NÁVRH UZNESENIA

7.11.2007

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Graham Watson, Margarita Starkevičiūtė, Lena Ek a Bernard Lehideux
v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
k téme Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie

B6‑0447/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu k téme Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie

Európsky parlament,

–  so zreteľom na minuloročnú prípravnú správu o všeobecných usmerneniach hospodárskej politiky na rok 2007 (A6-0012/2007),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie (KOM(2007)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Čas zaradiť vyššiu rýchlosť: nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť (KOM(2006)0030),

–  so zreteľom na rozhodnutia Rady zo 4. októbra 2004, 12. júla 2005, 18. júla 2006 a 10. júla 2007 o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie o usmerneniach politiky zamestnanosti členských štátov[1],

–  so zreteľom na Európsky pakt mládeže, schválený Európskou radou 22. a 23. marca 2005,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rovnosť pohlaví, schválený Európskou radou 23. a 24. marca 2006,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava 2010: úspech lisabonskej stratégie závisí od naliehavých reforiem (KOM(2003)0685),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o postavení osôb so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii: Európsky akčný plán na roky 2006 – 2007[2],

–  so zreteľom na závery neformálneho stretnutia ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v Guimarães o „12 kľúčových bodoch s cieľom čeliť nadchádzajúcim výzvam“ z 5. a 6. júla 2007,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže globalizácia znamená nové výzvy, ako sú rast svetovej populácie a migrácia, klimatické zmeny, energetická bezpečnosť, medzinárodný zločin a terorizmus a zabezpečenie silného hospodárstva, ktoré európskym občanom prinesie väčší úžitok,

B.  keďže kľúčové výzvy globalizácie nemožno zodpovedať iba na národnej úrovni, ale vyžadujú si ucelený prístup a spoločné zaangažovanie sa zo strany Európskej únie ako celku;

C.  keďže hospodársky a ekologický dosah klimatických zmien naberá znepokojivé rozmery, a preto by bolo potrebné prijať opatrenia na širokosiahly boj proti klimatickej zmene, ktorého úspech si vyžaduje zosúladenie sa všetkých významných svetových činiteľov v závislosti od ich príslušných úrovní rozvoja,

D.  keďže nová EÚ je unikátnym zoskupením vyspelých ekonomík a nízkonákladových ekonomík, ktoré sa k ním približujú, čo umožňuje znižovať náklady, vnútorné a vonkajšie úspory z rozsahu a vzdorovať deflačným a inflačným tlakom rozvojových ekonomík,

E.  keďže rozšírená EÚ, ktorá je s 500 miliónmi obyvateľov jedným z najväčších trhov na svete, sa stala hlavným globálnym hráčom a má vedúce postavenie pri určovaní globálnych štandardov,

F.  keďže rastúce renomé a atraktivita jednotného trhu EÚ podporuje tak prílev investícií zo súkromných fondov a fondu národného majetku, ako aj ekonomické prisťahovalectvo a dopyt po politickej a finančnej pomoci pri riešení problémov na celom svete,

G.  keďže politickí činitelia musia pri vymedzovaní spoločnej stratégie pre vek globalizácie určiť, jasne pomenovať a riešiť spoločné úlohy, ktorým čelia hospodárstva EÚ dnes a ktorým budú čeliť v budúcnosti,

H.  keďže rozšírená EÚ a jej vplyv na hospodársky a spoločensko-kultúrny rozvoj jej členských štátov si vyžaduje zlepšenú spoluprácu v rámci systému politického rozhodovania,

I.  keďže to, či verejné politiky posilňujú hospodársky rast alebo nie, závisí od zdrojov a prekážok rastu, ktoré dominujú v hospodárstve, a od celkového výskytu bariér a možností vyplývajúcich z globálneho hospodárskeho prostredia,

J.  keďže informovanosť a aktívna podpora zo strany občanov EÚ je predpokladom prosperity vo veku globalizácie a prijímania a integrácie migrantov,

Globálne riadenie

1.  je presvedčený, že koncepcia národnej zvrchovanosti sa čoraz častejšie javí ako prekonaná, pretože nadnárodné úlohy musia riešiť nadnárodné inštitúcie, a že nástojenie na tejto koncepcii môže vyprovokovať celosvetovú anarchiu;

2.  uznáva, že nadnárodné opatrenia sú najnaliehavejšie v oblasti rozvojových politík, aby sa zmiernili klimatické zmeny a potlačil medzinárodný organizovaný zločin;

