Postup : 2010/3013(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0109/2011

Predkladané texty :

B7-0109/2011

Rozpravy :

PV 16/02/2011 - 5
CRE 16/02/2011 - 5

Hlasovanie :

PV 17/02/2011 - 6.8
CRE 17/02/2011 - 6.8

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0068

NÁVRH UZNESENIA
PDF 183kDOC 126k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0097/2011
9.2.2011
PE459.641v01-00
 
B7-0109/2011

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o stratégii Európa 2020


Guy Verhofstadt, Lena Ek v mene skupiny ALDE

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii Európa 2020  
B7‑0109/2011

Európsky parlament,

–   so zreteľom na hodnotenie lisabonskej stratégie, ktoré uskutočnila Komisia (SEK(2010)0114),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. júna 2010 o EÚ 2020(2) a o riadení hospodárstva(3),

–   so zreteľom na ročný prieskum rastu, ktorý uskutočnila Komisia a uverejnila 12. januára 2011,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

VŠEOBECNÉ POZNÁMKY

Stratégia EÚ 2020 by mala byť odvážnejšia, aby sa zabránilo ďalšiemu neúspechu lisabonskej stratégie

1.  obáva sa, že stratégia EÚ 2020 nedokáže splniť svoje sľuby, ako je vytvorenie tzv. zelených miest a hospodársky rast, v dôsledku slabej štruktúry riadenia, ktoré je ešte stále založené na otvorenej metóde koordinácie; domnieva sa, že Komisia by mala prejaviť väčšie pochopenie pre naliehavosť, vyzýva ju, aby predložila ambicióznejšie legislatívne návrhy na implementáciu stratégie EÚ 2020;

2.  zastáva názor, že otvorená metóda koordinácie nebola úspešná; domnieva sa, že stratégia EÚ 2020 by mala zahŕňať záväzné ciele, ktoré členským štátom uloží Komisia, pričom pre určité makroekonomické aspekty ich hospodárstiev budú platiť maximálne a minimálne hodnoty; je presvedčený, že Komisia by mala použiť stratégiu cukru a biča, aby členské štáty donútila k realizácii týchto cieľov;

3.  zdôrazňuje, že súčasný obsah stratégie Európa 2020, napríklad hlavné ciele, kľúčové návrhy, nedostatky a ukazovatele majú naďalej veľmi všeobecný charakter; preto naliehavo žiada Komisiu, aby predložila podrobnejšie plány, v ktorých objasní, akým spôsobom sa tieto iniciatívy majú úspešne implementovať;

Rámec hospodárskej správy by sa mal posilniť

4.  víta posun smerom k posilneniu hospodárskej správy, ktorý členské štáty prejavili na samite 4. februára 2011; rázne však odmieta navrhovanú metódu; domnieva sa, že čisto medzivládny systém, ktorý je mimo rámca vymedzeného v zmluvách, nebude mať želané účinky; zdôrazňuje, že disciplína sa účinne zabezpečí len uplatňovaním metódy Spoločenstva a splnomocnením Komisie; nazdáva sa, že je neprijateľné obchádzať Európsku komisiu;

5.  víta síce návrhy Komisie o hospodárskej správe, nazdáva sa však, že sú nedostatočné a malo by sa v nich zohľadniť posilnenie automatickosti a sankcií, potreba verejnej diskusie, zodpovednosť Rady a Komisie voči Európskemu parlamentu, ako aj potreba vytvárať stimuly; ďalej zastáva názor, že tieto návrhy by mali viesť k vytvoreniu politík skutočného hospodárskeho zbližovania a že štrukturálne úpravy a reformy, ktoré budú krajiny uskutočňovať v rámci stratégie Európa 2020, musia byť právne záväzné a vymáhateľné;

6.  poukazuje na to, že je potrebné posilniť súčasné návrhy na reformu paktu stability a že konkrétne by Komisia mala mať vo výnimočných prípadoch možnosť okamžite prijímať opatrenia a zavádzať sankcie proti členským štátom porušujúcim pakt, a to bez predchádzajúceho súhlasu Rady (tzn. obrátená kvalifikovaná väčšina pri hlasovaní by sa mala stať pravidlom);

