Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/0197(COD)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

A7-0148/2011

Rozpravy :

PV 09/05/2011 - 22
CRE 09/05/2011 - 22
PV 09/06/2011 - 3
CRE 09/06/2011 - 3

Hlasovanie :

PV 10/05/2011 - 11.13
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0206

Rozpravy
Štvrtok, 9. júna 2011 - Štrasburg Verzia Úradného vestníka

3. Uplatňovanie smernice o EIA v Rakúsku (rozprava)
Videozáznamy z vystúpení
PV
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Prvým bodom programu je otázka na ústne zodpovedanie o uplatňovaní smernice EIA v Rakúsku, ktorú Komisii predložila Erminia Mazzoniová v mene Výboru pre petície (Ο-000084/2011 – Β7-0314/2011).

 
  
MPphoto
 

  Richard Howitt (S&D). – Mám procesnú námietku v súlade s článkom 96 na základe predchádzajúcej dohody s pani predsedajúcou, ktorú chcem požiadať, aby napísala Asociácii tímov formuly 1 – vrátane tímu F1 Lotus v mojom volebnom obvode –, ktorá v liste zo včera objasnila, že protestuje proti nanovo usporiadanej Veľkej cene Bahrajnu z logistických dôvodov.

Žiadam pani predsedajúcu, aby v tom liste pripomenula týmto tímom, že existuje ušľachtilá tradícia odstupovania športovcov zo zápasov z dôvodu porušovania ľudských práv – od Muhammada Aliho a Vietnamu až po hráčov kriketu, ktorí odmietli ísť do Juhoafrickej republiky v dobe apartheidu, a atlétov, ktorí odmietli ísť na olympiádu v Moskve.

Tiež by som chcel požiadať pani predsedajúcu, aby v mene Európskeho parlamentu objasnila, že ak ktorýkoľvek tím odstúpi z dôvodu porušovania ľudských práv, bude mať podporu tohto Parlamentu, a že krvou poznačený Bahrajn by nemal tento rok stáť vedľa hrdých európskych názvov ako Nürburgring, Monza, Monako a Silverstone.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Vašu pripomienku sme zaznamenali, pán Howitt, a postúpime ju ďalej.

 
  
MPphoto
 

  Carl Schlyter (Verts/ALE). (SV) Som spravodajcom správy o prechodných opatreniach týkajúcich sa bilaterálnych investičných dohôd po prijatí Lisabonskej zmluvy a po dôkladnom zvážení hlasovania Parlamentu a návrhu Rady by som chcel odstúpiť z pozície spravodajcu tejto správy, pretože Rada aj Parlament jednostranne uprednostňujú záujmy investorov a nezohľadňujú potrebu transparentnosti. Členské štáty navyše nezohľadňujú potrebu nových dohôd v nových členských štátoch a práva investorov nie sú v žiadnom prípade vyvážené v zmysle environmentálnych, sociálnych a iných právnych požiadaviek. Preto si myslím, že nie som schopný obhajovať pozíciu Parlamentu alebo viesť tieto rokovania k úspešnému výsledku. Žiadam preto o povolenie odovzdať úlohu spravodajcu predsedovi výboru.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Ide o procesnú námietku a mali by ste ju predložiť v príslušnom výbore.

 
  
MPphoto
 

  Rainer Wieland, autor. (DE) Vystupujem v mene predsedníčky Výboru pre petície pani Mazzoniovej, ktorá tu, bohužiaľ, nemôže byť s nami. Niet pochýb o tom, že existujú dôležitejšie petície, než je táto. Táto petícia sa netýka tridsaťtisíc ľudí ako v prípade niektorých iných petícií, o ktorých sa rokuje v tomto Parlamente. Pokiaľ ide o Výbor pre petície, dôvodom tejto otázky je spôsob, akým je umožnený rozvoj miestneho hospodárstva, pričom ide o spornú miestnu záležitosť a predovšetkým – a k tomuto sa neskôr vrátim – jednotné uplatňovanie právnych predpisov v Európskej únii.

Možno by som mal pridať ešte jednu poznámku predtým, než budem pokračovať. Správa o tomto prípade – o tomto projekte lyžiarskeho vleku – dokazuje, že miestne médiá sa tešia, keď vidia niekoho iného v teréne. Mohlo by ísť o lobistu za prírodu, lobistu za obchod, miestne orgány alebo národnú vládu. V tomto prípade to nie je vhodné. Išli sme na miestnu vyšetrovaciu misiu – sprevádzala ma pani Lichtenbergerová – a dojem, že Európska únia môže konať ako nejaký druh najvyššieho odvolacieho súdu, je absolútne nemiestny.

