Európsky parlament,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach a Chartu EÚ o základných právach,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), najmä na svoje uznesenie z 25. februára 2010 o 13. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva(1) a zo 14. januára 2009 o vývoji v novej Rade pre ľudské práva vrátane úlohy EÚ(2),,, , ako aj na uznesenia zo 16. marca 2006 o výsledku rokovaní Rady OSN pre ľudské práva a o 62. zasadnutí Komisie OSN pre ľudské práva(3), z 29. januára 2004 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Organizáciou Spojených národov(4), z 9. júna 2005 o reforme Organizácie Spojených národov(5), z 29. septembra 2005 o výsledkoch Svetového samitu Organizácie Spojených národov 14. – 16. septembra 2005(6) a zo 7. mája 2009 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti(7),

–   so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o ľudských právach a demokracii,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/60/251, ktorou sa zriaďuje Rada pre ľudské práva (UNHRC),

–   so zreteľom na predchádzajúce pravidelné a osobitné zasadnutia UNHRC, ako aj na predchádzajúce kolá všeobecného pravidelného hodnotenia (Universal Periodic Review – UPR),

–   so zreteľom na 16. zasadnutie UNHRC a na jedenáste kolo všeobecného pravidelného hodnotenia, ktoré sa budú konať od 2. do 13. mája 2011,

–   so zreteľom na hodnotenie UNHRC, ktoré sa koná počas roka 2011,

–   so zreteľom na inštitucionálne zmeny, ktoré prinieslo nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, najmä na zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a úradu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

–   so zreteľom na články 2, 3 ods. 5, 18, 21, 27 a 47 Zmluvy o Európskej únii v ich znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity(8),

B.  keďže UNHRC je jedinečnou platformou, ktorá sa zameriava na všeobecné ľudské práva, a špecifickým fórom na riešenie otázok ľudských práv v rámci systému OSN; keďže je poverená dôležitou úlohou a zodpovednosťou za posilnenie presadzovania, ochrany a dodržiavania ľudských práv na celom svete,

C. keďže hodnotenie UNHRC má dve časti, pričom štatút orgánu sa prerokúva v New Yorku a postupy v Ženeve; keďže zároveň budú všetky medzinárodné subjekty musieť pracovať na odstránení dvojitých štandardov a zabránení selektívnosti a politizácie riešenia otázok súvisiacich s ľudskými právami,

D. keďže otázky suverenity a vnútroštátneho súdnictva už nemožno používať ako ochranu štátov pred kontrolou ich výsledkov/bilancie v oblasti ľudských práv,

E.  keďže Európska únia by mala zohrávať úlohu globálneho subjektu vo všeobecnosti v kontexte OSN a konkrétne v UNHCR a nový prístup v podobe novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mal byť užitočný na to, aby Únia dokázala vystupovať efektívnejšie a výraznejšie s cieľom reagovať na globálne výzvy uceleným, konzistentným a účinným spôsobom,

F.  keďže v rámci služby pre vonkajšiu činnosť bolo zriadené riaditeľstvo pre ľudské práva a demokraciu,

G. keďže delegácia Podvýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu vycestuje do Ženevy na 16. zasadnutie UNHRC, ako to bolo aj v predchádzajúcich rokoch v prípade zasadnutí UNHRC a predtým zasadnutí predchodcu UNHRC, t. j. Komisie OSN pre ľudské práva,

1.  zdôrazňuje význam 16. zasadnutia UNHRC, a najmä proces hodnotenia UNHRC, ktorý poskytuje jedinečnú príležitosť na zhodnotenie spôsobu, akým táto rada vykonáva svoj mandát a predstavuje pre radu príležitosť rozšíriť svoje pracovné metódy s cieľom efektívnejšie a systematickejšie reagovať na prípady porušovania ľudských práv; víta skutočnosť, že v rámci procesu hodnotenia UNHRC boli vymenované dve pomocné krajiny, a to Maroko a Lichtenštajnsko;

2.  víta skutočnosť, že na programe 16. pravidelného zasadnutia sú okrem iného i správy o právach osôb z národnostných alebo etnických, náboženských a jazykových menšín a o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu, ako aj veľké schôdze venované právam dieťaťa;

