a potrebnú. Táto solidarita bude ešte potrebnejšia, keď bude zmena klímy naďalej spôsobovať katastrofy v celej Európe. V tejto súvislosti je potrebné navrhnúť stratégie, ktoré tiež pomôžu znížiť úroveň emisií skleníkových plynov.

Úsilie Európskej únie musí byť nasmerované na konsolidáciu opatrení prijatých členskými štátmi na predchádzanie čoraz častejším veľkým záplavám v Európe a zníženie ich vplyvu. Jednou prioritou v tejto otázke musí byť to, že členské štáty posúdia činnosti, ktoré zvyšujú riziko záplav a ktoré zvyšujú rýchlosť reakcie, mobilitu a flexibilitu vykonaných zásahov. V neposlednom rade by som chcel zdôrazniť to, aké dôležité je, aby boli občania informovaní o činnostiach a plánoch riadenia záplav a aby sa do nich zapájali.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Tento nástroj solidarity bol už v minulosti použitý – konkrétne v našej krajine bola po silných dažďoch vo februári 2010 poslaná podpora na Madeiru – a teraz je jednoznačne zmysluplné mobilizovať ho v snahe zmierniť následky, ktoré prírodné katastrofy vždy majú na obyvateľstvo postihnutých krajín.

  Alajos Mészáros (PPE), písomne. – (HU) Minuloročné intenzívne dažde mali za následok katastrofálnu situáciu v krajinách strednej Európy. Vyliate rieky zaplavovali ulice a domovy. Ľudia stratili majetok a mnohí z nich stratili skoro všetko, čo mali. Preto bolo vtedy kľúčové rýchlo posúdiť situáciu a pomôcť. Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Chorvátsko a Rumunsko požiadali o pomoc Európskej únie, aby mohli pomôcť tým, ktorí to potrebujú, prostredníctvom čerpania Fondu solidarity. Som veľmi rád, že aj Európsky parlament uznal túto situáciu a že chcel tiež pomôcť týmto krajinám. Preto je podľa mňa veľmi dôležité tento návrh rozhodnutia podporiť a chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať všetkým tým, ktorí vtedy vyjadrili solidaritu s našimi spoluobčanmi v strednej Európe. Ďakujem.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Po silných dažďoch v auguste 2010, ktoré spôsobili to, že sa rieky vyliali a prinútili ľudí opustiť svoje domovy, Česká republika požiadala v októbri 2010 o pomoc z Fondu solidarity. Hranica 0,6 % hrubého národného dôchodku nebola presiahnutá, ale väčšina obyvateľstva v dôsledku toho utrpela škody a hospodárstvo v regióne bolo na pokraji kolapsu. Dôležité oblasti, ako sú cestovný ruch a priemysel, boli vážne poškodené. Táto pomoc pokryje časť nákladov na okamžité opatrenia potrebné na obnovu poškodenej infraštruktúry. Preto tento návrh podporujem.

  Rareş-Lucian Niculescu (PPE), písomne. – (RO) Minulý rok v lete bola väčšina územia Rumunska zasiahnutá rozsiahlymi záplavami a zosuvmi pôdy. Škody sa odhadovali na takmer 900 miliónov EUR, čo je skoro 0,7 % HDP Rumunska. Vítam pomoc z Fondu solidarity. Pomôže to zmierniť vplyv katastrofy a zabrániť výskytu iných podobných mimoriadnych udalostí. Fond solidarity je jedným z konkrétnych príkladov, ktorý môžeme ponúknuť našim občanom, aby sme im ukázali dôležitosť spoločných krokov na úrovni EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska na základe medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID). MID umožňuje mobilizáciu Fondu solidarity v rámci ročného stropu vo výške 1 miliardy EUR. Súčasne s týmto návrhom mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska Komisia tiež predložila návrh opravného rozpočtu (A7-0115/2011). Zo správy jasne vyplýva, že všetky žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení (ES) č. 2012/2002. Preto som hlasovala za mobilizáciu Fondu solidarity EÚ vo výške 105 567 155 EUR pre Poľsko, 20 430 841 EUR pre Slovensko, 22 485 772 EUR pre Maďarsko, 5 111 401 EUR pre Českú republiku, 3 825 983 EUR pre Chorvátsko a 24 967 741 EUR pre Rumunsko, čiže v celkovej výške 182 388 893 EUR vo viazaných a platobných rozpočtových prostriedkoch.

  Rovana Plumb (S&D), písomne. – (RO) Priame náklady súvisiace so záplavami, ktoré v roku 2010 zasiahli Poľsko, Slovensko, Českú republiku, Maďarsko, Chorvátsko a Rumunsko, predstavujú 5 512 719 662 EUR. Hlasovala som za túto správu, aby sa mobilizácia 182,4 milióna EUR z Fondu solidarity EÚ určených na tieto záplavy schválila. Nesúhlasila som so zdrojom financovania, takzvanou „zápornou rezervou“ navrhovanou Radou. Hlasovala som však za návrh Rady, pretože si myslím, že občania, ktorí boli obeťami záplav, sa nemôžu stať obeťami medziinštitucionálneho boja medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Zaoberáme sa žiadosťami o pomoc, ktoré predložili Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Rumunsko a Chorvátsko (ako kandidátska krajina), aby riešili značné škody spôsobené katastrofálnymi záplavami v týchto krajinách v máji, júni a júli 2010. Keďže všetky tieto žiadosti spĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v nariadení (ES) č. 2012/2002, hlasoval som za tento návrh mobilizovať Fond solidarity Európskej únie s cieľom rozdeliť sumu 182 388 893 EUR predmetným krajinám v očakávaní, že táto podpora možno pomôže urýchliť obnovu postihnutých oblastí a zmierniť utrpenie ich obyvateľstva.

  Zuzana Roithová (PPE), písomne. – (CS) Rada som hlasovala za návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o uvoľnení prostriedkov z Fondu solidarity EÚ pre Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Českú republiku, Chorvátsko a Rumunsko. Všetky tieto štáty boli minulý rok postihnuté silnými záplavami v dôsledku prívalových dažďov, ktoré spôsobili zosuvy pôdy a značné straty na ľudských životoch, poškodili obytné budovy, podniky, poľnohospodárske oblasti, cestné a železničné siete a inú infraštruktúru. Hoci suma navrhovanej pomoci predstavuje pre väčšinu krajín len niekoľko percent z celkových vyčíslených škôd, aj tak je to významná pomoc, ktorá dosahuje celkove 182 miliónov EUR. Chcela by som zdôrazniť, že EÚ zriadila Fond solidarity, aby pomohla obyvateľom regiónov postihnutých prírodnými katastrofami. Chcela by som poďakovať kolegom poslancom za podporu tejto správy.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Komisia navrhuje mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska na základe bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID). MID umožňuje mobilizáciu Fondu solidarity v rámci ročného stropu vo výške 1 miliardy EUR. Súčasne s návrhom na mobilizáciu Fondu solidarity v prospech Poľska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Rumunska Komisia predložila návrh opravného rozpočtu (NOR č. 1/2011 zo 14. januára 2011) s cieľom zahrnúť do rozpočtu na rok 2011 príslušné viazané a platobné rozpočtové prostriedky, ako je stanovené v bode 26 MID.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za tento text, pretože musíme mobilizovať Fond solidarity Európskej únie v mene tých krajín v strednej a východnej Európe, ktoré utrpeli škody následkom záplav v roku 2010.

Krajinám, ako sú Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Chorvátsko a Rumunsko, vznikli obrovské výdavky po silných dažďoch v tom období, ktoré spôsobili obrovské škody na ich infraštruktúre. Napríklad len Poľsko postihli v máji a júni 2010 dve po sebe nasledujúce záplavy na jeho hlavných riekach, ktoré spôsobili vážne škody v poľnohospodárstve, vážne poškodili dopravné siete a kultúrne pamiatky, pričom celková škoda dosiahla takmer 3 miliardy EUR. Teraz je prioritou znovu vybudovať regióny, ktoré minulý rok najviac zasiahli tragické udalosti, a umožniť im neodkladne znovu naštartovať svoje výrobné systémy.

  Olga Sehnalová (S&D), písomne. – (CS) Záplavy v roku 2010 postihli niekoľko európskych krajín v rôznej miere. Napríklad v Českej republike boli záplavy menšie, čo sa týka rozsahu územia, ale následky boli pre túto krajinu skutočne ničivé, rovnako ako v Poľsku. Preto som podporila uvoľnenie prostriedkov na základe možnosti, ktorú pre tieto výnimočné situácie poskytuje nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002. Hlasovala som za prijatie tejto správy vrátane uvoľnenia prostriedkov pre Českú republiku a Chorvátsko, ktoré je podobným prípadom.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Podporila som správu o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 26 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení. Pre EÚ je mimoriadne dôležité, aby podporila tie krajiny, ktoré trpeli v dôsledku prírodných katastrof. Straty spôsobené touto katastrofou presahujú 2,9 miliardy EUR. Finančná podpora EÚ pomôže obnoviť verejnú infraštruktúru, ktorá bola poškodená pri katastrofe: vodovodné potrubia, kanalizačné systémy, cesty a mosty. Uplynul už skoro rok od záplav. Pomoc je stále nevyhnutná. Mala by byť mobilizovaná rýchlejšie. Aby sme to dosiahli, mali by sa skrátiť postupy poskytovania finančnej pomoci z Fondu solidarity.

