Postup : 2009/2534(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0155/2009

Predkladané texty :

B7-0155/2009

Rozpravy :

PV 24/11/2009 - 9
CRE 24/11/2009 - 9

Hlasovanie :

PV 25/11/2009 - 7.6
CRE 25/11/2009 - 7.6
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2009)0090

NÁVRH UZNESENIA
PDF 295kDOC 243k
18.11.2009
PE428.773v02-00
 
B7-0155/2009

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program


Luigi Berlinguer v mene Výboru pre právne veci
Juan Fernando López Aguilar v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Carlo Casini v mene Výboru pre ústavné veci

Uznesenie Európskeho parlamentu o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program  
B7‑0155/2009

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, najmä na jej ustanovenia týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS) a jej nový právny rámec na ochranu základných práv a posilnenie občianstva Únie, články 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii zmenené a doplnené Lisabonskou zmluvou, protokol č. 8 k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) doplnený na základe Lisabonskej zmluvy v súvislosti s pristúpením Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorá má tú istú právnu silu ako zmluvy,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 10. júna 2009 nazvané Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov (KOM(2009)262), v ktorom sa zdôrazňujú jej priority v oblasti PSBS na roky 2010 až 2014, ako aj jej Hodnotenie Haagskeho programu a akčného plánu (KOM(2009)0263) a s tým súvisiacu výsledkovú tabuľku uskutočňovania (SEK(2009)0765) a tiež so zreteľom na prínos národných parlamentov, občianskej spoločnosti a agentúr a orgánov EÚ,

–       so zreteľom na návrh dokumentu predsedníctva Rady zo 16. októbra 2009 s názvom Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa v službách občanov (14449/09),

–     so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže PSBS je už od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy významným cieľom Európskej únie; keďže je dôležité vrátiť sa k pôvodnej myšlienke tamperského programu, ktorý zahŕňal hľadiská trestného a občianskeho práva a zároveň bol zameraný na zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd,

B.     keďže globalizácia sa týka nielen finančného sektora, ale čoraz viac aj PSBS; keďže táto skutočnosť si vyžaduje, aby sa zaviedol celostnejší politický prístup spolu s opatreniami na riešenie naliehavých otázok migrácie a azylu, a keďže sú žiaduce najmä intenzívnejšie výmeny a spolupráca medzi tými, ktorí sa podieľajú na politikách v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, rozvoja, medzinárodného obchodu a sociálnych vecí,

C.     keďže na základe Lisabonskej zmluvy, nedávno schválenej parlamentným hlasovaním alebo prostredníctvom referenda, sa prepracujú právne základy, ciele nástroje a metódy prijímania rozhodnutí v rámci politík týkajúcich sa PSBS,

D.  keďže práva a inštitucionálna úloha, ktoré národné parlamenty prvýkrát získavajú na základe Lisabonskej zmluvy, budú mať pozitívny vplyv najmä na rozvoj a fungovanie PSBS, a to predovšetkým preto, že dodržiavanie zásady subsidiarity bude lepšie zaručené,

 

E.     keďže v mnohých sektoroch politiky v oblasti súdnictva a v oblasti vnútorných vecí vnútroštátne riešenia už dávno nie sú primerané, a preto je potrebné vypracovať európske riešenia medzinárodných problémov v oblasti migrácie, bezpečnosti a technológií vrátane informačných a komunikačných technológií,

 

F.     keďže rušenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ je jedným z najvýznamnejších výsledkov európskej integrácie,

G.     keďže občania majú na úrovni Únie priame zastúpenie v Európskom parlamente a členské štáty zastupuje Rada prostredníctvom ich vlád, ktoré sa demokraticky zodpovedajú svojim národným parlamentom; keďže sa v dôsledku toho musí nevyhnutná parlamentarizácia Európskej únie opierať na jednej strane o rozširovanie právomocí Európskeho parlamentu vo vzťahu k celému procesu prijímania rozhodnutí Únie a na druhej strane o väčšiu kontrolu národných vlád vykonávanú príslušnými národnými parlamentmi,

H.      keďže spoločné opatrenia sa musia obmedziť na oblasť právomocí Spoločenstva a keďže jednotné prístupy na európskej úrovni by sa mali prijímať len vtedy, ak sa od nich dá očakávať väčšia úspešnosť ako od vnútroštátnych opatrení,

I.      keďže je potrebné zachovať práva občanov EÚ a práva na ochranu, najmä na ochranu údajov, a keďže spoločné politiky v oblasti súdnictva a vnútorných vecí musia naďalej podliehať parlamentnému dohľadu,

J.      keďže transparentnosť v procese tvorby právnych predpisov musí byť prvoradá a občania a národné parlamenty by mali byť schopní chápať a sledovať vymedzenie a uskutočňovanie politík týkajúcich sa PSBS,

 

K.     keďže pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stanovené Lisabonskou zmluvou, neoslabí ochranu základných práv v Únii založenú na Charte základných práv a na jurisdikcii Súdneho dvora a bude predstavovať cennú súčasť dodatočnej ochrany, pričom treba mať na zreteli, že bude potrebné zaviesť jednoznačné oddelenie právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva od právomocí Súdneho dvora,

 

L.     keďže je potrebné, aby sa v záujme účinného a včasného boja proti organizovanému zločinu, podvodu a korupcii, ako aj v záujme ochrany finančných záujmov EÚ posilnila policajná a justičná spolupráca, aby sa Europol a Eurojust systematickejšie zapájali do vyšetrovania, aby sa zriadil úrad Európskeho prokurátora a dosiahli sa účinné a merateľné výsledky, a keďže občania EÚ si želajú, aby sa posilnila úloha EÚ v boji proti korupcii,

M.    keďže v oblasti občianskeho súdnictva musia priority stanovené na ďalších päť rokov odrážať potreby, ktoré vyjadrujú jednotliví občania a podniky,

 

N.     keďže vzájomné uznávanie ako základ PSBS si vyžaduje vzájomnú dôveru a dôveru voči právnym systémom iných krajín a keďže tieto hodnoty možno zabezpečiť len prostredníctvom vzájomného poznávania a porozumenia, a teda vytvorením európskej justičnej kultúry,

 

O.     keďže európsky justičný priestor musí byť postavený na európskej justičnej kultúre v radoch právnikov v praxi, sudcov a prokurátorov, ktorá je nielen založená na práve Únie, ale vytvárala sa vďaka znalostiam a porozumeniu národných súdnych systémov, kompletnému prepracovaniu univerzitných osnov, výmenám, študijným pobytom a spoločnému vzdelávaniu za aktívnej podpory Európskej justičnej vzdelávacej siete a Akadémie európskeho práva,

 

P.     keďže vzájomná dôvera sa opiera aj o prebiehajúce hodnotenie efektívnosti a výsledkov rôznych národných systémov, uskutočňované tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni; keďže v tejto súvislosti je potrebné spomenúť neoceniteľnú prácu Európskeho výboru pre efektívnosť súdnictva vytvoreného v rámci Rady Európy,

 

Q.     keďže európske siete v rôznych oblastiach súdneho systému (Európska justičná vzdelávacia sieť, Európska sieť rád pre súdnictvo, Sieť predsedov najvyšších súdov Európskej únie, sieť Eurojustice európskych generálnych prokurátorov, Európska justičná sieť v občianskych a obchodných veciach a siete právnikov v praxi) musia zohrávať aktívnu úlohu pri budúcom vykonávaní európskej justičnej kultúry, a so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 10. septembra 1991 o vytvorení Akadémie európskeho práva(1), na pozíciu Parlamentu z 24. septembra 2002 o prijatí rozhodnutia Rady, ktorým sa vytvára európska justičná vzdelávacia sieť(2), na uznesenie Parlamentu z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme(3) a na odporúčanie Parlamentu Rade zo 7. mája 2009 o rozvoji oblasti trestného súdnictva v Európskej únii(4),

 

R.     keďže počítačová kriminalita v posledných rokoch výrazne vzrástla, čo vedie k zložitejším súdnym problémom a pre kapacity súdov znamená väčšie zaťaženie; keďže v dôsledku tohto vývoja je potrebné preskúmať vytvorenie európskeho súdu pre počítačovú oblasť, ktorý by sa špecializoval na záležitosti spojené s počítačovou kriminalitou,

 

Očakávaný PSBS v rámci Lisabonskej zmluvy

1.      poznamenáva, že nový viacročný program v PSBS bude pravdepodobne prijatý a vykonávaný v novom právnom rámci stanovenom Lisabonskou zmluvou, takže musí zahŕňať všetky inovácie zavedené touto zmluvou, podľa ktorých:

 

–    je schengenská spolupráca, ktorá zahŕňa voľný pohyb osôb v EÚ, jadrom PSBS a schengenský priestor by sa mal ešte rozšíriť;

 

–    sa občianstvo EÚ a ochrana základných práv stanú ťažiskom politík súvisiacich s PSBS a inštitúcie EÚ budú mať za úlohu dohliadať na dodržiavanie zásady rovnosti medzi občanmi EÚ;

 

–    sa rozhodovací proces posilní uplatňovaním riadneho legislatívneho postupu, a to pod súdnym dohľadom Súdneho dvora;

 

–    dodatočné bezpečnostné opatrenia zaručia striktné dodržiavanie zásady subsidiarity a proporcionality v PSBS, keďže sa zaručí, že tzv. postup varovania bude môcť otvoriť určitý počet národných parlamentov, a keďže právo využiť tzv. záchrannú brzdu bude udelené konkrétnemu členskému štátu v prípade, že sa tento štát domnieva, že návrh právneho nástroja v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach by mohol narušiť podstatné prvky jeho vnútroštátneho právneho poriadku; použitie tzv. záchrannej brzdy povedie väčšinou k posilnenej spolupráci medzi štátmi, ktoré tvoria jadro a ktoré by chceli zjednotiť svoje politiky;

 

