Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 39 ZFEÚ,

–   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z roku 2005 a Akčný plán z Akkry z roku 2008,

–   so zreteľom na odporúčania Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie z apríla 2008,

–   so zreteľom na dokument Perspektívy poľnohospodárstva na roky 2008 – 2017, ktorý vydali Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–   so zreteľom na závery a vyhlásenie vydané na svetovom samite FAO o potravinovej bezpečnosti, ktorý sa konal 16. až 18. novembra 2009 v Ríme,

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z roku 2010 o vykonávaní Miléniovej deklarácie,

–   so zreteľom na správu Rozvojového programu OSN s názvom Za polovicou obdobia – dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia, ktorá bola uverejnená v januári 2010,

–   so zreteľom na výsledok preskúmania stavu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ z 20. novembra 2008,

–   so zreteľom na výsledky plenárneho zasadnutia OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch tisícročia, ktoré sa konalo 20. až 22. septembra 2010 v New Yorku,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín, ako aj na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v Európskej únii a rozvojových krajinách,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o samite Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a potravinovej bezpečnosti,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Európska únia ako celok vrátane svojich členských štátov zostáva naďalej hlavným poskytovateľom rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2009 predstavovala 56 % celosvetového objemu v hodnote 49 miliárd EUR, čo potvrdzujú aj kolektívne prísľuby vlád členských štátov EÚ poskytovať do roku 2010 a 2015 oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 0,56 % a 0,70 % ako podiel z hrubého národného dôchodku (ORP/HND),

B.  keďže Európska únia naďalej zostáva významným producentom potravín, pretože zabezpečuje 17 % svetovej produkcie pšenice, 25 % svetovej produkcie mlieka, 13 % svetovej produkcie hydiny, 20 % svetovej produkcie bravčového mäsa a 30 % svetovej produkcie hovädzieho mäsa; keďže je však aj významným dovozcom poľnohospodárskych produktov, lebo v zásobovaní mnohými poľnohospodárskymi komoditami zďaleka nie je sebestačná,

C. keďže sa očakáva, že v roku 2050 počet obyvateľov sveta prekročí 9 miliárd a celosvetový dopyt po potravinách sa do tohto obdobia zdvojnásobí; keďže FAO očakáva, že celosvetová poľnohospodárska výroba sa dovtedy bude musieť zvýšiť o 70 %; keďže sa to bude musieť dosiahnuť s použitím menšieho množstva vody a pesticídov a na poľnohospodárskej pôde, ktorej bude v dôsledku zmeny klímy k dispozícii menej,

D. keďže globálny hospodársky pokles a rastúce ceny potravín a palív prispeli k zhoršeniu potravinovej situácie v mnohých rozvojových krajinách, predovšetkým najmenej rozvinutých krajinách, čo čiastočne viedlo k zhoršeniu výsledkov v oblasti znižovania chudoby dosiahnutých za posledné desaťročie,

E.  keďže kríza cien potravín v celosvetovom rozsahu spôsobila chudobu a hlad miliónov ďalších ľudí; keďže nárast svetových cien potravín v roku 2008 vyvolal nepokoje vo viacerých rozvojových krajinách vrátane Haiti a niektorých častí Ázie; keďže nedávne nepokoje v severnej Afrike sa tiež pripisujú obavám z rastu cien potravín,

F.  keďže nárast poľnohospodárskych cien v roku 2008 vyvolalo množstvo štrukturálnych faktorov, ako sú celosvetový nárast počtu obyvateľov, rastúce príjmy v rozvíjajúcich sa ekonomikách, vznik nových trhových odbytísk a nižší rast produktivity; keďže dočasné faktory, ako sú nepriaznivé poveternostné podmienky, obchodné obmedzenia či vývoj výmenných kurzov, zohrali tiež úlohu v tejto situácii,

G. keďže mnohé rozvojové krajiny nevyužívajú svoje možnosti výroby potravín,

H. keďže jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je skutočnosť, že malí poľnohospodári často nemajú prístup k mikroúverom na investície do lepších osív, hnojív a zavlažovacích systémov a nemajú k dispozícii potrebnú škálu prostriedkov na ochranu plodín, aby mohli chrániť svoju úrodu pred škodcami a chorobami, niekedy aj preto, že nevlastnia svoju pôdu a nedisponujú teda žiadnymi zárukami na pôžičky,

I.   keďže účinky zmeny klímy na poľnohospodárstvo, najmä znižovanie úrody v dôsledku opakovaného nedostatku vody, súch alebo naopak záplav a zosuvov pôdy, majú vážny nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku činnosť v krajinách EÚ a rozvojových krajinách, ktoré zďaleka nie sú sebestačné v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami,

J.   keďže neudržateľné poľnohospodárske postupy, ako je nekontrolované odlesňovanie, priamo prispievajú k nedostatku kvalitnej ornej pôdy na výrobu zdravých potravín,

Výzvy a rozvojová politika EÚ

1.  zdôrazňuje zásadný význam riadneho finančného hospodárenia pri poskytovaní rozvojovej a humanitárnej pomoci EÚ, ktoré zabezpečí, že pomoc sa vždy použije tam, kde je najviac potrebná, najmä preto, lebo európske inštitúcie, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní a realizácii tejto pomoci, musia niesť voči európskym občanom a daňovým poplatníkom plnú zodpovednosť;

