Predsedajúci. − Ďalším bodom programu je pokračovanie rozpravy o vyhláseniach Rady a Komisie o prípravách zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 23. a 24. júna 2011.

  Guy Verhofstadt, v mene skupiny ALDE. – Po prvé, kľúčová otázka dnešnej rozpravy znie, čo môžeme očakávať od zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční vo štvrtok a v piatok. Dúfam, podobne ako naša skupina, a myslím si, že aj väčšina v tomto Parlamente, že tento samit prinesie rozhodnejší, komplexnejší a odvážnejší prístup k súčasnej kríze. Úprimne si povedzme, že nemáme celkový komplexný prístup k súčasnej kríze. V súčasnosti nie je na programe Rady ani Parlamentu.

Rád by som povedal pánovi Schulzovi, že aj ja mám určité otázky týkajúce sa ratingových agentúr a úlohy, ktorú zohrávajú v súčasnej kríze, ale pokúsme sa nájsť chyby a zdroje krízy u seba a nie mimo Európskej únie a mimo jej inštitúcií.

Povedzme si úprimne aj ďalšiu vec: kríza sa neskončila. Tí, ktorí si myslia, že keď dáme Grécku ďalšie peniaze, kríza v krajine a kríza v eurozóne sa skončí, sa mýlia. Táto kríza sa neskončila a bude pokračovať, ak pre Grécko nenájdeme štrukturálne riešenie a ak v Európe nevytvoríme skutočnú hospodársku a politickú úniu. Kríza v eurozóne a kríza v Grécku by sa vďaka týmto opatreniam mali skončiť.

Znovu sa pýtam, či je možné, aby sme mali jednu menu a 17 vlád, 17 hospodárskych stratégií a 17 trhov s dlhopismi, ako máme dnes, a v situácii, aká neexistuje nikde inde na svete. To iba my v Európe si myslíme, že môžeme mať jednu menovú úniu a 17 rôznych politík, 17 rôznych vlád a 17 rôznych trhov s dlhopismi.

A to nehovoríme iba my federalisti v Európskom parlamente. Pán Lipsky, súčasný výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu (MMF), včera povedal, že Európa by mala v boji s touto krízou vytvoriť jednu politickú a hospodársku úniu. Minister financií USA pán Geithner včera povedal: „Možno by mohli prestať a mohli by sa porozprávať; nech vytvoria hospodársku a politickú úniu.“ Ak na druhej strane Atlantiku vedia, čo máme robiť, prečo nemáme odvahu vykonať tento obrovský krok smerom k hospodárskej a politickej únii? To je kľúčová otázka na zajtrajšie zasadnutie Rady.

Pokiaľ ide o moju druhú poznámku, musíme pomôcť Grécku, a to nielen defenzívne. Potrebujeme odvážny program úsporných opatrení, o ktorom sa práve diskutuje s gréckou vládou. Možno existujú plány ísť za súčasný predložený návrh. Ak áno, potrebujeme na to rozhodný plán.

Grécko sa z krízy nevymaní iba prostredníctvom úsporných opatrení. Musí dosiahnuť rast a investície a to môžeme zabezpečiť v rámci Európskej únie. Poskytnime napríklad záruky za súkromné investície. Súkromné investície už v Grécku neexistujú. Poskytnime mu úvery z Európskej investičnej banky. Prečo v Grécku nevyužijeme časť privatizačného programu na vytvorenie nových investícií a rastu namiesto konsolidácie verejných financií?

Chcem teraz o niečo požiadať pána Daula, budem preto pokračovať po francúzsky.

(FR) Prednesiem svoju poznámku po francúzsky. Do skupiny pána Daula patria členovia strany Nea Dimokratia. To si musíme veľmi jasne povedať. Ak navyše od všetkých ostatných krajín chceme, aby dali Grécku peniaze, musí sa aj v Grécku dosiahnuť politická dohoda. Myslím si, že môžeme požiadať pána Daula, ktorý mal pravdu v tom, čo povedal, nech presvedčí svojich politických priateľov, aby dosiahli politickú dohodu s cieľom uskutočniť túto politiku pre Grécko.

(potlesk)

Práve to potrebujeme. Dobre si uvedomujem, že úloha, ktorú vám dávame, pán Daul, je veľmi ťažká, ale viem, že vy dokážete tento problém zvládnuť. Je pravda, že krajina v takejto situácii túži po politickej jednote, ale táto situácia sa nevyrieši malichernými politickými hrami, ktoré sa teraz v Grécku hrajú. V Belgicku s tým mám deväťročné skúsenosti, pán Lange.

Buďme veľmi úprimní. Potrebujeme odvážnejší balík hospodárskeho riadenia ako ten, ktorý bol dnes predložený.

Chcem o niečo požiadať priamo pána predsedu Barrosa. Hovorca Európskej komisie včera na tlačovej konferencii povedal, že v balíku riadenia netreba rozšíriť hlasovanie obrátenou kvalifikovanou väčšinou. Pán Barroso, chcem vás požiadať, aby ste to opravili. Chcem požiadať, aby Komisia spolu s Európskym parlamentom v súvislosti s balíkom hospodárskeho riadenia viac uplatňovala metódu Spoločenstva.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Joseph Daul (PPE). – (FR) Predsedovi Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu by som rád povedal toto: som si istý, že kým sa mu s jeho liberálnymi vládami podarí dosiahnuť úplnú solidaritu v každej jednej krajine, ja a s našou skupinou ho vo vzťahu ku Grécku dávno predbehnem a pripomeniem mu to v tejto rokovacej sále.

  Guy Verhofstadt (ALDE). – (FR) Vo väčšine krajín, o ktorých pán Daul hovoril, sme v koalícii s kresťanskými demokratmi, takže to určite musí mať svoj vplyv. Dnes popoludní, pred takým dôležitým zasadnutím Rady, však nepovažujem za vhodné hrať kartou politických strán a stavať jednu konkrétnu vládu proti druhej. Naliehavo vás žiadam, pán Daul, aby ste nestavali liberálov proti Poslaneckému klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) ani proti socialistom. Žiadal som vás, aby ste presvedčili svojich priateľov zo strany Nea Dimokratia, ktorej mnohí členovia sú náhodou aj našimi priateľmi, pričom v niektorých prípadoch dokonca prešli do našej skupiny, a ktorá má jediný cieľ: zjednotiť obyvateľov Grécka, aby sa mohli vymaniť z krízy, ktorú prežívajú. Môžete v tom zohrať dôležitú úlohu. Spolieham sa na vás.

(Rečník prijal dve otázky od pána Koumoutsakosa a pána Ransdorfa podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Georgios Koumoutsakos (PPE). – (EL) Potešilo ma, keď pán Verhofstadt povedal, že teraz si každý uvedomuje, že problém Grécka je európskym problémom. Čo musí Grécko urobiť? Musí presadiť rozsiahle štrukturálne reformy a privatizáciu.

Rád by som preto oznámil pánovi Verhofstadtovi, keďže je očividne nesprávne informovaný, že s týmito dvoma otázkami, ktoré tvoria základ reformy, strana Nea Dimokratia nielenže súhlasila, ale bola to práve strana Nea Dimokratia, čo tieto návrhy predložila. Sú to návrhy strany Nea Dimokratia, ktoré vláda za uplynulých 18 mesiacov nedokázala uskutočniť. Taká je pravda.

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) Pozorne som počúval pána Verhofstadta, predsedu Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu, a rád by som sa ho opýtal, či sa správne domnievam, že jeho mottom by mohlo byť, že Grécko je všade, pretože Grécko nie je len členským štátom Európskej únie, ale v skutočnosti je stavom mysle, a preto je Grécko všade.

  Guy Verhofstadt (ALDE). – Je zrejmé, že keď nevyriešime grécky problém, budeme mať obrovské problémy v celej eurozóne. Dnes už máme problémy v Portugalsku a aj v Írsku. Dnešný rozdiel v rizikových prirážkach dlhopisov – medzi Portugalskom a Nemeckom a medzi Írskom a Nemeckom – je viac než 800 bázických bodov.

Preto to, čo robíme – so solidaritou, ktorú sme potrebovali od začiatku krízy, ale sme ju nemali –, nerobíme len pre Grécko. Má to byť pre všetky členské štáty eurozóny. Práve pre tento nedostatok solidarity sme v decembri 2009 vytvorili omnoho väčší problém – problém, ktorému dnes čelíme.

  Jan Zahradil, v mene skupiny ECR. – Dnes je to v Parlamente veľmi zábavné.

Dovoľte mi pripomenúť, že stále sú tu mnohí z nás, ktorí zažili komunizmus a ktorí odvtedy dosiahli obrovský a rýchly pokrok v príprave na členstvo v Európskej únii.

Oprávnene sme museli preukázať svoje schopnosti, dokázať, že sme splnili kodanské kritériá, že máme fungujúce trhové hospodárstvo atď. Rovnaká miera kontroly sa, žiaľ, neuplatnila pri vstupe niektorých európskych krajín do eurozóny. Prečo? Jednoducho preto, že išlo o politický a nie hospodársky projekt a kritériá sa preto ignorovali. Menili sa údaje, aby sa tam dostali krajiny, ktoré ešte neboli pripravené. To je jadro problému a teraz znášame dôsledky a nachádzame sa v zlomovom bode.

Verte mi, že napriek tomu, že väčšina poslancov z našej skupiny pochádza z krajín mimo eurozóny, neželáme si neúspech eura. Zároveň ho však nemožno zachraňovať za každú cenu.

Určite sa nachádzame na posledných stránkach kapitoly záchranných opatrení. Toto zasadnutie Európskej rady by malo vyslať jasný signál, že ak je postavenie krajiny v eurozóne neudržateľné a ak táto krajina nevykoná dramatické zmeny, eurozóna má bez váhania predložiť možnosť reštrukturalizácie dlhu tejto krajiny či dokonca možnosť jej odchodu z klubu bez ohľadu na to, aké kruté sa to môže zdať.

Pán Barroso, poviem vám, čo sa stane, ak to neurobíte: vaši protivníci, či skôr protivníci vášho nástupcu, nebudú milí, slušní euroskeptici ako ja, ale budú naozaj odporným spôsobom vystupovať proti Európe. A prečo? Pretože ich zvolia nahnevaní nemeckí daňoví poplatníci a zúfalí francúzski a holandskí súkromní podnikatelia, ktorí budú mať dosť platenia dlhov iných ľudí, a viem, že ani vy, ani ja nechceme, aby sa to stalo. Konajme preto podľa toho.

Z rovnakého dôvodu vás chcem požiadať, aby ste prestali využívať či zneužívať každú krízu ako príležitosť usilovať sa o zavedenie ďalšieho nadnárodného programu smerujúceho k akejsi fiškálnej či daňovej únii, pretože to nikam nevedie.

Toto nie je kríza Európy. Je to len kríza jednej nesprávnej, zastaranej koncepcie európskej integrácie a to je všetko.

PREDSEDÁ: RAINER WIELAND
podpredseda

  Rebecca Harms, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Prekvapuje ma, ako zrazu zdrsnela diskusia o najhlbšej kríze, ktorú Európska únia po dlhom čase zažíva. Keď si uvedomíme, že v súčasnosti obhajujeme Schengen, že počas tohto predsedníctva Rady sme nedokázali obhájiť slobodu tlače v Maďarsku, že nám dlho trvalo, kým sme vôbec začali nachádzať spoločnú európsku reč vo vzťahu k Líbyi a Egyptu, potom nečudo, že zoči-voči zhoršujúcej sa situácii v Grécku dokážeme povedať iba to, že máme teraz síce v Európe množstvo vedúcich predstaviteľov, ale žiadne vedenie.

Som presvedčená, že je to jeden z hlavných problémov, ktorý sa dostatočne neriešil. V tejto kríze, ktorá trvá omnoho dlhšie ako grécka kríza, sa tiež nachádzame v situácii, že všetky riešenia Rady prichádzajú príliš neskoro a majú príliš úzky rozsah pôsobnosti. O tom, že Európska únia môže ďalej ísť cestou, ktorou chceme ísť, a poskytovať všetkým Európanom lepší život, len ak zachránime Grécko a stabilizujeme situáciu v krajinách na juhu Európy, sa doteraz vôbec nehovorilo a som presvedčená, že za to v skutočnosti zodpovedá jedna inštitúcia, a tou je Európska rada. Chcem povedať, že ani Parlament nie je vždy svetlým príkladom. Odmietol sa napríklad zísť v dostatočnom predstihu pred týmto historickým zasadnutím Rady, aby prijal uznesenie o riešení problémov týkajúcich sa práve tejto historickej krízy. Je mi veľmi ľúto, že dokonca ani ľavicoví poslanci, ktorí tu sedia po mojej pravej strane, sa nedokázali zísť v dostatočnom predstihu, aby v mene Parlamentu prijali vyhlásenie o Grécku.

