NÁVRH UZNESENIA o voľbe Komisie
4.2.2010
v súlade s článkom 106 ods. 4 rokovacieho poriadku
Timothy Kirkhope v mene skupiny ECR
B7‑0089/2010
Uznesenie Európskeho parlamentu o voľbe Komisie
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 16. septembra 2009[1], ktorým bol zvolený José Manuel Durão Barroso za predsedu Komisie,
– so zreteľom na písomné a ústne vyhlásenia každého dezignovaného člena Komisie v rámci vypočutí parlamentnými výbormi, ako aj na hodnotenia kandidátov, ktoré po vypočutiach vypracovali výbory,
– so zreteľom na predstavenie kolégia komisárov a ich programu predsedom Komisie,
– so zreteľom rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktorá bola schválená 9. februára 2010,
– so zreteľom na článok 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ
– so zreteľom na článok 106 ods. 4 a prílohu XVII rokovacieho poriadku,
1. podporuje právo členských štátov nominovať komisárov a právo predsedu Komisie rozhodnúť po svojom zvolení o čo najlepšom rozvrhnutí komisárov v Komisii; vyjadruje však v mnohých ohľadoch nespokojnosť nad postupom výberu kandidátov na členov Komisie vyberaní a nad prideľovaním portfólií;
2. vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup založený na zásade „ber alebo nechaj tak“, podľa ktorého mal Parlament posudzovať Komisiu, poskytuje veľmi obmedzený priestor na akékoľvek zmysluplné rozhodnutie týkajúce sa kvalifikácií a výkonov jednotlivých komisárov;
3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že pristupovanie k jednotlivým kandidátom na členov Komisie počas ich vypočutí sa vo veľkej miere vyznačovalo nejednotnosťou; so znepokojením však poznamenáva, že vystúpenia mnohých kandidátov boli neprimerané, ich odpovede na jednoduché otázky vyhýbavé alebo populistické, nakoľko navrhovali činnosť EÚ v oblastiach, ktoré nie sú uvedené v programe, ktorý predseda Barroso zverejnil ešte pred svojím potvrdením vo funkcii;
4. žiada, aby sa otázky osobnej integrity kandidátov na členov Komisie v budúcnosti riešili v rámci osobitných verejných vypočutí, aby boli hlavné otázky týkajúce sa kompetencie a politík v plnom rozsahu predmetom hlavných vypočutí;
5. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku vyhýbavých odpovedí a zlej organizácie vypočutí ostali niektoré politické otázky v mnohých prípadoch nezodpovedané; osobitne vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa dostatočne neriešila otázka bezpečnosti dodávok energie do Európy, a vyzýva Komisiu, aby:
i) podporila skutočnú diverzifikáciu dodávok energie do Európy, najmä podporou projektu Nabucco, ktorý spojí Európsku úniu s prírodnými zdrojmi v Kaspickom mori a v oblastiach na Blízkom východe;
ii) vypracovala riadne hodnotenie vplyvu projektu Nord Stream z environmentálneho hľadiska, najmä preskúmaním alternatívnych trás vrátane trasy po súši;
iii) podnikla potrebné kroky zamerané na dosiahnutie energetickej bezpečnosti v Európe prostredníctvom investícií do infraštruktúr, prepojenia energetických sietí, dohôd o spoločných dodávkach energie, plánov krízového riadenia, a to v duchu solidarity medzi členskými štátmi;
6. vyjadruje znepokojenie nad viacerými prípadmi bezprecedentného prekrývania právomocí alebo ich nejasného rozdelenia medzi rôzne porfóliá (najmä v oblasti dopravy, kde boli právomoci týkajúce sa štátnej pomoci a projektu Galileo pridelené portfóliám iných komisárov); a očakáva od Komisie, že bude jednotným a koordinovaným spôsobom pracovať v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti rôznych generálnych riaditeľstiev a komisárov;
7. žiada ďalšie objasnenia a ubezpečenia o tom, že Komisia:
i) bude konať len v absolútne nevyhnutných prípadoch a na základe riadnych postupov, najmä s ohľadom na komplexné hodnotenia vplyvu;
ii) bude venovať plnú pozornosť zásade subsidiarity;
iii) sa nebude snažiť o rozšírenie acquis communautaire nad rámec, ktorý umožňujú zmluvy;
iv) že najmä vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu bude hospodáriť podľa vymedzených prostriedkov a nebude sa len snažiť o ďalšie navýšenie svojho rozpočtu, ale bude aj v plnej miere zohľadňovať dôsledky, ktoré môžu mať rastúce náklady sociálnej politiky a regulačných zásahov na rast a zamestnanosť;
8. poznamenáva, že mimoriadne oneskorenie menovania Komisie spôsobilo nezvyklú a z právneho hľadiska spornú situáciu, v ktorej členovia predchádzajúcej Komisie konali ako komisári nad rámec svojich mandátov; žiada, aby sa na vyriešenie tejto situácie poskytlo právne objasnenie a zodpovedala sa otázka, prečo Komisia, ktorej mandát skončil, môže naďalej zostať v úrade;
9. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku veľmi veľkého počtu nezodpovedaných otázok sme nezaznamenali rovnakú mieru dôvery v Komisiu, akú sme zaznamenali voči jej predsedovi.
10. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade a Komisii.
- [1] Zápisnica zo 16.9.2009, P7_PV(2009)09-16, bod 7.1.