NÁVRH UZNESENIA
20.10.2008
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Martin Schulz, Hannes Swoboda, Robert Goebbels, Pervenche Berès, Linda McAvan a Jan Marinus Wiersma
v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
o záveroch zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo v Bruseli 15. a 16. októbra 2008
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B6-0543/2008
B6‑0552/2008
Uznesenie Európskeho parlamentu o záveroch zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo v Bruseli 15. a 16. októbra 2008
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 15. – 16. októbra 2008,
– so zreteľom na správu Európskej rady a vyhlásenie Komisie o zasadnutí Európskej rady z 15. – 16. októbra 2008,
– so zreteľom na závery Rady týkajúce sa dozorného rámca EÚ a opatrení EÚ na zabezpečenie finančnej stability, prijaté 14. mája 2008, a na závery Rady týkajúce sa súvisiacich otázok zo zasadnutí 3. júna 2008, 4. decembra 2007 a 9. októbra 2007,
– so zreteľom na jeho nedávne prijatie všetkých legislatívnych návrhov, ktoré tvoria balík v oblasti zmeny klímy a energetiky, vo výbore,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže súčasná finančná kríza, vyvolaná finančným inžinierstvom s rizikovými hypotekárnymi úvermi a ich derivátmi v USA, sa rozšírila vo finančnom systéme po celom svete z dôvodu zvyšujúcej sa previazanosti finančných trhov,
B. keďže inovácie na finančnom trhu môžu byť prospešné, ale takéto finančné produkty musia byť regulované a transparentné, aby sa zabezpečila správna vyváženosť medzi efektívnosťou a stabilitou a zabránilo sa potenciálnym rizikám vyplývajúcim z poškodenia trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti,
C. keďže finančné trhy by mali slúžiť reálnej ekonomike na rozdiel od súčasnej situácie, v ktorej zisky končia v súkromných rukách a straty znáša celá spoločnosť,
D. keďže systémy kompenzácií vrcholových manažérov a sprostredkovateľov podporili nadmerné riskovanie v krátkodobom horizonte na úkor nevyhnutnej dlhodobej výkonnosti, obozretnosti a zodpovednosti namiesto toho, aby zohľadňovali výkonnosť jednotlivca alebo podniku,
E. keďže na základe súčasnej krízy sa ukazuje, že je potrebné zreformovať a posilniť štruktúru a účinnosť dohľadu EÚ, ktorý je v súčasnosti roztrieštený a nedrží krok s integráciou komplexnosťou finančných trhov,
F. keďže Parlament už po niekoľko rokov opakovane žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú účinnosť regulácie finančných trhov a dohľadu nad nimi s cieľom zaručiť ich stabilitu, ako aj ochranu úspor, dôchodkov a pracovných miest európskych občanov,
G. keďže Komisia, najmä komisár zodpovedný za finančné služby, je príliš pasívna a neustále odmietala primerane zohľadniť výzvy Parlamentu na zavedenie legislatívnych opatrení s cieľom zlepšiť reguláciu finančných trhov,
H. keďže Komisia by mala rešpektovať žiadosť EP týkajúcu sa predloženia legislatívnych návrhov do konca roku 2008, ktorú prijala väčšina Parlamentu v súvislosti so správami, ktoré predložili Rasmussen, Lehne a Van den Burg/Dăianu,
I. keďže spoločná mena je podstatným faktorom, ktorý zmiernil dosah svetovej finančnej krízy a zabránil tak vážnejšej kríze výmenných kurzov,
J. keďže postupy schvaľovania Lisabonskej zmluvy v parlamentoch boli ukončené v 24 členských štátoch,
K. keďže inštitucionálne reformy obsiahnuté v Lisabonskej zmluve sú naliehavo potrebné na zabezpečenie plynulého a vyváženého fungovania Európskej únie s plnou demokratickou kontrolou,
L. keďže v súvislosti s významnými politickými udalosťami v roku 2009, predovšetkým európskymi voľbami a vytvorením novej Európskej komisie, je potrebné vyjasniť inštitucionálne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať,
