NÁVRH UZNESENIA

7.11.2007

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Harlem Désir, Robert Goebbels, Pervenche Berès, Jan Andersson, Anne Van Lancker, Udo Bullmann
v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie

B6‑0442/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie

Európsky parlament,

–  so zreteľom na prípravnú správu z 26. januára 2007 o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky na rok 2007 (A6-0012/2007),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie (KOM(2007)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť: nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť (KOM(2006)0030),

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady zo 4. októbra 2004, 12. júla 2005, 18. júla 2006 a 10. júla 2007 o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov[1],

–  so zreteľom na Európsky pakt mládeže, schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2005,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rovnosť pohlaví, schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010: úspech lisabonskej stratégie závisí od naliehavých reforiem (KOM(2003)0685),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o postavení osôb so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii: Európsky akčný plán na roky 2006 – 2007[2],

–  so zreteľom na závery neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarães o „12 kľúčových bodoch s cieľom čeliť nadchádzajúcim výzvam“ z 5. a 6. júla 2007,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže hospodárska politika predstavuje činnosť, ktorú musia vlády vykonávať v hospodárskej oblasti na dosiahnutie trvalo udržateľného a dlhodobého hospodárskeho rastu, aby tak splnili potreby občanov EÚ,

B.  keďže to, či verejné politiky posilňujú hospodársky rast alebo nie, závisí od zdrojov a prekážok rastu, ktoré dominujú v hospodárstve, a od celkového výskytu bariér a možností vyplývajúcich z globálneho hospodárskeho prostredia,

C.  keďže existujú jasné dôkazy o tom, že vysoké miery inflácie, nadmerné makroekonomické nerovnováhy, nedostatočné investovanie do ľudského kapitálu a vysoký stupeň ochrany trhu nepovzbudzujú dlhodobý a účinný hospodársky rast,

D.  keďže súčasná finančná nestabilita vytvára neistotu a mohla by ešte viac spomaliť rast a keďže mierne prehodnotenie jesenných prognóz zo strany Európskej komisie by takisto mohlo znamenať zásadný obrat hospodárskeho cyklu, pokiaľ dôveru spotrebiteľov neobnoví transparentnosť trhov a vhodné reakcie politikov,

E.  keďže nová EÚ je unikátnym zoskupením vyspelých ekonomík a nízkonákladových ekonomík, ktoré sa k ním približujú, čo umožňuje znižovať náklady, uplatniť vnútorné a vonkajšie úspory z rozsahu a vzdorovať deflačným a inflačným tlakom rozvojových ekonomík,

F.  keďže rozšírená EÚ, ktorá je s 500 miliónmi obyvateľov jedným z najväčších trhov na svete, sa stala globálnym hráčom a určuje globálne štandardy,

G.  keďže rastúce renomé a atraktivita jednotného trhu EÚ podporuje ekonomické prisťahovalectvo, dopyt po politickej a finančnej pomoci pri riešení problémov na celom svete a prílev financií od súkromných investorov a z fondov národného majetku,

H.  keďže rozšírená EÚ a jej vplyv na hospodárstvo i politický a spoločensko-kultúrny rozvoj jej členských štátov si vyžaduje reformy a zlepšenú spoluprácu v rámci systému politického rozhodovania,

I.  keďže vzájomná závislosť v eurozóne je silnejšia než v EÚ ako takej a keďže táto závislosť sa zatiaľ neprejavila v efektívnych a súdržných politických postupoch, najmä čo sa týka prepojenosti medzi zdravými verejnými financiami a kvalitnými výdajmi a investíciami do stratégií rastu produktivity,

J.  keďže politickí činitelia musia pri vymedzovaní všeobecných usmernení hospodárskej politiky EÚ určiť, jasne pomenovať a riešiť spoločné úlohy, ktorým čelia hospodárstva EÚ dnes a ktorým budú čeliť v nastávajúcich rokoch,

K.  keďže európske hospodárstvo dosiahlo v roku 2006 lepšie výsledky než v uplynulých rokoch; keďže po finančnej nestabilite a v dôsledku vyšších rizík Európska komisia prehodnotila odhad hospodárskeho rastu na rok 2007 a mierne ho znížila na 2,5 % pre eurozónu a 2,8 % pre EÚ,

