predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
o situácii v Magrebe, najmä v Tunisku
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Cristian Dan Preda, Tokia Saïfi, Ernst Strasser, Michael Gahler
v mene poslaneckého klubu PPE
Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Magrebe, najmä v Tunisku
B7‑0079/2011
Európsky parlament,
– so zreteľom na euro-stredozemskú dohodu o pridružení medzi Európskou úniou a Tuniskom(1),
– so zreteľom na akčný plán Európskej únie a Tuniska,
– so zreteľom na vyhlásenie Asociačnej rady EÚ – Tunisko z 11. mája 2010,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenia vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie Catherine Ashtonovej a európskeho komisára pre rozšírenie a susedskú politiku Štefana Füleho z 10. januára(2) a zo 17. januára 2011(3),
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže spontánne sociálne a politické protesty v Tunisku, ktoré začali v decembri 2010, sa najprv sústredili na nezamestnanosť, zvyšovanie cien a sociálne podmienky a v januári 2011 sa začali rozširovať, od víkendu 8. – 9. januára vyvrcholili násilnými zrážkami s viacerými obeťami a 14. januára prinútili prezidenta Bina Alího k úteku do exilu,
B. keďže predseda poslaneckej snemovne prevzal dočasne prezidentskú funkciu a úradujúci predseda vlády zostavil dočasnú vládu,
C. keďže sa očakáva, že počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa v Tunisku uskutočnia slobodné a demokratické prezidentské a parlamentné voľby,
D. keďže Tunisko a EÚ od roku 1998 spája dohoda o pridružení a článok 2 tejto dohody ustanovuje, že vnútorná a zahraničná politika zmluvných strán sa musí riadiť dodržiavaním ľudských práv a zásad demokracie,
E. keďže Tunisko a EÚ v súčasnosti vypracúvajú akčný plán na roky 2011 – 2016 a EÚ uvažuje o posilnení vzťahov s Tuniskom tým, že by mu udelila pokročilý štatút,
F. keďže ostatné krajiny v regióne boli v predchádzajúcich týždňoch začínajúc januárom 2011 svedkom početných protestov, ktoré mali za následok niekoľko mŕtvych a zranených,
1. opäť potvrdzuje svoju solidaritu s Tuniskom a s ostatnými krajinami v regióne a ich obyvateľmi a vyjadruje sústrasť rodinám a priateľom obetí násilných zrážok; zdôrazňuje, že je naďalej odhodlaný podporovať tieto krajiny na ich ceste k demokracii, stabilite a bezpečnosti;
2. vyzýva tuniské orgány, aby postupovali zdržanlivo, obnovili právo a poriadok a zaoberali sa vážnymi sociálno-ekonomickými problémami; vyzýva všetkých zúčastnených aktérov, aby okamžite zastavili ďalšie násilie v krajine;
3. vyzýva dočasnú vládu Tuniska, aby zabezpečila nezávislé vyšetrovanie tak prípadov smrti a neprimeraného použitia násilia počas predchádzajúcich týždňov, ako aj korupcie a následné postavenie zodpovedných osôb pred spravodlivosť;
4. vyzýva dočasnú vládu Tuniska, aby zaručila organizáciu skutočne demokratického volebného procesu;
5. víta prísľub dočasnej vlády o zrušení zákazu politických strán a udelení amnestie všetkým politickým väzňom; vyzýva vládu, aby tieto sľuby čo najskôr splnila; zdôrazňuje však, že úprimné volanie tuniského ľudu po demokracii nesmú zneužiť extrémisti a radikálne hnutia;
6. víta trend smerujúci k väčšej slobode slova, združovania sa a k pluralite médií, ako aj jasné želanie dočasnej vlády umožniť pluralitu politických strán a nezávislých mimovládnych organizácií; domnieva sa, že tieto prvky smerujú správnou cestou; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zohľadnili aktuálne udalosti v akčnom pláne EÚ – Tunisko na roky 2011 – 2016 a v rokovaniach o pokročilom štatúte Tuniska;
7. vyzýva Komisiu, aby využila svoje finančné nástroje (nástroj stability, nástroj európskeho susedstva a partnerstva (NESP) a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP)) na pomoc krajine pri príprave a organizovaní volebného procesu a zabezpečení pokojného a demokratického prechodu; zdôrazňuje potrebu posilniť opozíciu, aby sa mohla zúčastňovať na politickom živote, najmä vzhľadom na nadchádzajúce voľby;
8. zdôrazňuje svoje odhodlanie prispieť k mierovému prechodu k slobodným demokratickým voľbám vyslaním ad hoc pozorovateľskej delegácie;
9. vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby podporila nadchádzajúci volebný proces vyslaním volebnej pozorovateľskej misie;
10.vyzýva orgány krajín, aby zabezpečili dodržiavanie slobody prejavu a združovania sa, a vyjadruje znepokojenie nad spôsobom, ktorým boli demonštrácie potlačené; žiada vládu, aby umožnila MVO a najmä združeniam obhajujúcim ľudské práva pracovať v krajine;
11. domnieva sa, že boj proti korupcii a posilnenie právneho štátu v krajinách regiónu je kľúčovým kritériom umožňujúcim odpovedať na očakávania obyvateľov regiónu, ako aj na prilákanie zahraničných investícií;
12. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, dočasnej vláde Tuniskej republiky a inštitúciám a členským štátom Únie pre Stredozemie.