3.  víta skutočnosť, že tento rok boli vymenovaní osobitní spravodajcovia pre tieto kľúčové témy, a berie na vedomie správy, ktoré majú predložiť osobitní spravodajcovia o mučení a inom krutom, neľudskom či nedôstojnom zaobchádzaní alebo trestaní, o slobode náboženského presvedčenia alebo vierovyznania a o situácii obhajcov ľudských práv; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne podieľali na týchto diskusiách;

4.  víta nové riaditeľstvo pre ľudské práva a demokraciu a podporuje zriadenie pracovnej skupiny Rady EÚ pre ľudské práva (COHOM) so sídlom v Bruseli, ktorej členmi budú odborníci v oblasti ľudských práv zo všetkých 27 členských štátov EÚ, keďže Brusel je lepšou lokalitou na monitorovanie politík EÚ a bude tu jednoduchšie organizovať viacstrannú činnosť v súvislosti s dvojstrannými aktivitami;

5.  podporuje vymenovanie osobitného predstaviteľa EÚ na vysokej úrovni pre ľudské práva a opätovne zdôrazňuje potrebu stratégií jednotlivých krajín pre ľudské práva a demokraciu;

6.  zdôrazňuje význam skutočnosti, že EÚ zastáva spoločné stanoviská k otázkam, o ktorých sa bude diskutovať na 16. zasadnutí, a vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili prax EÚ, ktorou je vyjadriť jednu myšlienku prostredníctvom viacerých hlasov, ktorý sa v uplynulých rokoch osvedčil, napríklad v prípade iniciatív EÚ proti trestu smrti;

Činnosť Rady pre ľudské práva

7.  opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby aktívne odmietali akékoľvek pokusy o narušenie koncepcie všeobecnej platnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej závislosti ľudských práv a vyzývali UNHRC, aby rovnakú pozornosť venovala diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov vrátane pohlavia, zdravotného postihnutia, rasového alebo etnického pôvodu, veku, sexuálnej orientácie a náboženstva alebo vierovyznania;

8.  pripomína význam vzájomného prepojenia občiansko-politických a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; žiada, aby sa venovala pozornosť otázke vody a hygieny ako základným právam na zlepšenie životných podmienok ľudí;

9.  vyjadruje znepokojenie, že najväčšou prekážkou efektívnejšieho výkonu mandátu UNHRC je tzv. politika blokov, ktorá je často dominantná, ako aj jej vplyv na výber krajín a situácií, ktorým UNHRC venuje pozornosť; opakuje názor, že schopnosť UNHRC účinne, v správnom čase a primerane riešiť situáciu v jednotlivých krajinách je rozhodujúca pre jej autoritu a dôveryhodnosť;

10. domnieva sa, že HRC by mala byť lepšie vybavená, aby mohla riešiť dlhotrvajúce aj naliehavé situácie možno prostredníctvom rozšírenia nástrojov pre ľudské práva, využívaním panelov nielen počas zasadnutí, ale aj v čase medzi nimi a organizovaním zasadnutí mimo Ženevy; s poľutovaním konštatuje, že UNHRC nebola pri niekoľkých príležitostiach schopná pohotovo a dostatočne včasne reagovať na situácie vážneho porušovania ľudských práv z dôvodu neexistencie primeraných nástrojov, a podporuje myšlienku nezávislých „spúšťacích mechanizmov“; aktívne žiada vytvorenie špecifických mechanizmov pre UNHRC, aby dokázala rýchlo zareagovať na krízové situácie týkajúce sa porušovania ľudských práv, napríklad v Tunisku, Egypte, Iráne a Bielorusku;

11. víta iniciatívu USA predložiť rezolúciu o Iráne; vyzýva členské štáty EÚ, aby rázne podporili zavedenie osobitného mechanizmu pre Irán; vyzýva vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby skoordinovali spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými v otázkach spoločného záujmu v oblasti ľudských práv, pričom EÚ by mala konať úplne nezávisle, aby bola efektívna a dôveryhodná;

12. víta vyslanie misie OSN na vysokej úrovni pre ľudské práva do Tuniska v období od 27. januára do 2. februára 2011 a rozhodne podporuje celkové vykonávanie jej odporúčaní; opätovne vyzýva na zriadenie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá by prešetrila všetky údajné prípady porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo po udalostiach 17. decembra 2010;