Rada by som sa ešte raz vyjadrila k tomu, čo je v Grécku zlé, pretože si myslím, že pán Daul má zodpovednosť voči strane Nea Dimokratia. Ak však máme byť spravodliví, zodpovednosť voči pánovi Papandreouovi a jeho vláde má aj Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Hoci ma teší, že pánovi Papandreouovi včera vyslovili dôveru, grécka vláda sa bude tiež podieľať na rozhodovaní o spravodlivých programoch v čase krízy. Nie je spravodlivé, keď je to tak nespravodlivo rozdelené, že bremeno znášajú len nižšie súčasti spoločnosti, že v Grécku sa nezavádza žiadna daň z kapitálu a že sú tam rozšírené aj daňové úniky. Vnútroštátna solidarita, o ktorej sa hovorilo, musí tiež viesť k tomu, aby grécke elity, ktoré napokon ešte aj dnes z krízy profitujú, tiež prijali svoj diel zodpovednosti.

(potlesk)

Stojíme si za všetkým, čo sme v súvislosti s Gréckom už mnohokrát povedali. Dlhšie časové rámce, priaznivejšie úvery – sme presvedčení, že je potrebná aj mierna, systematická a bezpečná reštrukturalizácia dlhu. Považujem za prejav nekompetentnosti politického vedenia v Európskej únii, že to, čo sme uznali za správne, že súkromní veritelia sa tiež musia podieľať na tomto bremene, sa nevykonáva, pretože sa obávame ratingových agentúr. Záležitosť, ktorá nás priviedla do tejto krízy, je preto ešte stále dominantným činiteľom a doteraz sa tým žiadne politické vedenie nezaoberalo. Domnievam sa, že je to hlavná otázka, o ktorej treba diskutovať počas zasadnutia Európskej rady v najbližších dňoch.

Pán Barroso, želám vám veľa šťastia s vaším plánom na spravodlivejšie zdaňovanie, ktoré má byť cestou k prekonaniu krízy. Neviem, či sa ešte stále zaoberáte daňou z finančných transakcií. My sme stále za. Tento Parlament jej mnohokrát vyjadril podporu. Domnievam sa však tiež, že zatiaľ sa neriešili daňové úniky, nespravodlivé výhody a všetky činitele, ktoré pomohli vyvolať finančný kolaps. To je aj vaša zodpovednosť. Ďakujem vám za pozornosť.

  Lothar Bisky, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Keď sa teraz pozrieme na Grécko, môžeme sa tiež v niečom poučiť. Požiadavky na úsporné opatrenia a výzva na predaj posledného štátneho striebra Grécko nezachránia. Všetko však iba pokračuje ako doteraz. Požadujú sa záväzky, ale ešte predtým sa žiadajú ďalšie úsporné opatrenia a privatizácia. Zároveň sa prostredníctvom európskeho semestra stále vyvíjajú snahy presadiť túto skúsenosť s bankrotom ako model pre členské štáty.

Celá situácia zašla tak ďaleko, že uvažujeme o vytvorení privatizačnej agentúry založenej na nemeckom modeli Treuhand. Pán Lange, nemecká agentúra Treuhand vykonala veľa pozitívneho. Priniesla však tiež rozsiahly úpadok priemyslu a plytvanie štátnym majetkom. Dôsledky sú viditeľné aj dnes. Nechcem to však arogantne zvaľovať na chyby iných.

Miliardy ďalšej pomoci určenej Grécku bez jasnej zmeny kurzu nie sú ničím iným ako záchrannou sieťou pre banky. Hovoria nám, že v tejto súvislosti sa môžeme zaobísť aj bez dobrovoľnej účasti súkromného sektora. Povedal by som, že v tom prípade to znamená tvrdé politické pristátie.

Všetko pôjde ďalej ako doteraz. Podľa môjho názoru je jedinou alternatívou radikálna zmena našej finančnej a hospodárskej politiky. Na to nám však chýba odvaha. Neriešia sa príčiny krízy. V tom je problém. Chýba nám odvaha priniesť viac demokracie a transparentnosti a vykonávať menej politických činností za zatvorenými dverami. To ohrozuje európsku myšlienku a umožňuje šírenie obmedzeného nacionalizmu.

Chcel by som požiadať, aby boli zo samitu vyslané jasné signály, týmto signálom však nesmie byť „pokračujme ako doteraz“.

  Nigel Farage, v mene skupiny EFD. – Vždy, keď sa pána Barrosa pýtam, aký má záložný plán, povie, že to nie je potrebné.

Pán Barroso, vždy, keď predpoviem, že záchranné opatrenia budú čoskoro nutné v ďalšej krajine, poviete, že tam nie je žiadny problém. Teraz sa chystá druhý balík záchranných opatrení pre Grécko a vy vravíte, že neexistuje iná alternatíva. Musíme pokračovať v tejto ceste. Musíme ignorovať skutočnosť, že španielsky trh s dlhopismi nám signalizuje, že Španielsko je na rade. Dostali ste nás do peknej kaše. Zaznamenali ste stopercentný neúspech pri každej vašej predpovedi týkajúcej sa eura a dnes nám hovoríte, že tento balík privedie Grécko na cestu rastu, ale nie je to tak. Privedie Grécko na cestu k tretiemu balíku záchranných opatrení, o ktorom budeme diskutovať o pár mesiacov.

Považujem skutočne za ohavné, že spolu s čoraz odpornejším Medzinárodným menovým fondom šikanujete krajinu, ktorá vlastne vynašla demokraciu, pričom jej obyvateľom sa hovorí, že musia prijať tento balík úsporných opatrení. Musia prijať skresanie svojho hospodárstva na úroveň, ktorá ich privedie k úplnej hospodárskej depresii. Hovorí sa im, že niet inej alternatívy. Je to forma sadistického monetarizmu, ktorá ich privádza do zúrivosti. Sú v uliciach a vládne tam násilie. Úprimne povedané, môže sa to len zhoršiť. Neobrali ste ich len o peniaze, obrali ste ich o demokraciu.

Dobrí Európania, naozaj dobrí Európania, by poskytli alternatívu, ktorá by Grécku pomohla znovu zaviesť vlastnú menu, umožnila im devalvovať a umožnila reštrukturalizáciu dlhu, pretože pomer dlhu k HDP prekročil únosnú mieru. Vtedy a len vtedy môžu fungovať skutočné úsporné balíky. Len vtedy budú Gréci akceptovať, že musia vykonať tieto škrty. Keď budeme pokračovať v súčasnej ceste, bude to cesta k sociálnej a hospodárskej katastrofe.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8.)

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Rada by som sa pána Faragea opýtala, či vie, aký veľký je zahraničný dlh Spojeného kráľovstva, a či si myslí, že Spojené kráľovstvo ako ostrov by si poradilo samo.

  Nigel Farage (EFD). – Spojené kráľovstvo si presne tým prešlo pred dvadsiatimi rokmi. Boli sme súčasťou mechanizmu výmenného kurzu. Boli sme v pasci, pokúšali sme sa stabilizovať voči nemeckej marke s úrokovými sadzbami, ktoré boli dvakrát také vysoké, ako mali byť.

Jeden milión Britov to zbytočne stálo zamestnanie. Našťastie sme sa z mechanizmu výmenného kurzu dostali, úrokové sadzby sa znížili a v 90. rokoch minulého storočia sme zažívali dobré časy.

Rôzne hospodárstva s rôznou mierou rastu a rôznou štruktúrou svetového obchodu nemožno zlúčiť. Vzali sme si ponaučenie. Vďakabohu sme neprijali euro. Obávam sa, že tí, ktorí ho prijali, sú dnes uväznení v hospodárskej pasci.

  Barry Madlener (NI). – (NL) Pán Barroso minulý utorok povedal, že Grécko sa môže spoliehať na európsku podporu. Povedal, že Európa podá pomocnú ruku.

Na čom vlastne pán Barroso zakladá túto právomoc? Nie je vari finančná pomoc Grécku podľa Lisabonskej zmluvy výslovne zakázaná? Nemajú vari takúto pomoc jednotlivo schvaľovať národné parlamenty? Nemajú vari tiež možnosť povedať nie?

Moc Komisie sa čoraz viac rozširuje. Je načase to zastaviť. Komisia vníma samu seba ako správcu všetkých európskych krajín, ako konečný rozhodovací orgán pod vedením pána Barrosa. Pán Barroso nebol demokraticky zvolený. Za tohto človeka nehlasoval žiadny európsky občan. Pre vládu, ktorá vládne bez demokracie, mám len jediné slovo a tým slovom je diktatúra. Byrokratická diktatúra, ktorá si chce podrobiť Grékov a ktorá chce rozkazovať aj v Holandsku. Je neprijateľné, aby pán Barroso rozhodoval o tom, či má Holandsko poskytnúť pomoc. Existuje iba jeden orgán, ktorý môže rozhodnúť o tom, či má Holandsko pomôcť Grécku, a tým je holandský parlament.

Poskytnutie pomoci Grécku je zbytočné. Poškodzuje holandské hospodárstvo a holandských občanov. V tom mal pán Barroso vlastne pravdu. V utorok napokon aj sám povedal, že aj keby grécky dlh zázračne zmizol, problém by to nevyriešilo.

Európsky samit naozaj nemôže dospieť k inému záveru. Jediným dlhodobým riešením toho problému je, že Gréci opäť zavedú drachmu, ktorá by mohla sama devalvovať. Ostatné členské štáty by tak nemuseli platiť.

  José Manuel Barroso, predseda Komisie. − Chcel by som len odpovedať na dve konkrétne otázky, ktoré mi boli položené.

Nepridám sa k tejto ideologickej diskusii proti Európe, na ktorej je zaujímavé, ak to môžem povedať, ako sa extrémna pravica a extrémna ľavica zjednotili proti euru a proti európskemu projektu. Chcem preto opäť vyzvať všetky demokratické sily v Európe, v Parlamente, v Grécku, aby sa zjednotili v dohode urobiť všetko na zabezpečenie rastu a prosperity v Európe.

Dve konkrétne otázky sa týkali finančnej dane a nášho stanoviska k obrátenej kvalifikovanej väčšine.

Pokiaľ ide o finančnú daň, chcem potvrdiť, že návrh, ktorý Komisia predloží pravdepodobne v októbri, sa bude týkať dane z finančných transakcií. Vykonali sme posúdenie vplyvu. Myslíme si, že máme dve možnosti: daň z finančných transakcií a daň z finančných činností. Rozhodli sme sa teraz predložiť návrh o dani z finančných transakcií práve z toho dôvodu, že v súvislosti s finančnými transakciami neexistuje žiadny ekvivalent DPH. Takže tento návrh predložíme do októbra.

(potlesk)

Druhú otázku predložil pán Verhofstadt. Chcem jasne povedať, že Komisia v otázke hlasovania obrátenou kvalifikovanou väčšinou podporuje Parlament. Podporujeme vaše ambiciózne stanovisko. Zároveň vám a Rade predložíme dôraznú výzvu s cieľom zistiť, či je možné dospieť ku konečnej dohode. Dnes popoludní bude mať možnosť vystúpiť pred vami pán Olli Rehn. Domnievame sa totiž, že vďaka stanoviskám Parlamentu sa dosiahol veľký pokrok v súvislosti s balíkom, o ktorom sa teraz uvažuje.

Chcem zablahoželať vám, Parlamentu, tým, ktorí na tejto otázke najviac pracovali, a zároveň aj maďarskému predsedníctvu Rady, ktoré tiež vykonalo niektoré dôležité úlohy. Na záver vám chcem všetkým povedať, že pokiaľ ide o zodpovednosť, cena za nedosiahnutie dohody v tejto veci bude vzhľadom na súčasnú situáciu mimoriadne vysoká.

Komisia podporuje prístup Spoločenstva. Komisia podporuje čo najväčšie ambície a myslím si, že vy sa tiež vyberáte touto cestou.

Toto sú konkrétne odpovede na konkrétne otázky.

  Manfred Weber (PPE). – (DE) V súvislosti s Gréckom sa už povedalo veľa. Chcel by som k tejto otázke pridať len dve poznámky.

Po prvé, napriek všetkým obavám a strachu, ktoré ľudia pociťujú, nesmieme strácať zo zreteľa zásady. Dve zásady, ktoré definujú Európu, sú solidarita, za tým si stojíme, a zmysel pre osobnú zodpovednosť – že aj Gréci a všetci tí, ktorým sú určené prejavy solidarity, sami prevezmú zodpovednosť.

Po druhé, hovorilo sa tu o veľkej skúške pre Európu, o obavách, že tento projekt by nemusel byť úspešný a že do Európskej únie by sa mohli vrátiť starí duchovia, ktorých sme považovali za mŕtvych. Chcel by som to všetko otočiť a pozrieť sa na to v priaznivom svetle. Nemali by sme hovoriť len o problémoch, ale aj o úspechoch. Mali by sme napríklad spomenúť, že niektorým pobaltským štátom sa podarilo prekonať krízu a že Írsko sa s európskou podporou na budúci rok úspešne vráti na dlhopisové trhy. Mohla by to byť tiež veľká príležitosť dokázať ľuďom, že spolu sme silnejší ako sami.