Musíme sa do istej miery spoliehať na to, že miestne orgány riadne vykonávajú právne predpisy. To nás privádza k podstate petície. Predkladatelia petície tvrdia, že nebola dodržaná miestna úroveň pre vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá v tom čase predstavovala 20 hektárov, a že namiesto toho bol projekt umelo rozdelený na menšie časti a že v skutočnosti bola prekročená úroveň 20 hektárov. Okrem toho bola v Rakúsku medzitým zavedená úroveň 10 hektárov. Preto sa v každom prípade trochu zmenila situácia.

Keď sme vyšetrovali na miestnej úrovni, dospeli sme k záveru, že v danom čase boli dodržané ustanovenia týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré sú platné v Rakúsku – prinajmenšom ich podstata. Dalo by sa diskutovať o nadbytočnom metri štvorcovom alebo o inom meraní, ale podľa nás sa spor netýka rozsiahlych oblastí. Takisto si nemyslíme, že zváženie jednotlivých aspektov rozvoja by jasne viedlo k odlišným záverom. To sa vzťahuje napríklad na otázku jazera vytvoreného na zabezpečenie vody pre umelý sneh, otázku parkovacích zariadení slúžiacich projektu a iné aspekty.

Dospeli sme však k názoru, že musíme hlbšie preskúmať okolnosti tohto prípadu. Skúmali sme, či spôsob, akým národná vláda uplatňovala právne predpisy na EIA, bol správny a v súlade s duchom európskych nariadení. Onedlho sme zistili, že do istej miery bolo možné vykonávať ustanovenia rôznymi spôsobmi – nielen v Rakúsku, ale aj v niektorých iných členských štátoch vrátane našej krajiny.

Otázka znie, či by sme mali vždy povoliť, aby sa projekty rozdeľovali na miestnej úrovni. Otázka znie, či by sme mali povoliť, aby sa projekty rozdeľovali do jednotlivých fáz v čase, ak sa dá spätne povedať, že to bolo všetko súčasťou celkového plánu a od začiatku sa to malo považovať za celok. Sú aj prípady projektov, ktoré boli rozdelené na miestnej úrovni, pokiaľ ide o ich právnu úpravu, čo vyvolalo otázku, ako veľmi to povoľuje naša európska legislatíva – zámerne alebo inak – a či je potrebné sprísniť tieto záležitosti.

Vzhľadom na tieto zariadenia podľa nás vyčnieval jeden konkrétny bod. Naozaj môžeme dovoliť, aby sa zjazdové lyžovanie – nové lyžiarske oblasti s rozlohou 1, 2, 3 alebo 10 hektárov, ktoré sa pridali k lyžiarskym oblastiam alebo na ktorých bude väčšia premávka v dôsledku rozširovania existujúcich lyžiarskych zariadení – vo výpočtoch úplne ignorovalo? Môj osobný názor je, že podľa európskych pravidiel by mali byť všetky využité oblasti zahrnuté do celkového projektu, preto sa osobitne pýtame Komisie, či si nemyslí, že potrebujeme sprísniť európske nariadenia v tejto oblasti.

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie. (DE) Ja a pán Potočnik sme radi, že máme parlament, ktorý svoju prácu zameral na monitorovanie environmentálnych nariadení, ako je to v tomto prípade. Smernica EIA má veľkú hodnotu pre ekologický rozvoj Európskej únie. Predstavuje pre nás dôležitý nástroj na dosiahnutie udržateľného rozvoja.

Stanovuje, že projekty, ktoré majú podstatný vplyv na životné prostredie, sa musia podrobiť hodnoteniu, v ktorom budú vyhodnotené všetky ich priame, ale aj nepriame účinky na životné prostredie. Sú to druhy projektov, v ktorých musia členské štáty pomocou hraničných hodnôt rozhodnúť, či je na základe výsledkov tohto hodnotenia potrebné vykonať EIA. Situácia týkajúca sa vašej lyžiarskej oblasti patrí do skupiny projektov, v ktorých členské štáty už dlhú dobu rozhodujú o tom, či je potrebné EIA.

Rakúske právne ustanovenie nebolo v minulosti veľmi uspokojivé. Týkalo sa oblasti s rozlohou 10 hektárov alebo 20 hektárov, alebo viac. Po tom, ako sme dostali petíciu, sa Komisia spýtala rakúskej vlády, ako zabezpečila riadne uplatňovanie smernice v tomto projekte. Rakúsko odpovedalo, že nemuselo vykonať EIA, pretože nebola dosiahnutá úroveň 20 hektárov. Nasledovali oficiálne pochybnosti z našej strany. Zdôraznili sme, že pri určovaní rozlohy oblasti, a teda pri rozhodovaní o tom, či je potrebné vykonať EIA, by sa mal zohľadniť skôr celkový názor než pohľad na oblasť v užšom zmysle.