Hospodárska a finančná situácia
Finančné trhy: krízové riadenie a dlhodobá reforma
1. víta závery Európskej rady týkajúce sa hospodárskej a finančnej situácie a akčný plán EÚ-15 schválený 12. októbra, ktorého cieľom je záchrana bánk, zabezpečenie platobnej schopnosti a poskytnutie záruk na obnovenie medzibankového trhu; oceňuje plán Spojeného kráľovstva, ktorý členské krajiny eurozóny považovali za vzor a ktorý poukázal na prepojenia medzi finančnými trhmi Spojeného kráľovstva a eurozóny; je presvedčený o tom, že historicky prvé stretnutie hláv štátov a predsedov vlád eurozóny, ktorí prijali rozhodnutia tohto rozsahu, prispeje k lepšej vyváženosti hospodárskej a menovej únie a vyžaduje si ďalšie pokračovanie;
2. považuje za rozhodujúce, aby členské štáty preukázali pevný záväzok a schopnosť účinného riadenia s cieľom obnoviť dobré podmienky na trhu, čo je nevyhnutné z hľadiska dôvery; zdôrazňuje však, že je zodpovednosťou Komisie podrobne monitorovať realizáciu týchto vnútroštátnych plánov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom predvídavosti a nad skutočnosťou, že Rada aj Komisia začali konať až vtedy, keď sa zo situácie považovanej za finančné otrasy stala vážna kríza;
3. vyzýva Radu a Komisiu, aby udržali potrebnú solidaritu medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom poskytovania pomoci štátom, ktoré sú viac postihnuté než ostatné;
4. konštatuje, že na zabránenie ďalším krízam je nevyhnutne potrebná väčšia transparentnosť, lepšie zverejňovanie informácií a lepšie riadenie rizík a že reforma regulačného systému preto musí byť komplexná a musí sa vzťahovať na všetkých aktérov a všetky transakcie na finančných trhoch; zdôrazňuje, že regulačné iniciatívy musia byť koordinované aspoň na úrovni EÚ; pripomína, že je dôležité vyriešiť otázku daňových a legislatívnych rajov na celom svete a začať pritom zrušením daňových a legislatívnych rajov, ktoré sa nachádzajú v EÚ; preto naliehavo žiada Komisiu o bezodkladné predloženie svojho návrhu na revíziu smernice o dani z úspor;
5. zdôrazňuje potrebu koordinácie na európskej úrovni, napríklad poskytnutím záruky v celej EÚ na vklady a finančné záväzky inštitúcií, ktoré majú z hľadiska systému významnú úlohu; konštatuje, že táto krátkodobá záruka by sa mala vzťahovať aj na nezabezpečené pôžičky medzi regulovanými inštitúciami s cieľom oživiť medzibankový trh; víta skutočnosť, že všetky členské štáty prijmú rovnaký postup, ale trvá na tom, aby tak urobili bez ohľadu na to, v ktorom štáte majú inštitúcie pôsobiace v jednotlivých krajinách svoje sídlo, s cieľom zaručiť rovnaké pravidlá pre všetkých; v súlade s Európskou radou domnieva, že všetky kroky podniknuté na vnútroštátnej úrovni by mali zohľadniť cezhraničné vplyvy týchto krokov z hľadiska systémového rizika, úrovne platobnej schopnosti, narušenia hospodárskej súťaže a mechanizmov dohľadu;
6. súhlasí s rozhodnutím Rady rozšíriť úlohu EIB ako poskytovateľa a prijímateľa pôžičiek, ale domnieva sa, že by mala byť poverená úlohou pomôcť pri rekapitalizácii bánk, čo by predstavovalo európske opatrenie na riadenie rizík, ktoré by dopĺňalo vnútroštátne plány;
7. konštatuje, že v záujme daňových poplatníkov a rozpočtov členských štátov by sa mali vždy, keď sa vynakladajú verejné finančné prostriedky na záchranu finančných inštitúcií, zároveň uskutočňovať aj verejný dohľad, zlepšenia v oblasti riadenia, obmedzenia v odmeňovaní manažérov, adekvátne zmeny obchodných modelov a zvýšenie zodpovednosti voči verejným orgánom, a požaduje usmerňovanie zo strany Komisie s cieľom zabezpečiť harmonizovanú realizáciu tohto plánu;
