Postup : 2011/2911(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0145/2012

Predkladané texty :

B7-0145/2012

Rozpravy :

PV 13/03/2012 - 16
CRE 13/03/2012 - 16

Hlasovanie :

PV 14/03/2012 - 9.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0082

NÁVRH UZNESENIA
PDF 135kDOC 99k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0145/2012
7.3.2012
PE483.197v01-00
 
B7-0145/2012

predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o riešení problému epidémie cukrovky v EÚ (2011/2911(RSP))


Christel Schaldemose, Linda McAvan v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o riešení problému epidémie cukrovky v EÚ (2011/2911(RSP))  
B7‑0145/2012

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 168 Lisabonskej zmluvy,

–   so zreteľom na vyhlásenie zo Sv. Vincenta o liečbe a výskume cukrovky v Európe, ktoré bolo prijaté na prvom stretnutí o akčnom programe vyhlásenia zo Sv. Vincenta o cukrovke, ktoré sa konalo 10. – 12. októbra 1989,

–   so zreteľom na to, že Komisia vytvorila 15. marca 2005 Platformu EÚ pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 8. decembra 2005 s názvom Podpora zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení, ktorá sa zaoberá determinantmi spôsobujúcimi prepuknutie cukrovej úplavice 2. typu,

–   so zreteľom na závery konferencie rakúskeho predsedníctva o prevencii cukrovej úplavice 2. typu, ktorá sa konala 15. – 16. februára 2006 vo Viedni,

–   so zreteľom na písomné vyhlásenie Európskeho parlamentu z 27. apríla 2006 o cukrovej úplavici,

–   so zreteľom na závery Rady z 1. júna 2006 o podpore zdravého životného štýlu a prevencii cukrovej úplavice 2. typu,

–   so zreteľom na rezolúciu Svetovej zdravotníckej organizácie z 11. septembra 2006 o prevencii a kontrole neprenosných chorôb v európskom regióne WHO,

–   so zreteľom na rezolúciu OSN z 18. januára 2007 o svetovom dni cukrovky,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) a na následné rozhodnutie Komisie z 22. februára 2011 o finančných príspevkoch na akcie tohto programu,

–   so zreteľom na bielu knihu Komisie z 23. októbra 2007 s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013,

–   so zreteľom na siedmy rámcový program v oblasti výskumu (2007 – 2013) a na Horizont 2020 – Rámcový program v oblasti výskumu a inovácie (2014 – 2020),

–   so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 20. októbra 2009 s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ,

–   so zreteľom na rezolúciu OSN z 20. mája 2010 s názvom Prevencia a kontrola neprenosných chorôb,

–   so zreteľom na hlavné výsledky a odporúčania vyplývajúce z projektu FP7 – ZDRAVIE – 200701 „DIAMAP – plán výskumu cukrovky v Európe“,

–   so zreteľom na vyhlásenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií a na jej pilotný projekt v oblasti aktívneho a zdravého starnutia,

–   so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2010 o inovačných prístupoch k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti,

–   so zreteľom na rezolúciu OSN o modalitách z 13. decembra 2010,

–   so zreteľom na Moskovské vyhlásenie prijaté počas prvej svetovej ministerskej konferencie OSN o zdravom životnom štýle a kontrole neprenosných chorôb, ktorá sa konala v Moskve od 28. do 29. apríla 2011,

–   so zreteľom na samit OSN o neprenosných chorobách konaný v septembri 2011,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2011 o pozícii a záväzku Európskej únie v súvislosti so zasadnutím OSN na vysokej úrovni o prevencii a kontrole neprenosných chorôb,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže cukrovka je jednou z najbežnejších neprenosných chorôb, ktorá podľa odhadov postihuje viac ako 32 miliónov občanov EÚ, čo predstavuje takmer 10 % jej celkového obyvateľstva, pričom ďalších 32 miliónov občanov trpí poruchou tolerancie glukózy, ktorá sa u nich s veľkou pravdepodobnosťou vyvinie do cukrovky s klinickými príznakmi;

B.  keďže podľa odhadov sa počet osôb postihnutých cukrovkou v Európe zvýši o 16,6 % do roku 2030 v dôsledku epidémie obezity, starnutia európskeho obyvateľstva a ďalších faktorov, ktoré ešte neboli stanovené;