Rakúsko potom prepracovalo svoje právne predpisy týkajúce sa EIA, čo je podľa mňa najdôležitejší výsledok v tomto špecifickom prípade. Podľa nášho právneho názoru teraz v každom ohľade spĺňa požiadavky európskej smernice EIA. Rozhodnutie o tom, či je EIA potrebné pri rozširovaní lyžiarskej oblasti, teraz celkovo závisí od veľkosti rozšírenia územia a od toho, či leží v chránenej oblasti. Do posudzovania sa teraz navyše budú zahŕňať aj predošlé rozšírenia.

Požiadavky smernice EIA sú z tohto hľadiska stanovené skutočne jasne a presne. Ich obchádzanie prostredníctvom rozdelenia projektov do fáz, sekcií alebo častí nie je možné. Prikladáme veľký význam celkovej analýze vplyvu na prírodu. Európsky súdny dvor potvrdil náš výklad právnych predpisov. Už nejedenkrát dal najavo, že ciele smernice EIA sa nedajú obísť prostredníctvom ďalšieho rozdelenia projektov. Čo sa týka hraničnej oblasti, je príliš obmedzené zohľadňovať len tie plochy, na ktorých sa v skutočnosti majú vykonávať stavebné práce. Neznepokojujú nás len stavebné práce, ale aj celkové začlenenie do okolitej oblasti. Inými slovami, keď počítame, či bola dosiahnutá hraničná oblasť, musíme zahrnúť oblasti, v ktorých sa v skutočnosti nevykonávajú stavebné práce, ale ktoré sú nesporne súčasťou projektu a súčasťou vplyvu projektu.

Preto si myslíme, že kontrola v lyžiarskej oblasti Damüls-Mellau sa mala vykonať predtým, ako sa uskutočnilo rozšírenie s cieľom zistiť, či je potrebné vykonať EIA pre tento projekt. Toto rozhodnutie by sa malo tiež zverejniť spolu s dôvodmi, ktoré sú v pozadí. Toto sú povinnosti, ktoré rakúske orgány nesplnili. Nevykonali takúto kontrolu, ktorá bola podľa nás potrebná.

Projekt je minulosťou, rozhodlo sa o ňom a bol prijatý pred piatimi rokmi. Výstavba je takmer hotová. Preto sme žiadali ďalšie podrobnosti o vplyve prác od orgánov vo Viedni a tiež sme zisťovali, či sú potrebné merania na zmiernenie následkov a či stále prichádzajú do úvahy. Hneď ako získame tieto informácie, preskúmame, či sa dajú vykonať ďalšie kroky na zmiernenie vplyvu na prírodu v tejto oblasti ako celku.

Tiež sme požiadali orgány v Rakúsku, aby nám potvrdili, že v prípade ďalšieho rozširovania tejto lyžiarskej oblasti alebo iných lyžiarskych oblastí, ktoré splnili kritériá podľa starého znenia zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, sa najprv vykoná kontrola s cieľom zistiť, či je potrebné EIA. Pán Potočnik práve prepracováva smernicu EIA. Spolu s ním plánujeme predložiť nový text, ktorý ďalej posilňuje ochranu životného prostredia, ktorý predovšetkým zohľadňuje oblasti zmeny klímy, energie a biodiverzity, ktorý tiež obsahuje príslušné dôležité rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a ktorý v najväčšej možnej miere harmonizuje a zjednodušuje existujúce postupy a navyše vylučuje obchádzanie oveľa jasnejšie než predtým.

Pán Potočnik práve pripravuje prepracované znenie tejto smernice, a preto v minulom roku do veľkej miery konzultoval s verejnosťou a príslušnými záujmovými skupinami. Výsledky sa momentálne vyhodnocujú, a návrh preto predložíme najneskôr v roku 2012. Nedovolená realizácia týchto stavebných prác bude mať prinajmenšom pozitívny vplyv na budúcnosť, pretože európske právne predpisy sa budú formulovať jasnejšie a už nebude také ľahké ich obchádzať. Sme radi, že rakúsky zákon o EIA je teraz v súlade so smernicou.

Komisia vykoná kroky na zabezpečenie toho, aby rakúske orgány preskúmali vplyv vykonaných prác na životné prostredie s cieľom uistiť sa, že pri akomkoľvek budúcom rozširovaní lyžiarskej oblasti v regióne okolo Damüls-Mellau sa budú požiadavky našej smernice uplatňovať v súlade s pravidlami. Inými slovami, všetci sme sa poučili z chýb vykonaných v tomto jednotlivom prípade.

(potlesk)

 
  
MPphoto
 

  Peter Jahr, v mene poslaneckého klubu PPE. (DE) Pán Wieland už veľmi jasne naznačil skutočnosti týkajúce sa prípadu. Chcel by som, ak dovolíte, pridať jedno alebo dve politické hodnotenia.