7.  dôrazne žiada Komisiu, aby zaviedla väčšiu automatickosť v postupe, preskúmala, či je potrebné meniť zmluvu, a čo najskôr predložila návrhy na trvalý krízový mechanizmus (napríklad Európsky menový fond), ako aj návrhy na úplné začlenenie stratégie Európa 2020 do rámca stability a na jednotné vonkajšie zastúpenie eurozóny;

8.  zastáva názor, že členské štáty by mali zvýšiť svoju hospodársku výkonnosť zavedením štrukturálnych reforiem s cieľom znížiť verejné výdavky, zredukovať byrokraciu, posilňovať zapojenie občanov a podporovať ich vlastnú zodpovednosť, stimulovať podnikanie a inovácie, vytvárať právne predpisy, ktoré sú výhodnejšie pre MSP, a poskytovať ľuďom príležitosť maximálne využiť svoje schopnosti namiesto toho, aby boli závislí od sociálnej podpory;

9.  zdôrazňuje, že menový pilier bez sociálno-ekonomického piliera je odsúdený na neúspech; nazdáva sa, že disciplína musí byť spojená s rastom; je presvedčený, že úspech tohto zámeru rozhodujúcim spôsobom závisí od toho, či členské štáty, ktoré majú finančné ťažkosti, môžu urýchliť fiškálnu konsolidáciu, zreformovať svoje trhy práce, vyriešiť problémy svojich bankových sektorov a zlepšiť produktivitu;

10. domnieva sa, že účinné riadenie stratégie EÚ 2020 nemožno oddeliť od posilnenia a rozvoja spoločných nástrojov zameraných na boj proti škodlivej daňovej súťaži, daňovým únikom a neplateniu daní; v tejto súvislosti víta rýchle predloženie návrhu spoločného daňového základu;

11. konštatuje, že Európska komisia neuskutočnila posúdenie vplyvu celkových nákladov a dôsledkov nových finančných predpisov, ktoré sa pre trhy zaviedli po finančnej kríze, ani toho, ako tieto predpisy ovplyvnia fungovanie vnútorného trhu a reálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby predložila podrobné posúdenie hospodárskeho vplyvu vykonávania nových finančných nariadení;

12. zastáva názor, že podmienenosť, ktorá sa vyžaduje od nástrojov politiky súdržnosti v rámci hospodárskej politiky, nemá v ustanoveniach súčasnej zmluvy jednoznačný základ a ťažko sa zosúlaďuje s cieľmi politiky súdržnosti; žiada vytvorenie dostatočných predpokladov a nástrojov, prispôsobených cieľom politiky súdržnosti, s cieľom zabrániť prípadom, keď príjemcov nepriaznivo ovplyvňujú neúspechy národných vlád;

Dobudovanie vnútorného trhu si vyžaduje odvážnejšie iniciatívy

13. zdôrazňuje v tejto súvislosti, že EÚ by mala plne využívať potenciál rastu vnútorného trhu a dobudovať v zmysle Montiho správy spoločný trh, najmä v oblasti služieb, dopravy, energetiky a telekomunikácií; domnieva sa, že EÚ ho musí doplniť flexibilnejším a mobilnejším pracovným trhom, ako aj skutočnou mobilitou pacientov v oblasti zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi; víta síce uverejnenie zákona o jednotnom trhu, no zároveň si myslí, že návrhy by mali byť ambicióznejšie a konkrétnejšie; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila a zlepšila integráciu a harmonizáciu nariadenia o finančných službách; preto vyzýva na ďalšie iniciatívy EÚ v rámci európskeho zmluvného práva s cieľom redukovať prekážky, s ktorými sa stretávajú podniky a spotrebitelia pri cezhraničných zmluvách;

14. víta návrh Komisie na posilnenú spoluprácu týkajúcu sa vytvorenia európskeho patentu;

15. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a okamžite implementovali smernicu o službách, najmä s cieľom zlepšiť fungovanie jednotných kontaktných miest v záujme uľahčenia voľného pohybu služieb na vnútornom trhu; žiada Komisiu, aby začala konania o porušení povinnosti proti členským štátom, ktoré ešte neimplementovali smernicu o službách v plnom rozsahu; nabáda Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy v záujme ďalšieho otvárania sektora služieb s cieľom uvoľniť ďalší potenciál rastu;

16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali transparentné uplatňovanie verejného obstarávania vo fáze pred komerčným využitím, aby pre nové trhy s inovatívnymi a zelenými technológiami predstavovalo rozhodujúci počiatočný impulz, pričom by sa tiež zlepšila kvalita a efektívnosť verejných služieb;