13. podporuje vyslanie misie OHCHR do Egypta s cieľom posúdiť celkovú situáciu v oblasti ľudských práv po zmene vedenia v krajine;

14. víta konsenzuálne prijatie rezolúcie o situácii v oblasti ľudských práv v Líbyi na 15. mimoriadnom zasadnutí 25. februára, v ktorej sa odsudzujú vážne a systematické porušovania ľudských práv spáchané v Líbyi a poukazuje sa na to, že niektoré by sa mohli považovať za zločiny proti ľudskosti, vyzýva na vyslanie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie do Líbye, ktorá by vyšetrila všetky údajné porušenia medzinárodného práva v oblasti ľudských práv v krajine, a odporúča Valnému zhromaždeniu zvážiť pozastavenie členstva Líbye v UNHCR; v tejto súvislosti víta rozhodnutie VZ OSN z 1. marca 2011, ktoré konsenzom rozhodlo o pozastavení členstva Líbye v UNHRC;

15. vyjadruje podporu otvoreniu regionálneho úradu OHRHC v stredomorskej oblasti;

16. víta zorganizovanie 14. mimoriadneho zasadnutia venovaného situácii v oblasti ľudských práv na Pobreží Slonoviny, ktoré iniciovali Nigéria a Spojené štáty v súvislosti s výsledkami prezidentských volieb v roku 2010 a ktoré odsúdilo porušovanie ľudských práv a vyzvalo všetky strany, aby plne dodržiavali ľudské práva a základné slobody, ako aj zásady právneho štátu; opakovane vyjadruje podporu výsledkom volieb tak, ako ich uznala OSN, a žiada všetkých aktérov, aby uznali úradnú moc Alassana Quattaru ako zvoleného prezidenta; podporuje rozhodnutie Africkej únie zriadiť skupinu vedúcich predstaviteľov štátov, ktorej úlohou je mierovou cestou a rokovaniami urovnať povolebnú krízu na Pobreží Slonoviny;

17. v súvislosti so správami osobitných spravodajcov pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike a pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku opätovne vyzýva EÚ, aby verejne podporila vytvorenie vyšetrovacích komisií OSN na zhodnotenie porušovaní ľudských práv v týchto krajinách a na zhodnotenie, do akej miery sú tieto porušovania zločinmi proti ľudskosti; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spolupráce KĽDR s osobitným spravodajcom a požaduje rozšírenie mandátu osobitného spravodajcu pre Mjanmarsko;

18. naliehavo vyzýva EÚ, aby na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre ľudské práva proaktívne prispela k rezolúcii týkajúcej sa správy o nadväzných krokoch výboru nezávislých odborníkov medzinárodnej vyšetrovacej misie pre konflikt v pásme Gazy s cieľom zaručiť zodpovednosť za porušovanie medzinárodného práva a podporiť odvolanie sa na VZ a mechanizmy medzinárodnej spravodlivosti v prípade, že Izraelská a Palestínska strana nesplnia svoje záväzky uskutočniť vyšetrovanie podľa medzinárodných noriem, a aby túto rezolúciu podporila; ďalej žiada Vysokú predstaviteľku, aby aktívne monitorovala dodržiavanie zistení „Nadviazania na správu medzinárodnej vyšetrovacej misie o incidente humanitárnej flotily“, čím sa zaručí aby sa dodržala zásada zodpovednosti; trvá na potrebe súdržnosti medzi politikou EÚ v oblasti ľudských práv a vonkajšou činnosťou Únie na všetkých úrovniach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otázky ľudských práv sa musia najprv prerokovať v rámci Asociačnej rady EÚ – Izrael; je osobitne znepokojený skutočnosťou, že závery Asociačnej rady EÚ – Izrael z 21. februára 2011 neodrážajú pozíciu EÚ k tejto otázke;

19. víta vyhlásenie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva pri jej prvej návšteve okupovaného palestínskeho územia a Izraela, a najmä jej dôrazné vyhlásenie, že všetky činnosti súvisiace s osídľovaním sú nezákonné a že „o medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv a medzinárodnom humanitárnom práve nemožno rokovať“;