Po prvé, skutočnosť, že existujúce nariadenia alebo smernice sa skúmajú, aby sme videli, ako dobre fungujú v praxi alebo ako dobre dosahujú svoje ciele, a potom sa zlepšia alebo sa podľa potreby spresní ich výklad, nie je argumentom proti európskej politike, ale skôr argumentom v prospech tejto politiky. Európske nariadenia a smernice si budú vždy konkurovať, rovnako ako podoby, ktoré nadobúdajú na miestnej úrovni. Výbor pre petície možno nie je odvolací súd, ale ak dobre rozumiem tomu, čo robíme vo výbore – inými slovami, čo chápem ako svoju úlohu ako člena Výboru pre petície –, som celkom hrdý, že táto petícia, pri ktorej sme videli, že veci sa na miestnej úrovni dajú interpretovať inak, ako sme plánovali na európskej úrovni, spolu so stanoviskom Výboru pre petície nakoniec viedla k zmene právnych predpisov v členskom štáte. Považujem to za obrovský úspech, ako aj úspech európskej politiky.

Hlavným problémom je podľa mňa otázka, ktorú teraz položím pánovi komisárovi. Mnohých občanov znepokojuje spôsob, akým sa v členských štátoch uplatňujú európske právne predpisy týkajúce sa životného prostredia. Existuje mnoho petícií týkajúcich sa tejto otázky. Veľa z nich sa zaoberá cezhraničnými záležitosťami, ale existuje aj mnoho takých, ktoré sa zaoberajú situáciou v členských štátoch. Opäť čelíme problému, že ak budeme Komisii klásť otázky, keď záležitosti nebudú hotové, dostaneme odpoveď: „Predpokladáme, že členský štát X primerane vykonáva a uplatňuje existujúce smernice a nariadenia Európskej únie. Nepovažujeme za potrebné zasahovať.“ Potrebujeme nástroj, ktorý môžeme použiť na začatie vážneho dialógu s členskými štátmi, kým sa pracuje na záležitostiach, ak sa vyskytnú náznaky, že niečo nevyšlo, aby sme nedopadli rovnako ako v tomto prípade. Veci neprebehli optimálne, ale je to dokončené a máme riešenie pre budúcnosť – nanešťastie, nie pre minulosť.

 
  
MPphoto
 

  Jörg Leichtfried, v mene skupiny S&D. (DE) Myslím si, že to, čo sa tu stalo, môžeme považovať za lekciu, z ktorej sme sa poučili. My Rakúšania sme veľmi náruživí lyžiari. Na to, samozrejme, potrebujete zjazdové dráhy. Musíme si však uvedomiť a zohľadniť, že krásne, nedotknuté životné prostredie je tiež súčasťou lyžovania a že ľudia nepôjdu lyžovať tam, kde takéto prostredie už nie je.

Z hľadiska tejto situácie došlo v rakúskej politike v minulosti k mnohým chybám. Zjazdové dráhy sa jednostranne pridávali bez ohľadu na to, či bol väčší počet dráh vlastne dobrým nápadom, a takéto myslenie prevládalo aj v administratívnych postupoch a právnych situáciách. To, čo sa tu stalo, je dôkazom pridanej hodnoty zo strany Európskej únie a Európskeho parlamentu. Zdá sa, že v tomto prípade nastala chyba. V mnohých prípadoch sa nič nestane, ak nastane chyba. V tomto prípade však bola predložená petícia, ľudia primerane reagovali a Rakúsko si urobilo poriadok. Toto je podľa mňa dobrý príklad toho, čo by sa malo stať.

 
  
MPphoto
 

  Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. (DE) Vážená pán komisár, som veľmi vďačná za informácie, ktoré ste poskytli. Považujem to, čo ste povedali, za veľmi dôležité. Mám len jednu dodatočnú otázku. Povedali ste, že Komisia je úplne spokojná so spôsobom, akým Rakúsko teraz uplatňuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Stále však ostáva rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktoré stanovuje, že občania musia byť zapojení do postupu zisťovania, či sa vyžaduje EIA. Toto nebolo zahrnuté do prepracovaného rakúskeho zákona a mohlo by to fungovať ako druh systému včasného varovania na zabezpečenie toho, že sa nestane to, čo sme videli v Mellau.

Chcela by som ešte raz zdôrazniť, že považujem za trochu absurdné, ak zjazdové dráhy nie sú zahrnuté v rozlohe lyžiarskej oblasti len preto, že nebol rozkopaný celý vrch. Podľa mňa sú to skutočne oblasti, ktorých sa to týka, a musia byť zahrnuté. Je dosť jasné, že ide o prípad, v ktorom bol projekt rozdelený na menšie časti s cieľom obchádzať smernice. Dúfam, že tento prípad budete mať na pamäti aj pri budúcich konaniach.