17. pripomína, že cieľom dopravnej politiky je dobudovanie vnútorného trhu úplným otvorením sektora železničnej dopravy, liberalizáciou kabotážnej dopravy, ale aj implementáciou integrovaného systému cestovných lístkov a zlepšením bezpečnosti a ochrany občanov;

Mal by sa zlepšiť súlad európskeho rozpočtu s cieľmi stratégie Európa 2020

18. zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2020 musí odstrániť priepasť medzi svojím ambicióznym obsahom, dostupnými zdrojmi a uplatňovanými metódami; žiada primerané finančné prostriedky pre stratégiu Európa 2020, aby sa stala realitou, a očakáva, že v budúcom VFR sa odzrkadlia ambície stratégie Európa 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala odvážne a inovatívne návrhy týkajúce sa vytvárania nových vlastných zdrojov tak, aby sa Únii poskytli skutočné a autonómne finančné zdroje, čím by sa znížili priame príspevky zo štátnych pokladníc;

19. žiada Komisiu, aby vo svojom návrhu na viacročný finančný rámec predložila ambiciózny rámec, ktorý Únii umožní vyrovnať sa so zvýšenou zodpovednosťou; domnieva sa, že flexibilita tohto rámca bude veľmi dôležitá a vyslovuje sa za päťročný VFR vybudovaný na politických prioritách, ktoré po parlamentných voľbách spoločne odsúhlasili Európsky parlament, Komisia a Rada;

20. víta zavedenie európskeho semestra a plánov ďalšej koordinácie a zefektívnenia štátnych rozpočtov tým, že sa čo najskôr v úvodných fázach budú zisťovať synergie, ako aj možná duplicita;

21. vyzýva Komisiu, aby do 1. júla 2011 predložila na základe článku 311 ZFEÚ podstatné návrhy nových vlastných zdrojov EÚ, a žiada od Rady záväzok, že v súlade s vyhlásením č. 3 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 bude o týchto návrhoch diskutovať s Parlamentom a národnými parlamentmi v rámci rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR);

22. zdôrazňuje, že Komisia by mala otvorenejšie prispievať k pozitívnemu postoju k povinným národným vyhláseniam o hospodárení, ktoré podpísali ministri financií; zdôrazňuje, že Komisia by mala trvať na tom, aby členské štáty vydali národné vyhlásenia o hospodárení; v tejto súvislosti víta iniciatívy, ktoré už prijalo Holandsko a Švédsko;

Plné využívanie našich nástrojov vonkajšej politiky

23. víta záväzok Komisie pokračovať v úspešnom ukončení dauhaského kola rokovaní tým, že v Davose uskutoční stretnutie ministrov na najvyššej úrovni, a domnieva sa, že tieto rokovania majú kľúčový význam pre stimulovanie európskeho rastu z hľadiska stratégie EÚ 2020; berie na vedomie nedávne uzavretie dohody o voľnom obchode s Južnou Kóreou a napredovanie ostatných bilaterálnych rokovaní, zdôrazňuje však, že v oblasti obchodu by mal byť najdôležitejšou prioritou EÚ naďalej multilateralizmus a bilaterálne dohody by sa mali naďalej považovať za doplnkové;

24. pripomína, že priame zahraničné investície teraz už patria do oblasti právomoci Únie, čo by sa malo využiť ako príležitosť dosahovať rast prostredníctvom liberalizácie a ochrany investícií a zvýšený prílev priamych zahraničných investícií do EÚ; vyjadruje sklamanie nad tým, že oznámenie Komisie bolo uverejnené takmer rok po tom, ako Lisabonská zmluva nadobudla platnosť, a upozorňuje, že členské štáty by mali rozvoj politiky Únie v tomto ohľade skôr podporovať, a nie sa mu brániť;

25. zdôrazňuje, že cieľom mechanizmov rozvojovej pomoci musí byť podporovať vytváranie blahobytu, a vyzýva EÚ, aby zlepšila svoje vzťahy v rámci strategických partnerstiev s rozvojovými krajinami; s cieľom posilniť hospodársky rast zameraný na zníženie chudoby musí EÚ v rámci svojej obchodnej politiky poskytovať dodatočnú podporu verejno-súkromným partnerstvám, regionálnej integrácii a obchodu medzi južnými krajinami; vyzýva Komisiu, aby prijala podobný právny predpis, ako je zákon Frank-Dodd, s cieľom zastaviť nezákonné využívanie prírodných zdrojov v rozvojových krajinách;