Odporúčanie: Luis Manuel Capoulas Santos (A7-0056/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Som za túto správu, pretože podporuje zodpovedný rybolov v rybolovnej oblasti Komor na základe politiky nediskriminácie medzi rôznymi flotilami loviacimi v tejto oblasti a zároveň začína dialóg o potrebných reformách. Som za túto správu aj preto, že predstavuje pokrok oproti predchádzajúcej zmluve v tom, že zabezpečuje, aby bolo vykonávanie protokolu v prípade porušovania ľudských práv pozastavené. Keďže však cieľom tohto protokolu je posilniť partnerstvo a spoluprácu v sektore rybolovu prostredníctvom využitia všetkých dostupných finančných nástrojov, rád by som upozornil na naliehavú potrebu vytvoriť rámec uprednostňujúci vyššie investície a optimalizáciu remeselného rybolovu v sektore.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Podporil som túto správu, pretože znamená záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb. Komorský zväz sa považuje za jednu z najmenej rozvinutých krajín s hospodárstvom, ktoré do značnej miery závisí od zahraničných dotácií a technickej pomoci. Hoci využiteľné zásoby rýb v Komorskom zväze – väčšinou ide o veľké hlbokomorské druhy rýb – sa odhadujú na 33 000 ton ročne, úlovky miestnych rybárov predstavujú ročne približne 16 000 ton, ktoré kompletne pohltí miestny trh. Hlavým cieľom nového protokolu je určiť rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ, čo sa týka prístupových práv a sektorovej podpory, a pokračovať v spolupráci medzi EÚ a Komorským zväzom s cieľom rozšíriť rámec partnerstva, v ktorom sa bude rozvíjať trvalo udržateľná politika rybolovu a zodpovedné využívanie rybolovných zdrojov vo výlovných oblastiach Komorského zväzu v záujme oboch strán.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a tretími krajinami, ktoré sa nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky. Hlasoval som za, pretože si myslím, že nový protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Úniou a Komorským zväzom tiež vyhovuje záujmom oboch strán. Na jednej strane zlepšuje rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ v rybolovnej oblasti Komorského zväzu, keďže možnosti vyčerpania miestnych populácií rýb v tejto oblasti sú vylúčené. Na druhej strane EÚ prideľuje prostriedky na rozvoj sektorovej politiky rybného hospodárstva na Komoroch.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom. Uvedený protokol považujem za pozitívny, pretože podporuje zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov v komorských teritoriálnych vodách a vyhovuje záujmom oboch strán, keďže ponúka rybolovné možnosti plavidlám EÚ výmenou za dôležitú sektorovú podporu komunity súostrovia Komory.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za odporúčanie o dohode v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom, pretože strany sa zaväzujú podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov v rybolovnej oblasti Komorského zväzu a pretože ustanovuje doložku o pozastavení dohody v prípade porušovania ľudských práv v Komorskom zväze.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Súčasnému protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom, jednej z mnohých dohôd o partnerstve v sektore rybolovu, ktoré Európska rada podpísala, skončila platnosť 31. decembra 2010. Nový protokol sa uzavrie na obdobie troch rokov (2011 – 2013) a začne platiť nadobudnutím účinnosti rozhodnutia Rady o predbežnom uplatňovaní nového protokolu a skončením platnosti súčasného protokolu. Cieľom návrhu rozhodnutia Rady je stanoviť rybolovné možnosti pre plavidlá Európskej únie na základe dostupného prebytku populácií rýb, ako aj stanoviť finančný príspevok osobitne za prístupové práva a sektorovú podporu.

Nový protokol vyhovuje záujmom oboch strán a má za cieľ upevniť spoluprácu v oblasti rybolovu prostredníctvom využitia dostupných finančných nástrojov. Pociťovali sme potrebu vytvoriť rámec uprednostňujúci rozvoj investícií v tomto sektore a optimalizovať rybárske činnosti malého rozsahu. Rovnako ako spravodajca som presvedčený, že Parlament by mal mať možnosť pozorne monitorovať spôsob, akým sa táto dohoda vyvíja a dodržiava, a je úlohou Komisie, aby to zabezpečila.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Táto správa sa zameriava na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú podmienky, za akých môžu rybárske plavidlá EÚ vykonávať rybárske činnosti vo vodách Komorského zväzu. V priebehu rokov EÚ uzavrela dohody o partnerstve v sektore rybolovu s mnohými krajinami a na výmenu poskytla istý finančný príspevok určený primárne na podporu rybárskych politík týchto krajín, najmä na ochranu populácií rýb. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy vzal na seba Parlament väčšiu zodpovednosť v tomto sektore a teraz musíme súhlasiť s novými dohodami v sektore rybolovu. Keďže platnosť protokolu medzi EÚ a Komorským zväzom sa skončila 31. decembra 2010, protokol sa musí naliehavo obnoviť. Uvedený návrh vyhovuje záujmom oboch strán, ako veľmi dobre vysvetľuje spravodajca, a preto som hlasoval za návrh. Je len škoda, že prichádza oneskorene.

  João Ferreira a Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa podporuje nový protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Komorským zväzom, ktorý bude platný tri roky a ktorého hlavým cieľom je určiť rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ, a finančný príspevok, ktorý dlhujeme za prístupové práva a na sektorovú podporu. Táto dohoda sa týka práva 70 európskych lodí vstupovať do komorských vôd výmenou za finančný príspevok vo výške približne 600 000 EUR ročne, pričom asi polovica tejto sumy je určená na rozvoj sektora rybolovu v krajine. Táto krajina nemá prakticky žiadne iné zdroje; 30 000 z 800 000 obyvateľov krajiny závisí od tohto sektora.

Práve tu takzvaná dohoda o partnerstve v tejto oblasti zlyhala najviditeľnejšie, čo by malo byť dôvodom na úvahu a zmeny politík. Oprávnenie na rybolov dostane 45 plavidiel s vlečnou sieťou na lov tuniakov – 22 z nich je francúzskych a 22 španielskych – a 25 plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine. Je to viac ako v súčasnosti platnom protokole, ktorý oprávňuje na rybolov 40 plavidiel s vlečnou sieťou a 17 plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine. Portugalsko má stále tých päť plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine, ktoré malo predtým. Francúzsko a Španielsko z toho stále ťažia najviac.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Súhlasím s týmto dokumentom, pretože uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa od roku 2004 nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti. V rámci dohôd s krajinami Afriky a Tichomoria je značná časť finančnej pomoci EÚ určená výslovne na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásade trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia s rybolovnými zdrojmi. Dohody o partnerstve preto predstavujú záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb. Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci Parlamentu v oblasti dohôd o partnerstve v sektore rybolovu. Podľa článku 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ sa teraz pred uzavretím dohody vyžaduje predchádzajúci súhlas Parlamentu namiesto jednoduchého postupu konzultácie, ktorý sa uplatňoval v minulosti. Som presvedčený, že navrhovaný nový protokol k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Úniou a Komorským zväzom vyhovuje záujmom oboch strán.

  Jarosław Kalinowski (PPE), písomne. – (PL) Sektor rybolovu v regióne Komor je veľmi špecifický. Úlovky miestnych rybárov takmer nikdy nestačia na uspokojenie potrieb miestnej komunity. Je to spôsobené slabo rozvinutou a, úprimne povedané, neexistujúcou infraštruktúrou prístavov a rybárskych flotíl. Ľudia, ktorí žijú na ostrovoch v tejto časti Indického oceánu, sú veľmi chudobní, čelia problému nezamestnanosti a, ako píše sám spravodajca, sú v skutočnosti závislí od finančnej pomoci zo zahraničia. Dohoda o partnerstve, ktorá umožňuje plavidlám z EÚ loviť ryby na území Komor výmenou za finančnú podporu, nepochybne prispeje k posilneniu hospodárstva v regióne. Mali by sme však monitorovať spôsob, akým sa tieto finančné prostriedky využívajú a či skutočne prispievajú k zlepšeniu situácie v sektore.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Cieľom nového protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom, je posilniť partnerstvo a spoluprácu v sektore rybolovu využitím všetkých dostupných finančných nástrojov. Protokol vytvorí rámec, ktorý prispeje k rastu investícií v tomto sektore a ktorý pomôže zvýšiť hodnotu produktov remeselného rybolovu. Vítam návrh uzavrieť tento nový protokol.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Návrh odporúčania Rady týkajúci sa uzavretia protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné kvóty a finančný príspevok podľa partnerstva so sektorom rybolovu Komorského zväzu, má načrtnúť úlohu, ktorú by mal zohrať Európsky parlament v postupe revízie tejto dohody. Európa sa vždy snažila o dohody o partnerstve v sektore rybolovu a partnerstvo s Komorským zväzom je platné od roku 1988. Cieľom tohto nového protokolu je stanoviť rybolovné kvóty pre rybárske plavidlá Komorského zväzu, ktoré sa mu ponúknu a ktoré umožnia trvalo udržateľné a zodpovedné využitie rybolovných zdrojov, zvýšia investície do remeselného rybolovu a zlepšia jeho činnosti. Návrh rozhodnutia Rady o projekte zaručuje, že obidvaja partneri, Európa a Komorský zväz, budú mať prospech z obnovenia dohody, ale keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy Parlament získal špecifickú úlohu pri uplatňovaní dohôd, zdá sa byť nevyhnutné, že pri každom kroku až po konečné schválenie dohody musíme identifikovať opatrenia, do ktorých bude zahrnutý Parlament.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa od roku 2004 nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti. V rámci dohôd s krajinami Afriky a Tichomoria je značná časť finančnej pomoci EÚ určená výslovne na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásade trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia s rybolovnými zdrojmi. Dohody o partnerstve preto predstavujú záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Táto nová dohoda nahrádza tú, ktorá platila predtým a ktorej platnosť sa skončila 31. decembra 2010. Tento druh dohody umožňuje rybárskym plavidlám EÚ prístup do rybolovných oblastí Komorských ostrovov výmenou za finančný príspevok. Veľkou výhodou takéhoto protokolu je, že Európska únia môže pomôcť s rozvojom týchto krajín. V tomto prípade poskytne väčšiu pomoc sektoru rybolovu, keďže tento sektor spotrebuje asi 50 % finančných príspevkov. Mali by sme mať na pamäti, že približne 30 000 ľudí na Komoroch priamo závisí od sektora rybolovu, a preto je táto podpora dôležitá.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Platnosť dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom sa skončila v decembri 2010. Nový protokol je platný od roku 2011 do roku 2013 a mal by byť predbežne uplatňovaný, kým sa neuzavrie schvaľovací postup Európskeho parlamentu. Podľa návrhu dohody sa strany zaväzujú podporovať zodpovedný rybolov v rybolovnej oblasti Komorského zväzu na základe zásady nediskriminácie medzi rôznymi flotilami loviacimi v tejto rybolovnej oblasti. Čo sa týka rybolovných možností, na rybolov bude oprávnených 45 plavidiel s vlečnou sieťou na lov tuniakov a 25 plavidiel s lovnými šnúrami na lov na hladine. Nová dohoda v porovnaní s predchádzajúcou obsahuje doložku o pozastavení uplatňovania protokolu v prípade porušovania ľudských práv. Myslím si, že treba posilniť partnerstvo a spoluprácu v sektore rybolovu využitím všetkých dostupných finančných nástrojov. Preto som hlasoval za.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti.