 
  
MPphoto
 

  Willy Meyer, v mene skupiny GUE/NGL. (ES) Máme prípad, ktorý nám môže pomôcť pri riešení problému, ktorý Komisia naozaj uznala a ktorý zdôraznil aj pán Jahr a ktorý zahrnieme do výročnej správy, ktorú predložíme Výboru pre petície v diskusiách týkajúcich sa roku 2010.

Situácia je nasledovná, máme príklad Damüls v Alpách a tiež jeden v Pyrenejach: ako to často býva, obdobie medzi podaním sťažnosti zo strany európskych občanov až do jej vybavenia môže byť príliš dlhé na riešenie otázky bez následnej nezvratnej škody. Poukazujem na možnosť, že mnohé členské štáty musia obchádzať európske smernice, ktoré vyžadujú posudzovanie vplyvov na životné prostredie pre verejné alebo súkromné projekty vo veľmi citlivých oblastiach v rámci európskeho ekosystému, akým sú v tomto prípade Alpy, alebo by to mohli byť Pyreneje v Španielsku. V tomto prípade sa projekt rozčlenil a rozdelil s cieľom obísť smernicu a zabrániť tak vykonaniu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Vážení členovia Komisie, ak naozaj súhlasíte s prísnym uplatňovaním posudzovania vplyvov na životné prostredie, myslím si, že musíte reagovať rýchlejšie, aby ste zastavili prebiehajúce projekty napriek správam, ktoré naznačujú, že tieto projekty vyžadujú najprv vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie. Preto je veľmi dôležité, aby sme zmenili čas, ktorý je potrebný na vybavenie sťažnosti, a aby Výbor pre petície a Európska komisia pracovali na skrátení týchto časov, aby sa členské štáty nevyhýbali potrebe uplatňovať smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V mnohých členských štátoch sa obchádzala, ako to tu už bolo spomenuté, nielen v Rakúsku. V našej krajine Španielsku teraz prebieha projekt v Pyrenejach. Ide tiež o lyžiarske stredisko, ktoré sa nachádza v údolí Castanesa, a španielsky štát plánuje urobiť to isté. V tomto prípade chcú zodpovedné orgány v Aragone rozdeliť projekt s cieľom zabrániť uskutočneniu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Myslím si, že v Európskom parlamente, ako aj v Európskej komisii musíme pracovať na urýchlení postupu.

 
  
MPphoto
 

  Angelika Werthmann (NI). (DE) Cieľ posudzovania vplyvu na životné prostredie je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti určiť a zhodnotiť priamy vplyv projektov na životné prostredie, ale aj ich nepriame účinky. Vylúčenie plánovaného rozvoja, ktorý je jasne spojený s projektom v geografickom alebo inom zmysle, môže len podkopať právnu situáciu. Európsky súdny dvor v roku 1996 rozhodol, že členské štáty musia zabezpečiť, aby sa ciele smernice nedali obchádzať prostredníctvom ďalšieho rozdelenia projektov.

Vo svojej správe z roku 2003 o uplatňovaní a účinnosti smernice EIA Komisia zistila, že príčiny mnohých problémov, ktoré boli prekážkou účinnosti ustanovení smernice EIA, nie sú nevyhnutne v uplatňovaní smernice na vnútroštátnej úrovni, ale skôr v jej praktickom uplatňovaní. Jedno z odporúčaní, ktoré bolo formulované v tej dobe, bolo zamerané osobitne na členské štáty ako Rakúsko, ktoré stanovili záväzné hranice. Odporúčalo sa, aby sa v prípadoch, keď projekty mohli mať značný vplyv na životné prostredie, vykonala primeraná kontrola – najmä v súvislosti s citlivými oblasťami a možným kumulatívnym vplyvom projektov. Vážený pán komisár, v úvode ste spomenuli kontrolný postup. Čakáme na výsledky.

Rakúski občania čoraz viac protestujú, že sa príliš málo zohľadňujú ich záujmy. Európsky súdny dvor rozhodol, že špecifický zákon na vnútroštátnej úrovni musí byť dosť podrobný a musí zabezpečovať primeranú účasť verejnosti. Ako Komisia hodnotí tento aspekt v rakúskom zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie?

Kritika nedostatku účasti verejnosti je niečo, čo sa ozýva v takmer všetkých členských štátoch. Súčasné prepracovanie smernice EIA by malo tiež obsahovať rozpravu o preskúmaní jednotného postupu týkajúceho sa účasti verejnosti, ktorý je vlastne stanovený v smernici.

 
  
MPphoto
 

  Richard Seeber (PPE). (DE) Pri pohľade na zoznam rečníkov môže mať človek dojem, že Spoločenstvo, ako aj Výbor pre petície sú v tomto procese vnímané ako nejaký najvyšší súd. Tiež by som chcel povedať, že tieto projekty nie sú niečo, za čo by sme mohli získať politické body.