Politika súdržnosti

26. víta uznanie úlohy štrukturálnych fondov pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ do roku 2020; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti nie je len zdrojom stabilného prideľovania finančných prostriedkov; jej hlavné zásady, t. j. integrovaný prístup, viacúrovňová správa a skutočné partnerstvo, predstavujú kľúčové prvky na dosiahnutie úspechu tejto stratégie a mali by byť do nej v plnej miere zahrnuté; pripomína svoj názor, že zatiaľ čo priority politiky súdržnosti by mali byť zosúladené s cieľmi EÚ 2020, mala by sa umožniť dostatočná flexibilita, aby bolo možné upraviť regionálne špecifiká;

27. zdôrazňuje, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, musí tvoriť kľúčový prvok stratégie EÚ 2020; nazdáva sa, že táto politika aj so svojím horizontálnym prístupom je predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie EÚ do roku 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ; odmieta všetky pokusy o vrátenie politiky súdržnosti na národnú úroveň a žiada, aby bol pri preskúmaní rozpočtu EÚ v plnej miere podporený regionálny rozmer; žiada, aby sa v stratégii EÚ 2020 uplatnil lepší systém riadenia, ktorý bude založený na viacúrovňovej zodpovednosti a do ktorého budú zapojené miestne a regionálne orgány a aktéri občianskej spoločnosti;

Ročný prieskum rastu

28. podporuje prístup, ktorý zvolila Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu; domnieva sa, že štrukturálne reformy budú kľúčové na obnovenie konkurencieschopnosti v tých členských štátoch, ktoré v súčasnosti zaostávajú; víta odhodlanie dosiahnuť vyrovnané rozpočty a znížiť celkovú zadlženosť na menej ako 60 % HDP; podporuje úsilie poskytnúť likviditu tým členským štátom, ktoré majú sťažený prístup ku kapitálovým trhom, kým uskutočňujú štrukturálne reformy; naliehavo vyzýva, aby sa napravili štrukturálne nerovnováhy; zdôrazňuje potrebu vytvoriť prostredie, ktoré vedie k udržateľnému rastu, s cieľom prekonať hospodársku krízu;

HLAVNÉ CIELE

75 % obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov by malo byť zamestnaných

29. žiada, aby členské štáty vyvinuli väčšie úsilie s cieľom zaviesť stratégiu Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí; konštatuje, že efektívnejšia výmena najlepších postupov a skúseností medzi členskými štátmi v súvislosti s kľúčovými výzvami, ako je boj proti sociálnemu vylúčeniu a odstránenie chudoby, je obzvlášť dôležitá a môže pomôcť uľahčiť uplatňovanie cieľov v rámci každej z hlavných iniciatív;

30. je presvedčený, že je dôležité prijať opatrenia na zvýšenie začlenenia mladých ľudí, absolventov škôl, starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a najmä migrantov na trh práce a že by sa v tejto súvislosti malo vyvinúť väčšie úsilie; vyzýva členské štáty, aby prispôsobili svoje trhy práce potrebám a zručnostiam týchto osôb a účinne bojovali proti diskriminácii na trhu práce z dôvodu veku, zdravotného postihnutia, pohlavia, rasy, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo presvedčenia, a to v súlade s platnou legislatívou EÚ;

31. vyzýva, aby sa prijali opatrenia na obmedzenie nelegálnej práce, modernizovanie trhov práce v súlade s potrebami pracovníkov a zamestnávateľov na príslušnom mieste, zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľov v súlade s cieľmi EÚ a aby sa nové právne predpisy v oblasti zamestnanosti predkladali iba v prípade, ak sa potvrdí ich potreba; žiada Komisiu, aby zabezpečila vypočutie názorov zamestnávateľov a pracovníkov, ktorí v súčasnosti nie sú začlenení do modelu sociálneho partnerstva, s cieľom zaručiť, aby nikto z nich nebol vylúčený;

