Európsky parlament,

–    so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, predovšetkým jej článok 21, a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–    so zreteľom na články 3, 6, 11 a 19 Zmluvy o Európskej únii a články 177, 300 a 310 Zmluvy o ES,

–    so zreteľom na všetky dohody medzi EÚ a tretími krajinami a ustanovenia o ľudských právach a demokracii v týchto dohodách,

–    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá bola vyhlásená v Štrasburgu 12. decembra 2007,

–    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN „Deklarácia tisícročia OSN“ z 8. septembra 2000, A/RES/55/2,

–    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o podpore a upevňovaní demokracie zo 4. decembra 2000, A/RES/55/96,

–    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN „Výsledok pracovného summitu 2005“ z 15. septembra 2005 (A/RES/60/1),

–    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN „Výsledok pracovného summitu 2005“ z 15. septembra 2005 (A/RES/60/1),

–    so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN „Posilnenie úlohy regionálnych, subregionálnych a iných organizácií a dohôd podporujúcich a upevňujúcich demokraciu“ z 23. marca 2005 (A/RES/59/201),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní (KOM(2001)0191),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2001 o oznámení Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie o úlohe Európskej únie pri podporovaní ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)252),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách,

–    so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú 12. decembra 2003,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie o správe a rozvoji (KOM(2003)615),

–    so zreteľom na svoju správu o oznámení Komisie A5–0219/2004,

–    so zreteľom na konsenzus Európskej únie o rozvoji z roku 2005,

–    so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z roku 2005 a Akčný plán z Akkry z roku 2008,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie o správe v európskom konsenze o rozvojovej politike – k harmonizovanému prístupu v Európskej únii (KOM (2006) 421),

–    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)),

–    so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedníctva z 18. júna 2007, ktorým sa zriadil Úrad na podporu parlamentnej demokracie,

–    so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z mája 2008 o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy,

–    so zreteľom na závery Rady z mája 2009 o podpore demokratickej správy vecí verejných – na ceste k posilnenému rámcu EÚ,

–    so zreteľom na otázku Komisii z 30. septembra 2009 týkajúcu sa budovania demokracie vo vonkajších vzťahoch (O-00xx/2009 – B7-0xxx/2009),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže demokracia a ľudské práva predstavujú základné hodnoty Európskej únie a jej členských štátov a od samého začiatku tvoria neoddeliteľnú súčasť procesu európskej integrácie,

B.   keďže základné zmluvy Európskej únie zdôrazňujú pevnú oddanosť demokracii a ľudským právam a kodanské politické kritériá „stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín“ sú základnou črtou procesu rozširovania,

C.  keďže vízia budovania a podpory demokracie EÚ nebola ešte vytýčená v žiadnom dokumente,

D.  keďže široké chápanie demokracie úspešne spája politické, sociálne a ekonomické práva v rámci EÚ a prináša stabilitu a prosperitu doteraz nevídaným spôsobom vo svetových dejinách,

E.   keďže podľa článku 11 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je jedným z cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky „rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovať ľudské práva a základné slobody“,

F.   keďže demokratické systémy môžu mať rozličnú formu a podobu, ako je to aj v rámci EÚ, ale demokracia je univerzálna hodnota a jej základné zásady alebo prvky sú zakotvené v početných medzinárodných vyhláseniach a dohovoroch; keďže medzi tieto prvky, ako sú definované v uzneseniach Valného zhromaždenia OSN z roku 2000 a 2005 (A/RES/55/96 & A/RES/59/201), patria:

•     rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody združovania a pokojného zhromažďovania, slobody prejavu a myslenia,

•     právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov, právo voliť a byť volený v riadnych pravidelných slobodných voľbách na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním, ktoré zaručuje slobodu prejavu vôle ľudí

•     pluralitný systém politických strán a organizácií,

•     rešpektovanie právneho štátu,

•     deľba moci a nezávislosť súdnictva,

•     transparentnosť a zodpovednosť vo verejnej správe,

•     slobodné, nezávislé a pluralitné médiá,

G.  keďže ako sa uvádza v Deklarácii tisícročia, demokratická a participačná správa založená na vôli ľudí môže najlepšie zabezpečiť práva mužov a žien na dôstojný život a výchovu ich detí, bez hladu a strachu z násilia, útlaku a nespravodlivosti,

H.  keďže možnosť mužov a žien zúčastňovať sa na politickom živote a rozhodovaní za rovnakých podmienok je nevyhnutným základom skutočnej demokracie,

I.    keďže demokracia, rozvoj a rešpektovanie všetkých ľudských práv vrátane ekonomických, sociálnych a kultúrnych spolu súvisia a navzájom sa posilňujú,