8. zdôrazňuje, že systémy nadmerných kompenzácií vo finančnom sektore prispeli k ich zameraniu sa na vysoké riziko a krátkodobý zisk; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada iba vyzvala na zodpovednosť, a nalieha preto na Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy týkajúce sa systémov kompenzácií a balíkov odmeňovania, ktoré by: 1) zabezpečili, aby finančné inštitúcie zverejňovali svoju politiku odmeňovania, najmä systém odmien a kompenzácií vyplácaných riaditeľom a sprostredkovateľom; 2) zaručili, aby sa všetky transakcie, do ktorých je zapojený manažment, jasne uviedli vo finančných výkazoch; 3) zabezpečili, aby orgány dohľadu nad obozretným podnikaním zahrnuli do svojho hodnotenia riadenia rizika vplyv systémov odmeňovania, prémií a zdaňovania, s cieľom zaručiť, že budú obsahovať vyvážené stimuly a nebudú podporovať preberanie rizika;
9. zdôrazňuje, že všetky trestné činy alebo podvody, ktoré bude možné zistiť v rámci tejto krízy, by sa mali potrestať v súlade so súčasnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a súdnymi postupmi; okrem toho zdôrazňuje, že vrcholoví manažéri vo finančných inštitúciách, ktorí sú usvedčení zo zanedbania povinností alebo z protiprávneho obchodovania, by mali byť suspendovaní alebo vylúčení z pôsobenia v celom finančnom sektore alebo jeho príslušných častiach;
10. konštatuje, že zníženie cien aktív sprevádza účtovná metóda oceňovania trhovými cenami (tzv. mark-to-market);zdôrazňuje, že za určitých okolností akceptuje istú úroveň flexibility účtovania v objektívnych hodnotách, ako navrhovala Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), ale domnieva sa, že by to nemalo ohroziť pôvodný plán;trvá na tom, aby bol plne zapojený do budúceho schvaľovania účtovných štandardov v EÚ a do reformy riadiacej štruktúry IASB;
11. vyjadruje poľutovanie, že Komisia neregulovala úverové ratingové agentúry v skoršom štádiu, ale víta súčasný návrh; zdôrazňuje, že tento návrh by mal zabezpečiť, aby sa od úverových ratingových agentúr požadovalo oddelenie ich činností v oblasti ratingu od všetkých ostatných služieb (napr. poradenstvo v oblasti štruktúrovania transakcií), ktoré poskytujú v súvislosti so záväzkami alebo subjektmi, ktoré ohodnocujú, a aby používali jednotnú a náležitú ratingovú terminológiu, podporovali transparentnosť, zrozumiteľnosť a poskytovanie údajov o komplexných finančných produktoch; domnieva sa, že návrh by mal zaistiť, aby sekuritizácia a proces úverového ratingu nevyústili do neodôvodneného nárastu celkovej hodnoty sekuritizovaného produktu nad hodnotu základných aktív, mal by požadovať od ratingových agentúr, aby zvyšovali informovanosť, odstránili alebo zmiernili nesúmernosť informácií a neistotu a odhaľovali konflikty záujmov;
12. konštatuje, že súčasné siete vnútroštátnych orgánov dohľadu, opatrenia dohľadu a právne nezáväzné memorandá o porozumení nepostačujú na riešenie veľkých kríz spôsobených zlyhaním trhov alebo významných medzinárodných finančných skupín; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Európska rada vo svojich záveroch adekvátne nereagovala na tento problém, a naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2008 predložila legislatívne návrhy na základe správy poslancov Van den Burgovej a Dăianu o budúcej štruktúre dohľadu;
13. víta skutočnosť, že Komisia má v úmysle vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude vypracovať štruktúru dohľadu, ktorá bude trvalo udržateľná, vybudovaná na pevných základoch a bude umožňovať lepšiu integráciu a koordináciu medzi odvetviami a na cezhraničnej úrovni; trvá na tom, aby Parlament mal právo spolurozhodovať o jej zložení a sekretariáte, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby skupina v čo najkratšom čase dostala presný mandát a aby podávala správy Rade, Komisii a Parlamentu;