Vonkajšie politiky

3.  konštatuje, že globalizácia hospodárstva vytvára nové príležitosti pre ekonomiky EÚ, ktoré budú v budúcich desaťročiach nevyhnutne zohrávať dôležitejšiu úlohu a získavať dodatočné výhody rôznym využívaním úspor z veľkovýroby, rozsahu, mestských aglomerácií, sietí a dobrého mena;

4.  zdôrazňuje narastajúci význam EÚ ako celosvetového aktéra a jedného z najväčších požívateľov výhod celosvetového otvoreného hospodárstva, domnieva sa preto, že EÚ má veľkú zodpovednosť za riešenie globálnych otázok a za vytvorenie spoločných nástrojov zahraničnej hospodárskej politiky s cieľom adekvátne riadiť vonkajší vplyv na jednotný trh EÚ;

5.  zdôrazňuje, že EÚ môže dosiahnuť lisabonské ciele vo vnútri EÚ len vtedy, ak bude aktívna a jednotná aj v celosvetovom meradle; víta preto zámer rozvíjať koherentnú vonkajšiu dimenziu lisabonskej stratégie, založenú na trvalo udržateľnom hospodárskom rozvoji;

6.  domnieva sa, že celosvetová konsolidácia priemyselných odvetví a akvizície podnikov v EÚ investormi z tretích krajín a naopak znižujú skutočné kapitálové náklady; poznamenáva však, že bez náležitej koordinácie pri vytváraní inštitucionálneho kontrolného rámca EÚ a dôsledného presadzovania právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži by sa výhody jednotného trhu a výhody vyplývajúce z veľkovýroby, ktoré majú prvoradý význam pre konkurencieschopnosť EÚ na svetovom trhu ako jednotnom celku, mohli potenciálne znížiť;

7.   domnieva sa, že komplexný zahraničnopolitický prístup, ktorý sa zameriava na spoluprácu v oblasti regulácie, približovania noriem a rovnocennosti pravidiel, musí podporovať spravodlivú konkurenciu i obchod; v tejto súvislosti však varuje pred podceňovaním významu ďalšieho zlepšovania vnútornej spolupráce a reformných procesov;

8.  obhajuje nezávislosť ECB pri určovaní menovej politiky a pri riešení následkov nestability svetových finančných trhov; zdôrazňuje, že zhodnocovanie výmenného kurzu eura je dôsledkom narastajúcej nerovnováhy v tretích krajinách; vyjadruje obavy z toho, do akej miery bude európsky rast dostatočne silný na to, aby kompenzoval nestabilitu globálnych finančných trhov a výmenných kurzov;

9.  zastáva názor, že prudký nárast dopytu po surovinách, základných výrobkoch a službách spôsobený rastom rozvíjajúcich sa ekonomík môže vyvíjať inflačné tlaky na hospodárstva členských štátov EÚ, ktoré boli doteraz kompenzované ich príspevkom k zvyšovaniu globálnej ponuky; domnieva sa, že na riešenie tohto problému by mali členské štáty EÚ pripraviť protiinflačné nástroje hospodárskej politiky so stratégiami na technologický rast a s rámcom pre možné makroekonomické úpravy a zlepšenú koordináciu;

10.  je znepokojený tým, že zvýšený objem zahraničného obchodu veľkou mierou prispieva ku klimatickým zmenám, a domnieva sa, že obchodná politika sa preto musí podieľať na riešení tohto problému; pripomína, že administratívne prekážky obchodu a opatrení na boj proti klimatickým zmenám možno odstrániť iba koordinovaným viacstranným postupom, čo je aj v primárnom záujme EÚ, ktorá má v oboch týchto oblastiach vedúce postavenie, najmä z hľadiska udržania európskej konkurencieschopnosti;

11.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že pri uzatváraní dvojstranných obchodných dohôd EÚ a viacstranných obchodných dohôd WTO sa budú dodržiavať tie ustanovenia dohody o zriadení WTO, ktoré spresňujú, že medzinárodný obchod by sa mal viesť pri zohľadnení optimálneho využívania svetových zdrojov v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a v úsilí o ochranu a zachovanie prírodného prostredia; vyzýva Komisiu, aby sa naďalej usilovala o ambiciózny výsledok ministerskej konferencie v Dauhe;

Prepojenie medzi stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a integrovanými usmerneniami

12.  víta vyhlásenie Komisie v tom zmysle, že sa viac pozornosti bude venovať aktívnemu začleňovaniu a rovnakým príležitostiam, že by sa mala podporovať primeraná sociálna ochrana a posilňovať boj proti chudobe, a že v Európe sú potrebné efektívnejšie prostriedky zabezpečovania existujúcich práv občanov na prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, sociálnym službám, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany;

