Špecializovaný článok
 

Ako porozumieť rozpočtu EÚ?

Rozpočet - 04-02-2010 - 18:54
Zdieľať
Peňaženka s mincami

Pri rozpočte EÚ nejde o pár drobných

Vlani v decembri Európsky parlament schválil rozpočet EÚ na rok 2010. Jeho výška v záväzkoch dosahuje 141,4 miliardy eur, čo v platbách činí 122,9 miliárd eur. Ako sa schvaľuje rozpočet EÚ a kto prispieva do európskej kasy?

Hlavnou výzvou tohtoročného rozpočtu EÚ bolo nájsť financie na obnovu hospodárstva. Prekonanie hospodárskej krízy bude úniu v tomto roku stáť 2,4 miliardy eur.
 
Rozpočet na rok 2010 je posledným rozpočtom EÚ schváleným podľa Zmluvy z Nice. V praxi to znamená, že Parlament nemohol mať posledné slovo pri rozhodovaní o "povinných výdavkoch" ako je poľnohospodárstvo či medzinárodné dohody.
 
Budúcoročný rozpočet sa však už bude schvaľovať podľa Lisabonskej zmluvy. Rozdiel medzi povinnými a nepovinnými výdavkami zaniká, čo zvyšuje právomoci poslancov. Zjednodušuje sa tiež postup jeho schvaľovania, pričom dlhodobý finančný rámec, akýsi viacročný finančný plán, sa stáva právne záväzným.
 
 
 
 
Odkaz: 20080605FCS31027

Ročný rozpočet Únie a dlhodobý rámec

Začiatok stránkyNasledujúci
 
Stĺpy mincí

Finančný rámec prináša stabilitu pri rokovaniach o jednoročnom rozpočte

Jednoročný rozpočet Únie v podstate zostavujú ministri členských štátov a Parlament. V záujme urýchlenia celého procesu a tiež preto, aby sa predišlo rozpočtovým krízam, svedkami ktorých sme boli v osemdesiatych rokoch, nefunguje zostavovanie rozpočtu tak, že finanční experti začnú počítať tesne pred koncom roka. Práve naopak, plánuje sa dlhé roky dopredu.
 
Jednoročný rozpočet totiž musí byť v súlade s dlhodobým rozpočtovým rámcom, ktorý taktiež stanovujú ministri a Parlament na návrh Komisie. Tento rámec nestanovuje presné čísla, určuje však stropy, ktoré môžu byť v danom období na určitú oblasť vynaložené. Umožňuje teda určitú flexibilitu a ráta aj s nepredpokladanými výdavkami, ktoré sa zvyčajne objavujú pri financovaní zahraničnej politiky.
 
Po siahodlhých rokovaniach sa vlády krajín EÚ medzi sebou dohodli na sedemročnom rozpočtovom rámci v decembri 2005. Výsledok sa však dosť líšil od pôvodného návrhu Európskej komisie a tiež od toho, čo za nevyhnutné v rámci rozpočtu na roky 2007 až 2013 považoval Parlament.
 
Vtedajšie rakúske predsedníctvo Rady preto muselo hľadať dohodu s Európskym parlamentom tak ohľadom kvantitatívnej ako aj kvalitatívnej stránky rozpočtového rámca. Kompromis sa dojednal v apríli 2006. Následne poslanci ratifikovali novú Medziinštitucionálnu dohodu a v rámci nej aj finančný rámec na roky 2007 až 2013. V roku 2009 sa navyše celý mechanizmus opätovne prehodnotí a prípadne upraví.
 
Základné princípy
 
Finančný rámec na roky 2007-2013 je postavený na piatich základných princípoch.
 
1. Trvalo udržateľný rast: Ten ráta s celkovým rozpočtom 382 miliárd eur a počíta so zahrnutím prostriedkov na štrukturálne fondy, vedu, výskum a vzdelávanie.
 
2. Ochrana a riadenie prírodných zdrojov: V tejto oblasti sa počíta s celkovou sumou 371 miliárd eur, ktoré pôjdu na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a na politiku životného prostredia.
 
3. Občania, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť: Na spravodlivosť a vnútorné veci sa plánuje s celkovou sumou 10,7 miliárd eur. Tieto prostriedky sa tiež vzťahujú na oblasti, ktoré sa zaoberajú podporou európskeho občianstva, ako sú medzinárodné výmeny mladých ľudí, podpora partnerstiev medzi mestami a spolupráca občianskej spoločnosti v oblasti médií a kultúry na európskej úrovni.
 