V tejto súvislosti je pomerne zložité zaoberať sa druhou veľkou témou zasadnutia Rady, ktorou je migrácia. Tieto dve témy sú však pekne prepojené, pretože vo vzťahu k otázke migrácie, najmä Schengenu, sme tiež svedkami uplatňovania rovnakého prístupu, že v dôsledku vnútroštátneho egoizmu sa spochybňuje jeden z najväčších úspechov Európy. Som si istý, že sme všetci videli údaj, že do Talianska prišlo 18 000 utečencov. Všetci však vieme, že 18 000 utečencov je pre Taliansko sotva nadmernou záťažou, pretože minulý rok ich iba samotné Belgicko prijalo dvakrát toľko. Preto nebolo správne, že Taliansko zareagovalo tak, ako zareagovalo. Išlo o vnútorné politikárčenie talianskeho ministra pre reformy Umberta Bossiho. Francúzsko zareagovalo na niekoľko stoviek ľudí zavedením pohraničných kontrol a aj to sa stalo z domácich politických dôvodov. Aj dánske dôvody mali vnútropolitický charakter.

Bol by som preto rád, keby zasadnutie Rady vyslalo jasné signály. V diskusii o otázke migrácie a Schengenu musia hlavy štátov a vlád Európskej únie reagovať jasným odkazom, že nechceme vnútroštátny egoizmus, a najmä nie v tejto oblasti. Chceme radšej obhajovať obrovský úspech, ktorým je slobodná Európa. Pán Barroso, Parlament vás v tom určite podporí.

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Najprv by som rád povedal niekoľko slov na tému, ktorá je môjmu srdcu blízka, a tou je, samozrejme, Chorvátsko. Dúfam, že sa nám teraz podarí prijať rozhodnutie, ktoré Chorvátsku skutočne umožní prijatie do Európskej únie. Komisia tu vykonala dobrú prácu – pán komisár Füle, vy sám, pán Barroso, a v tejto súvislosti aj maďarské predsedníctvo. Pre problematický región, akým je Balkán, by bolo dobrým a dôležitým signálom, keby krajina, ktorá dobre splnila svoju úlohu, bola ďalšia na rade. Keď hovorím, že splnila úlohu, neznamená to, že všetky problémy sú vyriešené. Práve sme boli svedkami neprijateľnej situácie v Splite v súvislosti s pochodom homosexuálov. Je však dôležité, aby vláda obhajovala základné slobody a základné práva.

Dovoľte mi dodať niekoľko slov na adresu Grécka. Povedali ste, pán Barroso, že občanom bude ťažké vysvetliť, ak nenájdeme riešenie napríklad v spojení s balíkom hospodárskeho riadenia. Pán Barroso, občanom však bude ťažké vysvetliť aj to, že sa sústreďujeme len na úsporné opatrenia. Hovorili ste o raste a povedali ste, že potrebujeme niečo na podporu rastu – ale čo presne, pán Barroso? Nemôžete si myslieť, že k rastu povedú iba úsporné opatrenia, ak zároveň neponúkneme alternatívy. Pán Verhofstadt sa zmienil o niekoľkých problémoch. Nie sú to len ľavicovo orientovaní ekonómovia. Denník Le Monde, ktorý nie je ľavicovo orientovaný, napríklad včera vo svojej hospodárskej sekcii jasne uviedol: na jednej strane úsporné opatrenia – áno, určité obmedzenia sú potrebné –, ale potrebujeme aj rast a investície.

Keď sa hovorí o privatizácii, vy, pán Barroso, presne viete, ako teraz Grécko rýchlo prinútiť k vlne privatizácií, a pritom je to výpredaj, presne ako povedal pán Bisky. Grécku však musíme dať čas, aby privatizovalo, keď to bude mať zmysel a keď získa za majetok primeranú sumu.

Po druhé, musíme povedať, že zároveň treba aj niečo investovať. Keď poviete, že chcete uvoľniť regionálne fondy a prostriedky zo štrukturálnych fondov, potom musíme upustiť od povinnosti spolufinancovania, pretože inak ich Grécko nebude schopné využiť. To všetko sú návrhy, ktoré od Komisie očakávame, pán Barroso. Sme za hospodárnu politiku a za úspory tam, kde sú potrebné, a sme za obmedzenia a opatrenia na reštrukturalizáciu. Bez rastu to však nebude fungovať.

Keď budeme pokračovať ako doteraz, napokon nezachránime Grécko ani naše banky a nezachránime ani našich daňových poplatníkov. Namiesto toho skončíme v chaose.

Okrem štrukturálnych opatrení preto potrebujeme aj rast, pán Barroso, a to sa, samozrejme, týka aj Rady. Návrhy v oblasti rastu a zamestnanosti sú rozhodujúce pre budúcnosť Grécka aj pre budúcnosť Európy.

(Rečník prijal otázku podľa postupu zdvihnutia modrej karty v súlade s článkom 149 ods. 8 rokovacieho poriadku.)

  Miloslav Ransdorf (GUE/NGL). – (CS) Chcel by som sa pána Swobodu opýtať, či súhlasí s názorom, že v niektorých členských štátoch sa kríza využíva ako nástroj na nenápadné okrádanie občanov o majetok. Vníma to aj on takto?

  Hannes Swoboda (S&D). – (DE) Vo všetkých krajinách, ktoré zažívajú krízu, existujú skutočné problémy. Popierať to nemá vôbec žiadny zmysel. Táto situácia sa dá zneužiť z dvoch rôznych strán. Dá sa zneužiť tak, ako to robia napríklad niektoré ratingové agentúry, ktoré vydajú odporúčanie, ktoré privedie krajinu k bankrotu. Dá sa však zneužiť aj politickými vyhláseniami v tom zmysle, že nič netreba meniť. Keď si napríklad niektorí demonštranti v Grécku alebo v iných krajinách myslia, že netreba nič meniť a že môžeme pokračovať ako doteraz, tak sa mýlia. Sme preto za poskytnutie našej plnej podpory opatreniam, ktoré navrhuje vláda pána Papandreoua. Tieto opatrenia sú krokom správnym smerom. Treba ich podporiť a musia to uznať aj niektorí grécki odborári – dá sa to prekonať jedine tak, že zároveň sa budeme spoločne usilovať o uskutočnenie politiky rastu. Chcel som, aby to bolo absolútne jasné. Inými slovami, žiadne zneužívanie zo žiadnej strany. To je mimoriadne dôležité.

  Alexander Graf Lambsdorff (ALDE). – (DE) Po včerajšom hlasovaní o dôvere v Aténach s výsledkom, o ktorom sme všetci informovaní, priniesol nemecký denník Bild titulok „Grécky líder prežil – Európa si môže vydýchnuť“. Musím povedať, že aj mňa výsledok hlasovania potešil, myslím si však, že je priskoro na to, aby sme si vydýchli.

Na budúci týždeň teraz totiž musíme úspešne zaviesť zásadný balík úsporných opatrení. To je ďalšia veľká skúška. Aj potom však budeme mať ďaleko k tomu, aby sme si mohli vydýchnuť. Kým prekonáme túto krízu, budeme ešte musieť prijať ďalšie kroky a opatrenia. Som presvedčený, že to, čo tu odznelo, je pravda. Gréci potrebujú svetlo na konci tunela. Chcel by som však tiež celkom jasne povedať, že svetlo na konci tunela potrebujú aj ľudia v krajinách, z ktorých prichádza väčšina pomoci. Tí majú pocit, že len dávajú a dávajú a že to nemá konca. V Grécku majú ľudia pocit, že len šetria a šetria a že to nemá konca.

Preto je taká dôležitá stratégia rastu. Preto je na otvorenie a liberalizáciu tohto skostnateného hospodárstva nevyhnutná privatizácia. Preto je správne, že rázne presadzujeme a podporujeme zníženie verejného dlhu v Grécku. Demokracia to musí potvrdiť. To, čo sa deje v súvislosti s pánom Samarasom, je absolútne nezodpovedné. Je však napríklad správne, aby sme poskytli záruky za investície. Správne je aj to, aby sme vybrali nevyužité finančné prostriedky EÚ, pán Barroso, a poskytli ich Grécku, pretože z väčšieho rastu nebude napokon profitovať len Grécko, ale celá Európa.

Keď sa pozrieme trochu dopredu, dôležitá je aj ďalšia vec. Treba posilniť Pakt stability a rastu. Musíme predísť budúcim krízam. Tu prichádza na scénu tá obrátená kvalifikovaná väčšina. Žiadny bežný občan nepochopí, čo to vlastne znamená. Poviem to rovno. Buď bude Pakt stability a rastu obsahovať tento zvláštny technický prvok, o ktorom som sa práve zmienil, a potom bude účinný, alebo účinný nebude. Potom tento balík nebudeme môcť podporiť. Hlasovanie obrátenou kvalifikovanou väčšinou v preventívnej fáze Paktu stability a rastu považujeme za absolútne nevyhnutné.

Pán Barroso, mimoriadne ma teší, že ste opätovne vysvetlili, že Komisia zastáva rovnaký názor. Rád by som bol svedkom zásadnej podpory Parlamentu pre tento projekt.

  Sven Giegold (Verts/ALE). – (DE) Ďakujem vám pán Lambsdorff. Zastávam názor, že Grécko naliehavo potrebuje politickú jednotu. Tá sa však, samozrejme, začína pri tom, že návrhy, ktoré sa tam predkladajú, musia byť naozaj spravodlivé. V krajine zavládne jednota iba vtedy, keď sa obnoví dôvera v tamojšiu politickú a hospodársku elitu. Predkladané návrhy musia prinášať jednotu, aby sa tak stalo. Otázka, ktorú vám chcem položiť, však znie: rád by som bol svedkom určitej súdržnosti aj vo vašej skupine. Tu požadujete európske dlhopisy, ale v Nemecku ste európske dlhopisy vyhlásili za akési rúhanie. V nemeckom parlamente predstavuje práve vaša skupina najväčšiu opozíciu voči spoločnému európskemu...

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

  Predsedajúci. − Pán Giegold, keď nechcete položiť otázku, nemôžete použiť postup zdvihnutia modrej karty. Pán Graf Lambsdorff potom nemá na čo odpovedať.

  Niki Tzavela (EFD). – (EL) Ako Grékyňa by som sa rada poďakovala Európskej komisii, Rade a Európskemu parlamentu za všetku podporu, ktorú Grécku zatiaľ poskytli. Osobitne by som sa chcela poďakovať všetkým pracovníkom v Komisii, ktorí už 18 mesiacov usilovne pracujú na vyriešení gréckej krízy.

V Európskom parlamente sme dnes veľa hovorili o Európe. Rada by som v tejto mnohonárodnostnej rokovacej sále predniesla jednu vlasteneckú poznámku. My Gréci sme dali Európe jej meno a rozhodujúcim spôsobom sme prispeli k tomu, čo nazývame európskou civilizáciou a európskymi hodnotami. Čo žiadame my grécki politici a grécky ľud? Žiadame od vás úctu a solidaritu. Čo môžeme sľúbiť? Že budeme veľmi tvrdo pracovať na tom, aby sme krajinu, ktorú sme doviedli do tejto situácie – to je predovšetkým náš problém a naša vina –, postavili opäť na nohy.

Dovoľte mi predložiť tri návrhy:...

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

  Andrew Henry William Brons (NI). – Na programe bude prítomnosť veľkého počtu údajných žiadateľov o azyl z Líbye a Tuniska. Tunisko je krajina, ktorá zvrhla svojho diktátora, tak pred čím títo Tunisania utekajú? Pred demokraciou? Možno by sme mali na čele davu očakávať diktátora bin Alího, ktorý nedávno odstúpil.

Líbya je vojnovou oblasťou. Ľudia sa však nestávajú žiadateľmi o azyl iba preto, že žijú v nebezpečnej krajine. Musí ísť o niečo, čo ohrozuje priamo danú osobu. Spor sa vedie o to, či majú mať možnosť usadiť sa v Taliansku alebo na Malte, pretože sú to prvé krajiny, kam sa dostali, alebo ich majú prijať ostatné členské štáty. Moja odpoveď znie, že ich nemá prijať nikto a že skôr či neskôr ich treba vrátiť do severnej Afriky.

Keď podľa azylových predpisov EÚ naozaj vzniká povinnosť prijať týchto ľudí iba na základe tvrdenia, že sú žiadateľmi o azyl, potom treba tieto predpisy zmeniť. Predpisy tvoria ľudia a možno ich zrušiť. Ak to znamená, že členské štáty a vlastne aj samotná EÚ majú odstúpiť od iných medzinárodných dohôd, nech je tak. Migrácia zmenila členské štáty na nepoznanie. Prišiel čas zastaviť tok a presadzovať jeho obrat.

Na programe je aj pristúpenie Chorvátska. Aké kroky podnikne EÚ, aby zabezpečila spravodlivé referendum s vypočutím oboch strán a vynaložením rovnakých prostriedkov? Mám podozrenie, že zrejme nepôjde o slobodné a spravodlivé referendum. Krajinu zaplaví propaganda EÚ a hlasy proti pristúpeniu Chorvátska budú z diskusie postupne vylúčené.