32. vyzýva členské štáty, aby prijali kroky, ktoré sú potrené na poskytovanie primeraných a udržateľných penzií; konštatuje, že počas zavádzania úsporných programov sa poskytovanie penzií nesmie zanedbávať;

3 % HDP EÚ by sa malo investovať do výskumu a vývoja

33. zdôrazňuje potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu, inovácií a rozvoja v EÚ prostredníctvom významného zvýšenia výdavkov na výskum v období po roku 2013 a zachovania minimálneho celkového cieľa 3 % pre výskum a rozvoj a vyzýva, a žiada, aby sa pokračovalo v úsilí o zjednodušenie financovania výskumu, inovácií a rozvoja a aby sa uplatňoval náležitý programový manažment, najmä v prospech MSP, ako sa zdôrazňuje v správe Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2010 o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum; požaduje intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja;

34. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri svojich výskumných a rozvojových programoch uplatňovala rizikovejší prístup, ktorý sa bude väčšmi zakladať na dôvere, v záujme zníženia byrokracie a zvýšenia účasti inovatívnych firiem na projektoch; Komisiu by mala viac podporovať verejno-súkromné partnerstvá na podporu európskeho výskumu, rozvoja a inovácií;

Mali by sa dodržať ciele „20/20/20“ v klimaticko-energetickej oblasti (vrátane zvýšenia na 30 % zníženia emisií po splnení podmienok)

35. zdôrazňuje význam skutočného a konkurencieschopného energetického trhu v rámci Európskej únie; ďalej zdôrazňuje potrebu zvýšiť využívanie udržateľných nízkouhlíkových energetických zdrojov a posilnenie nezávislosti od znečisťujúcich uhlíkových energií;

36. vyzýva na pridelenie väčších zdrojov na dekarbonizáciu hospodárstva EÚ;

37. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty neberú cieľ EÚ v oblasti energetickej účinnosti dostatočne vážne a že z tohto dôvodu EÚ nenapreduje k splneniu svojho cieľa zníženia spotreby energie o 20 % do roku 2020; vyzýva na zavedenie záväzných cieľov v oblasti energetickej účinnosti;

38. domnieva sa, že napredovanie k domácemu cieľu zníženia skleníkových plynov o 30 % v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy pomôže vytvoriť viac pracovných miest, zvýši hospodársky rast a inovácie v EÚ a zabezpečí, že EÚ zostane globálnym lídrom v oblasti udržateľných nízkouhlíkových technológií;

39. opätovne pripomína, že energetická účinnosť je nákladov najefektívnejším spôsobom znižovania emisií, zvyšovania energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti a spôsobom, ktorým je možné dosiahnuť cenovo dostupnejšiu spotrebu energie a vytvárať pracovné miesta; je vážne znepokojený predbežným odhadom, že súčasné snahy členských štátov v oblasti energetickej účinnosti nepovedú k dosiahnutiu ani k polovičnej hodnote z celkového cieľa zníženia spotreby energie do roku 2020 o 20 %, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európska rada nedosiahla, aby sa tento cieľ stal záväzným; vyzýva preto Komisiu, aby naliehavo prijala ambiciózny akčný plán energetickej účinnosti, ktorý bude v plnej miere zohľadňovať pozíciu Parlamentu, a členské štáty, aby splnili svoje záväzky a uplatňovali opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, ktoré prinášajú hospodárske, sociálne a environmentálne prínosy;

40. vyzýva členské štáty, aby urýchlene v plnej miere zaviedli tretí energetický balíček týkajúci sa vnútorného trhu; víta návrh Komisie týkajúci sa transparentnosti energetického trhu a energetickej infraštruktúry a netrpezlivo očakáva zverejnenie konkrétnych návrhov v súvislosti s financovaním požadovaných investícií, ako aj rámcom pre inteligentné siete;

Podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by sa mal znížiť pod 10 % a minimálne 40% mladých ľudí by malo dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie

41. domnieva sa, že vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčové a vyžadujú si dlhodobé, ale flexibilné stratégie s cieľom budovať pevné základy pre hospodársky rast, a preto by mali byť začlenené medzi desať hlavných prioritných činností Komisie s cieľom stimulovať hospodársky rast; zdôrazňuje, že akékoľvek nedostatky vo vzdelávacom systéme zameranom na budúcnosť povedú v neskoršom štádiu k nedostatkom v hospodárstve v oblasti zamestnanosti;

