Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu XII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 174,

–   so zreteľom na nariadenia, ktorými sa riadia štrukturálne fondy na obdobie rokov 2007 až 2013,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti zo 6. októbra 2006(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2003 o štrukturálne znevýhodnených regiónoch (ostrovoch, horských regiónoch, regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva) v súvislosti s politikou súdržnosti a ich inštitucionálnych vyhliadkach,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. júla 2005 o preskúmaní usmernení o regionálnej štátnej pomoci,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o obmedzeniach regionálnej politiky vyplývajúcich z ostrovného charakteru, prírodných a hospodárskych podmienok,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o zelenej knihe o územnej súdržnosti – Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť zo 6. októbra 2008,

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEK(2008)2868),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom s názvom Územia s osobitnými zemepisnými vlastnosťami (č. 02/2009),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júna 2009 o šiestej správe o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (SEK(2010)360),

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže zásada územnej súdržnosti bola posilnená v nariadeniach o štrukturálnych fondoch na obdobie 2007 – 2013 a je jedným z nových hlavných cieľov Európskej únie zavedených Lisabonskou zmluvou v záujme zabezpečenia jej harmonického rozvoja prostredníctvom znižovania regionálnych rozdielov a odstraňovania prekážok rozvoja vrátane prekážok súvisiacich s prírodnými a zemepisnými znevýhodneniami,

B.  keďže je dôležité objasniť vplyv ustanovení Lisabonskej zmluvy na postavenie regiónov, pre ktoré sú potrebné osobitné opatrenia v rámci regionálnej politiky,

C.  keďže podľa článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie treba venovať mimoriadnu pozornosť regiónom, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny,

D. keďže horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti čelia osobitným výzvam z dôvodu demografických zmien, zlej dostupnosti, zmeny klímy, migrácie, dodávok energie a regionálnej integrácie,

1.  víta začlenenie územnej súdržnosti do nových cieľov Únie a nového článku 174; domnieva sa, že ustanovenia článku 174 by sa mali premietnuť do osobitných rozvojových stratégií a konkrétnych opatrení s cieľom prekonať znevýhodnenia a zužitkovať potenciály týchto regiónov;

2.  víta pracovný dokument Komisie s názvom Územia s osobitnými zemepisnými vlastnosťami; domnieva sa ale, že horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti tvoria homogénne skupiny regiónov a potrebujú osobitné programy pre regionálny rozvoj; zdôrazňuje, že tieto skupiny regiónov majú spoločné niektoré dôležité vlastnosti, ktorými sa odlišujú od iných regiónov; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitnú situáciu malých ostrovných členských štátov, ktoré sa nachádzajú v okrajových oblastiach Únie;

3.  domnieva sa, že HDP musí byť hlavným meradlom na stanovenie oprávnenosti na pomoc v rámci regionálnej politiky; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby vypracovali primeranejšie štatistické ukazovatele s územným zameraním s cieľom poskytnúť ucelenejší obraz o úrovni rozvoja týchto znevýhodnených regiónov; zdôrazňuje, že členské štáty už môžu používať aj iné ukazovatele, ako HDP, (celkový počet obyvateľov, mieru nezamestnanosti/zamestnanosti, úroveň vzdelania, hustotu obyvateľstva) pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov medzi regiónmi v rámci celkových prostriedkov, ktoré im boli pridelené, pričom sa zohľadnia osobitné prvky každého regiónu;

4.  žiada o zavedenie osobitného európskeho integrovaného a pružného politického rámca s právnymi a finančnými dôsledkami v záujme riešenia situácie horských oblastí, ostrovov a riedko osídlených oblastí, ktorý bude vychádzať z ich spoločných vlastností, ale zohľadní rozdielne situácie a uplatní zásadu proporcionality; domnieva sa, že politika súdržnosti by mala riešiť situáciu ostrovov nielen prostredníctvom regionálnej politiky, ale aj prostredníctvom využívania ďalších politík EÚ, ktoré majú významný územný vplyv na rozvoj týchto regiónov; domnieva sa, že európsky politický rámec pre horské oblasti, ostrovy a riedko osídlené oblasti by mohol priniesť potrebnú pridanú hodnotu, aby sa prekonalo trvalé znevýhodnenie týchto regiónov a aby sa dospelo k prispôsobeniu ich rozvojového modelu s využitím všetkých ich výhod;

5.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zohrávali dôležitú úlohu pri rozvojových stratégiách pre horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti, pretože vertikálny prístup so zapojením a prispievaním všetkých úrovní verejnej správy a dodržiavanie zásady subsidiarity sú nevyhnutné na to, aby sa tieto regióny dostali na správnu cestu udržateľného rozvoja so zohľadnením ďalších významných odvetví v regióne; zdôrazňuje, že potenciál týchto regiónov, ktoré často disponujú bohatými prírodnými zdrojmi, môže kladne prispieť k dosahovaniu cieľov, predovšetkým v oblasti energetickej politiky a výskumu a vývoja, ktoré boli stanovené v stratégii EÚ 2020;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti mohli ďalej využívať výhody osobitných ustanovení aj v rámci nových finančných výhľadov a počas nasledujúceho programového obdobia;

7.  zdôrazňuje, že cieľ hospodárskeho a sociálneho rozvoja v týchto znevýhodnených regiónoch je možné dosiahnuť iba prostredníctvom efektívnej formulácie osobitných programov a činností EÚ prispôsobených pre každý región v záujme dosiahnutia štrukturálnych zmien v týchto regiónoch, ich vyššej konkurencieschopnosti a schopnosti čeliť najdôležitejším jestvujúcim výzvam, ako aj prostredníctvom účinnej koordinácie a uplatňovania štyroch štrukturálnych fondov, kohézneho fondu a iných finančných nástrojov, ako napríklad nástrojov poskytovaných Európskou investičnou bankou;

8.  víta európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) ako nástroj na prekonávanie prekážok brániacich územnej spolupráci; podnecuje horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti, aby využívali európske zoskupenia územnej spolupráce na riadenie projektov územnej spolupráce s inými regiónmi spolufinancovanými EÚ ako spôsob ich užšieho prepojenia s okolitými hospodárskymi oblasťami;

9.  nabáda členské štáty, aby plne využívali nástroje európskej susedskej politiky v horských regiónoch, riedko osídlených oblastiach a na ostrovoch s cieľom využívať cezhraničné zdroje;

10. vyzýva, aby sa upustilo od kritérií vzdialenosti (150 km) v súvislosti so zaradením ostrovov medzi hraničné regióny, ktoré spĺňajú kritériá financovania na základe programov cezhraničnej spolupráce v rámci cieľa územnej spolupráce politiky súdržnosti alebo v rámci európskej susedskej politiky; domnieva sa, že v prípade potreby zavedenia určitého druhu obmedzenia by bolo pre ostrovné regióny vhodnejšie, aby sa podmienka cezhraničného regiónu uplatňovala na úrovni morských oblastí;

11. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam členských štátov, regionálnym a miestnym vládam, ako aj hospodárskym a sociálnym partnerom.

(1) Ú. v. ES L 291, 21.10.2006, s. 11.