C. keďže cukrová úplavica 2. typu skracuje strednú dĺžku života o 5 až 10 rokov a cukrová úplavica 1. typu skracuje strednú dĺžku života asi o 20 rokov, keďže v EÚ sa ročne pripisuje cukrovke 325 000 obetí, t. j. jeden občan EÚ za dve minúty;

D. keďže obmedzovanie identifikovaných rizikových faktorov, najmä návyky životného štýlu, sa v zvyšujúcej považujú za kľúčovú stratégiu prevencie, ktorá dokáže znížiť incidenciu, prevalenciu a komplikácie v prípade cukrovej úplavice 1. aj 2. typu;

E.  keďže naďalej treba vykonávať výskum s cieľom jasne určiť rizikové faktory v prípade cukrovej úplavice 1. typu, pričom už prebieha výskum genetických predispozícií a cukrová úplavica 1. typu sa objavuje u pacientov v stále nižšom veku;

F.  keďže cukrová úplavica 2. typu je ochorenie, ktorému sa dá predchádzať a ktorého rizikové faktory, ako sú nevhodná a nevyvážená strava, obezita, nedostatok fyzickej činnosti a konzumácia alkoholu, boli jasne identifikované a možno ich riešiť účinnými stratégiami prevencie;

G. keďže v súčasnosti sa cukrovka nedá vyliečiť;

H. keďže komplikáciám spojeným s cukrovou úplavicou 2. typu možno predchádzať presadzovaním zdravého životného štýlu a včasnou diagnózou, avšak toto ochorenie je často diagnostikované príliš neskoro a až 50 % všetkých ľudí postihnutých cukrovkou si v súčasnosti neuvedomuje svoj stav;

I.   keďže až 75 % ľudí postihnutých cukrovkou nemá riadnu kontrolu nad svojim zdravotným stavom, čo vedie k zvýšeniu rizika komplikácií, strate produktivity a obrovským nákladom pre spoločnosť, ako zistila nedávna štúdia univerzity London School of Economics;

J.   keďže vo väčšine členských štátov predstavujú výdavky spojené s cukrovkou viac ako 10 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pričom v niektorých prípadoch dosahujú až 18,5 %, a celkové náklady na zdravotnú starostlivosť o občana EÚ postihnutého cukrovkou predstavujú ročne v priemere 2 100 EUR a keďže tieto výdavky nevyhnutne porastú v dôsledku zvyšujúceho sa počtu ľudí postihnutých cukrovkou, starnutia obyvateľstva a s tým súvisiaceho častejšieho výskytu multimorbidity;

K. keďže cukrovka, ak je nesprávne liečená alebo príliš neskoro diagnostikovaná, je hlavnou príčinou srdcových príhod, mŕtvice, slepoty, amputácií či zlyhávania obličiek;

L.  keďže propagácia zdravého životného štýlu a zameranie sa na štyri hlavné determinanty zdravia, t. j. fajčenie, nesprávnu výživu, nedostatočnú fyzickú aktivitu a alkohol, vo všetkých oblastiach politiky môže významne prispieť k prevencii cukrovky a s ňou súvisiacich komplikácií a k zníženiu hospodárskych a sociálnych nákladov;

M. keďže ľudia postihnutí cukrovkou si musia 95 % starostlivosti zabezpečovať sami, keďže zaťaženie jednotlivcov a ich rodín, ktoré vyvoláva cukrovka, je nielen finančného charakteru, ale jeho súčasťou sú aj psycho-sociálne otázky a znížená kvalita života;

N. keďže len 14 z 27 členských štátov má národný rámec alebo program na riešenie problematiky cukrovky, pričom neexistujú jednoznačné kritéria na posúdenie toho, čo tvorí dobrý program alebo ktoré krajiny využívajú najlepšie postupy, a keďže v EÚ existujú značné rozdiely a nerovnosti, čo sa týka kvality liečby cukrovky;

O. keďže neexistuje právny rámec EÚ týkajúci sa diskriminácie osôb trpiacich cukrovkou alebo inými chronickými chorobami a predsudky voči týmto osobám naďalej zohrávajú významnú úlohu v školách a na pracovisku, pri prijímaní do zamestnania, uzatváraní poistných zmlúv a posudzovaní udeľovania vodičských preukazov v EÚ;

P.  keďže na koordináciu výskumu cukrovky v EÚ chýbajú finančné prostriedky a infraštruktúra, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť výskumu EÚ v oblasti cukrovky a bráni tomu, aby ľudia postihnutí cukrovkou v plnej miere ťažili z európskeho výskumu;

