Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2011/2599(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B7-0228/2011

Rozpravy :

PV 06/04/2011 - 14
CRE 06/04/2011 - 14

Hlasovanie :

PV 07/04/2011 - 6.4
CRE 07/04/2011 - 6.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0149

Doslovný zápis z rozpráv
Streda, 6. apríla 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

14. Štvrtá konferencia Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúci. – Ďalším bodom programu je rozprava o vyhláseniach Rady a Komisie o štvrtej konferencii Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách.

 
  
MPphoto
 

  Zsolt Németh, úradujúci predseda Rady. – Európska únia je pevne odhodlaná dosiahnuť úspech štvrtej konferencie Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách, ktorá sa uskutoční v dňoch 9. – 13. mája 2011 v Istanbule. Verí, že táto konferencia poskytne veľkú príležitosť na zlepšenie podpory pre najmenej rozvinuté krajiny.

Rada len nedávno prijala závery, ktoré vyjednávači EÚ použijú ako usmernenia v prípravnom procese a počas konferencie. Podpora najmenej rozvinutých krajín je našou spoločnou snahou v súvislosti s plnením rozvojových cieľov tisícročia (RCT). Preto sme naďalej pevne odhodlaní podporovať inkluzívny a trvalo udržateľný rozvoj všetkých najmenej rozvinutých krajín, ktoré predstavujú najchudobnejšiu a najslabšiu časť medzinárodného spoločenstva a ktorých charakteristickým znakom je mimoriadna náchylnosť na vonkajšie hospodárske otrasy, prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené človekom, ako aj na prenosné ochorenia.

Dôrazne podporujeme výsledky zamerané na oblasti a opatrenia, ktoré môžu byť pridanou hodnotou vzhľadom na špecifické potreby najmenej rozvinutých krajín, a ktoré by mali prihliadať na skúsenosti získané v bruselskom akčnom programe z roku 2001 tým, že zachováme súdržnosť s RCT a stanovíme konkrétne ciele pre najmenej rozvinuté krajiny. Dlhodobý záväzok obnoviť partnerstvo s najmenej rozvinutými krajinami, ktorý obsahuje primerané opatrenia, je v rýchlo sa meniacom svete prvoradý.

Európska únia sa predovšetkým domnieva, že závery konferencie v Istanbule by sa mali týkať troch hlavných cieľov: po prvé boja proti zraniteľnosti a nestabilite najmenej rozvinutých krajín a zlepšenia ich odolnosti voči otrasom, po druhé vytvárania priaznivého prostredia pre trvalo udržateľný rozvoj najmenej rozvinutých krajín a po tretie inkluzívneho a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu najmenej rozvinutých krajín. Tieto ciele budú naďalej smerodajné pri rozhovoroch Európskej únie s najmenej rozvinutými krajinami počas prípravného procesu a počas samotnej konferencie.

Európska únia vždy smerovala úsilie medzinárodného spoločenstva na podporu najmenej rozvinutých krajín a je ich najväčším darcom. EÚ je najúspešnejším rozvojovým partnerom z hľadiska plnenia záväzkov, najmä pokiaľ ide o prístup na trh, pravidlá označovania pôvodu a odpustenie časti dlhov. Dosiahla významný pokrok v oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP), ako aj v súdržnosti politík v záujme rozvoja.

Niektoré najmenej rozvinuté krajiny dosiahli v poslednom desaťročí slušný hospodársky rast a pokrok v rozvoji, napriek tomu si uvedomujeme, že z celkového hľadiska je pokrok nevyrovnaný. Veľa toho treba urobiť najmä v subsaharskej Afrike a v krajinách, ktoré sa ocitli v konfliktnej a nestabilnej situácii. Preto EÚ nedávno potvrdila svoj záväzok v rámci celkového záväzku poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci spoločne splniť cieľ a poskytnúť najmenej rozvinutým krajinám pomoc vo výške 0,15 až 0,20 % HNP.

Za svoj rozvoj sú v prvom rade zodpovedné najmenej rozvinuté krajiny a pomoc spoločenstva darcov by mala byť založená na iniciatíve a plnej zodpovednosti prijímajúcich krajín. Európska únia zdôrazňuje aj vzájomnú prepojenosť celkového pokroku v najmenej rozvinutých krajinách so zlepšením dobrej správy vecí verejných, demokracie, ľudských práv a rodovej rovnosti.