14. berie na vedomie vytvorenie jednotky na vysokej úrovni v súvislosti s finančnou krízou, ale ľutuje, že je to iba mechanizmus neformálneho varovania, výmeny informácií a hodnotenia; dôrazne kritizuje fakt, že Parlament nebol zahrnutý do tejto krízovej jednotky; podporuje vytvorenie výkonnejšieho systému včasného varovania, ktorý by riadila Komisia, povereného koordinačnou a výkonnou právomocou, na ktorom by sa mali zúčastňovať výbory 3. úrovne;
15. zdôrazňuje význam posilnenia koordinácie na úrovni EÚ pred stretnutím skupiny G8 a je pevne presvedčený, že je potrebná celosvetová odpoveď na krízu, ktorá by mala podporiť vytvorenie nového finančného poriadku, spolu s reformou Bretton-woodskych inštitúcií; podporuje prístup, ktorý v tejto súvislosti prijala Európska rada, a podporuje možnú úlohu MMF v celosvetovom dohľade i jeho úlohu arbitra v menových otázkach; podporuje žiadosť MMF o rozsiahle intervencie na medzinárodnej úrovni s cieľom stimulovať celosvetovú ekonomiku;
16. požaduje, aby sa v blízkej budúcnosti prijali všetky druhy opatrení, či už zo strany medzinárodných organizácií, EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni, ktoré zabezpečia, aby taká hlboká kríza nikdy viac nevznikla, a ktoré sa zamerajú na záruky, aby finančné služby pracovali v záujme reálnej ekonomiky, najmä pre rast a zamestnanosť;
17. uznáva, že súčasná finančná kríza nesmie ohroziť zodpovednosť EÚ voči chudobným tohto sveta a nesmie viesť k zbaveniu sa akýchkoľvek záväzkov v poskytovaní rozvojovej pomoci, ktorá má zásadný význam, ak máme dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia;
Vplyv na reálnu ekonomiku
18. víta nedávne rozhodnutie ECB znížiť úrokovú mieru v rámci eurozóny, ale požaduje v tomto smere jasný a rázny posun;
19. kladie veľký dôraz na to, že európske makroekonomické politiky musia reagovať rýchlo a vysoko koordinovane, aby chránili reálnu ekonomiku pred hlbokou recesiou; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby v súlade s lisabonskými cieľmi plne využívali revidovaný Pakt stability a rastu, uplatňovali jeho proticyklické mechanizmy a využívali dodatočné finančné zdroje na podporu štrukturálnych zmien a vysokej kvality verejných financií;
20. zdôrazňuje potrebu opatrení vzhľadom na finančnú stabilitu a systémové riziká; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby v tomto čase porušenia ekonomickej rovnováhy oživili Lisabonský program a do konca tohto roku adaptovali vnútroštátne reformné programy členských štátov na ochranu pracovných miest a príjmov občanov EÚ;
21. zastáva názor, že súbežný a koordinovaný prístup členských štátov k nárastu výdavkov, stimulácii súkromných investícií a spoločných iniciatív v oblasti súkromnej a verejnej spolupráce môže rozvíjať dôležité synergie, podporí účinné prideľovanie prostriedkov a oživí reálnu ekonomiku a zamestnanosť v celej Európe v mimoriadne ťažkej hospodárskej situácii; žiada okrem nedávnych opatrení zo strany EIB ďalšie opatrenia na podporu MSP; žiada ďalej opatrenia na podporu kúpnej sily menej zámožných obyvateľov a na ochranu zraniteľných skupín proti nezamestnanosti a zvyšovaniu cien;
22. s potešením víta rýchlu a všestrannú reakciu Komisie v súvislosti s uplatňovaním pravidiel poskytovania štátnej pomoci na opatrenia prijaté v spojení s finančnými inštitúciami; v súvislosti s prísnym monitorovaním núdzových opatrení vyzýva Komisiu, aby vytvorila interdisciplinárny tím vrátane odborníkov z GR COMP, kontrolórov 3L3 a Európskeho systému centrálnych bánk s cieľom zhromažďovať informácie a know-how a zabezpečiť vyvážené, nestranné a vysokokvalitné rozhodnutia vo všetkých členských štátoch.