2.      konštatuje, že činnosť EÚ bude dôveryhodnejšia, pretože bude založená na novom alebo prepracovanom právnom rámci vrátane nových ustanovení o ochrane základných práv, a to aj práv národnostných menšín, nových ustanovení o predchádzaní všetkým formám nerovností, najmä medzi mužmi a ženami (článok 8 ZFEÚ), alebo diskriminácie (článok 10 ZFEÚ), ustanovení na podporu transparentnosti vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ (článok 15 ZFEÚ), ustanovení o ochrane osobných údajov pred zneužitím súkromnými alebo verejnoprávnymi subjektmi (článok 16 ZFEÚ), o konzulárnej a diplomatickej ochrane (článok 23 ZFEÚ), o spoločných politikách v oblasti azylu a prisťahovalectva (článok 77 a ďalšie ZFEÚ), o presadzovaní integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín (článok 79 ods. 4 ZFEÚ) a o zlepšení dobrej administratívy (článok 298 ZFEÚ);

 

3.      zdôrazňuje význam rozšírenia bez toho, aby sa v jeho dôsledku obmedzili právomoci Súdneho dvora, tak na účely vydávania rozhodnutí o prejudiciálnych otázkach vo všetkých záležitostiach spadajúcich pod PSBS, ako aj s cieľom umožniť Komisii začať konania o porušení(5);

 

4.      poukazuje na to, že prístup občanov a podnikov k súdnictvu je v celej Európe čoraz zložitejší a menej transparentný v dôsledku výnimiek udeľovaných jednotlivými štátmi (opt-out) a že by sa im preto v záujme spravodlivosti, súdržnosti a jednoduchosti malo zabrániť všade tam, kde je to možné;

5.      s radosťou víta, že Lisabonskou zmluvou sa zavedie spolurozhodovací postup ako riadny legislatívny postup v oblastiach spadajúcich pod PSBS, v ktorých sa doteraz neuplatňoval, čím sa zabezpečí, že parlamentný dohľad sa bude uplatňovať na rôzne aspekty európskej politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj opatrenia na ich vykonávanie; domnieva sa, že pristúpenie Európskeho parlamentu k ratifikácii medzinárodných dohôd je len nutným doplnením právomocí, ktoré sú mu na internej úrovni priznané v oblastiach spadajúcich pod súčasný tretí pilier;

 

6.      domnieva sa, že zásada solidarity medzi členskými štátmi a členskými štátmi a Úniou nadobúda v PSBS osobitný význam a musí sa z nej stať aktívna, povinná solidarita, najmä pokiaľ ide o kontrolu na hraniciach, prisťahovalectvo, civilnú ochranu a doložku o solidarite;

Koherentnejší, transparentnejší a demokratickejší viacročný program

 

7.      domnieva sa, že v rámci Štokholmského programu by bolo potrebné najmä:

–    riešiť solidárnym spôsobom problémy migrácie;

–    zabezpečiť väčšiu vyváženosť medzi bezpečnosťou občanov (napr. ochranou vonkajších hraníc, stíhaním cezhraničnej kriminality) a ochranou ich individuálnych práv;

–    poskytovať občanom rovnaký prístup k súdnictvu; a

–    riešiť praktické problémy, s ktorými sa stretávajú občania v Európskej únii v oblastiach spadajúcich pod rôzne právne poriadky;

 

8.      domnieva sa, že pri plnení tohto programu by malo byť prvoradým cieľom zabezpečiť v duchu lojálnej spolupráce, aby občania mohli všade uplatňovať rovnakú ochranu svojich základných práv, či už prichádzajú do kontaktu s verejnou mocou vykonávanou Úniou, a to aj agentúrami a inými orgánmi, a členskými štátmi, a aby nikto nebol znevýhodnený preto, že uplatňuje základné slobody, na ktoré majú občania Únie nárok v súlade s tradíciou ľudských práv a právneho štátu, ktorá je spoločná pre všetky členské štáty;

 

Medziparlamentná spolupráca

9.      poukazuje na to, že v novom právnom a inštitucionálnom rámci vytvorenom Lisabonskou zmluvou sa bude dať ďalšia činnosť PSBS rozvíjať len vtedy, ak sa Európsky parlament náležitým spôsobom spojí s národnými parlamentmi a občianskou spoločnosťou s cieľom vytvoriť otvorenú a trvalú diskusiu;

 

10.    žiada väčšiu transparentnosť procesu tvorby právnych predpisov na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov a víta uplatňovanie riadneho legislatívneho postupu, čím sa umožní čo najrozsiahlejšie uplatňovanie práva na prístup k dokumentom a informáciám v rozhodovacom procese, najmä v prípadoch, keď by určitý návrh obmedzil práva jednotlivcov a občanov, bez ohľadu na to, či ide o iniciatívu Komisie alebo skupiny členských štátov;

 

11.    v záujme transparentnej tvorby právnych predpisov na medzinárodnej úrovni, kde Komisia získala právomoci Spoločenstva a Parlamentu bolo ponechané len právo udeľovať súhlas, o čom svedčí najmä vývin situácie v súvislosti s Haagskou konferenciou o medzinárodnom práve súkromnom, oznamuje, že je zaviazaný dôsledne sledovať budúci vývin Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom; zaväzuje sa finančne podporiť vytvorenie parlamentného fóra, prístupného pre záujemcov z radov poslancov EP a poslancov národných parlamentov, s cieľom vytvoriť prostriedok informovania poslancov o ďalšom vývine v rámci konferencie a jej činnostiach a výsledkoch, vďaka čomu bude možné diskutovať o rôznych otázkach v rámci verejného fóra;

 

12.   víta skutočnosť, že Lisabonskou zmluvou sa vytvorí rámec vyhodnocovania politík PSBS, a žiada, aby sa zriadil konkrétny systém monitorovania a hodnotenia, najmä v oblasti súdnictva, ktorý by sa zameral na kvalitu, účinnosť a spravodlivosť existujúcich právnych nástrojov, justičnej správy a ochrany základných práv a do ktorého by bol intenzívne zapojený Európsky parlament a národné parlamenty; preto:

· poznamenáva, že v PSBS v súčasnosti existuje niekoľko systémov hodnotenia, ktoré sa musia zjednotiť do spoločného a koherentného rámca a pokryť všetky aspekty, od hodnotenia ex-ante až po hodnotenie vykonávania právnych predpisov,

· domnieva sa, že hodnotenia, ktoré vypracovávajú rôzne orgány EÚ, by mali byť lepšie skoordinované,

· žiada vytvorenie systému hodnotenia, ktorý by Parlamentu a národným parlamentom umožnil prístup k informáciám týkajúcim sa politík (článok 70 ZFEÚ) a činností stáleho výboru pre vnútornú bezpečnosť (článok 71 ZFEÚ), agentúr EUROPOL (článok 88 ZFEÚ) a Eurojust (článok 85 ZFEÚ), ako aj agentúry Frontex, Európskeho podporného úradu pre azyl a schengenského systému; v tejto súvislosti sa domnieva, že Parlament by mal mať právo poskytnúť záväzné stanovisko k menovaniu riaditeľov agentúr (keďže Parlament je aj rozpočtovým orgánom),

· ďalej sa domnieva, že s cieľom vytvoriť rámec pre spoluprácu Parlamentu s národnými parlamentmi v rámci PSBS by bolo vhodné zriadiť stále fórum zástupcov na politickej úrovni (dvaja na parlamentnú komoru a dvaja náhradníci), ktorí by sa stretávali dvakrát za rok a delili by sa o spoločný pracovný priestor, v ktorom by bolo možné vymieňať si v reálnom čase všetky informácie týkajúce sa PSBS, a to aj vyhradené informácie; rovnako zastáva názor, že zástupcom národných parlamentov by malo byť povolené zúčastňovať sa na rokovaniach Parlamentu na úrovni výborov a na každoročných diskusiách Parlamentu o pokroku v rámci PSBS;

 

13.    domnieva sa, že prednostne by sa mala riešiť otázka odstránenia priepastného rozdielu medzi pravidlami a politikami schválenými na európskej úrovni a ich vykonávaním na vnútroštátnej úrovni;

 

14.    žiada, aby pravidelné hodnotenie výsledkov dosiahnutých v rámci viacročného programu bolo predmetom každoročnej diskusie v Európskom parlamente, ktorá by mala zapojiť občiansku spoločnosť a zamerať sa na ochranu základných práv v EÚ a ktorá by mala vychádzať zo správ Rady, Komisie, Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), ako aj z hodnotení a štúdií nezávislých expertov, podnetov organizácií občianskej spoločnosti a uznesení Parlamentu;

 

Európa zaručujúca práva

 

15.    domnieva sa, že účinná ochrana a podpora základných práv predstavujú základ demokracie v Európe a sú predpokladom upevnenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

 

16.    ďalej pripomína, že Únia pristúpi k EDĽP a že rokovania zamerané na pristúpenie Únie k dohovoru by sa preto mali začať okamžite;

 

17.    vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala medziinštitucionálnu dohodu vzhľadom na Lisabonskú zmluvu a dôsledky, ktoré vzniknú prepojením medzi EDĽP, Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva a inštitúciami EÚ;

 

18.    pripomína, že na základe Lisabonskej zmluvy sa Charta základných práv Únie stáva rovnako záväznou ako zmluvy a bude sa uplatňovať v plnom rozsahu na všetky opatrenia prijaté v súvislosti s PSBS a že na jej dodržiavanie bude dohliadať Súdny dvor; ľutuje však zavedenie protokolu, ktorým sa obmedzuje vplyv Charty na vnútroštátne právo dvoch členských štátov, a zdôrazňuje svoje obavy z nerovnosti ľudí, ktorú môže táto situácia vyvolať;

 

19.    požaduje dôkladné a nestranné preskúmanie existujúcich opatrení v priestore slobody a spravodlivosti z hľadiska ich nevyhnutnosti, proporcionality a účinnosti, ako aj vplyvu na ochranu a presadzovanie hodnôt a zásad EÚ a základných práv občanov; žiada, aby sa v prípade každej novej politiky, legislatívneho návrhu a programu uskutočnilo posúdenie vplyvu zamerané na základné práva a hodnoty EÚ, ktoré by jasne uviedlo, ktoré základné práva by mohli byť dotknuté a aké opatrenia sa plánujú na ich ochranu v súlade so zásadami proporcionality a nevyhnutnosti; domnieva sa, že s agentúrou FRA by sa malo konzultovať počas celého postupu legislatívnych návrhov, ktoré majú dosah na základné a ľudské práva;