L.  keďže informovanosť a aktívna podpora zo strany občanov EÚ je predpokladom úspešného uplatňovania opatrení hospodárskej politiky,

M.  keďže príležitosť na revíziu súboru lisabonských opatrení by sa mala využiť na prepracovanie integrovaných usmernení s cieľom zohľadniť nové výzvy a zvládnuť nedostatky a nízku súdržnosť súčasných záväzkov,

N.  keďže európska stratégia zamestnanosti (ESZ) si vyžaduje väčšie zviditeľnenie, monitorovaciu kapacitu a podnietenie k účasti v rámci obnovenej lisabonskej stratégie, najmä v národných reformných programoch (NRP) a správach o ich implementácii,

O.  keďže správy o implementácii NRP uvádzajú, že najslabšia implementácia politiky je v oblasti zlepšovania prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a zvyšovania investícií do vzdelávania a odbornej prípravy,

P.  keďže existuje silná spojitosť medzi hospodárskym rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením; keďže problematika chudobných pracujúcich sa čoraz viac zdôrazňuje ako kľúčová výzva v politikách zamestnanosti a sociálneho začlenenia; keďže je preto nevyhnutné prehodnotiť integrované usmernenia s cieľom splniť ich sociálne a environmentálne ciele a zvážiť synergie medzi rôznymi oblasťami,

Q.  keďže vyššie uvedené neformálne stretnutie ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarãesi dospelo k záveru, že sociálne začlenenie je základným prvkom stratégií udržateľného rozvoja v Európe, pretože poskytuje nástroje na vytvorenie príležitostí pre všetkých a má pozitívne účinky na zamestnanosť, schopnosti a osobný rozvoj,

R.  keďže mnohé opatrenia v procese NRP majú zreteľné účinky na politiky sociálneho začlenenia, najmä opatrenia zamerané na zamestnanosť, pričom ciele a politiky sociálneho začlenenia zatiaľ často chýbajú v procese NRP,

Vonkajšie politiky

1.  konštatuje, že globalizácia hospodárstva vytvára nové príležitosti pre hospodárstva EÚ, ktoré budú v budúcich desaťročiach nevyhnutne zohrávať dôležitejšiu úlohu a získavať dodatočné výhody využívaním úspor z rozsahu, kapacity, urbanizácie, sietí a dobrého mena;

2.  zdôrazňuje, že EÚ môže dosiahnuť lisabonské ciele vo vnútri EÚ len vtedy, ak bude aktívna a jednotná aj v celosvetovom meradle; víta preto zámer rozvíjať koherentnú vonkajšiu dimenziu lisabonskej stratégie; domnieva sa, že komplexný zahraničnopolitický prístup, ktorý sa zameriava na spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel, musí podporovať spravodlivú konkurenciu i obchod; v tejto súvislosti však varuje pred podceňovaním významu ďalšieho zlepšovania vnútornej spolupráce a reformných procesov;

3.  zdôrazňuje narastajúci význam EÚ ako celosvetového aktéra a jedného z najväčších požívateľov výhod celosvetového otvoreného hospodárstva, ako jedného z najväčších svetových vývozcov a dovozcov tovarov, celosvetovo najväčšieho vývozcu služieb a druhého najväčšieho príjemcu a poskytovateľa priamych zahraničných investícií; domnieva sa, že EÚ má preto veľkú zodpovednosť za riešenie globálnych otázok a za vytvorenie spoločných nástrojov zahraničnej hospodárskej politiky s cieľom adekvátne riadiť vonkajší vplyv jednotného trhu EÚ;

4.  domnieva sa, že celosvetová konsolidácia priemyselných odvetví a akvizície podnikov v EÚ investormi z tretích krajín a naopak znižujú skutočné kapitálové náklady; žiada prijatie opatrení na boj proti protekcionizmu tak vo vnútri, ako aj mimo Európskej únie; poznamenáva však, že bez náležitej koordinácie pri vytváraní kontrolného rámca EÚ a dôsledného presadzovania právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži by sa výhody jednotného trhu a výhody vyplývajúce z rozsahu, ktoré EÚ získava účasťou na svetovom trhu ako jednotnom celku, mohli potenciálne znížiť;