J.    keďže demokracia je taktiež zreteľne spojená s bezpečnosťou, ako to uznáva Európska bezpečnostná stratégia, ktorá uvádza, že „šírenie dobrej správy vecí verejných, podpora sociálnych a spoločenských reforiem, riešenie otázky korupcie a zneužívania moci, vytvorenie právneho štátu a ochrana ľudských práv predstavujú najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku“,

K   keďže Európska únia disponuje širokým spektrom nástrojov a prostriedkov na podporu demokracie na celom svete, od politického dialógu a diplomatických iniciatív až po osobitné nástroje finančnej a technickej spolupráce,

L.   keďže všetky vonkajšie finančné nástroje Európskej únie, ako sú Nástroj rozvojovej spolupráce (NRS), Nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a Nástroj stability (IfS), ponúkajú značné možnosti podpory demokratickej správy vecí verejných a budovania inštitúcií a kapacít,

M.  keďže Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) predstavuje kľúčový nástroj finančnej pomoci v oblasti ľudských práv a demokracie, keďže má globálny charakter, môže fungovať bez súhlasu hostiteľskej krajiny a priamo podporuje organizácie občianskej spoločnosti, keďže volebné pozorovateľské misie EÚ financované z EIDHR tvoria základnú súčasť prínosu EÚ k demokratickému budovaniu inštitúcií,

N.  keďže je potrebný lepší prehľad o podpore demokracie, ktorú v súčasnosti poskytuje EÚ, o tom, ako je široká škála nástrojov a prostriedkov EÚ určených na podporu demokracie na celom svete úspešná v partnerských krajinách a ako tieto rozličné nástroje a aktéri fungujú a ako sú prepojené,

O. keďže správa EP z roku 2004 o oznámení Komisie o správe a rozvoji zdôraznila „význam uskutočňovania volebných a parlamentných reforiem mimo volebných systémov viacerých politických strán s cieľom zabezpečiť extenzívnejšiu a účinnejšiu politickú činnosť medzi obyvateľstvom“(1),

1.   súhlasí s názorom, že na to, aby sa zlepšila účinnosť podpory EÚ budovaniu demokracie na celom svete, je potrebný súdržnejší a jednotnejší rámec;

2.   víta snahy bývalého a súčasného predsedníctva EÚ, ktoré sa týkajú medzipilierovej iniciatívy v oblasti budovania demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, ktoré majú za cieľ vylepšiť ich politiku a posilniť ich činnosť a koordináciu snáh, a zdôrazňuje potrebu udržateľnej činnosti v tejto oblasti ako súčasti záverov Rady, ktoré sa majú prijať v novembri 2009;

3.   odporúča, aby závery Rady obsahovali konkrétne a praktické návrhy na zlepšenie koordinácie podpory demokracie v rámci nástrojov zahraničnej a rozvojovej politiky a politiky ľudských práv EÚ a takýmto spôsobom vytvorili spoločnú základňu, ktorá by zodpovedala skutočným potrebám demokracie ako politického systému riešiť konflikty, deliť sa o moc a zabezpečiť vyrovnaný rozvoj;

4.   opakovane zdôrazňuje, že demokratizácia a dobrá správa vecí verejných nie sú len cieľmi sami osebe, ale sú tiež nesmierne dôležité z hľadiska obmedzenia chudoby, ako aj z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja, mieru a stability. domnieva sa, že demokracia, ako to dokazuje aj vnútorný integračný proces EÚ, pomáha nielen pri podpore politických a občianskych práv, ale aj pri podpore ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv vrátane solidarity,

5.   domnieva sa, že zapustenie koreňov demokracie a demokratických procesov v tretích krajinách ponúka najlepšie vyhliadky na vypracovanie účinných politík týkajúcich sa globálnych otázok, ktoré znepokojujú aj občanov EÚ. Demokratické systémy môžu napríklad lepšie bojovať proti medzinárodnej kriminalite, nelegálnej imigrácii a pašovaniu, chrániť životné prostredie udržiavať otvorený, globálny systém obchodovania a zabezpečiť trvalo udržateľné a konkurenčné dodávky energie;

6.   odporúča EÚ, aby s cieľom posilniť spoločné celosvetové aktivity na podporu demokracie, verejne podporila definíciu demokracie Valného zhromaždenia OSN z roku 2005 ako referenčného hľadiska pre svoju vlastnú činnosť v oblasti demokratizácie;

7.   zdôrazňuje, že demokracia sa nedá exportovať alebo predpísať zvonka; a zdôrazňuje, že EÚ je aj naďalej zaviazaná zásade vlastnej zodpovednosti partnerských krajín za rozvojové stratégie a programy. Tieto postupy sa však môžu podporovať rozličnými nástrojmi EÚ, prispôsobenými špecifickej situácii danej krajiny;

8.   navrhuje, aby Rada a Komisia začali s komplexnou a podrobnou analýzou všetkých foriem podpory demokracie EÚ na vybranej vzorke partnerských krajín, ktorá by umožnila predložiť praktické odporúčania;