Napokon sme tiež pevne presvedčení o tom, že všetky krajiny sú povinné pomáhať rozvojovým krajinám vymaniť sa z chudoby a dosiahnuť pokrok v plnení rozvojových cieľov tisícročia. Pokrok v najmenej rozvinutých krajinách úzko súvisí s kvalitou a súdržnosťou politík rozvojového partnerstva. Preto treba venovať veľa úsilia zlepšeniu efektívnosti a účinnosti mechanizmov pomoci a plneniu existujúcich záväzkov. EÚ niekoľkokrát vyzvala ostatných darcov na splnenie týchto záväzkov. Na pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny by sa mali spravodlivo podieľať aj rozvíjajúce sa hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Štefan Füle, člen Komisie. – Komisia je odhodlaná dosiahnuť úspech štvrtej konferencie Organizácie Spojených národov o najmenej rozvinutých krajinách v Istanbule s cieľom obnoviť politické tempo inkluzívneho rastu, trvalo udržateľný rozvoj a znížiť chudobu v najmenej rozvinutých krajinách. Toto presvedčenie a náš záväzok sú vyjadrené v záveroch Rady o usmerneniach k účasti EÚ na nadchádzajúcej konferencii o najmenej rozvinutých krajinách, ktoré boli prijaté minulý týždeň 31. marca. Som tiež veľmi rád, že Parlament bude mať silné zastúpenie v delegácii, ktorá sa zúčastní na tejto konferencii.

Mnohé najmenej rozvinuté krajiny dosiahli z hľadiska rozvoja pokrok, ale tento pokrok je nevyrovnaný a ešte toho treba veľa urobiť. Príliš málo najmenej rozvinutých krajín postupuje z tejto kategórie a väčšina z nich zaostáva v plnení rozvojových cieľov tisícročia. Obidve strany, my darcovia i najmenej rozvinuté krajiny, si musíme vziať dôležité ponaučenie z úspechu niektorých najmenej rozvinutých krajín, ako aj z uplatňovania bruselského akčného programu.

Globálne partnerstvo a vzájomná zodpovednosť sú pre úspech konferencie nevyhnutné. Rozvoj je spoločnou úlohou. Za svoj rozvoj sú v prvom rade zodpovedné rozvojové krajiny, a to zavedením a uplatňovaním primeraných politík a vytvorením dobrej správy vecí verejných.

Čo sa týka najmenej rozvinutých krajín, Európska únia je ich najúspešnejším rozvojovým partnerom z hľadiska plnenia záväzkov, najmä pokiaľ ide o prístup na trh, pravidlá označovania pôvodu a odpustenie časti dlhov. Európska únia je najväčším darcom najmenej rozvinutých krajín a dosiahla výrazný pokrok v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci, pričom v uplynulom desaťročí strojnásobila svoju pomoc týmto krajinám.

V Istanbule Európska únia vyzve ostatných darcov a rozvojových partnerov na splnenie svojich záväzkov a ambícií. Rozvinuté krajiny sú povinné pomôcť rozvojovým krajinám vymaniť sa z chudoby. V tomto kontexte globálneho partnerstva by svojím dielom mali prispieť aj rozvíjajúce sa hospodárstva.

Trvalo udržateľný rozvoj a dlhodobý objektívny a inkluzívny rast sú pre každú z týchto krajín nevyhnutné. Z tohto hľadiska musí zásadnú úlohu zohrávať súkromný sektor, ktorý môže mať obrovský vplyv na život ľudí vytváraním bohatstva a zamestnanosti.

Veľmi dôležitý je potenciál obchodu ako hnacieho motora rastu a zamestnanosti. Európska únia chce však zdôrazniť vzájomnú prepojenosť pokroku v najmenej rozvinutých krajinách s ľudskými právami, rodovou rovnosťou, demokraciou, dobrou správou vecí verejných, mierom a bezpečnosťou.

Pokrok v najmenej rozvinutých krajinách je vzájomne prepojený s rovnosťou a súdržnosťou politík rozvojových partnerov. Preto treba venovať veľa úsilia zlepšeniu efektívnosti a účinnosti mechanizmov pomoci, ako aj súdržnosti rozvojových politík.

Predsedníctvo už zverejnilo tri priority, preto mi dovoľte len dodať, že konferencia by sa mala zaoberať aj otázkou postúpenia. Európska únia vyzve na vytvorenie systematickejšieho mechanizmu, ktorý prinesie časovo citlivý ústupok a podporu postupujúcim krajinám. Komisia je presvedčená, že tento nový politický impulz prinesie výrazné zvýšenie počtu krajín, ktoré v budúcom desaťročí postúpia z kategórie najmenej rozvinutých krajín.