Q. keďže v súčasnosti neexistuje žiadna európska stratégia na riešenie problematiky cukrovky napriek záverom rakúskeho predsedníctva Rady o podpore zdravého životného štýlu a prevencii cukrovej úplavice 2. typu, početným rezolúciám OSN a písomnému vyhláseniu Európskeho parlamentu o cukrovej úplavici;

1.  víta závery Rady o inovačných prístupoch k chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti a jej výzvu určenú členským štátom a Komisii, aby iniciovali proces reflexie s cieľom optimalizovať odpovede na problémy, ktoré so sebou prinášajú chronické ochorenia;

2.  víta uznesenie Európskeho parlamentu o pozícii a záväzku Európskej únie v súvislosti so zasadnutím OSN na vysokej úrovni týkajúcim sa prevencie a kontroly neprenosných chorôb, ktoré sa zameriava na cukrovku, ktorá je jednou zo štyroch najzávažnejších neprenosných chorôb;

3.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a vykonávala cielenú stratégiu EÚ v oblasti cukrovky, a to vo forme odporúčania Rady EÚ o prevencii, diagnostike, liečbe, vzdelávaní a výskume v súvislosti s cukrovkou;

4.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné štandardizované kritéria a metódy zhromažďovania údajov o cukrovke a aby v spolupráci s členskými štátmi koordinovala, zhromažďovala, registrovala, sledovala a spravovala vyčerpávajúce epidemiologické údaje o cukrovke a hospodárske údaje o priamych a nepriamych nákladoch na prevenciu a liečbu cukrovky;

5.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali, vykonávali a sledovali národné diabetologické programy zamerané na podporu zdravia, znižovanie rizikových faktorov, predvídanie, prevenciu, včasnú diagnózu a liečbu cukrovky, ktoré by sa adresovali širokej verejnosti a najmä vysokorizikovým skupinám a usilovali sa o odstraňovanie nerovností a optimalizáciu zdrojov v oblasti zdravotnej starostlivosti;

6.  vyzýva členské štáty, aby propagovali predchádzanie výskytu cukrovej úplavice 2. typu a obezity (a zároveň odporúča, aby sa stratégie realizovali na školách od skorého veku prostredníctvom vzdelávania o zdravom stravovaní a návykoch v oblasti fyzickej aktivity), zdravý životný štýl vrátane výživy a telesnej činnosti a včasnú diagnostiku ako kľúčové oblasti činnosti v ich národných diabetologických programoch;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty presadzovaním výmeny najlepších postupov týkajúcich sa vhodných národných diabetologických programov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia priebežne sledovala pokrok, pokiaľ ide o vykonávanie národných diabetologických programov v členských štátoch, a každé tri roky predložila výsledky vo forme svojej správy;

8.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy liečby chorôb založené na najlepších postupoch a usmerneniach pre liečbu opierajúcich sa o fakty;

9.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili trvalý prístup pacientov v primárnej a sekundárnej starostlivosti k vysokokvalitným interdisciplinárnym tímom, liečbe cukrovky a technológiám vrátane technológií elektronického zdravotníctva a aby podporovali pacientov pri získavaní a udržaní zručností a vedomostí potrebných na primeranú celoživotnú samoliečbu;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili koordináciu európskeho výskumu cukrovky prehĺbením spolupráce medzi európskymi výskumnými odbormi a vytvorením spoločných infraštruktúr na podporu úsilia zameraného na európsky výskum cukrovky vrátane oblastí identifikácie rizikových faktorov a prevencie;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súčasnom a budúcom rámcovom programe EÚ pre výskum zabezpečili pokračujúcu podporu financovania výskumu cukrovky, pričom cukrová úplavica 1. typu a 2. typu by sa považovali za odlišné choroby;

12. vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadnu a primeranú reakciu na výsledky samitu OSN o neprenosných chorobách, ktorý sa uskutočnil v septembri 2011;

13. pripomína, že v záujme splnenia cieľov súvisiacich s neprenosnými chorobami a riešenia problémov v oblasti verejného zdravia, sociálnych otázok a hospodárstva je dôležité, aby EÚ a členské štáty naďalej začleňovali prevenciu a obmedzovanie rizikových faktorov do všetkých príslušných legislatívnych a politických oblastí a predovšetkým do politík v oblasti životného prostredia, potravín a spotrebiteľských otázok;

14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

Posledná úprava: 9. marca 2012Právne oznámenie