4. EÚ ako globálny hráč bude s celkovou čiastkou 49,5 miliárd eur podporovať rozvojové krajiny, propagovať ľudské práva, zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a tiež všeobecný rozvoj susediacich krajín.
 
5. Na administratívne výdavky (vrátane prekladateľských služieb) celkovo pripadne zhruba 5,75 percent rozpočtu, čo predstavuje 49,8 miliárd eur.
 
Výkonnú moc v EÚ má hlavne Európska komisia a práve táto inštitúcia je teda aj zodpovedná za plnenie väčšiny rozpočtu. Rozpočty ostatných inštitúcií EÚ sú pomerne malé a majú prevažne administratívny charakter (náklady na zamestnancov, infraštruktúru, informácie, preklady či tlmočenie). Je to práve Komisia, kto financuje najväčšie politiky Európskej únie (poľnohospodárstvo, politika súdržnosti či zahraničná politika). Informácie o rozpočte pre Európsky parlament nájdete na nižšie uvedenom odkaze.
 
Novinky z "Lisabonu"
 
Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009, zavádza viaceré novinky. Dlhodobý rozpočtový plán sa stáva právne záväzným, pričom jeho schváleniu musí predchádzať súhlas Parlamentu.
 
Európsky parlament tiež navrhuje, aby sa aktuálny finančný rámec predĺžil až do roku 2015 či 2016, teda do doby, kým po voľbách nenastúpia do Parlamentu noví poslanci, ktorí budú schvaľovať novú Komisiu.
 
 
Začiatok stránkyNasledujúci

Lisabon mení schvaľovanie jednoročného rozpočtu

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Predseda EP Jerzy Buzek podpisuje rozpočet EÚ na rok 2010

Predseda EP Jerzy Buzek podpisuje rozpočet EÚ na rok 2010

Lisabonská zmluva zavádza v schvaľovaní rozpočtu viaceré zmeny. O celom rozpočte  na rok 2011 bude rozhodovať Rada ministrov a Európsky parlament s rovnakými právomocami. Zjednoduší sa tiež schvaľovací proces a dlhodobý finančný plán sa stane právne záväzným.
 
Po novom sa zruší rozdiel medzi povinnými a nepovinnými výdavkami. Poslanci tak už budú môcť rozhodovať aj o povinných výdavkoch. To znamená, že Rada a Parlament budú mať pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011 rovnaké právomoci. Viacročný finančný rámec, akési predbežné finančné plánovanie, sa stane právne záväzným. Namiesto dvoch čítaní bude schvaľovanie rozpočtu prebiehať len v jednom čítaní. Po ňom môže nasledovať zmierovacie konanie.
 
Rozpočet na rok 2010 bol ešte schvaľovaný podľa Zmluvy z Nice. Novinky sa teda začnú uplatňovať od rozpočtu na rok 2011. Dovtedy by sa európske inštitúcie mali dohodnúť na detailoch, ako presne sa budú uplatňovať nové pravidlá, ktoré zavádza Lisabonská zmluva. Po novom by tak najskôr Komisia v apríli či máji tohto roka mala predložiť návrh rozpočtu na rok 2011. O návrhu budú rokovať Rada ministrov a parlamentný Výbor pre rozpočet. Ak sa v lete a začiatkom jesene nedohodnú, v novembri bude nasledovať zmierovacie konanie. Rozpočet by tak mal byť schválený v decembri.
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Parlament schválil rozpočet EÚ na rok 2010

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Slnečné okuliare na dokumentoch

Jedná inštitúcia škrtá, druhá pridáva

Poslanci schválili definitívnu podobu rozpočtu EÚ na rok 2010 ešte v decembri minulého roka. Jeho výška dosahuje 141,4 miliárd eur v záväzkoch a 122,9 miliárd eur v platbách, čo predstavuje zhruba 1,04 % hrubého národného dôchodku EÚ. Parlamentu sa pri schvaľovaní podarilo pretlačiť viaceré priority. Viac peňazí ako v pôvodnom návrhu tak pôjde na energetiku či podporu podnikania.
 
Jedným z hlavých cieľov rozpočtu na rok 2010 je v čase krízy podporiť európske hospodárstvo a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť. Ministri financií krajín EÚ v Rade ministrov pôvodne podporovali rozpočet vo výške 120,5 miliárd eur v platbách. Predstava Parlamentu bola o 7 miliárd eur vyššia. Záverečných 122,9 miliárd eur je tak obojstranným kompromisom.
 