 
  
  

PREDSEDÁ: STAVROS LAMBRINIDIS
podpredseda

 
  
MPphoto
 

  Eleni Theocharous, v mene poslaneckého klubu PPE.(EL) Ako ste, pán Németh, veľmi správne povedali, závery Rady v súvislosti so záväzkami Európskej únie musia byť sprevádzané účinnými opatreniami na podporu celkového úsilia. Samozrejme, zástupcovia Európskeho parlamentu budú na konferencii OSN o najmenej rozvinutých krajinách v Istanbule „vyzbrojení“ dobrým uznesením vyjadrujúcim uspokojivé stanoviská. Je tu však problém s postavením týchto zástupcov, pretože ako pozorovatelia nebudú mať právo priamej intervencie a myslím si, že Komisia a pán predseda Barroso by mohli významným spôsobom intervenovať v snahe zmeniť túto situáciu. Nie je možné dosiahnuť rast a bezpečnosť v Európskej únii a kontrolu migračných tokov, ak približne jedna miliarda občanov žije v núdzi a chudobe.

Zdalo by sa, že úsilie rozvíjať najmenej rozvinuté krajiny treba prehodnotiť, pretože hoci za svoj rozvoj nesú zodpovednosť aj najmenej rozvinuté krajiny, mechanizmy využívané na prelomenie bludného kruhu chudoby sa zdajú byť neúčinné.

Chcela by som zdôrazniť, že bohatstvo menej rozvinutých krajín využívajú cudzinci a že charakteristickými črtami týchto krajín sú demokratický deficit, korupcia a neistota. Výsledkom je nedostatočná základná infraštruktúra v odvetviach vzdelávania, zdravotníctva, dopravy, komunikácií, prvovýroby, poľnohospodárstva, bankovníctva a verejnej správy. Myslím si, že v Istanbule by sa mohli prijať mechanizmy na zlepšenie prístupu k problému chudoby.

 
  
MPphoto
 

  Thijs Berman, v mene skupiny S&D.(NL) Hospodársky rast na úrovni 7 %, výrazný nárast počtu detí navštevujúcich základnú školu, viac krajín, v ktorých sa ľudia dožadujú demokracie: za posledných 10 rokov sa v najmenej rozvinutých krajinách Afriky dosiahol významný pokrok. Tieto krajiny sa snažili zlepšiť správu vecí verejných a zmobilizovať vlastné finančné zdroje. Osobitným prínosom bohatých krajín bolo odpustenie časti dlhu a zabezpečenie dostupnosti vakcín. Cieľ sme však ešte nesplnili, pretože rýchly hospodársky rast v najchudobnejších krajinách nešiel ruka v ruke s priamo úmerným znížením chudoby.

Zoznam najchudobnejších krajín sa prakticky celé desaťročia nezmenil. Počet ľudí, ktorí žijú z menej ako 1 USD denne sa znížil, ale počet ľudí žijúcich z menej ako 2 USD denne zostáva rovnaký. Bohaté krajiny radšej udržiavali pri moci skorumpované režimy, ako by mali zvážiť spravodlivé rozdelenie zdrojov. Preto vyjadrenia o tom, že rozvoj stagnuje, považujem za absurdné a cynické. Nedali sme mu dosť šancí.

Konferencia OSN v Istanbule bude musieť z toho vyvodiť niekoľko záverov. Oveľa viac pozornosti treba venovať objektívnemu rozdeleniu bohatstva v rámci samotných najchudobnejších krajín. To zabezpečí stabilitu a spravodlivé rozdelenie. Tento krok zároveň zmierni napätie a nastolí mier. Sociálna spravodlivosť prispeje k hospodárskemu rozvoju oveľa viac ako nerovnosť diktatúr riadených malým klanom. Krajiny s demokraciou dosiahnu spravodlivé rozdelenie omnoho rýchlejšie ako diktatúry. Dobrá správa vecí verejných nás posunie bližšie k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia.

Musíme urobiť viac aj pre verejné zdravie. Pre rodinu v chudobnej krajine je choroba finančnou katastrofou. Choroba je luxus, ktorý si nemôže dovoliť nikto. Preto musíme presadzovať financovanie zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia, aby boli k dispozícii nielen vakcíny, ale aj dobré nemocnice a kliniky.

 
  
MPphoto
 

  Charles Goerens, v mene skupiny ALDE.(FR) V období rokov 1980 až 2011 sa celosvetový HDP zvýšil o 19 000 miliárd USD. Toto zvýšenie by malo znamenať, že máme dostatok prostriedkov na odstránenie extrémnej chudoby. Toľko k matematike.

Pokiaľ ide o politiku, zlepšenie situácie mnohých najchudobnejších občanov nie je také jednoduché. Preto musíme urobiť niekoľko správnych rozhodnutí. Po prvé, v našich programoch spolupráce sa musíme zamerať na najchudobnejšie krajiny.

