Tarja Cronberg, Michèle Rivasi, Isabelle Durant, Barbara Lochbihler, Emilie Turunen, Raül Romeva i Rueda, Ulrike Lunacek, Rui Tavares, Jill Evans, Rebecca Harms, Daniel Cohn-Bendit
v mene skupiny Verts/ALE
Uznesenie Európskeho parlamentu o Iráne a jeho jadrovom programe (2012/2512(RSP))
B7‑0041/2012
Európsky parlament,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1696 a č. 1737 (2006), č. 1747 (2007), č. 1803 a č. 1835 (2008) a č. 1929 (2010),
– so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci z 23. januára 2012, v ktorých sa uvádzajú ďalšie reštriktívne opatrenia voči Iránu v oblasti energetiky vrátane postupného zavedenia embarga na dovoz iránskej ropy do EÚ, vo finančnej oblasti vrátane opatrení voči Iránskej centrálnej banke, v oblasti dopravy, ako aj ďalšie obmedzenia vývozu, konkrétne zlata a citlivých výrobkov a technológií s dvojakým použitím, ako aj označenia ďalších osôb a subjektov vrátane niekoľkých subjektov kontrolovaných Zborom islamských revolučných gárd (IRGC);
– so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v mene E3+3 v nadväznosti na rozhovory s Iránom, ktoré sa konali v Istanbule 21. a 22. januára 2011, z 20. januára 2012 týkajúce sa „špekulácií o možnosti okamžitého obnovenia rozhovorov medzi E3/EÚ+3 a Iránom“;
– so zreteľom na list vysokej predstaviteľky Ashtonovej adresovaný tajomníkovi Najvyššej rady Iránskej islamskej republiky pre národnú bezpečnosť Saída Džaliliho z 21. októbra 2011 a na jej vyhlásenie o Iráne z 18. novembra 2011,
– so zreteľom na správu agentúry MAAE z 8. novembra 2011 určenú správnej rade o vykonávaní zmluvy o zárukách v spojení so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní a príslušných ustanovení rezolúcií Bezpečnostnej rady v Iránskej islamskej republike,
– so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o Iránskej islamskej republike a najmä na uznesenia z 10. februára 2010 a 10. marca 2011,
– so zreteľom na odporúčanie adresované Rade týkajúce sa jednotnej politiky voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, keď ich vodcovia sledujú svoje osobné a obchodné záujmy v rámci EÚ,
– so zreteľom na konferenciu OSN o zbraniach hromadného ničenia – bezjadrovom Blízkom východe, ktorá uskutoční na jeseň 2012,
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže v správe agentúry MAAE z novembra 2011 sú vyjadrené „vážne obavy týkajúce sa možného vojenského aspektu iránskeho jadrového programu“, lebo stále môžu prebiehať „určité činnosti relevantné z hľadiska vývoja jadrového výbušného zariadenia“;
B. keďže sa v správe ďalej poukazuje na to, že Irán pokračuje v činnostiach zameraných na jadrové obohacovanie a prepracovanie uránu napriek tomu, že na základe viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady je povinný tieto činnosti zastaviť; keďže však Zmluva o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) ako taká nevylučuje obohacovanie v štátoch, ktoré sú jej zmluvnými stranami, a keďže iránsky program obohacovania uránu teda nie je v rozpore s touto zmluvou;
C. keďže Irán v rozpore so svojimi záväzkami vyplývajúcimi zo ZNJZ tajne vybudoval v obci Fordo v blízkosti mesta Qom zariadenie na obohacovanie uránu a o jeho existencii informoval agentúru MAAE až dlho po začatí jeho výstavby; keďže takýto tajnostkársky prístup ešte viac podrýva dôveru v uistenia Iránu o tom, že jeho jadrový program je výlučne civilnej povahy;
D. keďže hoci Irán oznámil, že zariadenie v obci Fordo bude uvedené do prevádzky vo februári a bude obohacovať urán na 20 %, zároveň potvrdil, že inšpektori agentúry MAAE by mali do zariadenia prísť do konca januára a vykonávať tam kontroly počas jedného mesiaca;
E. keďže iránsky jadrový program demonštruje jedno z rizík súvisiacich s využívaním jadrovej energie, keďže neexistuje jasná hranica, ktorá by umožnila rozlišovať medzi využívaním tejto energie na civilné a na vojenské účely, a preto by sa malo na celom svete od tohto zdroja energie postupne upúšťať;
F. keďže zatiaľ čo sa hodnota jadrových zbraní ako nástroja moci stáva mimoriadne spornou, šírenie jadrových technológií prekvitá, a keďže v dôsledku dvojakých noriem v rámci celosvetového režimu jadrovej kontroly hrozí, že sa ZNJZ stane zastaranou;
G. keďže Rada EÚ pre zahraničné veci 23. januára rozhodla o posilnení sankcií voči Iránu, ktorými sa zakazuje predovšetkým dovoz, nákup a preprava iránskej ropy a petrochemických produktov z Iránu do EÚ, hoci doposiaľ uzavreté zmluvy sa môžu naďalej vykonávať až do 1. júla 2012, ako aj investovanie do petrochemických spoločností v Iráne; keďže Rada tiež zmrazila aktíva Iránskej centrálnej banky v rámci EÚ a zakázala dodávky iránskych bankoviek a mincí do Iránskej centrálnej banky;
