Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o situácii v Konžskej demokratickej republike a znásilnení ako vojnovom zločine(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o situácii v Egypte,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. marca 2011 o južnom susedstve a najmä o Líbyi,

–   so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie k Medzinárodnému dňu proti násiliu voči ženám (25. novembra 2010),

–   so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej v mene Európskej únie k Medzinárodnému dňu žien (8. marca 2011),

–   so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch OSN v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a zásada nenavracania,

–   so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23) a Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (A/RES/48/104),

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 1997 s názvom Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách (A/RES/52/86), na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2002 s názvom Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti (A/RES/57/179) a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 22. decembra 2003 s názvom Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách (A/RES/58/147),

–   so zreteľom na správy osobitných spravodajcov vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí páchanom na ženách a na všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (11. schôdza, 1992),

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou, z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(2) a z 25. februára 2010 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou (Peking +15),

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (A/RES/61/143) a na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–   so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý v roku 1998 a najmä na jeho články 7 a 8, ktoré definujú znásilnenie, sexuálne otroctvo, nútenú prostitúciu, nútené tehotenstvo a nútenú sterilizáciu alebo akúkoľvek inú formu sexuálneho násilia ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a považujú ich za formu mučenia a závažný vojnový zločin, či už sa počas medzinárodných alebo vnútorných konfliktov diali systematicky alebo nie,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže ženy sa aktívne podieľali na vzburách, ktorých cieľom je podpora demokracie a dodržiavania práv a slobôd v Severnej Afrike a na Blízkom východe,

B.  keďže vládnuce režimy v Líbyi a Egypte sa pri konfliktoch, ktoré vyvolali tieto revolúcie, uchýlili k sexuálnym útokom zameraným na ženy, čím ich robia osobitne zraniteľnými,

C. keďže sa zdá, že sexuálne násilie sa používa ako systematická metóda na zastrašovanie a ponižovanie žien,

D. keďže Líbyjčanka Ímán al-Ubajdí, ktorá oznámila reportérom v jednom z tripoliských hotelov, že bola obeťou hromadného znásilnenia a zneužitia vojakmi, bola 26. marca 2011 zadržaná na neznámom mieste a v súčasnosti je obžalovaná z poškodzovania dobrého mena mužov, ktorých obviňuje zo znásilnenia,

E.  keďže egyptské demonštrantky tvrdia, že po tom, ako boli 9. marca zatknuté na Námestí oslobodenia, ich armáda podrobila testu panenstva a následne boli mučené a znásilnené, pričom testy panenstva boli vykonávané a fotografované za prítomnosti vojakov,

F.  keďže niektoré Egypťanky budú postavené pred vojenské súdy, pretože ich testy panenstva dopadli negatívne,

1.  vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby dôrazne protestovali proti používaniu sexuálnych útokov, zastrašovaniu a útočeniu na ženy v Líbyi a Egypte;

2.  odporúča, aby sa vykonalo nezávislé vyšetrovanie s cieľom postaviť páchateľov pred spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o prešetrenie zločinov, ktorých sa dopustil Kaddáfí, a to v rámci Medzinárodného trestného tribunálu;

3.  zdôrazňuje, že každý by mal mať možnosť vyjadriť svoj názor na demokratickú budúcnosť svojej krajiny bez toho, aby bol zadržaný, mučený alebo vystavený ponižujúcemu a diskriminačnému zaobchádzaniu;

4.  je pevne presvedčený, že zmeny, ktoré sa odohrávajú v Severnej Afrike a na Blízkom východe, musia prispieť k ukončeniu diskriminácie žien a ich úplnému zapojeniu do spoločnosti za rovnakých podmienok, ako majú muži, a to v súlade s Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

5.  zdôrazňuje, že vo všeobecnosti treba zabezpečiť práva žien v nových demokratických a právnych štruktúrach týchto spoločností;

6.  zdôrazňuje, že by sa mala uznať úloha žien v revolúciách vrátane hrozieb, ktorým čelia, a spôsobu, akým môžu brániť svoje práva;

7.  zdôrazňuje, že ako neoddeliteľnú súčasť demokratizačného procesu treba presadzovať ľudské práva a opatrenia európskej susedskej politiky a aktívne si vymieňať skúsenosti EÚ s násilím páchaným na základe pohlavia a rodovej rovnosti;

8.  zdôrazňuje potrebu uplatňovať rodové hľadisko a podporovať osobitné opatrenia s cieľom dosiahnuť v krajinách, ktoré sú zapojené do európskej susedskej politiky, účinný a systematický prístup založený na rodovej rovnosti; nalieha na vlády a občiansku spoločnosť, aby posilnili sociálne začlenenie žien, bojovali proti negramotnosti žien a podporovali ich zamestnanosť s cieľom zabezpečiť zmysluplné zastúpenie žien na všetkých úrovniach;

9.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie, ESVČ a Komisiu, aby sa v rozhovoroch s južnými krajinami ESP sústredili na politické priority EÚ, ako sú zrušenie trestu smrti, dodržiavanie ľudských práv vrátane ľudských práv žien, rešpektovanie základných slobôd a ratifikácia niekoľkých medzinárodných právnych nástrojov vrátane Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a dohovoru o postavení utečencov z roku 1951;

10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(1)    Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 83. (2) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.