Po druhé, a to je logický dôsledok prvého bodu, musíme postupne upustiť od poskytovania pomoci rozvíjajúcim sa krajinám. Čína, hlavný veriteľ Spojených štátov, má dosť prostriedkov na to, aby si chudobu na svojom území vyriešila sama.

Tretí bod sa týka potreby posilniť partnerstvá s najmenej rozvinutými krajinami. Najviac úsilia musia vynaložiť práve tieto krajiny. My im môžeme pomôcť len tým, že im poskytneme know-how, skúsenosti a politickú vôľu. Nemôžeme urobiť nič viac a nič menej.

Chcel by som povedať ešte jednu vec: keďže sme najväčším darcom, je aj na nás, aby sme sa ako Európska únia ujali vedúcej úlohy na tejto konferencii.

 
  
MPphoto
 

  Nirj Deva, v mene skupiny ECR. – Chcel by som poďakovať pani Theocharousovej za otvorenie otázky postavenia Európskeho parlamentu na medzinárodných konferenciách: sme jednou z troch sesterských inštitúcií EÚ a touto otázkou sa musíme veľmi rýchlo zaoberať, pretože inak budeme mať problém. Sme najväčším darcom najmenej rozvinutých krajín na svete. Naša pomoc sa za posledných pár rokov strojnásobila, no chudoba sa neznížila, ale zvýšila.

Asi pred desiatimi rokmi prišiel Pascal Lamy a Výbor pre rozvoj s iniciatívou s názvom „Všetko okrem zbraní“. Parlament ju postupne zmenil na „Nič okrem poľnohospodárstva“. Najmenej rozvinuté krajiny sveta teraz nemajú priemyselné kapacity, ale poľnohospodárske kapacity. Ak máme skutočne záujem odstrániť chudobu a pomôcť týmto ľuďom, musíme zvýšiť ich obchodné kapacity. Nie pomoc, ale obchod zníži chudobu. Ale ak chceme znížiť chudobu a zvýšiť obchod, musíme zvýšiť ich vývozné kapacity v oblasti výrobkov, ktoré môžu vyvážať, teda poľnohospodárskych výrobkov, produktov rybolovu a tak ďalej. To však nerobíme.

Zaviedli sme prísne normy, ktoré sú veľmi dôležité pre zdravie európskeho spotrebiteľa, ale tým nepomôžeme zvýšiť kapacity najmenej rozvinutých krajín. Takže z 51 najmenej rozvinutých krajín z tejto kategórie postúpili iba tri krajiny. Toto úsilie musíme zvýšiť, v opačnom prípade len klameme samých seba a zároveň aj tieto krajiny.

 
  
MPphoto
 

  Gabriele Zimmer, v mene skupiny GUE/NGL.(DE) Chcela by som sa opýtať zástupcov Rady a Komisie, prečo si myslia, že musia o tejto problematike hovoriť bezobsažnými frázami. Myslím si, že nikomu nepomôžeme, kým neurobíme konkrétne vyhlásenie, že v rámci príprav na konferenciu v Istanbule musia členské štáty a Európska únia konečne splniť svoje záväzky v plnom rozsahu, a že nemôžeme tolerovať, aby sa členské štáty čoraz viac vyhýbali zodpovednosti.

Je neprijateľné, aby jedna miliarda ľudí stále hladovala, väčšina z nich v najmenej rozvinutých krajinách, teda v najchudobnejších krajinách sveta. Rovnako je neprijateľné, aby väčšina našej rozvojovej pomoci smerovala inde ako do podpory a rozvoja poľnohospodárstva. Podiel pomoci využívanej na tento účel sa v posledných rokoch výrazne znížil, pričom jedna miliarda ľudí hladuje. Pomaly si začínam myslieť, že naše reči o tom, ako dúfame, že najmenej rozvinuté krajiny sa stanú odolnejšími voči otrasom, vyjadrujú náš cynický prístup.

Vyzývam vás na prijatie konkrétnych opatrení zameraných na riešenie problémov a na prijatie konkrétnych záväzkov v úsilí poskytnúť najmenej rozvinutým krajinám skutočnú pomoc.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Nadchádzajúci samit OSN o najmenej rozvinutých krajinách je vhodnou príležitosťou na diskusiu o tom, či rozvojová pomoc vlastne má alebo nemá zmysel. Argument o výške pomoci, ktorý je všeobecne známy – teda čím viac pomoci poskytneme, tým bude hospodársky rozvoj intenzívnejší –, sa úplne zdiskreditoval.

