Návrh uznesenia - B7-0128/2010Návrh uznesenia
B7-0128/2010

NÁVRH UZNESENIA o 13. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC)

17.2.2010

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Laima Liucija Andrikienė, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra v mene poslaneckého klubu PPE

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0123/2010

Postup : 2010/2528(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B7-0128/2010
Predkladané texty :
B7-0128/2010
Prijaté texty :

B7‑0128/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu o trinástom zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), najmä na uznesenia zo 14. januára 2009 o vývoji v Rade OSN pre ľudské práva vrátane úlohy Európskej únie[1], zo 16. marca 2006 o výsledku rokovaní o Rade OSN pre ľudské práva a o 62. zasadaní Komisie OSN pre ľudské práva[2], z 29. januára 2004 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Organizáciou Spojených národov[3], z 9. júna 2005 o reforme OSN[4], z 29. septembra 2005 o výsledku Svetového samitu OSN zo 14. až 16. septembra 2005[5] a zo 7. mája 2009 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2008 a politike Európskej únie v tejto oblasti [6],

–   so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o ľudských právach a demokracii,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–   so zreteľom na predchádzajúce pravidelné a osobitné zasadania UNHRC a na predchádzajúce kolá všeobecného periodického preskúmania (UPR),

–   so zreteľom na budúce trináste zasadnutie UNHRC, ktoré sa uskutoční v marci 2010, a na ôsme kolo UPR, ktoré sa bude konať 3. až 14. mája 2010,

–   so zreteľom na hodnotenie UNHRC, ktoré sa má uskutočniť v roku 2011,

–   so zreteľom na inštitucionálne zmeny, ktoré prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy,

–   so zreteľom na článok 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity[7],

B.  keďže napriek svojím nedostatkom je UNHRC jedinečnou platformou, ktorá sa špecializuje na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN,

C. keďže úloha Európskej únie ako globálneho hráča sa počas posledných desaťročí posilnila, a nový prístup, ktorého stelesnením je nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť, by mohol byť užitočný na to, aby Únia dokázala účinnejšie reagovať na globálne výzvy uceleným, konzistentným a efektívnym spôsobom,

D. keďže delegácia Podvýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu vycestuje do Ženevy na trináste zasadnutie UNHRC, ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rokoch v prípade zasadnutí UNHRC, a predtým na zasadnutia predchodcu UNHRC, t. j. Komisie OSN pre ľudské práva,

1.  vyzdvihuje význam 13. zasadnutia UNHRC, ktoré je jej kľúčovým zasadnutím v roku 2010;

2.  víta stretnutie na vysokej úrovni v rámci blížiaceho sa 13. pravidelného zasadnutia za účasti štátnych ministrov a iných predstaviteľov na vysokej úrovni; upozorňuje na to, že počas stretnutí skupiny na vysokej úrovni sa bude diskutovať o dvoch otázkach – o hospodárskej a finančnej kríze a o Deklarácii OSN o vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti ľudských práv (HRET);

3.  vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne zapájali do ročnej interaktívnej rozpravy o právach osôb s postihnutí, ako aj do diskusií o práve na pravdu (ktoré začala skupina latinskoamerických a karibských štátov (GRULAC) a ktoré sa sústreďujú na historickú pravdu o útlaku) a do každoročnej schôdze o právach dieťaťa;

4.  zdôrazňuje význam spoločnej pozície EÚ v otázkach, o ktorých sa bude diskutovať na 13. zasadnutí UNHRC, hoci zatiaľ nie sú úplne jasné podrobnosti postupu členských štátov EÚ v UNHRC po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy;

Práca Rady pre ľudské práva

5.  pripomína svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby sa postavili proti každému pokusu o oslabenie koncepcie univerzálnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej previazanosti ľudských práv, aj keby vychádzal z kultúrnych tradícií;

6.  varuje pred extrémnym spolitizovaním UNHRC, ktoré by mohlo zabrániť riadnemu plneniu mandátu tohto orgánu; zdôrazňuje význam uznesení týkajúcich sa jednotlivých krajín pri riešení vážnych prípadov porušovania ľudských práv; v tejto súvislosti dôrazne odsudzuje používanie tzv. návrhov na nečinnosť a vyjadruje svoje sklamanie z používania tohto postupu počas 11. mimoriadneho zasadnutia UNHRC, ktorý zabránil prijatiu ucelenej a jednotnej konečnej rezolúcie, ktorá by sa týkala situácie na Srí Lanke;

7.  víta skutočnosť, že z podnetu Brazílie sa 13. mimoriadne zasadnutie uskutoční na Haiti; vyzýva členské štáty OSN, aby v nadväznosti na toto zasadnutie začlenili prístup orientovaný na ľudské práva do širšieho úsilia OSN zameraného na podporu Haiti;

8.  vyjadruje poľutovanie, že UNHRC nebola schopná dostatočne pohotovo vyriešiť iné vážne situácie v oblasti ľudských práv, najmä závažnú krízu v oblasti dodržiavania ľudských práv v Guinei;

9.  pripomína svoju pozíciu v súvislosti s koncepciou tzv. hanobenia náboženstiev a domnieva sa, že začlenenie tohto konceptu do protokolu o doplnkových štandardoch týkajúcich sa rasizmu, diskriminácie na základe rasy, xenofóbie a všetkých foriem diskriminácie nie je vhodné, pričom uznáva potrebu riešiť v plnej miere problém diskriminácie náboženských menšín; vyzýva členské štáty OSN, aby v plnej miere uplatňovali existujúce štandardy týkajúce sa slobody prejavu;

10. pripomína svoju výzvu adresovanú všetkým členským štátom EÚ na zaistenie dodržiavania ľudských práv v ich vlastných vnútorných politikách, pretože ich nedodržiavanie oslabuje pozíciu EÚ v UNHRC;

