Európsky parlament,

–  so zreteľom na vyhlásenie skupiny G20 z 2. apríla 2009 s názvom Globálny plán pre obnovu a reformu,

–  so zreteľom na vyhlásenie skupiny G20 z 2. apríla 2009 s názvom Posilnenie finančného systému,

–  so zreteľom na zoznam OECD, na ktorom sú štáty nespĺňajúce medzinárodné normy výmeny daňových informácií a ktorý bol zverejnený 2. apríla 2009,

–  so zreteľom na stretnutie hláv štátov a predsedov vlád Euroskupiny z 12. októbra 2008 zameranú na prijatie koordinovaného záchranného plánu na riešenie hospodárskej krízy,

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad EÚ, ktorej predsedal Jacques de Larosières, a na jej správu Komisii z 25. februára 2009 v súvislosti so zasadnutím Európskej rady na jar 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o Pláne hospodárskej obnovy Európy(1),

–  so zreteľom na výsledky jarného zasadnutia Európskej rady,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže celosvetová hospodárska výkonnosť v roku 2009 rýchlo klesá a podľa najoptimistickejších vyhliadok sa v roku 2010 očakáva len pomalá obnova, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť hlbokej sociálnej a politickej krízy so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou;

B.  keďže skupina G20 určila za základné faktory krízy nedostatočnú koordináciu a nedôslednosť makroekonomických politík spolu s neprimeranými štrukturálnymi reformami, ktoré neboli na globálnej úrovni trvalo udržateľné,

C.  keďže jeden z hlavných problémov v boji proti úpadku medzinárodného a európskeho hospodárstva je nedostatok dôvery na finančných a kapitálových trhoch, čo si vyžaduje podstatné reformy regulačného a riadiaceho rámca finančných trhov,

D.  keďže členstvo v eurozóne preukázateľne posilňuje hospodársku stabilitu v príslušných členských štátoch, čo je predovšetkým dôsledkom ich úsilia dodržiavať maastrichtské kritériá a Pakt rastu a stability a a dôsledkom ochrany pred menovými výkyvmi,

E.   keďže niektoré členské štáty mali vážne problémy s platobnou bilanciou, pričom niektoré sa museli so žiadosťou o pomoc obrátiť na MMF,

F.  keďže Globálny plán pre obnovu a reformu obsahuje tieto ciele: obnovenie dôvery, rastu a vytvárania pracovných miest, náprava finančného systému s cieľom obnovy poskytovania úverov, posilnenie finančnej regulácie v záujme obnovenia dôvery; financovanie a reforma medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom prekonať krízu a predísť prípadným krízam v budúcnosti; podpora svetového obchodu a investícií a odmietanie protekcionizmu v záujme podpory prosperity a rozsiahla, ekologická a trvalo udržateľná obnova hospodárstva,

G.  keďže na to, aby bol rast trvalo udržateľný, musí byť spoločným záujmom všetkých zainteresovaných strán a zameraný na potreby a pracovné miesta pre pracujúce rodiny,

H.  keďže vzhľadom na vzájomnú previazanosť priemyselne vyspelých, rozvíjajúcich sa a rozvojových štátov je potrebné globálne riešenie založené na výraznej súdržnosti a systematickej spolupráci medzi štátmi a na rámcových medzinárodných normách a keďže všetky návrhy opatrení musia zohľadňovať dôsledky pre všetky štáty,

I.  keďže WTO varovala, že rok 2008 bol prvým rokom za štvrťstoročie, v ktorom svetový obchod poklesol, a keďže kľúčom na vyriešenie krízy je oživenie svetového obchodu,

1.  víta výsledky samitu skupiny G20 v Londýne, ktorý priniesol Globálny plán pre obnovu a reformu s plánovaným objemom 1 bilióna dolárov na naštartovanie systému úverovania, rastu a zamestnanosti, ktorý je zameraný na vytvorenie podmienok na obnovu dôvery, posilnenie finančnej regulácie, reformu finančných inštitúcií, podporu svetového obchodu a investícií, ako aj na odmietnutie protekcionizmu;

2.  víta spoločný prístup zameraný na zlepšenie regulácie finančného sektora a finančného dohľadu; naliehavo vyzýva všetky vlády, aby ratifikovali príslušné rozhodnutia na úrovni rôznych multilaterálnych organizácií a aby konali v súlade so svojimi záväzkami prijatými na stretnutí skupiny G20;