Chcel by som využiť svoj rečnícky čas a spomenúť výrok kenského ekonóma Jamesa Shikwatiho zo dňa 7. apríla 2005, ktorý pre Der Spiegel online povedal, že rozvojová pomoc slúži na zachovanie rozsiahlej byrokracie, podporuje korupciu a falošné sebauspokojenie a učí Afričanov skôr prosiť o pomoc, ako byť nezávislými.

Rozvojová pomoc navyše oslabuje miestne trhy a spôsobuje, že sa vytráca podnikateľský duch, ktorý tak naliehavo potrebujeme. Bez ohľadu na to, ako absurdne to môže znieť, je rozvojová pomoc jednou z príčin problémov Afriky. Ak by Západ tieto platby zastavil, bežní Afričania by to vôbec nezbadali. Najviac by to postihlo práve vládnych úradníkov. Takže namiesto rozdávania väčšieho objemu peňazí potrebujeme menej korupcie, väčšiu podporu podnikania a viac sebestačnosti.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Thijs Berman (S&D).(NL) Pán Claeys, súhlasíte so mnou, že zahraničné záujmy bohatých západoeurópskych krajín a Spojených štátov viedli k udržaniu diktátorov pri moci, v dôsledku čoho rozvojová pomoc často nefunguje, pretože končí v nesprávnych vreckách a pretože my sme proti tomu nikdy nič neurobili v záujme zachovania „stability“, ktorá ani nie je hodná svojho mena, ako sme videli v prípade severnej Afriky a Blízkeho východu? Podpora demokracie znamená podporiť demokratov v rozvojových krajinách, nechať padnúť diktátorov a zároveň zachovať poskytovanie rozvojovej pomoci.

 
  
MPphoto
 

  Philip Claeys (NI).(NL) Áno, pán Berman, čiastočne súhlasím s tým, čo ste povedali. Sme skutočne zodpovední za to, že niektorí diktátori stále zostávajú pri moci. Mám na mysli napríklad európsku politiku voči Kube, pretože vidíme, že Fidel Castro sa považuje za partnera, s ktorým môžeme obchodovať. Toto by skutočne malo patriť minulosti a mali by sme hovoriť iba s ľuďmi, ktorí boli demokraticky zvolení a ktorí sú schopní nastoliť demokraciu vo svojej vlastnej krajine.

 
  
MPphoto
 

  Filip Kaczmarek (PPE).(PL) Označenie „najmenej rozvinuté krajiny“ vzniklo pred 40 rokmi s cieľom pomôcť rozvinutým krajinám a iným darcom identifikovať krajiny sveta, ktoré najviac potrebujú pomoc. Definícia „najmenej rozvinutej krajiny“, ktorú používa Organizácia Spojených národov, nevychádza výlučne z úrovne príjmov na obyvateľa, ale berie do úvahy aj ľudský kapitál a problémy súvisiace s hospodárskym rozvojom. Geografické rozdelenie týchto krajín je veľmi zreteľné, pretože veľká väčšina z nich sa nachádza v Afrike. Preto je správne, že Európska únia venuje tomuto kontinentu osobitnú pozornosť.

Hlavný problém spočíva v tom, že počet krajín označených ako najmenej rozvinuté krajiny sa zvyšuje, kým počet krajín, ktoré dosiahli dostatočný pokrok na to, aby mohli postúpiť z tejto kategórie, dosahuje len číslo 3. Preto by sa konferencia OSN mala vážne zaoberať myšlienkou, ako zaviesť účinnú, merateľnú a ľahko monitorovateľnú stratégiu s cieľom dosiahnuť postup krajín z kategórie najmenej rozvinutých krajín. Som rád, že Európska komisia a Rada majú návrhy, ktoré by mohli v tomto procese pomôcť. Jedným z nich je podpora inkluzívneho rastu. Viem, že niektorí kolegovia poslanci sa tohto názvu obávajú, pretože nie sú presvedčení o tom, či rast bude skutočne inkluzívny. Na druhej strane však bez rastu nevybudujeme hospodársky potenciál rozvojových krajín.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis (S&D).(EL) Potrebujeme reálny cieľ, ktorý môže byť prijatý na konferencii v Istanbule, a to znížiť počet najmenej rozvinutých krajín v porovnaní so súčasnosťou o polovicu. Znie to reálne, ale za posledných 30 rokov sa iba trom z týchto krajín podarilo postúpiť z kategórie najmenej rozvinutých krajín.

Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme plniť svoje záväzky a prispievať vo výške 0,15 až 0,20 % nášho ročného hrubého domáceho produktu (HDP) na rozvojovú pomoc pre tieto krajiny. Rovnako dôležité je zabezpečiť súdržnosť rozvojových politík. Nemôžeme na jednej strane dávať týmto krajinám peniaze a na druhej strane ich v podstate okrádať prostredníctvom nespravodlivých obchodných dohôd medzi týmito krajinami a EÚ. Musíme splatiť svoj peňažný dlh, čo tiež znamená, že musíme investovať do týchto krajín, aby sa prispôsobili zmene klímy a bojovali proti nej, a splatiť dlh, ktorý nám narástol v dôsledku nespravodlivej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aby sme to dosiahli, musíme podporiť potravinovú sebestačnosť týchto krajín tým, že podporíme tradičné poľnohospodárske politiky, miestne zdroje, miestnu rastlinnú výrobu a miestne trhy a zabránime špekulatívnym útokom, zaberaniu pôdy a pôsobeniu semenárskych monopolov, ktoré ohrozujú nás všetkých, najmä tieto slabé krajiny.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Nirj Deva (ECR). – Zaujímalo by ma, či vážený pán poslanec bude so mnou súhlasiť – pretože použil veľmi silné slovo „okrádať“ –, že okrádame rozvojové krajiny. Takýmto príkladom by mohla byť pomoc vo výške 2 miliónov EUR, ktorú poskytujeme malému ostrovu na pobreží Atlantiku na výlov 7000 ton tuniaka, ktorého potom predávame v uliciach Európy za 235 miliónov EUR. Takže z 2 miliónov EUR budeme mať 235 miliónov EUR. Takto fungujú naše politiky rybného hospodárstva.

 
  
MPphoto
 

  Kriton Arsenis (S&D).(EL) Pán Deva má pravdu. Dohody o rybolove medzi Európskou úniou a tretími krajinami sú vo veľkej miere témou, ktorú treba detailne preskúmať. Dohody sú potrebné, ale Európska únia musí pri uzatváraní týchto dohôd o rybolove s danými krajinami postupovať čo najprijateľnejším spôsobom. Zároveň však musíme kontrolovať, či peniaze, ktoré platíme za rybolov, sú postačujúce a či sa využívajú ako rozvojová pomoc, aby sme tieto krajiny v konečnom dôsledku posilnili a pomohli im postúpiť z kategórie najmenej rozvinutých krajín.

 
  
MPphoto
 

  Marek Henryk Migalski (ECR).(PL) Optimizmus pána Németha, pokiaľ ide o postup krajín z kategórie najmenej rozvinutých krajín, nie je namieste, no pán Deva, pán Kaczmarek a pán Arsenis majú pravdu v tom, že za posledných 10 rokov z tejto kategórie postúpili iba tri krajiny – Botswana, Kapverdy a Maldivy. To znamená, že hlavnou príčinou chudoby je v podstate politika, pretože na jednej strane existujú veľmi bohaté krajiny, ktoré nemajú prírodné zdroje, napríklad Švajčiarsko a Japonsko, a na druhej strane máme krajiny bohaté na prírodné zdroje, ktoré sú napriek tomu chudobné. To znamená, že príčinou chudoby je politika a nie naopak. Preto by úlohou Európskej únie mala byť okrem pomoci najmenej rozvinutým krajinám a obchodu s nimi aj politická pomoc vedúca k stabilizácii a demokracii v týchto krajinách. To je to, čo musíme urobiť.

 
  
MPphoto
 

  Elena Băsescu (PPE).(RO) Štvrtá konferencia OSN o najmenej rozvinutých krajinách je vhodnou príležitosťou na prehodnotenie medzinárodnej pomoci v oblasti obchodnej politiky. Táto skupina krajín čelí finančným problémom na pozadí globálnych hospodárskych zmien v dôsledku finančnej krízy. Neustály nárast cien základných potravín je naliehavý problém, ktorý nemôžeme ignorovať.

Hlavným cieľom pomoci pre obchod je zvýšiť domácu a zahraničnú konkurencieschopnosť 48 štátov. V tejto súvislosti by som chcela zdôrazniť význam odstránenia chudoby a efektívnejšieho využívania finančnej pomoci poskytovanej v rámci plnenia rozvojových cieľov tisícročia. Myslím si, že je užitočné zapojiť do tohto procesu aj rozvojové krajiny, ktoré majú skúsenosti v oblasti reformy obchodných mechanizmov.

