NÁVRH UZNESENIA
21. 5. 2007
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Tunne Kelam, Charles Tannock, Christopher Beazley, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Bogdan Klich a Anna Ibrisagic
v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
o situácii v Estónsku
B6‑0215/2007
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Estónsku
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v hlavnom meste Estónska medzi 26. a 28. aprílom 2007 extrémistické skupiny počas dvoch nocí páchali násilie, ktoré sa začalo útokom demonštrantov na políciu a vyústilo do rozsiahleho vandalizmu v centre Tallinnu,
B. keďže zámienkou protivládnej demonštrácie bol plán estónskej vlády premiestniť sovietsky „pamätník osloboditeľom Tallinnu“ z centra hlavného mesta na niekoľko kilometrov vzdialený vojenský cintorín,
C. keďže estónska vláda vopred vysvetlila vláde Ruskej federácie dôvody, ktoré ju viedli k tomuto rozhodnutiu, ponúkla spoluprácu počas premiestňovania pamätníka a vyzvala ruských predstaviteľov, aby sa zúčastnili na exhumácii, čo však ruské orgány odmietli,
D. keďže exhumácie boli vykonané v prísnom súlade s medzinárodnými štandardmi a normami dôstojného zaobchádzania a keďže pamätník bude znovu odhalený slávnostnou ceremóniou na cintoríne za účasti zástupcov protihitlerovskej koalície,
E. keďže násilné demonštrácie a útoky proti právu a poriadku sa uskutočnili za aktívnej organizácie a spolupráce síl, ktoré sa nachádzajú mimo Estónska,
F. keďže Rusko vydalo viacero vyhlásení na vysokej úrovni vrátane oficiálneho vyhlásenia delegácie Dumy počas návštevy Tallinnu, ktoré vyzývajú estónsku vládu, aby odstúpila,
G. keďže estónsky predseda vlády vyhlásil, že tieto udalosti predstavujú „dobre koordinovaný a očividný zásah do vnútorných vecí Estónska“,
H. keďže okamžite po nepokojoch v Tallinne bola nepriateľskými demonštrantami ruskej provládnej mládežníckej organizácie „Naši“ počas 7 dní blokovaná normálna činnosť estónskeho veľvyslanectva v Moskve, čo vyústilo do fyzických útokov na estónskeho a švédskeho veľvyslanca, vyhrážok, že bude zničená budova veľvyslanectva, strhnutia estónskej vlajky na území veľvyslanectva a označenia Estónska za „fašistickú“ krajinu,
I. keďže boli organizované systematické internetové útoky prevažne z územia mimo Estónska zamerané na blokovanie oficiálnych komunikačných liniek a internetových stránok estónskych vládnych inštitúcií a prezidentskej kancelárie a keďže intenzívne propagandistické útoky pokračovali prostredníctvom internetu a správ posielaných cez mobilné telefóny, ktoré vyzývali na ozbrojený odpor a ďalšie násilie,
J. keďže len niekoľko dní po udalostiach v Tallinne boli zavedené ďalekosiahle obmedzenia estónskeho vývozu do Ruska, ruské spoločnosti vypovedali zmluvy s estónskymi spoločnosťami a boli ohrozené dodávky energie do Estónska,
K. keďže ruské orgány vrátane delegácie Dumy odmietli začatie dialógu s estónskymi orgánmi a dokonca odmietli zúčastniť sa na spoločnej tlačovej konferencii na ministerstve zahraničných vecí,
L. keďže metropolita ruskej ortodoxnej cirkvi v Estónsku Kornelius skonštatoval, že neexistujú žiadne dôvody na konflikty medzi komunitami a že nevidí dôvody na to, aby sa nepokoje prezentovali ako konflikt medzi estónsky a rusky hovoriacimi komunitami,
M. keďže iba nepatrná časť etnického ruského obyvateľstva sa zúčastnila na demonštráciách a plienení, značný počet policajných síl ruského pôvodu vykonával znamenite svoje povinnosti a veľká väčšina opýtaných schválila správanie estónskej vlády,
N. keďže Estónsko ako nezávislý členský štát EÚ a NATO má výsostné právo hodnotiť svoju nedávnu tragickú minulosť od straty nezávislosti v dôsledku paktu medzi Hitlerom a Stalinom z roku 1939 cez tri roky Hitlerovej okupácie a teroru, ako aj 48 rokov sovietskej okupácie a teroru,
O. keďže západné demokracie nikdy neuznali sovietsku okupáciu a pripojenie pobaltských štátov za legálne,
P. keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 12. mája 2005 usúdil, že „pre niektoré národy znamenal koniec druhej svetovej vojny obnovenú tyraniu spôsobenú stalinistickým Sovietskym zväzom“ a poblahoželal krajinám strednej a východnej Európy k získaniu slobody „po toľkých desaťročiach sovietskej nadvlády alebo okupácie...“,
Q. keďže Ruská federácia ako jediný právny nástupca Sovietskeho zväzu stále popiera skutočnosť protiprávneho začlenenia pobaltských štátov k Sovietskemu zväzu,
R. keďže Ruská federácia pokračuje v nepriateľskej rétorike proti Estónskej republike,
1. vyjadruje svoju podporu a solidaritu demokraticky zvolenej estónskej vláde v jej úsilí o zabezpečenie poriadku a stability, ako aj dodržiavania zásad právneho štátu pre všetkých obyvateľov Estónska;
2. útoky zamerané na jeden z najmenších členských štátov EÚ vníma ako skúšku solidarity Európskej únie a vyzýva Radu a Komisiu, aby pevne ukázali jednotu s Estónskom;
3. považuje rôzne pokusy o zasahovanie do vnútorných vecí Estónska zo strany ruských orgánov (napríklad výzvy na odstúpenie estónskej vlády) za neprípustné a pripomína, že podľa helsinských dohôd nemá žiadna krajina právo rozhodnúť o osude inej krajiny;
4. je veľmi znepokojený škandalózne nedostatočnou ochranou estónskeho veľvyslanectva v Moskve zo strany ruských orgánov a fyzickými útokmi demonštrantov organizácie „Naši“ na estónskeho veľvyslanca; vyzýva ruskú vládu, aby dodržiavala Viedenský dohovor o diplomatických stykoch bez akejkoľvek výnimky;
5. odsudzuje pokusy Ruska o vyvíjanie hospodárskeho nátlaku na Estónsko ako nástroja zahraničnej politiky a vyzýva ruskú vládu, aby obnovila normálne hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami;
6. pripomína ruským orgánom, že nerozvážna a otvorene nepriateľská rétorika, ktorú ruské orgány používajú proti Estónsku, je v ostrom protiklade so zásadami medzinárodného správania a bude mať dôsledky na vzťahy medzi EÚ a Ruskom ako celok;
7. vyzýva ruskú vládu, aby nadviazala otvorený a nezaujatý dialóg s východoeurópskymi a stredoeurópskymi demokraciami o dejinách 20. storočia, ako aj zločinoch proti ľudskosti spáchaných v tomto storočí vrátane zločinov totalitného komunizmu;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vláde a parlamentu Estónska a vláde a parlamentu Ruskej federácie.