3.  vyzýva nedávno zriadenú Radu finančnej stability a MMF, aby predložili Parlamentu správu o monitorovaní vykonávania akčného plánu na posilnenie finančného sektora;

4.  je zástancom zdvojnásobenia nástroja EÚ, ktorý poskytuje strednodobú finančnú pomoc pre platobné bilancie členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny, z 25 miliárd EUR na 50 miliárd EUR;

5.  vyzýva všetky členské štáty bez doložky opt-out, ktoré stále nie sú členmi eurozóny, aby sa sústredili na splnenie maastrichtských kritérií a čo najskôr naplánovali prijatie eura v záujme lepšej ochrany pre možnými krízami v budúcnosti;

6.  víta postupné znižovanie úrokovej miery ECB zamerané na posilnenie rastu a urýchlené poskytnutie krátkodobých finančných nástrojov na oživenie medzibankového úverovania;

7.  podporuje rozhodnutie skupiny G20 zvoliť v prevažnej miere riešenia založené na úveroch a zárukách, ktoré maximalizujú hospodárske účinky a zároveň napomôžu zmenšovanie dlhodobých dôsledkov programov konjunktúry v objeme viac než 1 bilión USD na štátne pokladnice;

8.   odmieta akúkoľvek formu protekcionizmu v reálnej ekonomike a vo finančnom sektore ako odpoveď na hospodársky úpadok a klesajúci svetový obchod a je pevne rozhodnutý, že dospeje na základe dosiahnutých výsledkov k ambicióznemu a vyváženému záveru rokovaní z Dauhy, ktorý je naliehavo potrebný;

9.   víta podstatné zvýšenie zdrojov MMF, ktorý je hlavným poskytovateľom finančnej pomoci štátom, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou vrátane členských štátov EÚ, a ktorý vyvíja činnosť zameranú na podporu rastu na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových štátoch;

10.  žiada Komisiu, aby posúdila dodatočnú sumu osobitných práv čerpania MMF, ktorá môže byť potrebná, a ECB, aby vyhodnotila účinky tohto rozšírenia na stabilitu svetových cien;

11.  navrhuje, aby všetky finančné trhy, produkty a účastníci podliehali regulácii a dohľadu bez výnimky a bez ohľadu na štát pôvodu, čo vyvolá potrebu, aby všetky štáty vytvorili a schválili zoznam sankcií voči zahraničným (offshore) daňovým rajom, a potrebu naliehavej regulácie hedžových fondov, špekulatívnych fondov a ratingových agentúr; víta v tejto súvislosti vymazanie všetkých ostávajúcich štyroch štátov z čiernej listiny daňových rajov OECD, pretože krátko po samite skupiny G20 súhlasili s pravidlami daňovej transparentnosti;

12.  navrhuje, aby sa všetky činnosti zamerané na riešenie krízy sústredili na vytváranie pracovných miest a aby sa osobitná pozornosť venovala investičným projektom a projektom spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, technologickej inovácie a vzdelávania;

13.  žiada Komisiu, aby v kontexte úvah o budúcnosti stratégie trvalo udržateľného rozvoja začala uplatňovať potrebné postupy zamerané na dôkladné posúdenie dôsledkov všetkých existujúcich politík na zmenu klímy; žiada Komisiu, aby vyhodnotila možnosť vytvorenia účinného vnútorného trhu s obnoviteľnou energiou;

14.  zdôrazňuje potrebu efektívnej implementácie balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky a potrebu vyššieho objemu investícií do obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie a energetickej účinnosti, čo by malo byť ústrednou časťou akčného plánu pre energetiku na obdobie rokov 2010–2014;

15.  víta skutočnosť, že členovia skupiny G20 opätovne potvrdili záväzok dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia a splniť prísľub ODA;

16.  vyjadruje podporu iniciatíve skupiny G20 a zvolaniu konferencie OSN na najvyššej úrovni na jún roku 2009 s cieľom premeny svetového hospodárskeho a finančného systému na spravodlivejší, čestnejší a demokratickejší systém;

17.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii ECB, parlamentom a vládam členských štátov, členským štátom skupiny G20 a MMF.

(1) Prijaté texty, P6_TA-PROV(2009)0123.