2.  konštatuje, že potravinová, finančná a hospodárska kríza a iné faktory sa nedávno podieľali na ďalšom zhoršení dôsledkov dlhodobého nedostatočného investovania do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, a zdôrazňuje, že napriek uskutočneným krokom sa zatiaľ vo všeobecnosti nedarí plniť rozvojové ciele tisícročia a záväzky prijaté na celosvetových potravinových samitoch; konštatuje, že je potrebné spoločne prijať opatrenia na zvrátenie tohto trendu;

3.  zdôrazňuje potrebu poskytovať malým poľnohospodárom v rozvojových krajinách lepší prístup k vlastníckym právam, mikroúverom vrátane programov mikroúverov poskytovaných neziskovými organizáciami, ktoré zodpovedajú priamo potrebám miestnych producentov potravín, a najmä k nákupu hnojív, predovšetkým v chudobnejších rozvojových krajinách;

4.  vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby rozvíjali spoločné výskumné a školiace kapacity v oblasti udržateľných metód poľnohospodárstva a nových technológií, a to predovšetkým prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a spoločných podnikov, ako aj pridaním výrobnej hodnoty na mieste zhromažďovania a skladovania potravín prostredníctvom balenia a spracovania;

5.  nalieha na členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby pomohli svetovému potravinovému programu (WFP) čeliť novým výzvam v boji proti hladu, spôsobeným zvyšovaním cien potravín a ropy, výkyvmi počasia a poklesom celosvetových zásob potravín;

6.  víta pomoc potravinového nástroja, ktorý zriadila EÚ s rozpočtom 1 mld. EUR, na poskytovanie rýchlej podpory v rokoch 2009 až 2011 viac než 50 prioritným krajinám na celom svete, ktoré stoja pred problémom prudko rastúcich cien potravín, s cieľom zvýšiť miestnu kapacitu výroby a zásobovania potravín, ako aj vytvoriť lepšie skladovacie zariadenia v záujme odstránenia strát, ktoré sú v súčasnosti extrémne vysoké, a tým posilniť miestne poľnohospodárske spoločenstvá; domnieva sa však, že ďalšie rozširovanie tohto nástroja ani dodatočný prísun finančných prostriedkov doňho by nemali prebiehať automaticky, ale by sa o nich malo rozhodovať na základe nezávislého posúdenia vplyvu efektívnosti pridelených prostriedkov na zvýšenie potravinovej bezpečnosti vo všetkých prijímajúcich krajinách;

Udržateľná výroba potravín a medzinárodný obchod

7.  konštatuje, že nedávne záplavy v Austrálii v štáte Queensland, ktoré zničili množstvo hektárov úrodnej poľnohospodárskej pôdy, budú mať vážny dosah na tohtoročnú celosvetovú úrodu;

8.  berie na vedomie, že globálna potravinová bezpečnosť je pre Európsku úniu nanajvýš naliehavou otázkou, a požaduje prijatie bezodkladných a zosúladených opatrení na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ i na celosvetovej úrovni; domnieva sa, že je dôležité uznať hodnotu všetkých poľnohospodárskych a potravinových kultúr na svete; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny;

9.  uznáva, že súčasné medzinárodné a regionálne dohody nepostačujú na normalizáciu zásobovania trhu a obchodu, najmä z dôvodu, že v odvetví poľnohospodárstva pretrvávajú značné prekážky medzinárodného obchodu, čo dokazujú aj ochranné opatrenia prijaté mnohými krajinami ako reakcia na nedávny nárast cien potravín; tento nedávny nárast cien potravín by mal byť varovaním pre vlády na celom svete, že poľnohospodársku výrobu nemožno považovať za samozrejmosť a že neprimerané prekážky obchodu v značnej miere prispievajú k neefektívnosti celosvetového zásobovania poľnohospodárskymi výrobkami;

10. so znepokojením berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy (stúpajúce ceny hnojív, osív a palív), čo sa prejavilo zvýšením nákladov, ktoré sa nekompenzovali všetkým poľnohospodárom rovnakým spôsobom (najmä v oblasti živočíšnej výroby) a ktoré podstatne oslabili akýkoľvek možný nárast príjmu poľnohospodárov zo zvýšených cien komodít a potravín, a tým aj stimuly na zvyšovanie produkcie; je znepokojený tým, že dramatický nárast cien vstupov by mohol viesť k nižšiemu využívaniu a možnej obmedzenej produkcii, čím sa iba zhorší potravinová kríza v Európe a vo svete;

11. berie na vedomie, že na zabezpečenie obživy obyvateľov sveta, ktorých počet podľa očakávaní prekročí v roku 2050 9 miliárd, sa poľnohospodárska výroba bude musieť do uvedeného obdobia zvýšiť o 70 %, pričom sa bude využívať menej pôdy, vody a pesticídov;

12. vyzýva Komisiu na vyvíjanie tlaku na obchodných partnerov EÚ, ako je Rusko, aby upustili od prijímania ochranných opatrení v reakcii na nárast cien potravín;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.