Tento návrh nového protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Komorskými ostrovmi je neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej činnosti spoločnej rybárskej politiky a vyhovuje záujmom oboch strán.

Správa navrhuje tieto odporúčania, ktoré sa považujú za dôležité:

• Komisia by mala Parlamentu zasielať závery zo schôdzí a práce spoločného výboru podľa článku 9 dohody, ako aj viacročný sektorový program uvedený v článku 7 písm. c) protokolu a výsledky ročných hodnotení;

• zástupcom Európskeho parlamentu by malo byť umožnené zúčastňovať sa ako pozorovatelia na schôdzach a práci spoločného výboru;

• Komisia by mala Parlamentu a Rade pred ďalším prerokovaním dohody predložiť hodnotenie jej uplatňovania;

• k Parlamentu a Rade by sa malo pristupovať rovnako, pokiaľ ide o ich právo na okamžité poskytnutie úplných informácií, ako aj o monitorovanie a hodnotenie uplatňovania každej medzinárodnej dohody v sektore rybolovu a rokovania o ich revízii.

Z uvedených dôvodov som hlasovala za správu.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Účelom tohto protokolu je nahradiť protokol, ktorý tvorí prílohu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Komorskými ostrovmi a ktorého platnosť sa skončila 31. decembra 2010. Hlavným cieľom nového protokolu je určiť rybolovné možnosti, ktoré sa naskytujú plavidlám EÚ, čo sa týka prístupových práv a sektorovej podpory, a pokračovať v spolupráci medzi Európskou úniou a Komorským zväzom, aby sa podporilo vytvorenie rámca partnerstva, v ktorom sa bude rozvíjať trvalo udržateľná politika rybolovu a rozumné využívanie rybolovných zdrojov vo výlovných oblastiach Komorského zväzu. Na základe nového protokolu bude celkový ročný finančný príspevok EÚ predstavovať 1 845 750 EUR v priebehu celého trojročného obdobia. Predpokladá sa aj rozvoj investícií v sektore rybolovu s cieľom optimalizovať rybárske činnosti malého rozsahu. Keďže som presvedčený, že tento návrh nového protokolu k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Komorskými ostrovmi vyhovuje záujmom oboch strán, hlasoval som zaň.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som proti. Uzatváranie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré sa od roku 2004 nazývajú dohody o partnerstve v sektore rybolovu, je bežný postup v rámci spoločnej rybárskej politiky a predstavuje významný pilier jej vonkajšej činnosti. V rámci dohôd s krajinami Afriky a Tichomoria je značná časť finančnej pomoci EÚ určená výslovne na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásade trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia s rybolovnými zdrojmi. Dohody o partnerstve preto predstavujú záväzok podporovať zodpovedný a trvalo udržateľný rybolov všade tam, kde plavidlá EÚ vykonávajú svoju činnosť, a to na základe dôkladného zhodnotenia dostupných zdrojov a uistenia sa, že rybolovné možnosti, ktoré sa budú využívať, boli potvrdené dôveryhodnými vedeckými posudkami a že je vylúčené riziko vyčerpania miestnych populácií rýb.

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci Parlamentu v oblasti dohôd o partnerstve v sektore rybolovu. Podľa článku 218 ods. 6 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ sa teraz pred uzavretím dohody vyžaduje predchádzajúci súhlas Parlamentu namiesto jednoduchého postupu konzultácie, ktorý sa uplatňoval v minulosti. My zelení sme veľmi kritickí k tomu, ako sa tieto typy dohôd doteraz uplatňovali.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Podpisovanie dvojstranných dohôd v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami je vždy postup spoločnej rybárskej politiky, a teda ústredný aspekt jej zahraničnopolitickej činnosti.

Dohody s krajinami Afriky a Tichomoria stanovujú, že podstatná časť recipročnej finančnej pomoci EÚ bude určená na podporu rybárskych politík týchto krajín založených na zásadách trvalej udržateľnosti a dobrého hospodárenia so zdrojmi.

Dvojstranné vzťahy v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom trvajú od roku 1988. Uznesenie, ktoré bolo dnes prijaté, zdôrazňuje skutočnosť, že lepšia informovanosť Parlamentu a väčšia kontrola zo strany Európskeho parlamentu vo všetkých fázach rokovaní by posilnili partnerstvo a mali by pozitívny vplyv na rozvoj rybolovu. Parlament a Rada musia byť postavené na rovnakú úroveň, či už ide o ich právo byť plne a okamžite informovaní, alebo o monitorovanie a hodnotenie uplatňovania medzinárodných dohôd v sektore rybolovu a tiež o všetky rokovania o revízii týchto dohôd.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Rybárska flotila EÚ je v prevádzke po celom svete. Dvojstranný vzťah medzi súčasnou Európskou úniou a Komorským zväzom trvá od roku 1988. Súčasná revízia dohody o partnerstve v sektore rybolovu z roku 2006 ako súčasť procesu jej rozšírenia viedla tiež k tomu, že do dohody sa zahrnuli základné zásady trvalo udržateľnej politiky rybolovu a zodpovedného využívania rybolovných zdrojov v rybolovnej oblasti Komorského zväzu. Je to nielen vítaný vývoj, ale aj nevyhnutnosť, ak má byť EÚ a jej spoločná politika rybolovu naďalej dôveryhodná. V tejto súvislosti musí byť spravodajcova požiadavka na viac informácií a väčšiu kontrolu zo strany Parlamentu dôrazne podporovaná. Z tohto dôvodu som hlasovala za túto správu.

Odporúčanie: Emilio Menéndez del Valle (A7-0067/2011)

  Elena Oana Antonescu (PPE), písomne. – (RO) Zlepšenie Euro-stredomorskej dohody o obchode môže prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť riadiacu sa hodnotami ako mier, spravodlivosť, rovnosť, sloboda a demokracia. Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov má zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt, ktoré môže posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť dvojstranných obchodných vzťahov, a tým zlepšiť fungovanie zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Hlasovala som za tento návrh uznesenia.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo treba vytvoriť účinný mechanizmus urovnávania obchodných sporov medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou, ktoré spĺňajú pravidlá a postupy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa urovnávania sporov. Tento mechanizmus podporí fungovanie zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín, ale najmä prinesie stabilitu dvojstranným obchodným vzťahom medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Všetky doplnenia euro-stredomorských dohôd majú významný vplyv na hospodársku a politickú stabilitu týchto krajín, keďže prispievajú k nespočetným sociálnym a demokratickým kladom, ktoré z nich vyplývajú. Preto ma teší každá snaha, ktorá k tomu smeruje. Vzhľadom na neúplné vyriešenie niektorých sporov podľa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Jordánskym hášimovským kráľovstvom uznávam, že diplomatický prístup je v tomto smere neúčinný. Preto sa stotožňujem s tým, že potrebujeme mechanizmus jednoduchého a účinného vynakladania zdrojov, takže súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzavretí dohody v podobe protokolu medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom. Cieľom tohto protokolu je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov uplatniteľný na spory podľa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Euro-stredomorské dohody obsahujú ustanovenia o liberalizácii obchodu s tovarom, ale pravidlá urovnávania sporov, ktoré z nich vyplývajú, sa zakladali v prvom rade na diplomacii, a preto mohla strana, ktorá dohodu porušila, ľahko zablokovať urovnanie sporu. V roku 2006 Rada splnomocnila Komisiu otvoriť rokovania s jej partnermi v Stredozemí s cieľom vytvoriť mechanizmy urovnávania obchodných sporov, ktoré vychádzajú z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Návrh dohody Jordánsko parafovalo 9. decembra 2009.

Podporujem mechanizmus urovnávania sporov a dúfam, že bude mať skôr odstrašujúcu než represívnu funkciu. Okrem toho dúfam, že Jordánsko vydrží nestabilitu, ktorá ovplyvňuje tento región, a zostane umierneným a zodpovedným partnerom, akým bolo za vlády kráľa Husajna a kráľa Abdalláha II.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie sa zakladá na návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Jordánskom, ktorého cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov ako súčasť Euro-stredomorskej dohody. Riešenie obchodných sporov medzi krajinami diplomatickou cestou nemáva vo všeobecnosti želaný účinok. Preto sa v kontexte euro-stredomorského regiónu začali rokovania medzi EÚ a jej stredozemskými partnermi, konkrétne Jordánskom. Návrh dohody bol podpísaný 9. decembra 2009 na konferencii ministrov obchodu euro-stredozemských krajín v Bruseli. Hlasujem za tento návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, lebo viem, že významne zlepší vzťahy medzi štátmi z hľadiska voľného obchodu a prispeje k politickej a hospodárskej stabilite v tomto regióne. Z toho dôvodu vítam novú dohodu a dúfam, že keď nadobudne platnosť, medzi EÚ alebo jej členskými štátmi a Jordánskom nevznikne žiaden spor.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody medzi EÚ, ktorej legitimita vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy je sporná (a v každom prípade odsúdeniahodná), a režimom kráľa Abdalláha, ktorý naďalej násilne potláča vznikajúce mierové hnutie mladých žiadajúce reformy a demokratické slobody.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Mechanizmus, ktorý sa teraz navrhuje, naopak, podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody medzi EÚ, ktorej legitimita vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy je sporná (a v každom prípade odsúdeniahodná), a režimom kráľa Abdalláha, ktorý naďalej násilne potláča vznikajúce mierové hnutie mladých žiadajúce reformy a demokratické slobody.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto správu. Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov je vítané, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Spravodajca sa domnieva, že tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Okrem toho by náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Minulosť nám ukazuje, že diplomacia nie je účinná pri riešení rôznych sporov, ktoré existujú. Preto ma teší vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Súhlasím so spravodajcom, že tieto zlepšenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne, ktorý je kľúčový pre vytvorenie jednotnej oblasti mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Okrem toho by náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Viem, že navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou a z WTO. Dvojstranné dohody o obchode by mali byť vždy v úplnom súlade s viacstranným obchodným systémom. Komisia musí zabezpečiť, aby bolo toto zavedenie účinné. Pretrvávajúce spory majú negatívny vplyv na podnikateľskú komunitu. Preto som hlasoval za.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Touto správou Európsky parlament súhlasí s vytvorením štandardného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý zabezpečí zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt, keď treba urovnať spory medzi Európskou úniou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom, ktoré vyplývajú z obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Ukázalo sa, že táto cesta je v praxi neúčinná a že viedla k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne, a to vytvorením jednotnej oblasti mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu by mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Každá táto skutočnosť ma motivovala k hlasovaniu za.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody medzi EÚ a Jordánskom, ktorej cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov podľa obchodných ustanovení euro-stredomorských dohôd. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi je táto cesta neúčinná a viedla k situáciám, v ktorých zostali spory nevyriešené alebo boli zablokované. Dúfam, že uplatňovanie tohto štandardného mechanizmu urovnávania sporov posilní bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi EÚ a Jordánskom.