H. keďže k prehodnoteniu opatrení súvisiacich s ropou a ropnými produktmi dôjde pred 1. májom 2012;
I. keďže saudský minister pre ropu Ali al-Naímí 23. januára vyhlásil, že jeho krajina by mohla zvýšiť produkciu o dva milióny barelov s cieľom nahradiť zakázaný export iránskej ropy;
J. keďže vrchný veliteľ revolučnej gardy sa uviedol, že vedúci činitelia v Teheráne rozhodli nariadiť uzatvorenie Hormuzského prielivu, ak dôjde k zablokovaniu vývozu iránskej ropy, a keďže 22. januára 2012 sa francúzske a britské vojnové lode pripojili k skupine lietadlových lodí USA a preplávali cez Hormuzský prieliv;
1. berie na vedomie, že Európska rada rozhodla o rozsiahlych dodatočných sankciách voči Iránu spočívajúcich v zákaze všetkého dovozu ropy a ropných produktov, ako aj všetkých obchodov s Iránskou centrálnou bankou, ktoré nadobudnú účinnosť po šiestich mesiacoch, a vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcim napätím a hrozbami v súvislosti s iránskym jadrovým programom;
2. odsudzuje iránsku vládu, ktorej posadnutosť vývojom technológií obohacovania uránu značne presahuje rámec toho, čo je potrebné na zaistenie bezpečných dodávok palív na civilné účely, pričom nezohľadňuje obavy medzinárodného spoločenstva z tajných vojenských operácií;
3. opätovne však potvrdzuje svoju pozíciu, že je potrebné všetkými prostriedkami zabrániť vojenskej konfrontácii; pripomína, že Irán pristúpil k ZNJZ – na rozdiel od niektorých štátov vlastniacich jadrové zbrane – a ako taký umožňuje, aby agentúra MAAE vykonala kontroly v jeho uznaných jadrových zariadeniach;
4. odsudzuje všetky násilné činy, vraždy a provokácie, ako sú zrejme naplánované vraždy iránskych jadrových vedcov, najnovší prípad sa týka Mustafu Ahmadiho Roshana, a niektoré nevysvetlené výbuchy, ktoré sa odohrali v Iráne, ako aj uväznenie a odsúdenie na trest smrti zahraničných občanov iránskymi bezpečnostnými jednotkami v záujme zvýšenia politického tlaku, ako je nedávny prípad amerického občana Amira Mirzaeia Hekmatiho;
5. je pevne presvedčený, že iránsku jadrovú otázku nemožno vyriešiť vojenskou cestou, a trvá na tom, že v súčasnosti treba zdôrazniť dvojitý prístup EÚ 3+3, a to podnety;
6. nalieha na E3+3 a Irán, aby opätovne zasadli za rokovací stôl, a vyzýva rokovacie strany, aby vypracovali obojstranne prijateľný kompromis v rámci ZNJZ; okrem toho navrhuje, aby sa rozšírila rokovacia skupina s cieľom začleniť do nej Brazíliu a Turecko a aby sa začali rokovania o systéme vzájomných bezpečnostných záruk pre všetky krajiny v regióne;
7. navrhuje, aby EÚ teraz zriadila v Teheráne diplomatické zastúpenie a delegáciu EÚ, a to ako prejav dobrej vôle;
8. zdôrazňuje svoju pozíciu, že sankcie by mali byť zamerané tak, aby opatrenia nemali neprimeraný negatívny účinok na všeobecné obyvateľstvo; trvá preto na tom, aby revízia nových obmedzení, ktorú Rada plánuje uskutočniť pred májom 2012, zahŕňala podrobnú analýzu vplyvov na iránske obyvateľstvo a aby sa embargo prehodnotilo v prípade, že bežným Iráncom bude spôsobovať vážne ťažkosti;
9. domnieva sa, že v krajinách, voči ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia, je prítomnosť EÚ priamo na mieste dôležitá, aby sa zabezpečilo úzke zapojenie členských štátov a vedúcich delegácií EÚ do procesu navrhovania, vykonávania, monitorovania a posudzovania reštriktívnych opatrení a ich následkov;
10. opäť pripomína svoju výzvu adresovanú iránskemu parlamentu a vláde, aby ratifikovali a začali vykonávať dodatkový protokol a v plnom rozsahu uplatňovali ustanovenia dohody o komplexných zárukách;
11. opakuje svoju výzvu, aby všetky štáty vlastniace jadrové zbrane postupne podnikali kroky na zníženie počtu jadrových hlavíc, postupne obmedzili úlohu jadrových zbraní v bezpečnostnej politike a rozhodli o konkrétnych cieľoch a jasnom harmonograme vytvorenia zóny bez jadrových zbraní Európa – Blízky východ;
12. vyzýva vedúcich činiteľov Iránu a ďalšie vlády v regióne, ktoré zvažujú investovanie do jadrovej energie, aby nezopakovali chybu mnohých členských štátov EÚ spočívajúcu v uprednostnení nebezpečnej, nákladnej a zastaranej technológie; vyzýva tieto krajiny, aby namiesto toho rozvíjali všetky možnosti, ktoré ponúkajú moderné technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a metód uchovávania energie;
13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu riaditeľovi agentúry MAAE, vládam a parlamentom krajín Mašreku, Rade pre spoluprácu v Golfskom zálive, Izraelu, Palestíne, Iraku, Turecku a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.