9.   odporúča Rade a Komisii, aby vo svojej práci na podporu demokracie realizovali Parížsku deklaráciu a Akčný plán z Akkry o účinnosti pomoci; navrhuje predovšetkým, aby sa uskutočnilo spoločné hodnotenie demokracie EÚ, spoločné plánovanie EÚ a rozdelenie nákladov s cieľom zvýšiť vplyv a viditeľnosť práce EÚ na podporu demokracie;

10. zdôrazňuje význam doložiek o ľudských právach, ktoré obsahujú dohody EÚ. V tejto súvislosti znovu opakuje, že takéto doložky by sa v prvom rade mali dôsledne uplatňovať v existujúcich dohodách, než aby sa vypracúvali nové dohody, ktoré obsahujú dodatočné podmienky;

11. navrhuje Komisii, aby do časti dokumentov o stratégii krajiny o stave demokracie systematicky zapracovala odporúčania z príslušných volebných pozorovateľských misií EÚ a podľa potreby začlenila podporu demokracie do programov spolupráce s partnerskými krajinami;

12. podčiarkuje potrebu lepšej koordinácie činností vykonávaných v rámci rozličných vonkajších finančných nástrojov s cieľom dokonale preskúmať, ako sa geografické a tematické nástroje navzájom dopĺňajú;

13. vyzýva Radu a Komisiu, aby predtým, než spustia nové iniciatívy v oblasti budovania demokracie, uskutočnili širokú a komplexnú konzultáciu so všetkými zainteresovanými stranami v EÚ a tretích krajinách vrátane inštitucionálnych, regionálnych a miestnych aktérov a nezávislých skupín občianskej spoločnosti;

14. vyzýva Komisiu na systematickejšie zapojenie demokratických inštitúcií na všetkých úrovniach, predovšetkým parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov do príprav a vykonávania špecifických nástrojov pre jednotlivé štáty, ako sú dohody medzi EÚ a daným štátom a dokumenty národných stratégií;

15. zdôrazňuje, že je potrebné, aby podpora demokracie EÚ mala komplexný charakter, riešila všetky otázky zahrnuté do uznesenia Valného zhromaždenia OSN z roku 2005 a aby sa pri jej uskutočňovaní prijal dlhodobý prístup; v tejto súvislosti vníma Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EDIHR) ako kľúčový nástroj finančnej pomoci a žiada, aby sa podpora zachovala a posilnila;

16. víta pozitívny prínos volebných pozorovateľských misií pri upevňovaní demokratických procesov, podpore úcty k ľudským právam, základným slobodám, dobrej správe vecí verejných a právnemu štátu, a najmä pri posilňovaní volebných procesov na celom svete; zároveň však zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnú povolebnú politiku, pričom treba venovať osobitnú pozornosť konvergencii následných technických a politických opatrení, v ktorých by podpora rozvoja bola v súlade s demokratickými zásadami a hodnotami demokratickej správy;

17. zdôrazňuje, že EÚ by sa vo svojich snahách o budovanie demokracie mala cieľavedome osobitne zameriavať na úlohu volených zástupcov a politických strán, nezávislé médiá ako aj posilnenie účasti žien na politickom a verejnom živote;

18. odporúča vytvorenie osobitnej stratégie na podporu nových a demokraticky zvolených parlamentov s cieľom natrvalo pevne zakotviť demokraciu, zákonnosť a dobrú správu vecí verejných a ďalej šíriť peer-to-peer nástroj medzi poslancami rôznych národností pojednávajúci o otázke, čo predstavuje účinné a efektívne zastúpenie záujmov voličov, účinný a efektívny dohľad nad výkonnou mocou a spôsoboch a prostriedkoch na zabezpečenie informačného toku medzi všetkými časťami vládneho systému;

19. potvrdzuje svoje odhodlanie prispieť k upevneniu demokratických procesov intenzívnejším zapájaním sa do pozorovania volieb, prijímaním opatrení nadväzujúcich na volebné pozorovateľské misie EÚ a budovaním parlamentných kapacít prostredníctvom Úradu na podporu parlamentnej demokracie, ktorý môže prostredníctvom poradenstva, odbornej prípravy, stáží, výmeny osvedčených postupov a vytvárania kontaktných sietí prispieť k vytváraniu inštitucionálnej a administratívnej kapacity parlamentov nových a vznikajúcich demokracií; Zdôrazňuje taktiež význam zapojenia parlamentných zhromaždení, ako sú AKT–EÚ, EUROLAT, EUROMED a EURONEST;

20. vyzýva delegácie Komisie, aby pri príprave alebo navrhovaní parlamentných programov podpory spolupracovali s Úradom na podporu parlamentnej demokracie;

21. odporúča, aby sa akčný plán začlenil do novembrových záverov Rady a hodnotenie pokroku uskutočnilo do konca roku 2010;

22. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.

(1) A5-0219/2004