 

20.    považuje trest smrti za krutý, neľudský a ponižujúci a naliehavo vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby sa rázne usilovali o jeho zrušenie vo všetkých krajinách sveta;

Boj proti diskriminácii a podpora integrácie

 

21.    žiada, aby sa uskutočnili opatrenia na informovanie občanov a obyvateľov EÚ o ich základných právach, ktoré by zahŕňali kampane na zvyšovanie povedomia zamerané tak na širokú verejnosť, ako aj na zraniteľné skupiny, iniciatívy v oblasti neformálneho vzdelávania, začlenenie problematiky nediskriminácie a rodovej rovnosti do osnov formálneho vzdelávania, ako aj opatrenia zamerané na inštitúcie EÚ a členských štátov pôsobiace v PSBS, ktoré by zvýšili ich povedomie, pokiaľ ide o kľúčový význam základných práv, a opatrenia na stanovenie spôsobov, ako dosiahnuť nápravu na národnej alebo na európskej úrovni v prípadoch porušenia týchto práv;

 

22.    požaduje, aby Rada bezodkladne prijala horizontálnu smernicu o nediskriminácii a aby sa využívali existujúce právne nástroje; domnieva sa, že diverzita je pre Úniu obohatením a že Únia musí byť bezpečným miestom, v ktorom sa rešpektujú rozdiely a otázky citlivé z národného hľadiska a chránia sa najzraniteľnejšie skupiny, ako sú Rómovia; preto zastáva názor, že v Štokholmskom programe by malo byť prioritou aktívne zvyšovanie povedomia o antidiskriminačných právnych predpisoch a rodovej rovnosti, boj proti chudobe, diskriminácii založenej na rodovej príslušnosti, sexuálnej orientácii, veku, zdravotnom postihnutí, náboženskom presvedčení alebo viere, farbe pleti, predkoch, národnom či etnickom pôvode, ako aj boj proti rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii a ochrana detí a menšín; domnieva sa, že je potrebné dôsledne a v plnej miere sledovať a uplatňovať existujúce nástroje a opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách; vyzýva preto španielske predsedníctvo a budúce predsedníctva, aby počas svojich funkčných období dosiahli pokrok v súvislosti s európskym nariadením na ochranu, a to s cieľom zabezpečiť obetiam trestných činov rovnakú úroveň ochrany vo všetkých členských štátoch;

 

23.    pripomína, že z pohľadu bežného občana je sociálne vylúčenie jedným z najväčších ohrození vnútornej bezpečnosti; poukazuje na to, že nezamestnanosť a iné problémy súvisiace s príjmami, napr. nadmerné zadlženie, ktoré sa ešte viac prehĺbili v dôsledku globálnej finančnej krízy, zvyšujú riziko vylúčenia a že etnické menšiny sú obzvlášť zraniteľné, pretože sú zároveň vystavené riziku, že sa stanú obeťami diskriminácie a rasovo motivovaných trestných činov;

 

24.    vyzýva agentúru FRA, aby zhromažďovala a zostavovala spoľahlivé a porovnateľné štatistické údaje o všetkých dôvodoch diskriminácie vrátane diskriminácie založenej na príslušnosti k národnostnej menšine, aby sa jednotlivými dôvodmi zaoberala rovnocenným spôsobom a aby ich v čitateľnej a zrozumiteľnej forme zverejňovala, a pripája sa k názoru troch predsedníctiev Rady (španielskeho, belgického a maďarského), že mandát agentúry FRA by sa mal eventuálne čo najskôr prehodnotiť, čo bude zároveň príležitosťou na prehĺbenie spolupráce s Radou Európy a na posúdenie možného rozšírenia mandátu agentúry, na základe ktorého má v súčasnosti preskúmať situáciu v oblasti základných práv v Európskej únii;

 

25.    znovu potvrdzuje, že Únia a členské štáty musia spojiť svoje úsilie, aby sa dosiahla úplná integrácia zraniteľných skupín, predovšetkým Rómov, do spoločnosti, a to tým, že budú podporovať ich začlenenie do vzdelávacieho systému a do trhu práce a bojovať proti násiliu, ktoré by proti nim mohlo byť namierené;

26.    zdôrazňuje, že hoci zákonodarcovia a tvorcovia politík EÚ prijali rozsiahly súbor predpisov na boj proti viacnásobnej diskriminácii žien z menšinového prostredia, najmä rómskych žien, nezaznamenal sa v tejto oblasti žiaden významný pokrok; preto vyzýva členské štáty, aby preskúmali vykonávanie všetkých politík súvisiacich s výskytom viacnásobnej diskriminácie;

Posilnené práva spojené s občianstvom Únie

 

27.    zdôrazňuje, že začlenenie občianskej iniciatívy do Lisabonskej zmluvy umožní, aby občania zohrávali bezprostrednú úlohu pri vykonávaní výlučných právomocí Únie, pretože budú prvýkrát priamo zapojení do prípravy európskych legislatívnych návrhov; dôrazne žiada, aby sa tento nový nástroj vykonával spôsobom, ktorý ľudí skutočne podnieti k jeho využívaniu, a vyzýva Komisiu, aby venovala náležitú pozornosť všetkým iniciatívam, ktoré spĺňajú právne kritériá;

28.    víta, že do Lisabonskej zmluvy sa začlenilo ustanovenie o občianskej iniciatíve, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila úlohu Parlamentu a existujúce petičné právo pri predkladaní návrhu týkajúceho sa praktických podmienok jeho uplatňovania;

 

29.    zamýšľa iniciovať nový návrh zásadnej reformy práva upravujúceho voľby do Európskeho parlamentu; zdôrazňuje svoje stanovisko, podľa ktorého by sa Rada mala v súlade s podmienkami, ktoré musí na základe výziev prijať, zasadiť za zabezpečenie účinnosti práva voliť a byť volený, s cieľom motivovať európskych občanov k účasti v európskych voľbách v mieste svojho bydliska;

30.    vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali práva spojené s občianstvom Únie, aby jej občania a s nimi aj ich rodinní príslušníci mohli uplatňovať svoje právo na voľný pohyb, a aby im tým kdekoľvek v Únii a bez akýchkoľvek obmedzení umožnili cestovanie, prácu, štúdium, odchod na dôchodok, účasť na politickom a demokratickom živote a právo na rodinný život, pričom treba zabezpečiť, aby im bolo ponechané právo na všetky dávky sociálneho zabezpečenia bez ohľadu na to, kde žijú; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby občania EÚ mohli bez problémov uplatňovať svoje právo voliť v miestnych voľbách;

31.    vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa zásada vzájomného uznávania uplatňovala v EÚ aj v prípade párov rovnakého pohlavia, najmä párov žijúcich v manželskom zväzku, partnerov alebo párov bez úradného potvrdenia zväzku, a to prinajmenšom v súvislosti s právami týkajúcimi sa voľného pohybu;

 

32.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali spôsoby, akými uľahčiť voľný pohyb občanov EÚ, ktorí sa rozhodnú toto právo využiť, a to tým, že sa im poskytne pomoc pri integrácii a účasti vo zvolenej hostiteľskej krajine na výkone práva na voľný pohyb v Európskej únii;

 

33.    domnieva sa, že zaručenie výkonu týchto slobôd musí presahovať vnútroštátne hranice a že občania EÚ musia byť schopní uplatňovať svoje osobitné práva v plnej miere, a to aj mimo Únie; zdôrazňuje preto význam posilnenia koordinácie a spolupráce v oblasti konzulárnej ochrany;

 

34.    vyzýva členské štáty, aby spravodlivo a dôsledne plnili svoju povinnosť zabezpečovať občanom Únie konzulárnu a diplomatickú ochranu prostredníctvom vykonávania dohody o minimálnej miere konzulárnej pomoci poskytovanej občanom EÚ mimo územia EÚ;

 

35.    vyzýva Radu a Komisiu, aby sa prednostne zaoberali zvyšovaním transparentnosti a zlepšovaním prístupu k dokumentom, pretože takýto prístup je nevyhnutný z hľadiska budovania EÚ orientovanej na občana;

 

36.    víta skutočnosť, že do Štokholmského programu sa zaradila zmienka o účasti na demokratickom živote Európskej únie; naliehavo vyzýva Radu, aby do Štokholmského programu zaradila osobitný oddiel o primeraných opatreniach na posilnenie účasti žien na volebných kampaniach a na politickom živote vo všeobecnosti s cieľom znížiť demokratický deficit, ktorý pretrváva vzhľadom na obmedzenú účasť žien v komunálnych, vnútroštátnych a európskych voľbách;

Migrácia

 

37.    domnieva sa, že každý komplexný prístup k prisťahovalectvu musí zohľadňovať hnacie faktory, ktoré ľudí vedú k tomu, že opúšťajú svoje krajiny, a požaduje jasné plány rozvoja a investovania v krajinách pôvodu a tranzitu, predovšetkým uľahčením prevodu prostriedkov migrantmi do ich krajín pôvodu alebo zavedením obchodných a poľnohospodárskych politík, ktoré podporujú hospodárske príležitosti, ako aj rozvojom demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd;

38.    zdôrazňuje, že hromadná legalizácia pobytu nelegálnych prisťahovalcov nie je primeranou reakciou, keďže nerieši aktuálne zásadné problémy a celý problém by mohla dokonca zhoršiť, ak by pôsobila ako hnací faktor;

39.    zdôrazňuje potrebu neustáleho rozvoja ambicióznych a primerane financovaných programov regionálnej ochrany v úzkej spolupráci s Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) a zúčastnenými tretími krajinami;

40.    vyzýva na konsolidáciu prisťahovaleckej a azylovej politiky a ich riadne uplatňovanie, pričom sa zabezpečí náležitá rovnováha medzi slobodami a bezpečnosťou verejnosti; dôrazne žiada, aby sa politika integrácie, prisťahovalectva a azylu zakladala na bezvýhradnom rešpektovaní základných práv a ľudskej dôstojnosti každého človeka, a zdôrazňuje význam toho, aby bolo právo Spoločenstva v plnom súlade s medzinárodnými právnymi nástrojmi v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup a rozvinúť jednotný postup nielen v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ale aj na pomoc utečencom v núdzi; očakáva preventívne opatrenia, ktoré povedú k čo najväčšiemu obmedzeniu prílevu nezákonných migrantov;

