Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 s názvom Balkán: desať rokov po Srebrenici,

–  so zreteľom na stabilizačnú a asociačnú dohodu medzi Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou podpísanú 16. júna 2008 a na perspektívu členstva v EÚ vyjadrenú všetkým krajinám západného Balkánu na samite EÚ v Solúne v roku 2003,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže východobosnianske mesto Srebrenica, ktoré Bezpečnostná rada OSN svojou rezolúciou zo 16. apríla 1993 vyhlásila za bezpečnú oblasť, padlo v júli 1995 do rúk srbských síl, ktorým velil generál Ratko Mladič pod vedením vtedajšieho prezidenta Srbskej republiky (Republika Srpska) Radovana Karadžiča,

B.   keďže v priebehu niekoľkých dní plných krviprelievania po páde Srebrenice bolo viac než 8000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov, ktorí v tejto oblasti hľadali útočisko pod ochranou mierových jednotiek OSN (UNPROFOR), bez milosti popravených bosniansko-srbskými vojenskými jednotkami, ktorým velil generál Mladič, a polovojenskými jednotkami vrátane zvláštnych srbských policajných jednotiek, ktoré vstúpili na územie Bosny zo Srbska;

D.  keďže táto tragédia, ktorú Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vyhlásil za genocídu, sa odohrala na území, ktoré OSN vyhlásila za bezpečnú oblasť, a preto je symbolom neschopnosti medzinárodného spoločenstva zasiahnuť do konfliktov a ochrániť civilné obyvateľstvo,

E.  so zreteľom na početné porušenia Ženevského dohovoru spáchané bosniansko-srbskými jednotkami voči civilnému obyvateľstvu Srebrenice vrátane deportácií tisícok žien, detí a starých ľudí a znásilňovania veľkého počtu žien,

F.   keďže napriek doteraz vynaloženému mimoriadnemu úsiliu zameranému na objavenie a exhumáciu hromadných a individuálnych hrobov a identifikáciu tiel obetí neumožňujú doterajšie skúmania ucelenú rekonštrukciu udalostí, ku ktorým došlo v Srebrenici a jej okolí,

G.   keďže bez spravodlivosti nie je možné nájsť skutočný pokoj a keďže plná a neobmedzená spolupráca s ICTY je stále základnou podmienkou ďalšieho pokračovania v procese integrácie krajín západného Balkánu do EÚ,

H.   keďže generál Radislav Krstič slúžiaci v bosniansko-srbskej armáde je prvou osobou, ktorú ICTY uznal vinnou z napomáhania a podnecovania genocídy v Srebrenici, avšak najvýznamnejšia obvinená osoba, Ratko Mladič, je po dvanástich rokoch od tragických udalostí stále na slobode,

I.  keďže sa objavujú nové masové hroby, a preto zatiaľ nemožno definitívne posúdiť už i tak veľký počet obetí tejto genocídy (podľa článku 2 dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy),

1.  pripomína si obete brutálnych činov a vzdáva týmto obetiam poctu; vyslovuje sústrasť a solidaritu s rodinami obetí, z ktorých mnohé žijú bez toho, aby mali definitívnu istotu o osude svojich otcov, synov, manželov či bratov; konštatuje, že táto pretrvávajúca bolesť sa prehlbuje z dôvodu neschopnosti postaviť zodpovedných za tieto činy pred súd;

2.  vyzýva Radu a Komisiu, aby si primeraným spôsobom pripomínali pamiatku výročia aktu genocídy v Srebrenici-Potočari tým, že podporia myšlienku Európskeho parlamentu stanoviť 11. júl za deň spomienky na obete genocídy v Srebrenici;

3.   vyzýva k vyvinutiu ďalšieho úsilia na postavenie zostávajúcich osôb naďalej unikajúcich pred spravodlivosťou a vyjadruje svoju podporu práci ICTY;

4.   zdôrazňuje význam politík zmierenia ako súčasti procesu európskej integrácie; zdôrazňuje významnú úlohu náboženských autorít, médií a vzdelávacieho systému v tomto procese, prostredníctvom ktorých môžu občania všetkých etnických skupín prekonať rozpory z minulosti a začať pokojne a úprimne spolunažívať v záujme trvalého mieru, stability a hospodárskeho rastu; nalieha na všetky krajiny, aby vyvinuli dodatočné úsilie s cieľom vyrovnať sa so zložitou a strastiplnou minulosťou;

5.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.