20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo kritériá členstva v UNHCR tak, ako sa stanovujú v rezolúcii Valného zhromaždenia č. 60/251, zahŕňajú plnú spoluprácu s týmto orgánom, súčasná prax dobrovoľných záruk priniesla (len) veľmi rôznorodé a neprimerané výsledky; znovu preto opakuje, že pre všetkých členov by mali byť minimálnou podmienkou členstva okrem spoľahlivých záväzkov k dodržiavaniu ľudských práv aj trvalá účasť na osobitných postupoch; zdôrazňuje význam skutočne konkurenčného prostredia pri výberovom procese; žiada zrušenie možnosti, aby regionálne skupiny predkladali vopred určené zoznamy kandidátov na členov v UNHCR;

21. vyzýva členské štáty EÚ a ESVČ, aby sa pri hodnotení UNHCR v roku 2011 aktívne zasadzovali o posilnenie dodržiavania jej mandátu; zdôrazňuje, že UNHCR by mala byť skôr mechanizmom včasného varovania a prevencie a že na tento účel by sa mali využívať odborné posudky osobitných postupov; opakuje, že je potrebný transparentný a všestranný proces hodnotenia, ktorý zohľadní názory MVO, občianskej spoločnosti a všetkých ostatných zúčastnených strán; vyzýva ESVČ, aby informovala Podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva o stave hodnotenia;

22. opakuje svoje stanovisko, že hodnotenie by malo zachovať nezávislosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a odmieta akékoľvek pokusy o povýšenie OHCHR na rovnakú úroveň ako ostatné agentúry OSN, pretože by to mohlo negatívne ovplyvniť jeho financovanie a tým aj nezávislosť; víta nedávne vymenovanie asistenta generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva, ktorý povedie úrad OHCHR v New Yorku; tento nový úrad pomôže prehĺbiť kontakt, dialóg a transparentnosť medzi Valným zhromaždením OSN a UNHCR; zdôrazňuje, že treba zaručiť dostatočné financovanie na zachovanie prevádzky regionálnych úradov OHCHR, aby mohli pokračovať vo svojej práci na mieste;

23. trvá na ochrane a posilnení osobitných postupov a zabezpečení možnosti, aby UNHCR riešila konkrétne prípady porušovania ľudských práv prostredníctvom rezolúcií a mandátov týkajúcich sa jednotlivých krajín; zdôrazňuje význam nedeliteľnosti ľudských práv, či už sociálnych, ekonomických, kultúrnych, občianskych alebo politických; so znepokojením konštatuje, že mechanizmus podávania sťažností, ktorý je jedinečným všeobecným mechanizmom orientovaným na obete, priniesol slabé výsledky v súvislosti s vysokým počtom podaní, ktoré boli prostredníctvom neho podané; zdôrazňuje, že tento problém treba pri hodnotení UNHCR riešiť;

Všeobecné pravidelné hodnotenie

24. uznáva pridanú hodnotu UPR vo forme výmeny skúseností pre všetky vlády, ktorá podrobuje všetkých členov OSN rovnakému zaobchádzaniu a kontrole napriek skutočnosti, že krajiny sa musia podrobiť a držať sa odporúčaní na dobrovoľnom základe; pripomína, že do decembra 2011 budú podľa tohto mechanizmu vyhodnotené všetky členské štáty OSN;

25. trvá na tom, že je kľúčové zachovať v Rade pre ľudské práva priestor pre občiansku spoločnosť, a to v záujme jej účasti na dialógu, čím sa otvoria nové príležitosti pre mimovládne organizácie (MVO) vstupovať do dialógu s jednotlivými štátmi;

26. podporuje ďalšie zapájanie MVO do UPR tým, že sa umožní, aby predkladali pracovnej skupine písomné odporúčania a aby sa zúčastňovali na jej poradách;

27. berie na vedomie možnosť, ktorú UPR ponúka členským štátom v podobe zaviazania sa k plneniu ich záväzkov v oblasti ľudských práv a k dodržiavaniu záverov zmluvných orgánov a osobitných postupov;

28. potvrdzuje skutočnosť, že odporúčania by mali byť viac orientované na výsledky, a vyzýva na výraznejšie zapojenie nezávislých odborníkov a vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv do UPR, aby sa zabezpečilo, že bude účinným mechanizmom prijímania následných opatrení; domnieva sa, že do procesu UPR by sa mohli zaviesť nezávislé posudky, pričom by odborníci sledovali proces hodnotenia a počas schvaľovania záverečnej správy by predkladali zhrnutie a analýzu UPR;