 

41.    naliehavo požaduje vypracovanie ráznejšej prisťahovaleckej politiky úzko spojenej s ostatnými politikami Spoločenstva, najmä s politikou zamestnanosti, aby sa legálne prisťahovalectvo stalo alternatívou nelegálneho prisťahovalectva a čo najviac sa zvýšil prínos prisťahovalcov tak pre členské štáty, ako aj pre nich samotných;

42.    trvá na potrebe zjednotenia celkového prístupu EÚ k migrácii spôsobom, ktorý poskytne nové možnosti zapojenia sa do politického dialógu a spolupráce s tretími krajinami s cieľom zlepšiť migračné toky, predísť humanitárnym tragédiám a prispôsobiť tieto toky požiadavkám trhu práce;

43.    zdôrazňuje potrebu dosiahnuť úzke prepojenie medzi migračnou a rozvojovou politikou a zintenzívniť dialóg s krajinami pôvodu a tranzitu, predovšetkým s cieľom predchádzať problému nelegálnej migrácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účinné spoločné kroky v boji proti nelegálnej migrácii poskytnú členským štátom lepšie predpoklady na riadenie legálnej migrácie;

Azyl

 

44.    žiada, aby sa naďalej pokračovalo v rozvoji spoločného európskeho azylového systému s cieľom vybudovať Európu azylu, ako sa stanovuje v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle; domnieva sa, že spoločný postup by mal zabezpečiť zosúladenie a skvalitnenie procesu rozhodovania o otázkach azylu vo všetkých členských štátoch s cieľom vyplniť medzery v oblasti ochrany v Európe;

 

45.    naliehavo žiada Radu a členské štáty, aby dodržiavali právne vymedzenie pojmu utečenec, ako je stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o utečencoch;

46.    domnieva sa, že vzhľadom na to, že solidarita musí byť naďalej stredobodom spoločnej prisťahovaleckej a azylovej politiky, musí zahŕňať aj solidaritu s členskými štátmi, ktoré si plnia svoje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany utečencov a žiadateľov o azyl, a preto sa musí zabezpečiť, aby ich plnili všetky členské štáty;

47.    podporuje rokovania o otvorených a o plánovaných legislatívnych návrhoch o európskych azylových nástrojoch s cieľom dosiahnuť vyššie normy a vyplniť medzery v súčasnom právnom rámci;

48.    požaduje ďalej solidaritu medzi členskými štátmi na jednej strane a žiadateľmi o azyl a ďalšími utečencami na druhej strane;

49.   vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili a prejavili plnú odhodlanosť, pokiaľ ide o mechanizmy solidarity, napr. pilotný projekt prerozdelenia osôb pod medzinárodnou ochranou medzi členskými štátmi, ako ho navrhuje Komisia, ako aj ďalšie iniciatívy, ktoré vedú k vytvoreniu skutočne trvácnej solidarity medzi členskými štátmi, a aby podporovali regionálne programy ochrany; v tejto súvislosti zastáva názor, že by sa mal zaviesť transparentný systém posudzovania príslušných prijímacích kapacít členských štátov a že by sa vzhľadom na to mala spresniť úloha Európskeho podporného úradu; na základe toho žiada o otvorenú diskusiu o rôznych možnostiach vytvorenia povinného mechanizmu na zabezpečenie účinnej solidarity, najmä prostredníctvom prerozdelenia osôb medzi členskými štátmi;

 

50. v tejto súvislosti požaduje okamžité uplatňovanie zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, ako je stanovené v článku 80 ZFEÚ, čo by malo zahŕňať aj vytvorenie systému tzv. povinnej a neodvolateľnej solidarity a s ním aj intenzívnejšiu spoluprácu s tretími, najmä susednými krajinami, s cieľom napomôcť rozvoj ich azylových a ochranných systémov spôsobom, ktorý rešpektuje základné práva a medzinárodné normy ochrany, stanovuje realistické očakávania a neoslabuje prístup k ochrane v Európskej únii, ani sa ho neusiluje nahradiť;

 

51.    je presvedčený, že vo vzťahu s krajinami pôvodu a tranzitu je potrebné uplatňovať partnerský prístup, aby sa zabezpečila ich aktívna úloha v úsilí o riadenie migračných tokov, predchádzalo sa nezákonnému prisťahovalectvu informovaním potenciálnych migrantov o vyplývajúcich rizikách a organizovali sa účinné informačné kampane o možnostiach zákonného vstupu a/alebo práce v členských štátoch EÚ;

 

52.    zdôrazňuje, že všetky dohody s krajinami pôvodu a tranzitu, ako sú Turecko a Líbya, by mali obsahovať kapitoly o spolupráci v oblasti prisťahovalectva, pričom by sa mala zohľadniť situácia v členských štátoch, ktoré sú najviac vystavené migračným tokom, a dôraz by sa mal klásť na boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom podpory činností agentúry FRONTEX;

 

53.    žiada o ďalšiu spoluprácu pri posilňovaní opatrení zameraných na zabezpečenie účinného a rýchleho návratu migrantov s nezákonným pobytom, ktorí nepotrebujú ochranu, pričom treba uprednostniť dobrovoľné návraty;

 

54.    žiada, aby sa prijali opatrenia zamerané na prekonanie prekážok, ktoré bránia príslušníkom tretích krajín so zákonným pobytom v členských štátoch v uplatňovaní práva na zlúčenie rodiny;

 

55.    poukazuje na to, že by sa mala podporovať tzv. kyvadlová migrácia, zároveň však pripomína, že takýto prístup nesmie vyústiť do mzdového a sociálneho dampingu ani prehliadať potrebu opatrení v oblasti integrácie;

 

Hranice a víza

 

56.    žiada prijatie komplexného detailného plánu všeobecných cieľov a štruktúry pre stratégiu integrovaného riadenia hraníc Únie s cieľom skutočne vykonávať spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc v súlade s článkom 67 ods. 2 ZFEÚ;

57.    žiada strategický prístup v oblasti vízovej politiky v záujme zachovania súdržnosti opatrení, vnútorných právnych úprav a vonkajších záväzkov vrátane zabezpečenia rovnakého prístupu tretích krajín k členským štátom;

58.    naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom účinnejšie uplatňovať zásadu vízovej reciprocity s tretími krajinami, a tak v tomto smere zaručiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi EÚ, aktualizovala túto stratégiu tým, že bude využívať všetky nástroje, ktoré ponúka, napríklad sankcie, a zahrnie túto otázku do svojich rokovaní s príslušnými tretími krajinami;

 

59.    domnieva sa, že Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) ako kľúčový nástroj globálnej stratégie Únie v oblasti prisťahovalectva musí v plnej miere rešpektovať ľudské práva migrantov; požaduje prísnejšiu parlamentnú kontrolu činností agentúry a podporuje prehodnotenie jej mandátu, a to vrátane jasne stanoveného rámca pre operácie v prípadoch navracania spĺňajúce medzinárodné normy ľudských práv a zriadenia regionálnych a špecializovaných kancelárií, s cieľom posilniť jej úlohu; domnieva sa, že agentúra FRONTEX by mala byť zapojená do rokovaní s tretími krajinami o readmisných opatreniach;

 

60.    zdôrazňuje, že pre agentúru FRONTEX je absolútne nevyhnutné, aby sa mohla spoľahnúť na to, že bude mať od členských štátov k dispozícii prostriedky na koordináciu jednotlivých spoločných operácií a na stále misie;

 

61.    požaduje iniciatívy, ktoré v spolupráci s UNHCR povedú k vytvoreniu systému spoločného spracúvania žiadostí o azyl v krajinách mimo Európskej únie;

62.    vyzýva všetky príslušné členské štáty, aby vyriešili prípadné praktické a/alebo právne problémy týkajúce sa využívania zdrojov jednotlivých členských štátov zapojených do spoločných operácií;

63.    pripomína, že je absolútne nevyhnutné, aby SIS II a VIS mohli začať fungovať čo najskôr; domnieva sa, že SIS II prinesie značné zlepšenie a nové funkcie, napríklad zavedenie biometrických údajov a vzájomné prepojenie záznamov, čo prispeje k lepšej kontrole vonkajších hraníc a posilnenej bezpečnosti;

64.    zdôrazňuje, že nové nástroje riadenia hraníc ani rozsiahle systémy uchovávania údajov by sa nemali začať uplatňovať, pokiaľ sú existujúce nástroje v plnej miere funkčné, bezpečné a spoľahlivé, a žiada dôkladné posúdenie nevyhnutnosti a primeranosti nových nástrojov súvisiacich s otázkami ako vstup/výstup, program registrovaných cestujúcich, osobné záznamy o cestujúcich a systém predchádzajúceho povolenia na cestovanie;

Ochrana detí

 

65.    zdôrazňuje význam Lisabonskej zmluvy, na základe ktorej sa Charta stáva právne záväznou, pričom článok 24 Charty upravuje konkrétne práva detí a okrem iného stanovuje, že „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“;

 

66.    považuje za dôležité, aby všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti rešpektovali a presadzovali práva detí stanovené v Dohovore OSN o právach dieťaťa a uznané v Charte základných práv Európskej únie, a žiada zintenzívnenie činnosti EÚ v oblasti ochrany detí v celom PSBS;

 

67.    vyzýva členské štáty, aby rešpektovali a uplatňovali práva dieťaťa zakotvené v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

68.    naliehavo vyzýva EÚ, aby ráznejšie riešila prípady zlého zaobchádzania s deťmi, ako sú násilie, diskriminácia, sociálne vylúčenie a rasizmus, detská práca, prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi, a aby stimulovala koordinované úsilie na ich ochranu a dodržiavanie ich práv a využívala pritom Dohovor OSN o právach dieťaťa ako usmernenie a základ pre úpravu existujúcich právnych predpisov;

69.    domnieva sa, že je naliehavo potrebné riešiť otázku ochrany detí bez sprievodu a odlúčených detí, a to vzhľadom na špecifické riziká, ktorým sú vystavené;