5.  obhajuje nezávislosť ECB pri určovaní menovej politiky a pri zvládaní nestability svetových finančných trhov; zdôrazňuje, že zhodnocovanie výmenného kurzu eura je dôsledkom narastajúcej nerovnováhy v tretích krajinách a stagnujúceho dopytu v EÚ, čím sa zvyšuje konkurenčný tlak na podniky v EÚ, a vidí potrebu, aby EÚ odpovedala prostredníctvom rozumnej hospodárskej politiky, medzinárodných dohôd a spolupráce;

6.  zastáva názor, že prudký nárast dopytu po surovinách, základných výrobkoch a službách spôsobený rastom rozvíjajúcich sa ekonomík môže vyvíjať inflačné tlaky na hospodárstva členských štátov EÚ, ktoré boli doteraz kompenzované ich príspevkom k zvyšovaniu globálnej ponuky; domnieva sa, že na riešenie tohto problému by mali členské štáty EÚ pripraviť protiinflačné nástroje hospodárskej politiky so stratégiami pre technologický rast a s rámcom pre možné makroekonomické úpravy a zlepšenú koordináciu;

7.  víta zámer Komisie ďalej rozvíjať spoluprácu regulačných orgánov, približovanie noriem a rovnocennosť pravidiel pri rokovaniach s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby podporovala dôstojnú prácu a kvalitu pracovného života, bojovala proti sociálnemu dumpingu, systematicky začleňovala kapitolu o udržateľnom rozvoji do obchodných dohôd a dohôd o spolupráci s tretími krajinami, ktorá si vyžaduje ratifikáciu a presadzovanie základných noriem Medzinárodnej organizácie práce a zásad dôstojnej práce, a systematicky uplatňovala sociálne hodnoty a zásady pri uzatváraní zmlúv s tretími krajinami;

Vnútorné politiky

Prepojenie medzi stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a integrovanými usmerneniami

8.  víta vyhlásenie Komisie, že sa viac pozornosti bude venovať aktívnemu začleňovaniu a rovnakým príležitostiam, že by sa mala podporovať primeraná sociálna ochrana a posilňovať boj proti chudobe a že v Európe sú potrebné efektívnejšie prostriedky zabezpečovania existujúcich práv občanov na prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany;

9.  zdôrazňuje potrebu zabezpečovať a zlepšovať integráciu a zviditeľňovanie sociálneho rozmeru v ďalšom cykle lisabonskej stratégie, a najmä v integrovaných usmerneniach; domnieva sa, že je nutné prekonať existujúcu nerovnováhu v usmerneniach pre zamestnanosť, ktoré nekladú dôraz na určité základné sociálne ciele, ako sú ciele zamerané na zníženie počtu chudobných pracujúcich a zvýšenie prístupu ku kvalitnému zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany pre všetkých; vyzýva Komisiu, aby upravila integrované usmernenia s cieľom reagovať na nové výzvy a prekonávať z nich plynúce nedostatky;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali systematický prístup zabezpečujúci účinné prepojenie medzi procesom NRP pre rast a viaceré a lepšie pracovné miesta na jednej strane a sociálnou ochranou a procesom sociálneho začlenenia na strane druhej;

Implementácia usmernení pre zamestnanosť

11.  žiada Komisiu, aby riešila značnú rozdielnosť medzi členskými štátmi v implementácii a účinnosti usmernení pre zamestnanosť tak, že zabezpečí, aby členské štáty komplexnejšie uplatňovali ukazovatele a ciele ESZ, nástroje celoživotného vzdelávania a opatrenia uvedené v Európskom pakte mládeže, Európskom pakte pre rovnosť pohlaví a v akčnom pláne EÚ pre ľudí so zdravotným postihnutím na roky 2006 – 2007; žiada, aby sa všetky tieto záväzky, ciele a referenčné hodnoty plne zakomponovali do integrovaných usmernení s cieľom zlepšiť súdržnosť a účinnosť ESZ;