13.  zdôrazňuje potrebu zabezpečovať a zlepšovať integráciu a zviditeľňovanie sociálneho rozmeru v ďalšom cykle lisabonskej stratégie, a najmä v integrovaných usmerneniach; domnieva sa, že je nutné prekonať existujúcu nerovnováhu v usmerneniach pre zamestnanosť, ktoré nekladú dôraz na určité základné sociálne ciele, ako sú ciele znižujúce počet chudobných pracujúcich a zvyšujúce prístup ku kvalitnému zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a iným formám sociálnej ochrany pre všetkých; vyzýva Komisiu, aby upravila integrované usmernenia s cieľom reagovať na nové výzvy a prekonávať z nich plynúce nedostatky;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali systematický prístup zabezpečujúci efektívne prepojenie medzi procesom NRP pre rast a viaceré a lepšie pracovné miesta na jednej strane a sociálnou ochranou a procesmi sociálneho začleňovania na strane druhej;

Implementácia usmernení pre zamestnanosť

15.  žiada Komisiu, aby riešila značnú rozdielnosť medzi členskými štátmi v implementácii a účinnosti usmernení pre zamestnanosť tým, že zabezpečí, aby členské štáty komplexnejšie uplatňovali ukazovatele a ciele ESZ, nástroje celoživotného vzdelávania a opatrenia uvedené v Európskom pakte mládeže, Európskom pakte pre rovnosť pohlaví a v akčnom pláne EÚ pre ľudí so zdravotným postihnutím na roky 2006 – 2007; žiada, aby sa všetky tieto záväzky, ciele a referenčné hodnoty plne zakomponovali do integrovaných usmernení s cieľom zlepšiť súdržnosť a účinnosť ESZ,

16.  zdôrazňuje veľký význam rozširovania strategických kapacít politík zamestnanosti; žiada Komisiu a členské štáty, aby pri svojich koordinačných procesoch venovali osobitnú pozornosť kvalite pracovných miest, zlaďovaniu pracovného, rodinného a osobného života, kvalite vzdelávania a odbornej prípravy a ich dostupnosti pre všetkých, uplatňovaniu nediskriminačných právnych predpisov, posilňovaniu politík rovnakých príležitostí pre ženy a mužov a problematike imigrácie;

17.  podporuje prijatie vyváženého súboru spoločných zásad v súvislosti s flexiistotou, ktorá spája flexibilitu a istotu pre zamestnávateľov a zamestnancov na trhu práce; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby začlenili tieto spoločné zásady do svojich konzultácií o NRP so sociálnymi partnermi a zdôrazňuje ústrednú úlohu odbornej prípravy a preškoľovania, aktívnych politík trhu práce, primeranej sociálnej ochrany a prekonávania segmentácie trhu práce prostredníctvom zabezpečenia zamestnaneckých práv pre všetkých pracovníkov;

Zapojenie zainteresovaných strán

18.  víta navrhnuté konzultácie Komisie s MSP a s ich zástupcami a následné vypracovanie zákona o malých podnikateľoch pre Európu; dúfa, že hlas malých podnikateľov bude počuť v sociálnom dialógu a že zásada „myslieť najprv v malom“ sa plne začlení do systému politického rozhodovania;

Vnútorné hospodárske politiky

19.  poznamenáva, že EÚ musí vyvinúť úsilie na objasnenie výhod globalizácie občanom EÚ, ktorých znepokojuje, že zvýšená konkurencia v dôsledku globalizácie, integrácie a pracovnej mobility posúva tradičné spôsoby zamestnávania k modelom flexiistoty a je presvedčený, že tieto obavy by sa mali riešiť prostredníctvom politických opatrení rozširujúcich ponuku a zlepšujúcich kvalitu tých verejných tovarov a služieb, ktoré môžu časom pomôcť zlepšiť rast produktivity;

20.  zdôrazňuje, že spomalenie rastu produktivity, ktoré by mohlo oslabiť konkurenčnú pozíciu EÚ na svetovom trhu, je otázkou, ktorou by sa mala zaoberať hospodárska politika, a že jeho miera sa v jednotlivých štátoch EÚ odlišuje, ale má spoločné črty naznačujúce nedostatky trhov, distribúcie a finančných služieb;

21.  zdôrazňuje, že štrukturálne nepružnosti zabraňujú efektívnemu využívaniu nových technológií a prístupnosti sietí v zaostávajúcich odvetviach hospodárstva; zastáva názor, že hospodárska politika by mala obsahovať opatrenia na strane ponuky, ktorých účelom je vytvorenie priaznivého prostredia pre cezhraničné činnosti podnikov a urýchlenie dokončenia jednotného finančného trhu;