  Tokia Saïfi (PPE), písomne. – (FR) V rámci euro-stredomorských dohôd o pridružení sa obchodné spory, ktoré môžu vzniknúť medzi dvomi stranami, Európskou úniou na jednej strane a Jordánskom na strane druhej, ešte vždy riešia diplomatickou cestou. Toto riešenie nie je účinné ani transparentné, a preto som hlasovala za vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže to umožní aktérom na oboch stranách Stredozemia obchodovať v bezpečnejšom a predvídateľnejšom prostredí. Tento štandardný mechanizmus sa zakladá na riešeniach, ktoré zastáva Svetová obchodná organizácia vo svojom memorande o porozumení v oblasti urovnávania sporov, ako aj na mechanizmoch obsiahnutých v dvojstranných dohodách o obchode, ktoré EÚ nedávno uzatvorila.

V konečnom dôsledku preto pridávanie týchto mechanizmov do čoraz vyššieho počtu dohôd vytvorí rovnaké podmienky nielen pre európskych hospodárskych aktérov, ale aj pre ich partnerov v tretích krajinách.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) Tieto rokovania vyplývajú z toho, čo bolo v skutočnosti oblasťou bez právnych predpisov, to znamená, že spory medzi EÚ a krajinami v Stredozemí sa nedali urovnať žiadnymi postupmi. Tento mechanizmus urovnávania sporov vychádza zo štandardných medzinárodných postupov. Keďže súčasný prístup viedol v minulosti k neriešiteľným problémom, riadila som sa odporúčaním spravodajcu.

Odporúčanie: George Sabin Cutaş (A7-0066/2011)

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo treba vytvoriť účinný mechanizmus urovnávania obchodných sporov medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou, ktoré spĺňajú pravidlá a postupy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa urovnávania sporov. Tento mechanizmus prinesie dvojstranným obchodným vzťahom medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom stabilitu.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Všetky doplnenia euro-stredomorských dohôd majú významný vplyv na hospodársku a politickú stabilitu týchto krajín, keďže prispievajú k nespočetným sociálnym a demokratickým kladom, ktoré z nich vyplývajú. Preto ma teší každá snaha, ktorá k tomu smeruje. Vzhľadom na neúplné vyriešenie niektorých sporov týkajúcich sa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Marockým kráľovstvom uznávam, že systém vytvorený vo vzťahu k tejto oblasti, ktorý využíva diplomatické prostriedky, je neúčinný. Preto sa stotožňujem s tým, že potrebujeme mechanizmus, ktorý umožní jednoduché a účinné vynakladanie zdrojov, takže súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov.

  Vasilica Viorica Dăncilă (S&D), písomne. – (RO) Vzhľadom na to, že súčasné predpisy o urovnávaní sporov využívajú diplomatický prístup a urovnanie sporu môže ľahko zablokovať strana, ktorá si neplní povinnosti, myslím si, že prijatie tejto dohody zlepší bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Marokom, čo bude prínosné pre obchodné spoločnosti aj spotrebiteľov. Prijatie tejto dohody nadväzuje na euro-stredomorský plán v oblasti obchodu po roku 2010.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Ako ostatným dohodám, aj dohode medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom chýbali opatrenia na riešenie sporov, v dôsledku čoho je táto dohoda, prirodzene, menej spoľahlivá a očakávania strán, čo sa týka dosiahnutia spravodlivých riešení v prípadoch sporu, sú menšie. Dúfam, že predpokladaný mechanizmus nadobudne účinnosť a prispeje k posilneniu vzájomnej dôvery medzi stranami a že Marocké kráľovstvo bude pokračovať v reformách, ktoré začal Hasan II. a na ktoré nadviazal Mohamed VI.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie sa zakladá na návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Marokom, ktorého cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov ako súčasť Euro-stredomorskej dohody. Riešenie obchodných sporov medzi krajinami diplomatickou cestou nemáva vo všeobecnosti želaný účinok. Preto sa v kontexte euro-stredomorského regiónu začali rokovania medzi EÚ a jej stredozemskými partnermi, konkrétne Marokom. Návrh dohody bol podpísaný 9. decembra 2009 na konferencii ministrov obchodu euro-stredozemských krajín v Bruseli a potvrdený 7. marca 2010 na samite EÚ – Maroko. Hlasujem za tento návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, lebo viem, že významne zlepší vzťahy medzi štátmi z hľadiska voľného obchodu a prispeje k politickej a hospodárskej stabilite v tomto regióne. Z toho dôvodu vítam novú dohodu a dúfam, že keď nadobudne platnosť, medzi EÚ alebo jej členskými štátmi a Marokom nevznikne žiaden spor.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody o voľnom obchode s Marokom, krajinou, ktorá naďalej okupuje Západnú Saharu a využíva a ťaží zo zdrojov, ktoré jej nepatria – porušuje medzinárodné právo a Západosaharčanom upiera právo na sebaurčenie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Táto správa je o zmene súčasnej situácie vytvorením mechanizmu urovnávania sporov. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou.

Komisia teraz však navrhuje „alternatívny“ model zapadajúci do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu.

Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzavretia dohody o voľnom obchode s Marokom, krajinou, ktorá naďalej okupuje Západnú Saharu a využíva a ťaží zo zdrojov, ktoré jej nepatria – porušuje práva Západosaharčanov a upiera im právo na sebaurčenie. Preto sme hlasovali proti.

  David Martin (S&D), písomne. – Podporujem spravodajcu, ktorý navrhuje, aby Parlament odsúhlasil túto dohodu. Pretrvávajúce spory majú negatívny vplyv na podnikateľskú komunitu a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemného mora.

  Jean-Luc Mélenchon (GUE/NGL), písomne. – (FR) Občianske povstania proti arabským despotom odhalili druhú tvár Stredozemia. Pre EÚ to zrejme nie je dostatočný dôvod, aby prestala robiť kroky smerom k zriadeniu zóny voľného obchodu, na ktorom sa dohodla s tými istými despotami. Vyslali sme jasný signál: EÚ nechce rokovať s arabskými demokraciami, ktoré možno vzniknú. To je absurdné. Budem hlasovať proti.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Minulosť nám ukazuje, že diplomacia nie je účinná pri riešení mnohých existujúcich sporov. Preto ma teší vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Súhlasím s názorom spravodajcu, že tieto doplnenia dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a Marokom môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu by okrem toho mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavuje ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu EÚ – Maroko.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Doposiaľ bolo jednou z úloh diplomatických služieb rozhodovať v sporoch vzťahujúcich sa na Euro-stredomorskú dohodu. Teraz je v pláne zaviesť mechanizmy na úrovni EÚ s cieľom urovnať spory a podporiť politicky nestabilné regióny, napríklad Maroko, pri zriaďovaní homogénneho štátu charakterizovaného mierom, rozvojom, spravodlivosťou, rovnosťou, slobodou, pluralitou, demokraciou a rešpektom. Zdržal som sa hlasovania, lebo spravodajca podrobne neuviedol, ako zaručíme dodržiavanie týchto mechanizmov.

  Cristiana Muscardini (PPE), písomne. – (IT) Zmluva o liberalizácii medzi EÚ a Marokom by mala byť symbolom rozvoja, stability a hospodárskej obnovy celého severoafrického regiónu. Únia nemôže a nesmie premárniť príležitosť zohrať úlohu pri vytváraní obnovenej obchodnej politiky schopnej pomôcť krajinám, ktoré premohol sociálny a politický zmätok majúci vážne dôsledky pre štátne ekonomiky, a tým aj pre naše investície v tých oblastiach.

Vďaka dnešnému hlasovaniu o vytvorení štandardného mechanizmu primeraného a účinného urovnávania sporov máme väčšiu záruku podporujúcu európske investície v Maroku, investície, ktoré sú kľúčové pre hospodárske blaho celého regiónu v takmer všetkých odvetviach.

Dnešné hlasovanie okrem toho zdôrazňuje, že Únia sa chce vyhnúť negatívnemu vplyvu na ekonomiky a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemia, a to tak, že zvolí protekcionistické politiky, ktoré naďalej uprednostňujú osobitné záujmy, odkladajúc ratifikáciu dohôd so zásadným významom pre opätovné vyváženie a stabilizáciu hospodárskych volieb oblasti, ktorá začína zaujímať našich konkurentov v oblasti obchodu, napríklad Čínu a krajiny Blízkeho východu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Touto správou Európsky parlament schvaľuje vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by mal zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt v prípade sporov vyplývajúcich z euro-stredomorských dohôd medzi EÚ a Marokom. Riešenie sporov prostredníctvom diplomacie nebolo účinné a viedlo k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Omeškania v urovnávaní sporov majú negatívny vplyv na obchodné spoločnosti a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemia. Tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou a z dohovoru Svetovej obchodnej organizácie o pravidlách a postupoch urovnávania sporov. Komisia musí zabezpečiť účinné zavedenie tohto mechanizmu. Z uvedených dôvodov som hlasovala za toto uznesenie, ktoré schvaľuje uzatvorenie dohody.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody medzi EÚ a Marockým kráľovstvom, ktorej cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov podľa obchodných ustanovení euro-stredomorských dohôd. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi je táto cesta neúčinná a viedla k situáciám, v ktorých zostali spory nevyriešené alebo boli zablokované. Dúfam, že uplatňovanie tohto štandardného mechanizmu urovnávania sporov posilní bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi EÚ a Marockým kráľovstvom.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi to nie je účinné a viedlo to k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. V roku 2006 Rada splnomocnila Komisiu otvoriť rokovania s jej partnermi v Stredozemí s cieľom dohodnúť sa na náležitom mechanizme urovnávania sporov. Návrh dohody Maroko parafovalo 9. decembra 2009 na konferencii ministrov obchodu euro-stredozemských krajín v Bruseli a potvrdilo 7. marca 2010 na samite EÚ – Maroko. Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov je vítané, keďže by malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt.