42. berie na vedomie veľké rozdiely medzi členskými štátmi v dosahovaní spoločných cieľov v oblasti predčasného ukončovania školskej dochádzky a vyššieho počtu absolventov vysokých škôl medzi jednotlivými štátmi a konštatuje, že existuje riziko, že tieto ciele nebudú splnené na úrovni EÚ; vyzýva komisiu, aby zabezpečila, že kritériá pre meranie výsledkov budú medzi jednotlivými členskými štátmi porovnateľné;

O 20 miliónov menej ľudí by malo byť ohrozených chudobou

43. konštatuje, že nezamestnanosť je hlavným problémom súčasných rokovaní v súvislosti s krízou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prostredníctvom systémov flexiistoty vytvorili inkluzívne a konkurencieschopné trhy práce;

44. vyzýva, aby sa prijali opatrenia na obmedzenie nelegálnej práce, modernizovanie trhov práce v súlade s potrebami pracovníkov a zamestnávateľov na príslušnom mieste, zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľov v súlade s cieľmi EÚ a aby sa nové právne predpisy v oblasti zamestnanosti predkladali iba v prípade, ak sa potvrdí ich potreba; žiada Komisiu, aby zabezpečila vypočutie názorov zamestnávateľov a pracovníkov, ktorí v súčasnosti nie sú začlenení do modelu sociálneho partnerstva, s cieľom zaručiť, aby nikto z nich nebol vylúčený;

HLAVNÉ NÁVRHY

45. víta, že Komisia už predložila všetky hlavné oznámenia;

46. naliehavo žiada Komisiu, aby vymedzila konkrétne legislatívne návrhy, ktoré budú hlavné návrhy obsahovať;

Hlavná iniciatíva: Inovácie v Únii

47. naliehavo žiada Európsku komisiu, aby znížila administratívne prekážky; naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zlepšila podmienky v oblasti inovácií, napr. vytvorením jednotného patentu EÚ; dobre mienené programy zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a formovanie trvalo udržateľného hospodárstva riadne nefungujú, pretože tieto prekážky odrádzajú MSP a univerzity od zapájania sa do európskych programov;

48. víta oznámenie Komisie o inováciách v Únii domnieva sa, že inovatívne inovatívne európske spoločnosti nepotrebujú dotácie, ale väčšiu slobodu a lepší prístup k rizikovému kapitálu; Európska únia by mala vyhovieť tejto potrebe rozšírením stálych produktov pre spoločne znášanie rizík, ktoré poskytuje Európska investiční banka prostredníctvom finančného nástroja na zdieľanie rizík (Risk Sharing Finance Facility – RSFF); okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala zaviesť určitý systém bonusov, ktorými by sa uhrádzali úvery spoločností vykazujúcich hmatateľné výsledky v oblasti inovácií;

49. žiada Komisiu, aby poskytla podrobnosti k správe a financovaniu inovačných partnerstiev a aby náležite zohľadnila uznesenie Európskeho parlamentu z 1. novembra 2010 o partnerstvách v oblasti inovácií, najmä v súvislosti s trhovo orientovaným prístupom;

Hlavná iniciatíva: Mládež v pohybe

50. zdôrazňuje význam rozširovania znalostí, zručností a kompetencií mladých ľudí a zabezpečenia toho, aby tieto oblasti reagovali na potreby meniaceho sa trhu práce rozvíjaním spravodlivých, pružných a efektívnych systémov vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, aby rozširovala programy EÚ podporujúce vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie a celoživotné vzdelávanie s cieľom uľahčiť hladký prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy alebo z nezamestnanosti a nečinnosti na trh práce;

51. zdôrazňuje, že v záujme riešenia problému vysokej nezamestnanosti medzi mládežou by sa väčšia pozornosť mala venovať zavádzaniu programov EÚ, ktoré podporujú podnikanie a mobilitu medzi mladými ľuďmi vo všetkých fázach vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam sprístupňovania kvalitného zamestnania pre mladých ľudí vypracovaním integrovaných politík flexiistoty na zlepšenie pružnosti pracovného trhu a na zabezpečenie pracovných miest, ako aj podpory a uľahčovania podnikania medzi mladými ľuďmi a jeho rozvoja prostredníctvom primeraných programov vzdelávania, odbornej prípravy, učňovského vzdelávania a mentoringu;