29. vyjadruje poľutovanie nad tým, že prvý cyklus hodnotenia niektorých krajín nesplnil očakávania transparentného, neselektívneho a nekonfrontačného procesu; v tejto súvislosti uznáva úlohu, ktorú členské štáty EÚ zohrali pri pokúšaní sa o prelomenie „blokového zmýšľania“, a podnecuje členské štáty EÚ, aby poskytovali technickú pomoc na podporu vykonávania odporúčaní;

30. vyzýva členské štáty EÚ, aby sa naďalej podieľali na hodnotení UNHRC s cieľom zabezpečiť, aby medzi prvým a druhým cyklom UPR nevznikla žiadna medzera a aby sa druhý cyklus zameriaval na vykonávanie odporúčaní a prijatie opatrení v nadväznosti na tieto odporúčania; podporuje názor, že štáty, ktoré boli podrobené UPR, by mali poskytnúť jednoznačnú odpoveď na každé odporúčanie a časové plány vykonávania odporúčaní pracovnej skupiny; poznamenáva, že predloženie správy v polovici obdobia o stave vykonávania môže napomôcť tento proces;

Osobitné postupy

31. opakuje, že osobitné postupy sú súčasťou podstaty mechanizmu OSN pre ľudské práva a že dôveryhodnosť a účinnosť UNHRC vo vzťahu k ochrane ľudských práv závisí od súčinnosti s osobitnými postupmi a od ich úplného vykonávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodujúci význam má posilňovanie nezávislosti osobitných postupov a ich súčinnosti s radou;

32. odsudzuje pokusy o oslabenie nezávislosti osobitných postupov tým, že vlády sú postavené do pozície orgánov dohľadu nad osobitnými postupmi, a zdôrazňuje, že akýkoľvek druh kontroly by viedol k spolitizovaniu a poškodeniu účinnosti systému;

33. opakuje, že osobitné postupy týkajúce sa situácie v jednotlivých krajinách sú základným nástrojom zlepšovania podmienok v oblasti ľudských práv priamo na mieste; zdôrazňuje, že mandáty krajín nemožno vzhľadom na kľúčové prvky, ako je ich periodicita a odborné poznatky, na ktorých sú založené, nahradiť všeobecným pravidelným hodnotením;

34. vyzýva členské štáty EÚ, aby obhajovali integritu a zodpovednosť UNHRC pri hodnotení tým, že podporia vytvorenie nadväzného mechanizmu v oblasti vykonávania odporúčaní osobitných postupov, popri prijatí výberových kritérií a transparentnejšieho procesu vymenovania na základe doterajšej praxe, zručností, kvalifikácie a skúseností kandidátov; schvaľuje návrh mimovládnych organizácií na posilnenie kapacity včasného varovania v prípade osobitných postupov prostredníctvom mechanizmu, ktorý im umožní spustiť automatické preskúmanie situácie zo strany UNHRC;

Účasť EÚ

35. víta účasť podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na 16. zasadnutí UNHRC;

36. trvá na tom, aby ESVČ, najmä delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku, zvýšila súdržnosť, viditeľnosť a dôveryhodnosť opatrení EÚ v UNHRC tým, že ešte viac rozvinie medziregionálnu pomoc a spoluprácu, a trvá najmä na zastupovaní záujmov u umiernených štátov vo všetkých skupinách;

37. v tejto súvislosti opakuje svoju pozíciu týkajúcu sa koncepcie „znevažovania náboženstiev“, a hoci uznáva potrebu komplexne riešiť problém diskriminácie náboženských menšín, domnieva sa, že začlenenie tejto koncepcie do protokolu o doplnkových normách týkajúcich sa rasizmu, diskriminácie na základe rasy, xenofóbie a všetkých foriem diskriminácie nie je vhodné; víta sprievodné podujatie organizované delegáciou EÚ pri príležitosti 25. výročia vytvorenia mandátu osobitného spravodajcu  pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; žiada EÚ, aby spolu s hlavnými podporovateľmi rezolúcie vyvíjala úsilie o nájdenie alternatívy k rezolúcii o znevažovaní náboženstiev, ktorá má byť predložená;