70.    zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zohľadňovali práva dieťaťa a aby sa v kontexte prisťahovaleckej politiky venovala osobitná pozornosť deťom v mimoriadne zraniteľnej pozícii; domnieva sa, že v tejto oblasti sa musí vypracovať ambiciózna európska stratégia;

 

71.    naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa v politikách EÚ v oblasti azylu, migrácie a obchodovania s ľuďmi bude v týchto otázkach k deťom prisťahovalcov pristupovať v prvom rade a predovšetkým ako k deťom, a aby zabezpečili, že budú môcť bez diskriminácie využívať svoje práva ako deti; trvá preto na tom, aby každý akčný plán EÚ týkajúci sa maloletých prichádzajúcich z tretích krajín bez sprievodu zabezpečil, že:

 

(a) všetkým deťom bez sprievodu sa poskytne osobitná ochrana a pomoc počas ich pobytu v EÚ;

 

(b) EÚ stanoví činnosti na podporu členských štátov pri hľadaní bezpečného, konkrétneho a trvalého riešenia pre každé dieťa, ktoré bude v jeho najlepšom záujme;

 

(c) ak je návrat dieťaťa do tretej krajiny v jeho najlepšom záujme, začne sa riadny postup návratu a opätovného začlenenia dieťaťa v spolupráci s krajinou návratu a

 

(d) EÚ bude spolupracovať s tretími krajinami s cieľom predchádzať riskantnej migrácii a poskytovať deťom v dotknutých krajinách príležitosti;

 

72.    žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala maloletým osobám, či už v sprievode alebo bez neho, s cieľom zabezpečiť, aby neboli žiadnym spôsobom zadržiavané;

 

73. poukazuje na to, že deti pochádzajúce z tretích krajín sa môžu cítiť osobitne zraniteľné, pokiaľ ide o pracovné vykorisťovanie, a to najmä v krajinách, kde im nie je poskytnutá primeraná pomoc ani ochrana vzhľadom na chýbajúce dokumenty o ich postavení; trvá na tom, že tieto skutočnosti sa musia uznávať v politikách EÚ v oblasti práce, azylu, prisťahovalectva a obchodovania s ľuďmi a že sa nimi tieto politiky musia zaoberať;

Ochrana a bezpečnosť údajov

 

74.    berie na vedomie rastúci význam internetu a všíma si, že jeho globálny a otvorený charakter si vyžaduje globálne normy ochrany údajov, bezpečnosti a slobody prejavu; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa chopili iniciatívy pri zriaďovaní globálnej platformy na vypracovanie takýchto noriem; považuje za nesmierne dôležité prísne obmedziť, definovať a regulovať prípady, v ktorých sa môže od súkromnej internetovej spoločnosti požadovať, aby vládnym orgánom poskytla údaje, a zabezpečiť, aby sa na používanie týchto údajov vládnymi orgánmi vzťahovali najprísnejšie normy ochrany údajov;

 

75.    naliehavo žiada záruku, že vo všetkých politikách Únie sa bude v súvislosti s ochranou údajov rešpektovať rozmer základných práv a právo na súkromie;

 

76.    zdôrazňuje potrebu zjednotiť ochranu osobných údajov a súkromia vzhľadom na rozvoj technológií a vytváranie rozsiahlych informačných systémov;

77.    domnieva sa, že koncepcia ochrany súkromia už v štádiu návrhu (privacy by design) musí byť nevyhnutným prvkom každého vývoja, pri ktorom existuje riziko ohrozenia bezpečnosti osobných údajov jednotlivcov a straty dôvery verejnosti v tých, ktorí tieto údaje uchovávajú;

78.    upozorňuje na to, že na základe zásady dostupnosti môže ľahko dôjsť k výmene osobných údajov, ktoré boli zhromaždené nelegitímnym a nezákonným spôsobom, a že sa preto musí podporiť spoločnými pravidlami; vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o uľahčenie operačných aktivít, ktoré neobsahujú európske vymedzenie, ani spoločné normy týkajúce sa tajných vyšetrovaní, sledovania občanov atď.;

79.    je presvedčený, že predtým, ako sa pre túto oblasť naplánujú opatrenia EÚ, mali by sa stanoviť jasné kritériá na posúdenie proporcionality a nevyhnutnosti obmedzení základných práv; ďalej sa domnieva, že pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia by sa mali dôsledne posúdiť dôsledky všetkých predkladaných návrhov;

80.    víta návrh medzinárodných noriem v oblasti ochrany údajov; zdôrazňuje, že dohody o ochrane údajov s tretími krajinami by sa mali vykonávať absolútne transparentne a  pod demokratickým dohľadom Parlamentu a že v tretích štátoch je ochrana údajov zodpovedajúca európskym normám minimálnym predpokladom na to, aby mohla prebehnúť výmena údajov;

 

81.    víta návrh komplexného systému ochrany údajov v EÚ a v styku s tretími krajinami; žiada dôkladné posúdenie všetkých relevantných právnych predpisov (týkajúcich sa boja proti terorizmu, policajnej a súdnej spolupráce, prisťahovalectva, transatlantických dohôd) v oblasti ochrany súkromia a údajov;

82.    víta dôraz, ktorý sa v Štokholmskom programe kladie na význam technológií v kontexte účinnej ochrany osobných údajov a súkromia;

83.    naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby preukázala odhodlanie zohľadňovať vo všetkých svojich politikách osobitné potreby zraniteľných osôb;

84.    zdôrazňuje potrebu stanovenia jasnejších a užších hraníc pre výmenu informácií medzi členskými štátmi a využívanie spoločných registrov EÚ; zastáva názor, že inak môže pri zostavovaní veľkých registrov na úrovni EÚ ľahko dôjsť k ohrozeniu osobnej integrity a registre sa môžu stať neúčinnými, zatiaľ čo sa zvýši nebezpečenstvo únikov a korupcie;

 

85.    vyzýva členské štáty, aby posilnili vzájomnú dôveru vo svoju schopnosť zvýšiť bezpečnosť; domnieva sa, že vzájomná dôvera závisí aj od účinného a prísneho trvalého hodnotenia efektívnosti a výsledkov opatrení rôznych členských štátov;

Súdnictvo v občianskych a obchodných veciach v záujme rodín, občanov a podnikov

Širší prístup občanov a podnikov k občianskemu súdnictvu

 

86.    domnieva sa, že priority v oblasti občianskeho súdnictva musia v prvom rade napĺňať potreby, ktoré vyjadrujú občania a podniky, a že zároveň je potrebné neustále zjednodušovať justičný aparát a vytvoriť jednoznačnejšie, prehľadnejšie a prístupnejšie postupy, aby sa zaručilo riadne presadzovanie základných práv a ochrany spotrebiteľa; schvaľuje rozhodnutia Komisie predložiť návrh týkajúci sa závetov a dedičstva a zelenú knihu týkajúcu sa vlastníckych vzťahov v manželstve v súvislosti s odlukou a rozvodom a zároveň na tento účel žiada:

–       ďalšie snahy na podporu alternatívneho riešenia sporov zamerané najmä na zlepšenie prístupu spotrebiteľov k súdnictvu; zavedenie kolektívneho uplatňovania nárokov na úrovni Spoločenstva s cieľom zabezpečiť občanom a podnikom väčší prístup k spravodlivosti, pričom treba poznamenať, že tieto opatrenia nesmú viesť k nadmernej fragmentácii vnútroštátneho procedurálneho práva;

 

–       návrh jednoduchého a samostatného európskeho systému zablokovania bankových účtov a dočasného zaistenia vkladov na bankových účtoch, návrh vzájomného uznávania a výkonu verejných listín, zrušenie požiadaviek na legalizáciu dokumentov, návrh ustanovení na vyplnenie medzier v dôsledku nariadenia Rím II(6) týkajúcich sa práva na ochranu osobnosti a poškodenia dobrého mena, definitívne riešenie problému bilaterálnych dohôd zaoberajúcich sa jurisdikciou a uznávaním a výkonom rozsudkov v prípade potreby prostredníctvom protokolu k ďalšej zmluve o pristúpení, ktorá sa uzavrie; okrem toho by sa mal zvážiť návrh medzinárodného nástroja umožňujúceho dôkladnú kontrolu všetkých rozsudkov z tretích krajín predtým, ako ich uzná a vykoná členský štát; a ustanovenia na vyplnenie medzier, na ktoré poukázal Súdny dvor v súvislosti s právom obchodných spoločností, návrh v oblasti ochrany zraniteľných dospelých a návrh nariadenia o rozhodnom práve platnom pre vlastnícke vzťahy v manželstve a pre rodičovskú zodpovednosť, ktoré by sa v prípade potreby malo prijať prostredníctvom posilnenej spolupráce, na základe najlepšieho záujmu detí a nediskriminačného prístupu k partnerom;

 

–       dôkladné zváženie formy predbežného opatrenia Spoločenstva ako doplnku k opatreniam, ktoré môžu nariadiť národné súdy, odlišnosti vnútroštátnych právnych prístupov vo veci výhrady vlastníctva a iných podobných mechanizmov, uznávania medzinárodných adopcií, ako aj celej otázky vzájomného uznávania vnútroštátnych dokladov o osobnom stave;

 

–       kódex Spoločenstva pre riešenie sporov zlučujúci v jednom nástroji všetky právne úpravy prijaté v tejto oblasti zákonodarným orgánom Spoločenstva do roku 2013 s cieľom pripomenúť si 45. výročie bruselského dohovoru, ktorého uzatvorenie bolo míľnikom v rámci medzinárodného práva súkromného;

 

–       preskúmať praktické uplatňovanie veľkého množstva doteraz schválenej inovatívnej legislatívy v oblasti európskych občianskych konaní s cieľom zjednodušiť a kodifikovať ju v rámci možnosti tak, aby sa z nej stal jediný nástroj zlučujúci všetky právne predpisy Spoločenstva prijaté v tejto oblasti;

 

87.   trvá na tom, že k zrušeniu doložky vykonateľnosti v kontexte nariadenia Brusel I(7) by sa nemalo pristupovať unáhlene a mali by ho sprevádzať primerané záruky;