Lisabonská zmluva
23. berie na vedomie rozhodnutie Európskej rady vymedziť na jej decembrovej schôdzi základné črty riešenia a spoločnej cesty, ktorou sa treba uberať, pokiaľ ide o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy; podčiarkuje, že súčasná finančná kríza a nedávna geopolitická kríza v súvislosti s udalosťami v oblasti Čierneho mora poukazujú na potrebu silnejšej právomoci konať, ako je to stanovené v Lisabonskej zmluve;
24. vyzýva Írsko, aby zistilo, ako mu môžu ostatné členské štáty pomôcť v procese jej ratifikácie;
25. opakovane vyjadruje rešpekt voči výsledku írskeho referenda a výsledkom ratifikačného procesu v ostatných členských štátoch a domnieva sa, že je možné upokojiť obavy, ktoré vyjadrili obyvatelia Írska, aby sa čo najskôr zabezpečilo riešenie prijateľné pre všetkých;
Energia a zmena klímy
26. víta skutočnosť, že Európska rada sa napriek súčasným ťažkým hospodárskym časom rozhodla splniť záväzky prijaté v marci 2007 a v marci 2008; vyzýva Radu, aby dospela k dohode o legislatívnych návrhoch, ktoré vytvoria balík týkajúci sa zmeny klímy a energetiky, do decembra 2008, pričom zohľadní vplyvy investícií a zamestnanosti;
27. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dosiahnutie vnútroštátnych cieľov plánovaných v oblasti obnoviteľných energií, záväzné dočasné ciele členských štátov sú na zabezpečenie súladu so smernicou najdôležitejšie;
28. znovu opakuje, že tieto návrhy tvoria súdržný energetický balík, ktorého vyváženosť a základné parametre sa musia udržiavať, a naliehavo žiada Radu, aby si splnila záväzky tým, že bude úzko spolupracovať s Parlamentom, aby sa čoskoro dosiahla dohoda;
29. pripomína potrebu zahrnúť návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel, medzi legislatívne návrhy do celkového balíka týkajúceho sa zmeny klímy a energetiky;
30. zaväzuje sa úzko spolupracovať s Radou, aby sa čo najskôr dosiahla dohoda o legislatívnych návrhoch, ktoré vytvoria celkový balík týkajúci sa zmeny klímy a energetiky;
31. podotýka, že predsedníctvo a Komisia budú počas nadchádzajúcich rokovaní brať do úvahy situáciu v každom členskom štáte a budú hľadať vhodné riešenia pre jednotlivé priemyselné odvetvia, ktoré ovplyvní balík týkajúci sa zmeny klímy, aby sa chránili pracovné miesta a konkurencieschopnosť; pripomína Európskej rade, že výsledkom tohto balíka bude aj tvorba nových pracovných miest a odvetví, čo pomôže Európe dostať sa na vedúcu pozíciu v súťaži o rozvoj zelených technológií;
Bezpečnosť dodávok energie
32. víta predložené návrhy, ako aj návrh správy predsedníctva o bezpečnosti dodávok energie; žiada okamžitú realizáciu týchto návrhov; so záujmom očakáva blížiaci sa strategický prieskum Komisie v oblasti energetiky, ktorý je plánovaný na zasadnutie Európskej rady v novembri 2008 a na jar 2009 a ktorý posúdi plnenie akčného plánu s názvom Energetická politika pre Európu a prijímanie nevyhnutných opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok energie;
33. domnieva sa, že diverzifikácia zdrojov energie spolu s nárastom využívania pôvodných zdrojov, decentralizovanou výrobou energie a opatreniami zameranými na úsporu energie zlepší bezpečnosť dodávok; poukazuje na to, že bezpečnosť dodávok energie je pre Európsku úniu prioritou; v tejto súvislosti kladie dôraz na to, že vypracovanie spoločných projektov EÚ v oblasti obnoviteľných energií musí zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodávok energie, pričom treba zároveň zabezpečiť súlad s cieľmi stanovenými v Lisabone a Göteborgu;
34. víta výzvu na urýchlenie realizácie európskeho akčného plánu pre energetickú účinnosť; zároveň poukazuje na to, že vlády mnohých členských štátov si nedokázali za prioritu stanoviť plnú a rýchlu transpozíciu právnych predpisov o energetickej účinnosti ani súlad s nimi; zdôrazňuje potrebu ďalších a komplexnejších iniciatív v oblasti energetickej účinnosti, najmä čo sa týka budov, produktov a mestskej dopravy;