EÚ sa ešte vlani dohodla, že na krízu a jej dopady v rokoch 2009 a 2010 vyčlení 5 miliárd eur. Tie by mali smerovať aj do energetických projektov a rozšírenia širokopásmového internetu do vidieckych oblastí. V roku 2010 tak na krízu z rozpočtu EÚ pôjde 2,4 miliárd eur. K tomu navyše EÚ finančne podporí mliekarenský sektor 300 miliónmi eur a uzavretie bulharskej atómovej elektrárne Kozloduj 75 miliónmi eur. Ďalších 120 miliónov na protikrízové opatrenia pridajú členské štáty.
 
Európskemu parlamentu sa v schvaľovacom procese podarilo presadiť viaceré priority. Viac peňazí tak pôjde na finančné služby, energetiku a výskum, celoživotné vzdelávanie a podporu podnikateľov. Každý občan EÚ ročne do rozpočtu prispeje čiastkou 246 eur, čo vychádza zhruba 67 centov na deň. Na administratívu sa vynaloží 6,4 % celkového rozpočtu.
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Odkiaľ sa tie peniaze berú?

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Eurobankovky

Podiel DPH a dovozných ciel v rozpočtových príjmoch klesá

Rozpočet Európskej únie je financovaný z "vlastných zdrojov". V súčasnosti sú štyri: spotrebné a dovozné dane a clá, poľnohospodárske odvody, podiel na dani z pridanej hodnoty a príspevky vybrané v členských štátoch na základe ich ekonomickej výkonnosti.
 
Príjmy rozpočtu na rok 2010 pochádzajú zo štyroch zdrojov:
 
  • podiel na dani z pridanej hodnoty: 11,35 %
  • spotrebné a dovozné dane a clá: 11,55 %
  • príspevky na základe ekonomickej výkonnosti krajín EÚ: 75,94 %
  • ostatné príjmy: 1,16 %
 
Zdroje v rozpočte na rok 2010 predstavujú 1,04 % hrubého národného dôchodku EÚ. Nedosahujú tak maximálny povolený strop, ktorý je vo výške 1,24 %.
 
Očakávajme zmeny
 
V samotnom systéme rozpočtu však možno očakávať reformy. Potvrdil to aj kandidát na komisára pre rozpočet Janusz Lewandowski počas januárového vypočutia v Parlamente. Zamerať by sa chcel najmä na úpravu pravidiel o viacročnom finančnom pláne. Parlament totiž navrhuje, aby sa súčasná finančná perspektíva na roky 2007-2013 predĺžila o dva až tri roky. Kryla by sa tak s mandátom poslancov a komisárov.
 
Najbližšie voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia v roku 2014. Noví poslanci následne budú rozhodovať o zložení novej Komisie. "Predĺženie súčasnej finančnej perspektívy je jedným z mnohých možných riešení ako spojiť finančnú perspektívu s mandátom Parlamentu. Nie je to však jediné riešenie," zdôraznil Lewandowski. Návrh revízie viacročného finančného plánu by sa mal objaviť zrejme v júli 2010.
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

A čo "čistí prispievatelia"?

Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci
 
Prístav v Antverpách

Dovozné clá môžu umelo navýšiť odvody krajiny do rozpočtu EÚ

Do rozpočtu EÚ v roku 2010 Nemecko prispeje 19,6 percentami, Francúzsko 18 %, Taliansko 13,9 %, Veľká Británia 10,4 % a Španielsko 9,6 %. Na porovnanie príspevok Slovenska bude 0,63 %.
 
Najväčšími prispievateľmi do rozpočtu EÚ sú krajiny s najväčším hrubým národným produktom. V roku 2010 tak za prvým Nemeckom bude nasledovať Francúzsko a Taliansko spoločne s Veľkou Britániou a Španielskom. V médiách sa však oveľa častejšie stretneme s pojmom „čistí prispievatelia“. Namiesto absolútnych hodnôt sa tu uvádzajú hodnoty relatívne, pričom sa zohľadňuje nielen to, koľko peňazí krajina odvádza do rozpočtu, ale aj to, koľko z nich spätne dostáva prostredníctvom čerpania z európskych fondov. Na popredné priečky sa tak k už vyššie spomínaným krajinám dostáva aj Holandsko a Švédsko.
 