52. trvá na tom, že kvalita príslušného vzdelávania a prístup k nemu sú nemenným predpokladom umožnenia rastu; preto zdôrazňuje, že v prípade, že členské štáty plánujú dosiahnuť spoločné ciele hospodárskeho rastu a ciele stanovené v oblasti vzdelávania, bude nevyhnutné náležite investovať do ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a prípravy;

53. zdôrazňuje, že treba podporovať partnerstvá medzi univerzitami a podnikateľskými subjektmi a zabezpečiť primerané financovanie na podporu programu modernizácie univerzít a cieľa tohto programu, ktorým je vytváranie celosvetovo konkurencieschopných európskych centier excelentnosti;

Hlavná iniciatíva: Digitálny program pre Európu

54. víta návrh Komisie týkajúci sa rádiového spektra, agentúry ENISA a využitia širokopásmového spektra a vyzýva na zrýchlenie prijatia návrhov súvisiacich s jednotným digitálnym trhom (elektronický obchod, duševné vlastníctvo, dôvera a bezpečnosť na internete, roaming, elektronické overovanie atď.);

55. domnieva sa, že účinná ochrana osobných údajov je nevyhnutým prvkom pri vytváraní dôvery voči internetovým službám; ochrana súkromia je základnou hodnotou a všetci občania by mali mať kontrolu nad svojimi osobnými údajmi; vyzýva preto na prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

56. pluralitné a nezávislé médiá sú piliermi európskej demokracie, ktoré treba ochraňovať; podobne treba ochraňovať aj médiá na internete; treba posilniť nezávislú žurnalistiku EÚ, ako aj komunikačné politiky týkajúce sa problémov EÚ;

57. zdôrazňuje potrebu reformovať právne predpisy v oblasti duševného vlastníctva s cieľom vytvoriť európsky rámec na ochranu duševného vlastníctva; žiada Komisiu, aby harmonizáciu jednotného digitálneho trhu EÚ stanovila za prioritu;

58. pripomína Komisii, že vzhľadom na viackrát opakované požiadavky je nevyhnutné, aby predložila smernicu o pluralite médií;

59. tiež je potrebné, aby sa stanovila za prioritnú podpora tradičných médií a nových komunikačných technológií s dôrazom na komunikovanie o EÚ a prehlbovanie celoeurópskej diskusie;

Hlavná iniciatíva: Európa efektívne využívajúca zdroje

60. víta hlavnú iniciatívu Európa 2020 týkajúcu sa Európy, ktorá efektívne využíva zdroje, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej formulovala konkrétne politiky s cieľom zabezpečiť prechod na zdrojovo účinnejšie nízkouhlíkové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne kritériá a záväzné ciele, ktoré je možné monitorovať v rámci európskeho semestra pre koordináciu politík v rámci stratégie Európa 2020;

61. žiada zabezpečiť dostupnosť cenovo prijateľných a diverzifikovaných energetických zdrojov priaznivých k životnému prostrediu a prístup k nim prostredníctvom plného uplatňovania integrovaného energetického trhu, rozvoja európskej energetickej infraštruktúry, najmä v oblasti udržateľných nízkouhlíkových energií a podpory energetickej účinnosti vo všetkých príslušných oblastiach;

62. očakáva, že Komisia splní svoj záväzok vytvoriť z účinnosti využívania zdrojov hlavnú zásadu všetkých politík EÚ; zdôrazňuje najmä potrebu uplatňovať tieto zásady v pripravovaných reformách SPP, spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, integrovanej námornej politiky a politiky súdržnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala uplatňovať túto iniciatívu s cieľom poskytnúť stimuly pre ekologické investície a podnikateľským subjektom istotu, ktorú potrebujú;

63. zdôrazňuje význam uplatňovania zásady znečisťovateľ platí; vyzýva členské štáty, aby v súlade s medzinárodnými dohodami postupne rušili dotácie, ktoré škodia životnému prostrediu; podporuje myšlienku environmentálnej fiškálnej reformy, ktorá presúva daňový základ z práce na využívanie zdrojov a znečisťovanie s cieľom preorientovať hospodárstvo na ekologický rast;