11. víta obnovenie účasti USA v orgánoch OSN a ich následné zvolenie za člena UNHRC, ako aj ich konštruktívnu prácu v otázke slobody prejavu na 64. Valnom zhromaždení OSN a na akčnom pláne v nadväznosti na revíznu konferenciu v Durbane; vyzýva USA a členské štáty EÚ, aby nasledovali tento príklad a plne spolupracovali na takýchto iniciatívach v budúcnosti;

12. je znepokojený kandidatúrou Iránu vo voľbách do UNHRC, ktoré sa uskutočnia v máji 2010; opakuje svoj nesúhlas s koncepciou „čistých štítov“ vo voľbách do UNHRC, požaduje voľby na základe súťaže medzi kandidátmi pre všetky regionálne skupiny a naliehavo žiada EÚ, aby vykonala všetko potrebné na zabránenie zvoleniu krajín s najproblematickejšou situáciou ľudských práv do UNHRC;

13. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej vyvíjali tlak na stanovenie kritérií členstva pre voľby do UNHRC, v rámci ktorých by minimálnou požiadavkou malo byť vydanie trvalých pozvánok v prípade osobitných postupov;

14. vyzýva na monitorovanie skutočného vykonávania volebných prísľubov členských štátov UNHRC, a to aj v rámci procesov UPR za každú krajinu;

15. vyzýva členské štáty EÚ, aby vykonali všetko potrebné pre ochranu špecifických mandátov pre osobitné postupy; žiada o vytvorenie nového mandátu pre Konžskú demokratickú republiku vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu a najmä ľudskoprávnu situáciu;

16. víta Spoločnú štúdiu o globálnych postupoch, pokiaľ ide o tajné zadržiavanie v súvislosti s bojom proti terorizmu, o ktorej sa bude diskutovať počas 13. zasadnutia; vyzýva členské štáty EÚ, aby vykonali v nadväznosti na správu primerané kroky v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami Parlamentu k tejto veci, najmä predchádzajúcimi uzneseniami z 19. februára 2009[8] a 14. februára 2007[9] o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov;

17. vyzýva EÚ, aby sa aktívne zúčastňovala na blížiacich sa schôdzach venovaných UPR s cieľom zabezpečiť spravodlivý priebeh a nestranný výsledok;

18. zdôrazňuje, že je nutné, aby medzinárodné spoločenstvo poskytlo rozvojovým krajinám technickú pomoc pri vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa ich situácie;

19. vyzýva členské štáty EÚ, aby sa snažili dosiahnuť silnú spoločnú pozíciu EÚ k nadväzným krokom ku Goldstoneovej správu o konflikte v Gaze a južnom Izraeli, verejne požadujúc, aby bola vyvodená zodpovednosť za údajné zločiny, a nabádajúc obe strany k tomu, aby ich vyšetrili spôsobom, ktorý by spĺňal medzinárodné štandardy nezávislosti, nestrannosti, transparentnosti, rýchlosti a účinnosti v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN A/64/L.11; domnieva sa, že hoci si účinný mierový proces na Blízkom východe vyžaduje zodpovednosť a spravodlivosť, vyšetrovania, ktoré doteraz iniciovali obe strany, tieto požiadavky nespĺňajú; vyzýva EÚ, aby do dialógov s oboma stranami zaradila opatrenia nadväzujúce na Goldstoneovu správu;

20. zdôrazňuje, že hoci sa na 13. zasadnutí UNHRC nebude priamo riešiť otázka hodnotenia UNHRC, je potrebný transparentný a všestranný proces hodnotenia, ktorý vezme do úvahy mimovládne organizácie, občiansku spoločnosť a všetky ostatné zúčastnené strany; zdôrazňuje, že hodnotenie UNHRC by jej nemalo brániť vo vykonávaní významných činností v oblasti porušovania ľudských práv;

21. vyzýva členské štáty Európskej únie, aby pri príležitosti blížiacej sa prvej schôdze pracovnej skupiny o hodnotení UNHRC, ktorá bola zriadená rezolúciou A/UNHRC/RES/12/1, prijali spoločnú pozíciu k tejto veci, ako aj účinnú a proaktívnu stratégiu vyjednávania; zdôrazňuje význam spoločnej pozície EÚ k procesu hodnotenia UNHRC a vyzýva členské štáty EÚ, aby rešpektovali vytýčené hranice, ktoré boli spoločne odsúhlasené;

22. vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby vypracoval odporúčania pre Radu s cieľom poskytnúť včas námety na pozíciu EÚ k blížiacemu sa hodnoteniu;

Zapojenie EÚ

23. uznáva aktívne zapájanie EÚ a jej členských štátov do činnosti UNHRC a blahoželá Belgicku k doposiaľ úspešnému priebehu predsedníctva;

24. domnieva sa, že nové inštitucionálne usporiadanie EÚ umožňuje zvýšiť súdržnosť, zreteľnosť a dôveryhodnosť činnosti EÚ v UNHRC; v tejto súvislosti vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, aby zabezpečila prijatie praktických opatrení s cieľom vykonávať Lisabonskú zmluvu, aby sa predišlo príliš dlhému prechodnému obdobiu, ktoré by mohlo poškodiť dôveryhodnosť Únie;

25. udeľuje mandát delegácii Európskeho parlamentu pri trinástom zasadnutí UNHRC, aby informovala o obavách vyjadrených v tomto uznesení, vyzýva ju, aby o svojej návšteve podala správu Podvýboru pre ľudské práva, a domnieva sa, že je vhodné pokračovať vo vysielaní delegácie Európskeho parlamentu na príslušné zasadnutia UNHRC;

 

o

o o

     

26. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 64. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.