88.   rád by preskúmal návrhy na vypracovanie dobrovoľného 28. plánu pre občianskoprávne otázky s cezhraničným rozmerom v oblastiach týkajúcich sa rodinného práva, práv jednotlivcov a majetkového práva;

89.    zdôrazňuje potrebu ďalej podporovať medzinárodné pôsobenie EÚ v právnej oblasti prostredníctvom globálnych riešení a multilaterálnych nástrojov; je presvedčený, že úzka spolupráca s medzinárodnými organizáciami, napr. Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného a Radou Európy, má mimoriadny význam; ďalej sa domnieva, že EÚ by mala povzbudzovať a podporovať pristupovanie tretích krajín, predovšetkým svojich susedných krajín, k medzinárodným dohodám v oblasti súdnictva, a že takýto krok má kľúčový význam najmä v oblasti rodinného práva a ochrany dieťaťa;

Plné využitie širokých výhod jednotného trhu, ktoré prinesie európske zmluvné právo

 

90.    vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila prácu na európskom zmluvnom práve na základe akademického návrhu spoločného referenčného rámca, ako aj ďalších akademických prác v oblasti európskeho zmluvného práva, a aby Parlament zapojila plnou mierou do otvoreného a demokratického procesu, výsledkom ktorého musí byť prijatie politického spoločného referenčného rámca; zdôrazňuje, že politický spoločný referenčný rámec by mal viesť k voliteľnému a priamo uplatniteľnému nástroju, vďaka ktorému si zmluvné strany a okrem iného aj spoločnosti a spotrebitelia môžu slobodne zvoliť európske zmluvné právo ako rozhodné právo pre svoje operácie;

 

91.    pripomína, že Komisia by mala sprístupniť návrh spoločného referenčného rámca v čo najväčšom množstve príslušných jazykov spolu s ďalšími vedeckými prácami s cieľom zabezpečiť, aby boli prístupné všetkým zainteresovaným stranám a mohli sa už používať ako nezáväzný právny nástroj pre európske a vnútroštátne zákonodarné orgány; trvá na tom, že už v súčasnosti by sa mali všetky príslušné ustanovenia návrhu spoločného referenčného rámca systematicky a dôkladne zohľadňovať vo všetkých budúcich návrhoch Komisie a hodnotení vplyvu týkajúcich sa zmluvného práva;

92. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila svoju nedávnu myšlienku navrhnúť štandardné zmluvy na dobrovoľné využitie v konkrétnych odvetviach na základe spoločného referenčného rámca;

Lepšie právne predpisy v oblasti súdnictva

 

93. zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske právne predpisy v oblasti súdnej spolupráce mali najvyššiu možnú kvalitu a aby vychádzali z riadne vykonaných hodnotení vplyvu s cieľom poskytnúť občanom a podnikom účinné nástroje; vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že v minulosti sa v tejto oblasti nevykonali riadne hodnotenia vplyvu; všíma si nedávne zlepšenie a zaväzuje sa, že v nadchádzajúcom období podrobí jedno z hodnotení vplyvu vykonaných Komisiou kritickej analýze;

 

94. pevne verí, že na zabezpečenie minimálnej úrovne nezávislej kontroly pri navrhovaní hodnotení vplyvu by sa mala zriadiť nezávislá skupina odborníkov, ktorá by náhodnými kontrolami monitorovala kvalitu stanovísk predkladaných výborom na posudzovanie vplyvu, a že zástupcovia zainteresovaných strán by mali mať možnosť podieľať sa na ich vykonávaní;

95. domnieva sa, že právna spolupráca je kľúčom k zblíženiu nielen občianskoprávnych, ale aj trestnoprávnych konaní jednotlivých členských štátov; domnieva sa preto, že aproximácia procedurálnych práv občanov jednotlivých členských štátov by sa mala v rovnakej miere podporovať v občianskoprávnych aj trestných konaniach;

Budovanie európskej justičnej kultúry

 

96. žiada, aby sa vytvorila európska justičná kultúra, súčasťou ktorej by boli všetky právne aspekty; na tento účel zdôrazňuje, že:

 

–          Sieť predsedov najvyšších súdov, Európska sieť rád pre súdnictvo, Združenie rád štátnych a najvyšších správnych jurisdikcií a sieť Eurojustice európskych generálnych prokurátorov, súdni úradníci a právnici v praxi môžu súdnictvu v mnohom pomôcť tým, že budú koordinovať a podporovať odborné vzdelávanie, vzájomné uznávanie právnych systémov iných členských štátov a uľahčovať riešenie cezhraničných sporov a problémov, pričom je potrebné podporovať ich činnosti a poskytovať im dostatočné finančné prostriedky; toto musí viesť k plne financovanému plánu európskej odbornej justičnej prípravy, ktorý sa vypracuje v spolupráci s uvedenými justičnými sieťami, pričom sa zamedzí zbytočnej duplikácii programov a štruktúr a výsledkom bude vytvorenie Európskej justičnej akadémie zahŕňajúcej Európsku sieť odbornej justičnej prípravy a Akadémiu európskeho práva;

          je potrebné navrhnúť aktívne politiky podporujúce vzájomné uznanie a pochopenie cudzieho práva, a tým dosiahnuť vyššiu právnu istotu a posilniť vzájomnú dôveru, ktorá má pre vzájomné uznávanie kľúčový význam; tieto politiky musia zabezpečovať výmenu skúseností, výmeny, návštevy a informácie a kurzy pre právnikov v praxi a zamestnancov súdov, ako aj koordináciu jestvujúcich vnútroštátnych systémov právnického vzdelávania v celej EÚ a zabezpečenie kurzov pre právnikov v praxi a sudcov, informujúcich o vnútroštátnom práve;

 

97.    žiada Komisiu, aby z tohto dôvodu podporovala univerzity, iné špecializované inštitúty vysokoškolského vzdelávania a príslušné profesijné organizácie pri vytvorení spoločného systému bodov/kreditov v odbornom vzdelávaní sudcov a právnikov v praxi; vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť subjektov zameraných na právnické vzdelávanie v celej Únii, ktoré budú mať akreditáciu na stabilné, trvalé poskytovanie kurzov pre právnikov a sudcov informujúcich o vnútroštátnom, porovnávacom a európskom práve;

Elektronická justícia: prístupná pre občanov, právnikov a sudcov

 

98.    žiada väčšie úsilie na podporu a rozvoj elektronického súdnictva na úrovni Spoločenstva v záujme sprístupnenia súdnictva občanom a podnikom a domnieva sa, že:

–       členské štáty spolupracujúce na bilaterálnych projektoch by mali zabezpečiť, že svoje činnosti budú rozvíjať spôsobom, ktorý sa dá preniesť na úroveň Spoločenstva, aby sa predišlo zbytočnému zdvojeniu;

 

–       mal by sa zvýšiť súlad medzi existujúcim súborom právnych predpisov Spoločenstva v oblasti občianskeho práva, najmä procesného, a používaním informačných technológií, najmä pokiaľ ide o európsky platobný rozkaz a konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nariadenie o vykonávaní dôkazov v občianskych veciach(8) a alternatívne riešenia sporov, mali by sa prijať opatrenia v oblasti elektronických aktov a transparentnosti majetku dlžníkov; cieľom by malo byť dosiahnuť jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie občianskoprávne konanie v cezhraničných prípadoch;

 

–       ďalej je potrebné ešte viac rozvinúť elektronické nástroje, ako sú Európsky informačný systém registra trestov (ECRIS) a Schengenský informačný systém;

 

99.    domnieva sa, že elektronická justícia by mal zjednodušiť prístup občanov k právnej pomoci, skrátiť trvanie súdnych konaní a zlepšiť efektívnosť súdnych procesov, žiada, aby budúci viacjazyčný portál elektronickej justície obsahoval prístup k právnym databázam, elektronickým justičným a nejustičným opravným prostriedkom, inteligentným systémom určeným na pomoc občanom pri hľadaní spôsobov riešenia právnych problémov a k podrobným registrom, zoznamom osôb vykonávajúcich právnické povolanie a k jednoduchým príručkám o právnom systéme každého členského štátu;

 

100.    domnieva sa, že tento portál by mal byť navrhnutý ako nástroj pre sudcov, súdnych úradníkov, úradníkov ministerstiev spravodlivosti členských štátov a praktizujúcich právnikov, pričom všetci z nich by mali právo na bezpečný prístup k príslušnej časti portálu; v tejto súvislosti žiada, aby portál umožňoval aj bezpečnú komunikáciu, videokonferencie a výmenu dokumentov medzi súdmi, ako aj medzi súdmi a účastníkmi súdneho konania (dematerializácia konania), aby umožňoval overovanie elektronických podpisov a zabezpečil vhodné systémy overovania, ako aj poskytoval prostriedky na výmenu informácií;

101.    vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce právne predpisy v oblasti občianskeho práva budú navrhnuté spôsobom, ktorý umožní používanie žiadostí online, ktoré si vyžadujú len minimálne dopĺňanie voľného textu; žiada prijať opatrenie, ktoré by v prípade potreby zabezpečilo poskytnutie pomoci online vo všetkých úradných jazykoch a dostupnosť online elektronických prekladateľských služieb; podobne, ak treba zabezpečiť doručovanie listín, ich doručovanie a komunikácia by sa mali umožniť prostredníctvom elektronickej pošty a malo by sa umožniť elektronické podpisovanie a v prípadoch, keď je potrebné ústne svedectvo, by sa malo podporiť využívanie videokonferencie; okrem toho sa domnieva, že všetky budúce návrhy by mali obsahovať odôvodnené stanovisko Komisie o tom, že boli posúdené z hľadiska súladu s princípmi elektronickej justície;

102.  žiada, aby sa v systéme ECRIS venovala osobitná pozornosť záznamom o rodovom násilí;

Priority trestného súdnictva

 

103.    žiada vybudovanie oblasti trestného súdnictva EÚ založenej na dodržiavaní základných práv, zásady vzájomného uznávania a potreby zachovať súdržnosť vnútroštátnych systémov trestného práva, čomu majú slúžiť:

· ambiciózny právny nástroj procesných záruk v trestných konaniach založený na prezumpcii neviny a zaručujúci v plnej miere účinnosť práva na obhajobu,

· riadny právny rámec na zabezpečenie základnej zásady ne bis in idem a na uľahčenie prevzatia trestných konaní medzi členskými štátmi a rozriešenie konfliktov súdnych právomocí pri zachovaní vysokej miery záruk a práv na obhajobu, a zabezpečenie účinného prístupu k týmto právam a mechanizmom právnej nápravy,

●    komplexný právny rámec, ktorý obetiam trestných činov a najmä obetiam terorizmu, organizovaného zločinu, obchodovania s bielym mäsom a rodovo podmieneného násilia poskytne čo najširšiu ochranu vrátane primeranej kompenzácie na úrovni členských štátov,

●    spoločný právny rámec poskytujúci svedkom čo najširšiu ochranu,

●    minimálne normy väzenských podmienok a podmienok zadržiavania a spoločný súbor práv väzňov v EÚ vrátane primeraných pravidiel kompenzácie pre nespravodlivo zadržiavané alebo odsúdené osoby, ktoré podporí uzatvorenie zmlúv o návrate odsúdených štátnych príslušníkov medzi EÚ a tretími krajinami, úplná realizácia rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii(9) a zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na vybudovanie (v kontexte regionálnych bezpečnostných plánov) nových detenčných zariadení v členských štátoch, ktoré sú postihnuté preplnenosťou väzníc, a na plnenie sociálnych programov presídľovania, a komplexný právny nástroj týkajúci sa vykonávania a prípustnosti dôkazov v trestných konaniach,

●    prijatie európskeho legislatívneho nástroja, ktorý umožní konfiškáciu ziskov a aktív medzinárodných zločineckých organizácií a ich opätovné použitie na sociálne účely,

· komplexný právny nástroj týkajúci sa vykonávania a prípustnosti dôkazov v trestných konaniach;

●      opatrenia na zabezpečenie právnej pomoci prostredníctvom dostatočného množstva pridelených rozpočtových prostriedkov a

●      opatrenia na boj proti násiliu, najmä násiliu páchanému na ženách a deťoch;

104.    zdôrazňuje, že v rámci práce v oblasti nezákonného prisťahovalectva sa musí zohľadniť úsilie zamerané na boj proti obchodovaniu s osobami a v žiadnom prípade sa nesmie povoliť sankcionovanie mimoriadne citlivých obetí zločinu, najmä žien a detí, ani ohrozenie ich práv;

105.    zdôrazňuje, že každá štvrtá žena v Európe bola alebo je vystavená násiliu mužov; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila právny základ v rámci súčasnej štruktúry EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetky formy násilia na ženách bolo možné riešiť prostredníctvom široko koncipovanej a rodovo špecifickej definície násilia voči ženám; požaduje, aby vychádzajúc z tohto právneho základu bola predložená smernica a európsky akčný plán proti násiliu na ženách, ktoré zabezpečia predchádzanie násiliu, ochranu obetí a súdne stíhanie páchateľov; vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili špecifickú situáciu prisťahovalkýň, najmä mladých žien, ktoré sa riadne začlenili do spoločnosti v EÚ (často s dvojitým občianstvom) a ktoré sa v príbuzenskom alebo partnerskom vzťahu stali obeťami fyzického násilia a psychologického nátlaku z náboženských a kultúrnych dôvodov alebo na základe tradícií, a aby zabezpečili prijatie opatrení zaisťujúcich účinný prístup k mechanizmom pomoci a ochrany;

106.    trvá na tom, aby sa rodová otázka zohľadnila počas každej etapy rozvoja politiky boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

Koherentná mnohovrstevná stratégia v oblasti bezpečnosti: Európa chrániaca svojich občanov (Bojovať proti zločinu a zároveň zaručiť občianske práva)

 

107.  kritizuje skutočnosť, že neexistuje komplexný hlavný plán, ktorý by stanovil celkové ciele a štruktúru stratégie bezpečnosti a riadenia hraníc EÚ, ani podrobné informácie o tom, ako by mali spoločne fungovať súvisiace programy a systémy (či už existujúce alebo tie, ktoré sú v štádiu prípravy či zostavovania politiky) a o možnostiach optimalizácie ich vzájomných vzťahov; zastáva názor, že pri preskúmavaní štruktúry stratégie bezpečnosti a riadenia hraníc EÚ by Komisia mala najprv preskúmať účinnosť existujúcich právnych predpisov, aby sa medzi nimi dosiahla optimálna súčinnosť;

 

108.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že ďalšie kroky EÚ v tejto oblasti budú v plnej miere rešpektovať zásadný význam základných práv a slobôd a zaistia spravodlivú rovnováhu bezpečnosti a slobody a že plnenie tohto cieľa sa bude náležite monitorovať a zefektívňovať;

 

109.  zaväzuje sa, že v rozmedzí nového inštitucionálneho rámca stanoveného Lisabonskou zmluvou sa spolu s Komisiou a Radou zameria na podporu slobody občanov EÚ a súčasný rozvoj právneho rámca EÚ v trestných veciach; je rozhodne toho názoru, že naliehavá požiadavka ochrany občanov pred terorizmom a organizovaným zločinom by sa mala posilniť účinnými legislatívnymi a operačnými nástrojmi, pričom sa zohľadní globálny rozmer tohto fenoménu, a mala by byť zastrešená jasnou legislatívou, ktorá by občanom EÚ umožňovala v plnej miere využívať ich práva vrátane práva na obranu proti neprimeraným alebo nejasným predpisom a ich nenáležitému vykonávaniu;

 

110.  domnieva sa, že členské štáty by mali preskúmať, do akej miery možno dosiahnuť vytvorenie právneho rámca EÚ v trestných veciach;

111.  vyzýva EÚ, aby uznala dôstojnosť, odvahu a utrpenie nepriamych obetí terorizmu, a zdôrazňuje, že obhajoba a presadzovanie práv obetí terorizmu a následne aj ich finančné odškodnenie by mali byť prioritou; uznáva nesmiernu zraniteľnosť žien ako nepriamych obetí terorizmu;

 

112.  požaduje prijatie komplexného právneho rámca, ktorý by obetiam poskytol adekvátnu ochranu a kompenzáciu, konkrétne prijatím návrhu rámcového rozhodnutia, ktorým sa zmenia a doplnia existujúce nástroje v oblasti ochrany obetí; je presvedčený, že zásadný význam má vytvorenie spoločného prístupu, v rámci ktorého sa bude dôsledne a ráznejšie reagovať na potreby a práva všetkých obetí a zabezpečí sa, že sa s nimi bude zaobchádzať adekvátne ako s obeťami, a nie ako so zločincami;

113.  víta podporu, ktorá sa poskytuje obetiam trestných činov vrátane žien, ktoré boli obeťami násilia a sexuálneho obťažovania, a ktorá je prioritnou otázkou švédskeho predsedníctva; naliehavo žiada Radu, aby do Štokholmského programu začlenila rozsiahlu európsku stratégiu so zameraním na odstraňovanie násilia páchaného na ženách vrátane preventívnych opatrení (napr. zvyšovanie povedomia o násilí mužov páchanom na ženách), politík na ochranu obetí vrátane osobitnej sekcie venovanej právam obetí trestných činov, najmä mladých dievčat, ktoré sú čoraz častejšie obeťami závažných trestných činov, ako aj opatrení zameraných na stíhanie páchateľov; vyzýva španielske predsedníctvo, aby počas svojho funkčného obdobia v plnom rozsahu vykonávalo akčný plán stanovený v Štokholmskom programe a aby Parlamentu každý mesiac predkladalo správu o dosiahnutom pokroku;

 

114.  považuje cieľ spočívajúci v dosiahnutí bezpečnej Európu za legitímny a súhlasí s tým, že je dôležité nepretržite rozvíjať a posilňovať spoločnú politiku EÚ v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu, nelegálnemu prisťahovalectvu, obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu;

 

115.    žiada, aby sa vypracovala komplexná, celoeurópska stratégia boja proti organizovanému zločinu, v ktorej sa bude spájať úsilie a zdroje, ktoré majú k dispozícii členské štáty, európske inštitúcie, špecializované agentúry EÚ a siete na výmenu informácií; v tomto čase zdôrazňuje, že organizovaná hospodárska kriminalita, napríklad pašovanie tabakových výrobkov, má za následok straty na príjmoch, ktoré zhoršujú už i tak vážnu situáciu v sektore verejných financií v mnohých členských štátoch EÚ, a žiada o urýchlené prijatie účinných preventívnych opatrení;

116.    domnieva sa, že ďalšie opatrenia proti organizovanému zločinu a terorizmu by mali byť zamerané viac na ochranu základných práv a mali by zabezpečovať primeranú ochranu svedkov, podnety pre tých, ktorí spolupracujú na odhaľovaní teroristických sietí, ako aj na politiku prevencie a integrácie zaoberajúcu sa najmä osobami patriacimi do vysokorizikových kategórií, pričom prioritou by za každých okolností mali byť etické preventívne opatrenia na hospodárskej a sociálnej úrovni a kompenzačné a nápravné opatrenia v prospech obetí terorizmu;

117.    považuje za mimoriadne dôležité, aby ÉU vyvinula naozajstné úsilie o riešenie neustále rastúceho problému obchodovania s ľuďmi, aby sa proti nemu bojovalo v Európe aj mimo nej a aby sa všetky návrhy opatrení zanalyzovali z rodového hľadiska; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by sa mali venovať najmä otázke dopytu po službách, ktoré poskytujú obete obchodovania s ľuďmi, a to zavedením sankcií, vzdelávacích opatrení a osvetových kampaní; domnieva sa, že vzhľadom na to, že obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely predstavuje nosnú časť tejto trestnej činnosti v absolútnom vyjadrení (podľa údajov OSN je to 79 %), musí sa vyjasniť a vziať na vedomie vzťah medzi dopytom po kupovaní týchto služieb a obchodovaním s ľuďmi, a že v prípade kontroly dopytu po kupovaní sexuálnych služieb sa zníži aj obchodovanie s ľuďmi;