Odporúčanie: Gianluca Susta (ALDE) (A7-0068/2011)

  Izaskun Bilbao Barandica (ALDE), písomne. – (ES) Podporujem vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov s Egyptom s cieľom vyriešiť neúčinnosť, nájsť východisko zo slepých uličiek a uzatvoriť návrh dohody s touto krajinou. Táto dohoda môže pomôcť prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v euro-stredozemskej oblasti, ktorá umožní budúcnosť zakladajúcu sa na mieri, spravodlivosti, slobode, pluralite a demokracii.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Hlasoval som za toto uznesenie, lebo treba vytvoriť účinný mechanizmus urovnávania obchodných sporov medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou, ktoré spĺňajú pravidlá a postupy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) týkajúce sa urovnávania sporov. Tento mechanizmus podporí fungovanie zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín, ale najmä prinesie stabilitu dvojstranným obchodným vzťahom medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Hlasoval som za mechanizmus urovnávania sporov, ako navrhol pán Susta. Úplne súhlasím s tým, že náležité uplatňovanie štandardného mechanizmu urovnávania sporov by mohlo byť ďalším krokom k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou, pokiaľ to bolo možné. Namiesto toho potrebujeme pevný postup, lebo ak sa obchodné spory budú naťahovať, môže to mať nepriaznivý vplyv na koncových spotrebiteľov na oboch stranách Stredozemia. Vzhľadom na to, čo sa deje v niektorých severoafrických krajinách, niet pochýb, že cesta k hospodárskej a politickej stabilite v tejto oblasti vedie okrem iného cez dobre fungujúce dohody o voľnom obchode v Stredozemí.

  Maria Da Graça Carvalho (PPE), písomne. – (PT) Všetky doplnenia euro-stredomorských dohôd majú významný vplyv na hospodársku a politickú stabilitu týchto krajín, keďže prispievajú k nespočetným sociálnym a demokratickým kladom, ktoré z nich vyplývajú. Preto ma teší každá snaha, ktorá k tomu smeruje. Vzhľadom na neúplné vyriešenie niektorých sporov týkajúcich sa obchodných ustanovení Euro-stredomorskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a Egyptskou arabskou republikou uznávam, že systém vytvorený vo vzťahu k tejto oblasti, ktorý využíva diplomatické prostriedky, je neúčinný. Preto sa stotožňujem s tým, že potrebujeme mechanizmus, ktorý umožní jednoduché a účinné vynakladanie zdrojov, takže súhlasím s návrhom rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou, ktorou sa zriaďuje mechanizmus urovnávania sporov.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Aktuálna situácia v Egypte možno zatieňuje nutnosť pokračovať s prijímaním dohôd, ako je táto. Vzhľadom na neistotu a nepokoje charakteristické pre časy ako tie, ktoré nedávno zažila Káhira a ktoré sa už skončili, by mal byť však štát Egypt opatrný pri preberaní svojich funkcií v ich celosti. Medzi ne patria zahraničné vzťahy, konkrétne s Európskou úniou, ktorá je jeho partnerom v Euro-stredomorskej dohode. Domnievam sa, že hoci údajné budúce spory s EÚ teraz pravdepodobne Egypt najmenej znepokojujú, nemôže existovať nevýhoda prijatia mechanizmov, ktoré umožňujú jednoduché vyriešenie sporov, a to pre dobro obidvoch strán. Egypt je neoddeliteľne spätý s históriou Európy a sveta. Dúfam, že jeho budúcnosť bude rovnako veľkolepá ako jeho minulosť.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Toto odporúčanie sa zakladá na návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Egyptskou arabskou republikou, ktorého cieľom je zaviesť mechanizmus urovnávania sporov. Tento protokol dostáva mimoriadny význam v čase, keď Egypt robí prvé kroky smerom k zavedeniu demokratického režimu. Riešenie obchodných sporov medzi krajinami diplomatickou cestou nemáva vo všeobecnosti želaný účinok. Preto sa v kontexte euro-stredomorského regiónu začali rokovania medzi EÚ a jej stredozemskými partnermi, konkrétne Egyptom. Návrh dohody bol podpísaný 27. apríla 2010 na zasadnutí Asociačnej rady EÚ – Egypt v Luxemburgu. Hlasujem za tento návrh legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu, lebo viem, že významne zlepší vzťahy medzi štátmi z hľadiska voľného obchodu a prispeje k politickej a hospodárskej stabilite v tomto regióne. Z toho dôvodu vítam novú dohodu a dúfam, že keď nadobudne platnosť, medzi EÚ alebo jej členskými štátmi a Egyptskou arabskou republikou nevznikne žiaden spor.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Ako sa uvádza v dôvodovej správe k tejto správe, doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu. Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzatvorenia dohody medzi EÚ a režimom diktátora Mubaraka. Povstanie egyptského ľudu za demokratické zmeny, hájenie zvrchovanosti Egypta proti zahraničným zásahom a tajná dohoda režimu s imperialistickými záujmami v tomto regióne sú pozitívnym znakom, ktorý, ako dúfame, bude mať praktické vyjadrenie vo vzťahu k tejto dohode a ďalším dohodám.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. Navrhovaný „alternatívny“ model zapadá do logiky presadzovanej v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá sa v snahe zabezpečiť predpokladanú účinnosť usiluje obísť štátnu zvrchovanosť, obísť urovnávanie sporov prostredníctvom rešpektovania špecifík každej krajiny a obísť právo týchto krajín hájiť vlastné záujmy a záujmy ich ľudu.

Riešenie sporov diplomatickou cestou zaručuje rovnaké zaobchádzanie medzi krajinami. Naopak, tento mechanizmus podvracia túto zásadu, keďže podporuje pohyb kapitálu a uprednostňuje hospodársku moc pred politickou a kapitálové záujmy pred záujmami krajín a ich ľudu.

Náš odpor k tomuto mechanizmu a jeho dôsledkom je ešte oprávnenejší, lebo tento mechanizmus vyplýva z uzatvorenia dohody medzi EÚ, ktorej legitimita vyplývajúca z Lisabonskej zmluvy je sporná, a režimom diktátora Mubaraka. Povstanie egyptského ľudu za demokratické zmeny, hájenie zvrchovanosti Egypta proti zahraničným zásahom a tajná dohoda režimu s imperialistickými záujmami v tomto regióne sú pozitívnym znakom, ktorý, ako dúfame, bude mať praktické vyjadrenie vo vzťahu k tejto dohode a ďalším dohodám.

  David Martin (S&D), písomne. – Bez ohľadu na neistú situáciu v Egypte si myslím, že Parlament koná správne, keď robí ďalšie kroky smerom k schváleniu tejto dohody, ktorá by mohla obchodným spoločnostiam uľahčiť život bez akýchkoľvek politických komentárov k súčasnej egyptskej vláde.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Minulosť nám ukazuje, že diplomacia nie je účinná pri riešení mnohých existujúcich sporov. Preto ma teší vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, keďže by sa tým malo zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Súhlasím s názorom spravodajcu, že tieto doplnenia dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a Egyptom môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu by okrem toho mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavuje ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu EÚ – Egypt.

  Paul Murphy (GUE/NGL), písomne. – Hlasoval som proti tejto správe, keďže mám vážne obavy v súvislosti s hospodárskym a politickým prístupom EÚ ku krajinám, ktorých sa týka Euro-stredomorská dohoda. Zriadenie zóny voľného obchodu by malo vážne následky na pracujúcich v tomto regióne. Podľa údajov samotnej EÚ sa očakáva, že v Egypte zanikne 1,5 milióna pracovných miest. Za revolučnými hnutiami a ambíciami egyptského ľudu stoja príšerné hospodárske vyhliadky pre mladých ľudí a hnev voči korupcii a výstrednostiam veľmi malej diktátorskej elity. Pokračovanie doktríny voľného obchodu v záujme veľkých európskych podnikov a bohatých elít znamená presne to isté, preto ho treba odmietnuť. Rokovania o tejto téme viedli predstavitelia Mubarakovho diktátorského režimu, ktorý bol vytlačený revolučnými nepokojmi. Najvyššia vrstva armády je však úzko prepojená s hospodárskymi záujmami bývalého režimu a nezastupuje legitímne požiadavky a ambície pracujúcich. Obchodné vzťahy sa musia zakladať na potrebách väčšiny obyvateľstva, nie na chamtivosti veľmi malých elít a obchodných spoločností.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Touto správou Európsky parlament schvaľuje vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by mal zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt v prípade sporov vyplývajúcich z euro-stredomorských dohôd medzi EÚ a Egyptskou arabskou republikou. Riešenie sporov prostredníctvom diplomacie nebolo účinné a viedlo k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Omeškania v urovnávaní sporov majú negatívny vplyv na obchodné spoločnosti a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemia. Tieto doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Navrhovaný mechanizmus vychádza z mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v najnovších dohodách uzavretých Európskou úniou a z dohovoru Svetovej obchodnej organizácie o pravidlách a postupoch urovnávania sporov. Komisia musí zabezpečiť účinné zavedenie tohto mechanizmu. Z uvedených dôvodov som hlasovala za toto uznesenie, ktoré schvaľuje uzatvorenie dohody.

  Paulo Rangel (PPE), písomne. – (PT) Hlasoval som za uzavretie tejto dohody medzi EÚ a Egyptom, ktorej cieľom je vytvoriť mechanizmus urovnávania sporov podľa obchodných ustanovení euro-stredomorských dohôd. Doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi je táto cesta neúčinná a viedla k situáciám, v ktorých zostali spory nevyriešené alebo boli zablokované. Dúfam, že uplatňovanie tohto štandardného mechanizmu urovnávania sporov posilní bezpečnosť a predvídateľnosť obchodných vzťahov medzi EÚ a Egyptom.