Kontroverznosť bilancie
 
Zostaviť takúto „čistú bilanciu“ je však veľmi náročné. Z viacerých dôvodov to môže dokonca byť kontroverzné. Značná časť rozpočtu Únie sa totiž nevracia do členských štátov, ale smeruje do tretích krajín. Financie navyše potrebujú aj samotné inštitúcie Európskej únie (v roku 2006 to napríklad bolo 6 %). Obe tieto položky spotrebujú viac než 13 percent rozpočtových výdavkov.
 
Mnohé z projektov EÚ majú za cieľ podporiť rozvoj zaostávajúcich regiónov. Prostriedky odklepnuté na takýto projekt sa potom započítavajú pre tú krajinu, kde sa daný región nachádza. Projekt však nemusí byť realizovaný prostredníctvom firmy z daného členského štátu. V takomto prípade sa prostriedky na realizáciu projektu pripíšu tej krajine, kde sídli spoločnosť, ktorá projekt zrealizuje.
 
Dovozné clo môže zamiešať kartami
 
Zaujímavá situácia nastáva aj pri importe tovarov do Únie. Dovozné clo totiž od výrobcu či dodávateľa vyberá tá krajina, cez ktorú tovar vstúpi na jednotné colné územie EÚ. Tieto financie následne smerujú do rozpočtu Únie. Dovozné clo z áut, ktoré sa tak do Európy dostávajú napríklad prostredníctvom prístavov v holandskom Rotterdame či belgických Antverpách, sa automaticky odvedie do Bruselu a množstvo financií, ktorými tieto krajiny prispejú do rozpočtu, sa umelo navýši.
 
Niektoré projekty majú navyše medzinárodný charakter, a čerpanie z európskych fondov sa pripisuje len tej krajine, ktorá celý projekt vedie. A napokon, aj samotný pojem "čistí prispievatelia" sa dá ľahko napadnúť. Únia totiž už vo svojich zakladajúcich zmluvách stanovuje princíp solidarity, ktorý možno interpretovať tak, že bohatšie krajiny budú prispievať na rozvoj svojich chudobnejších kolegov.
 
Začiatok stránkyNasledujúciPredchádzajúci

Rozpočet je schválený, a čo ďalej?

Začiatok stránkyPredchádzajúci
 
Veterná elektráreň

Ekologické projekty majú v rozpočte EÚ svoje pevné miesto

Za plnenie rozpočtu EÚ je zodpovedná Európska komisia. V prípade, že niektoré položky je nevyhnutné pozmeniť, Komisia môže predložiť návrh na jeho novelizáciu do konca septembra v príslušnom rozpočtovom roku. Samotné zmeny napokon schvaľuje Parlament spoločne s ministrami členských štátov. V roku 2007 sa tak rozpočet celkovo menil až sedemkrát.
 
Hoci nad plnením rozpočtu dohliada Komisia, sú to samotné členské štáty, ktoré rozhodujú o použití väčšiny finančných prostriedkov. Až 80 percent rozpočtu Únie sa totiž plní prostredníctvom orgánov členských štátov alebo nimi vytvorených agentúr. Tento nerovnovážny stav, kde za plnenie rozpočtu zodpovedá Komisia, kým o samotnej realizácii rozhodujú konkrétne vlády, europoslanci dlhodobo kritizujú. Navrhujú preto, aby národné vlády prevzali časť politickej zodpovednosti, ktorá z plnenia rozpočtu vyplýva.
 
Rozpočtové absolutórium
 
Aj Parlament má však v celom kontrolnom procese významnú funkciu. Udeľuje takzvané rozpočtové absolutórium, ktorým potvrdzuje, že príslušná inštitúcia riadne plní svoj rozpočet a presne určuje svoje príjmy a výdavky.
 
Celý proces spúšťa správa Dvora audítorov, ktorá presne pomenúva nedostatky v plnení rozpočtu jednotlivých inštitúcií. Správa je predložená Výboru EP pre rozpočtovú kontrolu, ktorý si môže na presnejšie vysvetlenie niektorých nejasností predvolať príslušného eurokomisára. Udeľovanie rozpočtového absolutória môže vyústiť do troch záverov. Absolutórium sa udelí, odloží, alebo zamietne. K posledným dvom prípadom došlo zatiaľ len jediný krát. Parlament neudelil absolutórium za rok 1996 Komisii pod vedením Jacquesa Santera, ktorá napokon v roku 1999 odstúpila.
 
Začiatok stránkyPredchádzajúci