 
  
MPphoto
 

  Mariya Nedelcheva (PPE).(FR) Pokrok v najmenej rozvinutých krajinách je odrazom našich rozvojových politík a politík medzinárodného spoločenstva. Nárast počtu krajín označovaných ako najmenej rozvinuté je jasným znakom toho, že nastal čas prehodnotiť naše politiky, nástroje a zdroje. Najchudobnejšie krajiny sú veľmi náchylné na vojnu, krízy a rozsiahlu chudobu. Preto je dôležité, aby sme pokračovali v presadzovaní mieru, stability, demokracie a ľudských práv.

Treba brať do úvahy ďalšie tri prvky. Po prvé, musíme preskúmať vnútorné faktory, ako je korupcia, nedostatok demokratických záruk a medzery vo vlastníckych právach, ktoré sú príčinou nedostatočného rozvoja týchto krajín.

Po druhé, musíme zlepšiť hospodársky prístup tým, že poskytneme väčšiu podporu poľnohospodárom, malým a stredným podnikom a podporu zameranú na lepšie využívanie štátnych zdrojov s cieľom vytvoriť nové nástroje.

Napokon musíme dosiahnuť, aby naše nástroje pomoci boli cielenejšie a musíme zabezpečiť ich zosúladenie s rozvojovými cieľmi tisícročia. Ak zmeníme globálne rozvojové politiky tak, aby odrážali skutočné potreby v každej krajine, a ak zabezpečíme intenzívnejšie zapojenie súkromného sektora a občianskej spoločnosti, problémy budúceho desaťročia vyriešime omnoho ľahšie.

 
  
MPphoto
 

  Ricardo Cortés Lastra (S&D).(ES) Pred desiatimi rokmi darcovské krajiny schválili v Bruseli akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny. Stanovili sme si ciele na odstránenie extrémnej chudoby v týchto krajinách.

Všetci vieme, že najmenej rozvinuté krajiny trpia v dôsledku globálnej krízy najviac, či už z hľadiska hospodárskej, finančnej, ekologickej krízy, alebo krízy spôsobenej rastúcimi cenami potravín.

Ani po desiatich rokoch sme však stanovené ciele nesplnili a iba dvom zo 48 najmenej rozvinutých krajín sa podarilo postúpiť z tejto kategórie.

Nachádzame sa na prelomovom bode. Na blížiacej sa štvrtej konferencii Organizácie Spojených národov v Istanbule prehodnotíme doteraz vykonanú prácu a schválime nový akčný program.

Mali by sme obnoviť svoj záväzok voči najmenej rozvinutým krajinám a ukázať, že za 10 rokov sme sa poučili z prechádzajúceho obdobia a že sme schopní poskytovať účinnú, kvalitnú podporu, ktorá nám umožní splniť ciele a dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia nie v roku 2021, ale v roku 2015.

 
  
MPphoto
 

  Catherine Stihler (S&D). – Všetky tri kľúčové oblasti – zraniteľnosť najmenej rozvinutých krajín, trvalo udržateľný rozvoj a podpora hospodárskeho rastu – sú vítané. Chcem sa však opýtať, či predmetom diskusií bude aj bezpečnosť potravín.

Spomínala sa tu subsaharská Afrika. V súčasnosti 80 % poľnohospodárov v subsaharskej Afrike tvoria ženy. Ak by sme pomohli vytvoriť lepšie poľnohospodárske metódy, investovali do tých najzraniteľnejších na svete a pomohli im, aby sa dokázali uživiť, potom by sme významne prispeli k zlepšeniu zdravia a prosperity najchudobnejších ľudí sveta.

Delegácii tohto Parlamentu želám na konferencii veľa úspechov, ale teším sa aj na to, ako nás bude informovať o jej záveroch.

 
  
MPphoto
 

  Norica Nicolai (ALDE).(RO) Pevne verím, že tento Parlament prevezme zodpovednosť za výsledky dosiahnuté Európskou úniou ako súčasť projektu na podporu globálnej solidarity v boji proti chudobe. Zároveň som pevne presvedčená o tom, že sme Parlament, ktorý je zodpovedný za využívanie peňazí európskych daňových poplatníkov. Rada by som potvrdila názor, že táto konferencia musí poskytnúť príležitosť, a to aj nám, na posúdenie modelu solidarity, ktorý sme presadzovali. Dôvodom je to, že ak sa pozrieme na takzvané menej rozvinuté krajiny, zistíme, že chudobné krajiny sú stále chudobné, kým bohaté krajiny si udržiavajú istú životnú úroveň.