12.  zdôrazňuje veľký význam rozširovania strategických kapacít politík zamestnanosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri ich koordinačných procesoch venovali osobitnú pozornosť kvalite pracovných miest, zosúlaďovaniu pracovného, rodinného a osobného života, kvalite vzdelávania a odbornej prípravy a ich dostupnosti pre všetkých, uplatňovaniu nediskriminačných právnych predpisov, posilňovaniu politík rovnakých príležitostí pre ženy a mužov a problematike imigrácie;

13.  podporuje prijatie vyváženého súboru spoločných zásad v súvislosti s flexiistotou, ktorá spája flexibilitu a istotu pre zamestnávateľov a zamestnancov na trhu práce; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby začlenili tieto spoločné zásady do svojich konzultácií o NRP so sociálnymi partnermi, a zdôrazňuje ústrednú úlohu odbornej prípravy a preškoľovania, aktívnych politík trhu práce, primeranej sociálnej ochrany a prekonávania segmentácie trhu práce prostredníctvom zabezpečenia zamestnaneckých práv pre všetkých pracovníkov;

Hospodárska politika

14.  poznamenáva, že EÚ musí vyvinúť úsilie na objasnenie výhod vnútorného trhu občanom EÚ, ktorých znepokojuje, že zvýšená konkurencia na vnútornom trhu spôsobená rozšírením, integráciou a mobilitou práce posúva tradičné spôsoby zamestnávania k modelom flexiistoty, a domnieva sa, že tieto obavy by sa mali riešiť prostredníctvom politických opatrení rozširujúcich ponuku a zlepšujúcich kvalitu tých verejných tovarov a služieb, ktoré môžu časom pomôcť zlepšiť rast produktivity a aktívne politiky trhu práce;

15.  vyjadruje obavy z toho, do akej miery bude európsky rast dostatočne silný na to, aby kompenzoval nestabilitu globálnych finančných trhov a výmenných kurzov; domnieva sa, že rozumná hospodárska politika prispeje k posilneniu dôvery a zníženiu neistoty v súvislosti so súčasnou finančnou nestabilitou; poukazuje na to, že jeden zo zásadných problémov, ktorému muselo európske hospodárstvo čeliť v uplynulých rokoch, bol nedostatočný domáci dopyt;

16.  pripomína, že medzi hospodárstvami členských štátov je badať značné vzájomné vplyvy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zlepšená koordinácia zdravej fiškálnej politiky a kvalitných verejných financií vrátane dôležitých, tzv. lisabonských investícií má mimoriadny význam;

17.  zastáva názor, že transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primeraná regulácia a kontrola budú aj naďalej mimoriadne dôležité vzhľadom na globalizáciu finančných trhov a potrebu zaručiť práva spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby otázky týkajúce sa finančných trhov rozpracovala v príslušných celoeurópskych iniciatívach v rámci lisabonského programu Spoločenstva;

18.  zdôrazňuje, že spomalenie rastu produktivity je otázkou, ktorou by sa mala zaoberať hospodárska politika, a že jeho miera sa v jednotlivých štátoch EÚ odlišuje, má ale spoločné črty naznačujúce nedostatky trhu, distribúcie a finančných služieb;

19.  zdôrazňuje, že štrukturálne nepružnosti zabraňujú efektívnemu využívaniu nových technológií a prístupnosti sietí v zaostávajúcich odvetviach hospodárstva; zastáva názor, že usmernenia hospodárskej politiky by mali obsahovať opatrenia na strane ponuky, ktorých účelom je vytvorenie priaznivého prostredia pre cezhraničné činnosti podnikov a urýchlenie vzniku jednotného finančného trhu;

20.  uznáva, že Európa potrebuje rýchlejšiu premenu inovácií na nové výrobky a služby; podporuje preto požiadavku Komisie vytvoriť tzv. vzdelanostný trojuholník zložený z výskumu, vzdelávania a inovácií; očakáva účelnejšie investície do nových schopností a zručností, celoživotného vzdelávania a moderných systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

21.  obhajuje potrebu podpory reštrukturalizácie hospodárstva, ktorej základom by mala byť inovácia riadiacich procesov, postupov a organizačných štruktúr; domnieva sa, že nové podniky v tejto oblasti potrebujú lepší prístup ku kapitálu a viac tvorivosti a že ponúkajú množstvo príležitostí pre malé podniky a mladšiu generáciu;