38. opakuje svoju podporu aktívnej účasti EÚ na činnosti UNHRC od jej vzniku, ktorá spočíva v podporovaní alebo spolupodporovaní rezolúcií, vydávaní vyhlásení a zapájaní sa do interaktívnych dialógov a diskusií; uznáva záväzky, ktoré prijala EÚ v súvislosti s riešením situácie v jednotlivých krajinách v rámci UNHRC, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto záväzky dôsledne plnili;

39. podporuje spoločnú iniciatívu EÚ a skupiny krajín Latinskej Ameriky a Karibiku (GRULAC) na vydanie rezolúcie o deťoch, ktoré žijú a pracujú na ulici;

40. podporuje medziregionálne vyhlásenie o právach lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ktoré sa má predložiť;

41. vyzýva členské štáty EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie o zachovanie všetkých mandátov osobitných postupov, a obzvlášť žiada o obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv;

42. vyjadruje poľutovanie nad tým, že jedným z vedľajších účinkov úsilia EÚ o dosiahnutie konsenzu je skutočnosť, že neraz budí dojem, že znižuje svoje ambiciózne ciele, a domnieva sa, že EÚ by mala byť pri navrhovaní rezolúcií týkajúcich sa jednotlivých krajín a/alebo pripájaní sa k nim oveľa odhodlanejšia;

43. so znepokojením poznamenáva, že EÚ dosiaľ nebola schopná účinne uplatniť svoj vplyv v rámci širšieho systému OSN; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ venovala Rade pre ľudské práva prioritnú pozornosť a lepšie vykonávala koordináciu medzi členskými štátmi, a vyzýva Radu, aby prijala usmernenia na uľahčenie koordinácie a rozhodovania v tomto kontexte a aby sa usilovala o vytvorenie koalícií/spojenectiev s kľúčovými regionálnymi partnermi a všetkými umiernenými štátmi v snahe o prekonanie tzv. logiky blokov v Rade pre ľudské práva;

44. z praktického hľadiska upozorňuje na dôležitosť väčšej, primerane vybavenej delegácie EÚ v Ženeve a New Yorku; zdôrazňuje, že udalosti v Ženeve a New Yorku musia byť pevnou súčasťou zahraničnej politiky EÚ, so zameraním na zlepšovanie vnútornej koordinácie, a zároveň vyzdvihuje potrebu primeranej interakcie medzi dvojstrannými a viacstrannými úrovňami;

45. vyjadruje poľutovanie nad tým, že rezolúcia, ktorú EÚ predložila Valnému zhromaždeniu OSN v septembri 2010, aby posilnila svoje „postavenie“ a tým dosiahla súlad s novými inštitucionálnymi opatreniami v rámci Lisabonskej zmluvy, bola odložená na neskôr; toto posilnené postavenie by EÚ umožnilo mať zastúpenie prostredníctvom stálej osoby (predseda Európskej rady a/alebo podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku) a jednotne vystupovať a zvýšilo by viditeľnosť a vplyv EÚ ako globálneho aktéra; trvá na tom, že je potrebné, aby osobitná pracovná skupina ESVČ pokračovala v úsilí o podporu prijatia rezolúcie v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ;

46. poveruje svoju delegáciu na 16. zasadnutí UNHRC, aby vyjadrila znepokojenie uvedené v tomto uznesení; vyzýva delegáciu, aby informovala Podvýbor pre ľudské práva o svojej návšteve, a domnieva sa, že je nevyhnutné naďalej vysielať delegáciu Európskeho parlamentu na príslušné zasadnutia UNHRC;

47. opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby zabezpečili dodržiavanie ľudských práv vo svojich vnútorných politikách s cieľom zamedziť dvojakým normám a so zreteľom na súčasný prístupový proces EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP), pretože zlyhanie v tomto smere by mohlo oslabiť pozíciu EÚ v UNHRC;

48. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 64. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

(1)      Prijaté texty, P7_TA-PROV(2010)0036. (2)       Prijaté texty, P6_TA(2009)0021. (3)       Prijaté texty, P6_TA(2006)0097. (4)       Prijaté texty, P5_TA(2004)0037. (5)       Prijaté texty, P6_TA(2005)0237. (6)       Prijaté texty, P6_TA(2005)0362. (7)       Prijaté texty, P7_TA(2010)0489. (8)     Článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 Zmluvy o Európskej únii.