  Ildikó Gáll-Pelcz (PPE). – (HU) Nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady sa bude týkať aj dôvery. Dosiahli sme historický okamih. Historický preto, lebo určíme problémy, ktoré musí Európska únia vyriešiť a na ktoré teraz musíme dať zodpovedné odpovede. Tieto odpovede sú však navzájom úzko prepojené.

Najprv by som však chcela zablahoželať maďarskému predsedníctvu k vynikajúcej práci, za ktorú sa chcem poďakovať. Chcela by som sa poďakovať najmä za prácu ministerky zahraničných vecí Enikő Győriovej, ktorá bola vždy a všade k dispozícii. Stanovila prísny časový harmonogram, ktorý sa celému predsedníctvu podarilo dodržať, pričom si zachovalo voči Parlamentu ústretový postoj, za čo im ešte raz ďakujem.

Tento polrok bol skutočnou výzvou nielen preto, že išlo o novú úlohu maďarského predsedníctva, ale aj preto, že samotné úlohy boli nové. Len si spomeňte na zavedenie a inštitucionalizáciu európskeho semestra a na šesť návrhov balíka hospodárskeho riadenia, ktorý vznikol v rámci spolurozhodovacieho postupu a prinesie zásadne nový hospodársky prístup.

V súvislosti s blížiacim sa zasadnutím Rady a v súvislosti s otázkami tohto balíka, ktoré ešte treba vyriešiť prostredníctvom kompromisu, vládnu veľké očakávania. Rada a Parlament zároveň nesú obrovskú zodpovednosť za dohodu, pretože sa musia rozhodnúť, či chcú nasledovať zlé postupy, ktoré viedli k oslabeniu Paktu stability a rastu a nepriamo aj ku kríze, alebo skoncujú s politikou dohôd na úrovni členských štátov a so zlými obchodmi a dajú konečne priestor novému prístupu hospodárskej politiky, ktorý ponúkne spoločné európske riešenia, bude založený na spoločne určených pravidlách a konečne prinesie hospodársko-politické hľadisko integrácie so zameraním na silnú Európu. Občania, národné parlamenty a trhy očakávajú, že Európska únia bude jednotne formovať európske hospodárstvo podľa spoločne prijatých pravidiel s cieľom zabezpečiť stabilitu spoločnej meny a účinne chrániť európskych občanov pred krízou.

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – (ES) Poslanci Európskeho parlamentu si plne uvedomujú, že diskusia na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa má uskutočniť 23. a 24. júna, sa bude naďalej sústreďovať na pretrvávajúcu krízu a problémy eura a na Grécko. Chcel by som sa však pripojiť k tým, ktorí upozornili, že program sa tam nekončí. Máme tiež povinnosť diskutovať o otázkach, ktoré vznikli v súvislosti s prvkami tvoriacimi základ oblasti slobody, spravodlivosti a bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o Schengen, ktorý zrejme predstavuje kľúčový prínos pre voľný pohyb osôb.

Nemôžeme pripustiť, aby sa volanie po demokracii, ktoré sa šíri v severnej Afrike, nestretlo s jasnou a kategorickou reakciou. Touto reakciou navyše nemôže byť reforma Schengenskej dohody. Naopak, malo by ňou byť posilnenie Schengenskej dohody. Existujú precedensy, z ktorých jasne vyplýva, že reakciou na nečakane prudké migračné tlaky, napríklad na španielskych Kanárskych ostrovoch v rokoch 2004 až 2006, nemôže byť len viac lepšej Európy, ale aj príspevok v podobe podpory požiadaviek na zlepšenie demokracie v susedných krajinách.

Vieme, že Malta, Taliansko a Francúzsko sú vystavené tlaku, treba však veľmi jasne povedať, že Rada musí splniť svoju úlohu a dokončiť azylový balík, dokončiť balík týkajúci sa prisťahovalectva, dokončiť reformu nariadenia o agentúre Frontex a, samozrejme, aktualizovať doložku o solidarite v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo znamená aktualizovať smernicu 2001/55/ES.

Na záver by som chcel vyjadriť obavy spojené s odkazom vyslaným so zámerom zaviesť mechanizmus reakcie, ktorý v určitých mimoriadnych situáciách umožní obnovenie vnútorných hraníc Únie. Musíme mať mimoriadne jasno v tom, čo robíme a aký bude európsky rozmer, celkom jasne vo vzťahu k inštitúciám EÚ, aby sme sa neocitli na šikmej, ba až kontraproduktívnej ploche.

  Adina-Ioana Vălean (ALDE). – Po období otvorenosti, tolerancie a nadšenia pre Európu sme sa v posledných rokoch stali svedkami oslabovania našej jednoty a rozdelenia Európanov, a to aj v Parlamente, v takých otázkach ako sloboda pohybu, prisťahovalectvo, vnútroštátny záujem a najmä peniaze.

Táto svetová hospodárska kríza, žiaľ, zvýrazňuje naše najhoršie nacionalistické a populistické názory. Chaotické dennodenné vyhlásenia vnútroštátnych politikov a zúčastnených strán o Grécku iba zvyšujú zmätok a podnecujú viac špekulácií na trhoch. Riziko zasiahnutia každého jedného členského štátu je reálne.

Grécko nesie časť zodpovednosti za krízu v tejto krajine rovnako ako naši európski vedúci predstavitelia. Keby EÚ pred rokom preukázala jednotné a absolútne odhodlanie pomôcť Grécku, neskákali by sme teraz od jedného záchranného plánu k druhému.

Nepotrebujeme viac technických riešení. Potrebujeme súdržnosť, odhodlanie a jednotu, pretože vedieme psychologickú vojnu a trhy netestujú grécky plán úsporných opatrení, ale európsku jednotu.

Rozhodujúce je vyslať jednoznačný signál podpory a povzbudenia, ktorý potvrdí, že Európa stojí za Gréckom.

Okrem toho by sme mali znížiť úrokovú sadzbu a prejaviť väčšiu pružnosť v prístupe k fondom EÚ. Aj Grécko však musí byť pripravené prevziať svoj osud do vlastných rúk. Reformy a úsporné opatrenia sú potrebné, mali by sme však pamätať aj na to, že z dlhodobého hľadiska to na oživenie nestačí. Musíme sa vrátiť k základom, podporovať investície a presadzovať rast.

Dúfam, že sa zajtra žiadny európsky vedúci predstaviteľ neprejaví nesolidárne, pretože Grécko je len jednou stranou knihy, ktorou je Európa, a preto keď sa zastávame Grécka, zastávame sa Európy.

  Mario Borghezio (EFD). – (IT) Pokiaľ ide o Grécko, človeku stačí sledovať diskusiu, aby si uvedomil, v akom stave sa nachádza európske riadenie. Je to vlastne riadenie upravované podľa vývoja situácie, bez presných cieľov. Nedozvedeli sme sa nič, čo by som podporoval, keby som bol grécky občan, možno grécky zamestnanec alebo grécky podnikateľ pred krachom.

Pokiaľ ide o prisťahovalectvo, vypočul som si kritiku Talianska za to, že nechce prijať žiadnych utečencov. Pred niekoľkými hodinami však pani Malmströmová vydala verejné vyhlásenie, podľa ktorého sa na začiatku tragického líbyjského exodu všetci podujali prijať vo svojej krajine aspoň 800 utečencov. V praxi ich však nikto neprijíma, pričom pani Malmströmová vyzdvihla kladný príklad Nórska. Utečenci pristávajú na Lampeduse a niektorí aj na Malte a my sme jediní, kto ich prijíma. Prijalo ich Taliansko. Taliansko. Hovorilo sa o pánovi ministrovi Bossim a je tu aj minister vnútra pán Maroni. Obaja ministri pochádzajú z tej rasistickej strany Liga severu, ktorá utečencov prijala. Taká je pravda, kým sa nenájde dôkaz o opaku.

A napokon je tu otázka Chorvátska. Veľmi dôležité je, aby Chorvátsko vstúpilo, ale treba pamätať aj na to, že pápež Chorvátov upozornil, aby sa vystríhali byrokratickej, centralistickej štruktúry.

  Mario Mauro (PPE). – (IT) Práve zložitosť, a ak chcete, tak nepoddajnosť programu zasadnutia Rady, ktoré sa uskutoční 24. júna, nám odhaľuje nedostatky nástrojov, ktoré máme k dispozícii.

Čo presne máme k dispozícii? Európsku úniu. Európska únia je rozostavané dielo, nedokončené dielo, ktoré sme tak často nedokázali dokončiť práve pre našu slabosť a strach. Máme k dispozícii Európsku úniu, ale nie Spojené štáty európske. To znamená, že keď národné vlády váhajú z vnútorných dôvodov, nemáme nástroj, ktorý by sme mohli použiť na uplatnenie možného riešenia našich problémov. Úspešné vytvorenie Spojených štátov európskych si nebude vyžadovať len vedenie národných vlád, ale najmä vedenie európskych inštitúcií.

Som presvedčený, že pánovi predsedovi Barrosovi, ktorý tu už nie je, zabezpečila druhé zvolenie jeho obozretnosť. Veľmi rád by som zaňho hlasoval aj tretíkrát, ale tentoraz za jeho odvahu. Inými slovami, keďže bol raz opätovne zvolený pre svoju obozretnosť, rád by som ho zvolil na tretie obdobie pre jeho odvahu. Vzhľadom na zložitý program, ktorým sa má Rada zaoberať na zasadnutí 24. júna, preto očakávam, že Komisia a európske inštitúcie preukážu schopnosť vedenia a presvedčia národné vlády, aby pred našimi záujmami uprednostnili naše ideály.

Myslím si, že to je jediná možná cesta vpred. Inak budeme pokračovať v diskusiách, v ktorých budeme reptať na to, že francúzska vláda z vnútorných dôvodov prijala iniciatívu týkajúcu sa Schengenu, že talianska vláda odmietla prijať toho či toho alebo že grécka vláda je stále príliš slabá, aby skutočne dokázala prevziať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Hlavná otázka však spočíva inde. Naše problémy nebudeme schopní riešiť, kým sa nevyjasní politická povaha európskeho projektu.

  Anni Podimata (S&D). – (EL) Dovoľte mi, aby som sa najprv poďakovala pani Tzavelovej a pripojila sa k nej vo vyjadrení vďaky parlamentom a obyvateľom Európy za podporu, ktorú poskytli a stále poskytujú našej krajine.

Vývoj posledných dní ukázal, že Grécko je odhodlané pokračovať v úsilí o reštrukturalizáciu svojich financií a presadzovanie štrukturálnej reformy a toto úsilie úspešne zavŕšiť. Na to, aby toto úsilie mohlo byť korunované úspechom, však treba splniť dve podmienky. Po prvé, musíme dať ľuďom nielen úsporné opatrenia, ale aj pozitívne vyhliadky, vyhliadky na rast, zamestnanosť a nové pracovné miesta. Po druhé, zo strany Európskej únie potrebujeme prostredie bezpečnosti a podpory, prostredie politickej súdržnosti, pretože počas krízy a najmä v posledných týždňoch sme boli svedkami neformálneho verejného dialógu európskych hlavných miest, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktorá sa týkala veľmi diskutovanej účasti súkromného sektora na novom záchrannom balíku pre Grécko a v ktorej zvláštnu úlohu rozhodcu zohrávali ratingové agentúry.

Táto zvláštna úloha rozhodcu neslúži ku cti Európskej únii ani politickej únii. Musíme umlčať túto kakofóniu, pretože iba v prostredí politickej súdržnosti môžeme dúfať v správne podmienky, ktoré umožnia, aby obrovské úsilie obyvateľov Grécka bolo korunované úspechom.

  Sarah Ludford (ALDE). – Vedúci predstavitelia EÚ budú zajtra stáť pred veľkou otázkou, či dokážu zachrániť európske úspechy týkajúce sa spoločnej meny a zóny voľného pohybu. Viac Európy nie je odpoveďou na všetko, ale v takýchto kľúčových otázkach musíme posilniť schopnosť európskeho rozhodovania. Vítam dnešné vyhlásenie pána predsedu Barrosa, ktoré bolo omnoho tvrdšie ako počas našej májovej rozpravy o Schengene a migrácii. Mal vtedy dôrazne varovať Taliansko a Francúzsko tak, ako to počas dnešnej rozpravy urobil pán Manfred Weber z Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

Vo vynikajúcom článku, ktorý bol uverejnený vo včerajšom vydaní denníka Financial Times, pán Mario Monti odsúdil prehnané poklonkovanie sa veľkým členským štátom aj „kultúru ohľaduplnosti“ v Rade, čím mal na mysli to, že členské štáty sa navzájom odmietajú brať na zodpovednosť za chyby. Ja by som to radšej bez servítky nazvala systémom ty mne, ja tebe. Katastrofálne to bolo v prípade gréckych podvodných štatistík. Na úrovni EÚ potrebujeme právomoc rozhodovať a konať v hlavných otázkach, ale potrebujeme aj čestnosť, bez ktorej je vzájomná dôvera nemožná.

  Fiorello Provera (EFD). – (IT) Videli sme, že žiadna krajina nemôže čeliť problému prisťahovalectva sama. Nevyhnutná je politika na úpravu veľkých migračných pohybov, ktorá bude podporovať rozvojovú spoluprácu a zabezpečovať mnohostranné a dvojstranné dohody s krajinami pôvodu migrantov a s tranzitnými krajinami.

Taliansko teraz, žiaľ, zisťuje, že nové európske nástroje pre vonkajšiu činnosť sa nevyužívajú ani v duchu zmlúv, ani v súlade s ich víziou. Členské štáty, ktoré sa nachádzajú v prvej línii, museli v skutočnosti čeliť utečeneckej kríze jednostrannými iniciatívami a nemohli sa spoliehať na európsku solidaritu. Vyzývam preto Komisiu, aby definovala prípady, v ktorých môžeme hovoriť o „hromadnom príleve vysídlených osôb“ podľa ustanovení smernice 2001/55/ES o dočasnej ochrane, a stanovila tak presné a merateľné kritériá, ktoré bude možné považovať za trvalé. Toto vysvetlenie je dôležité na presadzovanie účinnej spoločnej politiky v oblasti migrácie a na zabezpečenie spoločného riešenia tejto otázky.

  Jean-Pierre Audy (PPE). – (FR) Aj ja by som rád úprimne zablahoželal pani ministerke Győriovej, úradujúcej predsedníčke Rady, k jej predsedníctvu. Rád by som tiež privítal podpredsedu Európskej komisie a predniesol dve poznámky.

Prvá sa týka Grécka. Myslím si, že je potrebné konsolidovať finančnú situáciu a vypracovať opatrenia na podporu rastu. V súvislosti s finančnou konsolidáciou je jasné, že zaoberať sa minulosťou a zároveň plánovať budúcnosť je mimoriadne zložité. Navrhujem vytvorenie akéhosi sprostredkovateľa úverov, ktorý by mohol zhromaždiť či oddeliť zlé dlhy Grécka do vhodnej finančnej štruktúry. Keďže politická dohoda, ktorú sme dosiahli, neumožňuje kapitálové straty, prečo nerozdelíme grécky dlh a neumožníme tak gréckej vláde, aby sa zaoberala budúcnosťou, kým tento sprostredkovateľ bude v zásade riešiť minulosť prostredníctvom reštrukturalizácie?

Vo vzťahu k úrokovým sadzbám treba žiadať príspevok bánk, ktoré dosiahli obrovské zisky, keď nakúpili dlhy za 16 % a potom zdvojnásobili svoj kapitál, keď klesli na 8 %. Navrhujem tiež vyšetrovanie finančných transakcií týkajúcich sa štátneho dlhu, ktorým by mohol byť poverený Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Úverové inštitúcie sa v určitej miere dopustili toho, čo vo francúzskom práve nazývame formou nečestnej pomoci príliš zadlženej štruktúre. Previnili sa preto nesprávnym konaním a spôsobili ujmu. To musia odčiniť.

Pokiaľ ide o rast, musíme podporiť plán vo výške 1 miliardy EUR, ktorý navrhol pán predseda Barroso, a musíme pre Grécko vypracovať primeraný plán rozvoja. Súhlasím s myšlienkou, ktorú predložil pán Cohn-Bendit. Prečo sa nesústrediť na vojenské výdavky, ktoré predstavujú 4 % HDP? Okrem toho som presvedčený, že keby Európska únia mohla rozhodovať vo veci Turecka a Cypru, ušetrili by sme Grécku 2 % jeho HDP.

Takéto opatrenia by pomohli uskutočniť plán rozvoja pre Grécko.

  Edite Estrela (S&D). – (PT) Moje očakávania od nadchádzajúceho zasadnutia Rady sú pomerne nízke, pretože Európska únia je rozdelená. Namiesto rozhodnosti váhanie, namiesto solidarity sebectvo. To sa v Európe deje.

Pozrime sa na prípad Grécka. Nebudem hovoriť o našej krajine Portugalsku, pretože nová vláda len nedávno prevzala moc. Môžem jej preto len zaželať veľa úspechov pre dobro Portugalcov aj Európy. Hovorme teda o Grécku. Grécko nie je hocijaká krajina. Desaťročia je plným členom Európskej únie a patrí do Euroskupiny. Treba mať na pamäti, že Grécko bolo kolískou demokracie. To by malo stačiť na to, aby Európska únia pristupovala ku Grécku s väčšou úctou. Gréci sú zodpovední za hroznú situáciu, v ktorej sa nachádzajú, ale zodpovednosť nesú aj európske inštitúcie.

Pán premiér Papandreou urobil všetko, čo je v jeho moci, aby krajinu dostal z tejto zložitej situácie. S obrovskou odvahou a dôstojnosťou prijal úsporné opatrenia, či už sú uskutočniteľné, alebo nie. To, čo sa deje v Grécku, sa jedného dňa môže týkať Írska či Portugalska, Španielska alebo Belgicka, Talianska či Francúzska. Mám otázku pre európske inštitúcie: Ako môžu krajiny v problémoch znášať škandalózne úrokové sadzby, ktoré im boli uložené, a zároveň znižovať svoj rozpočtový deficit a verejný dlh a podporovať hospodársky rast a tvorbu pracovných miest? Nemyslíte si, že pri takomto zaobchádzaní týmto krajinám hrozí, že neumrú na chorobu, ale na liek?

To nie je správna cesta. Potrebujeme spoločný plán na ochranu jednotnej meny, na boj proti špekuláciám so štátnymi dlhmi a na odsúdenie ratingových agentúr, ktoré predovšetkým nesú vinu za krízu, v ktorej sa nachádzame.

  Charles Goerens (ALDE) . – (FR) Keď chceme zabrániť veľkému požiaru, musíme sa predovšetkým prestať hrať s ohňom. Súhlasím s pánom predsedom Barrosom, ktorý tvrdí, že grécka vláda musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby upratala vo vlastnom dome a aby Európska únia mohla vzápätí konať. Inými slovami, Grécko musí znovu získať dôveryhodnosť.

Netreba azda tú istú výzvu na zodpovedné správanie adresovať všetkým vládam v EÚ? Uvedomujú si všetci vedúci politickí predstavitelia dosah svojich vyhlásení o Grécku za posledných 18 mesiacov? Prišiel čas, aby Európska rada zajtra skoncovala s nezhodami medzi svojimi členmi.

Na to, aby sa zabránilo obávanému dominovému efektu, ktorý môže grécka kríza vyvolať v celej eurozóne, treba štyri veci: po prvé, zjednotené Grécko s plánom hospodárskej a rozpočtovej obnovy; po druhé, Európsku úniu a Euroskupinu zjednotenú s rovnakým cieľom; po tretie, trochu viac času, ako sa pôvodne plánovalo, najmä na privatizáciu; po štvrté, správne chápanú solidaritu, ktorá nebude obsahovať len nové úvery, ale aj a najmä technickú pomoc partnerov a najmä Komisie.

  Paulo Rangel (PPE). – (PT) Musím povedať, že od tohto zasadnutia Európskej rady očakávam predovšetkým určité veľmi zodpovedné rozhodnutia najmä vzhľadom na hospodársku atmosféru, ktorú sme zažívali v posledných týždňoch. Musí to byť zodpovednejšie ako na poslednom zasadnutí Rady, na ktorom sa snažili problém odložiť o tri mesiace iba pre volebný kalendár. Od týchto zodpovedných rozhodnutí očakávam najmä to, že ľudia si uvedomia, že hospodárske a finančné otázky sú pre Európu kľúčové a rozhodujúce, ale že sú prostriedkom na dosiahnutie základného účelu Európy, ktorým je zachovanie mieru.

Keď budeme k problémom pristupovať tak, že to povedie len k vzniku vzájomnej nedôvery medzi členskými štátmi, k zasievaniu nedôvery medzi jednotlivými štátmi, k vzniku a vyostrovaniu rozdielov a súperenia medzi južnými a severnými štátmi a medzi krajinami v centre a na periférii, konečným dôsledkom bude rozpad Európskej únie.

Myslím si, že bez ohľadu na technické riešenia či politické nezhody pôjde na tomto zasadnutí Európskej rady o to, či chceme alebo nechceme, aby európsky projekt bol aj naďalej platným modelom stratégie pre mier v Európe. Myslím si, že pôjde práve o to.

Vo vystúpeniach mnohých vedúcich činiteľov – bez ohľadu na to, či pochádzajú z krajín v ťažkostiach alebo z krajín, ktoré platia a sú čistými prispievateľmi – som si všimol nezodpovedné prejavy, ktoré často pôsobia aj na určité mimoriadne negatívne črty ich národov. Z tohto a iba z tohto dôvodu žiadam, aby vedúci predstavitelia európskych vlád prejavili zmysel pre zodpovednosť a prišli s riešeniami, ktoré Európe umožnia nájsť východisko a vyriešia túto situáciu.

  Gianni Pittella (S&D). – (IT) Ako to práve povedal pán Mauro, rozhodnutia európskych vlád týkajúce sa krízy sa nesú v znamení vzájomných obáv a nedôvery.

Európa mi pripomína futbalové mužstvo, ktoré prehráva 2 : 0 a ktorého hráči si myslia, že vyrovnajú, keď nebudú nikomu prihrávať a pokúsia sa skórovať sami. Žiadny zápas sa však nedá vyhrať tak, že niekto bude hrať sám. Dokonca ani Maradona či Pelé by zápas tejto krízy nevyhrali sami. Grécku krízu bolo možné zvládnuť v ranom štádiu. Namiesto toho sme v tom pokračovali a teraz sme sa dostali do veľmi zradného bodu, ktorý treba riešiť tak, že raz a navždy zanecháme škodlivú žiarlivosť a neúspešné hospodárske recepty.

Mali by sme povedať pravdu a pripustiť, že mnohí dnešní predsedovia vlád dokazujú, že sú druhoradými vodcami. Nedokážu pochopiť, že krízu určite nespôsobilo Grécko, ba dokonca ani stav štátneho dlhu, ale finančné trhy, ktoré až donedávna neboli regulované. Vlády nám teraz opäť ponúkajú zvyčajnú otrávenú návnadu: vyriešme naše verejné účty a potom uvidíme, kto prežije. Neprežije však nikto, a najmä nie životaschopná časť európskej spoločnosti. Namiesto toho sa musíme zamerať na rast, sústrediť prostriedky na výskum, odbornú prípravu a hlavné problémy a naštartovať pozitívny cyklus.

Na záver chcem povedať, že by sme mali otvorene hovoriť o prisťahovalectve. Schengenu sa netreba dotýkať. Možno ho nanajvýš posilniť, ale netreba sa ho dotýkať, pretože je neodškriepiteľným úspechom, ktorý je oporou Európskej únie. Tok migrantov sa musí riadiť z Bruselu spôsobom, ktorý podporuje začlenenie, solidaritu a bezpečnosť.

  Marian-Jean Marinescu (PPE). – (RO) Zasadnutím Rady sa skončí maďarské predsedníctvo. Treba oceniť úsilie tohto predsedníctva o dokončenie dôležitých dokumentov vrátane niektorých mimoriadne sporných.

Ide o veľmi dôležité zasadnutie, pretože sa ukáže, či sa bude uplatňovať európsky semester. Odporúčania musia vykonávať členské štáty, aby sa zabránilo ohrozeniu stability. Členské štáty teraz musia preukázať zodpovedné odhodlanie dodržiavať tento nový mechanizmus.

Programy stability a zbližovania a domáce reformné programy sú potrebné, ale nestačia. Treba dosiahnuť dohodu o význame hospodárskeho riadenia. Parlament po veľkom úsilí dosiahol kompromis, ktorý, dúfam, bude podporený v zajtrajšom hlasovaní. Teraz je na Rade, aby prijala tento balík, ktorý má pre Úniu prvoradý význam.

V poslednom čase sa veľa hovorí o schengenskom priestore. Určite treba prepracovať hodnotiaci mechanizmus. Jednostranné obnovenie hraníc nie je riešením. Keď členský štát nedokáže plniť svoje povinnosti na vonkajšej hranici, potrebné sú podporné opatrenia a zapojenie agentúry Frontex.

Keď sa situácia nevyrieši, Rada môže na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o dočasnom obnovení hraničných kontrol. Som presvedčený, že jednostranné obnovenie hraníc, ku ktorému teraz prichádza, nie je riešením.

Schválenie správy predsedníctva o prostriedkoch na podporu začlenenia Rómov v Európskej únii a schválenie záverov týkajúcich sa zavedenia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť môže znamenať významný krok v uplatňovaní týchto dôležitých politík Európskej únie.

  Tunne Kelam (PPE). – Slabosť Paktu stability bola jedným z činiteľov tejto prehlbujúcej sa hospodárskej krízy, ktorá sa rozrástla do krízy dôveryhodnosti.

V tejto súvislosti nie je nikto bez viny. Dostali sme sa do núdzovej situácie, kde záleží len na solidarite a zodpovednosti, ale solidarita neznamená len zásadu všetci za jedného. Presne tak znamená aj zásadu jeden za všetkých. Každý členský štát musí prevziať zodpovednosť za našu Európsku úniu a musí začať konať pre spoločné dobro Európy.

Potrebujeme viac Európy a viac Európy znamená viac disciplíny vrátane konkrétnych opatrení proti tým, ktorí tieto pravidlá stále porušujú.

Obnovenie dôveryhodnosti eurozóny si vyžaduje silnejšiu a nezávislejšiu úlohu Komisie pri uplatňovaní hospodárskeho riadenia a vykonávaní dohľadu. Komisia potrebuje mandát na posudzovanie hospodárskej situácie v členských štátoch, aby mohla včas vydávať odporúčania a varovania.

Rozhodujúcou otázkou však bude politická vôľa a schopnosť uplatňovať pokuty. Ich uplatňovanie by sa malo stať pravidlom a nie predmetom politického obchodovania. Úloha Rady by sa mala primerane obmedziť na postupy, ktoré vedú k potenciálnym sankciám. Dôveryhodnosť EÚ možno obnoviť zlepšením kvality štatistík, aby sa v budúcnosti vylúčilo akékoľvek manipulovanie a falšovanie fiškálnych údajov.

Naša krajina Estónsko sa pred troma rokmi ocitla v hlbokej kríze. Konali sme však, vyrovnali rozpočet a vstúpili do eurozóny. Lotyšsko tiež konalo a očividne sa vrátilo na správnu cestu.

Všetci za jedného a jeden za všetkých. Všetci musíme konať a reformovať naše spoločnosti. Škrtanie výdavkov bolí, ale je jedinou cestou pre návrat k rastu a stabilite.

  Seán Kelly (PPE). – Dnes sme tu počuli samé dávať, dávať, dávať a škrtať, škrtať, škrtať. Chcem do tejto zmesi pridať ďalší rozmer, a to brať, brať, brať. Mám na mysli najmä úrokovú sadzbu, ktorú Európska centrálna banka uložila našej krajine Írsku. Odhodlane bojujeme za dosiahnutie cieľov spojených so záchranným balíkom. To nám však nepomáha.

Európsky parlament a Komisia, našťastie, vidia, že sa s nami zaobchádza nespravodlivo a nečestne. Uložiť takú úrokovú sadzbu, ako máme my, je ako priviazať topiacemu sa človeku na krk mlynské koleso, kým za ním pošlete záchranný čln.

Chcel by som požiadať, a to najmä zajtra, aby Rada znížila úrokovú sadzbu pre Írsko. Keď to urobí, vrátime sa k rastu, splníme si záväzky a budeme vynikajúcim národom, ktorý bude opäť súčasťou Európy.

  Csaba Sándor Tabajdi (S&D). – (HU) Dúfam, že Európska rada schváli tri úspešné ciele maďarského predsedníctva: stratégiu pre podunajskú oblasť, stratégiu pre Rómov a uzavretie prístupových rokovaní s Chorvátskom. Kľúčovým cieľom by však bolo prijatie balíka šiestich návrhov, legislatívneho balíka v oblasti hospodárskeho riadenia. Maďarskí odborníci a diplomati si za svoju vynikajúcu prácu zaslúžia najvyššie ocenenie, pretože vďaka ich úsiliu zostalo medzi Radou a Európskym parlamentom len zopár nevyriešených otázok. Aby sa rokovania dostali zo slepej uličky, musí maďarská vláda dosiahnuť kompromisy na najvyššej úrovni. Stále je však otázne, či na to má vláda pána Viktora Orbána dostatočný politický kapitál. Môže pán Matolcsy, ktorý predtým otvorene a ostro kritizoval európsky semester, dôveryhodne argumentovať v prospech posilnenia hospodárskeho riadenia? Dúfam, že v Rade ešte môžeme dosiahnuť prelom. Európa musí čo najskôr zaviesť hospodárske riadenie.

  Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Vážna hospodárska a sociálna situácia, v ktorej sa nachádza viacero členských štátov Únie, si zaslúži, aby bola na nadchádzajúcom júnovom zasadnutí Európskej rady veľmi starostlivo zvážená, aby sa dôkladne vyhodnotili jej príčiny a aby bola prijatá zodpovednosť za čoraz intenzívnejšie neoliberálne politiky Únie vrátane privatizácie a znižovania hodnoty práce, ktoré vedú k väčšej sociálnej nerovnosti, väčším hospodárskym rozdielom a väčšej nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Členovia Rady sú ľahostajní voči zápasu pracujúcich a obyčajných ľudí a, žiaľ, navrhujú, aby neoliberálne politiky, ktoré už viedli k vážnej kríze v Grécku a Írsku a ohrozujú Portugalsko a ďalšie členské štáty, nadobudli stály charakter.

V konečnom dôsledku sa snažia zjednodušiť dosahovanie väčšieho zisku z kapitálu a z väčších finančných špekulácií, a to vždy na úkor tých istých skupín: pracujúcich, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, poľnohospodárov a ľudí postihnutých týmito investičnými škrtmi a úspornými politikami.

  Franz Obermayr (NI). – (DE) Súčasná migračná politika EÚ zlyhala. Príkladom sú plány Komisie týkajúce sa takzvaných partnerstiev mobility, ktoré majú hromadnému prílevu ľudí zo severnej Afriky dodať zdanie legálnosti. Pani Malmströmová opakovane vyhlasuje, že Európa je údajne závislá od prisťahovalectva zo severnej Afriky. Zámerne sa však prehliada skutočnosť, že mnohé členské štáty musia riešiť vysokú mieru nezamestnanosti, a to najmä medzi mladými ľuďmi. V Líbyi sa počet obyvateľov za posledných 20 rokov zdvojnásobil. Keby sa otvorila brána do severnej Afriky, tlak na európsky trh práce by sa ešte zvýšil. Preto nepotrebujeme ďalších prisťahovalcov zo severnej Afriky, ale úplné zastavenie prisťahovalectva. Naši občania v tejto súvislosti nechcú partnerstvá pre mobilitu, ale partnerstvá pre readmisiu. Naši spoluobčania nechcú otvorené hranice, ale opätovné zavedenie kontrol a posilnenie agentúry Frontex. V diskusii o „pokroku“ v oblasti prisťahovaleckej politiky na nadchádzajúcom zasadnutí Rady by sa malo prihliadať aj na to.

  Lena Kolarska-Bobińska (PPE). – (PL) Väčšinu času našej diskusie sme celkom oprávnene venovali kríze v Grécku, pretože ide o obrovský problém. Počas včerajšej rozpravy nás však pán Barroso požiadal aj o podporu v schengenskej otázke. To, že nás pán Barroso v Parlamente požiadal o podporu, znamená, že určite očakáva veľmi zložitú situáciu a zložité rozhovory s predsedami jednotlivých vlád. Chcela by som povedať, že pre mňa osobne ako pre Poľku, ako aj pre všetkých Poliakov bol schengenský priestor a sloboda cestovať po Európe, ktorú prináša, symbolom slobody a Európskej únie a jednou z hlavných výhod a najväčších zásluh Európskej únie. Nemôžeme dopustiť obmedzenie tejto slobody ani rozpad schengenského priestoru, pretože práve takéto rozhodnutia a politiky určujú, ako je EÚ vnímaná. Chcela by som preto požiadať nielen o ochranu schengenského systému, ale aj o to, aby bolo do tohto systému čo najskôr začlenené, či skôr zapojené aj Rumunsko a Bulharsko.

  Bogusław Liberadzki (S&D). – (PL) Počas dnešnej rozpravy ma veľmi uspokojilo, keď som videl dva tábory, ktoré vznikli v súvislosti s dôvodmi v pozadí tejto situácie a týchto odporúčaní – neoliberálov na jednej strane a ľavicových poslancov na druhej strane. Po toľkých mesiacoch diskusií o situácii v Európe sme očividne dospeli k záveru, že hrozí veľmi vysoká miera rizika a že je potrebná spolupráca. V tejto súvislosti ma potešil pán Barroso, ktorý dnes povedal, že bude predložený návrh o dani z finančných transakcií. Som rád, že je to tak. Škoda, že už nepracujeme s konečným návrhom, ale treba veľmi privítať skutočnosť, že nejaký návrh existuje. Dovoľte mi zdôrazniť ešte jednu vec: v súčasnosti sa sústreďujeme na eurozónu, ale v Európskej únii máme aj krajiny mimo eurozóny a mali by sme zabezpečiť, aby sa ani tie nedostali do problémov.

  Simon Busuttil (PPE). – (MT) Pokiaľ ide o otázku prisťahovalectva, očakávame zajtra tri veci. Po prvé, že sa bude obhajovať schengenský priestor, pretože ten pre našich občanov predstavuje slobodu a jeden z najviditeľnejších prvkov Európskej únie. Po druhé, očakávame spoločnú zodpovednosť aj na vonkajších, nielen na vnútorných hraniciach. Bude si to vyžadovať posilnenie agentúry Frontex a zároveň zvýšenú solidaritu a čestné a spravodlivé rozdelenie povinností. Bude tiež potrebná užšia spolupráca s krajinami južného Stredozemia, v ktorých sa uskutočnili revolúcie. Zajtra však budeme najviac potrebovať skutočnú politickú vôľu. Ak tá bude chýbať, nikdy neuskutočníme to, o čom hovoríme.

  Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie. − Dnešná živá a oduševnená rozprava je jasným dôkazom toho, že program zasadnutia Európskej rady je veľmi dôležitý a má rozhodujúci význam pre budúcnosť Európy.

Predmetom väčšiny našich vystúpení bolo Grécko. Vieme, že situácia v Grécku je veľmi zložitá a že neexistujú jednoduché riešenia. Súhlasím so všetkými, podľa ktorých je veľmi dôležité, aby sme Grékom ukázali, že nejde len o škrty a úsporné opatrenia, ale že existuje aj svetlo na konci tunela a že v skutočnosti môžeme Grécku pomôcť v návrate na cestu rastu.

Úsporné opatrenia preto musia byť sprevádzané politikami a opatreniami na podporu rastu. Som si absolútne istý, že Európska únia a Komisia to dokážu. Môžeme Grécku pomôcť zvýšiť administratívne kapacity. Môžeme Grécku pomôcť lepšie využívať štrukturálne fondy a nasmerovať ich do strategických odvetví, ktoré podporia rast, a gréckym orgánom môžeme pomôcť zlepšiť kvalitu výberu daní.

Vieme, ako krajinám pomôcť zlepšiť ich vzdelávacie systémy. Myslím si, že to všetko môžeme urobiť hneď a Komisia je na to pripravená. Sme pripravení zostaviť programy technickej pomoci, ktorými budú sprevádzané zložité úsporné opatrenia, ktoré musia uskutočniť grécke orgány. Chceli by sme tým jasne ukázať, že Európa sa zaujíma, že Európa predstavuje solidaritu a že keď sa krajina dostane do takýchto problémov, Európa môže pomôcť.

Rovnaký odkaz však musí vyslať aj grécka politická špička. Urobíme všetko, čo je v našich silách, ale chceme, aby grécke orgány preukázali jasnú jednotu a jasné odhodlanie riešiť zložité otázky v tejto krajine. Toto by bola moja výzva a výzva Komisie určená gréckym politickým predstaviteľom: spolupracujte, ukážte nám jednotu, ukážte nám jednotný prístup k týmto veľmi zložitým otázkam. Teraz je na to ten správny čas a bolo by to veľmi zodpovedné gesto.

Len nemnohí z vás sa dotkli veľmi dôležitej témy dokončenia európskeho semestra. Ja sa tu však o ňom zmienim, pretože potrebujeme, aby nám poslanci Európskeho parlamentu pomohli a vo svojich volebných obvodoch vysvetlili, že európsky semester sa skončil a začínajú sa vnútroštátne semestre. Myslím si, že vieme, čo treba robiť. Pre každú krajinu máme osobitné odporúčania, ktoré sú pre jednotlivé členské štáty veľmi spravodlivé, veľmi čestné a veľmi podrobné. Teraz však potrebujeme spoluprácu vnútroštátnych orgánov a národných vlád, aby v členských štátoch skutočne zaviedli a uskutočnili reformy. Iba tak zmeníme kvalitu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva k lepšiemu a dodáme európskemu hospodárstvu novú energiu.

Chcel by som ešte raz potvrdiť, že Európska komisia navrhne daň z finančných transakcií. Museli sme vykonať veľmi dôkladné hodnotenie vplyvu, ktoré sa práve končí. Bude to jeden z našich návrhov a jeden z našich príspevkov k celosvetovej diskusii o týchto veľmi dôležitých otázkach. Európa bude v tejto otázke opäť zohrávať vedúcu úlohu a dúfame, že naši globálni partneri budú nasledovať.

Viacerí z vás sa zmienili o schengenskom priestore a o význame kvalitných politík pre prisťahovalectvo. Chcel by som vás ubezpečiť, že si plne uvedomujeme, že sloboda a právo ľudí na voľný pohyb v rámci Európy je jedným z najdôležitejších úspechov a mali by sme si ho vážiť. Komisia bude pôsobiť ako ochrankyňa zmlúv, a keď sa spochybnia vlastné základy týchto projektov, bude pripravená konať.

Vzhľadom na nedávny vývoj musíme tiež uznať, že potrebujeme komplexné riešenie všetkých hľadísk migrácie a že musíme konsolidovať dôveru v systéme. Komisia je preto presvedčená, že primeraný je iba koordinovaný proces Spoločenstva a nie jednostranné iniciatívy členských štátov na obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach.

Potrebujeme tiež spoločný európsky azylový systém, ktorý zabezpečí väčšiu účinnosť a väčšiu ochranu. Urobíme všetko pre to, aby tento systém fungoval do roku 2012. To je prístup Komisie a dúfam, že si získa podporu Európskeho parlamentu a členských štátov.

Dovoľte mi povedať niekoľko slov na tému hospodárskeho riadenia a balíka šiestich legislatívnych návrhov. Vypočuli ste si už stanovisko predsedu Komisie a o tejto otázke budete môcť podrobnejšie diskutovať s mojím kolegom pánom komisárom Rehnom. Chcem zdôrazniť len jednu vec. Dôležité je, aby sme dohodu dosiahli čím skôr, pretože čas beží a my potrebujeme nové nástroje, aby sme v budúcnosti mohli riadiť európske hospodárstva lepšie a spoľahlivejšie.

Na záver poznámka o Chorvátsku. Myslím si, že nastal čas a príležitosť zablahoželať Chorvátsku, pretože sa blíži k historickému okamihu, a som presvedčený, že to bude veľmi pozitívny signál nielen pre všetkých Chorvátov, ale aj pre všetky národy na západnom Balkáne.

Chcel by som tiež zablahoželať Európskemu parlamentu a jeho spravodajcovi pánovi Swobodovi, ako aj maďarskému predsedníctvu za vynikajúcu prácu, vďaka ktorej sme pokročili natoľko, že už sme dosiahli tieto veľmi dobré výsledky.

Moje posledné slová vďaky patria pani Győriovej. Často opakovala, že chce viesť predsedníctvo, ktoré bude ústretové voči Parlamentu. Myslím si, že to dokázala svojou častou prítomnosťou v Parlamente. Chcel by som jej poďakovať aj za vynikajúcu spoluprácu s Komisiou.

  Enikő Győri, úradujúca predsedníčka Rady. – (HU) Dovoľte mi, aby som na poslednom plenárnom zasadnutí, na ktorom sa zúčastňujem, použila svoj rodný jazyk. Predovšetkým by som vám všetkým chcela poďakovať za uznanie týkajúce sa našej práce, keďže mnoho poslancov Európskeho parlamentu z rôznych skupín vyslovilo záver, že maďarské predsedníctvo si počínalo dobre. Osobne sa domnievam, že sa skutočne oplatí viesť predsedníctvo Európskej únie ústretové voči Parlamentu.

Pán predseda Barroso sa zmienil o balíku šiestich legislatívnych návrhov a pán podpredseda Šefčovič hovoril o rokovaniach s Chorvátskom a rôznych dokumentoch. Existencia spolurozhodovacieho postupu v Európskej únii poskytuje Rade a predsedníctvu možnosť budovania osobných vzťahov s veľkým počtom poslancov a možnosť zvyšovania vzájomnej informovanosti o jednotlivých problémoch v rámci inštitúcií, čo považujem za veľkú príležitosť pre nás všetkých.

Ďakujem vám za usporiadanie tejto dnešnej rozpravy. Som presvedčená, že sa zhodneme na základných zásadách a základných hodnotách, o ktorých sa tu dnes veľa hovorilo. Diskutovalo sa dokonca aj o filozofii európskej integrácie a musím povedať, že táto vzájomná zhoda sa odrážala v prejavoch väčšiny poslancov. Zhodneme sa aj na tom, že Európska rada dnes musí riešiť mimoriadne zložité otázky. Bola by som opatrnejšia pri používaní slova „historický“, pretože si myslím, že hodnota pojmu sa znižuje, ak ho používame príliš často.

Súhlasím s tým, že strach a nedôvera sú zlí radcovia, a vedúci predstavitelia EÚ by sa na rokovaniach zajtra a napozajtra nemali nechať viesť týmito pocitmi. Mojím krédom a krédom maďarského predsedníctva bolo, že všetky naše kroky musia byť založené na dôvere, dokonca by som povedala, že na vzájomnej dôvere, na prevzatí zodpovednosti a na solidarite, presne ako ste to od nás žiadali. Musíme na tom stavať, nech už sa to týka hospodárskej politiky, reforiem Schengenu, azylu alebo rozšírenia. Riešením, ktoré navrhuje veľká väčšina, je viac Európy, silnejšia Európa. Maďarské predsedníctvo šesť mesiacov pracovalo v tomto duchu. Sme naozaj pevne presvedčení, že riešením našich spoločných problémov je hlbšia integrácia.

Na záver by som sa chcela zmieniť o otázkach, ktoré maďarské predsedníctvo dostalo ako úlohu na predchádzajúcich zasadnutiach Európskej rady, a najmä o tom, aké výsledky a úspechy sa budú prezentovať na samite, ktorý sa začne zajtra, pretože sme sa napokon s vami museli dohodnúť na konkrétnych dokumentoch a museli sme dosiahnuť dohodu aj v ďalších otázkach.

Dovoľte mi začať hospodárskymi otázkami. O európskom semestri sme už hovorili a chcela by som poďakovať pánovi podpredsedovi Šefčovičovi, pretože verejnosť naozaj treba informovať o tom, čo semester znamená. Týka sa zabezpečenia transparentnosti potrebnej na to, aby sme vedeli, ako sú členské štáty riadené, a aby sme im mohli včas vyslať varovný signál. Vítam skutočnosť, že Európsky parlament túto prax pozorne sledoval. V európskom semestri podporujeme členské štáty, aby vykonávali prísnejšie rozpočtové riadenie, a zároveň budujeme základ na dosiahnutie rastu prostredníctvom usilovnej práce a tvorivosti.

V súvislosti s balíkom šiestich legislatívnych návrhov sa v Parlamente čoskoro uskutoční dôkladná rozprava. Dovoľte mi uviesť dva dôvody, prečo by som uprednostnila prijatie súčasnej dohody. Po prvé preto, lebo tento balík je dobrý. Je lepší ako pôvodný návrh Rady a tiež by som ho uprednostnila preto, lebo Rada Parlamentu ustúpila v každom jednom bode svojho programu. Dosiahli sme ústupky dokonca aj v otázke hlasovania obrátenou kvalifikovanou väčšinou. Preto nemôžem súhlasiť s názorom pána Lambsdorffa, že celý balík má len jedno účinné opatrenie, a to hlasovanie obrátenou kvalifikovanou väčšinou. Výhoda tohto balíka naozaj spočíva v tom, že zavádza do systému viacero kontrolných a rovnovážnych nástrojov, ktoré môžu v budúcnosti zabrániť takým krízam, ako bola kríza v roku 2008.

V súvislosti s voľným pohybom osôb mi dovoľte povedať, že na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 9. júna, maďarské predsedníctvo jednomyseľne prijalo záver, že voľný pohyb osôb sa musí zachovať, že musíme revidovať opatrenia, ktoré už máme k dispozícii, a iba keď ich vyčerpáme a iba keď skutočne vzniknú nové problémy, ktoré si budú vyžadovať úpravu nášho súčasného acquis, môžeme v mimoriadnych situáciách prijať mimoriadne opatrenia, a že postupy sa majú vypracovať až po predložení konkrétneho legislatívneho návrhu, čo sa, pokiaľ viem, uskutoční na jeseň.

Práve som dostala správu, že súbežne s týmto plenárnym zasadnutím sa Rada dohodla na jedinej otvorenej otázke týkajúcej sa agentúry Frontex, takže rokovania o posilnení agentúry Frontex boli úspešne ukončené. Ďakujem Parlamentu za spoluprácu.

Ďalšou úlohou zo zasadnutia Európskej rady bolo zvýšenie úverovej kapacity Európskej investičnej banky. V tejto súvislosti sa nám podarilo dosiahnuť dohodu s Parlamentom, ktorá je naším ďalším úspechom, a som presvedčená, že to bol dôležitý krok k upokojeniu situácie v krajinách severnej Afriky.

Krátkou poznámkou musím reagovať na slová pána Tabajdiho. Musím odmietnuť jeho vyjadrenia na adresu členov maďarskej vlády, ktoré sú podľa mňa motivované domácou politikou. Predovšetkým by som vás chcela požiadať, aby ste sa svojich kolegov v parlamentnom Výbore pre hospodárske a menové veci opýtali na činnosť pána ministra pre národné hospodárstvo Györgya Matolcsyho, pretože atmosféra na včerajšom vypočutí bola trochu iná ako vaše dnešné vyjadrenia. Zároveň vám odporúčam, aby ste si prečítali reakcie členských štátov na návrhy Komisie týkajúce sa európskeho semestra. Každý môže slobodne reagovať a kritizovať obsah, pretože v Európskej únii sa všetko tvorí v rámci diskusií a výmeny názorov, a je pravda, že mnohé členské štáty už obsah kritizovali. Po druhé, rada by som vás upozornila na jednu z pozitívnych čŕt maďarského predsedníctva, ktorá bola kľúčom k úspešnému dosiahnutiu dohôd s európskymi inštitúciami v toľkých otázkach, a to na rešpektovanie zmlúv a právomocí inštitúcií. Balík šiestich legislatívnych návrhov predkladáme Rade s vedomím, že maďarské predsedníctvo urobilo na dosiahnutie dohody všetko, čo bolo v jeho silách, čo ocenil pán predseda Barroso aj vaši kolegovia na rokovaniach parlamentných výborov. Preto teraz predkladáme tento balík Európskej rade, ktorej predseda sa volá Herman Van Rompuy, a ten rozhodne o ďalšom postupe.

A napokon by som sa chcela vyjadriť k pristúpeniu Chorvátska. Na začiatku som povedala, že som opatrná pri používaní slova „historický“. Domnievam sa však, že v prípade Chorvátska skutočne ide o historický okamih, pretože západnému Balkánu vysielame veľmi dôležitý odkaz, že jeho budúcnosť je v Európskej únii. Naozaj dúfam, že hlavy členských štátov a vlád EÚ zajtra a napozajtra prijmú politické rozhodnutie o pristúpení Chorvátska a že rokovania sa budú môcť uzavrieť v posledných hodinách maďarského predsedníctva, a to najneskôr 30. júna. Európska komisia bez prestania pracovala na tom, aby mohla pozitívnu správu uverejniť 10. júna. Môžem vás ubezpečiť, že Chorváti aj maďarské predsedníctvo robili všetko pre to, aby sa tak stalo. Zasadania pracovných skupín Rady sa konali každý deň, aby sme mohli prácu dokončiť.

Na záver by som sa chcela poďakovať nielen Parlamentu, čo som už urobila, ale aj našim partnerom z predsedníckej trojky, Španielsku a Belgicku, za ich vynikajúcu spoluprácu a za to, že sa nám podarilo dokončiť 18-mesačný program trojky, a rada by som zaželala Poľsku všetko najlepšie a predsedníctvo ústretové voči Parlamentu.

  Predsedajúci. – Rozprava sa skončila.

Písomné vyhlásenia (článok 149)

  Carlos Coelho (PPE), písomne. – (PT) Nadchádzajúce zasadnutie Európskej rady bude mať osobitný význam, pretože ústrednou témou diskusií budú dve dôležité hľadiská európskej integrácie. Prvým je hospodárska integrácia v podobe balíka hospodárskeho riadenia, ktorý by mal umožniť nájdenie najlepších riešení na vymanenie sa z hospodárskej a finančnej krízy a tiež konkrétnych opatrení pre krajiny v osobitne zložitej hospodárskej situácii, pričom v tejto súvislosti by mala Rada vyslať jasný signál solidarity a zodpovednosti. Po druhé, toto zložité obdobie s veľkými migračnými tlakmi, ktoré zažívame, nesmie slúžiť ako zámienka na oslabenie veľkého úspechu Schengenu, ktorý je synonymom slobody pohybu. V súvislosti s týmto úspechom nemôžeme vykonať obrat späť. Naopak, musíme ho chrániť, posilňovať a rozvíjať. Dúfam, že Rada v tomto zmysle vyšle rozhodný a jasný odkaz a zdôrazní, že členské štáty musia riadne a účinne dodržiavať a vykonávať pravidlá Schengenu. Musí upozorniť na to, že treba zlepšiť solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi a zvýšiť právomoci a prostriedky agentúry Frontex. Musí tiež zdôrazniť potrebu vytvorenia skutočného mechanizmu hodnotenia Schengenu, ktorý bude kontrolovať dodržiavanie pravidiel a hraničné kontroly, zisťovať problémy, pomáhať pri ich riešení a v krajnom prípade trestať členské štáty, ktoré ich budú sústavne porušovať.

  João Ferreira (GUE/NGL), písomne. – (PT) Dramatické účinky takzvaných úsporných opatrení sú dobre viditeľné. Program Medzinárodného menového fondu a Európskej únie (MMF a EÚ) pre Grécko spôsobil hospodársku katastrofu a spoločenský rozvrat, pred čím minulý rok mnohí varovali, a navyše sa ukázalo, že nie je schopný splniť ani tie ciele, ktoré ho údajne odôvodňovali. Ciele zníženia deficitu neboli splnené, verejný dlh krajiny teraz musí dosahovať okolo 170 % a úrokové sadzby, ktoré trhy žiadajú v súvislosti s verejným dlhom, prudko stúpli. Európska rada však napriek tomu pripravuje čerstvý útok. Okrem rovnako navrhnutých programov MMF a EÚ, ktoré chcú zaviesť v Írsku a teraz aj v Portugalsku, pripravujú rozšírenie útoku na Grécko, ktorý ešte viac vyžmýka jeho obyvateľov.

Toto sú najnovšie kroky v tomto procese zasahovania a vydierania, ktorý má otvorene koloniálny charakter. Hospodárske riadenie chcú využiť na to, aby inštitucionalizovali a natrvalo zaviedli intervenčné politiky a opatrenia spojené s aktuálnymi príkladmi zasahovania MMF a EÚ, ktorého sme práve svedkami. Chcú, aby zásada „krížového plnenia“ mala trvalý charakter, rovnako ako vonkajšia kontrola národných účtov a politík, na ktoré dôsledne dozerajú hlavné mocnosti EÚ. Porušenie (či dokonca len riziko porušenia) ich diktátu by viedlo k ťažkým trestom. To je neprijateľný vývoj, ktorý dokazuje, aká spiatočnícka, reakcionárska a protidemokratická táto Európska únia v skutočnosti je.

  Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (S&D), písomne. – (PL) Nachádzame sa v rozhodujúcom okamihu, keď sa o hospodárskej budúcnosti Európy rozhoduje vo forme balíka hospodárskeho riadenia. O niekoľko dní bude navyše EÚ rozhodovať o ďalšej časti hospodárskej pomoci pre Grécko. Myslím si, že keď sa máme vymaniť z krízy, potrebujeme v Európe väčšiu hospodársku integráciu a nie ďalšie sankcie či obmedzenia. Európska únia dnes pozostáva z eurozóny aj z ostatných krajín, pričom eurozóna síce má spoločnú menu, ale má zároveň aj 17 trhov s dlhopismi a 17 vládnych stratégií rozvoja.

Naša politická skupina, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, preto podporuje prijatie pozitívnych riešení vrátane užšej hospodárskej integrácie. Sme tiež presvedčení, že bremeno by malo padnúť na tých, ktorí sú zodpovední za hospodársku krízu, preto vznikla myšlienka dane z finančných transakcií, a nie na obete, napríklad na občanov Grécka.

Súčasné zasadnutie Európskej rady je zároveň posledným počas maďarského predsedníctva Rady, ktoré nebolo ocenené natoľko, ako by si zaslúžilo, pretože množstvo konkrétnych projektov programu EÚ, na ktorých Maďari pracovali, vrátane projektov v oblasti hospodárskeho riadenia zostalo v tieni politických otázok, napríklad mediálneho zákona či maďarskej ústavy. Dúfam, že Poľsko, ktoré sa ujme predsedníctva ako ďalšie v poradí, nebude nasledovať príklad našich susedov a jeho úspechy nezatieni kampaň pred voľbami do Sejmu.

  Sylvie Guillaume (S&D), písomne. – (FR) Som zvedavá, aký bude výsledok tohto zasadnutia Rady. Má to byť príležitosť na diskusiu o pokroku v uplatňovaní azylových a prisťahovaleckých politík a o dôsledkoch arabských revolúcií na hraniciach Európy. Ak sme sa rozhodli využiť túto príležitosť na posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach, potom treba hneď povedať, že sme si opäť vybrali nesprávny cieľ. Nestačí sa jednoducho usilovať o represívnu politiku, o ktorej vieme, že je neúčinná a spôsobuje veľké utrpenie ľudí. Pamätajme na to, že pred bránami Európy sú ľudia, ktorí potrebujú ochranu, ale tieto brány pre nich zostávajú zatvorené pod falošnou zámienkou nákladov a zneužívania. V nadväznosti na nedávny Svetový deň utečencov trvajme predovšetkým na našej zodpovednosti Európanov, zodpovednosti, ktorú sa členské štáty neoprávnene obávajú niesť. Inak zrejme premeškáme termín roku 2012, ku ktorému sa tie isté členské štáty samy zaviazali.

  Zita Gurmai (S&D), písomne. – Pripravujeme sa na rušné zasadnutie Európskej rady, ktoré bude mať podľa mňa dokonca historický význam. Maďarské predsedníctvo má na svojom konte niekoľko významných úspechov: stratégiu pre podunajskú oblasť a prijatie stratégie pre Rómov. Dúfam však, že po kvalitnej práci, ktorú vykonalo na profesionálnej úrovni, bude mať dostatok politickej váhy a energie na dosiahnutie dôležitých cieľov v iných oblastiach napríklad v súvislosti s pristúpením Chorvátska, migráciou a veľmi naliehavou otázkou hospodárskeho riadenia. Musí usilovne pracovať na dosiahnutí porozumenia medzi 27 členskými štátmi, aby sa preukázala jednota a ochota Európy prekonať krízu a zachovať podstatu európskej integrácie. Zapôsobilo na mňa, že prvé predsedníctvo našej krajiny sa uskutočňuje v takom náročnom období, a dúfam, že zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční tento týždeň, splní očakávania.

  Andreas Mölzer (NI), písomne. – (DE) Kým majster sveta v prisťahovalectve Kanada priláka viac kvalifikovaných migrantov ako hociktorý iný región na svete, pričom v tejto súvislosti tí, ktorí si nedokážu zarobiť na živobytie, opäť rýchlo odchádzajú, Európa akoby vykonávala politiku „súcitnej migrácie pre nekvalifikovaných“. Väčšina Afričanov, ktorí prichádzajú do Európy, v skutočnosti nie sú utečenci, ale hospodárski migranti. Toto dohováranie obchodov s ľuďmi pod falošnou nálepkou „utečencov“ a humanitárnych žiadostí o azyl spôsobuje nenapraviteľné škody v azylovom systéme.

Európska azylová politika je odsúdená na neúspech vzhľadom na škodlivé vedľajšie účinky predchádzajúcich návrhov. Dublinské nariadenie malo zabrániť azylovému turizmu. Krajiny s ľahko dostupnými vonkajšími hranicami sú teraz zaplavené migrantmi, ale väčšina žiadateľov o azyl aj tak končí v krajinách s najštedrejším systémom sociálneho zabezpečenia. Dalo sa len očakávať, že keď sa žiadateľom o azyl v súvislosti s prístupom na trh práce a k sociálnemu zabezpečeniu prizná rovnaké postavenie ako domácim obyvateľom, povedie to k rozmachu hospodárskej migrácie.

Rozšírené práva nelegálnych prisťahovalcov takmer znemožňujú deportáciu. Jednotný právny predpis v oblasti azylu by bol vhodný iba vtedy, keby bol založený na najprísnejších vnútroštátnych azylových zákonoch, aké má napríklad Dánsko, a keby sa zaviedli postihy za porušovanie právnych predpisov, napríklad za udeľovanie turistických víz nelegálnym prisťahovalcom.

Európsky azylový systém založený na ústredných zásadách humanitarizmu a využívania zmätku treba rázne odmietnuť. Treba konečne jasne rozlišovať medzi utečencami s právom na azyl a hospodárskymi migrantmi. Okrem toho treba ďalej rozvíjať agentúru Frontex a readmisné dohody a dôsledne deportovať nelegálnych prisťahovalcov.

  Cristian Dan Preda (PPE), písomne. – (RO) V súvislosti so zasadnutím Európskej rady, ktoré sa uskutoční 23. a 24. júna, by som sa chcel vyjadriť k otázke pristúpenia Chorvátska. Predovšetkým by som chcel povedať, že ma teší, že moje stanovisko podporené pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k uzneseniu o správe o pokroku Chorvátska za rok 2010, ktorý som predložil spoločne so svojím kolegom pánom Posseltom, sa postupne stáva skutočnosťou. Preto vítam dohodu o dokončení rokovaní s Chorvátskom do konca tohto mesiaca, ktorá bola dosiahnutá v Rade pre všeobecné záležitosti. Dúfam, že Európska rada túto dohodu formálne schváli. Po šiestich rokoch rokovaní prišiel čas uznať úsilie Chorvátska o splnenie prístupových kritérií. Dúfam, že v roku 2013 budeme môcť privítať Chorvátsko ako 28. členský štát. Rozhodnutie Rady vyšle mimoriadne silný signál západnému Balkánu ako celku a povzbudí vlády tohto regiónu v pokračovaní reforiem. Ide o dlhý proces, ktorý si vyžaduje obete. Integračné úsilie sa však napokon dočká odmeny. Ako ďalší podnet zároveň vítam pozitívny postoj chorvátskych orgánov k používaniu monitorovacieho mechanizmu až do skutočného pristúpenia. Po tomto dátume by však už nemalo byť možné jeho používanie predĺžiť.

  Joanna Senyszyn (S&D), písomne. – (PL) Jednou z otázok, o ktorých sa bude diskutovať na nadchádzajúcom zasadnutí Rady, bude schengenský priestor. V tejto súvislosti by som chcela Parlament upozorniť na rastúci počet ľudí, ktorí hovoria o obnovení hraničných kontrol. Rozhodnutie v tomto zmysle plánovalo prijať Dánsko. Uvádzané dôvody, najmä boj proti cezhraničnej kriminalite a nárast nelegálneho prisťahovalectva, sú veľmi vážne, ale nedajú sa riešiť zatvorením hraníc. Takéto konanie je v rozpore s nariadeniami EÚ o voľnom pohybe tovaru a služieb. Povedie tiež k nárastu xenofóbie a rastúcemu vplyvu strán, ktoré hlásajú populistické a nacionalistické heslá.

Najviac zo všetkého potrebujeme spoločné a účinnejšie riešenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ a jednotné normy pre všetky členské štáty v oblasti prisťahovaleckej politiky. V tejto súvislosti by som chcela vyzvať Európsku komisiu, aby potvrdila svoj rozhodný nesúhlas s obnovením hraničných kontrol alebo aby vypracovala spoločné, jednotné a primerané pravidlá, kritériá a mechanizmy na ich možné obnovenie.

  Silvia-Adriana Ţicău (S&D), písomne. – (RO) Po prvé, stotožňujem sa s pocitmi kolegov poslancov, ktorí sú presvedčení, že by sme mali preukázať solidaritu s Gréckom. Európska únia musí pri tomto rozhodnutí zaujať pevný a jednotný postoj.

Po druhé, schengenský priestor je jedným z najväčších úspechov EÚ a jeho zásady sa musia dodržiavať a chrániť. V tejto súvislosti považujem za neprijateľné obnovenie hraničných kontrol v schengenskom priestore, ako aj zavádzanie dodatočných kritérií pre členské štáty, ktoré by chceli vstúpiť do schengenského priestoru a spĺňajú konkrétne technické kritériá.

Po tretie, vítam, že Európska rada prijala stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť. V podunajskej oblasti existuje dlhá tradícia spolupráce. Jedna z prvých európskych inštitúcií Európska dunajská komisia bola založená v roku 1856 so sídlom v rumunskom meste Galaci a jej cieľom bolo zabezpečiť voľnú plavbu po rieke Dunaj. Vyzývam príslušné členské štáty, aby vykonávanie tejto stratégie považovali za prioritu a zabezpečili tak hospodársky a spoločenský rozvoj pre viac ako 120 miliónov občanov žijúcich v tomto makroregióne.

Na záver vyzývam Európsku radu a členské štáty, aby odstránili súčasné prekážky, ktoré bránia voľnému pohybu rumunských a bulharských pracovníkov. Odstránenie týchto prekážok znamená rešpektovanie základných zásad EÚ vrátane voľného pohybu osôb a solidarity.

  Angelika Werthmann (NI), písomne. – (DE) V programe zasadnutia Európskej rady je naplánovaných viacero bodov. V súvislosti s gréckou krízou treba konečne jasne povedať, že Európska únia nemá v úmysle len „dávať“ alebo „brať“, ale že pracuje na zásade „dávať a brať“. To však tiež znamená, že ak nejaká krajina prijme pomoc, musí zároveň dodržiavať opatrenia, ktoré sa na tento účel zavedú. Zlepšenie Paktu stability a rastu treba len privítať, jednoducho aby sa zabránilo ďalším finančným katastrofám v členských štátoch. V súvislosti s plánovaným pristúpením Chorvátska treba privítať, že Chorvátsko spĺňa prístupové kritériá, napriek tomu si však treba položiť otázku, kde sa vezmú prostriedky na tých približne 500 miliónov EUR, na ktoré má Chorvátsko v skutočnosti nárok.