64. konštatuje, že do roku 2020 a po tomto období budú potrebné významné investície do energetickej infraštruktúry, aby bolo možné reagovať na klimatický problém, modernizovať energetické siete Európy vrátane transeurópskych energetických sietí, navrhnúť európsku energorozvodnú supersieť, vyvinúť inteligentné siete a vybudovať prepojenia, ktoré sú nevyhnutné na stimulovanie vnútorného trhu s energiou a na začlenenie rastúceho podielu obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na vypracovanie ďalších veľkých infraštruktúrnych projektov v tretích krajinách, najmä v stredomorskom a eurázijskom regióne; pripomína, že obnoviteľné zdroje energie sú najlepšími domácimi zdrojmi energie na našom kontinente, a požaduje preto ambicióznu realizáciu záväzkov členských štátov v oblasti obnoviteľných energií;

Hlavná iniciatíva: Priemyselná politika vo veku globalizácie

65. víta zavedenie posudzovania vplyvu nových právnych predpisov na konkurencieschopnosť a zavedenie hodnotenia kvality existujúcich právnych predpisov;

66. vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že dva roky po prijatí zákona o malých podnikoch Komisia stále nepredložila konkrétne akcie a iniciatívy; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali regulačné prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre MSP, a to dôsledným posúdením vplyvu akýchkoľvek nových regulačných alebo legislatívnych opatrení na MSP; systematické a nezávislé hodnotenia vplyvu, ktorý majú návrhy v rámci všetkých politík, by malo byť požiadavkou na všetkých politických úrovniach; ďalej vyzýva na konkrétne iniciatívy s cieľom zlepšiť prístup MSP k financiám a medzinárodným trhom;

67. domnieva sa, že zavedenie európskych dlhopisov je nevyhnutné v záujme umožnenia Únii financovať inovácie a infraštruktúru; naliehavo vyzýva EÚ, aby uskutočňovala špecifické hospodárske projekty EÚ, ako sú európska energetická super a inteligentná sieť, dokončenie projektu Galileo, ekologické technológie, elektronické zdravotníctvo, transeurópska dopravná sieť (TEN-T) a slobodný a spravodlivý prístup k IKT a širokopásmovému internetu;

Hlavná iniciatíva: Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta

68. zdôrazňuje, že nezamestnanosť a chudoba môžu byť obmedzené a zamestnanosť môže byť zvýšená len posilnením vzdelania a zručností;

69. žiada Komisiu, aby neodkladne začala poskytovať členským štátom poradenstvo, ako možno najlepšie uplatňovať politiky v oblasti elektronických zručností a digitálnej gramotnosti; elektronické zručnosti a digitálna gramotnosť sú pre vzdelávanie čoraz dôležitejšie; tieto zručnosti majú tiež čoraz väčší význam pre zabezpečenie pracovných príležitostí na pracovnom trhu;

Hlavná iniciatíva: Európska platforma na boj proti chudobe

70. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neúspech lisabonskej stratégie prispel k viac než 80 miliónom chudobných v EÚ, čo predstavuje takmer celú populáciu Nemecka; nalieha na to, že toto mrhanie ľudskými, sociálnymi a hospodárskymi zdrojmi sa musí riešiť v rámci stratégie EÚ 2020; trvá na tom, aby stratégia EÚ 2020 obsahovala cieľ zníženia chudoby v EÚ o polovicu;

71. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere uplatňovali zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu znížením rozdielov v platoch medzi mužmi a ženami na úroveň 0 – 5 % do roku 2020, aby predložili legislatívny návrh, ktorým prepracujú platné právne predpisy, a aby začali konania pre porušenie postupov v prípade členských štátov, ktoré túto zásadu neuplatňujú; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť väčšiu účasti žien, mladých, starších, postihnutých a nízko kvalifikovaných osôb, ako aj lepšie začlenenie migrantov a etnických skupín medzi pracujúcich;

72. zdôrazňuje, že mobilita na pracovnom trhu v EÚ bude mať v najbližších rokoch zásadný význam pre tvorbu pracovných miest a hospodársky rast; zdôrazňuje preto, že sa musia odstrániť prekážky vnútornej a cezhraničnej mobility;

73.      poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

 

(1)

Ú. v. EÚ C 349 E, 22.12.2010, s. 30.

(2)

Prijaté texty: P7_TA(2010)0223.

(3)

Prijaté texty: P7_TA(2010)0224.

Posledná úprava: 11. februára 2011Právne oznámenie