NÁVRH UZNESENIA o prístupe k riešeniu problému HIV/AIDS zo strany EÚ založenom na právach

5.7.2010

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku

Gabriele Zimmer, Bairbre de Brún, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0412/2010

B7‑0428/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu o prístupe k reakcii EÚ na HIV/AIDS založenom na právach

Európsky parlament,

– so zreteľom na blížiacu sa 18. medzinárodnú konferenciu o AIDS: Práva tu, práve teraz (Rights Here, Right Now), ktorá sa uskutoční 18. až 23. júla 2010 vo Viedni,

 

– so zreteľom na deklaráciu o záväzku OSN v oblasti HIV/AIDS pod názvom Celosvetová kríza – celosvetová reakcia, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 27. júna 2001 na svojom 26. mimoriadnom zasadnutí,

 

– so zreteľom na mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (UNGASS) na vysokej úrovni o HIV/AIDS z 2. júna 2006 a na politické vyhlásenie, ktoré bolo na ňom prijaté,

 

– so zreteľom na deklaráciu o HIV/AIDS, tuberkulóze a iných súvisiacich infekčných chorobách, prijatú 27. apríla 2001 v Abuji, a na spoločnú pozíciu afrických krajín pre zasadnutie UNGASS na vysokej úrovni v roku 2006 a na výzvu na zintenzívnenie činnosti zameranej na zabezpečenie všeobecného prístupu k službám pri ochorení na HIV a AIDS, tuberkulózu a maláriu v Afrike, ktorú podpísala Africká únia 4. mája 2006 v Abuji,

 

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s názvom HIV/AIDS: čas konať, z 24. apríla 2007 s názvom Boj proti HIV/AIDS v rámci Európskej únie a v susedných krajinách, 2006 – 2009, z 20. novembra 2008 s názvom HIV/AIDS: včasná diagnostika a včasná starostlivosť,

 

– so zreteľom na závery Rady o pokroku vo vykonávaní európskeho akčného programu boja proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze prostredníctvom vonkajšej činnosti (2007 – 2011) z novembra 2009,

 

– so zreteľom na správu UNAIDS (Spoločného programu OSN pre HIV/AIDS) z roku 2009 o celosvetovej epidémii AIDS,

 

– so zreteľom na rámec výsledkov UNAIDS za roky 2009 – 2011,

 

– so zreteľom na správu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia z roku 2010,

 

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: priebežné hodnotenie v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže počet osôb s vírusom HIV/AIDS stále narastá, pričom sa ich počet vo svete odhaduje na 33,4 miliónov, a je obzvlášť znepokojujúce, že v roku 2008 pribudlo 2,7 milióna infikovaných osôb,

 

B. keďže vírus HIV/AIDS ostáva jednou z hlavných príčin úmrtí na celom svete a v roku 2008 spôsobil smrť 2 miliónov osôb a predpokladá sa, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude aj naďalej závažnou celosvetovou príčinou predčasných úmrtí,

 

C. keďže do konca roku 2009 sa približne 5 miliónov osôb z krajín s nízkymi a strednými príjmami podrobilo antiretrovírusovej liečbe – čo je desaťnásobný nárast za päť rokov a bezprecedentné zvýšenie v histórii zdravia obyvateľstva,

 

D. keďže počet nových ochorení je naďalej vyšší než rozširovanie liečby a v roku 2009 sa ešte stále neliečili dve tretiny osôb spomedzi tých, ktoré liečbu potrebovali, čo znamená, že 10 miliónov chorých osôb nemalo prístup k potrebnej účinnej liečbe,

 

E. keďže subsaharská Afrika je aj naďalej najviac postihnutou oblasťou s 22,4 miliónmi chorých na HIV/AIDS a 71 % nových prípadov HIV/AIDS v roku 2008,

 

F. keďže existujú presvedčivé dôkazy o tom, že prevencia HIV/AIDS je účinným spôsobom znižovania novej nákazy,

 

G. keďže existuje významná programová medzera v zapájaní osôb s ochorením HIV/AIDS do úsilia v oblasti prevencie,

 

H. keďže ženy a dievčatá sú naďalej neúmerne postihované ochorením HIV/AIDS, pretože na ženy pripadá približne 60 % prípadov ochorení HIV/AIDS v subsaharskej Afrike a toto ochorenie je stále hlavnou príčinou úmrtia a ochorenia žien v reprodukčnom veku,

 

I. keďže takmer v každom regióne, ako aj v krajinách s rozšírenou epidémiou existuje čoraz viac dôkazov o zvyšujúcej sa úrovni nákazy a rizika medzi osobami s vysoko rizikovým sexuálnym správaním, a vo všeobecnosti sa preventívne programy súvisiace s ochorením HIV/AIDS pre tieto populácie nepovažujú za prioritu a nevyčleňujú sa na ne finančné prostriedky,

 