Hovoríme tu o projekte v Damüls-Mellau. Sú to dve malé komunity. Provinčná vláda vo Vorarlbersku a miestna správa sa snažili uplatňovať tento rakúsky zákon o životnom prostredí čo najlepšie, ako mohli. Myslím si, že neexistuje dôvod kritizovať tieto orgány. Vznikajú však právne otázky týkajúce sa spôsobu, ako Rakúska republika transponovala smernicu EIA. Tu musíme mať na pamäti, že právne tradície v Rakúsku a tiež v Európskej únii sa výrazne líšia. Môjmu kolegovi poslancovi musím zdôrazniť, že som presvedčený, že Rakúsko sa snažilo urobiť veci poriadne. V priebehu tohto procesu právnici zistili, že sa možno spravilo niekoľko chýb. Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že tu hovoríme len o niekoľkých posledných percentách. V tomto projekte sa dobrovoľne vykonali merania, aby sa to vynahradilo, na čo sa, zdá sa, zabudlo. Zaplatili sa veľké sumy. To treba tiež povedať.

Nakoniec by sme pravdepodobne mali vykonať aj politické hodnotenie. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto projekte boli vykonané kompenzačné merania, že bol pokus o napravenie akéhokoľvek previnenia, ktoré sa mohlo stať, môže byť projekt určite schválený. Žiaľ, v tejto kritickej situácii musím požiadať Komisiu, aby s každým zaobchádzala rovnako a aby sa pozrela za naše hranice na niektoré prípady v ostatných členských štátoch, kde sa prírodné zdroje skutočne poškodzujú oveľa viac. Komisia by tu však mala postupovať s určitou dávkou obozretnosti. Takáto obozretnosť je mimoriadne dôležitá v oblasti environmentálnej politiky, ak si chce získať širšie prijatie.

 
  
MPphoto
 

  Heinz K. Becker (PPE). (DE) Chcel by som zdôrazniť aspekt, ktorý spomenul pán komisár, že „národné orgány sa z tohto poučili“, pretože si myslím, že spôsob, akým rakúska národná vláda – a konkrétne príslušný minister životného prostredia – postupovala v súvislosti s úpravou rakúskeho zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, by sa mal považovať za veľmi pozitívny a mohol by sa používať ako príklad, ako referenčné kritérium pre mnohé iné prípady, s ktorými nie sú mnohí ľudia oboznámení.

Na záver by som však chcel podporiť zmenenú a doplnenú petíciu pána Jahra, ktorá požaduje zavedenie osobitných a účinných nástrojov na umožnenie vplyvu, monitorovania a nápravy už v plánovaní a počiatočných fázach takýchto projektov.

 
  
MPphoto
 

  João Ferreira (GUE/NGL). (PT) Mám niekoľko poznámok vyplývajúcich z tohto postupu. Napriek svojim pozitívnym aspektom nám skúsenosti z praktického uplatňovania postupu posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA) tiež dokazujú, že sa môže a mal by sa zlepšiť. Je dôležité pozerať sa na analýzu kumulatívneho účinku projektov iným spôsobom, či už sú rovnakého druhu, alebo sú všetky odlišné. Príliš často nedokážeme pre stromy vidieť les. Je dôležité dozvedieť sa viac podrobností o hlavnom a kumulatívnom vplyve ľudskej činnosti na prírodu.

Viac pozornosti si zaslúži aj fáza po vykonaní EIA: pravidelne sa prehliada. Je dôležité zhodnotiť, do akej miery sa uskutočňujú predpovedané vplyvy, aké účinné sú minimalizačné alebo kompenzačné opatrenia, ak nejaké existujú, a do akej miery sú alebo nie sú uplatňované. Verejné orgány v oblasti životného prostredia tu zohrávajú kľúčovú úlohu a mali by byť riadne vybavené, aby to uskutočnili.

Nakoniec, transparentnosť postupu a účasť verejnosti a jej kontrola majú veľký význam pre čo najrozsiahlejšie zabezpečenie transparentnosti, kvality a nezávislosti štúdie.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). (LT) Dnes diskutujeme o veľmi špecifických otázkach špecifickej krajiny, ale posudzovania vplyvu na životné prostredie sú stále dosť komplikovanou a zložitou záležitosťou na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Najväčším problémom je pravdepodobne kríza dôvery v spoločnosť týkajúca sa vykonaných skúmaní posudzovania vplyvu na životné prostredie, teda skutočnosť, že skúmania vykonávajú organizátori projektov atď. Verejnosť by preto mala byť aktívnejšie zapojená do tohto postupu, ale musíme, samozrejme, nájsť kompromis, aby sa projekty nezastavovali bez opodstatnenia. Ďalším problémom je koncepcia hodnotenia po ukončení projektu, keď sa niektoré veci vrátane analýzy vplyvu na životné prostredie nespomínajú a niektoré vedľajšie účinky sa objavia až neskôr.