118.    žiada o presadzovanie transparentnosti a integrity a o ráznejší boj proti korupcii, opierajúci sa o plán orientovaný na ciele a cyklické hodnotenie protikorupčných opatrení členských štátov, najmä o presadzovanie nástrojov, ktoré vypracovala samotná EÚ, s osobitným zameraním sa na cezhraničnú korupciu; žiada aj o rozvoj komplexnej politiky boja proti korupcii a o cyklické hodnotenie jej presadzovania;

119.    žiada o aktívnu podporu pri monitorovaní občianskej spoločnosti na účely boja proti korupcii a ochrany integrity, ako aj  pri zapojení občanov do boja proti korupcii, a to nielen otváraním politických rozhovorov a zriaďovaním priamych komunikačných kanálov, ale aj vyčlenením zdrojov a programov s cieľom zabezpečiť, že občania budú môcť poľahky využiť priestory, ktoré sa im ponúkajú;

120.    poukazuje na nárast prípadov krádeže totožnosti a naliehavo žiada, aby sa v tejto oblasti v spolupráci s poskytovateľmi internetových služieb a užívateľskými organizáciami vypracovala komplexná stratégia boja proti počítačovej kriminalite na úrovni EÚ a aby sa vytvorila kancelária EÚ na pomoc obetiam krádeže totožnosti a podvodu s osobnými údajmi;

121.    žiada o objasnenie pravidiel jurisdikcie a právneho rámca uplatniteľného na virtuálny priestor s cieľom podporiť cezhraničné vyšetrovanie a zmluvy medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a prevádzkovateľmi, najmä na účely boja proti detskej pornografii na internete;

122.    žiada o ďalšie vykonávanie účinnejších politík v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, ktoré sú viac orientované na výsledok, a to systematickejším zapájaním Europolu a Eurojustu do vyšetrovaní, najmä v prípadoch organizovaného zločinu, sprenevery, korupcie a ďalších závažných zločinov, ktoré vážne ohrozujú bezpečnosť občanov a finančných záujmov EÚ;

123.    žiada každoročné zverejnenie komplexnej správy o zločine v EÚ, konsolidovaných správ týkajúcich sa špecifických oblastí, ako je hodnotenie hrozby organizovaného zločinu a výročná správa Eurojustu, a zdôrazňuje potrebu vypracovať interdisciplinárny prístup a komplexnú stratégiu prevencie a boja proti terorizmu a cezhraničnému zločinu, napríklad obchodovaniu s bielym mäsom alebo počítačovej kriminalite;

124.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali v záujme výmeny osvedčených postupov a získaných skúseností z oblasti politík zameraných proti radikalizácii; v tomto smere sa domnieva, že miestne a regionálne orgány majú dobré predpoklady na to, aby sa podelili o osvedčené postupy pri riešení radikalizácie a polarizácie, a preto žiada o ich účasť na vypracúvaní protiteroristických stratégií;

125.    žiada o poskytovanie podnetov k policajnej spolupráci medzi členskými štátmi prostredníctvom podpory vzájomných vedomostí a dôvery, spoločnej odbornej prípravy, vytvorenia spoločných tímov policajnej spolupráce a výmenných študijných programov v spolupráci s Európskou policajnou akadémiou;

126.    vyzýva Európsku komisiu a Európsku radu, aby urýchlene napravili právnu situáciu, ktorá vznikla v dôsledku rozsudkov Súdneho dvora v príslušných prípadoch týkajúcich sa zostavovania čiernych listín, najmä pokiaľ ide o rozsudok vo veci Kadi(10), a aby zároveň v plnej miere zohľadnili základné práva zainteresovaných osôb vrátane práva na riadny proces a právnu nápravu;

 

127.    žiada o posilnenie systému ECRIS, aby sa tak mohlo predchádzať opakovaniu trestných činov v rôznych členských štátoch, najmä pokiaľ ide o trestné činy páchané na deťoch;

128.    vyzýva najmä Komisiu, aby so zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti včas začala rozhovory a konzultácie o všetkých stránkach súvisiacich s vytvorením Európskej prokuratúry na boj proti trestným činom ovplyvňujúcim finančné záujmy Únie, ako je stanovené v článku 86 ZFEÚ;

129.  zdôrazňuje potrebu vypracovania komplexnej európskej bezpečnostnej stratégie založenej na bezpečnostných plánoch členských štátov, zásade silnejšej solidarity a objektívnom vyhodnocovaní prínosu agentúr EÚ, sietí a výmeny informácií; má v úmysle v spolupráci s národnými parlamentmi dôkladne sledovať všetky činnosti Rady súvisiace s operačnou spoluprácou v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ;

130.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali stratégie bezpečnosti, ktoré zohľadnia tak vnútorné, ako aj vonkajšie aspekty medzinárodného organizovaného zločinu a terorizmu; požaduje, aby EÚ zaujala integrovanejší prístup k európskej bezpečnostnej a obrannej politike, ako aj k súdnictvu a vnútorným veciam;

131.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zhodnotili a preskúmali súčasné medzinárodné, európske a vnútroštátne právne predpisy a politiky v oblasti drog a aby podporovali politiky znižovania škôd, najmä so zreteľom na konferencie o týchto otázkach uskutočnené na úrovni OSN;

132.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva, do ktorej sa zapoja agentúry ako Frontex a Europol, a to s cieľom prispieť k bezpečnosti a bezproblémovej organizácii veľkých nadnárodných verejných zhromaždení, akými sú športové podujatia (napríklad olympijské hry 2012 a EURO 2012),

Operačné orgány a agentúry a technické nástroje

 

133.  veľký význam prikladá posilneniu Eurojustu a Europolu a je odhodlaný plne sa spolu s národnými parlamentmi zúčastňovať na vymedzení, hodnotení a kontrole ich činnosti, najmä s cieľom preskúmať možnosti, ako napredovať s vytvorením Európskej prokuratúry;

134.  žiada o revíziu rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV z  27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(11) ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(12) a článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(13);

 

135.    žiada o užšiu a prehĺbenú spoluprácu medzi národnými administratívnymi orgánmi, európskymi agentúrami a spoločnými operačnými skupinami, a to prostredníctvom špecializovaných sietí (ako sú Schengenský informačný systém II (SIS II), vízový informačný systém (VIS), colný informačný systém, EURODAC a justičné siete), ako aj o osobitnú spoluprácu medzi spravodajskými a policajnými službami na národnej a európskej úrovni v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu; domnieva sa, že v Európe treba zaručiť účinnejšiu policajnú spoluprácu medzi všetkými tretími krajinami a členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom vhodných ochranných opatrení, čím sa zabezpečí primeraná úroveň ochrany osobných údajov;

136.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri vykonávaní modernizovaného systému SIS II a nového systému VIS a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na svojich príslušných úrovniach podporili všetky prípravy s cieľom zamedziť ďalším prieťahom;

137.  zdôrazňuje nevyhnutnosť prijatia účinných, trvalo udržateľných a bezpečných administratívnych opatrení pre veľké európske systémy IT, ako sú SIS II, VIS a Eurodac, ktoré by zaručili, že všetky pravidlá platné pre takéto systémy, pokiaľ ide o účel a prístupové práva, ako aj bezpečnostné ustanovenia a ustanovenia o ochrane údajov, budú vykonané v plnej miere; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ disponovala komplexným, jednotným súborom pravidiel týkajúcich sa ochrany osobných údajov;

138.  pripomína, že v určitých oblastiach bolo zriadenie agentúr, napríklad Agentúry Európskej únie pre základné práva, Europolu, Eurojustu, Frontexu a Európskeho podporného úradu pre azyl, veľmi prospešné pre vytvorenie PSBS; domnieva sa, že za predpokladu, že Schengen je jadrom PSBS, je zásadné a nanajvýš dôležité zriadiť pre túto oblasť európsku agentúru pre riadenie podstatných informačných systémov, najmä systémov SIS II, VIS a Eurodac, pretože je to najspoľahlivejšie riešenie;

Naliehavé záležitosti

 

139.    vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla konsolidáciu 1 200 rôznych opatrení, ktoré boli prijaté v oblasti PSBS od roku 1993, s cieľom vniesť do tejto oblasti súdržnosť, a aby sa pritom zohľadnili nové úlohy Únie, ako aj nový právny rámec stanovený Lisabonskou zmluvou, pričom sa začne oblasťami, ktoré sa po dohode s Európskym parlamentom stanovia ako prioritné; pripomína Komisii, že Parlament posúdi jej záväzky v tejto oblasti v priebehu nadchádzajúcich vypočutí komisárov;

140.    zastáva názor, že ak sa legislatívny postup začal podľa ustanovení Zmluvy z Nice stanovujúcich jednoduchú konzultáciu Parlamentu, čo bol prípad mnohých otázok spadajúcich pod PSBS, a Parlament predložil svoje stanovisko, legislatívny postup by sa mal obnoviť podľa Lisabonskej zmluvy v prvom čítaní, aby mal Parlament príležitosť vyjadriť sa po tom, ako bol oboznámený so svojimi výsadami;

 

141.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila a väčšmi sprístupnila finančné programy zriadené na podporu vytvorenia PSBS; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri príprave nových finančných výhľadov je potrebné prejaviť finančnú solidaritu;

 

142.    vyhradzuje si právo reagovať osobitným návrhom vždy, keď je konzultovaný v súvislosti s legislatívnym akčným programom;

 

143.    požaduje, aby sa do začiatku roka 2012 vykonalo preskúmanie a zhodnotenie Štokholmského programu v polovici obdobia;

 

o

o o

 

144.    poveruje svojho predsedu, aby predložila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. ES L53, 14.10.1991, s. 33.

(2)

Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 99.

(3)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0352.

(4)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0386.

(5)

S výhradou článku 10 Protokolu 36 o prechodných ustanoveniach a článku 276 ZFEÚ.

(6)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).

(7)

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1).

(8)

Nariadenie Rady (ES) č.1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s.1).

(9)

Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 27.

(10)

Vec C-402/05 P Kadi/Rada a Komisia [2008] Zb. I-6351.

(11)

Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(12)

Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(13)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

Posledná úprava: 19. mája 2010Právne oznámenie