J. keďže v dôsledku stigmatizácie spojenej s ochorením HIV/AIDS približne 30 % nakazených osôb nevie, že sú HIV/AIDS pozitívne, a v štúdiách sa uvádza, že nediagnostikovaná nákaza podporuje ďalší prenos tohto ochorenia a zvyšuje hrozbu skorého úmrtia osôb s ochorením HIV/AIDS,

 

K. keďže pohlavný styk s osobou rovnakého pohlavia sa stále vo veľkej miere odsudzuje, predovšetkým v subsaharskej Afrike, kde sa v 31 krajinách považuje pohlavný styk plnoletých osôb s osobou rovnakého pohlavia za trestný čin, v štyroch krajinách sa trestá smrťou, v ďalších krajinách viac než 10 rokmi väzenia, pričom takáto stigmatizácia sťažuje preventívnu prácu v súvislosti s HIV/AIDS,

 

L. keďže kriminalizácia užívateľov nelegálnych drog im v mnohých krajinách bráni v prístupe k prevencii, liečbe, zdravotnej starostlivosti a podpore súvisiace s HIV/AIDS, a tak napomáha prenos vírusu HIV/AIDS pri intravenóznom užívaní drog,

 

M. keďže ešte v 106 krajinách platia zákony a politiky, ktoré predstavujú výrazné prekážky účinného riešenia problému HIV/AIDS,

 

N. keďže v roku 2008 podľa odhadov 17,5 milióna detí stratilo jedného alebo oboch rodičov v dôsledku ochorenia HIV/AIDS – pričom prevažná väčšina týchto detí žije v subsaharskej Afrike – a tieto deti často trpia v dôsledku stigmatizácie a diskriminácie a môže im byť odmietnutý prístup k základným službám, ako je vzdelávanie a bývanie, a zároveň sa zvyšuje riziko ich nákazy ochorením HIV/AIDS,

 

O. keďže súvislosti medzi HIV/AIDS a zdravotným postihnutím sa nevenuje náležitá pozornosť, hoci osoby so zdravotným postihnutím sú v rámci všetkých kľúčových populácií považované za osoby so zvýšeným rizikom nákazy HIV/AIDS,

 

P. keďže prístup k riešeniu problému HIV/AIDS založený na právach má zásadný význam pre zastavenie šírenia tohto epidemického ochorenia,

 

1.  žiada Komisiu a Radu, aby dodržali svoje záväzky a zintenzívnili úsilie v riešení problému HIV/AIDS ako svetovej priority v oblasti verejného zdravotníctva, pričom v centre pozornosti pri prevencii, liečbe, opatere a podpore v súvislosti s HIV/AIDS by boli ľudské práva, a to aj v rámci rozvojovej spolupráce EÚ;

 

2.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v EÚ podporovali úsilie o rozvojovú spoluprácu, dekriminalizáciu prenosu a vystavenia HIV/AIDS[1] vrátane podpory úsilia o to, aby sa ochorenie HIV/AIDS uznalo na účely platnej a budúcej nediskriminačnej legislatívy za postihnutie;

 

3.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v politickom dialógu na celosvetovej a štátnej úrovni podporovali najlepšie politiky a postupy, pokiaľ ide o riešenia problému HIV/AIDS založené na právach:

 

–  pri zabezpečovaní podpory, ochrany a dodržiavania ľudských práv osôb nakazených vírusom HIV/AIDS a iných dôležitých skupín obyvateľstva,

 

– pri podpore revízie a zmeny právnych predpisov, ktoré bránia účinným programom a službám v oblasti HIV/AIDS založeným na dôkazoch, určeným najmä kľúčovým populáciám,

 

– pri uprednostňovaní ľudských práv v rozhodnutiach o vyčlenení finančných prostriedkov na riešenie problému HIV/AIDS v rámci Európskej únie a mimo nej,

 

– pri programoch v oblasti HIV/AIDS zameraných na osoby nakazené HIV/AIDS a na iné kľúčové populácie, ktorých cieľom je podporiť jednotlivcov a spoločenstvá, aby riešili problém HIV/AIDS, znížiť riziko a náchylnosť na nákazu HIV/AIDS a zmierniť negatívny vplyv HIV/AIDS,

 

– pri uľahčovaní a presadzovaní primeranej účasti dôležitých skupín obyvateľstva na navrhovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení programov prevencie, liečby, starostlivosti a podpory súvisiacich s HIV/AIDS,

 

– pri uľahčovaní všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti, či už ide o prevenciu, liečbu, starostlivosť a podporu súvisiace s HIV/AIDS alebo poskytovanie iných zdravotných služieb, ktoré s týmto ochorením nesúvisia,

 

– pri uľahčovaní prístupu k vzdelávaniu a zamestnaniu osobám nakazeným HIV/AIDS a iným kľúčovým populáciám,

 