Včera sme hlasovali za zásadu nezávislosti v systéme posudzovania vplyvov. To by sa malo, samozrejme, uplatňovať aj v právnych predpisoch v oblasti životného prostredia a pri skúmaní smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie by sme sa mali zamerať presne na túto otázku.

(Rečníčka prijala otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Jörg Leichtfried (S&D). (DE) Možno som nesprávne pochopil pani Morkūnaitėovú-Mikulėnienėovú, a preto sa chcem na niečo spýtať. Myslím si, že je potrebné dodržiavať pravidlá, ktoré v súčasnosti platia. Nemali by sme mať vždy možnosť vyhovoriť sa zo situácie tvrdením, že nemusíme presne dodržiavať pravidlá, pretože sa zmenili okolnosti. Pravidlá sa vždy musia dodržiavať do písmena a oprávnene.

Chcel by som vedieť, či ste mysleli, že pravidlá sa musia dodržiavať bez ohľadu na situáciu a že ľudia by sa vždy nemali riadiť podľa okolností.

 
  
MPphoto
 

  Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė (PPE). (LT) Chcela by som zdôrazniť, že je veľmi dôležité dodržiavať pravidlá, ale existujú prípady, keď sa určité záujmové skupiny, možno s cieľom manipulovať verejnú mienku, snažia ovplyvniť realizáciu určitých projektov. Ako som však už zdôraznila, musí byť zaručená autonómia, primeraná analýza a nezávislosť odborníkov a všetko by sa malo robiť podľa pravidiel, ako je ustanovené v právnych predpisoch.

 
  
MPphoto
 

  Karin Kadenbach (S&D). (DE) Táto diskusia znova zdôrazňuje skutočnosť, že v súvislosti s celou oblasťou životného prostredia máme značný komunikačný problém. Životné prostredie, hospodárstvo a regionálne záujmy sú neustále v rozpore. V tom spočíva veľký problém. Potrebujeme podporu zo strany Komisie na zabezpečenie toho, aby sa životné prostredie vnímalo ako dôležitý aspekt hospodárstva. V súčasnosti sa príliš málo dôrazu kladie na skutočnosť, že opatrenia na ochranu životného prostredia a prírodného sveta môžu tiež vytvoriť a ochrániť pracovné miesta.

Diskusia je momentálne stále polarizovaná: buď príroda, alebo pracovné miesta. My politici sme, žiaľ, tiež používali tento druh argumentu. Žiadam všetkých, aby pracovali na zvyšovaní povedomia a aby na oboch stranách uznali, že musíme zachovať životné prostredie, aby mohlo hospodárstvo v budúcnosti naďalej účinne fungovať.

 
  
MPphoto
 

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). (CS) Rakúsko kedysi hlasovalo proti jadrovej elektrárni v Zwettendorfe s cieľom zbaviť sa regionálneho kancelára, a tak vytvorilo štruktúru, ktorá je v Európe ojedinelá – model jadrovej elektrárne vybudovaný v mierke 1 : 1. Povedal by som, že to bol drahý experiment a že Rakúšania nemôžu nútiť nikoho v Európe, aby sa vydal rovnakou cestou.

 
  
MPphoto
 

  Rainer Wieland (PPE). (DE) Som vlastne spokojný s odpoveďou, ale chcel by som si len objasniť jeden bod. Podľa súčasných nariadení musia byť lyžiarske zjazdovky zahrnuté vo výpočte úrovní len vtedy, keď sú naplánované štrukturálne zmeny počas rozvoja zariadenia. Všetky ostatné oblasti používané lyžiarmi, čiernymi pasažiermi alebo inými ľuďmi neprichádzajú do úvahy. Som toho názoru, že by sa mali zahrnúť účinky využívania oblasti, ktorá nebola zanechaná vo svojom pôvodnom stave.

Na záver krátka poznámka: v jednej oblasti členského štátu, pán Oettinger, ktorý veľmi dobre poznáme, má Výbor pre petície možnosť uplatniť vo vybraných prípadoch postup blokovania. Myslím si, že by bolo dobré, keby sme súhlasili s Komisiou a Radou, že je možné zmraziť konania, ak sa to vybaví zodpovedne.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

 
  
MPphoto
 

  Richard Seeber (PPE). (DE) Chcel by som sa opäť spýtať pána Wielanda, keďže je právnik, či chce teraz zahrnúť horských turistov a horolezcov, ktorí nosia lyže a ktorí niekedy využívajú lyžiarske vleky, aby nemuseli prejsť celú vzdialenosť peši, ako aj ľudí používajúcich inú športovú výstroj. Bude celý alpský región podrobený posudzovaniu vplyvov na životné prostredie? Mal by presnejšie definovať kritériá a vysvetliť, čo má na mysli.

