NÁVRH UZNESENIA

26.3.2009

ktorý na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku
predkladajú Gisela Kallenbach, László Tőkés a Milan Horáček
v mene skupiny Verts/ALE
o svedomí Európy a totalitných režimoch

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B6-0165/2009

B6‑0169/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu o svedomí Európy a totalitných režimoch

Európsky parlament,

–  so zreteľom na mnoho svojich predchádzajúcich uznesení o demokracii a dodržiavaní základných práv a slobôd vrátane uznesenia z 11. mája 2005 o budúcnosti Európy šesťdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny[1], uznesenia z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor[2] a uznesenia z 15. januára 2009 o Srebrenici[3],

–  so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva[4],

–  so zreteľom na Pražskú deklaráciu o svedomí Európy a komunizme z 3. júna 2008,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudovali základy zmierenia založené na pravde a spomienkach,

B.  keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvomi svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu, na rozširovanie totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a východnej Európe, a zároveň spôsobom prekonania hlbokej priepasti a nepriateľstva v Európe prostredníctvom spolupráce, integrácie, ukončenia vojny a zabezpečenia demokracie v Európe,

C.  keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, pričom skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska pomohlo zabezpečiť demokraciu na juhu Európy,

D.  keďže hlavným cieľom budovania Európskej únie je zabezpečiť pre budúcnosť dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu a keďže články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii poskytujú náležité mechanizmy na dosiahnutie tohto cieľa;

E.  keďže z pohľadu obetí nie je podstatné, aký režim ich obral o slobodu alebo ich mučil a vraždil,

1.  vyjadruje úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku,

2.  konštatuje, že všetky tieto režimy považovali násilie zo strany štátu za prípustné a za preferovaný a účinný spôsob udržania absolútnej kontroly nad svojimi občanmi; pripomína, že tieto režimy sa často uchyľovali k extrémnym formám teroru, potláčaniu všetkých občianskych a ľudských slobôd, rozpútaniu útočných vojen, a neoddeliteľnou súčasťou ich ideológií bolo vyhladzovanie, potláčanie a poškodzovanie celých národov a skupín obyvateľstva z rasových, sociálnych a politických dôvodov, a preto by sa mali považovať za najväčšie morálne, politické a sociálne pohromy 20. storočia;

3.  opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv,

4.  zdôrazňuje dôležitosť udržiavania spomienok na minulosť nažive, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu; opätovne potvrdzuje svoj jednotný postoj voči všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;

5.  pripomína, že ostatné akty genocídy a zločiny proti ľudskosti v Európe boli spáchané len v júli 1995, a že treba venovať stálu pozornosť boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym a totalitným myšlienkam a tendenciám;

6.  zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami je potrebné podporiť zdokumentovanie a záznamy o svedectvách pohnutej minulosti Európy, keďže bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu,

7.  vyzýva v tejto súvislosti Radu a Komisiu, aby podporovali a obhajovali činnosť mimovládnych organizácii, akou je organizácia Memorial v Ruskej federácii, ktoré sa aktívne zaoberajú skúmaním a zhromažďovaním dokumentov súvisiacich so zločinmi spáchanými počas stalinského režimu;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa aj 20 rokov od pádu komunistických režimov v strednej a východnej Európe stále neprimerane obmedzuje prístup k dokumentom, ktoré majú význam z osobných dôvodov alebo sú potrebné na vedecké účely; vyzýva, aby všetky členské štáty vynaložili skutočnú snahu o otvorenie archívov vrátane archívov bývalých služieb vnútornej bezpečnosti, tajnej polície a spravodajských služieb;

9.  dôrazne a jednoznačne odsudzuje zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv páchané totalitnými komunistickými režimami; vyjadruje súcit s obeťami týchto zločinov a ich rodinnými príslušníkmi a vyslovuje pochopenie a uznanie ich utrpenia;

10.  vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti, a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť hlavne za podporu a ochranu demokracie, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na dosiahnutie spoločného porozumenia dejín Európy a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým spoločenským poriadkom dnešnej Európskej únie;

12.  je presvedčený, že na náležité zachovanie dejinnej pamäti je potrebné a nevyhnutné komplexne prehodnotiť dejiny Európy a na celoeurópskej úrovni uznať všetky historické hľadiská modernej Európy, čím sa posilní európska integrácia, pretože lepšiu budúcnosť možno vytvárať len prostredníctvom lepšieho pochopenia spoločnej minulosti, a znemožní sa prípadné obnovenie akéhokoľvek totalitného režimu;

13.  vyzýva, aby sa vyhlásil celoeurópsky deň spomienky na obete všetkých totalitných a nedemokratických režimov a aby sa pripomínal nestranne a s úctou, a vyzýva všetky vlády EÚ, aby vyhlásili 23. august, deň podpisu paktu Ribbentrop – Molotov v roku 1939, za európsky deň spomienky na obete nacistického a stalinského režimu;

14.  znovu opakuje svoju stálu podporu posilňovaniu medzinárodného súdnictva, najmä vzhľadom na cennú činnosť Medzinárodného súdneho dvora a Medzinárodného trestného súdu;

15.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.

• [1]  Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 114.
• [2]  Prijaté texty: P6_TA(2008)0523.
• [3]  Prijaté texty: P6_TA(2009)0028.
• [4]  Ú. v. EÚ L 328 E, 6.12.2008, s. 55.