– pri zabezpečovaní toho, aby súčasťou budúceho monitorovania pokroku v boji proti HIV/AIDS boli ukazovatele, ktoré sa priamo týkajú otázok ľudských práv v súvislosti s HIV/AIDS a ktoré ich hodnotia,

 

– pri dodržiavaní zásad 3 C (podložený súhlas, dôvernosť a poradenstvo) pri testovaní na HIV/AIDS a iných službách týkajúcich sa HIV/AIDS,

 

– pri boji proti stigmatizácii a diskriminácii osôb nakazených HIV/AIDS a iných dôležitých skupín obyvateľstva a pri ochrane ich práv na bezpečnosť a ochranu pred zneužívaním a násilím,

 

– pri presadzovaní a uľahčovaní širšej účasti osôb nakazených HIV/AIDS a iných dôležitých skupín obyvateľstva, pokiaľ ide o riešenie problému HIV/AIDS,

 

– pri poskytovaní objektívnych a nekritických informácií o tomto ochorení,

 

– pri poskytovaní kompetencií, zručností, vedomostí a zdrojov ľuďom s cieľom chrániť ich pred nakazením HIV/AIDS;

 

4.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali potrebami žien, pokiaľ ide o prevenciu, liečbu a starostlivosť súvisiace s HIV/AIDS ako kľúčovým opatrením na zastavenie šírenia epidémie, a to najmä rozšírením prístupu k programom v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktoré úplne zahrnú služby testovania, poradenstva a prevencie súvisiace s HIV/AIDS, a zvrátením socioekonomických faktorov, ktoré prispievajú k riziku HIV/AIDS u žien, ako sú rodová nerovnosť, chudoba, nedostatok ekonomických a vzdelávacích príležitostí, chýbajúca právna ochrana a ochrana v oblasti ľudských práv;

 

5.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali účasť osôb so zdravotným postihnutím na riešení problému HIV/AIDS a začleňovanie ich ľudských práv do národných strategických plánov a politík v oblasti HIV/AIDS s cieľom zabezpečiť im prístup k službám týkajúcim sa HIV/AIDS , ktoré sú prispôsobené ich potrebám a podobné službám dostupným iným komunitám;

 

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy na zmierňovanie poškodenia zdravia pre väzňov a intravenóznych užívateľov drog;

 

7.  žiada Komisiu, aby podporovala národné vlády a zapojila občiansku spoločnosť pri riešení nízkeho pokrytia programov na znižovanie stigmatizácie a diskriminácie a na zvyšovanie prístupu k spravodlivosti pri riešení problému HIV/AIDS na vnútroštátnej úrovni;

 

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s UNAIDS a ďalšími partnermi v záujme zlepšenia ukazovateľov merania pokroku na svetovej, národnej a programovej úrovni pri znižovaní stigmatizácie a diskriminácie súvisiacej s HIV/AIDS vrátane ukazovateľov špecifických pre kľúčové populácie;

 

9.  žiada Komisiu a Radu, aby podporovali činnosť nedávno založenej svetovej komisie pre HIV a právo s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu legislatívy na HIV/AIDS;

 

10.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zapojili Agentúru Európskej únie pre základné práva s cieľom získať ďalšie dôkazy o situácii osôb nakazených HIV/AIDS a iných dôležitých skupín obyvateľstva v oblasti ľudských práv v Európe, pričom sa vezme do úvahy predovšetkým ich ohrozenie viacnásobnou a mnohostrannou diskrimináciou;

 

11.  vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do globálneho fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotníctva a komunitných systémov;

 

12.  vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby zvrátili znepokojujúce znižovanie finančných prostriedkov určených na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva v rozvojových krajinách a aby podporovali politiky zamerané na liečbu pohlavne prenosných infekcií a prísun prostriedkov na zabezpečenie reprodukčného zdravia v podobe životne dôležitých liekov a antikoncepčných prostriedkov vrátane kondómov;

 

13.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v práci s využitím rôznych finančných nástrojov na svetovej a štátnej úrovni popri podpore z rozpočtu, ako aj prostredníctvom relevantných organizácií a mechanizmov, ktoré dosiahli úspechy v riešení otázky ľudských práv v spojitosti s HIV/AIDS, najmä organizácií občianskej spoločnosti a komunitných organizácií;

 

14.  nariaďuje, aby pracovná skupina Rady pre ľudské práva prijala súbor nástrojov na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb, a vyzýva Radu a Komisiu, aby implementovali jeho odporúčania;

 

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Spoločnému programu OSN pre HIV/AIDS, Svetovej zdravotníckej organizácii a organizátorom 18. medzinárodnej konferencie o AIDS.

• [1]  Podľa informačného materiálu UNAIDS o kriminalizácii prenosu HIV by mali vlády obmedziť kriminalizáciu na prípady zámerného prenosu, t. j. keď osoba vie, že je HIV pozitívna, koná so zámerom prenášať HIV a reálne ho aj prenesie.