Musíme prehodnotiť model, ktorý používame v súvislosti s darcovstvom, ako aj poskytovanie podpory, pretože vzniká riziko, že táto pomoc bude mať negatívny vplyv na prijímajúce krajiny.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL).(PT) Počas tejto rozpravy diskutujeme o najchudobnejších a najslabších krajinách sveta. Ide o takmer 50 krajín, ktorých obyvatelia trpia v dôsledku opakovaného neúspešného vykonávania odporúčaní viacerých konferencií Organizácie Spojených národov. Chudobu v týchto krajinách nespôsobila nezvratnosť osudu, ani prírodné obmedzenia, ktoré nemožno ovplyvniť, naopak, niektoré z týchto krajín sú veľmi bohaté na prírodné zdroje.

Skôr je to nespravodlivosť a neľudskosť systému, ktorý je celosvetovo prevládajúcim spôsobom fungovania hospodárskej a sociálnej organizácie. Tento systém sa udržiava asymetrickými vzťahmi, ktoré vytvárajú a reprodukujú nerovnosti. Je to dôsledok voľného obchodu, finančnej deregulácie, nezákonného, ale dovoleného úniku kapitálu do daňových rajov a vojen a konfliktov, ktoré sa vedú pre spory o prírodné zdroje. Emancipácia týchto národov a rozvoj týchto krajín sú možné vtedy, ak odmietnu základy tohto systému a začne sa realizovať skutočná politika spolupráce a rozvojovej pomoci, založená na solidarite.

 
  
MPphoto
 

  Štefan Füle, člen Komisie. – Myslím si, že táto zaujímavá rozprava svedčí o tom, že všetci máme rovnaké ciele. Vyjadruje to aj spoločný návrh uznesenia predložený politickými skupinami. Chcel by som spomenúť najmä nasledujúce hlavné ciele, na ktorých sa všetci zhodujeme: predovšetkým že konferencia by mala byť orientovaná na výsledky a že Európska únia by mala plniť svoje záväzky.

Cieľom tohto úsilia je podporiť krajiny, aby mohli postúpiť z kategórie najmenej rozvinutých krajín. Prijali sme záväzky týkajúce sa prístupu na trh a odpustenia časti dlhu, ako aj záväzok podieľať sa na oficiálnej rozvojovej pomoci pre najmenej rozvinuté krajiny. Je zrejmé, že súdržnosť rozvojových politík by mala byť prínosom pre všetky politické oblasti týkajúce sa podpory boja najmenej rozvinutých krajín proti chudobe a prioritou by mali byť, ako veľmi správne uviedol pán Stihler, potravinová bezpečnosť, poľnohospodárstvo a infraštruktúra. Ako spomenul pán Deva, veľmi dôležitú úlohu skutočne zohráva obchod.


Všetci sme uznali, že hlavnú zodpovednosť za svoj rozvoj nesú najmenej rozvinuté krajiny, preto je potrebný účinnejší daňový systém a dobrá správa daňových vecí s cieľom zvýšiť domáce zdroje týchto krajín.

Napokon, hoci najmenej rozvinuté krajiny nie sú takmer vôbec zodpovedné za zmenu klímy, budú zmenou klímy postihnuté najviac a my sme povinní im pomôcť prispôsobiť sa tejto zmene.

Na záver chcem povedať, že najmenej rozvinuté krajiny mali vždy veľkú podporu tohto Parlamentu a som presvedčený, že to tak zostane aj naďalej.

 
  
MPphoto
 

  Zsolt Németh, úradujúci predseda Rady. – Pokiaľ ide o celkovú sumu oficiálnej rozvojovej pomoci (ORP), chcel by som zdôrazniť, že od roku 2002, keď sme prijali záväzok poskytovať ORP na konferencii v Monterrey, Rada opakovane zdôraznila potrebu zapojenia všetkých ďalších dostupných zdrojov financovania rozvoja – najmä domácich zdrojov doplnených vhodnými inovatívnymi mechanizmami financovania – a podpory zo strany rozvinutých krajín, súkromného sektora a rozvíjajúcich sa hospodárstiev.

Rada vo svojich posledných záveroch z apríla 2011 zdôraznila, že EÚ sa vážne zaoberá návrhmi na vytvorenie inovačných mechanizmov financovania s významným potenciálom výnosov s cieľom zabezpečiť predvídateľné financovanie rozvoja najmä v najchudobnejších a najzraniteľnejších krajinách. Súhlasím s názorom komisára Füleho, ktorý povedal, že je dôležité, aby Európska únia plnila svoje záväzky, ako aj s jeho stanoviskom k potrebe zvýšiť možnosti obchodovania medzi najmenej rozvinutými krajinami a Európskou úniou.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúci. – V súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku som dostal šesť návrhov uznesenia(1).

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok 7. apríla 2011 o 12.00 hod.

 
  

(1)Pozri zápisnicu.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia