Vznik zákonov pri spolurozhodovacom postupe: hlavné mestá kultúry

Takýto formálny podpis sa však vzťahuje len na legislatívu, o ktorej rozhodol Parlament spoločne s ministrami členských štátov. V európskom žargóne sa tento legislatívny postup označuje ako "spolurozhodovací". Uplatňuje sa približne v dvoch tretinách všetkých zákonov EÚ, a to najmä v oblastiach životného prostredia, dopravy, ochrany spotrebiteľa, či pri kultúrnych a vzdelávacích programoch.

 

 

Zámer podujatia vysvetlil počas slávnostnej udalosti predseda EP Josep Borrel. "Veríme, že to viac zviditeľní dopad európskej legislatívy na náš každodenný život." Fakt, že prvým verejne podpísaným zákonom Únie bola legislatíva o Európskych hlavných mestách kultúry je podľa neho "vynikajúcim príkladom toho, ako uvádzať do praxe motto EÚ Jednotní v rozmanitosti."

 

Fínska ministerka Lehtomäki je presvedčená, že koncept Európskeho hlavného mesta kultúry má "silný sociálny a hospodársky efekt a zúčastneným mestám prináša renesanciu." Podpisovací akt pred zrakmi verejnosti je zároveň "dobrou príležitosťou predstaviť nové rozhodnutia médiám a občanom ešte predtým, než vstúpia do platnosti," dodala fínska ministerka pre európske záležitosti.

 

 

Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry iniciovala grécka ministerka kultúry Melina Mercouri ešte v roku 1985. Má za cieľ zblížiť občanov Európy, podporiť kultúrnu výmenu a osláviť kultúrnu rozmanitosť. O tom, ktoré európske sídlo sa ním stane, rozhodovali až do roku 2004 iba samotné členské štáty. V roku 2005 sa však spôsob výberu zmenil a hoci aj dnes majú členské štáty zastúpené v Rade posledné slovo, prvý odporúčací zoznam s kandidátmi dnes predkladá 13-členný výbor zložený zo zástupcov Parlamentu, Komisie a členských štátov.

 

So vstupom desiatich nových krajín do EÚ v máji 2004 sa počet miest, ktoré majú záujem o tento projekt, výrazne zvýšil. Pôvodne sa prijalo rozhodnutie, že v rokoch 2009 až 2019 sa budú každoročne týmto titulom pýšiť naraz hneď dve mestá, pričom jedno z nich bude zo starších členských štátov a to druhé z desiatky nových členov. Ozvali sa však hlasy, že na celom projekte by mali mať právo zúčastniť sa aj novopristupujúce Bulharsko a Rumunsko, a tiež európske mestá krajín, ktoré nie sú členmi Únie. Zoznam sa preto rozšíril.

 

 

V roku 2007 budú Európskymi hlavnými mestami kultúry Luxemburg a rumunské mesto Sibiu, o rok neskôr to budú anglický Liverpool a nórske prístavné mesto Stavanger. V roku 2009 sa projekt presunie do rakúskeho Linzu a litovského Viľnusu a v roku 2010 sa o titul Európskeho hlavného mesta kultúry podelia nemecký Essen, maďarský Pécs a turecký Istanbul.