Odporúčania: Emilio Menéndez del Valle (A7-0067/2011) – George Sabin Cutaş (A7-0066/2011) – Gianluca Susta (A7-0068/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za toto odporúčanie a vítam vytvorenie mechanizmu urovnávania sporov, ktorý by mal zabezpečiť zjednodušené a účinné opravné konanie v rámci pevných lehôt. Tiež súhlasím so stanoviskom spravodajcu, že doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne, ktorý je kľúčový pre vytvorenie jednotnej oblasti mieru.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Stotožnil som sa s týmto dokumentom, lebo doposiaľ sa spory v súvislosti s euro-stredomorskými dohodami riešili výlučne diplomatickou cestou. V praxi to nie je účinné a viedlo to k situáciám, v ktorých zostali niektoré spory nevyriešené, keďže ich mohla ľahko zablokovať strana, ktorá dohodu porušila. Doplnenia euro-stredomorských dohôd o voľnom obchode môžu prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto kľúčovom regióne s cieľom vytvoriť jednotnú oblasť mieru, rozvoja, spravodlivosti, rovnosti, slobody, plurality, demokracie a vzájomného rešpektu. Okrem toho by náležité uplatňovanie takéhoto mechanizmu mohlo posilniť bezpečnosť a predvídateľnosť našich dvojstranných obchodných vzťahov a predstavovať ďalší krok k vytvoreniu a riadnemu fungovaniu zóny voľného obchodu euro-stredozemských krajín. Pretrvávajúce spory majú negatívny vplyv na podnikateľskú komunitu a koncových spotrebiteľov na obidvoch stranách Stredozemného mora. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa priame zahraničné investície stali súčasťou obchodnej politiky EÚ, a tým aj súčasťou výhradnej kompetencie Únie. V ére, v ktorej hrajú priame zahraničné investície dôležitú úlohu z hľadiska hospodárskeho blaha krajín a regiónov, bude fungujúci a účinný mechanizmus urovnávania sporov slúžiť aj na riešenie sporov v tejto oblasti.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Keďže pravidlá urovnávania sporov sa zakladajú na diplomatickom prístupe a vedú k situáciám, v ktorých sa môžu spory ľahko zablokovať, nový mechanizmus urovnávania obchodných sporov si zaslúži našu podporu. Tento mechanizmus vychádza z najnovších dohôd uzavretých Európskou úniou a z dohovoru Svetovej obchodnej organizácie. Návrhy dohôd s Jordánskom, Marokom a Egyptom, ktoré sa vzťahujú aj na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami, sú už podpísané. Teší ma, že Európsky parlament sa rozhodol podporiť tieto dohody.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) Hlasovala som za toto uznesenie, lebo si myslím, že je nevyhnutné, aby EÚ zabezpečila vhodný mechanizmus urovnávania sporov vznikajúcich z uplatňovania euro-stredomorských dohôd. Rada splnomocnila Komisiu otvoriť rokovania s jej partnermi v oblasti Stredozemia v roku 2006 a tá dohoda bola podpísaná až v roku 2009.

Vytvorenie štandardného mechanizmu urovnávania sporov by malo v konečnom dôsledku zaviesť zjednodušené a účinné postupy urovnávania sporov v rámci pevných lehôt. Súhlasím so stanoviskom spravodajcu, ktorý považuje za nevyhnutné, aby boli euro-stredomorské dohody o voľnom obchode preskúmané s cieľom prispieť k hospodárskej a politickej stabilite v tomto regióne a vytvoriť jednotnú oblasť mieru a rozvoja. Navrhovaný spôsob vychádza z najnovších mechanizmov urovnávania sporov obsiahnutých v partnerských dohodách, ktoré odsúhlasila Európska únia a WTO. Dúfam, že v čase, v ktorom hrajú priame zahraničné investície rozhodujúcu úlohu z hľadiska hospodárskeho blaha európskych členských štátov, pomôže účinný mechanizmus urovnávania sporov vyriešiť aj spory v tejto oblasti.

Odporúčanie: Ryszard Antoni Legutko (A7-0063/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu a chcem zdôrazniť, že je to dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o rokovania medzi EÚ a Ukrajinou, a to na ceste k úplnému vstupu Ukrajiny do EÚ v budúcnosti.

  Zigmantas Balčytis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu. Vďaka uplatňovaniu európskej susedskej politiky partnerské krajiny postupne dostávajú príležitosť zúčastňovať sa na niektorých programoch Únie a činnostiach jej agentúr. Je to jedno z mnohých opatrení, ktorých cieľom je podporovať reformy, modernizáciu a premenu v krajinách susediacich s Európskou úniou. V júni 2007 Rada Európskej únie znova zdôraznila, aký obrovský význam má európska susedská politika, a preto tento protokol vytvorí Ukrajine podmienky účasti na dôležitých programoch EÚ a umožní jej ťažiť z osvedčených postupov EÚ, čo prispeje k rozvoju demokratických procesov.

  George Becali (NI), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh nášho spravodajcu. Domnievam sa, že obidve strany len získajú, ak budú záväzky uvedené v tomto protokole splnené. Európska únia získa rozumného a stabilného demokratického partnera na svojej východnej hranici a ukrajinskí občania získajú trochu zreteľnejšiu európsku perspektívu.

  Adam Bielan (ECR), písomne. – (PL) Ambície Ukrajiny smerujúce k EÚ veľmi podporujem už od samého začiatku svojej činnosti v Európskom parlamente. Ukrajina je jedným z najdôležitejších partnerov, pokiaľ ide o východnú politiku Poľska. Okrem toho sa naša krajina spolu s Ukrajinou pripravujú na majstrovstvá Európy vo futbale, ktoré sa budú konať na budúci rok v týchto krajinách. S cieľom dosiahnuť ciele zahraničnej politiky Únie a tiež z dôvodu bezpečnosti je mimoriadne dôležité, aby celá EÚ intenzívnejšie spolupracovala s Ukrajinou. Myslím si, že podporovanie rodiacej sa demokracie na Ukrajine by malo byť jedným z našich najdôležitejších záväzkov. Preto podporujem urýchlenie rokovaní o zóne voľného obchodu a čo najväčšiu účasť Ukrajiny na programoch Únie. Hlasoval som za toto uznesenie, a tým som vyjadril súhlas s uzavretím Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ukrajinou.

  Slavi Binev (NI), písomne. – (BG) Tento protokol obsahuje rámcovú dohodu o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie. Zahŕňa štandardné ustanovenia, ktoré sa majú vzťahovať na všetky partnerské krajiny v rámci európskej susedskej politiky, s ktorými treba uzavrieť takéto protokoly. Podľa môjho názoru Ukrajina vynakladá potrebné úsilie a podporujem uzavretie tejto dohody.

  Vilija Blinkevičiūtė (S&D), písomne. – (LT) Hlasovala som za toto legislatívne uznesenie o súhlase Európskeho parlamentu s návrhom rozhodnutia Rady, na základe ktorého bude mať Dohoda o partnerstve a spolupráci EÚ – Ukrajina dodatkový protokol. Na základe tohto protokolu dostane Ukrajina príležitosť zúčastňovať sa na programoch EÚ týkajúcich sa podnikov a podnikania, energetiky a informačných a komunikačných technológií. Podľa tejto dohody bude musieť Ukrajina finančne prispievať do všeobecného rozpočtu EÚ v závislosti od programov, na ktorých sa chce zúčastňovať, a EÚ za to zaručí, že tieto programy budú podliehať kontrole a auditu zo strany inštitúcií EÚ. Som podpredsedníčkou parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Ukrajina a som presvedčená, že uzavretie tohto protokolu dá Ukrajine viac príležitostí na priblíženie jej politík k politikám, štandardom a normám, ktoré v uvedených oblastiach uplatňuje EÚ.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Vzťah medzi Európskou úniou a Ukrajinou zažíva pokrok aj prekážky, ktoré niekedy vyplývajú z väčšej či menšej strategickej blízkosti tejto krajiny k susedskému Rusku. Rada vydala 18. júna 2007 usmernenia pre Komisiu k rokovaniam o rámcových dohodách s Alžírskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Egyptom, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Moldavskom, Marokom, Palestínskou samosprávou, Tuniskom a Ukrajinou o všeobecných zásadách upravujúcich účasť týchto krajín na programoch EÚ. Domnievam sa, že uzavretie uvedenej dohody je pozitívne z dôvodu nutnosti jasne stanoviť rámec, v ktorom sa Ukrajina bude zúčastňovať na európskych programoch, a tým prispievať k zlepšovaniu svojich vzťahov s Úniou.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Európska susedská politika (ESP) stanovuje postupné otváranie programov Európskej únie účasti susediacich krajín s cieľom podporiť ich reformu, modernizáciu a často aj demokratizáciu. Rada prijala 5. marca 2007 všeobecný prístup, ktorý „umožní partnerským krajinám ESP účasť v agentúrach Spoločenstva a programoch Spoločenstva“. V dôsledku tohto prístupu začala Komisia rokovať o rámcových dohodách so susediacimi štátmi vrátane Ukrajiny, ktorých dokumentácia je úplná a pripravená na predloženie na schválenie Európskemu parlamentu, podľa podmienok Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hlasujem za túto Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie, a vítam ju, lebo je to ďalší krok k splneniu cieľov, ktoré boli motiváciou vytvorenia spoločného trhu.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uzavretie tejto dohody pre nás predstavuje množstvo otázok vzhľadom na mimoriadne nejasnú povahu predloženého návrhu. Uvádzajú sa v ňom programy, ale nikto nám nepovedal, na ktorých programoch sa bude môcť Ukrajina zúčastňovať, akú formu bude táto spolupráca mať alebo aké budú finančné podmienky a dôsledky tejto spolupráce. Vraj prinesie výhody, ale nie je jasné, aké.

Domnievame sa, že uplatnenie dohôd s cieľmi, ako sú tie zamýšľané, by sa malo zakladať na rešpektovaní zvrchovanosti krajín a ich obyvateľstva, na vzájomnom záujme, reciprocite a spolupráci, pričom by sa mali zohľadniť špecifiká každej krajiny; že by mali zhodnotiť, aký prínos môže mať každá zo strán k príslušnej dohode z hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho hľadiska. O tejto správe sa už nedá povedať veľa iného okrem toho, že je poľutovaniahodné, že súhlasí s uzavretím protokolu, ktorého presný obsah a dôsledky sa nemôžeme dozvedieť.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Uplatnenie tejto dohody predstavuje množstvo otázok vzhľadom na mimoriadne nejasnú povahu návrhu, ktorý nám bol predložený. Uvádzajú sa v ňom programy, ale nikto nám nepovedal, na ktorých programoch sa bude môcť Ukrajina zúčastňovať, akú formu bude táto spolupráca mať alebo aké budú finančné dôsledky tejto spolupráce. Uvádzajú sa v ňom aj všeobecné zásady upravujúce túto účasť, ale nie sú skonkretizované. Vraj prinesie výhody, ale v správe sa neuvádza, aké.

Domnievame sa, že pri uplatňovaní dohôd medzi zvrchovanými štátmi je ešte vždy nevyhnutné mať na pamäti: rešpektovanie zvrchovanosti krajiny a jej obyvateľstva, vzájomný záujem, reciprocitu a spoluprácu, pričom by sa mali zohľadniť špecifiká každej krajiny; hodnotenie toho, aký prínos môže mať každá zo strán k príslušnej dohode z hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho hľadiska.

Je poľutovaniahodné, že sme hlasovali za správu, ktorá súhlasí s uzavretím protokolu, hoci nemáme takmer žiadne informácie o jeho obsahu a dôsledkoch.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za toto uznesenie o súhlase Európskeho parlamentu s návrhom rozhodnutia Rady, na základe ktorého bude mať Dohoda o partnerstve a spolupráci EÚ – Ukrajina dodatkový protokol. Ukrajina dostane príležitosť zúčastňovať sa na programoch EÚ týkajúcich sa podnikov a podnikania, energetiky a informačných a komunikačných technológií. Ukrajina bude musieť finančne prispievať do všeobecného rozpočtu EÚ v závislosti od programov, na ktorých sa chce zúčastňovať, a EÚ za to zaručí, že tieto programy budú podliehať kontrole a auditu zo strany inštitúcií EÚ. Táto politika partnerstva a spolupráce dá Ukrajine viac príležitostí na priblíženie jej politík k politikám, ktoré v uvedených oblastiach uplatňuje EÚ.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za túto odbornú správu, ktorá schvaľuje, aby sa Ukrajina zúčastňovala na programoch Európskej únie.

  Iosif Matula (PPE), písomne. – (RO) Hlasoval som za návrh uznesenia o rozhodnutí Rady o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Ukrajinou o všeobecných zásadách týkajúcich sa účasti tejto krajiny na programoch Únie. Tento dokument je súčasťou európskej susedskej politiky, ale tiež plní túžbu Ukrajiny zúčastňovať sa na viacerých aktuálnych a budúcich programoch EÚ. Okrem toho bude Ukrajina môcť požiadať o pomoc z Únie s cieľom zúčastniť sa na konkrétnom programe v súlade so všeobecnými ustanoveniami o zriadení nástroja európskeho susedstva a partnerstva alebo na základe iného podobného nariadenia, ktoré stanovuje vonkajšiu pomoc. Tiež to môže prebudiť vzťahy medzi Rumunskom a Ukrajinou k novému životu. Tieto putá musíme rozvíjať pragmaticky, aby mali občania osoh priamo z našich politických rozhodnutí.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy EÚ a Ukrajiny už dlho zažívajú zlé aj dobré chvíle. Vo väčšine prípadov tieto nálady diktuje väčšia či menšia blízkosť Ukrajiny k jej susedovi Rusku. Tento protokol prispeje k vytvoreniu jasného rámca účasti Ukrajiny na rôznych európskych programoch, aby v budúcnosti nemuseli vzťahy EÚ a Ukrajiny zažívať striedavo úspechy a neúspechy ako doteraz.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Účasť Ukrajiny na programoch Európskej únie predstavuje dôležitý krok pre Ukrajinu aj EÚ. Pomôže podporiť výmenu vedeckých poznatkov a vedeckého výskumu. Študentské programy sa rozšíria a obidve strany získajú finančné, hospodárske a sociálne výhody. Geografická poloha Ukrajiny je dôležitým faktorom a okrem toho predstavuje veľkú výhodu pre EÚ, lebo jej umožní zlepšiť kontakty s ostatnými východoeurópskymi štátmi. Z tohto dôvodu som za tento projekt.

  Justas Vincas Paleckis (S&D), písomne. – (LT) Hlasoval som za odporúčanie umožniť Ukrajine zúčastňovať sa na aktuálnych a budúcich programoch EÚ v oblastiach ako podnikanie, energetika, technológie a komunikácie. Táto dohoda urýchli reformu verejnej správy na Ukrajine a konvergenciu rôznych oblastí hospodárstva tejto krajiny s právnymi predpismi, normami a príkladmi osvedčených postupov EÚ. Výmenou za finančné príspevky na programy získa Ukrajina právo zúčastňovať sa na činnosti výborov koordinujúcich programy EÚ ako pozorovateľ. Programové iniciatívy, ktoré Ukrajina navrhne, sa budú zohľadňovať rovnako ako tie, ktoré navrhujú členské štáty EÚ. Ukrajine to umožní postupne sa približovať k EÚ.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Vzťahy medzi Európskou úniou a Ukrajinou sú raz lepšie, raz horšie. Rada 18. júna 2007 poverila Komisiu rokovať o rámcových dohodách s Alžírskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Egyptom, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Moldavskom, Marokom, Palestínskou samosprávou, Tuniskom a Ukrajinou o všeobecných zásadách upravujúcich účasť týchto krajín na programoch EÚ. Je nevyhnutné stanoviť jasný a presný právny rámec, v ktorom sa Ukrajina bude zúčastňovať na európskych programoch, a tým prispievať k zlepšovaniu svojich vzťahov s Úniou. Preto som hlasovala za návrh rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Ukrajinou o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – So zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13604/2010), so zreteľom na návrh protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej, ktorá bola uzatvorená 14. júna 1994, o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Ukrajinou o všeobecných zásadách účasti Ukrajiny na programoch Únie (13962/2010), so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 114, 168, 169, 172, článkom 173 ods. 3, článkom 188 a 192 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0401/2010), so zreteľom na články 81, 90 ods. 8 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku Parlamentu a so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0063/2011) súhlasíme s uzavretím protokolu.

  Rafał Trzaskowski (PPE), písomne. – (PL) Účasť krajín, na ktoré sa vzťahuje susedská politika, na programoch EÚ a v agentúrach EÚ je jednou z najšpecifickejších foriem spolupráce týchto krajín s Úniou. Mali by sme sa usilovať zabezpečiť, aby programy, ktoré ponúkame, čo najviac podporovali reformy prebiehajúce v týchto krajinách s cieľom priblížiť ich k Únii.

  Viktor Uspaskich (ALDE), písomne. – (LT) Osemnáste kolo rokovaní medzi Ukrajinou a EÚ o podpísaní asociačnej dohody sa koná tento týždeň v Bruseli. Tento proces trvá už príliš dlho. Je čas podpísať túto dohodu, lebo je to v záujme EÚ aj Ukrajiny. S počtom obyvateľov 46 miliónov potrebuje Ukrajina stabilitu vo svojom regióne. Ukrajina sa v posledných rokoch zmenila na politické futbalové ihrisko: nesmie byť nútená vybrať si medzi Ruskom a Západom. Je dôležité, aby členské štáty EÚ, najmä Litva, aktívne vyhľadávali užšiu spoluprácu so svojimi východnými susedmi, aj keď niektoré rozdiely zostanú. Uzavretie úspešnej asociačnej dohody by podporilo modernizáciu a reformy na Ukrajine a pomohlo by jej priblížiť sa k normám EÚ.

Čo sa týka rokovaní o zóne voľného obchodu, musíme sa usilovať o uzavretie dohôd o návrhoch colných sadzieb, o postupoch zdaňovania energií a o trvalo udržateľnom rozvoji. Zjednodušenie pohybu ľudí je tiež veľmi dôležité. Litovčania si ešte vždy pamätajú na cestovné obmedzenia, ktoré zažili. Vieme, čo znamená žiť na vonkajšej hranici Európy. Je dôležité, aby bolo udelenie bezvízového režimu prioritou číslo jedna.

Správa: Carmen Fraga Estévez (A7-0057/2011)

  Luís Paulo Alves (S&D), písomne. – (PT) Hlasujem za túto správu, pretože je v záujme postihnutých regiónov vytvoriť právny základ pre obchodovanie medzi EÚ a Grónskom, v tomto prípade v súlade s pravidlami vnútorného trhu EÚ.

  Vito Bonsignore (PPE), písomne. – (IT) Komisia v roku 2010 predložila Rade návrh pravidiel EÚ pre dovoz produktov rybolovu, pričom ako právny základ použila článok 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súhlasím s tvrdením, že táto činnosť by sa mala regulovať na právnom základe článku 43 spolu s ustanoveniami článku 204, čo umožní vykonať revízie prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu.

Len v roku 2007 dosiahol vývoz produktov rybolovu z Grónska do EÚ takmer 87 %. Z tohto dôvodu nemožno vytvorenie všeobecných pravidiel pre obchodovanie a dovoz produktov rybolovu pochádzajúcich z Grónska celkom ponechať na Komisiu a Radu, pretože by to bolo v rozpore s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy. Preto sa domnievam, že Parlament by sa mal v tomto dôležitom sektore presadiť.

  Edite Estrela (S&D), písomne. – (PT) Hlasovala som za správu o dovoze produktov rybolovu z Grónska, ktorej cieľom je uplatňovať pravidlá vnútorného trhu na tento dovoz potom, ako Grónsko transponuje európske právne predpisy, konkrétne právne predpisy týkajúce sa zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. Domnievam sa však, že právny základ návrhu by sa mal upraviť tak, aby mal jeho text formu nariadenia a nie rozhodnutia Rady.

  Diogo Feio (PPE), písomne. – (PT) Týmto návrhom sa stanovujú všeobecné pravidlá pre obchodovanie medzi EÚ a Grónskom, okrem iného s produktmi rybolovu, živými lastúrnikmi, ostnatokožcami, plášťovcami, ulitníkmi a vedľajšími produktmi z nich. Členské štáty by mali povoliť dovoz produktov pochádzajúcich z Grónska v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa vnútorného obchodu. Na dovoz produktov do Únie sa vzťahujú mnohé podmienky vrátane účinnej transpozície a vykonávania platných pravidiel stanovených v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. Rovnako ako spravodajkyňa sa domnievam, že navrhovaný text by sa mal prijať prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu a že Parlament by mal v budúcnosti v podobných prípadoch uplatňovať svoje legislatívne práva.