22.  poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže by mala dopĺňať štrukturálne politiky, brániť možnosti vzniku kartelov a zabezpečiť, aby podmienky neumožnili vylučovanie malých podnikov;

23.  domnieva sa, že zlepšenia vo fungovaní trhov, distribúcie a finančných služieb by bolo možné dosiahnuť rozšírením koordinácie hospodárskych reforiem v rozličných členských štátoch, najmä v rámci eurozóny, a modernizáciu hospodárstva zvýšením úsilia investovať do technológií; podporuje prístup integrovaného hospodárskeho riadenia, ktorý vychádza z pridanej hodnoty integrácie;

Inštitucionálne otázky

24.  domnieva sa, že vplyv hospodárskeho prostredia na dlhodobý rast nie je automatický a že rozvoj inštitúcií reagujúcich na trh určuje, či hospodárstvo dokáže realizovať svoj potenciál štrukturálneho rastu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila naozaj aktuálne integrované usmernenia na roky 2008 – 2010

25.  domnieva sa, že inštitucionálny vývoj EÚ by mal uľahčiť účinnú koordináciu hospodárskych politík a zabezpečiť súlad integrovaných usmernení a národných reformných programov; žiada preto Komisiu, aby zabezpečila, že sa v národných programoch reforiem viac zohľadnia integrované usmernenia, a aby vypracovala individuálne odporúčania pre členské štáty založené na ukazovateľoch s cieľom hodnotiť výkonnosť členských štátov;

26.  zdôrazňuje, že transparentnosť práce euroskupiny, Hospodárskeho a finančného výboru (HFV), Výboru pre finančné služby (VFS) a Výboru pre hospodársku politiku (VHP) je nevyhnutnou podmienkou účinnej koordinácie a plnenia činností hospodárskej politiky EÚ;

27.  je presvedčený, že je potrebné zlepšené riadenie a lepšie porozumenie celoeurópskeho programu reforiem a že pri vymedzovaní hospodárskej stratégie treba posilniť úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov spolu s príslušnými zoskupeniami Rady ministrov;

28.  zastáva názor, že na riadení lisabonského procesu EÚ je naďalej čo zlepšovať, najmä pokiaľ ide o tieto hľadiská: užšia spolupráca medzi príslušnými zoskupeniami Rady ministrov, predovšetkým pokiaľ ide o riadne koordinované národné reformné programy, dostatočný čas poskytnutý členským štátom na prípravu ich národných reformných programov do aktualizácie/potvrdenia integrovaných usmernení už na jarnom zasadaní Európskej rady a nakoniec plné konzultačné práva EP;

29.  opätovne s poľutovaním konštatuje, že ešte stále sa nedohodol jednoznačný časový plán a kódex správania medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a rozsiahle zapojenie týchto troch inštitúcií EÚ do primeraného ďalšieho spracovania integrovaných usmernení ako kľúčových nástrojov lisabonskej stratégie; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne predložili návrhy na úzku spoluprácu týchto troch inštitúcií EÚ vzhľadom na blížiace sa preskúmanie integrovaných politických usmernení;

Zapojenie zainteresovaných strán

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vlastnú zodpovednosť a zvýšili zapojenie národných parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov, organizácií zastupujúcich nezamestnaných a tých skupín v spoločnosti, ktoré sú v rámci lisabonskej stratégie najvzdialenejšie od trhu práce, a to najmä v rámci procesu NRP;

31.  víta navrhnuté konzultácie Komisie s MSP a s ich zástupcami a následné vypracovanie „zákona o malých podnikateľoch“ pre Európu; dúfa, že hlas malých podnikateľov bude počuť v sociálnom dialógu a že zásada „myslieť najprv v malom“ sa plne začlení do systému politického rozhodovania;

Načasovanie

32.  s potešením sa pripravuje na naplnenie svojej poradnej úlohy, ktorú definuje článok 128 ods. 2 zmluvy, s ohľadom na revíziu usmernení pre zamestnanosť; nalieha na Komisiu a Radu, aby Parlamentu dožičili dostatočný čas, v každom prípade nie kratší než päť mesiacov, aby si túto povinnosť mohol splniť,

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0048.
• [2]  Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s. 370.