22.  zastáva názor, že transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primeraná regulácia a kontrola budú aj naďalej mimoriadne dôležité vzhľadom na globalizáciu finančných trhov a potrebu zaručiť práva spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby otázky týkajúce sa finančných trhov rozpracovala v príslušných celoeurópskych iniciatívach v rámci lisabonského programu Spoločenstva;

23.  obhajuje potrebu podpory reštrukturalizácie hospodárstva, ktorej základom by mala byť inovácia riadiacich procesov, postupov a organizačných štruktúr; domnieva sa, že nové podniky v tejto oblasti potrebujú menší kapitál a viac tvorivosti, a že ponúkajú množstvo príležitostí pre malé podniky a mladšiu generáciu;

24.  uznáva, že malé, stredné a veľké podniky majú podiel na dynamickej a integrovanej inovačnej stratégii, a preto je pre menšie podniky a jednotlivcov rozhodujúci prístup k zdrojom, aby sa mohla pozdvihnúť úroveň výskumu a vývoja a rozvíjať nové technológie; poukazuje na to, že treba podporovať financovanie v skorej fáze, ako aj pokračujúce financovanie v rámci dostatočne dlhého obdobia s cieľom umožniť umiestnenie výrobkov na trh;

25.  uznáva, že Európa potrebuje rýchlejšiu premenu inovácií na nové výrobky a služby; podporuje preto požiadavku Komisie vytvoriť tzv. vzdelanostný trojuholník zložený z výskumu, vzdelávania a inovácií;

26.  poznamenáva, že politika hospodárskej súťaže by mala dopĺňať štrukturálne politiky, aby kartely a dominantné podniky nemohli brániť vzniku malých podnikov v dôsledku procesu konsolidácie na úrovni EÚ;

27.  domnieva sa, že zlepšenie produktivity trhu, distribúcie a finančných služieb by bolo možné dosiahnuť rozšírením koordinácie hospodárskych reforiem rozličných členských štátov a modernizáciou hospodárstva prostredníctvom presunu politickej stratégie od rastu podnieteného integráciou a vedeného investíciami k rastu podnietenému integráciou a vedenému technológiami;

Migrácia

28.  zdôrazňuje, že EÚ naliehavo potrebuje spoločnú politiku riadenia hraníc a prisťahovaleckú politiku, ktorej súčasťou nebudú iba integrované pohraničné kontroly, ale aj harmonizované stratégie, kritériá a postupy ekonomickej migrácie, pričom o počte prijatých migrantov budú rozhodovať jednotlivé členské štáty; zdôrazňuje tiež, že prostredníctvom výmeny skúseností sa musí vyvinúť výraznejšie úsilie o to, aby bolo prisťahovalectvo prospešné pre všetky strany tak zo spoločenského, ako aj z hospodárskeho hľadiska;

Inštitucionálne otázky

29.  domnieva sa, že hospodársky vplyv na dlhodobý rast nie je automatický a že rozvoj inštitúcií reagujúcich na trh určuje, či hospodárstvo dokáže realizovať svoj potenciál globálneho štrukturálneho rastu;

30.  domnieva sa, že inštitucionálny vývoj EÚ by mal uľahčiť účinnú koordináciu hospodárskych politík; vyzýva Komisiu, aby sa prostredníctvom stanovenia ukazovateľov hospodárskej výkonnosti členských štátov usilovala o väčšie zohľadnenie globálnych úloh v národných programoch reforiem;

31.  je presvedčený, že treba zlepšiť riadenie a porozumenie celoeurópskeho programu reforiem a že pri vytváraní hospodárskej stratégie treba posilniť úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov spolu so zostavami Rady ministrov;

32.  zastáva názor, že na riadení lisabonského procesu EÚ je naďalej čo zlepšovať, najmä z týchto hľadísk: užšia spolupráca medzi príslušnými zostavami Rady ministrov, predovšetkým pokiaľ ide o riadne koordinované národné reformné programy;

33.  s poľutovaním konštatuje, že ešte stále sa nedohodol jednoznačný časový plán a kódex postupov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a plné zapojenie týchto troch inštitúcií EÚ do zodpovedajúceho ďalšieho riešenia otázok globalizácie; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne predložili návrhy na úzku spoluprácu týchto troch inštitúcií EÚ vzhľadom na blížiace sa preskúmanie lisabonskej stratégie;

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2007)0048.
• [2]  Ú. v. EÚ C 316 E, 22.12.2006, s.370.