  José Manuel Fernandes (PPE), písomne. – (PT) Vývoz produktov rybolovu z Grónska, ktorý predstavuje približne 82 % jeho celkového vývozu, dosiahol v roku 2007 255 miliónov EUR. Jeho najväčší podiel – 87 % – smeroval do EÚ, najmä do Dánska (97 %). Výbor pre právne veci jednohlasne prijal stanovisko, ktoré podporilo žiadosť, aby článok 43 ods. 2 a článok 204 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko tvorili právny základ pre navrhovaný legislatívny text namiesto právneho základu, ktorý zvolila Komisia, teda článku 203 ZFEÚ. Preto súhlasím s jeho prijatím vzhľadom na to, že ide o problém právneho charakteru a nie o obsah návrhu uznesenia, ako aj vzhľadom na dosiahnutý konsenzus.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Rozsiahla diskusia o tejto správe je v porovnaní s jej motiváciou vedľajšou záležitosťou. Konkrétne Výbor Európskeho parlamentu pre rybné hospodárstvo vyjadril svoj nesúhlas s právnym základom, ktorý vybrala Komisia pre predloženie tohto návrhu: článok 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý Rade nariaďuje, aby preskúmala ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel a postupu pre pridruženie krajín a území k Únii po konzultácii s Európskym parlamentom. Výbor pre rybné hospodárstvo sa domnieva, že článok 43 ods. 2, ktorý odkazuje na riadny legislatívny postup alebo spoluzákonodarstvo, a článok 204 ZFEÚ by mali byť prijaté ako jeho právny základ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Túto pozíciu podporil aj Výbor pre právne veci vo svojom stanovisku. Dôležitá otázka, ktorá by v zásade mala tvoriť podstatu správy, však bola odsunutá bokom: definovanie pravidiel, ktoré sa uplatňujú na dovoz produktov rybolovu z Grónska do EÚ. Hlavnými produktmi rybolovu vyvážanými z Grónska sú garnáty (59 %), halibut tmavý (23 %), treska (9,5 %), kraby (1,9 %), hrebenatky (1,4 %) a ikry (1,3 %).

  Ian Hudghton (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za správu pani Fragovej, ktorá povoľuje Grónsku vyvážať produkty rybolovu do EÚ aj napriek tomu, že nie je jej členom. Keď Grónsko nadobudlo významnú autonómiu a rozhodlo sa nebyť členom ES, muselo rokovať o svojom vystúpení. Tento precedens poukazuje na nepravdivé tvrdenie, že vnútorné rozšírenie EÚ si bude vyžadovať, aby nové nezávislé štáty EÚ opätovne požiadali o členstvo.

  Juozas Imbrasas (EFD), písomne. – (LT) Hlasoval som za túto správu o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá dovozu produktov rybolovu, živých lastúrnikov, ostnatokožcov, plášťovcov, ulitníkov a vedľajších produktov z nich z Grónska do Európskej únie. Vývoz produktov rybolovu z Grónska, ktorý predstavuje približne 82 % jeho celkového vývozu, dosiahol v roku 2007 255 miliónov EUR, z ktorého najväčší podiel (87 %) smeroval do EÚ, najmä do Dánska (97 %). Hlavnými produktmi rybolovu vyvážanými z Grónska sú garnáty (59 %), halibut tmavý (23 %), treska (9,5 %), kraby (1,9 %), hrebenatky (1,4 %) a ikry (1,3 %). Toto rozhodnutie obsahuje pozmeňujúci a doplňujúci návrh k právnemu rámcu, a to z rozhodnutia Rady na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

  Elisabeth Köstinger (PPE), písomne. – (DE) Obchodovanie s produktmi rybolovu, živými lastúrnikmi, ostnatokožcami, plášťovcami, ulitníkmi a ich vedľajšími produktmi medzi Grónskom a Európskou úniou v súlade s pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie a ostatnými podmienkami je úplne prijateľné. Preto neexistuje žiadny dôvod namietať proti obsahu dohody. Dovoz týchto produktov je vítaným prínosom k obchodovaniu v rámci Únie.

  Giovanni La Via (PPE), písomne. – (IT) Obchodné vzťahy medzi EÚ a Grónskom boli niekoľko rokov vynikajúce. Len v roku 2007 vyviezlo Grónsko 82 % svojich produktov rybolovu, z čoho 87 % smerovalo na európsky trh. Preto môžeme povedať, že je to pre Grónsko dôležitý zdroj okrem toho, čo Európa ponúka z hľadiska finančnej podpory ako výmenu za ponechanie svojho práva na rybolov v grónskych vodách. Európsky parlament požiadal 26. apríla 2010 Výbor pre právne veci o poskytnutie stanoviska s cieľom stanoviť právny základ, na ktorom bude založená dohoda s Grónskom. Výbor pre právne veci nedávno podporil Parlament a potvrdil, že právny základ dohody možno nájsť, ako to bolo potvrdené, v článku 43 ods. 2 a v článku 204 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

  David Martin (S&D), písomne. – Hlasoval som za tento návrh, ktorý stanovuje pravidlá týkajúce sa dovozu produktov rybolovu a ostatných morských produktov z Grónska do EÚ. Grónsko a EÚ zamýšľajú uzavrieť sanitárnu dohodu týkajúcu sa týchto produktov, ktorej cieľom je, aby Grónsko mohlo obchodovať s EÚ v oblasti týchto komodít na základe pravidiel vnútorného trhu za predpokladu, že Grónsko transponuje sanitárne predpisy EÚ a predpisy týkajúce sa zdravia zvierat, ktoré sa vzťahujú na produkty rybolovu.

  Nuno Melo (PPE), písomne. – (PT) Ustanovením pravidiel pre obchodovanie s produktmi rybolovu, živými lastúrnikmi, ostnatokožcami, plášťovcami, ulitníkmi a ich vedľajšími produktmi medzi Grónskom a EÚ je dovoz z Grónska v súlade s právnymi predpismi EÚ. Na dovoz produktov do Únie sa musia vzťahovať platné pravidlá stanovené v právnych predpisoch Únie, ktoré sa týkajú problematiky zdravia zvierat a bezpečnosti potravín. Preto je prijatie tejto správy dôležité.

  Alexander Mirsky (S&D), písomne. – Je známe, že Grónsko a Európska únia zamýšľajú podpísať sanitárnu dohodu týkajúcu sa rýb a produktov rybolovu určených na ľudskú spotrebu. Cieľom takejto dohody je, aby Grónsko mohlo obchodovať s Úniou v oblasti týchto komodít na základe pravidiel vnútorného trhu za predpokladu, že Grónsko transponuje sanitárne predpisy EÚ a v prípade potreby jej predpisy týkajúce sa zdravia zvierat, ktoré sa vzťahujú na produkty rybolovu. Podporujem túto dohodu a hlasoval som za ňu.

  Maria do Céu Patrão Neves (PPE), písomne. – (PT) Dňa 26. apríla 2010 sa o tomto návrhu Rady konzultovalo s Európskym parlamentom v rámci konzultačného postupu podľa článku 203 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Výbor pre rybné hospodárstvo a právna služba Parlamentu vyjadrili vážne pochybnosti, pokiaľ ide o výber článku 203 ZFEÚ Komisiou za právny základ, a namiesto neho navrhli ako správny právny základ článok 43 ods. 2 a článok 204 ZFEÚ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Návrh Komisie bol zmenený a doplnený v súlade so správou, o ktorej sa práve hlasuje, a to na základe odporúčaní Výboru pre právne veci.

Táto správa si zaslúži môj hlas, pretože je mimoriadne žiaduce, aby bola prijatá teraz, v prvom čítaní.

  Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), písomne. – Hlasoval som za. Vývoz produktov rybolovu z Grónska, ktorý predstavuje približne 82 % jeho celkového vývozu, dosiahol v roku 2007 1,9 miliardy dánskych korún (255 miliónov EUR), z ktorého najväčší podiel (87 %) smeroval do EÚ, najmä do Dánska (97 %). Hlavnými produktmi rybolovu vyvážanými z Grónska sú garnáty (59 %), halibut tmavý (23 %), treska (9,5 %), kraby (1,9 %), hrebenatky (1,4 %) a ikry (1,3 %).

Dňa 26. apríla 2010 sa o tomto návrhu Rady konzultovalo s Európskym parlamentom v rámci konzultačného postupu podľa článku 203 ZFEÚ. Výbor pre rybné hospodárstvo a právna služba Európskeho parlamentu vyjadrili vážne pochybnosti, pokiaľ ide o výber právneho základu Komisiou, t. j. článku 203 ZFEÚ, a namiesto neho ako správny právny základ navrhli článok 43 ods. 2 a článok 204 ZFEÚ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko.

Výbor pre rybné hospodárstvo preto požiadal Výbor pre právne veci o predloženie stanoviska k navrhovanému právnemu základu. Výbor pre právne veci na svojom zasadnutí z 28. októbra 2010 jednohlasne prijal stanovisko, v ktorom úplne podporuje žiadosť, aby článok 43 ods. 2 a článok 204 ZFEÚ spolu s jediným článkom Protokolu (č. 34) o osobitnej úprave pre Grónsko tvorili právny základ pre navrhovaný legislatívny akt.

  Licia Ronzulli (PPE), písomne. – (IT) V súčasnosti existuje medzi EÚ a Grónskom osobitná dohoda, prostredníctvom ktorej si Európska únia ponecháva svoje právo na rybolov v grónskych vodách, za čo Grónsku poskytuje finančnú pomoc.

Grónsko ako bývalá dánska kolónia získalo úplnú nezávislosť v roku 1985, pričom si zachovalo väzby s Európskou úniou ako jedno z jej zámorských území. Len v roku 2007 predstavoval vývoz produktov rybolovu z Grónska 82 %, z čoho 87 % smerovalo do EÚ.

Výbor pre rybné hospodárstvo a právna služba Európskeho parlamentu vyjadrili 26. apríla 2010 vážne pochybnosti v súvislosti s právnym základom, ktorý vybrala Komisia na vypracovanie dohody. Dúfam, že táto dohoda, o ktorej sa hlasovalo, prispeje k väčšiemu uplatňovaniu vnútorných pravidiel EÚ týkajúcich sa produktov rybolovu vrátane produktov pochádzajúcich z Grónska. V rybnom hospodárstve sa zároveň musia neustále dodržiavať platné európske predpisy týkajúce sa zdravia zvierat a bezpečnosti potravín.