 
  
MPphoto
 

  Rainer Wieland (PPE). – (DE) Chcel by som objasniť jednu vec a vyvrátiť zanechaný dojem. Prírodný svet nie je vlastníctvom organizácií na ochranu prírody. Príroda je na to, aby ju ľudia využívali. Preto, ako už bolo spomenuté, si nemyslím, že v prípade Damüls-Mellau by sa mal uplatniť postup blokovania.

 
  
MPphoto
 

  Günther Oettinger, člen Komisie. (DE) Po prvé, musí nám byť všetkým jasné, že v tomto prípade sa nepostupovalo správne. Prehodnotenie prípadu nám však pomôže dosiahnuť pokrok v rámci Európy. Zistili sme, že sa nesprávne používali úrovne, že nebol vykonaný kontrolný proces a že sa preto vplyv na životné prostredie neposúdil dostatočne objektívne.

Po druhé, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) v Rakúsku je potrebné zmeniť a doplniť alebo rozšíriť na zabezpečenie toho, aby bol v súlade so smernicami Európskej únie, inými slovami, s vašimi požiadavkami. Po tretie, myslíme si, že je dôležité, aby sa po prijatí ostatných opatrení v tomto regióne, či už ide o dodatočné parkoviská áut, alebo iné výstavby, vykonala špeciálna kontrola celého projektu, ktorá zahŕňa existujúce hospodársky využívané plochy a existujúce stavebné projekty. Dalo by sa povedať, že región je teraz podrobnejšie sledovaný.

Ktokoľvek, kto má rád lyžovanie tak ako ja, vie, že okolo 15.00 hodiny popoludní je hluk v tomto regióne väčším problémom než poškodenie prírodného prostredia. Samozrejme, nemyslím to úplne vážne. Komisia má teraz možnosť začať konanie vo veci porušenia predpisov. Nevyhrážame sa, že to spravíme, ale táto možnosť nám ostáva otvorená. Potom sa musíme vo všeobecnosti pozrieť na revíziu smernice EIA. Čo má na mysli pán Potočnik?

Po prvé, toto všetko je o začlenení nových politických cieľov, akými sú zmena klímy, biodiverzita, energia, transeurópske siete a politika súdržnosti. Po druhé, musí byť zahrnuté rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorého výsledkom bolo dôležité objasnenie problému. Pokiaľ ide o otázku pána Lichtenbergera, chcel by som povedať, že sme zistili, že rakúsky zákon EIA teraz spĺňa hraničné požiadavky. Momentálne vyhodnocujeme, či je uspokojivý v zmysle transparentnosti, občianskej účasti a verejnej konzultácie z hľadiska formy, ako aj obsahu. Môžem potvrdiť, že pán Potočnik, komisár pre životné prostredie, vám v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov poskytne podrobnú písomnú odpoveď na to, či to je v súlade s požiadavkami transparentnosti a občianskej účasti našej smernice.

Myslím si, že tento prípad a ostatné zistenia nám budúci rok umožnia vypracovať uspokojivú revíziu európskej smernice. Pán Wieland sa pýtal, ako by sa mala chápať definícia oblasti. Na túto otázku poskytneme písomnú odpoveď. Som presvedčený, že keď sa postaví prepravné zariadenie, mali by sme zahrnúť nielen územie pod lanom, inými slovami, nielen trasu vleku, ktorá je široká jeden meter a dlhá niekoľko tisíc metrov. Na druhej strane, nemal by sa obsiahnuť celý vrch, aj keď čierni pasažieri sú často najlepší lyžiari, keď sú na náročných zjazdovkách. Musia sa však podrobnejšie zahrnúť všetky oblasti, ktoré sú vyhradené ako zjazdové dráhy. Inými slovami, akékoľvek zjazdové dráhy a oblasti, kde sa používajú snehové delá, podľa mňa patria do hospodársky využívanej plochy vrchu, a preto musia byť začlenené do hranice. Toto by malo byť podľa potreby definované počas revízie smernice.

Ako sme mohli ovplyvniť postup v skoršej fáze? Tieto diskusie sa, samozrejme, konajú relatívne neskoro, päť rokov po udelení stavebného povolenia. Ide o zásadný problém, pretože podľa podmienok zmluvy sa subsidiarita a zodpovednosť za vykonávanie európskych právnych predpisov vzťahuje v prvom rade na členské štáty, ktoré musia právne predpisy vykonávať a zavádzať na miestnej úrovni. Dúfam, že najmä v Rakúsku sa poučia z tohto prípadu a budú citlivo postupovať pri zvažovaní záujmov hospodárstva a životného prostredia a že prípad bude mať preto pozitívny vplyv v budúcnosti.

 
  
MPphoto
 

  Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

 
Posledná úprava: 26. októbra 2011Právne oznámenie