35. domnieva sa, že plne fungujúci vnútorný trh má rozhodujúci význam pre bezpečnosť dodávok; konštatuje, že trh EÚ s energiou ešte nie je úplne dobudovaný a že jeho riadne fungovanie je nevyhnutnosťou; víta výzvu na dokončenie legislatívneho balíka o vnútornom trhu s energiami pred skončením tohto volebného obdobia; vyzýva Radu, aby otvorila rokovania s Európskym parlamentom o balíku opatrení o vnútornom trhu s energiami na základe politickej dohody, ktorú 10. októbra dosiahla Rada pre energetiku;
36. víta výzvu Rady na posilnenie a doplnenie dôležitej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby realizovala transeurópske energetické siete a vytvorila plán prioritného prepojenia bez toho, aby sa zanedbala regasifikačná infraštruktúra príjmu skvapalneného zemného plynu a skladovacie zariadenia; víta osobitnú pozornosť venovanú izolovaným regiónom EÚ; zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja európskych kapacít prepojenia a infraštruktúry rozvodných sietí s cieľom umiestniť na trh vyšší podiel energie z veterných elektrární na morských pobrežiach; konštatuje, že cezhraničné prepojenia budú vyžadovať osobitné opatrenia, napr. preferenčné financovanie alebo oslobodenie od daní; poukazuje na to, že dostavba chýbajúcich prepojení v rámci transeurópskych sietí zlepší bezpečnosť dodávok a zároveň prispeje k dobudovaniu vnútorného trhu;
37. požaduje zriadenie integrovaného núdzového mechanizmu EÚ na zaistenie bezpečnosti dodávok, ktorého súčasťou by bolo zvýšenie minimálnych zásob ropy v EÚ z 90 na 120 dní spotreby a vytvorenie minimálnych zásob plynu vystačujúcich aspoň na 90 dní; konštatuje, že minimálne zásoby plynu vyžadujú účinnú koordináciu a nevyhnutné investície členských štátov;
38. domnieva sa, že týždenné zverejňovanie (na základe verejne dostupných údajov podobne ako v USA) európskych zásob ropy a ropných produktov, ako aj dovozu a vývozu podľa druhu produktu (surová ropa, benzín, nafta, vykurovací olej a ďalšie produkty) by poskytlo lepší obraz o tlakoch na svetovom trhu;
39. žiada vypracovanie spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energetiky, ktorá by významným spôsobom prispela k zaisteniu energetickej bezpečnosti pre celú EÚ, pričom by zároveň sledovala plnenie cieľa trvalo udržateľného rozvoja na medzinárodnej úrovni, čo by pre občanov EÚ znamenalo podstatný prínos k úsiliu vyvíjanému na vnútroštátnej úrovni; vyjadruje presvedčenie, že energetická politika, predovšetkým bezpečnosť dodávok energie, musí byť neoddeliteľnou a poprednou súčasťou spoločnej zahraničnej politiky a že by sa mala zohľadňovať vo všetkých aspektoch zahraničnej politiky;
40. je presvedčený, že spoločná európska zahraničná politika v oblasti energetiky a snahy EÚ o medzinárodnú spoluprácu v energetickom odvetví by sa mali riadiť zásadami Dohovoru k energetickej charte (ECT);
41. zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu so susednými krajinami v regióne Čierneho mora pomocou inštitucionálnych a viacstranných opatrení vrátane otázok súvisiacich s bezpečnosťou dodávok energie a prepravy, ako aj transparentnosti fungovania trhu; domnieva sa, že v záujme stability regiónu a energetických tokov by sa mali do tohto procesu zapojiť aj susedné krajiny, ako je Kazachstan; s náležitým ohľadom na význam partnerstva s Kazachstanom víta zlepšenie spolupráce s Uzbekistanom a vyzýva, aby sa prehodnotilo pozastavenie pripravovanej dočasnej dohody o obchode;
42. žiada, aby sa s krajinami Zakaukazska, oblasti Kaspického mora a strednej Ázie, ako aj so stredomorskými a blízkovýchodnými krajinami nadviazal užší dialóg o energetike;
Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle
43. berie na vedomie iniciatívu francúzskeho predsedníctva, pokiaľ ide o Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle; domnieva sa však, že predstavuje krok späť vo vzťahu k cieľu spoločnej politiky EÚ v oblasti prisťahovalectva a azylu, ktorý stanovila Európska rada na svojom zasadnutí v Tampere v roku 1999, a že v ňom chýbajú konkrétne legislatívne opatrenia, najmä s cieľom stanoviť jednotné podmienky legálneho vstupu a pobytu príslušníkov tretích krajín v členských štátoch, bez čoho je výzva na zamedzenie rozsiahlej regulácii čisto symbolická;
44. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci celkového zamerania Paktu zohrávajú integračné politiky a otázka občianstva len zanedbateľnú úlohu; je presvedčený, že spoločná prisťahovalecká politika by sa mala zakladať na predpoklade, že prisťahovalci sú členmi spoločnosti a možnými štátnymi príslušníkmi, a jej súčasťou by mali byť jasné a účinné politiky sociálneho začleňovania a integrácie, najmä vzhľadom na rozsiahlejší návrh Parlamentu o oblasti Čierneho mora;
Opatrenia v nadväznosti na zasadanie Európskej rady 1. septembra 2008
45. víta stanovisko Rady k situácii v Gruzínsku; pripomína záväzky vyplývajúce z dohôd uzavretých 12. augusta a 8. septembra; poukazuje na to, že stiahnutie ruských jednotiek z oblastí susediacich s Južným Osetskom a Abcházskom je prvým krokom; žiada, aby sa utečencom umožnil bezpečný a rýchly návrat v sprievode pozorovateľov EÚ prítomných v oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovania Ruska a Gruzínska, ktoré prebiehali 15. októbra 2008 v Ženeve, zlyhali;
46. víta rozhodnutie o podpore východných susedov EÚ a žiada Radu, aby o budúcom „východnom partnerstve“ konzultovala s Parlamentom;
47. podporuje rozhodnutie Rady o zrušení zákazu politických kontaktov s bieloruskými orgánmi a o pozastavení zákazu udelenia víz, ktorý na obdobie šiestich mesiacov platil pre niektorých bieloruských úradníkov vrátane prezidenta Lukašenka; vyzýva Radu, aby pokračovala v dialógu s Bieloruskom a navrhla politiku voči tejto krajine, ktorá bude striktne podmienená pozitívnym vývojom; vyzýva Radu a Komisiu, aby zvážili selektívne uplatňovanie nástroja európskeho susedstva a partnerstva a Európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu tak, že občianskej spoločnosti Bieloruska poskytnú viac podpory; zdôrazňuje, že bieloruská demokratická opozícia sa musí v plnej miere zúčastňovať na dialógu EÚ a Bieloruska; trvá na tom, aby bieloruské orgány odvolali faktický zákaz udeľovania víz poslancom EP; vyzýva Radu, aby prijali ďalšie opatrenia na zjednodušenie a liberalizáciu postupov udeľovania víz pre občanov Bieloruska vrátene zníženia nákladov na víza pre bieloruských občanov vstupujúcich do schengenského priestoru, pretože tento krok je veľmi dôležitý z hľadiska uľahčenia a prehlbovania medziľudských kontaktov a demokratizácie krajiny, podporuje ďalšiu spoluprácu s Bieloruskom v oblastiach obojstranného záujmu, ako je obchod, doprava, životné prostredie, energetika, clá atď.;
48. poukazuje na to, že v súvislosti so súčasnou potravinovou krízou musia členské štáty dodržiavať svoje záväzky voči rozvojovému svetu; vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne schválili plán pomoci drobným poľnohospodárom v rozvojových krajinách vo výške 1 miliardy EUR; opakuje, že Európska únia by mala práve teraz zaujať vedúcu úlohu pri riešení súčasnej potravinovej krízy;
49. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov, Výboru európskych orgánov bankového dohľadu a Výboru európskych orgánov dohľadu nad poisťovníctvom a dôchodkovým poistením zamestnancov.